V Madride protivládny protest, požadovali predčasne volby. Kedy nastupí podobny protest v ČR? Co robí noví politici, motoristi, Šlachta a spol., SPD, ANO, odborári? Najlepší je Ďurčo zo SR. Velký bojovník

 Protest podporili pravicové strany a organizácie napojené na pravicu a krajnú pravicu. Tisíce ľudí v nedeľu protestovali v Madride proti vláde premiéra Pedra Sáncheza a požadovali predčasné voľby. Protestné zhromaždenie podporili pravicové strany, píše TASR s odvolaním sa na správu agentúry AFP. Protest organizovali skupiny napojené na pravicu a krajnú pravicu

Protest sa konal na madridskom námestí Plaza de Castilla, kde ľudia mávali španielskymi vlajkami a vyzývali premiéra na rezignáciu. Zhromaždenie pod heslom „za jednotu, dôstojnosť, právo a slobodu“ zorganizovali menej známe skupiny napojené na pravicu a krajnú pravicu. Protest podporila aj opozičná konzervatívna Ľudová strana a krajne pravicová strana Vox.

Rečníci kritizovali vládu za jej viaceré rozhodnutia vrátane schválenia amnestií pre katalánskych separatistov či korupčné škandály predstaviteľov vládnej Socialistickej strany a Sánchezovej manželky Begoni Gómezovej.

 Na protestnom zhromaždení sa podľa miestnych úradov zúčastnilo približne 25.000 ľudí. Organizátori odhadli účasť na približne 400.000 protestujúcich.

 Ľudia na námestí držali transparenty s nápismi ako „Strať sa Sánchez“ či „Sánchez ničí Španielsko“, nechýbali ani protimigračné heslá.

„Táto vláda ničí Španielov, zradila ich, klamala im… Bez ohľadu na to, čo hovorí vláda, Španieli sú dnes chudobnejší, ako keď sa k moci dostal Pedro Sánchez,“ povedal novinárom líder strany Vox Santiago Abascal.

Sánchez je pri moci od roku 2018. V súčasnosti stojí na čele krehkej menšinovej vlády, ktorá sa pri schvaľovaní zákonov spolieha na podporu katalánskych a baskických separatistických poslancov výmenou za ústupky, píše AFP, aktuality.sk

X X X

  Putin uviedol, že o vytvorení spoločnej meny skupiny BRICS sa zatiaľ neuvažuje

 Členovia BRICS pracujú na systéme výmeny finančných informácií.

O vytvorení spoločnej meny krajín BRICS sa podľa ruského prezidenta Vladimira Putina zatiaľ neuvažuje. TASR o tom informuje na základe správy agentúry TASS.

„Pokiaľ ide o spoločnú menu krajín BRICS, v súčasnosti o tejto otázke neuvažujeme, nie je zrelá. Mali by sme byť veľmi opatrní, v tejto súvislosti musíme konať postupne, bez náhlenia,“ povedal v piatok (18. 10) ruský líder na stretnutí so zástupcami popredných médií zo štátov skupiny BRICS.

Putin hovorí o možnostiach rozšírenia používania národných mien

Putin ďalej uviedol, že členovia BRICS v súčasnosti pracujú na vytvorení systému výmeny finančných informácií medzi svojimi centrálnymi bankami. Ten by mohol slúžiť ako alternatíva k medzinárodnému systému zúčtovania SWIFT, od ktorého je Rusko v dôsledku západných sankcií v súčasnosti odrezané. Skúmajú sa možnosti rozšírenia používania národných mien a vytvorenia nástrojov umožňujúcich bezpečnú spoluprácu členských krajín v tejto oblasti, dodal prezident.

 Zvažujeme možnosť využitia elektronických nástrojov. Je potrebné, a pracuje sa na tom, nadviazať vzťahy medzi centrálnymi bankami a zabezpečiť spoľahlivú výmenu finančných informácií, ktorá by bola nezávislá od tých medzinárodných nástrojov výmeny finančných informácií, ktoré zavádzajú určité obmedzenia z politických dôvodov a porušujú princípy globálnej ekonomiky,“ priblížil Putin.

 Ruský prezident bude v dňoch 22. až 24. októbra hostiť samit BRICS v ruskej Kazani. BRICS je pôvodné označenie spoločného hospodárskeho zoskupenia krajín Brazília, Rusko, India, Čína a Južná Afrika. Začiatkom tohto roka sa skupina rozšírila o štyroch nových členov z Afriky a Blízkeho východu – Spojené arabské emiráty, Irán, Egypt a Etiópiu.

Moskva prezentuje nadchádzajúci samit ako dôkaz, že snahy Západu o izoláciu Ruska pre jeho kroky na Ukrajine zlyhali. Rusko chce, aby s ním spolupracovali ďalšie krajiny na prepracovaní globálneho finančného systému a ukončení dominancie amerického dolára vo svete./agentury/

X X X

Aleksandar Vučič telefonoval s Putinom, poďakoval mu za dodávky plynu na nasledujúcu zimu

 Srbsko dostalo od Ruska dostatočné množstvo plynu na túto zimu.

Srbský prezident Aleksandar Vučič v nedeľu prvýkrát od mája 2022 telefonoval so svojím ruským kolegom Vladimirom Putinom. Informuje o tom TASR podľa správy agentúry AFP.

„Prezidentovi Putinovi som poďakoval za to, že zabezpečil, aby Rusko túto zimu dodalo Srbsku dostatočné množstvo plynu,“ povedal Vučič vo videoodkaze zverejnenom na sociálnej sieti.

Srbsko odsúdilo inváziu na Ukrajinu, ale nepridalo sa k sankciám voči Rusku

Srbsko je kandidátskou krajinou pre vstup do EÚ. Po začiatku ruskej invázie na Ukrajinu odsúdilo narušenie územnej celistvosti Ukrajiny, no nepridalo sa k západným sankciám voči Moskve.

 Vučič po telefonáte zopakoval, že Belehrad v otázke sankcií voči Rusku nezmení svoj postoj. „Srbsko neuvalí sankcie na Ruskú federáciu. To sa nezmení,“ uviedol.

Vučič a Putin telefonovali pri príležitosti osláv 80. výročia oslobodenia Belehradu spod nemeckej okupácie počas druhej svetovej vojny.

 Telefonát sa uskutočnil v čase, keď Moskva očakáva od Belehradu reakciu na pozvánku na summit zoskupenia BRICS, ktorý sa bude konať v Kazani od 22. do 24. októbra.

„Ak poviem, že idem do Kazane, bude to znamenať koniec európskej cesty Srbska. Ak poviem niečo iné, budú tvrdiť, že som zradil Rusov,“ povedal Vučič tento týždeň. Dodal, že svoje konečné rozhodnutie oznámi v pondelok, aktuality.sk

X X X

Fico: Milióny našiel Kamenický, na rade je Šaško. Nový šéf NR SR sa tak skoro nenájde,

Premiér Robert Fico podporil ministra zdravotníctva Kamila Šaška (Hlas) a zopakoval, že rozhodnutie exministerky Zuzany Dolinkovej (Hlas) rešpektuje, no nebude sa k nemu viac vyjadrovať. Pri konsolidácii boli práve zdravotníci jedným z troch rizík, ktoré musela vláda vyriešiť, teraz čakajú, ako sa zachovajú lekári. Lekárske odborové združenie (LOZ) uviedlo, že rozhodnutie oznámi v utorok. Hrozba výpovedí totiž stále trvá. Fico okrem iného hovoril o dôkazoch, že atentátnik bol prepojený na opozíciu, a potvrdil, že Slovensko nebude súhlasiť s vstupom Ukrajiny do NATO. Premiér o aktuálnej situácii hovoril v relácii ta3 V politike.

 Je Šaško pripravený zakročiť?

Premiér zdôraznil, že mu záleží predovšetkým na dobrom ohodnotení zdravotných sestier a stredného personálu a podporil tak ministra Šaška, ktorý povedal, že ich platov sa konsolidácia nedotkne. „Ministerstvo zdravotníctva je pod plnou politickou kontrolou strany Hlas. Pri menovaní nového ministra som nezaváhal ani sekundu. Opakujem, dnes je veľmi dôležité ustrážiť si stredný zdravotný personál, predpokladám, že tam bude tá výška zvýšenia platov taká, ako sa predpokladalo. Všade inde sa musia hľadať kompromisy,“ reagoval na kritiku LOZ.

 Fico predpokladá, že valorizácia platov stredného zdravotného personálu sa bude pohybovať okolo 9 a pol percenta. „Lex konsolidáciu“ nemôžeme podľa predsedu vlády považovať za niečo normálne a znova pripomenul, v akom stave zanechali verejné financie bývalé vlády. „Bolo potrebné verejné financie upratať, lebo boli v najhoršom stave v Európskej únii,“ povedal s tým, že pri konsolidácii ešte neskončili a hľadajú aj ďalšie zdroje, nielen tie pre ministerstvo zdravotníctva.

„Poďakujte sa pánovi Matovičovi, Hegerovi a Ódorovi,“ zopakoval s tým, že pri konsolidačnom balíku boli tri riziká – zdravotníci, samospráva a ceny energií. „Okrem základného balíka, ktorý sme museli prijať, sme tu mali tieto tri riziká. Dve máme za sebou, uvidíme, ako na to budú reagovať lekári,“ uviedol Fico s tým, že pomohli aj samosprávam sumou 50 miliónov a odpustením pôžičky vo výške 20 miliónov.

Minister Šaško našiel 100 miliónov eur pre zdravotníkov, väčší ústupok už možný nie je

 „Nespokojný lekár povie, že dá výpoveď. Keď sa budeme takto správať k štátu a pacientom, tak sa nikto nikam nedostane,“ uviedol. Poukázal na to, že lekári dostali aj vzdelanie zadarmo a ich platy sú podstatne vyššie ako priemerné platy v národnom hospodárstve. Fico ďalej povedal, že našli balík peňazí pre zdravotníctvo, ale zároveň očakáva, že minister zdravotníctva príde s opatreniami zvyšujúcimi efektivitu v rezorte.

„Ten balík peňazí našiel Laco Kamenický, on a jeho tím si na sto percent splnili úlohu, konsolidovali, urobili poriadok vo verejných financiách a sú pripravení v rámci možností reagovať na tri mimoriadne veľké riziká,“ uviedol. Podľa premiéra je teraz čas na ministrovi Šaškovi, aby prišiel s ďalšími riešeniami. „Je minister pripravený pristúpiť k centrálnemu nákupu, zaviesť terminály v súkromných ambulanciách, alebo ako sa postavíme k lekárom, ktorí majú 4 – 5 úväzkov?“ pýtal sa.

 Premiér nie je zodpovedný za všetko

Rozhodnutie Zuzany Dolinkovej (Hlas) plne rešpektuje a „džentlmensky“ sa nebude hrabať v minulosti. Fico odmietol, že zdravotníctvo má byť premiérska téma, podľa neho premiér nemôže byť zodpovedný za všetko. „Teda zrušme vládu a urobme z predsedu monarchu,“ hovoril. Dolinková okrem iného ako jeden z dôvodov svojej demisie uviedla, že necíti podporu premiéra a zdravotníctvo nie je premiérskou témou.

Premiérska téma podľa Fica nie je, že si pani ministerka pred odchodom niečo povie. „Mala plnú zodpovednosť, dnes je tu pán minister, ktorý má plnú zodpovednosť a ja ju nebudem za týchto ľudí preberať, kým to nie je nevyhnutné a nutné,“ uviedol. Premiér podľa neho preberá zodpovednosť vtedy, keď treba ministra odvolať.

Dolinková končí aj pre Kotlára: S nevedeckými faktami sa nedá bojovať

 Premiér sa budúci týždeň stretne so splnomocnencom vlády pre pandémiu Petrom Kotlárom, ktorého kroky a výroky kritizovala Dolinková. Povie mu, aby „teraz chvíľku nechal bokom filozofie, očkovanie“ a aby sa sústredil na miliardy, ktoré boli podľa premiéra vyhodené na „hlúpe nákupy zdravotníckych pomôcok, vakcín, ktoré nikto nepotreboval“.

Kotlár podľa Fica predložil správu, v ktorej tieto informácie neboli. „Mám právo urobiť nejaké opravné opatrenia,“ povedal Fico s tým, že nemôže Kotlárovu prácu neustále podrobne sledovať. Kotlára chce poslať na NKÚ a ďalšie inštitúcie, aby mu na to dali odpoveď. Ani s jednou z inštitúcií totiž zatiaľ nekomunikoval a za správu vydával svoj názor, ktorý pobúril odbornú verejnosť. „Ako je možné, že nám zostalo 5,1 miliónov vakcín nepoužitých? Kto to kupoval, aké boli provízie? Tu treba začať a potom ešte viac verejnosť pochopí, o čom tá konsolidácia je,“ povedal Fico.

  Správa o atentáte

Predseda vlády opäť označil atentátnika Juraja Cintulu, ktorý naňho v máji štyrikrát vystrelil, za „predĺženú roku opozície“. Poprel, že by disponoval správou o vyšetrovaní atentátu. Minister vnútra Matúš Šutaj Eštok tento týždeň povedal, že správu SIS o atentáte na premiéra si objednal Robert Fico. „Ak som pár dní po tom, ako som po prvý raz vystúpil na verejnosti, povedal, že to je politický aktivista, absolútne naviazaný na slovenskú opozíciu, za týmito slovami si absolútne stojím. Ale ja som si žiadnu správu neobjednával,“ dodal Fico.

Situácia v koalícii je stabilná

Premiér a šéf Smeru Fico k stavu v koalícii zdôraznil, že je stabilný. „Všetko, čo malo prejsť, prešlo v parlamente aj vo vláde,“ uviedol. Hlavným ukazovateľom je podľa neho schopnosť prijímať rozhodujúce opatrenia, či už cez nadpolovičnú väčšinu poslancov alebo obyčajnú väčšinu. „Mojou úlohou je držať stabilitu klubu Smer a ten stabilný je,“ povedal.

Čo sa týka otázky šéfa Národnej rady SR (NR SR), nemyslí si, že sa táto otázka vyrieši do konca roka. Líder Hlasu Matúš Šutaj Eštok však uviedol, že by to chcel vyriešiť už na najbližšej schôdzi. Situáciu označil za nedoriešenú otázku, ktorá spôsobuje v koalícii pnutie. „Momentálne platí, že Národnú radu bude riadiť Peter Žiga, a odporučím poslaneckému klubu Smer nezúčastniť sa žiadnej voľby predsedu, pokiaľ nebude krvou podpísaná dohoda. Inak to nemá žiadny zmysel,“ uviedol.

Premiér nechcel polemizovať o tom, či bude predsedom parlamentu Šutaj Eštok. „Ak sa dohodne Hlas s SNS, my to veľmi radi podporíme, ale je to vec týchto dvoch strán, ja do toho nevstupujem,“ dodal k téme. Šutaj Eštok zatiaľ potvrdil len to, že nominantom Hlasu je stále minister investícií Richard Raši. Lídra Hlasu by však podporili aj niektorí poslanci SNS.

Líder SNS Andrej Danko v relácii STVR O 5 minút 12 v nedeľu uviedol, že Šutaja Eštoka za šéfa NR SR nepodporí. Traja poslanci okolo Rudolfa Huliaka však uviedli, že budú hlasovať za akéhokoľvek kandidáta Hlasu.

 Slovensko nepodporí vstup Ukrajiny do NATO

Fico v ta3 zopakoval, že nesúhlasí, aby bola Ukrajina členským štátom NATO. Podľa neho by to znamenalo tretiu svetovú vojnu. „Pravdepodobne sa nedá zabrániť pozvánke, ale potom sa o tom rozhoduje v parlamente a ja hovorím za seba a za Smer, že túto myšlienku nepodporujeme,“ uviedol.

Uznal, že vojna vznikla porušením medzinárodného práva zo strany Ruska, no dnes je podľa neho podporovaná západom preto, lebo si západ myslí, že cez ňu „dostanú Rusko na kolená“. Ukrajina v NATO by podľa Fica ohrozila celý svet, mala by zostať neutrálna a dostať bezpečnostné záruky./agentury/

X X X

Moldavsko si vyberá: Európa, či Rusko? V strehu je Moskva, Kyjev i Brusel

 Drobná krajina vklinená medzi Rumunskom a Ukrajinou za 33 rokov nezávislosti nebola azda ani raz stredobodom takého svetového záujmu ako je dnes. Dramatických zvratov a napínavých volieb zažila už nemálo, teraz ale môže rozhodnúť o svojej budúcnosti na celé desaťročia a súčasne ovplyvniť priebeh vojny vo svojom bezprostrednom susedstve.

 Moldavská prezidentka Maia Sanduová (vpravo) pózuje so ženou, ktorá drží vlajočku s nápisom „Hlasujeme v referende áno“.

Dvaapolmiliónové Moldavsko si volí hlavu štátu a súčasne hlasuje v referende o európskej integrácii. Papierové predpodklady naznačujú, že s výsledkom by mohli byť v Kyjeve i Bruseli spokojní. Moskva však zápas o ovládnutie strategicky kľúčovej krajiny nevzdáva.

Od rozpadu Sovietskeho zväzu Moldavsko kolísalo medzi prozápadným a proruským kurzom. Moskva má navyše 1500 vojakov umiestnených v Podnestersku, regióne na ľavom brehu Dnestra, ktoré od krátkej ale krvavej vojny v roku 1992 ovládajú proruskí seperatisti.

Všetkým stranám ide o veľa. Rusko po spustení veľkej invázie na Ukrajine v roku 2022 si želá poddajnejšiu moldavskú vládu, pretože nezávislý Kišiňov je rozhodujúci pre schopnosť Ukrajiny brániť sa. Pre Ukrajinu je, naopak, životne dôležité, aby naďalej nemusela vynakladať značné zdroje na zabezpečenie svojej vyše 1200 kilometrov dlhej juhozápadnej hranice s Moldavskom, a aby cez ňu naďalej mohli prúdiť toky ľudí, tovaru a zásob.

Prieskumy signalizovali prevahu prozápadných voličov. Znovuzvolenie prezidentky Maie Sanduovej sa podľa agentúry CBS-AXA chystalo podporiť 36 percent opýtaných. Hlavnému z jej desiatich vyzývateľov, bývalému generálnemu prokurátorovi Alexandrovi Stoianoglovi, kandidátovi pruruskej socialistickej strany, mienil odovzdať hlas len zhruba každý desiaty volič.

Päťdesiatdvaročná Sanduová, o ktorej francúzsky prezident Emmanuel Macron povedal, že „jej krehká postava a plachý úsmev kontrastujú s jej odvahou a odhodlaním,“ podľa analytikov takmer isto vyhrá. Ak nie teraz, tak v druhom kole o dva týždne.

Bývalá predstaviteľka Svetovej banky sa pred štyrmi rokmi stala hlavou štátu ako prvá žena v histórii Moldavska, keď voľbách porazila proruského vodcu socialistov Igora Dodona. Popularitu si získala protikorupčným a proeurópskym programom. V krajine, kde vysoká politika bola tradične záležitosťou mužov, z ktorých mnohí v nej hľadali predovšetkým osobný prospech a materiálne výhody, Sanduová zabodovala skromným životným štýlom. Aj ako prezidentka zostala žiť so svojou matkou v dvojizbovom byte a podľa majetkového priznania za roku 2023 mala na bankovom účte zostatok iba 600 eur.

 Rok po nástupe do úradu jej prozápadná strana PAS získala väčšinu v parlamentných voľbách, čo prezidentke poskytlo páky potrebné na presadzovanie sľúbených reforiem. Nádeje, do nej vkladané, však v plnej miere nebola schopná naplniť. K vytúženej ekonomickej a politickej stabilite má najchudobnejšia krajina Európy stále ďaleko.

„Veľa sľubovala, ale geopolitická situácia bola pre ňu veľmi ťažká. Nedokázala splniť všetky sľuby,“ povedal pre denník Guardian západný diplomat pôsobiaci v Kišiňove.

Jej funkčné obdobie poznačila séria pohrôm, od pandémie, cez energetickú krízu až po vojnu na Ukrajine. Z vojnou postihnutej susednej krajiny do Moldavska prišiel milión utečencov, z nich stotisíc tam naďalej zotrváva.

Agrárna, na suroviny chudobná krajina sa ťažko vyrovnávala s hospodárskym tlakom Moskvy. Obchod s dlhoročným hlavným odberateľom moldavského vína a ovocia sa prakticky zastavil. Inflácia sa priblížila k štyridsiatim percentám. Navyše prepukla energetická kríza, keď Gazprom znížil dodávky plynu do krajiny o jednu tretinu a požadoval viac ako dvojnásobok predchádzajúcich sadzieb. Moldavsko, v minulosti plne závislé od dodávok z Ruska, napokon začalo plyn dovážať zo Západu.

 Napriek všetkým problémom Sanduová stále zostáva suverénne najpopulárnejšou političkou krajiny. Podľa Valeria Pashu, šéfa think-tanku WatchDog.md, sa Moskva zjavne zmierila s tým, že hoci do ovplyvňovania moldavských volieb investovala vyše sto miliónov eur, víťazstvu prozápadnej favoritky nedokáže zabrániť. „Pre Kremeľ prezidentské voľby nie sú prioritou; prioritou sú pre neho budúcoročné parlamentné voľby. Teraz si Rusko ako svoju úlohu vytýčilo, aby rozdiel medzi konkurentmi nebol príliš veľký,“ povedal politológ pre Ukrajinskú pravdu.

„Prezidentské voľby sú v matrici Kremľa porážkou len na jeden rok. Pretože budúci rok sa budú konať parlamentné voľby, v ktorých Kremeľ plánuje vyhrať. A keďže Moldavsko je podľa ústavy parlamentnou republikou, prezident nebude mať bez proeurópskej väčšiny v parlamente prakticky žiadne právomoci,“ odhaľuje zámery Moskvy Pasha.

 Pozorovatelia usudzujú, že budúcnosť Moldavska dnes viac závisí od fialových než sivých lístkov, ktoré voliči vhadzujú do hlasovacích schránok. Sivé sú pre prezidentské voľby, fialové pre referendum.

„Kremeľ teraz očakáva, že Maia Sanduová vyhrá voľby – ale už na budúci rok sa zmení na chromú kačicu,“ hovorí Pasha. „Referendum je však hlasovaním s dôsledkami na desaťročia,“ upozorňuje. Podobne to vidí aj západný diplomat v Kišiňove. „Ak referendum prejde, povedie to k ústavným zmenám, ktoré je v porovnaní s výsledkami volieb z dlhodobého hľadiska ťažšie zvrátiť,“ povedal pre Guardian.

 Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová (vľavo) a moldavská prezidentka Maia Sanduová v moldavskom Kišiňove vo štvrtok 12. októbra 2023 oznamujú oficiálne prístupové rokovania Moldavska.

Moldavsko je od roku 2022 kandidátskou krajinou EÚ a v júni tohto roku už začalo prístupové rokovania. Hoci do roku 2030, čo je optimistický odhad Sanduovej pre vstup Moldavska do únie, je ešte ďaleko, prezidentka referendum presadila ako poistku. Voliči majú odpovedať na otázku, či podporujú ústavné zmeny, ktoré umožnia krajine pripojiť sa k EÚ.

„Toto referendum má štatút ústavného, to znamená, že podľa moldavského práva bude jeho dôsledkom zmena textu ústavy. Zmení sa preambula ústavy, kde sa zakotví, že strategickým cieľom zahraničnej politiky Moldavska je vstup do EÚ, pribudne článok o postupe pri vstupe do EÚ atď.“ vysvetľuje Pasha.

Politický význam referenda podľa neho spočíva v tom, že by malo dať bodku za diskusiou, kam sa krajina uberá – na Západ alebo na Východ. Právny význam je taký, že ak jedného dňa nová vláda bude chcieť opustiť európsku integráciu a vstúpiť napríklad do Moskvou vedeného Euroázijského hospodárskeho spoločenstva, tak bez zmeny ústavy to spraviť nemôže.

 Prieskumy dlhodobo ukazujú, že väčšina Moldavčanov si želá vstup do EÚ. Podmienkou právoplatnosti referenda však je, aby sa na ňom zúčastnilo aspoň 33 percent oprávnených voličov. A práve na ich odradenie sa zamerala Moskvou financovaná propaganda. Ľudí straší ukrajinským príkladom, keď pripomína, že práve otázka vstupu do EÚ tam spustila konflikt, ktorý neskôr vyústili do vojny.

„Kremeľ sa obáva demoralizácie svojej voličskej základne v Moldavsku. Preto teraz Rusko vrhlo všetky svoje sily na to, aby referendum neuspelo. Náš monitoring ruskej propagandy v Moldavsku to potvrdzuje: asi 70 percent úsilia smeruje proti referendu a iba 30 percent proti Maii Sanduovej,“ poznamenal šéf think-tanku WatchDog.md./agentury/

X X X

OSN vyzýva Izrael, aby umožnil zvýšiť objem humanitárnej pomoci smerujúcej do Pásma Gazy

 Úrad OSN pre koordináciu humanitárnych záležitostí zdôraznil potrebu uľahčiť dodávky humanitárnej pomoci.

Organizácia Spojených národov (OSN) v nedeľu vyzvala Izrael na otvorenie ďalších hraničných priechodov do Pásma Gazy, aby tak uľahčil dodávky humanitárnej pomoci. TASR o tom informuje s odvolaním sa na správu agentúry DPA.

„V Pásme Gazy nemôžeme uskutočniť humanitárnu operáciu v potrebnom rozsahu len s niekoľkými nespoľahlivými a zle dostupnými hraničnými priechodmi,“ uviedol vo vyhlásení Úrad OSN pre koordináciu humanitárnych záležitostí (OCHA).

Izraelská armáda spustila na severe Pásma Gazy novú ofenzívu

Izraelská armáda pred dvoma týždňami spustila na severe Pásma Gazy novú ofenzívu proti hnutiu Hamas. Humanitárne organizácie odvtedy hlásia na severe palestínskej enklávy katastrofálnu situáciu.

 Americká administratíva tento týždeň upozornila Izrael, že v priebehu nasledujúcich 30 dní musí zvýšiť objem humanitárnej pomoci dodávanej do Pásma Gazy. Ak tak Izrael neurobí, ohrozí vojenskú pomoc, ktorú dostáva od Washingtonu, píše sa v liste adresovanom izraelskému ministrovi pre strategické záležitosti Ronovi Dermerovi a ministrovi obrany Joavovi Galantovi, aktuality.sk

X X X

Spor o rodičovský dôchodok ohrozil podľa Danka stabilitu vlády, Tomáš to tak nevidí. Šéf SNS a Majerský skritizovali zrušenie IC vlakov

V nedeľnej diskusnej relácii STVR O 5 minút 12 o aktuálnych politických témach hovoril predseda SNS a podpredseda parlamentu Andrej Danko spolu so šéfom KDH a poslancom Národnej rady SR Milanom Majerským.

 Spor medzi vládnymi stranami SNS a Hlas o podobu rodičovského dôchodku ohrozil podľa Danka stabilitu vlády a národniari preto tlaku koaličného partnera ustúpili. Problém však nepovažujú za uzatvorený a chcú s ministrom práce Erikom Tomášom (Hlas) o podobe rodičovského a tiež 13. dôchodku v budúcnosti ešte rokovať.

„Som vo veľkom konflikte s Erikom Tomášom, pre rodičovský dôchodok, pretože Erik Tomáš nastavil trinásty dôchodok tak, že každý dostáva 606 eur a už budúci rok sa dostaneme na úroveň 900 miliónov eur, ktoré štát potrebuje na trinásty dôchodok,“ povedal Danko. Priblížil, že v koalícii stál preto pred rozhodnutím, či má vláda pre spor o 13. a rodičovský dôchodok padnúť.

 Majerský zmenu v rodičovskom dôchodku kritizoval. „Je to otázka, či slovenský národ prežije, či bude mať deti. Jednoducho, keď nebudú mať naše slovenské matky deti, budeme odkázaní o 20 rokov na migrantov. To je základná premisa toho, prečo sme aj my za to, aby rodičovský dôchodok tvoril alfu a omegu nášho dôchodkového systému,“ povedal Majerský v STVR.

Danko uviedol, že v spore o podobu dôchodkov nejde o hádku medzi koaličnými stranami, ale o vecnú debatu. „Keď politicky pretlačia 800 miliónov na trinásty dôchodok, my máme právo sa ozvať, lebo my si myslíme niečo iné, ale musíme nájsť prienik. Ešte sme ho nenašli, ale prebiehajú debaty medzi našimi právnikmi a Erikom Tomášom a jeho právnikmi o tom, ako sa vrátiť k normálnemu systému rodičovského dôchodku, ako ho ešte posilniť,“ dodal Danko.

Média nesprávne interpretovali slová predsedu SNS Andreja Danka z relácie STVR O 5 minút 12, uviedol minister práce Erik Tomáš. „Pri úprave spôsobu vyplácania rodičovského dôchodku nedošlo v koalícii k žiadnemu sporu a už vôbec na tejto téme nepadala vláda. Naopak, na spomínanom opatrení sa zhodol vládny konsolidačný tím, v ktorom mala zastúpenie každá koaličná strana, teda Smer, Hlas i SNS. Úpravu rodičovského dôchodku dokonca odobrili aj sociálni partneri na tripartite a s jeho pôvodným nastavením nesúhlasila ani Jednota dôchodcov na Slovensku. Skutočný 13. dôchodok je súčasťou programového vyhlásenia vlády a v parlamente ho podporilo až 104 poslancov, teda ústavná väčšina. Jeho úspešné presadenie prezentovali na spoločnej tlačovej besede bok po boku Erik Tomáš, Andrej Danko a Ján Richter,“ uviedol na sociálnej sieti.

 Politici sa venovali aj cenám plynu pre domácnosti, kde sa zhodli, že by dotácie štátu na energie mali byť adresné. Majerský kritizoval rozhodnutie zrušiť IC vlaky z Bratislavy do Košíc, kde by podľa neho mali byť zachované aspoň dva spoje denne. Danko vníma tento zámer „ako chorý“. Rovnako sa šéfovia SNS a KDH zhodli na potrebe vnútroštátnych leteckých spojení. Okrem už oznámenej štátnej podpory na spoj Bratislava – Košice by podľa nich mala na Slovensku lietať aj linka Poprad – Bratislava.

Danko v Ide o pravdu: Miesto Huliaka budú na koaličnej rade Taraba a Šimkovičová. V ekonomike sme sa dostali do šialenej špirály

 Súčasná vláda kašle na samosprávy, pričom rovnako na ne kašlala aj predchádzajúca vláda, vyhlásil ďalej v diskusnej relácii Majerský, ktorý je zároveň šéfom Prešovského samosprávneho kraja. Podľa neho je zámerom vlády, aby mali samosprávy „natrčenú ruku“, pričom vláda potom príde ako „dobrý Dedo Mráz“ a rozdá im financie, kedy uzná za vhodné.

„Kostrou tohto štátu je samospráva,“ zdôraznil Majerský s tým, že vždy v prípade krízových situácií samosprávy pomáhali štátu. Ako ďalej uviedol, situácii samosprávy by pomohol napríklad daňový mix. „Nielen, že dane z právnických osôb, ale aj z DPH aby išli pre mestá a obce a vyššie územné celky,“ povedal Majerský. Pripomenul pritom, že v súčasnosti sú mnohí starostovia obcí vypísaní ako práceneschopní, lebo v rozpočte nemajú prostriedky na svoj plat.

 Riešenie situácie vidí prešovský župan v decentralizácii. Uviedol pritom príklad Českej republiky, kde podľa neho majú samosprávy takmer o 100 percent vyššie rozpočty. „Dajme aj kompetencie, aj financie mestám a obciam. Mestá, obce a hlavne vyššie územné celky sú najefektívnejším správcom verejných financií,“ povedal predseda KDH. Za účelom decentralizácie je však podľa Majerského potrebný okrúhly stôl za účasti všetkých politických strán a prípadne aj zmena volebného systému. „Slovensko podľa OECD, ak by urobilo reformu verejnej správy, o 10 percent by stúplo HDP na obyvateľa,“ doplnil Majerský.

Podľa predsedu SNS Andreja Danka má Majerský vo veci decentralizácie pravdu. V ČR pritom podľa neho môžu obce napríklad vyberať pokuty za rýchlosť. „Prečo by u nás nemohli mať obce svoje statické radary,“ opýtal sa šéf národniarov. Doplnil, že v mnohých veciach vidí s KDH názorový prienik.

 Politici sa dotkli aj témy voľby predsedu Národnej rady. Danko podľa svojich slov nepodporí Matúša Šutaja Eštoka (Hlas) ako predsedu parlamentu. SNS nebude podľa neho riešiť túto otázku, kým sa koaličné strany nedohodnú, a budú rešpektovať poverenie Petra Žigu.

„Smer prvý povedal, že predseda parlamentu má byť Andrej Danko, pretože to vyváži kompetencie. Peter Pellegrini ako prezident ukazuje, že ďalej háji záujmy hlasu, takže je namieste vo vnútri koalície sa o tom baviť,“ dodal Danko./agentury/

X X X

 Valerij Zalužnyj pripísal časť viny súčasného stavu na Ukrajine Západu

Podľa Zalužného dôvodom toho, čo sa dnes deje na Ukrajine, sú prirodzené dôsledky neochoty kolektívneho Západu ovplyvňovať globálny bezpečnostný systém. Využitím slabosti Západu a priamo Spojených štátov začalo Rusko v roku 2008 rozširovať svoj „bezpečnostný priestor“. Potom v roku 2014, s mlčaním toho istého kolektívneho Západu, Rusko začalo vojnu s Ukrajinou, ktorá sa nakoniec stala najkrvavejšou vojnou 21. storočia v strede Európy.

 Bývalý hlavný veliteľ Ozbrojených síl Ukrajiny a v súčasnosti veľvyslanec Ukrajiny v Spojenom kráľovstve Valerij Zalužnyj vystúpil s prejavom v Kráľovskom inštitúte medzinárodných vzťahov (Chatham House), v ktorom predstavil „13 úprimných faktov o vojny na Ukrajine,“ informuje „Ukrajinska pravda“.

Tu sú jeho poznámky k súčasnému dianiu na Ukrajine:

„Len úprimnosť nás privedie k správnemu pochopeniu prebiehajúcich procesov. Sformulujem niektoré fakty z reality, ktoré si môžu vyžadovať empirické vyhodnotenie. Či sú však vedeckého charakteru, je, samozrejme, na vás, povedal Zalužnyj na začiatku svojho prejavu a potom prešiel k faktom:

§  Takže prvý fakt, myslím, že so mnou budete súhlasiť, je ten, že existuje definícia „kolektívneho Západu“. Existuje a považujeme ju za skupinu vyspelých západných krajín s vysoko rozvinutou ekonomikou a demokraciou a vlastným bezpečnostným systémom. Ako napríklad NATO.

§  Na svete je veľa autoritárskych krajín s vysokou koncentráciou moci v jedných rukách. Tieto krajiny nemajú demokraciu. Ich ekonomika je založená na ložiskách nerastných surovín alebo plánovanej regulácii a má slúžiť záujmom vodcu, strany alebo hnutia.

§  Na svete sú krajiny, ktorým sa v dôsledku historických udalostí a túžob vlastných ľudí podarilo uniknúť z autoritárskych impérií a režimov. Niektorí z nich vstúpili do kolektívneho Západu. Ale niektorí, najmä kvôli odporu autoritárskych impérií, pokračujú v boji za pripojenie sa k civilizovanému svetu, pričom si zachovávajú vysoké riziko straty vlastnej nezávislosti.

Niektoré, ako napríklad Gruzínsko a Bielorusko, už svoju formálnu nezávislosť stratili. Krajina ako Ukrajina sa v dôsledku prudkého odporu Ruska a vlastnej nerozhodnosti ocitla vo vojne za vlastnú nezávislosť od autoritatívneho impéria.

 §  Veľmi dôležité vyhlásenie pre pochopenie vojny na Ukrajine. Na rozdiel od Bieloruska a Gruzínska, ktoré stratili nezávislosť takmer bez krvi, Ukrajina bojuje za nezávislosť so zbraňami v rukách už 10 rokov. Vojna v plnom rozsahu trvá už takmer tri roky. Viac ako 30 000 ľudí už zomrelo. Státisíce bolo zranených, no stále bojujeme. Tento fakt je možno hlavným dôkazom toho, že my, Ukrajinci, sa snažíme žiť v civilizovanom západnom svete. A napriek všetkým protivenstvám máme právo na vlastnú budúcnosť. Náš nepriateľ, ktorý pohŕda našimi túžbami a popiera našu históriu a kultúru, sa nás momentálne snaží zničiť ako národ. Potvrdzujú to nielen udalosti minulého storočia. Ako napríklad hladomor, nedávne udalosti v Buči a Hostomeli, udalosti na okupovaných územiach.

Práve táto skutočnosť znemožňuje akékoľvek budúce mierové spolužitie, a preto nemožno uvažovať o možnostiach prerušenia vojny na základe akejkoľvek vzájomnej bezpečnosti.

 To, čo sa dnes deje na Ukrajine, sú prirodzené dôsledky neochoty kolektívneho Západu ovplyvňovať globálny bezpečnostný systém. Využitím slabosti Západu a priamo Spojených štátov začalo Rusko v roku 2008 rozširovať svoj „bezpečnostný priestor“. Potom v roku 2014, s mlčaním toho istého kolektívneho Západu, Rusko začalo vojnu s Ukrajinou, ktorá sa nakoniec stala najkrvavejšou vojnou 21. storočia v strede Európy.

§  Dnes, aby sa Západ bál, Putin hovorí o červených líniách a jadrových zbraniach a západní politici, ktorí sú rukojemníkmi svojich voličov, sa stále viac modlia, aby sa vyhli eskalácii. Či sa však táto vojna obmedzí len na Putinove chúťky alebo len na Ukrajinu, na túto otázku musia odpovedať západní politici. Pred svojimi voličmi.

§  Kolektívny Západ Ukrajine neveril. Preto západná tlač z obavy z Putina dala Ukrajine najskôr tri hodiny, potom tri dni. Západ potom, prichádzajúc Ukrajine na pomoc, v obave z jadrovej vojny či eskalácie neposkytol Ukrajine potrebné množstvo zbraní, vďaka čomu sme v 23. roku nedokázali dosiahnuť výraznejší úspech pri porážke Ruska a dostali sa do stavu zdĺhavej vojny, z ktorej sa aj dnes zdá nemožné vyjsť. Nezastavím sa pri tomto. Dúfam, že si moje body prečítate. Mimochodom, napísal som ich špeciálne pre vás. Pretože vtedy sme stratili možnosť priblížiť sa ku koncu vojny vlastnými silami. A tu je dôvod.

§  Táto skutočnosť sa týka nás všetkých v tejto miestnosti. To platí pre každého z vás. Povedzte mi, prosím, je dnes tajomstvom, že Čína, Severná Kórea a Irán sa zjednotili okolo Ruska? Myslí si niekto, že sú jednotní proti Ukrajine? Ak áno, dovoľte mi byť prvým, kto o tom pochybuje. Väčšina z týchto krajín ani nevie, kde je Ukrajina. Čo ak sa pozorne pozrieme na organizáciu ako BRICS a najmä na jej perspektívy? Bude sa rozvíjať. A čo kolektívny Západ? Stále sa bojí eskalácie?

§  Dôležitý fakt o realite. Vojna. Či chcete alebo nie. Či sa to vašim zmluvným výrobcom zbraní páči alebo nie, vojna sa bohužiaľ zmenila. Už nebude vojna ako v roku 1953. Skončila sa v lete 23 na Ukrajine. V momente, keď sa na bojisku objavili roboty a západná tlač a generáli NATO sa mi smiali, už v roku 2024 vstúpila do boja technológia. Riadi ho umelá inteligencia. Už sa mi nikto nesmeje. Dokonca aj tu v Spojenom kráľovstve už prehodnocujú svoju stratégiu národnej bezpečnosti. NATO mlčí. A čo potom globálna bezpečnosť? Alebo sa stále spolieha na stíhačky, lietadlové lode a super drahé rakety? Trochu vás sklamem. NIE. Bohužiaľ. Ale nezastavím sa pri tom. Dúfam, že si prečítate, čo som vám napísal.

§  My, Ukrajinci, ktorí už 10 rokov bojujeme za slobodu, vidíme víťazstvo veľmi jednoducho. Potrebujeme získať 3 základné dojmy.

§  Pocit bezpečia. Musíme si byť istí, že na Ukrajinu nikto nezaútočí aspoň 100 rokov. Chceme mať záruku bezpečia pre seba a naše deti. Toto je najrýchlejší a najjednoduchší spôsob, ako to urobiť. Ukrajina musí vstúpiť do NATO. Alebo urobte z Ukrajiny NATO. Ako napríklad Izrael. Áno, dnes neexistuje žiadna alternatíva k NATO. Otázka vojenských spôsobilostí NATO je kontroverzná, ale dnes neexistuje žiadna alternatíva.

§  Potrebujeme získať pocit neobmedzených možností rozvoja. Každý na Ukrajine by mal mať neobmedzené možnosti. A to je rekonštrukcia povojnovej Ukrajiny. Teraz sa o tom na Západe veľa hovorí. Je však prestavba možná bez bezpečnosti? Súhlasí investor s investovaním v krajine, kde môže zajtra opäť vypuknúť vojna? A tu vás sklamem. NIE. Bez bezpečnosti nie sú dlhodobé perspektívy.

§  Každý Ukrajinec by sa mal cítiť ako doma. Že je doma. Kde sa narodil a vyrastal, kde sú pochovaní jeho rodičia a kde žijú jeho deti. V pokoji a pohode.“

Ukrajinský pozemný dron dokáže na Rusov strieľat a položí im do cesty míny

 „Neprišiel som sem kritizovať Západ alebo NATO. Plne chápem, že Ukrajine nikto nič nedlhuje ani podľa Budapeštianskeho memoranda. Ukrajina bojuje o prežitie každý deň. Len by som si prial, aby sa pán George Santayana mýlil. Aby sme my, ľudstvo, v rukách ktorého leží osud 21. storočia, boli múdri a pamätali si svoju minulosť, aby sme ju v budúcnosti nezažili,“ uzavrel Valerij Zalužnyj.

George Santayana (december 1863, Madrid – † 26. september 1952, Rím) bol americký spisovateľ a filozof španielskeho pôvodu, predstaviteľ kritického realizmu. Je autorom výroku: „Tí, ktorí si nepamätajú minulosť, sú odsúdení k tomu ju opakovať.“

Generál vo výslužbe o niekoľko dní poznamenal, že jeho nedávny prejav v britskom think-tanku Chatham House vyvolal vo svete značný ohlas. „To znamená, že svet premýšľa o vojne, to znamená, že vojna už nie je len problémom Ukrajiny. Dúfame, že keď diplomati začnú hovoriť medzi takýmito múrmi, zbrane stíchnu,“ napísal vo svojom príspevku na sociálnej sieti Telegram. Zalužnyj poďakoval za „zúrivú podporu tisícov ľudí na internete“, ako aj tým, ktorí vyjadrili svoje myšlienky o jeho prejave v Chatham House. „Teší ma aj reakcia nepriateľov, ich hysterické kŕče len potvrdzujú, že sme na správnej ceste,“ dodal./agentury/

X X X

Slovenské bravčové sa stáva vzácnym artiklom. Náš patriotizmus končí pri cene, skôr tu postavíme automobilku ako farmu

Z desiatich rezňov, ktoré si spotrebitelia kúpia v obchode, sú slovenské možno len dva. Oproti dovozovým sú čerstvejšie, mäso je krehkejšie, ale aj drahšie. Ľudia síce v prieskumoch deklarujú, že uprednostňujú domáce mäso pred zahraničným, ale v skutočnosti sa rozhodujú podľa ceny. Až 80 percent bravčového mäsa sa na Slovensku predá v zľave.

 Na hemingwayovskú otázku komu zvonia do hrobu, by slovenskí chovatelia ošípaných, ale aj mäsiari, predovšetkým tí, ktorí prevádzkujú posledných 32 bitúnkov, bez váhania odpovedali, že oným odsúdencom je slovenské prasa. V priebehu posledných 35 rokov družstvá až na výnimky postupne pozatvárali farmy ošípaných a takmer vymizol kedysi rozšírený samozásobiteľský chov prasiat. Slovenské bravčové sa stáva vzácnym artiklom.

Ešte v roku 1990 sa 30 percent bravčoviny vyrobilo v domáckych chovoch. Chovateľmi boli prevažne družstevníci, ktorí dostávali okolo 12 metrákov obilia ako naturálnu odmenu a vychovali z nich aj štyri ošípané. Ošipárne malo každé družstvo aj štátny majetok. V časoch federácie Slovensko zásobovalo bravčovým mäso Českú republiku, dnes dováža bravčové mäsa zo Španielska, dokonca z Portugalska, ale najmä z Nemecka a tiež z Poľska.

 Úpadok výroby bravčového mäsa je do oči bijúci a vari najvýstižnejšie dokumentuje všetky zmeny, ktorými prešla ponovembrová slovenská spoločnosť, poľnohospodárstvo a vidiek.

Bravčovina pritom zostala najpopulárnejším a najviac konzumovaným mäsom na Slovensku. Z celkovej ročnej spotreby 72,5 kilogramu mäsa, ktoré sa ročne zje priemerne na obyvateľa, pripadá na bravčové mäso 40,6 kilogramu. Napospol ide však o mäso z dovozu a hoci ho kamióny privezú až z Pyrenejského polostrova, obchodné reťazce ho dokážu predávať v akciách.

Aká je budúcnosť chovu ošípaných a má ju vôbec domáca produkcia bravčového mäsa a s ňou spojený mäsospracovateľský priemysel? Na túto otázku sa pokúšali nedávno dať odpovedať chovatelia, mäsiari, obchodníci a výskumníci. Nech už rozoberali problém z ktoréhokoľvek konca, napokon všetci skončili pri peniazoch.

Mäso chcú, ošípané nie

Stručne povedané, bola to ekonomika, ktorá položila chov v réžii slovenských malých či veľkých chovateľov na lopatky. Ešte v 90. rokoch minulého storočia bolo na slovenských farmách 180-tisíc prasníc, ktoré sú základom každého chovu, v roku 2024 ich narátali už len necelých 28-tisíc. Z pôvodného stavu matiek zostalo 15 percent. Gro prasníc – dve tretiny – však dnes chovajú farmy s dánskym kapitálom.

Dáni patria k k svetovej chovateľskej špičke a dokazujú to aj na Slovensku. Mali by záujem rásť, ale v krajine, ktoré má rada bravčové mäso, ani im ruže nekvitnú.

 Po roku 2000 sa sformoval nový slovenský vidiek. Podľa jednej z analýz, ktorú publikoval Peter Baco, bývalý minister pôdohospodárstva, pri storočnici Slovenskej akadémie pôdohospodárskych vied, sa na vidiek presťahovalo vyše 200-tisíc ľudí a súčasne sa narodila nová generácia vidiečanov. Táto nová vidiecka komunita začala viesť mestský spôsob života, v ktorom je síce miesto pre psov a mačky, ale čoraz menej pre hospodárske zvieratá.

Je to kruté konštatovanie, ale súčasná slovenská dedina nemá v láske ošípané. Získať povolenie na rekonštrukciu farmy ošípaných trvá priemerne 6,5 roka, uviedol to na konferencii o budúcnosti výroby bravčového mäsa Martin Nevoľný, riaditeľ Slovenskej asociácie chovu ošípaných. O akej budúcnosti to vlastne hovoríme, keď za posledných 20 rokov sa nepostavila ani jedna nová farma?

„Skôr na Slovensku postavíme automobilku, ako otvoríme novú farmu,“ skonštatoval realitu František Valášek, jeden z posledných ani nie 20 profesionálnych chovateľov ošípaných na Slovensku.

Po roku 1990 zaniklo množstvo veľkých priemyselných bitúnkov. Bratislava už nemá ani jeden. Nové Zámky, kedysi bašta potravinárstva, sú tiež bez mäsokombinátu a rýchlo sa porúčal po revolúcii aj relatívne nový závod v Ružomberku. Zázemím rozsiahlej živočíšnej výroby (všetkých ošípaných bolo v roku 1990 vyše 2,5 milióna), boli aj kafilérie. Okrem jednej neďaleko Žiliny všetky zanikli, pretože sa ocitli v intraviláne miest či dedín.

Nová slovenská spoločnosť, samozrejme, potrebuje jesť, ale s farmami a tobôž už kafilériami nechce mať nič spoločné.

O päť minút dvanásť

S akými chovateľskými a spracovateľskými kapacitami dnes na Slovensku vlastne možno rátať? Celkový počet komerčných fariem je síce na pohľad vysoký, 2 607, ale skutočne produktívnych je minimum, ledva 20. Báza tzv. D fariem, teda klasický samozásobiteľských chovov, je podľa najnovších údajov 4 457.

 V krajine máme 32 bitúnkov a 130 rozrábok. Najslabším článkom celého spracovateľského reťazca sú bitúnky, ekonomika im nevychádza, lebo pri stenčujúcom sa počte zvierat idú iba na 50 percent využiteľných kapacít. Nemuselo by to tak byť, keby k ním prúdili všetky zvieratá, ktoré sa odchovajú na slovenských farmách. Ako však konštatovala riaditeľka Slovenského zväzu spracovateľov mäsa Eva Forrai, až 60 percent ošípaných sa vyvezie . Dôvodom podľa chovateľov je splatnosť faktúr. Poľské a maďarské bitúnky majú platiť rýchlejšie a viac ako domáce.

Keby mal tento trend pokračovať, môže sa podľa Forrai stať, že bitúnky časom zaniknú. Zostanú rozrábky a spracovatelia, ktorí budú pracovať už len so zahraničnou surovinou. V takom prípade sa sebestačnosť v bravčovom mäse bude rovnať nule. Slovensko dospelo do situácie, keď hodiny odmeriavajúce čas na záchranu domácej bravčoviny ukazujú o päť minút dvanásť.

Patriotizmus sa končí a začína cenou

Ako sa správajú spotrebitelia? Rozkazujú im peniaze, celkom jednoznačne to vyplýva z prieskumu, ktorý si urobila Slovenská aliancia moderného obchodu. Vyšlo z neho, že v roku 2023 sa až 43 percent opýtaných priznalo k tomu, že majú problém vyjsť s peniazmi, len 14 percent slovenských spotrebiteľov nerobí pri nákupoch potravín cenové kompromisy.

Mäso bolo vždy prejavom blahobytného spôsobu života. Celkove vysoká spotreba presahujúca 40 kilogramov na hlavu je možná len zásluhou akcií. Tie sú okrem iného nielen výsledkom vysokej produktivity na španielskych farmách, ale aj dôsledkom globálneho obchodu. Martin Krajčovič, predseda SAMO, uviedol, že Španieli dnes najväčší exportéri bravčoviny do Číny, tam vyvážajú za dobrú cenu také partie z ošípanej, ktoré v Európe nejdú, čo umožňuje predávať u nás cenenú panenku či karé za prijateľné ceny.

Z trojuholníka cena, kvalita, pôvod ľudia podľa Krajčoviča celkom jednoznačne preferujú cenu. Reťazce sa síce hlásia k predaju slovenského bravčového mäsa, ale najlepšia zo všetkých sietí SAMO má podiel na tržbách zo slovenského mäsa 18 percent, priemer všetkých ostatných reťazcov je 10 percent, čiže podiel mäsa z dovozu na pultoch dosahuje 90 percent! Slovenský potravinový patriotizmus jednoducho visí na cene.

A ešte jedna poznámka Krajčoviča – najsolventnejší obyvatelia Bratislavy pravidelne nakupujú potraviny vrátane mäsa v Rakúsku, hoci je tam drahšie ako na Slovensku. Je vari lepšie?

Koľko stojí zdravie

Pozrime sa teda na to, aké je slovenské bravčové mäso v konkurencii zahraničného. Krajčovič v tejto súvislosti okrem iného podotkol, že je predovšetkým kuchynsky lepšie opracované, okrem toho rakúski obchodníci ponúkajú aj biomäso. Ak uvedú, že zviera kŕmili bylinkami, majú vyznávačov biomäsa vo vrecku – aj slovenských. Mimochodom, nie malá časť býčkov, ktoré sa pasú na slovenských lúkach, sa vyváža práve do Rakúska. Je to solventnejší trh a podporujú ho aj bohatí Slováci.

Akú bravčovinu je však ostatné Slovensko? VÚ živočíšnej výroby, ktorý je súčasťou Národného poľnohospodárskeho a potravinárskeho centra v Nitre, už šiesty rok testuje slovenské a zahraničné mäsá. Analýzy robí výskumníčka Martina Gondeková. Z porovnania vyšlo, že slovenská bravčovina je najčerstvejšie, pretože prichádza do obchodu z najkratšej vzdialenosti, má preto aj najnižšie hmotnostné straty a v konečnom dôsledku, aj keď je relatívne drahšia, je jej nákup ekonomicky najvýhodnejší.

Z hľadiska ceny v konkurencii nemeckého, španielskeho a poľského mäsa bolo síce slovenské bravčové karé najdrahšie, vychádzalo na 6,50 eura za kilogram oproti najlacnejšiemu nemeckému 5,91 eura (priemer za roky 2019 až 2024), ale malo napríklad najnižšie hmotnostné straty 2,9 percenta oproti šiestim percentám poľského mäsa.

Gondekovej záver je jednoznačný: „Výber slovenského bravčového mäsa je nielen otázkou kvality a chuti, ale aj nášho zodpovedného prístupu k nášmu zdraviu, zdraviu našich detí, našej peňaženke, celkovej ekonomike krajiny a ku klíme.“

Zvýšiť podiel slovenského bravčového mäsa na pultoch obchodov nebude jednoduché. Do chovu ošípaných by bolo žiaduce naliať takmer 100 miliónov eur a do spracovateľského priemyslu 86 miliónov eur, povedal riaditeľ SACHO Martin Nevoľný. Kde však vziať peniaze, keď treba konsolidovať štátne financie? Štátny tajomník rezortu pôdohospodárstva Jozef Smatana priznal, že slovenská ekonomika nemá také zdroje ako nemecká. Na podporu chovu sa pripravujú cielené podporné schémy, ale už teraz je vari jasné, že uspokojiť potreby chovateľov a spracovateľov nebude možné v tom rozsahu, ako by bolo žiaduce./agentury/

X X X

Zavedie sa nový príspevok bývanie pre 500-tisíc ľudí? Opozícia vyzýva rezort práce, aby prijali ich návrh. Čo odkázalo ministerstvo?

Návrh na rozšírenie príspevku na úhradu nákladov na bývanie má pomôcť zvýšiť dostupnosť bývania v krajine.

 Užitočná pravda: Slovenskí seniori priši tento rok zbytočne o viac ako 400-tisíc eur. Môžu im pomôcť poštári?

                                        Progresívne Slovensko vyzýva Erika Tomáša, aby prijal ich návrh na zavedenie príspevku na úhradu nákladov na bývanie. Poslankyňa Národnej rady SR a členka Progresívneho Slovenska Beáta Jurík zdôrazňuje, že bývanie je pre mnohých ľudí na Slovensku nedostupné a očakáva sa, že situácia sa zhorší v dôsledku „antisociálnej politiky“ vlády Roberta Fica.

Zložité postupy

„Ficova drahota v podobe konsolidácie najviac zasiahne peňaženky ľudí, ktorí na rozdiel od poslancov koalície vedia, koľko stojí rožok či liter mlieka. Zhorší to už teraz tragickú situáciu s dostupnosťou bývania,“ uviedla Jurík, pričom kritizovala vládu za nedostatočný záujem o bývanie ako ľudské právo. Podľa Dávida Deja z PS, mladí ľudia na Slovensku opúšťajú domovy oveľa neskôr než je priemer v EÚ, čo pripisuje neúnosným nákladom na komerčné bývanie alebo hypotéky. Ingrid Kosová z PS upozornila, že nedostatok verejného nájomného bývania zasahuje najmä zraniteľné skupiny.

„Týmto ľuďom v prístupe k bývaniu bránia systémové bariéry. Patria medzi ne napríklad podmienka dokazovania vysokého minimálneho príjmu, nutnosť zložiť vysokú kauciu pri preberaní bytu alebo podmienka, že nemáte dlhy, napríklad za smeti, čo je banálnou a najčastejšou bariérou,” povedala Kosová. Problém s bývaním sa podľa jej slov tiež čoraz významnejšie dotýka rómskej komunity. Progresívne Slovensko preto žiada rozšírenie príspevku na bývanie, ktorý momentálne poberajú len ľudia v hmotnej núdzi, na približne 500-tisíc ďalších osôb. Podľa Jurík existuje odborný konsenzus, že tento návrh predstavuje efektívnu adresnú pomoc ľuďom v núdzi.

Rezort práce

Progresívne Slovensko vyzvalo ministra práce Erika Tomáša, aby prijal ich návrh na zavedenie príspevku na úhradu nákladov na bývanie. Avšak ako v reakcii uviedla riaditeľka odboru komunikácie rezortu práce Karolína Ducká, opoziční poslanci vedia, že samostatný príspevok na bývanie je súčasťou Programového vyhlásenia vlády. „Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny pracuje na vlastnom návrhu. Problematika nájomného bývania spadá do gescie Ministerstva dopravy,“ skonštatovala Duc­ká./agentury/

X X X

 Má len 48 a umiera na zákernú chorobu. Hviezdnemu cyklistovi zostávajú len štyri roky života

Šesťnásobný olympijský víťaz v dráhovej cyklistike Chris Hoy oznámil, že mu lekári diagnostikovali posledné štádium rakoviny prostaty s metastázami do kostí a má pred sebou posledné dva až štyri roky života.

 Britský velikán Chris Hoy patrí medzi najúspešnejších dráhových cyklistov v histó

Štyridsaťosemročný Škot v rozhovore pre The Time uviedol, že napriek pokročilej chorobe zostáva pozitívny a užíva si život.

O svojom ochorení Hoy po prvýkrát informoval vo februári, keď bez bližších podrobností o type rakoviny na sociálnych sieťach napísal, že sa lieči a je optimistom. Teraz však priznal, že už viac než rok vie o tom, že je jeho choroba nevyliečiteľná.

„Úprimne hovorím, že väčšinou som úplne pozitívny a som naozaj šťastný,“ povedal Hoy. „Toto je väčšie ako olympiáda. Je to väčšie než čokoľvek iné. Ide o to vážiť si život a nachádzať radosť. Akokoľvek to vyzerá neprirodzene, taká je príroda. Všetci sme sa narodili a všetci umierame a toto je len časť procesu,“ doplnil.

V minulom roku napísal Hoy životopis, v ktorom opísal, ako mu lekári diagnostikovali rakovinu potom, ako našli nádor v ramene. Uviedol tiež, že mal alergickú reakciu na chemoterapiu. V novembri navyše rodinu postihla ďalšia rana, keď jeho manželke diagnostikovali roztrúsenú sklerózu.

„Ale človek si stále pripomína, že máme šťastie, že máme lieky, ktoré môžeme užívať a ktoré to spomalia tak dlho, ako to len bude možné,“ skonštatoval cyklistický velikán. „Naučil som sa žiť v prítomnosti a prežívam dni naozajstnej radosti a šťastia. Absolútne to nie je popieranie alebo sebaklam. Ide o to si uvedomiť, čo môžeme ovplyvniť.“

 Podľa Hoya strach a úzkosť pochádzajú iba zo snahy predpovedať budúcnosť. „Ale budúcnosť je len abstraktný pojem v našich mysliach. Nikto z nás nevie, čo sa stane. Jediné, čo vieme, je, že náš čas na tejto planéte je obmedzený,“ dodal.

Hoy počas úspešnej kariéry vybojoval šesť zlatých olympijských medailí na hrách v Aténach 2004, Pekingu 2008 a Londýne 2012. V zbierke má tiež 11 titulov majstra sveta. V roku 2009 ho kráľovná Alžbeta II. pasovala za rytiera./agentury/

X X X

Tréner New Jersey kritizoval výkony Slováka v NHL: Bol horší, než by si človek prial

Klub zámorskej NHL New Jersey Devils vyzerá lepšie každým odohraným zápasom, no od samého začiatku ročníka jeden hráč za zvyškom tímu o krok zaostáva.

 Šimonovi Nemcovi sa vstup do novej sezóny NHL príliš nevydaril.

O nevyrovnanosti výkonov slovenského obrancu už hovoril aj hlavný tréner Devils Sheldon Keefe.

Nemec hráva od úvodu sezóny v treťom obrannom páre po boku dvadsaťročného nováčika Seamusa Caseyho. Ten teraz ukazuje podobné kvality, akými sa prezentoval aj nitriansky odchovanec vlani. V tomto ročníku ich však Keefe u neho hľadá márne.

„Na začiatku, celkom úprimne, bol Nemec horší, než by si človek prial,“ cituje Keefa web New Jersey Hockey Now. „Veľa z toho prichádza z urgencie, bojovnosti a podobných vecí. Rozprával som sa s ním o tom a stále to s ním riešim. Pokračujem v tom s ním.“

 Nemec mal pred sobotným domácim zápasom s Washingtonom Capitals (5:6 pp) podpriemerné čísla v rozšírených štatistikách. Casey nemá oveľa lepšie štatistiky, ale dostáva príležitosť v presilovkách a Keefeho nesklamal.

Casey sa zviditeľnil aj v ofenzíve, keď už strelil tri góly a pridal jednu asistenciu. Nemec stále v tomto ročníku nebodoval.

Jedným z dôvodov je podľa novinára Jamesa Nicholsa aj jeho pasivita v strednom a obrannom pásme. Robil chyby v pozičnej hre, pri bránení pracoval nedôrazne s hokejkou, prehrával korčuliarske súboje a súboje o puk. Pozitívom však je, že Keefe už vidí zlepšenia.

 „V posledných pár zápasoch som v tej oblasti videl veľké pokroky. To je bojovnosť, úroveň snahy, urgencia v situáciách. Všetky tieto veci, ktoré si NHL vyžaduje. V posledných pár zápasoch zvýšil úroveň svojej bojovnosti a to urobilo dramatický rozdiel v jeho schopnosti brániť konzistentne,“ poznamenal tréner New Jersey.

Pri návrate Lukea Hughesa a Bretta Pesceho zo zranení sa očakávalo, že prvý, kto pôjde do Uticy z AHL bude Casey. Aktuálna situácia však novinára podľa Nicholsa nahráva tomu, aby si tím udržal v prvom tíme skôr jeho ako niekdajšiu dvojku draftu. O osude Nemca sa zrejme rozhodne už čoskoro, keďže Hughes i Pesce v sobotu korčuľovali s tímom./agentury/

X X X

 Vlhová sa vracia po ťažkom zranení. Zažila som to, mala som strach, tvrdí legenda

Petru Vlhovú čaká po desiatich mesiacoch návrat na lyžiarske svahy. Podobnú situáciu zažila v úspešnej kariére aj slovenská legenda Jana Gantnerová-Šoltýsová, ktorá pred niekoľkými dňami oslávila 65. narodeniny.

 Pre Petru Vlhovú bude po zranení prvým veľkým víťazstvom, keď sa opäť postaví na štart pretekov Svetového pohára.

Zaslúžilá majsterka športu a trojnásobná účastníčka zimných olympijských hier ako prvá československá zjazdová lyžiarka vyhrala preteky Svetového pohára – triumfovala v zjazde v Altenmarkte 1980.

Petra Vlhová sa zranila v januári tohto roku v Jasnej, vzápätí sa podrobila operácii pravého kolena. Poznačí najdlhšia pauza v jej kariére výkonnosť i výsledky v novej sezóne?

Predpokladám, že sa v nejakej miere prejaví. Peťa môže byť na tom kondične, fyzicky i psychicky dobre, ale sú isté objemy, ktoré musí každý zvládnuť, keď chce byť ideálne pripravený a vrátiť sa do bodu, kde sa jeho kariéra prerušila. To nie je jednoduché, pretože sa zranila v čase top výkonnosti. Zatiaľ nemá dosť najazdené.

Nemáte obavy, či sa vráti do svojej niekdajšej top formy?

Do formy, ktorú mala pred troma rokmi, keď vyhrala Svetový pohár, sa asi nedostane. Do formy z minulého roka by to nemal byť problém, ale bude to chvíľu trvať. Z vyjadrení, ktoré som zaregistrovala po jej návrate zo sústredenia v Argentíne, vyplýva, že o týždeň v Söldene štartovať nebude, ale rada by sa predstavila v ďalších pretekoch v Levi, kde mala vždy výborné výsledky. Je správne, že Peťa nechce nič urýchliť. Má už dosť skúseností, sama najlepšie vie, ako na tom je a ako postupovať.

V minulosti sa zameriavala viac na točivé disciplíny, ale v niektorých sezónach zaradila do programu aj veľa pretekov v rýchlostných disciplínach. Čo očakávate v tejto sezóne? Čo by ste jej odporučili?

Zatiaľ by som vynechala rýchlostné disciplíny. Tie by som zaradila do programu až vtedy, keď sa už bude cítiť stopercentne. Vrcholom sezóny budú majstrovstvá sveta a k nim by mali smerovať jej ambície.

 V poslednom období bolo viac pádov i zranení ako v minulosti. Existuje na to nejaké logické vysvetlenie alebo to vnímate len ako zhodu okolností?

Veľa sa diskutuje o tom, že sa jazdí neprimerane rýchlo, že je veľa zranení. Asi tretina pretekárok a pretekárov má za sebou nejaké zranenie a menšiu či väčšiu pauzu. Často sa vracajú do ostrých súťaží príliš skoro. Športom sa živia, preto je pre nich dôležité, aby absolvovali čo najviac pretekov, plnili zmluvné podmienky, udržali si výkonnosť. Často riskujú, za každú cenu. V hre sú víťazstvá, medaily, „prize money“. Pôsobím stále v exekutíve Medzinárodnej lyžiarskej federácie v alpskej komisii a na jarnom stretnutí sme o týchto otázkach dosť diskutovali. Niektoré veci nevieme ovplyvniť. Ale hľadajú sa rôzne technické zlepšenia, ktoré sú povolené, alebo ináč povedané – nie sú zakázané.

Napríklad?

Vieme upravovať pravidlá, rádius lyží alebo výšku podložky, pretože čím je vyššia, tým je pretekár nestabilnejší a tým sa zvyšuje pravdepodobnosť vypadnutia i zranenia. A dôležitá je aj stavba tratí. Debatujeme tiež, či by mali byť povinné, alebo len dobrovoľné nafukovacie airbagy. Pomôcť môžu aj rôzne ochrany holennej kosti, zosilnené ponožky – kevlarové, ktoré prispievajú k tomu, aby jazdec lepšie zatlačil do jazyka topánky a získal väčšiu razanciu v oblúku. Alebo spodné nohavice proti porezaniu či iné. To sú už odborné veci, ktoré laikovi asi veľa nepovedia.

Pomáhajú?

Len tým, ktorí sú stopercentne pripravení a zvládnu to. Môže sa tiež stať, že lyža zaberie prudšie, neviete ju v rýchlosti kontrolovať a spadnete. To sú situácie, keď rozhodujú stotiny.

Aj vy ste zažili v kariére dve dlhé pauzy spôsobené zraneniami. Vo februári 1981 ste spadli v zjazde v Hause a vrátili ste sa až v decembri. Návrat nebol bezproblémový…

Roztrhla som si v kolene krížny väz, popritom mi v druhom operovali meniskus. V nemocnici som strávila tri týždne. Po desiatich mesiacoch som sa postavila opäť na štart na rovnakej zjazdovke, kde som utrpela ťažké zranenie. Psychika robí svoje, mala som strach. V cieli som si povedala, že sa to nesmie opakovať, bolo to najhoršie, čo sa mi mohlo stať. Potom už sezóna, našťastie, bežala v starých dobrých koľajach.

Čítajte viacShiffrinová sa zapojila do kampane. Prezradila, koho bude voliť v prezidentských voľbách

Hrozí v úvode sezóny niečo podobné aj Vlhovej?

Ona je slalomárka a nečaká ju návrat na rovnakej trati. Psychika je však nevyspytateľná a dôležitá. Podstatné je, aby pretekárka cítila, že je dobre pripravená, a nebude vnímať nohu, ktorú si zranila. Lebo v pretekoch sa už nemôže šetriť. V nich sa ide naplno.

Vás po páde čakalo ešte veľa úspešných štartov. Ale po druhom vážnom zranení to už bolo iné, predznamenal koniec kariéry…

To bolo krátko po olympiáde v Sarajave, po ktorej som sa chystala, že ukončím športovú kariéru. Pád v marci 1984 mi urobil škrt cez rozpočet. S pádmi nikdy vopred človek nepočíta. Uvedomovala som si, že keby som vtedy hneď skončila, už nebudem mať toľko vnútornej sily, aby som dokázala aktívne regenerovať. Nemôžete len pasívne ležať, šetriť sa. Musíte mať presný plán rekonvalescencie. Rozhodla som sa ešte rok potiahnuť, cvičiť, posilňovať, trénovať, jazdiť… Druhý pád bol ešte komplikovanejší ako prvý.

Čo sa vlastne stalo prvý marcový deň roku 1984?

Urobila som jazdeckú chybu. Vyletela som z trate, urobila salto, preletela cez drevený plot. Vzápätí som sa usilovala postaviť na nohy a zísť do cieľa, ale bolo to z mojej strany zbytočné hrdinstvo. Diagnóza bola nepríjemná: potrhané všetky väzy v kolene, potrebná bola aj plastika. Môže vás operovať aj najlepší lekár na svete, nie je to len na ňom. Keď som odchádzala z operačného stola, povedal mi: Svoju robotu som si spravil, ale je to len 50 percent z toho, čo bolo potrebné. Druhých 50 percent zostalo na tebe. To je pravda, Viackrát som sa o tom presvedčila.

Našťastie vás v oboch prípadoch operovali špičkoví odborníci…

Prvý raz ma operovali v mestečku Hohenems, kde mala sídlo aj firma Kästle, vyrábala lyže, na ktorých som súťažila. V nemocnici pôsobil špičkový tím odborníkov, ktorý dával dokopy viaceré lyžiarske hviezdy. V druhom prípade ma v americkom Lake Tahoe operoval svetoznámy odborník Richard Steadman, ktorého pacientmi boli aj americkí prezidenti.

Príprava lyžiarok na Svetový pohár 2024/25Fotogaléria – 35 fotiekVšetky fotky 

Pociťovali ste neskôr dôsledky zranení aj v bežnom živote?

(smiech) Už s tým problém nemám, lebo obe kolená mám titánové… Vrcholový šport je v tomto veľmi náročný, pohybový aparát dostáva zabrať a trpí. Pokladám sa za trochu lenivého človeka, ale musím stále niečo robiť a hýbať sa, lebo potom sa ťažšie rozbieham.

Krátko po druhom zranení a návrate na svahy ste sa lúčili s vrcholovým športom…

To súviselo s tým, čo som už vravela, už po olympiáde v Sarajeve som plánovala rozlúčku. Vybojovala som piate miesto, čo síce nie je na olympiáde zlý výsledok, ale chcela som medailu.

Takže sklamanie?

Určite. Štyri pretekárky boli v Sarajeve predo mnou. K medaile mi veľa nechýbalo. Keď som to prepočítavala, tak asi meter…

Keď ste ukončili športovú kariéru, mali ste 25 rokov. Nebolo to priskoro?

Dnešnými očami možno áno. Ale keď som končila, bola som jedna z najstarších pretekárok vo Svetovom pohári. Teraz sú starostlivosť a servis, ktorý majú špičkoví lyžiari, na inej úrovni. Pokročila aj lekárska veda. Keď sa niekto zraní, vráti sa do kolotoča podujatí skôr. Zmenila sa tímová starostlivosť, okolo družstiev sa točí oveľa viac personálu. Keď ide napríklad rakúsky tím na preteky, sprevádza ho kvantum ľudí a asi dvadsať áut. Keď sme my leteli na finále Svetového pohára do Japonska, všetci sme cestovali naraz v jednom lietadle. Keby nedajbože padlo, museli by zrušiť Svetový pohár…

 Viaceré špičkové pretekárky majú v súčasnosti podstatne viac rokov ako vy, keď ste sa lúčili…

Doma si často hovoríme, že dobrí sú tí, čo najdlhšie vydržia… V našom období sme sa skôr pripravovali na bežný život. Študovali sme a uvažovali, čo budeme robiť. Z lyžovania sme nič nezarobili. Teraz je to iné a aj preto zostávajú špičkoví pretekári a pretekárky aktívni čo najdlhšie. Výkonnostný stred už nie je zaujímavý. To som vravela aj dcére, keď mala 27 rokov. Nedostala si sa do najsilnejšej tridsiatky, máš smolu. Je to trochu kruté povedať to vlastnému dieťaťu, ale taká je realita. Musela sa rozhodnúť, čo ďalej, a viem, aké to mala ťažké, zaradiť sa do pracovného procesu.

Čo ste dostali za historický triumf v zjazde vo Svetovom pohári?

Pamätnú drevenú dosku, je to jedna z mojich najobľúbenejších trofejí. Minulý rok ma pozvali ako hosťa do Altenmarktu, bola som tam aj s manželom a priniesla som organizátorom fotografiu, na ktorej som s víťaznou trofejou pred vyše štyridsiatimi rok­mi.

Bola s týmto víťazstvom spojená aj finančná prémia?

To nie. Ale keď som vyhrala v obrovskom slalome na majstrovstvách Európy junioriek, Československý zväz telesnej výchovy mi daroval poukaz na nákup v obchodnom dome Bílá labuť v Prahe. Mal hodnotu 7 500 korún.

Spomeniete si, čo ste si za ne kúpili?

Šijací stroj. Dodnes ho mám. To ešte bola stará veritaska, ktorá niečo vydržala (smiech).

 Petru Vlhovú opäť uvidíme po vynútenej prestávke na svahoch a má 29 rokov. Čo ste vy robili v tomto veku?

Mala som dve dcéry a bola som chatárkou na Zelenom plese.

Na Chate pri Zelenom plese, ktorú ste mali v prenájme, ste vyrastali, tam vám vštepoval skvelé lyžiarske základy najmä otec, bývalý úspešný reprezentant. Ešte tam trávite čas?

Chatu pri Zelenom plese už nemáme dvanásť rokov. Po skončení kariéry som pôsobila najmä ako hotelierka vo Vysokých Tatrách. Nie je to jednoduchá práca, ale krásna. Je to práca s ľuďmi a pre ľudí, čo ma baví.

Stále si udržiavate kontakt aj s vaším športom, pôsobíte ako technická delegátka Medzinárodnej lyžiarskej federácie i ako členka alpskej komisie FIS. Čo vás čaká v najbližšom období?

Ako technická delegátka federácie sa zúčastním vo februári na zimnom olympijskom festivale mládeže EYOF, ktorý bude hostiť gruzínske Bakuriani.

O týždeň odštartuje Svetový pohár. Medzi najväčšími favoritkami sa spomína opäť Mikaela Shiffrinová. Aj tá utrpela v minulej sezóne ťažký pád, teraz chce vynechať všetky preteky v zjazde. Je podľa vás najhorúcejšia kandidátka na zisk veľkého krištáľového glóbusu?

Bude to mať ťažšie, lebo je vždy dobré, keď sa boduje vo všetkých disciplínach. Naposledy však v ňom triumfovala Lara Gut-Behramiová, ktorá zas neštartovala ani v jednom slalome… Privítala by som, keby nastalo oživenie, nejaká zmena a výraznejšie sa presadili aj mladšie pretekárky. Páči sa mi Chorvátka Zrinka Ljutičová, viac čakám od mladého rakúskeho tímu. Program bude náročný a verím, že to bude zaujímavý ročník./agentury/

X  X X

Komunisti ich chceli zlikvidovať, napokon sa museli porúčať oni

Ivana Hečková: Jedna svieca stačí. Priame svedectvá o likvidácii reholí 16Zdroj: Martin Žubor/Aktuality.sk

 Komunistické ťaženie proti ženským reholiam prežili zhruba tri tisícky rehoľníčok. Väčšina z nich bola vo veku od 60 do 70 rokov, porovnateľne veľká bola skupina sestier nad 71 rokov.

Dokázali takmer 40 rokov vzdorovať totalite a zostať verné tomu, čomu zasvätili život. Výnimočná publikácia Jedna svieca stačí z pera Ivany Zemaníkovej (vyšla pod jej dievčenským menom Ivana Hečková) mapuje osudy výnimočných žien, ktoré sa odmietli podvoliť režimu. Každý víkend ju môžete čítať aj online. Kúpou knihy s desiatkami vzácnych historických fotografií podporíte slobodnú žurnalistiku.

NOVEMBROVÉ PREDTUCHY A PÁD

Posledná fáza komunistickej diktatúry zastihla sestry Vianneu a Natáliu na opačných brehoch rieky Moravy. Sestra Viannea sa pomaly blížila k sedemdesiatke a bola v charitnom domove v Jiřetíne pod Jedlovou. Sestra Natália mala pár rokov do šesťdesiatky a podieľala sa na rozvoji spoločenstva v Kostolnej-Záriečí.

Uršulínky museli využívať rôzne kľučky, aby mohli obísť zákazy a nariadenia. Príkladom bol i odchod na púť do Šaštína, ktorá bola po Velehrade pod dôslednou kontrolou bezpečnostných zložiek. „22. 5. 1986 si komunita z Kostolnej-Záriečie vykonala autobusom púť do Šaštína a výlet na zámok Lednice na Morave, lebo na púť nebolo dovolené objednať autobus.“

 Aj štátna moc však musela občas cúvnuť. Niežeby zmenila názor alebo sa pokúšala o reformu, dôvodom ústupkov boli praktické okolnosti. Platilo to aj o povolení prijímať dievčatá do noviciátov. Rastúci počet starších sestier v charitných domovoch si vyžadoval viac personálu. Komunisti najprv zvažovali, že si vypomôžu civilnými zamestnankyňami. Napokon zvolili inú cestu – 1. septembra 1988 vydal ÚV KSČ i ÚV KSS realizačný pokyn, že rehole môžu prijímať nový dorast, ktorý bude pracovať nielen v charitných domovoch, ale aj sociálnych ústavoch a nemocniciach. Rehoľníčky tak mali doplniť chýbajúce kapacity v štátnych zariadeniach.

Nový slovenský minister kultúry Pavel Koyš však na prelome rokov 1988 až 1989 stopol nábory do nemocníc. Ženy v habitoch mohli pracovať iba v ústavoch a charitných domovoch. Aj tam bol však ich počet regulovaný a komunisti povolili často menej sestier, ako zariadenia žiadali.

Kým svet za hranicami Československa sa menil, vedenie štátu zotrvávalo až na pár výnimiek na svojich pozíciách. Väčšina sa nechcela vzdať postov ani korýt. V auguste 1989 vykonala ŠtB na Slovensku domové prehliadky u piatich odporcov režimu, členov takzvanej bratislavskej päťky pre výzvu na uctenie si obetí invázie vojsk v roku 1968. Jána Čarnogurského a Miroslava Kusého zatkli, Hanu Ponickú, Antona Seleckého a Vladimíra Maňáka stíhali na slobode.

Ani to však nepomohlo. Komunistická diktatúra v Československu písala poslednú kapitolu a čakal ju zamatový pád. „Vedeli sme, že komunizmus padne. V Rusku vládol už niekoľko rokov Gorbačov, takzvaná perestrojka uvoľňovala okovy,“ priblížila sestra Viannea nálady panujúce v uršulínskej komunite bezprostredne pred novembrovými udalosťami.

Sestra Svorada bola v tom čase na ceste z Kostolnej-Záriečia do Ríma na svätorečenie českej sestry Agnežky. „Keď sme boli v Assisi, dozvedeli sme sa, že padol Berlínsky múr. Všetci sme sa tešili, medzi sestrami panovala povznesená nálada,“ pripomenula si udalosti 9. novembra 1989, keď sa desiatky tisíc obyvateľov Východného Berlína vydali po oficiálnom oznámení o otvorení hraníc na druhú stranu železnej opony a začali búrať jej symbol.

Osem dní nato sa začala rúcať aj komunistická diktatúra v Československu.

Sestra Natália mala rok do šesťdesiatky, keď v uliciach českých a slovenských miest štrngali kľúčmi zástupy, vyburcované tvrdým zásahom bezpečnostných zložiek proti účastníkom študentského pochodu v Prahe. „Už skôr sme šípili, že režim nevydrží. Nevedeli sme, kedy presne padne, no ten pocit hraničil s istotou,“ zhrnula. S dodatkom, že demonštrácii, ktorá sa konala 17. novembra pri príležitosti Medzinárodného dňa študentstva v Prahe, predchádzalo nepovolené stretnutie študentov v centre Bratislavy.

Predposledný novembrový deň roku 1989 priniesol zrušenie ústavného článku 4 o vedúcej úlohe komunistickej strany. Nasledovalo krátke intermezzo premiéra Ladislava Adamca, ktorý síce začal rokovať so zástupcami Občianskeho fóra, no v skutočnosti sa iba pokúsil zrekonštruovať väčšinový komunistický kabinet a uchmatnúť prezidentský post.

Dosluhujúci prezident Husák následne vymenoval vládu národného porozumenia na čele s komunistom Mariánom Čalfom, ktorá mala pripraviť slobodné voľby. A bez emócií či ospravedlnenia rezignoval: „Oznamujem vám, že som sa rozhodol odstúpiť z funkcie prezidenta Československej socialistickej republiky.“ Prezidentom sa stal disident a dramatik Václav Havel., aktuality.sk

X X X

OSLAVTE VZNIK NAŠEHO STÁTU, ČR, 28.10.2024 21 hod.

Zvoněním ve všech obcích, městech ČR, SR

 Rád bych Vás všechny informoval o našem slavnostním zvonění 28.10.2024 v 21:00h

V případě zájmu mohu zaslat i texty o historii zvonění a Zvonu míru. 

S pozdravem Jan Kostrhoun, SDH Pyšely u Prahy

 ZVON  NA  VĚŽI  KOSTELA  V PYŠELÍCH  U  PRAHY

 28.10.2024   ve 21h rozezníme dva zvony na věži pyšelského kostela

již dvaadvacátým rokem se připojíme k akci

  • ZVON MÍRU V ROVERETU

OŽIVTE S NÁMI I VAŠE ZVONY               

 V MINULÉM ROCE ZVONILI V BENEŠOVĚ, ŘÍČANECH, POLICE NAD METUJÍ, KOBYLÍ , TŘEBONI,  VELKÝCH  POPOVICÍCH, NOVÉM MĚSTĚ NAD METUJÍ, MACHOVĚ, REJVIZU V JESENÍKÁCH, MĚLNÍKU, KROMĚŘÍŽI A NA MNOHA DALŠÍCH MÍSTECH. Jan Kostrhoun, Pyšely u Prahy. 

 

 

 

 

 

Příspěvek byl publikován v rubrice Autor a jeho autorem je autor. Můžete si jeho odkaz uložit mezi své oblíbené záložky nebo ho sdílet s přáteli.