Prečo Nemci váhali s pomocou Ukrajine? Na takú podporu Ukrajiny, aby mohla vyhrať vojnu, chýba v Nemecku politická vôľa. Opozičný poslanec Bundestagu Roderich Kiesewetter sa tak vyjadril už vlani a podobné slová používa dodnes. Za dva roky ruskej agresie Berlín totiž zvýšil finančnú aj vojenskú pomoc Ukrajine, ale k ráznym krokom akoby mu chýbalo odhodlanie. Spolková vláda je stále príliš pomalá a nerozhodná.

Dokazuje to aj vývoj v posledných dňoch. „Budeme podporovať Ukrajinu pri jej sebaobrane, a síce tak dlho, ako to bude potrebné,“ vyhlásil nemecký kancelár Olaf Scholz na videu, ktorým si pripomenul začiatok ruského útoku voči susednému štátu. Ako to však vyzerá v praxi?

Spolkový snem vo štvrtok odmietol návrh, aby Nemecko Ukrajine dodalo zbraňové systémy vrátane Taurusov – riadených striel s plochou dráhou letu, o ktoré Kyjev žiadal už v máji minulého roka. Za ich dodanie hlasovalo iba 182 poslancov, 480 bolo proti.

 Chybná stratégia

V čom je problém? Strely môžu s veľkou presnosťou zasiahnuť ciele až do vzdialenosti 500 kilometrov, takže by ich Ukrajinci mohli vypáliť aj na ruské územie ďaleko za frontovou líniou – v ich dosahu by sa ocitla i Moskva.

Ukrajinský minister zahraničných vecí Dmytro Kuleba síce ubezpečil, že by ich nasadili len proti nepriateľom v okupovaných oblastiach, ale obavy Nemcov nerozptýlil.

„Vláda ešte stále nerobí dosť. Naďalej príliš otáľa s dodávaním munície a zbraní,“ reagoval na hlasovanie v Bundestagu bývalý nemecký prezident Joachim Gauck.

 S ostrou kritikou vystúpil aj Kiesewetter, vyslúžilý plukovník a expert na obranu Kresťanskodemo­kratickej únie (CDU). Podľa neho si Nemecko musí vybrať, na čej strane stojí.

„Ak chceme, aby vyhrala Ukrajina a Rusko uznalo právo na existenciu všetkým susedným štátom, musíme urobiť podstatne viac… A kancelár sa tomu opäť vyhol. Nechce ani Taurusy, ani členstvo Ukrajiny v NATO… Máme na výber. Chceme vyhrať s Ukrajinou, alebo s ňou prehrať?“ povedal pre Welt TV. Scholza obvinil, že sa chce zapáčiť ruskému prezidentovi Vladimirovi Putinovi.

Neschválenie dodávok zbraňových systémov pre Ukrajinu nie je prvou ukážkou nemeckej váhavosti. Tá sa prejavuje celé dva roky. Prvé problémy nastali už pred ruským útokom, v decembri 2021, keď Kyjev Nemecko kritizoval, že mu odmieta dodať zbrane a v rámci NATO to nechce dovoliť ani tretím štátom (napríklad Estónsku, ktoré ponúkalo staré nemecké húfnice).

 „Budujete plynovod Nord Stream 2 a zároveň blokujete naše vyzbrojenie pre vlastnú obranu. To nie je fér,“ ohradil sa vtedy ukrajinský minister obrany Olexij Reznikov a Berlín upozornil, že stratégia „neprovokovať Rusko“ mu aj tak nevyjde.

Trápne dopadol i nemecký pokus v januári 2022, keď sa Ukrajina dozvedela, že namiesto zbraní dostane od Berlína 5 000 vojenských prilieb. Kyjevský starosta Vitalij Kličko to označil za vtip a vtedajší ukrajinský veľvyslanec v Nemecku Andrij Melnyk za symbolické gesto.

Ako uviedol pre DPA, od spolkovej vlády očakávajú skutočnú zmenu postoja – „obrat o 180 stupňov“. Na to však už bolo neskoro.

 Panteón politickej naivity

Keď vypukla vojna, spolková vláda nemala záujem podporiť Ukrajinu. Panovalo totiž presvedčenie, že jej dni sú spočítané. Keď sa Melnyk 12 hodín po ruskom útoku stretol s nemeckým ministrom financií Christianom Lindnerom, aby ho požiadal o vojenskú pomoc a sankcie proti Moskve, politik ho privítal s chladným úsmevom.

„Zostáva vám len pár hodín,“ citoval Melnyk Lindnerove slová pre noviny Frankfurter Allgemeine Zeitung a časopis Spiegel. Ako vraj minister vysvetlil, dodávať v takej situácii Ukrajine zbrane alebo prijímať tvrdé sankcie proti Rusku, by nemalo zmysel. „Bol to najhorší rozhovor v mojom živote,“ opísal Melnyk, ktorý neskôr ostro kritizoval nemeckú vládu a Scholza raz posmešne nazval „urazenou jaternicou“.

 Podľa odborníkov je dnes zrejmé, že nemecká politika voči Moskve, ktorá bola už od čias kancelárky Angely Merkelovej priveľmi zhovievavá, zlyhala.

Korešpondent renomovaného časopisu Politico Matthew Karnitschnig dokonca nemeckých vrcholových politikov v marci 2022 označil za Putinových „užitočných idiotov“, pretože odmietali kritiku svojho kurzu a trvali na tom, že Rusku rozumejú lepšie ako ostatní.

 „Washingtonu sa smiali do tváre. Teraz sa už nesmeje nikto,“ pripomenul Karnitschnig. Nešetril ani kritikou Merkelovej, ktorá podľa neho pre ekonomické záujmy tvrdohlavo presadzovala spoluprácu s Kremľom, čím sa dopustila katastrofálnej chyby a zaistila si „prvé miesto v panteóne politickej naivity“. Zo zlyhania však obvinil aj Scholza, Lindnera či prezidenta Franka-Waltera Steinmeiera.

 Posledne menovaný bol v rokoch 2013 až 2017 šéfom diplomacie vo vláde Angely Merkelovej a pokladajú ho za jedného z tvorcov nemeckej proruskej politiky. Keď sa v apríli 2022 chystal na návštevu Ukrajiny, prišla odpoveď, že tam nie je vítaný. Napokon vycestoval až na tretí pokus v októbri 2022 a poňal to ako zmierenie. Priznal, že sa v Putinovi zmýlil.

Stredná cesta neviedla nikam

Vzťahy medzi Berlínom a Kyjevom sa postupne zlepšovali. Kým v júni 2022 skončilo Nemecko vo vojenskej pomoci Ukrajine na štvrtom mieste a v prepočte celkovej pomoci na HDP dokonca až za Slovenskom na trinástej priečke, dnes je situácia odlišná. Vo vojenskej podpore je už na druhom mieste – hneď za USA, pred Veľkou Britániou a Poľskom.

 Podľa Inštitútu pre svetovú ekonomiku v Kiele dosiahli výdavky Berlína na tento účel až 17,1 miliardy eur. Celková výška nemeckej pomoci Ukrajine (humanitárnej, finančnej a vojenskej) sa vyšplhala asi na 32 miliárd eur. Nemecko tiež prichýlilo veľa ukrajinských utečencov – takmer 1,43 milióna ich tam doteraz žije, vyše 321-tisíc ich už odišlo.

 Nemecko – aj pre obavy z Ruska a možného návratu Donalda Trumpa do Bieleho domu – začalo viac zbrojiť a zvýšilo vojenské dodávky Ukrajine. Okrem iného jej poslalo 90 bojových vozidiel Marder, 30 tankov Leopard 1, 18 tankov Leopard 2, 52 protilieta­dlových tankov Gepard, 20 raketometov, húfnice, protiletecké obranné systémy či množstvo munície.

 Podľa analytikov Ralfa Fücksa a Marieluise Beckovej z Centra pre liberálnu modernu môže za kritickú situáciu na Ukrajine i neprezieravá politika Berlína. Scholz podľa nich hľadal akúsi „strednú cestu“ – podporovať Ukrajinu, ale neprovokovať Kremeľ – čo stroskotalo.

„Je to aj naša vojna, či to chceme alebo nie,“ zdôraznili v komentári pre Spiegel a vyzvali, aby Nemecko konečne konalo tak, ako si to vojna vyžaduje – aby naštartovalo výrobu zbraní a zásobovalo nimi Ukrajinu. Aj Taurusmi./agentury/

X X X

Bude z Nemecka vojenská veľmoc? Zveľaďuje armádu a posilňuje zbrojenie

Dva roky po tom, čo Rusko napadlo Ukrajinu, začína Nemecko meniť stratégiu. Obavy z toho, že by sa vojna mohla preniesť na Západ, a neistota, či by si USA po prípadnom víťazstve Donalda Trumpa v prezidentských voľbách plnili záväzky v rámci NATO, spôsobili, že sa európske štáty väčšmi sústreďujú na svoju obranu. Aj keď väčšina Nemcov už neverí, že by Ukrajinci dokázali zvíťaziť, rozhodli sa ešte viac zbrojiť, aby im pomohli a súčasne sa pripravili na možnú vojnu.

Spolkový kancelár Olaf Scholz (vpravo) a nemecký minister obrany Boris Pistorius si prezerajú výrobnú halu s obrnenými vozidlami v priestoroch zbrojárskeho koncernu Rheinmetall.

Vypočujte si audioverziu článku – číta Lukáš, hlas umelej inteligencie.
Našli ste chybu? Dajte nám vedieť.

Ako pre spravodajskú televíziu Deutsche Welle potvrdil bezpečnostný expert Nico Lange, nádej, že by sa konflikt na Ukrajine mohol rýchlo skončiť vďaka dodávkam zbraní zo Západu a sankciám proti Rusku, pominula.

 Zároveň sa ukazuje, že členské štáty Európskej únie nemajú ani dostatok výrobnej kapacity na to, aby pokryli ukrajinský dopyt po munícii či ťažkých zbraniach.

Podľa Christiana Möllinga z Centra pre bezpečnosť a obranu Nemeckej spoločnosti pre zahraničnú politiku má Severoatlantická aliancia v najhoršom prípade už len päť rokov na to, aby sa poriadne vyzbrojila a odstrašila tým Rusko od možnej expanzie.

 „Západ a predovšetkým Európania musia financovanie prepracovať tak, aby oveľa výraznejšie podporili výrobu dronov, munície, obrnených bojových vozidiel a ďalšieho materiálu,“ citovala Deutsche Welle Gustava Gressela z think-tanku ECFR (Európska rada pre zahraničné vzťahy).

Ukrajinskú armádu podľa odborníkov momentálne trápi najmä nedostatok delostreleckých granátov, ktorých by potrebovala vyše dvoch miliónov ročne. Na jeden výstrel z ukrajinských diel teraz pripadá päť až desať ruských.

Nemecko sa preto rozhodlo posilniť práve túto produkciu. Spolkový kancelár Olaf Scholz pred pár dňami položil základný kameň nového závodu zbrojárskeho koncernu Rheinmetall v dolnosaskej obci Unterlüß.

„Musíme prejsť od manufaktúry k sériovej veľkovýrobe zbrojárskych produktov,“ uviedol počas podujatia. Fabrika by už na budúci rok mala vyrobiť 200-tisíc delostreleckých granátov.

 Investície do obrany

Šéf spoločnosti Rheinmetall Armin Papperger však upozornil, že aj po dobudovaní nového podniku potrvá najmenej 10 až 15 rokov, kým sa Nemecku opäť podarí zaplniť svoje muničné sklady.

„Do roku 2025 chceme celkovo vyrábať asi 700-tisíc delostreleckých granátov ročne,“ povedal denníku Bild. Zbrojovka údajne plánuje i výrobu súčastí pre raketové delostrelectvo a nalieha na vládu, aby si uvedomila význam dronov. „Na Ukrajine sa vedie nový druh vojny s dronmi, a tu sa ešte len diskutuje, či možno drony vyzbrojiť,“ prezradil Bildu jeden z manažérov spoločnosti.

 Podľa denníka Handelsblatt sa nemecký zbrojársky gigant zároveň snaží zdvoj- až strojnásobiť výrobu strelného prachu, ktorý treba do delostreleckej munície tak, aby ho bolo k dispozícii 11-tisíc ton ročne.

Papperger tiež apeloval na to, aby si verejnosť uvedomila vážnosť súčasného stavu. „Mnohí ľudia ešte nepochopili, aká problematická je teraz bezpečnostná situácia a aká nepripravená je krajina,“ zdôraznil pre Handelsblatt.

 Viaceré médiá zhodnotili, že v nemeckej politike dochádza k významnému obratu. Berlín už vlani schválil 100 miliárd eur na dobudovanie a dozbrojenie armády a v tejto iniciatíve pokračuje.

O to viac, že po posledných Trumpových vyjadreniach, v ktorých spochybnil americkú pomoc pre spojencov v NATO, si európski lídri uvedomili, že sa nemôžu spoliehať iba na Američanov.

Podľa Scholza boli Trumpove slová nezodpovedné a nebezpečné. „S bezpečnosťou Európy sa nesmie nikto zahrávať ani s ňou obchodovať… Sľub ochrany NATO platí bez obmedzení. Všetci za jedného, jeden za všetkých,“ vyhlásil na tlačovej konferencii. Kancelár presadzuje, aby sa jeho krajina rýchlo vyzbrojila a pripravila na vojnu.

„Nežijeme v mierových časoch. Kto chce mier, musí odstrašiť možného agresora,“ pripomenul novinárom a varoval, aby sa neopakovala situácia, keď Bundeswehr po začiatku ruskej agresie na Ukrajine zistil, že má poloprázdne sklady. Práve preto je podľa neho potrebné, aby mala krajina efektívny zbrojársky priemysel.

 Vedúcu úlohu odmieta

Vo vojenskej pomoci Ukrajine je dnes Nemecko už na druhom mieste za Spojenými štátmi, resp. pred Veľkou Britániou. To v nemeckej spoločnosti otvorilo háklivú otázku, či by sa Berlín nemal ujať vedúcej úlohy, pokiaľ ide o vojenské záležitosti v Európe.

Nemeckí politici sa do toho nehrnú, zrejme aj vzhľadom na negatívne skúsenosti s nacizmom. Zdržanlivý postoj podporujú i občania, ako ukázal prieskum verejnej mienky v novembri minulého roka.

Až 71 percent Nemcov sa vyjadrilo, že sú proti tomu, aby ich krajina prevzala vojenské vedenie v Európe, a 54 percent je presvedčených, že by sa v medzinárodných krízach mala držať skôr v úzadí.

 „Nemecko nie je vojenská superveľmoc,“ potvrdil pre Deutsche Welle Andreas Umland, analytik Centra pre východoeurópske štúdie v Štokholme. Ako vysvetlil, Berlín ani nie je schopný, aby mohol prevziať vedúcu úlohu po USA.

Poukázal pritom na zaujímavý paradox – Nemecko je síce na piatom mieste v celosvetovom rebríčku vývozcov zbraní, ale čo sa týka obrany, je zatiaľ stále odkázané na pomoc NATO, lebo má pomerne malú armádu s nedostatočnou výzbrojou. Vedúcu úlohu v tejto oblasti by tak podľa Umlanda vedela možno lepšie prevziať Británia.

Hoci Nemecko pevne stojí na strane Ukrajiny, posledný prieskum spoločnosti Forsa pre televíziu RTL naznačuje, že už iba necelá tretina Nemcov verí vo víťazstvo Ukrajincov. Väčšinou ide o prívržencov strany Zelení.

Až 64 percent opýtaných sa, naopak, domnieva, že Ukrajina už vojnu proti Rusku nemôže vyhrať. Z ankety tiež vyplýva, že tento konflikt je pre Nemcov dôležitý – takmer ako kríza spolkovej vlády, ktorú v poradí tém zaradili na prvé miesto. Hneď za ňou sa umiestnila vojna na Ukrajine.

 V Nemecku sa objavujú i hlasy, ktoré Ukrajincom radia, aby „pritvrdili“. Ako to odporúča zahraničný expert a poslanec opozičnej Kresťanskodemo­kratickej únie (CDU) Roderich Kiesewetter. Trvá síce na tom, že sa Nemecko nemá zapojiť do priamych bojov, no Ukrajinu zároveň podnecuje k tomu, aby vojnu rozšírila na územie nepriateľa.

„Vojna sa musí preniesť do Ruska. Treba zničiť ruské vojenské objekty a veliteľstvá. Musíme urobiť všetko pre to, aby Ukrajina bola schopná nielen zničiť ropné rafinérie v Rusku, ale aj ministerstvá a veliteľské stany. Je načase, aby ruské obyvateľstvo pochopilo, že má na čele diktátora, ktorý obetuje budúcnosť Ruska, budúcnosť ruskej mládeže aj etnických menšín,“ priblížil Kiesewetter v rozhovore pre Deutsche Welle./agentury/

X X X

Syrskyj navštívil veliteľstvo neďaleko frontu. Situácia je ťažká, Rusi neustále útočia, potvrdil

 Ruské jednotky pravidelne útočia na ukrajinské postavenie, na mnohých úsekoch frontu je situácia zložitá a vyžaduje si ustavičnú kontrolu, uviedol hlavný veliteľ ukrajinských ozbrojených síl Oleksandr Syrskyj po tom, čo spolu s ministrom obrany Rustemom Umerovom navštívili veliteľstvo blízko frontu.

Za nevyhnutné Syrskyj považuje zlepšiť ochranu vojsk pred dronmi a náletmi s použitím riadených leteckých bômb, ako aj posilnenie jednotlivých frontových úsekov.

Ruské sily po dobytí východoukrajinského mesta Avdijivka útočia podľa ukrajinského velenia na niekoľkých frontových úsekoch, v Doneckej oblasti na východe, pri Kupjansku v Charkovskej oblasti na severovýchode a pri dedine Robotyne v Záporožskej oblasti na juhovýchode Ukrajiny.

Ukrajinskí vojaci sa sťažujú predovšetkým na nedostatok delostreleckej munície a munície do protileteckých zbraní, zatiaľ čo balík americkej vojenskej pomoci blokujú v Kongrese republikáni.

Ukrajinské zbrojovky počas minulého roka zvýšili svoju výrobu na trojnásobok a tento rok sa chystajú zvýšiť výrazne zvýšiť výrobu munície, uviedol v televízii minister pre strategický priemysel Oleksandr Kamyšin. V obrannom sektore teraz pôsobí viac ako 500 firiem, stovka štátnych a 400 súkromných, do­dal./agentury/

X X X

Navaľnyj zomrel prirodzenou smrťou, tvrdí šéf ukrajinskej vojenskej rozviedky

Šéf ukrajinskej vojenskej rozviedky Kyrylo Budanov vyhlásil, že ruský opozičný líder Alexej Navaľnyj zomrel vo väzení za polárnym kruhom prirodzenou smrťou. Navaľného rodina a spolupracovníci pripisujú vinu za smrť štyridsaťsedemročného opozičného lídra ruskému prezidentovi Vladimirovi Putinovi.

„Asi vás sklamem, ale nakoľko vieme, tak (Navaľnyj) skutočne zomrel na trombózu. Je to viac-menej potvrdené. Nemáme to z internetu, ale bohužiaľ ide o prirodzenú smrť,“ povedal novinárom Budanov.

Súčasne vyzval neveriť, že aj Putinov režim v Rusku sa zrúti „prirodzene, sám od seba“. „Bez našej pomoci je to nereálne,“ poznamenal.

Stabilný režim v Rusku znamená ohrozenie Ukrajiny a sveta, a preto ukrajinská rozviedka bude pokračovať v podnikaní operácií na ruskom území. „Kým bude na Ukrajine vojna, budú problémy v Rusku,“ zdôraznil a naznačil, že budú nasledovať nové útoky na okupovanom Kryme. „Nepriateľa čakajú nové prekvapenia. Neodporúčal civilistom používať Krymský most,“ varoval.

Krymský, občas zvaný aj Kerčský most, nechal postaviť Putin po anexii ukrajinského polostrova, aby zaistil spoľahlivejšie spojenie, než lodné trajekty, ktoré často kvôli nepriazni počasia nemôžu vyplávať.

Od vypuknutia vojny Ruska proti Ukrajine čelil most, cez ktorý je zásobovaná významná časť ruských inváznych síl, niekoľkým útokom a poškodeniam, nebol však doteraz trvalo vyradený z prevádzky.

Navaľnyj, ktorý odhaľoval korupciu na vrchole ruského režimu, bol roky hlavnou tvárou ruskej opozície. V roku 2020 bol hospitalizovaný s príznakmi otravy. Tvrdil, že bol otrávený na Putinov príkaz.

Západné laboratóriá potvrdili, že bol otrávený bojovou látkou novičok. Hneď po vyliečení z otravy v Nemecku a návrate do vlasti bol Navaľnyj v januári 2021 uväznený. V piatok 16. februára väzenská služba uviedla, že sa politikovi po vychádzke vo väzenskej kolónii za polárnym kruhom urobilo nevoľno, stratil vedomie a nepodarilo sa ho oživiť. Túto sobotu úrady vydali telo Navaľného matke. Zatiaľ nie je jasné, či rodina bude môcť politika pochovať podľa svojich predstáv. /agentury/

X X X

Nemecká ministerka zahraničných vecí Baerbocková predčasne ukončila návštevu Mykolajiva pre ruský dron

Členov delegácie predtým požiadali, aby sa rýchlo vrátili do obrnených vozidiel.

Nemecká ministerka zahraničných vecí Annalena Baerbocková musela v nedeľu predčasne ukončiť návštevu vodárne v juhoukrajinskom meste Mykolajiv. Dôvodom bolo spozorovanie ruského prieskumného dronu, oznámil hovorca nemeckého rezortu diplomacie. TASR informácie prevzala od agentúry DPA.

Členov delegácie predtým požiadali, aby sa rýchlo vrátili do obrnených vozidiel. Po prílete takýchto prieskumných dronov obvykle nasleduje priamy letecký útok, vysvetlil predstaviteľ nemeckého ministerstva. Zostať v pohybe bolo podľa neho v danom prípade najlepšou možnosťou.

Dron zbadali v okolí vodárne a následne sledoval Baerbockovej kolónu, kým nezmenil smer. Po odchode ministerky a jej sprievodu zaznel v Mykolajivskej oblasti letecký poplach, ktorý trval asi 15 minút.

Pomoc za 100 miliónov eur

Baerbocková v Mykolajive oznámila, že Nemecko poskytne Ukrajine humanitárnu pomoc za ďalších 100 miliónov eur a pôjdu na zásobovanie vodou, na nemocnice a výstavbu bytov.

Šéfka nemeckej diplomacie sa musela ešte v sobotu večer uchýliť do úkrytu v meste Odesa na juhu Ukrajiny, keď tam vyhlásili letecký poplach. Sirény v centre mesta zneli okolo 22.00 h asi 20 minút. Podľa reportéra DPA bola Baerbocková spolu s delegáciou a ďalšími hosťami v úkryte svojho hotela.

V Odeskej oblasti bolo následne počuť výbuch. Nie je jasné, či ho spôsobil dopad rakety alebo jej zostrelenie ukrajinskou protivzdušnou obranou.

Krátko pred návštevou nemeckej ministerky došlo v Odese k dvom ruským dronovým útokom, ktoré si vyžiadali štyroch mŕtvych a viacerých zranených, aktuality.sk

X X X

Zmena štatútu SIS môže byť podľa Gašpara reakciou na konanie prezidentky

 Poslanec za Smer Tibor Gašpar predpokladá, že zmena štatútu Slovenskej informačnej služby má súvis so slovami predsedu vlády Roberta Fica, ktorý sa v sobotu 24. februára v relácii RTVS Sobotné dialógy vyjadril, že do čela SIS by sa mal postaviť človek, ktorý je blízky vládnej koalícii.

 Ako Gašpar ďalej uviedol v relácii verejnoprávneho telerozhlasu O 5 minút 12, považuje to za reakciu na konanie prezidentky Zuzany Čaputovej. Tá sa pred časom vyjadrila, že nevidí dôvod ponáhľať sa s takým dôležitým rozhodnutím, ako je menovanie šéfa SIS a naznačila, že vymenovanie by mohlo trvať i niekoľko mesiacov.

To, že vláda prezidentke predložila meno kandidáta na post riaditeľa SIS po štyroch mesiacoch od svojho nástupu do funkcie Gašpar hájil tým, že kabinet sa venoval dôležitejším úlohám.

„Je úplne logické, že predseda vlády chce mať na čele SIS človeka, ktorému dôveruje,“ vyjadril sa. Či to bude jeho syn, Pavol Gašpar, ktorého odsúhlasila vláda, podľa Tibora Gašpara ukážu najbližšie dni. Je tiež za to, aby sa stanovila i lehota, do ktorej musí hlava štátu vymenovať šéfa SIS.

Poslanec Juraj Krúpa (Sloboda a Solidarita) tiež zdôraznil dĺžku času, ktorý koalícia potrebovala na to, prezidentke predložila nomináciu na šéfa SIS.

Krúpa sa tiež pýta, na základe čoho je Pavol Gašpar vhodným kandidátom na tento post. Diskusia sa vyostrila, keď Krúpa tvrdil, že nominant na post šéfa SIS má rôzne majetky, napríklad vilu v Nitre, Tibor Gašpar syna obhajoval tým, že má právnické vzdelanie a pracoval napríklad na polícii či v oblasti súdnictva. Podľa neho spĺňa odborné i vedomostné predpoklady.

 Taraba hovorí o práve koalície mať šéfa SIS, Sulík o obchádzaní zákona

Minister životného prostredia Tomáš Taraba (nominant SNS) v nedeľnej diskusnej relácii TV Markíza Na telo vyhlásil, že vláda má právo mať svojho nominanta vo vedení SIS, našli riešenie. Líder SaS Richard Sulík považuje riešenie vedenia SIS cez zmenu jej štatútu za obchádzanie zákona.

„Potrebujeme stabilizovať SIS, máme právo si tam dať vlastného nominanta,“ zdôraznil Taraba. Vláda má podľa neho aj právo povedať, že tajnú službu nebude riadiť nominant predošlej vlády.

Podotkol, že SIS aktuálne nemá riadne vedenie a riadi ju len poverený námestník. Keďže sa prezidentka nevyjadrila k ich nominantovi Pavlovi Gašparovi, vláda podľa jeho slov našla riešenie. Prípadné riešenie, že by sa z Gašpara stal námestník SIS a ten by bol poverený riadením, považuje za legitímne. „Všetko, čo je zákonné, je legitímne,“ vyhlásil.

Sulík reagoval tým, že zákony nikdy nie sú dokonalé a vláda ich teraz len obchádza. Vo všeobecnosti podľa jeho slov opozícia nekritizuje ani nespochybňuje právo vlády mať svojich nominantov vo funkciách. Podčiarkol však, že aj títo nominanti musia spĺňať nejaké predpoklady.

Obaja sa vyjadrili aj k novele Trestného zákona. Taraba označil postup prezidentky Zuzany Čaputovej za nejasný. Skonštatoval, že prezidentka má pri zákone dve možnosti – ak s ním súhlasí, tak ho podpíše, a ak nie, vráti ho poslancom na opätovné prerokovanie. Preto koalícia čakala, že návrh prezidentka vráti. Uviedol, že mala šancu opraviť premlčacie lehoty pri násilných trestných činoch. Taraba tvrdí, že Ústavný súd (ÚS) vo finále nemôže rozhodnúť o zákone, ktorý ešte nevyšiel v zbierke zákonov. Odvoláva sa na staršie vyjadrenie súdu. Podľa jeho slov by tak ÚS išiel napokon sám proti sebe.

Sulík podčiarkol, že ÚS by neporušil žiaden zákon, ak by o novele rozhodol ešte pred jej zverejnením v zbierke. Očakáva, že vládna koalícia bude zdržiavať proces zverejňovania novely. „Potrebujú si zabezpečiť beztrestnosť,“ povedal s tým, že to vidieť z konania predstaviteľov koalície. Obáva sa preto, že novela napokon bude platiť. „Koalícia tým pácha obrovské škody,“ podčiarkol a poukázal na výhrady odborníkov z praxe aj na výhrady Európskej únie./agentury/

X X X

Vojna na Ukrajine podľa pápeža neničí len oblasť Európy, spúšťa globálnu vlnu strachu a nenávisti

Pápež František v nedeľu veriacim povedal, že by nemali zabúdať na Izrael a Palestínčanov, či deti trpiace v konflikte v Pásme Gazy. Pripomenul aj konflikt na Ukrajine a zdôraznil potrebu múdrych a odvážnych rozhodnutí v boji proti klimatickej zmene.

 „Nezabúdajme sa modliť za Palestínu, za Izrael a za množstvá ľudí rozdelené vojnou,“ povedal pápež počas nedeľňajšej modlitby Anjel Pána. Dodal, že je potrebné pomáhať trpiacim a mať na mysli zranené a nevinné deti.

František v sobotu zrušil svoj program z dôvodu miernej chrípky a nedeľňajšiu modlitbu predniesol z okna nad Námestím svätého Petra vo Vatikáne.

Počas nej (modlitby) pripomenul druhé výročie konfliktu na Ukrajine, ktorý označil za rozsiahlu vojnu. „je to vojna, ktorá neničí len túto oblasť Európy, ale spúšťa aj globálnu vlnu strachu a nenávisti,“ povedal.

 Žiadal trochu ľudskosti s cieľom vytvoriť podmienky na diplomatické riešenie konfliktu pri hľadaní spravodlivého a trváceho mieru.

František vyjadril blízkosť s obyvateľmi Mongolska, ktorých zasiahla vlna mimoriadne studeného počasia. Pápež to označil za prejav klimatickej zmeny a jej účinkov./agentury/

X X X

Imám hovoril o satanizme francúzskej trikolóry. Bráni sa, že nie je Voltaire, ani Victor Hugo

Moslimský duchovný pobúril ministra vnútra až tak, že žiada, aby si musel zbaliť kufre. Mahdžúb Mahdžúbí nahneval Géralda Darmanina výrokmi o štátnom symbole Francúzska. Imám už zľahčuje svoje slová, ale vyšetrovaniu nezabráni. V krajnom prípade by ho mohli deportovať do jeho rodnej krajiny. Polícia už začala proti nemu konať.

Mahdžúbí sa obul do francúzskej modro-bielo-červenej zástavy (farba jej pruhov pochádza z revolučných dní roku 1789). „Už nebudeme mať tieto trikolórové vlajky, ktoré nás trápia, z ktorých nás bolí hlava. Nemajú nijakú hodnotu popri Alahovi. Jediná hodnota, ktorú majú, je satanská hodnota,“ rozohnil sa imám v kázni. Videonahrávka sa objavila na internete. Imám síce explicitne nepovedal, že neznáša francúzsku vlajku, ale je jasné, nič iné nemal na mysli.

Darmanin reagoval vyhlásením, že vo Francúzsku nikto nebude beztrestne šíriť nenávisť alebo ju podnecovať. Minister zdôraznil, že imám prekročil červenú čiaru slobody prejavu.

Keď sa Mahdžúbí dozvedel, že si naňho posvieti polícia, zaradil spiatočku. „Urobil som lapsus. Nebola to chyba, pretože chyba je dobrovoľná. Preriekol som sa, lebo nie som ani Voltaire, ani Victor Hugo, bohužiaľ. Namiesto toho, aby som hovoril o všetkých viacfarebných vlajkách, vravel som o trojfarebných,“ citoval ho server France Bleu. Tvrdí, že vždy obhajoval Francúzsku republiku, a nechápe, prečo ho chcú vyhostiť za obyčajný lapsus.

Jeho slová o trikolóre však odsúdil nielen minister vnútra, ku kritike sa pridali aj významní moslimskí duchovní. „Som veľmi zdesený z komentárov imáma Mahdžúbího, ktorého postoj je v rozpore s hodnotami tolerancie a úcty presadzovanými islamom,“ upozornil vo svojom stanovisku Chems-Eddine Hafiz z Veľkej mešity v Paríži, ktorá je najstaršou mešitou vo Francúzsku.

S tým, že Mahdžúbí sa vyhovára na to, že mu chýbajú literárno-intelektuálne vlastnosti velikánov, ako boli Voltaire a Hugo, sa stotožňujú ďalší dvaja vplyvní šíritelia islamu vo Francúzsku. „Je normálne, že moslim musí rešpektovať národy, kultúrny systém, v ktorom žije,“ zdôraznil pre televíznu stanicu BFM imám Tareq Oubrou z Bordeaux. Upozornil, že islam, o ktorom hovoril Mandžúbí, nikdy neexistoval: „Islam uznáva rozmanitosť náboženstiev i národov.“ Abdallah Zekri z mešity v Nimes vyhlásil, že Mandžúbí zašiel priďaleko, a preto podporuje žiadosť Darmanina o vyhostenie. Pre rozhlasovú stanicu RMC zároveň o ňom povedal, že zjavne nepozná dejiny Francúzska a mal z neho dojem, akoby hovoril v delíriu.

Mahdžúbí pôsobí na juhu Francúzska v meste Bagnos-sur-Céze, ktoré má približne 18-tisíc obyvateľov. Do krajiny galského kohúta sa dostal ako starší chlapec, bolo to v roku 1985, keď mal okolo 15 rokov. Bezpečnostné zložky si nevšimli imáma až teraz, v ich pozornosti sa nachádza už dlhší čas. Podľa serveru Marianne to uviedol regionálny policajný prefekt Jérome Bonet. „Existujú desiatky minút jeho kázní, ktoré sme analyzovali, a ukrývajú v sebe iné veci ako údajný lapsus,“ povedal podľa serveru France Info.

Pretrvávajúce problémy s Mahdžúbího kázňami potvrdil Jean-Yves Chapelet, starosta Bagnos-sur-Céze. „Je to imám, ktorého poznám pár desiatok rokov. Som úplne ohromený,“ uviedol pre France Bleu a dodal, že na imámove nenávistné myšlienky opakovane upozorňoval políciu.

Mandžúbí má vo Francúzsku povolenie na trvalý pobyt s platnosťou do augusta 2029. Akú šancu má minister uspieť s návrhom predčasne mu zrušiť súhlas úradov? Konzultant BFM v oblasti polície a spravodlivosti Guillaume Farde poukázal na to, že vyhostenie imáma môžu sprevádzať komplikácie. „Európsky dohovor o ľudských právach zabezpečuje každému ochranu rodinného a súkromného života v jeho bydlisku,“ podotkol. Ide o to, že Mandžúbí je ženatý a má dve školopovinné deti, takže jeho extradícia do Tuniska by znamenala vytrhnutie z rodiny. Farde ďalej upozornil, že bude dôležité, či imámovi dokážu, že jeho kázeň nebol ojedinelý prípad, keď mohol byť podozrivý z propagácie nenávisti./agentury/

X X X

Prvý vojenský zásah v histórii NATO zažila Bosna v roku 1994

 Prvý vojenský zásah v histórii Severoatlantickej aliancie prišiel až takmer polstoročie po jej vzniku v čase, keď aliančné sily zabezpečovali bezletovú zónu nad občianskou vojnou zmietanou Bosnou a Hercegovinou. Posledný februárový deň roku 1994 skupina amerických stíhačiek F-16 zaútočila na bosnianskosrbských lietadlá, ktoré bombardovali ciele na území pod kontrolou sarajevskej vlády.

 Proti modernejším strojom nemali ľahké lietadlá žiadnu šancu a incident sa skončil zničením piatich lietadiel a smrťou trojice pilotov v službách Vojska Republiky srbskej (VRS).

Bezletovú zónu nad Bosnou vyhlásila Bezpečnostná rada OSN už v októbri 1992, pol roka po začiatku bojov v niekdajšej juhoslovanskej republike. Dokument však dlho neobsahoval oprávnenie na letecké hliadkovanie medzinárodných síl ani na zostrelenie lietadiel porušujúcich zákaz. Aby ukončila nerešpektovanie zóny, na konci marca 1993 Bezpečnostná rada prijala rezolúciu o operácii Deny Flight (Odopretý let), v ktorej povolila použitie sily v prípade, že zónu porušia vojenské lietadlá bojujúcich strán. NATO potom 12. apríla 1993 začalo hliadkové lety nad Bosnou, čo bola prvá akcia mimo hranice aliancie v jej histórii.

 Hornatý bosniansky terén aj letecká technika používaná všetkými stranami občianskej vojny ale aliančným silám úlohu neuľahčovali. Najviac sa uplatnili ťažko odhaliteľné vrtuľníky, existujú navyše svedectvá, že bosnianski Chorváti svoje Mi-8 natierali bielo, aby pripomínali stroje OSN, srbské helikoptéry Gazelle zase často pre zmätok nepriateľa i medzinárodných síl niesli červené kríže. Srbi tiež boli jediní, kto mal v Bosne k dispozícii útočné stroje s pevnými krídlami, ľahké prúdové stroje získané od juhoslovanskej armády však mali zaparkované na letisku v Udbine, teda v Chorvátsku, na území držanom tamojšími srbskými separatistami.

 Z letiska ležiaceho asi 20 kilometrov od bosnianskej hranice odštartovali lietadlá na útok aj 28. februára 1994, piloti sa pritom na miesto dostali iba o deň skôr po zhruba dvestokilometrovej ceste autobusmi z bosnianskosrbskej metropoly Banja Luka. Cieľom operácie boli zbrojovka v Novom Travniku, kde sa od začiatku konfliktu v roku 1992 nachádzali moderné – avšak nevyužívané – salvové raketomety M-87 Orkan, a fabrika na muníciu v Bugojne. O nej sa bosnianskosrbské velenie domnievalo, že okrem bežnej produkcie chystá tiež výrobu rakiet pre spomínané raketomety.

Nálet sa začal o šiestej ráno, keď z Udbiny vzlietlo šesť ľahkých lietadiel J-21 Jastreb (Jastrab) a dvojica lietadiel J-22 Orao (Orol). Plán bol jednoduchý a vychádzal z možností strojov aj odskúšanej taktiky: tesne nad zemou doletieť k cieľu, pred ním nakrátko nabrať výšku, odhodiť bomby, a prízemným letom sa zase vrátiť na základňu. Proti sa ale postavila príroda. Pri meste Ključ, približne 80 kilometrov pred cieľom, museli lietadlá VRS pre chýbajúce vybavenie pre lety za zlého počasia stúpať do výšky. V tej chvíli však prestali byť skryté pred zrakmi NATO.

Zhruba o 6:20 sa srbské stroje objavili najprv na radaroch dvojice stíhačiek F-16, ktoré mierili z talianskeho Aviana cez Chorvátsko na cvičenie k Sarajevu, o pár minút neskôr už ich zaznamenalo aj lietadlo včasnej výstrahy AWACS hliadkujúce nad Maďarskom. Keď útočníci nereagovali na výzvy na pristátie, alebo opustenie bezletovej zóny, a namiesto toho dokončili svoj nálet (Srbi až neskôr začali tvrdiť, že žiadnu výzvu nedostali), dovolili pravidlá lietadlám NATO zakročiť. Dvojica najbližších strojov F-16 tak o 6:43 dostala povolenie na útok.

Kapitán Robert Gordon „Wilbur“ Wright najprv o 6:45 odpálil radarom navádzanú raketu stredného doletu AIM-120 AMRAAM, po priblížení sa k srbským „jastrabom“ potom použil o dve a tri minúty neskôr riadené strely krátkeho dosahu s infračerveným navádzaním AIM-9 Sidewinder. Rovnakú zbraň zvolil o 6:50 aj jeho kolega Stephen „Yogi“ Allen. Ani jeden neminul. Za iba päť minút sa tak zrútilo päť zo šiestich srbských strojov J-21 Jastreb (jeden pravdepodobne po tom, ako ho zasiahli trosky americkej strely). Dvojica modernejších lietadiel J-22 Orao sa z oblasti stiahla ešte pred americkým zásahom.

Kapitán Wright sa okrem iného stal prvým americkým pilotom od čias kórejskej vojny, ktorému sa podarili tri zostrely v jednom dni. Dosť mu v tom však pomohla úplná technická prevaha – zatiaľ čo jeho F-16 aj použité strely patrili k tomu najmodernejšiemu, čo malo akékoľvek letectvo prvej polovice 90. rokov k dispozícii, bosnianskosrbské stroje boli vlastne len upravené cvičné lietadlá s koreňmi na konci 50. rokov. Veľkosťou i koncepciou pripomínajú lietadlá J-21 Jastreb československé cvičné stroje L-29 Delfín, neboli napríklad vybavené ani varovaním pred zachytením radarom.

Operácia Deny Flight pokračovala ešte krátko po ukončení vojny v Bosne na jeseň 1995, do 20. decembra 1995 v jej rámci uskutočnilo NATO 100 420 vzletov. Žiadny už ale neviedol k tak výraznému zásahu proti niektorej z bojujúcich strán. Aliančné sily dokonca samy prišli o niekoľko lietadiel, najznámejší je prípad zostrelenia Scotta O’Gradyho (ktorý sa zapojil aj do prenasledovania srbských strojov 28. februára 1994) v júni 1995. Američan sa vtedy týždeň skrýval pred srbskými pátracími skupinami v lesnom poraste, kým ho zachránila americká námorná pechota.

Podľa NATO bezletová zóna svoj účel splnila, keď zabránila použitiu vzdušných síl v krajine, kritici ale dodávajú, že nezabránila niektorým násilným činom, napríklad masakru v Srebrenici, pri ktorom v júli 1995 bosnianskos­rbské jednotky zabili až 8 000 bosnianskych Moslimov. Vyvrcholením leteckých operácií aliancie nad Bosnou sa stala následná operácia Deliberate Force (Rozvážna sila), pri lietadle NATO plnou silou zaútočila na vojenské ciele bosnianskych Srbov, do útokov proti sa zapojilo tiež ťažké delostrelectvo medzinárodných síl rýchlej reakcie. Tieto rozhodné zásahy výrazne prispeli ku koncu bosnianskej vojny./agentury/

X X X

Slováci pracovať nechcú, nahradiť ich môžu Ukrajinci. Aké majú pri hľadaní si práce u nás problémy?

 Na Slovensko utekajú pred vojnou a nemálo z nich má ambíciu zapojiť sa do bežného života v krajine. Pre väčšinu Ukrajincov to okrem zvykania si na nové prostredie a učenia sa cudzieho jazyka znamená aj veľkú administratívnu záťaž spojenú s hľadaním si novej práce. Platí pritom jednoduchá rovnica – ak chce odídenec (nielen) u nás prežívať dôstojný život, potrebuje na to adekvátnu prácu a slušný zárobok. V ideálnom prípade v zamestnaní, ktoré zodpovedá jeho kvalifikácii.

Na Slovensku to však nie je vždy také jednoduché. V sobotu sú to presne dva roky od začiatku vojny u nášho východného suseda. Ako to aktuálne vyzerá so zamestnávaním odídencov po tomto čase? Minuloročná analýza Inštitútu sociálnej politiky ukázala, že odídenci z Ukrajiny sa na našom trhu stretávajú s viacerými problémami.

„Dokument inštitútu pod názvom „Pracovným migrantom z Ukrajiny sa na Slovensku darí lepšie ako odídencom, ukázal, že zamestnanosť ľudí, ktorí z Ukrajiny ušli pred vojnovým konfliktom, bola vo februári minulého roka na úrovni iba 34 percent. Pritom takmer polovica z nich si našla prácu, ktorá nezodpovedala ich vzdelaniu.

Navyše odídenci sa najčastejšie koncentrovali v povolaniach, ktoré si vyžadovali iba základné vzdelanie a v priebehu prvého roka ich pobytu u nás sa im nedarilo posúvať sa na vyššie pozície. Analýza pre porovnanie uvádza, že prevzdelaných Ukrajincov, ktorí sa k nám za prácou rozhodli pricestovať dobrovoľne, bolo bezmála len 30 percent. Zatiaľ čo takmer 40 percent odídencov pracovalo na pozíciách, ktoré si vyžadujú základné vzdelanie, v prípade pracovných migrantov išlo len o 14 percent.

 Pre lepšie pochopenie, rozdiel medzi odídencom a pracovným migrantom spočíva v zámere, pre ktorý na Slovensko prišli. Zatiaľ čo pracovný migranti k nám vycestovali s cieľom zamestnať sa, odídenci utekajú pred vojnovým konfliktom. Primárnym cieľom druhej skupiny teda nebolo zamestnať sa na Slovensku, ale prácu si hľadajú preto, aby si samostatne zarábali na živobytie a mohli sa tak lepšie začleniť do spoločnosti.

Práve Ukrajinci sú pritom najpočetnejšou skupinou cudzincov, ktorá na Slovensku pracuje. Z celkového počtu viac ako 100-tisíc príslušníkov iných krajín, ktorí si u nás našli zamestnanie, pochádzalo podľa čísel rezortu práce za január tohto roka takmer 40-tisíc z Ukrajiny. Pre lepšiu predstavu – z celkového počtu cudzincov pracujúcich na Slovensku pochádza takmer 40 percent z Ukrajiny. Druhou najpočetnejšou skupinou sú Srbi, ktorých u nás pracuje 9,5 percenta, a treťou Rumuni (7,1 percenta).

Zároveň platí, že Ukrajinci sú aj mimo pracovných štatistík najviac zastúpenou skupinou cudzincov žijúcich na našom území. „Občania Ukrajiny sú najpočetnejšou skupinou cudzincov na Slovensku. Na konci roka 2021 predstavovali zhruba polovicu štátnych príslušníkov tretích krajín a v priebehu roka 2022 ich podiel v dôsledku ruskej agresie na Ukrajine vzrástol na 70,5 percenta,“ približujú autori spomínanej štúdie z Inštitútu sociálnej politiky Marcela Veselková a Branislav Hábel.

Záchrana z cudziny

„Ubúda nám pracovná sila. Potrebujeme k nám preto prilákať čo možno najviac kvalifikovaných ľudí zo zahraničia,“ aj takto by sa dali zhrnúť hlasy politikov, ktorí v priebehu posledných rokov čoraz hlasnejšie upozorňujú na nedostatok ľudí v našich firmách. Naprieč celým trhom u nás chýbajú desaťtisíce zamestnancov a podľa odborníkov to bude ešte horšie.

Populácia starne a problémy spôsobuje aj legislatíva, ktorá umožňuje predčasný odchod do dôchodku po 40 odpracovaných rokoch. Túto možnosť využili koncom minulého roka tisíce ľudí a niektorí zamestnávatelia dokonca varovali pred možným kolapsom.

Medzi riešenia, s ktorými politici v posledných rokoch prišli, patria napríklad národné víza pre pracovníkov z vybraných zahraničných krajín. Tisíce cudzincov by mali pomôcť najmä vo viacerých oblastiach priemyslu či v autobusovej a kamiónovej doprave. Zamestnávatelia sa napriek tomu sťažujú, že toto riešenie je zaťažené veľkou mierou byrokracie a takisto na Slovensko prichádza iba zlomok ľudí z celkového počtu, ktorým je možné takéto vízum udeliť.

 V praxi tak toto opatrenie neprinieslo výraznejšie výsledky a na Slovensko už čoraz tvrdšie dolieha hrozba, že v kľúčových sektoroch hospodárstva nebude mať kto pracovať. Veľké problémy sú pritom napríklad v zdravotníctve, v ktorom už chronicky chýbajú lekári a zdravotné sestry. Aspoň časť z nich by mohli nahradiť práve odídenci z Ukrajiny, na čo upozorňuje nielen spomínaná štúdia, ale napríklad aj Alona Kurotová z Medzinárodnej asociácie lekárov a zdravotníkov na Slovensku.

Kurotová pre Pravdu pripomenula, že kritickým miestom nášho zdravotníctva je najmä ambulantná sféra, v rámci ktorej by mohli odídenci zo zahraničia výrazne pomôcť a zaplniť prázdne ambulancie. „Slovensko má z pohľadu nedostatku zdravotníkov hlavný problém pri sestrách, kde je deficit násobne väčší ako pri lekároch. Paradoxne všetky sestričky z Ukrajiny, bez ohľadu na ich vzdelanie a prax boli doteraz uznané len ako praktické sestry, čo je reálne o stupeň až dva nižšia pozícia s obmedzeným rozsahom výkonov, ktoré môžu realizovať,“ doplnila pre Pravdu odborníčka.

Podmienky sa menia

Či už v prípade lákania nových ľudí z cudziny, alebo zapájania tých, ktorí už na Slovensko prišli, odborníci, ale aj ľudia z praxe často hovoria o prebyrokrati­zovanom systéme. Veselková a Hábel z Inštitútu sociálnej politiky vo svojej štúdii zo septembra minulého roka zdôraznili, že by sme sa mohli vybrať práve cestou aktivácie ekonomicky neaktívnych odídencov. Z dostupných dát im totiž vychádza, že ekonomicky neaktívne sú zhruba až dve tretiny odídencov v produktívnom ve­ku.

 Z čísel najväčšieho pracovného portálu na Slovensku Profesia.sk pritom vyplýva, že o pracovníkov z Ukrajiny majú naše firmy záujem. Od začiatku vojny u náš východného suseda ponúkli slovenskí zamestnávatelia Ukrajincom a Ukrajinkám vyše 60-tisíc pracovných miest. „Na portáli Profesia.sk firmy mohli a stále môžu označovať ponuky práce ukrajinskou vlajkou na znak toho, že ich považujú za vhodné pre občanov a občianky Ukrajiny. Urobili tak viac ako 60-tisíckrát,“ priblížil web vo svojej aktuálnej tlačovej správe.

O zamestnanie na Slovensku však majú záujem aj samotní Ukrajinci. Profesia priblížila, že aktuálne má svoj životopis v jej databáze vyše 8 600 ľudí, ktorí pochádzajú z Ukrajiny. Hlavným indikátorom týchto čísel je pritom to, že vo svojom životopise majú uvedenú expertnú znalosť ukrajinského jazyka. Najviac Ukrajincov a Ukrajiniek, až 860, si svoj životopis na portál pritom pridalo práve v januári tohto roka.

Aj tieto čísla ukazujú na to, že práve Ukrajinci môžu slovenskému trhu práce výrazne pomôcť s nedostatkom ľudí. Ide pritom často o vzdelaných ľudí, z ktorých celkovo až 40 percent má vysokoškolské vzdelanie.

Viacero z nich disponuje aj diplomom z medicíny, kde dlhodobo chýbajú ľudia, a Inštitút sociálnej politiky aj preto navrhuje zjednodušenie režimu uznávania vzdelania pre viacero lekárskych špecializácií a povolaní. „Odídencami sa nedarí obsadzovať nedostatkové, ale regulované profesie, medzi ktoré patria napríklad lekári a sestry. Jedným z dôvodov je podľa plánu obnovy aj dlhý a komplikovaný proces uznávania dokladov na Slovensku,“ píše sa v dokumente inštitútu.

Ministerstvo školstva, ktoré dohliada na uznávanie dokladov o vzdelaní a odborných kvalifikácií zo zahraničia, pre Pravdu v tomto kontexte hovorí o niektorých nedostatkoch tohto dokumentu. „Predmetná štúdia Inštitútu sociálnej politiky nereflektuje zavedené opatrenia týkajúce sa zjednodušovania uznávania dokladov a odborných kvalifikácií, ktoré Ministerstvo školstva, výskumu, vývoja a mládeže SR zaviedlo do praxe už 1. 6. 2022, t. j. tri mesiace po vypuknutí vojnového konfliktu na Ukrajine,“ informuje rezort.

Rezort pripomína, že legislatívne zmeny už krátko po začiatku konfliktu na Ukrajine zjednodušili proces uznávania dokladov o vzdelaní na výkon regulovaného povolania pre doklady o vzdelaní získané v tretích štátoch. V praxi to znamená, že od lekárov z cudziny sa už takmer dva roky nevyžaduje plošné overenie pravosti dokladu o vzdelaní. Nevyžaduje sa zároveň ani predkladanie potvrdenia o vysokej škole z tretieho štátu.

 O zlepšení podmienok od začiatku vojny, v porovnaní so stavom predtým, hovorí aj Kurotová. Odborníčka hovorí, že najdôležitejším posunom vpred pre Ukrajincov je možnosť okamžite sa zamestnať na základe statusu odídenca, ale rovnako aj zavedenie dočasnej odbornej stáže. Táto stáž umožňuje ukrajinským zdravotníkom začať vykonávať prácu pod vedením odborného garanta ihneď po uznaní ich vzdelania zo strany rezortu školstva.

Maximálna dĺžka takejto stáže je však 18 mesiacov a do tohto termínu je potrebné vykonať rozdielovú skúšku. „V zásade je prístup ukrajinských zdravotníkov k zamestnaniu v slovenských nemocniciach ľahší ako pred vojnou, ale len v prípade ochoty sťahovať sa za prácou,“ uzatvára Kurotová./agentury/

X X X

Srbsko sa zahalilo do čiernej. Mladého reprezentanta ubodali k smrti v centre Belehradu, mal iba 23 rokov

 Srbský šport prišiel dnes v noci o jeden zo svojich najväčších športových talentov.

 Polícia našla dobodaného bojovníka MMA Stefana Saviča. Početným poraneniam podľahol v nemocnici vo veku 23 rokov.Bronzového medailistu z amatérskeho svetového šampionátu v MMA v Tirane sa podľa Sportalu napadli neznámi útočníci a niekoľkokrát ho bodol do hrude a brucha.

„Obrovská strata pre srbský šport,“ hlásil Sportal.

Podľa srbského servera boli v noci zo soboty na nedeľu v Belehrade napadnutí traja muži. Všetci boli prevezení do nemocnice, Savič tam zraneniam nakoniec podľahol. Polícia páchateľov zatiaľ nedolapila./agentury/

X X X

93,80 eura od ministerstva práce. Minister Erik Tomáš ide pomáhať ďalším príspevkom aj ľuďom nad 50 rokov. Kto má nárok?

Úrady práce ponúkajú poradenstvo ako získať prácu pre desaťtisíce znevýhodnených ľudí. Poradenstvo bude poskytované bezplatne, pričom každý účastník projektu bude mať možnosť získať finančný príspevok na cestovné a stravu v maximálnej výške 93,80 eur

 Znevýhodnení a mladí uchádzači o zamestnanie majú možnosť získať kvalitné odborné poradenstvo, ktoré im pomôže uplatniť sa na trhu práce. Na úradoch práce, sociálnych vecí a rodiny sa môžu zapojiť do národného projektu Individualizovaný a komplexný prístup so zameraním na poradenské činnosti. Poradenstvo bude poskytované bezplatne. Každý účastník projektu bude mať okrem toho možnosť získať finančný príspevok na cestovné a stravu v maximálnej výške 93,80 eur.

Podpora mladých

Cieľom tohto národného projektu je prispieť k zvýšeniu zamestnania znevýhodnených a mladých ľudí bez práce, k zvýšeniu ich konkurencieschop­nosti na trhu práce a k zlepšeniu ich zručností pre riadenie vlastnej kariéry. Prvá samostatná akcia tohto projektu zameraná na mladých ľudí bola spustená začiatkom februára. V týchto dňoch je spustená druhá akcia projektu, tentokrát zameraná na vybrané skupiny znevýhodnených uchádzačov o zamestnanie. „V prvej časti tohto poradenského projektu sme sa zamerali na podporu mladých ľudí, v druhej časti rozširujeme podporu aj na ľudí s rôznymi znevýhodneniami. Je to ďalší krok k systematickému a komplexnému boju s nezamestnanos­ťou,“ povedal minister práce, sociálnych vecí a rodiny Erik Tomáš.

Účastníci sa v priebehu siedmich až štrnástich poradenských stretnutí zamerajú na vytvorenie individuálneho plánu, ktorý im na základe ich silných stránok, nadobudnutých zručností a predstáv o budúcom povolaní pomôže lepšie sa uplatniť na trhu práce. Okrem toho získajú zručnosti a praktické skúsenosti pri hľadaní práce a ďalšie informácie, ktoré im pomôžu zvýšiť šance na uplatnenie. Na každom úrade práce, sociálnych vecí a rodiny sú k dispozícií kvalifikovaní odborníci, ktorí budú s účastníkmi projektu nacvičovať napríklad pracovný pohovor či prípravu kvalitného životopisu.

Ľudia nad 50 rokov

Druhá akcia projektu je určená znevýhodnených uchádzačov o zamestnanie, t.j. ľuďom nad 50 rokov, pričom úrady práce evidujú viac ako 50-tisíc takýchto uchádzačov o zamestnanie. Ďalšou skupinou sú napr. uchádzači o zamestnanie najmenej dvanástich po sebe nasledujúcich mesiacov, takýchto je viac ako 70-tisíc na Slovensku. Viac ako 56-tisíc ľudí s nižším ako stredným odborným vzdelaním sa uchádza o prácu a môžu sa prihlásiť do tohto projektu. Najväčšiu skupinu ľudí, ktorým by takýto projekt mohol pomôcť sú ľudia, ktorí najmenej dvanásť kalendárnych mesiacov pred zaradením do evidencie uchádzačov o zamestnanie nemali pravidelne platené zamestnanie a nevykonávali alebo neprevádzkovali samostatnú zárobkovú činnosť dlhšie ako šesť po sebe nasledujúcich mesiacov. Je ich takmer sto tisíc./agentury/

X X X

Líder bosnianskych Srbov Milorad Dodik sa stretol s Vladimirom Putinom, hovorili o posilnení spolupráce

Na schôdzke v ruskom meste Kazaň vyzdvihli dobré vzťahy medzi Ruskom a bosnianskou Republikou srbskou (RS).

Ruskom podporovaný líder bosnianskych Srbov Milorad Dodik sa v stredu stretol so šéfom Kremľa Vladimirom Putinom. „Republika srbská je naším priateľom. Ďakujeme, že podporujete Rusko… Vieme, že situácia RS nie je jednoduchá a sme pripravení rokovať o tomto probléme. Sme vám vďační, že udržiavate s Ruskom dobré vzťahy. Budeme na nich naďalej pracovať a vždy vás v Ruskej federácii privítame,“ povedal Putin Dodikovi. TASR správu prevzala od agentúry HINA.

Navštívil aj Lukašenka

Dodik povedal, že mu bolo cťou rozprávať sa s Putinom a dodal, že udržiava dobré vzťahy aj so srbským prezidentom Aleksandarom Vučičom a maďarským premiérom Viktorom Orbánom.

Dodal, že Západ zvyšuje svoj tlak na RS, ktorá však aj naďalej odmieta pripojenie sa Bosny a Hercegoviny (BaH) k sankciám EÚ voči Rusku či vstup BaH do Severoatlantickej aliancie. „Nie je logické ani normálne, aby sme súhlasili s členstvom v NATO,“ povedal.

HINA uviedla, že Dodik v stredu navštívil aj bieloruské hlavné mesto Minsk, kde sa stretol s bieloruským prezidentom Alexandrom Lukašenkom.

Snaží sa o oddelenie

RS je jedna z dvoch poloautonómnych entít, na ktoré je od vojny v rokoch 1992 až 1995 rozdelená BaH. Druhou je moslimsko-chorvátska Federácia Bosny a Hercegoviny. Dodik sa ako srbský nacionalista už roky snaží postupne oddeliť svoju časť krajiny od zvyšku bosnianskeho štátu. Podľa kritikov vládne v RS autoritárskymi metódami.

Spojené štáty a Británia uvalili na Dodika sankcie za jeho secesionistickú politiku a podkopávanie Daytonskej mierovej dohody, ktorá zaviedla pravidlá s cieľom zamedziť ďalšej vojne. Tento politik udržiava blízke vzťahy s Ruskom a otvorene podporuje vojnu, ktorú Kremeľ vo februári 2022 rozpútal na Ukrajine.

Začiatkom februára sa zároveň v BaH začal súdny proces s Dodikom v kauze porušovania rozhodnutí vysokého komisára OSN pre BaH, aktuality.sk

X X X

Zbrojársky oligarcha z minulosti sa vracia a chce obchodovať so štátom. Minister Blanár ho zobral na lobing do Indie

Známa zbrojárska rodina Weissovcov sa v roku 2013 pred voľbami politicky angažovala prostredníctvom svojho hnutia 99 %. Vtedy útočili okrem iného aj na praktiky Smeru a jeho predsedu. Dnes nemajú problém spolupracovať s vládou Roberta Fica.

Od utorka do piatka je minister zahraničia Juraj Blanár na zahraničnej ceste v Indii, kde sa zúčastňuje na geopolitickej konferencii Raisina Dialogue, ktorej predmetom sú aj bezpečnosť či ekonomika.

Na cestu však nešiel sám, zobral so sebou početnú delegáciu. Do nej okrem zamestnancov ministerstva patria aj zástupcovia podnikateľského sektora. Hoci viacerí z nich zastupujú aj firmy známe z rôznych káuz, na Slovensku nie je zvykom informovať o tom, akým spôsobom si ich štát vyberá.

Tlačový odbor ministra zahraničných vecí Juraja Blanára (Smer) odkázal, že firmy s komplikovanou povesťou vybralo záujmové združenie a bývalý minister Ivan Korčok, ktorého v minulosti tiež sprevádzali v cudzine zvučné mená z nášho IT sektora, odkázal na príslušné odbory ministerstva.

„Podnikateľská delegácia do Indie má 22 zástupcov, zároveň sú prítomní aj predstavitelia Eximbanky, Úradu pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo SR a Sario. Približne tretinu tvoria firmy podnikajúce v oblasti bezpečnosti a obrany, ktoré boli navrhnuté Združením bezpečnostného a obranného priemyslu SR a majú v Indii rozpracované aktivity,“ odpovedal komunikačný odbor ministerstva zahraničných vecí, ako vyberali členov delegácie ministra, aktuality.sk

X X X

Danko sa môže stiahnuť z prezidentského súboja v prospech Štefana Harabina. Ten by mohol podporiť SNS v eurovoľbách

Tomáš Taraba v relácii Na telo povedal, že by dávalo zmysel, ak by Andrej Danko v prezidentských voľbách podporil Štefana Harabina a ten by podporil SNS v eurovoľbách.

Predtým, ako Andrej Danko oznámil svoju prezidentskú kandidatúru, v SNS uvažovali aj nad podporou Štefana Harabina. Napriek tomu, že šéf národniarov v prezidentských voľbách kandiduje, táto alternatíva je stále v hre.

Kým Danko by v prvom kole prezidentských volieb podľa februárového prieskumu Focusu pre Na telo televízie Markíza získal 3,2 percenta hlasov, Štefana Harabina by volilo 11 percent voličov. Harabin je podľa prieskumu v prvom kole súboja o hlavu štátu tretí za Petrom Pellegrinim a jeho hlavným vyzývateľom Ivanom Korčokom. Podľa sondáže by Pellegriniho v prvom kole volilo 35,2 percenta voličov a Korčok by získal 34 percent hlasov.

Môže podporiť SNS v eurovoľbách

Národniari však chcú postaviť aj vlastnú kandidátku do europarlamentu. „My sa pozeráme na prezidentské voľby a eurovoľby ako nejaký balík,“ povedal podpredseda vlády a minister životného prostredia Tomáš Taraba (nominant SNS) v dnešnej relácii Na telo. Na otázku, či by Danko podporil Harabina, ak by SNS za to dostala Harabinovu podporu v eurovoľbách, Taraba odpovedal, že je to možné. Eurovoľby sa konajú 8. júna.

Ak by Harabin podporil národniarov v eurovoľbách, podľa Tarabu by to bolo logické a dávalo by to zmysel. „Tá trajektória je skôr taká, že k tej dohode dôjde podľa mňa,“ zakončil nominant národniarov Taraba, aktuality.sk

X X X

Ako Jan Hřebejk poslal Ivetu do sveta. Druhá séria bude drsnejšia

Kúsok od dunajského nábrežia, kde hľadí na plynúcu rieku socha generála Štefánika, si režisér Jan Hřebejk v hotelovej vitríne prezerá jej zmenšeninu. „Tú sochu robil český sochár Bohumil Kafka. Film Pupendo sme natáčali v jeho ateliéri,“ hovorí režisér. V mnohých svojich filmoch mapuje ńašu novodobú históriu. A z dnešných dní a dokonca až z budúcnosti prináša divákom už druhú sériu seriálu Iveta.

X Váš úspešný seriál Iveta onedlho pokračuje, čím nás prekvapíte?

So scenáristom Petrom Kolečkom sme sa snažili zachovať to, čím si Iveta získala popularitu, takže sme ju museli trocha vrátiť do Trebišova a vymyslieť jej inú cestu. Prvá séria bola tak trocha rozprávková road movie, ako cesta Popolušky za šťastím. Pokračovanie je o dva diely dlhšie, je drsnejšie, je tam viac postáv a myslím, že je aj lepšie. Kým v prvej sérii sme charaktery postáv len hľadali, teraz sme ich už mali hotové a tým boli herci viac v pohode. Verím, že divákov, ktorí si Ivetu obľúbili pre jej sviežosť a „neopracovanosť“, dvojka nesklame. Nemôžem však chváliť svoju prácu, ale prácu Petra Kolečka.

X Vravíte, že dvojka bude drsnejšia, v čom?

Aby to zas nevyzeralo, že sme urobili Tarantina… Bude tam viac z polosveta, aký sa objavil v druhej časti, keď Ivetu privezú do Bratislavy a predajú do bordelu. Ale všetko s Kolečkovoým humorom a so zveličením, takže sa netreba báť. Kým modeling je tvrdý, plný podrazov, ale nezabíja sa tam, tu už ide o krk. Druhá séria je však viac satirická a od druhej polovice naberie ešte iný zvláštny „štich“. Kolečkovi sa podarilo napísať o dva diely viac a dvakrát toľko postáv. Nie je tam toľko pekných dievčat, ale o to viac „podvratnej zábavy“.

X Pokračovanie seriálu z „divokého východu“ si vraj vynútili diváci. Nebáli ste sa, že už budete „variť z vody“, ako to aj pri filmových dvojkách hrozí?

Samozrejme, že sme sa báli, ak aj niekto s pokračovaním Ivety počítal, ja určite nie. V prvej sérii príbeh vrcholí na súťaži miss a prirodzeným pokračovaním by bolo, že Iveta ide do sveta. Lenže pridaná hodnota bola v jej východniarstve, ktoré je karikované, za čo sa ospravedlňujem všetkým Trebišovčanom, verím, že človek so zmyslom pre humor také zveličenie pochopí. Príťažlivosť tejto komédie z „divokého východu“ je v tom, čo mám rád aj na Emirovi Kusturicovi alebo v skvelom slovenskom filme Pásla kone na betóne a bude to opäť svieže, pretože herci sú skvelí. Aj skúsení herci ako Zuzka Mauréry či Žeňa Libezňuk svoje postavy už poznali a natáčanie si užívali.

X Máte zrejme rád horké komédie, v Ivete je cítiť sarkazmus a na Slovensku je problém dotýkať sa niektorých tém ako viera, národ, rodisko bez toho, aby sa niekto necítil dotknutý. Aké témy sú problematické v Čechách?

Najprv spomeniem, ako som na začiatku vravel Petrovi Kolečkovi, že sa mi to veľmi páči, ale pýtal som sa, kto to bude schvaľovať. Povedal, že schvaľovať to bude on. Kolečko je pritom skutočne veriaci človek, každá druhá scéna sa týka Boha, hovorí sa o Bohu, ale príslušníkov cirkvi zobrazuje silno skarikovane. Popri tých „útokoch“ na cirkev však v jeho scenári lekár dievčaťu povie, nech nechodí na potrat, ako sme videli v prvej sérii. Petr Kolečklo si to naozaj myslí, aj keď vie byť naozaj drsný a v niečích očiach až vulgárny, jeho základ je veľmi cudný a mravný. V druhej sérii je to vidieť ešte viac. Lenže vy ste sa pýtali na tabu…

X Áno, či je v Čechách bezpečnejšie niektorých tém sa radšej nedotýkať.

V umeleckom filme alebo v literatúre neexistuje žiadna tabuizovaná téma. Naopak, významné diela vo filme aj v literatúre sa dotýkajú niečoho, na čom nepanuje v spoločnosti zhoda, napríklad povojnový odsun Nemcov. To však nie sú diela určené pre najširšiu spoločnosť, umelecké výpovede a historické knihy nesleduje sto percent ľudí, je to v podstate intelektuálna debata. Petr Kolečko je schopný urobiť veľa pre najširšie publikum, ako v seriáli Iveta, napokon producentom je komerčná televízia – a urobí to spôsobom, že nikoho neurazí. Samozrejme, okrem ľudí, ktorí sa urazia preto, že Trebišov takto hrozne nevyzerá. My to predsa vieme tiež. Natáčali sme to v Bratislave, na periférii!

 X  Hlavná hrdinka prezradila, že teraz vyniknú aj iné postavy.

Alžbeta Ferencová je tu vynikajúca, z môjho pohľadu až berie dych. Okrem nej je tu jej Števo, ktorý sa chce napraviť. Túži sa odtrhnúť od otca, ktorému patrí trebišovský bordel, kde vyrastal. Vo chvíli, keď ho spoločnosť neprijme a šikanuje ho, otočí sa proti nej – a to je v seriáli veľmi dobre znázornené. Kolečko má ten dar, že aj keď sa smeje, tak sa nikomu nevysmieva, a to je super.

 X Účinkujúci herci si pochvaľovali, že ste im nechávali veľkú voľnosť a dopriali improvizáciu. Je to vaše bežná pracovná metóda?

Myslím, že áno, ale nie všetkým hercom to tak vyhovuje alebo na to nie sú pripravení. Napríklad s Aňou Geislerovou sme sa poznali od mojich štrnástich rokov, a keď sme natáčali náš prvý spoločný film Kráska v nesnázích, ona predtým točila so Švankmajerom Šílenství a film Želary. Želary sa natáčali v zime na horách, kam aj techniku vozili na vozoch, lebo autá sa tam nedostali, a všetko muselo byť presné, bol to dobový film. Švankmajer ako tvorca animovaných filmov režíroval dokonca tak, že ani nemal pokope hercov, ktorý mali spolu dialóg. Pavel Liška prišiel hrať dialóg s Janom Třískom, ale Švankmajer mu oznámil, že Tříska už je natočený a ty budeš robiť toto a toto a zastavil ho hoci v polovici vety – tam už je pohľad na Třísku… Ani Geislerovej to vyhovovalo: robila som, čo mi povedal a nič som neriešila. Ja som však bol práve v stave, keď bol štáb najviac zohratý, natáčali sme spolu už piaty film po sebe, tí istí ľudia. Aňa mala po tých dvoch filmoch, práve dojčila malého a ešte k tomu sa sťahovala. Keď prišla na pľac a dostala voľnosť, otočila sa, že odchádza: zavolajte mi, keď budete vedieť, čo chcete! Snažil som sa jej vysvetliť, že to je pre ňu ponuka – a nie naša nepripravenosť.

X A zabralo to?

Najprv jej to nevyhovovalo, ale potom ju tá improvizácia začala baviť, aj s Romanom Luknárom, ktorý je podľa mňa geniálny herec. A keď sme spolu natáčali Nevinnosť, už to Aňa vnímala úplne naopak. Večer sme si sadli do vinárne a prepisovali sme scenár na druhý deň, spolu sme prerobili celý záver filmu, v ktorom jej postava zomrie. Zhodli sme sa, že to tak bude lepšie, Všetci na pľaci zostali prekvapení, vraj čo je to za „blbosť“ a či sme to konzultovali so scenáristom. Volal som mu a on povedal: super, tak to tak urobte! Takže sú herci, ktorí sú trebárs v situácii, keď im improvizácia práve nevyhovuje a niektorí to nemajú radi v princípe – ako Ivan Trojan. Nie že by to nevedel, ale necíti sa tak komfortne. Niekomu nevyhovuje byť sám za seba, radšej sa prezlečie do svojej postavy a schová sa za ňu. Podobne som to videl aj u nehercov, keď študenti jazykov skúšali nejakú hru od Apollinaira vo francúzštine. Ten cudzí jazyk ich úplne oslobodil, schovali sa za zaň.

 X Vo vašich filmoch často účinkuje Bolek Polívka a on sa zdá byť majstrom improvizácie.

Ak hovorím o našej spolupráci, nie o jeho divadelných úlohách, tak sa do postavy vždy „obliekol“, nehral seba. Vo filme Pupendo má dosť scén, kde hrá opitého, a vždy to hral triezvy. Nemôžeš hrať opilca, keď si opitý. To potom vyzerá „blbo“. Na plátne pôsobí, akoby bol stále „naliaty“, no nepil počas celého natáčania. A to o ňom zlé jazyky hovoria, že má problém s alkoholom! Ja som ho zažil, keď boli s Jardom Duškom pod parou, pri filme Musíme si pomáhať, a to bolo iba raz, keď hrali jednu krátku záverečnú scénu, dotočnú. Inak nie. A niekedy sa Bolek do roly oblečie natoľko, že je akoby schopný hrať iba samého seba. A je to natoľko podmanivé, že človeka baví pozerať sa naňho. Martina Hubu do filmu Kawasakiho ruža sme natáčali jeden deň – a on za to dostal Českého leva. Je to individuálne.

X Takže improvizujete rád?

Ja nielenže improvizujem, ale od čias, keď máme digitálne kamery, natáčam aj skúšky a keď sa scéna vydarí, ani ju už neopakujeme, ide do filmu. Napríklad v seriáli, kde hrá režisér Roman Polák, sme použili skoro polovicu záberov zo skúšky. Niekedy nepoviem ani kameramanom, čo sa bude diať, a vznikajú z toho zaujímavé veci, pretože to natáčajú ako dokument. Ale nie je to samospasiteľná koncepcia, nemenný princíp.

 X Vo svojich filmoch ste mali už veľa vynikajúcich hercov a herečiek a predsa neváhate osloviť aj nehercov alebo začínajúcich hercov, ktorí ešte skúsenosti nemajú. Prečo?

Oni to občerstvujú a nielen pre divákov, aby sa nemuseli dívať len na známe tváre, ale aj pre kolegov. Napríklad Aňa Geislerová vraj nerada hrá s nehercami – lebo keď sú dobrí, tak na nich herec nemá. Ako keď si s vaničkou vylejete dieťa. Skvele to vysvetľoval Forman, že keď je replika nepravdivá, neherec si s ňou neporadí. Herec to nejako „ušarmuje“, oblafne a režisér zistí až v strižni, že to je lož. Neherec to zahrá, len keď je to pravdivé. Forman mal preto asi najväčší cit. Aj v skvelom československom filme Ivana Passera zo 60. rokov Intimní osvětlení hrajú iba neherci a premieta sa doteraz.

  X Aj v Ivete máte nehercov…

Tam je kombinácia skvelých skúsených hercov ako Zuzana Mauréry, Milan Ondrík, Dano Fischer, Peter Nádašdi. Potom sú tam školení herci, ktorí hrajú spôsobom, že to na nich nevidno, ako Števo – Michal Kinik. Vyštudoval herectvo na VŠMU, no nehrá v žiadnom divadle, robí žeriavnika, a pritom je to jeden z najtalentova­nejších ľudí, akých som stretol. V Ivete hrá jednu z hlavných rolí, srší z neho energia, ani nevieš, kde ju nabral. A pripravuje sa poctivo ako herec, učí sa texty a hovorí, čo mu scenár predpíše. Alžbeta už bola speváčka a tanečnica, teraz je už aj herečka, nemá strach z kamery a je prirodzená. Museli sme sa jej trocha prispôsobiť, pretože ona je v skutočnosti oveľa kultivovanejšia, než má tá Iveta byť, Alžbeta pochádza z dobrej rómskej rodiny… Baví ma kombinovať rôzne typy. Napríklad Bolek aj keď má všetko perfektne naskúšané, vždy povie niečo, čo tam pôvodne nepatrilo, takže pre ňom si herci musia dávať pozor. Keby sa navzájom nepočúvali, boli by „v prdeli“.

X Máte za sebou veľa úspešných vynikajúcich filmov a natáčate aj seriály. Nedívajú sa niektorí ľudia na televíznu tvorbu tak trocha cez prsty?

To už nie je pravda. Seriály natáčajú filmoví režiséri a hrajú v nich filmoví herci. Pravda je, že do 80. rokov hollywoodske hviezdy v televíznych projektoch nehrali. Prelomil to geniálny režisér Mike Nichols v minisérii Anjeli v Amerike, kde hrali Al Pacino a Meryl Streep. Odvtedy sa to úplne zmenilo. Matthew McConaughey a Temný prípad, už sa hrá štvrtá séria. Seriál Mare z Easttownu je jedna z najlepších rolí Kate Winslet. Hovorí sa tomu „quality team“ a niekedy televízne projekty režírujú samotní herci. Pre mňa v tom nie je žiadny rozdiel, okrem času – mám výborného filmového kameramana, filmového strihača… Skoro všetci filmoví tvorcovia robia aj pre televíziu. Myslím, že jedna z mojich najlepších vecí v posledných rokoch bol Rédl, miniséria pre televíziu. Napísal to slovenský scenárista Miro Šifra, odohráva sa v 90. rokoch, keď sa eštebáci skutočne ukrývali, lebo nevedeli, či ich nebudú súdiť. Nakoniec šiel pred súd iba Lorenc a bývalé bezpečnostné zložky komunistického štátu, ŠtB, sa spojili s organizovaným zločinom. A nakoniec investigatívny novinár, ktorý sa roky venuje tejto téme, po premietaní povedal, že to bolo presne tak./agentury/

X X X

Skvelá Kapustová zažiarila na MS! Trasú sa mi nohy, usmievala sa po zisku striebra

 Dvadsaťjedenročná rodáčka z Revúcej predviedla skvelý výkon na majstrovstvách sveta junioriek získala striebornú medailu.

V estónskom Otepää nestačila vo vytrvalostných pretekoch na 12,5 kilometra iba na 18-ročnú Nemku Juliu Tannheimerovú. Bronz berie Lena Repincová zo Slovinska Kapustová neminula ani jediný z dvadsiatich terčov a na trati patrila k najrýchlejším. Dosiahla ôsmy najrýchlejší bežecký čas.

„Dnes to bolo náročné už na rozcvičke. Hneď ráno som sa cítila unavená. Ani na trati sa mi nešla úplne dobre, ale snažila som sa rozložiť si sily do všetkých kôl tak, aby som v poslednom zrýchlila.

Ani na strelnici som si nebola ranami istá. Bolo to skôr na istotu, viac som si ich podržala. Podmienky boli náročné. Vedela som, že štyri nuly môžu znamenať pekný výsledok.

Potvrdilo sa to. Mám radosť, trasú sa mi nohy. Chcem sa poďakovať aj servisu, lyže držali počas celých pretekov.

Chcem si ešte užiť súťaženie v juniorskej kategórii a potom pôjdem k ženám,“ uviedla pre slovenskybiatlon­.sk.

 Ďalšie dve Slovensky skončili v štvrtej desiatke. Kristína Makovínyová na 32. priečke s mankom +8:00,6 a dvoma chybami, Sára Pacerová na 40. s odstupom +9:56,6 a šiestimi nesklopenými terčmi. Alžbeta Garguláková dokončila preteky na 68. mieste so siedmimi chybami a mankom +14:06,1.

Jakub Borguľa obsadil vo vytrvalostných pretekoch juniorov 41. miesto. Na víťazného Leonharda Pfunda stratil 5:58,4 minúty, keď minul šesť terčov.

Na štarte sa predstavili štyria Slováci. Sebastián Ilavský skončil na 63. mieste so stratou 8:40,6 min. Šimon Adamov minul osem terčov a v cieli mu patrila 71. pozícia (+10:41,6). Matej Badáň sa umiestnil na 82. priečke (+12:13,5)./agentury/