Nemecko bude mať nového spolkového kancelára. Nedeľňé predčasné parlamentné voľby v Nemecku sa podľa výsledkov exit pollov televízie ARD skončili víťazstvom kresťanských demokratov z únie CDU/CSU, ktorí dostali 29 percent hlasov. Nasleduje Alternatíva pre Nemecko (AfD) so ziskom 19,5 percenta a sociálni demokrati (SPD) so 16 percentami. Informovali o tom denník Die Welt a agentúra DPA, píše TASR.

Do Spolkového snemu (Bundestag) by sa podľa týchto prognóz dostali aj Zelení (13,5 percenta) a strana Ľavica (8,5 percenta).

Tesne pod päťpercentnou hranicou vstupu do parlamentu sa nachádzajú liberáli z FDP a Aliancia Sahry Wagenknechtovej (BSW), ktorá sa o hlasy voličov uchádzala prvýkrát po odtrhnutí od Ľavice.

Nemecko bude mať nového kancelára

Prognózu po zatvorení volebných miestností o 18.00 h zverejnila aj ďalšia verejnoprávna televízia ZDF, ktorej výsledky sa do značnej miery zhodujú s exit pollom ARD.

Ak sa takéto výsledky potvrdia, konzervatívci pod vedením šéfa CDU Friedricha Merza si oproti voľbám z roku 2021 polepšia o približne päť percent. Krajne pravicová AfD svoj zisk zdvojnásobi.

SPD doterajšieho kancelára Olafa Scholza naopak dosiahne svoj najhorší výsledok vo voľbách do Bundestagu od roku 1949. V predošlých voľbách jej hlasy odovzdalo ešte 25,7 percenta voličov. Zelení si svoju pozíciu zhruba udržia, kým Ľavica výrazne stúpne a FDP prepadne na polovicu predchádzajúceho zisku.

 Tvorenie koalície

Predpokladaný budúci kancelár Merz bude na vytvorenie vlády potrebovať koaličných partnerov. Spojenectvo s AfD vylúčil.

Ak by sa do parlamentu dostali aj FDP a BSW, kresťanskí demokrati by museli hľadať tretieho koaličného partnera, konštatovala DPA. Predstaviť si podľa nej možno koalíciu CDU/CSU s SPD a FDP, prípadne s SPD a Zelenými, tých však dôrazne odmieta CSU.

Volebná účasť dosiahla podľa predbežných údajov 83 až 84 percent, čo je viac ako v roku 2021 (76,4 percenta), aktuality.sk

X X X

DIKTÁTORA   ZELENSKÉHO  NEBUDE  AMERIKA,  TRUMP,  POSLOUCHAT

VELMOCI  USA,  RUSKO

USA   UKRAJINU  ROZDĚLÍ  POLSKU,  MAĎARSKU…?

V  POLSKU  ARMÁDA   USA?,  jAK JI  ŽÁDÁ?

Zelenský ochotný odísť z funkcie výmenou za mier či členstvo v NATO. Má však podmienky

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v nedeľu na tlačovej konferencii v Kyjeve vyhlásil, že je pripravený odísť z funkcie prezidenta výmenou za mier alebo členstvo jeho krajiny v Severoatlantickej aliancii (NATO). Informujú o tom agentúra AFP a portál BBC.

 Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj odpovedá na otázky počas tlačovej konferencie v Kyjeve 23. februára 2025.

Pri prípadných rokovaniach o ukončení vojny na Ukrajine bude podľa Zelenského „na stole“ aj téma vstupu jeho krajiny do NATO. „Je však dôležité, aby si všetci uvedomili, že to nie je stôl, za ktorý je (v súčasnosti) pozvaná Ukrajina,“ zdôraznil s odkazom na rokovania medzi Spojenými štátmi a Ruskom.

Členstvo v NATO považuje za „najlacnejší variant“ bezpečnostných záruk, aby Ukrajinu znovu Rusko nenapadlo. Dodal, že pri moci každopádne nemieni zotrvať desiatky rokov.

Na tretie výročie začiatku vojny na Ukrajine pricestujú v pondelok do Kyjeva viacerí európski lídri. Zelenskyj s nimi plánuje hovoriť o svojej stratégii „nie na najbližšie roky, ale na najbližšie týždne“, a chce tiež rokovať o bezpečnostných zárukách pre jeho krajinu. „Ukrajina potrebuje podporu Európy a USA,“ vyhlásil.

„Zajtra (pondelok) máme dôležité stretnutie, summit. Možno to bude zlomový bod, uvidíme,“ priblížil prezident s tým, že sa na Ukrajine osobne stretne s 13 lídrami krajín a ďalších 24 sa pripojí online.

Ukrajinský prezident ďalej podľa vlastných slov chce, aby americký prezident Donald Trump „pochopil“ jeho postoj a predložil konkrétne bezpečnostné záruky, ktoré pomôžu Kyjevu brániť sa proti ruskej invázii. „Veľmi chcem od Trumpa vzájomné pochopenie… Bezpečnostné záruky od Trumpa sú veľmi potrebné,“ zdôraznil a nevylúčil prípadné stretnutie s americkým prezidentom.

Kyjev a Washington sú podľa Zelenského tiež bližšie k dohode o nerastných surovinách výmenou za bezpečnostnú pomoc. „Robíme pokroky,“ poznamenal s tým, že predstavitelia oboch krajín boli v nedeľu v kontakte.

 Vyslanec amerického prezidenta Steve Witkoff krátko pred tlačovou konferenciou vyhlásil, že Ukrajina podľa neho so Spojenými štátmi v najbližších dňoch zrejme podpíše dohodu o nerastných surovinách ako súčasť úsilia o ukončenie vojny s Ruskom.

Zelenskyj ďalej uviedol, že sa nechystá uznať, že by Ukrajina dlhovala Spojeným štátom 500 miliárd dolárov za vojenskú pomoc. USA poskytli Ukrajine pomoc za 100 miliárd dolárov a dary nepovažujeme za pôžičky, povedal Zelenskyj novinárom podľa serveru RBK-Ukrajina. O sume 500 miliárd dolárov často hovorí americký prezident Donald Trump, poznamenala agentúra Reuters.

Ukrajinský prezident podľa serveru BBC News na tlačovej konferencii povedal, že USA mu navrhli dohodu, podľa ktorej by Ukrajina mala za každý dolár obdržanej pomoci vrátiť dvojnásobok. Ale uistil, že nepristúpi na dohodu, ktorú by muselo splácať „ešte desať pokolení Ukrajincov“.

Zelenskyj sa necíti byť urazený tým, že ho Trump v minulých dňoch nazval „diktátorom“, a podľa agentúry AFP tiež povedal, že by sa s americkým prezidentom rád stretol skôr, ako sa Trump stretne s ruským vodcom Vladimirom Putinom.

X X X

 Šéf ruskej diplomacie Sergej Lavrov navštívi Turecko

 Turecko sa ako člen NATO, sa snaží zohrávať kľúčovú úlohu v diplomatických rokovaniach o ukončení vojny na Ukrajine.

Ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov plánuje v pondelok navštíviť Turecko. Stretnúť sa má so svojím náprotivkom Hakanom Fidanom, pričom jednou z tém rokovaní bude aj vojna na Ukrajine. Pre agentúru AFP to uviedli turecké diplomatické zdroje, informuje TASR.

Hovorkyňa ruského ministerstva Marija Zacharovová neskôr pre tlačovú agentúru TASS potvrdila, že „delegácia vedená Sergejom Lavrovom v krátkom čase navštívi Turecko“, aby s ním prediskutovala široký okruh otázok.

Turecko, ktoré je členom NATO, chce zohrávať vedúcu úlohu pri ukončení vojny na Ukrajine, o čo sa pokúsilo už v marci 2022, keď dvakrát hostilo priame rokovania medzi Moskvou a Kyjevom. Turecký prezident Recep Tayyip Erdogan v utorok pri prijatí ukrajinského lídra Volodymyra Zelenského vyhlásil, že jeho krajina by bola „ideálnym hostiteľom“ pre rozhovory o Ukrajine za účasti Moskvy, Kyjeva a Washingtonu.

 Moskva a Washington už v uplynulých dňoch začali priamy dialóg na pozadí zbližovania sa medzi americkým prezidentom Donaldom Trumpom a ruským náprotivkom Vladimirom Putinom, pripomína AFP. Ruskí a americkí predstavitelia sa v utorok stretli v Saudskej Arábii, aby začali obnovovať svoje vzťahy a diskutovali aj o ukončení vojny. Zelenskyj stretnutie odsúdil, pretože sa obáva dohody o Ukrajine dosiahnutej bez neho za rokovacím stolom. Lavrov, ktorý naposledy navštívil Turecko v októbri, by mal v nasledujúcich dňoch odcestovať aj na návštevu do Iránu, aktuality.sk

X X X

 Hovorca Kremľa označil Putina s Trumpom za výnimočných prezidentov: Kopol si do Zelenského

 Trump 12. februára telefonoval s Putinom a zhodli sa na okamžitom začatí rokovaní o ukončení vojny na Ukrajine.

 Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov v nedeľu privítal dialóg ruského prezidenta Vladimira Putina a jeho amerického náprotivku Donalda Trumpa ako „sľubný“. Zároveň uviedol, že Rusko sa nikdy nevzdá územia na východe Ukrajiny, ktorého sa zmocnilo. TASR o tom informuje podľa správy agentúry AFP. Trump 12. februára telefonoval s Putinom a zhodli sa na okamžitom začatí rokovaní o ukončení vojny na Ukrajine. Následne o vojne rokovali v saudskoarabskom Rijáde ruskí a americkí predstavitelia, bez účasti Kyjeva.

Putin následne uviedol, že považuje rokovania americko-ruskej delegácie v Saudskej Arábii za prvý krok k obnoveniu spolupráce so Spojenými štátmi. „Toto je dialóg medzi dvoma výnimočnými prezidentmi,“ povedal Peskov pre štátnu televíziu. „Je dôležité, aby nám nič nebránilo v realizácii politickej vôle oboch hláv štátov,“ dodal hovorca Kremľa.

 Peskov tiež vylúčil akékoľvek teritoriálne ústupky Ruska ako súčasť možnej mierovej dohody. „Ľudia sa už dávno rozhodli pripojiť k Rusku,“ povedal. Podľa AFP mal namysli referendá z jesene 2022 v štyroch oblastiach na východe Ukrajiny o ich pripojení k Rusku. Kyjev, Západ a medzinárodní pozorovatelia označili tieto referendá za falošné, pripomína AFP. „Nikto nikdy nepredá tieto územia. To je najdôležitejšia vec,“ vyhlásil hovorca.

Hovorca Kremľa sa tiež vyjadril k sporom medzi Trumpom a ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským. Ukrajinský prezident v stredu vyhlásil, že Trump žije v ruskej „dezinformačnej bubline“, čím reagoval na vyjadrenia amerického náprotivku, že za vojnu, ktorú rozpútalo Rusko pred takmer tromi rokmi, môže Ukrajina. Trump následne povedal, že Zelenskyj je „diktátor bez volieb“ a vyzval ho, aby „konal rýchlo, inak mu nezostane žiadna krajina“. Trump tiež vyhlásil, že účasť Zelenského na rokovaniach o prímerí nie je nevyhnutná.

„Zelenskyj sa nevhodne vyjadruje na adresu hlavy štátu. Robí to opakovane,“ povedal Peskov. Podľa neho by žiadny prezident takéto zaobchádzanie netoleroval a reakcia Trumpa je podľa slov Peskova celkom pochopiteľná.

 X X X

 Prezident SAE Muhammad bin Zájid Ál Nahján na stretnutí s Rubiom odmietol vysídlenie Palestínčanov z Gazy

SAE odmietajú akékoľvek pokusy o vysídlenie palestínskeho ľudu z jeho územia.

Prezident Spojených arabských emirátov (SAE) Muhammad bin Zájid Ál Nahján v stredu prijal amerického ministra zahraničných vecí Marca Rubia a tlmočil mu nesúhlas s návrhmi prezidenta Donalda Trumpa na vysídlenie Palestínčanov z Pásma Gazy. TASR o tom píše na základe správy agentúry AFP.

Prezident „potvrdil pevný postoj SAE, ktoré odmietajú akékoľvek pokusy o vysídlenie palestínskeho ľudu z jeho územia,“ uviedla tlačová agentúra WAM. Prezident SAE tiež „zdôraznil, že obnova Gazy musí byť spojená s komplexným a trvalým mierom založeným na dvojštátnom riešení.“

Trump navrhuje vysídlenie Palestínčanov do Jordánska alebo Egypta

Emir Muhammad reagoval na plán amerického prezidenta prevziať Pásmo Gazy pod správu USA a prebudovať ho. Trump však s prítomnosťou asi 2,4 milióna Palestínčanov v enkláve v budúcnosti nepočíta a navrhuje, aby sa vysťahovali do Jordánska alebo Egypta.

 Rubiova návšteva SAE sa uskutočnila dva dni pred summitom Rady pre spoluprácu v Perzskom zálive, na ktorom sa zúčastní aj Egypt a Jordánsko. Cieľom členských štátov je spoločne reagovať na Trumpov plán týkajúci sa Gazy.

 Trumpova administratíva vyzvala arabské krajiny, ktoré sú proti akémukoľvek vysídľovaniu Palestínčanov v Pásme Gazy, aby navrhli alternatívy k plánu amerického prezidenta, aktuality.sk

X X X

 Putin predstavil veľký plán: Rusko chce urýchlene zapracovať na kľúčovej veci

 Rusko by malo urýchliť plány na ťažbu lítia, kľúčového kovu na produkciu vysokokapacitných batérií, ako aj na ťažbu ďalších kritických surovín. Uviedol to koncom tohto týždňa ruský prezident Vladimir Putin. Informovala o tom agentúra Reuters.

Rezervy lítia v Rusku dosahujú podľa odhadov Geologickej služby Spojených štátov (USGS) z minulého roka jeden milión ton. Rusko ich odhaduje na ešte vyššej úrovni. Napriek tomu bola krajina v minulých rokoch vysoko závislá od dovozu lítia zo zahraničia, pričom po invázii Moskvy na Ukrajinu pred tromi rokmi západné sankcie tento dovoz výrazne skomplikovali. To prinútilo Rusko začať riešiť vlastnú produkciu.

„Lítium ešte stále neťažíme. Ako však potom zabezpečíme rozvoj našej ekonomiky? Mohli sme to urobiť už pred 10 či 15 rokmi,“ povedal Putin na konferencii o pokročilých technológiách v Moskve. Rusko odhaduje, že do roku 2030 prestane byť závislé od dovozu lítia a ďalších kľúčových kovov. Na jednej strane má vlastné zásoby, na druhej ruské sily získali podľa médií kontrolu už nad dvomi veľkými ložiskami na východe Ukrajiny.

Pozornosť sveta sa na otázku zásob kritických surovín upriamila po tom, ako americký prezident Donald Trump vyhlásil, že chce s Ukrajinou uzatvoriť dohodu, ktorá by USA poskytla nerastné suroviny v hodnote 500 miliárd dolárov (477,8 miliardy eur). Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj však minulý týždeň dohodu zablokoval, pretože neposkytovala dostatočné „bezpečnostné záruky“.

 Najnovšie, na Konferencii konzervatívnej politickej akcie (CPAC) v sobotu (22. 2.) Trump vyhlásil, že Spojené štáty sú blízko k uzavretiu dohody o nerastných surovinách s Ukrajinou.

Putin na moskovskej konferencii povedal, že Rusko by malo pracovať na rozvoji vlastných ložísk, a to nielen lítia, ale všetkých kritických surovín, vrátane prvkov vzácnych zemín. Tie sú kľúčové vo viacerých odvetviach, napríklad pri výrobe elektrických áut, spotrebnej elektroniky, zdravotníckych prístrojov, veterných turbín či v oblasti zbrojárskej techniky.

 X X X

SCHOLZ   ZKLAMAL  NĚMECKO,  NEODSTRANIL  ANI  FAŠISTY  HITLERA  Z  UKRAJINY,  NEJEDNAL  O  KONCI  VÁLKY   NA  UKRAJINĚ

 Odborník o voľbách v Nemecku: Politici používajú dvojaký meter, Musk má právo na kritiku

V Nemecku sa konajú predčasné parlamentné voľby. Aká bola vláda dosluhujúceho kancelára Olafa Scholza? Čím sa vyznačovala volebná kampaň a kto bude zostavovať novú koalíciu? V rozhovore pre Pravdu to analyzoval nemecký politológ a profesor z Univerzity vo Freiburgu Uwe Wagschal.

 Volební lídri štyroch najsilnejších nemeckých strán počas televíznej diskusie. Zľava Olaf Scholz (SPD), Robert Habeck (Zelení), Friedrich Merz (CDU) a Alice Weidelová (AfD).

Ako hodnotíte volebnú kampaň?

Bola značne vyhrotená a nabitá udalosťami. Všade cítiť napätie, vyskytli sa aj početné škandály. Už po tom, čo vládu Olafa Scholza opustila Slobodná demokratická strana (FDP), sa objavil tzv. D-Day papier (dokument, z ktorého vyplýva, že sa strana vopred pripravovala na vystúpenie z koalície, pozn. red.), neskôr sme tu mali škandál s poslancom Zelených v Spolkovom sneme Stefanom Gelbhaarom, ktorému podsúvali obvinenie zo sexuálneho obťažovania, čo v jeho strane spôsobilo veľké napätie, rozruch okolo šéfa Kresťanskodemokratickej únie (CDU) Friedricha Merza, ktorý prekročil „protipožiarny múr“, keď využil hlasy Alternatívy pre Nemecko (AfD), a napokon spory okolo výrokov Elona Muska.

Bolo to teda veľmi konfliktné. Volebné kampane v Nemecku bývajú obyčajne v jeseni, zriedka sa stáva, že by sme volili v zime. To sa odrazilo na kampani, keďže pre zlé počasie sa nemohli konať akcie v uliciach.

Spisovateľka Hana Repová: Ani v Nemecku nie je všetko ružové. Ešte stále vidím rozdiely medzi východným a západným Nemeckom

 Ktoré témy sa v kampani najviac rozoberali?

Určite migrácia. Najmä po všetkých tých vraždách a teroristických útokoch s mnohými mŕtvymi, ktoré Nemecko v posledných mesiacoch zažilo. Spáchali ich migranti alebo žiadatelia o azyl, čo viedlo k tomu, že sa vyhostenie či právo na pobyt stali ústrednou témou volebnej kampane. V porovnaní s poslednými voľbami zohrávali témy ako klimatické zmeny, woke agenda či legalizácia marihuany oveľa menšiu úlohu. Na druhom mieste po migrácii boli ekonomické otázky – zadlžovanie, dlhová brzda, hospodársky rast, zamestnanosť, vysoké ceny energií či inflácia.

 Čo sa týka migrácie, panuje medzi stranami zhoda, ako ju riešiť? Sú všetky za sprísnenie azylovej politiky?

Vôbec nie, sú tam veľké rozdiely. Máme strany ako Zelení, ktorí sú rozhodne proti odsunu nelegálnych migrantov a potopili aj niekoľko návrhov na sprísnenie azylovej politiky. Okrem nich proti tomu ostro vystupuje aj Ľavica a časť Sociálnodemokratickej strany (SPD). Na druhej strane je FDP a veľká časť CDU a CSU (Kresťanskosociálnej únie), ktoré zase presadzujú zmenu migračnej politiky.

 Po diskusii štyroch volebných lídrov najsilnejších politických strán v televízii niektorí komentátori konštatovali, že sa traja kandidáti (okrem spolupredsedníčky AfD) správali, akoby už bolo po voľbách – Scholz (SPD) i Habeck (Zelení) sa vraj zmierili s tým, že voľby vyhrá CDU/CSU, a Merz zase vie, že SPD alebo Zelených bude potrebovať ako partnerov do budúcej vládnej koalície, a tak na seba veľmi neútočili. Mali ste aj vy taký dojem?

Áno, a oveľa viac to bolo cítiť už týždeň predtým v dueli verejnoprávnej televízie ZDF, kde sa stretli Merz a Scholz. Pôsobilo to ako mierová deklarácia. Trochu sa hádali – práve o otázkach migrácie a kriminality, prípadne kvôli daňovej politike, ale inak to prebiehalo pokojne.

Bolo vidieť, že CDU s SPD jedná takmer v rukavičkách, lebo budú koaličnými partnermi. Na druhej strane sa však ešte v januári situácia vyostrila, keď predseda CDU pri presadzovaní návrhu na sprísnenie migračnej politiky využil hlasy AfD. Veľmi naňho vtedy útočili, že zbúral „protipožiarny múr“, že je takmer „profašistický“ a podobne. Teraz vidíme, že si to strany spočítali a vychádza im to tak, že kresťanskí a sociálni demokrati budú musieť spolupracovať.

 Ako ste spomenuli, Merz si pred mesiacom „zavaril“, keď pri presadzovaní svojho návrhu v Bundestagu využil hlasy AfD, čím porušil starú tradíciu, že demokratické strany nespolupracujú ani nehlasujú s krajnou pravicou. Mnohí politici aj médiá ho za to kritizovali, ale zdá sa, že mu to nijako neubralo na popularite. Prečo?

No preto, lebo väčšina obyvateľstva takú politiku schvaľuje. Je to skôr strategická otázka: získa tým Merz na pravej strane, kde si trochu upraví politiku AfD, viac hlasov, ako ich stratí na ľavej strane? Myslím, že naozaj získal viac na pravej strane. Ukázali to aj prieskumy, kde po tom všetkom preferencie únie (CDU/CSU) stúpli asi o dva percentuálne body. Je tu však aj otázka, či to bolo rozumné, ak chcú kresťanskí demokrati vytvoriť koalíciu s SPD, ktorá to kritizovala a vyčítala im, že spolupráca s nimi predstavuje riziko.

Presne, ako hovoríte. Po tom, čo Merz hlasoval s AfD, sa Scholz vyjadril, že mu už nemôže veriť. Merz teraz sľubuje, že s AfD nebude spolupracovať. Dá sa mu dôverovať? Čo ak v budúcnosti nenájde podporu v koaličných stranách? Znova sa oprie o AfD?

Únia a SPD musia spolupracovať, lebo inak hrozí čosi podobné, ako sme videli v Rakúsku. Ľudovci tam rokovali o koalícii s pravicovopopulistickou stranou. Vyjednávanie síce zlyhalo, ale ani v Nemecku sa taký vývoj nedá celkom vylúčiť, pretože časť voličov únie je pripravená i na koalíciu s AfD. Celá tá diskusia o „protipožiarnom múre“ však CDU núti, aby uzavrela koalíciu s ľavicovou stranou – lebo jej nič iné nezostáva. Keby nebolo tohto rozruchu a SPD, prípadne aj Zelení by odmietli koalíciu s úniou, CDU by mohla povedať, že v takom prípade pôjde do koalície s AfD.

 Pohľad na volebné bilbordy s predsedami SPD Olafom Scholzom a CDU Friedrichom Merzom v nemeckom meste Halberstadt. Na tabuľu so šéfom kresťanských demokratov niekto dopísal „zradca“.

Táto strana je už dlhý čas druhou najsilnejšou v Nemecku, na východe (na území bývalej NDR) dokonca najsilnejšou. A to napriek rôznym škandálom od návrhov na nútenú „remigráciu“ migrantov cez „deportačné letenky“ až po rozhovor spolupredsedníčky AfD Alice Weidelovej s Muskom, v ktorom o Hitlerovi povedala, že je komunista. Obľubou strany to vôbec neotriaslo.

V interview s Muskom problém nevidím. Žijeme v demokracii, máme slobodu slova. Zabúda sa na to, že ľavicoví a „zelení“ politici v Nemecku zase veľmi zasahovali do volebnej kampane v USA. Napríklad vyhlasovali, že by za prezidenta chceli Joea Bidena – neposudzujeme to teda rovnakým metrom. Vyjadrenie Weidelovej o Hitlerovi je, samozrejme, problém a aj niektoré jej ďalšie výroky sa možno ťažko prijímajú, ale to neznamená, že to nesmie hovoriť. 

Mnohí nemeckí politici kritizovali spôsob, akým do volebnej kampane v Nemecku zasahovali USA. Okrem Muska im prekážal napríklad prejav amerického viceprezidenta JD Vancea na Mníchovskej bezpečnostnej konferencii. Vnímali to ako podporu krajnej pravice. Váš názor?

Vanceov prejav som si vypočul dvakrát – v angličtine aj v nemčine, ale AfD v ňom ani raz nespomenul. Spolkový kancelár, ktorý po ňom vystúpil, povedal, že to bola volebná podpora pre AfD. Vance hovoril o slobode názoru a tolerancii, a to sú základné hodnoty demokracie. Samozrejme, v podtexte toho prejavu bolo naozaj cítiť AfD, ale išlo hlavne o slobodu. Je pravda, že sa Američania miešali do volebnej kampane, no napríklad Musk má v Nemecku firmu, ktorá poskytuje 14-tisíc pracovných miest. Je teda veľkým zamestnávateľom a má právo vyjadrovať sa k nemeckej politike.

Pozrite sa: keď v našich uliciach protestujú migranti – proti AfD, CDU či za „protipožiarny múr“, vykrikujú a robia „kravál“, je to v poriadku, je to vraj ich občianske právo. Nemecká ústava pritom čosi také vylučuje, právo demonštrovať podľa nej majú iba občania, teda ľudia s nemeckým občianstvom. Nikomu to neprekáža, no ak sa vyjadruje niekto zo zahraničia, kto tu vytvára pracovné miesta a blahobyt, vyslúži si kritiku. Ako som povedal, jednoducho sa tu používa dvojaký meter.

 AfD sa hlási ku konzervatívnej politike a k tradičným hodnotám, za vzor rodiny pokladá otca, matku a dieťa. Weidelová je pritom lesba, ktorá s partnerkou vychováva dve deti. Navyše žije vo Švajčiarsku. To je veľmi pokrytecké, ale jej to vôbec neublížilo. Ako to?

Weidelová má dve bydliská, jedno vo Švajčiarsku a druhé v Nemecku, čo musí mať, inak by tu nemohla kandidovať. Ale to, na čo poukazujete, je naozaj irónia. AfD sa prezentuje ako pravicovo-populistická či pravicovo-konzervatívna strana s tradičnými hodnotami, a na druhej strane má volebnú líderku, ktorá žije vo zväzku so ženou a majú deti, čím pripomína skôr politikov na opačnej strane politického spektra. Je zaujímavé, že to taká strana ako AfD toleruje. Zdá sa, že sú v tomto smere liberálnejší, ako vyhlasujú.

 Spolupredsedníčka AfD a kandidátka na nemeckú kancelárku Alice Weidelová na straníckom sneme, kde delegáti schválili volebný program.

Scholzova vláda nezanecháva krajinu v dobrom stave – ekonomika už tretí rok stagnuje, zvyšuje sa štátny dlh, chýbajú peniaze v sociálnom systéme i v zdravotníctve, problémom je aj bývanie a ďalšie oblasti. Ako hodnotíte výkon Scholzovho kabinetu?

Veľa z toho, čo plánovali, aj presadili. Keby ste si pozreli koaličnú zmluvu, zistíte, že skutočne mnoho vecí splnili. Potom je tu však otázka, či to urobili správne. Strácame tisíce pracovných miest, výrazne sa zvýšili ceny energií, život ľudí sa zhoršil, zažili sme aj korupčné škandály… Aby som to zhrnul, Scholzova vláda toho dokázala veľa, ale nie vždy v pozitívnom zmysle.

Iba pred rokom vznikla v Nemecku ľavicovo-populistická Aliancia Sahry Wagenknechtovej (BSW), ktorá si rýchlo získala prívržencov a jej líderka bola istý čas veľmi obľúbená. Potom však BSW začala stagnovať a jej preferencie sa už dlhší čas pohybujú na úrovni piatich percent, teda na prahu zvoliteľnosti. Čo sa stalo?

BSW mala vnútrostranícke konflikty, ale problém je aj v tom, že je to ľavicovo orientovaná strana, ktorá má v programe i veci podobné agende AfD – tradičné hodnoty, zatvorenie hraníc, ochranu domáceho trhu. To sú témy, ktoré sú veľmi populárne na východe krajiny. Práve tam má BSW, tak ako AfD či Ľavica, najviac voličov.

Na ľavej strane politického spektra si BSW konkuruje s Ľavicou, z ktorej pôvodne vzišla, a pri tradičných hodnotách zase s AfD. Volič je potom trochu nesvoj, kam BSW vlastne smeruje. Sahre Wagenknechtovej ublížila tiež volebná kampaň, ktorá jej trochu ubrala na šarme. Na začiatku mala jej aliancia 15– či 10-percentné preferencie, aj eurovoľby a posledné krajinské voľby na východe pre ňu dopadli dobre, ale v kampani ju nakoniec predbehla Ľavica.

Ako odhadujete výsledok volieb? Kto bude budúcim kancelárom a ktoré strany zložia vládu?

Za spolkového kancelára si zvolíme Friedricha Merza, tým som si istý. Únia získa okolo 30 percent hlasov, takže vládnuť bude „veľká koalícia“ CDU/CSU a SPD. Zelení nebudú jej súčasťou, ale pri presadzovaní niektorých vecí ju zrejme budú podporovať. Myslím, že do Bundestagu sa dostane i Ľavica, pri FDP a BSW je to otázne. Buď tesne prejdú, alebo nie.

Čo si myslíte o Merzovi? Aký je to politik?

Sú rozličné kritériá, podľa ktorých môžeme posudzovať kandidátov – schopnosti, dôveryhodnosť, sympatie… So sympatiami má problémy, ale nemožno mu uprieť, že je kompetentný. Pracoval ako právnik a manažér. Čo sa týka dôveryhodnosti, v tom tiež občas kolíše. Pôsobí príliš sucho, nevrlo, neústupčivo, kritizuje malichernosti. Mohol by byť trochu uvoľnenejší a prejaviť viac humoru. To by mu možno pomohlo aj získať si väčšie sympatie./agentury/

X X X

 Európska komisia, Francúzsko a Veľká Británia sa zhodli na podpore Ukrajiny

 Európski lídri diskutovali o bezpečnostných zárukách pre Ukrajinu a koordinácii s USA pred nadchádzajúcimi rokovaniami vo Washingtone.

Predsedníčka Európskej komisie (EK) Ursula von der Leyenová tento víkend rokovala s francúzskym prezidentom Emmanuelom Macronom a britským premiérom Keirom Starmerom. Všetci traja lídri sa pred tretím výročím začiatku vojny na Ukrajine zhodli na pokračujúcej „neochvejnej“ podpore Kyjeva, uviedla von der Leyenová, informuje TASR.

„Diskutovali sme o našej neochvejnej finančnej a vojenskej podpore Ukrajiny,“ vyhlásila šéfka eurokomisie po telefonických rozhovoroch s Macronom a Starmerom. „Vymenili sme si aktuálne informácie o našich kontaktoch s americkými partnermi a diskutovali sme o plánoch v oblasti obrany a bezpečnosti nášho kontinentu,“ uviedla na pozadí rastúceho napätia medzi USA a Európou v súvislosti s vojnou na Ukrajine a financovaním obrany.

Macron aj Starmer majú nasledujúci týždeň pricestovať do Washingtonu na rokovania s americkým prezidentom Donaldom Trumpom. Podľa úradu britského premiéra sa Starmer a von der Leyenová počas sobotňajšieho rozhovoru zhodli na tom, že je dôležité ponúknuť záruky pre spravodlivý a trvalý mier na Ukrajine. Európske štáty sa podľa AFP obávajú, že Trump v snahe ukončiť vojnu ponúkne Moskve výhodné podmienky bez toho, aby Kyjevu poskytol bezpečnostné záruky, a zároveň z rokovaní vynechá európske mocnosti.

 Starmer v nedeľu vyhlásil, že rozhovory o budúcnosti Ukrajiny sa nezaobídu bez účasti Kyjeva a podľa jeho slov je tiež v záujme Spojeného kráľovstva a USA stáť pri Ukrajine s bezpečnostnými zárukami, aktuality.sk

 X X X

 Danko vyčíta KDH koketovanie s PS: Lepší polepšený Fico ako pokazený Šimečka, tvrdí. Majerský reagoval

Ani týždeň po vypršaní ultimáta a podpísaní dodatku ku koaličnej zmluve, ktorá zmení pomery medzi vládnymi stranami, nie je oficiálne známe, kto povedie ministerstvá Hlasu a SNS odovzdané Smeru. Predseda SNS Andrej Danko hovorí, že mená má oznámiť Smer a podpísať by sa mali dokumenty aj s nezaradenými poslancami. Šéf SNS zároveň vyčíta opozičnému KDH, že koketuje s PS a malo by zvážiť, na ktorej strane stojí.

Kto povedie rezort turizmu a športu, ktorý vznikol na požiadavku Danka, šéf SNS bližšie v ta3 komentovať nechcel. „Urobili sme si politicky jasno. Je zrejmé, že zatiaľ ani jeden zo 79 poslancov, ktorí s nami boli od začiatku, nepovedal, že nedôveruje Robertovi Ficovi ako premiérovi. Určite osobné ambície niektorých nezaradených poslancov nemôžu túto vládu položiť,“ uviedol v nedeľu.

 Upíšu sa premiérovi?

Danko zopakoval, že SNS ponúkla všetky tri svoje ministerstvá, aby sa koaličná kríza vyriešila a v pondelok už aj podpísali dodatok ku koaličnej zmluve. „Teraz je v rukách premiéra, či dokáže s odídenými poslancami komunikovať,“ podotkol Danko. „Naša dohoda je, že ak by nemala byť sedemdesiatdeviatka, tak nebude riešiť nič, pretože so sedemdesiatšestkou poslancov sa vládnuť nedá,“ pokračoval.

Ak by ministerstvo cestovného ruchu a športu, ktoré aktuálne ešte vedie Dušan Keketi (nom. SNS) dostal Huliak, do parlamentu by ako jeho náhradník nastúpil šéf Slovenského Patriota Miroslav Radačovský, ktorý nie je členom SNS. Danko si nemyslí, že by Radačovského alebo Huliakove ambície mohli byť prekážkou vo vládnutí.

Predseda KDH Milan Majerský sa domnieva, že ak by sme sa aj dozvedeli mená nových ministrov, v priebehu týždňa by sa ešte zmenili. „Podstatné je však to, že táto vládna koalícia aj SNS si chce udržať moc, ale už bez reálneho konkrétneho politického vplyvu nad ministerstvami,“ povedal. Majerský vyčíta vláde, že chaos je v dôsledku krízy aj v parlamente a stojí schvaľovanie vyše 100 zákonov.

Danko je presvedčený, že odovzdanie politickej kontroly nad svojimi rezortmi, bol „historický krok, ktorý až budúcnosť ocení“. SNS stratila síce len ministerstvo športu, no aj na zvyšných dvoch – kultúre a životného prostredia – nemá obsadených svojich členov, ale len nominantov strany. „Neviem prečo máte pocit, že musíte ako psi trhať SNS,“ podotkol. Pripomenul, že Smeru už pomohol zostať pri moci aj v minulosti a rovnako je aj teraz prioritou udržať vládu za každú cenu.

Okrem dodatku ku koaličnej zmluve sa bude podľa Danka podpisovať ešte jeden dokument s nezaradenými poslancami. „To znamená, že nie je dôvod na to, aby boli na koaličnej rade,“ priblížil. Odchody poslancov zo strán nepovažuje za nič výnimočné, keďže aj v minulosti k nim došlo či už v KDH, alebo aj v Smere.

 Kompromisy so svedomím

Koalícia je podľa šéfa KDH unavená zo sporu v dôsledku čoho neslúžia ľuďom. Danko vo svojom otvorenom liste, ktorý zaslal po ultimáte Ficovi, citoval podľa neho opozíciu, keď kritizoval konsolidáciu či zrušené bonusy. „Z vás sa stal de facto v podstate opozičný politik voči premiérovi, voči vlastnej vláde,“ povedal mu Majerský. Danko mu oponoval, že nikde nie je napísané, že musí s Ficom vo všetkom súhlasiť.

Majerský tvrdí, že KDH vždy bolo v protiváhe voči „bruselským nezmyslom“. Európsku úniu kritizoval za zasahovanie do práv rodín či vzdelávacieho procesu, namiesto toho mala podľa neho presadzovať právny štát, spravodlivosť či ochranu rodín.

Podľa Danka sa Fico mení a aj dnes sa s ním „do krvi“ háda za eurokomisára Maroša Šefčoviča. „Polepšený Fico je lepší ako pokazený a financovaný zo Západu Šimečka,“ vyhlásil Danko. Svet vníma ako rozdelený na dve skupiny, a to na liberálov a konzervatívcov, KDH podľa neho stojí na zlej strane.

Majerský hovorí, že má výhrady nielen voči Smeru, ale aj PS. KDH Smeru povedalo, že ak sa bude mojkať s extrémom, tak s ním nedokáže spolupracovať. Podotkol, že do názorového konfliktu sa dostali aj s progresívcami. „Ak nevytrhnú dve svoje strany ideologických tém LGBTI, nemôžeme s nimi spolupracovať. My máme v tomto jasno,“ vyhlásil Majerský.

Danko považuje za chybu, že konzervatívci nekomunikujú s koalíciou, ale s PS. „Žiadne kompromisy so svojím svedomím robiť nebudeme,“ povedal neskôr. Po relácii Majerský uviedol, že lídri dvoch najsilnejších politických strán Smeru aj PS si musia uvedomiť, či im ide o ich dobro alebo o dobro občana.

 Budeme dávať na obranu viac?

Na margo tohtotýždňovej návštevy generálneho tajomníka NATO Marka Rutteho na Slovensku povedal, že jeho strana je proti zvyšovaniu rozpočtu na zbrojenie. „Dve percentá DHP sú maximálne, ktoré my budeme v tejto vláde tolerovať,“ vyhlásil. Rutteho by sa tiež spýtal, kedy Slovensko dostane preplatenú hodnotu zbraní, ktoré vyviezlo na Ukrajinu.

Šéf KDH po relácii uviedol, že Slovensko má podľa neho svoje výdavkové limity a nebude si môcť dovoliť viac ako tri percentá HDP. Už aj tie tri percentá sú vážnym ohrozením verejných financií,“ povedal. Ak by sa však započítavali do výdavkov aj infraštrukturálne projekty, vtedy by si trojpercentný príspevok vedel predstaviť. „Samozrejme, NATO s tým nemusí súhlasiť,“ podotkol. „Akonáhle by to bolo iba na zbrojenie ako také, tak vtedy by sme s tým mali vážne problémy a nesúhlasili by sme,“ doplnil.

Danko je takisto aj proti zvyšovaniu daní „Ak budem presvedčený, že transakčná daň je odfláknutá, že Slovensko je stabilizované finančne, SNS sama navrhne zrušenie transakčnej dane,“ povedal. Domnieva sa, že minister Ladislav Kamenický (Smer) bude chcieť po prvýkrát predložiť rozpočet skôr, možno už júni./agentury/

X X X

 Európa vymiera: Kde žije najviac starých ľudí? V krajine na 1. mieste majú obyvatelia priemerne 54 rokov

Starnutie populácie je jedným z najvýraznejších demografických trendov 21. storočia. Kým v niektorých častiach sveta počet obyvateľov rastie a mladí ľudia tvoria značnú časť spoločnosti, v iných krajinách dominuje staršia generácia.

Tento jav prináša nielen sociálne a ekonomické výzvy, ale aj potrebu prispôsobiť infraštruktúru, zdravotníctvo a dôchodkové systémy novým realitám.

Podľa najnovších údajov patria medzi najstaršie krajiny sveta aj mnohé európske.

Vysoký priemerný vek obyvateľstva v nich ukazuje, že starnutie populácie sa stalo realitou, na ktorú musia vlády reagovať.

 X X X

Tenisová milionárka prišla o všetko, aj o vzťah s rodičmi, ktorí ju celý život sprevádzali. Nakoniec ju nepustili ani na otcov pohreb

Pätnásť rokov patrila medzi ústredné postavy tenisového diania. Bola to éra málo vídaná, s dneškom len ťažko zrovnateľná. Dominovala jej legendárna Steffi Grafová, jej nezabudnuteľnosť umocňovali Monika Selesová, či Martina Hingisová alebo aj pomaly lúčiaca sa Martina Navrátilová.

 A bola tu Arantxa Sánchezová Vicariová. Španielska motorová myš, malá, zavalitá hráčka, ktorá neodmysliteľne patrí k tomu najlepšiemu z 90. rokov minulého storočia.

Žena, ktorá na ceste za úspechmi neuveriteľne tvrdo drela a po kariére si chcela užívať. Žiaľ, dodnes nevie, ako na to…

Stop od Sloveniek

Písal sa rok 1986, keď tínedžerský zázrak z Barcelony s veľkým rámusom ohlásil svoj príchod. Sánchezová Vicariová mala len pätnásť rokov, keď sa dostala do finále v Buenos Aires a ešte nestačila na miestnu hrdinku Gabrielu Sabatiniovú.

O dva roky už bola vo finále Roland Garros. Proti Grafovej jej prakticky nikto nedával šancu, no predsa sa stalo. Slávnu Nemku zdolala 7:6 (6), 3:6, 7:5. V tom čase bola vôbec najmladšou hráčkou, ktorá kedy vyhrala jediný antukový grandslam.

„Tento moment definoval moju kariéru. Nepremohla som nikoho iného ako božskú Steffi, ktorá bola dva a pol roka nezdolateľná. A ja som to v jej zlatej ére dokázala,“ obhliadla sa Španielka do minulosti v rozhovore pre ESPN.

O tom, že nehovorila len tak do vetra, svedčí aj fakt, že rodáčka z Mannheimu vyhrala predchádzajúcich päť a tiež nasledujúce tri grandslamy.

Sánchezová Vicariová bola stabilnou hráčkou, pre jej neoblomný prístup si vyslúžila prezývku „Barcelonský čmeliak“, keďže sa po kurte preháňala s nekonečnou energiou.

Celkovo získala štyri veľké tituly, ten posledný – symbolicky opäť na parížskej antuke – prišiel deväť rokov po tom premiérovom.

 Za zmienku stojí aj fakt, že v grandslamovom finále stroskotala až osemkrát – proti Grafovej (5), Selesovej (2) a raz aj s Mary Pierceovou. Celkovo vyhrala 29 singlových a 69 deblových turnajov, dvanásť týždňov bola svetovou jednotkou a doma má tiež štyri olympijské medaile.

V roku 2005 ju za to magazín TENNIS zaradil na 27. miesto v štyridsaťčlennom historickom zozname najlepších hráčov vôbec. O dva roky neskôr vstúpila do Medzinárodnej tenisovej siene slávy. Ako prvá Španielka.

V tamojšom ženskom tenise bola akousi pionierkou, predovšetkým vďaka nej sa táto krajina radovala päťkrát z triumfu v Pohári federácie. O šiesty vavrín ju v roku 2002 pripravili Slovenky.

Sánchezová Vicariová nastúpila na 100. stretnutie v tímovej súťaži proti Janette Husárovej. Prehrala a to bol koniec jej veľkolepej kariéry.

„Dosiahla som všetko, v čo len môže športovec dúfať – slávu, víťazstvá i lásku. Až dodnes bol môj život úplne oddaný tenisu, znamenalo to veľa úsilia a odriekania. Teraz dúfam, že budem viac odpočívať a užívať si normálny život,“ lúčila sa.

Žiaľ, španielska hviezda okolo „normálneho života“ dodnes ani len nechodila. Po kariére to s ňou šlo z kopca.

Ani na pohreb

S nimi zle, bez nich ešte horšie. Aj v živote Sánchezovej Vicariovej za všetkým hľadaj peniaze.

Bývalá tenistka tvrdí, že jej rodičia ju pripravili o majetok vo výške 55 miliónov dolárov a nepomohli so splatením dlhov. Napísala to vo svojich memoároch „Arantxa, Vamos! Spomienky na boj, život a ženu“.

 Španielsky magazín La Otra Conica už len doplnil: „Na ženu, ktorú jej rodičia prinútili veľmi trpieť.“ Bola to silná spoveď, pre jej rodičov však veľmi bolestivá.

Sánchezová Vicariová v nej rátala svoje zárobky a došla k presvedčeniu, že bola okradnutá. „Jednoduchý odhad na základe všetkého, čo som zarobila, je 55 miliónov amerických dolárov,“ vravela v tom čase.

Tvrdila, že rodičia jej všetko vzali a nemôže byť ticho, keďže je predmetom záujmu daňových úradov. V knihe tiež podľa El Pais uviedla, že jej majetok má oveľa menšiu hodnotu ako to, čo vlastní jej brat, ktorý zarábal oveľa menej.

„Nikdy som nespochybnila spôsob, akým otec spravoval moje peniaze. Bola som obeťou. Bola som podvedená.“

„Podala“ si aj vlastnú mamu. Tvrdila o nej, že disciplína a víťazstvo boli pre ňu najvyššie méty. Zašla však ešte ďalej, keď naznačila, že neustále bola manipulovaná.

„Mama rozhodovala o mojich vlasoch. O mojom oblečení… Keď som si niečo kupovala sama, málokedy sa jej to páčilo. A dnes som bez prostriedkov.“

Odpoveď rodičov bola pochopiteľne odmietavá, ich vlastná dcéra im chcela údajne len ublížiť a ponížiť ich.

„Keď sme čítali text, ktorý bol uverejnený, prepadali sme sa postupne hlbšie a hlbšie do zúfalstva. Nie však len kvôli všetkým tým klamstvám, ktoré sa v ňom objavovali, ale skôr preto, že sme si uvedomili skutočný stav našej dcéry,“ bránila sa Marisa Vicario Rubiová v novinách El Mundo.

 „Dvadsať rokov sme všetko odkladali bokom a pre jej kariéru prišli o životy i manželstvo. Osobne som ju od malička sprevádzala na každom turnaji, pričom som doma nechala manžela a moje ďalšie deti.

Snažili sme sa urobiť to najlepšie, čo sme mohli. Očividne sme pri nej zlyhali. A teraz sme obvinení z toho, že sme ju nechali žiť v troskách. So zášťou a nevôľou, akú si zaslúži len najhorší nepriateľ.“

Toto však nie je koniec smutného príbehu.

Otec Sánchezovej Vicariovej v roku 2016 zomrel a jeho slávna dcéra sa nemohla prísť rozlúčiť. Vstúpiť do kaplnky jej nedovolili jej bratia. Keď to videla ich mama, priamo počas pohrebného obradu odpadla.

Antuková princezná tak bude musieť do konca života žiť s pocitom, že svojho otca roky „vláčila“ po súdoch. A že ich pošramotený vzťah už ani jeden z nich nestihne napraviť.

Pochybný manžel

Niekdajšej skvelej tenistke sa však nedarilo ani v partnerskom zväzku. Prvý vážny vzťah – so športovým publicistom Juan Vehilsom – jej stroskotal po roku manželstva. Ten druhý ju dostal takmer do basy, keď si Sánchezová Vicariová na jeseň 2008 vzala pochybného biznismana Josepa Santacanu.

Má s ním dve deti, ale aj problémov vyše hlavy…

Opletačky s daňovými úradmi a súdmi sprevádzali ich vzťah nielen do oficiálneho ukončenia (2019), ale aj po ňom. Už v roku 2009 bola odsúdená na doplatenie daní vo výške 3,5 milióna eur a musela predať niekoľko nehnuteľností a domov.

 Všetko vyvrcholilo vlani pred súdom v jej rodnej Barcelone, kde jej vymerali dvojročné väzenie. Dôvod? Spolu so Santacanom zatajovali majetok, aby sa vyhli zaplateniu iného dlhu vo výške 7,6 milióna eur v banke Luxembourg.

Avšak zatiaľ čo jej ex dostal putá a brali ho rovno za mreže, Sánchezovú Vicariovú zachránila jej údajná nevedomosť. Súd sa totiž stotožnil s vysvetlením, že sama o týchto machináciách nevedela, lebo túto agendu mal na starosti jej manžel.

Extenistka skončila s podmienkou, muž v talári rozhodol, že hoci nemala žiadne finančné znalosti, plne vedela, čo sa s jej majetkom deje a z konania bývalého manžela mala prospech.

Santacana na rozlúčku verejne vyhlásil, že ako bývalá tenistka má psychické problémy a nemala by sa starať o deti.

Sánchezová Vicariová sa so šesťnásťročnou Arantxou i Leom (12) usadila v Spojených štátoch. Obaja sú futbalisti. „Takže nie som tenisová mama, ale futbalová mama. Každý víkend ich podporujem na zápasoch. Je skvelé, keď vidím, ako sa bavia športom,“ povedala.

Život ženy v podmienke konečne začína vyzerať tak ako má. Tak, ako si ho kedysi vysnívala…/agentury/