Gruzínska volebná komisia vyhlásila za víťaza sobotňajších parlamentných volieb vládnu stranu Gruzínsky sen. Tá po sčítaní takmer všetkých hlasov získala vyše 54 percent. Výsledok je ranou pre prozápadne orientovaných Gruzíncov, ktorí verili v úspech opozície, uviedla agentúra Reuters. Opozícia už v sobotu neskoro večer oznámila, že výsledky neuznáva, keď sa ukázalo, že proruský Gruzínsky sen v nich víťazí.
Najmocnejší muž Gruzínska a volebný líder vládnej strany Bidzina Ivanišvili.
Viacerí politici i médiá dopredu voľby označovali za hlasovanie, v ktorom ľudia vyberú medzi Európou a Ruskom. Prozápadná prezidentka Salome Zurabišviliová hovorila o voľbe medzi „európskou budúcnosťou a ruskou minulosťou“, zakladateľ Gruzínskeho sna, miliardár Bidzina Ivanišvili, potom varoval pred možnosťou, že Gruzínsko bude zatiahnuté do vojny na Ukrajine. V Gruzínsku žije asi 3,7 milióna ľudí.
Gruzínsko dlho patrilo medzi postsovietske krajiny s najsilnejšou západnou orientáciou. Jeho vzťahy so Západom však silno ochladli po začiatku ruskej invázie na Ukrajinu predvlani vo februári. Gruzínska vláda odmietla zaviesť protiruské sankcie a rétorika Gruzínskeho sna začala byť v čoraz väčšej miere proruská. Opozícia aj Západ vládnucu stranu obviňujú zo zavádzania autoritárskej politiky v štýle súčasného ruského režimu.
Gruzínsko je kandidátom na členstvo v EÚ, dvadsaťsedmička však v reakcii na kroky vlády prístupový proces pozastavila.
Štát sa v rukách oligarchov stáva hrozbou pre demokraciu, tvrdí väznený gruzínsky novinár
Predseda volebnej komisie Giorgij Kalandarišvili uviedol, že konzervatívny Gruzínsky sen oligarchu Bidzinu Ivanišviliho získal 54,08 percenta hlasov. Zoskupenie štyroch opozičných strán získalo 37,58 percenta.
Gruzínsky sen, ktorý je pri moci v krajine od roku 2012, si zabezpečil 91 kresiel v 151-člennom parlamente, čo je podľa AFP dostatok na vládnutie, ale málo na ústavnú väčšinu, ktorá pozostáva zo 113 kresiel, o ktoré sa Gruzínsky sen usiloval.
Podľa údajov ústrednej volebnej komisie prišlo hlasovať skoro 59 percent oprávnených voličov. Voľby sa odohrali v pokojnej a bezpečnej atmosfére, uviedla komisia napriek tomu, že počas dňa médiá informovali o potýčkach pred volebnými miestnosťami a zaznamenaný bol najmenej jeden pokus o viacpočetné hlasovanie.
Gruzínske Zjednotené národné hnutie (UNM) neuznáva výsledky parlamentných volieb, vyhlásil jeho líder, informovala agentúra Reuters. Predstaviteľ opozičnej Koalície za zmenu výsledky označil za ústavný puč, uviedla agentúra TASS.
Podľa priebežných výsledkov, ktoré zverejnila Ústredná volebná komisia, v dnešných voľbách zvíťazila Súčasná vládnuca strana Gruzínsky sen. „Neuznávame sfalšované výsledky ukradnutých volieb,“ cituje líderku UNM Tinu Bokučavovú agentúra AFP. Iný opozičný líder podľa AFP odmietol „uzurpáciu moci a ústavný puč“.
Ešte predtým, ako volebná komisia zverejnila prvé čiastkové výsledky, zablahoželal maďarský premiér Viktor Orbán vládnucej strane k víťazstvu. „Blahoželám premiérovi (Iraklimu) Kobachidzemu a strane Gruzínsky sen k ich obrovskému víťazstvu v dnešných parlamentných voľbách. Gruzínsky ľud vie, čo je pre jeho krajinu najlepšie a dnes bolo počuť jeho hlas!“, napísal Orbán, ktorého krajina v súčasnosti predsedá Rade EÚ.
„Gruzínci vyhrali. Výborne!“ reagovala Margarita Simoňjanová, šéfredaktorka prokremeľskej televízie RT, ktorú vláda USA obviňuje zo snahy ovplyvniť novembrové prezidentské voľby.
Gruzínska prezidentka Salome Zourabišiliová a nezávislí domáci volební pozorovatelia tvrdia, že vládnuca strana bola zapojená do rozsiahleho kupovania hlasov a iných foriem ovplyvňovania volieb.
Medzinárodná spoločnosť pre spravodlivé voľby a demokraciu (ISFED), nezávislá gruzínska organizácia založená v roku 1995, uviedla, že zdokumentovala početné nezrovnalosti a prípady násilností mimo viacerých volebných miestností.
Rôzne exit polly
Odhady výsledkov zverejnené rôznymi televíznymi stanicami krátko po zatvorení volebných miestností priniesli rozdielne výsledky. Prieskum vypracovaný pre provládnu televíziu ukazoval víťazstvo Gruzínskeho sna, sondáže na zákazku televíznych kanálov podporujúcich opozíciu naznačovali výhru opozičného tábora.
Exit poll naznačoval, že zoskupenie štyroch prozápadných opozičných strán získa parlamentných voľbách v Gruzínsku väčšinu. Opozičné strany podľa prieskumu získali 51,9 percent hlasov, pričom vládnuca strana Gruzínsky sen získala 40,9 percent. Informuje o tom TASR na základe správy agentúry AFP.
Agentúra Reuters však upozorňuje na rozdiely vo zverejnených exit polloch. Jeden prieskum ukázal, že vo voľbách zrejme zvíťazí Gruzínsky sen, zatiaľ čo na základe dvoch ďalších prieskumov získa väčšinu v parlamente zoskupenie štyroch opozičných strán.
Prezidentka Salome Zurabišviliová po zverejnení exit pollu, podľa ktorého zrejme zvíťazí opozičné zoskupenie, na sociálnej sieti X uviedla, že „európske Gruzínsko vyhráva s 52 percentami napriek pokusom o zmanipulovanie volieb a bez hlasov diaspóry“. Líderka opozičnej strany Zjednotené národné hnutie (UNM) Tina Bokučava, ktorá je súčasťou opozičného zoskupenia, povedala novinárom, že vo voľbách zvíťazil gruzínsky ľud a Európa.
Gruzínsky oligarcha a zakladateľ strany Gruzínsky sen Bidzina Ivanišvili však za víťaza volieb vyhlásil vládnucu stranu, píše Reuters. Podľa agentúry DPA krátko po zatvorení volebných miestností oslavovala strana v Tbilisi údajné víťazstvo vo voľbách ohňostrojom.
Gruzínsko je od decembra 2023 kandidátskou krajinou do EÚ. Brusel mu však v júli pozastavil prístupový proces a zmrazil desiatky miliónov eur finančnej pomoci, a to v reakcii na prijatie „zákona o zahraničných agentoch“. Brusel varoval, že prijatím takéhoto zákona Gruzínsko podkopáva svoju dlhodobú snahu o členstvo v Európskej únii. Upozornil tiež, že o šanciach Gruzínska na jeho členstvo v eurobloku zrejme rozhodnú aj výsledky parlamentných volieb.
Gruzínsky sen je pri moci od roku 2012. Spočiatku mal liberálnu prozápadnú politickú agendu avšak v posledných dvoch rokoch strana zmenila svoju politickú orientáciu a kritici ju obviňujú z potláčania demokracie a približovania sa k Rusku.
V predvolebnej kampani šírila konšpiračné teórie o vťahovaní Gruzínska do konfliktu na Ukrajine a o bezprostredne hroziacej vojne, ktorej dokáže zabrániť len ona, komentuje AFP. Kremeľ v piatok obvinil Západ zo zasahovania do parlamentných volieb v Gruzínsku.
Voľby v Gruzínsku v sobotu sprevádzalo aj viacero násilných incidentov. Ústredná volebná komisia oznámila, že eviduje viac ako 100 porušení pravidiel pri hlasovaní.
Terajšie voľby podľa mnohých rozhodnú o tom, či sa bude Gruzínsko v nasledujúcich rokoch orientovať na Európu alebo na Rusko.
Voľby sprevádzali násilné incidenty
Gruzínska proeurópska prezidentka Salome Zurabišviliová odsúdila násilné incidenty, ktoré poznačili parlamentné voľby. Hlásené je aj porušovanie pravidiel, kvôli ktorému výsledky na jednom mieste budú vyhlásené za neplatné.
„Chcem upozorniť na veľmi znepokojivé násilné incidenty pri rôznych volebných miestnostiach,“ cituje agentúra AFP príspevok Zurabišviliovej na sociálnych sieťach.
Gruzínske médiá informovali napríklad o tom, že pri volebnej miestnosti na kraji Tbilisi prepukla bitka, do ktorej sa zapojili desiatky ľudí. Stretli sa v nej stúpenci vládnej proruskej strany Gruzínsky sen s volebnými pozorovateľmi.
Na sociálnych sieťach sa tiež objavilo video z mesta Marneuli ležiaceho niečo vyše 40 kilometrov na juh od Tbilisi, na ktorom istý muž pchá do volebnej urny mnoho lístkov naraz. Ministerstvo vnútra podľa agentúry AP informovalo, že začalo vyšetrovanie tohto prípadu a ústredná volebná komisia oznámila, že výsledky na tomto mieste vyhlási za neplatné. Vláda a opozícia sa navzájom obviňujú z tohto incidentu.
Dnešné voľby podľa mnohých rozhodnú o ďalšom smerovaní Gruzínska. Vláda Gruzínskeho sna presadzuje podľa agentúry DPA v čoraz väčšej miere nacionalisticko-konzervatívnu politiku a orientuje sa na Rusko. Varuje, že v prípade víťazstva opozície, vypukne vojna. Opozícia chce viesť túto juhokaukazskú krajinu smerom k Európskej únii. Gruzínsko je kandidátom na členstvo v EÚ, dvadsaťsedmička ale kvôli politike jej vlády prístupový proces pozastavila./agentury/
X X X
Na Slovensku majú stopku, v Rakúsku ich vítajú. Gejovia a bisexuáli u nás stále nemôžu darovať krv
Ak chcú gejovia alebo bisexuálni muži na Slovensku darovať krv, odmietnu ich. V horšom prípade čelia nepríjemným otázkam personálu či mali niekedy pomer s mužom. Dôvodom je riziko nákazy HIV vírusom. Len 60 kilometrov od hraníc im, naopak, personál nadbieha a uisťuje sa, že prídu aj nabudúce. Hoci mnohé krajiny, vrátane Maďarska, obmedzenia pre gejov a bisexuálov zmierňujú, u nás ich neplánuje meniť ani nový šéf zdravotníctva. A to aj napriek tomu, že zásoby niektorých krvných skupín sú hraničné.
Miroslav Maťavka: Gejovia a bisexuáli na Slovensku nemôžu darovať krv, v Rakúsku áno. Aké sú podmienky?
Miroslav Maťavka je držiteľom Jánskeho plakety a jeho krv pomáha zachraňovať životy od konca 90. rokov. Darcom zostal aj v období, keď žil v zahraničí. Je ním aj teraz, po návrate z cudziny späť na Slovensko, no s tým rozdielom, že neprispieva krvným bankám u nás, ale v susednom Rakúsku. Tam totiž môžu darovať krv aj gejovia a bisexuáli.
Darcom sa stal ešte na prelome milénií, keď študoval na vysokej škole. Krv chodil darovať v bratislavskom Ružinove asi štyrikrát do roka. Hovorí, že pre chudobného študenta boli motiváciou aj raňajky, ktoré dostal za „púšťanie žilou“. Neskôr sa darovanie stalo pre neho takým návykom, že keď žil niekoľko rokov v Anglicku, na odbery chodil aj tam.
Ponižujúce otázky
Dnes musí za darcovstvom cestovať. Prekážkou k darovaniu na Slovensku sa pre neho stalo paušálne vyraďovanie mužov, ktorí majú pohlavný styk s inými mužmi. Do úvahy sa však vôbec neberie to, či majú stáleho partnera. „Na Slovensku stále platná otázka „Pre mužov: Mali ste posledných 12 mesiacov sexuálny kontakt s mužom?“ znamená pri pozitívnej odpovedi automatické vyradenie,“ priblížil Pravde Maťavka.
Navyše, z Bratislavy si odniesol aj nepríjemnú skúsenosť, keď pracovníčka pri osobnom pohovore s iným darcom zisťovala nad rámec dotazníkovej otázky (celkovo má dotazník 26 otázok, poz. red.), či mal niekedy sexuálny kontakt s iným mužom a len preto ho chcela vyradiť. „Žiaľ, takúto skúsenosť zažívajú homosexuálni muži na Slovensku často, avšak, keď chcú darovať, podstúpia aj podobné ponižujúce situácie,“ priblížil Miroslav. Dnes už chodí krv darovať do Viedne, kde mu to pravidlá dovolia.
Miroslav vysvetlil, že po odborných konzultáciách aj pod tlakom antidiskriminačných kampaní je selekcia osôb pre darovanie krvi v Rakúsku od septembra 2022 férová voči rôznym skupinám a homosexuálnych mužov paušálne nevylučuje. Podľa analýzy Slovenského národného strediska pre ľudské práva sa aktuálne obmedzenie v Rakúsku vzťahuje na potenciálnych darcov a darkyne v prípade, ak mali v posledných troch mesiacoch styk s viac ako troma osobami.
Počas vysokej školy bol odhodlaný darovať krv aj dnes už štyridsiatnik Peter F., no takisto narazil na problém. „Pri vypĺňaní dotazníka som zistil, že ako gej som z procesu darovania krvi úplne vylúčený. Mohol som danú skutočnosť zatajiť, a tak sa k darcovstvu krvi dostať. Klamať však nemám vo zvyku,“ priblížil Pravde.
Darovanie krvi na Luníku IX
Z hľadiska prenosu ochorení prenosných krvou je pohlavný styk medzi mužmi na Slovensku legislatívne zaradený medzi rizikové situácie. „Pri vyhodnocovaní rizika situácie sa vychádza z ročných epidemiologických hlásení Úradu verejného zdravotníctva (ÚVZ, poz. red.), ktoré ukazujú, že každoročne najviac novoregistrovaných prípadov HIV je práve u týchto mužov. Takýmto spôsobom bolo na Slovensku prenesených 70 percent prípadov HIV. 90 percent infikovaných v SR sú muži,“ uviedla pre Pravdu hovorkyňa Národnej transfúznej služby (NTS) Martina Frigová.
Slovensko patrí pritom k členským krajinám Európskej únie s najnižším počtom prípadov HIV vírusu. Podľa dát ÚVZ za prvý polrok minulého roka diagnostikovali 36 nových prípadov u mužov a štyri prípady u žien. „U občanov Slovenskej republiky bola nákaza akvirovaná (nadobudnutá, poz. red.) v 12 prípadoch homosexuálnym stykom (MSM), v ôsmich prípadoch heterosexuálnym stykom a v 20 prípadoch nebol zatiaľ spôsob prenosu stanovený,“ informuje ÚVZ.
Na otázku, ako sa u nás vyšetruje odobraná krv darcov, a prečo ju muži u nás darovať nemôžu, ale v Rakúsku áno, sa NTS odvoláva na ministerskú vyhlášku. „V súlade s Vyhláškou MZ SR 158/2015 Z.z. o požiadavkách na správnu prax prípravy transfúznych liekov sa u nás darcovia krvi musia povinne testovať na všetkých transfúziologických pracoviskách na protilátky proti hepatitíde B, hepatitíde C, HIV, syfilisu a na antigény hepatitídy B (HBsAg) a HIV (Ag p24),“ priblížila Frigová.
Ministerstvo avizuje DNA/RNA testy krvi
Pravda oslovila začiatkom mesiaca aj ministerstvo zdravotníctva, aby vysvetlilo v čom spočíva prekážka, pre ktorú sú gejovia z darcovstva vyraďovaní a tiež či zvažuje zmeny po vzore susedného Rakúska.
Rezort odpovedal v rovnakom duchu ako ÚVZ, a teda, že najviac nových prípadov HIV je každoročne medzi gejmi. Ministerstvo tiež uviedlo, že vyhlášku o darcovstve plánuje meniť a navrhuje zavedenie DNA/RNA testovania krvi na infekčné ochorenia prenosné krvou pri každom odbere, teda presnejšími a detailnejšími testami. „Zavedenie týchto nových skúšok umožní úpravu kritérií pre dočasné vylúčenie darcu z alogénneho odberu krvi alebo jej zložiek z dôvodu existencie rôznych rizikových situácií a medzi nimi i pohlavného styku medzi mužmi,“ uviedlo Pravde ministerstvo.
Vo štvrtok čelil v parlamente otázke, kedy sa nastavia podmienky tak, aby krv mohli darovať aj gejovia a bisexuáli, nový minister zdravotníctva Kamil Šaško (Hlas). No zdá sa, že sa nič nezmení. Z jeho vyjadrenia vyplynulo, že v prípade dočasného vyradenia z darcovstva mužov, ktorí mali v posledných 12 mesiacoch sexuálny kontakt s iným mužom, sa zmena neplánuje, no potvrdil, že vyhláška prejde úpravou a testovanie na infekčné ochorenia prenosné krvou sa zavedie.
Šaško si myslí, že súčasné nastavenie, ktoré mužov dočasne vyraďuje z darovania, je legitímne, primerané a odôvodnené verejným záujmom na ochrane zdravia príjemcov krvi.
Kde v Európe gejovia nemajú prekážky
Z analýzy Slovenského národného strediska pre ľudské práca vyplýva, že gejovia a bisexuáli môžu v rámci Európskej únie darovať krv bez obmedzení v 18 štátoch. Pravidlá v posledných rokoch zmiernilo napríklad Maďarsko, Poľsko, ale aj Francúzsko, Grécko, Bulharsko, Rumunsko a Španielsko.
Medzi poslednými krajinami pristúpilo k zmenám Fínsko, ktoré zmeny zavádzalo postupne. Trvalé vylúčenie gejov a bisexuálnych mužov z darcovstva tam platilo do roku 2014, nasledujúcich sedem rokov sa vzťahovalo na posledných 12 mesiacov od pohlavného styku, následne až do roku 2023 platila reštrikcia na posledné štyri mesiace.
Za príklad dobrej praxe sa v prípade Fínska dá podľa strediska považovať, že štvormesačné obmedzenie darovania krvi sa má vzťahovať na všetkých, a to v prípade výskytu nového sexuálneho partnera, zmeny partnera alebo pri viacerých partneroch.
Vlani došlo k zmenám aj v Holandsku, kde sa teraz zameriavajú na rizikové sexuálne správanie každého darcu bez ohľadu na orientáciu. Obmedzenia pre gejov, ktorí chcú darovať krv, zrušilo pred vyše dvoma rokmi aj Francúzsko. Potenciálny darca sa tu posudzuje individuálne. Darcovia a darkyne naďalej odpovedajú na otázku, či podstúpili liečbu na HIV počas štyroch mesiacov pred darovaním krvi, ako aj otázky týkajúce sa nedávnej sexuálnej aktivity a drog.
K radikálnej zmene došlo nedávno v Grécku. Od roku 1977 tam pre mužov, ktorí sexovali s mužom, platilo trvalé vylúčenie z možnosti darovania. Ak muž na otázku „Mali ste homosexuálny styk od roku 1977?“ odpovedal kladne, z možnosti darovať krv ho natrvalo vyradili.
Írsko takisto zrušilo pred dvoma rokmi obmedzenia a v dotazníkoch pribudli nové otázky. Potenciálni darcovia alebo darkyne musia odpovedať napríklad na to, či mali análny sex, užívali kokaín alebo lieky na prevenciu pred HIV a či sa zúčastnili takzvaného chemsexu. Takisto odpovedajú na otázku, či mali alebo boli liečení na syfilis alebo kvapavku. V prípade kladného zodpovedania otázky, krv darovať nemôžu.
Ako je to s cudzincami
Na prekážku s darcovstvom krvi narazil na Slovensku aj štyridsiatnik Arťom. Kým žil v Rusku, odkiaľ aj pochádza, bol darovať krv zhruba šesťkrát, najmä počas vysokej školy.
„Podmienky vôbec nie sú náročné, pred darovaním treba pár dní nepiť alkohol, aspoň 12 hodín nefajčiť, nemôžete trpieť závažnou chorobou a mať hmotnosť nad 50 kíl. Myslím si, že sú to viac-menej štandardné požiadavky ako v každej krajine. Pred darovaním treba vyplniť dotazník, v ktorom sú otázky o zdravotnom stave, lekár vás pred odberom ešte skontroluje, a ak darca po zdravotnej stránke nespĺňa požiadavky, vyradí ho,“ opísal.
Keď sa presťahoval na Slovensko, chcel darovať krv aj tu. „Nie je to náročné, nie je to bolestivé a je to v prospech všetkých, tak prečo nie?“ pýta sa. Keď sa chystal na odber, dostal odpoveď, že „cudzinci krv darovať nemôžu“. „Nedostal som do ruky ani ten dotazník, hneď mi bolo povedané, že cudzinci nemôžu a koniec. Hľadal som potom dôvody aj na internete, že prečo nie, odpoveď som nenašiel a je to podľa mňa divné,“ zhodnotil.
O to viac, že do poštovej schránky pravidelne dostával letáky v slovenčine, ktoré lákali na darovanie krvi do Rakúska za finančnú odmenu. Pre krvnú turistiku sa však nerozhodol. „V Rusku je každé darovanie krvi finančne odmenené, nejde o vysokú sumu – je to päť až 15 eur. K tomu patrí nejaké sladké jedlo a deň voľna v práci,“ priblížil. Po skúsenosti s odmietnutím si myslí, že pravidlá na Slovensku by mali byť zmiernené.
Frigová vysvetlila, že v prípade cudzincov z tretích krajín, teda mimo Európskej únie, krv môžu darovať len vtedy, ak sa na Slovensku zdržujú dlhodobo a majú zdravotné poistenie, ktoré im refunduje náklady na zdravotné ošetrenie v prípade, že by sa u nich prejavili nežiaduce reakcie na darovanie krvi.
„Niektorí cudzinci, ktorí spĺňajú vyššie uvedené podmienky, môžu byť ale vyradení na určitú dobu z dôvodu nepriaznivej epidemiologickej situácie v krajine, z ktorej pochádzajú a to kvôli riziku prenosu infekcie krvou na pacienta,“ priblížila.
Pomohla by NTS krv gejov?
Peter, Miroslav aj Arťom si všímajú, že v mnohých krajinách sú obmedzenia už uvoľnené a myslia si, že by tomu tak mohlo byť aj na Slovensku. Stredisko pre ľudské práva podotýka, že otázky v slovenskom dotazníku sú prebrané z usmernenia Rady Európy, no iné členské štáty sa odkláňajú od stigmatizujúcej otázky voči gejom a pristupujú k individuálnym otázkam bez ohľadu na sexuálnu orientáciu.
„Pre homosexuálne či trans osoby sú aktuálny dotazník a selekčná prax pre darovanie krvi na Slovensku jednoznačne diskriminačné. Po skúsenostiach z iných krajín by si Slovensko malo uvedomiť, že neexistujú odborné dôvody na paušálnu diskrimináciu týchto osôb a malo by byť aj v záujme celej spoločnosti tieto obmedzenia upraviť,“ myslí si Miroslav.
„V našej krajine máme problém s nedostatkom krvi, ale sami pod sebou si ešte pílime konár. V roku 2024 mi to rozum neberie,“ myslí si Peter F.
„Cudzinci, ktorí tu žijú a pracujú, prispievajú zdravotnými odvodmi do zdravotníckeho systému a jeden deň možno túto krv by aj potrebovali, mali by mať možnosť ju darovať. Som sa snažil odstať k informáciám, že prečo by som nemohol darovať krv, a nikde to nie je ani oficiálne uvedené, teda ten zákaz,“ myslí si zase Arťom.
I keď Národná transfúzna služba (NTS) mesačne na Slovensku vykoná približne 13 500 odberov celej krvi, zásoby krvných skupín A a 0 s negatívnym Rh faktorom sú hraničné už dlhšie. Podľa Frigovej je počas roka bežné, že zásoby niektorej krvnej skupiny sa ocitnú v hraničnom pásme. Je za tým viacero dôvodov – cestovanie, dovolenky aj chorobnosť. Najmenej ľudí chodí darovať počas leta, a to najmä z dôvodu spomínaných dovoleniek a následných dočasných cestovateľských vylúčení z darovania krvi.
Aktuálne podľa nej dochádza v dôsledku ročného obdobia k nárastu prechladnutí, nástupu chrípkovej sezóny, zvyšujúcemu sa počtu akútnych respiračných ochorení aj covidu. „Tieto skutočnosti sa prejavia aj na počte darcov na našich pracoviskách. Vo všeobecnosti sa to preukáže najmä na zásobách krvných skupín s negatívnym faktorom, nakoľko takéto krvné skupiny má len 15 percent populácie,“ ozrejmila hovorkyňa.
Otázne teda je, či by krv zdravých ľudí, ktorí teraz neprechádzajú dotazníkom, pomohla k väčším zásobám a aký by bol záujem o darcovstvo. Frigová hovorí, že podľa štatistiky transfúznej služby bolo za posledné štyri roky „vyradených kvôli rizikovému sexuálnemu správaniu 64 mužov, čo pri počte okolo 160 000 odberov ročne neovplyvňuje výrazne zásoby krvi v SR“.
Stav zásob krvi sa označuje troma pojmami – dostatočný, hraničný a nedostatočný. „Hraničný stav“ však neznamená, že by v skladoch zostávali posledné krvné vaky. Hraničný stav signalizuje, že NTS eviduje pokles počtu darcov určite krvnej skupiny na odberných centrách, no napriek zásobuje nemocničné zariadenia plynule na základe ich objednávok.
Krvné skupiny sa míňajú v závislosti od toho, čo potrebujú nemocničné zariadenia pre svojich pacientov. „Červené krvinky skupiny 0 Rh negatív sa míňajú viac i z dôvodu, že ide o univerzálnu krvnú skupinu, a preto sa snažia nemocnice mať ich v zásobe pre urgentné prípady,“ vysvetlila hovorkyňa NTS.
Benefity v Rakúsku, Rusku a u nás
Možnosti a podmienky pre darcov sú v Rakúsku podľa Miroslava taktiež veľmi ústretové. Zo skúsenosti hovorí, že personál si „až nadbieha pri kontakte s darujúcou osobou“. Po darovaní môže dostať napríklad plný krvný obraz a tiež informácie a ponuky, aby sa rozhodol darovať pravidelne. „Samotný odber krvi je asi podobný v každej krajine, avšak myslím, že rozdiel robí prostredie a ľudia,“ priblížil.
Za jednoduchšie považuje napríklad aj vypĺňanie dotazníka pre pravidelných darcov. Po predložení karty darcu sa mu z automatu vytlačí hárok s vyplnenou hlavičkou, čo celý proces urýchľuje. „Potom nasleduje kontrola hemoglobínu a spracovanie dotazníka. Ak je všetko v poriadku, nasleduje krátky rozhovor u lekára alebo lekárky a potom samotné darovanie,“ opísal Miroslav. „Celý proces netrvá u zabehaných darcov ani 30 minút,“ zhrnul. Súčasťou je aj občerstvenie vo forme teplých párkov, rôznych bagiet, sladkostí a nápojov.
Matej Š. (31)., ktorý začal s darcovstvom krvi len pár rokmi a má za sebou päť odberov, hovorí, že ako darca má viacero benefitov. Dostáva čaj, kávu, bagetu, keksík, ovocie, stravný lístok a ako poistenec Všeobecnej zdravotnej poisťovne má po vyplnení formulára aj nárok na balíček vitamínov a jednu preventívnu prehliadku u lekára navyše. „Navyše, dostanem potvrdenie do práce, ako zamestnanec mám po odbere platené voľno. Plus, mám dobrý pocit, že som urobil niečo dobré,“ opísal tridsiatnik.
Pre Miroslava je hlavnou motiváciou po tuctoch odberov najmä návyk. „Prvotnou alebo možno potvrdzujúcou motiváciou je empatia s ľuďmi, ktorí krv potrebujú. Aj ja som pri operácii potreboval krv a mal som šťastie, že to bolo plánované a mohol som si pripraviť konzervu vlastnej krvi. To však nie je možné obetiam nehôd či podobným ležiacim na operačnom stole,“ zhodnotil Maťavka.
Či je darca spôsobilý darovať krv napovie krátky test na stránke NTS. Zodpovie otázky o aktuálnom zdraví, zvýšenej teplote alebo príznakoch možnej infekcie. V prípade, ak záujemca kladne odpovie, že sa necíti zdravý, systém mu odporúča, aby nedaroval krv skôr ako o dva týždne po kompletnom vyliečení a ukončení antibiotickej liečby.
Krv by nemali darovať ani ľudia, ktorí majú telesnú hmotnosť nižšiu ako 50 kilogramov. „U darcov, ktorí vážia menej ako 50 kg je reálne riziko, že by sme im mohli odobrať nadmerné množstvo krvi vzhľadom na celkový objem krvi, ktorá cirkuluje v ich tele,“ uvádza NTS.
Na ďalšiu otázku testu sa nedostanete ani vtedy, ak ste darovali v priebehu posledných štyroch mesiacov krv alebo zložku z krvi.
Vyradený ste aj vtedy, ak ste absolvovali v priebehu posledných 72 hodín bežné ošetrenie alebo zubnú hygienu. Dôvodom je, že pri bežnom zubnom ošetrení dochádza často k poraneniu sliznice ďasien a úst. Do krvi môžu prejsť baktérie, ktoré by mohli byť krvou prenesené na príjemcu. Odporúča sa teda darovať krv až po 72 hodinách po ošetrení, keď imunitný systém zlikviduje baktérie. Vyradiť darcu na dni, týždne, mesiace alebo aj natrvalo môžu aj niektoré lieky.
Test nepustí ďalej ani ľudí, ktorí podstúpili v priebehu posledných mesiacov tetovanie, piercing, permanentný make-up alebo akupunktúru. „Pri vyššie uvedených zákrokoch môžu prejsť do krvi baktérie, ale aj vírusy, ktoré by mohli byť krvou prenesené na príjemcu a z ktorých niektoré vieme bezpečne identifikovať až po štyroch mesiacoch. Preto s darovaním krvi a jej zložiek vyčkajte minimálne štyri mesiace po zákroku,“ vysvetľuje NTS.
Z darcovstva vyraďuje dočasne aj očkovanie. Ako vysvetľuje transfúzna služba, doba vyradenia závisí od druhu vakcíny. „Pri vakcínach, ktoré obsahujú mŕtve vírusy a baktérie alebo ich bielkoviny, darca nie je vyradený, ak sa cíti dobre. Pri RNA vakcíne je darca vyradený dva týždne. Pri vakcínach obsahujúcich oslabený vírus a vektorových vakcínach je potrebné vyradenie mesiac až dva. Po podaní sér s protilátkou je darca vyradený na 6–12 mesiacov,“ odporúča NTS.
Celým testom spôsobilosti neprejde darca – muž alebo žena – ani vtedy, ak odpoviete, že mal v priebehu posledných troch mesiacov pohlavný styk s novým partnerom. „Pohlavným stykom sa prenášajú i niektoré infekcie, ktoré je možné preniesť krvou. Preto s darovaním krvi a jej zložiek vyčkajte minimálne tri mesiace po pohlavnom styku s novým partnerom,“ uvádza služba.
V prípade pobytu mimo Slovenska doba vyradenia závisí od navštívenej krajiny a dĺžky pobytu. „V rôznych krajinách existuje riziko prenosu infekcií, ktoré je možné preniesť krvou. Najčastejšie ide o infekcie prenášané komármi. Infikovaný darca nemusí mať príznaky. Preto po návrate darcu domov musíme vyčkať obdobie, ktoré nám zaručí, že aj prípadne nakazený darca sa z ochorenia vyliečil,“ uvádza NTS na webe./agentury/
X X X
Biskupská synoda vo Vatikáne uznala, že ženy v cirkvi čelia rôznym prekážkam
Prijaté odporúčania vyzývajú na väčšiu úlohu žien v cirkvi.
Druhé zasadanie XVI. riadneho generálneho zhromaždenia vo Vatikáne sa v sobotu večer po takmer štyroch týždňoch debát skončilo bez vyhliadok na konkrétne reformy. Predstavitelia prijali odporúčania, ktoré vyzývajú, aby sa ženám dostalo viac vedúcich úloh v cirkvi, no nepriniesli ich očakávanú väčšiu rovnoprávnosť. TASR o tom informuje podľa správ agentúr DPA a AP.
Celosvetovú biskupskú synodu, ktorá zasadala od 2. októbra, zvolal pápež František s cieľom prediskutovať otázky budúcnosti katolíckej cirkvi. Išlo o druhé z dvoch zhromaždení, ktoré sa konalo s ročným odstupom. Za zatvorenými dverami debatovalo 368 biskupov, duchovných i laikov z viac než 110 krajín s hlasovacím právom vrátane takmer 60 žien.
Synoda nevyjadrila jasné stanovisko k možnosti vysviacania žien ako diakoniek
Zástancovia väčšej úlohy žien podľa AP dúfali, že synoda vyzve, aby sa ženy mohli stať diakonkami. V záverečnom 52-stranovom dokumente sa však iba uvádza, že „neexistuje dôvod alebo prekážka, ktorá by mala brániť ženám vo vykonávaní vedúcich úloh v cirkvi“ – bez upresnenia toho, aké by tieto úlohy mohli byť. „Ženy však naďalej narážajú na prekážky pri získavaní plnšieho uznania… vo všetkých rôznych oblastiach života cirkvi,“ dodáva dokument.
Diakoni vykonávajú mnohé z tých istých funkcií ako kňazi – vedú krsty, sobáše a pohreby, ale nemôžu slúžiť omšu. Obhajcovia tvrdia, že umožniť ženám byť diakonkami by pomohlo kompenzovať nedostatok kňazov. Podľa odporcov by to mohlo zase otvoriť cestu k vysväteniu žien na výlučne mužské kňazstvo, ktoré František opakovane potvrdil.
Ešte pred začiatkom synody pápež zriadil celkovo desať pracovných skupín, aby prebrali rôzne sporné otázky. Medzi ne patrí aj to, či by ženy mali mať v budúcnosti možnosť byť vysvätené za diakonky, ako to požadujú mnohí cirkevní predstavitelia z Nemecka.
Podľa Františka však na to ešte nenadišla chvíľa. Otázka prístupu žien k diakonskej službe tak podľa vyhlásenia „zostáva otvorená“. Pápež taktiež ponechal otvorené, ktoré odporúčania budú prijaté a v akej podobe. „Teraz je potrebný čas na prijatie rozhodnutí, ktoré sa týkajú celej cirkvi,“ uviedol vo svojom záverečnom príhovore.
V súvislosti so škandálmi sexuálneho zneužívania, ktoré už roky otriasajú cirkvou, sa v záverečnom vyhlásení podľa DPA uvádza, že to prinieslo „nevýslovné a často trvalé utrpenie obetiam a pozostalým“. Cirkev teraz musí „pokorne požiadať o odpustenie“ a snažiť sa obnoviť stratenú dôveru, aktuality.sk
X X X
Boris Zala: Okolo atentátu sa účelovo živí hmla a mystický rozmer
Myslím, že sa účelovo živí hmla a istý mystický rozmer, ktorý necháva voľne ľuďom fantáziu, aby si to spájali s čím chcú. Permanentným poukazovaním na to, že atentátnik bol spojený s opozíciou, je to posolstvo úplne jasné, hovorí bývalý europoslanec a zakladateľ Smeru-SD Boris Zala.
Podporte nezávislú žurnalistiku a pomôžte nám čeliť politickým útokom.
Záleží nám na tom, aby sa dôveryhodné informácie dostali ku každému bez rozdielu, a preto máte prístup k zamknutému obsahu na 3 hodiny ZADARMO. Buďte súčasťou našej komunity aj vy a pomôžte nám poskytovať dôležité informácie pre všetkých.
X Robert Fico jednou rukou podpisuje s ukrajinským premiérom Šmyhaľom dohody, v ktorých hovorí o územnej integrite a suverenite Ukrajiny, tou druhou zasa podpisuje vyhlásenia Ľuboša Blahu a hovorí o druhom Mníchove. Bude to dôveryhodné pre našich partnerov v EÚ?
Je to komplikované, lebo samozrejme treba rozlišovať medzi tým, čo sú slová a čo sú skutky. Vidíme, že za posledný rok, z hľadiska skutkov a slov sa veľmi výrazne tieto dve oblasti v činnosti premiéra Fica líšia.
Sú to dve úplne odlišné veci. Vidíme, že kompletná spolupráca s Ukrajinou nebola nejakým spôsobom ani ochromená ani pozastavená, naopak, riešia sa všetky konkrétne problémy, ktoré riešiť treba. Nehovorím teraz či dobre alebo zle, ale riešia sa.
Premiér k tomu pristupuje veľmi pragmatickým spôsobom a neprišiel ani raz do žiadneho výrazného konfliktu s ukrajinskou stranou. Naopak, obaja premiéri, aj ukrajinský, aj slovenský zdôrazňujú, ako sa pragmatická a dobrá kooperácia rozvíja. To je jedna stránka veci.
Druhou stránkou veci je rétorika. To je ten známy problém, koho tým vlastne premiér Robert Fico oslovuje? Je celkom evidentné, že oslovuje svojich voličov, ktorých časť je orientovaná prorusky a v tom rusko-ukrajinskom konflikte stojí na strane agresora, teda na strane Ruska.
Vidíme to, ale neviedlo to ani v prípade premiéra k rozvinutiu žiadnych špecifických vzťahov Slovenskej republiky s Ruskom z hľadiska reálnej politiky. Doteraz to nenarušilo žiadnym spôsobom ani európsku politiku vo vzťahu k Rusku. Oveľa horší v tomto prípade je Orbán, ktorý blokuje aj rôzne rozhodnutia, napríklad finančnú pomoc, ktorá by mohla vyplynúť z ruských finančných prostriedkov, ktoré sú zmrazené.
O tom teraz rokuje summit.
Áno. Slovensko zatiaľ nezablokovalo nič, blokuje to iba Orbán a Európska únia rozmýšľa o tom, ako Orbána vlastne obísť a nebude to veľký problém. Vidím tu, že je obrovský rozdiel medzi tým, čo Robert Fico reálne robí a akým spôsobom oslovuje, čiže klame svojho voliča.
X Otázka ale je, nakoľko to bude tomu zradikalizovanému voličovi stačiť, lebo počúvame kritiku či už od Štefana Harabina alebo Republiky. To nie sú jeho spojenci ani jeho voliči, to sú jeho tvrdí kritici. Nevyzerá to tak, že sa premiér podkladá voličovi, ale tomu to aj tak nestačí?
Áno, sú ale dve stránky veci. Jedna vec je teda otázka taktiky vo vzťahu k voličovi, ale druhá otázka je, o ktorej si treba povedať jasne, že táto taktika má aj morálny rozmer a podľa môjho názoru je neakceptovateľný.
Je úplne evidentné, že hra na dve strany je väčšou podporou vojny ako toho mierového procesu, pretože podporuje na jednej strane Ukrajinu a podporuje na druhej strane aj agresora, čiže Rusko. Čiže opačne si to protirečí s rétorikou o tom, že podstatnejší je mier, pretože podporuje vojnu z jednej aj z druhej strany.
Krajná pravica
X Pred parlamentnými voľbami to bol Robert Fico, ktorý prichádzal z opozície a tak mohol osloviť aj voličov Republiky. Dnes je už ten, ktorý má v rukách moc a to je konsolidácia, to je posielanie delostreleckých granátov na Ukrajinu a ďalšie aspekty. Myslíte si, že to bude mať nejaký efekt na voličov, keď ich bude Robert Fico kŕmiť rečami, ktoré nezodpovedajú jeho skutkom?
Myslím, že sa pohybuje na veľmi tenkom ľade a som zvedavý, či sa na tom ľade udrží, alebo v istú chvíľu praskne. Vôbec by som sa netešil, keby praskol v prospech Harabina alebo Republiky.
Spôsob, akým svojou rétorikou, slovami a vyjadreniami komentuje a hecuje tento problém, nahráva Harabinovi a nahráva Republike v oboch smeroch. Po prvé posilňuje a kŕmi inklináciu alebo odobrovanie ruskej agresie na jednej strane a na druhej strane ukazuje svoju dvojtvárnosť. Tým dáva Harabinovi, aj Uhríkovi, aj Republike do rúk zbraň, že aha, pozrite sa, aký je falošný. Že on to nehrá, on to nehrá úprimne. Čiže podľa mňa je to hra na veľmi tenkom ľade a môže sa kedykoľvek ten ľad preboriť.
X Pamätáme si, že Robert Fico budoval ešte s Bélom Bugárom hrádzu proti extrémizmu a hlásil sa k odkazu SNP. Ale ľahko sa môže stať, že bude musieť uzavrieť vládnu koalíciu, ak by boli ďalšie voľby, aj s Republikou, alebo možno so Štefanom Harabinom. Myslíte si, že tam už stratil to tabu, že to pre neho už nie je Republika červenou čiarou?
Áno, myslím si, že stratil to tabu. Dokonca si myslím, že keby sa bola Republika dostala do parlamentu, on sám o sebe by nemal problém sa usilovať aj o koalíciu s Republikou. Tam bol jediný problém, že kto bude silnejším partnerom, či Hlas, ktorý odmietal koalíciu s Republikou, alebo to bude Republika a Hlas do tej koalície nepôjde. Ale to je vec čísel, to nevieme predvídať.
Z čisto ideového hľadiska, Robert Fico už dnes nevidí žiadnu hranicu medzi Harabinom, Republikou a Smerom. Dokonca aj jeho rétorika v iných oblastiach, ako je táto dvojtvárnosť ohľadom rusko-ukrajinského konfliktu, je v podstate rovnaká.
Navyše, povedzme si úprimne, v rámci SNS najintenzívnejšie podporuje práve radikálov, či je to Huliak, Šimkovičová alebo Machala. Úplne jednoznačne podporuje práve krajne pravicovú rétoriku a prúd, ktorý sa cez SNS presadzuje, lebo ako vraví Huliak, oni sú národná koalícia, nie sú SNS.
X Stal sa Robert Fico teda čistým oportunistom?
Nie, dokonca si myslím, že sa veľmi autenticky posunul ku krajnej pravici. Myslím si, že to urobil vedome. On to tak nemusí označovať, ale veľmi dobre vie, že celá jeho rétorika, témy, ktoré si volí, spôsob, ako si volí tie témy, ak si zrátate jeho prvý prejav po atentáte, potom vystúpenie na Devíne a v tom pokračuje aj ďalej. Sám si sformuloval túto ideológiu návratu k národnému tradicionalizmu, ktorý si doslova interpretuje v neoľudáckej podobe.
X Chcete povedať, že to nie je koncept, ako si udržať moc, ale že už tomu sám uveril?
Nie, on si myslí, že toto je spôsob, ako si udržať moc. Či tomu uveril alebo neuveril, neviem, ale je presvedčený a má to svoju veľmi jednoduchú logiku. Vie, že je nedôveryhodný pre všetky vrstvy, ktoré sa pohybujú niekde v strede a okolo nejakých liberálnych hnutí.
Vie, že je tam nedôveryhodný a ostal dôveryhodný v národno-konzervatívnom tábore. Tam chce všetkými svojimi vyjadreniami ukázať, že on je jeho reprezentant. Čiže chce roztiahnuť dáždnik nad všetkými, lebo tam je ešte ako-tak dôveryhodný.
Smer je dnes jednoznačne krajne pravicová strana. Presne na spôsob, povedzme, ako je v Taliansku strana Meloniovej, alebo Le Penová vo Francúzsku či AfD v Nemecku. Je to úplne to isté. Rétorika je úplne rovnaká a to Robert Fico veľmi dobre vie.
Situácia v koalícii
X Neotvára to priestor pre Hlas, ktorý by mohol vyplniť modernú sociálnu demokraciu? Ale tam skôr vidíme, že Hlas akoby stratil hlas. SNS mu v podstate odstránila ministerku bez akéhokoľvek odporu. Teraz sa tie útoky presunuli na ministra školstva, ale aj na samotného predsedu, ministra vnútra, a Hlas stále mlčí. Ako to čítate?
Nazvali ste to absolútne presne a výstižne, že Hlas je nemý. Ja som na to upozorňoval už v deň, keď sa podpisovala koaličná zmluva. Ak si spomeniete, pri podpise koaličnej zmluvy vystúpil Andrej Danko a povedal, že sa teší, že sa uzavrela národná sociálna a kresťanská koalícia, čo je heslo klasicky krajne pravicové, ľudácke, hlinkovské heslo a z Hlasu sa nikto neozval, že táto koalícia má aj nejaký sociálno-demokratický rozmer.
Treba povedať, že Hlas takto onemel na veľmi dlhé obdobie. Dokonca bol ticho, nikdy sa neozval voči útokom, ktoré systematicky proti Hlasu viedol Danko, a viedol ich otvorene a systematicky od útokov na Petra Pellegriniho.
Nikdy sa z Hlasu nikto neozval. Útok na miesto, ktoré im patrí z koaličnej zmluvy, predseda parlamentu, si Danko začal robiť radikálny nárok, tvrdiac, že on Hlasu výrazne vo voľbách pomohol, čo je úplný nezmysel, pretože podpora nielen SNS, ale aj Smeru bola skutočne veľmi vlažná. V prvom kole vôbec nepodporovali a v druhom kole bolo jedno vyhlásenie o podpore, aj to hovorím, veľmi vlažné z oboch strán.
Toto všetko bolo absolútne ticho a Hlas podľa môjho názoru si to vysvetlil úplne chybne, že akoby strany v rámci vládnej koalície stratili identitu. Hlas identitu stratil. On sa neozval a nevyformoval sa, čo je jeho prínos? Prvý, kto sa ozval, bol Erik Tomáš, ktorý teda povedal, že si nenechá brať sociálne opatrenia.
Potom pre malú časť poslancov už nebola akceptovateľná takzvaná Šimečkiáda, ktorú predvádzali v parlamente. Pretože kto trošičku rozmýšľa, nemusí byť obhajca Michala Šimečku, ale vie, že to bola maškaráda, ktorá nebola založená na realite a na žiadnej pravde. To musel postrehnúť každý, kto má len trochu zdravého rozumu.
No a traja poslanci z Hlasu sa vzbúrili. Potom, keď Danko nevyberaným spôsobom začal útočiť na Druckera a na obsah toho, čo ministerstvo školstva robí, tak sa teraz začal ozývať aj Drucker. Nazval by som to, že Hlas sa začína prebúdzať. Uvidíme, či sa prebudí.
X Nerozumiem tomu lebo mocenské inštinkty sú také, že bránim si vlastných ministrov, bránim legitimitu ich agendy a najmä od strany, ktorá je dramaticky menšia a má vlastné problémy. Dá sa to čítať tak, že to Matúš Šutaj Eštok kormidluje k Robertovi Ficovi a k nejakej fúzii a je mu jedno, čo bude s Hlasom?
Sú dve možné alternatívy. Tá prvá alternatíva je tá, ktorú vy naznačujete, že v rámci Hlasu je určitý vnútorný zápas, kde určitá časť ľudí inklinuje bezprostredne k Smeru a druhá časť, ktorá sa od Smeru chce dištancovať, hlavne kvôli tomu, že Smer prešiel do krajne pravicovej polohy, čo veľkej časti ľudí z Hlasu nemusí vyhovovať.
Bol som na dvoch zjazdoch Hlasu a bola tam stredná a mladšia generácia, ktorá skutočne chcela formovať nádejnú proeurópsku sociálnu demokraciu a v opozícii k Robertovi Ficovi. Zdá sa, že tento prúd tam prehral, ale ukazuje sa, že dnes začína spor.
X Podľa vás to môže dospieť až k nejakému rozpadu Hlasu, čo môže potom ovplyvniť aj pomery v rámci poslaneckých klubov a stabilitu koalície?
Takto ďaleko ešte neviem ísť, ale ešte sa vrátim k druhej alternatíve, lebo je tam aj druhá alternatíva – alternatíva politickej naivity. Pretože ak si všimnete, všetky vystúpenia reprezentantov Hlasu počas toho jedného roka vládnej koalície vlastne stále obhajovali koalíciu ako celok. Vystupovali za koalíciu ako celok. To žiadna politická strana v koaličných vládach, keď si zoberiete napríklad Európu, nerobí. Každá strana sa usiluje ukázať, že ja som v koalícii najlepší.
Toto akoby Hlas stratil a neviem, či to pripísať tomu, že skutočne vyhral prúd, ktorý je proficovský, alebo je to len politická neskúsenosť a teraz sa začínajú prebudzať. To skutočne neviem povedať.
Atentát na premiéra
X Od atentátu uplynul už takmer polrok no verejnosť o tom nevie vôbec nič. Mali sme uniknuté video a potom sa zľahla zem. Teraz sa šermuje s tým, kto mal vypracovať správu tajnej služby, či si to objednal alebo neobjednal sám premiér. Čo si máme myslieť, keď sa tak vážna vec, ako je atentát na predsedu vlády, po piatich mesiacoch ukazuje ako čierna skrinka, o ktorej nič nevieme?
Interpretoval by som to dosť tvrdo v tom zmysle, že možno je to zámer. Pretože z môjho uhlu pohľadu je celkom evidentné, že išlo o osobnostne narušeného atentátnika, ktorý spáchal tento čin podľa môjho názoru bez nejakých veľkých kontaktov alebo nejakých súvislostí s nejakými skupinami.
Čo by samozrejme veľmi rýchlo, keby sa to takto uzavrelo, stratilo by to svoj politický potenciál, svoj ideový potenciál. Takže mne sa zdá, že je istým skupinám výhodnejšie, keď to ostáva v hmle, lebo to môže permanentne provokovať fantáziu o tom, čo všetko za tým môže byť.
Robert Fico, ako predseda Smeru, aj ako poškodený v rámci toho atentátu veľmi výrazne prispieva k tomu, že o tom šíri hmlisté správy, budeme ešte prekvapení, čo všetko vyjde najavo, aké to má konexie.
X Účelové živenie?
Myslím, že sa účelovo živí hmla a istý mystický rozmer, ktorý necháva voľne ľuďom fantáziu, aby si to spájali s čím chcú. Permanentným poukazovaním na to, že atentátnik bol spojený s opozíciou, je to posolstvo úplne jasné.
X My máme ale ako Slovensko veľmi neblahú skúsenosť s tajnou službou za Ivana Lexu, keď sa diali také veci ako bol únos prezidentovho syna. A preto je logické, že ľudia sa môžu relevantne obávať, či moc opäť nesiahne k tomu, že zmanipuluje tajnú službu, ktorá zmanipuluje nejakú správu. Podľa vás sú to reálne obavy?
Toto riziko tu je, vzhľadom na postup, ktorý sa zvolil. Ale ja by som rád upozornil na jednu vec – nejaká správa zo spravodajskej služby má len informačnú relevanciu, nezasahuje priamo do trestnoprávneho konania, ale píše príbeh, ktorý sa môže veľmi šikovne využiť na verejnosť.
Čiže z hľadiska vyšetrovania a trestnoprávneho konania voči páchateľovi správa SIS nemá absolútne žiadnu relevanciu. Ale vo vytváraní verejnej mienky a jej nasmerovávaní má veľký význam a myslím si, že s tým sa hrá.
X Takže podľa vás po piatich mesiacoch od atentátu sa ukazuje, že tak ako ho evidentne nespracoval poškodený, v tomto prípade predseda vlády, tak sa z toho stane relevantná téma, ktorá tu bude oscilovať až do volieb?
Myslím si, že áno, pokiaľ nepríde k jednej drobnosti, na ktorú by som rád upozornil. Ukazuje sa, že atentát sa nestal vhodnou politickou zbraňou na to, aby rástli preferencie ktorejkoľvek politickej strany. Povedzme si to teda tak, hovoríme o Smere, preferencie Smeru po atentáte nejakým výrazným spôsobom nenarástli, stagnujú. Sú úplne na rovnakej polohe.
Ukazuje sa, že tento moment na voličskú základňu a na Slovákov nehrá výraznú rolu. Inými slovami, pre tých, pre ktorých sa atentát stal nejakým výrazom povedzme politického použitia, je obmedzená na tých v priemere 20-23%, ukazuje sa, že to nerastie.
Nehýbe sa to vôbec, čiže ukazuje sa, že ten atentát sa z hľadiska voličských pohybov nestal zbraňou, ktorá by hýbala voličmi, aktuality.sk
X X X
Musk odsudzuje prisťahovalcov bez dokladov, sám v USA pracoval nelegálne, píše Washington Post
Miliardár Elon Musk, narodený v Juhoafrickej republike, počas krátkeho obdobia v 90. rokoch pracoval v Spojených štátoch nelegálne, keď budoval startup. V sobotu na to upozornil americký denník The Washington Post (WP), ktorý zmonitorovala agentúra Reuters.
Miliardár Elon Musk, šéf spoločností SpaceX a Tesla kráča na pódiu počas predvolebného mítingu republikánskeho prezidentského kandidáta a amerického exprezidenta Donalda Trumpa v meste Butler v americkom štáte Pensylvánia 5. októbra 2024.
WP v sobotu uviedol, že Musk prišiel v roku 1995 do mesta Palo Alto v americkom štáte Kalifornia, aby nastúpil na Stanfordovu univerzitu, no na štúdium sa nikdy nezapísal. Namiesto toho vytvoril softvérovú spoločnosť Zip2, ktorú v roku 1999 predal za približne 300 miliónov dolárov.
Denník citoval dvoch odborníkov na prisťahovalecké právo, podľa ktorých by sa Musk bol musel zapísať na riadne štúdium, aby si ako študent zachoval platné pracovné povolenie. To podľa dvoch jeho bývalých spolupracovníkov získal okolo alebo v roku 1997.
Sám Musk v podcaste z roku 2020, ktorý cituje WP, povedal, že v USA bol legálne, ale „mal som sa venovať študentskej činnosti“. „Mal som povolené robiť prácu, ktorá akoby podporovala čokoľvek,“ tvrdil.
Na žiadosť o vyjadrenie sa k článku WP bezprostredne nereagoval Musk, jeho právnik Alex Spiro a ani jedna z jeho štyroch spoločností – SpaceX, Tesla, sociálna platforma X a The Boring Company. Musk však osobne reagoval v príspevku na sieti X na Bidenove slová, že pracoval v USA nelegálne. „Takže TERAZ sa stará o nelegálov,“ napísal ironicky k Bidenovi.
„Je ľahšie dostať sa do tejto krajiny ako vrah než ako nositeľ Nobelovej ceny. Prečo? Ak by ste mali možnosť mať Stepha Curryho vo svojom tíme, samozrejme by ste ho vzali. Chceme, aby legálne prisťahovalectvo poctivých pracovitých ľudí bolo rýchle a jednoduché, a nelegálne prisťahovalectvo by malo byť ťažké. Tak by to malo byť,“ povedal Musk v jednom zo svojich vystúpení.
Musk vo svojich príspevkoch na X podľa agentúry AFP často odsudzuje počet prisťahovalcov bez dokladov, ktorí prekračujú hranice Spojených štátov z Mexika, alebo opakuje zdiskreditované konšpiračné teórie./agentury/
X X X
Schôdza pokračuje už od pondelka, poslancov čaká odvolávanie Martiny Šimkovičovej
Budú preberať opozičný návrh na odvolanie ministerky kultúry Martiny Šimkovičovej.
Poslanci Národnej rady (NR) SR budú pokračovať na 22. schôdzi už od pondelka (28. 10.), hoci v tento deň sa zvyčajne nerokuje. Prebrať majú opozičný návrh na odvolanie ministerky kultúry Martiny Šimkovičovej (nominantka SNS), keďže ho v piatok (25. 10.) nestihli prebrať. Počas pondelka sa nemá hlasovať. Poslanci sa tiež dohodli, že vo štvrtok (31. 10.) sa nebude rokovať. Okrem vládnych a poslaneckých návrhov majú zákonodarcovia na októbrovej schôdzi prebrať ešte viaceré výročné správy organizácií či návrhy uznesení. Čakajú ich tiež personálne voľby.
Na programe sú aj personálne voľby a prerokovanie balíka zákonov
Poslanci majú v utorok (29. 10.) prerokovať balík zákonov z dielne Ministerstva financií (MF) SR. Definitívne by mali rozhodnúť o novele zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov. Vďaka nej by mali mať ich majitelia aj v budúcnosti možnosť na schôdzi vlastníkov hlasovať elektronicky. Táto možnosť sa do zákona zaviedla počas pandémie, avšak iba dočasne do konca tohto roka. Rovnako v druhom čítaní je návrh novely zákona o dohľade nad finančným trhom, ktorým sa má rozšíriť dohľad Národnej banky Slovenska (NBS) v oblasti digitálnej odolnosti dohliadaných subjektov. V prvom čítaní má rezort financií návrh novely zákona o cenách, ktorým sa má informačný systém MF SR doplniť o webové sídlo slúžiace na porovnanie cien potravín predávaných v maloobchode, ako aj návrh novely zákona o DPH a zákona o dorovnávacej dani.
Parlament má definitívne rozhodnúť o trojici návrhov z dielne ministerstva školstva. V uplynulom týždni stihli poslanci prebrať financovanie materských škôl zo štátneho rozpočtu. Ministerstvo kultúry zase predložilo návrh, podľa ktorého sa má výška príspevku štátu cirkvám upravovať mierou rastu minimálnej mzdy. Národná rada má rokovať aj o návrhu z dielne rezortu zdravotníctva, ktorým sa majú okrem iného rozšíriť kompetencie Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou súvisiace s ozdravným plánom.
V stredu (30. 10.) majú poslanci prebrať viaceré výročné správy. Voliť majú tiež členov Rady pre mediálne služby, člena Správnej rady Ústavu pamäti národa, člena Správnej rady Tlačovej agentúry Slovenskej republiky, ako aj predsedu Výboru NR SR pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Na programe majú aj návrh na voľbu členov Rady Slovenskej televízie a rozhlasu.
Svoje návrhy predložili aj poslanci. Skupina koaličných poslancov cez zmenu zákona o prokuratúre navrhuje novelizáciu trestných kódexov zameranú na zvyšovanie efektivity ochrany finančných záujmov Európskej únie. Poslanci Hlasu-SD chcú zmeniť zákon o priestupkoch, aby medzi sankcie za priestupky mohlo patriť aj vykonanie menších obecných služieb, navrhujú tiež zvýšiť horné hranice pokút. Na programe je v druhom čítaní aj návrh SNS o neziskových organizáciách, ktoré by mali byť povinné zverejňovať informácie o prispievateľoch a veriteľoch, ktorých príspevky presiahnu 5000 eur.
Opozičné hnutie Slovensko navrhuje, aby sa volebné obdobie dalo skrátiť aj referendom. Podali preto novelu Ústavy SR. Progresívne Slovensko chce napríklad posilniť právo osôb s ťažkým zdravotným postihnutím na nepretržitú prítomnosť sprevádzajúcej osoby v zdravotníckom zariadení. KDH chce zase upraviť počet a obsah preventívnych prehliadok u všeobecných lekárov, navrhuje okrem iného zníženie frekvencie prehliadok detí aj dospelých. SaS by chcela presadiť oslobodenie poberateľov dávky v hmotnej núdzi od platenia správneho poplatku za vydanie občianskeho preukazu, aktuality.sk
X X X
Hrať vo Viedni bol veľmi osamelý život, priznala Zuzana Mauréry. Keď som si v šatni uvedomila, že kolegom nerozumiem, vrátila som sa domov
Keby som vyskakovala odvšadiaľ, diváci by mi neverili, razí filozofiu herečka Zuzana Mauréry. Možno aj vďaka nej má však na konte úlohy a projekty, ktoré sa tešia pozornosti divákov aj úspechu u kritikov. Naposledy si zahrala vo filmoch Koniec sveta a Amerikánka, nezľakne sa však ani seriálovej produkcie. Bez kompromisov by to nešlo, dodáva.
X Začneme od konca: Teda, aby som bol presnejší – od Konca sveta. V novinke českého režiséra Bohdana Slámu účinkujete za slovenskú stranu, ale hovoríte po česky.
A nie som jediná zo Slovenska. Je tam aj Danko Fischer, Zuzka Konečná a Ady Hajdu.
X Ako si spomínate na nakrúcanie? Zažili ste počas neho niečo výnimočné alebo vás nejako špeciálne obohatilo?
Nakrúcanie bolo veľmi príjemné, v krásnom prostredí Jizerských hôr na chalupách. Okrem skúsenosti s prácou s Bohdanom Slámom, s ktorým som predtým nespolupracovala – a musím poznamenať, že to je skvelý človek, úplné slniečko – mi dal možnosť pracovať s výbornými ľuďmi. Na peknej téme. Dúfam, že aj divákom prinesie pocit, že napriek tomu, čo sa deje vo svete, môžeme, či by sme mali, opierať sa o svojich blízkych a o vzťahy, ktoré si budujeme. Vďaka tomu všetko zvládneme.
X Aj koniec sveta?
Aj ten (úsmev).
X Napriek tomu, že ide o prvú skúsenosť s Bohdanom Slámom, vy máte bohatý register úloh spojený s českými režisérmi. Spomeniem Jana Hřebejka (Učiteľka), Milana Cieslara (Colette) či Natáliu Císařovskú (Jej telo). Najnovšie to bude Viktor Tauš s Amerikánkou. Viem, že herci neradi porovnávajú, no líšia sa českí tvorcovia od tých slovenských?
Nerozdeľovala by som to na českých a slovenských tvorcov. Českí režiséri možno majú viac skúseností, pretože tam vzniká viac filmov, ale paušalizovať sa to nedá. Ak slovenský režisér robí film, venuje mu maximálnu pozornosť. Keďže projekt robí možno raz za päť rokov, dá do toho všetko, musí to byť aj umenie. Nevýhodou je, že sa nezvyknú nakrúcať rôzne žánre, keďže filmov sa točí málo. Rozdiely by som hľadala skôr medzi jednotlivými režisérmi, nie medzi krajinami. Napríklad Jan Hřebejk pracuje spontánne, často vezme prvú skúšku a natočí ju. Človek musí byť naozaj pripravený reagovať, pretože aj prvá klapka sa môže objaviť vo filme. Je to adrenalínový, ale vzácny moment, keď zachytí „živú vodu“. Viktor Tauš, s ktorým som pracovala prvýkrát, naopak, skúma každý moment do hĺbky, chce mať všetko presné a venuje tomu veľkú pozornosť. Aspoň podľa filmu, ktorý sme spolu robili.
X Nedávno som sa v relácii zhováral s herečkou Alexandrou Borbély, ktorá nakrútila nový film Ema a smrtihlav s Ivetou Grófovou. Povedala zaujímavú myšlienku – že potrebuje tvrdú ruku režiséra či režisérky, a keď vidí talent, je ochotná urobiť čokoľvek. Ako to máte vy?
Keď už do toho projektu nastúpim, režisér je vždy kapitán lode, bez ohľadu na to, či má talent. Slúžime filmu. Či ma režisér baví, alebo nie, vždy ho musím poslúchať, pretože som herečka a slúžim jeho vízii. Často prichádzam s nápadmi alebo návrhmi, ale vôbec sa neurazím, ak ich neprijme alebo ak sa neobjavia vo filme. Má svoju koncepciu a na základe nej tvorí film a jeho posolstvo. Vždy ma mrzí, keď nemôžem počúvať režiséra na tlačovkách, pretože ak sa ma spýtate na názor na film, mám len svoj pohľad – to, ako som ho videla ja. On však pozná celé posolstvo a my herci ho potom šírime ďalej. Takže vždy poslúcham režiséra.
X Chodievate si pozerať filmy, v ktorých účinkujete?
My herci máme tak trochu povinnosť propagovať film. Či sa nám páči, alebo nie, či máme výhrady, alebo sme niekedy sklamaní – napríklad ak niečo nebolo použité alebo inú pasáž vystrihli. Môže nám zmeniť celý herecký oblúk oproti scenáru – niekedy sa človek nestačí čudovať. Ale aj to je súčasť našej služby filmu, prijať to. Samozrejme, film si vždy pozriem. Len zriedkavo sa stáva, že si ho vyžiadam vopred a potom neprídem na premiéru: Ale aj to sa môže udiať – lebo človek môže byť taký zaskočený, že ani nevie film obhájiť.
X Stalo sa vám to už niekedy?
Rozmýšľam… Asi nie. Treba však povedať, že každý film predstavuje neuveriteľné množstvo práce mnohých ľudí, aj nemalé financie, a to treba vždy oceniť. V tomto bol pre mňa vždy príkladom Honza Hřebejk. Aj keď film nebol úplne vydarený alebo som na ňom nevedela nájsť nič dobré, on povedal: „Mne se to líbilo, byly tam dobré věci.“ Obdivujem ho za to. Niekedy mám iné očakávania, ale vždy skloním hlavu a uznám, že film patrí režisérovi.
X Začínali ste v Radošinskom naivnom divadle, kde ste hrali takmer desať rokov. V roku 2000 ste sa rozhodli ísť na voľnú nohu. Bolo to odvážne rozhodnutie?
V Radošinskom divadle sme neboli viazaní zmluvou. Vždy sa nás pýtali: „Ideš do novej hry?“ Nepýtali sme sa, čo budeme hrať, aká je to hra alebo postava, len či ideme do novej hry. Človek musel dúfať, že dostane nejakú rolu a nebude len sedieť v šatni. Bola to teda trochu lotéria. Napriek tomu, že som bola súčasťou radošincov, vždy som hrala aj inde a mala som dvere otvorené aj na iné príležitosti. Toto divadlo je originál so svojimi pravidlami a know-how, je to dokonca maturitná otázka. Z hereckého hľadiska tam pôsobia maximálne dvaja-traja režiséri, takže herec vie, čo ho čaká a aké sú nároky. Ak sa však chce posúvať ďalej, musí skúšať aj iné veci. Pre mňa to boli krásne a poučné roky, no čakala som na príležitosť odísť. Tá prišla, keď som dostala dve ponuky na muzikál, čo mi umožnilo rozlúčiť sa a poďakovať.
X Predpokladám, že muzikál bol pre vás trochu srdcovka. Podmienilo to pôvod v muzikálovej rodine – keďže váš otec bol operný spevák a mama operetná speváčka. Alebo to nesúviselo s rodičmi?
Vždy som túžila robiť muzikál, ale u nás sa nedalo muzikálové herectvo študovať, takže som si to poskladala po svojom. Od štyroch rokov som tancovala a dúfala, že nejaký spevácky talent zdedím. Chýbalo mi už len herectvo, a preto som ho išla študovať na vysokú školu. U nás muzikál nemal také zázemie, ani školy na to neexistovali a myslím, že stále veľmi nemáme školy, ktoré by sa tomu venovali komplexne. Skôr sú to čiastkové odbory. Muzikál bol môj cieľ, ktorý som chcela dosiahnuť. Vždy som chcela robiť viac muzikál ako činohru, takže to bolo cielené rozhodnutie. Keď som po radošincoch dostala ponuky na Niekto to rád horúce na Novej scéne a na Pomádu, osamostatnila som sa a odišla.
X Potom prišlo aj angažmán vo Viedni. To je nepochybne zlom v živote každého umelca, nielen v živote Zuzany Mauréry. Opustí totiž komfortnú zónu, vykročí za hranice, kde ho nikto nepozná. Je to zásadná zmena, však?
Je! Človek sa v takých situáciách rozloží na drobné kúsky, znovu sa poskladá a z inej perspektívy lepšie pochopí, odkiaľ prišiel, aké sú rozdiely, čo si môžeme navzájom odovzdať a čo mi vyhovuje tu alebo tam. Pre mňa to bola veľmi pozitívna skúsenosť. Hovorí sa, že muzikál vo Viedni je ako zlatý rez, má skutočne vysokú úroveň. Celkom som si na ňu zvykla. Nielen, čo sa nárokov týka, ale aj úrovne práce ako takej. Možno aj preto, že som účinkovala vo francúzskej produkcii a Francúzi si prirodzene o sebe myslia, že sú najlepší. Po dvoch rokoch som sa však vrátila do Bratislavy, pretože to bol veľmi osamelý a jednostranný život. Hrali sme long run – teda jedno predstavenie, takmer každý večer a niekoľko mesiacov. A ešte som si k jednej postave poprosila o ďalšiu. Hrala som Rómeovu matku, čo je mezzosoprán, a neskôr som si vyžiadala aj Júliinu dojku, ktorá má sopránovú áriu – a to nie je vôbec jednoduché, no nudila som sa, tak som si povedala: skúsim. Potom ma lákali aj na ďalšiu produkciu, ale… my tu, na Slovensku, robíme všetko. Je to veľmi pestré a rôznorodé, aj keď často na poslednú chvíľu, a uvedomila som si, že práve na to som uspôsobená. Robiť každý večer – rok a pol – rovnaké predstavenie je pre mňa hotová katastrofa. Nedokázala som si tam nájsť zázemie, aj keď práce bolo dosť. Možno by som tam mohla normálne žiť, keby sa tam narodili moje deti, ale pocit zázemia mi chýbal. To bolo určujúce, prečo som sa nakoniec vrátila.
Z toho logicky vyvodzujem, že zázemie je pre vás dôležité aj ako pre umelca, aby ste prácu vykonávali dobre a aby vás napĺňala.
Viete, robila som ešte jednu produkciu v Múzeu Quartier, o Habsburgovcoch. Hrala som Máriu Teréziu, pretože hlavná predstaviteľka Maria Happel mala nejaké záväzky a potrebovala alternáciu, ktorá by nemala nároky na popularitu. Tak zavolali mňa. (úsmev) Bola to partia takých pravých Viedenčanov, a keď sme sedeli v šatni a začali sa medzi sebou zhovárať, nerozumela som im. Bolo mi až do plaču. Pýtala som sa sama seba, čo tam robím, prečo hrám s ľuďmi, ktorým nerozumiem, s ktorými nemôžem vtipkovať ani sa normálne rozprávať. To sa mi vynorili slová Jana Wericha, ktorý hovoril: „herec by mal hrať pre tých, s ktorými hrával guľôčky“. Vtedy mi to všetko docvaklo a vrátila som sa. Mala som možnosť hrať ešte v ďalšom muzikáli, Rebeke, ale pekne som poďakovala a prišla späť do Bratislavy. To ale neznamená, že som sa hneď vedela zaradiť do slovenského procesu. Mala som účinkovať v Ordinácii v ružovej záhrade, ale nebola som toho schopná. Prostredie, rýchly pracovný proces, uvedomenie si, že všetko sa robí narýchlo, boli na mňa priveľa. Zutekala som. Chvíľu mi trvalo, kým som sa znovu adaptovala na náš spôsob práce.
X Návrat bol teda aj o učení sa kompromisom?
Hej.
Dnes máte na konte dve Slnká v sieti,v zozname je Igric, Krištáľový glóbus z Karlových Varov…
(smiech) Igricov mám dokonca troch, také krásne tri sošky mám doma.
A kde sú vystavené?
V knižnici, vysoko na poličke. Ale vážim si ich.
X Ceny – aj tie herecké – sa v mysli laika automaticky spájajú s popularitou a so slávou. Platí to tak aj na Slovensku?
Nie, tu ceny nič neznamenajú. Je pekné, že vás niekto ocení, ale na základe cien nedostanete viac alebo lepšiu prácu. To skôr závisí od popularity a súkromného vkusu každého režiséra. U producentov, samozrejme, hrá popularita dôležitú úlohu. Dostala som takú „frčku do nosa“, keď sme robili Učiteľku a bola som nominovaná na Českého leva. Cenu však dostala poľská herečka za čiernobiely film, kde zrazila ľudí na autobusovej zastávke. Hrala fantasticky, ale dabovali ju dve české herečky. Myslím si, že spôsob, akým herec rozpráva, je polovica jeho výkonu, a ona bola dabovaná dvoma herečkami, lebo každá bola lepšia v jednej polohe. Sediac v sále som si hovorila: A kde sú tie dabérky, prečo nedostali cenu aj ony? Táto skúsenosť ma postavila pevne na zem a uvedomila som si, o čo vlastne ide. Dôležité je dostať na základe vašej práce dobrú robotu s dobrými ľuďmi. Ceny, krištáľové sošky, to všetko je pekné, ale v konečnom dôsledku to veľa neznamená.
X Z iných rozhovorov s vami, ktoré som si čítal, mi vyplynulo, že si strážite, aby ste neboli príliš populárna. V zmysle, že nevyskakujete zovšadiaľ. Zároveň hovoríte, že popularita je veľmi dôležitá na to, aby človek dostával ponuky. Darí sa vám nájsť balans?
Dúfam, že áno, doteraz sa mi to celkom darilo. Nechodím do súťažných relácií ani do všelijakých talkšou. Jasné, keď už naozaj nič nemám na konte, musím ísť „z hrušky dole“, ale zatiaľ sa snažím vydržať. Myslím, že pre režisérov a divákov by som nebola zaujímavá, keby som bola všade. Tí ľudia by mi už neverili, pretože by si ma projektovali do všetkých postáv, v ktorých ma videli. Takže sa budem snažiť nebyť všade, pokiaľ neumieram od hladu. Možno sú niektoré natáčania aj zábavné, ale nemám inú možnosť, ak chcem dostať prácu, ktorú chcem robiť.
X V jednej relácii sa však predsa objavíte, konkrétne v Sieni slávy na RTVS. Je to trošku iný formát – predstavuje výnimočných ľudí, či už z hľadiska hereckého, športového. Ako ste sa cítili, keď za vami prišli s touto poctou?
Cítila som sa, že starnem, chcela som sa opýtať, či by nemohli prísť o desať rokov (smiech). Stále to považujem za trochu nepatričné. Vážim si toto miesto, lebo som sa ocitla medzi osobnosťami, ktoré naozaj niečo dokázali. Prvýkrát ma zaskočilo, keď ma ešte kedysi oslovil pán Lasica, aby mi odovzdal cenu Hercova misia v Košiciach. Juj, to už, pýtala som sa seba. Bolo to pre mňa ako maturita, naozaj som sa cítila akoby som čerstvo „zmaturovala“, keď sa rozhodol oceniť ma. Pri Sieni slávy prišiel podobný pocit – ale keď ma presvedčili, že penzum práce, ktoré som odviedla, bude viditeľné a zosumarizované, s vďakou som prijala.
X Ste už niekoľko rokov v intenzívnom pracovnom nasadení, ale nie všetci o vás vedia, že milujete tenis. Chodíte ešte hrávať?
Momentálne nie, lebo mám chronický zápal achilovky, ale urputne ho liečim a robím všetko pre to, aby som mohla ísť znovu na kurt.
X Máte aj nejaký sen spojený s tenisom? Možno odmena v podobe návštevy Wimbledonu alebo Roland Garros?
(úsmev) Ja už som na Roland Garros bola a minulý rok som zase navštívila britský Wimbledon. Obe túžby som si splnila. A mám za sebou asi aj najväčšiu odmenu – stretla som sa totiž s Rogerom Federerom, pre ktorého mám slabosť. Mohla som sa s ním odfotiť a dala som jeho Mirke, ktorá pochádza zo Slovenska, maličký darček – anjelika.
X To musel byť šťastný okamih. V rozhovore pre časopis Vlasta ste povedali jednu vetu, ktorú som si zámerne poznačil. „Cesta je cieľ a život sa meria počtom okamihov, ktoré stoja za to“. Máte takých veľa vo vašom živote?
Snažím sa o ne. Problém je, že ja strašne zabúdam… (smiech) Ani vtip neviem povedať, lebo sa nedostanem k pointe. Ale aj tým, že zabudnem, musím si tie momenty stále vyrábať nanovo. Takže áno, myslím, že to tak je.
X Možno je to ešte lepší prístup, keďže šťastie môžete zažívať zas a znova aj v tých istých momentoch.
Presne tak. Nedávno som bola na návšteve u radošincov, keďže Stano Štepka oslavoval 80. narodeniny. So Soňou Norisovou a Monikou Hilmerovou sme sa smiali, keď sa ma pýtali, či si niečo pamätám. Hovorím im, nie, fakt nepamätám. Ani pocit nemáš, dobiedzali, ale musela som ich sklamať. Ani ten, pamäť mám hroznú (úsmev). Ale aj preto sa možno snažím vyrábať nové, naplňujúce, obohacujúce a šťastné okamihy.
VIZITKA: Zuzana Mauréry sa narodila 23. septembra 1968 v Bratislave. Od roku 1990, keď získala diplom, začala pracovať na hereckej kariére v súbore Radošinského naivného divadla. Po roku 2000, už ako umelkyňa na voľnej nohe, sa Zuzana Mauréry venovala hlavne muzikálom nielen na Slovensku, ale aj v Česku a v Rakúsku. Zahrala si v predstaveniach Niekto to rád horúce, vo Vlasoch, v Pomáde či muzikáli Rómeo a Júlia. Po návrate z Viedne na Slovensko sa začala objavovať vo viacerých televíznych produkciách – zahrala si v projektoch Keby bolo keby, Odsúdené, Ako som prežil alebo v úspešnom Paneláku či Oteckoch. Darí sa jej aj na filmovom plátne – doterajším vrcholom je výkon vo filme Učiteľka, za ktorý získala niekoľko cien. Objavila sa aj v snímkach Colette, Slúžka či najnovšie Amerikánka./agentury/
X X X
Výbušná reklamácia. Ruskí piloti sa dožadujú nevyplatených prémií. Sťažnosť spísali na bombe
Za bombardovanie vlastnej krajiny chcú dostať zaplatené. Ruskí piloti dali svojsky najavo svoju nespokojnosť. Ministerstvu obrany napísali odkaz na kĺzavej bombe.
Ruská navádzaná kĺzavá bomba FAB-250 s protestným odkazom od vojenských letcov.
Od začiatku rozsiahlej invázie, ktorú šéf Kremľa Vladimir Putin spustil 24. februára 2022, sa množia správy o nízkej morálke v radoch ruských vojakov, z ktorých mnohí vyjadrujú nespokojnosť so schopnosťami veliteľov, s chybne zvolenou bojovou taktikou, nekvalitným výstrojom či chýbajúcou muníciou. Vlani hnev žoldnierov z radov vagnerovcov, súkromnej armády Jevgenija Prigožina, na ministerstvo obrany za nedostatok munície vyústil až do ozbrojenej vzbury.
Ruské míny ho nezastavia. MaxxPro pomáha Ukrajincom pri útoku aj obrane
Zatiaľ čo ruská vláda ponúka vysoké paušálne odmeny na prilákanie regrútov, za dva a trištvrte roka vojny sa viacerí vojaci a ich rodiny na sociálnych sieťach sťažovali, že nedostávajú sľúbené peniaze včas.
Posádka ruského bombardéra nasadeného proti ukrajinským vojakom zúčastňujúcim sa na operácii v juhoruskej Kurskej oblasti si vymysleli originálny spôsob protestu. Odkaz nadriadeným podľa provojnového telegramového kanála Fighterbomber napísali na štvrťtonovej bombe. Jej fotografiu anonymný autor kanálu s viac ako pol miliónom sledovateľov uviedol s ironickým komentátom: „Súdruhovia velitelia, zbraň víťazstva sa obracia s poníženou prosbou.“ Na bombe vidno nápis: „Vážené ministerstvo obrany Ruskej ferederácie. Som FAB s UMPK,“ predstavujú protestujúci vojaci svoju zbraň – navádzanú kĺzavú bombu FAB-250 s okrídleným unifikovaným plánovacím a korekčným modulom.
Mimochodom práve telegramový kanál Fighterbomber začiatkom roku 2023 ako prvý informoval o tom, že ruské vzdušné a kozmické sily začali proti Ukrajincom používať tieto vyše pol storočia staré bomby s modulom, vďaka ktorému sa s nich stali vysoko presné zbrane s doletom až 40 kilometrov.
„Čoskoro poletím likvidovať okupantov v Kurskej oblasti. Som urazená za moju posádku, ktorá od augusta nedostáva finančný prídavky za protiteroristickú operáciu. Vyriešte to! P. S. „Robiť chyby možno, klamať sa nesmie.“
Práve pod post scriptum piloti zašifrovali skutočného adresáta svojej sťažnosti. Minister obrany Andrej Belousov totiž spomínanú vetu podľa agentúry TASS vyslovil, keď hovoril o svojich zásadách pri parlamentnom posudzovaní svojej kandidatúry na post šéfa rezortu obrany.
Správa o nespokojnosti vojakov s meškajúcimi platbami sa rýchlo rozšírila. Prevzali ju telegramové kanáli vojnových blogerov so státisíckami abonentov a prípad si všimli aj zahraničné média vrátane Newsweeku a novín La Repubblica.
„Zlovestné varovanie pre Putina,“ nadpísal svoj článok americký magazín. Taliansky denník zase spomína, že ide o prvý protest tohto druhu, keďže na „bomby a granáty sa tradične píšu odkazy a urážky adresované nepriateľovi“.
Reakcia nadriadených v ruských vzdušných a kozmických silách na seba nedala dlho čakať. Bola však iná, ako piloti očakávali. Podľa Fighterbombera inšpekcia najskôr preverovala, či nejde o provokáciu Kyjeva sfabrikovanú vo fotoshope. Keď sa potvrdilo, že nie, spustil sa pohon na vinníkov. Za diskreditáciu ruskej armáde usvedčeným páchateľom hrozí dlhoročné väzenie.
Vyšetrovatelia na fotografii identifikovali bombu FAB-3000 s UMPK, o čom bez meškania podali hlásenie svojim nadriadeným. „Túto bombu používa len jedna, dobre známa jednotka, ktorá bola okamžite podrobená epickej kefovačke na približne 8 hodín,“ píše Fighterbomber s tým, že príslušníci letky „so slzami v očiach presviedčali hlupákov z hora, aby sa lepšie pozreli a opýtali sa niekoho, kto by im mohol povedať, že na fotke je masívny OFAB- 250 s UMPK, ktorý dnes používa každý“.
Okruh podozrivých sa tak rozšíril. Vyšetrovanie narušilo aj prípravy na bojové misie, všetci musia vypisovať vysvetľujúce hlásenia. V najnovšom príspevku kanála sa tiež uvádza, že počas vyšetrovania vyšlo najavo, „že neplatičstvo už bolo odhalené v dvoch zložkách vzdušných síl (nepočítajúc pechotu, na ktorú si nik nespomenul) a že okrem bombardérov ani útočné lietadlá nedostali doplatky.“/agentury/
X X X
V metropole Turca to vrie. Protesty obyvateľov nepomohli, parkovacia politika ich tvrdo zasiahne
V Martine to vrie pre novú parkovaciu politiku. Ako prví sú na rane obyvatelia centra mesta. Nič im však neboli platné protesty ani námietky. Nové dopravné značenia pribúdajú, a o pár dní už nabehne systém na ostro.
S Dušičkami sa bude v Martine aj po novom parkovať. Centrum mesta je ako prvé na rane. Pribudli nové značenia, ale aj jednosmerky, čo nahnevalo ľudí, ktorí sa ocitli v dopravnom bludisku.
“Hovoria, že ulice nevyhovujú, že sú úzke, ale na to, aby vyhovovali, ako prístupová cesta na parkovisko pre inú štvrť, teda pre novú Ľadoveň, to vyhovuje,” uviedol rezident Ľubomír Pinčiar.
“No len treba povedať, že tak, ako to funguje teraz, nie je v súlade s vyhláškou. Sú to de facto často prerobené chodníky na miestne komunikácie,” povedal predseda predstavenstva Mestskej parkovacej spoločnosti v Martine Peter Gavorník.
Námietky a protesty nepomohli
Nespokojným Martinčanom však nepomohli námietky ani protesty. Tlak na mestských poslancov chceli vytvoriť aj na poslednom zastupiteľstve. Nič im to však nebolo platné.
“Asi nepoznám Martinčana, ktorý by bol spokojný s tým, ako sa v Martine parkuje. Pre mňa je teda jednoznačne jasné, že potrebujeme nejakú reguláciu parkovania,” povedal poslanec MsZ v Martine Jozef Petráš (nezávislý).
Volanie verejnosti nevypočuli
“No ja som nesmierne sklamaný, že naši volení zástupcovia a primátor nevypočuli volanie verejnosti a v podstate už štyri roky sústavne navrhujem zmeny k lepšiemu,” povedal poslanec MsZ v Martine Milan Ftorek (nezávislý).
Nie je to samozrejme len o novom dopravnom značení. S nimi prichádza aj drahšie parkovné. O to viac bežných obyvateľov podráždilo, že poslanci, ktorí pôsobia v parkovacej spoločnosti získali zaujímavé odmeny.
Trápia sa s novou parkovacou politikou už štyri roky
“Napríklad toto leto si vyplatili po 3-tisíc eur orgány tejto parkovacej spoločnosti a bolo to naozaj až také cynické,” dodal poslanec MsZ.
“Došlo k tomu na základe rozhodnutia valného zhromaždenia. Ja si nemyslím, že je to niečo neštandardné,” povedal predseda predstavenstva Mestskej parkovacej spoločnosti v Martine Peter Gavorník.
“Je to zlodejina prvého zrna, je to najväčšia zlodejina, aká v Martine kedy bola.” uviedol rezident.
“Nesúhlasím s tým, že by sa tu šafárilo. Plníme si všetky zákonné náležitosti a nemôžem súhlasiť s týmto tvrdením, je to proste zavádzanie verejnosti,“ dodal predseda predstavenstva Mestskej parkovacej spoločnosti v Martine Peter Gavorník.
Martin sa trápi s novou parkovacou politikou už štyri roky. Veľké upratovanie na sídliskách v minulosti skončilo fiaskom. Tentoraz však mesto už ustúpiť nemieni. /agentury/
X X X
Oklamal tisíce, narobil škody za pol milióna. Bývalý tenista zarábal na MS v hokeji i Slovane, „ošmekol“ aj Šramkovú
Poznala ho z tenisových kurtov. Podal jej pomocnú ruku. Dôverovala mu ako mnohí ďalších. A nakoniec – rovnako ako oni – prišla o značnú sumu peňazí.
Pred niekoľkými dňami sa Polícia Slovenskej republiky na sociálnych sieťach pochválila úlovkom po záťahu s pracovným názvom Coldplay.
Išlo o zadržanie 24-ročného páchateľa, ktorý podvodným predajom lístkov oklamal tisíce ľudí. Konečná suma dosiahla hranicu pol milióna eur.
“ Muž bol obvinený z prečinu legalizácie výnosov z trestnej činnosti a na základe rozhodnutia súdu je stíhaný väzobne. Týmto bola zavŕšená niekoľkomesačná operatívna činnosť zameraná na odkrytie vysoko sofistikovanej schémy páchania trestnej činnosti.
Páchateľ používal tzv. „biele kone“ na zakladanie účtov, získavanie mobilných čísiel a vozidiel, cez ktoré následne preposielal finančné prostriedky, pričom činnosť mala medzinárodný presah.
Zdrojovými trestnými činmi bol podvodný predaj lístkov na športové a kultúrne podujatia prostredníctvom jedného zo slovenských inzertných portálov, medzi inými napríklad na Majstrovstvá sveta v hokeji, zápasy Ligy majstrov, koncerty Coldplay a Taylor Swift.
Poškodení po zaplatení za lístky nikdy nedostali vstupenky,“ uviedla polícia na facebooku.
Páchateľom je niekdajší tenista Ronald Gabaš. Dvadsaťštyriročný niekdajší hráč údajne dlhuje tisíce eur aj slovenskej tenisovej jednotke Rebecce Šramkovej.
„Dotyčný Rony Gabaš ma podviedol o veľmi veľa peňazí a bolo to pri kúpe dvoch hodiniek, ktoré sa ku mne nikdy nedostali.
Ja som mu za ne zaplatila a on mi ich do dnešného dňa neodovzdal. Na konci sa celková dlžná suma, spojená so všetkým, vyšplhala na približne 42-tisíc eur,“ povedala pre Šport24.sk Šramková.
Obaja sa poznajú dlhé roky a Gabaš zradil jej dôveru. Nebolo to prvýkrát, kedy od Šramkovej pýtal peniaze dopredu.
„Poznám ho osobne veľmi dlho. Verila som mu, keďže mi v minulosti vždy peniaze nejakým spôsobom vrátil naspäť,“ zdôverila sa.
„Keď peniaze za hodinky nevracal, dostala som od neho odôvodnenie, že mu nevyšli iné biznisy, ale, samozrejme, už nikto z nás nevie, kde je pravda. Poznám aj iných ľudí, ktorých podviedol,“ doplnila Šramková.
Doteraz jej Gabaš nevrátil ani euro. Dvadsaťosemročná hráčka, ktorá momentálne zažíva najlepšie obdobie kariéry, verí v šťastný koniec.
„Do dnešného dňa sa mi nevrátilo nič. Už je to skoro rok, čo si vymýšľa výhovorky, ako by mi to aspoň po častiach nejako vedel vrátiť.
Bolo dohodnutých niekoľko stretnutí, no prišiel iba na jedno z nich, kde mi povedal, že aktuálne žiadne peniaze nemá a že vynaloží všetku snahu na to, aby mi to nejako splatil.
V poslednej dobe mi už ani nezdvíha telefón a odpísal iba na jednu sms správu,“ povzdychla si 51. hráčka sveta.
Tak nejako stále verím, že sa zachová ako správny človek a vráti mi peniaze aspoň po častiach,“ uzavrela Šramková./agentury/