Ako vyzerá v parlamente debata o LGBTI+ témach? Je plná urážok aj konšpiračných teórii. Vražda dvoch LGBTI+ ľudí Juraja Vankuliča a Matúša Horvátha otvorila širšiu diskusiu o prostredí, v akom táto časť spoločnosti žije.

Na Slovensku sa nestretáva len s pochopením. Často je to práve naopak – je zosmiešňovaná, odsudzovaná a verbálne, či dokonca fyzicky napádaná. Svedkami tohto všetkého môžeme byť nielen kdekoľvek na internete či príležitostne aj na ulici, no s výnimkou fyzických útokov aj priamo na rokovaniach Národnej rady.

V kontexte útoku na LGBTI+ ľudí sme sa preto bližšie pozreli, ako o týchto témach diskutujú naši zákonodarci. Hoci stav, keď ich časť parlamentu znevažuje, trvá oveľa dlhšie, v našej analýze sme sa zamerali len na toto volebné obdobie. V rámci toho sme preštudovali viac ako 100 vystúpení poslancov. Čerpali sme z archívu stránky Národnej rady nrsr.sk. Citácie sme ponechali v pôvodnej podobe.

ĽSNS aj Matovič

Väčšinu poslancov, ktorí vystupovali s príspevkami, kde vykresľovali LGBTI+ ľudí negatívne, tvoria bývalí aj súčasní reprezentanti ĽSNS, no sú medzi nimi aj predstavitelia OĽaNO vrátane predsedu Igora Matoviča, ktorý sa do diskusií zapájal z pozície ministra.

 Ich vystúpenia sa pohybujú na škále od pokusov umiernenou rétorikou odmietať zavedenie registrovaných partnerstiev či adopcii detí pármi rovnakého pohlavia (o čom sa v tomto volebnom období v parlamente žiadna diskusia neviedla), až po agresívne osočovanie či šírenie konšpiračných teórií s cieľom vyvolať odpor a strach. Ten druhý prístup je zväčša, no nie len doménou členov a bývalých členov ĽSNS.

V opozícii proti nim stálo niekoľko poslancov, zväčša z SaS (napr. Ondrej Dostál, Jana Bittó Cigániková či Radovan Kazda), Za ľudí (napr. Vladimíra Marcinková; neskôr SaS), Tomáš Valášek z Progresívneho Slovenska či, paradoxne, z OĽaNO (napr. Andrej Stančík, Kristián Čekovský, Monika Kozelová a pre niektorých možno trochu nečakane aj Jozef Pročko).

Posmešky od začiatku

Prvýkrát sa v tomto volebnom období téma LGBTI+ ľudí otvorila už pri schvaľovaní programového vyhlásenia vlády Igora Matoviča v apríli 2020. Vláda mala vo svojom programe aj jednu vetu, kde pripúšťala, že uľahčí život nezosobášeným párom. Išlo o vklad SaS, ktorá takto chcela dosiahnuť zjednodušenie života aj pre gejské a lesbické páry. O ich idey sa napokon bude v parlamente diskutovať až teraz pod vplyvom dvojnásobnej vraždy.

 Túto príležitosť si v roku 2020 nenechali ujsť extrémisti z vtedy ešte jednotnej ĽSNS. Súčasťou ich vystúpení boli hrubé urážky aj výsmech. Keďže nechceme prispievať k ich šíreniu, na ilustráciu len jeden z tých miernejších citátov, konkrétne od predsedu ĽSNS Mariána Kotlebu: „[J]a si myslím, že pod výrazom nové menšiny, tí, ktorí to tam napísali do toho programového vyhlásenia vlády, mysleli práve tie rôzne LGBTCDRW skupiny…“ Skratka CD RW označuje prepisovateľné CD. Vtedy však zostali v tejto diskusii osamotení. To sa zmenilo už o necelý mesiac pri správe ombudsmanky Márie Patakyovej.

Ombudsmankina správa

Verejnú ochrankyňu práv viacerí poslanci napádali za to, že v správe vyjadrila podporu LGBTI+ ľuďom a ich právam a interpretovali to tak, akoby takýto krok znižoval hodnotu konkrétneho človeka. Jedným z nich bol poslanec OĽaNO Milan Kuriak.

„Čo sa týka pani ombudsmanky, ja som vás od začiatku pred rokmi pokladal za slušnú ženu, kresťansky založenú, ktorá bude podporovať hodnoty, tie pravé hodnoty, ktoré patria ku našej krajine. Po krátkej dobe som sa sklamal, keď ste boli zvolená, keď som videl, že čo podporujete, naozaj od LGBTI, od potratov a ďalších vecí, ktoré sa nezhodujú s mojím svedomím,“ vyhlásil v pléne Kuriak.

Podobne využívali niektorí poslanci LGBTI+ ľudí a podporu združení zaoberajúcich sa touto tematikou ako zbraň proti ministerke spravodlivosti Márii Kolíkovej počas jej odvolávania v máji 2010.

„Ja podporím vás v tomto, lebo ja som sa pred chvíľou presne týmto zaoberala, koľko dostali tie skupiny rôzne, ktoré podporujú LGBTI a podobne… Čiže žiadne mesto, žiadna dedina, nikto nebude podporený, ale my tu zrazu dáme 700-tisíc na podporu týchto skupín, dúhových pochodov a podobne,“ hovorila Jana Vaľová zo Smeru.

Čepček, Pročko a Kuffa

Ničím výnimočným nie sú ani rôzne nepodložené úvahy, či dokonca konšpiračné teórie, ktoré niektorí poslanci pri diskusiách o LGBTI+ ľuďoch používajú.

Martin Čepček, kedysi aktivista proti prijatiu Istanbulského dohovoru, v čase vystúpenia ešte poslanec OĽaNO, sa počas Kolíkovej odvolávania rovno pustil do konšpiračnej úvahy o liberáloch a gejoch.

„ Liberáli chcú ovládnuť súdy. Dávam si otázku – kvôli čomu? Asi všetci vieme prečo. Jedna z vecí, ktorá za tým môže byť, adopcia homosexuálnymi pármi,“ uvažoval Čepček.

Štefan Kuffa, ktorý sa do Národnej rady dostal s ĽSNS a dnes pôsobí v strane Život, zas počas debaty o ministerke spravodlivosti šíril domnienky o vzťahoch medzi gejmi a lesbami. „Tam sú rodinné vzťahy rozbité, tam neexistuje nijaká sestra, nevlastná sestra, nijaký strýko, nijaká teta, nijaká švagriná, nič, nič. Lebo to sú dvaja muži a to sú dve ženy, ktoré nevytvárajú nijakú komunitu,“ vyhlásil Kuffa, ktorý pri neskoršej rozprave o registrovaných partnerstvách vyhlásil, aby sa poslanci venovali dôležitejším veciam. „Maďari nám skupujú pôdu na Slovensku a my sa tuná o LGBTI gebuzinách ako bavíme,“ vyjadril sa Kuffa.

Proti tomu, mimochodom, pomerne ostro vystúpil poslanec Obyčajných ľudí Jozef Pročko, ktorý Kuffu skritizoval, že o problematike LGBTI nič nevie.

„Ja som mal spolužiaka, ktorý žil… (rečník si sťažka vzdychol), žena žila v mužskom tele a také mal problémy z toho konškoláka, že spáchal samovraždu. Bol to silne veriaci človek, silne veriaci človek. Obesil sa preto, lebo nenašiel pochopenie v rodine, nenašiel pochopenie v spoločnosti. Vy, pán Kuffa, o tomto probléme a tá vaša spoločnosť a tamto ten pán, čo teraz ide, čo si teraz, čo robí tie gestá, Suja, čo teraz robil tie veľmi agresívne gestá, nič o tom nevie, nič,“ odkázal Pročko nie len Kuffovi pri debate o tzv. Orbánovom zákone v septembri 2021.

„Vulgarizmy na adresu LGBTI mi prekážajú, ale…“

Do diskusie ku Kolíkovej odvolávaniu sa v máji minulého roka zapojili aj zákonodarcovia z ĽSNS. Svojimi vyjadreniami zašli tak ďaleko, že jedného z nich krotil dokonca aj Radovan Marcinčin z Kresťanskej únie pôsobiacej pod Obyčajnými ľuďmi: „Pán poslanec, na presadzovanie svojich názorov a svojich postojov jednoducho nemôžete používať nejakú nenávisť voči homosexuálom alebo iným menšinám, alebo imigrantom.“

Marcinčin nie je ojedinelým prípadom. Výziev na zachovanie slušného dialógu pri diskusiách týkajúcich sa LGBTI+ ľudí padalo viacero. Niekedy však vyznievali rozpačito ako napríklad v prípade Mariána Kéryho zo Smeru.

V Národnej rade sa šiesteho októbra 2021 diskutovalo o návrhu opozičného poslanca Tomáša Valáška z Progresívneho Slovenska na zavedenie registrovaných partnerstiev pre páry rovnakého pohlavia.

Agresívne vstupy kotlebovcov sa vtedy nepáčili ani Kérymu. „[N]aozaj aj mne vadia vulgarizmy na adresu LGBT komunity a homosexuálov ako takých. Ja si myslím, že aj k takýmto ľuďom sa máme správať rovnako slušne,“ vstúpil prekvapivo do debaty poslanec Smeru.

Netrvalo však dlho a prepracoval sa rovno k podpore diskriminácie na základe sexuálnej orientácie, čo je v rozpore s našimi zákonmi.

Udialo sa to pri úvahe o tom, či by ako teoretický riaditeľ materskej školy zamestnal geja. „Opäť napriek tomu, že by ste ma mohli kritizovať, že by to bolo diskriminačné, tak by som si veľmi zvážil, či takého človeka by som zamestnal. Dokonca ja poviem, že nie, pretože opäť by som tu mal obavy o tom, že by mohol hrubým spôsobom ovplyvňovať, navádzať tieto deti a v tomto veku sú naozaj deti veľmi náchylné prijímať iné názory, iné myšlienky a osvojovať si ich…“ tvrdil poslanec, ktorý svoje vystúpenie zakončil tým, že inak si komunitu „homosexuálov“ váži a z jeho úst nebude nikdy počuť znevažujúce slová.

„LGBTI ideológia“ ako konšpiračná teória

Poslanci ĽSNS sú v tejto téme samostatnou kapitolou. Prakticky všetci vyšli z extrémne pravicového, nacionalistického, či neonacistického prostredia. Tomu zodpovedajú aj ich vystúpenia, kde sa miešajú konšpiračné teórie o „LGBT ideológii“, úvahy o deviantoch, geji sa tu spomínajú v kontexte s pedofilmi, zoofilmi či dokonca nekrofilmi, čím zasievajú do spoločnosti obavy, že ak vyjde v ústrety LGBTI+ ľuďom, skončí to legalizáciou pohlavného styku so zosnulým.

Za iniciatívami na tolerantnejší a rovnoprávny prístup ku gejom, lesbám a ostatným queer ľuďom vidia akúsi ideológiu, ktorá je hnacím motorom tejto zmeny.

Politológ Pavol Hardoš, ktorý sa venuje skúmaniu konšpiračných teórií, však vyvracia, že by čosi také jestvovalo. Postoj (či už smerujúci k zrovnoprávneniu, alebo odmietavý) k LGBTI ľuďom je však normálnou súčasťou ideológii. Obsahuje ho tak konzervativizmus, ako aj liberalizmus, sociálna demokracia či fašizmus.

„Prísne vzaté, nič také ako samotná ‚LGBTI ideológia‘ nejestvuje, rovnako ako v prípade príbuzného výrazu ‚gender ideológia‘ ide v politickej rozprave o nástroj na zarámcovanie politického konfliktu. Pojem samotný predstavuje krajne-pravicového populistického strašiaka, ide o pohodlné a zlovestne znejúce zadefinovanie nepriateľa, za ktorého možno skryť odpor k širšiemu, rôznorodému spektru politík a aktérov, najmä politík presadzujúcich zrovnoprávnenie a slobodu pre všetkých,“ vysvetľuje Hardoš.

O viacerých verziách „LGBTI ideológie“ sa podľa neho dá hovoriť ako o konšpiračných teóriách, pretože jej „nepriatelia“ za ňou vidia sprisahanie elít, ktorých cieľom je zničiť rodiny, poškodiť kresťanstvo či zničiť západnú civilizáciu.

„‚LGBTI ideológia‘ ďalej slúži v politickej rozprave aj ako spôsob ďalšej dehumanizácie LGBTI ľudí, konkrétni ľudia, ich život, ich problémy a legitímne politické požiadavky sa redukuje na sadu nebezpečných postojov, ktoré je údajne potrebné odmietnuť, alebo proti nim všemožne bojovať. Odmietajú v podstate prítomnosť LGBTI ľudí vo verejnom priestore, chcú ich vymazať a uprieť legitimitu ich nárokom,“ konštatuje politológ.

Matovičove LGBTI

Ochrana pred „LGBTI ideológiou“ bola jedným z pilierov poslancov Republiky, ktorí odišli z ĽSNS, keď v septembri 2021 predkladali zákon, ktorým chceli zamedziť diskusiám o tejto téme na školách. Inšpirovali sa v susednom Maďarsku.

O „LGBTI ideológii“ však nehovoria len poslanci, ktorí kandidovali za ĽSNS. Takúto rétoriku nájdeme napríklad aj v radoch OĽaNO.

Hovoril o nej napríklad šéf Obyčajných ľudí Igor Matovič. „By som povedal, že tá zaslepenosť LGBTI ideológiou, ktorá hovorí, že podstatné je, aby ten človek dobre LGBTI myslel, ale korupcia je nepodstatná, vás zbavuje zdravej mysle – a teraz sa prihováram tým prepnutým novinárom, ktorí toto šíria,“ povedal 18. februára tohto roku počas odvolávania ministra vnútra Romana Mikulca.

Zákaz dúhových vlajok

Ale napríklad aj György Gyimesi počas pokusov zakázať vyvesiť dúhovú vlajku na štátne budovy: „A preto keď hovoríme o dúhovej vlajke, nemôžme hovoriť o symbole tolerancie, ale o symbole ideológie, ktorá v strednej Európe nie je zakorenená, a podľa nášho názoru, teda podľa názoru predkladateľov nemá ani čo na tých štátnych budovách hľadať.“

Gyimesi sa pri obhajobe svojho zákona nevyhol ani spomínaniu zoofilov v jednom príspevku s LGBTI+ ľuďmi, keď hovoril o tom, že pod dúhovú vlajku sa radia aj zoofili (čo nie je pravda), preto by nemala visieť na štátnych budovách. Rovnakým spôsobom démonizujú týchto ľudí aj extrémisti.

Približne takto vyzerá po dva a pol roku od volieb diskusia v parlamente, keď sa poslanci dostanú k LGBTI+ ľuďom. Niektorí zákonodarcovia ich považujú za menejcenných, niektorí aj hovoria o rešpekte, no zároveň sa prihlásia k diskriminácii a poslanci extrémistov sa neštítia ani hrubého urážania.

Vražda dvoch ľudí pred gejbarom Tepláreň síce časť politického spektra motivovala nájsť dohodu aspoň na čiastočnom zlepšení postavenia LGBTI+ ľudí, no agresívne prejavy sa z parlamentu zrejme nevytratia. Čosi napovedali postoje Kotlebu a predsedu Republiky Milana Uhríka, ktorí síce odsúdili dvojnásobnú vraždu, no zároveň pokračujú v zmienkach o „LGBTI ideológii“, aktuality.sk

X X X

Hamran: Primárnym cieľom Krajčíka bol Heger. V hľadáčiku mal aj iných politikov

 Predseda vlády Eduard Heger (OĽaNO) bol primárnym cieľom strelca Juraja Krajčíka. V diskusnej relácii Analýzy Na hrane televízie Joj to povedal prezident Policajného zboru Štefan Hamran.

 Premiér Eduard Heger počas zhromaždenia na podporu LGBTI+ komunity na Zámockej ulici v Bratislave v piatok 14. októbra 2022. Polícia má podľa neho preukázané konkrétne skutky, ktoré páchateľ dvojnásobnej vraždy z baru Tepláreň vykonal smerom k tomu, aby mohol zaútočiť na Hegera.

„Môžem potvrdiť, že osoba páchateľa pred vykonaním toho útoku v Teplárni sa nachádzala na mieste, kde má trvalý pobyt pán premiér. To máme zdokumentované,“ zdôraznil Hamran. Policajný prezident predpokladá, že Krajčík plánoval premiéra zastreliť, podobne ako dvojicu gejov v Teplárni, krátkou strelnou zbraňou.

  Keďže sa však strelcovi nepodarilo na premiéra zaútočiť, pretože ten nebol doma, vybral sa podľa policajného prezidenta za ďalším cieľom. Tým bol bar Tepláreň. Pri streľbe Krajčík zabil dvoch mužov, zranená bola jedna žena. Páchateľ z miesta činu ušiel. Polícia ho našla na druhý deň ráno mŕtveho. Prípad vyšetruje Národná kriminálna agentúra.

 Hamran takisto uviedol, že Krajčík plánoval útoky a vraždy aj na iných opozičných či koaličných politikov či štátne inštitúcie, cieľom mal byť aj nešpecifikovaný novinár.

Hamran informoval, že Krajčíkov profil na sociálnej sieti twitter bol až do minulej stredy uzavretý a strelec ho otvoril svetu až v deň svojho skutku.

Hamran za teatrálne a nechutné označil vystúpenie otca Juraja Krajčíka v internetovom rádiu Mariana Kotlebu. „Úprimne sa mu čudujem. Kotlebovi ide o vytĺkanie politického kapitálu. Považujem to za extrémne zvrátené,“ dodal šéf polície.

 Slovakbro sa priznal

V prípade extrémistu známeho pod prezývkou „Slovakbro“, ktorého vo svojom manifeste práve Krajčík spomínal sa pripravuje dohoda o vine a treste, uviedol v rovnakej relácii Hamran. Prepojenie medzi Slovakbrom a Krajčíkom sa podľa neho zatiaľ nepotvrdilo.

„To bol Slovák, ktorý študoval v Českej republike. Našu spravodajskú zložku na neho upozornili americké spravodajské zložky,“ povedal Hamran. Slovakbro bol podľa neho zadržaný na základe spolupráce Národnej kriminálnej agentúry, americkej FBI a Europolu. Ku skutkom, z ktorých ho obvinili, sa následne priznal. Konkrétne podľa policajného prezidenta išlo o účasť na terorizme a extrémistické trestné činy. „Je to veľmi úspešný prípad, ale k totožnosti tej osoby sa aj FBI v rámci našej spolupráce dopracovala naozaj prácne. Tá osoba spravila jednu chybičku, na základe ktorej sa dala odhaliť tá totožnosť. Inak je to extrémne náročné ešte aj pre také zložky, ako je FBI,“ dodal Hamran./agentury/

X X X

Diplomati priznali dodávky dronov i rakiet Rusku, Teherán reaguje

Iránski predstavitelia v utorok popreli správy o tom, že by Irán posielal Rusku zbrane a ozbrojené drony, pričom tieto informácie označili za „nepravdivé“, informuje stanica CNN. Podľa hovorcu iránskeho ministerstva zahraničných vecí Násira Kanáního bol Irán vždy „proti tomu, aby vojna na Ukrajine pokračovala“. Dodal, že Irán je pripravený s Ukrajinou o týchto obvineniach diskutovať.

Irán podpísal s Ruskom dohodu, podľa ktorej ho okrem bezpilotných lietadiel bude zásobovať aj raketami zem-zem. Agentúre Reuters to potvrdili dvaja iránski predstavitelia a dvaja iránski diplomati. V nedeľu o týchto plánoch písal americký denník The Washington Post, ten sa odvolával na nemenovaných západných predstaviteľov.

Príslušnú dohodu údajne podpísali 6. októbra v Moskve počas návštevy prvého viceprezidenta Iránu Mohammada Mochbera Dezfúlího.

„Rusi požiadali o ďalšie drony a presnejšie iránske balistické rakety, predovšetkým z kategórie Fátih a Zólfaghár,“ uviedol jeden z diplomatov oboznámený z priebehom návštevy. Zároveň odmietol tvrdenia Západu, že ide o porušenie rezolúcie Bezpečnostnej rady OSN z roku 2015.

 „Nie je vecou predajcu, kde sa (dodávané zbrane) použijú. Na rozdiel od Západu sa v ukrajinskej kríze nepridávame na žiadnu stranu. Chceme, aby sa táto kríza ukončila diplomaticky,“ povedal iránsky diplomat.

Peskov o ničom nevie

Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov na otázku, či Rusko na Ukrajine používa iránske drony, odpovedal, že o tom nemá žiadne informácie. „Používa sa ruská technika s ruskými názvami. Ďalšie otázky smerujte na ministerstvo obrany,“ povedal. To sa k záležitosti zatiaľ nevyjadrilo.

Generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg v utorok oznámil, že Aliancia dodá v najbližších dňoch Ukrajine obranné systémy proti dronom, aby sa tak mohla účinnejšie brániť ruským útokom na kritickú infraštruktúru s použitím iránskych bezpilotných lietadiel.

Ako v utorok uviedol ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj, ruské sily používajúce iránske drony zničili v priebehu ostatných dní takmer tretinu elektrární na Ukrajine.

Minister zahraničných vecí Ukrajiny Dmytro Kuleba v utorok navrhol Zelenskému, aby preto prerušil diplomatické styky Ukrajiny s Iránom./agentury/

X X X

Kuza Bašternák: Polícia navrhuje obžalovať konkurznú správkyňu

 Obvinená Lenka Ivanová sa obrátila aj na generálneho prokurátora Maroša Žilinku. V jej prípade však paragraf 363 nepomohol, obvinenie jej nezrušili.

 Známy daňový podvodník Ladislav Bašternák si už stihol odsedieť časť päťročného trestu, po ktorej ho podmienečne prepustili. Od 26. januára tohto roka je už na slobode. Jeho druhá časť trestu – prepadnutie majetku – ho zatiaľ úplne nezasiahla. Stále sa totiž neskončilo zisťovanie, čo všetko mohlo a malo prepadnúť v prospech štátu.

Polícia však medzitým stihla obviniť pôvodnú správkyňu, ktorá mala na starosti konkurz Bašternákovho majetku od roku 2019. Lenka Ivanová je obvinená z pokusu o porušenie povinnosti pri správe cudzieho majetku.

Národná kriminálna agentúra správkyňu stíha za to, že v minulosti súdne nenapadla prevody majetkov, ktoré Bašternák urobil pred vynesením rozsudku. Kým ho totiž súd poslal do väzenia a uložil mu aj trest prepadnutia majetku, podnikateľ stihol previesť na rodinu a blízkych luxusnú vilu na Slavíne, byty, garáže, motorky, pozemky či honosnú chatu na Donovaloch.

 Policajti pôvodne vyčíslili, že majetok, ktorého sa vtedy ešte len obvinený Bašternák zbavil, má hodnotu minimálne 6,65 milióna eur. Či majetok prepísal účelovo, musia rozhodnúť súdy. V takom prípade by mohli všetky prepisy vyhlásiť za neplatné. (Podrobnejší zoznam majetkov je na konci textu.)

Prokurátor majetky nezablokoval

Kým súdy riešia kroky Bašternáka, polícia vyšetrovala postupy pôvodnej správkyne jeho majetku. Pri trestnom čine porušenia povinnosti pri správe cudzieho majetku a pri škode veľkého rozsahu hrozí páchateľovi 10 až 15 rokov väzenia. Pripomeňme, že Ivanovú stíhajú za spáchanie zločinu v štádiu pokusu.

Polícia ani prokuratúra nechcela detailne komentovať, v akom štádiu vyšetrovania je aktuálne prípad. Podľa našich informácií však vyšetrovateľ v týchto dňoch už navrhol podať obžalobu.

Dozorový prokurátor sa môže s návrhom stotožniť a obžalobu podať na súd alebo prípad ešte vrátiť napríklad na ďalšie doplnenie dôkazov.

„So závermi vyšetrovateľa ukončiť vyšetrovanie s návrhom na podanie obžaloby sa nestotožňujeme. JUDr. Lenka Ivanová od počiatku jej trestného stíhania poukazuje na to, že je nezákonne obvinená preto, že neodporovala právnym úkonom Ladislava Bašternáka, ktorým podľa zákona nebolo možné odporovať,“ reagovali na naše otázky o ukončenom vyšetrovaní Ivanovej advokáti Martin Bezák a Zuzana Mlkvá Illýová.

Jeden z argumentov obhajoby je, že Bašternák realizoval prevody majetkov ešte pred samotným právoplatným rozsudkom (marec 2019), keď mu súd zároveň uložil trest prepadnutia majetku. A keďže v období pred týmto súdnym rozhodnutím podľa Bezáka neexistovala žiadna pohľadávka štátu voči Bašternákovi, tak podľa advokáta nemohol štát ukrátiť o žiadne peniaze či majetky – lebo v tom čase štát na nič z toho nárok nemal. Z tohto dôvodu správkyňa Ivanová podľa jej obhajcu takéto postupy nenapadla súdnou cestou (formou odporovacích žalôb).

Bašternák mohol v minulosti prepisovať či predávať svoje majetky aj napriek tomu, že bol stíhaný a neskôr súdený. Dozorový prokurátor jeho prípadu Marián Varga totiž nehnuteľnosti nezablokoval.

Nechcela, chcela, nepodala, nemohla…

Vráťme sa ešte do obdobia spred troch rokov, keď vznikol spor o tom, čo by mala alebo nemala konkurzná správkyňa Lenka Ivanová urobiť.

Tá najprv verejne vyhlasovala, že podľa jej právneho názoru nemôže napadnúť Bašternákove prevody majetkov na blízkych.

Potom koncom roka 2019 pre Aktuality.sk mailom potvrdila, že takzvané odporovacie žaloby podá, a teda poslúchne výzvu Okresného úradu v Bratislave, respektíve ministerstva spravodlivosti.

Realita však bola iná a správkyňa žaloby nepodala. Napokon v máji 2020 na poslednú chvíľu zasiahol štát a ministerstvo vnútra sa v zastúpení advokátskej kancelárie Dentons obrátilo so žalobami na súd.

 Obhajoba sa práve na tieto udalosti teraz odvoláva. Tvrdí, že konkrétni zástupcovia ministerstva vnútra totiž dali pokyn, „aby ako správkyňa nerealizovala žiadne úkony v konkurznom konaní vedenom na jeho majetok, pretože tieto úkony majú realizovať ,Lipšicovci‘ z advokátskej kancelárie Dentons (Daniel Lipšic v nej v minulsoti pôsobil – pozn. red.), ktorá v predmetnom konkurznom konaní preberá zastupovanie štátu“. Kto a kedy presne taký pokyn správkyni dal, sa z odpovede advokáta obvinenej správkyne nedozvedáme.

Advokát Peter Kubina, ktorý napokon v mene štátu žaloby podal, nechcel verejne komentovať taktiku správkyne a ani skoršie postupy štátu.

„Preto uvediem len toľko, že dňa 12. mája 2020, teda týždeň predtým, ako sme v mene štátu podali odporovaciu žalobu, zaslal Okresný úrad Bratislava obvinenej oficiálny písomný podnet na podanie odporovacej žaloby. Obvinená dňa 18. mája 2020, teda dva dni pred uplynutím zákonnej lehoty na podanie odporovacej žaloby, zaslala písomnú odpoveď, že odporovaciu žalobu nepodá. Tieto dokumenty má k dispozícii aj obvinená a sú aj v príslušných spisoch.“

Paragraf 363 nepomohol

Obhajcovia Bezák a Mlkvá Illýová potvrdili, že v uplynulých dňoch sa zúčastnili na takzvanom záverečnom preštudovaní spisu. Vyšetrovateľovi navrhli doplniť dokazovanie a vypočuť niektorých svedkov, no on to vraj bez vysvetlenia odmietol. Rovnako neúspešne Ivanová pochodila s požiadavkou vypovedať a reagovať tak na závery vyšetrovania.

Stíhaná Ivanová sa v máji tohto roka obrátila aj na generálneho prokurátora. Chcela, aby jej obvinenie zrušil podľa známeho paragrafu 363. Ako jeden z hlavných argumentov prezentuje svoj právny výklad: štát vraj nebol veriteľom Ladislava Bašternáka a nemal voči nemu pohľadávku. V nadväznosti na to správkyňa obhajuje svoj postup, že Bašternákove prevody majetkov neskôr nenapadla na súde.

Generálny prokurátor Maroš Žilinka však návrh odmietol. V rozhodnutí z konca septembra píše, že stíhanie je podľa jeho názoru zákonné. Odvoláva sa aj na skoršie rozhodnutie Okresného súdu Bratislava I, ktorý sa už skôr zaoberal podanými žalobami, vydal neodkladné opatrenia a následne sporný majetok Bašternáka a jeho blízkych zablokoval.

Žilinka zdôraznil, že rovnaký právny názor mal aj Krajský súd v Bratislave. V rozhodnutí súdu sa píše, že pri uložení trestu prepadnutia majetku je štát jedným z veriteľov. Koľko peňazí napokon dostane, závisí práve od výsledkov zisťovania správcu a tiež od toho, koľko dlžníkov sa najprv vyplatí. Zvyšok speňaženého majetku má potom patriť štátu.

Generálny prokurátor tiež upozornil, že obvinená Ivanová si právnu otázku – či štát bol veriteľom – vykladá po svojom a nie v súlade s ústavou. „O tejto skutočnosti vedela obvinená už v čase vedenia konkurzného konania, čo potvrdzujú dôkazy zabezpečené do spisu.“

Žilinka ako príklad uvádza e-mail od konkurznej sudkyne alebo prípis z ministerstva spravodlivosti z októbra 2019, v ktorých správkyňu upozorňovali na postavenie štátu ako veriteľa v konkurze Bašternáka.

„Napriek tomu sa obvinená rozhodla nekonať a v tomto rozsahu zostať nečinná,“ konštatoval Žilinka.

Obhajcovia Ivanovej však v reakcii okrem iného zdôraznili, že súdy ešte definitívne nerozhodli, či právne úkony Bašternáka boli odporovateľné. Zároveň vylúčili, že by správkyňa v minulosti konala na objednávku niekoho iného alebo pod tlakom zvonku, aktuality.sk

X X X

30 rokov Slovenska: Diaľnice sú fetišom pre väčšinu politikov. U nás sme v tom zašli ešte ďalej ako v Česku

 Slovensko má pri budovaní diaľnic oproti Česku nevýhodu v geografii. Na prepojenie republiky totiž potrebujeme vybudovať oveľa viac tunelov a mostov.

 Aj po 30 rokoch samostatnosti Slovensko stále pozerá svojmu západnému susedovi na chrbát. Ekonomicky sme Česko nedokázali predbehnúť. Dôvodov nášho stáleho zaostávania je mnoho. Jedným z názorných príkladov je doprava, konkrétne výstavba diaľnic.

Oba štáty si totiž prešli trochu rozdielnym prístupom k budovaniu rýchlostných komunikácií. A aj keď sa nám podarilo vybudovať približne rovnakú dĺžku diaľničnej siete, na druhej strane rieky Moravy na to išli chytrejšie, a tak ich nové cesty toľko nestáli, aktuality.sk

X X X

 EURÓPSKA KONFERENČNÁ LIGA UEFA

Dobroty Martina Dobrotku: A teraz poprieť reči

 Futbalisti Slovana Bratislava majú za sebou duel 4. kola H-skupiny Konferenčnej ligy s FC Bazilej (3:3), v ktorom podali ozaj výborný výkon. Je skvelá správa, že v dvoch zápasoch so švajčiarskym tímom získali štyri body a živia postupové nádeje.

V prvom polčase na Tehelnom poli sme videli opatrný futbal zo strany oboch tímov, ktoré sa snažili najmä vychádzať zo stredného bloku. Na hre Bazilejčanov bolo vidieť, že sa poučili zo stretnutia spred týždňa, v ktorom belasým doma podľahli 0:2. Hostia nechceli otvárať priestory, a preto nezvolili vysoký pressing. V prvom polčase to bolo skôr o dobrom medzišestnástkovom futbale, po dvoch diskutabilných penaltách išli tímy do šatní za stavu 1:1.

Slovan skvele vstúpil do druhého polčasu. Kuckov gól po Čakvetadzeho rohu a Čavričov zásah po kolmici Barseghjana pohladili dušu. Belasí v tomto úseku výborne držali loptu, citlivo menili ťažisko hry. Škoda len, že neudržali vedenie 3:1. Bol to výsledok toho, že poľavili, hostia vrhli všetky sily do útoku, tréner Alex Frei spravil trojité striedania a práve striedajúci hráči ukázali nielen svoju kvalitu, ale aj vyrovnali, konkrétne to boli Diouf a Zeqiri.

Mrzí najmä kontaktný gól, ktorý síce vyplynul z pozičnej chyby, no takisto sa pred ním nešťastne pošmykol Kašia. Bazilejčania sa potom o čosi ľahšie dostávali cez stred poľa a aj s pomocou teču pridali tretí zásah. Výsledok 3:3 by slovanisti pred zápasom asi brali, po ňom sa im logicky vzhľadom na priebeh trochu málil. Pre divákov na vypredanom štadióne to však musel byť pekný zážitok aj bez víťaznej bodky.

Po zápase sa skloňovali najmä mená Juraja Kucku a Aleksandara Čavriča. Teším sa, že Kuco predviedol svoj zatiaľ najlepší výkon v belasom drese. Mrzelo ma, že sa našli fanúšikovia, ktorí ho dosiaľ kritizovali. Ku každému zápasu pristúpil s maximálnym nasadením a vždy odviedol veľké penzum práce. S Džabom Kankavom vytvoril veľmi silný stred poľa a pre kolektív bol vždy nesmierne platný.

Teraz len pridal nadstavbu v podobe vybojovanej penalty a krásneho gólu. Čavrič zase potvrdil svoje rýchlostné parametre a myslím si, že tu treba vyzdvihnúť cit trénera Vladimíra Weissa st., ktorý sa rozhodol posunúť ho v oboch zápasoch s Bazilejom z krídla na hrot útoku, kde bol nesmierne platný a odvďačil sa mu gólom vo Švajčiarsku aj doma. Dobre trhal obrannú líniu súpera, spravil veľa mŕtvych nábehov a ešte bol aj efektívny.

Škoda, že Slovan neudržal vedenie. Ak by sa mu to podarilo, mal by všetky predpoklady na to, aby vyhral skupinu a postúpil priamo do osemfinále. Teraz si to už zrejme Bazilej postráži, ale belasí zase budú bojovať o druhú priečku znamenajúcu účasť v play-off proti niektorému z tretích tímov skupín Európskej ligy.

Kľúčový bude teraz zápas s Pjunikom, ktorý Slovan potrebuje vyhrať. Veľká škoda prvých dvoch nevydarených duelov doma s FK Žalgiris Vilnius (0:0) a v Jerevane (0:2). Ak by Slovan z týchto súbojov vyťažil viac ako jeden bod, Bratislavčania by boli v komfortnej situácii v akej je dnes Bazilej, ktorý má všetko vo vlastných rukách a ak vyhrá dva duely, ovládne H-skupinu.

Teraz bude dôležité, aby Slovan poprel reči o tom, že je schopný podať dobré výkony len proti favoritom. Pjunik Jerevan príde na Tehelné pole hrať v hlbokom bloku a belasí musia ukázať vyššiu kvalitu v útoku ako v prvých dvoch dueloch Konferenčnej ligy. Verím, že s prispením publika sa im to podarí. Práve diváci by mohli byť dôležitý faktor kľúčového duelu, aktuality.sk

X X X

 Priama reč Mareka Saparu: Kritérium kvalita, nie pôvod

  V našej futbalovej lige nám opäť vzrástli vášne. Od sezóny 2024/25 sa nebude môcť hrať v našej najvyššej súťaži zápas na umelej tráve, a tú dnes využívajú MŠK Žilina a AS Trenčín.

Som zrejme jeden z prvých bývalých slovenských futbalistov, ktorý pomerne pravidelne hrával na umelej tráve. V lete 2006 som odišiel z MFK Ružomberok do Rosenborgu Trondheim, v nórskej lige vtedy bol umelý povrch na štyroch štadiónoch. V tejto súvislosti treba podotknúť, že okolnosti boli iné.

V Škandinávii je chladnejšie počasie a napríklad Tromsö sa už nachádza v blízkosti polárneho kruhu. Ak by tam nemali umelú trávu, futbal by sa v tomto meste väčšinu času ani nedal hrať. Prírodné ihriská mali v Nórsku často katastrofálnu úroveň, a preto tam vnímali „umelku“ ako veľké plus.

Samozrejme, na Slovensku je situácia iná. Ja osobne som v prvom rade za to, aby sa futbal hral na prírodnej tráve. Problém však vidím v tom, ako u nás prebiehala diskusia na túto tému, kedy a za akých okolností prišlo k tomuto rozhodnutiu. Rešpektujem demokratický princíp, rozhodnutie vyplynulo z hlasovania klubov. Lenže my sme dnes v ťažkej kríze a majitelia to nemajú jednoduché.

Vieme, čím si prešli cez pandémiu a dnes minimálne tušíme, čo ich čaká v nasledujúcom období zdražovania energií a nárastu inflácie. Ľahké to nebudú mať ani štátne autority, pre ktoré v tejto situácii budú prioritné oblasti ako školstvo či zdravotníctvo. Šport sa dostane do úplného závesu, to je realita.

Rozumiem, že väčšina klubov chce hrať na prírodnej tráve, keďže u nás nie sú podmienky ako v Nórsku. Lenže argumenty na to, aby sme to prikázali všetkým, nie sú jednoznačné. V dnešnej dobe by sme mali byť radi, že máme kluby, ktoré sa snažia vytvárať podmienky pre seniorský futbal a mládež. Nútiť ich teraz investovať do prírodného trávnika je tvrdé. Niektorí argumentujú tým, že mužstvá, ktoré majú umelú trávu, získavajú športovú výhodu.

Ak by som mal právo hlasu ja, povedal by som, nech sa kluby rozhodnú sami, akou cestou chcú ísť.

Je to hlúposť, pretože na konci dňa rozhoduje kvalita kádra a herného prejavu tímov. Trenčín a Žilina dosahujú na umelom ihrisku rôzne výsledky. Niektoré sezóny mali AS aj MŠK lepšie, iné horšie. Takisto neberiem ako relevantný argument, že Trenčín a Žilina sú úspešné kluby vo výchove hráčov vďaka umelej tráve. Je to výsledok ich práce s mládežou a som si istý, že aj na prírodnom ihrisku by na týchto adresách rástli dobrí hráči.

Môj pohľad je jasný. Náš cieľ by mali byť zápasy na kvalitnom ihrisku, na ktorom sa dá predvádzať kvalitný futbal. Žiaľ, často vidíme, že prírodné trávniky v našej súťaži nespĺňajú požadované kritériá, a v tomto kontexte zákaz umelých vyznieva čudne. Ja osobne som zástanca slobodnej voľby s kontrolnými mechanizmami. Opäť by som si pomohol mojimi skúsenosťami z Nórska, kde existovala nezávislá komisia, ktorá posudzovala kvalitu ihrísk.

Jej členovia neriešili, či je trávnik prírodný a umelý, ale skúmali jeho parametre a kvalitu. Ak ihrisko nespĺňalo štandard, nariadili jeho výmenu, prípadne rekonštrukciu. Každá plocha vydrží určitú záťaž. V Nórsku bolo bežné, že klub musel po verdikte tejto komisie pristúpiť k výmene trávnika po dvoch – troch sezónach (aj umelého), na prvom mieste bola kvalita, nie jeho pôvod.

Dnes sme v situácii, že Trenčín a Žilina nechcú túto podmienku akceptovať a reálne hrozí, že nám tieto dva kluby spadnú do druhej ligy. Ja osobne si našu súťaž bez AS a MŠK neviem predstaviť. Sú to kluby, ktoré majú úspešnú mládež, dodávajú reprezentantov do našich národných výberov, Žilina má už dlhé roky výborné zázemie a Trenčín zase na tomto cieli pracuje. Neviem sa stotožniť s tým, že práve oni majú spadnúť nižšie len preto, že hrajú na umelej tráve.

Hlava mi to neberie. Všetci poznáme realitu fungovania slovenského športu, a preto mi pripadá zo strany ostatných klubov veľmi tvrdé povedať: Buď si spravte prírodné ihrisko, alebo vypadnite. Áno, väčšina sa zhodla na tom, žijeme v demokracii, ale toto je v našich podmienkach nenáležité. V tejto dobe zvlášť. Ak by som mal právo hlasu ja, povedal by som, nech sa kluby rozhodnú sami, akou cestou chcú ísť a žiadal by som nezávislú komisiu, ktorá by dbala na kvalitu ihrísk, aktuality.sk

X X X

KĽDR spustila delostreleckú paľbu pri námorných hraniciach s Južnou Kóreou

 Severná Kórea vypálila v utorok večer neďaleko svojich námorných hraníc s Južnou Kóreou približne 250 delostreleckých granátov.

Delostrelecké granáty, ktoré Severná Kórea vypálila do Žltého a Japonského mora, dopadli do blízkosti námorných hraníc oboch krajín pri východnom aj západnom pobreží Kórejského polostrova. Informovala o tom v utorok juhokórejská armáda, píše agentúra Jonhap.

„Dôrazne vyzývame Severnú Kóreu, aby takéto aktivity okamžite zastavila,“ uviedla juhokórejská armáda. Dodala, že „pokračujúce provokácie zo strany KĽDR… podkopávajú mier a stabilitu na Kórejskom polostrove“ aj vo svete.

Podľa pozorovateľov takáto paľba predstavuje priame porušenie dohody z roku 2018 o hraničných pásmach a bezletových zónach v okolí pozemných a námorných hraníc, ktorú obe Kórey uzavreli v roku 2018.

 Severokórejské projektily podľa Soulu nedopadli do teritoriálnych vôd Južnej Kórey, ale do nárazníkovej zóny vytvorenej na základe uvedenej dohody. Ide o druhé priame porušenie tejto dohody od minulého piatka, keď Pchjongjang odpálil približne 170 delostreleckých projektilov pri východnom aj západnom pobreží Kórejského polostrova.

Severná Kórea minulý týždeň okrem toho skúšobne odpálila ďalšiu balistickú strelu. Uskutočnila aj prelet vojenských lietadiel v blízkosti ostro stráženej hranice so svojím južným susedom, aktuality.sk

X X X

Mal dostať Nobelovu cenu za mier a chcel byť kňazom: 10 prekvapivých faktov o Hitlerovi

 Vodca, ktorý sa do svetových dejín nezapísal práve v tom najlepšom svetle. O živote a vláde Adolfa Hitlera sa šíri mnoho historiek a zaujímavostí, ktoré pozná len málokto. Vedeli ste napríklad o tom, že sa chcel stať umelcom, a dokonca bol zarytým kresťanom?

 Mal dostať Nobelovu cenu za mier a chcel byť kňazom: 10 prekvapivých faktov o Hitlerovi

Vodca, ktorý sa do svetových dejín nezapísal práve v tom najlepšom svetle. O živote a vláde Adolfa Hitlera sa šíri mnoho historiek a zaujímavostí, ktoré pozná len málokto. Vedeli ste napríklad o tom, že sa chcel stať umelcom, a dokonca bol zarytým kresťanom?

Nemecký diktátor Adolf Hitler patrí k najvýznamnejším osobnostiam vo svetovej histórii. Hoci je známy hlavne kvôli svojim neľudským činom z druhej svetovej vojny, je tu aj niekoľko zaujímavostí, o ktorých ste zrejme netušili. Prinášame vám desať faktov o Hitlerovi z portálu The Fact Side, o ktorých ste sa v škole s veľkou pravdepodobnosťou nedozvedeli.

Fakty o Hitlerovi

 Nenarodil sa v Nemecku

Keďže je Hitler spájaný s vedením Nemecka počas druhej svetovej vojny a s vervou bojoval za čistokrvný nemecký ľud, mnohí by si mohli myslieť, že sa v tejto krajine aj narodil. V skutočnosti však pochádza z Rakúska. Narodil sa 20. apríla 1889 otcovi Aloisovi Hitlerovi a matke Klare Hitler a mal päť súrodencov. Štyria z nich zomreli skôr, než sa dožili dospelosti.

Počas prvej svetovej vojny utrpel vážne zranenia

Jeho meno je natoľko asociované s druhou svetovou vojnou, že mnoho ľudí prehliadne spojitosť Hitlera s tou prvou. V snahe vyhnúť sa vstupu do rakúskej armády utiekol do Nemecka, no tam sa už povinností nezbavil. V roku 1916 počas bitky na Somme ho zranili črepiny a niekoľko týždňov strávil v nemocnici. Okrem toho v roku 1918 prežil útok horčičným plynom, a tak čiastočne stratil zrak a dlho sa snažil úplne zotaviť z oboch zranení.

Hitlerovým snom bolo stať sa umelcom

V rokoch 1907 a 1908 sa prihlásil na umeleckú školu Academy of Fine Arts Vienna, ale neprijali ho. Koncom roku 1908, krátko po zamietnutí jeho druhej žiadosti, zomrela jeho matka na rakovinu prsníka. S jej smrťou sa nedokázal zmieriť a štyri roky strávil v uliciach Viedne. Aby vyžil, predával svoje diela okoloidúcim.

Hitler v detstve

 Vytvoril nacistickú stranu po tom, čo Nemecko prehralo prvú svetovú vojnu

Žiadna nacistická strana neexistovala dovtedy, kým na scénu neprišiel Hitler. Politická strana, ku ktorej sa pôvodne pripojil, sa nazývala Nemecká robotnícka strana. Bola to malá politická strana zložená z ľudí, ktorí boli sklamaní z toho, že Nemecko prehralo vojnu. Tvrdé dôsledky Versaillskej zmluvy nepomohli upokojiť hnev, ktorý mnohí pravicoví Nemci cítili. S antisemitskými sklonmi a silným pravicovým presvedčením sa Adolf Hitler čoskoro stal vodcom strany a vytvoril slávny symbol svastiky.

V roku 1920, len dva roky po skončení vojny, sa označenie strany zmenilo na Národnú socialistickú nemeckú robotnícku stranu. Pod týmto názvom a so silnejším a väčším počtom prívržencov rástla aj nacistická strana a Hitler zrazu cestoval po krajine, aby ľudu predostrel svoje myšlienky.

V rokoch 1925-1932 nemal žiadnu národnosť

Vzhľadom na to, že Hitler nenávidel Rakúsko-Uhorsko, sa v roku 1925 rozhodol vzdať rakúskej národnosti. Došlo k tomu niekoľko rokov po tom, čo sa stal vodcom novej nacistickej strany a rozhodol sa, že bude bojovať za nemecké impérium. Keď sa vzdal svojho občianstva, musel si nájsť iné, v opačnom prípade by riskoval deportáciu a nemohol by kandidovať. V roku 1932 ho minister vnútra v štáte Brunswick vymenoval za správcu a občana Nemecka.

Adolf Hitler a jeho známe gesto

 Miloval pískanie

Jednou z jeho obľúbených melódií, ktorú si rád pískal, bola Who‚s Afraid of the Big Bad Wolf? (Kto sa bojí veľkého zlého vlka?). Hitler, ktorý bol prezývaný „Vlk“, si zrejme preto melódiu obľúbil. Počas víťazstiev Nemecka v druhej svetovej vojne pískal hosťom a priateľom priamo počas večere aj Disneyho melódiu z rozprávky Pinocchio s názvom When You Wish Upon a Star.

Odborníci tvrdia, že bol veľmi chorý

Mnoho ľudí si myslí, že nikto nemohol urobiť to, čo robil Hitler bez vážnych zdravotných problémov. K tomuto názoru sa prikláňajú aj experti. Okrem možnej straty pamäti a demencie, ktorými mohol trpieť na sklonku svojho života, je možné, že ho postihla aj Parkinsonova choroba. Diagnóza ovplyvňuje človeka nielen fyzicky, napríklad trasením, ale ovplyvní ho aj po mentálnej stránke. Hlavným príznakom je zabúdanie, zmenené vzorce myslenia či návykov v správaní.

Chcel sa stať kňazom

Ešte predtým, ako sa chcel stať umelcom, sníval aj o tom, že sa stane kňazom. Ako chlapec pravidelne chodil do kostola a bol členom zboru. Hitler chodil na hodiny spevu, aby mohol ešte lepšie slúžiť cirkevnému zboru. Jeho rodičia boli veľmi pobožní a katolicizmus bol v detstve významnou súčasťou Hitlerovho života. Keď dospel, katolícku cirkev nenávidel. A hoci obdivoval Martina Luthera a niektoré aspekty protestantizmu, je celkom jasné, že bol za úplné zrušenie kresťanstva.

 V dospelosti bol vegetariánom

Hitler mal v úmysle prijať zákony, ktoré by výrazne znížili spotrebu mäsa po tom, ako sa skončí druhá svetová vojna a ľudia v Nemecku sa vrátia do normálneho života. Taktiež sa hovorilo aj o jeho predpovediach, že v budúcnosti budú ľudia vegetariánmi. Podľa záznamov si robil srandu aj z toho, že svojim hosťom, ktorí jedli mäso, rozprával desivé príbehy o bitúnkoch, a keď jedlo odložili, robil si z nich srandu kvôli ich pokrytectvu.

Nobelova cena za mier pre Hitlera

V roku 1939, len tri mesiace predtým, ako viedol Nemecko k invázii do Poľska a rozpútal druhú svetovú vojnu, bol nominovaný na Nobelovu cenu mieru. Podľa portálu Quartz, návrh podal švédsky sociálno-demokratický poslanec Erik Gottfrid Christian Brandt. V tom čase návrh vyvolal vlnu protestov a Brandta obvinili z fašizmu. Údajne mu zakázali aj prednášať vo viacerých združeniach. Jeho nominácia bola značne ironická a ľuďmi nepochopená, aktuality.sk