Mimoriadna tragédia v ČR. V rybníku v českej obci Ohrobec pri Prahe našli v nedeľu ráno telo Františka Klišíka (62), jedného z dvoch hlavných predstaviteľov československého dokumentárneho filmu „Radšej zošalieť v divočine“. Film v sobotu večer získal hlavnú cenu 59. ročníka Medzinárodného filmového festivalu Karlovy Vary (MFF KV). Informovala o tom televízia ČT24 a portál Novinky.cz s odvolaním na Aleša Palána, autora rovnomennej knižnej predlohy k víťaznej snímke, píše TASR.

 Príčinu smrti určí súdna pitva, okolnosti prípadu sú predmetom vyšetrovania. Telo muža spozoroval v rybníku v nedeľu približne o 8.30 hod. okoloidúci.

 František Klišík bol spolu so svojím bratom Ondřejom jedným z dvojčiat, ktorých príbeh dokument zachytáva. Snímku režíroval Slovák Miro Remo. Film rozpráva o svojráznych jednovaječných bratoch, ktorí žili na samote ďaleko od civilizácie. Ich životný štýl, v protiklade ku konvenčným normám, zaujal porotu aj divákov, uvádza český portál metro.cz. Dokument bol označený za „osviežujúci závan prírody“ a „autentický portrét surového bratského puta“.

Víťazný film je voľnou adaptáciou knihy Palána, ktorý viedol rozhovory s deviatimi samotármi žijúcimi v českom pohorí Šumava. Ich spôsob života, vzdorujúci moderným spoločenským pravidlám, bol kľúčovým motívom. Klišík bol v 80. rokoch 20. storočia aktívny v juhočeskom disente./agentury/

X X X

  Kim ubezpečil, že bezpodmienečne podporuje Rusko vo vojne na Ukrajine. Lavrov hovorí o ‚nepremožiteľnom bojovom bratstve‘

Kim Čong-un podľa štátnej tlačovej agentúry uviedol, že KĽDR je pripravená bezpodmienečne podporovať a povzbudzovať všetky opatrenia prijaté ruským vedením, pokiaľ ide o riešenie hlavnej príčiny ukrajinskej krízy.

Na tejto fotografii, poskytnutej severokórejskou vládou, si jej vodca Kim Čong-un (vľavo) a ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov podávajú ruky vo Wonsane v Severnej Kórei v sobotu 12. júla 2025.

X X X

Zástupcovia Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu (MAAE) v ukrajinskej záporožskej jadrovej elektrárni v noci na dnešok počuli v okolí elektrárne stovky výstrelov z ručných zbraní. Podľa MAAE taká vojenská aktivita môže ohroziť jadrovú bezpečnosť, uviedol generálny riaditeľ agentúry Rafael Grossi. Už v sobotu upozornil, že agentúra bola informovaná o nepotvrdenom dronovom útoku na radnicu v meste Enerhodar, kde žije väčšina zamestnancov záporožskej elektrárne. Areál záporožskej jadrovej elektrárne aj mesto Enerhodar sú od marca 2022 okupované ruskou armádou.

 Výstrely sa opakovane ozývali asi hodinu, a to po 22:00 miestneho času (21:00 SELČ). Pri obhliadke areálu dnes ráno členovia tímu MAAE v blízkosti piateho a šiesteho bloku na zemi našli roztrúsené množstvo nábojníc malého kalibru, uviedol Grossi. Rozbité okná ani iné známky mechanického poškodenia zamestnanci MAAE nezaznamenali. Ďalšie podrobnosti o incidente tím na mieste zisťuje.

Pri sobotňajšej návšteve Enerhodaru si pracovníci MAAE na radnici prezreli poškodenie hornej časti budovy. Miestni im povedali, že poškodenie je následkom dronového útoku v noci na sobotu okolo jednej hodiny miestneho času. Neboli hlásené obete na životoch. Enerhodar sa nachádza približne päť kilometrov od záporožskej elektrárne. Podľa MAAE by išlo v prípade potvrdenia o ďalší z radu incidentov s drony v blízkosti jadrových zariadení na Ukrajine, ktoré ďalej ohrozujú jadrovú bezpečnosť od začiatku vojny.

 „S tým, ako sa útoky dronov počas vojny stávajú čoraz častejšími, rastú aj riziká, ktoré predstavujú pre bezpečnosť ukrajinských jadrových elektrární. Som hlboko znepokojený zvýšenou početnosťou takýchto incidentov. V prípade záporožskej elektrárne navyše zvyšujú psychický stres zamestnancov elektrárne, čo môže mať aj vplyv na jadrovú bezpečnosť,“

20:47 Ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov v nedeľu navštívil Peking, kde sa stretol so svojím čínskym rezortným kolegom Wang Im. Diskutovali spolu o vyhliadkach na ukončenie konfliktu na Ukrajine, vzťahoch so Spojenými štátmi, ako aj o situácii v Pásme Gazy a na Kórejskom polostrove. Rokovanie sa uskutočnilo pred stretnutím šéfov diplomacií Šanghajskej organizácie pre spoluprácu (ŠOS). TASR o tom píše podľa agentúr Reuters a AFP.

„Na stretnutí bol zdôraznený význam posilnenia úzkej koordinácie medzi oboma krajinami na medzinárodnej scéne,“ uviedlo ruské ministerstvo zahraničných vecí vo vyhlásení. Zdôraznilo najmä potrebu spolupráce s Pekingom v Organizácií Spojených národov (OSN) a jej Bezpečnostnej rade, ako aj v zoskupeniach ŠOS, BRICS alebo G20.

 Peking, ktorý je podľa AFP diplomatickým a ekonomickým spojencom Moskvy, tvrdí, že je v konflikte medzi Ruskom a Ukrajinou neutrálny. Čínska vláda však neodsúdila ruskú inváziu v roku 2022 ani ho Moskvu nevyzvala, aby stiahlo svoje jednotky. Mnohí spojenci Ukrajiny sa domnievajú, že Čína poskytuje Rusku podporu.

20:01 Nemecký prezident Frank-Walter Steinmeier sa vyslovil za zavedenie novej formy povinnej vojenskej služby, ktorá by posilnila ozbrojené sily krajiny.

Podľa Steinmeiera je potrebné otvoriť diskusiu o návrate brannej povinnosti vzhľadom na meniacu sa bezpečnostnú situáciu v Európe, najmä v súvislosti ruskou agresiou na Ukrajine a postojom súčasnej administratívy USA k transatlantickým vzťahom. „Som za povinnú vojenskú službu,“ zdôraznil prezident v rozhovore pre verejnoprávnu televíziu ZDF, ktorý by mali odvysielať v nedeľu večer.

 Nemecko zaviedlo povinnú vojenskú službu rok po opätovnom získaní suverenity v roku 1956. Zrušilo ju v roku 2011, keď ukončilo odvody brancov a zatvorilo odvodové úrady, ktoré ich registrácie spracúvali. Branná povinnosť však pre prípad núdze dodnes zostala zakotvená v nemeckej ústave.

Minister obrany Boris Pistorius podľa prezidenta správne pracuje na tom, aby služba v ozbrojených silách (Bundeswehre) bola atraktívnejšia. Nie je však podľa neho jasné, či to bude stačiť. „Aj preto potrebujeme diskusiu o brannej povinnosti, hoci sa nedá zaviesť zo dňa na deň,“ poznamenal Steinmeier.

 Vláda kancelára Friedricha Merza sa v koaličnej dohode zaviazala podporovať dobrovoľnú vojenskú službu, pripomenula DPA./agentury/

X X X

 Pellegrini a Kaliňák majú za sebou ostré streľby aj dlhý pochod. Prezident: Jednoducho pecka!

Prezident, minister, influenceri a dobrovoľníci vstúpili do štvrtého dňa výcviku. Peter Pellegrini na sklonku tretieho dňa situáciu zhodnotil lakonicky: Jednoducho pecka! Prezident Peter Pellegrini a minister obrany Robert Kaliňák sa osobne zúčastňujú výcviku Národných obranných síl (NOS), ktoré len nedávno boli zriadené zákonom.

V piatok sa zoznamovali so zbraňami, ich rozoberaním a skladaním a teoreticky si prebrali prácu s mapou a buzolou. V sobotu už išli naostro: majú za sebou ostré streľby z krátkej a dlhej zbrane, ako aj niekoľkokilometrový pochod v teréne. Prezident k týmto dňom nakrútil video (pozrite si ho nižšie) a o niekoľko dní sľubuje ďalšie.

 Medzitým stihol Pellegrini poslať odkaz predsedovi SNS Andrejovi Dankovi, ktorý vyzval prezidenta, aby prestal „šaškovať“ na cvičisku a vrátil sa do prezidentského paláca. Prezident povedal Dankovi, aby využil svoju hodnosť kapitána a prišiel na výcvik tiež.

Pellegrini z výcviku odpovedá Dankovi: Ako kapitán, prihlás sa do najbližšieho kurzu.

Obranné sily majú pomáhať pri povodniach, zosuvoch pôdy aj požiaroch. Prvý turnus NOS sa začal už tieto prázdniny a uchádzačom sľubujú, že sa naučia strieľať, zlepšia si fyzičku a zarobia tisíce eur. Prekážku nebudú mať ľudia s dioptriami ani tí, čo o vojenskom svete ešte nič nevedia. Špičky obrany si od vzniku obranných síl sľubujú nielen posilnenie odolnosti štátu, ale aj vznik komunít. Koľko štát ročne vyjdú a či bude o ne väčší záujem ako o aktívne zálohy nateraz nevedia. Ako budú fungovať Národné obranné sily? Zhrnuli sme základné otázky a odpovede./agentury/

X X X

   EÚ (zatiaľ) do obchodnej vojny s Trumpom nejde, dáva prednosť vyjednávaniu

Európska únia odloží platnosť protiopatrení proti americkým clám do začiatku augusta, oznámila dnes predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová. Protiopatrenia mali začať platiť od pondelka 14. júla. Podľa šéfky EK dvadsaťsedmička dáva stále prednosť vyjednávaniu riešení, pokiaľ ide o obchodnú dohodu s USA. Zároveň ale pripravuje protiopatrenia, ak k žiadnej dohode nedôjde.

Z listu, ktorý zaslal americký prezident Donald Trump predsedníčke EK, vyplýva, že USA zavedú od 1. augusta na dovoz tovaru z EÚ clo 30 percent. Von der Leyenová už v sobotu uviedla, že Európska únia je pripravená pokračovať v vyjednávaní až do 1. augusta.

„Teraz je čas na rokovanie, ale zároveň sme pripravení na všetky scenáre,“ uviedla dnes šéfka exekutívy Únie po stretnutí s indonézskym prezidentom Prabowom Subiantom.

Skryté zdražovanie: Menšie, horšie, menej. Ako sa nedať oklamať?

Európska únia prijala už v apríli prvý balík protiopatrení proti americkým clám na oceľ a hliník za 21 miliárd eur, následne ho ale odložila o 90 dní, čo znamenalo do tohto pondelka 14. júla. Pripravuje sa aj druhý balík protiopatrení v pôvodnej výške 95 miliárd eur. Po námietkach niektorých členov EÚ by ale nakoniec najskôr malo ísť o opatrenie za 72 miliárd eur, členské štáty ho však ešte detailne neprerokovali./agentury/

X X X

 

Na oslavách zvrchovanosti poslali odkaz účastníkom Pohody aj Pellegrinimu. Fica obkľúčili desiatky ľudí

Premiér Robert Fico navštívil Oslavy zvrchovanosti Slovenska, kde večer zapálil vatru a pozdravil sa s množstvom ľudí.

Oslavy v Starej Bystrici žiadna pompéznosť nesprevádzala, pripomínali skôr jarmok. Kým znela štátna hymna, ľudia čakali v radoch na cigánsku pečienku. Zemiakovú placku si mohli kúpiť za päť eur. Podobné ceny ako na povestných vianočných trhoch v Bratislave.

V očiach dobre stavaných chlapov s nepriestrelnými vestami pod košeľami sa zračili náznaky zúfalstva. Predsedu vlády na neveľkom námestí obkľúčili desiatky ľudí. Ochrankári sa od neho nepohli ani na krok.

Vytvorili okolo neho kruh, zrakom skenovali dav a vyhodnocovali potenciálne riziká. Robert Fico im to však v sobotu neskoro večer neuľahčil.

Na oslavách zvrchovanosti, ktoré v kysuckej obci Stará Bystrica organizoval Úrad vlády spolu s jej starostom a poslancom Smeru Jánom Podmanickým, sa zrejme prvýkrát od atentátu z Handlovej rozhodol vykročiť priamo medzi húfy ľudí.

Oslavy zvrchovanosti Slovenska v Starej Bystrici navštívilo množstvo súčasných aj bývalých politikovZdroj: David Ištok/Aktuality.sk

Kto prišiel

Stará Bystrica oslavy pravidelne organizuje už 21 rokov. Ficova vláda si ich tak trochu prisvojila. Podmanickému na ich usporiadanie odklepla dotáciu 132-tisíc eur, podujatie naživo vysielala STVR.

Pozvanie vraj dostali predstavitelia všetkých parlamentných strán, no lídrov PS, SaS či KDH by ste tu hľadali márne. Prišiel však exprezident Ivan Gašparovič. V júli 1992, keď Slovenská národná rada prijala Deklaráciu o zvrchovanosti Slovenskej republiky, bol jej predsedom.

Udalosť si nenechali ujsť ani podpredsedovia parlamentu Tibor Gašpar a Andrej Danko, minister životného prostredia Tomáš Taraba, šéfka polície Jana, aktuality.sk

X X X

 Macron oznámil injekciu do armády za miliardy eur

Francúzsky prezident Emmanuel Macron oznámil, že vláda v nasledujúcich dvoch rokoch vynaloží dodatočných 6,5 miliardy eur na obranné výdavky.

Významné investície sú podľa neho potrebné, keďže Európa stojí pred najväčšou hrozbou od konca druhej svetovej vojny. Rizikom pre európske štáty je podľa neho najmä Rusko, ale aj terorizmus a kybernetické útoky. TASR o tom píše podľa agentúr AFP a AP.

„Prežívame kľúčový okamih. Od roku 1945 nebola sloboda nikdy tak vážne ohrozená. Mier na našom kontinente ešte nikdy v takej miere nezávisel od rozhodnutia, ktoré teraz prijmeme,“ vyhlásil Macron v prejave k veleniu armády v predvečer štátneho sviatku Dňa dobytia Bastily.

 Európa je podľa francúzskeho prezidenta v ohrození najmä pre vojny na Ukrajine a Blízkom východe. Zdôraznil tiež, že po nástupe amerického prezidenta Donalda Trumpa „určitú formu neistoty pridali aj Spojené štáty“.

V roku 2027 by podľa neho malo Francúzsko do svojej obrany investovať 64 miliárd eur. „Ak chcete, aby sa vás báli, musíte byť silní. Stále vedieme, ale ak nezrýchlime, zajtra nás predbehnú,“ upozornil Macron a vyzval na „mobilizáciu“ všetkých vládnych inštitúcií na obranu krajiny.

 Prezident tiež nariadil najvyšším francúzskym vojenským a obranným predstaviteľom, aby začali „strategický dialóg“ s európskymi partnermi ohľadom potenciálneho nasadenia francúzskeho jadrového arzenálu na obranu Európy./agentury/

X X X

 Nové skutočnosti o tragédii v Bergame. Muž, ktorého vcucla turbína, sa do motora rozbehol schválne.

Pár dní po incidente na letisku v talianskom Bergame vyplávali na povrch nové skutočnosti.

 Na sociálnych sieťach sa objavilo video z bezpečnostnej kamery, ktoré zachytáva okamih, keď muž neoprávnene prenikol na letiskovú plochu a zamieril k naštartovanému lietadlu. Tam ho nakoniec nasal bežiaci motor stroja, upozornil český iDnes.

35-ročný Andrea Russo bol na mieste mŕtvy.

Na novom videu muž pobehuje hore-dole popri lietadlu. Najprv zamieri k jednej strane lietadla, ale po neúspešnom pokuse o skok obehne lietadlo spoločnosti Volotea Airbus A319 pred odletom do španielskej Astúrie k ľavému motoru, ktorý sa mu stal osudným.

 Incident sledovali aj cestujúci na palube. „Zrazu sme počuli hluk a ranu. Niektorí ľudia niečo videli cez okno a dali si ruky pred oči. Povedali nám, že je lepšie sa von nepozerať, pretože to, čo sa dialo, bolo veľmi nepríjemné,“ popísal jeden z cestujúcich denníku La Nueva España.

Podľa talianskych médií pochádzal Russo z oblasti Bergama, kde bol známy aj vďaka svojej matke, ktorá pracovala ako pôrodná asistentka. V minulosti sa ako údržbár živil drobnými opravami a mal za sebou problémy s drogami.

 K incidentu došlo este v utorok. Letisko následne o 10.20 h miestneho času pozastavilo všetky lety „kvôli problému, ktorý sa vyskytol na rolovacej dráhe“, uviedla spoločnosť SACBO ako správca letiska. Zároveň sa začalo vyšetrovanie incidentu. V následnom vyhlásení letisko uviedlo, že letová prevádzka na letisku bola obnovená o 12.00 h.

„Kapitán bol viditeľne otrasený,“ citoval web simpleflying.com jedného z užívateľov sociálnej siete s tým, že cestujúci opustili lietadlo cez predný pravý núdzový východ. Ihneď po tragickej smrti narušiteľa sa na dráhe objavili hasiči, sanitky a polícia a prikryli pozostatky muža. Záznamy z webu pre letovú prevádzku Flightradar24 ukázali, že lietadlo bolo odsunuté z letiskovej dráhy./agentury/

X X X

Nové skutočnosti o tragédii v Bergame. Muž, ktorého vcucla turbína, sa do motora rozbehol schválne

Pár dní po incidente na letisku v talianskom Bergame vyplávali na povrch nové skutočnosti.

Na sociálnych sieťach sa objavilo video z bezpečnostnej kamery, ktoré zachytáva okamih, keď muž neoprávnene prenikol na letiskovú plochu a zamieril k naštartovanému lietadlu. Tam ho nakoniec nasal bežiaci motor stroja, upozornil český iDnes.

35-ročný Andrea Russo bol na mieste mŕtvy.

Na novom videu muž pobehuje hore-dole popri lietadlu. Najprv zamieri k jednej strane lietadla, ale po neúspešnom pokuse o skok obehne lietadlo spoločnosti Volotea Airbus A319 pred odletom do španielskej Astúrie k ľavému motoru, ktorý sa mu stal osudným.

 Incident sledovali aj cestujúci na palube. „Zrazu sme počuli hluk a ranu. Niektorí ľudia niečo videli cez okno a dali si ruky pred oči. Povedali nám, že je lepšie sa von nepozerať, pretože to, čo sa dialo, bolo veľmi nepríjemné,“ popísal jeden z cestujúcich denníku La Nueva España.

Podľa talianskych médií pochádzal Russo z oblasti Bergama, kde bol známy aj vďaka svojej matke, ktorá pracovala ako pôrodná asistentka. V minulosti sa ako údržbár živil drobnými opravami a mal za sebou problémy s drogami.

 K incidentu došlo este v utorok. Letisko následne o 10.20 h miestneho času pozastavilo všetky lety „kvôli problému, ktorý sa vyskytol na rolovacej dráhe“, uviedla spoločnosť SACBO ako správca letiska. Zároveň sa začalo vyšetrovanie incidentu. V následnom vyhlásení letisko uviedlo, že letová prevádzka na letisku bola obnovená o 12.00 h.

„Kapitán bol viditeľne otrasený,“ citoval web simpleflying.com jedného z užívateľov sociálnej siete s tým, že cestujúci opustili lietadlo cez predný pravý núdzový východ. Ihneď po tragickej smrti narušiteľa sa na dráhe objavili hasiči, sanitky a polícia a prikryli pozostatky muža. Záznamy z webu pre letovú prevádzku Flightradar24 ukázali, že lietadlo bolo odsunuté z letiskovej dráhy./agentury/

X X X

Požiare v Grand Canyone sa ďalej šíria, popolom ľahla aj historická chata

V národnom parku Grand Canyon na juhozápade Spojených štátov sa v nedeľu naďalej šírili požiare. Na severnom okraji parku plamene zničili historickú chatu, návštevnícke centrum, čerpaciu stanicu a čističku odpadových vôd. TASR o tom informuje podľa agentúr AP a AFP.

Dym z lesných požiarov nad Národným parkom Grand Canyon v severnej Arizone v piatok 11. júla 2025.

Správca národného parku Ed Keeble informoval obyvateľov a zamestnancov, že plamene zachvátili chatu Grand Canyon Lodge, jediné ubytovacie zariadenie na jeho severnom okraji.

Pre únik chlóru zo zasiahnutej čističky odpadových vôd museli z vnútorných oblastí kaňonu evakuovať turistov aj hasičov. Toxický plynný chlór je ťažší ako vzduch a môže sa rýchlo usadiť na nižšie položených miestach, čo pre ľudí predstavuje riziko, pripomína AP.

Grand Canyon, roklina vytvorená riekou Colorado, je jednou z najnavštevovanejších turistických lokalít v Spojených štátoch. Každoročne priláka takmer päť miliónov návštevníkov. Väčšina z nich pritom smeruje na jeho južný okraj. Severné oblasti sú pre turistov otvorené iba sezónne./agentury/

 X X X

Nové skutočnosti o tragédii v Bergame. Muž, ktorého vcucla turbína, sa do motora rozbehol schválne

Pár dní po incidente na letisku v talianskom Bergame vyplávali na povrch nové skutočnosti.

Na sociálnych sieťach sa objavilo video z bezpečnostnej kamery, ktoré zachytáva okamih, keď muž neoprávnene prenikol na letiskovú plochu a zamieril k naštartovanému lietadlu. Tam ho nakoniec nasal bežiaci motor stroja, upozornil český iDnes.

35-ročný Andrea Russo bol na mieste mŕtvy.

Na novom videu muž pobehuje hore-dole popri lietadlu. Najprv zamieri k jednej strane lietadla, ale po neúspešnom pokuse o skok obehne lietadlo spoločnosti Volotea Airbus A319 pred odletom do španielskej Astúrie k ľavému motoru, ktorý sa mu stal osudným.

 Incident sledovali aj cestujúci na palube. „Zrazu sme počuli hluk a ranu. Niektorí ľudia niečo videli cez okno a dali si ruky pred oči. Povedali nám, že je lepšie sa von nepozerať, pretože to, čo sa dialo, bolo veľmi nepríjemné,“ popísal jeden z cestujúcich denníku La Nueva España.

Podľa talianskych médií pochádzal Russo z oblasti Bergama, kde bol známy aj vďaka svojej matke, ktorá pracovala ako pôrodná asistentka. V minulosti sa ako údržbár živil drobnými opravami a mal za sebou problémy s drogami.

 K incidentu došlo este v utorok. Letisko následne o 10.20 h miestneho času pozastavilo všetky lety „kvôli problému, ktorý sa vyskytol na rolovacej dráhe“, uviedla spoločnosť SACBO ako správca letiska. Zároveň sa začalo vyšetrovanie incidentu. V následnom vyhlásení letisko uviedlo, že letová prevádzka na letisku bola obnovená o 12.00 h.

„Kapitán bol viditeľne otrasený,“ citoval web simpleflying.com jedného z užívateľov sociálnej siete s tým, že cestujúci opustili lietadlo cez predný pravý núdzový východ. Ihneď po tragickej smrti narušiteľa sa na dráhe objavili hasiči, sanitky a polícia a prikryli pozostatky muža. Záznamy z webu pre letovú prevádzku Flightradar24 ukázali, že lietadlo bolo odsunuté z letiskovej dráhy./agentury/

X X X

Nový miliónový bazén má problém. Po pár týždňoch sa z neho odlupuje farba. Na kúpalisku došlo aj k úrazom

V prevádzke je iba od polovice júna, ale už má prvé problémy. Z bazéna s vlnobitím za dva milióny eur, ktorý v polovici júna sprevádzkovala samospráva Rimavskej Soboty vo svojej rekreačnej oblasti Kurinec-Zelená voda, na niektorých miestach opadáva farba.

 Na túto skutočnosť upozornil poslanecký klub rimavskosobotského mestského zastupiteľstva Spolu sme Sobota. „Bazén s vlnobitím je otvorený len niekoľko dní a už sa z neho na viacerých miestach odlupuje farba a vidno surový betón. A to nehovoríme o estetike, ale o kvalite a bezpečnosti,“ uvádza klub na svojej facebookovej stránke.

O vyjadrenie k danej záležitosti sme požiadali priamo primátora mesta Jozefa Šimka. Pýtali sme sa, ako bude samospráva riešiť opravy odlupujúcej sa farby. Zaujímalo nás, či už tento problém oznámila dodávateľovi prác a či bude oprava riešená v rámci reklamácie po skončení sezóny.

 Odlupujúca sa farba v bazéne s vlnobitím v Rimavskej Sobote

Pýtali sme sa tiež, či môže ísť o závažnejší nedostatok, ktorý by eventuálne mohol ohroziť prevádzku bazéna. Na e-mail sme do uzávierky článku nedostali odpoveď. S primátorom sa nám nepodarilo skontaktovať ani telefonicky, keďže nedvíhal telefón a nezavolal späť.

Zranenia na kúpalisku

Druhým problémom nového bazéna je jeho povrch. Niektorí návštevníci sa na sociálnych sieťach sťažujú, že nemá protisklzovú úpravu a preto sa na ňom šmýka. Túto skutočnosť môžeme potvrdiť aj z vlastnej skúsenosti, pri otvorení bazéna sme sa pri vchádzaní do vody pošmykli.

Podobnú skúsenosť má podľa vyjadrení návštevníkov kúpaliska viacero ľudí a niektorí sa v jeho areáli aj zranili. K jednému prípadu s otvorenou zlomeninou bol vraj dokonca privolaný záchranársky vrtuľník. Na zranenia na kúpalisku a súvisiace zásahy sme sa preto pýtali Záchrannej zdravotnej služby (ZZS) SR. Zástupca jej hovorcu Richard Bolješik pre Pravdu potvrdil, že záchranári na kúpalisku skutočne opakovane zasahovali.

 Farba, ktorá sa odlúpila z bazéna s vlnobitím v R. Sobote

„Operačné stredisko ZZS SR eviduje od 14. júna do 9. júla 2025 celkovo štyri úrazy pri vodnej ploche v lokalite Kurinec pri Rimavskej Sobote. V troch prípadoch sme vysielali ambulanciu ZZS a traja pacienti boli prevezení do nemocnice s poliklinikou v Rimavskej Sobote,“ konkretizoval Bolješik. Naopak, informácia o údajnom zásahu leteckých záchranárov nie je pravdivá. Ako v tejto súvislosti pre Pravdu uviedla hovorkyňa spoločnosti Air-Transport Europe Zuzana Hopjaková, v období od 14. júna takýto zásah v danej lokalite neevidujú.

Na chýbajúci protišmykový povrch sme sa tiež pýtali rimavskosobotského primátora. Zároveň sme ho požiadali o stanovisko k zraneniam, ku ktorým na kúpalisku došlo. Ani v tomto prípade sme sa však nedočkali odpovede.

 Dvojmiliónová investícia

Celkové náklady na výstavbu bazéna s vlnobitím v Rimavskej Sobote boli viac ako dva milióny eur. Tie si mesto vzalo vo forme úveru. Primátor však opakovane uviedol, že splácanie pôžičky nijako nezaťaží rozpočet mesta, pretože na to použije zisk zo vstupného. „Dovolím si povedať, že keď sme vlani mali na kúpalisku príjmy 680 000 eur a 500 000 eur čistý zisk, tak po otvorení bazéna budú ešte vyššie,“ avizoval Šimko.

Nie každý však s obrovskou investíciou do bazéna súhlasí. Najhlasnejším kritikom je poslanec a predseda už spomínaného klubu Spolu sme Sobota Roman Vaľo. Tvrdí, že otváranie bazéna s vlnobitím na Kurinci je výkladnou skriňou neefektívneho a populistického hospodárenia súčasného vedenia mesta. Celkové náklady podľa neho budú ešte vyššie.

„Na projekt, ktorý mal podľa slov primátora prinášať zisk a rozvoj, bude preinvestovaných už takmer 2,5 milióna eur – z veľkej väčšiny na úver a čoskoro možno prekročíme tri milióny. Mesačné splátky dosahujú približne 25 000 eur, čo systematicky vyčerpáva rozpočet mesta a oberá nás o peniaze, ktoré mohli ísť na opravu škôl, škôlok, domu smútku, ciest či základných mestských služieb,“ upozornil Vaľo.

Plány do budúcnosti

Napriek vysokej investícii sa výstavbou nového bazéna rozvojové zámery samosprávy nekončia. Primátor sa netají tým, že chce na svoj post kandidovať aj v ďalšom volebnom období a vo výstavbe kúpaliska pokračovať. V pláne je výstavba 50-metrového plaveckého bazéna i takzvanej divokej rieky. Mala by dĺžku asi 200 až 250 metrov a šírku okolo 3,5 až 4 metre. „Bude to postupne, podľa tohto, ako nám to ekonomika dovolí,“ zdôraznil Šimko.

Ďalším z cieľov je vybudovať kryté bazény, ktoré by umožnili celoročnú prevádzku rekreačného komplexu. Na to by však bol potrebný nový geotermálny vrt, keďže kúpalisko je v súčasnosti zásobované iba z jedného. Siaha do hĺbky 1022 metrov a teplota jeho vody je po privedení potrubím na kúpalisko okolo 31 až 32 stupňov Celzia. Z nového, hlbšieho vrtu by samospráva chcela vodu s teplotou 70 až 75 stupňov, aby sa ňou kryté priestory kúpaliska dali aj vykurovať.

 Od priehrady ku kúpalisku

Rekreačná oblasť Kurinec – Zelená voda bola obľúbeným miestom rekreantov už v časoch socializmu, vtedy sa však dalo kúpať len v tamojšej priehrade. Na prelome tisícročí sa objavili zámery na výstavbu veľkého aquaparku, ale k realizácii týchto plánov nikdy nedošlo. Postavený bol iba jeden malý bazén, športoviská a určitá infraštruktúra vrátane geotermálneho vrtu.

Lokalita postupne upadala a niekoľko rokov nebol v prevádzke ani spomínaný jediný bazén. Zmena nastala až po roku 2010, keď do úradu nastúpil súčasný primátor a Kurinec si určil za jednu zo svojich priorít.

Do rekreačnej oblasti bola následne privedená termálna voda z niekoľko kilometrov vzdialeného vrtu a postupne vybudovaný nový dvojbazén, detský bazén a napokon i trojcestný tobogan. Návštevníci zároveň môžu využiť možnosť okúpať sa aj v priehrade, ktorej breh s mólom je súčasťou rekreačnej oblasti a nachádza sa priamo pri kúpalisku./agentury/

X X X

Zabojovať o trofej aj na US Open, ale Američania jej to nedovolia. Je to hanba, hnevá sa Siniaková

Aj vo Wimbledone 2025 potvrdila, že patrí medzi najlepšie deblistky sveta. Brúsila si zuby aj na trofej z nadchádzajúceho US Open, ale minimálne v mixe jej to nebude umožnené.

Sem Verbeek a Kateřina Siniaková oslavujú triumf v mixe vo Wimbledone 2025.

Kateřina Siniaková má za sebou ďalší vydarený grandslam.

V ženskej štvorhre síce spoločne s Taylor Townsendovou neobhájili titul z minulého roka, ale česká tenistka neodišla z Londýna s prázdnymi rukami.

Spoločne s Holanďanom Semom Verbeekom uspeli vo finále mixu, keď zdolali dvojicu Joe Salisbury, Luisa Stefaniová 7:6 (3), 7:6 (3).

Siniaková a Verbeek by radi úspešnú spoluprácu zopakovali aj na poslednom grandslame sezóny US Open, ale v New Yorku budú chýbať.

Môže za to zmena hracieho systému.

Americkí organizátori sa totiž rozhodli, že turnaj zmiešaných dvojíc sa na kurtoch vo Flushing Meadows odohrá v bleskovom formáte – bude trvať len dva dni. Hrať sa bude v kvalifikačnom týždni pred hlavnou singlovou súťažou.

Ako informuje portál iSport.cz, o titul a prémiu milión dolárov bude bojovať v „rýchloformáte“ len 16 párov v porovnaní s klasickými počtom 32.

Polovicu účastníkov vyberú organizátori a dajú im voľné karty, druhá polovica sa dostane do pavúka na základe kombinovaného singlového rebríčka. Deblový renking sa v mixe počítať nebude.

Siniaková ako jednotka rebríčka ženskej štvorhry je vo dvojhre až na 81. mieste, deblový špecialista Verbeek singlový rebríček ani nemá.

 Namiesto nich by sa mali predstaviť „hviezdne“ dvojice ako Jannik Sinner s Emmou Navarrovou, Carlos Alcaraz s Emmou Raducanuovou alebo Daniil Medvedev s Mirrou Andrejevovou.

Siniaková vyjadrila s novým formátom veľkú nespokojnosť.

„Je hanba, že sa organizátori pre niečo také rozhodli. Je to len marketingový krok, ktorý berie šancu deblistom,“ povedala pre britskú BBC.

„Radi by sme si so Semom spolu opäť zahrali, ale je nám jasné, že v New Yorku to nebude možné. Rozumiem, že fanúšik sa možno poteší, lebo v mixe uvidí singlové hviezdy, ale ako deblistke mi krváca srdce,“ dodala 29-ročná Češka.

US Open štartuje 24. augusta, posledným hracím dňom bude 7. september./agentury/

X X X

„Pánové, něco jsem našel.“ Věstonická venuša bola megaobjavom

„Pánové, něco jsem našel, ale co to jen může být?“, zvolal terénny technik Emanuel Dania. Písal sa 13. júl 1925 a archeológovia sa práve prehrabávali vo zvyškoch ohniska v osade lovcov mamutov neďaleko Dolných Věstoníc na južnej Morave. Nikto z nich ešte netušil, že to „niečo“ je objav nevyčísliteľnej historickej hodnoty. Pred 100 rokmi človek znovu, po mnohých tisícročiach, držal v ruke sošku Věstonickej venuše.

Originál Věstonickej venuše v škatuľke.

Veľký objav v archeológii je viac-menej vec náhody. Preto sa môže udiať zo dňa na deň. V minulosti sa často stávalo, že na archeologický poklad narazil súkromný roľník na svojej roli. Napríklad v roku 1930 sa to prihodilo roľníkovi z Moravian nad Váhom. Jedného dňa vyoral osemcentimetrovú sošku, ktorú považoval za stratenú detskú hračku. Neskôr sa z nej „vykľula“ takzvaná Moravianska venuša, takisto nevyčísliteľnej hodnoty. Ešte sa k nej v našom rozprávaní vrátime.

 Meno Emanuel Dania sa uvádza iba v špecializovanej odbornej literatúre. V bežných publikáciách sa v súvislosti s nálezom Věstonickej venuše najčastejšie spomína popredný český archeológ a paleoantropológ Karel Absolon. Technik Dania sa ukrýva v kolektívnom autorstve tohto objavu pod názvom „Absolon so svojím tímom“.

Má unikátne tvary, dokonale vyvážené, celá štylizácia je perfektná.

archeológ Martin Oliva

Pritom v pamätný deň 13. júla 1925 sa profesor Absolon vôbec nezúčastňoval na prácach na nálezisku pri Dolných Věstoniciach. Nachádzal sa služobne vo Francúzsku. V tom popole, ktorý zostal po pravekom ohnisku, sa prehrabával Dania spolu s robotníkom Josefom Seidlom. Okrem sošky rozlomenej na dva kusy tam ležali kamenné nástroje starovekého „umelca“ a zvieracie kosti.

Najprv nikto nepredpokladal, že tie dva opracované kusy „čohosi“ sú súčasťami jedného celku. Až keď ich očistili a priložili k sebe, ukázalo sa, že ide o vyše 11-centimetrovú keramickú sošku ženskej postavy.

 Žena dokonalých tvarov

Absolon síce pri samotnom objave nebol, správne však odhadol miesto, kde takýto alebo podobný poklad treba hľadať. Medzi Pavlovom a Dolnými Věstonicami prebiehali archeologické vykopávky už pred ním, ale až pod Absolonovým vedením sa bádatelia dočkali prevratných objavov.

Viedol aj prvý podrobný výskum nájdenej sošky. Bola 11,5 centimetra vysoká a 4,3 centimetra široká v bokoch. V porovnaní s inými plastikami z rovnakého obdobia – mladého paleolitu – sa odlišuje najmä použitým materiálom.

Ženské figúrky sa vtedy vyrezávali väčšinou z mamutích kostí. Napríklad aj Moraviansku venušu zhotovil neznámy autor z mamutieho kla. Ale pôvodný predpoklad profesora Absolona, že věstonická kráska je z mamutoviny a rozdrvených mamutích kostí, sa nepotvrdil. Tvorca ju uhnietol z pálenej hliny, a nie z tradičnej kosti alebo kameňa. Presnejšie: z jemnej hliny zmiešanej s vodou, ale obsahuje aj biele zrniečka pravdepodobne vyzrážaného vápenca.

Vznikla tak zvláštna modelárska hmota a soška z nej uhnetená je vlastne jedným z prvých dokladov pravekej keramiky na svete.

 Archeológ Karel Absolon, 1922.

Na vysvetlenie: mladý paleolit alebo mladšia kamenná doba je veľká časť staroveku, v ktorej sa vyvíjali a používali kamenné nástroje. Ide zhruba o obdobie medzi rokmi 40 000 a 11 000 pred Kristom. Vedci odhadujú, že Věstonická venuša ležala vo zvyškoch dávneho ohniska vyše 25-tisíc rokov.

Našinca prekvapujú jej tvary. Prečo sú až také bujné? Zrejme zodpovedali modelu ženskej krásy u jaskynných ľudí. Podľa novších interpretácií (napríklad David Graeber a David Wengrow) mohli podobné sošky v niektorých kultúrach skôr odkazovať na úctu voči zrelým skúseným ženám ako nositeľkám poznania.

Paleolitických venuší sa vo svete našlo pomerne veľa, ale Věstonická vyniká medzi nimi svojím spracovaním.

„Má unikátne tvary, dokonale vyvážené, celá štylizácia je perfektná,“ tvrdí ďalší archeológ Moravského zemského múzea Martin Oliva. Vraj stačilo len o chlp rozšíriť jej boky a už by to nebolo ono. Takýchto dokonalých tvarov je u artefaktov z mladého paleolitu veľmi málo, údajne by sa dali spočítať na prstoch jednej ruky.

Dlho sa špekulovalo, či nejde o nejaké erotické alebo sexuálne symboly. Ale niektoré venuše z tohto obdobia staroveku vykazujú znaky tehotenstva, čo odkazuje na kult plodnosti. „Ale s istotou to asi nikdy nebudeme vedieť, môžeme sa len domnievať,“ prízvukuje Oliva.

Je načase si čo-to povedať o lovcoch mamutov. Čo to boli za ľudia, ktorí dokázali vytvárať diela podobné Věstonickej venuši?

Moderní ľudia prišli z Afriky

Ich život sa nám kedysi pokúsil priblížiť český pedagóg, spisovateľ a archeológ Eduard Štorch. V roku 1962 vyšla jeho kniha Lovci mamutov, bohato ilustrovaná obrazmi Zdeňka Buriana a dobre známa aj slovenským čitateľom.

Jej dej sa čiastočne odohráva v osade Dolné Věstonice. Autori opisujú a zobrazujú nekonečné boje jej obyvateľov s hladom, prírodou a nepriateľmi.

Štorch však mohol vychádzať len z úrovne vedeckého poznania pred vyše 60 rokmi. Medzitým pokračovali historické, archeologické a paleoantropologické výskumy, ktoré priniesli množstvo nových, nezriedka prekvapujúcich poznatkov.

Ukázalo sa, že v období mladšieho paleolitu pokračovalo z geologického hľadiska štvrtohorné zaľadnenie. Ale napredoval vývoj človeka. V našich zemepisných končinách sa už objavuje homo sapiens (človek rozumný), súčasne však dožíval človek neandertálsky alebo prvobytný.

Homo sapiens obdobia mladého paleolitu dostal názov kromaňonec – človek kromaňonský (podľa jednej jaskyne vo Francúzsku) alebo človek dnešného typu, prípadne moderný človek. Molekulárno – genetické analýzy totiž potvrdzujú, že už bol schopný abstraktne myslieť. Napríklad vedel vyjadriť počet, uvedomoval si čas a jeho periodicitu.

„Pravdepodobne to umožnila rýchlejšia organizácia procesov v mozgu, napríklad hustejšie prepojenie neurónovej siete,“ myslí si britský fyzikálny antropológ Chris B. Stringer, známy svojimi prácami o ľudskej evolúcii.

Vďaka tomu mohli spoločenstvá „moderných ľudí“ migrovať už pred 100-tisíc rokmi z Afriky do okolitého sveta. O 30-tisíc rokov neskôr ich vytlačili neandertálci z Palestíny ďalej na sever. Jedna cesta migrantov viedla okolo Himalájí, druhá – pozdĺž pobrežia Indického oceánu do južnej Ázie. Pred 40-tisícmi rokov boli už na Sibíri.

Ako zistil ďalší britský archeológ staroveku Paul Mellars, prvý výskyt „moderných ľudí“ v Európe sa datuje pred 35– až 36-tisíc rokmi. Svedčia o tom kostrové pozostatky, nájdené v Rumunsku i na južnej Morave.

Prečo dorazili do Európy s takým oneskorením? Podľa štúdie výskumného tímu z českej akadémie vied, ktorý viedol evolučný archeológ Viktor Černý, to mohli spôsobiť nepriaznivé klimatické podmienky doby ľadovej, ťažké prístupové cesty cez Balkán a odpor tu osídlených neandertálcov. Až oteplenie pred 37-tisíc rokmi a pokročilejšia kultúra im umožnili ovládnuť Európu.

 Lovili mamutov alebo nie?

Ako asi vyzerali kromaňonci?

Základné znaky mali zrejme spoločné so všetkými podtypmi homo sapiens, ktoré popísal americký paleoantropológ Milford H. Wolpoff. To znamená telesnú výšku dosahujúcu 175 centimetrov u mužov a 160 centimetrov u žien, dlhé končatiny, nevystupujúce čeľuste, menšie zuby bez medzery za dlhými stoličkami.

Najstarší muži sa dožívali 50 i viac rokov, ženy v dôsledku pôrodov iba štyridsiatky. Trpeli rovnakými chorobami z chladu, ako ich predchodcovia. Ale kostrové pozostatky už nevykazujú príznaky krivice. Černého výskumný tím to pripisuje väčšiemu zastúpeniu rýb v ich jedálnom lístku. Kromaňonci sa venovali ich lovu viac ako neandertálci.

Zaoberali sa aj lovom mamutov? Najnovšie výskumy výrazne skorigovali staršie poznatky vedy, z ktorých vychádzal Štroch pri písaní svojej knihy. Napríklad James O’Connel, ktorý viedol výskumný tím z Univerzity v Utahu (USA), tvrdí, že pravekí ľudia sa nedokázali postaviť takým mohutným zvieratám, vysokým aj štyri metre. A pochybuje, či nejaké vôbec ulovili.

Foto: MESTSKÉ MÚZEUM HOŘICE

Lovci mamutov na olejomaľbe od Zdeňka Buriana.

„Pravdepodobnejšie je, že sa priživovali na úlovkoch šeliem, na mäse, ktoré zanechali po hostine šelmy. Alebo že jedli mäso mrcín, uhynutých mamutov. Dokazuje to množstvo a charakter stôp na nájdených mamutích kostiach. Možno z nich usudzovať, že kamenné nástroje ľudí sa dostali k práci až po zvieracích zuboch.“

Táto teória je pravdepodobná o to viac, že doposiaľ sa pri všetkej snahe nepodarilo výskumníkom nájsť žiadnu pascu, ktorú by kromaňonci vyhĺbili, aby do nej lapili obrovského živočícha, ako nám o tom vykladali kedysi v škole na hodinách dejepisu.

Paleontológ Oldřich Fejfar z Karlovej univerzity v Prahe prišiel s inou verziou. Lovci mamutov si vyberali choré zvieratá alebo mláďatá, ktoré mohli ľahšie skoliť. Navyše, mamutie mláďa malo určite chutnejšie mäso. Nuž, kto ho vie…

 Ako chutí mamutia polievka

Zaujímavá je však ďalšia otázka: v akých spoločenstvách žili a lovili kromaňonci?

Český archeológ Bohuslav Klíma, ktorý obnovil v roku 1947 výskumy po Absolonovi v Dolných Věstoniciach a susednom Pavlove, dospel k záveru, že organizácia spoločenstiev „moderných ľudí“ bola komplexnejšia ako u ich predchodcov.

Žili v táboriskách, ktoré sa často presúvali za stádami zvierat. Lovili v tlupách a tie sa skladali aj z niekoľkých desiatok jedincov. V Dolných Věstoniciach a Pavlove žilo podľa Klímovho odhadu okolo 120 ľudí.

Po poslednom veľkom ochladení pred 20-tisíc rokmi si kromaňonci svoje príbytky stavali častejšie v jaskyniach. Podľa analýzy zdrojov surovín na výrobu nástrojov sa pohybovali v okruhu do 80 km, čiže na ploche až 10-krát väčšej ako neandertálci.

Nástroje si vyrábali z kameňa, kosti a parožia. Poznali tiež umenie výroby odevov z kože. Kosti z mamuta používali nielen na výrobu nástrojov, ale aj na ohrev príbytkov a varenie v ohniskách. V tej dobe už totiž ľudia poznali oheň a bežne ho používali. Na varenie stravy im slúžili takzvané varné jamky. Ozaj, ako asi chutila mamutia polievka?

Na Sibíri pomerne často nachádzajú pri stavebných prácach zamrznuté mamuty. Keď mäso rozmrazia, zapácha tak strašne, že ho nechcú ani psi. Ale čerstvé mohlo byť chutné. Napokon, vyhladnutému chutí všetko…

Muži sa špecializovali na lov, zatiaľ čo ženy sa venovali zberu rastlín a starostlivosti o deti. Predpokladá sa, že v kromaňonských táboriskách sa rozvíjal šamanizmus a azda aj totemizmus. „Moderní ľudia“ si predstavovali, že sú spojení s nejakou mystickou bytosťou alebo dušou zvieraťa či rastliny. S tým súvisí otázka, prečo zlomenú Věstonickú venušu a zdeformované zlomky ďalších keramických sošiek, predovšetkým zvierat, našli v ohnisku. Mohli sa tam dostať počas obradu obyvateľov pravekého táboriska, ktorí takto prezentovali svoje postavenie a vplyv, myslia si odborníci z Moravského zemského múzea.

Významnú úlohu v kultúre kromaňovcov zohrával aj výtvarný prejav. V Dolných Věstoniciach zhotovili neznámi „umelci“ venušu a iné keramické figúrky, kým v rôznych jaskyniach po celej Európe vyzdobili ich steny zaujímavými kresbami.

Aj napriek drsným životným podmienkach boli pravekí ľudia schopní empatie. Sú dôkazy, že sa starali o hendikepovaných jedincov. Svojich blízkych pochovávali, o čom svedčí množstvo nájdených hrobov z tohto obdobia.

 Absolon: Slovensko eldorádom archeológov

Už v čase svojho objavenia sa stala Věstonická venuša svetovou senzáciou. Do značnej miery je to zásluha profesora Absolona, ktorý vedel zariadiť výsledkom práce svojho tímu až prehnanú reklamu. Rozchýril napríklad fámu, že nemenovaní americkí obchodníci mu ponúkli za sošku 40 miliónov korún. Viaceré médiá to prevzali ako reálny fakt, ktorý kočuje po rôznych publikáciách dodnes.

„Karel Absolon potreboval na vykopávky veľké peniaze a mal obrovské manažérske i propagačné schopnosti, dnes by sme povedali, že bol génius PR,“ vysvetľuje docent Oliva.

Cez vojnu musel Absolon obmedziť svoju činnosť a odišiel do dôchodku. Bádanie na nálezisku v Dolných Věstoniciach prevzala nacistická výskumná organizácia SS Ahnenerbe (Dedičstvo predkov), ktorej hlavnou úlohou bolo dokazovať rasistické teórie o pôvode a nadradenosti Árijcov.

Po vojne sa profesor pokúsil uplatniť na Slovensku. V rokoch 1945 – 1946 prednášal na Prírodovedeckej fakulte Univerzity Komenského a zároveň robil archeologický výskum v lokalite Moravany nad Váhom neďaleko Piešťan, v nálezisku Moravianskej venuše. Predpokladal, že tam nájde ďalšie poklady. V rozsiahlom liste vtedajšiemu povereníkovi, básnikovi Ladislavovi Novomeskému písal o „najväčšom diluviálnom sídlisku v strednej Európe“, ktoré tam odhalí. Naznačoval budúce archeologické „eldorádo“, ktoré z neho vytvorí, ak dostane podporu vlády.

 Věstonická venuša má vyše 25-tisíc rokov.

Nakoniec však odchádzal zo Slovenska s prázdnymi rukami a sklamaný. Podľa Petra Kostrhuna, jedného z Absolonových životopiscov, mohla za to i jeho zložitá povaha. Niektoré kroky podnikal pre svoju slávu, na ktorú bol veľmi pyšný.

„Úspechy a predvojnovú popularitu mu mnohí kolegovia neodpustili,“ tvrdí zase český publicista Ján A. Novák v knihe Utajené osobnosti českých dejín.

V roku 1946 Absolona dokonca trestne stíhali za údajnú spoluprácu s nacistami, nič mu však nedokázali. Nasledujúce roky dožil v ústraní, navyše mu zmizla veľká časť rukopisov.

Výskum v Dolných Věstoniciach však prevzali mladšie generácie archeológov. A pokračovalo sa aj v ďalšom prieskume slávnej venuše, pričom s prekvapujúcimi výsledkami.

Napríklad až vyšetrenie tomografom v roku 2004 odhalilo odtlačok prstu asi desaťročného dieťaťa na zadku figúrky. A len pred deviatimi rokmi vedci pri skenovaní špeciálnym mikroskopom zistili, že sošku pôvodne zdobili vtáčie pierka. Svedčia o tom štyri vpichy na hlave venuše.

Skenovanie však odhalilo v jej vnútri viac nebezpečných prasklín, ako sa pôvodne predpokladalo. Pracovníci Moravského zemského múzea, kde je soška uložená, sa preto začali zamýšľať, ako Věstonickú venušu správne prevážať, aby sa jej neublížilo.

„Nebezpečné je to najmä v lietadle, lebo pri zmene tlaku by ju vzduch v prasklinách mohol roztrhnúť,“ uviedol archeológ Petr Neruda, ktorý vedie v rámci tohto múzea Ústav Antrophos, založený ešte Absolonom./agentury/

X X X

V Rusku končia mieroví aktivisti vo väzení. Je to oveľa horšie ako za Chruščova a Brežneva

Šesťdesiatsedemročný Alexander Skobov 16 rokov väzenia, tridsaťštyriročná Alexandra Skočilenková 7 rokov väzenia, devätnásťročná Daria Kozyrevová dva a pol roka väzenia. Rusi, ktorých ich vláda zbavila slobody za protest proti vojne na Ukrajine.

Poslednú menovanú študentku medicíny za to, že na sochu ukrajinského básnika Tarasa Ševčenka v Sankt Peterburgu nalepila slová z jeho básne: „Pochovajte ma. A povstaňte, putá zlomte smelo a polejte slobodienku krvou nepriateľov!“

Skočilenková v známom supermarkete vymenila cenovky za slogany odsudzujúce útok. Skobov, ktorý sám seba nazval ľavicovým pacifistom, na sociálnej sieti uvítal útok ukrajinskej armády na krymský most. Na svoju obhajobu uviedol: „Ja som ten, kto tu vznáša obvinenie! Obviňujem páchnucu mŕtvolu režimu a vládnucu Putinovu kliku z páchania vojnových zločinov na Ukrajine, politického teroru v Rusku a z morálneho rozkladu môjho národa. Pýtam sa tu prítomných prisluhovačov režimu: Uznávate svoju vinu, že ste sa podieľali na Putinových zločinoch?“

Títo a mnohí ďalší Rusi odmietajúci inváziu svojej krajiny na Ukrajinu vyvracajú často sa objavujúcu výčitku o tom, že nevzdorujú režimu a jeho dobyvačnej vojne. Podľa odhadu nezávislého média Proekt, počet odsúdených v predchádzajúcom, piatom volebnom období Vladimira Putina prekročil počty odsúdených v ZSSR za čias Nikitu Chruščova a Leonida Brežneva. Za šesť rokov bolo v Rusku vystavených priamym represiám približne 116 000 ľudí.

Podľa odhadu nezávislého média Proekt, počet odsúdených v predchádzajúcom, piatom volebnom období Vladimira Putina prekročil počty odsúdených v ZSSR za čias Nikitu Chruščova a Leonida Brežneva.

Činy, za ktoré ich odsúdili, ponúkajú verný obraz o tom, o čo Putinovmu režimu ide a z čoho má strach. Alexej Gorinov dostal sedemročný trest „za šírenie falošných informácií“, pretože inváziu nazval agresiou a vojnou, v ktorej každý deň umierajú deti. Rovnako Igor Baryšnikov za kritiku masakrov v Buči a Mariupole. Andrej Trofimov za zverejňovanie civilných obetí a strát ruskej armády na sociálnej sieti. Maria Ponomarenková pretože odsúdila masaker civilistov ukrývajúcich sa v mariupoľskom divadle.

V súčasnosti je v Rusku prinajmenšom desaťtisíc politických väzňov a ukrajinských občianskych rukojemníkov. Ich prečinom sa stal ich občiansky postoj, respektíve to, že sa odvážili myslieť kriticky. Príčinou tvrdých postihov nebola len vojna, represívne zákony na potlačenie akéhokoľvek politického nesúhlasu sa sprísňovali od roku 2012. Medzi rokmi 2018 až 2022 bolo prijatých päťdesiat represívnych zákonov, od začiatku vojny šesťdesiat ďalších.

V trestaneckej kolónii na Sibíri si odpykáva trest aj marxistický sociológ Boris Kagarlickij. Rusko podľa neho stelesňuje trajektóriu postsovietskeho vývoja, v ktorom sa spojilo to najhoršie z oboch svetov. Na jednej strane tu bola demontovaná sociálna ochrana a spoločenské vlastníctvo socializmu, na druhej strane nedošlo k zhmotneniu demokratických a ekonomických výhod kapitalizmu.

Putinov autoritársky režim označil za extrémny prejav rozširujúceho sa trendu hromadenia zdrojov cez vojnu a represiu. K obmedzovaniu občianskych slobôd dochádzalo v Rusku dávno pred inváziou. Lenže kríza svetového systému (na ktorý bolo Rusko viazané hlavne cez predaj surovín) prehĺbila obavy politického vedenia udržať sa pri moci a priviedla ho k rozhodnutiu napadnúť susedný štát.

Mier by pre prežitie režimu znamenal hrozbu. Preto sa mu chce za každú cenu vyhnúť, o čom svedčí vyhováranie sa Putina pred americkým prezidentom alebo tvrdý politický útlak obyvateľstva. Odpustiť Kremľu všetko, čo sa stalo, ako nedávno naznačil slovenský minister zahraničia Juraj Blanár, by bolo nielen morálnym zlyhaním, ale aj odobrením snáh veľkých štátov riešiť domáce problémy na úkor iných, slabších štátov.

Názory externých prispievateľov nemusia vyjadrovať názor redakcie/agentury/

X X X

 V Rusku končia mieroví aktivisti vo väzení. Je to oveľa horšie ako za Chruščova a Brežneva.

Šesťdesiatsedemročný Alexander Skobov 16 rokov väzenia, tridsaťštyriročná Alexandra Skočilenková 7 rokov väzenia, devätnásťročná Daria Kozyrevová dva a pol roka väzenia. Rusi, ktorých ich vláda zbavila slobody za protest proti vojne na Ukrajine.

 Poslednú menovanú študentku medicíny za to, že na sochu ukrajinského básnika Tarasa Ševčenka v Sankt Peterburgu nalepila slová z jeho básne: „Pochovajte ma. A povstaňte, putá zlomte smelo a polejte slobodienku krvou nepriateľov!“

Skočilenková v známom supermarkete vymenila cenovky za slogany odsudzujúce útok. Skobov, ktorý sám seba nazval ľavicovým pacifistom, na sociálnej sieti uvítal útok ukrajinskej armády na krymský most. Na svoju obhajobu uviedol: „Ja som ten, kto tu vznáša obvinenie! Obviňujem páchnucu mŕtvolu režimu a vládnucu Putinovu kliku z páchania vojnových zločinov na Ukrajine, politického teroru v Rusku a z morálneho rozkladu môjho národa. Pýtam sa tu prítomných prisluhovačov režimu: Uznávate svoju vinu, že ste sa podieľali na Putinových zločinoch?“

Títo a mnohí ďalší Rusi odmietajúci inváziu svojej krajiny na Ukrajinu vyvracajú často sa objavujúcu výčitku o tom, že nevzdorujú režimu a jeho dobyvačnej vojne. Podľa odhadu nezávislého média Proekt, počet odsúdených v predchádzajúcom, piatom volebnom období Vladimira Putina prekročil počty odsúdených v ZSSR za čias Nikitu Chruščova a Leonida Brežneva. Za šesť rokov bolo v Rusku vystavených priamym represiám približne 116 000 ľudí.

Podľa odhadu nezávislého média Proekt, počet odsúdených v predchádzajúcom, piatom volebnom období Vladimira Putina prekročil počty odsúdených v ZSSR za čias Nikitu Chruščova a Leonida Brežneva.

Činy, za ktoré ich odsúdili, ponúkajú verný obraz o tom, o čo Putinovmu režimu ide a z čoho má strach. Alexej Gorinov dostal sedemročný trest „za šírenie falošných informácií“, pretože inváziu nazval agresiou a vojnou, v ktorej každý deň umierajú deti. Rovnako Igor Baryšnikov za kritiku masakrov v Buči a Mariupole. Andrej Trofimov za zverejňovanie civilných obetí a strát ruskej armády na sociálnej sieti. Maria Ponomarenková pretože odsúdila masaker civilistov ukrývajúcich sa v mariupoľskom divadle.

V súčasnosti je v Rusku prinajmenšom desaťtisíc politických väzňov a ukrajinských občianskych rukojemníkov. Ich prečinom sa stal ich občiansky postoj, respektíve to, že sa odvážili myslieť kriticky. Príčinou tvrdých postihov nebola len vojna, represívne zákony na potlačenie akéhokoľvek politického nesúhlasu sa sprísňovali od roku 2012. Medzi rokmi 2018 až 2022 bolo prijatých päťdesiat represívnych zákonov, od začiatku vojny šesťdesiat ďalších.

V trestaneckej kolónii na Sibíri si odpykáva trest aj marxistický sociológ Boris Kagarlickij. Rusko podľa neho stelesňuje trajektóriu postsovietskeho vývoja, v ktorom sa spojilo to najhoršie z oboch svetov. Na jednej strane tu bola demontovaná sociálna ochrana a spoločenské vlastníctvo socializmu, na druhej strane nedošlo k zhmotneniu demokratických a ekonomických výhod kapitalizmu.

Putinov autoritársky režim označil za extrémny prejav rozširujúceho sa trendu hromadenia zdrojov cez vojnu a represiu. K obmedzovaniu občianskych slobôd dochádzalo v Rusku dávno pred inváziou. Lenže kríza svetového systému (na ktorý bolo Rusko viazané hlavne cez predaj surovín) prehĺbila obavy politického vedenia udržať sa pri moci a priviedla ho k rozhodnutiu napadnúť susedný štát.

Mier by pre prežitie režimu znamenal hrozbu. Preto sa mu chce za každú cenu vyhnúť, o čom svedčí vyhováranie sa Putina pred americkým prezidentom alebo tvrdý politický útlak obyvateľstva. Odpustiť Kremľu všetko, čo sa stalo, ako nedávno naznačil slovenský minister zahraničia Juraj Blanár, by bolo nielen morálnym zlyhaním, ale aj odobrením snáh veľkých štátov riešiť domáce problémy na úkor iných, slabších štátov.

Názory externých prispievateľov nemusia vyjadrovať názor redakcie, aktuality.sk

X X X

 Prezident USA oslávi prvé výročie atentátu na futbalovom ihrisku. Osobne sa zúčastní finále MS klubov.

Americký prezident Donald Trump sa osobne zúčastní v nedeľu (21.00 SELČ) finálového duelu futbalových MS klubov FIFA. Spolu so svojou ženou Melaniou si pozrie v East Rutherforde zápas medzi Parížom Saint-Germain a FC Chelsea presne v deň prvého výročia od atentátu na jeho osobu v Pennsylvánii počas prezidentskej kampane.

Na rovnakom štadióne sa uskutoční o rok aj finále svetového šampionátu. Trumpovu účasť na nedeľnom finále ovplyvnil aj jeho blízky vzťah s prezidentom Medzinárodnej futbalovej federácie (FIFA) Giannim Infantinom.

 Trump má dokonca od marca vedľa svojho stola v Oválnej pracovni trofej pre víťaza MS klubov. Na otázku, či má Trump rád futbal, Infantino odpovedal v sobotu počas tlačovej konferencie v novej kancelárii FIFA v New Yorku.

„Myslím si, že áno. Počas svojho prvého funkčného obdobia ako prezident Spojených štátov mal v záhrade Bieleho domu futbalovú bránku. Potom mi vysvetlil, že jeho syn miluje futbal a on má tento šport takisto rád,“ citovala šéfa FIFA agentúra AP, aktuality.sk

X X X

 Tajná služba USA sa pri atentáte na Trumpa dopustila viacerých zlyhaní

 Podľa GAO služba nedokázala efektívne zdieľať informácie o hrozbách a zabezpečiť potrebné pokyny pre agentov v teréne.

Tajná služba USA, ktorej úlohou je chrániť najvyšších predstaviteľov štátu, podľa správy Úradu pre zodpovednosť vlády (GAO) „nezaviedla bezpečnostné opatrenia“, ktoré by mohli zabrániť atentátu na vtedajšieho prezidentského kandidáta Donalda Trumpa v meste Butler v Pensylvánii. Správa vyšla v sobotu pri príležitosti prvého výročia atentátu. TASR o tom informuje podľa portálu Politico.

O vypracovanie dokumentu požiadal predseda senátneho justičného výboru, republikán Chuck Grassley. V správe GAO upozorňuje na početné nedostatky v postupe tajnej služby a chyby v komunikácii. Podľa GAO agenti a bezpečnostný personál na predvolebnom zhromaždení v Butleri nedostali „konkrétne a úplne pokyny“.

Nedostatky v zdieľaní informácií

V správe sa uvádza, že vysokopostavení členovia Tajnej služby USA ešte pred zhromaždením vedeli o potencionálnych hrozbách voči republikánskemu prezidentskému kandidátovi. Vzhľadom na špecifický spôsob zdieľania utajovaných informácií v rámci organizácie sa však agenti a bezpečnostný personál na podujatí v Butleri o týchto rizikách nedozvedeli.

 „Zavedenie zmien v usmerneniach tajnej služby, ktoré by vyžadovali proaktívne interné zdieľanie informácií o hrozbách, by mohlo pomôcť zabezpečiť, aby jej agenti a spolupracovníci mali informácie potrebné na poskytovanie účinnej ochrany,“ odporúčajú autori správy, ktorí taktiež odhalili chyby v plánovaní a v tréningu agentov.

Priebeh atentátu

Útok na nominanta Republikánskej strany sa udial presne pred rokom. Na Trumpa vystrelil poloautomatickou puškou 20-ročný Thomas Matthew Crooks, ktorý zasiahol hornú časť Trumpovho pravého ucha, jedného účastníka podujatia zabil a ďalších dvoch ľudí zranil. Útočníka následne zastrelili agenti tajnej služby, ktuality.sk

X X X

Intenzívne búrky v Poľsku: Silný vietor strhol aj strechu kostola

 Veterná smršť v Brzesku strhla strechu kostola sv. Jakuba počas omše. Hasiči potvrdili, že pri vyčíňaní zlého počasia v meste nikto neutrpel zranenia. Proti škodám počas ďalších očakávaných zrážok budovu provizórne zabezpečili.

V nedeľu popoludní sa na juhu Poľska vyskytli intenzívne búrky sprevádzané silným vetrom. V meste Brzesko neďaleko Krakova smršť strhla strechu z kostola sv. Jakuba počas omše. Následne z kostola evakuovali zhruba 500 ľudí. Správu priniesol informatorbrzeski.pl.

Na zaplavenie ulíc stačilo podľa lokálneho poľského webu len desať minút dažďa.

Na mieste zasahujú hasiči. Tí potvrdili, že pri vyčíňaní počasia v Brzesku nebol nikto zranený. Na kostol natiahli zatiaľ provizórnu plachtu, ktorá má dočasne chrániť budovu pred ďalšími prívalovými zrážkami.

O ďalších škodách v regióne informuje gazetakrakowska.pl s tým, že vedľa iného kostola spadol jeden zo starých gaštanov. Poškodil lavice pred kostolom aj strechu sakristie.

V uplynulom týždni strhával strechy a lámal stromy aj na východe Slovenska. V nedeľu večer platia výstrahy pred búrkami pre juh krajiny, aktuality.sk