Došlo vraj k istému pokroku. V Taliansku sa v piatok uskutočnilo piate kolo nepriamych rokovaní Iránu a Spojených štátov o jadrovom programe Teheránu. Podľa ománskeho ministra zahraničných vecí Badra al-Busajdího došlo k istému pokroku. Šéf diplomacie tiež vyjadril nádej, že sa v nadchádzajúcich dňoch podarí vyjasniť zvyšné otázky, informuje TASR podľa správ agentúr AFP a Reuters.

 Iránski občania protestujú proti súčasnej iránskej vláde pred ománskym veľvyslanectvom v Ríme počas neverejného stretnutia medzi delegáciami USA a Iránu, na ktorom sa diskutovalo o rýchlo sa rozvíjajúcom jadrovom programe Teheránu. 23. máj 2025.

Rokovania sa začali 13.30 h na ománskom veľvyslanectve v Ríme. Omán je sprostredkovateľom nepriamych rokovaní Teheránu a Washingtonu a jeho veľvyslanectvo už hostilo aj jednu z predchádzajúcich schôdzok. „Piate kolo rokovaní… sa dnes skončilo, došlo k istému pokroku, no nie je presvedčivý. Dúfame, že sa nám v nadchádzajúcich dňoch podarí objasniť zostávajúce otázky, aby sme mohli pokračovať v snahe dosiahnuť spoločný cieľ, ktorým je udržateľná a čestná dohoda,“ napísal al-Busajdí na platforme X.

Vedúci americkej delegácie, osobitný vyslanec Spojených štátov pre Blízky východ Steve Witkoff, opustil rokovania predčasne. Podľa hovorcu iránskeho ministerstva zahraničných vecí musel stihnúť let. Rozhovory bez Witkoffa pokračovali v „rozumnej a pokojnej atmosfére“, priblížil hovorca.

 Teherán a Washington vedú od 12. apríla nepriame rozhovory na najvyššej úrovni od roku 2018, keď americký prezident Donald Trump odstúpil od jadrovej dohody veľmocí s Iránom. Tá zmiernila sankcie na Irán výmenou za obmedzenie jeho nukleárnych aktivít. Teherán po odstúpení USA prestal dodržiavať dohodu a výrazne napredoval v jadrovom vývoji.

Západné mocnosti obviňujú Irán, že sa snaží získať jadrové zbrane. Teherán to dlhodobo popiera a tvrdí, že jeho jadrový program je určený výlučne na civilné účely.

Americkí predstavitelia Trumpovej vlády trvajú na tom, že Irán nemôže pokračovať v obohacovaní uránu v rámci žiadnej možnej dohody. Arákčí vo štvrtok povedal, že medzi rokujúcimi stranami sú naďalej zásadné rozdiely a varoval, že ak sa budú USA snažiť Iránu zabrániť v obohacovaní uránu, k dohode medzi nimi vôbec nedôjde. Zároveň vyjadril ochotu Iránu podrobiť sa ďalším kontrolám jadrových zariadení krajiny. „Ak by chcel Irán získať jadrové zbrane, už by tak urobil,“ dodal Arákčí./agentury/

X X X

 USA a Čína zintenzívňujú diplomatické rokovania napriek pretrvávajúcim clám

 Telefonická výmena názorov diplomatov USA a Číny naznačuje zlepšenie komunikácie. Signalizuje možnú prípravu na ďalšie obchodné rokovania.

Spojené štáty a Čína sa po telefonáte medzi vysokými diplomatmi, prvom od rokovaní v Ženeve začiatkom mesiaca, dohodli, že ponechajú otvorené komunikačné linky. To signalizuje pokračujúcu angažovanosť na vysokej úrovni, keďže obe strany pracujú na širšej obchodnej dohode. TASR o tom informuje na základe správy CNBC.

Ma Čao-sü, štátny tajomník čínskeho ministra zahraničných vecí, a jeho náprotivok z USA Christopher Landau si počas hovoru vymenili názory na celý rad kľúčových otázok, uviedli obe strany v zladených vyhláseniach zverejnených v piatok bez toho, aby spresnili, či medzi diskutovanými témami boli aj clá.

Pokrok v komunikácii

Hoci tento hovor nemusí naznačovať prelom v prebiehajúcich obchodných rozhovoroch, je to pozitívna správa, keďže „Peking teraz vie, s kým má na americkej strane hovoriť,“ povedal Dan Wang, riaditeľ poradenskej spoločnosti pre politické riziká Eurasia Group. A dodal, že „komunikačný kanál vytvorený počas ženevských rozhovorov funguje“.

Po rozhovoroch na vysokej úrovni vo švajčiarskej Ženeve začiatkom tohto mesiaca si obe strany dočasne znížili väčšinu ciel a uviedli, že budú pracovať na širšej dohode.

Diplomatické prípravy

Rozhovor medzi Landauom a Ma Čao-süom bol druhým telefonátom na diplomatickej úrovni od návratu amerického prezidenta Donalda Trumpa do Bieleho domu. A signalizuje, že obe strany sa „znovu spájajú“ na diplomatickej úrovni a možno sa pripravujú na nadchádzajúce rozhovory o spolupráci.

Začiatkom tohto týždňa sa Ma Čao-sü stretol s novým americkým veľvyslancom v Číne Davidom Perduom.

Obchodná vojna

Trump si stanovil za prioritu obmedziť tok prekurzorov fentanylu z Číny, ktoré sa používajú na výrobu smrtiaceho opioidu. Vyzval tiež Peking, aby otvoril svoje trhy pre USA.

Perdue prišiel do Pekingu v čase, keď obchodná vojna medzi dvoma najväčšími svetovými ekonomikami začala eskalovať.

Čínski exportéri sa podľa prieskumov snažia diverzifikovať preč od amerického trhu, pričom ani dočasné colné prímerie ich neodradilo, zatiaľ čo americké firmy urýchľujú presun výroby z Číny., aktuality.sk

X X X

 „Výkladná skriňa“ Green Dealu skrachovala. Kovanda: Všetci sa divia ako za socializmu v ČSSR

„Výkladná skriňa“ Green Dealu Európskej únie, švédsky výrobca elektrobatérií Northvolt, definitívne skrachovala. Ako ďalej uviedol hlavný ekonóm Trinity Bank Lukáš Kovanda, u fiaska samozrejme nemohol chýbať Volkswagen, ktorý je najväčším akcionárom zbankrotovaného podniku. „Northvolt na tom bol tak mizerne, že sa ho núdzovo nepodarilo predať ani Kórejcom, ani Číňanom, ktorí pritom na starom kontinente expandujú a svoju produkciu elektrobáterií v EÚ rozširujú,“ uviedol na sociálnej sieti Kovanda.

 Celá sága Northvoltu je podľa neho tragickým dôkazom úpadku európskeho priemyslu. „Brusel európsky priemysel zavaľuje tažkými reguláciami a ideológiami, takže umŕtvuje prirodzené tržné signály a podnikateľské motivácie. Tak ako za socializmu v ČSSR pred rokom 1989 sa potom všetci divia, prečo to nejde, zatiaľ čo svet uteká. Už chýbajú len prejavy z Červeného Hrádku,“ zdôraznil Kovanda.

Environmentálni aktivisti a aktivistky na znak nesúhlasu so zmenami v stavebnom zákone dnes ráno oblepili centrály strán špeciálnymi fóliami s personalizovaným nápisom “Zradcovia prírody”.

 O Green deale sa momentálne v Bruseli nehovorí. Ako uviedol v aprílovom rozhovore pre agentúru SITA generálny riaditeľ Rady Európskej únie pre dopravu, energetiku, životné prostredie a vzdelávanie Peter Javorčík, slovné spojenie Green Deale sa stalo nie úplne populárnym slovom. „Tá politická atmosféra sa veľmi zmenila. Je to už trošku maskované v tom, že sa hovorí skôr clean a nie green, ale do veľkej miery je to stále o dekarbonizácii,“ povedal Javorčík. Momentálne si už podľa neho v Bruseli asi každý priznal, že Green deal nebol najlepší prístup, keď sa hľadelo len na tie zelené ciele.

 Európska únia (ÉU) je plná paradoxov. Výnimkou nie je ani energetika. Od vypuknutia vojny na Ukrajine sa únia snaží všetkými možnými aj nemožnými prostriedkami odtrhnúť od ruských energií, no vlani sme nakúpili o 18 % viac ruského LNG. Ako upozornil v rozhovore pre portál SITA Energetika predseda predstavenstva Slovenského plynárenského priemyslu Vojtech Ferencz, Európska únia vymýšľa všelijaké „zelené“ projekty typu Green Deal, pri environmentalistike sa tvári pápežskejšie ako pápež, no polovica Bruselu kúri mazutom. Ťažkým vykurovacím olejom, nepodareným zvyškom frakčnej destilácie ropy.

 „Mal som veľa diskusií s lokálnymi obyvateľmi Bruselu a neviem či viete, ale polovica Bruselu je vykurovaná fyzicky topným olejom, takzvaným mazutom. Kde je tá zelená Európa? Kde je ten Green Deal? Ja by som sa úctivo opýtal, pretože spaľovať mazut v terajšom prostredí, keď pomaly Brusel ide regulovať aj tie krby, kachle a neviem čo, kde sa spaľuje drevná hmota. Tak by som povedal, chlapci, tak pozrite sa, čo robíte v Bruseli, čím vykurujete,“ povedal Ferencz. Druhá polovica Bruselu je vykurovaná zemným plynom a podľa Ferencza sa netreba zrejme dvakrát pýtať, odkiaľ ten plyn pochádza.

Falošne maľuje veci na ružovo

Lukáš Kovanda si myslí, že Európska únia doposiaľ Green Deal praktizovala buď zbytočne draho, čo by bolo prejavom vrcholnej neschopnosti, alebo v súčasnosti len falošne maľuje veci na ružovo. Európska únia podľa neho plánuje ďalší „deal“. Vďaka nemu sa majú znížiť ceny energií. „Tí istí unijní politici, úradníci, aktivisti a lobisti, ktorých opatrenia z veľkej časti spôsobili fatálnu stratu konkurencieschopnosti európskeho priemyslu, teraz hovoria, že ich zámer „ozeleňovať“ išiel previesť lacnejšie,“ uviedol Kovanda. Európska únia podľa neho neplánuje z hlavného cieľa Green Dealu ani v najmenšom poľaviť. Ale uisťuje, že to teraz pôjde lacnejšie. „Kto sa nad tým zamyslí, skrátka musí dospieť k záveru, že doposiaľ Green Deal prevádzali zbytočne draho, čo by bolo prejavom vrcholnej nekompetencie samo o sebe, alebo teraz len falošne lakujú veci na ružovo a k žiadnemu zlacneniu energií nedôjde. A pokiaľ áno, dôjde k nemu len za cenu ďalšieho nárastu verejného zadlženia,“ konštatoval Kovanda.

 Za zrušenie celého Green Dealu, či minimálne za jeho rekonštrukciu sú aj viacerí slovenskí politici, či už z koalície alebo opozície. Green Deal je podľa podpredsedu kresťanských demokratov Viliama Karasa aj vďaka americkej administratíve prezidenta Donalda Trumpa mŕtvy. Podpredseda Kresťanskodemokratického hnutia (KDH) a bývalý minister spravodlivosti Viliam Karas je presvedčený, že Európska únia musí na to tvrdo zareagovať. Jej posledné kroky nepovažuje za dostačujúce. „S nástupom Donalda Trumpa sa ešte radikálnejšie zmenili okolnosti. EÚ musí urobiť všetko preto, aby zabránila kolapsu automobilového priemyslu, lebo keď nám kľakne automobilový priemysel, s ním sa ako domček z karát zrúti schopnosť EÚ ešte nejakým spôsobom reagovať a udržať si aj sociálny zmier, a vôbec akýkoľvek rozvoj. EÚ ďakuje automobilovému priemyslu za to, čo dosiahla,“ povedal v rozhovore pre portál SITA. 

Poľský prezident Andrzej Duda avizoval, že počas poľského predsedníctva v Európskej únii sa otvorí otázka Green Dealu, ktorý ničí ekonomiku na európskom kontinente. Ako uviedol minister životného prostredia Tomáš Taraba, Slovensko podporí všetky kroky proti Green Dealu, s ktorými príde Poľsko. „Poľských kolegov som informoval, že za Slovensko podporím, aby tie zásahy boli čo najrozsiahlejšie. Európa si musí uchovať priemyselnú výkonnosť a obstať v konkurencii s ostatnými veľmocami. Slovensku na konkurencieschopnom priemysle musí záležať vzhľadom na našu štruktúru priemyslu ešte viac,“ konštatoval Taraba.

Proti dopadom Green Dealu sa v Európe zdvíha vlna odporu. Poľský premiér Donald Tusk varoval Európsku úniu pred zavedením vlani schváleného nového systému emisných povoleniek. Takzvaný systém ETS2 má od roku 2027 zaťažiť ceny pohonných hmôt a fakticky viac zdaniť domácnosti, ktoré využívajú na kúrenie plyn a uhlie.

 Podľa zástupcov priemyslu, už existujúci systém emisných povoleniek ETS znižuje ich konkurencieschopnosť voči ostatným krajinám sveta. Európska komisia môže byť ku zmenám dotlačená dohodou členských štátov na Rade EÚ, ktorej Poľsko aktuálne predsedá.

Téma Green Dealu je napríklad veľmi výbušná aj v Českej republike. Predseda najsilnejšieho opozičného hnutia ANO Andrej Babiš pre parlamentnými voľbami v ČR opakovane prehlásil, že vstup systému ETS2 do platnosti nepripustí a bude sa s Európskou komisiou radšej súdiť. Podľa europoslanca Alexandra Vondy (ODS) nesmie EÚ politicky ani hospodársky „dovoliť ďalšie zdražovanie základných životných potrieb“./agentury/

X X X

 Čistky po hanbe s loďou: Kim hľadá vinníka za poškodenie severokórejského torpédoborca. Príčinu už vedia

Severná Kórea (KĽDR) vyšetruje nehodu, ku ktorej došlo počas spustenia novej vojnovej lode na vodu, informovali v piatok štátne médiá, podľa ktorých nie sú vzniknuté škody vážne.

 Nehoda, ktorú Pchjongjang označil za vážnu, sa stala ešte v stredu počas slávnostného spustenia 5000 ton vážiaceho torpédoborca triedy Čchö Hjon v prístavnom meste Čchongdžin na východe KĽDR. Severokórejská tlačová agentúra KCNA uviedla, že porucha mechanizmu spôsobilo predčasné skĺznutie kormy plavidla.

 Pri incidente bol prítomný aj severokórejský vodca Kim Čong-un, ktorý hovoril o „kriminálnom čine“ spôsobenom „absolútnou nedbanlivosťou, nezodpovednosťou a nevedeckým empirizmom, ktorý je mimo hraníc možného a nemožno ho tolerovať“. Bezpečnostné úrady si v rámci vyšetrovania zodpovedných osôb vo štvrtok predvolali vedúceho lodenice v Čchongdžin. Severná Kórea spustila aj ďalšie kroky, ktoré majú viesť k vyšetrovaniu a zatýkaniu osôb zodpovedných za neúspešné spustenie vojenskej lode na vodu.

 Na satelitnej snímke slávnostné spustenie novej severokórejskej vojenskej lode triedy Čchö Hjone na vodu v meste Čchongdžin 20. mája 2025. Počas slávnostného spustenia novej severokórejskej vojenskej lode triedy Čchö Hjon na vodu došlo k vážnej nehode. Vodca KĽDR Kim Čong-un, ktorý bol na slávnosti prítomný, označil incident za „trestný čin spôsobený absolútnou nedbanlivosťou, ktorú nemožno tolerovať“ a nariadil opravu lode. Má byť hotová ešte pred júnovým zasadnutím strany.

Pri nehode bol podľa AFP rozdrvený trup plavidla, no KCNA uviedla, že rozsah poškodenia nie je vážny a presnú príčinu nehody je naďalej potrebné objasniť. Podvodná aj vnútorná inšpekcia však podľa KCNA potvrdila, že na rozdiel od pôvodných odhadov nie sú v spodnej časti torpédoborca žiadne diery.

 „Trup na pravej časti bol poškriabaný a určité množstvo morskej vody vtekalo do zadnej časti,“ napísala agentúra. Experti podľa nej odhadli, že udržanie rovnováhy lode odčerpávaním morskej vody zo zaplavenej komory potrvá dva až tri dni, zatiaľ čo obnovenie boku torpédoborca približne desať dní.

 Na satelitnej snímke slávnostné spustenie novej severokórejskej vojenskej lode triedy Čchö Hjone na vodu v meste Čchongdžin 20. mája 2025. Počas slávnostného spustenia novej severokórejskej vojenskej lode triedy Čchö Hjon na vodu došlo k vážnej nehode. Vodca KĽDR Kim Čong-un, ktorý bol na slávnosti prítomný, označil incident za „trestný čin spôsobený absolútnou nedbanlivosťou, ktorú nemožno tolerovať“ a nariadil opravu lode. Má byť hotová ešte pred júnovým zasadnutím strany.

Spúšťaný torpédoborec bol predstavený ako najväčšia vojnová loď Severnej Kórey a bol navrhnutý na prepravu viac ako 70 rakiet s cieľom posilniť námorné schopnosti krajiny.

Americké a juhokórejské spravodajské služby podľa Soulu vyhodnotili, že „pokus o bočné spustenie“ lode KĽDR zlyhal a plavidlo zostalo visieť vo vode./agentury/

X X X

 Šaško: Vyhláška k liekom nebude platiť, kým nenájdeme odbornú zhodu

O návrhu vyhlášky k liekovej politike sa bude diskutovať na odbornej úrovni. Do momentu, kým sa nenájde odborná zhoda a udržateľné riešenie, vyhláška do platnosti nevstúpi. Na piatkovej tlačovej konferencii to uviedol minister zdravotníctva Kamil Šaško (Hlas-SD). Zdôraznil, že jeho cieľom je, aby malo čo najviac pacientov prístup k liekom, ktoré potrebujú za férových a jasných podmienok.

 Minister podotkol, že v rámci skráteného medzirezortného pripomienkového konania prišlo k vyhláške viacero podnetov, ktorým sa dôsledne venuje. Návrh vyhlášky je podľa jeho slov otvorením citlivej témy, ktorá bude pokračovať na odbornej úrovni. „Pacientske organizácie, stavovské organizácie, ale aj lekári budú prizvaní do momentu, kým nenájdeme udržateľné riešenie, aby sme tu doslova nesplachovali stámilióny eur niekde, kde to necíti slovenský pacient. (…) Dovtedy žiadna zmena platná nie je,“ vyhlásil Šaško.

Poukázal na to, že Slovensko míňa obrovské množstvo financií, nad hranu rozpočtu, no pacient to necíti. Do veľkej miery to podľa jeho slov súvisí so zmenami, platnými od roku 2022. „Upozornil na to Najvyšší kontrolný úrad SR. Nastalo neverejné uzatváranie zmlúv, ktoré spôsobilo, že stámilióny eur sa niekde strácajú a nespĺňajú očakávania pacientov a nesmerujú za nimi,“ ozrejmil minister. Ako uviedol, nastavenie transparentných pravidiel v oblasti liekovej politiky je preto pre neho absolútna priorita.

Ubezpečil, že rezort s odborníkmi nájde riešenie, ktoré prinesie spravodlivý systém. „Aby konečne čo najviac pacientov za férových a jasných podmienok malo prístupné tie lieky, ktoré skutočne potrebujú. Preto chcem na záver všetkých ubezpečiť a upokojiť, nikto sa nemusí báť, že by bol pozastavený vstup nových liekov alebo, že by už tá liečba, ktorá už dnes prebieha, by sa v nejakom momente skončila,“ povedal minister. Akékoľvek strašenie ľudí v tejto súvislosti považuje za hru s emóciami pacientov. Šaško zároveň avizoval, že v pondelok (26. 5.) predstaví konkrétne kroky v rámci pripravovanej novej liekovej politiky.

Ministerstvo zdravotníctva navrhuje od júna zmenu podmienok vstupu nových liekov do systému úhrad z verejného zdravotného poistenia. Rezort poukázal na to, že pri súčasných pravidlách by financie na lieky v tomto roku nepostačovali. Návrh kritizuje opozícia i odborné a pacientske spoločnosti. Varujú, že zhorší alebo znemožní prístup slovenských pacientov k liekom./agentury/

X X X

 Trump chce na EÚ uvaliť 50-percentné clo, rokovania podľa neho nikam nevedú. Akcie náhle prudko klesli

Americký prezident Donald Trump v piatok povedal, že „odporúča zaviesť clo vo výške 50 % pre Európsku úniu (EÚ)“ po tom, ako sa na sociálnej sieti Truth Social posťažoval, že obchodné rokovania uviazli. TASR o tom informuje na základe správy CNBC.

 Nové clá začnú platiť 1. júna, napísal Trump na portáli Truth Social s tým, že s EÚ je ťažké dosiahnuť dohodu a diskusie nikam nevedú.

Trumpovo oznámenie prišlo menej ako 30 minút po tom, čo pohrozil, že na Apple uvalí clo vo výške najmenej 25 %, ak nezačne vyrábať iPhony v USA.

Akciové indexy na oboch stranách Atlantiku bezprostredne po Trumpových príspevkoch zamierili nadol, keď sa ukázalo, že prezident opäť hrozí masívnymi clami, ktoré poškodia ekonomickú aktivitu. Širší index americkej burzy S&P 500 klesol zhruba o 1,5 %.

 Prudký pokles zaznamenali aj akcie európskych firiem, tlak vzrástol aj na európsku menu. Trumpove odporúčania tak zmarili nádeje investorov, že balík dovozných ciel, ktoré Trump navrhol ešte na začiatku apríla, sa podarí rokovaniami vyriešiť. Práve tieto očakávania podporovali akciové trhy v posledných týždňoch. To sa v piatok zmenilo a paneurópsky index Stoxx 600 klesol krátko po týchto informáciách o 2 %. Bankové tituly a akcie automobiliek zaznamenali pokles o viac než 3 %.

„Toto predstavuje výraznú eskaláciu napätia vo vzájomnom obchode,“ povedal Holger Schmieding, hlavný ekonóm nemeckej privátnej banky Berenberg. „Pri Trumpovi nikdy neviete, toto však znamená výraznú eskaláciu. Európska únia bude musieť na to reagovať,“ dodal s tým, že takýto krok tvrdo zasiahne európsku, ale aj americkú ekonomiku.

Čo sa týka menového trhu, najviac z Trumpovho kroku vyťažil japonský jen. Kurz amerického dolára klesol oproti jenu o 0,9 % na 142,77 JPY/USD a kurz eura o 0,56 % na 161,43 JPY/EUR. Po Trumpovom odporúčaní kurz eura vymazal časť pôvodných ziskov oproti doláru, v porovnaní s predchádzajúcim dňom si však európska mena stále udržala mierny rast. Ten predstavoval 0,3 %, pričom kurz dolára oproti euru dosiahol 1,1311 USD/EUR.

 Trump začiatkom apríla zaviedol tzv. recipročné clá pre väčšinu obchodných partnerov, ktoré následne odložil o 90 dní, aby poskytol priestor na rokovania. Prezident medzitým uzavrel predbežnú dohodu o obchode so Spojeným kráľovstvom.

Americkí vyjednávači na rokovaniach tlačia na EÚ, aby jednostranne znížila clá na americký tovar, ak sa chce vyhnúť recipročným clám USA, tvrdia noviny Financial Times. Rozhovory sa zastavili a Washington varoval pred následkami, ak Brusel neurobí ústupky.

EÚ vo štvrtok (22. 5.) predložila USA nový návrh dohody o obchode. Ponuka zahŕňa postupné znižovanie ciel na necitlivý tovar a spoluprácu v oblasti energetiky, umelej inteligencie (AI) a digitálnej infraštruktúry. EÚ pripravuje tiež odvetné clá na dovoz z USA, ak rokovania zlyhajú.

Americký minister financií Scott Bessent nedávno povedal, že recipročné colné sadzby sa vrátia, ak krajiny počas 90-dňovej pauzy neuzavrú obchodné dohody s USA./agentury/

X X X

 Kotlárovi sa nepáči kritika jeho analýzy a pýta si post ministra zdravotníctva: Ľuďom poviem pravdu. Hlas vyjadril ľútosť

Splnomocnencovi vlády pre preverenie riadenia pandémie COVID-19 Petrovi Kotlárovi sa nepáčia vyjadrenia predsedu Hlasu a ministra vnútra Matúša Šutaja Eštoka a prezidenta Petra Pellegriniho, ktorí sa kriticky vyjadrili na margo jeho práce.

Na tlačovej besede povedal, že keď sa ukáže pravda, bude to hanba pre celý Hlas aj pre prezidenta. Ako povedal dnes na tlačovej besede, má štyri boxy plné spisov, vyše 5 000 strán. „Ja poviem ľuďom pravdu, to sa nebojte,“ uviedol.

 Vyzval predstaviteľov strany Hlas, aby mu povedali, ktorú jeho konšpiráciu kedy vyvrátili? „Neviem, či chcete poškodiť Danka a Fica, ale zastavte sa hneď teraz, a ja budem ticho. Mne stačí robiť každý týždeň tlačovku a vaše čísla pôjdu dole,“ povedal.

Splnomocnenec vlády reagoval na vyjadrenie Šutaja Eštoka o tom, že Slovensko trápia dôležitejšie veci a nie to, či sú vo vakcínach nejaké vzorky DNA. Zároveň sa ohradil voči výroku prezidenta, ktorý povedal, že „ak budeme riešiť správy od pána Kotlára s tým všetkým, čo tam je napísané, kedy sa bude Slovensko ako jediné, čo si nedovolil ani Kim Čong-un zo Severnej Kórey, vzďaľovať na nejakých medzinárodných organizáciách ako jediná krajina na svete len preto, že si to želá pán Kotlár a spol., tak ja neviem, či toto je správna cesta pre Slovensko.“ Kotlár sa pýta, prečo ho prezident nezavolal k priateľskému okrúhlemu stolu, kde by sa ho spýtal, k čomu dospel.

 Ministrovi školstva Tomášovi Druckerovi (Hlas), ktorý sa tiež k téme jeho analýzy vyjadroval, odkázal, aby sa venoval tomu, čomu rozumie. Kotlár, ktorý je ortopéd, kritizoval aj lekárov, ktorí s ním nesúhlasia. „Každý lekár, ktorý mi povie, že som hanbou, znamená to, že nie je autonómny a je len bábka,“ povedal. Servítku si pred ústa nekládol ani v súvislosti s vedcami a viackrát použil výraz „skorumpovaná vedecká obec“. Slovenská akadémia vied kritizovala publikáciu o mRNA vakcínach, pod ktorou je podpísaný aj Kotlár, s tým, že vyšla v nedôveryhodnom predátorskom časopise a neprináša relevantné vedecké poznatky. Kotlár na novinársku otázku, prečo bola publikovaná práve v časopise, ktorý je označovaný za predátorský, odpovedal, že mu to „prišlo ako dobrý nápad“.

 Zároveň sa netajil svojou ambíciou stať sa ministrom zdravotníctva. „Ak ja niekedy ešte vstúpim na túto pôdu, tak jedine na post ministra zdravotníctva a jedine ako nezávislý poslanec. Ak nie, ja mám aj inú robotu,“ vyhlásil. Tvrdil tiež, že viaceré štáty mu ponúkajú rôzne pozície, aby začínal trestné spory „vo veľkých veciach“. Kotlár nechcel odpovedať na otázku, či má jeden konkrétny dôkaz, keď vakcína prepísala niekomu DNA. Následne skritizoval aj novinárov a z tlačovej besedy odišiel.

 Strana Hlas v reakcii na Kotlárovu tlačovú besedu uviedla, že opakovane vyjadruje ľútosť nad tým, že namiesto poctivej diskusie o tom, ako zlepšovať život ľudí na Slovensku sú verejnosti opakovane podsúvané témy, ktoré len odvádzajú pozornosť od skutočných problémov. „Pán splnomocnenec vlády Peter Kotlár by mal svoju pozornosť sústrediť na úlohu, ktorou ho poverila vláda, teda na doručenie správy o zvládaní pandémie COVID-19. Slovensko stále čaká na jasné odpovede, ako bola pandémia manažovaná, kto niesol zodpovednosť za zbytočné obete či zadlženie štátu a aké ponaučenia si z toho musíme zobrať, aby sa podobné zlyhania už neopakovali. Aj vďaka jeho nečinnosti dnes môže Igor Matovič – symbol chaosu a neodbornosti počas pandémie – šíriť lži, že jeho vláda situáciu zvládla,“ uviedol Hlas. Strana zároveň Kotlára vyzvala, aby sa namiesto ďalších verejných vyjadrení, ktoré len prehlbujú zmätok a polarizáciu, vrátil k práci, ktorú od neho očakáva verejnosť – vo verejnom záujme a v záujme pravdy./agentury/

X X X

Električka do Petržalky opäť nevyšla. Mesto prerušilo povolenia, spustenie je tak v nedohľadne

Ešte pred týždňom hlavné mesto tvrdilo, že električka do Petržalky bude funkčná už na prelome mája a júna tohto roka. Poruchy na trati a v jej okolí však naznačovali, že situácia nemusí byť taká ružová, ako magistrát tvrdil. Teraz vedenie Bratislavy zrušilo vlastné marcové rozhodnutie, podľa ktorého sa električková trať mohla dočasne používať. Spustenie premávky električky tak v najbližších dňoch ani týždňoch nie je reálne.

 Už od apríla vieme, že električková trať v Petržalke, ktorú mesto stavia od roku 2020, nie je schopná prevádzky, keďže viaceré časti výstavby trate neboli dokončené. To konštatuje aj bratislavský magistrát, ktorý aktuálne rozhodol o prerušení procesu jej predčasného spustenia.

„Stavba nie je užívania schopná – nie sú v plnom rozsahu realizované prepojenia peších trás, cestná svetelná signalizácia nie je uvedená do prevádzky a nie sú dobudované zastávky MHD,“ píše mesto Bratislava vo svojom rozhodnutí. Stavebník mal tieto a ďalšie vady odstrániť do 19. mája, čo sa mu však nepodarilo. Aktuálne žiada o nový termín, stanovený na 27. mája. Dátum však nie je úplne záväzný, keďže závisí od rýchlosti, akou sa závady odstránia. Stavebník pripúšťa, že k tomu dôjde neskôr. Mesto sa však vyjadrilo, že ide o bežný proces odovzdávania stavby, ktoré sa málokedy vyhne komplikáciám.

Predčasné spustenie električky, ktoré mesto plánovalo na začiatku júna, je tak zastavené až do úplného odstránenia nedorobkov. Okrem toho musí stavebník doplniť dokumentáciu, ktorá nebola súčasťou žiadosti o predčasné užívanie. Jej zásadnou súčasťou sú výkresy zmien na trati, ako aj jej skutočnej podoby, rovnako ako dohoda medzi Bratislavou a stavebníkom električky.

 Ako už informoval denník Pravda, hoci sa výstavba dostala do finálnej fázy, viackrát sa oneskorila – najprv sa hovorilo o spustení na začiatku leta, napokon sa dátum opäť posunul na bližšie nešpecifikovaný termín v júni. Práce na predĺžení električkovej trate v Petržalke patria medzi najvýznamnejšie projekty, ktoré Bratislava v posledných rokoch realizuje, a na poškodenia nových častí koľajísk upozorňovali tak obyvatelia, ako aj pravidelné kontroly stavby.

Predĺženie trate pokračuje od Jungmannovej až po Janíkov dvor a výstavba prebieha už od roku 2020. Napriek tomu, že koľaje sú už položené, na spustenie premávky je ešte potrebné dokončiť zastávky, chodníky a dosadiť zeleň. Mesto dúfa, že všetko bude hotové do polovice augusta 2025. Posuny a zmeny však na projekt nevrhajú dobré svetlo.

Reálne náklady na výstavbu električkovej trate narástli z pôvodných 80 miliónov eur na 90 miliónov. Väčšinu tejto sumy pokrýva nenávratný finančný príspevok z eurofondov. Hlavné mesto sa dohodlo s Dopravným podnikom, že nová električková trať by mala začať fungovať 1. júna 2025. Zároveň ešte minulý rok mesto uzavrelo zmluvu so stavebnou firmou, že všetky práce na stavbe majú byť hotové do polovice augusta 2025./agentury/

X X X

 Mesto vo Walese na nohách: Hviezdny Modrič si tam kúpil dom. Chystá sa hrať druhú ligu?

Futbalová legenda Luka Modrić, hviezda Realu Madrid, vyvolala špekulácie o svojej budúcnosti po tom, čo si údajne kúpila luxusný dom vo waleskom meste Swansea za 2 milióny libier (2,4 milióna eur).

 Luka Modrič strávil posledných 13 rokov v Reale Madrid.

39-ročný chorvátsky stredopoliar, ktorého zmluva s Realom Madrid vyprší 30. júna, údajne hľadá nové miesto na život po skončení svojej kariéry, čo viedlo k prekvapujúcim správam o jeho možnom prestupe do waleského klubu Swansea City, ktorý pôsobí v anglickej Championship (druhá najvyššia súťaž).

Ako informoval The Sun, podľa zdrojov blízkych Modrićovi kúpil modernú päťizbovú vilu v exkluzívnej štvrti Mumbles vo Swansea, s výhľadom na záliv a vybavenú bazénom a posilňovňou.

 „Luka miluje pokoj a krásu tejto oblasti. Hľadá miesto, kde by si mohol oddýchnuť po rokoch strávených v centre pozornosti,“ uviedol zdroj. Nehnuteľnosť, ktorá sa nachádza len pár kilometrov od Liberty Stadium, na ktorom svoje domáce zápasy hráva Swansea City.

Modrić, držiteľ Zlatej lopty z roku 2018 a päťnásobný víťaz Ligy majstrov s Realom Madrid, je považovaný za jedného z najlepších záložníkov svojej generácie.

Napriek pokročilému veku stále podáva vrcholové výkony, pričom v tejto sezóne odohral 28 zápasov za Real, strelil dva góly a pridal šesť asistencií. Jeho rozhodnutie kúpiť dom vo Swansea však prekvapilo fanúšikov aj odborníkov.

 Modrićovo spojenie so Swansea nie je úplne náhodné. Jeho blízky priateľ a bývalý spoluhráč Gareth Bale, rodák z Walesu, údajne odporučil oblasť Swansea pre jej pokojnú atmosféru a krásne pobrežie.

„Luka a Gareth si sú veľmi blízki. Gareth mu rozprával o krásach Walesu, a Luka sa zamiloval do myšlienky vlastniť tam dom,“ uviedol zdroj.

Zatiaľ nie je jasné, či Modrić plánuje v Swansea len dovolenkovať, alebo zvažuje väčšie spojenie s miestnym futbalom. Pre Swansea City by jeho príchod znamenal obrovský marketingový úspech a príležitosť pozdvihnúť klub na vyššiu úroveň./agentury/

X X X

Skrytý klenot Bratislavy: Werk v Jurkovičovej teplárni

V srdci Bratislavy, v ikonickej budove Jurkovičovej teplárne, sa skrýva miesto, ktoré by nemalo ujsť žiadnemu milovníkovi dobrého jedla a uvoľnenej atmosféry. Werk očarí industriálnym dizajnom, originálnymi koktailmi a pestrým menu.

 Reštaurácia v industriálnych priestoroch vznikla s cieľom priniesť zážitok, ktorý je poctivý, premyslený a predsa spontánny. Každý chod na tanieri ponúka príležitosť objavovať nové chute – bez toho, aby ste opustili Bratislavu.

Nové menu je postavené na myšlienke zdieľania a rozmanitosti – niektoré z jedál servírujú vo forme tapas, vďaka čomu si hostia môžu vychutnať viac chutí naraz. Ako hovorí Brand Chef Tomáš Falb: „Chceli sme WERK spraviť ešte viac medzinárodný, ale zároveň autentický. Inšpirovali sme sa typickými jedlami z rôznych kútov sveta, no vždy im dávame náš vlastný twist.“

Vo WERKu si dávajú záležať na remesle, sezónnosti aj udržateľnosti. Domáce cestoviny, vlastné pečivo, fermentované limonády či nealko koktaily pripravujú od základu. Môžete sa tešiť aj na nové koktaily inšpirované umením. A káva? Tú si pražia sami – výhradne pre svoju reštauráciu.

„Rešpekt k surovinám považujem za základ. Práca v michelinskej reštaurácii ma naučila, aký dôležitý je dôraz na detail, čerstvosť a individuálny prístup ku každej ingrediencii – a presne to sa snažím uplatňovať aj vo Werku,“ hovorí šéfkuchár Adam Vasko.

 Spomedzi jedál odporúčajú ochutnať fritované krevety v kokosovom cestíčku, avokádový tatarák, krevetové rizoto, empanadas, pistáciový lava cake či mango pavlovu s mliečnou ryžou. Pochutnajú si tu milovníci mäsa aj vegetariáni. Najmenší gurmáni si tiež prídu na svoje – v detskom menu nechýbajú obľúbené cestoviny aj niečo sladké.

WERK je o bežných chvíľach aj spontánnych zážitkoch – či už ide o večeru s priateľmi, rodinný obed alebo pracovné stretnutie. Bez veľkých plánov – stačí prísť. „Chceme, aby si ľudia odniesli dobrý pocit z niečoho, čo možno už poznajú, ale v podobe, ktorá ich prekvapí. Aby sa vrátili k základom chuti, no zároveň zažili niečo nové. A aby cítili, že za každým jedlom je reálna práca a premýšľanie,“ dodáva Adam./agentury/

 X X X

 Prežili vojny aj morové epidémie, dnes sú na lopatkách. Z mapy Slovenska zmizli stovky obcí. Ďalšie vymierajú

Hovorí a píše sa o nich spravidla iba v čase volieb. O našich malých a najmä o najmenších dedinách. Majú tak málo voličov, že často nevedia zostaviť volebné komisie. Aj by to bolo smiešne, keby to nebolo smutné. Tie obce totiž vymierajú. Pritom všetky majú bohatú históriu, prežili vojny aj morové epidémie. Dnes sú na lopatkách.

 Obec Slanica na začiatku minulého storočia. O päťdesiat rokov ju zatopili vody Oravskej priehrady.

Najviac ich je v našich „krajcoch-okrajcoch“, ako kedysi pomenoval spisovateľ Vladimír Mináč temné kúty v pohraničných okresoch, predovšetkým na severovýchode a strednom juhu Slovenka.

Iného spisovateľa, o generáciu mladšieho Rudolfa Slobodu, tam prekvapili „úzke doliny, v ktorých býva šero, hoci slnko ešte nezapadlo“. Všade totiž nachádzal životom kypiace dedinky a osady.

Sloboda ich spoznal ešte ako mladý reportér. Oveľa neskôr, už ako slávny autor v Pokuse o autoportrét napísal: „Nuž, práve o tie úzke doliny je naše milé Slovensko väčšie a dnes, popravde, aj chudobnejšie.“

Pokus o autoportrét vyšiel v roku 1988. Odvtedy uplynulo 37 rokov a mnohé z tých dediniek doslova živoria, sú na vymretie.

Nepočuť v nich detský džavot. Škôlky aj školy zatvorené na zámky. Niet koho vyučovať. Väčšina domov vyľudnených. V tých nemnohých obývaných samá stárež. Čo mladé – dávno zutekalo.

Kde sú takéto dediny? Vyberte sa do Prešovského kraja, konkrétne do trojuholníka okresov Svidník – Stropkov – Medzilaborce.

 Napríklad vo Svidníckom okrese obec Príkra mala pri ostatnom sčítaní 12, Havranec 15 a Šarbov 17 obyvateľov. Ale ani niektoré ďalšie neboli na tom oveľa lepšie. Povedzme Belejovce s 28, Bystrá s 38, Soľník s 55, Jakušovce s 59 alebo Krišľovce s 59 obyvateľmi. Lenže pozor, sčítanie prebehlo pred štyrmi rokmi a medzitým sa situácia mohla aj radikálne zmeniť.

 Malé je krásne, ale…

Taká Príkra mala vlani už len 11 duší. Poviete, čo na tom, ubudol jeden človek, ale to je tak, ako keby v Bratislave žilo zrazu o 20-tisíc ľudí – o jednu dvanástinu – menej.

Dlhodobý úbytok počtu obyvateľov postihuje u nás podľa odborníkov najmä Zemplín, Šariš a Gemer. Ale nebolo to tak odjakživa. Ešte v roku 1970 v Príkrej žilo 73 a o desať rokov neskôr 48 ľudí. Ale v roku 1991 už len 15. Trikrát menej.

Podobný prudký pokles bolo možné pozorovať v takmer každej tretej až druhej obci horného Zemplína i Horného Šariša. Čo sa stalo?

„Je to dané aj historicky, tamojšie malé doliny s neúrodnou pôdou na úpätí vrchov Nízkych Beskýd boli schopné uživiť nanajvýš stovku obyvateľov,“ vysvetľoval nám už pred dvoma desaťročiami regionálny geograf Gabriel Zubriczký z Univerzity Komenského v Bratislave.

Ale asi to neplatilo vždy a paušálne. Príkra mala koncom decembra 1930 podľa vtedajšieho sčítania „až“ 146 duší. Čiže takmer toľko ako v roku 1828. Významný maďarský geograf o nej koncom 18. storočia napísal: „Je osídlená rusínskymi pastiermi, pôda je tam chudobná, tretej triedy.“

O pol storočia neskôr Elek Fenyés uviedol vo svojom geografickom slovníku informácie o ďalšej hornošarišskej obci Havranec. V roku 1851 mala 90 duší, z toho 57 Rusínov. Do roku 1910 poklesol počet obyvateľov na 77.

Naša ďalšia zastávka – Šarbov. V rokoch 1709 – 1701 ho postihla morová epidémia. Preživší Šarbovčania sa rozutekali a dedina sa vyľudnila. Ale nezanikla, ľudia sa vrátili, a v roku 1787 tam žilo už 50 obyvateľov. O štyridsať rokov neskôr ich bolo 73, pracovali v lesoch a vyrábali šindle. V roku 1857 vznikla v obci sklárska huta s brusiarňou, ktorá dala Šarbovu rastový impulz. V roku 1910 mala obec 107 obyvateľov.

Dve svetové vojny, najmä tá druhá, sa brutálne prešli aj po Šarbove. Ale dedina sa zakaždým spamätala z krvavých rán. Po prvej vojne tam mali parnú pílu, po druhej sa miestni dali na chov hovädzieho dobytka v poľnohospodárskom družstve. Ale v roku 1970 žilo v Šarbove už len 53 obyvateľov. Iba o niekoľko viac ako v tom čase v Havranci.

Ideme ďalej. Štvrtá „miniobec“ Belejovce prešla ešte väčšími vzostupmi a pádmi. Začiatkom 18. storočia ju takmer vyhubili kurucké vojny (povstania uhorských kniežat proti Habsburgovcom) a morová nákaza. Ale na konci storočia už mala zase 132 obyvateľov a v roku 1828 dokonca 195. O ďalších dvadsať rokov prekonala magickú hranicu 200 duší.

Koncom 19. storočia patril Horný Šariš medzi regióny s najväčšou mierou vysťahovalectva za prácou do Ameriky. Nasledovali dva veľké vojnové požiare. Po tom druhom Belejovce takmer ľahli popolom. V roku 1970 žilo v dedine len 69 ľudí. Vlani ich tam narátali 28 a Belejovce zjavne vymierajú.

Hovorí sa, že všetko malé je krásne. Ale dá sa to povedať aj o „dedinke v údolí“, kde každý druhý dom chátra, je prázdny a ostatné obývajú samí starci?

Až na historické minimum

Slovenský historik a archivár Ferdinand Uličný sa pokúsil svojho času zmapovať zánik obcí Šarišskej župy v 13. až 16. storočí. Historické záznamy naznačujú, že práve vtedy prišlo k najrozsiahlejšiemu vymieraniu ľudských sídiel na celom území dnešného Slovenska.

Okrem hladomoru a rôznych epidémií ich pustošilo vojsko, či už domáce alebo cudzie. „Prípadne poddaní a drábi súperiacich šľachtických rodín,“ dodáva profesor Uličný. Zistil okolo stovky obcí, ktoré zanikli počas stredoveku len v Šariši. V archívoch našiel aj ich maďarské názvy. Napríklad Agyagos a Petrecz v okrese Svidník alebo Jordanháza a Ret v okrese Bardejov.

Archeológom sa zase darí lokalizovať plochu aspoň niektorých z nich, a to napríklad podľa nájdených úlomkov malty z bývalých kostolov. V regióne Šariša takto identifikovali vymreté obce Pohlodov, Lačnov alebo Bodoš.

Už v minulosti sa do pátrania po zaniknutých obciach púšťali aj amatérski historici a historizujúci spisovatelia.

Publicista Belo Klein-Tesnoskalský kedysi pátral po osude liptovskej obce Malá Hyba. Prišiel s hypotézou, že zanikla v roku 1709 po šesťdňovej bitke pri Vavrišove a ústupe vojsk Františka Rákocziho II. pred cisárskym vojskom. Tak vraj boli v tom čase zničené aj ďalšie obce: Pribylina, Svätý Peter, Svätý duch, Čutkovo, Danišovo a Svätý Štefan.

„Z týchto šiestich posledné štyri už nepovstali, za našich čias nieto po nich ani stopy,“ napísal Klein už pred sto rokmi. Jeho hypotéza stále čaká na potvrdenie alebo vyvrátenie vedeckým výskumom.

Malé obce zanikali aj v priebehu 19. storočia. Adrián Nemergut a Marek Vojtešek z Archeologického ústavu SAV potvrdili relatívne nedávno geofyzikálnym prieskumom existenciu dedín Leština a Závada, ktoré kedysi patrili k panstvu Plaveč (okres Stará Ľubovňa).

 O Závade pochádza prvá písomná správa z roku 1540, posledná je na mape z roku 1860. Po vyše troch storočiach zanikla. Leštinu postihol podobný osud o šesťdesiat rokov skôr. Príčiny si možno len domýšľať, ale jedna sa zdá byť veľmi pravdepodobná: v tom čase sa začala masová emigrácia za prácou z hornouhorských žúp do Ameriky. „Objavila sa najskôr v Šarišskej župe a po nej nasledovali migračné pohyby zo Spišskej, Zemplínskej a ďalších žúp,“ tvrdí historik Igor Harušťák.

Odhaduje sa, že len v prvých desiatich rokoch tohto vysťahovalectva odišlo do zámoria zo Šariša okolo 20-tisíc a zo Zemplína až 25-tisíc Slovákov a Rusínov. Zrejme nie náhodou odchádzali predovšetkým z obcí, ktoré patria dnes v tom kraji medzi najmenšie a, žiaľ, znovu najchudobnejšie. Vtedy ich vyháňala z domova bieda po neúrodných rokoch a po epidémii cholery.

Podľa neúplných štatistík odišlo v rokoch 1873 až 1913 za prácou do Ameriky viac ako pol milióna ľudí, pričom vyše polovica zo Šariša, Zemplína, Abova (súčasný košický región) a Spiša. Vláda v Pešti začala podnikať opatrenia proti masovému vysťahovalectvu až vtedy, keď severným okresom už vážne hrozilo vyľudnenie. Ale zániku viacerých obcí tým nezabránila.

Na tomto mieste však treba zdôrazniť, že obce na Slovensku v stredoveku i novších časoch nielen zanikali, ale že aj vznikali nové. Podľa krajinského súpisu z roku 1720 bolo na našom území 3 589 sídiel. O dvesto rokov neskôr, podľa štatistického lexikónu vydaného v roku 1921, ich bolo o 116 menej – teda 3 473. Uplynulo 78 rokov a Slovensko malo len 2 695 obcí. O 778 menej ako pri vzniku ČSR.

Podľa geografa Vladimíra Slavíka z Univerzity Komenského sme v roku 1989 dosiahli v počte obcí rekordné historické minimum.

Čo sa vlastne medzitým stalo, že u nás toľko dedín zaniklo?

 Zoči-voči ohňu a vode

V jeseni 1944 nemecká armáda potlačila Povstanie. Vzápätí prechádzal cez Slovensko takmer deväť mesiacov front. Na viacerých miestach neostal po bojovej činnosti kameň na kameni. Len za údajnú podporu partizánov vypálili nemeckí okupanti 102 obcí a osád. Ale život sa už nevrátil iba do jednej – do Kališťa.

Podľa Miroslava Sabola z Historického ústavu SAV boje pri oslobodzovaní Slovenska spod nemeckej okupácie spôsobili najväčšie škody práve vo viacerých okresoch východného Slovenska, ďalej na Liptove a v niektorých okresoch južného Slovenska.

V podduklianskom kraji žili ľudia v zemľankách nielen v roztrúsených dedinkách, ale dokonca aj v okresnom mestečku Svidník.

Alebo zoberme si vtedajší okres Medzilaborce s jeho štyridsiatimi piatimi obcami: zničených bolo dovedna 3 353 domov, zatiaľ čo v päťkrát bombardovanej Bratislave „iba“ 1 175.

Na severovýchode zhorelo do tla alebo bolo úplne zničených 60 dedín, napríklad Tokajík, ale ešte aj ten po vojne obnovili.

Slovensko v roku 1945 malo 3 360 obcí, o 113 menej ako v roku 1921. Uplynulo však 45 rokov, a z mapy ich zmizlo rekordných 665. Ako je to možné?

Niektoré ostali na dne vodných priehrad a nádrží. V druhej polovici minulého storočia takto zaniklo viac ako tridsať obcí. Pred ich zaplavením muselo opustiť rodnú hrudu okolo 20-tisíc ľudí. V niektorých regiónoch im hovoria „zatopenci“.

Začalo sa to Oravskou priehradou, pred jej dokončením v roku 1953 sa museli vysťahovať obce Oravské Hámre, Slanica, Lavkovo, Ústie a Osada. Zrejme najznámejšou bola Slanica, rodisko jazykovedca Antona Bernoláka. Pred zatopením žilo v obci 850 obyvateľov. Posledných museli vojaci odviezť násilím, keď už voda zaplavovala ich domovy.

Pred mesiacom uplynulo 50 rokov odvtedy, čo začali napĺňať vodné dielo Liptovská Mara. Predtým vysídlili 13 obcí a osád, medzi nimi Černice, Demčín, Liptovskú Maru, Nižné Dechtáre, Paludzu, Sokolče a ďalšie. Spolu 940 rodín – viac ako štyritisíc ľudí.

Spomeňme ešte aspoň priehradnú nádrž Starina. Dokončili ju v roku 1988 v severovýchodnej časti Zemplína. Okrem rovnomennej obce vysťahovali ešte šesť dedín. Pod hladinou ostala vlastne iba jedna – Starina (pred zatopením mala 250 obyvateľov). Ostatných päť – Daru, Ostrožnicu, Ruské, Smolník, Veľkú Poľanu a Zvalu – museli zbúrať, lebo sa ocitli v bezpečnostnom pásme nádrže, ktorá zásobuje pitnou vodou východ Slovenska.

„Z hygienických dôvodov je tam zakázaná aj poľnohospodárska činnosť,“ ozrejmoval nám pred rokmi František Kirňák, predseda Združenia presídlencov v Snine. „Nanajvýš možno pokosiť trávne porasty a nasušiť seno.“ Presídlenci sa môžu vybrať na cintoríny predkov – iba starínsky je pod vodou – ale pochovávať tam už nesmú.

 Čo priniesla strata perspektívy

Obrovský úbytok slovenských obcí v minulom storočí nevysvetlíme len výstavbou vodných nádrží.

Ani tým, že niektoré museli ustúpiť priemyselnej výstavbe. Ako napríklad obec Horné Opatovce žiarskej hlinikárni alebo Mochovce – rovnomennej jadrovej elektrárni.

Ale ani zriaďovaním vojenských obvodov, ako bola vytvorená v roku 1950 Lešť (znamenala zánik rovnomennej obce a dediny Turie pole) a o dva roky Javorina, pre ňu zanikli tri obce: Blažov, Dvorce a Ruskinovce.

Bol úbytok spôsobený predovšetkým zlučovaním obcí, v ktorých sa menšie takpovediac rozplynuli?

Za socializmu vznikala sústava strediskového osídlenia, ktoré malo vidieckym obyvateľom zabezpečiť vyšší štandard bývania i služieb. „Dedina sa mala vyrovnať mestu, také bolo vtedy politické heslo,“ približuje sociológ Ľubomír Falťan. „V dôsledku toho mnohé takzvané neperspektívne obce sa konzervovali a ďalej nerozvíjali.“

Vláda vtedajšej Slovenskej socialistickej republiky uznesením z roku 1972 určila 775 takýchto obcí. Platila v nich stavebná uzávera, dočasný zákaz alebo výrazné obmedzenie stavebnej činnosti. Úrady ju povoľovali iba v sídlach obvodného a miestneho významu, nazývaných aj strediskovými obcami. Predpokladali, že viaceré menšie obce v dôsledku toho zaniknú, lebo najmä mladší ľudia si postavia domy a začnú žiť v dedinách, ktoré mali zaručenú perspektívu.

V niektorých krajoch sa tento predpoklad potvrdil, v iných nie. Ako už dávnejšie dokázal geograf Róbert Ištok z Prešovskej univerzity, počet obcí zlučovaním sa v Prešovskom kraji znížil do roku 1989 minimálne, asi o päť percent.

Iniciatívne skupiny v malých obciach sa totiž vynašli a nevyhnutnú infraštruktúru či občiansku vybavenosť (predajňu či nový cintorín, chodníky alebo asfaltový koberec na cestu) si postavili svojpomocne v akcii Z. A prežili, zachovali si samostatnosť, aj keď sa ďalej zmenšovali a vyľudňovali.

Ale mnohé ďalšie „neperspektívne“ obce boli administratívne pričlenené k blízkym mestám. S Bratislavou takto v roku 1972 splynulo sedem okolitých dedín.

Týmto spôsobom sa však vtedy „nabaľovali“ aj oveľa menšie mestá a dokonca dediny. Napríklad v roku 1980 pričlenili k Hlohovcu obec Šulekovo. A v roku 1972 pripojili k obci Senné vo Veľkokrtíšskom okrese tri dediny: Príboj, Šuľa a Červeňany. Začalo sa o nich hovoriť a písať ako o „bývalých“.

Podobných príkladov, keď aj životaschopnú obec „degradovali“ úradným rozhodnutím na „miestnu časť“ niektorého mesta, mestečka alebo aj dediny (ibaže „strediskovej“) by sme tu mohli vymenúvať dlho. Ale po roku 1989 sa karta obrátila a mnohé administratívne pričlenené obce sa vyhlásením miestneho referenda začali odčleňovať a prinavracať si kedysi stratenú samostatnosť. Takto sa zvýšil počet obcí na Slovensku odvtedy o vyše dvesto, na súčasných 2 890.

Aspoň jeden príklad za všetky – Hrkovce v okrese Levice. V roku 1980 ich pričlenili k Šahám a v roku 1998 sa obec znovu osamostatnila.

Niekedy sa tak dialo opodstatnene a inokedy ani nie. Lebo odčlenené sídla nemali na samostatnú existenciu dostatočnú ekonomickú a ani takpovediac ľudskú silu. Najmä nie v prihraničných okresoch na severe, kde po roku 1989 zanikal priemysel a rástla nezamestnanosť.

 Umenie a chuť spájať sily

Treba chcieť sa spájať, a to je mnohým proti srsti alebo nevedia ako na to.

Ján Čurpek, starosta zlúčenej obce Vladiča

Osobitne sa zmienime o Vladiči. Vznikla zlúčením piatich malých obcí v okrese Stropkov pred 60 rokmi a nerozpadla sa ani po veľkých politicko – spoločenských zmenách.

Ako je to možné a prečo jej príklad nenasledujú iné malé dediny, napríklad tie z okolia Svidníka alebo Medzilaboriec, kde väčšinu obcí možno označiť za vymierajúce?

„Treba chcieť sa spájať, a to je mnohým proti srsti alebo nevedia ako na to,“ myslí si starosta Vladiče Ján Čurpek (zastáva funkciu už 11 rokov).

Dnes má zlúčená obec 60 obyvateľov, ale mnohí z nich platia podielové dane v mestách, kde žijú väčšinu roka (vo Vladiči len od apríla do októbra). To je podľa starostu veľký problém.

Z čoho teda žije Vladiča? Predovšetkým z turistiky. Ľudí priťahuje panenská príroda, pamätihodnosti rusínskej kultúry, miestne Dedinské múzeum, dobre fungujúci penzión.

Ale predajňu potravín tam nenájdete. Najbližšia je v Staškovciach, čo je však ako kameňom dohodiť – z Vladiče tri a z Driečnej päť kilometrov.

Podľa starostu sa zlúčená obec nerozpadla aj preto, že pričleneným dedinám ponechali ich tabule s pôvodnými názvami – znaky identity. Nielen cezpoľní, ale domáci majú čierne na bielom, že sú v Suchej či Driečnej a nielen v zlúčenej Vladiči…

Je však nad slnko jasné, že komunálna reforma, ktorej organickou súčasťou bude záchrana zanikajúcich obcí ich zlučovaním, je na Slovensku nevyhnutná. Vzorom nám môže byť susedné Rakúsko, kde takouto reformou dokázali znížiť celkový počet obcí o 42 percent.

Spôsobila zánik spišskej obce malá ľadová doba?

Ak po sebe obec nezanechá žiadnu pamiatku, začne po čase obrastať legendami. To je aj prípad zaniknutej dediny Miloj na Spiši, z ktorej sa však zachovala aspoň zrúcanina veže a zvyšky západnej steny ranogotického kostola.

 Zo zaniknutej spišskej obce Miloj sa zachovala iba veža ranogotického kostola.

Prvá písomná zmienka o „terra Miloy“ pochádza z roku 1255. Kostol sv. Stanislava sa prvýkrát spomína v historických prameňoch v roku 1402. Dedina vymrela niekedy v 16. storočí, čiže existovala možno aj tristo rokov. O príčinách jej zániku koluje niekoľko verzií. Počnúc legendou, že sa prepadla pod zem, cez vyplienenie Turkami alebo Tatármi až po smrť jej obyvateľov morovou nákazou.

Najnovšie sa špekuluje o ďalšej možnosti. V 15. storočí nastala na zemi takzvaná malá ľadová doba, výrazne sa ochladilo. S týmto objavom prišiel britský archeológ a antropológ Brian M. Fagan. Malá ľadová doba sa prejavila tuhými zimami s krutými mrazmi, letá boli studené a daždivé. V rôznych častiach Európy prepukol hladomor a ničivé epidémie. Ľudia utekali z vyššie položených obcí do dolín, usádzali sa pri riekach, kde dúfali nájsť úrodnejšiu pôdu.

Čo ak toto postihlo aj obec Miloj a Milojčania sa jej jednoducho obrátili chrbtom? Stavebný materiál z chátrajúceho kostola mal neskôr poslúžiť pri výstavbe renesančného kaštieľa v Spišskom Hrušove. Kostolnú vežu, ktorá dodnes stojí uprostred poľa niekoľko sto metrov od tejto obce, preskúmal archeológ Belo Polla pred 60 rokmi. Prišiel k záveru, že kostol postavili už niekedy v 13. storočí.

Pre turistov je jeho veža peknou dominantou krajiny. Zaslúžila by si však viac pozornosti, aby sa predišlo jej ďalšiemu chátraniu./agentury/

X X X

 Robert Fico chce znížiť počet poslancov na sto. Kto by na to doplatil a kto by jeho návrh podporil?

 Diskusia o zmene politického systému: čo navrhuje Robert Fico a aké sú reakcie?

„Pýtam sa koaličných partnerov verejne a pýtam sa partnerov v opozícii, ste pripravení štandardizovať slovenský politický systém a zvýšiť hranicu na vstup do parlamentu na sedem percent? My sme pripravení. A môžeme hovoriť o sto poslancoch Národnej rady,“ povedal tento týždeň predseda Smeru Robert Fico.

Takýto návrh by podľa šéfa Ústavu politických vied Slovenskej akadémie vied Juraja Marušiaka bol pre SNS definitívnou smrteľnou ranou a aj ďalšieho koaličného partnera Roberta Fica stranu Hlas by dostal v ďalších voľbách do zóny ohrozenia.

Na časť predstavených zmien pritom netreba ústavnú väčšinu. „Deväťdesiatku treba na zníženie počtu poslancov, ale výška volebného kvôra aj spôsob financovania politických strán sú upravené len vo volebných zákonoch, ktoré môžu upraviť jednoduchou väčšinou,“ upozorňuje poslanec SaS Ondrej Dostál.

Zabetónovať veľké strany pri moci

O zmene volebného systému bez konkrétnych detailov hovoria Smer aj Hlas od začiatku volebného obdobia opakovane. Hlas žiadal, aby vznikli volebné obvody, v ktorých by si ľudia volili svojich regionálnych zástupcov. Smer dlhodobo hovorí o zvýšení kvóra na vstup do parlamentu a zvýšení kaucie, ktorú musí strana zložiť pred tým, než sa vo voľbách môže uchádzať o hlasy voličov., aktuality.sk

X X X

 Vražda bývalého poradcu ukrajinského expremiéra Viktora Janukovyča v Madride má slovenskú stopu

 Ukrajinský právnik Andrij Portnov bol brutálne zavraždený pred školou v Madride. Polícia preveruje medzinárodné prepojenia súvisiace s jeho finančnými aktivitami.

Ukrajinského právnika a bývalého poradcu proruského prezidenta Janukovyča, Andrija Portnova, minulý týždeň brutálne zavraždili pred školou v Madride. Podľa španielskych médií riadil rozsiahle investície z Bratislavy a udržiaval kontakty s vysokopostaveným diplomatom z okolia Sergeja Lavrova.

Vyšetrovanie naznačuje, že ide o profesionálny atentát s medzinárodným pozadím. Andrija Portnova, bývalého poradcu proruského ukrajinského prezidenta Viktora Janukovyča, 21. mája 2025 zavraždili v madridskom predmestí Pozuelo de Alarcón.

Ruská stopa?

Hoci sa v posledných rokoch zdržiaval prevažne v Španielsku, podľa informácií denníka El Periódico Portnov aktívne riadil finančné operácie aj zo Slovenska. Z Bratislavy mal dohliadať na rozsiahlu sieť investícií, vrátane nehnuteľností na Severnom Cypre, neuznanej republike pod kontrolou Turecka, tiež známej ako daňový raj pre ruský kapitál.

Jeho podnikateľské aktivity mali byť prepojené s vysokopostaveným diplomatom z okolia ruského ministra zahraničných vecí Sergeja Lavrova, čo vrhá podozrenie na širší geopolitický rozmer celej kauzy. Incident sa odohral pred americkou školou, kde Portnov práve odprevadil svoje deti.

Útočník, oblečený v tmavom športovom oblečení s čiastočne zakrytou tvárou, ho prekvapil zozadu a vystrelil na neho deväťkrát, pričom niektoré strely zasiahli hlavu. Páchateľ následne ušiel pešo smerom k oblasti Casa de Campo, kde sa predpokladá, že na neho čakal komplic s vozidlom.

Polícia vylúčila útek na motorke alebo metrom a aktuálne prehľadáva okolie s pomocou helikoptér a dronov., aktuality.sk

X X X

 Polícia zlikvidovala v rámci akcie Mexiko takmer 1500 kilogramov metamfetamínu.

Polícia zlikvidovala v rámci akcie Mexiko takmer 1500 kilogramov kryštalického metamfetamínu. Hodnota tejto drogy na čiernom trhu by sa mohla pohybovať od takmer 60 miliónov až po viac ako 1,1 miliardy eur, v závislosti od spôsobu distribúcie. Prezídium Policajného zboru o tom informovalo na sociálnej sieti.

 „Zaistená látka mala koncentráciu 78 percent a obsahovala viac ako 1169 kilogramov čistého metamfetamínu, čo predstavuje 29 až 116 miliónov jednorazových dávok drogy,“ priblížila polícia.

V rámci trestného konania, ktoré prebiehalo od zaistenia drog, bolo vznesené obvinenie šiestim osobám. Dvaja občania Holandska boli právoplatne odsúdení, jeden prípad je stále vedený na súde, jeden obvinený počas konania zomrel a na dvoch, občanov Holandska a Mexika, boli vydané medzinárodné zatykače.

Polícia ozrejmila, že likvidácia prebehla za mimoriadne prísnych bezpečnostných opatrení. „Polícia touto akciou zabránila tomu, aby sa obrovské množstvo nebezpečnej drogy dostalo na čierny trh, a zároveň vysiela jasný signál, že boj proti organizovanej drogovej trestnej činnosti je naďalej jednou z priorít,“ uzavrela./agentury/

X X X

 Donald Trump rozhodne o obchode medzi U. S. Steelom a Nippon Steelom začiatkom júna

Dohoda narazila na politické prekážky ohľadom národnej bezpečnosti v USA.

KOŠICE: O osude transakcie medzi americkou spoločnosť U. S. Steel a Nippon Steel z Japonska by mal prezident Donald Trump rozhodnúť do 5. júna. Časový harmonogram sa však môže posunúť. Informovala o tom agentúra Reuters.

Hutnícke spoločnosti ešte v decembri 2023 informovali o obchode za 14,9 miliardy dolárov (13,5 miliardy eur). Nippon Steel plánoval uzavrieť dohodu o kúpe americkej hutníckej spoločnosti do konca roka 2024. Dohodu o fúzii zablokoval v januári 2025 bývalý prezident Joe Biden. Urobil tak po správe amerického Výboru pre zahraničné investície v USA (CFIUS), ktorý nedosiahol konsenzus o možných rizikách pre národnú bezpečnosť v prípade tejto dohody. Výbor skúma dôsledky zahraničných nákupov amerických podnikov na národnú bezpečnosť

Ponúkli viac investícii

Proti bol počas volebnej kampane aj súčasný americký prezident Donald Trump. Neskôr vyhlásil, že si vie predstaviť, že by Nippon Steel kúpila menšinový podiel v spoločnosti U. S. Steele. Druhou možnosťou podľa neho bolo, aby ponuka Nippon Steel za U. S. Steel vo výške 14,9 miliardy dolárov mala mať formu investície namiesto kúpy.

V marci Donald Trump nariadil Výboru pre zahraničné investície v Spojených štátoch, aby žiadosť o prehodnotil. Termín bol do 21.mája.

 „Prezident Trump nielenže vdýchol tomuto partnerstvu život tým, že mu dal druhú šancu, ale urobil ho aj skvelým,“ cituje agentúra Reuters republikánsku senátorku za Pensylvániu Kim Wardovú, ktorá je zástankyňa schválenia dohody.

„Náš zámer usilovať sa o úplné odkúpenie zostáva nezmenený,“ povedal tento týždeň podpredseda predstavenstva spoločnosti Nippon Steel Takahiro Mori, hlavný vyjednávač dohody. Je presvedčený, že dohoda posilní U. S. Steel a Spojené štáty a je „na 100 % v súlade s Trumpovou politikou“ tým, že podporuje zahraničné investície a domácu výrobu.

Nippon Steel mal podľa zdrojov agentúry Reuters ponúknuť vyššie investície do amerického U. S. Steelu, ak Trumpova administratíva schváli ponuku. Má ísť až o 14 miliárd dolárov, pričom ráta aj s investíciou novej oceliarne.

Pôvodne mala japonská hutnícka spoločnosť ponúkať 2,7 miliardy a prisľúbila, že zachová sídlo spoločnosti U. S. Steel v Pensylvánii.

 Spoločnosť U. S. Steel varovala začiatkom septembra 2024, že ak sa plánovaný predaj neuskutoční, je možné zatvorenie niektorých závodov a ohrozenie tisícok pracovných miest v USA. Zároveň naznačila, že by svoju centrálu mohla presunúť z Pennsylvánie.

Podali aj žaloby

Obchod za 14,9 miliardy dolárov (13,5 miliardy eur) ohlásili obidve hutnícke spoločnosti v závere roka 2023. Američania vlastnia aj oceliareň v Košiciach. Je to jediný závod v Európe. Japonský investor ubezpečil, že všetky záväzky skupiny U. S. Steel voči zamestnancom vrátane kolektívnych zmlúv dodrží.

 Proti prevzatiu americkej firmy Japoncami protestujú v USA od začiatku odborový zväz United Steelworkers a vplyvní politici. Po rozhodnutí bývalého prezidenta Joea Bidena spoločnosti oznámili, že podali dve žaloby proti rozhodnutiu prezidenta Joea Bidena. V jednej žiadajú súd, aby zrušil Bidenov príkaz aj proces skúmania vládnym Výborom pre zahraničné investície v USA.

Druhá žaloba je proti Cleveland-Cliffs, jej generálnemu riaditeľovi Lourencovi Goncalvesovi a prezidentovi odborov USW Davidovi McCallovi „za ich nezákonné a koordinované kroky“ zamerané na zabránenie obchodu. Cleveland-Cliffs je konkurenčnou firmou U. S. Steelu a ponúkla za americký U. S. Steel 7,3 miliardy dolárov, čo spoločnosť odmietla., aktuality.sk

X X X

Nemecký kancelár Friedrich Merz vyzval čínskeho prezidenta na podporu úsilia o prímerie na Ukrajine

 Čínsky prezident vyzval na stabilné vzťahy s Nemeckom a EÚ v telefonáte s kancelárom Merzom, ktorý apeloval na podporné kroky pre dosiahnutie mieru na Ukrajine.

Nemecký kancelár Friedrich Merz v piatok v telefonickom rozhovore vyzval čínskeho prezidenta Si Ťin-pchinga, aby podporil úsilie Západu o dosiahnutie prímeria na Ukrajine. Si zas vyzval na „stabilné a predvídateľné“ vzťahy s Nemeckom a Európskou úniou. TASR o tom informuje podľa správy agentúry AFP.

Merzov úrad uviedol, že kancelár vo svojom prvom telefonáte s čínskym prezidentom hovoril o „spoločnom úsilí Európy a EÚ o dosiahnutie rýchleho prímeria na Ukrajine“.

Vzťahy s euroblokom

Čínska agentúra Sinchua informovala, že Si vyzval na stabilné vzťahy s Berlínom aj euroblokom. „Správne nastavenie vzťahov medzi Čínou a Nemeckom, ako aj medzi Čínou a EÚ, je partnerské,“ povedal. Ďalej uviedol, že „stabilné a predvídateľné politické prostredie je dôležitou zárukou bilaterálnej spolupráce“.

Si v telefonickom rozhovore s nemeckým kancelárom poukázal na to, že medzinárodná situácia je poznačená kombináciou rýchlych zmien a chaosu.

Hospodárske spolupráce

Lídri tiež „zdôraznili význam hospodárskych vzťahov medzi Nemeckom a Čínou“, treťou a druhou najväčšou ekonomikou sveta. Obaja vyzdvihli svoju pripravenosť spolupracovať ako partneri pri prekonávaní globálnych výziev, uviedol Berlín.

Čína bola dlho kľúčovým exportným trhom pre Nemecko, no čínske spoločnosti sa v ostatnom období stali konkurentmi tradičných nemeckých priemyselných gigantov vrátane automobilového sektora, konštatuje AFP., aktuality.sk

X X X

 Odsúdia alebo oslobodia Petra Kažimíra? Súd rozhodne budúci týždeň

  Guvernér Národnej banky a exminister financií je obžalovaný z podplácania. Súdny proces sa dostal do finále aj napriek zmenám v Trestnom zákone. Advokáti tvrdia, že skutok mal byť premlčaný.

Vývoj súdneho procesu s guvernérom Národnej banky Petrom Kažimírom je naďalej napínaný. Najprv samosudca Milan Cisarik pred mesiacom prekvapivo prišiel s názorom, že skutok by sa mohol prekvalifikovať na závažnejší prečin podplácania – teda taký, pri ktorom boli poškodené záujmy EÚ. Ak by súd postupoval podľa pôvodnej obžaloby, vďaka novele Trestného zákona by bol prípad už premlčaný. Zostávalo teda nejasné, aký ďalší postup súd zvolí.

Obhajoba aj obžaloba dostali možnosť, aby sa k prekvalifikovaniu vyjadrili. Zatiaľ čo prokurátor takúto možnosť nevyužil, obhajoba sa vyjadrila v duchu svojho doterajšieho postupu – teda, že trestné stíhanie Petra Kažimíra by malo byť okamžite zastavené pre premlčanie. Obhajcovia argumentovali aj tým, že súd musí v prípade zmien zákonov postupovať podľa tej verzie legislatívy, ktorá je pre obžalovaného priaznivejšia. V Kažimírovom prípade je to tá, podľa ktorej je skutok už premlčaný.

Po prečítaní ich návrhu na okamžité zastavenie stíhania ale sudca prekvapivo pokračoval v dokazovaní. Ani jedna z procesných strán nechcela dokazovanie doplniť, a preto sudca už len prečítal listiny, z ktorých vyplynulo, že Kažimír zatiaľ nebol nikdy trestaný a ani nemá žiadne evidované priestupky. Sudca Cisarik tak vyhlásil dokazovanie za ukončené a vyzval obe strany na prednes záverečných rečí.

Počas súdneho procesu pritom nastala netradičná situácia: záverečné reči sa prednášali na dvakrát. Pri prvom pokuse totiž sudca Cisarik záverečnú reč obhajoby prerušil a prípad vrátil späť, pretože sa musel vysporiadať s novými skutočnosťami. Vyplynuli z podanej námietky zaujatosti zo strany obhajoby.

Jej podstatou bol nový fakt, že jeden z advokátov obhajoby Ondrej Mularčík začal zastupovať manželku sudcu Cisarika v ich rozvodom konaní. Sudca však zaujatosť nepociťoval a za pravdu mu dal aj Najvyšší súd.

Okrem toho obhajoba podala aj návrh na preskúmanie postupu sudcu – ani v tomto prípade obhajcovia Petra Kažimíra neuspeli., aktuality.sk

X X X

 Vyhláška k liekovej politike nebude platiť, kým nenájdeme odbornú zhodu, zdôraznil minister Šaško

Nová lieková politika sa bude diskutovať s odborníkmi. Podľa Šaška cieľom je odstrániť nedostatky v systéme a zaistiť, aby lieky boli dostupné všetkým, ktorí ich potrebujú.

O návrhu vyhlášky k liekovej politike sa bude diskutovať na odbornej úrovni. Do momentu, kým sa nenájde odborná zhoda a udržateľné riešenie, vyhláška do platnosti nevstúpi. Na piatkovej tlačovej konferencii to uviedol minister zdravotníctva Kamil Šaško (Hlas-SD). Zdôraznil, že jeho cieľom je, aby malo čo najviac pacientov prístup k liekom, ktoré potrebujú za férových a jasných podmienok.

Minister podotkol, že v rámci skráteného medzirezortného pripomienkového konania prišlo k vyhláške viacero podnetov, ktorým sa dôsledne venuje. Návrh vyhlášky je podľa jeho slov otvorením citlivej témy, ktorá bude pokračovať na odbornej úrovni. „Pacientske organizácie, stavovské organizácie, ale aj lekári budú prizvaní do momentu, kým nenájdeme udržateľné riešenie, aby sme tu doslova nesplachovali stámilióny eur niekde, kde to necíti slovenský pacient. (…) Dovtedy žiadna zmena platná nie je,“ vyhlásil Šaško.

Poukázal na to, že Slovensko míňa obrovské množstvo financií, nad hranu rozpočtu, no pacient to necíti. Do veľkej miery to podľa jeho slov súvisí so zmenami, platnými od roku 2022. „Upozornil na to Najvyšší kontrolný úrad SR. Nastalo neverejné uzatváranie zmlúv, ktoré spôsobilo, že stámilióny eur sa niekde strácajú a nespĺňajú očakávania pacientov a nesmerujú za nimi,“ ozrejmil minister. Ako uviedol, nastavenie transparentných pravidiel v oblasti liekovej politiky je preto pre neho absolútna priorita.

Ubezpečil, že rezort s odborníkmi nájde riešenie, ktoré prinesie spravodlivý systém. „Aby konečne čo najviac pacientov za férových a jasných podmienok malo prístupné tie lieky, ktoré skutočne potrebujú. Preto chcem na záver všetkých ubezpečiť a upokojiť, nikto sa nemusí báť, že by bol pozastavený vstup nových liekov alebo, že by už tá liečba, ktorá už dnes prebieha, by sa v nejakom momente skončila,“ povedal minister. Akékoľvek strašenie ľudí v tejto súvislosti považuje za hru s emóciami pacientov. Šaško zároveň avizoval, že v pondelok (26. 5.) predstaví konkrétne kroky v rámci pripravovanej novej liekovej politiky.

Ministerstvo zdravotníctva navrhuje od júna zmenu podmienok vstupu nových liekov do systému úhrad z verejného zdravotného poistenia. Rezort poukázal na to, že pri súčasných pravidlách by financie na lieky v tomto roku nepostačovali. Návrh kritizuje opozícia i odborné a pacientske spoločnosti. Varujú, že zhorší alebo znemožní prístup slovenských pacientov k liekom., aktuality.sk

X X X

  Kosovo odmieta tlak EÚ, premiér Albin Kurti žiada koniec sankcií

 Kosovský premiér Albin Kurti odmietol výzvy EÚ na deeskaláciu napätia na severe krajiny a žiada úplné zrušenie sankcií, ktoré boli na Kosovo uvalené pre kroky voči Srbom.

Kosovský premiér Albin Kurti odmietol v piatok výzvu Európskej únie na „deeskaláciu“ napätia na severe krajiny obývanom Srbmi. Zároveň trval na tom, aby Únia v plnej miere zrušila sankcie, ktoré na Kosovo uvalila pre jeho kroky v regióne. TASR o tom informuje podľa správy agentúry AFP.

Európska únia zaviedla sankcie pre Kosovo v roku 2023. Došlo k tomu po tom, čo Kurti prijal opatrenia proti subjektom podporovaným Srbmi v Kosove, ktoré vyhlásilo nezávislosť od Srbska v roku 2008.

Sankcie a výzvy Únie

Šéfka európskej diplomacie Kaja Kallasová novinárom vo štvrtok povedala, že EÚ je pripravená zrušiť sankcie, no zároveň žiadala deeskaláciu situácie na severe Kosova. Kallasová sa k záležitosti vyjadrila v úvode svojej dvojdňovej návštevy Kosova pred stretnutím s Kurtim.

Kosovský premiér na stretnutí šéfke európskej diplomacie následne povedal, že sankcie EÚ sa „musia úplne zrušiť“, ozrejmil úrad premiéra v piatkovom vyhlásení.

Konflikt so Srbskom

Rozhovory o normalizácii vzťahov so Srbskom, ktoré by zároveň posilnili vzťahy Kosova s Európskou úniou, stroskotali v marci 2023, keď Kurtiho kroky zvýšili napätie medzi Prištinou a Belehradom. Premiér pristúpil k zrušeniu srbských inštitúcií v Kosove, zatvoril úrady podporované Belehradom a zakázal srbskú menu a poznávacie značky, pripomína AFP.

Keď Kurti odmietol ustúpiť, EÚ pristúpila k opatreniam, ktoré nazvala „dočasné a vratné“. Patrilo medzi ne napríklad pozastavenie rámcovej dohody o posilnení väzieb medzi Kosovom a EÚ a zmrazenie financovania či niektorých investičných iniciatív podporovaných Úniou. Kurti povedal Kallasovej, že Kosovo si zaslúži štatút kandidátskej krajiny EÚ ako „najvyspelejšia demokracia na západnom Balkáne“, uvádza sa v jeho vyhlásení. Kallasová povedala, že „osobne presviedčala členské štáty o potrebe zrušiť opatrenia týkajúce sa Kosova… ale eskalácia na severe tomu (nepomáha)“.

Proces zrušenia sankcií

Úrady EÚ pre zahraničné veci sa v apríli rozhodli postupne zrušiť sankcie po tom, ako sa v Kosove uskutočnili pokojné parlamentné voľby. Európska únia však zdôraznila, že tento proces je postupný a podmieňuje ho pokrok smerom k deeskalácii.

Kosovo viedlo koncom 90. rokov 20. storočia vojnu so Srbskom, ktorá si vyžiadala zásah NATO. V dôsledku toho sa v roku 1999 Belehrad stiahol z tejto odštiepeneckej provincie. Srbsko však nikdy neuznalo vyhlásenie nezávislosti Kosova, ku ktorému došlo v roku 2008., aktuality.sk

X X X

 Mária Bieliková z KInITu: Získali sme zásadný projekt. Bude tu AI centrum európskej úrovne 

Slovenský výskum umelej inteligencie získal významnú európsku podporu.

Kempelenov inštitút inteligentných technológií (KInIT) uspel vo výzve programu Horizon Europe a získal rozsiahly grant na rozvoj centra excelentnosti pre umelú inteligenciu. Projekt lorAI, s financovaním presahujúcim bežné európske granty až desaťnásobne, sa tak zaraďuje medzi kľúčové investície do slovenského vedeckého priestoru v nasledujúcich šiestich rokoch. Tento úspech prichádza v čase, keď sa umelá inteligencia stáva rozhodujúcim faktorom nielen technologického, ale aj spoločenského a ekonomického napredovania.

Tematicky sa lorAI sústredí na výskum umelej inteligencie s obmedzenými zdrojmi, čo zahŕňa napríklad nedostatok dát či výpočtovej kapacity. Pre Slovensko, ako menšiu krajinu so špecifickým jazykovým prostredím, predstavuje táto oblasť strategický smer s potenciálom pre vývoj relevantných aplikácií, ako napríklad vlastného slovenského jazykového modelu.

O cieľoch tohto projektu, očakávaných prínosoch a výzvach sme diskutovali s riaditeľkou KInIT-u a expertkou na umelú inteligenciu, profesorkou Máriou Bielikovou.

X Aký projekt aktuálne spúšťate?

Cieľom projektu lorAI je rozvoj nášho inštitútu ako centra excelencie, ktoré prepája akademický, podnikateľský, neziskový a aj verejný sektor v oblasti umelej inteligencie. Ak sa to podarí, vznikne tu inštitút s dosahom podobným, ako majú naši zahraniční partneri. Môžeme očakávať silnejšiu akademickú obec a konkurencieschopnejší biznis v AI, špeciálne pri aplikáciách umelej inteligencie, ktoré zápasia s nedostatkom dát na trénovanie alebo s nedostatkom výpočtových kapacít. Oboje je pre Slovensko dôležitou témou – napríklad pre slovenčinu, ktorá je jazykom s málo zdrojmi.

X Poďme sa na projekt pozrieť podrobnejšie. Čo KInIT získal a prečo je pre vás a Slovensko dôležitý?

Sme na začiatku projektu v schéme Horizon Europe. Je to najprestížnejšia európska schéma grantov určená pre výskum a inovácie. Je orientovaná nielen na excelentný výskum, ale aj na transfer poznatkov, teda na celý výskumno-vývojový inovačný ekosystém. Spravidla sú v projektoch Horizon Europe zapojené výskumné organizácie aj firmy.

X Aký typ projektu ste získali?

Európska komisia má už niekoľko rokov schému, v rámci ktorej každé dva roky vypisuje výzvu na vybudovanie alebo rozvoj centier excelentnosti v rôznych oblastiach. A my sme získali práve takýto projekt. Ten je svojou veľkosťou pre KInIT ako koordinátora projektu približne desaťnásobný, teda o rád väčší, ako štandardné európske projekty.

Predmetom tohto projektu je práve Kempelenov inštitút, konkrétne jeho rozvíjanie a škálovanie. Nejdeme budovať nové centrum, ale rozvíjať toto existujúce.

KInIT sa vlastne nemení a tento nový projekt je zameraný na jeho rozvoj.

KInIT sa reálne zmení, lebo bude väčší, vyspelejší, viac prepojený s ďalšími inštitúciami doma aj v zahraničí. Projekt lorAI (Low Resource Artificial Intelligence) – umelá inteligencia s obmedzenými zdrojmi – je určený na rozvoj KInITu. Na najbližších šesť rokov je KInIT „stelesnený” týmto projektom. Je to investícia do jeho rozvoja.

Ide o jednu z mála schém poskytujúcich prostriedky na skutočný rozvoj inštitúcie. Výskumný komponent (Low Resource AI) tvorí len 10 % projektu. Súčasťou sú traja zahraniční partneri – špičkové výskumné organizácie z Nemecka, Írska a Grécka, ktoré budú pomáhať svojimi skúsenosťami v rozvoji talentu, schopnostiach získavať granty a v budovaní ekosystému na úrovni inštitútu, Slovenska i Európy, v oblasti umelej inteligencie. Je dôležité, aby táto oblasť bola silnou témou pre región a krajinu.

Téma výskumu v projekte lorAI je mimoriadne dôležitá, lebo je nástrojom na zvýšenie konkurencieschopnosti nielen KInITu, ale celého Slovenska. Veríme, že vďaka projektu vybudujeme procesy a schopnosti byť vzorovým modelom a tak pomôcť univerzitám pri získavaní projektov či prepájaní s podnikateľským sektorom, čo je podstata KInITu – prinášať vedu do biznisu. Už napríklad začíname iniciatívu slovenského veľkého jazykového modelu, ktorého časť bude aj vďaka tomuto projektu a podpore zo súkromného sektora voľne dostupná.

X  Začína projekt lorAI už teraz?

Náš projekt začal 1. marca tohto roku. Má dve časti – jednu financovanú Európskou výskumnou agentúrou v rámci Horizon Europe a druhou financovanou slovenskou vládou. Zároveň do projektu priamo významne prispievajú firmy, primárne Eset a tiež Innovatrics.

Súčasťou návrhu projektu bol aj záväzok slovenskej vlády prispieť minimálne rovnakou čiastkou ako Komisia. Je dôležité, aby sa štát spolupodieľal na rozvoji centra excelentnosti, aby mohla byť zabezpečená jeho udržateľnosť. Každá časť projektu má trochu iné zameranie, ale spolu predstavujú jeden projekt.

Slovenská časť sa zameriava na rozvoj technickej a ľudskej infraštruktúry – výpočtovej, služieb, procesného zabezpečenia, rozvoj talentu. Európska časť sa zameriava na rozvoj centra excelencie so silným zapojením zahraničných partnerov. Napríklad máme naplánované mobility. Kto nastúpi do KInITu, bude môcť získať skúsenosti u našich zahraničných partnerov. To by mohlo prilákať ľudí aj zo zahraničia, lebo všetci traja partneri v projekte sú veľmi zaujímaví.

X Neobávate sa možných komplikácií pri realizácii slovenskej časti projektu?

Problémy môžu nastať vždy. Ministerstvo školstva vníma dôležitosť projektu pre Slovensko a aj pre samotné vzdelávanie aj školstvo. Veci, ktoré robíme v AI, a ktoré budeme môcť vďaka projektu robiť vo väčšej miere, bude možné využiť pri vzdelávaní. Napríklad veľké jazykové modely pre slovenčinu.

 Slovensko na tom nemá čo stratiť. Financie na túto grantovú schému boli už vopred vyčlenené v Programe Slovensko. A keďže sme jediná organizácia zo Slovenska, ktorá v tejto výzve projekt získala, nemali by byť žiadne prekážky. V súčasnosti finalizujeme prípravu slovenskej časti projektu tak, aby spĺňala požiadavky Programu Slovensko.

X Budú sa naďalej realizovať aj iné aktivity KInITu – ďalšie výskumné projekty a špeciálne výskumy k dezinformáciám?

Určite. Neznamená to, že prestaneme s ostatnými aktivitami. Výskumný komponent je 10 % projektu, čo je finančne dosť – 1,4 milióna zo 14-miliónového projektu. Stále sa snažíme získavať aj ďalšie projekty. Sme na pár rokov v situácii, keď si môžeme dovoliť základný výskum vo viacerých témach.

Stále však potrebujeme podporu súkromného sektora alebo štátu, lebo réžia žiadneho projektu nestačí na fungovanie inštitútu. To bude ťažký oriešok. Máme v projekte dosť peňazí, ale sú viazané. Ak mám financie na mzdy a 20 % réžiu, no skutočná réžia je 65 %, tak čím viac projektov, tým viac ďalších peňazí musíme získať z iných zdrojov.

 Podobné projekty sa ale nerobia len pre financovanie, ale aj ďalšie aspekty.

Pre financovanie nerobíme žiadne projekty. Tento projekt je o vytvorení udržateľných služieb a výskumu. Náš grécky partner CERTH má najviac Horizon Europe projektov na hlavu výskumníka v Európe, najmä vďaka svojej jedinečnej expertíze. To isté platí pre nás a tému dezinformácií, ktorú chápeme širšie ako hodnotenie kvality informácií a práce s textom. Už dnes nás mnohí chcú do projektov pre našu expertízu. Musíme ju rozvíjať. A aj v ďalších oblastiach, či už spojených so spracovaním jazyka alebo optimalizácie spotreby energie a ďalším environmentálnym témam, ktorým sa venujeme.

Pripravujeme ďalšie Horizon Europe projekty, pracujeme na projektoch veľkým potenciálom. Tým je napríklad auditovanie sociálnych médií.

Ide o to, aby sa inštitút vypracoval a po šiestich rokoch projektu bol udržateľný. Nie je to krátky šprint. Budujeme centrum excelencie tak, aby sme po skončení projektu nemuseli prepustiť tri štvrtiny ľudí. Súčasťou projektu sú aj stratégie na prepájanie akadémie a podnikateľského sektora. Je tu potenciál aj o príspevok vláde odbornými názormi.

X Je súčasťou aktuálneho projektu aj možnosť podávať nové žiadosti o grant v rámci „Horizontov” a minúť časť zdrojov na ich prípravu?

Áno, určite.

 X Vráťme sa k vašej réžii.

Aj keby sme mali všetkých ľudí zaplatených z projektov, réžia projektov nestačí na prevádzkové náklady. Univerzity a SAV majú inštitucionálne financovanie, preto majú inú situáciu, aj keď financií v tomto sektore by malo byť viac. Ak je do grantu zapojená firma, spravidla rozvíja svoj produkt, takže grant pridá do svojho biznis modelu a získa priamo zdroje na rozvoj produktu.

Nezávislé výskumné inštitúty produkujú vo veľkej miere ako svoju hlavnú činnosť výsledky pre spoločnosť, a preto tiež potrebujú inštitucionálnu podporu. V zahraničí je to často kombinácia súkromného sektora a štátu. My trvalú podporu od štátu zatiaľ nemáme. Tento projekt je však významným začiatkom.

Verím, že sa podarí dosiahnuť, aby si štát uvedomil potrebu nezávislých výskumných inštitútov. Keď nás podporujú partneri zo súkromného sektora, je to najmä preto, že veria v dôležitosť nášho poslania. Prepájanie akademického a podnikateľského prostredia vyžaduje zmenu myslenia a práve inštitúty ako KInIT dokážu postrehnúť potreby lokálneho ekosystému a pretaviť ich do funkčných spoluprác.

V Nemecku je vyše sto takýchto inštitútov. Najväčšiu pridanú hodnotu majú, keď na základný výskum prispeje štát a súkromný sektor sa podieľa najmä na aplikovanom výskume a transfere poznatkov.

X Máte odhad, ako by mohol KInIT narásť vďaka tomuto projektu?

Teraz je v KInITe okolo 70 zamestnancov plus cca 30 stážistov a doktorandov. Tento takmer trojnásobný nárast od vzniku projektu bol možný najmä vďaka podpore inovatívnych firiem, špeciálne členov záujmového združenia KInIT – Eset, Tatra banka, Innovatric, Seesame a Softec. Ďalší nárast v rámci projektu odhadujeme zo 70 na približne 110 ľudí. Závisí to od situácie a synergického efektu.

Ak štát príde so zaujímavými iniciatívami, priestor na rast bude väčší. Projekt nám umožní, aby sme sa mohli sústrediť na rast, nastavovanie a zlepšovanie procesov aj v kontexte rastu.

X Má byť nárast zo sedemdesiat na stodesať ľudí prípravou na ďalší, systematickejší rast?

Možno. Cieľom nie je samotný rast, ale dosah – pomôcť akadémii aj podnikateľskému sektoru a byť spojivkom medzi nimi. Akadémia je konzervatívna, ako veľká tanková loď – ťažko mení smer, ale búrku prežije. To je dobre. Inštitút ako KInIT musí pripomínať skôr flexibilnú plachetnicu prepájajúcu rôzne mentality.

Inštitút Alana Turinga v Británii (organizácia s podobným poslaním, podporovaná vládou, založilo ju pôvodne 5 univerzít) považuje za jeden z najsilnejších nástrojov tzv. „secondments“ – stáže ľudí z rôznych prostredí akademického aj podnikateľského sektora a zahraničia organizované inštitútom. Zabezpečujú tak cirkuláciu a miešanie mentalít, čo univerzita ani podnikateľský sektor spravidla sama nedokážu.

Ak by sa to podarilo na Slovensku, KInIT nemusí byť extrémne veľký. Stačí veľký ekosystém okolo. My musíme byť dosť veľkí na pokrytie našej oblasti – umelej inteligencie a ideálne pomôcť rastu podobných inštitútov v iných oblastiach – aj podľa potenciálu súkromného sektora.

V projekte lorAI máme troch zahraničných partnerov, každý je špecifický a príkladom pre budovanie takéhoto typu inštitútu.

.X A čo slovenské univerzity?

Slovenské univerzity projekt lorAI, a teda vznik centra excelencie pre výskum umelej inteligencie, podporili. Veľmi si vážim, že nám vo fáze prípravy návrhu projektu poskytli „Letter of Support“ (podporný list, pozn. red.). Z mnohých našich aktivít budú profitovať. Je tu príležitosť v rámci projektu aj prepájať ľudí – môžu prísť na stáž k nám alebo k našim partnerom.

Vráťme sa ešte k Horizon Europe. Slovensko v rámci úspešnosti pri ňom údajne dosť zaostáva.

Slovensko získalo doteraz z tejto schémy štyrikrát menej finančných prostriedkov ako Česko. Porovnanie s ďalšími krajinami ukáže ešte väčšie rozdiely, aj pri prepočte na počet obyvateľov.

Aj napriek tomu tu máme viacero takýchto projektov a viaceré úspešné inštitúcie, čo je dobrý základ. Zlepšiť sa dá pomerne rýchlo. Vyžaduje to ľudí, tréning a samozrejme dobré nápady.

Jedným z výsledkov projektu by mohol byť podľa Márie Bielikovej aj vznik slovenského jazykového modelu.Zdroj: Marek Orihel

Slovenský jazykový model

X Môžete povedať viac o veľkosti a dôležitosti témy vývoja efektívnych prístupov pre umelú inteligenciu s obmedzenými zdrojmi?

Dnes sme svedkami explózie AI vďaka dostatočnej výpočtovej kapacite pre neurónové siete. Začalo to najmä spracovaním obrazu. Posledných 5-6 rokov je zásadným prístupom škálovanie – čím väčší model, tým viac nových schopností. Sami vidíme, čo už dnes dokážu četovacie nástroje.

Po tom, ako začali modely rásť, sa veľmi rýchlo vedecká komunita začala zamýšľať, ako dosiahnuť dobré výsledky, aj keď máme málo dátových zdrojov – málo dát na trénovanie alebo málo označkovaných dát. Tretia dimenzia je nedostatok výpočtovej kapacity – nejde len o peniaze, ale aj obmedzenia zariadení, kde potrebujeme efektívne algoritmy a tiež šetrenie našej planéty.

Tvorba jazykových modelov pre spracovanie informácií v slovenčine je pekný príklad AI s obmedzenými zdrojmi.

Ale dá sa to aplikovať aj inde.

Pre Slovensko je to dôležité nielen kvôli slovenčine. Ak metódy trénovania modelov s obmedzenými zdrojmi prenesieme do iných odvetví, naše firmy môžu byť konkurencieschopnejšie. Nemáme tu veľké výpočtové kapacity ani veľké základové (angl. foundation) modely. Európa v tom zaostáva.

Dnes však už existuje veľa otvorených modelov dostupných pre každého, kto má potrebnú expertízu a aspoň nejaké výpočtové zdroje. Dá sa „naskočiť“ a pomerne rýchlo sa dostať tam, kde sa predtým dostalo len pár firiem na svete. Je tu veľa otvorených výskumných tém.

X  Aký príklad možno povedať pre slovenčinu?

Nevieme presne, čo sa deje v neurónovej sieti. Pri obrázkoch vieme do určitej miery rozlíšiť, čo sa deje na ktorej vrstve. Ak by sme vedeli, ktorá časť neurónky zodpovedá za určitý jazyk, napríklad slovenčinu, mohli by sme sa pri trénovaní sústrediť len na tú – a tak veľmi pravdepodobne dosiahli aj s málo dátami veľmi slušné výsledky.

Slovenčina je v trénovaní súčasných modelov zapojená len okrajovo. Napríklad model Whisper vytvorený OpenAI (speech-to-text) sa trénoval na milióne hodín, z toho 440-tisíc hodín angličtiny. Slovenčiny bolo len 239 hodín.

X Dal by sa pri tejto tréningovej vzorke model natrénovať lepšie?

Ak zistíme, ako s 239 hodinami vieme natrénovať model 10-krát lepšie, bude to veľká vec. Toto je výskumná téma.

Sú aj aplikované veci, napríklad benchmark pre slovenčinu, ktorý chýba. Stále vychádzajú nové modely a nevieme, ako dobre vedia po slovensky.

X Je váš výskum len o tom, čo budete robiť s jazykovými modelmi či textom, alebo aj o niečom inom?

V Kempelenovom inštitúte máme dve hlavné témy: práca s informáciami, najmä textovými a prediktívne modelovanie, optimalizácia v doméne životného prostredia, špeciálne v energetike. A tiež máme v KInITe aj silný tím pre etiku a regulácie umelej inteligencie, ktorý je prepojený so všetkými AI témami.

Projekt lorAI je nastavený tak, že „low resource“ sa môže týkať akéhokoľvek aspektu systémov umelej inteligencie, téma je široká. Verím, že sa aj náš výskum bude meniť a prispôsobovať tomu, čo sa deje vo svete a je dôležité.

Tento rok sa v AI veľa hovorí o „agentoch“. Druhým prúdom je špecializácia. Máme generatívnu AI, mnohí si mysleli, že sme blízko všeobecnej umelej inteligencie a modely budú vedieť riešiť všeobecné problémy. V skutočnosti sa firmy snažia veľké jazykové modely urobiť dobrými a spoľahlivými v špecifických oblastiach.

X Nie je projekt skôr o optimalizácii jazykových modelov pre vyššiu efektivitu, než o hľadaní úplne iných, menej dátovo náročných ciest?

Nemusia to byť len jazykové modely, skôr modely vo všeobecnosti – multilinguálne aj multimodálne. Nejde len o ľahké a rýchle natrénovanie, ale aj o lepšie vykonávanie konkrétnej úlohy, v konkrétnom kontexte – napríklad v prostredí banky. Často je viac dimenzií a nemusíme optimalizovať všetky. Po počiatočnej eufórii z generatívnej umelej inteligencie, je dôležitejšie vedieť s pomocou AI riešiť reálne problémy, napríklad v zdravotníctve.

Kto si dnes dovolí pustiť externé AI do zdravotných záznamov? Kvôli bezpečnosti, halucináciám, nerozumie po slovensky. Ak mám jazyk s obmedzenými zdrojmi, okrem toho, aby rozumel všeobecnému jazyku, musí dobre fungovať v odbornej oblasti.

Všeobecný model v banke nemusí vedieť, čo je hypotéka. Je veľa oblastí, ktoré majú málo dát, treba vymyslieť, ako to urobiť, aby model dobre pracoval aj so zdravotnými záznamami, vo vzdelávaní a podobne.

ilustračná snímkaZdroj: istock

X Bude konkrétnym výstupom projektu lorAI nový model alebo nový postup na zefektívnenie existujúcich modelov?

Môže byť viacero výstupov. Snažíme sa mať niekoľko modelov – rôzne všeobecné, na rôzne účely. A vedieť ich dotrénovať na rôzne úlohy a aby používali rôzne slovníky – aby vo výstupoch používali reč typickú v konkrétnych doménach, akou je napríklad finančníctvo.

X Vyplynie z toho, že KInIT vytvorí pre Slovákov vlastný jazykový model?

V podstate áno. Ale nebude to jeden a nebudeme ich vytvárať od nuly, ale budeme budovať na už existujúcich modeloch, ktoré dotrénujeme pre slovenčinu. Chceme, aby vytvorené modely boli na určitej úrovni dostupné pre všetkých. Tu je dôležitá podpora aj súkromného sektora. Nie je to lacné, bude však treba aj dáta a ľudí. Prepojenie KInITu a ďalších akademických pracovísk je v tomto na Slovensku kľúčové.

Pre firmy môže byť vytvorenie jazykových modelov pre Slovensko aktivita spoločenskej zodpovednosti. Následne si každá firma môže modely prispôsobovať interne. KInIT alebo ktokoľvek z akademického sektora bude s nimi spolupracovať a pomôže s dátami, ktoré nemôžu zverejniť, a s ich use-casmi (scenármi použitia, pozn. red.).

 Budúcnosť Európy

X Stratí Európa relevanciu v AI? Prispejú podobné kroky k dobiehaniu USA a Číny, alebo zostaneme pozadu?

Ťažko predpovedať. Európa má šancu, má „mozgy“. Čína ukázala, že sa to dá, ak je snaha získať talenty späť. Musí to ísť zhora aj zdola. Aktivity zdola na úrovni jednotlivých organizácií či dokonca jednotlivcov sú veľmi dôležité. Bez nich žiadna inovácia nemôže fungovať. Aj preto vznikol KInIT. Avšak bez dobrých krokov „zhora“, z úrovne vlád jednotlivých členských štátov a aj Európskej komisie, sa nedá škálovať a ani posunúť ďalej rýchlosťou, ktorú by sme potrebovali.

Európa má veľa krajín, čo je výhoda s ohľadom na rôznorodosť, ktorá často produkuje silné nové veci, ale aj nevýhoda práve kvôli tejto rôznorodosti a potreby dohody. Ak však príde silná iniciatíva zhora, nájdeme synergie, tak Európa má silnú šancu byť svetovým hráčom v AI.

KInIT vznikol, aby sme boli pripravení na dobré kroky zhora a vedeli šíriť zmenu. Ľudí na Slovensku zatiaľ máme, aj keď situácia sa rýchlo zhoršuje. Rozvoj talentu je aj v projekte lorAI kľúčový. Snažíme sa do KInITu získať ľudí zo zahraničia, nie z našich univerzít, lebo potrebujeme tu doma silných partnerov.

X Je tento projekt malým ekvivalentom čínskej snahy získavať talenty, ktorý by potreboval väčšie škálovanie?

Áno, ale naozaj potrebujeme väčšiu škálu a viac koordinácie. Súčasný spôsob fungovania prestížnych grantových schém ako je Horizon Europe nepostačí ako na ceste ku konkurencieschopnosti Európy – tieto projekty majú 10 % úspešnosť, hoci možno aj 50-60 % projektov je dobrých, teda prejde nad hranicu pre pečiatku excelencie. A na kvalitný návrh projektu len v KInITe venujeme 500 až 600 hodín. Keby sme len polovicu tohto úsilia v Európe využili na reálne veci…

Ale to je čiastočne aj problém demokracie – rovnaké príležitosti pre všetkých. Keď inde hrajú s inými pravidlami, ťažko sa súperí. Otázka je, či chceme súperiť. Niekde musíme. Ale spolupráca prináša omnoho viac výsledkov ako súťaž, najmä v dlhodobom horizonte.

Hlavne by sme mali byť v Európe menej závislí v kritickej infraštruktúre, ktorou je dnes už aj výpočtová infraštruktúra a všetky služby digitalizácie. Globalizácia bola dobrým obdobím, ale to sa mení. Taktiež, pre dobrý život nemusíme byť prví v AI.

X Môžete rozvinúť tému auditovania sociálnych médií? Aká je to oblasť a aký je cieľ vášho výskumu?

Je tam veľa výskumných problémov, je to zaujímavá aj aplikačná téma. Auditovanie sociálnych médií je ukážka prepojenia základného výskumu s niečím užitočným pre spoločnosť. Cieľom je robiť efektívne štúdie na sociálnych sieťach na zistenie rôznych fenoménov fungovania odporúčacieho algoritmu. Napríklad ako nás odporúčací algoritmus ovplyvňuje, či posúva názory naše názory viac jedným smerom.

V priestore sociálnych médií nemôžeme robiť štúdie tak, ako sa zvyknú robiť agentúrami pre výskum verejnej mienky. V KInITe vytvárame softvérovú platformu, ktorá umožní vykonávať štúdie priamo v prostredí sociálnych médií, cez botov – umelých agentov – na sociálnej sieti. Je to krehká téma. Získavanie dát je náročné.

TIP na podcast: Umelá inteligencia novinárov nenahradí. Tí dôveryhodní sa stanú ešte dôležitejšími

Má to výskumné aj etické otázky.

Výskumných otázok je naozaj veľa, napríklad ako modelovať bota reprezentujúceho populáciu pre dôveryhodné výsledky, ako automatizovane nastavovať scenáre, vyhodnocovať dáta. A etické otázky – tých je tiež dosť, napríklad aj to, ako pri realizácii štúdie neovplyvniť odporúčanie pre ostatných používateľov. Táto téma je veľká príležitosť aj s biznisovým potenciálom, napríklad v marketingu. Ale stále je veľa nevyriešených otázok základného výskumu.

X Výsledkom bude maximálne prototyp či aj reálna služba?

Či sa nám podarí produkčná platforma, neviem, to ani nie je hlavný cieľ. Robíme výskum. A už teraz realizujeme v obmedzenej miere zaujímavé štúdie fungovania sociálnych sietí. Verím však, že by sa potom mohol podariť transfer do komerčného prostredia – aby sa toho chytila firma a vybudovala produkt. Téma je spoločensky zaujímavá a má veľa výziev použiteľných aj v iných aplikáciách AI.

Prof. Ing. Mária Bieliková, PhD. je medzinárodne uznávaná informatička a popredná odborníčka v oblasti umelej inteligencie. Predmetom jej vedeckého záujmu je výskum zameraný na interakciu človeka s počítačom, modelovanie používateľov a personalizáciu v rôznych doménach. 

 V rokoch 2015 až 2019 bola dekankou Fakulty informatiky a informačných technológií Slovenskej technickej univerzity v Bratislave. V roku 2020 založila a dodnes riadi Kempelenov inštitút inteligentných technológií (KInIT), ktorý sa zaoberá základným i aplikovaným technologickým výskumom a prepája akademický svet so svetom priemyslu. Podieľa sa aj na činnosti európskeho inovačného hubu Hopero. 

 Je predsedníčkou Stálej komisie pre etiku a reguláciu umelej inteligencie, ktorú zriadilo ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie. Bola členkou správnej rady Spoločného výskumného centra Európskej komisie a členkou expertnej skupiny na vysokej úrovni pre umelú inteligenciu zriadenú Európskou komisiou., aktuality.sk

X X X

 Hamšík vyriešil problémy s akadémiou. Stáva sa trénerom a akcionárom Dukly Banská Bystrica

Bývalý slovenský futbalový reprezentant Marek Hamšík vstupuje ako menšinový akcionár do MFK Dukla Banská Bystrica.

Asistent trénera Francesca Calzonu v národnom tíme o tom na piatkovej tlačovej konferencii v meste pod Urpínom. Hamsik Academy už nebude pod touto značkou účinkovať v mládežníckych súťažiach, ani v doraste a ani v kategórii žiakov, dievčat, mužov či žien.

„Debaty o mojom vstupe do MFK Dukla trvali vyše roka. Napokon sme spolu so všetkými dospeli, že je to najlepšie rozhodnutie. Budeme mať neskutočné množstvo detí pod jednou hlavičkou a môžeme konkurovať ostatným klubom na Slovensku. Týmto spojením chceme vytvoriť silný klub v meste. Termíny Slovenského futbalového zväzu sme už prešvihli a neumožňujú nám oficiálnu fúziu, avšak všetky deti z Hamsik Academy budú prijaté do MFK Dukla,“ vyhlásil Hamšík, ktorý vstupuje do futbalovej Dukly aj ako tréner žiakov U15, kde hrá jeho syn.

„Mám záujem trénovať v budúcnosti aj A-mužstvo, chcem sa venovať trénerstvu a najmä tu v rodnom meste. Teraz chcem odovzdať svoje skúsenosti mládežníkom vo veku mojich synov. Čo sa týka mládeže, nešlo mi o to, aby sa to nazvalo po mojom mene, o to mi nikdy nešlo. Ide mi o futbal a mládež, preto som budoval v posledných rokoch infraštruktúru v mestskej časti Rudlová. Tak, aby deti mali kde vyrastať, teda na kvalitných ihriskách s kvalitnými a ľudskými trénermi. Verím, že čo najviac mládežníkov a hráčov prejde teraz do Dukly.“

Na piatkovej tlačovej konferencii akcionári nateraz nechceli prezradiť podiel v akciovej spoločnosti MFK Dukla. Hamšík má byť tretím jej akcionárom, doposiaľ vlastnil 90 percent akcií Peter Krnáč a desať percent ŠK Kremnička s. r. o.

„Vstup Mareka Hamšíka do klubu ako akcionára spoločnosti je najrozumnejším riešením. Mal som v hlave spojiť obe naše akadémie a vytvoriť silný klub. Je pre mňa veľká radosť, že sa to podarilo. Marek sa stal akcionárom klubu, pôsobiť bude v žiackej sekcii, a to aj ako tréner U15. Radi by sme ho videli aj pri mužskom futbale,“ objasnil situáciu väčšinový akcionár MFK Dukla Banská Bystrica Krnáč.

K fungovaniu tímov ešte dodal: „A-mužstvo prihlasujeme do druhej futbalovej ligy a využijeme možnosť B-tímu v tretej lige. Všetky dorastenecké a žiacke družstvá budú hrať najvyššiu súťaž a zároveň béčka tretie ligy. Zachováme aj ženské a dievčenské tímy. Budeme mať najvyššie percento odchovancov z Banskej Bystrice a okolia. Prijmeme všetkých futbalistov z Hamsik Academy, ktorí budú chcieť prejsť do Dukly. Celkovo očakávame takmer 900 mládežníkov v klube a uvidíme, koľkí sa presadia. Týmto počtom budeme na Slovensku na prvom mieste.“

 Mesto Banská Bystrica sa bude podieľať na nákladoch mládežníkov MFK Dukla. V celom tomto procese bolo mediátorom, čo na tlačovej konferencii priznal aj banskobystrický primátor Ján Nosko. „Ide o historickú chvíľu. Dochádza k spojeniu klubu MFK Dukla s ikonou slovenského futbalu Marekom Hamšíkom. Mal som viaceré stretnutia so zástupcami oboch klubov a vždy bolo mojou ambíciou spojiť ich a vytvoriť silný a jednotný celok. Je to dobrý výsledok. Z dvoch konkurenčných klubov vznikne jeden silný, ktorý má víziu a perspektívu. Som rád, že Marek bude súčasťou tohto veľkého projektu. Mesto pokryje potreby pre mládež a deti na štadiónoch Rudlová, Radvaň, ako aj náklady na Štiavničkách. Navyše chceme dobudovať aj za pomoci ministerstva školstva areál v Radvani pre mládež.“

Spokojnosť neskrýval ani prezident MFK Dukla Banská Bystrica a poslanec mestského zastupiteľstva Milan Smädo: „Majitelia oboch klubov sa zhodli a spojili sily. Je to historická chvíľa pre šport a futbal v Banskej Bystrici. Bude to mať dosah aj na ostatné kluby v meste a okolí. V akadémii Dukly bude takmer tisíc detí a bolo by veľkou chybou, ak by sme to nevedeli zúročiť. Je to jediná cesta, ako konkurovať ostatným akadémiám na Slovensku a vychovávať kvalitných hráčov. Ihriská budú pod správou mesta, čo je ďalšia dobrá správa.“/agentury/

X X X

Neter princeznej Diany ako úchvatná ozdoba slávnej charity boháčov v Cannes: Prišla aj Bezosova čoskoro manželka a nechýbala ani krásna Češka

Legendárny Hotel du Cap-Eden-Roc v malebnom Cap d’Antibes sa vo štvrtok večer opäť stal dejiskom najočakávanejšieho charitatívneho podujatia počas filmového festivalu – prestížnej amfAR Gala. O lesk a štedrosť núdza nebola!

 Už od roku 1993 táto udalosť láka smotánku šoubiznisu aj elitu bohatých finančníkov a milionárov, aby jej zástupcovia spojili sily a finančne podporili výskum v boji proti HIV/AIDS. Vstupenky začínajúce na sume 25 000 dolárov sú len začiatkom, pretože hlavným bodom programu je aukcia, kde sa dražia exkluzívne kúsky a zážitky.

 Medzi hosťami, ktorí vymenili festivalový zhon za ušľachtilý cieľ, nechýbali mená ako oscarový Adrien Brody, hudobná ikona – formácia Duran Duran, kultový režisér Spike Lee, herec Colman Domingo, topmodelka Heidi Klum či ženská polovička vplyvného páru Jeff Bezos a Lauren Sánchez – teda americká moderátorka, ktorá sa čoskoro stane Bezosovou manželkou. Práve ona pútala pozornosť v elegantnej róbe od Roberta Cavalliho. Jej budúci manžel síce nechýbal, ale po červenom koberci sa neprešiel, pripojil sa k Lauren až v sále. Podľa záberov zo sociálnych sietí ich v jednom momente prišiel pozdraviť aj Leonardo DiCaprio a jeho partnerka – talianska modelka Vittoria Ceretti.

 Móda býva na evente amFAR magnetom pre fotografov a postarali sa o to aj tentoraz krásky z rozličných kútov sveta. Brazílska modelka Izabel Goulart žiarila v róbe Zuhair Murad Haute Couture, nechýbala maďarská kráska Barbara Palvin či zástupkyňa severskej krásy – topmodelka Frisa Aasen. Pozornosť na seba strhla aj Lady Kitty Spencer – neter slávnej zosnulej princeznej Diany, ktorú s ňou často porovnávajú. V bielych háčkovaných večerných šatách vyzerala naozaj očarujúco. A v téme festivalovej prímorskej estetiky. Zástupcu na červenom koberci malo aj Česko – v slávnej modelke Karolíne Kurkovej, ktorá sa predviedla v kreácii Stephane Rolland Couture.

 Moderátorka a snúbenica Jeffa Bezosa Lauren Sanchez tiež zavítala na festival do Cannes a benefíciu amFAR.

Aukcia bola zlatým klincom večera. Ako informovala agentúra AP, Adrien Brody sa neprechádzal iba po červenom koberci, ale do dražby prispel aj vlastným umeleckým dielom. Predalo sa za 375 000 eur – a víťaz k nemu získal aj obed s hviezdou. Podobne štedrý bol aj herec James Franco, ktorého dielo spolu s obedom našlo nového majiteľa za 325 000 eur.

 Režisérska legenda Spike Lee prišiel s originálnou ponukou: najskôr ponúkol komparznú úlohu vo svojom ďalšom filme, no keď dražba naberala na obrátkach, pridal k tomu vstupenky na zápas New York Knicks po jeho boku priamo pri palubovke. Výsledná suma? Ohromujúcich 400 000 eur.

 V aukcii nechýbali ani šperky – pár hruškovitých žltých diamantových náušníc od Chopard si niekto vydražil za 400 000 eur a najdrahšou položkou charitatívnej aukcie sa stala maľba Georgea Conda z mája 2025, ktorá vyniesla neuveriteľných 1,15 milióna eur.

 Hostia si medzi dražobnými kolami užívali aj prvotriedny hudobný program. Večer otvorila energická Ciara, nasledoval Adam Lambert a ako hlavní headlineri roztancovali celú sálu legendárni Duran Duran. Tradičnou súčasťou aukcie je aj módna prehliadka kurátorovaná slávnou Carine Roitfeld. Tento rok bola inšpirovaná agentom 007 a 27 modeliek premenilo jedáleň na prehliadkové mólo, pričom celá kolekcia sa vydražila ako jeden celok za 450 000 eur.

 Nemecká modelka a televízna osobnosť Heidi Klum v kreácii Yara Shoemaker.

Nadácia amfAR (The Foundation for AIDS Research) tak opäť potvrdila svoju nezastupiteľnú úlohu. Od roku 1985 vyzbierala takmer 950 miliónov dolárov a udelila viac ako 3 800 grantov výskumným tímom po celom svete. Večer v Cannes bol ďalším dôkazom, že spojenie lesku, hviezd a štedrosti dokáže skutočné zázraky./agentury/