Za krajinu tlmočil tri kľúčové body. V pondelok sa v Kyjeve uskutočnil summit „Support Ukraine“, na ktorom Slovenskú republiku prostredníctvom online telemostu zastupoval podpredseda vlády SR pre plán obnovy a znalostnú ekonomiku Peter Kmec. Minister pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR Richard Takáč, predseda vlády SR Robert Fico a podpredseda vlády SR pre plán obnovy a znalostnú ekonomiku Peter Kmec počas rokovania 73. schôdze vlády SR. Bratislava, 12. február 2025.

Za Slovensko tlmočil a zdôraznil tri kľúčové body:

1) Slovenská republika verí, že pre dosiahnutie udržateľného mieru pre Ukrajinu je nevyhnutná aktívna účasť Ukrajiny a Európskej únie na mierových rokovaniach.

2) Zároveň Slovensko plne podporuje členstvo Ukrajiny v EÚ pri splnení nevyhnutných podmienok a stojí pri nej v jej integračnom procese.

3) Už tri roky poskytujeme Ukrajine aktívnu podporu, pričom v poslednom roku a v najbližšej budúcnosti sa zameriavame najmä na hospodársky rozvoj prihraničných oblastí Ukrajiny a Slovenska, t. j. Zakarpatskej oblasti a Prešovského a Košického samosprávneho kraja. Týmto spôsobom chce Slovensko posilniť stabilitu a prosperitu medzi našimi krajinami a v širšom regióne strednej Európy.

 Podpredseda vlády SR, Peter Kmec potvrdil, že Slovensko zostáva pevne odhodlané pomáhať Ukrajine v jej zápase o zachovanie svojej suverenity a nastolenie udržateľného mieru.

 Cieľom ruskej agresie je vymazať Ukrajinu tak, ako ju poznáme, z mapy, odhodlanie ukrajinského ľudu je ale neochvejné. Prezident Petr Pavel to dnes povedal v prejave cez video na konferencii Ukrajiny a partnerských krajín, ktorú organizuje ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v Kyjeve. Akákoľvek mierová dohoda musí byť podľa Pavla dojednaná s Ukrajinou a prijatá touto krajinou, rokovania sa musia začať priznaním toho, kto je agresor a kto obeť.

Ruské vojská susednú krajinu napadli práve pred tromi rokmi, výročie invázie si v Kyjeve pripomínajú predstavitelia inštitúcií Európskej únie a tiež vrcholní predstavitelia Kanady, Dánska, Španielska, Nórska, Švédska, Fínska či pobaltských krajín. V Kyjeve sa dnes rokovania zúčastňuje aj námestník ministra zahraničia Ján Marian (STAN).

 Všetci úprimne chcú mier na Ukrajine, ale nie založený na ponížení, v takom prípade by išlo o zradu, povedal Pavel s odvolaním sa na mníchovskú dohodu z roku 1938. Nacistické Nemecko, Francúzsko, Británia a Taliansko sa vtedy bez účasti Československa dohodli, že Adolf Hitler získa rozsiahle československé pohraničie s prevažne nemeckým obyvateľstvom.

Pavel tiež zdôraznil smerom k Zelenskému, že bol demokraticky zvolený ukrajinským ľudom a jeho legitimita je absolútne nespochybniteľná, čo popiera ruský prezident Vladimir Putin. „Ukrajina každý deň bojuje o svoje prežitie a toto rozhodne nie je moment, keď by vaše vedenie malo byť oslabované,“ poznamenal prezident.

Kyjev mal padnúť za tri dni

Ruský prezident Vladimir Putin chcel dobyť Ukrajinu za tri dni, no nepodarilo sa mu to ani za tri roky, povedal v pondelok poľský prezident Andrzej Duda. Jeho prejav sa pri príležitosti výročia ruskej invázie vysielal online aj v Kyjeve, píše TASR podľa agentúry PAP.

Lídri z celého sveta sa v pondelok zišli v ukrajinskom hlavnom meste, aby Kyjevu na výročia invázie vyjadrili podporu. „Dnešné podujatie je mimoriadne dôležité, pretože sa koná v slobodnom a hrdom Kyjeve,“ komentoval stretnutie Duda.

 „Putin chcel za tri dni ovládnuť Ukrajinu, no nepodarilo sa mu to ani za tri roky a nepodarí sa mu to nikdy,“ pokračoval poľský prezident. Zároveň sľúbil, že Varšava si v podpore Ukrajiny naďalej zachová svoju vedúcu pozíciu.

„Chcem Vás ubezpečiť o tom, že s Poľskom môžete počítať a že nikdy neopustíme demokratickú a nezávislú Ukrajinu,“ uviedol. Zdôraznil, že „všetci chceme mier“, ale ten musí byť „spravodlivý, trvalý a založený na bezpečnostných zárukách“./agentury/

X X X

 Víťazstvo Ruska by neznamenalo porážku len pre Ukrajinu, ale aj pre USA, tvrdí fínsky prezident

 Alexander Stubb v Kyjeve zdôraznil význam vojny na Ukrajine pre európsku bezpečnosť a americké vedenie, pričom varoval pred dôsledkami prípadného víťazstva Ruska.

Fínsky prezident Alexander Stubb v pondelok v rozhovore pre agentúru Reuters vyjadril podporu Kyjevu a predstavil víziu mierového plánu v súvislosti s vojnou na Ukrajine. Povedal, že ak Rusko túto vojnu vyhrá, na strane porazených budú aj Spojené štáty, píše TASR.

„Vo vojne na Ukrajine nejde len o ukrajinskú nezávislosť, suverenitu a územnú celistvosť – ide o európsku bezpečnosť a o americké vedenie,“ povedal Stubb v Kyjeve.

„Práve sme zdvojnásobili hranice NATO s Ruskom. Máme jednu z najväčších armád v Európe. Vždy sme zvyšovali výdavky na obranu, a to zo zjavného dôvodu, a tým dôvodom nie je Štokholm, ale Moskva,“ vyhlásil.

 „Ak existuje čo i len náznak, že Putin vyhrá tento mier, potom Spojené štáty prehrajú, takže si myslím, že musíme bojovať až do trpkého konca,“ odpovedal Stubb na otázku, aký bude jeho odkaz americkému prezidentovi Trumpovi.

Trump obviňuje Európu

Trump nedávno spochybnil existujúce vojenské záväzky USA voči NATO a obvinil Európu, že nevynakladá svoj spravodlivý podiel na obranu. „Spojené štáty, myslím si, že správne, kladú na Európu určité požiadavky, aby prevzala väčšiu zodpovednosť za svoju vlastnú bezpečnosť… Je načase, aby sa Európania postavili na nohy a mali nejakú svoju kožu v hre,“ vyhlásil Trump.

Stubb v rozhovore pre Reuters predložil svoj mierový plán ohľadom Ukrajiny, ktorý rozdelil do niekoľkých fáz. Prvou by bolo predbežné posilnenie Ukrajiny a nátlak na Rusko, druhou prímerie s bezpečnostnými zárukami pre Ukrajinu, ktoré by podporovala Európa a kryli by ho USA. Treťou by bol mierový proces, v ktorom by sa diskutovalo o otázkach ako územie, financie a obnova.

Na otázku o potenciálnej úlohe Fínska v prípadnej mierovej operácii na Ukrajine fínsky prezident uviedol, že je ešte príliš skoro hovoriť o nasadení vojenských síl.

„V každom prípade by som oveľa radšej videl drony vo vzduchu. Takže si myslím, že európska podpora bude v podstate prichádzať viac zo vzduchu a z mora ako zo zeme.“ Stubb tiež skonštatoval, že členstvo Ukrajiny v EÚ a NATO je samozrejmosťou, aktuality.sk

X X X

 Dánska polícia na proteste proti dodávke zbraní pre Izrael zadržala 20 ľudí

 Spoločnosť Maersk odmieta obvinenia z prepravy zbraní a tvrdí, že náklad bol v súlade s platnými zákonmi.

Dánska polícia uviedla, že v pondelok zadržala 20 demonštrantov, ktorí protestovali proti dodávkam vojenského vybavenia Izraelu. Na demonštrácii v sídle prepravnej spoločnosti Maersk v Kodani sa zúčastnila aj švédska klimatická aktivistka Greta Thunbergová, píše TASR podľa správy agentúry AFP.

Podľa fotografií zverejnených miestnymi médiami polícia použila obušky a slzotvorný plyn, aby rozohnala desiatky protestujúcich, píše AFP. „Sme tu, aby sme požadovali od spoločnosti Maersk úplné zastavenie prepravy zbraní a ich komponentov do Izraela,“ povedala Thunbergová vo videu zverejnenom na sociálnych sieťach. „Musia vypovedať všetky zmluvy a zrušiť investície, ktoré podporujú genocídu a okupáciu Palestíny,“ doplnila. Thunbergová sa od začiatku konfliktu medzi Izraelom a militantným hnutím Hamas v Pásme Gazy zúčastnila na viacerých protestoch, ktoré sa zameriavali na podporu Palestínčanov.

Spoločnosť Maersk tvrdí, že náklad neobsahoval „zbrane ani muníciu“. „Tieto zásielky obsahujú vojenské vybavenie a pochádzajú z americko-izraelského programu bezpečnostnej spolupráce. Náklad bol skontrolovaný a je v súlade s platnými zákonmi,“ uviedla spoločnosť Maersk pre agentúru AFP.

„Snažili sme sa protestujúcich prostredníctvom dialógu presvedčiť, aby opustili miesto, ide o súkromný priestor. Napokon sme však museli použiť nevyhnutné prostriedky na to, aby sme demonštrantov prinútili k odchodu,“ povedal hovorca polície pre agentúru AFP, aktuality.sk

X X X

 Juraj Blanár v Bruseli tvrdí, že konflikt na Ukrajine nemá vojenské riešenie

 Stretnutie Rady EÚ pre zahraničné veci v Bruseli otvorili minútou ticha na pripomenutie tretieho roku vojny na Ukrajine.

Minister zahraničných vecí SR Juraj Blanár v pondelok zopakoval postoj slovenskej vlády, že konflikt na Ukrajine nemá vojenské riešenie a je potrebné ho riešiť diplomatickou cestou za rokovacím stolom za účasti všetkých zúčastnených strán. TASR o tom informuje podľa príspevku ministra na sociálnej sieti Facebook a na základe tlačovej správy ministerstva zahraničných vecí.

„Dnešné zasadnutie Rady EÚ pre zahraničné veci v Bruseli sme otvorili minútou ticha, ktorou sme si pripomenuli tretí rok od začiatku vojny na Ukrajine a všetky obete, ktoré prinieslo toto nezmyselné zabíjanie,“ uviedol Blanár.

Slovenský minister vyjadril podporu aktívnemu prístupu administratívy Spojených štátov

V súvislosti s mierovými rokovaniami o ukončení vojny na Ukrajine, ktorú pred tromi rokmi napadlo Rusko, vyjadril slovenský minister podporu „aktívnemu prístupu“ administratívy Spojených štátov „s cieľom ukončiť tento vojnový konflikt čím skôr“.

 Súčasťou slovenskej delegácie na zasadnutí Rady EÚ sú podľa Blanára aj traja stredoškoláci, ktorí zvíťazili v súťaži najlepších videí na tému Európskej únie. Podľa jeho slov majú možnosť vidieť a zažiť bruselské rokovania ministrov zahraničných vecí. „Verím, že ich dnešok inšpiruje, ešte viac k nim priblíži Európsku úniu a zároveň dôležitosť presadzovania slovenských záujmov,“ dodal.

 Ministri zahraničných vecí EÚ v pondelok na zasadnutí v Bruseli schválili 16. balík sankcií proti Rusku, ktorý okrem iného rozšíril počet lodí v tzv. tieňovej flotile ropných tankerov a zakazuje dovoz hliníka.

Ukrajina nesmie byť z procesu vynechaná

Šéf slovenskej diplomacie informoval, že na stretnutí ministrov odznelo, že EÚ ani Ukrajina, nemôžu byť z tohto procesu vynechaní. „Som absolútne presvedčený, že Únia nebude mimo a že bez Ukrajiny nie je možné rokovať o mieri,“ uviedol Blanár, podľa ktorého EÚ počas troch rokov nevyužila príležitosť začať mierový proces.

Blanár tiež rezortných kolegov vyzval, aby EÚ vyslala jasný signál, kto bude na mierových rokovaniach 27-členný blok zastupovať. Zdôraznil tiež vláda SR je pripravená na Slovensku zorganizovať a hostiť prípravné rozhovory na nižšej úrovni.

„Sankcie podporujeme, len ak to nemá negatívny dopad na životnú úroveň občanov Slovenska a ani na hospodárstvo SR. Pre nás je dôležité, že sme dosiahli výnimky, ktoré sa týkajú slovenskej rafinérie Slovnaft,“ dodal Blanár., aktuality.sk

X X X

 Moskve začína byť jasné, že viac vojnou nezíska? Trumpov prístup je až brutálny, tvrdí analytik Havlíček 

 „Určite sme dospeli do momentu, keď si i Rusko začína pomaly no iste uvedomovať, že táto situácia nikam nepovedie,“ hovorí Pavel Havlíček z pražskej Asociácie pre medzinárodné otázky.

Od začiatku Putinovej agresie voči nezávislej Ukrajine ubehli tri roky. 1096 dní a takmer milión obetí a zranených z oboch strán bez civilných obetí; miesta ako Irpiň či Buča so stopami po masovej likvidácii civilov, so stopami po mučení či po zverstvách znásilňovania. Milióny Ukrajincov na úteku. Mestá zrovnané so zemou.

Na druhej strane vlna medzinárodnej solidarity s napadnutou krajinou a odsúdenie agresie. Najnovšie však aj otáčanie diskurzu – keď Donald Trump robí z prezidenta Zelenského „diktátora“ bez podpory a z Ukrajiny kritizovanú krajinu, ktorá ten konflikt „nemala začať“. A z Vladimira Putina sa stáva partner pre mierové rokovania, pričom Volodymyr Zelenskyj sa o svoje miesto pri stole musí domáhať rovnako ako jeho európski spojenci.

Aké sú vyhliadky riešenia pre tento konflikt, ktorý zamestnáva svet?

 Téma pre Pavla Havlíčka, experta na oblasť z pražskej Medzinárodnej asociácie pre medzinárodné otázky.

„Zatiaľ nie sme svedkami skutočných rokovaní o povahe mieru na Ukrajine. Sme v určitej prípravnej fáze, v ktorej osobitne Spojené štáty zisťujú, či je ruská strana vôbec ochotná sadnúť si k rokovaciemu stolu a za akých podmienok,“ hovorí analytik Havlíček.

„Určite sme dospeli do momentu, keď si i Rusko začína pomaly no iste uvedomovať, že táto situácia nikam nepovedie,“ dopĺňa. Špecifikuje to možnými ďalšími územnými ziskami či rozložením politickej kontroly v Kyjeve.

 Nemecko po voľbách – z „krívajúceho muža“ Európy líder?

„Mám nádej, že z ‚krívajúceho muža‘ Európy sa Nemecko stane lídrom, ktorého potrebujeme.“ Pavel Havlíček takto reaguje na novú realitu v Nemecku po nedeľňajších voľbách. Vyhrala v nej koalícia CDU/CSU na čele s Friedrichom Merzom. Merz bol práve tým, kto bol ochotný poskytnúť Ukrajine aj nemecké systémy Taurus, proti čomu sa radikálne staval doterajší kancelár Olaf Scholz, ktorýho líderstvo je po týchto voľbách minulosťou, aktuality.sk

X X X

 Sofistikovaná a desivá operácia ukrajinských tajných: ruským pilotom dronov začali vybuchovať okuliare

Ukrajinská vojenská rozviedka (HUR) uskutočnila sofistikovanú sabotážnu operáciu, pri ktorej vybavila približne 80 okuliarov pre ruských pilotov dronov skrytými výbušninami. Ako informoval predstaviteľ rozviedky pre portál Politico, tieto okuliare, nevyhnutné pre pilotovanie dronov s pohľadom prvej osoby (FPV), boli následne distribuované ruským jednotkám prostredníctvom ruských dobrovoľníkov ako „charitatívny dar“.

„Po koordinácii s HUR poslali ruskí dobrovoľníci ‚výbušné‘ okuliare zadarmo, ako charitatívny dar, jednotkám bezpilotných lietadiel nepriateľskej armády,“ uviedol nemenovaný predstaviteľ ukrajinskej rozviedky.

 Podľa servera Politico došlo k výbuchom začiatkom februára, pričom ruskí vojnoví blogeri hlásili niekoľko prípadov explózie FPV okuliarov priamo na hlavách pilotov. Dôsledkom týchto incidentov bolo oslepnutie najmenej ôsmich ruských vojakov v oblastiach Kursk, Doneck a Luhansk.

Okuliare explodovali ihneď po tom, ako operátori kamikadze dronov zapli zariadenie. Blogeri tvrdia, že vo vnútri okuliarov našli výbušninu C-4, detonátor a batériu, ktoré boli aktivované diaľkovo.

Predstavitelia ruských spravodajských služieb už prípad vyšetrujú ako sabotáž, uviedol predseda výboru Ruskej verejnej komory pre suverenitu Vladimir Rogov.

Predstaviteľ ukrajinskej vojenskej rozviedky naznačil, že táto operácia je iba začiatkom a plánujú v podobných aktivitách pokračovať. „Postupom času ich bude viac,“ povedal s náznakom, že ukrajinská rozviedka teraz operuje aj na území ruskej Sibíri.

 Táto operácia pripomína podobné akcie izraelskej tajnej služby, ako napríklad minuloročnú hromadnú detonáciu výbušnín skrytých v pageroch operatívcov Hizballáhu v Libanone. Ukazuje to, že moderné vojenské rozviedky sa čoraz častejšie uchyľujú k využívaniu sofistikovaných technológií a psychologických trikov na oslabenie svojich nepriateľov.

 Zároveň sa ukrajinské vojenské sily snažia využiť každú možnosť na vyvolanie chaosu v radoch ruských ozbrojených síl, čím spomaľujú ich ofenzívu a oslabujú morálku. Podobné akcie podľa odborníkov môžu mať významný vplyv na psychický stav vojakov, ktorí sa zrazu cítia ohrození aj mimo bojového poľa./agenturyI

X X X

„Keď finančné prostriedky môžu žiadať Američania, tak to môžeme žiadať aj my,“ Danko vyzýva na rokovania o vrátení financií poskytnutých Ukrajine

Slovenská národná strana (SNS) vyzýva všetkých relevantných politických predstaviteľov, aby začali rokovanie o vrátení poskytnutých finančných prostriedkov Ukrajine späť pre Slovenskú republiku, informovala hovorkyňa SNS Zuzana Škopcová.

 „Keď finančné prostriedky môžu žiadať Američania, tak to môžeme žiadať aj my ako štát, keďže samotná Európska únia je v rokovaniach slabá. Veríme, že poskytnuté finančné prostriedky sa Slovensku vrátia, aby sme nemuseli splácať chyby predošlej vlády alebo egoistické rozhodnutia európskych politikov,“ skonštatovala SNS.

Strana nesúhlasí s protiruskými sankciami. Súčasne vyzýva všetkých politikov, aby prestali s protiruskou politikou. „Je potrebné nájsť spoločnú reč a ukončiť tento konflikt, ktorý škodí Európskej únii a hlavne Slovenskej republike a jej občanom,“ doplnila strana./agentury/

X X X

Päť žien z Ukrajiny opísalo, ako sa žije utečencom na Slovensku. Tvrdo pracujeme a nepripravujeme žiadny majdan, odkazujú vláde

Ukrajinskí utečenci, ktorí v boji o život prekročili hranice vlastnej krajiny, dnes pomáhajú štátom východnej a strednej Európy. Na Slovensku sa však cítia čoraz menej vítaní a politiku súčasnej vlády vnímajú ako nepriateľskú. Mnohí tu chcú zostať a ak by sa rozhodli odísť, bol by to pre domácu ekonomiku skutočne veľký problém.

 Pred troma rokmi Slovensko zažilo najväčšiu utečeneckú krízu v histórii. Rozsiahla vojenská invázia ruskej armády na Ukrajinu vyhnala z domovov vyše desať miliónov Ukrajincov, ktorí pred bombami a raketami utiekli za hranice svojej vlasti.

Pre nemalú časť z nich sa Slovensko stalo novým domovom. V poslednom čase sa však mnohí necítia bezpečne ani v našej krajine. Dôvodom sú výroky vládnych politikov, ktorí na utečencov často slovne útočia a Ukrajincov bez dôkazov obviňujú z údajnej prípravy štátneho prevratu či útokov na kritickú infraštruktúru.

Pomohli domácej ekonomike

Na Slovensku aj u našich susedov pomohli ukrajinskí utečenci zaplniť pracovné miesta, o ktoré pred vojnou nebol záujem. Chýbali tu ľudia alebo i ochota pracovať na nižších pozíciách. Keď teda Slováci začali pomáhať tým, ktorí to najviac potrebovali, pomohli aj svojej vlastnej krajine.

Pred ruskou inváziou, začiatkom roka 2022, žilo na Slovensku niečo vyše 56-tisíc ľudí ukrajinskej národnosti, vyplýva zo štatistík rezortu vnútra. Po začiatku bojov číslo začalo stúpať a ku koncu roka 2024 u nás útočisko našlo viac ako 130-tisíc osôb. Z nich bolo na slovenskom trhu práce v decembri 2024 zamestnaných vyše 31-tisíc.

Utečenci z Ukrajiny Slovákom prácu neberú. Naopak, sú pre ekonomiku výrazným prínosom, zhodli sa analytici Inštitútu sociálnej politiky. Na Slovensku po ich príchode začala klesať nezamestnanosť, čo podľa expertov indikuje, že s domácimi nesúperili, ale naopak, pomohli zmierniť nedostatok pracovnej sily. A ako upozornila svetová agentúra Reuters, prípadný masový odchod utečencov by našej ekonomike poriadne uškodil.

 Zo 4,3 milióna ľudí, ktorí utiekli z Ukrajiny do Európskej únie, žilo 22 % v Poľsku a približne 9 % v Česku. „Časť ekonomického úspechu v mnohých krajinách je spojená s Ukrajincami, ktorí sa tam presťahovali za posledné dva roky,“ vysvetľuje Christian Petter, šéf rakúskej stredo- a východoeurópskej vetvy Európskej banky pre obnovu a rozvoj.

„Teraz, keď sa vojna, dúfajme, skončí, samozrejme, existuje veľká šanca, že sa títo ľudia vrátia na Ukrajinu a zanechajú dieru na trhu práce ako v Prahe, Bratislave, tak aj vo Varšave a vznikne nová výzva nahradiť ich,“ vysvetlil.

 Podľa expertov by sa tieto krajiny mali snažiť ukrajinských utečencov na svojom trhu udržať a nie vyháňať ich. Po vyjadreniach premiéra Roberta Fica (Smer) a jeho koaličných kolegov sa však mnohí Ukrajinci a Ukrajinky necítia na Slovensku vítaní.

Ukrajinci Fica vnímajú

Denník Pravda sa o súčasnej situácii zhováral s piatimi Ukrajinkami, ktoré na Slovensku našli svoje útočisko, začali tu žiť a spolu s rodinami sú našej krajine nesmierne vďačné. Zamestnali sa, začali platiť dane. No vnímajú aj množstvo problémov, od politiky až po životnú úroveň.

Práve konanie súčasného predsedu vlády ich znepokojuje. Napríklad Ficova decembrová cesta za ruským prezidentom Vladimirom Putinom je podľa nich nepriateľským aktom voči Ukrajine, ale aj zanedbávaním slovenského národa.

„Nechcem súdiť ľudí, ale podľa mňa Fico robí nesprávne veci. Na Ukrajine je vojna, zomrelo veľa ľudí a stále zomierajú. Rusko ju začalo a ľudia zomierajú iba kvôli rozhodnutiu Moskvy. Ale Robert Fico je aj tak na strane agresora,“ myslí si mladá Ukrajinka Mirka.

 „Ako si môže Fico podávať ruku s teroristom? Pre mňa ako Ukrajinku to vôbec nie je príjemné a nechápem to,“ hovorí ďalšia Ukrajinka Ksenia, žijúca v Žiline. Na Slovensku po začiatku invázie našla už druhé útočisko. V roku 2014 jej rodina musela utiecť z Donbasu, kde sa po ruskej nezákonnej anexii polostrova Krym začali nepokoje hnané proruskými separatistami. Po začiatku invázie ich Rusi opäť z domova vyhnali.

Ukrajinská psychologička Svetlana po začiatku utečeneckej krízy pracovala na krízovej linke organizácie Človek v ohrození po tom, čo sama unikla z mesta Irpiň. Podotýka, že slovenský premiér návštevou Moskvy nezanedbáva len Ukrajinu, ale aj svoj vlastný štát.

„Pred tromi rokmi sa moja rodina, podobne ako mnoho Ukrajincov, zobudila na výbuchy. Rusi zradne vtrhli do nášho pokojného života a nútili nás žiť podľa ich pravidiel. Ukrajina teraz bojuje za všetkých a všetky európske krajiny. A úprimne hovorím, ak chce Slovensko zostať hrdé a nezávislé, nemá byť na rovnakej ceste s Ruskom,“ podotkla.

A súhlasí s ňou aj jej krajanka Natalia z Chersonskej oblasti. „Čas pravdu ukáže a Slovákom prajem, aby sa mu nepoddali a hájili svoje práva. Fico je prefíkaný obchodník. Podal ruku jednému prezidentovi, usmial sa s ním, a potom išiel za druhým,“ mysli si Natalia.

 Jedným z dôvodov Ficovej návštevy Putina bol jeho záujem ponechať na Slovensku dodávky zemného plynu z Ruska. Ukrajinského lídra Volodymyra Zelenského predseda vlády naopak za nepredĺženie zmluvy hlasno kritizoval. Prezident Zelenskyj v odvete začal taktiež Fica kritizovať a v reakcii na výzvy predĺžiť zmluvu s Ruskom ho pozval do Kyjeva, čo slovenský premiér odmietol.

 „Myslím si, že náš prezident má normálnu reakciu na nenormálne slová,“ hovorí Ksenia o kritike Zelenského voči Ficovi. Podotkla, že ukrajinský líder k situácii pristupuje skôr diplomaticky a možno by sa hodilo použiť aj tvrdšie slová. „Som na Zelenského strane. Zelenskyj je prezident a Fico nikdy nebude lídrom ako on. Ukrajina bojuje za všetkých a nikto by nemal reagovať tak ako Fico,“ dodáva Natalia z Chersonu.

Helen, ktorá našla spolu so svojou rodinou útočisko na nízkotatranskom ranči a neskôr začala život v Liptovskom Mikuláši, doplnila, že ukrajinský prezident komentuje Ficove kroky, ktoré sú voči Ukrajine negatívne, a aj tak mu ponúkol riešenia. „Ale Fico ich odmietol,“ podotkla.

Koniec pomoci

Fico vo svojej kritike zašiel až k vyhrážkam, že zastaví humanitárnu pomoc pre ukrajinských utečencov na Slovensku. Denník Pravda sa už tejto téme venoval a priniesol prehľad pomoci dostupnej pre utečencov. Zväčša ide o príspevky pre osoby, ktoré nemôžu pracovať – teda najmä pre mamičky, seniorov či invalidov. Presne na to poukazujú aj naši respondenti.

„Ja už dávno nedostávam žiadnu finančnú podporu a snažila som sa žiť bez nej, iba s príspevkom na ubytovanie. Väčšina Ukrajincov, ktorí sú schopní, pracuje, platí dane a myslím si, že zvyšujeme slovenskú ekonomiku. Pomoc dostávajú mamičky s deťmi, invalidi a dôchodcovia, ktorí pracovať nemôžu. Zo strany slovenského premiéra by nebolo dobré im ju vziať,“ hovorí Ksenia.

 Podľa psychologičky Svetlany je pravda, že aj medzi utečencami sa našli ľudia, ktorí vládnu pomoc po začiatku vojny zneužívali. Priala by si, aby slovenská vláda od začiatku rozlišovala medzi ľuďmi z východu a západu Ukrajiny, kde vojnu nebolo veľmi cítiť.

„Niektorí ľudia zo západu prenajali svoje byty utečencom z východu a odišli na Slovensko, kde žili z týchto peňazí. Keď som pracovala na krízovej linke v organizácii Človek v ohrození, stretávala som sa aj s tým,“ doplnila. To však nie je prípad Natalie, ktorá unikala z vojnou ničeného Chersonu.

„Keď sme prišli na Slovensko, nič sme nemali. Museli sme začať zarábať, vládna pomoc je veľmi malá. Je to len taká kvapka vody. Fico straší, že vezme, no sám nedal nič,“ podotkla.

Podľa ukrajinskej Liptáčky Olhy mnohí utečenci už dávno žiadnu humanitárnu pomoc nemajú a prišli tiež o príspevok na bývanie. „Teraz je potrebné zarobiť si na prenájom a život. Minimálna mzda nepokrýva tieto náklady, preto sú mnohí nútení pracovať v dvoch zamestnaniach,“ priznala.

 Tretina protestujúcich

Zahraničné orientovanie Slovenska na východ, reči o možnosti vystúpenia z Európskej únie či NATO boli jedným z viacerých dôvodov, prečo na námestiach naprieč Slovenskom protestovalo vyše 100-tisíc ľudí. Spoločne vyjadrovali svoj odpor a nesúhlas pod hlavičkou sloganu „Slovensko je Európa“.

Premiér Fico reagoval výrokom, že tretina z protestujúcich bola aj tak z Ukrajiny. Ak by to bola pravda, znamenalo by to, že na demonštrácie prišiel každý siedmy Ukrajinec žijúci na Slovensku.

V Žiline sa na protestnom zhromaždení zúčastnila Ukrajinka Ksenia, ktorá tam nezazrela takmer žiadnych svojich krajanov a chcela len vidieť, akú atmosféru protest nadobudne. „Som si istá, že nie je pravda, že tretina účastníkov bola z Ukrajiny,“ podotkla.

 Naše respondentky z Liptova Helen a Mirka sa na protestoch vôbec nezúčastnili a podotkli, že na nich nebol ani nikto z ich známych. „Nebolo tam veľa Ukrajincov. Ukrajinci na Slovensku majú množstvo svojich starostí. Nemáme čas chodiť na takéto udalosti. Z mojich známych tam nebol nikto,“ doplnila psychologička Svetlana.

Prevrat a majdan

A ďalším dôvodom masových protestov bola zrejme správa Slovenskej informačnej služby (SIS), ktorá pár dní pred demonštráciami začala upozorňovať na to, že na Slovensku sa vraj chystá štátny prevrat či majdan – podobne, ako bol v roku 2014 na Ukrajine, čo postupne viedlo až k súčasnému ozbrojenému konfliktu s Ruskom.

Vláda začala ukazovať prstom na to, že tento údajný prevrat majú plánovať istí zahraniční agenti, neskôr sa to zúžilo na skupinu z Ukrajiny, následne k nej koaliční predstavitelia pridali jednotku gruzínskych légií a stále neprezentovali nijaké relevantné dôkazy. Situácia doviedla až k vyhosteniu nemenovaného občana Ukrajiny zo Slovenska.

„Určite nie je pravda, že by Ukrajinci mali prsty v nejakom slovenskom prevrate,“ stručne zhodnotila Natalia. Podľa Helen Fico vedie „nesprávnu politiku, odvracia sa od Západu a to sa mnohým nepáči“. Preto si myslí, že davy vyšli na námestia. Nie preto, že by tu niekto niečo organizoval zo zahraničia.

„My sme boli aktívnymi účastníkmi revolúcie dôstojnosti na Ukrajine v roku 2014, preto rozumieme, že také zhromaždenia nemôžu prebiehať bez vôle ľudí,“ zhodnotila utečenka, ktorá sa na slovenských demonštráciách nezúčastnila.

 Vojna a budúcnosť

Aktuálne to sú už tri roky, čo Moskva spustila svoju nezákonnú inváziu, jej vojská vpadli na územie suverénnej Ukrajiny a začalo sa chladné vraždenie, zabíjanie či boje trvajúce až dodnes. Po inaugurácii Donalda Trumpa za 47. prezidenta USA sa však začalo hovoriť o tom, že koniec bojov sa možno už blíži. Republikán si na ukončení vojny totiž staval svoju kampaň.

Trump má sľuby, no to, či ich naplní, záleží od rozhovorov s mnohými predstaviteľmi vrátane Zelenského a Putina. Mnohí Ukrajinci žijúci na Slovensku si pritom myslia, že vojna sa neskončí. Podľa Svetlany aj po ukončení bojov s Ruskom budú v krajine ešte roky pretrvávať politické nepokoje a ani Ksenia neverí, že sa všetko môže tak ľahko ukončiť.

 „Vojna sa môže skončiť, keď Rusko odíde. Ukrajina nemusí riešiť nič s plynom či tranzitom. Rusko musí odísť domov a všetko sa skončí. Obviňovať Ukrajinu a hovoriť jej, že sa musí vzdať teritórií, nemá žiadny zmysel a je to hlúposť. Ja to nechápem,“ uviedla Ksenia na margo často pretláčaných mierových plánov.

„Chceli by sme sa vrátiť, ale nemôžeme. Rusi nám zobrali všetko – dom, biznis, prácu. Na Slovensku som s manželom a dvomi detičkami, dcérka ide na strednú školu, syn už skončil univerzitu a pracuje. Myslím si, že tu zostaneme a nemáme ani až tak na výber,“ zhodnotila Natalia, ktorá utiekla z Chersonu.

Svetlana podotýka, že jej chlapci sú tínedžeri a nechce, aby išli bojovať do krvavej vojny. „Vzdelávajú sa tu a nepoznajú už ukrajinskú gramatiku. Ak by sa vojna skončila, chcela by som tu zostať kvôli nim. Už si tu vytvárajú život,“ vysvetlila.

 Život na Slovensku

Ksenia podotýka, že jej rodina sa na Slovensku neusadila s očakávaním, že jej niečo „spadne z neba“ a snaží sa o seba postarať najlepšie, ako to ide. Spolu s manželom pracujú, začleňujú sa do spoločnosti. „Cítime trošku úzkosť, keď počujeme od Slovákov, že chcú sami z tejto krajiny odísť. Pre nás by šlo už o tretí odchod,“ vysvetlila.

„Pred tromi rokmi sme sa museli takto sťahovať už druhýkrát. Najprv z Donbasu a potom, keď Rusko spustilo veľkú vojnu, z Ukrajiny do iného štátu. A tak sa trošku bojíme ďalšieho odchodu. Nám sa tu páči a dúfame, že tu zostaneme,“ doplnila.

 Natalia má rovnaké ambície, aj keď pripúšťa, že za bývalej vlády mala pocit väčšej solidarity a necítila takú mieru agresivity voči ukrajinským utečencom. „Predtým, ako nastúpila nová vláda, nebolo na internete toľko negatívnych informácií,“ hovorí s tým, že po Ficovom nástupe sa zintenzívnil naratív o Ukrajincoch ako nepriateľských ľuďoch.

Aj Helen si v Liptove pred poslednými voľbami všimla nárast protiukrajinských nálad. Obáva sa, že sa to môže ešte zhoršiť. „Poškodilo by to bezpečný a komfortný pobyt Ukrajincov na Slovensku. Akonáhle bude Ukrajina bezpečná, plánujeme sa tam vrátiť,“ doplnila.

Psychologičku Svetlanu žijúcu v Bratislave na Slovensku prekvapila zaostalosť a zanedbanosť niektorých oblastí. No keďže jej deti tu už začali žiť svoje životy, chcela by zostať. „V školách sa vôbec neučí logicky rozmýšľať. Vzdelávanie a medicína sú na nízkej úrovni,“ zhodnotila.

Slovensko sa jej ale v princípe páči a nesúhlasí skôr s politickým smerovaním. „Nepozdáva sa mi, čo vaša vláda robí s vami, nie len s nami (Ukrajincami, pozn. red.),“ upozornila.

„Ďakujem celému Slovensku, možno nie vláde, ale ľuďom. Pomohli nám prežiť, postaviť sa na nohy, zachrániť životy našim deťom, a keď niekto hovorí, že tu Ukrajinci robia blbosti, sú to len politické hry,“ uzavrela psychologička. Na Slovensku by aspoň najbližšie štyri roky chcela zostať aj mladá študentka Mirka./agentury/

 X X X

 Mladá Američanka vyhodila z okna hotelu v Paríži novorodenca, dieťa neprežilo

V Paríži dnes zomrel novorodenec, ktorého jeho matka vyhodila z okna hotela. Mladá žena pôvodom zo Spojených štátov bola odvezená do nemocnice, uviedla francúzska prokuratúra. O udalosti informoval server bulvárneho týždenníka Paris Match.

 Matka bábätko vyhodila z okna na druhom poschodí hotela v 20. obvode, oznámila prokuratúra. Incident sa podľa týždenníka stal okolo šiestej hodiny ráno. Svedkovia, ktorých upozornil krik, rýchlo spustili poplach. „Novorodencovi bolo poskytnuté neodkladné ošetrenie, ale neprežil,“ dodalo prokuratúra.

Novorodenec bol zabalený v látke a mal stále ešte pupočnú šnúru, uviedla s odvolaním sa na zdroj z polície agentúra AFP.

 Žena, podľa policajného zdroja len 18-ročná, bola prevezená do nemocnice, kde sa má kvôli pôrodu podrobiť operácii, uviedla prokuratúra. Na Američanku bola zároveň uvalená policajná väzba. Prokuratúra preveruje možnosť, že žena tehotenstvo zapierala./agentury/

 Predstavitelia severských a pobaltských krajín zdôraznili dôležitosť posilnenia ukrajinskej obrany pre európsku bezpečnosť.

Severské a pobaltské krajiny sa v pondelok tri roky od začiatku ruskej invázie na Ukrajinu zaviazali zvýšiť vojenskú pomoc Kyjevu vrátane výcviku, zbraní a investícií do ukrajinského obranného priemyslu. TASR o tom píše podľa správy agentúry AFP.

„Výsledok vojny bude mať zásadný a dlhodobý vplyv na európsku a transatlantickú bezpečnosť,“ uviedli v spoločnom vyhlásení prezidenti Fínska, Litvy, Lotyšska a Ukrajiny a premiéri Dánska, Estónska, Islandu, Nórska a Švédska.

Nórsko v samostatnom vyhlásení oznámilo, že od ukrajinského obranného priemyslu plánuje uskutočniť nákupy v hodnote 3,5 miliárd nórskych korún (približne 300 miliónov eur). Ďalších asi 600 miliónov korún (51,5 miliónov eur) prisľúbila nórska vláda na nákup bezpilotných lietadiel a vývoj bezpilotných technológií pre Ukrajinu.

 „Vojenské a civilné potreby na Ukrajine sú obrovské. Posilnenie schopnosti ukrajinského obranného priemyslu dodávať vojenskú techniku na frontovú líniu je kľúčové,“ povedal nórsky premiér Jonas Gahr Store.

Dánsko prispeje aj na humanitárnu pomoc

Dánsko medzitým oznámilo, že prisľúbilo Ukrajine vojenskú pomoc vo výške dvoch miliárd dánskych korún (približne 268 miliónov eur) ako aj finančné prostriedky na humanitárnu pomoc a úsilie o obnovu krajiny.

„Musíme dať Ukrajine čo najsilnejšiu pozíciu,“ vyhlásila dánska premiérka Mette Frederiksenová. „Teraz musíme byť pevní. Dodať viac zbraní. Rýchlejšie. Darovať ukrajinskému obrannému priemyslu,“ dodala.

Frederiksenová ešte minulý týždeň zdôraznila, že Európa potrebuje masívne prezbrojenie v súvislosti s ruskou hrozbou. Kodaň sa zaviazala zvýšiť výdavky na svoju obranu v nasledujúcich dvoch rokoch o 50 miliárd korún (6,7 miliárd eur).

Švédsko investuje do protivzdušnej obrany

Švédska vláda sľúbila investovať 1,2 miliardy švédskych korún (107 miliónov eur) na nákup systémov protivzdušnej obrany pre Ukrajinu – vrátane vo Švédsku vyvinutých systémov RBS 70 a Tridon Mk2.

„Tieto systémy budú dôležitým doplnkom ukrajinských obranných síl a posilnia ich… protivzdušnú obranu. Ukrajina tak bude mať možnosť otestovať nové švédske zbraňové systémy na bojisku,“ povedal tamojší minister obrany Pal Jonson.

Estónsko vyhlásilo zvýšenie svojej pomoci pre Kyjev o 25 percent v porovnaní s pôvodným plánom a dodá mu aj 10.000 mínometných granátov. Lotyšsko sa zase zaviazalo Ukrajine dodať obrnené transportéry, drony a ďalšie vybavenie, aktuality.sk