Bez „hlavného hosťa“ sa prehliadka na Červenom námestí podľa Putina nezačne. Čínsky prezident Si Ťin-pching bude od 7. do 10. mája na oficiálnej návšteve Ruska, kde bude rokovať so svojím náprotivkom Vladimirom Putinom o strategickom partnerstve oboch krajín, informoval v nedeľu na sieti Telegram Kremeľ.

ľa podpísaných niekoľko dokumentov o spolupráci. Oficiálnu návštevu a Si Ťin-pchingovu účasť na vojenskej prehliadke 9. mája na Červenom námestí pri príležitosti 80. výročia konca druhej svetovej vojny Putin oznámil na začiatku apríla pri rokovaní s čínskym ministrom zahraničia Wangom I v Moskve. Putin čínskeho prezidenta označil za „hlavného hosťa“, bez ktorého prehliadka nezačne.

Podľa skorších informácií chce Putin s čínskym náprotivkom rokovať o bilaterálnych vzťahoch a o spolupráci v medzinárodných organizáciách, vrátane OSN či združení rozvíjajúcich sa ekonomík BRICS.

V Rusku oslavy Dňa víťazstva spočívajú predovšetkým vo vojenskej prehliadke na Červenom námestí pred Kremľom, ktorá býva vnímaná ako ukážka ruskej vojenskej moci.

Zástupcovia väčšiny západných krajín sa ich nezúčastnia kvôli ruskej agresii proti Ukrajine. Chystá sa na ne ale premiér Robert Fico či srbský prezident Alexandar Vučić alebo prezident Brazílie Luiz Inácio Lula da Silva.

Vučić však kvôli zdravotným komplikáciám musel prerušiť návštevu USA a Fico minulý týždeň taktiež nečakane rušil program. Šéf poslancov Ficovej strany Smer však v sobotu uviedol, že premiérov stav je dobrý a do Moskvy odletí./agentury/

X X X

Fico: Zelenskyj si dohodou o nerastoch kúpil vojnu

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj si podpisom dohody o nerastných surovinách s USA kúpil vojnu. Vyhlásil to v nedeľu predseda vlády Robert Fico s tým, že Zelenskému veľmi záleží na pokračovaní vojny.

 Volodymyr Zelenskyj na tlačovej konferencii odpovedá na otázky novinárov v Kyjeve, apríl 2025. „A myslí si, že touto zmluvou, ako ju podpísal, ako keby utlmil Spojené štáty v mierových úsiliach, ktoré americký prezident Trump tak veľmi dával najavo od prvého dňa vstupu do jeho úradu,“ skonštatoval Fico. Doplnil, že zmluva znamená, že vojna pokračuje ďalej. „A môže trvať ešte veľmi veľmi dlho,“ povedal premiér.

 Fico tiež Zelenského kritizoval za to, že Ukrajina neprijala ruský návrh na prímerie počas osláv konca druhej svetovej vojny. „Je to veľká neúcta, ak niekto krajine, ktorá mala najväčší podiel na víťazstve nad fašizmom a mala absolútne najväčšie obete, aké si vieme predstaviť, odkazuje – no oslavujte si, my Vám tam možno hodíme nejaký droník alebo niečo podobné,“ vyhlásil Fico s tým, že toto sú neakceptovateľné veci. „Ja odmietam takéto vyhrážanie,“ dodal Fico./agentury/

X X X

Fico chce politické nedele zrušiť. Do Moskvy poletí aj so študentmi

Premiér Robert Fico (Smer) plánuje pokračovať v nedeľných tlačovkách a je pripravený podpísať dohodu s predsedami všetkých strán, aby oslobodili občanov od politických diskusií a presunuli ich na pracovné dni. Ak súhlasiť nebudú, nič iné mu nezostáva, len organizovať ďalšie tlačovky.

 Predseda vlády zorganizoval druhú nedeľnú tlačovku za sebou a na úvod kritizoval aj kvalitu pripravenosti moderátorov v nedeľných debatách. Oznámil tiež, že sa v nedeľu chystá uctiť si pamiatku Milana Rastislava Štefánika k mohyle v Ivanke pri Dunaji.

Opozičné KDH je pripravené podporiť návrh premiéra o nedeli bez politických diskusií. Podľa neho je nedeľa dňom oddychu a pokoja. „Myslíme si, že počas pracovného týždňa je v médiách dostatok priestoru na vyjadrenia politikov tak z koalície, ako aj opozície. KDH je preto pripravené podporiť návrh o nedeli bez politických diskusií,“ priblížilo hnutie.

Na Ficovu ambíciu dohodnúť sa s predstaviteľmi ostatných politických strán na zrušení nedeľných diskusných politických relácií reagovalo hnutie Slovensko. „Robert Fico by si mal v prvom rade uvedomiť, že v každej jednej televíznej debate majú zástupcovia strany Smer a zástupcovia vládnej koalície najväčší priestor,“ podotkol predseda poslaneckého klubu hnutia Slovensko, Za ľudí, KÚ Michal Šipoš.

Podľa neho kedykoľvek si premiér zvolá tlačovku či rozhodne sa ísť do politických diskusií, tak novinári prídu a dvere komunikovať má otvorené.

Predsedníčka strany Za ľudí Veronika Remišová zas vidí v ambícii Fica zrušiť nedeľné diskusie to, že premiér už nevie obhájiť ani pred svojimi voličmi papalášizmus vládnej koalície. „Keďže väčšina televízií je súkromná, je to výlučne ich rozhodnutie. No zároveň je povinnosťou aj súkromných televízií podľa zákona zabezpečiť nestrannosť a vyváženosť,“ pripomenula.

Prijme zástupcov automobilového priemyslu

K stavu slovenských verejných financií povedal, že podľa ratingovej agentúry Standard and Poor’s sú v dobrom stave a ohodnotila ich na A+. Na ekonomiku však podľa neho vplývajú aj vonkajšie faktory vrátane obchodnej vojny vo svete. Slovensko je exportnou krajinou a je naviazané na to, čo sa bude diať v Nemecku, kde hlásia nulový hospodársky rast, čo „môže mať dopady na firmy, ktoré pôsobia na Slovensku“. Medzinárodné finančné trhy Slovensku podľa Fica veria a naše financie sú dlhodobo udržateľné a ich kvalita je „najlepšia od roku 2018“.

Zopakoval svoje tvrdenie, že jeho vláda prevzala v roku 2023 verejné financie v najhoršom stave. V roku 2025 chcú, aby deficit poklesol na 4,9 percenta. Obhajoval kroky s konsolidáciou, hovorí, že si za nimi stojí. „Museli sme robiť konsolidáciu, a ešte ju budeme robiť, lebo sme dostali rozvrátené verejné financie,“ vyjadril sa. Akákoľvek predstava o vyrovnanom rozpočte je podľa neho fikciou.

V prípade dovozu automobilových súčiastok z Európy do USA, na ktoré je uvalené 25-percentné clo, je podľa Fica vláda USA pripravená kompenzovať americkým výrobcom clá.

Na pondelkovom stretnutí v Bratislave chce s predstaviteľmi automobilového priemyslu hovoriť o tom, ako by mala postupovať Európska únia.

Najväčší problém Slovenska podľa Fica je, ako reagovať na negatívne vplyvy, ktoré prichádzajú zo zahraničia. Slovensko je podľa neho posiate malými firmami, ktoré zamestnávajú desaťtisíce ľudí a dodávajú výrobky súvisiace s autami do iných krajín.

Kto sa bojí, nech nechodí do politického lesa

Fico tiež povedal, že rozumie nervozite koaličných partnerov. Vyplýva to podľa neho z rozpadu ich poslaneckých klubov. Kritizoval, že koaliční partneri bez námietok zahlasujú na koaličnej rade za dohodnutú vec a neskôr sa po článkoch v médiách „vyplašia“.

„Kto sa bojí, nech nechodí do lesa, a najmä nie do politického lesa,“ vyhlásil Fico. Smer chce naďalej určovať tempo vládnej koalície. Odmieta, aby si niekto na úkor Smeru riešil svoje vlastné stranícke problémy. Najhoršia politická smrť je „vydesením a vyplašením“.

Pokiaľ ide o dohody na koaličných radách, bude žiadať ich dodržiavanie. „Nevidím dôvod na to, aby sme prehnane organizovali zbytočne koaličné rady,“ povedal. Predpokladá, že koaličnú radu zvolá dva- až trikrát ku konsolidácii na rok 2026.

Do Moskvy poletia s Ficom aj študenti

Potvrdil, že na oslavy do Moskvy poletí. Súčasťou delegácie budú spolu s Ficom aj dvaja študenti. Do Ruska, ktoré vojensky napadlo Ukrajinu, poletia aj niektorí poslanci a europoslanci, ktorí budú mať vlastný program.

 Premiér sa vyhranil voči vyhláseniam ukrajinského prezidenta Volodymra Zelenského, že Kyjev nebude vedieť zabezpečiť bezpečnosť zúčastnených predstaviteľov počas osláv konca druhej svetovej vojny v Moskve. „Je to pre mňa nevídané,“ povedal.

K dohode Ukrajiny a USA o nerastnom bohatstve povedal, že Zelenskému vyhovuje vojna a zmluva znamená, že „vojna pokračuje ďalej,“ a „môže viesť aj k eskalácii napätia“.

Náhle ruší program

Po tom, ako premiér v posledných týždňoch viackrát náhle zrušil svoj pracovný program, sa začalo špekulovať o tom, aký je jeho fyzický a psychický zdravotný stav. Naposledy odvolal účasť na nočnej službe v pekárni počas prvého mája.

„Dobre viete, že si chránim svoje súkromie a sám dobre viem, čo zvládam a čo nezvládam,“ reagoval na otázku, ako sa má po minuloročnom atentáte v Handlovej. „Sú určité veci, ktoré sú spojené s atentátom a ktoré mi v určitom okamihu bránia absolvovať štvorhodinovú cestu v aute,“ pokračoval. Tvrdí, že je schopný fyzicky vykonávať mimoriadne náročnú prácu a o informácie o svojom zdraví sa viac deliť nechce./agentury/

X X X

Šefčovič má obrovskú reputáciu, s Trumpom môže vyrokovať lepšie podmienky. Prezident USA improvizuje, hovorí bývalý guvernér NBS

Ako z pohľadu ekonomiky vnímať to, čo v posledných dňoch a týždňoch robí americký prezident Donald Trump? Zhovárame sa s Ivanom Šramkom, bývalým guvernérom Národnej banky Slovenska.

 Bývalý guvernér NBS Ivan Šramko hovorí o clách, s ktorými prišiel prezidnet USA Donald Trump

Skúsme si najskôr vysvetliť, na čo slúžia clá a čo spôsobujú.

Clá sú nástroj, ktorý majú jednotlivé krajiny alebo spoločenstvo krajín ako Európska únia v rukách a snažia sa ním ovplyvňovať vývoj obchodnej bilancie. Ak nasadia clá na nejaký tovar, ten sa stáva drahším a, samozrejme, tým pádom je aj ťažšie predajný pre toho, kto tovar exportuje. Clá sú teda dodatočné prirážky k cenám, ktoré sa pridávajú k výrobným nákladom, predajným cenám, veľkoobchodným cenám, distribučným nákladom. Clá výrazným spôsobom ovplyvňujú cenu smerom hore alebo dole, podľa toho, ako sa hýbu finálne ceny, za ktoré sa tovar vyváža do tých krajín.

 X Ľudí neraz fascinujú čísla, ktoré padajú – 50, 70, 90 aj 120 %. Keď si takto krajiny navzájom budú percentá pridávať, kde by sa až mohla zastaviť colná špirála?

Naozaj je veľmi ťažké pochopiť, prečo to tak je, lebo keď som rozmýšľal, ako by sa to dalo nazvať, aby som nemusel použiť slová nevhodné pre verejnosť, tak sa mi najviac páči popis niektorých svetových denníkov, ktoré to nazývajú „ekonomickým vandalizmom“. Ide o spôsob robenia politiky, ktorý je absolútne nepredvídateľný, spôsobuje obrovský chaos a dnes vôbec nevieme povedať, ako sa skončí. Pretože s veľkou pompou bola ohlásená prvá vlna ciel, potom prišla druhá vlna, liberalizačný deň, keď Trump oznámil, že Amerika už je opäť veľká. Nakoniec sa stalo, že to znova posunul o 90 dní. Niektoré aj z tých pôvodných ciel, ktoré boli na dovoz čínskych produktov, takisto zrušil, najmä na technologické veci. Takže je to jeden veľký chaos, ktorý má veľmi negatívny dosah na normálny vývoj, aj na reputáciu Spojených štátov. A nedá sa absolútne predvídať, ako sa to finálne skončí.

X  Spomenuli ste slová „Amerika je veľká“. Sú clá jediný nástroj, ako by sa to Trump mohol pokúsiť dosiahnuť, alebo sú aj iné možnosti, ako pozdvihnúť ekonomiku Spojených štátov?

Neviem, či to, čo sa deje, je naozaj koncepčná stratégia. Z minulosti poznáme, že keď sa v roku 1971 skončil zlatý štandard napojený na dolár, dolár výrazne posilnil a stal sa naozaj veľmi silnou menou, až tak, že to prekážalo konkurencieschopnosti americkej ekonomiky, tak vznikla v roku 1985 takzvaná Plaza dohoda, ktorá spôsobila, že päť krajín sveta sa dohodlo oslabiť americký dolár. To sa aj podarilo – americký dolár sa oslabil a tým sa konkurencieschopnosť americkej ekonomiky zvýšila. Čiže nielen clá, ale aj menový vývoj je jeden z ďalších nástrojov, ktorý krajine môže pomôcť zvýšiť konkurencieschopnosť. Je to aj jeden z Trumpových argumentov, že iné krajiny používajú nefér menovú politiku na to, aby boli konkurencieschopnejšie ako americká ekonomika. Takže clá nie sú jediný nástroj. Ja to stále vidím skôr ako takú jeho typickú politiku: robiť veľké vyhlásenia, veľké gestá, veľké divadlo. Samozrejme, uvidíme, ako sa to vo finále skončí.

X Čo konkrétne môžu znamenať slová „urobiť Ameriku opäť veľkou“, ktoré Donald Trump hovoril už počas kampane a stále v tejto rétorike pokračuje? Nie je Amerika dosť veľká už teraz?

Myslím si, že je. Je to rétorika, ktorou sa snaží ovplyvniť voličov, získať ich na svoju stranu. Amerika veľká je – nielen ekonomicky, ale aj mocensky. Trump sa možno snaží pomáhať predovšetkým domácej ekonomike, ale Amerika bola veľká preto, že bola globálne veľká a mala mnoho iniciatív na celom svete – či už na podporu demokracie, na podporu rozvoja alebo na riešenie niektorých problémov, finančných aj iných. To, čo sa rozhodne dnes deje, je, že Amerika sa zmenšuje v globále. Možno má Trump cieľ, aby sa posilnila najmä domáca americká scéna, ale určite trpí a zmenšuje sa jej vplyv v globálnom priestore.

X Donald Trump hovorí napríklad aj o dočasnom zrušením ciel v automobilovom priemysle, aby sa výroba stihla presunúť. Zrejme má na mysli, aby sa nejaká výroba presunula priamo do Spojených štátov. To asi ale nie je krok, ktorý by sa mohol udiať rýchlo…

Začnem z inej oblasti. Neviem, či viete, ale najväčšie colné tarify dostala krajina Lesotho, čo je absolútne malá, z hľadiska obchodu nevýznamná krajina, ktorá jediné, čo robí so Spojenými štátmi, je, že tam 12-tisíc ľudí pracuje v textilnom priemysle a šije americké texasky aj Trumpove golfové tričká, ktoré používa. Je absolútny nezmysel myslieť si, že za podmienok, v ktorých týchto 12-tisíc ľudí šije a robí texasky a tričká, by to bolo možné zopakovať v USA. Ak by to náhodou niekto chcel, znova by to robili len nejakí migranti a aj tak to bude výrazne, výrazne drahšie. Čiže pre samotné Spojené štáty to nebude mať žiaden profit ani žiaden význam. Z toho mi vyplýva, že si Trump uvedomil, že clá nie sú príliš premyslená stratégia. Automobilový priemysel je veľmi citlivý a aj preto sa teda dočasne rušia niektoré clá. Ono vôbec nie je jednoduché presunúť výrobu, pretože nejde len o samotnú výrobu, ale aj o množstvo komponentov, súčiastok, dodávok, z ktorých sa výroba skladá. A tie sú zase z iných zdrojov. Trump síce veľkoryso ohlásil, že už sa im hrnú investície, ale je to otázne. Ak sa nejaká fabrika rozhodne, že chce riešiť automobilovú výrobu v Spojených štátoch, bude to trvať. Vidíme aj u nás, pri Volve, že to trvá zhruba päť rokov, možno viac, takže sa to počas Trumpovho mandátu ani nestihne. Ak by aj tie investície prišli, tak za veľa rokov, ale on nastavil clá tak, aby pôsobili okamžite. Spôsobuje to obrovský problém a už si to uvedomil. Smutné je, že si to neuvedomil na začiatku, ale až vtedy, keď sa to reálne stalo a tým pádom spôsobuje chaos, ktorý je dnes.

X Zároveň Trump robí protimigrantskú politiku. Keby sa aj nejaká výroba do Spojených štátov preniesla, mal by tam kto robiť?

Nezamestnanosť nie je problém Spojených štátov, je pomerne nízka. Voľných pracovných síl nie je tak veľa. Navyše, takáto jednoduchá práca nie je pre Američanov vôbec atraktívna. Môže byť slabšie platená, ale najmä si myslím, že túžia robiť sofistikovanejšiu prácu. Čiže naozaj, na takúto veľmi jednoduchú manuálnu prácu asi potrebujú migrantov. Takže aj z tohto pohľadu sa mi to zdá trochu kontraproduktívne.

X Čo Donald Trump robí alebo oznamuje, že bude robiť, spôsobilo napríklad, že trhy padli o 20 percent. O mnohé peniaze prišli nielen bežní ľudia na celom svete, ale aj bohatí ľudia okolo prezidenta. Myslíte si, že za odložením opatrení je aj prepad trhov a fakt, že ľudia schudobneli?

Môže byť. Samozrejme, bola výrazná volatilita – ono to na akciových trhoch veľmi padlo, potom zase vyletelo a zase padá. Na každé vyjadrenie, napríklad keď ohlásil, že technologické firmy z Číny nebudú zaťažené pri vývoze do Spojených štátov, tak na to trhy reagovali pozitívne. Ale potom zase povedal, že ide len o krátkodobé opatrenie, nebude platiť stále a trhy reagujú. Podľa mňa až príliš citlivo na hocijaké vyjadrenie. Väčší problém pre Spojené štáty je, že zareagovali aj dlhopisové trhy, najmä štátne dlhopisy, ktoré výrazne vyrástli na cene. Ak budú drahšie, budú musieť platiť väčšie úroky investorom do týchto peňazí. Ak teda vôbec budú, lebo momentálne je výrazne spochybnená celá dôveryhodnosť USA. Americké štátne dlhopisy boli vždy považované za taký bezpečný prístav a celý svet do nich investoval. Je v nich 27 biliónov dolárov, takže ak ďalej budú fungovať, tak budú výrazne drahšie. A to znamená, že dlhová služba, teda úroky, ktoré Spojené štáty za to budú platiť – začnú výrazne rásť. Deficity sú obrovské, dlh je veľký. Deficity sú okolo 7 %, dlh je výrazne nad 100 % HDP. Aj toto ho mohlo nejakým spôsobom upozorniť, že pozor, takýto typ politiky má aj takéto negatívne dosahy.

X Objavili sa aj špekulácie, že prepad trhov a potom ich nárast mohol niekto využiť a zarobiť. Mohol to byť plán a má vôbec Donald Trump nejaký plán?

Nemyslím si, že má nejaký strednodobý plán – ja si myslím, že veľa improvizuje. Nechcem špekulovať, že to robil cielene, aby niekto zbohatol. Ak sa to stalo ako nejaký sekundárny efekt, sa nedá vylúčiť. Predpokladám, že Spojené štáty majú dostatočné mechanizmy, aby odhalili, ak niekto využíva insider trading (neverejné informácie, poz. red.) na svoje osobné zbohatnutie. Už v minulosti bolo vidieť, že napríklad Elon Musk veľmi intenzívne ovplyvňoval svojimi verejnými vyhláseniami ceny bitcoinu. Nakoniec z toho nič nebolo, nikto ho nezačal za to perzekuovať, takže nechcel by som špekulovať. Ale nemyslím si, že to bol zámer, že to bol cieľ.

X Môžu byť clá akýmsi vydieracím nástrojom pre krajiny, s ktorými Spojené štáty obchodujú?

Ono to tak vyzerá. Aj spôsob, ako sa to uviedlo pre domáce publikum – obrovská šou, silné vyhlásenia. A aj ďalší postup, ktorý momentálne dáva priestor na akože vyjednávanie v 90-dňovej lehote. Neviem, či je slovo vydieranie úplne najpresnejšie.

X Donald Trump chce urobiť Ameriku veľkou, ale mnoho odborníkov a ekonómov hovorí o tom, že sa mu to nemusí podariť. Naopak, že na tom budú Spojené štáty horšie. Je to pravda?

Neviem. Jedno je realita, druhé je vnímanie ľudí. Dnes takíto politici dokážu veľmi intenzívne s ľuďmi manipulovať. Keď máte silné vyhlásenia, silné manifestačné gestá a dokážete silno na ľudí pôsobiť, tak oni už nevnímajú ani tak realitu, skôr začínajú vnímať vyhlásenia. Osobne si myslím, že ak v tomto bude pokračovať, tak Spojeným štátom uškodí. Je otázka, nakoľko to bude domáce publikum schopné reálne zhodnotiť a či to ovplyvní ich vzťah k takejto politike negatívne alebo pozitívne. Myslím si, že mnohí vodcovia ako Donald Trump sú dnes extrémne schopní ľudí viesť tým svojím spôsobom bez ohľadu na realitu.

X Jedným z cieľov Donalda Trumpa je vraj aj oslabenie dolára. Dá sa to dosiahnuť, a aký by to malo efekt pre Spojené štáty?

Spomenul som, že v roku 1985 uzavreli Plaza dohodu presne na to, aby výrazne nadhodnotený dolár oslabili. A oslabili ho o takmer 50 %. Ale situácia sa výrazne zmenila. Tak ako americké dlhopisy, tak aj dolár bol vždy považovaný za veľmi stabilnú a veľmi serióznu svetovú rezervnú menu. Čiže prílišné oslabenie môže znamenať odklonenie sa investorov od dolára a môže znamenať, že to bude mať negatívny efekt. Na druhej strane, pokiaľ by dolár oslabil, tak by to zlepšilo konkurencieschopnosť americkej ekonomiky a dokázala by úspešnejšie exportovať svoje produkty – či už tovary alebo služby. Takže po tejto stránke by to pomohlo, ale vzhľadom na pozíciu dolára ako svetovej rezervnej meny by bolo pre Spojené štáty rizikom, že investori prestanú doláru dôverovať a prestanú doň investovať.

X Slovensko je asi príliš malé na to, aby sa mohlo brániť samo, ale spolu s Európskou úniou asi môže mať nejaké páky na to, ako s Trumpom rokovať a ako sa správať. Čo by podľa vás malo Slovensko a Európska únia spraviť, aby z toho vyšli čo najlepšie?

Toto je jednoznačne v rukách Európskej únie, pretože máme spoločnú najmä colnú politiku. Clá sú dnes v kompetenciách Európskej únie, čiže Slovensko v tom nemôže zohrať individuálnu úlohu. Aj Trump vyslovene povedal, že so žiadnou krajinou nebude rokovať individuálne. Boli nádeje, že možno s Maďarskom áno, z hľadiska dobrých vzťahov, ale on to odmietol. Rokovať musí Európska únia, ktorá je v tomto smere kompetentná. Podľa mňa to, čo doteraz robí, je dobré, pretože nereagovala príliš extrémne – povedzme tak, ako Čína – a nespustila eskaláciu týchto vzťahov. Máme tam mimoriadne skúseného človeka, Maroša Šefčoviča, ktorý si už dokázal vybudovať obrovskú reputáciu pri jeho rokovaniach s Veľkou Britániou po brexite. Šefčovič má vedomosti a skúsenosti na to, aby to vyrokoval. No aj keby tam sedel najväčší génius, ak druhá strana nebude ochotná nájsť riešenie, tak nič nedosiahne. Európska únia naznačila, že ak by teda naozaj dodatočné tarify platili, tak bude recipročne reagovať. To, čo mi dosť prekáža je, že Spojené štáty, alebo ich vyjednávači nie sú celkom nastavení na korektné rokovanie. Ak sa argumentuje, že deficit Spojených štátov voči Únii vôbec nie je taký veľký, ako to pomenoval prezident Trump, oni to proste ignorujú. Oni vybrali len niektoré tovary, a na tých počítajú deficit, ale úplne ignorujú služby, kde sú vo veľkom prebytku ich spoločnosti, ktoré sú veľmi silné – či už sociálne siete, alebo technologické giganty. Tam, samozrejme, majú výrazný prebytok, čiže ten deficit vôbec nie je taký vysoký. A clá nasadil aj pre krajiny, s ktorými majú Spojené štáty prebytok – takže nemá celkom jasnú stratégiu, zámer a jasný cieľ. Ja si myslím, že Únia sa zatiaľ správa zodpovedne, nereaguje príliš, ale jasne hovorí, že ak sa dohoda nedosiahne, tak urobí recipročné opatrenia. Stále treba zdôrazňovať, že Spojené štáty sú spojenec Európskej únie a je veľmi dôležité, aby spolupracovali a kooperovali, a to nielen v oblasti obchodu.

X Keby ste vy boli poradcom Donalda Trumpa, kam by ste smerovali jeho kroky?

Ja si ani neviem predstaviť, že by som bol poradcom Donalda Trumpa. Uznávam iný typ politikov. Trump nie je typ politika, s ktorým by som chcel spolupracovať, ale v každom prípade by som odporúčal lepšie sa zamýšľať nad skutočnosťou, nebyť príliš impulzívny, nebyť príliš improvizačný a mať napísanú a prijatú jasnú stratégiu, ktorá má cieľ a ktorá musí byť transparentná. Zvlášť v prípade Spojených štátov, ktoré sú naozaj globálna veľmoc, kde investujú celé svetové trhy, dlhopisy, kapitálové trhy a kde to teda nie je len ich internou záležitosťou. Takže na jeho mieste by som viac vnímal realitu, menej improvizoval a snažil sa nastaviť transparentný a čitateľný strednodobý plán. Aj s cieľmi, ktoré má, ale nerobiť to tak chaoticky, ako sa to momentálne deje./agentury/

X X X

Dohodne sa koalícia na konsolidácii do júna? Inak budú problémy, varuje Ladislav Kamenický

Minister financií uviedol, že transkačná daň bola zavedená aj preto, aby SNS dostala nižšie dane pre hotely a gastro.

Minister financií Ladislav Kamenický (Smer-SD) v diskusnej relácii televízie Joj Politika 24 pripustil ďalšie škrty vo výdavkoch. Nespresnil však o aké opatrenia by malo ísť.

Podľa ministra by do júna v koalícii mala byť politická dohoda na ďalších konsolidačných opatreniach, aby bol dostatok času na prípravu a schválenie rozpočtu. Ten by mal byť schválený v Národnej rade do 21. novembra.

Ak sa to nepodarí, bude musieť vláda predložiť vyrovnaný rozpočet. Táto povinnosť jej vyplýva z ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti.

Ak sa novembrový termín nestihne, podľa Kamenického pravdepodobne nastane rozpočtové provizórium. Takýmto spôsobom sa však podľa ministra dá fungovať najviac dva mesiace.

Počas budúceho týždňa chce Ladislav Kamenický rokovať s Hlasom o nových konsolidačných opatreniach. Vyjednávači by si mali ujasniť aké opatrenia sú politicky priechodné, čo by mohlo byť zavedené, a čo určite nie.

Transakčná daň zostane

Kamenický, podobne ako jeho stranícky šéf, kritizoval koaličných partnerov, ktorí majú výhrady voči transakčnej dani. Uviedol, že má podpisy koaličných partnerov, ktorí s daňou súhlasili.aktuality.sk

X X X

Japonsko a USA sú stále ďaleko od dohody o clách

Japonský minister Rjósei Akazawa potvrdil, že Tokio neprijme dohodu, ktorá by zachovala vyššie clá na kľúčové exportné tovary.

Spojené štáty a Tokio sa ešte ani zďaleka nedohodli na znížení ciel, ktoré plánuje Washington v záujme ochrany svojich výrobcov uvaliť na všetok japonský tovar. Napísal to v nedeľu japonský ekonomický denník Nikkei s odvolaním sa na ministra pre hospodársku obnovu Rjóseia Akazawa, ktorý sa práve vrátil z Washingtonu z druhého kola obchodných rokovaní. TASR o tom informuje na základe správy agentúry TASS.

V tejto fáze neexistuje text dohody, ktorú by obe strany mohli dosiahnuť, citoval denník ministra. Tokio podľa Akazawu neprijme dohodu, ktorá by zachovala vyššie clá na japonské autá a niektoré ďalšie tovary. Japonský premiér Šigeru Išiba na sobotňajšom stretnutí s Akazawom zdôraznil, že Tokio požaduje, aby Washington prehodnotil svoju colnú politiku. Podľa jeho slov prebiehajú konzultácie o všetkých zvýšeniach ciel vrátane ciel vo výške 25 % na autá, oceľ a hliník.

Japonské médiá už skôr informovali, že zástupcovia Spojených štátov začiatkom mája počas druhého kola rokovaní s Akazawom odmietli čo i len diskutovať o zrušení zvýšených ciel na tieto tovary, ktoré sú kľúčové pre japonský vývoz. Tretie kolo obchodných konzultácií by sa malo uskutočniť v druhej polovici mája., aktuality.sk

X X X

Môj život je vojna, vraví veliteľ Gruzínskej légie. O Rusoch rozpráva surovo: Vedia iba zabíjať, znásilňovať, ničiť a lúpiť

Veliteľ Gruzínskej légie Mamuka Mamulašvili bojuje proti Rusku od svojich štrnástich rokov a tvrdí, že neprestane, kým bude Putinov režim hrozbou pre slobodný svet.

 Mamuka Mamulašvili bol detským vojakom a bojuje doteraz.

O Rusoch rozpráva surovo, vôbec nerozlišuje, či ide o podporovateľov Putina, alebo jeho odporcov. Ide o človeka, ktorého v jeho neprítomnosti v Rusku niekoľkokrát odsúdili. V Gruzínsku proti nemu vedú trestné stíhanie za to, že sa údajne podieľal na pokuse o atentát na premiéra. Bývalý ukrajinský prezident Viktor Janukovyč, ktorý ušiel do Ruska, tvrdil, že Gruzínska légia strieľala do protestujúcich a policajtov na Majdane v roku 2013. Premiér Robert Fico Mamulašviliho označil za organizátora štátneho prevratu na Slovensku. Naskytla sa príležitosť porozprávať sa s Mamulašvilim priamo na fronte, v lese na kraji mesta Sumy na severe Ukrajiny, kúsok od hraníc s Kurskou oblasťou, v ktorej sa práve mení pomer síl. Ukrajinci sa sťahujú z dobytých území. Mamuka prišiel v sprievode štyroch vojakov svojej Gruzínskej légie.

 Otec 46-ročného Gruzínca Zurab bol armádny dôstojník. Keď v regióne Abcházsko vypukla po rozpade Sovietskeho zväzu vojna s Ruskom podporovanými separatistami, odišiel bojovať. Bol to preňho boj za slobodu Gruzínska a proti novej ruskej okupácii. Štrnásťročný Mamuka ušiel z domu, aby sa mohol pridať k otcovi, ktorý mu hovorieval: „Môžeš si žiť svoj život a o iných sa nestarať, alebo môžeš pomáhať druhým.“

Mamulašvili už predtým vyrastal čiastočne na vojenských základniach. No teraz sa dostal do ostrých bojov s automatom v rukách. S otcom padol do ruského zajatia. Pamätá si odtiaľ hlavne bitky a to, čo videl predtým ako detský vojak: násilie voči civilistom, ženám, deťom. V zajatí dovŕšil pätnásť rokov. „A začal som tam chápať, čo je to ruský svet,“ hovorí Mamulašvili.

 Nikto neprišiel na pomoc

Čo je teda ruský svet? Pýtam sa. „Svet ľudí bez morálky a kultúry. Ľudí, ktorí nedokážu nič vytvoriť, iba ničiť. Zabíjať, znásilňovať, ničiť a lúpiť, brať si od iných, keďže nie sú schopní vytvoriť nič vlastné,“ je presvedčený Mamulašvili.

Tieto ostré slová hovorí na adresu všetkých Rusov. Nielen Putina, Lavrova a ďalších predstaviteľov diktátorskej moci, ktorá v krajine vládne. Všetci Rusi sú preňho rovnakí, nezamýšľa sa nad tým, či súhlasia so svojimi politikmi, alebo sa proti nim snažia protestovať, hoci je to pre represie takmer nemožné. A hoci akékoľvek vnútorné pokusy o kritiku pomerov v Rusku sa končia odstrašujúco.

 Presviedča, že jeho nekompromisný názor formovali nekompromisné údery dospelých vojakov do jeho detského tela a chuť krvi v ústach po bitke, ktorú dostával v zajatí. Rusov považuje za hrozbu.

Gruzínska légia bojuje za Ukrajinu od roku 2014. O dva roky neskôr ju oficiálne zaradili do Ozbrojených síl Ukrajiny. Táto vojna je pre Mamulašviliho pokračovaním tej, ktorú zažil ešte po boku svojho otca. Bojuje 31 rokov. „Myslím, že týmto všetkým musia jedni prejsť, aby mohli iní žiť podľa seba. Ja som nemohol žiť tak, ako som chcel. Ale budúce generácie azda túto možnosť dostanú.“

Na začiatku ruskej invázie na Ukrajinu vo februári 2022 bol Mamulašvili so svojimi mužmi v Hostomeli. Od prvých hodín bránili hostomeľské letisko.

Videli, čoho všetkého sa ruskí vojaci dopúšťali v obsadených mestách a dedinách. Mamulašvili hovorí, že medzi tým, čo zažil kedysi v Gruzínsku, a Bučou a Irpiňom nie je absolútne žiadny rozdiel. V bezprostrednej reakcii na ruské útoky vo dvoch naposledy menovaných mestách slovenské ministerstvo zahraničných vecí uviedlo: „Cynický ruský režim pohŕda životmi civilného obyvateľstva, na Ukrajinu priniesol iba deštrukciu a smrť. Za tento aj všetky ostatné barbarské činy však raz budú Vladimir Putin a všetci ostatní ruskí vojnoví zločinci niesť zaslúženú zodpovednosť.“

Podľa Mamulašviliho aj v Gruzínsku ruskí vojaci vraždili a znásilňovali. „Znásilňovali aj deti. A nikto tomu nevenoval pozornosť. Som si istý, že veľa ľudí na Slovensku a v iných krajinách vedelo, čo sa v Gruzínsku deje. No nikto nič neurobil. Naše malé, triapolmiliónové Gruzínsko, sa bránilo Rusku samo. Lebo my sa vždy budeme protiviť otroctvu. Nikto neprišiel na pomoc, nikto neposlal zbrane. Jedine malá skupina Ukrajincov. A my na také veci nezabúdame.“

 Posledný barbar

Pýtam sa ho, čo by povedal Putinovi, keby mal možnosť s ním hovoriť. Pokrúti hlavou. Nechcel by sa s ním rozprávať. „Je to jeden z posledných barbarov, ktorí ešte zostali na zemi. Nezaslúži si, aby som mu niečo povedal.“

Udivilo ho, že slovenský premiér Robert Fico začal obviňovať vojenského veliteľa z pokusu o štátny prevrat, o to viac, že podľa jeho slov predsa len patríme k západnému slobodnému svetu.

Rusko pritom o Mamulašvilim hovorí ako o jednom zo strojcov ukrajinského Majdanu.

Išlo o masové protesty proti vtedajšej vláde na Ukrajine, ktorá odmietla podpísať dohodu o prístupových rokovaniach Ukrajiny do Európskej únie. Počas násilností zomrelo vyše 100 protestujúcich. Medzinárodný poradný panel pre Ukrajinu zriadený Radou Európy vo svojom reporte z roku 2015 o vyšetrovaní týchto násilných činov na Majdane uviedol, že existujú vážne nedostatky „v nezávislosti a efektívnosti doteraz vykonaných vyšetrovaní, ktoré podľa panelu nie sú v súlade s požiadavkami Európskeho dohovoru ani s judikatúrou Európskeho súdu“. Vyšetrovanie udalostí na kyjevskom Námestí nezávislosti kritizoval v roku 2021 aj Európsky súd pre ľudské práva, ktorý rozhodoval o piatich prípadoch policajnej brutality. Vo svojom rozsudku upozornil na „absenciu nezávislého a účinného mechanizmu na Ukrajine na vyšetrovanie zločinov spáchaných príslušníkmi poriadkových orgánov a inými neštátnymi aktérmi“.

Vo februári 2014 z Ukrajiny utiekol premiér Viktor Janukovyč, prichýlilo ho Rusko a aj o Janukovyčove vyjadrenia sa opiera obviňovanie Gruzínskej légie z organizovania prevratu a aj priamo z násilností.

Na facebooku sa od začiatku tohto roka šíri video pod názvom Ukrajina, skrytá pravda, ktorého tvorca taliansky novinár Gian Micalessin tvrdí, že práve veliteľ Gruzínskej légie Mamulašvili pripravoval prevrat spolu s ukrajinskou opozíciou a že traja jeho ostreľovači pálili do protestujúcich. Túto informáciu šíril napríklad aj portál InfoVojna.

 Mamuka v aute so symbolmi Gruzínska a Ukrajiny v roku 2016.

Nepotvrdené konšpirácie

Videu sa venovali viaceré factcheckingové a investigatívne portály (The Insider, EUvsDizinfo, StopFake, Myth Detector) vrátane slovenského portálu demagog.sk, ktorý analyzuje hoaxy a tvrdenia politikov. Výsledky všetkých analýz poukazujú na to, že ide o dezinformácie a nepotvrdené konšpirácie.

Vo videu sú napríklad zábery, na ktorých stoja vedľa seba Mamulašvili a americký vojak Brian Christopher Boyenger, bývalý člen americkej elitnej výsadkovej jednotky, ktorý sa pridal ku Gruzínskej légii. Tieto zábery majú dokazovať ich spoluprácu a podieľanie sa na Majdane v roku 2014. V skutočnosti však tieto zábery vznikli až v roku 2016, čiže dva roky po Majdane.

Navyše, vedúci odboru špeciálneho vyšetrovania ukrajinskej prokuratúry Sergej Gorbaťuk potvrdil, že traja muži Koba Nergadze, Zalogi Kvaračchelia a Alexander Revazišvili, ktorých video označuje ako gruzínskych snajperov, neboli v čase protestov na Ukrajine. Túto informáciu potvrdil aj fact-checkingový portál Myth Detector. Tvorca videa Talian Gian Micalesin v minulosti pôsobil ako novinár vo vojne v Sýrii a tam obhajoval režim Bašára al-Asada, viackrát sa tiež podieľal na debatách organizovaných ruskými úradmi.

Mamulašviliho však obviňujú z pokusov o prevrat aj proruskí politici v Gruzínsku. Ešte pred voľbami ho obvinili, že chcel zvrhnúť režim ruského oligarchu Bidzinu Ivanišviliho. V súčasnosti je proti nemu vedené trestné stíhanie za to, že sa údajne podieľal na pokuse o atentát na gruzínskeho premiéra.

Gruzínska légia však čelí aj obvineniam z vojnových zločinov.

Mamulašvili sa bráni, že išlo o zinscenované materiály a videá. Je presvedčený o tom, že ide o diskreditačnú kampaň proti nemu a proti Gruzínskej légii, ktorú vedie Rusko, pričom sa snaží jednotku vykresliť ako vojnových zločincov a žoldnierov, ktorí prišli na Ukrajinu zarábať peniaze.

Najvyšší súd v okupovanom Donecku odsúdil veliteľa v neprítomnosti na 23 rokov vo väzení za porušenie ruských trestných zákonov, za verbovanie, výcvik a vyzbrojovanie ľudí a účasť v ozbrojenom konflikte. Tu však treba pripomenúť, že medzinárodné spoločenstvo stále považuje región Donbasu za súčasť Ukrajiny a neuznáva suverenitu samozvaných separatistických republík, a teda ani rozhodnutia samozvaných súdov v týchto regiónoch.

 Cesta diplomacie

O podrobnostiach situácie na fronte Mamulašvili nemôže hovoriť. Ale priznáva, že je ťažká a podľa neho sa na nej odráža aj súčasný postoj USA. „Každé Trumpovo slovo môže zabiť tisícky Ukrajincov,“ mieni veliteľ. „Zastavenie dodávok zbraní a munície, ale aj spravodajských informácií sa odráža na ľudských životoch. Na fronte ide proti nám obrovská vlna motivovaných ruských vojakov, ktorí vedia, že Trump prestal vojensky podporovať Ukrajinu. V televízii im hovoria, že Ukrajinci už na obranu nič nemajú. Motivuje ich to. Kým túto motiváciu nemali, ich propaganda musela vymyslieť veľa nezmyslov. Teraz sa reálne majú o čo oprieť… Ozaj, videli ste, že v Rusku už začali dávať deťom meno Trump?“

Prímerie, na aké je ochotné Rusko pristúpiť, nepovažuje Mamulašvili za dobré riešenie. Rusi trvajú na tom, že si chcú ponechať dobyté územia. Ukrajina, a už vôbec nie samotný prezident Zelenskyj, predsa nemôže dať svoju zem Rusku. Počas prímeria si Rusi podľa Mamulašviliho akurát vydýchnu a naberú sily. „Ale Trumpove slová v Oválnej pracovni zomkli Ukrajincov okolo Zelenského. Aj ľudia, ktorí boli proti nemu, ho teraz podporujú.“

Po vojne v Čečensku, v ktorej Mamulašvili v 90. rokoch bojoval, odišiel do Paríža. Chcel študovať diplomaciu. Neskôr pôsobil ako vojenský poradca gruzínskeho prezidenta Michaila Saakašviliho. No keď videl, čo sa deje, uvedomil si, že cestou diplomacie sa niektoré konflikty ukončiť nedajú. Keď rozprával Francúzom o tom, aké skutočne Rusko je, málokto mu uveril. „Verili skôr ruskej propagande, históriu sa učili z románov ruských spisovateľov, dokonca našu, gruzínsku históriu, považovali za súčasť ruskej. Udivovalo ma to. Zároveň som si uvedomil, ako Západ podcenil a podceňuje nebezpečenstvo, ktoré zo strany Ruska hrozí. Ľudia tam nemajú cit odhaliť, čo je pravda a čo propaganda. Rozoznať pravdu od nepravdy je ťažké. Rusko to vie a veľa investuje do hybridnej vojny.“

 Späť do zákopov

Z prostredia diplomacie sa Mamulašvili dostal opäť do prostredia zákopov. Hoci občas cestuje do zahraničia, na stretnutia s verejnosťou, aktivistami aj podporovateľmi i politikmi. Chce, aby pochopili, čo sa na Ukrajine reálne deje, a myslí si, že budú skôr počúvať obyčajného vojaka ako politika. „Od roku 2014 sme hovorili, že na Ukrajine je vojna. Nikto to nechcel počuť. Ukrajina nedostala žiadnu pomoc. Politici na Západe nechápali, o čo v skutočnosti ide. A niektorí to nepochopili doteraz.“

Gruzínskeho veliteľa sa Rusi údajne už trikrát pokúsili otráviť. „Už som si zvykol. Je to jeden zo spôsobov, akým sa ruské tajné služby zbavujú nepriateľov.“

Keď Mamulašvili spoluzakladal Gruzínsku légiu, s ktorou bránil územie Ukrajiny v Luhanskej oblasti, netušil, čo sa s légiou stane: či bude bojovať s pár mužmi, alebo sa jednotka rozrastie až na číslo dvetisíc, ako je to dnes.

V roku 2016 som ich navštívila v poslednom dome v dedinke Troitske. Ďalej na východ už boli iba Rusi a Ruskom podporovaní separatisti. Mužov s nášivkami s hlavou vlka a gruzínskou národnou vlajkou na ramenách som sa pýtala, prečo prišli bojovať za cudziu krajinu. „Ja sa skôr čudujem, že tu nie sú žiadni Slováci,“ odpovedal mi jeden z nich. „Veď aj vás Rusi celé roky okupovali. My sme vo vojne s Ruskom prakticky od roku 1993, keď obsadili časť našej krajiny.“

V Gruzínskej légii bojujú prevažne Gruzínci, Mamulašvili chce zachovať jej etnický charakter, aj keď majú aj nejakých cudzincov. Osobne hovorí s každým, kto má záujem do jednotky vstúpiť. Podmienkou sú skúsenosti z aktívnych bojov, nie je čas ani možnosti na prípravu a výcvik. Takže uprednostňujú ľudí, ktorí boli na misiách v Afganistane alebo Iraku. Každý musí prejsť previerkou ukrajinskej tajnej služby. A Mamulašvili má ďalšiu dôležitú podmienku: „Človek musí byť aj vzdelaný a rozhľadený a rozumieť z ideologického hľadiska, prečo tu bojujeme.“ Presviedča, že nechce mať v légii radikálov, rasistov, členov krajnej pravice ani náboženských fanatikov, vyhýba sa vraj ľuďom, ktorí chcú bojovať len preto, lebo sa im páči vojna, zbrane a krv.

Príslušníci Gruzínskej légie podľa jej veliteľa neprestanú bojovať, kým bude existovať Rusko v súčasnej podobe. Znamená podľa nich hrozbu a zároveň v ňom žije veľa národov v neslobode a pod okupáciou. Podľa Mamulašviliho to tak nemusí byť. Veliteľ zdôrazní odvahu maličkej Ukrajiny, ktorá sa dokázala postaviť armáde desaťkrát väčšieho agresora./agentury/

X X X

Donald Trump sa počas návštevy Rijádu stretne aj s lídrami krajín Perzského zálivu

Cieľom návštevy má byť posilnenie ekonomickej a politickej spolupráce.

Americký prezident Donald Trump by sa mal koncom tohto mesiaca stretnúť s hlavami štátov šiestich krajín Perzského zálivu počas návštevy Rijádu. V nedeľu to povedal agentúre AFP zdroj blízky saudskej vláde, informuje TASR.

Trumpova návšteva Saudskej Arábie, Kataru a Spojených arabských emirátov od 13. do 16. mája bude prvou zahraničnou cestou jeho druhého funkčného obdobia okrem krátkej návštevy Ríma počas pohrebu pápeža Františka.

„Trump sa stretne s lídrami Rady pre spoluprácu v Perzskom zálive (GCC) v Rijáde,“ uviedol zdroj. GCC tvoria Saudská Arábia, Spojené arabské emiráty, Bahrajn, Katar, Kuvajt a Omán.

Chcú posilniť spoluprácu

Cieľom je posilniť „politickú a ekonomickú spoluprácu“, uviedol zdroj a požiadal o anonymitu, pretože nemal oprávnenie hovoriť s médiami.

USA majú silné obchodné väzby zo Saudskou Arábiou bohatou na ropu, ktorá bola tiež kľúčovým sprostredkovateľom americkej diplomacie v otázke Ruska a Ukrajiny. Návšteva Rijádu prichádza v období, keď Spojené štáty a Irán, ktorý leží na opačnej strane Perzského zálivu, začali nepriame rokovania o jadrovom programe Teheránu.

Ďalším politickým cieľom Trumpa bude dlho pripravovaná dohoda medzi Saudskou Arábiou a Izraelom, podobná Abrahámovým dohodám, ktoré uzavrel počas svojho prvého mandátu. Saudská Arábia však trvá na tom, že nebude uvažovať o žiadnej takejto dohode bez ukončenia vojny v Pásme Gazy. aktuality.sk

X X X

Skupina Shell údajne zvažuje prevzatie konkurenčnej BP

Shell by prevzatím BP zdvojnásobil svoju veľkosť a dosiahol trhovú hodnotu 175 miliárd eur.

Britský energetický koncern Shell zvažuje prevzatie svojho konkurenta BP. TASR o tom informuje na základe správy agentúry Bloomberg, ktorá sa v nedeľu odvolala na zdroje oboznámené so záležitosťou.

Diskusie sú stále v počiatočnom štádiu a Shell by sa namiesto takéhoto veľkého prevzatia mohol zamerať aj na spätné odkúpenie svojich akcií a menšie akvizície, uviedli zdroje. „Ako sme už viackrát zdôraznili, dôrazne sa zameriavame na zvyšovanie hodnoty spoločnosti Shell tým, že sa naďalej sústredíme na výkonnosť, disciplínu a zjednodušovanie,“ uviedol hovorca spoločnosti Shell v odpovedi na otázku týkajúcu sa údajných akvizičných plánov. Spoločnosť BP sa k medializovaným informáciám odmietla vyjadriť.

BP a Shell boli dlho takmer rovnako veľké, ale v posledných rokoch sa Shell rozšíril takmer na dvojnásobok veľkosti spoločnosti BP a dosiahol trhovú hodnotu zodpovedajúcu približne 175 miliardám eur. Prevzatím londýnskeho konkurenta by sa Shell stal ešte väčším hráčom v globálnom energetickom priemysle a skupina by dosiahla úroveň amerických energetických gigantov Exxon a Chevron. Prípadná fúzia by si vyžadovala odsúhlasenie zo strany regulačných úradov. Aktuality.sk

X X X

ZELENSKIJ  PROTI   KAPITULACII,  AKO  HITLER

ZELENSKÝ  NEPOSLECHL   ANI  PAPEŽA  FRANTIŠKA  NA  KONIEC  VOJNY

ZELENSKÝ  SPOKOJEN  S  MRTVÝMI,  ZRANENÝMI  NA  UKRAJINE?

NIČ  PRE  KONIEC  VOJNY  NEDELÁ  TIEŠ  PRIATEL  RUSKA  PAVEL,

DNES  PRIATEL  NATO

Zelenskyj je v Česku, platia prísne opatrenia.

Na Ukrajine dalej umierajú dalšie tisice Ukrajincoc

Exkomunista Pavel to do poslednej chvíle tajil, koho prijme

Na pražskom letisku Václava Havla pristálo v nedeľu predpoludním lietadlo s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským a jeho manželkou Olenou. Pár v nedeľu popoludní pri slávnostnom ceremoniáli privítal prezident Petr Pavel s manželkou Evou na Pražskom hrade. Zelenskyj, ktorého krajina sa viac ako tri roky bráni ruskej vojenskej agresii, do Česka dorazil po 22 mesiacoch. Pražský hrad bude počas väčšiny nedele uzavretý.

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj (druhý zľava) a jeho manželka Olena (vľavo) počas privítania českou hlavou štátu Petrom Pavelom a jeho manželkou Evou na Pražskom hrade 4. mája 2025

Prezidentské páry spolu vypočuli ukrajinskú a českú hymnu. Zelenskyj s manželkou pri ukrajinskej hymne držali ruku na srdci. Potom spolu prezidenti prešli okolo nastúpenej hradnej stráže, po čom sa odobrali do útrob Hradu. Najprv je v pláne stretnutie prezidentských párov, na ktoré nadviaže rokovanie národných delegácií. Prezidenti rokovania okomentujú na tlačovej konferencii-

  Zelenského boli na prvom hradnom nádvorí aj napríklad minister zahraničia Ján Lipavský (nestr.) alebo riaditeľ hradného zahraničného odboru Jaroslav Zajíček.

Príchod Zelenského podľa agentúry ČTK sledovali z Hradčanského námestia asi dve stovky ľudí s ukrajinskými a českými vlajkami, prezidenta vítali jasotom a potleskom. Ďalší ľudia pozorovali uvítací ceremoniál z ulice Ku Hradu.

Zelenskyj po prílete do Česka oznámil, že sa zíde aj s ďalšími najvyššími ústavnými činiteľmi, ale aj s lídrami parlamentných frakcií, vedením obranných spoločností, so študentmi a s ukrajinskou komunitou.

Jeho žena sa zúčastní zahájenia konferencie Healthcare Initiative for Ukraine. Ukrajinská hlava štátu vyzdvihla vďačnosť Česku za zásadnú podporu a posilňovanie spolupráce.

Prísne bezpečnostné opatrenia, uzavretý Hrad

Hrad do poslednej chvíle tajil, koho český prezident prijme. Okolnosti prípravy návštevy naznačovali, že ide o Zelenského. Identitu návštevy potvrdil až po pristátí lietadla na letisku v Prahe.

Areál Pražského hradu bude pre návštevu Zelenského v Česku uzavretý do 19.00 h. „K uzávierke celého komplexu sa pristupuje len zriedka. Pamätám si to napríklad pri návšteve amerického, ruského či izraelského prezidenta,“ povedal pre iDNES.cz bývalý protokolár českých prezidentov Jindřich Forejt.

Podobné bezpečnostné opatrenia sprevádzali návštevu Zelenského aj v lete 2023. Kancelária českého prezidenta vtedy do poslednej chvíle tajila túto návštevu a jeho letecký špeciál sprevádzali dve stíhačky gripen.

„Ja by som bol rád, aby to prispelo k tomu, že sa priblížime mieru na Ukrajine. Mieru, ktorá nebude kapituláciou pre Ukrajinu, ale mieru, ktorá bude znamenať dlhodobé podmienky, ktoré si Ukrajina zaslúži po agresii Ruska,“ povedal v dnešnej relácii Partie Terézie Tománkovej na CNN Prima (ODS).

Jeho oponent v diskusii predseda SPD Tomio Okamura od stretnutia žiadny zásadný prelom nečaká. Podotkol, že bez USA na Ukrajine mier nastať nemôže.

 Pavel navštívil Ukrajinu 20. a 21. marca. Najprv v juhukrajinskej Odese rokoval s vicepremiérom a ministrom pre obnovu a regionálny rozvoj Oleksijom Kulebou a predstaviteľmi niekoľkých regiónov. Po prejazde vlakom do Kyjeva navštívil okrem iného nemocnicu Ochmatdyt, rokoval so Zelenským aj premiérom Denysom Šmyhalom.

S prezidentom Ukrajiny, ktorá sa už viac ako tri roky bráni plnoformátovej ruskej agresii, sa mal český prezident stretnúť tento týždeň na summite Iniciatívy Trojmoria vo Varšave. Zelenskyj sa k akcii pripojil len cez videospojenie.

Prezident Petr Pavel tento týždeň na Pražskom hrade rokoval s premiérom Petrom Fialom aj o vývoji v koalícii ochotných. Vznikla ako reakcia na tlak novej americkej administratívy Donald Trump, aby sa Ukrajina vzdala svojich okupovaných území, vrátane Krymu v prospech Ruska./agentury/

X X X

Lady Gaga ako obrovský magnet. Jej bezplatný koncert na slávnej pláži Copacabana prilákal viac ako dva milióny ľudí

Na bezplatný koncert americkej speváčky Lady Gaga na brazílskej pláži Copacabana dorazilo v noci na nedeľu 2,1 milióna divákov. Informovala o tom agentúra AP s odvolaním sa na organizátorov.

 Ľudia sa zabávajú na koncerte Lady Gaga na brazílskej pláži Copacabana v Rio de Janeiro 4. mája 2025

Najväčší koncert v kariére 39-ročnej interpretky o pol milióna účastníkov prekonal bezplatný koncert Madonny, ktorý sa na rovnakom mieste konal takmer presne pred rokom. Lady Gaga sa tak postarala o hudobné vystúpenie s historicky piatou najväčšou účasťou.

„Dnes večer tvoríme históriu. (…) Ďakujem vám, že so mnou tvoríte históriu,“ povedala podľa AP kričiacemu davu Lady Gaga, ktorej koncert začal o 22:10 miestneho času (03:10 SELČ) skladbou Bloody Mary z roku 2011.

Z tesne nalepených fanúšikov, ktorí spievali a tancovali hlava na hlave na rozľahlom piesočnom páse, sa podľa AP ozývali výkriky radosti. Lady Gaga, vlastným menom Stefani Joanne Angelina Germanottaová, zaspievala okrem iného hity ako Poker Face a Alejandro, a vystriedala celý rad prevlekov, vrátane šiat vo farbách brazílskej vlajky.

 Lady Gaga v šatách vo farbách brazílskej vlajky počas koncertu na pláži Copacabana v Rio de Janeiro 3. mája 2025

Niektorí fanúšikovia dorazili na pláž už za svitania s občerstvením a nápojmi, aby si zaistili dobré miesto. Niektorí sa usadili na stromoch, odhodlaní získať lepší výhľad, dodala AP.

„Dnes je najlepší deň môjho života,“ povedala Manoela Dobesová, dvadsaťsedemročná návrhárka, ktorá mala na sebe šaty polepené fotografií z roku 2019, ktorá zachytáva jej stretnutie so speváčkou. „Je neskutočné byť tu,“ dodala.

Lady Gaga, ktorá tento rok vydala album Mayhem s hlavným singlom Abracadabra, v apríli tiež dvakrát vystúpila na festivale Coachella blízko kalifornského mesta Indio. Celková návštevnosť dvojvíkendového festivalu sa pohybuje okolo 650-tisíc ľudí. Medzi hlavné hviezdy vedľa Lady Gaga patrili pop punková kapela Green Day a interpret Post Malone.

Na pláži Copacabana na Nový rok 1994 vystúpil aj spevák Rod Stewart. Koncert, na ktorý prišlo 3,5 milióna ľudí, je zapísaný v Guinessovej knihe rekordov ako bezplatný koncert s najväčšou účasťou.

Približne rovnaký počet ľudí videlo vystúpenie francúzskeho hudobníka Jeana-Michela Jarreho na Moskovskej štátnej univerzite v septembri 1997. Tri milióny divákov sledovali na ďalšom novoročnom koncerte na Copacabana koncert brazílskeho hudobníka menom Jorge Ben Jor. A 2,5 milióna divákov navštívilo koncert Jeana-Michela Jarreho 14. júla 1990 v Paríži pri oslavách francúzskeho sviatku Deň Bastily./agentury/

X X X

Ruský dronový útok na Kyjev má za následky najmenej 11 obetí

 Medzi zranenými sú aj dve deti. Ukrajinský prezident vyzýva na trvalejší mier.

Pri nočnom ruskom dronovom útoku na ukrajinskú metropolu utrpelo zranenia najmenej 11 ľudí vrátene dvoch detí, uviedli tamojšie orgány. Prezident Volodymyr Zelenskyj v nedeľu vyzval na skutočné prímerie trvajúce najmenej jeden mesiac, informuje TASR podľa správy agentúry Reuters.

Ukrajinský líder tak zopakoval svoje výzvy na dlhšie zastavenie bojov v rámci tejto viac ako trojročnej vojny. „Rusi vyzývajú na prímerie… a pritom každý deň útočia na Ukrajinu. Je to cynizmus najvyššej úrovne: len tento týždeň Rusko použilo proti Ukrajine viac ako 1180 útočných dronov, 1360 riadených leteckých bômb a 10 rakiet rôznych typov,“ uviedol Zelenskyj na platforme X.

 „Ak nastane prímerie, tak nie na ich sviatky, ale na každý deň,“ dodal odkazujúc na pondelkové vyhlásenie ruského prezidenta Vladimira Putina ohľadom prímeria počas osláv Dňa víťazstva nad fašizmom. Malo by trvať od 8. do 11. mája.

Podľa ukrajinských orgánov spôsobili padajúce úlomky zostrelených dronov v Kyjeve požiare viacerých obytných domov a áut. Ukrajinská armáda uviedla, že jej jednotky protivzdušnej obrany v noci zostrelili 69 zo 165 ruských dronov. Moskva sa k útoku bezprostredne nevyjadrila., aktuality.sk

X X X

Rozhoduje ideológia, nie odbornosť. Barbora Jombíková prehovorila o znefunkčňovaní Fondu na podporu umenia

Barbora Jombíková pôsobí v odbornej komisii Fondu na podporu umenia pre tanec a divadlo. V rozhovore opisuje, ako sa podľa nej odborné rozhodovanie vo fonde oslabuje a čoraz viac ho nahrádza ideologický prístup.

ŽILINA: Nezávislé kultúrne centrá sú dnes v neistote. Dôvodom sú zásahy do fungovania Fondu na podporu umenia (FPU).

„Obávame sa, že fond sa snažia najprv znefunkčniť a potom úplne zrušiť,“ hovorí Barbora Jombíková, členka komisií FPU pre tanec a divadlo, dramaturgička programu Spojených kultúrnych centier – Stanica a Nová synagóga a projektová manažérka v Centre pohybu a tanca Labyrint.

Dodáva, že rozhodovania sa čoraz viac vzďaľujú odbornej diskusii: „Vytratila sa odbornosť, zdá sa, že rozhoduje ideológia, rozhodnutia sú netransparentné a nedostatočne odôvodnené.“ Za symbol takéhoto prístupu považuje rozhodnutie podporiť projekt ohňostrojov na Malte, ktorý podľa nej s umením nesúvisí a nespĺňa základné podmienky výzvy.

Na podporu umeleckej obce vystúpila aj na nedávnom proteste v Žiline, kde verejne ponúkla svoj kontakt každému, kto sa chce dozvedieť viac o tom, ako FPU funguje.

Stanica a ďalšie veľké kultúrne centrá či veľké festivaly fungujú na trojročnej grantovej podpore, ktorá im však nie je vyplácaná naraz. Každý rok musia najskôr všetko vyúčtovať, prejsť auditom a čakať na schválenie ďalšieho cyklu. Stanica má schválený grant do konca roka 2026, obavy, že podpora už nepríde, sú však čoraz silnejšie.aktuality.sk

X X X

Warren Buffett odstúpi z čela spoločnosti Berkshire Hathaway

Buffett kritizoval obchodnú politiku USA a zdôraznil, že prosperita iných krajín môže byť prínosom aj pre Ameriku.

Legendárny americký investor Warren Buffett plánuje koncom roka odstúpiť z funkcie generálneho riaditeľa svojej holdingovej spoločnosti Berkshire Hathaway. Miliardár v sobotu (3. 5.) na stretnutí akcionárov svojej spoločnosti oznámil, že navrhne správnej rade, aby do najvyššej funkcie koncom roka vymenovala jeho nástupcu Grega Abela. Buffett dodal, že zostane k dispozícii ako poradca, ale rozhodnutia už bude prijímať nové vedenie. TASR o tom informuje na základe správy agentúry DPA.

Buffett tiež kritizoval colnú politiku amerického prezidenta Donalda Trumpa, hoci jeho meno priamo nespomenul. „Obchod by nemal byť zbraňou,“ povedal 94-ročný investor akcionárom. USA by mali obchodovať s inými krajinami a ak zvyšok sveta zbohatne, „nebude to na náš úkor“, ale zbohatne aj Amerika, dodal.

Berkshire Hathaway bola pôvodne malá textilná spoločnosť. Buffett ju kúpil v 60. rokoch minulého storočia a vytvoril z nej veľmi úspešnú investičnú spoločnosť. Jeho inštinkt pre výhodné obchody zabezpečil, že investície do rôznych spoločností výrazne prekonali priemerný výkon akciového trhu. Berkshire Hathaway vlastní okrem iného poisťovňu Geico, železničnú spoločnosť BNSF, sieť rýchleho občerstvenia Dairy Queen a výrobcu batérií Duracell. Holding má podiely aj v mnohých ďalších spoločnostiach, ako sú Apple a Coca-Cola., aktuality.sk