Kričali na českého šéfa diplomacie v Londýne propalestínski študenti. Prednášku českého ministra zahraničia Jana Lipavského na londýnskej univerzite UCL v piatok popoludní prerušili propalestínski protestujúci z radov študentov. Po zhruba 20 minútach trvalého hluku minister sálu opustil. Lipavský v reakcii uviedol, že z univerzity odišiel na základe odporúčaní bezpečnostných zložiek. Bol pripravený prednášku dokončiť.
Šéf českej diplomacie v prvej časti hodinového programu na univerzite mal vystúpiť so zhruba pätnásťminútovým prejavom na tému českej zahraničnej politiky a úlohy kolektívnej pamäte. V závere prejavu, v ktorom sa začal venovať ruskej invázii na Ukrajinu, sa niekoľko študentov zdvihlo, začalo na ministra kričať, že je vojnový zločinec, a vykrikovať heslá ako „From the river to the sea, Palestine will be free“ (Od rieky k moru bude Palestína slobodná) alebo že Izrael je teroristický štát. Česko sa podľa nich podieľa na genocíde.
Minister zhruba dve desiatky minút čakal, či sa situácia upokojí. Na základe odporúčaní bezpečnostných zložiek následne sálu opustil núdzovým východom, keďže ďalší aktivisti zablokovali prístupové chodby. Šéf diplomacie tak napríklad nemohol ísť do inej prednáškovej miestnosti.
„Na základe odporúčaní bezpečnostných zložiek sme z univerzity odišli. Bol som pripravený dokončiť prednášku a odpovedať na otázky v diskusii,“ uviedol po odchode Lipavský.
Na sieti X následne minister uviedol, že nejde len o neho, ale v takejto situácii ide o bezpečnosť celej delegácie, ktorá s ním pricestovala. Zopakoval, že bol pripravený prednášku dokončiť a odpovedať na otázky publika. „Pár hlasných jedincov sa rozhodlo zvyšku posluchárne debatu neumožniť,“ dodal.
V pláne podľa programu na pôde School of Slavonic and East European Studies pri UCL bola po úvodnom štvrťhodinovom prejave ďalšia 15-minútová diskusia s politológom Seanom Hanleym. Následne mal Lipavský pol hodinu debatovať so študentmi. Diskusiu moderovala politologička Jessie Barton-Hronešová. Niektorí účastníci sa snažili protestujúcich upokojiť, situácia viedla aj k menším slovným prestrelkám.
Vojnu v palestínskom Pásme Gazy rozpútal vlani v októbri teroristický útok Hamasu a jeho spojencov na južný Izrael, pri ktorom ozbrojenci pozabíjali 1 200 ľudí a 251 ďalších odvliekli do Gazy ako rukojemníkov. V zajatí podľa Izraela zostáva 97 osôb, z toho 34 armáda vyhlásila za mŕtvych. Od jediného pokoja zbraní, ktorý na konci vlaňajšieho novembra trval iba týždeň a prepustených pri ňom bolo vyše 100 rukojemníkov, všetky ďalšie pokusy o dohodu, sprostredkované USA, Egyptom a Katarom, stroskotali. Minulý týždeň sa objavili v médiách správy, že Katar končí s úlohou sprostredkovateľa, kým Izrael a Hamas neprejavia „úprimnú vôľu vrátiť sa k rokovaciemu stolu“.
Pri odvetnej vojenskej ofenzíve Izraela v Pásme Gazy od vlaňajšieho októbra podľa údajov z piatka od ministerstva zdravotníctva ovládaného Hamasom zahynulo najmenej 43 764 Palestínčanov a ďalších 103 490 osôb bolo zranených. Údaje nerozlišujú medzi bojovníkmi Hamasu a civilistami, ktorých je však väčšina. Ďalšie tisícky tiel zrejme zostávajú pod sutinami zrútených budov.
X X X
Čína predbehla svet: Zaujala gigantickým dronom, ktorý môže slúžiť ako materské lietadlo
Podľa dostupných informácií by malo ísť o prúdový dron s maximálnou vzletovou hmotnosťou 10 ton.
V čínskom Ču-chaji na južnom pobreží provincie Kuang-tung sa od roku 1996 zhruba po 2 rokoch odohráva medzinárodná letecká výstava China International Aviation & Aerospace Exhibition, známa tiež ako Airshow China. Mocnosti sa tam predbiehajú v najnovších leteckých a raketových technológiách, pričom v posledných rokoch sa tam stále častejšie objavujú aj nové typy dronov.
Čína predviedla maketu pozoruhodného nového ťažkého dronu.
Jeho vzletová hmotnosť dosahuje celých 10 ton.Pravdepodobne môže slúžiť aj ako materské lietadlo pre kŕdle malých dronov. Na tohtoročnom ročníku, ktorý sa odohráva v dňoch 12. až 17. novembra (2024), Čína okrem iného predvedie maketu pozoruhodného nového ťažkého dronu, ktorý vzbudil značnú pozornosť. Podľa dostupných informáciíby malo ísť o prúdový dron s maximálnou vzletovou hmotnosťou 10 ton. Výrobcom dronu, ktorý médiá prezývajú „Jiu Tian,“ čiže „High Sky,“ je spoločnosť Aviation Industry Corporation of China (AVIC).
Na výstave je dron označený ako „SS-UAV,“ ale nie je jasné, čo by to malo konkrétne znamenať. Vzhľadom tento dron pripomína krížencov lietadiel Fairchild Republic A-10 Thunderbolt II Warthog a North American Rockwell OV-10 Bronco.
Údiv vzbudzuje predovšetkým maximálna vzletová hmotnosť dronu. 10 ton je naozaj veľa. Čína na rovnakej výstave v roku 2021 pôsobila rozruch s veľkým bojovým dronom CH-6, ktorý má maximálnu vzletovú hmotnosť 7,8 tony. Pre porovnanie, maximálna vzletová hmotnosť amerického dronu General Atomics MQ-9 Reaper v novej verzii s predĺženým doletom je necelých 6 ton.
Materské lietadlo pre kŕdle malých dronov?
Pokiaľ ide o výzbroj, na snímkach dronu sú viditeľné štyri pylóny, ktoré zrejme unesú pomerne veľké zbraňové systémy. Zatiaľ však nebolo upresnené, aké by to mali byť. Ďaleko najväčší záujem expertov ale vzbudil nenápadný nápis „Isomerism Hive Module“ na centrálnej časti dronu.
Samotný nápis je nezmyselný a ide zrejme o zlý preklad. Viac prezrádza pôvodný čínsky text. Ten naznačuje, že ide o modul, ktorý môže niesť a vypúšťať celé kŕdle malých dronov. Pokiaľ sú tieto domnienky správne, predstavuje nový čínsky dron „High Sky“ zásadnú technológiu, s ktorou bude nutné počítať. Západné armády nič podobné zatiaľ nemajú k dispozícii.
Čína už dlhší čas experimentuje s vypúšťaním kŕdľov malých dronov z rozmanitých platforiem vrátane stratosférických balónov. Ako ukazuje situácia počas ruskej invázie na Ukrajine, malé drony operujúce vo veľkých počtoch sa stávajú rozhodujúcou silou na bojiskách a armáda, ktorá ich dokáže rýchlo rozmiestniť na takticky významných miestach, bude mať značnú výhodu, aktuality.sk
X X X
Mal atentátnik komplicov a čo ešte musíme vedieť o streľbe na premiéra Fica v Handlovej? (otázky a odpovede)
V prípade pokusu o atentát na predsedu vlády by sa mal urobiť jeden dôležitý vyšetrovací úkon, upozorňoval Najvyšší súd pri rozhodovaní o väzbe pre strelca Juraja C. O vyšetrovaní udalosti presakuje málo informácií, ale pri zásahu ochranky už odhalili jednu chybu.
Od pokusu o atentát na premiéra Roberta Fica uplynulo šesť mesiacov. Obvinený 71-ročný dôchodca Juraj C. na neho vystrelil 15. mája po skončení výjazdového rokovania kabinetu v Handlovej päť rán. Predsedu vlády zasiahli štyri z nich, spôsobili mu zranenia brucha a ruky.
Po udalosti ho okamžite odviezli do miestnej nemocnice a neskôr ho hospitalizovali v banskobystrickej Rooseveltovej nemocnici, kde podstúpil viaceré operácie. Útočnika na mieste spacifikovali ochrankári, od začiatku vyšetrovania je vo väzbe. Krátko po obvinení ho umiestnili do väzenskej nemocnice v Trenčíne.
Prípad prekvalifikovali na terorizmus, pol roka po udalosti vám Aktuality.sk prinášajú otázky a odpovede o tejto kauze.
XJe vyšetrovanie atentátu na konci?
Zatiaľ nieprišli správy o tom, že by sa vyšetrovanie malo končiť. Právo na informovanie o priebehu vyšetrovania si vyhradila Generálna prokuratúra SR.
Jediný väčší odpočet doterajších vyšetrovacích úkonov urobil šéf prokuratúry Maroš Žilinka septembrastatusom na sociálnej sieti. Zhrnul v ňom, že vyšetrovacie orgány vypočuli viac ako stovku svedkov, podozrivého a neskôr obvineného atentátnika, urobili obhliadku miesta činu, dve domové prehliadky, požiadali o 18 znaleckých posudkov či odborných vyjadrení a vyžiadali si údaje o viac ako päťdesiatke bankových účtov.
Už predtým, konkrétne v auguste tohto roka, Žilinka obhajoval dĺžku vyšetrovania tým, že pri získavaní dôkazov sa robí množstvo úkonov prostredníctvom medzinárodnej justičnej spolupráce. Vyšetrovatelia napríklad žiadali informácie od spoločnosti Meta k účtom na Facebooku, ako aj majiteľov vyhľadávača Google, sídliacich v USA.
Prokuratúra zatiaľ nepovedala, kedy by sa vyšetrovanie mohlo skončiť.
„Vyšetrovanie prebieha plynule, pričom skončenie vyšetrovania závisí od viacerých faktorov a nie je v súčasnosti možné určiť termín jeho ukončenia,“ reagovala prokuratúra na otázky, ktoré sme jej adresovali vzhľadom na fakt, že na prípade sa pracuje už pol roka.
X Čo by mala polícia ešte urobiť?
Keď Najvyšší súd v septembri rozhodoval o väzbe pre atentátnika, vo svojom uznesení zhrnul aj doterajšie postupy vo vyšetrovaní a upozornil, že je potrebné zaoberať sa aj obranou obvineného Juraja C. Strelec tvrdí, že nemal v úmysle Roberta Fica zabiť – údajne ho chcel „iba“ ťažko poškodiť na zdraví, teda zraniť. Podľa súdu by mala polícia urobiť vyšetrovací pokus a preveriť, či by sa opis atentátnika mohol zhodovať s realitou.
„Za týmto účelom bude potrebné zabezpečiť bez zbytočných prieťahov znalecký posudok z odboru zdravotníctvo a farmácia na rozsah zranení, ktoré mali byť poškodenému spôsobené trestným činom,“ dodal Najvyšší súd v uznesení zo septembra 2024./
X X X
Ruský Gazprom od soboty zastaví dodávky plynu do Rakúska. Čo to spraví s cenami?
Ruská štátna spoločnosť Gazprom prestane od soboty od 06:00 SEČ dodávať zemný plyn do Rakúska. Gazprom to oznámil rakúskej firme OMV, ktorá plyn odoberá. Postup Gazpromu je reakciou na krok spoločnosti OMV, ktorá Gazpromu pozastavila platby, aby získala sumu, ktorá jej bola priznaná v arbitráži.
Spoločnosť OMV na platforme stredoeurópskeho plynárenského uzla uviedla, že ju Gazprom informoval, že dodávky v sobotu ráno zníži na nulu. Podľa agentúry Reuters by to mohlo znamenať koniec posledných dodávok ruského plynu do Európskej únie.
Na skutočnosť, že hrozí zastavenie dodávok ruského plynu cez Ukrajinu ešte pred koncom roka práve v dôsledku arbitrážneho konania proti Gazpromu, upozornila spoločnosť OMV už vo štvrtok. Firma sa podľa svojho vyjadrenia na možné zastavenie dodávok z Ruska dlhší čas pripravuje. Má zabezpečenú prepravnú kapacitu z Nemecka a z Talianska, ako aj dlhodobé kontrakty s ďalšími dodávateľmi plynu. Môže dodávať aj skvapalnený zemný plyn (LNG) z Holandska.
Súd OMV priznal aj odškodné 230 miliónov eur. Rakúska spoločnosť sa domáhala náhrady za nepravidelné dodávky plynu a úplné zastavenie dodávok do Nemecka v auguste 2022. OMV navyše s ruskou štátnou spoločnosťou vedie niekoľko ďalších sporov.
„Od zajtra tak v EÚ zostanú už len dve krajiny, ktoré do významnejšej miery potrubne odoberajú ruský plyn, a to Slovensko a Maďarsko. Niektoré krajiny EÚ však odoberajú ruský skvapalnený plyn dodávaný námornou cestou,“ informoval ČTK hlavný ekonóm Trinity Bank Lukáš Kovanda.
Ide predovšetkým o Francúzsko, Belgicko a Španielsko. „Ak prirátame ešte odbery ropy, je v EÚ najväčším dovozcom ruských fosílnych energií Francúzsko,“ dodal Kovanda. Na druhom mieste za Francúzskom je Rakúsko.
Do Rakúska zatiaľ z Ruska cez Ukrajinu prúdilo 7 400 megawatthodín za hodinu, čo zodpovedá približne piatim terawatthodinám za mesiac.
Rakúsko je jednou z mála európskych krajín, ktoré sú stále závislé od ruského plynu, zatiaľ čo väčšina Európy už znížila dovoz po začatí ruskej vojenskej invázie na Ukrajinu z februára 2022. Počíta sa s tým, že na konci roka skončí platnosť zmluvy o tranzite ruského plynu do EÚ cez Ukrajinu, pretože Ukrajina nemá záujem na jej predĺžení.
X X X
Boris Kollár: Sme krajina užitočných idiotov? Vraciam sa
Boris Kollár prirovnáva na Facebooku Slovensko k psychiatri, porovnáva sa s Robertom Ficom a pýta sa či sme „krajina užitočných idiotov“. Pomaly skúša, či sú jeho voliči pripravení na jeho návrat.
Bolo približne mesiac po voľbách, keď sa Boris Kollár postavil zo stoličky predsedu parlamente a prenechal ju Petrovi Pellegrinimu. Z tohto postu neodišiel dobrovoľne.
Jeho hnutie Sme rodina v minuloročných voľbách utrpelo drvivú porážku. Hlas mu dalo iba 2,2 percenta voličov. Hnutie predbehla dokonca aj krajne pravicová Republika, Maďarská aliancia či Demokrati s Eduardom Hegerom. S takým výsledkom nemalo nárok ani na príspevok zo štátu.
Po debakli, ktorý Kollár pripisuje silnej antikampani voči jeho osobe, odovzdal moc v Národnej rade v pokoji. „Nech vaše rozhodnutia a kroky posunú celú našu spoločnosť vpred. Ďakujem vám za pozornosť,“ prihovoril sa poslancom parlamentu, vypol mikrofón a odišiel z rokovacej sály.
X X X
Dolinková si našla nové miesto, údajne smeruje do Prezidentského paláca
Zuzana Dolinková, ktorá 10. októbra skončila na poste ministerky zdravotníctva, má údajne nové miesto. Prezidentský palác to nekomentuje, Pellegrini sa v minulosti vyjadril, že aktívnych politikov v poradnom tíme mať nebude.
Prezident Peter Pellegrini prijíma demisiu ministerky zdravotníctva Zuzany Dolinkovej v Prezidentskom paláci v Bratislave vo štvrtok 10. októbra 2024.
Po jej demisii 4. októbra sa dlhšie špekulovalo o jej ďalšom pracovnom zaradení. Sama totiž odmietla nastúpiť do parlamentu a neuplatnila si tak poslanecký mandát. Špekulovalo sa o tom, že exministerka dostala ponuku v štruktúrach Organizácie Spojených národov (OSN), konkrétne vo Svetovej zdravotníckej organizácii.
Prezident mlčí, aktívnych politikov nechcel Podľa informácií Pluskyby sa mala bývalá šéfka zdravotníctva stať poradkyňou prezidenta Petra Pellegriniho. Pluska uviedla, že informáciu o novom pôsobisku exministerky má zo zdroja, ktorý je údajne „dobre informovaný“.
Prezidentský palác túto informáciu nekomentuje. Prezident Pellegrini sa v minulosti vyjadril, že neplánuje mať za poradcov aktívnych politikov. Dolinková je stále členkou a podpredsedníčkou Hlasu, hoc nevykonáva už ani post ministerky zdravotníctva a neprevzala si ani mandát poslankyne. Je otázne, či ju Pellegrini bude brať ako aktívnu političku, alebo nie. S otázkami sme sa obrátili aj na stranu Hlas.
Líder Hlasu Matúš Šutaj Eštok sa po jej odchode vyjadril, že Dolinková zostáva podpredsedníčkou Hlasu, kde sa bude odborne venovať zdravotníctvu. „V tejto chvíli cítim, že si potrebujem získať istý odstup od politického kolotoča a tlaku, ktorému som čelila počas vykonávania funkcie ministerky, a rozhodnúť sa o ďalšom mojom pôsobení,“ vyjadrila sa po demisii Dolinková na Instagrame.
Pellegrini tak nedávno reagoval tak na informáciu, či bude Forró jeho poradcom. Práve s Maďarskou alianciou mal v minulosti rokovať. „Áno oslovil a budú o tom rokovať,“ reagovala ešte v polovici júna hovorkyňa Maďarskej aliancia Eva Pálinkás na otázku, či Pellegrini oslovil Forróa v rámci vznikajúceho poradcovského tímu pre národnostné menšiny. Maďarská aliancia upresnila, že poradcom by sa mohol stať niekto z ich strany, na kom sa zhodnú.
Radiť mu v oblasti kultúry mal aj Jozef Banáš, no nakoniec ponuku odmietol. Odvtedy je okolo poradcovského tímu prezidenta Pellegriniho ticho. Oficiálne sú známe len tri mená – diplomat a bývalý minister zahraničných vecí Ján Kubiš je poradcom pre zahraničné otázky a medzinárodnú politiku, právnik a profesor európskeho práva Miroslav Slašťan je poradcom pre právne otázky a po Pellegriniho boku je aj podnikateľ a spoluzakladateľ slovenského startupu Andrej Krúpa ako poradca pre inovácie a technológie. Prezidentka Zuzana Čaputová mala vo svojom tíme desať poradcov, jej predchodca Andrej Kiska sedem vrátane hovorcu./agentury/
X X X
Tvár odvahy a ľudskosti? Zverejnené dokumenty vykresľujú Dubčeka ako poslušného prisluhovača režimu
Dubček ako prvý tajomník Ústredného výboru Komunistickej strany Československa nehodlal vybudovať v Československu nový systém. Ten, ktorý sa presadil po puči v roku 1948, mal ostať kontinuálne zachovaný a mal sa len upraviť. Nebol to pokus o nejakú sociálnodemokratickú cestu, všetko mala ďalej riadiť komunistická strana verná Sovietskemu zväzu.
Alexander Dubček ja často považovaný za symbol Pražskej jari. Ľudia si ho pamätajú ako politika, ktorý sa snažil o komunizmus s ľudskou tvárou. Aspoň tak sa to javí z reputácie, ktorú na verejnosti požíva aj 32 rokov po smrti. V archívoch sa však nachádzajú nezverejnené či málo spomínané dokumenty, ktoré na jeho prívetivú tvár vrhajú nové svetlo. Zverejnili ich v knihe Občan Dubček, ktorej autorom je spisovateľ a súčasný poslanec NR SR Jozef Hajko.
„Dubček ako vedúci tajomník Krajského výboru Komunistickej strany Slovenska v Západoslovenskom kraji mal v rukách osudy konkrétnych ľudí. V roku 1960 napríklad riadil násilné odstránenie posledných rehoľných sestier z nemocníc. Bola to úloha, ktorú nariadilo priamo celoštátne komunistické ústredie,“opisuje v knihe autor.
Ako sa ďalej v knihe píše, tento príbeh mal dôsledne pripravenú predohru. V júni 1960 sa komunisti rozhodli nadobro vyhnať rehoľné sestry zo slovenských nemocníc. V zdravotníckych zariadeniach po nich malo ostať iba pomenovanie sestra, ktoré tam prišlo práve s nimi. Zbaviť sa obetavých a nezištných zdravotníckych pomocníčok by komunisti neváhali už v roku 1950, keď uskutočnili akciu R zameranú na rozprášenie ženských reholí. Narazili však na problém – nemal ich kto nahradiť, keďže tvorili až 70 percent personálu. A tak ich z ich miest vytláčali postupne, s tým, ako do zdravotníctva prichádzali absolventky komunisticky a ateisticky indoktrinovaného školstva. Rehoľné sestry, nech sa starali o pacientov akokoľvek obetavo, mali zmiznúť, do nového režimu sa totiž už nehodili.
Akciu dostali na starosť miestne štruktúry. V polovici júna 1960 doručili na rokovanie predsedníctva krajského výboru Komunistickej strany Slovenska v Bratislave materiál s názvom Správa o obmedzení a odsune rehoľníc zo zdravotných zariadení Západoslovenského kraja. Prítomní ho odklepli, potom už nasledovalo len samo riešenie. Vyhnanie z nemocníc sa týkalo 85 rehoľných sestier zo západného Slovenska. Zvyšných 15 dočasne využili tam, kde nechcel nikto pracovať. Táto stovka rehoľníc bola už torzom takmer desaťnásobného počtu z roku 1950. Vtedy sa ich nachádzalo na celom Slovensku ešte zhruba 1 600, pričom viac ako polovica z nich pôsobila na území západného Slovenska.
A ako zdôvodnila vládna moc vyhnanie zvyšku rehoľných sestier? V spomenutom materiáli vyhotovenom na základe unesenia Ústredného výboru Komunistickej strany Československa o „odsune náboženského vplyvu zo zdravotných zariadení“, bolo neakceptovateľnou snahou rehoľníc v službe „idealisticky ovplyvňovať pacientov a zdravotníckych pracovníkov“. Pacientov vraj sústavne nabádajú k náboženským obradom a „takto rozširujú a upevňujú nášmu zriadeniu škodlivý a reakčný idealistický svetonázor“.
Na spomínanom júnovom zasadnutí predsedníctva bratislavského krajského výboru Komunistickej strany Slovenska, kde sa rozhodlo o tejto akcii, sa zúčastnilo 13 ľudí – na čele s vedúcim krajským tajomníkom Alexandrom Dubčekom.
Často sa hovorí, že vtedajší režim bol založený na nútenej poslušnosti. A tu naozaj vidíme, že verdikt prišiel zhora, priamo z celoštátneho komunistického ústredia. Miestni riadiaci komunisti vrátane Dubčeka mali príkazy počúvať bez reptania. Ak však zoberieme vážne neskoršie Dubčekove slová, kde sa o veriacich a cirkvách vyslovuje zmierlivo, potom musel v tie letné dni roka 1960 konať proti vlastnému presvedčeniu,“píše v knihe jej autor Jozef Hajko.
S čím všetkým Alexander Dubček navzdory svojmu deklarovanému presvedčeniu súhlasil a o akých konkrétnych akciách zameraných proti odporcom režimu vedel, sa dočítate v knihe Občan Dubček.
X X X
Izrael pri útoku na Irán zničil tajné jadrové laboratórium
Zničené zariadenie Tálekán-2 bolo súčasťou vedeckého projektu AMAD.
Pri izraelskom útoku na iránske vojenské objekty z 25. októbra bolo zničené aj zariadenie na vývoj jadrových zbraní neďaleko Teheránu. TASR o tom informuje na základe správy amerického webu Axios odvolávajúceho sa na nemenovaných izraelských a amerických predstaviteľov.
Podľa nich ide o zariadenie Tálekán-2 nachádzajúce sa v areáli vojenského komplexu Párčín, ktorý leží približne 30 kilometrov juhovýchodne od hlavného mesta Iránu. Bol súčasťou vedeckého projektu AMAD, ktorý sa podľa Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu (MAAE) začal v roku 1989 a bol ukončený v roku 2003. Izrael však tvrdí, že projekt pokračuje a jeho cieľom je vyvinúť jadrovú zbraň. Irán jeho existenciu poprel.
Jeden z bývalých izraelských predstaviteľov informovaný o útoku pre Axios uviedol, že útok zničil sofistikované vybavenie používané na vývoj plastických trhavín, ktoré obklopujú urán v jadrovej zbrani a sú potrebné na jeho odpálenie.
X X X
Izrael pri útoku na Irán zničil tajné jadrové laboratórium
Zničené zariadenie Tálekán-2 bolo súčasťou vedeckého projektu AMAD.
Pri izraelskom útoku na iránske vojenské objekty z 25. októbra bolo zničené aj zariadenie na vývoj jadrových zbraní neďaleko Teheránu. TASR o tom informuje na základe správy amerického webu Axios odvolávajúceho sa na nemenovaných izraelských a amerických predstaviteľov.
Podľa nich ide o zariadenie Tálekán-2 nachádzajúce sa v areáli vojenského komplexu Párčín, ktorý leží približne 30 kilometrov juhovýchodne od hlavného mesta Iránu. Bol súčasťou vedeckého projektu AMAD, ktorý sa podľa Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu (MAAE) začal v roku 1989 a bol ukončený v roku 2003. Izrael však tvrdí, že projekt pokračuje a jeho cieľom je vyvinúť jadrovú zbraň. Irán jeho existenciu poprel.
Jeden z bývalých izraelských predstaviteľov informovaný o útoku pre Axios uviedol, že útok zničil sofistikované vybavenie používané na vývoj plastických trhavín, ktoré obklopujú urán v jadrovej zbrani a sú potrebné na jeho odpálenie.
X X X
Andrej Kiska prehovoril o tom, ako mu pomáhala ochranka aj o tom, či mal ponuku na zmier s Robertom Ficom
Podľa schváleného zákona zaniká bývalému prezidentovi nárok na plat, keď ho právoplatne odsúdia za spáchanie úmyselného trestného činu. Andrej Kiska sa plánuje obrátiť na súd aj pre uznesenie národnej rady, ktoré označuje jeho výhru v prezidentských voľbách pred 10 rokmi za nečestnú.
Andrej Kiska prišiel o doživotnú rentu, ktorú poberajú všetci doterajší prezidenti a prezidentka. Nárok na ňu má hlava štátu automaticky po dokončení funkčného obdobia, rovnako ako má nárok na ochranku a vozidlo.
Exprezident krok označuje za politickú pomstu zo strany premiéra Roberta Fica. „Ja som ho nedal kedysi na Ústavný súd, voči mne utrpel porážku vo voľbách, do mojich rúk musel podať demisiu. Toto sú porážky, ktoré nespracoval v sebe,“ hovorí v rozhovore pre Aktuality.sk
Dôvodom straty je tzv. lex atentát, podľa ktorej nárok na približne štvortisícový mesačný príspevok zaniká politikovi v prípade právoplatného odsúdenia za úmyselný trestný čin.
Bývalú hlavu štátu koncom októbra uznal za vinnú odvolací súd v prípade prečinu daňového podvodu. Kiskova firma neoprávnene požadovala vrátenie DPH vo výške viac ako 155-tisíc eur za náklady na prezidentskú kampa.
X Prezidentská kancelária včera oznámila, že vám pozastavila vyplácanie renty, na ktorú majú nárok všetci bývalí prezidenti po skončení funkcie. Ide o mesačný príspevok vo výške poslaneckého platu, teda 4076 eur. Čo to pre vás znamená?
Ja nežijem z prezidentskej renty. Mal som to šťastie v živote, že som si zarobil na to, aby som sa bez problémov uživil. Tu ide o princíp, nie o rentu.
Viete, ja som dal jeden milión na Dobrého anjela, 600-tisíc som dal na projekt Romade, rozdával som celý prezidentský plat. A tu teraz idú ľudia ako Robert Fico, ktorý si s ministrami navýšil platy, mne siahať na rentu.
Ide o dodržiavanie zákona a podľa mňa ide o jasnú retroaktivitu k čomu sa už vyjadrovali aj niektorí znalci ústavného práva. Retroaktívne nariadenia by mali byť neplatné.
X Spolu s rentou majú prezidenti k dispozícii vodiča a ochranku. Využívate ich služby?
Sú situácie, keď ich nevyužívam a musím podpísať reverz, že sa vzdávam ochranky, že idem napríklad do zahraničia alebo niekde na vlastné riziko.
X V akých situáciach je pre vás dobré, aby ste mali ochranku. Budete v prípade oboratia žiadať Úrad pre ochranu ústavných činiteľov, aby vám ochranu opäť udelil?
Sú situácie, kedy si poviem, že je dobré, že je so mnou ochranka. Veľa chodím po Slovensku a nenávisť vyvolávaná Ficom a jeho partiou žne svoje ovocie a pohľady niektorých ich prívžencov hovoria za všetko. Ochranka je možno práve tá brzda, ktorá bráni prechodu od skrytej nenávisti k fyzickému útoku.
X Čakali ste, že bude lex atentát použitý voči vám?
Táto koalícia ma nedokáže už prekvapiť ničímVáš právny zástupca Peter Kubina hovorí, že na súd na obrátite potom, čo prejde splatnosť prvej nevyplatenej dávky. Riešili ste spoločne aj iné možnosti, ako sa brániť?
V článku sa po odomknutí dozviete, aktulity.sk
X X X
Slovensko 35 rokov od konca komunistickej nadvlády nekvitne, ale vädne (názor Ivana Štefanca)
V politickej úrovni sa nepohneme bez spolupráce konzervatívcov a liberálov. Dnes by kultúrno-etické rozdiely mali ustúpiť spoločnému záujmu
Autor je čestným prezidentom SME Europe a bývalým poslancom Európskeho parlamentu.
V týchto dňoch si pripomíname 35 rokov od pamätného Novembra 1989, ktorý znamenal porážku komunistickej nadvlády jednej strany a práva na ich jedinú pravdu, diktovanú z Moskvy a zabezpečovanú okupačnými vojskami. Odvtedy sa 35 rokov učíme spravovať naše vlastné veci.
Prvá časť tohto obdobia bola poznamenaná delením štátu a vytváraním nových inštitúcií, ale aj divokou privatizáciou a stopkou na našej európskej ceste. V druhej časti sme okolie nielen dobehli (vstup do EÚ a NATO), ale aj predbehli (vstup do eurozóny) a inšpirovali. Bolo to ekonomickými reformami a osobitne tou daňovou.
Tá znamenala zjednodušenie systému a zníženie priamych daní. Po nich nasledovalo lavínovité znižovanie priamych daňových sadzieb v strednej Európe a dokonca aj v Nemecku. Pozitívne ekonomické a spoločenské dôsledky boli zrejmé a viditeľné. Tretiu časť tohto obdobia však charakterizuje stagnácia a zaostávanie za našim okolím.
Ekonomicky zaostávame
Dnes naša vlasť nekvitne, ale vädne. Ekonomické zaostávanie najlepšie dokumentuje fakt, že v reálnej ekonomickej výkonnosti sme na predposlednom mieste z desiatky krajín, s ktorými sme spoločne vstupovali do EÚ a predbiehajú nás už aj krajiny, ktoré do únie vstúpili neskôr (Rumunsko a Chorvátsko).
X X X
Domácnosti už očakávajú horšie časy. Začali reagovať na príchod vyššej DPH, nových daní a citeľného zdražovania
Nečakané spomalenie a prekvapenie pre ekonómov. Rast slovenskej ekonomiky citeľne spomalil, ukazujú nové dáta od štatistického úradu. Hrubý domáci produkt za posledné tri mesiace narástol medziročne iba o 1,2 percenta, pričom za predošlý kvartál rástol až dvojpercentným tempom. Ide o najslabší štvrťročný rast za posledný rok.
Slovami štatistikov, „slovenská ekonomika výrazne stratila na dynamike zo začiatku roka“. Ide zatiaľ iba o rýchly odhad, čiže ešte sa to bude revidovať, no už teraz je zrejme cítiť, že sa niečo deje. A to niečo je slabnúca spotreba a míňanie domácností. Tie stále ťahajú aj vyše jednopercentný rast, no oveľa menej ako ekonómovia čakali
„Rast slovenskej ekonomiky v treťom štvrťroku sklamal. Leto tak len potvrdilo, že slovenskej ekonomike postupne dochádza dych,“ komentuje nové čísla analytik UniCredit Bank Ľubomír Koršňák.
„Tempo rastu bolo pod našimi očakávaniami a aj trhovým konsenzom,“ hovorí analytik Slovenskej sporiteľne Marián Kočiš.
Slabšia spotreba domácností môže naznačovať, že ľudia už očakávajú reálny vplyv konsolidačných opatrení vo svojich peňaženkách. Od nového roka totiž stúpne DPH z 20 na 23 percent, dôchodcovia dostanú menej na rodičovskom dôchodku a mnohí rodičia dostanú menej na daňovom bonuse na dieťa. Od apríla začne navyše platiť transakčná daň pre podnikateľov a živnostníkov, pričom mnohí odborníci očakávajú, že firmy prenesú svoje zvýšené náklady na zákazníkov. To v konečnom dôsledku iba predraží nákupy tovarov a služieb pre bežných ľudí.
Do toho prichádza vyššia inflácia, ktorá po lete znova nabrala na obrátkach a za október už prekročila 3 percentá. Prirátajme k tomu ešte slabší rast platov, z ktorých táto stúpajúci rast cien nahlodáva, a vzniká mix faktorov, ktoré utlmujú spotrebu domácností.
„Entuziazmus z uvoľnenia napätých rozpočtov domácností asi postupne opadával a ľudia si začínali pravdepodobne viac strážiť svoje výdavky,“ komentujú situáciu ekonómovia Národnej banky Michal Doliak a Viera Mráziková.
Analytik 365.bank Tomáš Boháček hovorí, že „potenciál domácej spotreby sa vyčerpáva“. Aj keď spomínaná spotreba domácností ťahá náš ekonomický rast, citeľne zoslabla. „Potenciál podpory ďalšieho rastu ekonomiky zo spotreby domácností sa znížil a čiastkové údaje ukazujú, že výdavky sa začínajú znižovať,“ hovorí.
Očakáva však, že ľudia pred príchodom vyššej DPH znova začnú míňať, aby si nakúpili do zásoby. „Podľa našich odhadov, však v priebehu posledného štvrťroka budú výdavky domácností opäť rásť – možno až nad potenciál vyplývajúci z rastu reálnych miest, a to z dôvodu predzásobenia sa tovarom dlhodobej spotreby pred zvýšením sadzieb DPH od januára,“ myslí si Boháček.
Výhľad nie je bohvieaký
Analytici tak pre rok 2025 menia svoje odhady a znižujú predpokladaný rast slovenskej ekonomiky. Je to nielen kvôli konsolidačnému balíčku, ktorý zrazí spotrebu domácností dole, ale aj kvôli externému prostrediu. Konsolidačný balíček a vyššie ceny za plyn a elektrinu vytlačia infláciu až nad 5 percent, čo opäť ukrojí z výplat. Míňanie domácností sa tak spomalí.
„Z ekonomického rastu budúci rok bude uberať aj domáca konsolidácia verejných financií, ktorá zastaví oživenie spotreby a spomalí rast fixných investícií komerčného sektora“ hovorí Koršňák a pripomína, že v budúcom roku budú nabiehať nové investície ako baterkáreň v Šuranoch, výstavba košickej automobilky Volvo a dostavba 4. bloku Mochoviec, ktorý spraví zo Slovenska jadrovú veľmoc, keďže podiel elektriny vyrobenej z jadra by mala prekonať 80 percent.
Aj Marián Kočiš zo sporiteľne očakáva, že konsolidačný balíček bude v roku 2025 zníži rast našej ekonomiky. „Očakávame, že konsolidačné opatrenia, najmä tie, ktoré sa dotknú podnikateľského prostredia, budú mať v najbližších rokoch nepriaznivý vplyv na investičnú aktivitu a rast HDP,“ hovorí analytik.
Slovenská ekonomika je veľmi malá a otvorená, čo znamená, že to, ako sa darí našim obchodným partnerom – najmä Nemecku a Slovensku – má výrazný vplyv na situáciu u nás. Obzvlášť v Nemecku to nevyzerá dobre – priemysel sa borí s problémami a ekonomika takmer nerastie. „Kľúčový trh slovenských exportérov, Nemecko, naďalej hlási problémy a jeho priemysel zatiaľ stále neukazuje známky očakávaného oživenia, skôr naopak,“ hovorí analytik Koršňák.
Do toho sa na konci januára 2025 ujme moci nový americký prezident Donald Trump, ktorý sa vyhráža clami nielen Číne, ale aj Európe. Nemecko a Slovensko sú dve krajiny, ktoré do Spojených štátov vyvážajú najviac áut.
Ak Trump zavedie dovozné clá na autá, obe krajiny to pocítia. „Trumpom ohlasované zavedenie ciel na európske dovozy do USA bezpochyby zasiahne európsky priemysel, predovšetkým silné exportné ekonomiky na čele s Nemecko a jeho satelitmi. Slovensko ako extrémne otvorená ekonomika nové cla takisto negatívne pocíti,“ pokračuje Koršňák. Priamy negatívny vplyv sa podľa neho prejaví najmä v automobilovom priemysle, keďže jedenásť percent slovenských vývozov áut smeruje priamo na americký trh. Nepriamo slovenská ekonomika podľa Koršňáka pocíti zavedenie ciel cez spomalenie rastu najvýznamnejších obchodných partnerov ako Nemecko či Česko.
Inflácia zase na vzostupe
Do slabšieho rastu prichádza zase silnejšia inflácia. Štatistický úrad v piatok informoval, že ceny v októbri narástli za rok o 3,1 percenta. V marci tohto roka sa zdalo, že inflácia už klesla pod tri percentá a udrží sa nízko. No najnovšie dáta ukazujú, že zdražovanie nabralo na sile. A to najmä – neprekvapivo – najmä kvôli cenám potravín.
„Najvýznamnejší vplyv na vývoj inflácie mali naďalej vyššie ceny v odbore potraviny s nealko nápojmi o 5 %. Priplatili sme si najmä za oleje a tuky o 30,5 %, čo predstavuje najvýraznejšie zvýšenie v tomto roku. Zdražela aj zelenina o 13,3 %, ovocie o 11,9 % a nealkoholické nápoje o 4,3 %. Poklesli iba ceny mäsa o 0,5 %,“ uviedli v piatok štatistici.
Dovedna za 10 mesiacov tohto roka sa ceny medziročne zvýšili o 2,7 percenta.
Vianočné pečenie sa predraží najmä kvôli faktorom na svetových trhoch s cenami potravín. „Za zvýšením cien potravín vidíme najmä dôsledky vývoja na globálnych trhoch. Svetový index cien potravín ukázal silný septembrový nárast, medzimesačne o tri percentá, najmä vplyvom drahších svetových cien cukru a rastlinných olejov. Na ceny budú bezpochyby tlačiť aj domáce udalosti, napríklad početné problémy v slovenských chovoch hydiny v dôsledku vtáčej chrípky,“ vysvetľuje Marián Kočiš.
Kakao zdraželo za rok o pätinu, kvôli slabej úrode v štátoch západnej Afriky ako Ghana a Pobrežie Slonoviny.
Maslo zdraželo od priemeru posledného štvrťroka vlaňajška približne o jednu tretinu, dodáva Kočiš, kvôli nedostatku mlieka na európskom trhu.
Vajíčka zase zdražela vtáčia chrípka na farme v Dvoroch nad Žitavou, ktorá dodáva na tunajší trh od 10 do 15 percent celoročnej produkcie./agentury/
X X X
Ruská svetová deviatka sa nevie zmieriť s tým, že na Turnaji majsteriek hrala Češka Krejčíková. Prišla o nemalé peniaze
Medzi najpríjemnejšie prekvapenia nedávno skončeného turnaja majsteriek WTA patrila česká tenistka Barbora Krejčíková, ktorá sa prebojovala až do semifinále.
Účasť tohtoročnej wimbledonskej šampiónky, ktorá sa na záverečný turnaj sezóny prebojovala vďaka novému pravidlu, sa stala tŕňom v oku ruskej tenistky Darie Kasatkinovej.
Česká tenistka síce v rebríčku WTA bola až na dvanástej priečke, ale o účasť na podujatí, kde hrá osmička najlepších singlistiek a deblistiek, neprišla práve vďaka novinke z dielne WTA.
Víťazky tohtosezónnych grandslamových turnajov totiž majú po novom účasť na WTA Finals zaručenú, ak v rebríčku neopustia prvú dvadsiatku.
To sa nepáči ruskej teniske. Svetová deviatka Kasatkinová sa posťažovala, že postupový kľúč je neférový.
„Keď vyhráte grandslam, odmenou je predsa titul samotný. Ste šampiónkou, dostanete body, peniaze, ste slávny. Lenže toto je rebríček WTA Race.
Je to o tom, koľko bodov ste získali počas celej sezóny. Nemal by rozhodovať jeden vydarený grandslamový turnaj,“ povedala pre web Tennis365.com.
Ruska si na štedro dotovanom podujatí v saudskoarabskom Rijáde predsa len zahrala, keď v poslednom zápase Oranžovej skupiny nastúpila ako náhradníčka miesto zranenej Američanky Jessicy Pegulovej.
Jej súperkou bola Iga Swiateková, ktorú ruskú deviatku rebríčka zmietla z kurtu za 53 minút po výprasku 1:6, 0:6.
Napriek tomu si za zápas zarobila 225 000 dolárov. Organizátori na tohtoročnom WTA Finals skutočne nešetrili a hráčkam vyplatili viac ako 15 miliónov.
Žeby predsa len nešlo o princíp, ale o peniaze? Spomínaná Češka Krejčíková si za dve výhry v skupine prilepšila o viac ako milión dolárov.
Celková víťazka WTA Finals Coco Gauffová odletela domov do USA s istotou peknej odmeny vo výške takmer päť miliónov dolárov./agentury/