Na Václavskom námestí v Prahe protestovali tisíce ľudí na demonštrácii Česko proti biede, ktorú zvolala mimoparlamentná strana Právo, rešpekt, odbornosť (PRO). Pochod Prahou organizovaný v rámci protivládnej demonštrácie Česko proti biede. Praha, 16. apríla 2023.

Kritizovali vládu premiéra Petra Fialu, ktorá podľa nich ožobračuje ľudí a obmedzuje slobodu slova. Z Václavského námestia zamierili k Úradu vlády a na mieste vytvoriili živú reťaz, informuje spravodajkyňa TASR v Prahe.

Predseda strany PRO a hlavný organizátor protestov Jindřich Rajchl uviedol, že demonštrujú preto, lebo vláda ignoruje ich požiadavky, ktoré jej zaslali ešte vo februári. „Chceme nenásilným občianskym protestom odstrániť päťkoaličnú vládu,“ vyhlásil Rajchl a dav ľudí následne skandoval: „Demisiu!“. Predseda PRO dodal, že chcú štát vrátiť občanom ČR.

Predseda PRO ešte v piatok avizoval, že pôjde o nenásilný protest. Vyzval ľudí, aby si priniesli kvetiny a dali ich policajtom. Tí podľa neho zdieľajú názor demonštrantov, ale musia si robiť svoju prácu.

Petícia pred Úradom vlády

Demonštranti z protestu Česko proti chudobe, ktorí v nedeľu popoludní pochodovali z Václavského námestia Prahou, neskôr obklopili Úrad vlády a pokračovali v skandovaní protivládnych hesiel. Členovia strany PRO chcú na mieste zostať celú noc v rámci 24-hodinovej petičnej akcie, informuje spravodajkyňa TASR v Prahe.

„To, že táto vláda musí preč, je úplne jasné,“ vyhlásil predseda strany PRO Jindřich Rajchl. Jeho priaznivci pred Strakovou akadémiou skandovali heslá, ako napríklad „Už sme tu“, „Hanba vláde“ alebo „Rakušan do basy“.

Organizátori opäť vystúpili s prejavmi. Kritizovali v nich vládu nielen za posielanie zbraní Ukrajine či ekonomickú situáciu v Česku, ale aj za plánované rušenie pobočiek Českej pošty, zavedenie dátových schránok pre podnikateľov či za vôľu koalície zaviesť korešpondenčnú voľbu.

Rajchl neskôr vyhlásil, že kritizovaním nič nedosiahnu, preto na to chcú ísť tentokrát pozitívne a ponúkajú riešenia. Jedným z nich je, aby Česko prestalo posielať na Ukrajinu zbrane. Zástupcovia strany PRO tvrdia, že chcú mier a ten sa podľa nich nedá dosiahnuť vyzbrojovaním Ukrajiny.

Kritizovali ministerku obrany Janu Černochovú a ministra zahraničných vecí Jana Lipavského, ktorých nazvali „emočne nestabilnými“, čo im podľa PRO bráni zastávať ministerské funkcie.

Účastníci demonštrácie mali možnosť podpísať štyri petície – za lacné energie, za bezpečnosť ČR, za obranu slobody slova a za mierové riešenie vojny na Ukrajine a neutrálnu zahraničnú politiku Česka. S petičnými stánkami chcú byť pred Úradom vlády nasledujúcich 24 hodín a potom aj v priebehu utorka a stredy.

Predseda PRO vyzval ľudí, aby prestali sledovať „mainstreamové médiá“, pretože tie sú podľa neho hlavným vinníkom aktuálnej situácie. Avizoval, že v mediálnej oblasti príde v najbližšej dobe s riešením, z ktorého budú ľudia nadšení.

Na záver zaspievali českú aj slovenskú hymnu. Rajchl dodal, že sú pripravení podporiť v podobných snahách aj Slovákov. Chcú sa tiež usilovať o priazeň voličov v najbližších voľbách do Európskeho parlamentu.

Predseda strany PRO v ostatnej dobe čelil kritike, že ako organizátor protestov proti chudobe jazdí na stretnutia so svojimi priaznivcami luxusným autom Porsche Panamera. Podľa neho mu však novinári iba závidia. „Neprotestujeme len proti ekonomickej biede, protestujeme proti morálnej a mravnej biede,“ reagoval nedávno Rajchl. Štát podľa neho musí riadiť človek, ktorý preukázal, že je slušným manažérom.

Česi protestovali aj v marci

Na predchádzajúcej demonštrácii organizovanej stranou PRO sa 11. marca zišli v Prahe desaťtisíce ľudí. Rečníci vtedy zopakovali požiadavky strany PRO adresované členom vlády. Chcú napríklad, aby štát odkúpil 100 percent akcií energetickej spoločnosti ČEZ alebo aby Česko prestalo posielať Ukrajine zbrane.

Rajchl vtedy vyhlásil, že ak tieto požiadavky kabinet nesplní do 10. apríla a nepodá demisiu, budú blokovať vládne budovy. To sa podľa jeho slov z piatkovej tlačovej konferencie nakoniec teraz neuskutoční. Majú však v pláne svoje protesty stupňovať. Svoju stratégiu nechcel konkretizovať, aby sa na to podľa jeho slov nemohol pripraviť minister vnútra Vít Rakušan.

Po skončení marcového protestu sa časť jeho účastníkov pokúsila vniknúť do budovy Národného múzea, odkiaľ chceli odstrániť ukrajinskú vlajku. Z priestoru ich museli vytlačiť policajní ťažkoodenci. V rámci zásahu polícia zatkla niekoľko ľudí.

V rovnakom čase sa v nedeľu na Staromestskom námestí koná zhromaždenie Kultúrou proti antisemitizmu, ktorého účastníci tiež plánujú pochod centrom mesta. Oba pochody majú cieľ na pražskej Malej Strane./agentury/

 X X X

 Slovensku dochádza dych a len potvrdzuje dávne príslovie, že po pýche prichádza pád

 Slovensko patrí medzi najslabšie ekonomiky v Európskej únii. Po Bulharsku je už podľa údajov Eurostatu druhou najslabšou ekonomikou EÚ. Výkon slovenskej ekonomiky na obyvateľa očistený o cenovú hladinu sa minulý rok od priemeru EÚ ešte viac vzdialil.

 Dôvody minuloročného zaostávania je podľa analytika UniCredit Bank Ľubomíra Koršňáka potrebné hľadať aj v dočasných problémoch domáceho automobilového sektora s úzkymi hrdlami v dodávateľských reťazcoch. Slovensko bolo minulý rok po Estónsku a Luxembursku treťou najpomalšie rastúcou európskou ekonomikou. Od priemeru EÚ sa minulý rok podľa údajov Eurostatu ľahko vzdialilo aj susedné Česko, ktoré tak prišlo o pozíciu najsilnejšej ekonomiky regiónu strednej a východnej Európy.

 „Naše prepočty nevyhnutne neradia Slovensko na absolútny koniec rebríčka európskych krajín. Nič však nemenia na fakte, že konvergencia slovenskej ekonomiky sa v poslednom desaťročí zastavila alebo minimálne výrazne spomalila,“ skonštatoval Koršňák. Z krajín regiónu strednej a východnej Európy Slovensko počas posledných desiatich rokov predstihli podľa neho minimálne Estónsko a Litva, pri alternatíve vychádzajúcej z porovnania inflácie cien služieb, či z cenovej hladiny podľa MMF aj Poľsko, Maďarsko, Lotyšsko, či dokonca Rumunsko.

„Slovensku dochádza dych a len potvrdzuje dávne príslovie, že po pýche prichádza pád. Ten slovenský mal podobu pomalšieho ekonomického rastu v dôsledku niekoľkoročného zanedbávania potrebných reforiem,“ pokračuje Koršňák. Ekonomický model založený na lacnej pracovnej sile a lákaní zahraničných investícií, na ktorom bol postavený rast ekonomiky v úvode tisícročia, sa podľa neho totiž postupne vyčerpal.

Ľahkú konvergenciu má už krajina za sebou, potrebné reformy pre posun ekonomiky smerom k znalostnej ekonomike založenej na inováciách však podľa analytika zanedbala. V takejto transformácií je kľúčová najmä kvalita ľudského kapitálu. A práve v investíciách do kvality vzdelávania a podpore inovácií v ekonomike Slovensko v posledných desaťročiach zaostáva. „Obe oblasti sú pritom skôr behom na dlhé trate a pre potrebné zmeny tu platí, že už včera bolo neskoro,“ skonštatoval Koršňák.

Plánované reformy v oboch oblastiach v posledných rokoch opäť oddialila pandémia, vojna na Ukrajine, ale i nestabilita vo vnútri vládnej koalície, ktorá vyústila až do jej rozpadu a vyhlásenia predčasných volieb. Ani štartujúca volebná kampaň však podľa analytika nenaznačuje, že sa transformácia ekonomiky a z toho vyplývajúce nevyhnutné reformy stali prioritou slovenských politikov. Mierny progres prinášal aspoň plán obnovy, no schvaľovanie reforiem sa zaseklo. Slovensko plne na svoj rozvoj nevyužíva ani finančné zdroje z bežných rozpočtov EÚ./agentury/

X X X

Kollár odcestoval na pracovnú cestu do Uzbekistanu a Číny, stretne sa so štátnymi predstaviteľmi

Predseda Národnej rady SR Boris Kollár (Sme rodina) odcestoval v nedeľu popoludní na pracovnú cestu do Uzbekistanu a Číny, ktorá potrvá do piatka (21. 4.). V oboch krajinách sa stretne s tamojšími štátnymi predstaviteľmi.

V uzbeckom hlavnom meste Taškent má Kollár na programe stretnutie s podpredsedom vlády Uzbeckej republiky Džamšidom Chodžajevom, ako aj s predsedníčkou Senátu (hornej komory) Oliy Madžlis Uzbeckej republiky Tanzilou Narbajevou a s predsedom legislatívnej komory (dolnej komory) Oliy Madžlis Uzbeckej republiky Nurdindžonom Ismoilovom. Ústrednou témou rokovania bude najmä prehĺbenie úrovne parlamentných vzťahov prostredníctvom vzájomnej spolupráce parlamentných skupín priateľstva.

V Pekingu sa šéf NR SR stretne s predsedom Všečínskeho zhromaždenia ľudových zástupcov Leji Zhaom. Počas oficiálnych rozhovorov partneri prediskutujú úroveň vzájomných bilaterálnych vzťahov s možnosťou prehĺbenia spolupráce vo vybraných oblastiach, najmä v cestovnom ruchu, vede, technológiách a inováciách. Následne Kollára s delegáciou prijme čínsky viceprezident Ceng Čching-hong.

 Kollár sa v čínskom hlavnom meste stretne aj s hlavnými predstaviteľmi železničnej spoločnosti China Railway International Group a navštívi sídlo medzinárodnej technologickej firmy Leyard Group. Následne sa presunie do Šanghaja, kde okrem iných stretnutí navštívi aj najznámejší projekt architekta slovenského pôvodu Ladislava Hudeca. Ide o prvý mrakodrap Ázie s názvom Park hotel.

Súčasťou delegácie Kollára sú aj podpredseda parlamentu Peter Pčolinský (Sme rodina), predseda Zahraničného výboru NR SR Marián Kéry (Smer-SD) a ďalší poslanci./agentury/

X X X

 Reznikov: Ukrajinské straty sú menšie ako počet obetí zemetrasenia v Turecku

Ukrajinské straty v dlhšie ako rok trvajúcej vojne proti Rusku sú nižšie, ako bolo obetí nedávneho zemetrasenia v Turecku, uviedol ukrajinský minister obrany Oleksij Reznikov v interview pre španielsky list La Razon.

„Minister urobil nejednoznačné vyhlásenie, ktoré môže vyvolať škandál,“ poznamenala agentúra Unian. Pripomenula, že februárová pohroma v Turecku si vyžiadala vyše 50 000 životov.

„Samozrejme, máme straty, pretože sme vo vojne. Sú ale kriticky nižšie ako ruské. Nemôžem povedať číslo, ale môžem uistiť, že celkové číslo je menšie, ako počet obetí v dôsledku zemetrasenia v Turecku,“ povedal Reznikov.

 Zdôraznil, že ukrajinské velenie šetrí životy vojakov, zatiaľ čo Rusko používa svoje jednotky ako potravu pre delá.

„Je to taktika mlynčeka na mäso. Im je to úplne jedno. Len v Bachmute Rusko každý deň stráca 500 ľudí, zabitých a ranených. To je jeden prápor za 24 hodín. Sú to žoldnieri a bývalí trestanci z Vagnerovej skupiny. To je barbarstvo,“ dodal.

 Unian pripomenul, že politické a vojenské vedenie krajiny už skôr verejne ohlásilo, že presné údaje o stratách zverejní až po vojne. Napriek tomu z času na čas zovšeobecnené údaje z Kyjeva zaznejú.

Napríklad v decembri poradca šéfa ukrajinskej prezidentskej kancelárie Mychajlo Podoljak vyhlásil, že Ukrajina od ruského vpádu do konca novembra prišla o približne 13 000 zabitých vojakov a že väčšinu ranených sa darí zachrániť a vrátiť do armády./agentury/

X X X

Saska chce viac možností na odvolanie generálneho prokurátora. Aj za nesúlad so zahraničnou politikou štátu

Poslanci SaS navrhujú umožniť parlamentu odvolať generálneho prokurátora za množstvo rôznych nových dôvodov. Podobne by to malo byť aj u špeciálneho prokurátora.

Poslanci za SaS chcú upraviť dôvody na odvolanie šéfa Generálnej prokuratúry (GP) SR a Úradu špeciálnej prokuratúry (ÚŠP). Do Národnej rady SR predložili návrh na úpravy v súvislosti so zvýšením transparentnosti v oblasti prokuratúry. Upraviť navrhli aj kompetencie generálneho prokurátora rozhodovať v zmysle paragrafu 363 Trestného poriadku.

Podľa novely by mohol parlament navrhnúť prezidentovi SR, aby generálneho prokurátora odvolal z funkcie aj ak nerešpektuje rozhodnutia najvyšších súdnych autorít, vrátane európskych, podáva šikanózne disciplinárne návrhy, stretáva sa so závadovými osobami, koná v rozpore s oficiálnou zahraničnou politikou štátu, uplatňuje svoju právomoc selektívne, alebo „opakovane koná spôsobom, ktorý vzbudzuje vážne pochybnosti o svojej nezaujatosti alebo odbornej spôsobilosti“.

Rovnako aj ak poslanci nevzali na vedomie alebo odmietli jeho správu o činnosti prokuratúry z dôvodu, že nereflektovala porušovanie zákona prokuratúrou a generálny prokurátor nezjednal nápravu takých porušení. Alebo ak „vyšli najavo závažné skutočnosti vzťahujúce sa na osobu generálneho prokurátora, ktoré dôvodne spochybňujú jeho schopnosť vykonávať funkciu spôsobom neznižujúcim vážnosť ústavnej funkcie alebo celej prokuratúry, alebo spôsobom, ktorý nie je v rozpore so samotným poslaním prokuratúry, ak v dôsledku týchto skutočností je narušený riadny chod prokuratúry“.

Obdobne navrhli upraviť aj odvolávanie špeciálneho prokurátora.

Novela tiež hovorí, že ak bude generálny alebo špeciálny prokurátor kandidovať vo voľbách do NR SR, europarlamentu, na prezidenta SR či do orgánov samospráv, bude jeho súhlas s kandidatúrou považovaný za vzdanie sa funkcie vo vedení ÚŠP a GP.

Zmeny by sa dotkli aj podmienok pri vymenovaní a odvolávaní prvého námestníka generálneho prokurátora, ak má postavenie generálneho prokurátora.

Čo sa týka paragrafu 363 Trestného poriadku, poslanci mienia obmedziť okruh rozhodnutí, ktoré môže generálny prokurátor podľa neho preskúmať. „A to len na právoplatné rozhodnutia policajta alebo prokurátora o postúpení veci, o zastavení trestného stíhania, o podmienečnom zastavení trestného stíhania, o podmienečnom zastavení trestného stíhania spolupracujúceho obvineného a o prerušení trestného stíhania, ak takým rozhodnutím alebo v konaní, ktoré mu predchádzalo, bol porušený zákon,“ priblížili.

Predmetom mimoriadneho prieskumu generálneho prokurátora by tak mohli byť len meritórne rozhodnutia policajta alebo prokurátora, ktoré smerujú k skončeniu trestnej veci inak ako podaním obžaloby alebo nezákonné rozhodnutie o prerušení trestného konania, ktoré vytvára neoprávnenú prekážku ďalšieho postupu v trestnom konaní.

Upraviť navrhli aj niektoré práva a povinnosti prokurátorov. Napríklad do ustanovenia o mlčanlivosti osôb určených na plnenie úloh ÚŠP navrhujú doplniť povinnosť generálneho prokurátora zbaviť ich mlčanlivosti pre účely vedeného trestného konania na základe žiadosti orgánov činných v trestnom konaní alebo súdu./agentury/

X X X

V poľskej Biedronke nakupujú Slováci všetko, lacný reťazec zvažuje príchod na náš trh

 O cenách potravín v Poľsku a Slovensku rozhoduje aj rozdielna DPH, ľudia z prihaničných oblastí zrejme naďalej uprednostnia nákupy u susedov.

ISTEBNA/MILÓWKA: Medzi Slovákmi obľúbená poľská sieť potravín Biedronka zvažuje vstup na náš trh. V lacnom reťazci potravín nakupujú prihraniční Slováci, ktorí to majú blízko k severným susedom.

Navštívili sme poľské obce Milówka a Istebná, kam chodia nakupovať do Biedronky Slováci. Ľudí sme sa pýtali, či zachytili informáciu, že by sieť potravín mohla vstúpiť na náš trh. Niektorí o tom vedeli, iní nie, všetci však informáciu prijali pozitívne. Reakcie niektorých z nich boli, že aj tak si nie sú istí, či by prestali nakupovať v Poľsku.

Slováci aj Česi k Poliakom

V piatok v skoršie poobedie je pred obchodom v Istebnej len niekoľko slovenských áut. Je ešte skoro, kým ľudia pôjdu na nákupy z práce. Gro áut však netvoria poľské ŠPZ, ale české. Od českých hraníc je Istebna len osem minút, Česi v Biedronke nakupujú z rovnakého dôvodu ako Slováci – sú v nej lepšie ceny ako v Penny markete či Albertovi.

Na parkovisku pred Biedronkou v neďalekej Milówke to okolo piatej poobede už vyzerá úplne ináč. Áut so slovenskými ešpézetkami je takmer polovica. Ešte viac našincov prichádza počas sobôt, vtedy pred supermarketom ani nie je kde zaparkovať.

Slováci robia veľké nákupy, na vyloženie košov im často nestačí ani celý posuvný pás pri pokladni, tvoria sa preto dlhé rady.

Cenovky pri tovaroch sú uložené neprehľadne, na prvý pohľad nie je jasné, či patria tovaru, ktorý je v regáli vyššie, či nižšie. „Ceny sú niekedy chaoticky priradené, nesedia. Je dobré si ich skontrolovať na čítačke čiarového kódu,“ ukazuje nám Eva zo Svrčinovca. Posťažuje sa, že v obchode nevie nájsť bezgluténové potraviny.

Tovar je občas tiež uložený chaoticky, napríklad bezlaktózové maslo sme našli po niekoľkých minútach hľadania a to v krabičke od droždia.

„Chodím do Poľska tankovať, stále sa to oplatí aj po tom, ako vrátili daň na pohonné látky na 23%. Popri tom si tu automaticky vždy už urobím aj nákup,“ hovorí Martin z Čadce. Za hranicami kupuje napríklad potravu pre psov, ktorých má troch.

Slováci si pochvaľujú aj veľký výber rýb, napríklad steaky z tuniaka, ale aj množstvo zeleniny, štiav a polotovarov. Na svoje si prichádzajú milovníci poľských pirohov plnených mäsom, či kapustou. Na odbyt idú aj kapustové či mrkvové šaláty v kelímkoch. Aj medzi pečivom majú Slováci poľského favorita – tradičné tunajšie zapekanky. Ide o pozdĺžne prerezaný chlieb, plnený mäsom či zeleninou.

 Mlieko, maslo, mäso. A všetko ostatné

Slováci už niekoľko rokov nakupujú v Poľsku najmä maslo, mlieko, či mäso. Často berú celé kartóny aj pre iných členov rodiny. Kupujú múky či oleje, ale berú aj drogériu a mliečne výrobky, ovocie aj zeleninu, či alkohol. Hovoria, že sa oplatí úplne hocičo. Neplatí, že by sa obávali kvality poľských potravín po škandáloch s tunajšími bitúnkami a pokazeným mäsom, alebo aférou s cestárskou soľou, ktorá sa mala nachádzať v poľskom jedle.

„V Biedronke nakupujeme všetko od masla a mäsa, cez cestoviny, olej, ryby, mäso v konzervách. Nezachytila som, že by sa mali sťahovať na Slovensko, bolo by to dobré,“ vraví Anna zo Svrčinovca. Sieť by na Slovensku určite využila.

Slováci však nakupujú aj iné tovary, napríklad veľké balenia toaletných potrieb, papierových utierok, plienok. Pozreli sme sa napríklad aj na pracie prášky, štyri litre Persilu stáli štrnásť eur. Často v košíkoch končilo mäso, napríklad za kilo bravčového bez kosti tu zaplatia tri eurá, doma ho kúpime aj za dvojnásobok. Dvesto gramov masla na Slovensku v akcii kúpime za euro, v Biedronke za šesťdesiat centov. Mlieko v lacnom poľskom reťazci stojí o desať centov viac ako maslo.

„Mám intoleranciu na laktózu, takže mne sa zvlášť oplatí zásobiť za bezlaktózovými výrobkami. Nakupujem tu mlieko, maslo, syry aj jogurty. Dvesto gramov bezlaktózového masla stojí v Biedronke euro päťdesiat, v Kauflande stojí stodvadsaťpäť gramov dve eurá štyridsať centov,“ hovorí Alena zo Svrčinovca.

 Bližšie to majú za hranicu

Poľsko ako reakciu na rastúcu infláciu od 1. februára 2022 znížilo DPH na potraviny z piatich percent na nula. Minulý rok v novembri Poliaci rozhodli, že nulovú sadzbu DPH na potraviny ponechajú aj v prvom polroku 2023. Náklady, ktoré kvôli tomu bude štát znášať, budú okolo 8 miliárd poľských zlotých, čo je približne 1,7 miliardy eur.

Na Slovensku platí znížená daň 10% na vybrané druhy potravín. Slovákom, najmä tým prihraničným, sa nákupná turistika aj tak oplatí viac. A pre mnohých by mohla byť stále výhodnejšou aj v prípade, ak by reťazec s lacnými potravinami Biedronka prišiel na Slovensko.

Ak by sa reťazec po vzore Lidlu, Kauflandu, či Tesca usadil v mestách, ľudia z dedín, ktorí žijú blízko hraníc, by to stále mali bližšie k susedom. Napríklad cesta zo Skalitého do poľskej Milówky trvá rovnako ako do okresného kysuckého mesta Čadca. Podobne je to v prípade ľudí z obce Čierne pri Čadci, ktorí sa cez cestu, ktorá je vedená ako cyklotrasa, dostanú do Istebnej za veľmi krátky čas.

Podobná situácia je aj na Orave. Napríklad do Biedronky v Chochołówe to majú ľudia z obcí Vitanová či Hladovka bližšie ako do Trstenej.

Zároveň cena potravín v slovenskej Biedronke by sa pravdepodobne nerovnala poľským cenám, keďže Poliaci majú za bežných okolností päť percentnú daň na potraviny, kým Slováci desať percentnú, aj to len na vybrané druhy tovarov.

Mnoho Slovákov zároveň nechodí do Poľska len na potraviny. Keď tam vycestujú, nakupujú aj nábytok, oblečenie či rastliny do záhrady. Patrí to ku kultúre ľudí z pohraničia, ktorej by sa pravdepodobne nevzdali ani po príchode lacného poľského reťazca k nám, aktuality.sk

X X X

Dávky od štátu pre chudobných sa zvýšia, prihliada sa na životné náklady. Kto dostane viac peňazí a o koľko?

 Životné minimum pri plnoletej fyzickej osobe predstavuje zvýšenie od júla 2023 o takmer 30 eur, zo súčasných cca 234 eur na sumu 264,20 eura. Nárast sa tak premietne do všetkých dávok a príspevkov, ktoré sa viažu na životné minimum. Mechanizmus zvyšovania súm životného minima sa od apríla zmenil. Jeho sumy sa budú zvyšovať koeficientom rastu životných nákladov nízkopríjmových domácností.

 Vyplýva to z novely zákona o pomoci v hmotnej núdzi. Sumy minima tak budú odzrkadľovať reálnu hodnotu toho, o koľko sa zvýšia minimálne náklady nízkopríjmových domácností.

Životné minimum sa doteraz upravovalo k 1. júlu o koeficient rastu čistých peňažných príjmov podľa údajov Štatistického úradu SR alebo o koeficient rastu životných nákladov nízkopríjmových domácností podľa toho, ktorý z týchto údajov je nižší.

Rozhodujúcim obdobím, za ktoré sa zisťuje rast životných nákladov nízkopríjmových domácností, bolo obdobie od apríla predošlého do apríla aktuálneho roka.

Úpravou valorizačného mechanizmu podľa prognózy ministerstva financií – Inštitútu finančnej politiky (IFP) k makroekonomickej situácii na Slovensku (z februára 2023) sa sumy životného minima upravia na základe rastu životných nákladov nízkopríjmových domácností s predpokladanou úrovňou 12,7 %.

V prípade životného minima u prvej plnoletej fyzickej osoby predstavuje zvýšenie od júla 2023 o takmer 30 eur, zo súčasných cca 234 eur na sumu 264,20 eura. Nárast sa tak premietne do všetkých dávok a príspevkov, ktoré sa viažu na životné minimum.

Od životného minima sa odvíjajú napríklad dávky v hmotnej núdzi, rodičovský príspevok sa oproti roku 2023, keď jeho výška predstavuje 412,60 eura, zvýši o 52,40 eura, čo predstavuje sumu celkom 465 eur./agentury/

X X X

 Heger zvolal mimoriadne rokovanie. Dôvodom je ukrajinské obilie

V pondelok (17. 4.) sa uskutoční stretnutie medzirezortnej skupiny, ktorá sa bude zaoberať riešením dovozu poľnoproduktov a ďalších komodít z Ukrajiny. O rozhodnutí dočasne povereného predsedu vlády SR Eduarda Hegera zvolať stretnutie informovalo Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka (MPRV) SR.

 Agrorezort zároveň upozornil, že vyčerpal všetky zákonné a kompetenčné možnosti regulácie dovozu z Ukrajiny pri zachovaní koridorov solidarity, ktoré mali pôvodne slúžiť na vývoz obilia do tretích krajín, no veľké množstvá však končia v európskych skladoch a spôsobujú destabilizáciu trhu v členských krajinách EÚ. „Ďalšie, prísnejšie opatrenia na reguláciu dovozu komodít z Ukrajiny je potrebné zaviesť na úrovni vlády,“ zdôraznilo ministerstvo.

 Štátne orgány na základe zistenia kontaminovanej pšenice dovezenej z Ukrajiny zakázali spracovanie a uvádzanie ukrajinského obilia nielen v potravinovom, ale aj krmovinovom reťazci. Zintenzívnili sa tiež kontroly i opatrenia na hraniciach.

K zákazu dovozu obilia a iných potravín z Ukrajiny pristúpilo v sobotu (15. 4.) Poľsko a Maďarsko./agentury/

X X X

Berlusconi už nie je na JIS, preložili ho na bežné oddelenie

Talianskeho expremiéra Silvia Berlusconiho previezli v nedeľu z jednotky intenzívnej starostlivosti (JIS) na bežné nemocničné oddelenie, informujú talianske médiá; denníka Corriere della Sera a agentúry ANSA.

 Berlusconiho (86) hospitalizovali 5. apríla na oddelení srdcovocievnych chorôb v milánskej nemocnici San Raffaele po tom, čo ho začali trápiť problémy s dýchaním. Jeho osobný lekár Alberto Zangrillo potvrdil, že expremiér už dlhší čas trpí chronickou myelomonocytovou leukémiou. Ide o zriedkavý typ rakoviny krvi, ktorá postihuje najmä seniorov.

V nemocnici sa Berlusconi ostatných 12 dní zotavoval z pľúcnej infekcie a náhleho zhoršenia leukémie, pripomína ANSA.

Lekári však už minulý štvrtok informovali, že jeho zdravotný stav sa neustále zlepšuje. V nedeľu ho tak „previezli na bežné (nemocničné) oddelenie“, uviedol denník Corriere della Sera citujúc nemenované zdroje blízke politikovej rodine.

Bývalý trojnásobný taliansky premiér pôsobí v súčasnosti ako senátor a líder pravicovej strany Forza Italia, ktorá je súčasťou vládnej koalície premiérky Giorgie Meloniovej.

Berlusconiho zdravie je v posledných rokoch pomerne krehké. V roku 2006 mu v USA implantovali kardiostimulátor. V roku 2016 ho operovali na slabinovú prietrž, neskôr absolvoval ďalšiu operáciu srdca a o tri roky mal črevnú obštrukciu. V septembri 2020 sa na 11 dní ocitol v nemocnici pre zápal pľúc súvisiaci s covidom. Pre ďalšie zdravotné komplikácie bol potom ešte viackrát hospitalizovaný./agentury/

X X X

Víťazi vinárskej klasiky Vínne trhy Pezinok. Zlato si odniesol Mrva a Stanko

Najväčšia slovenská vinárska klasika – Vínne trhy Pezinok (VTP) má nových šampiónov. Hrdinami súťaže sa stal tandem Vladimír Mrva a Peter Stanko. Trnavskí vinári získali troch šampiónov. Svoje výnimočné postavenie potvrdili titulom v najsilnejšie obsadenej súťaži bielych suchých vín, ziskom majstra za ružové polosuché a v kategórii prírodne sladkých vín sa blysli Rizlingom rýnskym. Vínom, ktoré dostalo najvyššiu známku 92,33 bodu a tým jednu z troch veľkých zlatých medailí VTP.

 Vinár Vladimír Mrva pri kupáži 3 Burgundov. Cuvée sa stalo šampiónom v Štrasburgu aj na Oenoforrum v ČR.

Merané počtom šampiónov, dovedna ich rozdali sedem, mali na 26. ročníku VTP navrch vinári, ktorých by sme mohli označiť v skratke 50+. Na jednej strane sú to spomínaní Mrva so Stankom, ku ktorým treba priradiť Romana Janouška zo Zámockého vinárstva v Pezinku, ale jeho partnerom vo vinohrade je štyridsiatnik Štefan Šimák, otec ktorého zrekonštruoval upadajúci zámok v Pezinku. Dvojica Janoušek-Šimák získala šampióna červených vín za ukážkové cuvée Pavon, v ktorom skĺbila prieraznú energiu a výraznosť Cabernetu Sauvignon s mäkkosťou a vľúdnosťou Merlotu.

 V Chateau Topoľčianky, ktoré vybojovali šampióna v kategórii šumivých vín so Sektom 1933 Prestige nachádzame tiež dve generácie – otcov zakladateľov firmy a ich deti, tím vinohradníkov a vinárov v rozptyle dvoch pokolení. To je ostatne typické aj pre Chateau Pezinok, ktoré ocenili titulom šampióna za vynikajúce polosladké Chardonnay.

 Pivnica vinárstva Mrva & Stanko, kde sa narodilo cuvée 3 Burgundy.

Mladou tvárou na slovenskej vinárskej scéne je Pivnica Čebovce, ale strojca vína 39-ročný Ladislav Ďorď, autor Saint Laurent Rosé, teda suchého ružového vína zo Svätovavrineckého je v povedomí slovenských vinárov už dobre známou postavou.

V najlepších slovenských vínach sa teda spája viac vekových línií, nakopená životná, profesionálna skúsenosť, obohacovaná energiou mladých ľudí, pričom platí, že žiak má túžbu prekonať učiteľa.

Oľga Bejdäková, riaditeľka Vínnych trhov Pezinok a profesor vína Fedor Malík stáli pri zrode renomovanej národnej súťaženie vín.

Ako traja mušketieri

Vlani VTP dominovalo pezinské Zámocké vinárstvo, malo dve veľké zlaté medaily, dvoch šampiónov, tentoraz ho predstihlo Víno Mrva&Stanko. Jeho 3 Burgundy sú ukážkou, ako sa Slováci naučili robiť cuvée vína, ktoré vynašli Francúzi. Cuvée znamená spojenie predností viacerých vín. 3 Burgundy evokujú príbeh troch mušketierov, v tomto prípade ide o spojenie síl Rulandského bieleho (Pinotu blanc), Rulandského sivého (Pinotu gris) a Chardonnay. Spomedzi troch odrôd z Burgundska sa Rulandské biele dostalo na Slovensku do pozície outsidera.

 „Asamblážou (spojením, zmiešaním) týchto troch vín sme dosiahli úplne nové víno,“ opisuje jeho zrod Vladimír Mrva. Všetky sa narodili v Častkovciach a Čachticiach, ktoré sú súčasťou už povestného severného výbežku Malých Karpát končiaceho sa vo vinohradoch tamojšieho družstva. No mušt každého z nich metamorfoval na víno v inom lone – Rulandské biele v drevenom sude, Chardonnay v betónovom tanku a Rulandské sivé v antikorovej nádobe.

 Vinár Milan Pavelka hodnotil vína súperiace o titul šampióna.

Drevo, betón, kov umožnili získať cuvée osobitné črty, ktoré sa umným zmiešaním vynikajúco spojili do bohatej štruktúry vína. To prekvapí vôňou, dlhou chuťou s podmanivo krémovým tónom. V dúšku vína sa zrkadlí obraz zlatej jesennej vinice ležiacej juhozápadne od Čachtického hradu, ktorý do vína premaľovali vinohradníci a vinári. Je to poetika jedného z krásnych kútov Slovenska.

Tú môžeme objavovať aj v ďalších vínach. Dovedna ich na VTP súťažilo 447, pričom sa predstavilo 47 odrôd. Verejnosť bude môcť vína ochutnať v Pezinku 28. a 29. apríla v Krušičovej kúrii.

Kto tvrdí muziku vo víne

Vínne trhy Pezinok sa kedysi volali Malokarpatské vínne trhy a spolu s Vínnymi trhmi vo Valticiach na južnej Morave patrili k najstarším vinárskym súťažiam v prednovembrovom Česko-Slovensku. Tri roky po vyhlásení Slovenskej republiky agilní Pezinčania na čele s Milanom Pavelkom, Oľgou Bejdákovou, Jánom Hacajom, Michalom Valachovičom a profesorom vína Fedorom Malíkom odštartovali prvý ročník VTP a stali sa rešpektovanou platformou, ktorá ukazuje, kto je kto v slovenskom víne. Tohto roku vstúpili do druhého štvrťstoročia.

Dvadsaťšesť rokov v živote vína je z pohľadu jeho dlhého vývoja takmer zanedbateľný okamih. Lenže pre Slovensko ide o mimoriadne zlomové obdobie. Počas neho dozrela generácia vinárov, ktorá odštartovala emancipáciu slovenského vína v Európe a súčasne popri nej celkom prirodzene dorastajú ďalšie vinárske vrstvy.

V niektorých vinárstvach sa navzájom prelínajú, vidíme, že popri otcoch už pracujú synovia či dcéry, že sú tu na jednej strane tridsiatnici a štyridsiatnici a na druhej päťdesiatnici a šesťdesiatnici, ktorí sa prú navzájom v názore, aké má byť ideálne víno. Málokde to tak zreteľne vidno ako na VTP.

Svojráznym korením VTP je súperenie vinárov zo šiestich vinohradníckych oblastí, ktoré dokonale vyjadrujú rozmanitosť pôdnych a klimatických podmienok, v ktorých sa rodia vína Slovenska. A nechýba ani rivalita česko-slovenská, vďaka účasti moravských vinárov./agentury/

X X X

Top 5 správ z ekonomiky: Zákaz spaľovákov nie je diktát Bruselu a nemecké zbohom jadru

Ani uplynulý týždeň nebol skúpy na ekonomické udalosti. Keďže parlament nezasadal, žiadne škody na verejných financiách nemohli byť ani napáchané. Značné reputačné škody si napáchalo Nemecko, ktoré sa rozhodlo odstrihnúť od jadrovej energie. Vybrali a okomentovali sme najdôležitejšie udalosti z oblasti ekonomiky, ktoré nás zaujali za tento týždeň.

 Bývalá nemecká kancelárka Angela Merkelová.

1. Aj voľno poslancov treba oceniť

Ak nič nerobíš, nič ani nepokazíš. Týmto heslom by sa mali riadiť do predčasných volieb aj naši poslanci. Dobrou správou tohto týždňa je, že parlament nezasadal. Najbližšie sa poslanci stretnú na hradnom kopci až začiatkom mája. Nečinní zákonodarcovia sú dobrou správou pre nás všetkých. Do parlamentu sa totiž po páde vlády presunula moc, a tak je Národná rada bojiskom poslancov o to, kto rozdá ľuďom viac.

Kráľom tejto disciplíny je šéf OĽaNO. Len návrh rozdať za účasť vo voľbách 500 eur z dielne Igora Matoviča (OĽaNO) by nás stálo pri trojmiliónovej účasti približne 1,5 miliardy eur. Poslanci jeho návrh na minulej schôdzi odmietli. Následne však Matovič oznámil svoj plán B či C. Predvolebné eldorádo sa tak začalo.

Proti „legislatívnemu cunami“ sa postavil najnovšie aj podnikateľský sektor. Množstvo návrhov je podľa nich prijímaných v skrátenom legislatívnom konaní, hoci na to nie je dôvod. Čím budú teraz poslanci menej v robote, tým menšia je šanca, že sa objavia podobné populistické legislatívne návrhy.

2. Zákaz spaľovákov nie je diktát Bruselu

Od roku 2035 sa nesmú predávať nové autá na klasický benzín a naftu. Dohodli sa na tom štáty Európskej únie. Za hlasovalo aj Slovensko. Rovnako sme sa zaviazali aj k tomu, aby sa stala Európa do roku 2050 uhlíkovo neutrálna. Zákaz spaľovacích motorov s výnimkou na syntetické palivá má práve k tomuto cieľu pomôcť.

O zákaze spaľovákov hovoril v tohto týždňovom rozhovore pre denník Pravda aj viceprezident Zväzu automobilového priemyslu SR Pavol Prepiak. Poukázal na to, ako sa presne rozdelili úlohy. Automobilky mali prísť s elektromobilmi v oveľa väčšej miere. Členské štáty mali k tomu budovať novú infraštruktúru a politici mali ľuďom vysvetľovať, o čom je táto zmena. Zatiaľ, čo automobilky svoju úlohu plnia, štát v plnení svojich úloh zlyháva. Prepiak pripomína, že nejde o žiadny diktát Bruselu a nie je ani žiadna „zlá EÚ“, ktorá nám ide zakazovať spaľovacie motory. EÚ sa na tom dohodla pred mnohými rokmi. Za prijatie hlasovali aj naši poslanci v Európskom parlamente.

 3. Nemci sa vzdávajú bezemisného jadra

Správou týždňa v energetike je definitívny koniec Nemecka s jadrovou energiou. Posledné tri reaktory odstavili v sobotu. Rozhodnutie skončiť s jadrom sa zrodilo pred 20 rokmi po havárii jadrovej elektrárne vo Fukušime. Pre mnohých je toto ich rozhodnutie nepochopiteľné. Jadrové reaktory, ktoré pri výrobe elektriny neprodukujú emisie, nahrádzajú aj uhoľnými elektrárňami. V čase, kedy je každá vyrobená kilowatthodina potrebná a ďalšie vypustené škodlivé emisie nežiaduce, je ich rozhodnutie prekvapením.

Analytici z Dáta bez pátosu na svoje sociálnej sieti upozornili, že objem vyrobenej elektriny za rok 2023 z troch jadrových reaktorov v Nemecku je ekvivalent spálených desiatok tisíc ton lignitu či čierneho uhlia denne s odpadom 60 tisíc ton oxidu uhličitého denne. Takto sa zelená ekonomika nebuduje.

 4. Slovensko vo veľkom nakupuje ruské palivá, ukazuje graf týždňa

Graf týždňa poukazuje na nelichotivé umiestnenie Slovenska. V týždni medzi 27. marcom a 2. aprílom bolo najväčším dovozcom ruských palív. Za sedem dní na prelome marca a apríla odišlo na účet Kremľa skoro 80 miliónov eur, vyplýva to z údajov Centra pre energetický výskum a čistý vzduch (CREA). Medzi piatimi najväčšími je aj Česko a Maďarsko.

Slovensko totiž stále využíva výnimku, ktoré získalo v rámci embarga na ruskú ropu. Aj keď sme dokázali nájsť alternatívnych dodávateľov, stále k nám z tečie množstvo ruského plynu. Slovenský plynárenský priemysel má zmluvu so spoločnosťou Gazprom až do 2034. Od začiatku roka sme za ruský plyn zaplatili skoro 500 miliónov eur a za ruskú ropu vyše 900 miliónov eur. Aj tieto peniaze využíva Kremeľ na financovanie svojej vojnovej mašinérie na Ukrajine. 

5. Video týždňa

Slováci milujú reality. Preto je ich pozornosť tak upriamená aj na ich ceny. Kým doteraz ceny nehnuteľností rástli, teraz nastal obrat a začíname sledovať ich pomalý pokles. Sú nehnuteľnosti na Slovensku drahé, alebo len málo zarábame? Ako dlho už ceny klesajú, v ktorých regiónoch najviac a v ktorých najmenej? V najnovšom diele relácie Ide o peniaze odpovede prináša Matej Dobiš, výkonný riaditeľ spoločnosti Finančný kompas.

X X X

Slnko v sieti ovládli Piargy. Prekvapením večera sa však stal víťaz hlavnej ceny

Ceny Slovenskej filmovej a televíznej akadémie za rok 2022 sú rozdané. Suverénnym víťazom večera sa stala snímka Piargy režiséra Iva Trajkova, ktorá premenila 12 zo 16 nominácií. Prekvapením večera preto bolo, že film nevyhral v kategórii najlepší hraný film – toto ocenenie si odniesla snímka Obeť režiséra Michala Blaška.

 Moderátorom večera bol Branislav Bruno Ciberej, jednotlivé ceny odovzdávali významné mená súčasnej slovenskej televíznej obrazovky. Boli medzi nimi napríklad Sarah Arató, Dana Droppová, Sväťo Malachovský, Ady Hajdu, Martina Zábranská, Tomáš Maštalír, Jana Kovalčíková, František Kovár, Ivana Kuxová, Dávid Hartl, Anna Šišková, Petra Polnišová, Juraj Kemka či Kristína Tormová.

Sáva Popovič, ktorý spolu s Luciou Siposovou odovzdal cenu za najlepšie masky, prišiel oblečený ako upír. Divácku cenu prišiel odovzdať generálny riaditeľ RTVS Ľuboš Machaj.

 Folkový horor získal aj divácku cenu

Film Piargy dominoval celému večeru. Zvíťazil v kategóriách najlepší scenár (Jana Skořepová a Ivo Trajkov), najlepšia herečka vo vedľajšej úlohe (Jana Kvantiková), najlepší architekt – scénograf (Tomáš Berka), najlepšie kostýmy a najlepšie masky (obe Anita Hrošová), najlepšie vizuálne efekty (Jaromír Pesr a Michal Plička), najlepší zvuk (Juraj Baláž a Ivo Heger), najlepší strih (Michal Reich), najlepší kameramanský výkon (Peter Benčík), najlepší herec v hlavnej úlohe (Atilla Mokos) a najlepšia herečka v hlavnej úlohe (Judit Pecháček). Film si odniesol aj divácku cenu.

Trailer k filmu Piargy.

Čiernobiela dráma Iva Trajkova je inšpirovaná knihou Františka Švantnera. Vyniká svojskou poetikou, ale aj skvelými hereckými výkonmi Judit Pecháček, Jany Kvantikovej, Attilu Mokosa, Daniela Fischera a Jany Oľhovej. Film by sa dal charakterizovať ako folkový horor, je plný symboliky a nadčasových tém vrátane postavenia žien v spoločnosti.

 Držiteľ ceny Slnko v sieti za najlepší mužský herecký výkon v hlavnej postave o filme Piargy.

Počas slávnostného večera, ktorý sa odohral v budove Slovenského rozhlasu, zaznela aj titulná skladba z filmu v podaní Veroniky Rabady, ktorá ju zložila spolu s Michalom Brandysom. Text napísal Veronikin brat Peter Rabada. Jana Kirschner zaspievala skladbu Lovestory z filmu Čierne na bielom koni.

Spomienka na Párnického

Počas preberania ocenenia v kategórii najlepší televízny film, miniséria či seriál za snímku Jozef Mak sa režisér Peter Bebjak vyjadril k súčasnej situácii v slovenskej spoločnosti a urgoval divákov, aby k nej neboli ľahostajní a 30. septembra volili zodpovedne. Aj producentka Wanda Adamík Hrycová, ktorá odovzdala cenu za najlepší hraný film, mala podobné posolstvo a ľuďom odkázala, aby vydržali a boli voči sebe tolerantní.

Ocenenie za výnimočný prínos slovenskej audiovizuálnej tvorbe získal kameraman Ladislav Kraus a režisér Stanislav Párnický (in memoriam), ktorý zomrel 31. marca. Cenu v mene Párnického prevzali jeho deti.

 Počas vystúpenia Alžbety Ferencovej sa spomínalo aj na iné osobnosti českej a slovenskej kultúrnej scény, ktoré nás v uplynulom roku opustili. Boli medzi nimi napríklad Josef Abrhám, Braňo Horec, Mária Kráľovičová, Ladislav Trojan, Soňa Valentová, Hana Zagorová, Vladimír Obšil či Valetina Thielová.

Atilla Mokos sa stal držiteľom ocenenia v kategóriách najlepší herec v hlavnej aj vo vedľajšej úlohe. Najlepším animovaným filmom sa stala Tvojazem. V kategórii najlepší dokumentárny film zvíťazila snímka Dežo Hoffman – fotograf Beatles.

Obeť premenila dve nominácie – za najlepšiu réžiu (Michal Blaško) a najlepší hraný film. Svetlonoc Terezy Nvotovej, ktorá mala premiéru na Jednotke hneď po skončení odovzdávania ocenení Slnko v sieti, získala ocenenie v kategórii najlepšia hudba, ktorú zložili Pjoni a Rob./agentury/

X X X

V poľskej Biedronke nakupujú Slováci všetko, lacný reťazec zvažuje príchod na náš trh

 O cenách potravín v Poľsku a Slovensku rozhoduje aj rozdielna DPH, ľudia z prihaničných oblastí zrejme naďalej uprednostnia nákupy u susedov.

ISTEBNA/MILÓWKA: Medzi Slovákmi obľúbená poľská sieť potravín Biedronka zvažuje vstup na náš trh. V lacnom reťazci potravín nakupujú prihraniční Slováci, ktorí to majú blízko k severným susedom.

Navštívili sme poľské obce Milówka a Istebná, kam chodia nakupovať do Biedronky Slováci. Ľudí sme sa pýtali, či zachytili informáciu, že by sieť potravín mohla vstúpiť na náš trh. Niektorí o tom vedeli, iní nie, všetci však informáciu prijali pozitívne. Reakcie niektorých z nich boli, že aj tak si nie sú istí, či by prestali nakupovať v Poľsku.

Slováci aj Česi k Poliakom

V piatok v skoršie poobedie je pred obchodom v Istebnej len niekoľko slovenských áut. Je ešte skoro, kým ľudia pôjdu na nákupy z práce. Gro áut však netvoria poľské ŠPZ, ale české. Od českých hraníc je Istebna len osem minút, Česi v Biedronke nakupujú z rovnakého dôvodu ako Slováci – sú v nej lepšie ceny ako v Penny markete či Albertovi.

Na parkovisku pred Biedronkou v neďalekej Milówke to okolo piatej poobede už vyzerá úplne ináč. Áut so slovenskými ešpézetkami je takmer polovica. Ešte viac našincov prichádza počas sobôt, vtedy pred supermarketom ani nie je kde zaparkovať.

Slováci robia veľké nákupy, na vyloženie košov im často nestačí ani celý posuvný pás pri pokladni, tvoria sa preto dlhé rady.

Cenovky pri tovaroch sú uložené neprehľadne, na prvý pohľad nie je jasné, či patria tovaru, ktorý je v regáli vyššie, či nižšie. „Ceny sú niekedy chaoticky priradené, nesedia. Je dobré si ich skontrolovať na čítačke čiarového kódu,“ ukazuje nám Eva zo Svrčinovca. Posťažuje sa, že v obchode nevie nájsť bezgluténové potraviny.

Tovar je občas tiež uložený chaoticky, napríklad bezlaktózové maslo sme našli po niekoľkých minútach hľadania a to v krabičke od droždia.

„Chodím do Poľska tankovať, stále sa to oplatí aj po tom, ako vrátili daň na pohonné látky na 23%. Popri tom si tu automaticky vždy už urobím aj nákup,“ hovorí Martin z Čadce. Za hranicami kupuje napríklad potravu pre psov, ktorých má troch.

Slováci si pochvaľujú aj veľký výber rýb, napríklad steaky z tuniaka, ale aj množstvo zeleniny, štiav a polotovarov. Na svoje si prichádzajú milovníci poľských pirohov plnených mäsom, či kapustou. Na odbyt idú aj kapustové či mrkvové šaláty v kelímkoch. Aj medzi pečivom majú Slováci poľského favorita – tradičné tunajšie zapekanky. Ide o pozdĺžne prerezaný chlieb, plnený mäsom či zeleninou.

 Mlieko, maslo, mäso. A všetko ostatné

Slováci už niekoľko rokov nakupujú v Poľsku najmä maslo, mlieko, či mäso. Často berú celé kartóny aj pre iných členov rodiny. Kupujú múky či oleje, ale berú aj drogériu a mliečne výrobky, ovocie aj zeleninu, či alkohol. Hovoria, že sa oplatí úplne hocičo. Neplatí, že by sa obávali kvality poľských potravín po škandáloch s tunajšími bitúnkami a pokazeným mäsom, alebo aférou s cestárskou soľou, ktorá sa mala nachádzať v poľskom jedle.

„V Biedronke nakupujeme všetko od masla a mäsa, cez cestoviny, olej, ryby, mäso v konzervách. Nezachytila som, že by sa mali sťahovať na Slovensko, bolo by to dobré,“ vraví Anna zo Svrčinovca. Sieť by na Slovensku určite využila.

Slováci však nakupujú aj iné tovary, napríklad veľké balenia toaletných potrieb, papierových utierok, plienok. Pozreli sme sa napríklad aj na pracie prášky, štyri litre Persilu stáli štrnásť eur. Často v košíkoch končilo mäso, napríklad za kilo bravčového bez kosti tu zaplatia tri eurá, doma ho kúpime aj za dvojnásobok. Dvesto gramov masla na Slovensku v akcii kúpime za euro, v Biedronke za šesťdesiat centov. Mlieko v lacnom poľskom reťazci stojí o desať centov viac ako maslo.

„Mám intoleranciu na laktózu, takže mne sa zvlášť oplatí zásobiť za bezlaktózovými výrobkami. Nakupujem tu mlieko, maslo, syry aj jogurty. Dvesto gramov bezlaktózového masla stojí v Biedronke euro päťdesiat, v Kauflande stojí stodvadsaťpäť gramov dve eurá štyridsať centov,“ hovorí Alena zo Svrčinovca.

Bližšie to majú za hranicu

Poľsko ako reakciu na rastúcu infláciu od 1. februára 2022 znížilo DPH na potraviny z piatich percent na nula. Minulý rok v novembri Poliaci rozhodli, že nulovú sadzbu DPH na potraviny ponechajú aj v prvom polroku 2023. Náklady, ktoré kvôli tomu bude štát znášať, budú okolo 8 miliárd poľských zlotých, čo je približne 1,7 miliardy eur.

Na Slovensku platí znížená daň 10% na vybrané druhy potravín. Slovákom, najmä tým prihraničným, sa nákupná turistika aj tak oplatí viac. A pre mnohých by mohla byť stále výhodnejšou aj v prípade, ak by reťazec s lacnými potravinami Biedronka prišiel na Slovensko.

Ak by sa reťazec po vzore Lidlu, Kauflandu, či Tesca usadil v mestách, ľudia z dedín, ktorí žijú blízko hraníc, by to stále mali bližšie k susedom. Napríklad cesta zo Skalitého do poľskej Milówky trvá rovnako ako do okresného kysuckého mesta Čadca. Podobne je to v prípade ľudí z obce Čierne pri Čadci, ktorí sa cez cestu, ktorá je vedená ako cyklotrasa, dostanú do Istebnej za veľmi krátky čas.

Podobná situácia je aj na Orave. Napríklad do Biedronky v Chochołówe to majú ľudia z obcí Vitanová či Hladovka bližšie ako do Trstenej.

Zároveň cena potravín v slovenskej Biedronke by sa pravdepodobne nerovnala poľským cenám, keďže Poliaci majú za bežných okolností päť percentnú daň na potraviny, kým Slováci desať percentnú, aj to len na vybrané druhy tovarov.

Mnoho Slovákov zároveň nechodí do Poľska len na potraviny. Keď tam vycestujú, nakupujú aj nábytok, oblečenie či rastliny do záhrady. Patrí to ku kultúre ľudí z pohraničia, ktorej by sa pravdepodobne nevzdali ani po príchode lacného poľského reťazca k nám, aktuality.sk

X X X

Zaplatí Žilinská župa rekordné pokuty? Takto „stratené“ peniaze jej budú chýbať inde

Pokuty vo výške viac ako 3,5 milióna eur naparil Úrad pre verejné obstarávanie Žilinskému samosprávnemu kraju. Finančný trest dostala župa za neodôvodnené použitie priameho rokovacieho konania pri zadávaní zákaziek na služby prímestskej autobusovej dopravy. Vzniknutú situáciu kritizuje aj vicežupan Igor Janckulík. Pripomína, že zdroje, o ktoré môžu prísť, by potrebovali na opravy ciest či zdravotníctvo.

 Na vysoký peňažný trest upozornil Úrad pre verejné obstarávanie (ÚVO), ktorý ho župe uložil. Kraj odôvodňoval použitie priameho rokovacieho konania časovou tiesňou. V tejto súvislosti ÚVO zdôrazňuje, že postup zadávania zákazky verejnou súťažou začala župa len päť mesiacov pred skončením zmluvy, čo je úplne nedostatočné.

„Verejní obstarávatelia sú povinní prijať potrebné opatrenia na zabezpečenie primeraného a včasného plnenia svojich úloh v súlade s pravidlami verejného obstarávania. Obdobný tender je nevyhnutné začať najmenej rok vopred, čomu nasvedčujú časté skúsenosti verejných obstarávateľov a obstarávateľov,“ prízvukuje úrad.

Predseda ÚVO Peter Kubovič podčiarkol, že priame rokovacie konania boli použité nezákonne. Pokračoval, že kraj začal obstarávať neskoro, čo malo dopad na priebeh verejného obstarávania, ktoré vyústilo do priamych rokovacích konaní. Tie v prípade priamych oslovení konkrétnych hospodárskych subjektov predstavujú nesúťažné postupy verejného obstarávania.

„To, že včasným neplnením svojich úloh verejný obstarávateľ vytvoril sám sebe časovú tieseň, nemôže byť dôvodom pre použitie priameho rokovacieho konania, ktoré predstavuje najvýznamnejší zásah do hospodárskej súťaže. Tú tento postup priamo nevylučuje,“ poznamenal Kubovič.

Riaditeľ odboru stálych pracovísk ÚVO Marek Motyka, uviedol, že ich úrad sa dlhodobo snaží predchádzať porušeniam zákona zo strany verejných obstarávateľov, preto im ponúkajú metodickú pomoc. „Tá je dostupná aj v regiónoch. Pracovisko v Žiline je pripravené samosprávnemu kraju pomáhať tendre nastaviť kvalitnejšie,“ tvrdí.

Prímestskú autobusovú dopravu v Žilinskom kraji zabezpečujú dve spoločnosti.

Dôsledky by boli katastrofálne

Žilinská županka Erika Jurinová (OĽaNO) povedala, že rozhodnutie o uložení pokuty považuje za krajne nezákonné a svojvoľné. Župa sa podľa nej proti tomu bude brániť a podá žalobu na súd.

„Kraj si nevybral dobrovoľne zadať zákazku na priamo, ale bol nútený tak urobiť, lebo inú možnosť za danej situácie, kedy hrozilo, že bude zastavená prímestská autobusová doprava, jednoducho nemal,“ hovorí. Je presvedčená, že voči obyvateľom by bolo krajne nezodpovedné, aby sa len prizerali situácii, vypli verejnú dopravu a čakali na rozhodnutie rady úradu nevedno do kedy.

„Dôsledky mohli byť katastrofálne. Vtedy platná zmluva by skončila a bez novej by sa desaťtisíce obyvateľov Žilinského kraja nedostalo do práce, škôl či k lekárovi. Škody by boli nevyčísliteľné,“ podotkla Jurinová. Považuje za absurdné, aby župa dostala pokutu v miliónoch eur. „Za to, že v súlade so zákonom zadala na priamo zákazku aktuálnemu dopravcovi, aby zabezpečil prímestskú dopravu v regióne ako základnú a nevyhnutnú potrebu obyvateľov,“ uzavrela. 

Kubovič reagoval, že rozhodovacia prax ÚVO v obdobných prípadoch je potvrdená už aj súdmi. „Potešilo by ma, keby sa Žilinský samosprávny kraj snažil zlepšiť najmä svoje plánovacie procesy a z pokuty sa poučiť namiesto obhajovania nezákonného postupu,“ doplnil.

Župa je povinná uložené pokuty zaplatiť v lehote do pätnásť dní od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutí, k čomu došlo 8. apríla. Polovica tohto času už vypršala. Peniaze na to by kraj zrejme hľadal len veľmi ťažko.

Okrem pripravovanej žaloby Žilinská župa, podľa jej hovorkyne Evy Lacovej, požiada súd o priznanie odkladného účinku. Ak ho prizná, vykonateľnosť rozhodnutí ÚVO sa odloží až do právoplatného verdiktu súdu o tom, či sú rozhodnutia o pokute zákonné.

„Veríme, že odkladný účinok žalobe súd prizná, lebo ŽSK nemá žiadne finančné zdroje na zaplatenie pokuty, a už vôbec nie v tejto bezprecedentnej dobe enormného zdražovania,“ uviedla hovorkyňa. Dodala, že by to malo negatívne dopady na plnenie zákonných funkcií samosprávneho kraja, pričom by mu hrozila vážna ujma.

Prímestskú autobusovú dopravu v Žilinskom kraji zabezpečujú dve spoločnosti.

Vicežupan: Spackali to

Podpredseda ŽSK Igor Janckulík (KDH) vníma túto situáciu veľmi negatívne. Práve on bol pred zhruba rokom, keď dochádzalo k súťaži, najväčším kritikom celého postupu. „Od začiatku som upozorňoval, že to nedopadne dobre a len si zbytočne navýšime ceny. To sa aj stalo,“ hovorí. Vysvetlil, že v roku 2019, ešte pred súťažou, platil kraj za prímestskú autobusovú dopravu 22 800 000 eur.

„Teraz to bude až 42 miliónov. Samozrejme, inflácia zvýšila ceny pohonných hmôt a hore išli tiež mzdy. No nemohlo to vystreliť na raz toľko,“ mieni Janckulík. Ťažké srdce má najmä na odbornú skupinu, ktorá to celé zastrešovala. „Tiež to stálo nemalé peniaze, no doslova to spackali,“ podotkol. Ozrejmil, že hoci podmienky súťaže boli zverejnené, nikto sa do nej nehlásil. Preto to urobili priamym rokovacím zadaním. Vysvetlil, že prímestskú autobusovú dopravu v kraji momentálne zabezpečujú spoločnosti SAD Žilina a Arriva. „Čiže tie, ktoré to robili aj predtým,“ zhodnotil.

Vicežupan pripomenul, že súdy, na ktoré sa kraj chce obrátiť, tiež nebudú lacné. „Keby existovala hmotná zodpovednosť politikov, asi by sme to pani županke zosobnili,“ povedal. Peniaze, o ktoré hrozí, že prídu, by sa im podľa neho zišli na opravy ciest, mostov či na zdravotníctvo./agentury/

X X X

Historik Hlavinka: Holokaust sa dal zastaviť až vojenskou porážkou nacistického Nemecka

Mohli masové vraždenie zastaviť spojenci skôr? Odpovedá historik zo Slovenskej akadémie vied, ktorý sa venoval aj deportáciám zo Slovenska.

Najefektívnejší spôsob, ako zastaviť holokaust, bolo podľa Spojencov poraziť nacistické Nemecko vojensky. To sa podľa historika zo Slovenskej akadémie vied Jána Hlavinku ukázalo nakoniec ako pravdivé.

Mnohí sa totiž stále pýtajú, či po správe Rudolfa Vrbu a Alfréda Wetzlera nemohli zakročiť napríklad bombardovaním železničných tratí či samotného koncentračného a vyhladzovacieho tábora Auschwitz – Birkenau na území Poľska.

„Ukázalo sa, že holokaust bol tak silnou súčasťou nacistickej mašinérie a politiky, že sa končí až porážkou nacistického Nemecka v Berlíne,“ konštatuje Hlavinka.

Niektoré tábory fungovali do posledných dní

Pripomína, že holokaust sa realizoval na celom území pod nacistickou kontrolou, nie iba v tábore Auschwitz – Birkenau. A hoci bol tento tábor oslobodený 27. januára 1945, holokaust neskončil.

Aj z tábora Auschwitz – Birkenau presúvali Nemci čo najviac väzňov do iných koncentračných táborov ďalej na západ a vraždili až do posledných dní. Väzni masovo zomierali a stráže opúšťali tábory len pár hodín pred príchodom Spojencov. „Tábory ako Bergen-Belsen fungovali až do posledných dní,“ hovorí.

Pokiaľ ide o Auschwitz – Birkenau, niektorí sa domnievali, že Spojenci mali tábor bombardovať, aby vyvražďovanie v ňom zastavili. Táto otázka bola podľa Hlavinku vojenskými historikmi skúmaná a je komplikovaná.

Uvedomiť si treba napríklad to, kde bol tábor situovaný. Hoci bol spojeneckými bombardérmi dosiahnuteľný, bol veľmi ďaleko. A hoci bol z istej časti bombardovaný, išlo o časť, ktorá bola priemyselným komplexom – Auschwitz III-Monowitz. Bola to továreň na výrobu syntetickej gumy, čo je veľmi dôležitá vojenská surovina.

„Tu sa ale bavíme o bombardovaní ako prostriedku zastavenia masového vraždenia,“ zdôrazňuje Hlavinka.

Uvedomiť si treba podľa neho napríklad to, že na to, aby boli zlikvidované plynové komory, bolo treba presné bombardovanie, teda také, ktoré zasiahne priamo budovu plynovej komory a aj vtedy nie je jej vyradenie úplne isté.

Ak by bol použitý veľký bombardér, ktorý bombarduje kobercovým náletom, bola by zasiahnutá aj značná časť barakov a väzňov. To bolo pre Spojencov rizikom. Presne bombardovať vedeli tie, ktoré bombardovali strmhlavo, teda malé a stredné bombardéry. Tie však do tejto oblasti nemali dolet. „Takže niežeby sa to technicky nedalo. Bola to ale komplikovaná vec, ktorá by prinášala ďalšie obete,“ poznamenáva Hlavinka.

Mohli deportácie zastaviť skôr?

Do úvahy prichádzalo napríklad aj bombardovanie železničných koľají, kadiaľ viedli transporty. V tomto prípade si však podľa Hlavinku treba uvedomiť, že poškodené koľaje, ktoré boli vyhadzované do vzduchu, boli nacistami veľmi rýchlo opravované.

Z infraštruktúrneho hľadiska by tak poškodenie železničnej trate do tábora Auschwitz – Birkenau možno viedlo k spomaleniu, nie však zastaveniu deportácií.

Zabúdať podľa historika nemožno na to, že sa na veci ako bombardovanie často pozeráme len jedným smerom, a to smerom k západným spojencom. Oveľa bližšie k tomuto táboru bol pritom východný front. „Nikto nevyčíta Sovietom, že nezasiahli,“ hovorí. Treba však podľa neho uznať, že tábor oslobodili a urobili veľkú robotu na záchranu asi 7-tisíc väzňov, ktorých tam našli. „Ak sa ale bavíme o zastavení mechanizmu, musíme byť korektní voči všetkým stranám,“ dodáva Hlavinka, aktuality.sk

X X X

 Maďari žijúci u nás slovenčinu potrebujú. Nie každý sa ju však naučí v škole

Pozerať sa na maďarskú menšinu ako na skupinu ľudí, ktorá sa nechce naučiť po slovensky, je nepochopením problematiky, hovoria Maďari žijúci na Slovensku.

Dvojjazyčnosť je pre mnohých z nich prirodzená a celý život sa snažia jednak zachovať svoje korene, no zároveň rátajú s tým, že musia ovládať jazyk krajiny, v ktorej žijú.

Maďari žijúci na Slovensku majú síce možnosť chodiť na základné a stredné školy s vyučovacím jazykom maďarským, mnohí však následne pokračujú na slovenských univerzitách

Prekonať jazykovú bariéru a aspoň sčasti vykompenzovať niekedy nedostatočnú výučbu slovenského jazyka na maďarských školách a tiež búrať predsudky voči menšinám sa snaží aj projekt Rozumieme.si. Komunikačné prekážky medzi maďarskými a slovenskými deťmi prekonáva hravou a nenáročnou formou.

Práve tá je dôležitá aj pri samotnom vyučovaní. Deti by sa mali učiť jazyk prostredníctvom komunikácie a nie iba mechanickým osvojovaním si gramatických pravidiel. Kľúčové je, aby preberali témy, ktorými žijú, hovorí Katarína Pivníková, ktorá učí slovenčinu na škole s vyučovacím jazykom maďarským v Rimavskej Sobote už 24 rokov. Jej žiaci sa už druhý rok zapojili do projektu Rozumieme.si, aby zdokonaľovali svoju slovenčinu za podpory slovenských „bratov“ a „sestier“.

Nie je to čierne alebo biele

Podľa posledného sčítania obyvateľstva z roku 2021 žije na Slovensku viac ako 456-tisíc osôb hlásiacich sa k maďarskej národnosti. Väčšina obýva južné Slovensko. V porovnaní s rokom 2001 však ich počet klesol, no stále sú najpočetnejšou menšinou u nás.

Podľa zakladateľky projektu Rozumieme.si Orši Véghovej sú medzi deťmi, ktoré navštevujú základné školy s vyučovacím jazykom maďarským, rôzne prípady. Niektoré žijú v obciach juhoslovenského vidieka, kde sa všade hovorí po maďarsky. Iné majú v širšej rodine alebo v okolí príbuzných alebo kamarátov hovoriacich po slovensky. Častým javom sú aj zmiešané manželstvá, kde je zasa veľkou výzvou pre maďarského rodiča odovzdať maďarčinu, keďže rodinným jazykom je slovenčina.

„To, že Maďari nevedia po slovensky, je určite iba stereotypné poňatie tejto problematiky. Nie je to tak,“ vysvetľuje.

Zároveň dodáva, že častým cieľom rodičov týchto detí je, aby po absolvovaní základnej a strednej školy v maďarčine boli schopné ísť prípadne aj na slovenskú vysokú školu.

„Systém je nastavený tak, aby po maturite boli študenti bez problémov schopní ísť aj na slovenské vysoké školy. Nie vždy to tak v praxi funguje,“ dodáva. Rozdiely podľa nej spočívajú najmä v kvalite výučby.

Slovenčina ako postrach v škole

To, že nie vždy je na maďarskej škole slovenčina vyučovaná kvalitne, potvrdzuje aj István Szököl, riaditeľ Národného inštitútu vzdelávania a mládeže v Komárne. Ako otec dvoch detí, ale aj osoba, ktorá sa pohybuje v oblasti vzdelávania už niekoľko rokov, vníma rozdiely spôsobené napríklad aj tým, aké vyučovacie metódy učiteľ volí.

„Máme skúsenosť, že slovenčina je na maďarských školách často postrachom pre naše deti. Šesť rokov som viedol projekt zameraný na inovatívnu výučbu slovenského jazyka. Často sme sa však stretli s tým, že učiteľky prvého stupňa nevedeli dobre po slovensky,“ vysvetľuje.

Predpokladom dobrej výučby slovenčiny je podľa neho okrem brilantných znalostí najmä to, aby mal učiteľ k predmetu pozitívny vzťah, pretože dieťa vycíti, ak to tak nie je a postoj okopíruje.

Zároveň je však dôležité, aby rodič rozvíjal to, čo sa dieťa naučí, pretože hoci majú päť hodín slovenčiny týždenne, na komunikačné zručnosti to nestačí.

„Je to aj o tom, ako sa k tomu postavia – či budú dieťaťu vysvetľovať, že keďže žijú na Slovensku, je dôležité, aby vedeli po slovensky, alebo mu sprostredkujú, že učiť sa jazyk je potrebné,“ dopĺňa.

Pomôcť sa dá rôznou formou – ísť do slovenského obchodu, pozerať slovenské programy alebo mať kamarátov spomedzi slovenských detí. Istvánov syn takých získal práve vďaka projektu Rozumieme.si.

Deti to musí baviť

V súvislosti so znalosťou slovenčiny medzi Maďarmi vníma Katarína Pivníková ako najväčšiu bariéru práve spôsob, akým sa vyučuje na školách a ako sú postavené učebnice. Aj preto sa už dávno rozhodla metodologicky prekopať systém a vyučuje po svojom. Hlavným cieľom je, aby deti učenie bavilo a aby si cibrili najmä komunikačné zručnosti.

„Na hodinách vyberám témy, ktorými deti žijú. Dôležitá je však aj reflexia – každej triede totiž sadne niečo iné,“ dodáva. Keď učí, prepája gramatiku s konverzáciou. Deti si tak podľa nej prirodzenejšie osvojujú skloňovanie i slovnú zásobu.

Ak by chcela postupovať podľa dostupných učebníc, museli by sa jej žiaci najprv mechanicky nabifľovať napríklad vzory podstatných mien a naučiť slovíčka. Konverzácie sú totiž striktne oddelené od gramatiky.

„Učím od reči k jazyku a myslím, že to funguje,“ dopĺňa. Deti najlepšie motivuje to, čomu rozumejú a čo poznajú. Podľa skúsenej pedagogičky im budú rodičia darmo hovoriť, že o 15 rokov možno pôjdu na slovenskú vysokú školu, a preto musia vedieť po slovensky. Omnoho lepšie túto potrebu pochopia napríklad vtedy, ak budú mať kamarátov spomedzi slovenských detí a zrazu budú jazyk potrebovať na to, aby sa s nimi mohli rozprávať.

Dvojjazyčnosť nie je zadarmo

Maďari sa nechcú učiť po slovensky, odmietajú sa asimilovať – to sú podľa Istvána Szököla frázy, ktoré živia skôr politici ako bežní ľudia. Zhodujú sa s ním aj Orši Véghová a Katarína Pivníková.

„Mám množstvo známych, ktorí si veľmi želajú, aby ich deti vedeli dobre po slovensky a robia pre to všetko, čo sa dá,“ vysvetľuje Pivníková.

Podľa Véghovej zažívajú mnohí rodičia maďarských detí žijúcich na Slovensku veľké dilemy týkajúce sa toho, či deti dať na školu, kde sa učí v slovenčine alebo v maďarčine.

„Na jednej strane chcete zachovať svoje korene a materinský jazyk, na druhej strane viete, že dieťa bude slovenčinu potrebovať, a uvedomujete si, že si to bude vyžadovať množstvo úsilia navyše,“ dodáva s tým, že jej deti chodili na školu s vyučovacím jazykom maďarským, čo ich, samozrejme, stálo viac úsilia v podobe cibrenia slovenčiny, ale napríklad aj maturity navyše. Verí však, že viacjazyčnosť je v živote veľkou výhodou. Na stredných školách s vyučovacím jazykom iným ako slovenským sa totiž povinne maturuje z vyučovacieho jazyka, cudzieho jazyka a zo slovenčiny.

Vysoké sú podľa Orši Véghovej aj očakávania spoločnosti. Nielen Slovákov, ale aj Maďarov. Akosi sa totiž predpokladá, že po slovensky budú hovoriť dokonale bez akéhokoľvek prízvuku.

„Ked počujem hovoriť Maďara po slovensky s chybami a s prízvukom, cítim úzkosť a myslím si, že to je veľmi zlé znamenie. Pritom ten človek plynulo ovláda jazyk. Ak si vezmete napríklad angličtinu, tiež ňou ľudia hovoria s rôznymi prízvukmi a Angličania sú odmalička vedení k tomu, aby boli ústretoví ku každému, kto sa učí angličtinu alebo ju ovláda, ale nie je to dokonalé,“ poznamenáva s tým, že deti v projekte Rozumieme.si sa snažia učiť najmä tolerancii a pochopeniu toho, že každý sme nejaký a dôležité je pomáhať si.

Pre maďarské deti má byť ukážkou toho, že sú akceptované, a tiež motiváciou učiť sa po slovensky. Tie slovenské má zasa naučiť, aby nesúdili nedokonalosť vyjadrovania, ktorá je v určitej fáze s učením sa akéhokoľvek jazyka spojená.

„V našej spoločnosti si mnohé skupiny musia vypočuť nepríjemné poznámky na svoju adresu, nielen Maďari. Záhoráci, východniari, Stredoslováci – všetci môžu byť terčom posmechu za prízvuk či nárečie. Túto ,tradíciu‘ by sme nemali podporovať a odovzdávať ďalším generáciám, lebo to zbytočne ubližuje, aktuality.sk

X X X

Vláda schválila zákon pre páry rovnakého pohlavia. Či ju podporí parlament je otázne

Vládny návrh zákona, ktorý má za cieľ zjednodušiť život párov rovnakého pohlavia, smeruje do Národnej rady. Pred polrokom parlament odmietol legislatívu s podobným zámerom, autori zákona však veria v úspech. Ten nie je garantovaný.

 Zákon o fiduciárnom vyhlásení má pomôcť párom rovnakého pohlavia

Návrh zákona o fiduciárnom (zmocnenecké, pozn. red.) vyhlásení z dielne ministerstva spravodlivosti v piatok bol schválený vládou. Zavedenie tohto právneho inštitútu má pomôcť pri riešení rôznych životných situácii navzájom blízkych osobám vrátane nezosobášených párov rovnakého pohlavia.

Ako to bude fungovať

Autori legislatívy totiž navrhujú riešiť viaceré životné situácie pomocou fiduciárneho vyhlásenia. Ide o právny úkon u notára, ktorým človek poverí inú osobu určitými právomocami. Napríklad umožni blízkej osobe sa oboznamovať so zdravotnými informáciami, poveriť ju správou dedičstva či určiť ako opatrovníka detí zosnulého.

 Nová právna úprava bude zároveň predpokladom pre priznanie nároku na ošetrovné pre dôverníka a takýto partneri si tiež budú môcť uplatniť nezdaniteľnú časť základu dane. Overené tzv. fiduciárne vyhlásenia sa majú ukladať do špeciálneho registra, ktorý by mal byť prístupný od 1. januára 2024.

Zákon podľa dočasne povereného ministra spravodlivosti Viliama Karasa (nim. koalície) bude fungovať tak, že ktorýkoľvek človek bude môcť vyhlásiť o inom, že je jeho dôverníkom. „Takéto vyhlásenie bude môcť byť udelené len jedinej osobe a môže byť aj opätované, teda vzájomné, ale nemusí byť,“ priblížil.

 Podľa neho ide o jednoduchý, ale praktický nástroj pre konkrétne životné situácie. Zdôraznil, že úlohou štátu nie je skúmať súkromie ľudí, ale rešpektovať ich autonómiu pri nastavovaní si vzájomných vzťahov. „Týmto spôsobom pomáhame nezosobášeným párom i párom rovnakého pohlavia bez rozdielu,“ podotkol.

Iniciatíva Inakosť návrh rezortu spravodlivosti skritizovala najmä preto, že vôbec sa netýka základnej požiadavky na právne uznanie párov rovnakého pohlavia a ich rodín. „Na splnenie tejto požiadavky by legislatíva musela spĺňať dve základné podmienky: uznanie existencie partnerského vzťahu a jeho overenie vzájomným vyhlásením a ochrana takto uznaného vzťahu, pričom by bol definovaný vzájomný okruh práv a povinností partnerov, ktoré štát garantuje,“ zdôraznila iniciatíva.

Deklarujú podporu ex-koalície

Ak by legislatívna zmena získala podporu poslancov Národnej rady, nadobudla by účinnosť od 1. januára 2024. Podľa Karasa, návrh zákona už získal širokú podporu zákonodarcov. Hlasy za schválenie návrhu bývalých koaličných klubov avizoval aj premiér Eduard Heger. „Zaznievajú jasné hlasy, že to ani zďaleka nie je to, čo by malo byť, ale je to realistický návrh, ktorý vie v parlamente prejsť,“ poznamenal šéf vládneho kabinetu s tým, že má deklarovanú podporu bývalých koaličných klubov.

Momentálne má „torzo“ bývalej koalície 73 zákonodarcov. Ak by o Karasovom zákone hlasovali všetci poslanci, na schválenie zmeny to by nestačilo.

 Predošlá zmena prepadla

Vlani v októbri Národná rada už rokovala o podobnej legislatíve, ktorá mala zjednodušiť život nezosobášených párov a párov rovnakého pohlavia. Niekoľko týždňov po teroristickom útoku voči LGBTI+ komunite na Zámockej ulici strana SaS predložila návrh zákona, podľa ktorého sa mal vzniknúť takzvaný inštitút partnerského spolužitia.

Navrhovaná zmena takisto umožňovala uzatvorenie partnerského vzťahu u notára a tento nástroj mohli by využívať aj heterosexuálne páry, ktoré nechcú vstúpiť do manželstva. Vstup do tohto inštitútu by umožnil ľudom žijúcim v spoločnej domácnosti bezpodielové spoluvlastníctvo či zaradenie partnerov medzi blízke osoby a sprístupnenie zdravotnej dokumentácie.

 Hlasovanie v parlamente však skončilo fiaskom. Za návrh hlasovalo len 50 z 133 prítomných poslancov. Proti boli 37 zákonodarcovia, zdržali sa 15 a nehlasovalo 31 poslancov. Zákon nepodporil žiadny poslanec hnutia Sme rodina, proti boli aj piati členovia konzervatívneho krídla OĽANO pôsobiaci v strane Kresťanská únia. Zmenu tiež nepodporili poslanci pravicových strán ĽSNS, Republika a Život. Členovia Smer-SD o návrhu nehlasovali.

Útok na Zámockej

Nenávisťou motivovaný teroristický útok, ktorý skončil smrťou dvoch mladých ľudí, sa stal večer 12. októbra 2022 na Zámockej ulice v bratislavskom Staro meste. Spáchal ho 19-ročný neonacista Juraj K., ktorý si za cieľ vybral bar Tepláreň, kde sa schádzala LGBTI+ komunita.

Približne päť hodín pred streľbou zverejnil 65-stranový dokument s názvom Volanie do zbrane, ktorý sa začína slovami „za všetko môžu Židia“. Tento jeho manifest je plný antisemitských, rasistických, homofóbnych a celkovo nenávistných odkazov. Autor v ňom tiež priamo vyzýva k ďalšiemu násiliu voči týmto komunitám. Niekoľko hodín po čine svoj život sám ukončil./agentury/

X X X

Talianska hviezda opäť zasiahla slovenské publikum amorovým šípom priamo do srdca (reportáž)

 Eros Rammazzoti prišiel do Bratislavy predstaviť svoj najnovší album Battito Infinito, no nevynechal ani svoje najväčšie hity.

Tie najväčšie hudobné hviezdy pred koncertom rady držia publikum v napätí a často na seba nechávajú čakať. Eros Ramazotti však po takmer štyroch desaťročiach na scéne a šesťdesiatich miliónoch predaných albumov už takéto triky nepotrebuje. Na pódium vypredanej bratislavskej Tipos Arény vstúpil presne o ôsmej. A celý čas dokazoval, v čom spočíva čaro živých vystúpení, pre ktoré ich fanúšikovia tak milujú.

Bez predskokana… Nevadí!

Taliansky spevák vsadil na dokonalú pódiovú produkciu. Obrovská priehľadná LED obrazovka s veľkoformátovým plátnom v pozadí priniesla patričný „wow efekt“ a mimoriadny vizuálny zážitok.

Bratislavská šou bola taká veľkolepá, že Eros Ramazzotti dokonca ani nepotreboval predskokana. S odbitím dvadsiatej hodiny sa spustilo intro, po ktorom nasledovala titulná skladba z najnovšieho albumu Battito Infinito. Práve ten prišiel do Bratislavy predstaviť v rámci svojho svetového turné a koncertný setlist vystaval okolo neho.

Po Battito Infinito nasledovala Gli ultimi romantici a singel Sono, v ktorom Ramazzottimu cez vídeo projekciu vypomáhala španielska hviezda Alejandro Sanz, ktorý je vo svete známy najmä vďaka spolupráci so Shakirou.

Bozky a objatia

Sklamaní však nezostali ani tí, ktorí si prišli vypočuť jeho najväčšie hity. Počas takmer dvojhodinového koncertu nám Eros Ramazzotti naservíroval to najchutnejšie zo svojej kuchyne. Piu che puoi, Quatro amore sei, Un emozione per sempre, Se bastasse una canzone, Un’altra te, či mega hity Cose della vita a Più bella cosa. Každý si prišiel na svoje.

Už ako štvrtú v poradí ponúkol svojim fanúšičkám okrem singlu Dove c’è musica z rovnomenného albumu z roku 1996 aj objatia a bozky, ktoré nadšené publikum okamžite opätovalo.

Presne takéto momenty sa po pandémií z koncertov akosi vytratili. Blízkosť hviezd na dosah ruky a bezprostredný kontakt s publikom sú však pridanou hodnotou živých vystúpení a Eros to vie. Jeho miesto nie je len uprostred pódia v žiare reflektorov. Kontakt s fanúšikmi mu jednoducho robí radosť a bolo to vidieť.

Nálada ako v uličkách Ríma

Okrem hitov a skvelého vizuálu si Eros so sebou opäť priniesol aj elitnú zostavu muzikantov. Tí jeho skladby aj v sobotu pozdvihli na vyššiu úroveň. Najsilnejšou zbraňou boli skvelé vokalistky a mladý saxofonista ktorý svojou muzikalitou a energiou v niektorých momentoch dokonca mierne zatienili hlavnú hviezdu večera. Samozrejme, s jej dovolením.

Aj keď Eros väčšinu koncertu vystupuje so sólovým spevom, predstavil sa aj ako skvelý inštrumentalista. V hite Se bastasse una canzone napríklad predviedol nádherné gitarové sólo. Diváci si mohli vychutnať aj ľahký jazzový improvizačný súboj, v ktorom sa hviezda večera predviedla so svojim saxofonistom.

Eros si pri komunikácií s publikom vystačí s taliančinou, čo sa nie vždy stretne s pochopením. Ťažké to však má aj publikum, ktoré si rado spieva jeho hity doma v sprche v svojskej verzii taliančiny, ktorá pripomína skutočný jazyk len vzdialene. V speve publika tak bolo v Tipos Aréne vidieť i počuť mierne medzery či váhanie.

Na búranie bariér však výborne zafungovala skladba Un’altra te, ktorú spevák krásne namixoval s hymnou No Woman No Cry Boba Marleyho. Napokon, dôkazom skvelej atmosféry v hľadisku štadióna je aj to, že i mňa počas neho zľahka „vytancovali“ dve Erosove fanúšičky.

Napokon prišiel čas aj na priam až komorné akustické číslo, ktoré zmenilo náladu megalomanského koncertu a pripomenulo pouličné vystúpenie kdesi na rohu medzi pizzeriami v uliciach Ríma. Eros sprevádzaný akustickou verziou svojej kapely doplnenou o ťahaciu harmoniku ukázal, že dôležitejšie než obrovská výprava sú piesne a neodmysliteľná dávka talentu, aktuality.sk

X X X

Rusko našlo zradcu národa. Zahrajú mu taliansku hymnu

Jazdec Daniil Kvjat sa na čas vzdal Formuly 1 a rozhodol sa pre vytrvalostné preteky WEC. Jazdiť bude pod talianskou licenciou, čím sa vyhne tomu, aby musel odsúdiť vojnu na Ukrajine a konanie Vladimira Putina.

Daniil Kvjat našiel spôsob, ako stále môže robiť to, čo má najradšej, no kvôli tomu sa z neho stal nepriateľ Ruska.

Rus bol predstavený ako štvrtý továrenský jazdec Lamborghini vo vytrvalostných pretekoch WEC na sezónu 2024. V súčasnosti je pretekárom tímu Prema Racing, ktorý spolupracuje práve s Lamborghini.

Aby však ruskí jazdci mohli súťažiť v medzinárodných seriáloch pod neutrálnou vlajkou, museli by podpísať dokument o politickej neutralite. Tým by museli odsúdiť inváziu Ruska na Ukrajinu a kroky Vladimira Putina. Daniil Kvjat to síce neurobil, ale našiel iné riešenie.

RUSOVI ZAHRAJÚ TALIANSKU HYMNU

Mnohí ruskí jazdci odmietli podpísať takéto vyhlásenie a vzdali sa svojich snov o účasti na rôznych súťažiach. Daniil Kvjat ho tiež nepodpísal, ale rozhodol sa súťažiť vo WEC pod talianskou licenciou a pod tamojšou vlajkou. Pomohlo mu, že do tejto krajiny sa presťahoval s rodinou ešte ako dieťa a trénoval tam.

Ak Daniil Kvjat vyhrá nejakú súťaž, bude počuť taliansku hymnu, z čoho sú Rusi pobúrení. „Vyrastal som v Taliansku a rozhodli sme sa, že budem jazdiť s talianskou licenciou a pod talianskou vlajkou. Taká bude moja budúcnosť,” povedal jazdec tímu Prema Racing, ktorý ako uvádza taliansky denník La Gazzetta dello Sport v tíme nahradil Roberta Kubicu., aktuality.sk