V sobotu (29. marca) okolo desiatej večer našli policajti na okraji Banskej Bystrice zastreleného muža v aute. Ako informuje Pluska.sk, prvotné informácie naznačujú, že muž utrpel strelné poranenie hlavy. Krátka strelná zbraň sa nachádzala vedľa tela. Podľa medializovaných informácií mal zbraň v legálnej držbe. Polícia pracuje s verziou, že nebohý zrejme spáchal samovraždu.

 Banskobystrická krajská policajná hovorkyňa Petra Kováčiková pre TASR potvrdila, že našli v Banskej Bystrici telo muža so strelným zranením bez známok života. „Pre určenie presnej príčiny smrti bola nariadená súdna pitva,“ objasnila. Dodala, že v prípade začali trestné stíhanie vo veci prečinu usmrtenia. Podľa nej pre vyšetrovanie, ako aj pre citlivosť prípadu s ohľadom na rodinu, nebude polícia k udalosti poskytovať žiadne ďalšie podrobnosti.

K udalosti sa vyjadril aj generálny prokurátor Maroš Žilinka a potvrdil totožnosť zastreleného prokuratúra. „Bola mi oznámená mimoriadne smutná správa, po ktorej neviem nájsť slová, ktoré by vyjadrili môj smútok. Náš kolega Jessy Hassan, krajský prokurátor v Banskej Bystrici, bol nájdený bez známok života. Budeš nám chýbať Jessy,“ napísal Žilinka na sociálnej sieti./agentury/

X X X

 Dekanka napadnutá počas protestu v Srbsku, polícia zadržala páchateľku

 Dekanka Filozofickej fakulty v Niši Natalija Jovanovičová bola napadnutá nožom počas zhromaždenia na podporu vedy, páchateľku zadržala polícia.

Dekanka Filozofickej fakulty v srbskom meste Niš Natalija Jovanovičová sa v nedeľu stala terčom útoku nožom, ku ktorému došlo počas zhromaždenia na podporu vedy.

Páchateľkou bola žena, ktorú polícia krátko po čine zadržala a odviezla na policajnú stanicu. Jovanovičová utrpela zranenie na ruke. Na svojom webe o tom informoval denník Danas, píše TASR.

K incidentu došlo krátko pred 11:00 hod SELČ. Podľa výpovedí očitých svedkov páchateľka najprv hodila plechovku do skupiny ľudí, ktorí sa chceli pridať k účastníkom protestu. Potom nožom poranila Jovanovičovú na pravej ruke a vyhrážala sa, že ju poleje kyselinou.

Zhromaždenie na podporu vedy sa v nedeľu v Niši konalo na troch miestach. Súčasťou akcie bolo aj 16 minút trvajúce zhromaždenie pred budovou súdu – šlo o minútu ticha za každú zo 16 obetí zrútenia strechy na novozrekonštruovanej budove železničnej stanice v Novom Sade. Táto tragédia z 1. novembra 2024 vyvolala v Srbsku vlnu masových protestov proti prezidentovi Aleksandarovi Vučičovi a jeho vláde.

Jovanovičová bol jedným z prvých univerzitných lídrov v Srbsku, ktorí podporili požiadavky študentov v boji proti korupcii a za spravodlivejšiu spoločnosť. Jej fakulta bola tiež prvou v Niši, ktorá otvorila svoje brány študentom zúčastňujúcim sa na blokádach fakulty.

Tieto blokády boli reakciou na násilie voči študentom na Fakulte dramatických umení v Belehrade, na ktorých počas tichej spomienky na obete novosadskej tragédie zaútočili prívrženci a miestni predstavitelia vládnej Srbskej pokrokovej strany (SNS).

Blokáda viac ako 60 fakúlt všetkých štyroch štátnych univerzít prerástla do študentského hnutia, ktoré získalo nečakane silnú podporu srbskej verejnosti – od akademickej obce, učiteľov, právnikov, odborárov a farmárov až po početné združenia a hnutia občianskej spoločnosti.

Agentúra HINA vo svojej správe pripomenula, že útok nožom na dekanku Jovanovičovú je len jedným zo série incidentov, ktoré sa udiali počas študentských protestov. Okrem fyzických potýčok došlo aj k viacerým prípadom, keď autá úmyselne vrážali do demonštrantov blokujúcich cesty.

Útok považujú aj za následok kampane proti demonštrantom

Aktivisti i opozícia považujú útok na dekanku Jovanovičovú aj za „následok kampane“, ktorú proti demonštrantom vedú vysokopostavení predstavitelia a médiá blízke prezidentovi Aleksandarovi Vučičovi.

Táto kampaň sa zameriava na študentov a občanov pripájajúcich sa k protestom, ako aj na opozíciu – a to napriek tomu, že študenti sa dištancovali od všetkých politických frakcií.

  Vučič obvinil študentské hnutie, že svojimi protestmi škodí ekonomickému pokroku Srbska, spôsobuje spomaľovanie ekonomického rastu, ohrozuje prílev zahraničných investícií a odstrašuje turistov, ktorí teraz kvôli kríze váhajú s návštevou Srbska. Tvrdí tiež, že študentské protesty a blokády vyvolávajú „hnev slušného Srbska, ktorý rastie a je čoraz ťažšie kontrolovať ho“.

Veľké zhromaždenie, ktoré Vučič zvolal do Belehradu na 28. marca, sa napokon neuskutočnilo. Nové zhromaždenie je teraz naplánované na 11. apríla, spresnila agentúra HINA., aktuality.sk

X X X-

 Jiřina Bohdalová sa nevie dostať k svojmu majetku: Rada by som ho dostala späť, kým som nažive!

Jiřina Bohdalová sa nevie dostať k svojmu majetku: Rada by som ho dostala späť, kým som nažive!

 Česká herecká legenda Jiřina Bohdalová (93) sa pred ôsmimi rokmi stala pravdepodobne obeťou podvodu, keď jej predali sfalšované obrazy, píše Blesk. Kriminalisti ju podľa českých médii navštívili v roku 2016 s tým, že majú podozrenie, že tri obrazy nie sú pravé. Bohdalová im ich preto dobrovoľne a bez súdneho príkazu vydala na vykonanie expertíz, po ktorých jej mali byť vrátené.

 Vyšetrovanie zistilo, že dva z nich sú naozaj falošné a na jednom, ktorý bol z trojice najdrahší, sa posudky nezhodli. Falzifikáty jej vrátili, no tretieho, zrejme pravého obrazu od Emila Fillu, sa dodnes nedočkala a nemá o ňom ani žiadne informácie.

„Na otázky moje aj môjho advokáta nikto nereaguje. Vôbec neviem, čo s obrazom je a prečo ho stále zadržiavajú,“ povedala Bohdalová a pokračovala.

„Pani sudkyni sme písali už asi jedenásťkrát. Bez výsledku. Pritom všetky posudky boli vykonané, nie je dôvod obraz ďalej zadržiavať. Vlečie sa to už ôsmy rok a ja by som ho rada dostala späť, kým som nažive,“ dodala herečka, ktorá priznala, že to nebola malá investícia. Podľa Blesku má obraz asi miliónovú hodnotu a nachádza sa v depozitári súdu.

„Proti rozsudku sa všetci traja obžalovaní odvolali a kým nebude prípad právoplatne ukončený, nemožno ho majiteľovi vrátiť,“ povedal hovorca krajského súdu Jiří Wažik, aktuality.sk

X X X

 Vláda tvrdí, že Brusel nás chváli za zvládanie slintačky a krívačky. Oficiálna správa Európskej komisie ukázala nedostatky

 Minister pôdohospodárstva Richard Takáč nevie, o akej správe Veronika Remišová hovorí. Dokument je pritom zverejnený na oficiálnom webovom sídle Európskej komisie.

Premiér Robert Fico a minister pôdohospodárstva Richard Takáč sa koncom minulého týždňa stretli s expertmi z Európskej únie, s ktorými rokovali o aktuálnej situácii súvisiacej s výskytom slintačky a krívačky na Slovensku.

„Zahraniční odborníci ocenili prijaté opatrenia a potvrdili, že postup rezortu je správny a plne v súlade s európskymi štandardmi,“ pochválilo sa koncom minulého týždňa na sociálnej sieti ministerstvo pôdohospodárstva.

Slovami chvály nešetril ani novozvolený predseda parlamentu Richard Raši. „Bol tu eurokomisár, ktorý je zodpovedný za poľnohospodárstvo. On naozaj nie je ani na strane opozície, ani na strane koalície, ani nechce vytĺkať politický kapitál, a preto sú dôležité jeho slová, že to, čo bolo urobené, bolo urobené včas a primerane,“ povedal v relácii Sobotné dialógy na STVR, aktuality.sk

X X X

USA varujú občanov v Sýrii pred rizikom útokov na konci ramadánu

 Veľvyslanectvo USA varuje pred zvýšeným rizikom útokov v Sýrii počas sviatku. Terčom môžu byť ambasády a verejné inštitúcie.

Veľvyslanectvo Spojených štátov v Sýrii v piatok varovalo amerických občanov pred zvýšeným rizikom útokov v nasledujúcich dňoch, keď sa na konci pôstneho mesiaca ramadán slávi sviatok obetovania Íd al-fitr. TASR o tom informuje podľa agentúry AFP.

Veľvyslanectvo USA, ktorého činnosť je pozastavená od roku 2012, v piatok neskoro večer zverejnilo vyhlásenie, v ktorom Američanov upozorňuje na „zvýšenú pravdepodobnosť“ útokov počas sviatku Íd al-fitr. Ich terčom sa podľa neho môžu stať ambasády, medzinárodné organizácie a sýrske verejné inštitúcie v Damasku.

„Metódy útokov by mohli okrem iného zahŕňať samostatných útočníkov, ozbrojencov alebo použitie výbušných zariadení,“ píše sa vo vyhlásení. Washington naďalej odporúča americkým občanom, aby do Sýrie necestovali, a to z dôvodu „značného rizika terorizmu, občianskych nepokojov, únosov, brania rukojemníkov, ozbrojených konfliktov a nespravodlivého zadržiavania“.

Spojenie zabezpečuje české veľvyslanectvo

Američania v Sýrii sa majú v prípade potreby obrátiť na oddelenie pre vzťahy s USA na veľvyslanectve Českej republiky, ktoré tam zastrešuje americké záujmy, dodáva vyhlásenie.

Bezpečnostná situácia v Sýrii je podľa AFP aj naďalej neistá. Na čele krajiny momentálne stojí dočasná vláda pod vedením prezidenta Ahmada Šaru, ktorého povstalci začiatkom decembra zvrhli režim vládcu Bašara Asada. Zmena prišla po 24 rokoch Asadovej vlády a takmer 14 rokoch občianskej vojny, ktorá vypukla brutálnym potlačením protivládnych protestov v roku 2011, aktuality.sk

X X X

 Boj s bahnom, časom, viera v zázraky. Americkí vojaci v Litve sú stále nezvestní, utopený stroj sa nedarí dostať z močiara

Množstvo ľudí aj ťažká technika sa snažia už niekoľko dní vytiahnuť z močiara americké obrnené vozidlo. Doposiaľ sa to nepodarilo, osud štvorčlennej posádky zostáva neznámy. Americké obrnené vyslobodzovacie vozidlo M88 Hercules je od utorka utopené v močiari na cvičisku v Litve v hĺbke približne päť metrov.

 Potápači a technika sa snažia vyzdvihnúť americké vojenské vozidlo M88 Hercules, ktoré sa potopilo v močiari na cvičisku v Litve.

Snaha dostať americké vozidlo z močiara je stále neúspešná. V sobotu neskoro večer sa ďalší pokus dostať k potopenému vozidlu M88 skončil nezdarom, pre mohutnú vrstvu blata, uviedli litovské ozbrojené sily.

 Hlavné úsilie sa sústreďuje na to, aby potápači mohli pripevniť laná k potopenému stroju.Potápači a buldozeri s vlečnými káblami sú v pohotovosti. Hlavné úsilie – umožniť potápačom pripojiť káble k potopenému zariadeniu. Potrebujú bahno rozriediť, „premeniť“ na vodu, aby vytvorili prostredie, kde môžu potápači pracovať.

 Veľký bager „Nemunaitis“ a pontónový bager čistili bahno, pripravené sú aj vodné delá, uviedla litovská armáda. K litovským potápačom pribudli aj potápači z USA, trénovaní na špeciálne operácie, uviedla americká armáda. Spojené štáty posielajú aj tím inžinierov, z Poľska prišlo 55 odborníkov a so sonarom prišli aj litovskí geológovia.

Miesto v piatok navštívil litovský prezident Gitanas Nauséda, ktorý novinárom povedal, že stále dúfa v zázrak.

„Stále dúfam v zázrak. Napriek tomu, že mnohí skeptici by pravdepodobne povedali, že za daných okolností nie je v čo dúfať, stále chcem veriť, „povedal šéf štátu podľa agentúry AFP.

Ako najpravdepodobnejšie uvádzajú litovské médiá tri varianty osudu posádky: buď sa vojaci utopili v ponorenom vozidle, alebo sa im podarilo z vozidla dostať, ale zahynuli v bažine, alebo sa im podarilo zachrániť a teraz sa niekde skrývajú.

„Vozidlo bolo nájdené ponorené približne 15 stôp (asi 4,6 metra) pod vodou a bahnom v bažinatej oblasti výcvikového priestoru Pabradė,“ uviedlo velenie americkej armády v Európe. „Počas posledných 72 hodín záchranné tímy (…) nepretržite pracovali na odčerpaní vody, vykopaní a odbagrovaní bahna. Vzhľadom na terén ide o zložitú a náročnú operáciu. Daná oblasť je neuveriteľne podmáčaná a bažinatá a neunesie váhu zariadenia potrebného na vyslobodenie 70-tonového vozidla bez významných technických zásahov. Odčerpávanie vody bolo pomalé a ťažké kvôli priesakom podzemnej vody,“ bolo v komuniké.

Cvičisko pri meste Pabradé pri hraniciach s Bieloruskom je hlavným výcvikovým priestorom litovskej armády. Bývalý dôstojník a expert Darius Antanaitis litovskej televízii povedal, že polygón zahŕňa veľmi rozdielny terén, vrátane desiatich hektárov otvoreného terénu, kde možno strieľať zo zbraní rôzne kalibre, a tiež osadu vybudovanú po výcviku boja v meste. Okolo je aj veľa lesov, močály, rieky a jazerá.

Litovská ministerka obrany Dovilé Šakalienéová vo štvrtok novinárom povedala, že americké vozidlo uviazlo v bažinatom mieste, ku ktorému bolo potrebné v priebehu 24 hodín vybudovať novú cestu, aby sa tam vôbec mohla dostať ťažká technika. Miesto je stále zaplavované vodou z blízkeho jazera, čo si vyžaduje nepretržité nasadenie čerpadiel. Ženisti podľa médií tiež začali budovať špeciálne bariéry okolo potopeného vozidla, aby bolo možné odčerpať vodu a zabezpečiť prístup k vozidlu.

Americkí vojaci sú v Litve od roku 2019, ale jednotky sa v pobaltskej krajine striedajú na základe rotácie. V Litve sa nachádzajú aliančné jednotky chrániace východné krídlo Severoatlantickej aliancie (NATO). Pobaltské krajiny Litva, Lotyšsko a Estónsko sú členmi NATO a od vyhlásenia nezávislosti od Sovietskeho zväzu v roku 1990 majú so susedným Ruskom chladné vzťahy. Tie sa ešte viac zhoršili kvôli ruskej invázii na Ukrajinu v roku 2022. Litovský prezident Nauséda je považovaný za jedného z najvýraznejších podporovateľov Ukrajiny v jej boji proti ruskej invázii./agentury/

X X X

 Som veľmi nahnevaný na Putina, povedal Trump. Hrozí, že udrie na ruský ropný priemysel. Čo ho tak nazlostilo?

Americký prezident Donald Trump v rozhovore s televíziou NBC News povedal, že je veľmi nahnevaný na ruského prezidenta Vladimira Putina za jeho slová o ukrajinskej hlave štátu Volodymyrovi Zelenskom. Rusku pohrozil tvrdými opatreniami týkajúcimi sa ropy, ak sa nezastaví krviprelievanie na Ukrajine.

 „Ak Rusko a ja nebudeme schopní dosiahnuť dohodu na zastavení krviprelievania na Ukrajine a ja si budem myslieť, že je to ruská chyba… tak uvalím sekundárne clá na ropu, na všetku ropu z Ruska,“ uviedol Trump. Výška ciel by sa podľa neho pohybovala od 25 do 50 percent. „To by znamenalo, že ak kupujete ropu z Ruska, nemôžete v Spojených štátoch podnikať,“ doplnil.

To, že je na Putina „veľmi nahnevaný“ a „naštvaný“, povedal Trump v súvislosti s návrhom ruského prezidenta na zavedenie prechodnej správy Ukrajiny pod záštitou OSN, ktorá by umožnila usporiadanie demokratických prezidentských volieb v krajine, a tým pádom viedla ku koncu Zelenského vo funkcii. Podľa Trumpa takéto komentáre „nejdú správnym smerom“.

 Zároveň však americký prezident podotkol, že má s Putinom veľmi dobrý vzťah, takže sa jeho hnev môže rýchlo rozplynúť, ak ruská hlava štátu urobí, čo je správne. V nadchádzajúcom týždni by spolu obaja politici mali znovu hovoriť.

Trump sa snaží sprostredkovať prímerie vo vojne, ktorú začalo Rusko a ktorá už trvá vyše troch rokov. Napriek ruskému záväzku neútočiť na energetiku a infraštruktúru Ukrajiny ale útoky naďalej pokračujú, Moskva a Kyjev sa z útokov obviňujú navzájom./agentury/

X X X

 Nezhody v Hlase? Poslanec Becík spochybňoval opatrenia vlády k slintačke, Šutaj Eštok si ho zavolal na koberec

Diskusná relácia TA3 V politike priniesla napätie v štúdiu, moderátor Branislav Král diskutujúcim pohrozil jej predčasným ukončením. Minister vnútra Matúš Šutaj Eštok (Hlas) sa rozkričal na lídra opozičnej SaS Branislava Gröhlinga, ktorý mu vyčítal podcenené manažovanie ochorení slintačky a krívačky (SLAK). Zároveň šéf Hlasu obhajoval doživotnú rentu pre generálneho prokurátora Maroša Žilinku, no tvrdil, že strana je otvorená debate o zmrazovaní poslaneckých platov.

S ochorením SLAK sa v súčasnosti na Slovensku známe štyri ohniská, ale ako uviedol Šutaj Eštok pre novinárov, existuje podozrenie aj na piate. To by sa malo potvrdiť alebo vyvrátiť už čoskoro. Vo štvrtok (28. 3.) minister pôdohospodárstva Richard Takáč (Smer) tvrdil, že vláda situáciu zvláda a zároveň oznámil nutnosť utratiť ďalších 2 200 kusov dobytka.

Ochorenie prišlo na naše územie z Maďarska, kde ho potvrdili 7. marca. Na Slovensku sa vyskytlo o dva týždne neskôr, čo podľa Gröhlinga dokazuje nedostatočnú reakciu zo strany našich štátnych autorít.

 SaS totiž tvrdí, že vláda počas týchto dvoch týždňov informácie z Maďarska neriešila a povolila prevážanie mäsa cez územie Slovenska, pričom v Česku vozidlo na hraniciach obrátili. Šutaja Eštoka výčitky vyviedli z miery a v živom vysielaní začal na lídra liberálov kričať.

Nezhody v Hlase?

Minister vnútra tvrdí, že kontroly na hraniciach sa posilnili včas, už 7. marca, a Takáč podľa neho nezlyhal. Šéf Hlasu tiež čelil kritike za konanie svojho poslanca a nitrianskeho župana Branislava Becíka, ktorý nahral virálne video o uvoľňovaní opatrení v súvislosti so SLAK a vyzval na „zastavenie likvidácie chovov“.

 „Priatelia, ak je toto pravda, tak sa konečne podarila dobrá vec a zvíťazil zdravý rozum. Už včera večer som mal v ruke jedno usmernenie od riaditeľa Štátnej veterinárnej a potravinovej správy, v ktorom sa zastavuje likvidácia zdravých domácich chovov v ochrannom pásme v obciach Ňárad, Medveďov a Malá Lúč,“ povedal Becík v sobotu ráno.

Podľa Gröhlinga tým poslanec klamal a situáciu v súvislosti so SLAK zľahčoval. „Poslanec Hlasu Becík spochybňuje rozhodnutia tejto vlády,“ vyčítal Šutajovi Eštokovi. Ten tvrdí, že si to so svojím poslancom už vydiskutoval, a na ďalšie výčitky reagoval prevažne otázkami na manažovanie pandémie COVID-19, keď vládli kabinety Igora Matoviča či Eduarda Hegera aj SaS. „Práve preto som zavolal pána Becíka na krízový štáb a tam mu bolo odkomunikované, prečo sú tieto opatrenia potrebné,“ povedal Šutaj Eštok.

 Zmrazovanie platov a renta

Gröhling v relácii Šutajovi Eštokovi taktiež vyčítal, že vláda schválila doživotnú rentu pre generálneho prokurátora práve v čase, keď zavádza vyššie DPH a ceny naprieč takmer všetkými položkami stúpajú.

„Transakčná daň a doživotné renty budú prvé veci, ktoré budeme rušiť,“ uviedol šéf liberálov pri otázke, ako by sa SaS zachovala, ak by sa dostala do vlády. Minister vnútra doživotnú rentu pre Maroša Žilinku rešpektuje a jej zavedenie je podľa neho súčasťou širšieho zámeru koaličných partnerov zaviesť prokurátorom výsluhové dôchodky.

V relácii zaznela aj téma zmrazovania platov poslancov, čo vyplýva z návrhu na zmenu zákona o platových pomeroch niektorých ústavných činiteľov, ktorý predložili do parlamentu poslanci klubu Slovensko Igora Matoviča ešte 11. marca.

 So zmrazením a teda zastavením blížiacej sa valorizácie poslaneckých platov by súhlasili všetky opozičné strany. Do štátneho rozpočtu by to síce neprinieslo výraznú pomoc, no šlo by o podstatné gesto, hovorí Gröhling. „Je to však veľmi výrazný signál toho, že si situáciu uvedomujeme,“ dodal predseda liberálov.

Na rozdiel od svojich koaličných partnerov Matúš Šutaj Eštok tvrdí, že Hlas je debate o takomto kroku otvorený. „Myslím si, že je na mieste, aby aj poslanci ukázali, že nie sú jediní, ktorým budú v čase konsolidácie platy rásť,“ uviedol.

 Predseda poslaneckého klubu opozičného Progresívneho Slovenska Martin Dubéci na túto tému zvolal stretnutie na úrovni predsedov poslaneckých klubov, no ako hovoril i vo štvrtok (28.3) v Národnej rade (NR) SR, dostalo sa mu najmä výhovoriek.

„Ján Richter (Smer) povedal, že je to politické divadlo, pán Danko (SNS) povedal, že platy lekárov sú už také vysoké ako platy poslancov, takže nemáme čo riešiť, a ako to býva v strane Hlas, tá sa neozvala a nemám od nej odpoveď,“ povedal predseda poslaneckého klubu PS. Opoziční predsedovia poslaneckých klubov by sa mali stretnúť k téme zmrazenia platov v utorok o 13.00 hod./agentury/

 X X X

 Československo patrilo medzi najväčších exportérov zbraní na svete. Bude Slovensko opäť zbrojárskou veľmocou?

Znie to neuveriteľne, ale bývalé Československo patrilo medzi najväčších exportérov zbraní na svete. Pred 90 rokmi bolo dokonca ich najväčším vývozcom a pred 40 rokmi zaujímalo šieste až siedme miesto vo svetovom rebríčku. Pričom dve tretiny vyvážaných zbraní a vojenskej techniky sa vyrábali na Slovensku. Po známej konverzii špeciálnej výroby viaceré zbrojárske firmy zanikli, ďalšie prešli na civilnú výrobu. Dnes, keď Európa zbrojí ostošesť, by sa nám zišli.

 Zbrojárska výroba na Slovensku má už vyše 150-ročnú tradíciu. Ešte za Rakúsko-Uhorska v roku 1870 vybudovala viedenská muničná továreň v Bratislave (vtedajšom Prešporku) svoj nový závod G. Roth Wienund Pressburg na výrobu streliva do pušiek.

A o tri neskôr takisto v Bratislave začal Alfred Nobel výstavbu ďalšej svojej továrne na výrobu dynamitu, neskôr slávnej Dynamitky. Nobel bol zrejme úprimne presvedčený o dôležitosti zbrojenia v čase mieru.

„Moje továrne na dynamit ukončia vojny skôr než všetky tie vaše mierové kongresy. V ten deň, keď dva armádne zbory budú schopné zničiť jeden druhý za sekundu, sa všetky civilizované národy s hrôzou odvrátia od vojny a rozpustia svoje armády.“

 Vrchol konjunktúry zažili obe spomínané fabriky počas prvej svetovej vojny. Dynamitka sa stala najväčším dodávateľom munície pre armádu habsburskej monarchie. V roku 1914 začala s výrobou trinitrotoluénu (TNT), ktorý nahrádzal dynamit. Rýchlo sa stal prakticky najrozšírenejšou vojenskou trhavinou. Nobelova továreň v tom čase zamestnávala okolo 3 000 zamestnancov.

Po vojne a vzniku Československej republiky sa závod na puškové strelivo stal akciovou spoločnosťou a jej zariadenie postupne premiestnili do Považskej Bystrice. V roku 1929 sa tam začala výstavba nového muničného závodu pod názvom Čs. muničné a kovorobné závody. Už o dva roky vyrábal delostrelecké nábojnice. Po tom, čo sa závod v Považskej Bystrici dobudoval a stal súčasťou Československej zbrojovky so sídlom v Brne, začal aj s produkciou pechotných zbraní.

Horšie dopadla po vojne Dynamitka. Firma sa dostala do problémov, vláda jej odobrala licenciu na výrobu trhavín a donútila ju presťahovať príslušné zariadenie do podniku Explózia v Semtíne pri Pardubiciach.

Podľa Ľudovíta Hallona z Historického ústavu SAV dôvodom mala byť aj blízkosť vtedy znepriatelených štátov Maďarska a Rakúska.

Po polstoročí existencie prešiel závod v Bratislave na nový výrobný program – umelé hnojivá a technické plyny.

Československo však zdedilo po Rakúsko-Uhorsku ďalšie, ešte významnejšie zbrojovky. Spomeňme aspoň Škodove závody v Plzni. Objem ich výroby približuje český vojenský historik Miroslav Šáda na nasledujúcom príklade z prvej svetovej vojny:

„V prvom polroku 1917 sa v celej podunajskej monarchii vyrobilo 2 285 delostreleckých hlavní, pričom 1 805 pochádzalo z plzenskej Škodovky.“

Po vzniku ČSR si vyžiadali potreby ozbrojených síl mladej republiky, aby aj Škodove závody rozšírili svoju výrobu o ďalšie zbraňové systémy, predovšetkým obrnené vozidlá a tanky. Najmä ľahké tanky zo Škodovky sa v 30. rokoch minulého storočia stali vyhľadávaným tovarom aj na globálnom trhu.

Tým sme sa dostali k našej ústrednej téme – vývozu produkcie československých zbrojoviek.

Moje továrne na dynamit ukončia vojny skôr než všetky tie vaše mierové kongresy.

Alfred Nobel, Zbrojením proti nezamestnanosti

Ako vyplýva zo zistení českého vojenského historika Vladimíra Franceva, ČSR už v roku 1929 patrila spolu s Veľkou Britániou, so Spojenými štátmi, s Nemeckom, Talianskom a so Švédskom medzi najväčších vývozcov zbraní na svete. V rokoch 1934 a 1935 bola dokonca na prvom mieste.

V tom čase už tunajšie zbrojovky bežali naplno a vyrábali toľko, že bolo toho dosť pre vlastnú armádu aj na export. V Berlíne sa dostal k moci Adolf Hitler, ktorý sa netajil svojimi expanzívnymi plánmi. Medzi prvými štátmi malo byť na rane Československo. Bolo treba posilňovať obranu.

Ale zvýšené výdavky zo štátneho rozpočtu na zbrojenie sledovali v polovici 30. rokov dva ciele: jednak mali zvýšiť obranyschopnosť krajiny, a jednak – v duchu keynesiánskej teórie – podporiť zamestnanosť v čase hospodárskej recesie. Dobové štatistiky potvrdzujú výrazný podiel tejto politiky na ekonomickom raste. Zároveň sa však zvyšoval štátny dlh.

Generál Zmeko: Spali sme dve desaťročia, teraz čelíme výzve. Potrebujeme protivzdušnú obranu, drony, ale aj leteckú základňu

 Už v roku 1935 zabezpečili investície do zbrojného priemyslu pracovné miesta pre 20 percent nezamestnaných a v roku 1938 dokonca pre 68 % z celkového počtu 2 164 000 nezamestnaných v ČSR.

Staré zbrojovky pracovali na plné obrátky a budovali sa nové. Zároveň sa časť zbrojnej výroby premiestňovala z Čiech do bezpečnejšieho vnútrozemia pre prípad vojny s Nemeckom. Išlo predovšetkým o niektoré kapacity Škodových závodov, ktoré presunuli do Dubnice nad Váhom. Ako zistila historička Zdenka Muráriková z Univerzity Mateja Bela, začiatkom roku 1937 sa tam začala výroba protitankových kanónov v ešte nedokončenej fabrike. Súčasne prebiehala výstavba ďalších prevádzok.

V druhej polovici 30. rokov podiel výdavkov na obranu presiahol v Československu päť percent hrubého domáceho produktu (HDP). Na porovnanie: v Slovenskej republike i v Česku je to dnes okolo dvoch percent. V Nemecku však výdavky na ozbrojené sily v roku 1937 predstavovali okolo 10 percent HDP.

Horúčkovité zbrojenie prebiehalo v celej Európe, a tak dopyt po výrobkoch našich zbrojoviek bol obrovský. Pritom ich vývoz trikrát prevyšoval dovoz a na celkovom zahraničnom obchode ČSR sa podieľal v roku 1938 ôsmimi percentami. To sú údaje z výskumu českého historika Aleša Skřivana. Pritom niektoré zbrojovky vrátane Škodovky vyvážali v tých rokoch až polovicu svojej produkcie.

Kto vtedy nakupoval československé zbrane a muníciu? V prvom rade štáty Malej dohody, vojensko-politického zoskupenia z rokov 1921 – 1939. Spočiatku malo byť protiváhou Maďarsku a po nástupe nacizmu – Nemecka. Tvorili ho Československo, Juhoslávia a Rumunsko, pričom ČSR hrala v Malej dohode kľúčovú úlohu.

Obrnená technika však smerovala z ČSR aj do Švédska a Švajčiarska. Jej export zabezpečoval nevyhnutný prísun devízových prostriedkov.

Od uzavretia spojeneckej zmluvy v roku 1935 sa rozvíjala vojenská spolupráca ČSR aj so Sovietskym zväzom. Ako uvádza ďalší český historik Vladimír Karlický, medzi významné obchody patrila vzájomná výmena licencií na náš horský kanón a na sovietsky bombardér SB-288, vrátane nákupu 61 týchto strojov.

Zvláštnou kategóriou bol export do Číny, lebo ČSR nepodporovala medzinárodnú dohodu o embargu dodávok zbraní do tejto, vtedy politicky nestabilnej, krajiny. Ako uvádza český archivár a publicista Pavel Šrámek, v roku 1938 sa tam vyviezli zbrane bezmála za 400 miliónov korún, čím sa Čína umiestnila na štvrtom mieste v našom exporte tejto komodity.

 V rukách nemeckých koncernov

Po Mníchove, rozbití ČSR a vzniku slovenského štátu pod kuratelou nacistického Nemecka sa naše zbrojovky ocitli v rukách tamojších koncernov. Len zbrane, ktoré získali hitlerovci od československej armády, stačili na vyzbrojenie dvadsiatich divízií Wehrmachtu.

Zbrojné závody potom cez celú vojnu pracovali pre nemeckú vojnovú mašinériu. Už na jej začiatku vstúpil do nich nemecký kapitál a zvyšoval výrobu.

Týkalo sa to aj bratislavskej Dynamitky, ktorú prevzal nemecký koncern IG Farben a obnovil v nej výrobu trhavín. Vojnová konjunktúra opäť priniesla prosperitu tomuto podniku.

Závod v Dubnici nad Váhom sa dostal pod kontrolu spoločnosti Hermann Göring Waffenwerke. Okrem zbraní a munície vyrábal aj súčiastky do námorných torpéd a rakiet V2.

Dvadsiateho augusta 1944 zažil závod spojenecký nálet. O život prišlo 16 zamestnancov a približne 40 bolo zranených. Vznikli materiálne škody na budovách a technickej infraštruktúre. No podľa historika Valeriána Bystrického napriek zásahom poltonových bômb zostali zachované podzemné prevádzky zbrojovky, chránené betónovými platňami.

Aj považskobystrickú zbrojovku začlenili do koncernu Hermann Göring Waffenwerke. Už v roku 1939 z nej Nemci vyviezli muníciu za 20 miliónov korún. Noví majitelia výrobu neustále rozširovali. Kým v roku 1940 tam pracovalo 6 800 zamestnancov, o štyri roky tento počet vzrástol na 11 200.

Nálet spojeneckého letectva zažila Považská Bystrica 22. decembra 1944. Bomby zasiahli civilnú časť mesta, zbrojovku len okrajovo.

Väčšie škody spôsobili zbrojnému priemyslu na Slovensku ustupujúce nemecké vojská. V prvom rade sa to týkalo dubnickej fabriky, ktorú takmer úplne zlikvidovala špeciálna ženijná jednotka určená na deštrukčné práce. Už po oslobodení Bratislavy, v dňoch 7. a 8. apríla 1945 zničila 70 objektov zbrojovky vrátane podzemných prevádzok a viac ako tretinu obrábacích strojov. Časť strojov a zariadení demontovala a odviezla do Nemecka.

Po bombardovaní dubnickej zbrojovky v júli 1944 neostal kameň na kameni.

Povojnová rekonštrukcia obsiahla aj zbrojný priemysel obnovenej ČSR. Čiastočne ho pomohli postaviť na nohy reparácie (náhrada vojnových škôd), dohodnuté na Parížskej mierovej konferencii.

Ako uvádza historik Hallon, z prvých reparačných prídelov (spolu ich bolo desať) niečo „kvaplo“ aj slovenským zničeným alebo poškodeným zbrojovkám. Napríklad koncom leta 1946 doputovalo z Nemecka do Dubnice kompletné zariadenie dvoch tovární na obrábacie stroje.

Ale väčšmi nám pomohlo premiestnenie niektorých podnikov z českého pohraničia, zhabaných sudetským Nemcom, na Slovensko. Vďaka týmto strojom a zariadeniam sa obnovila aj veľká časť výroby v Považskej Bystrici.

So Stalinom na čele zbrojíme vesele

Po odstránení následkov vojny a po prevrate vo februári 1948 sa na Slovensku začala mohutná industrializácia s prívlastkom socialistická. Jej významnou súčasťou bol ťažký a zbrojársky priemysel.

Zúrila studená vojna, a tak nové československé zbrojovky sa budovali najmä na základe sovietskych licencií a v bezpečnejšom hornatom kraji na strednom Slovensku. Rozostavaný Závod Kriváň ČKD v Martine premenovali v jeseni 1949 na Závod Josifa Stalina – sovietsky vodca práve oslavoval sedemdesiatiny.

Mimochodom, o dva roky neskôr premenovali Škodove závody v Dubnici n. Váhom (Škoda Dubnica) na Závody Klimenta Jefremoviča Vorošilova, blízkeho Stalinovho spolupracovníka. A bratislavská Dynamitka niesla odteraz meno Juraja (Georgi) Dimitrova, bulharského komunistického politika, v minulosti generálneho tajomníka Komunistickej internacionály (Kominterny). Pospolitý ľud ju nazýval Dimitrovkou.

Nové prevádzky s takvaznou špeciálnou, čiže zbrojárskou, výrobou, vznikali v Bánovciach nad Bebravou, v Detve, Prakovciach, vo Vígľaši, v Hriňovej a v Strážskom.

Pri Trenčíne vyrástla Konštrukta, ktorá sa neskôr stala jedným z najvýznamnejších výskumno-vyvojových centier Ministerstva obrany ČSR.

Plánované počty vojakov v kasárňach dosiahli v roku 1953 bezmála 300-tisíc mužov, čo bolo najviac od vzniku ČSR v roku 1918. Takáto armáda potrebovala výrazne dozbrojiť i prezbrojiť.

To isté sa však požadovalo aj od armád ďalších štátov sovietskeho bloku a československé zbrojovky hrali v tom nezastupiteľnú úlohu.

„Zbrojilo sa toľko, že zbrojná výroba vytlačila zo strojárskych závodov civilnú,“ približoval svojho času vojenský historik Michal Štefanský. „Na trhu vznikali závažné disproporcie, nedostatok spotrebného tovaru…“

 Húfnica DANA a ďalšie hity

Počas politického oteplenia po roku 1956 dopyt po zbraniach a vojenskej technike poklesol, ale ako ukázali výskumy vojenského historika Jana Štaigla, netrvalo to dlho a plány výroby tankov a obrnených transportérov opäť vzrástli.

Medzi Východom a Západom sa totiž obnovili preteky v zbrojení. Preteky, v ktorých sa – povedané športovou terminológiou – v jedných etapách šprintovalo, kým v ďalších bežalo viac-menej poklusom. Medzi jednotlivými etapami sa vyskytli kratšie alebo aj dlhšie prestávky, počas ktorých superveľmoci rokovali o odzbrojení.

V roku 1965 vznikol trust Závody ťažkého strojárstva (ZŤS) so sídlom v Martine. Spočiatku ho tvorilo sedem podnikov, v ktorých významnú časť výroby tvorila produkcia takzvanej špeciálnej techniky: v Martine – tankov, v Dubnici – delostrelectva, v Detve – obrnených vozidiel.

Mimochodom, v rokoch 1952 až 1989 sa na Slovensku vyrobilo 45-tisíc obrnených vozidiel, medzi nimi aj známych BVP 2. Zaradilo sa medzi popredných svetových producentov tejto techniky.

Martinský trust postupne zamestnával až 85-tisíc pracovníkov a takmer polovicu svojich výrobkov vyvážal do desiatok krajín. Úspech slávila napríklad samohybná kanónová húfnica vz. 77 DANA od vývojárov z trenčianskej Konštrukty. ZŤS Dubnica ich od roku 1977 vyrobila vyše 670 a po modernizácii sú dodnes vo výzbroji slovenskej i českej armády.

 Zbrojná výroba za socializmu dosiahla svoj vrchol v roku 1987, keď tvorila štyri percentá vtedajšieho HDP a v exporte zaujímala 6. až 7. miesto vo svete. Viac ako polovica vývozu smerovala do štátov varšavského paktu a jedna pätina do rozvojových krajín.

Ako uvádza Jaroslav Lánik z Vojenského historického ústavu v Prahe, len v rokoch 1984 až 1988 vyviezlo Československo zbrane a vojenskú techniku za 2,7 miliardy amerických dolárov (v cenách roku 1985).

Potom však nastal nieže pokles, ale krach výroby vo väčšine slovenských zbrojoviek. Čo sa vlastne stalo?

Prekovať meče na pluhy

Rok 1989 priniesol vo východnom bloku „karneval“ viac-menej nežných revolúcií a o dva roky nato koniec studenej vojny s rozpadom Sovietskeho zväzu.

Zrazu sa povedalo: prekujeme meče na pluhy, namiesto tankov začnete vyrábať traktory. Alebo spotrebný tovar. Hovorilo sa tomu konverzia zbrojárskej výroby.

Inžiniera Jána Žirku zastihli tieto prevratné zmeny na generálnom riaditeľstve ZŤS v Martine, ktoré zrušili ako prvé. Jednotlivé závody niekdajšej oceľovej pýchy Slovenska sa mali zachraňovať samostatne. O dve desaťročia neskôr sme sa ho pýtali, ako to vtedy vnímal a ako to vidí s odstupom času.

„Aj po rokoch si myslím, že to bola hlúposť,“ povedal. „Nemuseli sme až tak bezhlavo zutekať z trhu a prepustiť ho konkurencii.“

 Je málo známe, že o útlme zbrojnej výroby rozhodlo politické vedenie štátu už koncom roku 1988. Michail Gorbačov začal odzbrojovať a ZSSR prudko znížil objednávky špeciálnej techniky aj z ČSSR. Na rok 1990 sa plánovala výroba už len 25 kusov tankov T-72M1, ale prvá ponovembrová federálna vláda Mariána Čalfu rozhodla, že sa ich vyrobí 107, aby zmiernila rast nezamestnanosti.

Zodpovednosť za konverziu sa zvaľuje na Václava Havla, on ju však „len“ urýchlil. Českí vojenskí experti Ladislav Klíma a Karel Eminger píšu v tejto súvislosti o „neprezieravej politike vládnych štruktúr, podceňujúcich utváranie obranného systému štátu“.

Prízrak nezamestnanosti (jej miera sa čoskoro vyšplhala na 15 %) vtedy ohrozoval priamo 80-tisíc zamestnancov slovenských zbrojoviek. A nepriamo okolo 200 000 pracovníkov v kooperujúcich podnikoch, ktoré existenčne záviseli od dodávok pre zbrojný priemysel.

Technika Tomáša Friedmana konverzia nepostihla hneď na začiatku, hoci pracoval ako majster pri výrobe tankov v martinských strojárňach. Zachytila ho až tretia vlna prepúšťania o šesť rokov neskôr.

„Pracoval som v prevádzke, ktorá sa venovala plechárine a bez nás sa nemohla zaobísť ani zredukovaná výroba,“ vysvetlil nám.

Nezvládnutá konverzia napokon postihla viac Slovensko ako Česko. „Možno to vysvetliť aj rozdielnym podielom zbrojnej výroby v štruktúre strojárstva ČR a SR,“ ozrejmuje Ladislav Ivánek z Masarykovej univerzity v Brne. Kým tam predstavovala koncom 80. rokov iba šesť, u nás až 24 percent. Lebo takmer dve tretiny výrobných kapacít československého zbrojného priemyslu sa nachádzali na území Slovenska.

Navyše, nie sú zbrane ako zbrane. Profesor Ivánek upozorňuje na rozdielne zameranie zbrojného priemyslu na Slovensku a v Česku, ktoré vzniklo už v 50. rokoch.

„Kým v Česku sa rozvinula predovšetkým výroba ručných zbraní, munície, automobilnej a leteckej techniky, vojenskej elektrotechniky a elektroniky, tak na Slovensku sa sústredila najmä výroba ťažkej vojenskej techniky – tankov, bojových vozidiel pechoty a delostreleckých systémov.“

Samozrejme, že produkcia českých podnikov sa vďaka tomu aj v 90. rokoch predávala lepšie a aj ľahšie sa prispôsobovala zmenenej situácii vo svete než výrobky slovenských zbrojoviek. Po rozpade varšavského paktu už nemal kto naše tanky a „bévepéčka“ kupovať. Sýria alebo Líbya by ich brali, ale nemali čím platiť a už beztak boli voči nám značne zadlžené.

Cesta z tohto marazmu nebola ľahká a trvala desaťročia. Slovenský obranný priemysel až v posledných rokoch javí známky výrazného oživenia. Vlani sa tunajšie zbrojovky (často pod novými názvami) podieľali už viac ako miliardou eur na HDP. A export zbraní sa za jediný rok takmer zdvojnásobil. <PE>

Ťažko si predstaviť väčšie riziko priemyselnej havárie ako v prevádzkach, kde sa pracuje s muníciou, výbušninami či trhavinami. Preto je tam dodržiavanie bezpečnostných predpisov a technologickej disciplíny kategorickým imperatívom. V roku 1952 sa však v našich zbrojovkách naháňal plán, a preto sa – ľudovo povedané – kvaltovalo.

Vojnoví stratégovia v Moskve totiž predpokladali že prebiehajúca kórejská vojna prerastie do tretej svetovej. Podľa Stalina sa tak malo stať už v nasledujúcom roku. A tak na prípravu ostávalo čertovsky málo času. Lenže, ako vravel učiteľ národov Jan Amos Komenský „Všelijaké kvaltovaní toliko pro hovada dobré jest.“

Preto častejšie bývali – vojensky povedané – mimoriadne udalosti. Už 3. apríla 1952 to buchlo v Dubnici nad Váhom, v tamojších Závodoch K. J. Vorošilova (predtým Škodove závody, dnes ZŤS). Výbuch usmrtil na mieste desať pracovníkov a 11 ťažko zranil.

Pred trinástimi rokmi sme sa o tom mohli ešte porozprávať s očitým svedkom tragédie, vtedy 90-ročným konštruktérom Ivanom Urbanom. „Doba bola taká, že hneď sa začalo šuškať o sabotéroch a záškodníkoch,“ spomínal. „Hoci haváriu zapríčinila najskôr neopatrnosť pri manipulácii s výbušným materiálom alebo elektrický skrat.“

Zranených prevážali nákladným autom (!) a autobusom do trenčianskej nemocnice. Známy slovenský endokrinológ Pavel Langer (1929¤-¤2016) bol vtedy ako medik v Trenčíne na praxi a zúčastnil sa niekoľkých preväzov a ošetrení popálených žien.

„V nemocnici sa vtedy povrávalo, že celkový počet mŕtvych v dôsledku výbuchu vzrástol na 18,“ spomínal v našom rozhovore.

To by znamenalo, že zomreli ešte ôsmi z jedenástich ťažko zranených.

V decembri 1952 nasledoval výbuch v bratislavskej Dynamitke, premenovanej na Chemické závody Juraja Dimitrova (CHZJD), v oddelení trhavín. Zahynulo šesť pracovníkov. Tajná správa vypracovaná pre prezidenta Klementa Gottwalda uvádzala, že v tom istom roku prišlo v takzvanej špeciálnej výrobe k siedmim haváriám s miliónovými materiálnymi škodami a so stratami na životoch.

Vtedajšie médiá o týchto tragédiách vytrvalo mlčali. Prinášali politicky aktuálnejšie správy o jarných poľnohospodárskych prácach a o uplatňovaní Tancerovej metódy v stavebníctve. Tretia svetová vojna v roku 1953 nevypukla. Zato zomrel Stalin a krátko po ňom aj Gottwald./agentury/

X X X

 Svet ho odsúdil, ale Djokovič mal s očkovaním pravdu. Bývalý tréner hovorí o manipulácii: Bol krok od konca

Pandémia koronavírusu zasiahla pred pár rokmi celý svet, prispôsobiť sa novým a často nepríjemným pravidlám sa museli aj športovci. Aj oni, rovnako ako zvyšok spoločnosti, mali rozdielne názory na opatrenia či vakcíny. Ako je známe, Novak Djokovič medzi fanúšikov očkovania rozhodne nepatril.

 Tenisový fenomén zo Srbska je známy perfekcionistickým prístupom k vlastnému telu, ale aj názormi, za ktorými si stojí, aj keď to znamená kritiku.

Keď sa rozhodol, že sa nenechá zaočkovať proti kovidu, jeho rozhodnutie už nemohlo nič zmeniť.

Následky pocítil pri neslávnej kauze jeho neúčasti na Australian Open 2022. V dobe najtvrdších opatrení nemohol hrať na turnajoch v štátoch, ktoré pri vstupe vyžadovali očkovanie.

Austrália nebola výnimkou. Pre problémy s vízami pred prvým grandslamovým turnajom sezóny v Melbourne bola vtedajšia svetová jednotka krátko po prílete zadržaná a umiestnená do detenčného centra pre ilegálnych migrantov. Djokovič mohol na obhajobu titulu z roku 2021 zabudnúť.

 Vtedy ho trénoval iný slávny tenista z krajín bývalej Juhoslávie, Chorvát s nechytateľným podaním Goran Ivaniševič.

„Novak odmietal vakcínu a bol pre to pripravený skončiť s tenisom. Čo je rozhodnutie, ku ktorému by sa žiadny iný špičkový športovec neodhodlal,“ povedal Djokovičov bývalý kouč v relácii bývalého futbalistu Slavena Biliča s názvom „Zlyhanie šampióna“.

Podľa 53-ročného rodáka zo Splitu, ktorému sa 2001 podarilo ovládnuť slávny Wimbledon, dal vývoj udalostí Djokovičovi v konečnom dôsledku za pravdu.

„Svet ho odsúdil, dokonca ho ponižoval za to, že si stál za názorom. On napriek tomu nikdy nepochyboval, stál pevne za svojou vierou a odhodlaním,“ pokračoval Ivaniševič.

 „Teraz sa hovorí o tom, že niektoré z vakcín spôsobujú problémy. Boli sme tri roky zavretí ako ovce a boli sme manipulovaní.

Novak niekoľkokrát zopakoval, že sa nenechá zaočkovať, že je to rozhodnutie pre jeho vlastné telo, ktoré pozná najlepšie on sám. Nikdy nepresviedčal niekoho iného, aby sa nenechal zaočkovať.

My všetci sme si nechali pichnúť vakcínu, ale on nie,“ dodal na margo Djokoviča, ktorý v Melbourne triumfoval desaťkrát./agentury/

X X X

 Zomrel legendárny herec Richard Chamberlain. Hral ústredné postavy v dielach Traja mušketieri, Vtáky v tŕní či Gróf Monte Christo

Vo veku 90 rokov zomrel v sobotu americký herec Richard Chamberlain, ktorý sa preslávil v 60. rokoch v seriáli Dr. Kildare a neskôr v minisériách ako Šogun alebo Vtáky v tŕni. O jeho úmrtí dnes informoval server Variety.

 „Náš milovaný Richard je teraz s anjelmi,“ uviedol vo vyhlásení Chamberlainov dlhoročný partner Martin Rabbett. „Akí požehnaní sme boli, že sme mohli spoznať takú úžasnú a milujúcu dušu. Láska nikdy nezomiera,“ poznamenal.

Chamberlain zomrel v sobotu neskoro večer na Havaji na následky mŕtvice, uviedol hercov publicista.

 Rodák z Los Angeles získal prvú malú úlohu v roku 1959, lákavé pracovné ponuky sa začali objavovať o rok neskôr po úspechu v dobrodružnom filme Tajomstvo nachového skaliska. Skutočný zlom v jeho kariére znamenala titulná úloha v seriáli Dr. Kildare, za ktorú Chamberlain ako prvý herec získal Zlatý glóbus.

Aj vo vtedajšom Československu sa potom Chamberlain preslávil vďaka úlohe zamilovaného kňaza v seriáli Vtáky v trní. Medzi filmy, v ktorých účinkoval, patria Traja mušketieri, Muž so železnou maskou alebo Gróf Monte Christo./agentury/

X X X

 Je podozrenie na nové ohnisko slintačky, varuje české ministerstvo. Takáč: Nákaza sa zatiaľ nerozšírila

Pri Malackách na západe Slovenska, menej ako 50 kilometrov od českých hraníc, existuje podozrenie na ďalšie ohnisko slintačky a krívačky, informoval na Twitteri český minister pôdohospodárstva Marek Výborný (KDU-ČSL). Avizoval sprísnenie opatrení na hraničnom priechode Břeclav-brodské na diaľnici D2 pri Lanžhote na Břeclavsku. Zástupca hovorcu Štátnej veterinárnej správy (SVS) Peter Majer ČTK povedal, že opatrenia sa nemenia, kontroly by ale mali byť dôslednejšie.

Výborný na Twitteri uviedol, že podozrenie sa týka farmy pri obci Plavecký Štvrtok. „Z tohto dôvodu s okamžitou platnosťou sprísňujeme so Štátnou veterinárnou správou režim kontrol na hraničnom priechode Lanžhot,“ napísal minister.

Riaditeľka juhomoravskej krajskej veterinárnej správy Jana Kozáková ČTK povedala, že podoba prípadných prísnejších opatrení sa ešte len musí premyslieť a dohodnúť. „Rozmýšľame nad tým, čo by išlo robiť inak,“ uviedla. Informáciu o bezprostrednom sprísnení zatiaľ nemajú ani krajskí hovorcovia polície a hasičov. Majer na otázku ČTK spresnil, že opatrenie sa v tejto chvíli nemení. „Ide o väčšiu dôslednosť v rámci existujúceho režimu,“ povedal.

 Doterajšie kontroly sa v českom kraji okrem Lanžhota týkajú ešte priechodov Mikulov-Drasenhofen na Břeclavsku a Hate-Kleinhaugsdorf na Znojemsku. Hasiči tam inštalovali dekontaminačné rohože a naďalej sa starajú o ich prevádzku. Vozidlá pomáha kontrolovať polícia.

Takáč: Ďalšie ohnisko zatiaľ nepribudlo

Na Slovensku nepribudlo k štyrom doterajším žiadne ďalšie ohnisko nákazy slintačky a krívačky. Povedal to v nedeľnej relácii STVR O 5 minút 12 minister pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Richard Takáč (Smer). Všetky zvieratá na farmách s potvrdenou nákazou budú podľa šéfa agrorezortu usmrtené do utorka (1. 4.) a náhrada škody pre drobných chovateľov za ich usmrtené zvieratá v rizikovej oblasti by mala byť vyriešená do konca budúceho týždňa. Opozičná poslankyňa Veronika Remišová (hnutie Slovensko, Za ľudí, KÚ) ministra kritizovala za oneskorené a nedostatočne komunikované opatrenia.

„Čo sa týka Slovenskej republiky, tak môžem potvrdiť, že k aktuálnej hodine máme stále potvrdené len tie štyri chovy, ktoré boli detegované pozitívnym vírusovým ochorením slintačky a krívačky,“ povedal minister. Ďalšie podozrenia sa podľa neho nepotvrdili a príznaky nákazy mohli byť spôsobené inými chorobami. Ako príklad uviedol chov v Galante, v ktorom sa slintačka nepotvrdila ani po trojnásobnom testovaní. O aktuálnej situácii s nákazou by v nedeľu mal rokovať krízový štáb a v pondelok (31. 3.) by mala mimoriadne zasadnúť aj vláda SR.

Remišová Takáča kritizovala za údajne oneskorené prijímanie opatrení a za nedostatočnú komunikáciu s farmármi, ktorým podľa nej chýbajú informácie. Odmietla tvrdenie ministra, podľa ktorého Európska komisia v monitorovacej správe ocenila prijaté opatrenia na zamedzenie šírenia tejto choroby. „Európska komisia nám v tejto správe vyčíta, že máme zlepšiť dozor, že máme zlepšiť testovanie, vyčíta nám meškania s vakcináciou, vyčíta nám zlú koordináciu, vyčíta nám dokonca, že nevedela identifikovať nejaký centrálny orgán, ktorý by bol zodpovedný za legislatívu, vyčíta nám meškanie v opatreniach, vyčíta nám to, že máme zlepšiť dezinfekciu,“ priblížila poslankyňa.

Minister Takáč túto interpretáciu odmietol. „Prijaté opatrenia slovenskými orgánmi boli včasné, odborne realizované a v súlade s európskou legislatívou. Slovensko zvláda situáciu, no riziká stále pretrvávajú. Opatrenia boli prijaté bezodkladne po zistení prvých prípadov, pričom spolupráca medzi regionálnou veterinárnou a potravinovou správou a Štátnou veterinárnou a potravinovou správou SR fungovala efektívne,“ zacitoval Takáč zo správy. Remišová oponovala, že minister asi nemá kompletný preklad tohto hodnotenia.

Likvidácia zdravých zvierat

Politici sa dotkli aj témy likvidácie zdravých zvierat v trojkilometrovom okruhu od ohniska nákazy. Zatiaľ čo Remišová upozornila na to, že legislatíva EÚ neprikazuje, ale iba odporúča takýto postup, Takáč ho obhajoval vysokým rizikom rozšírenia nákazy. Podľa opozičnej poslankyne by štát mal dôslednejšie ľuďom vysvetľovať dôvody likvidácie zdravých chovov a pracovať na ich odškodnení. Šéf rezortu pôdohospodárstva priblížil, že už zasadajú komisie a spisujú škody drobných chovateľov. Administratívne procesy vedúce k ich odškodneniu by chcel mať dokončené počas najbližšieho týždňa. U veľkých fariem bude odškodnenie trvať niekoľko mesiacov a financované by malo byť z viacerých zdrojov.

 Slintačka a krívačka je jednou z najnákazlivejších infekčných chorôb. Vírus sa vylučuje slinami, močom, trusom a mliekom. Prenáša sa kontaktom s chorými zvieratami, vzduchom i na povrchu nástrojov, dopravných prostriedkov či odevov. Na človeka je ochorenie neprenosné. V ČESKU bola u zvierat nákaza naposledy zistená v roku 1975. V poslednom čase sa objavila najprv v Maďarsku, potom na Slovensku.

Ochorenie slintačky a krívačky bolo potvrdené zatiaľ v chovoch dobytka v štyroch obciach na juhu Slovenska – v Medveďove, Ňárade, Bake a v obci Lúč na Ostrove. Prvé tri ohniská boli odhalené minulý piatok 21. marca, posledné v utorok (25. 3.). Inkubačná lehota ochorenia je podľa veterinárov sedem až 14 dní./agentury/

X X X

Smutná správa z českých trávnikov. 23-ročný hráč Pardubíc náhle zomrel, jeho telo objavili v byte

Vo veku 23 rokov náhle zomrel brazílsky futbalový krídelník Leandro Lima. Bol kmeňový hráč FK Pardubice, v súčasnosti hosťoval v druholigovom Prostějove. Informáciu o úmrtí potvrdil jeho klub.

 Lima prišiel do Pardubíc v roku 2022 z gruzínskeho klubu Samgurali Cchaltubo. Hral najmä za rezervný tím v tretej lige a preto v prebiehajúcej sezóne zamieril na hosťovanie do Prostějova.

Zatiaľ nie je jasné, čo bolo príčinou náhlej smrti brazílskeho futbalistu. Podľa webu iSport.cz objavili mŕtve telo krídelníka v jeho byte.

Ešte v piatok sedel počas zápasu Prostějova s béčkom Baníka Ostrava na striedačke svojho tímu.

V druhej lige odohral 12 stretnutí a strelil dva góly. V najvyššej súťaži sa v drese Pardubíc predstavil 19-krát, pričom jedenkrát skóroval.

„Táto udalosť nás všetkých veľmi silno zasiahla. Je nám to nesmierne ľúto. V súčasnosti myslíme na jeho rodinu a priateľov, ktorým vyjadrujeme úprimnú sústrasť,“ citoval z oficiálneho vyjadrenia FK Pardubice portál sport.cz.

V príspevku Prostějova na sociálnej sieti sa píše o tragickej smrti. „S veľkou ľútosťou musíme oznámiť smutnú správu, ktorá sa týka jedného z hráčov nášho A-tímu. Brazílsky futbalista Leandro Lima, kmeňový hráč FK Pardubice, ktorý u nás od vlaňajška hosťoval, tragicky zahynul.

Táto udalosť nás silno zasiahla, je nám to veľmi ľúto a myslíme na jeho blízkych. Úprimnú sústrasť,“ napísal klub./agentury/