Veľkopiatková dohoda z veľkej časti ukončila tri desaťročia etnicko-náboženského konfliktu v Severnom Írsku i súvisiace teroristické útoky vo zvyšku Británie. Počas pondelka neboli plánované väčšie oficiálne verejné podujatia. Niekoľkodňové spomienkové akcie sa začnú až v utorok, keď do Severného Írska pricestujú britský premiér Rishi Sunak a americký prezident Joe Biden.
Severné Írsko si v pondelok pripomenulo 25. výročie podpísaniVeľkonočnej dohody, ktorá ukončila niekoľko desaťročí násilného konfliktu v regióne. Na krehkosť prímeria však poukázal útok zápalnými fľašami na policajné vozidlá počas protestu proti tejto dohode, informovala agentúra AFP, od ktorej TASR správu prevzala.
Mierová dohoda z apríla 1998
Severné Írsko prešlo výraznými zmenami, odkedy lídri probritských unionistov a proírskych nacionalistov po dlhých rokovaniach uzavreli 10. apríla 1998, na Veľký piatok, mierovú dohodu. Provinciu však v súčasnosti sužuje politická kríza a bezpečnostné obavy, ktoré by mohli tento míľnik zatieniť, približuje AFP.
V meste Londonderry sa v pondelok konal nezákonný pochod „disidentských“ republikánov, ktorí nepodporujú mierovú dohodu. Niektorí účastníci hádzali na policajné vozidlá rôzne predmety vrátane zápalných fliaš.
„Zatiaľ neboli hlásené žiadne zranenia. Žiadame o pokoj,“ uviedla severoírska polícia. Regionálni predstavitelia minulý týždeň varovali, že podľa „jasných“ spravodajských informácií plánujú tzv. disidenti útoky na policajtov v zmienenom meste počas pondelka.
Tridsaťročný konflikt
Veľkopiatková dohoda, sprostredkovaná Washingtonom a ratifikovaná vládami v Londýne a Dubline, z veľkej časti ukončila tri desaťročia etnicko-náboženského konfliktu v Severnom Írsku i súvisiace teroristické útoky vo zvyšku Británie.
Konflikt známy ako The Troubles (Problémy) si vyžiadal viac ako 3500 životov. Stáli pri ňom proti sebe väčšinoví protestantskí unionisti, ktorí podporujú britskú vládu, a katolícki republikáni žiadajúci rovnoprávnosť a opätovné pripojenie k Írskej republike.
O štvrťstoročie neskôr zápasí Severné Írsko s ťažkosťami pri upevňovaní ťažko dosiahnutého mieru. Obchodné dohody po brexite vyvolali politickú nestabilitu, keď sú v dôsledku bojkotu hlavnej unionistickej strany ochromené regionálne vládne inštitúcie, a rastie násilie zo strany disidentských republikánov, aktuality.sk
X X X
Ukrajinskí piloti nachádzajú smrť v pasciach Rusov. Potrebujeme F-16, znie z Kyjeva
Ruskí piloti pripravujú sofistikované smrtiace pasce, do ktorých lákajú naše lietadlá, povedal jeden z popredných pilotov Kyjeva Vadym Vorošylov pre The Telegraph.
Major Vorošylov britskému denníku porozprával, že každý deň je čoraz ťažšie udržať Rusov na uzde pomocou zastaraných sovietskych lietadiel. Kyjev podľa jeho slov potrebuje, aby západné štáty poslali Ukrajine stíhačky F-16 čo najskôr.
„Rusi neustále menia taktiku. Vytvárajú pasce. Pošlú lietadlo samé, čím oklamú ukrajinského pilota, aby si myslel, že je len jedno. Potom sa po oboch stranách objavia ďalšie dva alebo tri stroje. Ukrajinské lietadlo fakticky nemá šancu uniknúť,“ povedal stíhací pilot.
Keďže ukrajinskí piloti lietajú na strojoch MiG-29 zo sovietskej éry, zdôraznil, že nemôžu robiť nič viac, než len „držať bojisko“. Zničiť Rusov, ktorí lietajú na moderných stíhačkách Suchoj Su-35 a bombardéroch Su-34, je ťažké. Zomierajú tak najskúsenejší piloti, ktorí by mohli lietať v západných lietadlách F-16.
Major Vorošylov je vo vlasti známa osobnosť, keď za jeden deň dokázal zostreliť päť iránskych dronov. Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj mu udelil najvyššie vyznamenanie. Pred časom uviedol, že na západnej stíhačke sa dokáže naučiť lietať do troch mesiacov. Podobne krátky čas by podľa jeho slov potrebovali aj technici, aby sa naučili opravovať západné stíhačky.
Pozrite si video Ozbrojených síl SR. Ministerstvo obrany informovalo, že prvé štyri stíhačky MiG-29 sú už na Ukrajine.
Aby Ukrajinci zasiahli ruské lietadlá, musia sa k nim tesne priblížiť a lietať v nízkej výške, čo ich robí zraniteľnejšími. Ruskí piloti však môžu útočiť zo vzdialenosti 200 kilometrov od kontaktnej línie.
„Získať F-16 nám pomôže prežiť a udržať viac ľudí nažive,“ povedal plukovník Volodymyr Lohachov. „S F-16 môžeme kontrolovať vzdušný priestor rovnako ako more a zem, aby sme ochránili pechotu. Potrebujeme modernejšie lietadlá, aby sme boli lepší ako nepriateľ,“ dodal.
Ukrajina dostane americký systém protiraketovej obrany Patriot. Oznámil to prezident USA Joe Biden počas návštevy ukrajinskej hlavy štátu Volodymyra Zelenského vo Washingtone. Pozrite si Patrioty na videu US Army.
Ukrajinci dúfajú, že im západné lietadlá pomôžu vyrovnať aj nepomer v počte strojov. Vo februári stanica BBC uviedla, že Ukrajinci majú k dispozícii 120 operačných bojových lietadiel. Ukrajinci odhadujú, že Rusi majú na svojich 40 leteckých základniach vyše 700 lietadiel a helikoptér, pripomenul idnes.cz.
Denník The Guardian pred časom pripomenul, že Poľsko a Slovensko sa rozhodli poskytnúť Ukrajine stíhačky sovietskej výroby, avšak žiadna západná krajina zatiaľ nesúhlasila s dodaním moderných lietadiel. Dôvodom sú obavy z rizika eskalácie konfliktu a toho, že ukrajinské sily by nadobudli kapacity na to, aby mohli zasahovať ciele hlboko na ruskom území. Ako ďalší argument uvádzajú dlhé časové obdobie nutné na výcvik pilotov a pozemných posádok. Dodávky tejto techniky v krátkodobom horizonte sú preto považované za nepraktické./agentury/
X X X
Ukrajina musela pre únik tajných dokumentov v USA zmeniť vojnové plány
Spojené štáty sa v posledných dňoch zaoberajú internými dôsledkami úniku utajovaných dokumentov i jeho dopadmi na diplomatické vzťahy s Ukrajinou a ďalšími spojencami. Uniknuté dokumenty podrobne opisujú plány USA a NATO na posilnenie ukrajinskej armády pred plánovanou ofenzívou proti ruským jednotkám. Únik utajovaných dokumentov predstavuje pre národnú bezpečnosť Spojených štátov závažné riziko. Podľa agentúry AFP to uviedol hovorca Pentagónu. Ukrajinská armáda podľa zdrojov stanice CNN v dôsledku úniku musela zmeniť vojnové plány, čo však zástupca prezidentskej kancelárie čoskoro odmietol. Stále nie je jasné, ako sa dokumenty na verejnosť dostali a či aspoň časť z nich nebola upravená na dezinformačné účely.
Vyfotografované dokumenty začali na sociálnych sieťach kolovať minulý týždeň. Rýchlo ich rozšírili najmä proruské kanály na telegrame, kde sa podľa ruskojazyčného serveru BBC objavili aj zmenené verzie najmenej jedného dokumentu. Vymyslené údaje obsahujú dokumenty aj podľa Kyjeva. Vojenskí analytici uvádzajú, že mohli byť upravené na dezinformačné účely, niektoré časti sa však podľa odborníkov zdajú byť autentické.
Podľa analytikov denníka The New York Times uniknuté dokumenty ukázali, že Spojené štáty majú veľmi podrobný prehľad o ruských vojnových plánoch a vyplýva z nich, že USA boli schopné odovzdávať Ukrajine informácie o načasovaní ruských útokov a niekedy tiež konkrétne údaje o plánovaných cieľoch. Zverejnený materiál, ktorý je päť týždňov starý, však neobsahuje konkrétne bojové plány, napríklad ako, kedy a kde plánuje Ukrajina začať ofenzívu. Významné sú však podľa analytikov detaily, ako napríklad zmienky o miere výdavkov na raketové systémy HIMARS. Uniknuté dokumenty podľa stanice CNN tiež odhaľujú kľúčové slabiny Ukrajiny spojené s výzbrojou a protivzdušnou obranou alebo veľkosť a pripravenosť práporov v kritickej fáze vojny.
Niektoré z dokumentov, ktoré sú podľa amerických predstaviteľov autentické, odhaľujú rozsah amerického odpočúvania kľúčových spojencov – okrem Ukrajiny tiež Izraela či Južnej Kórey. Okrem iného odhaľujú, že Spojené štáty špehovali aj ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského. To samo o sebe nie je prekvapujúce, uviedol zdroj blízky Zelenskému, ukrajinskí predstavitelia sú však z úniku hlboko rozladení. Iné dokumenty ukazujú mieru, do akej sa Spojeným štátom podarilo preniknúť do štruktúr ruského ministerstva obrany a ruskej žoldnierskej Vagnerovej spoločnosti.
Americké ministerstvo obrany uviedlo, že „nepretržite pracuje na zistení rozsahu šírenia informácií“ a ich pravdivosti, povedal v pondelok novinárom hovorca amerického ministerstva obrany Chris Meagher. Skutočnosť, že tieto dokumenty kolujú online, podľa neho predstavuje „veľmi vážne riziko pre národnú bezpečnosť a môže potenciálne podporovať dezinformácie“. Uniknuté dokumenty označil za „vysoko utajovaný citlivý materiál“.
Rozsiahly únik donútil Ukrajinu k zmene vojnových plánov, uviedla stanica CNN s odvolaním sa na zdroj v administratíve ukrajinského prezidenta Zelenského. Z informácií CNN nie je jasné, čoho konkrétne sa týkali vojnové plány, ktoré sa mali zmeniť. Poradca Zelenského kancelárie Mychajlo Podoljak agentúre Reuters povedal, že strategické plány Ukrajiny zostávajú rovnaké, ale taktické sa môžu meniť vždy. „Existujú strategické úlohy – tie sú nemenné. Ale operačné a taktické scenáre sa neustále spresňujú na základe vyhodnotenia situácie na bojisku, zaopatrení zdrojov, spravodajských informácií o zdrojoch nepriateľa a tak ďalej,“ povedal Podoljak. „V tejto chvíli nie je možné plány prehodnocovať, pretože sa na nich len pracuje,“ dodal.
V jednom z dokumentov, ktorý sa opiera o zistenia zo zachytenej komunikácie, sa uvádza, že Zelenskyj koncom februára „navrhol udrieť na miesta rozmiestnenia ruských jednotiek v ruskej Rostovskej oblasti“ pomocou bezpilotných lietadiel, keďže Ukrajina nedisponuje strelami schopnými zasiahnuť takto vzdialené ciele.
To by podľa CNN mohlo vysvetľovať, prečo USA doteraz váhajú s poskytnutím striel dlhšieho doletu Kyjevu. Americké spravodajské služby sa v jednom z dokumentov obávajú, že Čína by mohla využiť ukrajinské údery na ciele hlboko v Rusku „ako príležitosť na to, aby NATO označila za agresora a mohla zvýšiť svoju pomoc Rusku“.
Juhočínskym morom v pondelok (10. 04.) preplával americký torpédoborec Milius vyzbrojený riadenými strelami. Vojenské námorníctvo USA uviedlo, že cieľom misie bolo uplatniť právo slobodnej plavby v Juhočínskom mori. Peking vyhlásil, že loď nelegálne prenikla do čínskych vôd. Pozrite nácvik streľby z torpédoborca Milius na videu US Navy.
Dokumenty tiež poskytujú prehľad o počte obetí na oboch stranách, čo sú čísla, ktoré je z podstaty ťažké presne odhadnúť a ktoré sa USA zdráhajú podrobne zverejňovať. Straty ruských síl podľa amerických služieb dosiahli k tohtoročnému februáru 189 500 až 223 000 vojakov, z toho až 43 000 vojakov v boji padlo. Na strane Ukrajiny sú straty 124 500 až 131 000 vojakov, z toho až 17 500 padlých.
Dokumenty zároveň poukazujú na to, že Američanom sa podarilo odhaliť ruskú stratégiu boja proti západným tankom, ktoré Ukrajina už začala dostávať od svojich spojencov. Plán „predpokladá vytvorenie troch palebných zón podľa dostrelu – dlhého, stredného a krátkeho – pričom každá zóna by bola pokrytá špecifickou výzbrojou a typmi jednotiek,“ uvádza sa v dokumente spravodajských služieb.
Ukrajina kúpi od Poľska 150 obrnených transportérov Rosomak, samohybné mínomety Rak a protilietadlové riadené strely Piorun. Zistite viac o mínometor Rak. Video: Huta Stalowa Wola.
Únik nastal v čase, keď USA a Ukrajina nadviazali dôvernejšie vzťahy ohľadom zdieľania spravodajských informácií, pripomína CNN. Ukrajinskí predstavitelia na začiatku vojny váhali so zdieľaním svojich bojových plánov so Spojenými štátmi, pretože sa obávali úniku informácií. Mali tiež obavy, že zdieľanie informácií by mohlo poukázať na ich slabiny a odradiť Američanov od ďalšej pomoci, a preto ich starostlivo strážili. Výmena spravodajských informácií medzi Kyjevom a Washingtonom sa vlani na jeseň značne uvoľnila a obe krajiny úzko spolupracovali na variantoch ukrajinskej ofenzívy.
Ďalšie napätie únik vyvolal aj v diplomatických vzťahoch Francúzska a Ruska. Francúzske ministerstvo obrany v nedeľu dementovalo informáciu obsiahnutú v jednom z uniknutých dokumentov o vojne na Ukrajine, že má v napadnutej krajine svojich vojakov. Podľa denníka The Guardian sa v dokumente uvádza, že sa na Ukrajine pohybujú malé kontingenty špeciálnych síl zo štátov NATO. Popri Francúzsku ide podľa týchto tvrdení o USA, Britániu či Lotyšsko. Kremeľ uviedol, že Francúzsko v takom prípade nemôže pomýšľať na úlohu sprostredkovateľa medzi Moskvou a Kyjevom./agentury/
x x x
Kúsok od konfliktu NATO s Ruskom? Rusi temer zostrelili britské špionážne lietadlo
Mesiace predtým, než Rusko pri Kryme poškodilo americký dron, sa podobný incident stal s britským lietadlom, uvádza americký denník Washington Post. Denník pritom vychádza z tajných dokumentov, ktoré unikli úradom v USA.
Stret ruskej stíhačky a amerického drona v marci tohto roka. Poškodený dron sa zrútil do mora. Ich obsah sa objavil na sociálnych sieťach, najmä Twitter a Telegram, a v USA teraz skúmajú, či neboli pozmenené pre dezinformačné účely. Zároveň riešia, aký bude mať tento únik vplyv na bezpečnosť Spojených štátov a ich spojencov.
Incident, ktorý na základe týchto dokumentov opísal denník Washington Post, sa mal odohrať 29. septembra minulého roka. Ruská stíhačka Su-27 odpálila raketu tesne pri britskom prieskumnom lietadle RC-135 Rivet Joint, ktoré sa pohybovalo nad Čiernym morom v medzinárodnom vzdušnom priestore neďaleko Krymu – ten Rusko anektovalo v roku 2014. Británia popísala misiu ako „bežnú hliadku“, Rusi sú však mimoriadne citliví na lietadlá, ktoré v tomto priestore manévrujú. Považujú ich za špionážne lietadlá. Nedávno svojím manévrom ruské lietadlo poškodilo americký dron, ktorý sa následne zrútil do mora. RC-135 Rivet Joint sa využíva okrem iného na zber elektronickej komunikácie.
Vlaňajší incident s britským lietadlom mohol mať závažné následky, píše Washington Post, pretože mohol vtiahnuť Spojené štáty a ďalších členov NATO do priamej vojny s Ruskom. Britský minister obrany Ben Wallace o ňom informoval v Dolnej snemovni britského parlamentu, hovoril o „bezohľadnom“ lete dvoch ruských stíhačiek, pričom jedna z nich vystrelila raketu. O incidente hovoril aj s vysokopostaveným ruským predstaviteľom (zrejme minister Šojgu) a uzavreli to ako „technickú poruchu“.
Podľa zmlúv NATO napadnutie niektorého člena aliancie môže znamenať, že sa za neho postavia všetky členské štáty, čo by mohlo viesť až k regulérnej vojne medzi Severoatlantickou aliancou a Ruskom.
Incident podľa amerického denníka poukazuje na rovnováhu, ktorú sa západní vojenskí predstavitelia snažili udržať pri pokusoch pomôcť ukrajinskej armáde a zbierať informácie o vojne bez toho, aby boli priamo vtiahnutí do konfliktu s Moskvou. Ruskí predstavitelia sa snažili vykresliť štáty NATO ako agresorov, kým Spojené štáty a ich spojenci uviedli, že podporujú Ukrajinu, ale nie sú vo vojne s Ruskom, uviedol Washington Post.
V dokumentoch, ktoré unikli, sú aj informácie o ďalších incidentoch prieskumných lietadiel s ruskou armádou.
Ruská štátna agentúra TASS informovala na základe článku vo Washington Post, že americký minister obrany Lloyd Austin zrejme nariadil pilotom amerického letectva, aby nelietali blízko Krymského polostrova.
Jeden z uniknutých dokumentov má zobrazovať mapu Čierneho mora, na ktorej sú znázornené oblasti, kde môžu lietať prieskumné lietadlá. Tieto hranice sú približne 19,3 km od pobrežia Krymu, „čo je v súlade s medzinárodným právom“. Mapa ale má aj čiaru 80,4 km od polostrova s označením SECDEF Directed Standoff, čo vraj „naznačuje, že Austin s najväčšou pravdepodobnosťou nariadil americkým pilotom, aby sa lietadlá držali ďalej od polostrova“./agentury/
x x x
Boj o voliča je v plnom prúde: Smer a Hlas súperia o seniorov, v hre je zmena 363 aj zákaz predaja alkoholu či kofeínu
Do predčasných volieb ostáva pol roka a poslanci majú oficiálne naplánované ešte tri schôdze. Od stanovenia termínu volieb to však vyzerá na predbiehanie sa v populistických návrhoch. Z posledných dvoch schôdzí sa viaceré menej atraktívne zákony presunuli na ďalšiu schôdzu, koaličná zmluva už neplatí a pre ministrov naopak platí zásada „čo si neobehá, to nemá“. Smer a Hlas sa bijú o seniorov a OĽaNO, ale aj jediná poslankyňa Za ľudí Miriam Šuteková prišli s návrhom úpravy kontroverzného paragrafu 363. Čo majú poslanci ešte v pláne?
Poslanci presunuli na schôdzu, ktorá sa začína 2. mája, 27 zákonov a viaceré zákony vrátane školského zákona prerokovali v prvom alebo druhom čítaní a rozhodne sa o nich takisto až na májovej schôdzi. Poslanci ešte stále predkladajú nové zákony, aby si poslanci zaistili v kampani čo najviac voličov.
Rozdávanie ďalších miliónov
Rozdávanie miliónov však začalo pred niekoľkými týždňami. Prezidentka vrátila poslancom cestný zákon z dielne Sme rodina. Išlo o najdrahší zákon, ktorý by stál štátnu kasu 2,6 miliardy. Návrh nakoniec parlamentom neprešiel. Pod druhý najdrahší návrh sa podpísal líder OĽaNO Igor Matovič. Ide o jeho ďalšiu „atómovku“ v podobe 500 eur ako odmeny voličom za účasť vo voľbách.
V parlamente ho podporilo len 32 poslancov OĽaNO, vrátane nezaradeného poslanca a bývalého člena Matovičovho hnutia, Martina Čepčeka, a návrh takisto neprešiel. Matovič si ho však tesne pred hlasovaním poistil a do parlamente predložil identický návrh, ktorý už predseda NR SR Boris Kollár zaradil na ďalšiu schôdzu. Návrh by stále štát 1,5 až 2,2 miliardy eur.
Tretím najdrahším návrhom je viacnásobná valorizácia dôchodkov z dielne nezaradených poslancov okolo Petra Pellegriniho, ktorí sú členmi mimoparlamentnej strany Hlas. Tento návrh prešiel s jednou podmienkou – ak sa rast cien v domácnostiach penzistov prehupne cez päť percent. Návrh ešte predtým upravila strana SaS, štát to bude stáť okolo 300 miliónov eur, platný však bude až od 1. januára 2024.
No a od 1. mája budú mať všetky deti v poslednom ročníku materských škôl (MŠ) a na základných školách (ZŠ) obedy zadarmo. Navrhlo to hnutie Sme rodina, stáť to bude 100 miliónov eur ročne. Čím sa dostávame k novým návrhom. Marcovú schôdzu ukončili poslanci skôr. Už tradične si zrejme chceli niektorí predĺžiť voľno počas veľkonočných sviatkov. Po pár dňoch voľna sa totiž strany vrhnú na prípravu kampane, ale aj na debaty o tom, aké zákony majú v pláne ešte predložiť či podporiť.
Ako je to s parlamentnými termínmi?
Poslancov čakajú oficiálne ešte tri schôdze so začiatkom 2. mája, 13. júna a 12. septembra.
Na májovú schôdzu môže predkladať návrhy do 14. apríla, na júnovú do 26. mája a na septembrovú do 25. augusta.
Doručovanie návrhov však ovplyvní dátum vyhlásenia volieb. Najskôr ich môže Boris Kollár vyhlásiť 24. mája, najneskôr 13. júna. To znamená, že návrhy budú môcť predložiť poslanci do 2. mája, ak budú voľby vyhlásené v skoršom termíne alebo do 26. mája v prípade neskoršieho termínu.
Už tradične využívajú poslanci posledné mesiace pred voľbami skôr na kampaň a aktivita niektorých sa viditeľne zvýši. Tzv. populistické návrhy sú charakteristické tým, že zasiahnu širokú masu ľudí a štát zväčša stoja milióny. V snahe získať si voličov tak Sme rodina s obedmi zadarmo nekončí.
Pellegrini: V kampani kvôli preferenciám nepritvrdíme
Poslankyňa Petra Krištúfková navrhuje rozšíriť dotované obedy aj na osemročné gymnáziá. Tzv. obedy zadarmo pre žiakov posledného ročníka MŠ a žiakov ZŠ začnú opätovne platiť od 1. mája tohto roka, v prípade osemročných gymnázií by to mal byť 1. september. Sme rodina chce okrem toho umožniť rýchlejšiu a jednoduchšiu obnovu už existujúcich bytových domov vďaka čerpaniu prostriedkov z Európskej únie. Novelu zákona predloží Miloš Svrček.
Ďalšia snaha o zmenu 363 a Čepčekove návrhy
Do parlamentu sa opäť dostane aj snaha upraviť paragraf 363. Jeden návrh predložila skupina poslancov hnutia OĽaNO vrátane Igora Matovič a druhý posledná poslankyňa Za ľudí Miriam Šuteková. Hnutie Sme rodina stanovisko nezmení a tieto návrhy neplánuje podporiť. Pri poslednom pokuse o zúženie paragrafu 363 chýbal jediný hlas na to, aby prešiel do ďalšieho kola schvaľovania. Z klubu OĽaNO ho nepodporil poslanec Igor Hus.
Matovič: Nebudeme prezidentku k ničomu nabádať, v parlamente majú sto hlasov na zmenu termínu aj bez nás
V parlamente sa bude riešiť aj zákaz nedeľného predaja, s ktorým nesúhlasia najmä poslanci SaS. Na minulej schôdzu bol návrh vrátený na dopracovanie. Podala ho skupina poslancov z viacerých strán na čele s Richardom Vašečkom (OĽaNO). Podľa Matoviča by sa mohol prijať rozumný „konzervatívno-liberálny“ kompromisný návrh. Napríklad, že by boli zatvorené iba do 16. hodiny a následne by mohli predajne otvoriť pre tých, ktorí si nevyhnutne musia nakúpiť.
Už niekoľko mesiacov sa presúva aj návrh novely zákona o používaní elektronickej registračnej pokladnice z dielne OĽaNO. Okrem toho presunuli poslanci na máj napríklad novelu zákona o veterinárnej starostlivosti týkajúcu sa klietkového chovu sliepok. V druhom čítaní sa bude rokovať aj o dôležitom školskom zákone, ktorý už potom, čo sa minister školstva Ján Horecký dohodol s SaS, prešiel do druhého čítania. Súčasťou školského zákona sú aj povinné miesta v materskej škole, ktoré sú súčasťou Plánu obnovy.
Poslanci odsunuli aj novelu Trestného poriadku a Trestného zákona z dielne Tomáša Tarabu (nezaradený). Presúvajú sa dve novely Trestného zákona týkajúce sa trestu prepadnutia majetku, jednu predložil Miloš Svrček (Sme rodina), druhú Milan Vetrák (OĽaNO). Opätovne sa posunulo aj hlasovanie o návrhu zákona o komisárovi pre deti a komisárovi pre osoby so zdravotným postihnutím a pre seniorov.
Nezaradený poslanec Martin Čepček
Aktívny je aj bývalý poslanec OĽaNO Martin Čepček. Jedným z jeho štyroch doposiaľ predložených návrhov na májovú schôdzu je zákaz predaja alkoholických nápojov v prevádzkach na diaľničných odpočívadlách a parkoviskách a v ich bezprostrednej blízkosti. Zakázať by sa mal aj predaj alkoholických nápojov prostredníctvom automatov a ich predaj cez donáškovú službu okrem piva a vína. Okrem toho navrhuje aj zákaz vysielania pornografického obsahu neplnoletým.
Poslanci počas ďalšieho pokusu o otvorenie mimoriadnej schôdze k predčasných voľbám a k migom.
Plnoletý divák by musel podať písomnú žiadosť s úradne osvedčeným podpisom. Čepčekova iniciatíva nekončí a predkladá ďalšie dva návrhy zákona – jedným chce navrhnúť zákaz predaja nápojov s obsahom kofeínu alebo taurínu nad vymedzený limit neplnoletým osobám a druhým chce zakotviť právo na autorizáciu rozhovoru či vyjadrenia pred ich publikáciou v médiách.
Naď o politike. Koho chcel z OĽaNO odpratať z parlamentu?
Aktívna sa snaží byť aj nezaradená poslankyňa Romana Tabák. Do parlamentu predkladá novelu zákona o cestnej premávke. Podľa jej návrhu by mohli byť vodiči povinné dať prednosť aj chodcovi, ktorý sa chystá vstúpiť na priechod pre chodcov.
Skupina poslancov za OĽANO a Sme rodina okrem iného žiada dočasne povereného premiéra Eduarda Hegera, aby zrušil štandardy pre transrodových ľudí. Listom apelujú, aby tieto štandardné postupy vrátil na prepracovanie. Zároveň žiadajú zrušenie odborného usmernenia rezortu zdravotníctva na „zjednotenie postupov poskytovania zdravotnej starostlivosti k zmene pohlavia pred vydaním lekárskeho posudku o zmene pohlavia osoby administratívne evidovaného v matrike“.
„Veľkým počtom hlasom prechádzajú rôzne ubližujúce zákony cielené proti LGBTI+ ľuďom, zároveň neprechádzajú kľúčové zákony, ktoré sú podmienkou pre čerpanie peňazí z Plánu obnovy,“ skonštatovalo Progresívne Slovensko, ktoré v parlamente zastupuje Tomáš Valášek.
Zápas o seniorov
Líder opozičného Smeru Robert Fico si myslí, že parlament by mal parlament prebrať iniciatívu pri regulácii cien potravín. Okrem toho sa Smer spolu s Hlasom vrhli na seniorov a predbiehajú sa aj v ich oslovovaní. Hlas minulý týždeň podpísal memorandum o spolupráci s Jednotou dôchodcov na Slovensku, ktorej sľúbil pravidelné príspevky od štátu, ak bude Hlas súčasťou novej vlády. Pellegrini si zrejme chce zabezpečiť čo najväčší priestor v klasických sociálnych témach.
Fico ho však stihol predbehnúť a rovnakú tlačovku ohlásil ten deň hodinu pred Hlasom a stihol s nimi podpísať zmluvu o spolupráci. Aj keď sa Pellegrini snaží zvrátiť trend narastajúcich preferencií Smeru, veľmi sa mu to nedarí. Iniciatívu Smeru sa podľa neho neplatí komentovať. Okrem toho Hlas iniciuje aj tzv. „národnú petíciu za zmenu“.
Chce ňou novú vládu zaviazať, aby zastavila zvyšovanie cien energií a potravín, garantovala dôchodcom 13. dôchodok znížila platy politikov, ak do roka nezastavia pred životnej úrovne ľudí. Zároveň sa líder Hlasu pokúsi získať podpisy na zvolanie mimoriadnej schôdze v prípade, že prezidentka Zuzana Čaputová nevymenuje úradnícku vládu. Podporiť ju však neplánujú.
Majetkové pomery
Verejní funkcionári musia do 30. apríla podať oznámenie o majetkových pomeroch. Za nepodanie oznámení v lehote im hrozia pokuty. Predseda Výboru Národnej rady pre nezlučiteľnosť funkcií Boris Susko (Smer) preto pripomína funkcionárom túto ich povinnosť a upozorňuje na lehotu.
Zdôraznil, že ak nepodajú oznámenie v danej lehote, hrozí im sankcia jedného mesačného platu verejného funkcionára za predchádzajúci kalendárny rok. Ak v predchádzajúcom roku nemal funkcionár príjem z takejto funkcie alebo bol nižší ako priemerná mzda, tak je pokuta vo výške priemernej mzdy./agentury/
X X X
NATO stále nevie nájsť nového šéfa. Hovorí sa aj o prezidentke Zuzane Čaputovej?
Starý šéf NATO nadsluhuje a nový sa stále nevie nájsť. V aliancii špekulujú aj o kandidatúre slovenskej prezidentky a tá to vníma ako ocenenie jej práce v oblasti zahraničnej politiky.
Ten post je považovaný za jeden z najvplyvnejších na planéte a preslávil aj dovtedy vo svete málo známeho nórskeho politika Jensa Stoltenberga. Generálnym tajomníkom Severoatlantickej aliancie je už takmer desať rokov.
Nadsluhuje aj pre ruskú agresiu na Ukrajine, no z postu mal odísť už vlani. Spojenci však za neho stále nevedia nájsť náhradu.
Medzi kandidátmi na budúcu hlavu NATO je aj slovenská prezidentka Zuzana Čaputová a z aliancie zaznievajú signály, že organizáciu by mala konečne viesť žena. Už dávnejšie sa o jej nominácii špekuluje v Bruseli a najnovšie o tom znova špekuluje bruselský portál Politico.
Čaputová sa však jej prípadnou nomináciou, podľa vlastných slov, stále „nezaoberá“.
„Politická situácia na Slovensku si vyžaduje, aby sa prezidentka v prvom rade koncentrovala na výkon svojej prezidentskej funkcie,“ tvrdí pre Aktuality.sk hovorca prezidentky Martin Strižinec. „Úvahami o jej prípadnom pôsobení v NATO sa preto nezaoberá. Zmienky o tom, že by mala prevziať nástupníctvo po generálnom tajomníkovi NATO vníma predovšetkým ako ocenenie zahraničnej politiky Slovenska.“
Východný Európan, ideálom je možno žena
Ďalší šéf NATO by mal podľa administratívy spĺňať hneď niekoľko kritérií, čo výrazne zužuje zoznam potenciálnych kandidátov. Európan, ktorý má dobré vzťahy a kontakty so Spojenými štátmi, je prvým znich. Ppanuje totiž dohoda, že tajomníkom aliancie, čo je skôr diplomatická a nie vojenská funkcia, nemá byť Američan).
Nové vedenie aliancie musí podporovať Ukrajinu v boji proti ruskej agresii. Jej šéf byť však nemal byť „príliš rázny“ a tvrdý, aby neeskaloval situáciu a prípadne neodstrašil štáty, ktoré majú obavy z vyprovokovania Ruskej federácie.
Ukrajina je dôležitým faktorom, pretože krajiny západnej Európy budú po skončení vojny chcieť, aby na čele NATO stála osoba, ktorá bude ochotná viesť dialóg s cieľom stabilizovať vzťah s Moskvou.
Pravdepodobne tiež pôjde o bývalú hlavu štátu alebo vlády, ktorá dokáže získať jednomyseľnú dôveru od všetkých členov aliancie vrátane Spojených štátov. Dôležitým faktorom môže byť tentoraz aj pohlavie.
Z radov vysokých diplomatov, ktorých cituje Politico, čoraz častejšie znejú hlasy žiadajúce zmenu. „ Je čas na ženskú generálku,“ a dodali: „Ak sa muži budú snažiť udržať si svoje pozície navždy, spravodlivé zastúpenie žien nebude mať nikdy šancu.“
Eurokomisárka či ministerka s ukrajinskými koreňmi
Špekulácie vznikajú aj o ďalšom mene. Ursula von der Leyenová, súčasná predsedníčka Európskej komisie, tak môže prejsť z tohto postu priamo do vedenia NATO. Zostala by tak v Bruseli.
Von der Leyenovej sa končí funkčné obdobie až o rok a v hre je aj možnosť ďalšieho päťročného obdobia šéfa NATO. „Nemyslím si, že sa pred koncom svojho mandátu niekam pohne,“ dotvára situáciu úradník Komisie.
Ďalšia horúca kandidátka Chrystia Freelandová v súčasnosti zastáva funkciu kanadskej ministerky financií a podpredsedníčku vlády. Bývalá novinárka zastávala aj post ministerky zahraničných vecí, ovláda päť jazykov.
Freelandová by tak bola prvou Kanaďankou, ktorá by viedla alianciu. V otázke vojny na Ukrajine Freelandová s ukrajinskými koreňmi prejavuje veľmi silnú podporu Kyjevu, no pre niektorých partnerov môže byť príliš nekompromisná. V roku 2014 odišla na Ukrajinu osláviť zvrhnutie prokremeľkého režimu, po čom ju Rusko zaradilo na zoznam nežiaducich osôb.
Medzi zaujímavé kandidátky znalci pomerov zaraďujú aj estónsku premiérku Kaju Kallasovú. Premiérka patrí medzi silné kritičky Kremľa, vďaka čomu zvýšila svoj medzinárodný kredit. Šance na jej zvolenie však nie sú vysoké, nakoľko je vysoká pravdepodobnosť, že ktokoľvek z pobaltských krajín či Poľska bude vnímaný za príliš tvrdého kritika Ruska pre ostatné krajiny aliancie.
Kallasová zavrhla akékoľvek vyjednávanie s prezidentom Ruskej federácie Vladimirom Putinom a takisto verejne obvinila Rusko z genocídy páchanej na ukrajinských občanoch, vrátane civilistov, žien a detí.
Obava z ceny útechy
Spojené štáty nepredstavujú žiadneho vlastného kandidáta, keďže americký generál je najvyšším veliteľom spojeneckých síl v Európe.
Veľká Británia ponúka kandidáta Bena Wallacea, ministra obrany. Británia napriek vládnym turbulenciám a dopadom brexitu, nemenila post ministra obrany práve z dôvodu zvýšenia Wallaceových šancí na tento post a tým aj vyslať správu do sveta, že napriek brexitu majú za cieľ angažovanosť sa vo svete.
Medzi ďalšie častejšie spomínané mená patrí holandský premiér Marka Rutte či litovská premiérka Ingrida Šimonyté. Skloňovaná je aj spomínaná slovenská prezidentka Zuzana Čaputová. Tá by spĺňala obe kolónky, o ktorých hovorí aliancia už dlhšie. Je to kandidátka takzvaného východnéo krídla aliancie a je to žena.
Stále najpravdepodobnejšou možnosťou ostáva nateraz zotrvanie súčasného šéfa Stoltenberga. Prípadné predĺženie jeho funkčného obdobia však môže ešte viac skomplikovať situáciu. Výber nového šéfa aliancie komplikujú aj voľby do európskeho parlamentu na budúcu jar.
Konkurenčný boj medzi štátmi o jednotlivé prestížne posty môže odsunúť voľbu generálneho tajomníka NATO na vedľajšiu koľaj. Funkcia by tak mohla pripadnúť ako určitá cena útechy pre krajinu, ktorá nezíska vyšiu funkciu v európskych orgánoch. Práve tomuto scenáru chce Washington zabrániť a navrhuje, aby rozhodnutie padlo ešte pred európskymi ako aj americkými prezidentskými voľbami, ktoré sa konajú budúci rok v novembri.
Jens Stoltenberg šéfuje z pozície Generálneho tajomníka Severoatlantickej aliancii od októbra 2014 a platnosť predĺženého mandátu sa končí v septembri. Pred desiatimi rokmi bol osobitým vyslancom OSN pre klimatické zmeny a taktiež pôsobil na vysokej úrovni v oblasti financovania klímy, ako aj v oblasti súdržnosti medzi rozvojovou, humanitárnou a environmentálnou politikou.
Pôsobil aj ako predseda vlády Nórska. Počas jeho mandátu zvýšil výdavky na obranu a nórske ozbrojené sily prešli významnou transformáciou. Stojí aj za dohodou o vytvorení námorných hraníc v Barentsovom mori a Severnom ľadovom oceáne a svojím podpisom ukončil 30-ročný spor.
Jeho kariéru sprevádzajú aj temné časy, keď pred vyše desiatimi rokmi zasiahlo Nórsko niekoľko teroristických útokov, kde zomrelo 77 ľudí. Vtedy na situáciu reagoval „viac demokracie, viac otvorenosti a viac ľudskosti, ale nikdy nie naivitu“.
Bývalí šéfovia: Dirigent, aj neformálny Holanďan
Stoltenberg napriek takejto dlhej pôsobnosti nie je historicky najdlhšie pôsobiacim lídrom NATO. Prvenstvo obsadil Holanďan Joseph Luns (1971-1984), ktorý je vnímaný za pomerne nekonvenčného, na jednotlivé stretnutia síce chodil v papučiach, no napriek neformálnosti bol vysoko vizionársky, keď povedal, „že neochvejný atlanticizmus a zjednotená Európa sa dopĺňajú“. Počas mandátu riešil najmä kontrolu zbrojenia medzi USA a Sovietskym zväzom, ako aj koniec vojny vo Vietname, či inváziu do Afganistanu. NATO vnímal ako poistku, ktorú nemožno brať za samozrejmosť.
Naopak, najkratšie šéfoval aliancii belgický socialistický politik a dirigent Willy Claes (1994-1995) a to len trinásť mesiacov, avšak počas búrlivého obdobia. Počas jeho pôsobenia NATO po prvý raz od studenej vojny začalo s bombardovaním a to proti bosnianskym Srbom v auguste až septembri 1995. Člen Flámskej socialistickej strany musel odstúpiť po škandále s úplatkami pri nákupe belgickej obrany.
Predchodcom Jensa Stoltenberga bol dánsky expremiér Anders Fogh Rasmussen. Jeho prioritou bola nová Strategická koncepcia aliancie, v ktorej mala byť výrazne viac zainteresovaná ako spoločnosť, tak aj vedecká obec s cieľom dosiahnutia dohody. Bol taktiež prvým tajomníkom aliancie, ktorý použil sociálne siete ako Facebook či Twitter na spopularizovanie NATO. Riešil však aj ťažké témy, akými sú operácie v Afganistane, Líbyi či ruskú anexiu Krymu, aktuality.sk
X X X
Veľká noc u politikov. Z Gröhlinga v kroji dostala mama záchvat smiechu, Kollár bol expresne rýchly
Veľkonočné sviatky vrcholia v pondelok tradičnou šibačkou, ktorej sa nevyhnú ani politici. Niektorí dodržiavajú klasické tradície, iní sa tešia zo svojich malých šibačov a niektorí trávia sviatky s rodinou mimo domova. Pre všetkých sa však týchto pár dní nesie v znamení pokoja a oddychu.
Prezidentka Zuzana Čaputová sa na sociálnej sieti pochválila darom z Trebišová a všetkým popriala krásne sviatky. „Veľká noc je veľkým kresťanským sviatkom, no zároveň je to aj sviatok jari – i keď tomu počasie v posledných dňoch nenasvedčovalo,“ napísala.
Urobte si život krajší a pestrejší
„Veľkonočné sviatky sa vždy niesli v radostnom očakávaní a spája sa s nimi množstvo tradícií, príprava gurmánskych špecialít či výzdoba kraslíc,“ uviedla prezidentka. Od ľudí v Trebišove dostala do daru kôš s kraslicami.
„Pri skrášlení vajíčok autorky z východu použili zdobenie voskom, slamou, maľovanie, vyškrabovanie či kombinované techniky. Veľká noc je tak príležitosťou uctiť si tradíciu, rozvíjať ďalej zručnosť našich predkov, no najmä urobiť si život krajší a pestrejší,“ dodala.
Navzájom si musíme odpustiť
Tajomstvo Veľkej noci nám prináša pochopenie zmyslu obety. Na sociálnej sieti to uviedol dočasne poverený premiér Eduard Heger. Všetkým ľuďom na Slovensku poprial, aby boli vnímaví a citliví na príbehy ľudí okolo seba. Príjemné sviatky zároveň zaželal aj tým, ktorí ich neoslavujú ako náboženský sviatok. No a okrem toho sa pochválil aj zábermi zo šibačky so synmi.
„Najdôležitejšie a najväčšie sviatky kresťanov nás učia byť vďačnejšími, láskavejšími, pokornejšími, úctivejšími, trpezlivejšími, tolerantnejšími, odvážnejšími a lepšími ľuďmi,“ povedal Heger. Odkázal, aby ľudia urobili niečo pre druhého, navzájom si odpustili a ospravedlnili sa za svoje chyby. „Často je pre nás ľudí neľahkou výzvou vážiť si jeden druhého. Miesto kritického slova prinášať slovo povzbudenia či automaticky neodsúdiť niekoho, s kým nesúhlasíme,“ podotkol Heger.
Kollár je už so šibačkou hotový
Šibačku má za sebou aj predseda parlamentu a líder hnutia Sme rodina Boris Kollár. Už o desiatej ráno mal všetko obehané. „Priatelia, ja už som si svoju veľkonočnú povinnosť splnil. Verím, že máte krásny deň, ženy veľa šibačov, aby ste boli naďalej zdravé a krásne a chlapi veľa veľkonočnej výslužky,“ napísal na sociálnej sieti.
Z Gröhlinga dostala mama záchvat smiechu
Zahanbiť sa nenechal ani podpredseda SaS a bývalý minister školstva Branislav Gröhling. Na sociálnej sieti zverejnil fotografiu v kroji a nie v obyčajnom. „Aj mi bola zima, aj mi chrbát pomrzol, aj som ľudí pobavil (mama má záchvat smiechu), aj som zistil čosi o zvykoch a krojoch. Tento je konkrétne očovský s ihlovou čipkou,“ napísal.
„Každopádne, či už trávite Veľkú noc tradične alebo netradične, doma či v zahraničí, hlavne si ju užite podľa seba, k svojej spokojnosti a oddýchnite si,“ dodal.
Prvý šibač a silný odkaz ženám
Nezaradený poslanec Martin Klus sa teší zo svojho syna, ktorý sa chystá na svoju prvú šibačku. „Lebo minulý rok som bol ešte drobček. Ale sľubujem dievčatá, že ja budem dobrým šibačom a s vodičkou a korbáčom prídem len tak symbolicky, aby ste sa nehnevali, ale boli krásne a zdravé celý rok,“ napísal k fotografii Klus.
Krásne sviatky popriala aj líderka strany Jablko a europoslankyňa Lucia Ďuriš Nicholsonová. Špeciálne pre ženy má silný odkaz. „Želám všetkým ženám a dievčatám, aby v tieto dni dostali minimálne toľko lásky, nehy a šťastia ako ja. Buďte šťastné a milované, násilie nepatrí do našich životov ani na šibačku,“ uviedla.
Lucia Ďurič Nicholsonová s manželom
Stručne poprial pekné sviatky aj líder Hlasu Peter Pellegrini, ktorý na sociálnej sieti zverejnil fotografiu s rodinou. „Sviatky a rodina sú pre mňa to najvzácnejšie a želám aj vám krásny čas s vašimi blízkymi,“ uviedol.
Dočasne poverený minister vnútra Roman Mikulec trávi veľkonočné sviatky v prírode pri dobrom jedle. „Veľkonočná jahňacina varená s láskou a konečne v prírode. Prajem vám pekné sviatky,“ napísal a na sociálnej sieti sa pochválil fotkami./agentury/
X X X
Izraelský minister obrany Joav Galant zostane vo funkcii, rozhodol Netanjahu
Izraelský premiér Benjamin Netanjahu v pondelok vyhlásil, že obnoví pokoj a bezpečnosť v krajine. Oznámil tiež, že zruší svoje rozhodnutie odvolať ministra obrany Joava Galanta.
V Izraeli rastie napätie v čase, keď ťažké zrážky, streľby, raketová streľba i útok autom poznačili obdobie, keď sa moslimský pôstny mesiac ramadán prekrýva so židovským sviatok pesach a kresťanskou Veľkou nocou.
Deň po tom, ako izraelská polícia zasahovala v jeruzalemskej mešite al-Aksá, treťom najposvätnejšom mieste islamu, odpálili na Izrael viac než 30 rakiet z Libanonu. Útok podľa izraelskej armáda pravdepodobne vykonalo palestínske ozbrojené hnutie Hamas.
Izrael následne uskutočnil letecké útoky v pásme Gazy, v ktorom Hamas vládne, a v južnom Libanone. Terčom bola podľa izraelských predstaviteľov „teroristická infraštruktúra“ patriaca palestínskym militantom.
„Nedovolíme teroristickému Hamasu, aby sa usadil v Libanone,“ vyhlásil Netanjahu v pondelok s tým, že Izrael bude v tomto smere konať na „všetkých frontoch“.
Na tej istej tlačovej konferencii premiér oznámil, že minister obrany zostane na svojom poste. Odvolal ho koncom marca po tom, ako Galant vyzval na zastavenie schvaľovania kontroverznej reformy súdnictva, ktorá vyvolala veľké protesty.
„Boli medzi nami spory, aj ťažké spory o niektorých otázkach, no rozhodol som sa nechať tieto spory za nami,“ povedal Netanjahu. „Budeme naďalej spolupracovať pre bezpečnosť občanov Izraela,“ doplnil./agentury/
X X X
Otrasy na najstaršej univerzite. Dekan odvolal vedúceho katedry po rokoch študentských sťažností
Ideologický boj na pôde Univerzity Komenského? Tak sa na prvý pohľad javí spor na najstaršej slovenskej univerzite medzi Katedrou slovenských dejín a dekanom filozofickej fakulty Mariánom Zouharom. Problémom, o ktorom sa na fakulte hovorí najviac, však má byť sexuálne obťažovanie študentiek, sexizmus a šikanovanie študentov.
Konflikt sa rozhorel a prerástol múry fakulty v momente, keď dekan pripravil profesora Martina Homzu o post šéfa katedry. Rozpútala sa totiž hádka o dôvodoch odvolania, do ktorej boli zatiahnutí nielen ďalší vyučujúci, ale aj študenti.
Niektorí členovia katedry vidia za odvolaním Homzu snahu dekana zlúčiť pracovisko so susednou katedrou všeobecných dejín. Zouhar, časť študentov, aj osoby z komunity historikov to odmietajú a tvrdia, že katedra účelovo zavádza.
Problémom, o ktorom sa na fakulte však hovorí najviac, má byť sexuálne obťažovanie študentiek. „Najhoršiu skúsenosť má v tomto ohľade s Homzom študentka histórie, ktorú niekoľkokrát obťažoval. V (…) apríli 2022 ju v podniku (…) bozkával na hlavu a povedal jej, že si ju vezme za ženu. V (…) máji 2022 sa toto správanie zopakovalo, a Homza sa tentokrát tej istej študentky nevhodne dotýkal a hladkal ju po vlasoch,“ uvádza sa v podnete, ktorý podpísalo 19 študentov histórie a odovzdalo dekanovi fakulty.
Odvolanie
Dekan Homzu z postu vedúceho katedry odvolal začiatkom marca. Udialo sa to na deň žien, počas ktorého fakulta tematicky usporiadala festival ženských práv. Dekan sa vtedy stretol so všetkými členmi katedry, kde im mal oznámiť, že odvoláva Homzu.
Od tohto času sa spor začal dostávať za múry fakulty. Homzu sa medzi prvými zastal externý doktorand pracoviska Michal Augustovič. Uviedol, že jeho odvolanie nebolo dekanom na spomenutom stretnutí nijako zdôvodnené, „vraj ho zdôvodňovať nemusí“. Zároveň však tvrdí, že k jeho odvolaniu viedli štyri anonymy v študentskej ankete, ktoré vraj nikto nepreveril.
„Ten pravý dôvod, respektíve dôvod s veľkým D nebudem špecifikovať, pán profesor ho pozná, rozprával som sa o tom aj s celou katedrou,“ uviedol Zouhar. Tvrdí, že si všetky študentské podnety preskúmal a overoval si ich pravdivosť. Odvolanie Homzu sa podľa jeho slov neudialo len na základe spomenutých anonymov, hoci, ako dodal, aj tie o mnohom vypovedajú.
Dekan Zouhar: Študentské podnety som si preveril, obvinenia, že chcem zrušiť katedru nie sú na mieste
Na dôvody odvolania sa redakcia opýtala i samotného Homzu. Ten odkázal, že až do vyriešenia celej záležitosti nebude poskytovať žiadne vyhlásenia.
Príbeh sa zamotáva
Čo sa teda píše v spomínanej ankete? Študenti v spoločnom stanovisku pre denník Pravda tvrdia, že výučbu profesora Homzu sprevádzali dlhodobo sexistické a stereotypné poznámky najmä na adresu žien a LGBTI+ komunity.
Neetického a hrubého správania, ktoré malo porušovať etický kódex univerzity sa pritom mal dopúšťať nielen Homza, ale aj viacerí členovia pracoviska. V študentskej ankete sa opakovane spomínajú mená profesora Romana Holeca a docentov Petra Podolana a Martina Vašša. Ide všetko o vedecké kapacity a garantov štúdia.
„Uštipačné narážky schytali aj zdravotne či mentálne znevýhodnení ľudia. Používanie stereotypného a znevažujúceho jazyka na adresu žien spojené s komentovaním ich vzhľadu, či posmešky na adresu transrodových osôb opakovane ústili do toho, že sa časť z nás na hodinách skrátka necítila príjemne,“ tvrdia študenti v stanovisku.
Univerzita Komenského spustila v marci kampaň proti sexuálnemu obťažovaniu. Neznáma osoba už medzitým stihla propagačné letáky strhnúť z nástenky katedry histórie.
„Naozaj nechodím na univerzitu počúvať o 54 pohlaviach, zlatokopkách, transvestitoch, 4-percentnej dúhovej menšine, že ženy sa majú venovať dejinám stolovania, že každé povstanie by dotyčný utopil v krvi a podobné výroky. Ani ako vtip. Možno pred dekádami toto študentstvu vtipné prišlo, ale doba sa zjavne zmenila bez vedomia spomenutých pedagógov a ich fórky sú akurát tak nevhodné a trápne,“ píše ďalší zo študentov v ankete, do ktorej denník Pravda nahliadol.
Iný študent v nej napísal, že niektorí pedagógovia katedry robia týmto správaním hanbu univerzite a spôsobujú traumu svojim študentom.
Nevhodné správanie malo byť riešené viackrát
Treba dodať, že Homzovo správanie voči študentom vedenie fakulty riešilo niekoľkokrát. V lete minulého roka dostal od dekana Zouhara pokarhanie, ktoré vychádzalo zo spomínaného podnetu podpísaného 19 študentmi histórie. Redakcia má k dispozícii mená, nahliadla aj do spomenutého dokumentu. Na základe predchádzajúcich reakcií Homzu na kritiku jeho osoby si študenti želali zostať v anonymite.
Časť z výčitiek, ktoré sa mu vtedy kládli za vinu, podľa dekana priznal aj samotný Homza. Situácia bola vtedy riešená formou písomného napomenutia. Výčitky podľa Zouhara vtedy smerovali na adresu jeho pedagogického výkonu. No nielen to.
V podnete dekanovi študenti napísali, že Homzov prístup k študentom a študentkám je veľmi rodovo-stereotypne podmienený, ktorý mal častokrát prechádzať až do sexuálneho obťažovania študentiek. „Ako ženy sa v jeho prítomnosti necítime bezpečne, pretože k nám pristupuje ako k menejcenným a vníma nás ako sexuálne objekty,“ napísali v podnete dotknuté študentky dekanovi fakulty.
„Ak na prednáškach vyvolal študentku, aby odpovedala na jeho otázku, nezabudol zdôrazniť, že je žena, a že pre zmenu si vypočujeme aj jej názor,“ píše sa ďalej v podnete.
„Avšak najhoršiu skúsenosť má v tomto ohľade s Homzom študentka (…) histórie, ktorú niekoľkokrát obťažoval. V (…) apríli 2022 ju v podniku (…) bozkával na hlavu a povedal jej, že si ju vezme za ženu. V (…) máji 2022 sa toto správanie zopakovalo, a Homza sa tentokrát tej istej študentky nevhodne dotýkal a hladkal ju po vlasoch,“ uvádza sa v podnete.
Študentské „výlevy“
Ako reagoval na tieto sťažnosti a kritické komentáre v študentskej ankete samotný Homza? Dotknutí študenti tvrdia, že Homza namiesto seriózneho prešetrenia sťažností zvolil cestu ich bagatelizácie a zosmiešňovania.
Potvrdzuje to aj dokument k hodnoteniu výsledkov študentskej ankety, ktorý každoročne vyhodnocujú vedúci jednotlivých pracovísk fakulty. Homza v ňom niektoré názory študentov opisuje ako „výlevy“, ich riešenie považoval podľa vlastných slov za hlboko nezmyselné.
Časť vyjadrenia Martina Homzu k študentskej ankete za zimný semester akademického roka 2021/2022
O tom, že tento problém bol na fakulte dlhodobý, potvrdzuje aj predseda študentskej časti Akademického senátu FiF UK Damián Samuel Ovečka. „Už zopár semestrov je medzi študentmi všeobecne známe, že na katedre slovenských dejín sa niektorí vyučujúci dopúšťali nevhodných poznámok na adresu študentov. Tieto podnety sa opakovane objavovali nielen v pravidelnej ankete, ale dostávali sa ku nám do študentského senátu od konkrétnych, neanonymných študentov,“ ozrejmil.
„Osobne oceňujem, že situácia vyústila v jeho (Homzovo – pozn. red.) odvolanie, pretože nie je prípustné, aby riadiaci zamestnanec odmietal riešiť problematické dianie na svojom pracovisku. Je len prirodzené, že voči nemu bola vyvodená zodpovednosť a dovolím si tvrdiť, že by bolo prirodzenejšie, keby ju voči sebe vyvodil ešte predtým on sám,“ uviedol Samuel Ovečka.
Upozorňuje, že žiadny anonymný podnet by nebol sám osebe dôvodom na reálne vyvodenie dôsledkov bez toho, aby sa overila jeho pravdivosť. „Je smutné, že len vďaka potenciálnym politickým známostiam odvolaného vyučujúceho sa spochybňuje zmysluplnosť študentskej ankety, ktorá je hlavným prostriedkom, akým sa študenti majú možnosť vyjadriť,“ dodal.
Ovečka zrejme narážal na podporné komentáre, ktoré sa Homzovi po odvolaní dostali od podpredsedu parlamentu Juraja Blanára (Smer) či bývalého politika za SNS Antona Hrnka.
Niektorí volili radšej odchod
Na hodiny pedagógov z katedry slovenských dejín spomína aj jej bývalý študent Richard Bezúch. Približuje hlavne tie s docentom Petrom Podolanom. Vtipy o transsexuáloch, o ženách, o LGBT+ komunite zaznievali z jeho úst podľa neho pravidelne.
Ďalej mal hovoriť že „mentálne chorí ľudia sú zákerní”, mal sa vyjadrovať o „gender ideológii“ a o feminizme sa mal vyjadrovať posmešným spôsobom. Podolan popiera, že by niečo také povedal.
Po absolvovaní bakalárskeho stupňa sa Bezúch rozhodol pre ukončenie štúdia. Ako uviedol, nevedel si predstaviť, že by mal na katedre stráviť ešte ďalšie dva roky. Momentálne študuje na Historiska institutionen na Univerzite vo švédskej Uppsale. Bezúch je pritom len jeden z mnohých študentov, ktorí sa pre neetické správanie časti učiteľov rozhodli z katedry odísť.
Podpredsedníčka Etickej rady FiF UK Eva Škorvanková sa v spore stavia na stranu dekana Zouhara a sťažujúcich sa študentov. „Oni ani nechápu, čo by mohlo prekážať nám ako Etickej rade, čo by mohlo prekážať nám ako ženám, čo by mohlo prekážať študentom, ktorí sa hlásia k LGBTI+ komunite. Všetko to je pomenované v ankete a smutné je, že mnohí študenti nakoniec zo školy odídu,“ uviedla Škorvanková, ktorá zároveň pôsobí aj ako docentka Katedry všeobecných dejín UK.
Ide o katedru, s ktorou by mala byť eventuálne Katedra slovenských dejín zlúčená. Faktom ostáva, že dve samostatné katedry histórie na Slovensku nemá žiadna iná slovenská univerzita.
„V niektorých prípadoch dokonca cítim trochu aj spoluzodpovednosť, že sme nevyvinuli dostatok úsilia na to, aby u nás títo študenti ostali, že sme im nedokázali vytvoriť bezpečné prostredie,“ uviedla Škorvanková.
Znevažujúce a sexistické komentáre učiteľov považuje pedagigička za veľký problém. Hovorí, že aj niektorí jej kolegovia berú tento druh komunikácie ako formu humoru, že takto fungujú desaťročia. Vždy, keď bola svedkom takéhoto správania, upozorňovala na to svojho nadriadeného. Dekan Zouhar tieto podnety riešil osobnými pohovormi. Škorvanková si myslí, že nadišiel čas tento druh konverzácie z univerzitného prostredia odstrániť.
Veronika Valkovičová zo Sociologického ústavu Slovenskej akadémie vied (SAV) tvrdí, že problém sexizmu a neprofesionálneho správania zo strany vysokoškolských pedagógov a pedagogičiek je prítomný na školách po celom svete. „Práve na školách, kde študenti a študentky nie sú vnímaní ako rovní partneri, ktorým škole poskytuje službu (vzdelanie), ale skôr ako nejaké objekty záujmu (aj sexuálneho), ktoré znesú všeličo, tak práve tam dochádza k rôznym prejavom sexuálneho obťažovania i šikany a ponižovania,“ tvrdí Valkovičová.
Dekan vs katedra
Marián Zouhar sa dekanom Filozofickej fakulty stal v roku 2019. Nahradil Martina Slobodníka, ktorý po troch mesiacoch vo funkcii náhle zomrel.
Zouhar sa hlási k myšlienkam rodovej rovnosti, podporuje aj konanie podobných akcií na pôde univerzity. V marci prebehol v rámci fakulty festival ženských práv, na ktorom sa zúčastnil. „Nerovnakosť práv žien, mužov, ale aj ďalších rodov a pohlaví je veľmi citeľná,“ uviedol okrem iného na stretnutí Zouhar.
Niektorí členovia katedry práve gender ideológiu a snahu fakulty presadzovať rodovú rovnosť dávajú do súvisu s odvolaním Homzu. Doktorand a sekretár katedry Samuel Burda uviedol, že v študentskej ankete mali katedru obviňovať z nacionalizmu, kryptoľudáctva a utláčania žien.
Tieto obvinenia sú navyše podľa Burdu súčasťou snáh o zrušenie pracoviska. „Viacerí ľudia už dlhšie tvrdia, že táto katedra ako taká by nemala existovať, lebo ide o nacionalistický diskurz. Vraj celý ten termín „slovenské dejiny“ je nacionalistický,“ uviedol Burda v rozhovore pre denník Štandard.
Kritika vyučujúcich voči dekanovi sa ozýva aj z ďalších kancelárií. Naposledy sa pridala profesorka pedagogiky Mária Potočárová. Tá v rozhovore pre denník Postoj uviedla, že sa z Filozofickej fakulty vytráca kritické myslenia a akademické štandardy.
Ideologický boj?
Sekretár katedry Samuel Burda si myslí, že obvinenia v študentskej ankete sú súčasťou snáh o zrušenie katedry slovenských dejín a jej zlúčenie s vedľajšou katedrou všeobecných dejín. Viacerí ľudia podľa Burdových slov už dlhšie tvrdia, že katedra slovenských dejín ako taká by nemala existovať, lebo ide o nacionalistický diskurz.
Dotknutí študenti, osoby z prostredia univerzity, ako aj samotný dekan fakulty to však zásadne odmietajú. Otázka zlučovania podľa dekana navyše nie je uzavretá. „O možnosti zlučovania pracovísk sa pritom hovorí dlhodobo, nejde teda o nič nové ani o agendu, ktorú som si sám vymyslel,“ ozrejmil Zouhar.
Dekan tvrdí, že o téme zlučovania pracovísk hovorí s viacerými katedrami, netýka sa to len pracovísk slovenských a všeobecných dejín. „Obvinenia, že katedru chcem zrušiť, nie sú na mieste. Ak by aj došlo k zlúčeniu, nič sa na ich výskumnom ani vzdelávacom programe nezmení,“ uzavrel Zouhar.
„Mňa ako študenta histórie veľmi mrzí neprofesionalita tých, čo účelovo spájajú naše vyjadrenia v ankete s ideológiou a snahou vymazať “nepohodlné” názory. Jedná sa o nepravdu, priam účelové klamstvo, nakoľko niekoľkoročná kritika časti pedagógov katedry slovenských dejín sa v drvivej väčšine prípadov týkala sexistického a nevhodného správania učiteľov, či problémov týkajúcich sa ich pedagogickej činnosti,“ tvrdí v stanovisku študent.
Zdroj z prostredia komunity historikov, ktorý si želal ostať v anonymite pre Pravdu uviedol, že „ak je niekto ideologický, tak sú to predovšetkým Homza a jeho kruh obdivovateľov a podriadených. Smutné je, že na rozdiel už trebárs aj od Čiech, vyučovanie nevedeckých obsahov nepredstavuje na Slovensku dôvod na odbornú diskvalifikáciu,“ upozornil.
Snahy katedry slovenských dejín posunúť vzniknutú situáciu do roviny ideologického konfliktu odmieta aj Škorvanková. „Naopak, som rada, že dekan sa postavil voči problémom, ktoré sú aj pre univerzitu aktuálne.“ Podľa jej slov si budú aj oni musieť prejsť tým, čím si teraz prechádzajú napríklad české univerzity.
Škorvanková považuje ideologizáciu študentov za hlúposť. „Oni o tom hovoria preto, lebo majú viac odvahy a vedia, že sú fakulty a univerzity, kde sa tieto veci riešia. Naši študenti nežijú v bublinách, zhovárajú sa so svojimi známymi z iných škôl, chodia na štúdium do zahraničia,“ uzavrela Škorvanková.
Katedra otočila
Pred dvoma týždňami katedra zmenila prístup v komunikácii so študentmi a k výsledkom ankiet. V statuse na sociálnej sieti uviedla, že študentskú anketu „považuje za dôležitú platformu a jednotlivým relevantným pripomienkam venuje dostatočnú pozornosť.“
Zároveň dodala, že pre študentky a študentov histórie a slovenských dejín sa „rozhodla vytvoriť osobnejší priestor pre prívetivú, slobodnú a efektívnu komunikáciu problémov či pripomienok k životu na akademickej pôde.“ Z toho dôvodu na katedre zaviedla neformálnu platformu dôverníkov.
Funkciu dôvernej osoby ustanovila v októbri minulého roku aj samotná Univerzita Komenského. Došlo k tomu v rámci prijatia smernice rektora UK o riešení prípadov sexuálneho obťažovania. Dôverná osoba prijíma a eviduje oznámenia týkajúce sa sexuálneho obťažovania, poskytuje návrhy možných spôsobov riešenia tohto problému či sprostredkúva psychologickú a právnu pomoc.
Dôverné osoby prijímajú od študentov a zamestnancov Univerzity oznámenia týkajúce sa sexuálneho obťažovania. UK zároveň v marci spustila kampaň proti sexuálnemu obťažovaniu.
Smernica za jednu z foriem sexuálneho obťažovania považuje aj sexizmus, hanlivé komentáre voči skupine alebo jednotlivcom na základe ich pohlavia, rodu, či sexuálnej orientácie./agentury/
X X X
Zomrel dlhoročný gitarista švédskej skupiny ABBA Lasse Wellander
Vo veku 70 rokov zomrel dlhoročný gitarista švédskej skupiny ABBA Lasse Wellander, informovala agentúra DPA. S kapelou nahral niekoľko albumov a absolvoval mnohé turné. Hudobník podľa vyhlásenia rodiny v piatok podľahol rakovine.
Wellander, multiinštrumentalista a producent, začal hudobnú kariéru už ako 16-ročný. Odvtedy spolupracoval s radom umelcov, a to v štúdiu i na turné či pri televíznych vystúpeniach. So švédskou skupinou ABBA spolupracoval po prvý raz v roku 1975 a odvtedy sa stal jej hlavným gitaristom. Pracoval napríklad na hitoch ako Knowing Me, Knowing You, Thank You for the Music alebo The Winner Takes It All.
Skupina Wallanderovi na svojom Instagrame vyjadrila poctu ako „drahému priateľovi, zábavnému chlapovi a znamenitému gitaristovi“. „Kreativita, ktorou v štúdiu prispieval, bola ohromne dôležitá, rovnako ako neotrasiteľný gitarový um na pódiu. Smútime nad jeho tragickou a predčasnou smrťou a spomíname na jeho milé slová, zmysel pre humor i hudobnú brilantnosť,“ uviedla švédska kapela./agentury/
X X X
Cena hypoték sa zvyšuje všade v Európe. Doplácame na chyby z minulosti?
Hypotéky na Slovensku v porovnaní s inými krajinami Európskej únie (EÚ) naďalej zostávajú nad jej priemerom.
Hypotéky sú na SLovensku čoraz drahšie, ich cena stúpa naprieč Európou.
Úvery na bývanie sa u nás poskytovali s priemerným úrokom 3,41 percenta, pričom priemer za celú eurozónu bol 3,26 percenta. Cena hypoték v minulosti patrila na Slovensku k najnižším v rámci v rámci celej eurozóny. No vo februári tohto roka boli úvery lacnejšie až v šiestich krajinách menovej únie.
V rozhovore pre Pravdu generálny riaditeľ Slovenskej sporiteľne Peter Krutil poznamenal, že trhový priemer ťahá nadol najmä Francúzsko. „V súčasnosti poskytujeme o niečo drahšie nové hypotéky ako je priemer eurozóny. Ten však krivia francúzske hypotéky, ktoré sú stále lacné a klienti ich berú stále vo veľkých objemoch. Keď sa však pozrieme na okolité krajiny, stále patríme medzi tie lacnejšie krajiny,“ uviedol Krutil. Francúzsko je druhý najväčší hypotekárny trh, preto má naozaj výrazný vplyv na to, ako trhový priemer vyzerá.
Najdrahšie hypotéky boli v Lotyšsku, tam už vo februári atakovali úroveň takmer päť percent. Naopak najvýhodnejšie podmienky majú záujemcovia o bývanie na Malte, tam je trhový priemer podľa Európskej centrálnej banky (ECB) celkovo 2,34 percenta.
S hypotékami opatrne
Nárast úrokových sadzieb na Slovensku spôsobil, že ceny úverov sú v porovnaní s historickými minimami takmer štvornásobné. Napriek tomu sa dajú hypotéky stále považovať za relatívne lacný zdroj peňazí z banky. „Navýšenie hypotéky je lacnejšie a dostupnejšie, než načerpanie spotrebného úveru. Takže ak človek chce spotrebný úver, je rozumné navýšiť hypotéku. Navyšovať hypotéku bez nevyhnutnej potreby financovania svojich zámerov nie je rozumné,“ hovorí Pavel Škriniar, investičný analytik Swiss Life Select.
Nárast cien úverov spôsobuje okrem iného pokles cien nehnuteľností. Deje sa to na Slovensku, no aj v iných častiach Európy. Na Slovensku očakávanie rastu úrokových sadzieb spôsobilo, že v marci minulého roka sa objem nových poskytnutých hypoték vyšplhal na tri miliardy eur. Aktuálne objem poskytnutých hypoték klesol pod 660 miliónov eur. Ceny bývania preto už aktuálne klesajú.
Bývanie je téma aj inde v Európe
Podobný je vývoj aj v iných častiach Európy. „V Nemecku aktuálne prvýkrát od roku 2009 klesajú ceny rezidenčných nehnuteľností. Vo Švédsku dochádza k spľasnutiu pandemickej realitnej bubliny a keďže príliš zadlžené domácnosti sa dostali do pasce náhle zvýšených úrokových sadzieb,“ poznamenal analytik Trinity Bank Lukáš Kovanda.
K správaniu centrálnych bánk v západnom svete počas uplynulých rokov má zásadné výhrady. „Centrálne banky na celom Západe sa samé chytili do pasce svojej chybnej menovej politiky za uplynulých desať rokov. Vyťukávali do klávesníc svojich počítačov miliardy a bilióny dolárov, eur a korún, za ktoré v zajatí pomýlených teórií skupovali devízy, vládny dlh, prípadne ďalšie cenné papiere. Pumpovali tým do medzibankového systému nové peniaze, ktoré umožnili stlačiť nadol aj úrok trebárs aj na hypotékach,“ objasňuje svoj postoj Kovanda.
Ide o peniaze: Čo urobili úroky na hypotékach s realitným trhom v roku 2022? V relácii Ide o peniaze, odpovedá Matej Dobiš, výkonný riaditeľ spoločnosti Finančný Kompas. Premiéra 15. 12. 2022.
Upozorňuje na to, že v apríli sa úroková sadzba hypotékach v apríli stúpla podľa Hypoindexu Fincentra na 6,3 percenta. V Česku tak v súčasnosti kúpa nehnuteľnosti nie je príliš zaujímavá investícia. ECB so zvyšovaním úrokových sadzieb ešte pravdepodobne neskončila, cena úverov tak pravdepodobne naprieč eurozóne bude ďalej rásť. „Ani aktuálne dianie na finančných trhoch nemení nič na mojom názore, že je treba pokračovať. Veľmi dobre si uvedomujem delikátnosť situácie, no zároveň si myslím, že napriek hrboľatosti cesty po ktorej ideme, ešte nie sme v cieli,“ poznamenal v marci guvernér Národnej banky Slovenska (NBS) Peter Kažimír s tým, že vyššie úrokové sadzby začínajú fungovať./agentury/
X X X
Príprava kysuckej D3 je pomalá. Nová analýza neráta s nápormi áut z Čiech a Poľska
Aby sme mohli na diaľnicu čerpať eurofondy, mali sme prepracovať štúdiu uskutočniteľnosti. Firma, ktorá ju pripravovala, neráta s náporom áut najmä z Poľska, kde o mesiace spustia diaľnicu až po naše hranice.
ČADCA: Medzi Čadcou a Žilinou chýba dvadsaťštyri kilometrov kysuckej diaľnice D3. Jej príprava sa ťahá od roku 1996. Diaľnicu sme povinní postaviť kvôli čerpaniu eurofondov do roku 2030. Poverený minister dopravy Andrej Doležal však ani tento termín nevie garantovať.
Dostavbu spomaľuje naťahujúca sa príprava. Kvôli čerpaniu financií z Európskej únie sme museli nanovo prepracovať vplyv stavby na životné prostredie aj štúdiu uskutočniteľnosti.
Práve tá mala byť hotová v októbri 2022, no v marci ju len pripomienkovali. Štúdia totiž neráta s náporom áut z Čiech a Poľska, kde do roku 2024 spustia nové diaľničné úseky, čo spôsobí u nás rapídny nárast dopravy.
Nové štúdie odďaľujú termíny
Kysucká cesta prvej triedy 1/11 má kvôli chýbajúcej diaľnici kapacitné problémy, denne ňou prejde okolo tridsaťtisíc áut, mnohé z nich tvoria nákladiaky smerujúce od a k hraniciam Čiech a Poľska.
Slovensko má okrem toho záväzok dobudovať diaľničný úsek D3 aj z dôvodu medzinárodného cestného prepojenia. Kysucká diaľnica je súčasťou transeurópskeho koridoru TEN-T Baltica – Adria spájajúceho baltské námorné prístavy s jadranskými. Slovensko sa zaviazalo dobudovať ju do roku 2030. Kvôli naťahujúcej sa príprave je však tento dátum ohrozený a rovnako čerpanie eurofondov.
Podmienkou financovania diaľnice z eurofondov bolo nové hodnotenie vplyvov na životné prostredie (EIA). Národná diaľničná spoločnosť pri vyhlasovaní verejného obstarávania na prípravu správy EIA formálne zverejnila starú štúdiu uskutočniteľnosti diaľnice D3 z roku 2014. Slovensko muselo teda prepracovať aj tento dokument.
NDS v októbri 2021 podpísala zmluvu so spoločnosťou AFRY CZ, ktorá mala novú štúdiu realizovateľnosti spracovať do októbra 2022. Až keď bude štúdia hotová, začne sa s environmentálnym posudzovaním EIA. AFRY CZ poskytla štúdiu len teraz v marci na verejné prerokovanie. Kraj má k nej výhrady.
Neráta s náporom dopravy
Žilinská župa tvrdí, že na základe jej analýz a získaných dát, na ktorých sa podieľal Útvar hodnoty za peniaze ŽSK, Žilinská univerzita aj Výskumný ústav dopravný, neboli pri vypracovaní štúdie realizovateľnosti dostatočne zohľadnené špecifiká nielen kysuckého regiónu, ale najmä takmer ukončené prepojenie ciest na Poľsko a Čechy. A tak údaje v štúdii nepovažuje za reálne.
Vlastným analytickým materiálom župa upozorňuje na nezrovnalosti, týkajúce sa použitých dát pri výpočtoch, kde sa mnohé špecifiká regiónu a jeho pripojenia na Poľsko a Česko takmer nebrali do úvahy.
„Máme pochybnosti o údajoch, ktoré vstupovali do dopravného modelu. Trváme na tom, aby ministerstvo a Národná diaľničná spoločnosť ako objednávateľ štúdie a garant celého procesu upravilo metodiku a započítalo do analýzy všetky vplyvy a dôležité benefity novej diaľnice a aby boli zodpovedne zahrnuté do hodnotení,“ okomentovala pripravovanú štúdiu realizovateľnosti županka Erika Jurinová (OľaNO).
Matej Fabšík, člen komisie dopravy kraja a aktivista za dostavbu diaľnice si myslí, že mnohé údaje štúdie nezodpovedajú realite. „Medzi najväčšie chyby považujeme spracovaný dopravný model, ktorý ráta s takmer nulovým nárastom dopravy z poľskej strany v horizonte desať a viac rokov a teda ignoruje výstavbu nových diaľníc, ktorá sa deje za našimi hranicami a ignoruje všetky vyhliadky nárastu dopravy, s ktorými kalkuluje česká a poľská strana.“
Varovný prst spoza hraníc
D3 na Kysuciach ovplyvní dopravu na Slovensku, ale aj v prihraničí. Trojuholník hraničných oblastí Ostravsko, Kysuce a južné Poľsko má dôležitý hospodársky význam. Kým v Žiline je automobilka KIA, v českých Nošoviciach je HYUNDAI a v poľskej Bielsko-Białej General Motors. Len tieto podniky majú desiatky svojich dodávateľov, ktorí tranzitujú aj cez Kysuce.
Česi aj Poliaci nás už dlhšie upozorňujú, že ak je u nás teraz zlá situácia, do dvoch rokov môžeme čakať dopravnú katastrofu.
Česi majú v Moravsko-sliezskom kraji vybudované všetky rýchlostné komunikácie po hranicu so Slovenskom. Otvárajú v polovičnom profile prepojenie D48 s 1/11, teda s priamym ťahom na Kysuce.
Obchvat Frídku Místku bude hotový v polovici roka tiež. Kúsok D3, na ktorý dosah nemajú, je pritom pre nich dôležitý, pretože HYUNDAI v českých Nošoviciach a KIA v slovenskej Tepličke nad Váhom sú denne prepojené kamiónmi. Musia si prevážať materiál.
Dnes však Česi hovoria o tom, že kamióny idú často cestou 1/56 smerom na Javorníky – Bumbálku a slovenský Makov, pričom táto cesta nie je pre ťažkú nákladnú dopravu určená a české obce, cez ktoré tranzit ide, kvôli tomu protestujú. Naši susedia im vysvetľujú, že ešte musia počkať, kým tam kamióny zakážu. Od slovenskej strany však nemajú žiadnu záruku termínu, kedy D3 bude.
Poliaci sú o čosi tvrdší a vyzývajú nás, aby sme začali stavať. Keď dobudujú úsek S1 Milowka-Przybedza ako obchvat Wengierskej Górki, ktorý končí pri slovenských hraniciach na Kysuciach, gro tranzitu, ktorý si teraz vyberá obchádzkové trasy cez Tešín a Ostravu, skončí u nás.
Nešetria nás ako Česi a očakávajú, že keď úsek do roku 2024 dokončia, nárast dopravy na Kysuciach bude extrémny. My v tom čase diaľnicu stále mať nebudeme, pričom už dnes paralyzovaná dopravy cez Kysuce ovplyvňuje nielen veľkých dodávateľov, ale bežný život v regióne, aktuality.sk
X X X
Slovensko oficiálne odštartovalo prípravu na MS v hokeji, hrať bude už tento týždeň
Slovenská hokejová reprezentácia odštartovala v pondelok oficiálnu časť prípravy na majstrovstvá sveta v Tampere a Rige. Na úvodnom tréningu v Bratislave sa trénerovi Craigovi Ramsaymu hlásilo všetkých 24 nominovaných hráčov. Najstarším hráčom tímu je tridsaťjedenročný útočník Andrej Kudrna, ktorý si oblečie národný dres prvýkrát od novembra 2019.
Na úvodné prípravné zápasy vo Švajčiarsku nebude k dispozícii Richard Pánik. Asistent trénera Peter Frühauf zatiaľ nepotvrdil účasť žiadneho hráča zo zámoria.
Kudrna má za sebou strelecky najvydarenejšiu sezónu v kariére, keď v drese Litvínova nastrieľal 22 gólov. „Pozvánka ma veľmi potešila. Myslím si, že každý hráč dúfa v možnosť zahrať si za reprezentáciu, takže som rád, že som tu a budem sa snažiť čo najlepšie zapadnúť,“ uviedol pred úvodným tréningom Kudrna, ktorý bol spomedzi hráčov pôsobiacich v českej extralige druhý najlepší slovenský strelec v ročníku. Produktívnejší ako on bol iba top kanonier základnej časti Marko Daňo z Třinca.
V nominácii figurujú traja debutanti – brankár Šimon Latkóczy, obranca František Gajdoš a útočník Šimon Petráš. Prelomovú sezónu v kariére má za sebou Petráš, ktorý za Duklu Trenčín zaznamenal v extraligovej sezóne 28 gólov. Dvadsaťsedemročný útočník sa chystá čerpať v kabíne skúsenosti od ofenzívnych lídrov tímu ako sú Marek Hrivík či Peter Cehlárik: „Sledujem ich každý deň. Sú to veľkí profíci a chcem sa im priblížiť.“
Neoficiálnu časť prípravy absolvoval minulý týždeň s tímom aj útočník Richard Pánik. Ten však v nominácii na zápasy vo Švajčiarsku nefiguruje, keďže má platnú zmluvu s klubom NHL New York Islanders, z ktorého hosťoval vo švajčiarskom Lausanne. „Je v hľadáčiku reprezentácie. Momentálne ho však vynechávame, pretože beží proces viazaný na jeho zmluvu v NHL. Počkáme ako to dopadne a sme pripravení ho osloviť na ďalší zraz,“ uviedol na adresu Pánika asistent trénera a reprezentačný skaut Peter Frühauf.
Najskúsenejší brankár vo výbere je dvadsaťpäťročný Matej Tomek, ktorý odchytal za národný tím zatiaľ osem stretnutí. „Okrem Šimona Latkóczyho máme so Samuelom Hlavajom odchytaných pár zápasov. Ani Šimon však nie je úplný nováčik. Má za sebou štarty na juniorských šampionátoch a myslím si, že každý máme nejaké skúsenosti. Som šťastný, že tu môžem opäť byť,“ povedal Tomek, ktorý odchytal v tomto ročníku 16 duelov za Litvínov.
MENOSLOV ZÁMORSKÝCH POSÍL OTÁZNY
Trénerský štáb má k dispozícii nezvyčajne skoro viacero lídrov tímu, ktorí absolvovali už neoficiálnu časť prípravy. S ňou bol Frühauf spokojný: „Je to fantastické. Bavili sme sa s Craigom minulý týždeň o tom, že tréningy mali tempo. Často sa išlo doslova na krv, všetko však v rámci ochrany zdravia. Či už to boli ťažšie tréningy, alebo naopak tie ľahšie, nič sa nepodcenilo, chalani to odmakali.“
Menoslov zámorských posíl ešte nie je známy. „My pracujeme s rôznymi verziami. Máme tam chlapcov, ktorí sú momentálne zranení a u niektorých prebiehajú výstupné zdravotné testy. Nebudem však prezrádzať žiadne mená, pretože nemáme nikoho potvrdeného,“ povedal Frühauf.
Potenciálnymi adeptmi na pozvánku sú aj viacerí hráči v juniorskom veku. „Filip Mešár so svojim tímom zatiaľ zvládli prvé kolo play off. Sú tam však hráči, ktorí skončili, ako Samo Honzek, Servác Petrovský. Sú to hráči, ktorí sú v širšom hľadáčiku, ale na tento zraz sme s nimi nepočítali. Uvidíme ako sa vyvinie situácia v českej a slovenskej extralige,“ dodal asistent trénera.
Slovenskí hokejisti sa stretnú v rámci prípravy na MS v štyroch dvojzápasoch postupne so Švajčiarskom, Českom, Nemeckom a Rakúskom. Prvý dvojzápas odohrajú na konci tohto týždňa 14. a 15. apríla vo Vispe a Porrentruy proti domácim Švajčiarom, aktuality.sk
X X X
V kostole ste stretli aj takých, ktorí vám to zakázali. Komunisti na Veľkú noc plánovali likvidáciu reholí
Komunistický režim náboženské tradície spojené s Veľkou nocou naoko toleroval. V skutočnosti však návšteva kostola pre mnohých znamenala problémy v zamestnaní či v škole.
Komunistická štátna moc si v roku 1950 nedala v boji proti katolíckej cirkvi pokoj ani počas jej najväčších sviatkov. Práve na Veľký piatok sa stretli špičky spomedzi krajských zástupcov, aby doladili posledné detaily plánovaného zásahu voči mužských reholiam, ktorý sa zapísal do histórie ako Akcia K. O niekoľko mesiacov na to zasiahli tvrdo aj voči ženám v rámci Akcie R.
Počas plánovania veľkých a brutálnych zásahov však totalita stíhala sledovať a perzekvovať aj bežných obyvateľov, ktorí sa nechceli vzdať svojho vierovyznania. Muži v kožených oblekoch čakajúci pred kostolmi, vyhrážky i znemožnenie dostať sa na strednú alebo vysokú školu. To všetko zažívali počas 40 rokov neslobody občania Československa.
Na Veľký piatok do práce
Veľká noc bola pre komunistov obdobím, ktoré podľa historika Františka Neupauera z Ústavu pamäti národa tolerovali najmä na úrovni ľudových zvykov a tradícií. Tak ako dnes, aj vtedy sa konali veselice, oblievalo a šibalo sa.
Nie všetky sviatočné dni sa však nepracovalo. Napríklad Veľký piatok bol v minulom režime bežným pracovným dňom, čo dobehlo v roku 1952 aj rehoľné sestry uršulínky vyvezené do severočeského pohraničia, kde ich nútili pracovať v textilných závodoch.
Pre rehoľníčky bolo nemysliteľné, aby v deň pôstu pracovali, a tak sa rozhodli, že na zmenu jednoducho neprídu. Keďže to neurobili po prvý raz, trest ich už neminul.
Mladé ženy poslali na chmeľovú brigádu do Žatca pri Chomutove na západe Čiech. V náročných podmienkach strávili šesť týždňov osekávaním chmeľových výhonkov a ich vešaním pomocou oceľových drôtov.
„Posteľ zo štyroch dosák, na nej slamník. Každú noc dve-tri dospali na dlážke, lebo sa postele jedna po druhej rozpadávali,“ opisujú sestry pomery vo vyhnanstve v knihe Jedna svieca stačí.
Hodina H barbarskej noci
Komunistická štátna moc pred Veľkou nocou v roku 1950 už takmer presne vedela, že mužským reholiam zostáva krátky čas. Detaily tvrdého zásahu však ešte bolo treba doriešiť na regionálnej úrovni.
„Na Veľký piatok sa stretli krajskí šéfovia Štátnej bezpečnosti, Zboru národnej bezpečnosti aj hlavní krajskí ideológovia. Dohadovali si tam napríklad ideologické dovystvetlenie zásahu,“ ozrejmuje František Neupauer.
Zásah sa následne uskutočnil v noci z 13. na 14. apríla. Komunisti tak vtrhli do kláštorov počas takzvanej Veľkonočnej oktávy – osemdňového obdobia, ktoré sa začína nedeľou Zmŕtvychvstania Pána a trvá do tzv. Bielej alebo druhej veľkonočnej nedele. Pre katolíkov je najvýznamnejším obdobím v roku.
Členovia mužských reholí počas neho na vlastnej koži okúsili krik, bitky a tiež nútení presun do takzvaných centralizačných kláštorov, ktorých režim pripomínal väznice. Následne mnohí pôsobili v rámci takzvaných PTP (pomocných technických práporov). Pracovali na stavbách, v kameňolomoch či v baniach.
Hlavne nie na očiach
Popri ľudových tradíciách spojených s veľkonočným obdobím štátna moc aspoň naoko tolerovala aj tie náboženské. Všetko sa však muselo diať za zatvorenými dverami kostola. Žiadne krížové cesty vonku či akékoľvek iné sprievody neboli povolené.
Návšteva kostola bola však v časoch neslobody samostatnou kapitolou. Mnohým práve hlásenie sa ku katolíckej viere znemožňovalo neskôr dostať sa na stredné či vysoké školy. O tom, že veriaci človek bol v minulom režime občanom tretej kategórie, hovorili vo svojich spomienkach aj viacerí účastníci Sviečkovej manifestácie – jednej z najväčších demonštrácií za slobodu a demokraciu v bývalom Československu.
„Boli prípady, keď ľudia museli robiť to, čo im štát prikázal, hoci s tým neboli stotožnení. Napríklad učiteľka, ktorá išla tvrdo proti žiačkam navštevujúcim náboženstvo, tajne chodila z Horného Sŕnia do Piešťan do kostola. Alebo sa v jednej chvíli v kostole stretol vojak, ktorý rozdával sväté prijímanie so svojím veliteľom, ktorý mu to zakázal,“ opisuje realitu vtedajšieho života historik.
Stávala sa teda, že ste v laviciach mohli stretnúť aj tých, ktorí navonok deklarovali, že do kostola sa chodiť nesmie.
„Koloval aj vtip o tom, že učiteľom treba dať príplatok na benzín, pretože chodia do 20 kilometrov vzdialeného kostola,“ hovorí František Neupauer. Učitelia museli zároveň čeliť zákazom, ktoré sa dotýkali aj ich osobného života. Napríklad vo Vranove nad Topľou mali v časoch normalizácie zakázané zúčastniť sa aj na cirkevnom pohrebe vlastných rodičov.
Najväčší nepriateľ
Komunistický režim považoval cirkev za svojho najväčšieho nepriateľa a všemožnými spôsobomi sa ju snažil zlikvidovať. Zásah voči mužským a ženským reholiam mal jasný cieľ – do roku 2000 mali úplne zaniknúť. Princíp bol jednoduchý – nebudú môcť prijímať dorast a prirodzene vymrú. V prípade žien sa zasa spoliehali, že veľké množstvo žien nátlak nevydrží a rehoľné rúcho vyzlečú samy.
Do područia štátnej moci sa dostali nielen rehoľníci, ale aj mnohí kňazi. V rámci združenia katolíckych duchovných Pacem in terris sa štátna moc prostredníctvom spriaznených duchovných snažila šíriť ideológiu aj medzi bežné obyvateľstvo. K členstvu sa snažila kňazov prinútiť napríklad aj tým, že im odmietli poskytnúť financie na opravu kostola.
Pod kontrolu komunistov sa v 50. rokoch dostali aj bohoslovecké fakulty. Mnohé z existujúcich zanikli v rámci riadenej likvidácie. Počas nej buď študentov preškolili, alebo neprispôsobivých poslali do PTP.
Za totality následne fungovali dve – v Bratislave a v Litoměřicích. Prednášajúcimi však boli neraz práve členovia Pacem in terris či iní režimu poplatní pedagógovia.
Vplyvom náboženskej neslobody a snahy veriacich o duchovný život sa v 70. rokoch na našom území dostala do popredia tajná odnož cirkvi, takzvaná podzemná. Za jej zakladateľov sú považovaní lekár Silvester Krčméry, matematik a kňaz Vladimír Jukl a biskup a neskorší kardinál Ján Chryzostom Korec.
Prostredníctvom siete tajných spolupracovníkov roky viedli tajné krúžky pre mládež, podieľali sa tiež na šírení samizdatov či na organizácií Sviečkovej manifestácie, aktuality.sk
X X X
Mestu došla trpezlivosť, extraligový klub je na predaj. Má cenu malého bytu
Podľa poľského portálu zklepy.pl mestu došla trpezlivosť. Jeho predstavitelia pripustili, že jeho dotovanie je pre rozpočet mesta príliš veľkou záťažou.
Tento problém sprevádza nielen Liptákov, ktorí sa v ostatných sezónach nedokážu dostať medzi najlepšie tímy hokejovej extraligy a zvyčajne sa pohybujú na chvoste ligového pelotónu.
Aj preto sa vedeniu klubu nedarí prilákať sponzorov, ktorí by vliali do kádra väčšie financie, a tak sa mohli zamerať aj na posun na priečky zaručujúce play off.
Nový záujemca, ktorý by mohol tieto požiadavky naplniť, môže prísť už čoskoro. Mesto oznámilo, že akciová spoločnosť, ktorá klub riadi, pôjde do dražby./agentury/
X X X
Talianska cyklistika smúti. Zomrel dvojnásobný majster sveta, mal 48 rokov
Tragická správa z talianskych ciest. Jedna z veľkých postáv horskej cyklistiky z nedávnej minulosti, Dario Acquaroli, zomrel vo veku 47 rokov.
Podľa agentúry ANSA išiel Acquaroli išiel na bicykli v provincii Bergamo, keď ho našli ležať v bezvedomí na zemi vedľa bicykla. Bývalý šampión mal ísť na veľkonočný obed k svojej sestre.
Podľa portálu unionesarda.it bol dvojnásobný majster sveta z rokov 1993 a 1996 pravdepodobnou obeťou bližšie neurčeného ochorenia. Okoloidúci cyklisti privolali k nehybnému telu záchranárov, ale napriek rýchlemu odvozu vrtuľníkom do najbližšej nemocnice sa ho zachrániť už nepodarilo.
Acquaroli sa narodil 10. marca 1975 v San Giovanni Bianco a bol jedným z najlepších talianskych špecialistov na horskú cyklistiku. S reprezentačným tímom absolvoval 19 majstrovstiev sveta v cross country a maratóne.
Okrem dvoch titulov svetového šampióna získal aj dva tituly Európy (1992, 1993) a päť talianskych titulov (1992, 1993, 1996, 2000, 2005). Vo svojej kariére hájil farby Team Bianchi, Full-Dynamix a Sintesi Larm. Kariéru ukončil v roku 2008./agentury/
X X X
Hromadná bitka žien v hokeji. Rumunky a Bulharky si na MS skočili do vlasov
O výsledku zápasu bolo dávno rozhodnuté. Aj o konečnom umiestnení na MS v hokeji žien III. divízie skupiny A. Napriek tomu sa po stretnutí medzi domácimi Rumunkami a Bulharkami (10:2) strhla hromadná bitka.
Takéto hromadné bitky nebývajú v ženskom hokeji obvyklé.
Rozhodca napokon v stretnutí uložil celkovo 554 trestných minút pre osemnásť hokejistiek na oboch stranách. Všetko nasvedčuje tomu, že Bulharky jednoducho nestrávili vysokú prehru proti rivalkám.
Hromadná bitka sa začala v samotnom závere stretnutia, keď sa ešte pri mantinely bojovalo o puk. Pád Bulharky a jej následné stiahnutie súperky bolo spúšťačom chaosu na ľadovej ploche. Veď pozrite si bitku na videu:
Situácii nepomohla skutočnosť, že sa práve skončil zápas a hráčky oboch tímov sa tak vyrútili na ľadovú plochu. Po upokojení hokejisti už rozhodca nepustil tímy naspäť na ľad.
Nedočkali sa tak ani ocenení pre najlepšie hráčky zápasu a turnaja a Rumunky tak nedostali príležitosť vypočuť si štátnu hymnu.
Pre doplnenie, Rumunky napokon obsadili na turnaji šiestich tímov so ziskom šiestich bodov 4. miesto, Bulharky skončili s tromi bodmi piate. Postup do II. divízie skupiny B si vybojovali hokejistky Hong Kongu./agentury/