Štátna volebná komisia potvrdila neplatnosť sobotného referenda o zmene Ústavy SR. Zúčastnilo sa na ňom 1 193 198 osôb, čo predstavuje 27,25 percenta voličov. Na platnosť referenda je potrebná viac ako 50-percentná účasť.
Prezidentka Zuzana Čaputová napriek neplatnosti referenda považuje vzhľadom na aktuálnu vnútropolitickú krízu za nevyhnutné, aby poslanci čo najskôr prijali zmenu ústavy o predčasných voľbách v parlamente, informoval prezidentkin hovorca Martin Strižinec.
„Rešpektujem výsledky referenda o zmene ústavy a postoj občanov, ktorý tým vyjadrili. Jednak tých, ktorí sa na referende zúčastnili, a tiež tých, ktorí sa rozhodli svoj postoj vyjadriť neúčasťou. I keď je referendum neplatné, vzhľadom na aktuálnu vnútropolitickú krízu je nevyhnutné, aby poslanci čo najskôr prijali zmenu ústavy o predčasných voľbách v parlamente,“ uviedla prezidentka.
Predseda štátnej volebnej komisie Ladislav Orosz na tlačovej konferencii uviedol, že referendum prebehlo v súlade so zákonom. Doplnil, že sa neobjavili žiadne skutočnosti, ktoré by výsledok spochybnili.
Orosz upozornil, že išlo o prvé referendum od nálezu Ústavného súdu SR, ktorý vyhlásil, že výsledkom referenda je bezprostredne záväzné rozhodnutie občanov s právnou silou ústavného zákona. Poukázal tiež, že aj v tomto referende bola kľúčovou skupina ľudí, ktorí svoj postoj vyjadrili neúčasťou.
Na otázku, či súhlasia občania s tým, aby bolo možné skrátiť volebné obdobie referendom alebo uznesením Národnej rady SR odpovedalo 97,51 percenta zúčastnených kladne. Nesúhlas vyjadrilo 1,54 percenta zúčastnených.
Predseda Štatistického úradu Peter Peťko upozornil, že elektronizácia zmenila a zrýchlila proces spracovania. „Celková dĺžka spracovania bola tri hodiny a päť minút. O hodinu skôr ako pred ôsmimi rokmi v poslednom referende,“ priblížil. V okrskoch s výpadkom elektrickej energie odovzdali klasické papierové zápisnice.
Sumarizácia prebehla povinne elektronicky prostredníctvom Integrovaného volebného informačného systému. Prvýkrát sa v referende spracovávali tiež výsledky hlasovania doručené poštou od voličov zo zahraničia.
Zľava viceprezident Policajného zboru Damián Imre, predseda Štatistického úradu Peter Peťko, predseda štátnej volebnej komisie Ladislav Orosz a riaditeľka odboru volieb, referenda a politických strán na ministerstve vnútra Eva Chmelová počas tlačovej konferencie k oficiálnym výsledkom referenda 22. januára 2023 v Bratislave
Najvyššiu účasť zaznamenali v Trenčianskom kraji s vyše 36 percentami voličov. Najmenej voličov prišlo na referendum v Bratislavskom kraji, odhlasovalo tam 21 percent voličov. Medzi okresmi v účasti dominovali podľa Peťka Kysucké Nové Mesto, Topoľčany, Turčianske Teplice, Púchov a Považská Bystrica, kde prišlo vyše 40 percent voličov. Najnižší záujem o referendum, pod 16 percent, zaevidovali v okresoch Dunajská Streda, Komárno a Bratislava 1.
Najmenej občanov v rámci obcí prišlo k urnám v košickom Luníku IX. s účasťou 0,1 percenta voličov a v Lomničke s jednopercentnou účasťou. V 288 obciach všetci zúčastnení voliči odpovedali na referendovú otázku kladne. V žiadnej nezaznamenali stopercentne negatívnu odpoveď.
Policajný viceprezident Damián Imre zhodnotil priebeh referenda ako pokojný, polícia zaznamenala iba drobné incidenty. Išlo napríklad o nespokojnosť voličov, ktorí prišli na referendum neskoro, či nevhodnú politickú agitáciu. Celkovo objasňuje polícia dva priestupky. Súviseli s extrémistickými znakmi na bilbordoch.
Deviate referendum v histórii samostatnej Slovenskej republiky inicioval Smer s ďalšími opozičnými stranami./agentury/
X X X
V obciach Kľak a Ostrý Grúň si pripomenuli udalosti Krvavej nedele z roku 1945
Dôvodom tragickej udalosti bola pomoc miestnych obyvateľov partizánskym skupinám Slovenského národného povstania.
KĽAK/OSTRÝ GRÚŇ: V obciach Kľak a Ostrý Grúň v okrese Žarnovica si v nedeľu pripomínali udalosti z januára 1945, keď pri vypálení obcí nacistami prišlo o život 148 ľudí. Na pietnom spomienkovom zhromaždení na takzvanú Krvavú nedeľu sa zúčastnili aj zástupcovia Ministerstva obrany (MO) SR. TASR o tom informovala hovorkyňa rezortu Martina Kovaľ Kakaščíková.
„Napriek skutočnosti, že od týchto tragických udalostí uplynulo 78 rokov a čas zahladil mnohé jazvy v srdciach a mysliach, nezabúdajme na zločiny z rokov druhej svetovej vojny a ich obete z radov odvážnych príslušníkov a podporovateľov národnooslobodzovacieho hnutia,“ uviedol generálny tajomník Služobného úradu MO SR Peter Kozák. Poukázal tiež na súčasné zdokumentované vojnové zločiny príslušníkov ozbrojených síl Ruskej federácie na Ukrajine, ktoré podľa jeho slov pripomínajú tragédie, ku ktorým došlo v slovenských obciach počas vojnových rokov.
Tragické udalosti v Kľakovskej doline sa odohrali 21. januára 1945, dôvodom bola pomoc miestnych obyvateľov partizánskym skupinám Slovenského národného povstania. Na obec Kľak zaútočila v ranných hodinách protipartizánska jednotka Edelweiss na čele s SS, ktorej príslušníkmi boli aj Slováci. V obci zabili 84 ľudí vrátane žien, detí či starcov, viacerí zaživa uhoreli v zapálených domoch.
Príslušníci jednotky Edelweiss v súčinnosti s osobitnou jednotkou SS a jednotkou Heimatschutzu v rovnaký deň zaútočili aj na obec Ostrý Grúň. V jednom z domov postupne zabili 64 občanov, dom následne podpálili.
„Zvyšných obyvateľov obce vyhnali a obec vyrabovali. O tri dni neskôr sa do obce vrátili a vypálili zvyšných 112 obytných domov, ako aj všetky samoty a senníky v doline. Až do oslobodenia mali všetci civilní obyvatelia zakázaný vstup do celého údolia,“ priblížila hovorkyňa rezortu, aktuality.sk
X X X
Fico o referende: Je to ohromujúce. Ak prídete toľkí k voľbám, zmení sa vláda
Účasť na sobotňajšom referende podľa predsedu strany Smer Roberta Fica naznačuje, že pri najbližších parlamentných voľbách dôjde k zmene vlády. Výsledok referenda považuje za ohromujúci. Dodal, že strana zaň preberá plnú zodpovednosť.
„Napriek tomu, že to bolo mediálne a zo strany koalície a prezidentky najignorovanejšie referendum v histórii Slovenska, včera došlo k referendovým urnám 1,2 milióna voličov, ktorí do referenda prišli s jasnou víziou. Vedeli, že chcú predčasné parlamentné voľby, vedeli, že chcú zmenu,“ uviedol Fico. Podotkol, že ak ľudia prídu k ďalším parlamentným voľbám minimálne v takomto počte, zmena je garantovaná.
Poďakoval všetkým stranám, ktoré pomohli referendum uskutočniť, tiež všetkým, ktorí sa na ňom zúčastnili. Kritizuje neúčasť troch najvyšších ústavných činiteľov. „Je neuveriteľné, že pri takejto forme demokracie traja najvyšší ústavní činitelia odignorovali účasť,“ povedal. Tvrdí, že ak by sa k tomu postavili inak, „mohol sa problém vyriešiť už včera“.
Štátna volebná komisia potvrdila neplatnosť sobotného referenda o zmene Ústavy SR. Zúčastnilo sa na ňom 27,25 percenta voličov. Na platnosť referenda je potrebná viac ako 50-percentná účasť. Deviate referendum v histórii samostatnej SR inicioval Smer s ďalšími opozičnými stranami. /agentury/
X X X
Predčasné voľby sú nezvratné: Heger už vidí dohodu. Rokovania narážajú na problémy, referendum netreba podceniť
Lídri pôvodnej štvorkoalície by mali dnes dospieť k záveru rokovaní o predčasných volieb. Sprevádzalo ich množstvo vyjadrení, dodatočných návrhov, ale aj neistoty. Ešte stále totiž nie je jasné, či sa nájde 90 poslancov na zmenu ústavy a v akých radoch. Aj keď Sme rodina hovorí, že je najprv potrebné schváliť zmenu ústavy a tak rokovať o termíne, nie je to celkom tak. Politici totiž podmieňujú schválenie zmeny ústavy nielen júnovým alebo septembrovým termínom, ale aj ďalšími podmienkami.
Slovensko má okrem toho za sebou neúspešné referendum. Aj jeho iniciátori na čele so Smerom chceli do ústavy dostať, aby si parlament mohol odsúhlasiť predčasné skončenie volebného obdobia buď referendom, alebo uznesením Národnej rady (NR) SR. Cesta k predčasným voľbám nie je z viacerých dôvodov jednoduchá. Prečo sú rokovania zložité? Aká je spojitosť s referendom?
Poslanci musia zmeniť ústavu
Prvý krokom k tomu, aby sa mohli predčasné voľby konať je zmena ústavy. Ústavný súd v lete 2021 vyhlásil referendum, ktoré vtedy takisto iniciovala opozícia, za protiústavné. Predmet referenda vtedy nebol v súlade s článkami ústavy. Súd však zároveň nevylúčil možnosť, že by sa podobné referendum mohlo v budúcnosti konať.
Referendová otázka z leta 2021 znela:
„Súhlasíte s tým, aby sa skrátilo VIII. volebné obdobie Národnej rady Slovenskej republiky tak, aby sa voľby do Národnej rady Slovenskej republiky vykonali do 180 dní odo dňa vyhlásenia výsledkov tohto referenda?“
Na to, aby mohli ľudia rozhodnúť o skrátení volebného obdobia, by sa musela zmeniť ústava tak, že by do nej pribudla zmienka o referende za skrátenie volebného obdobia, čo v súčasnosti ústava nepozná. A zrejme ani poznať nebude, keďže sa sobotného referenda zúčastnilo niečo vyše 27 percent obyvateľov, čo na jeho platnosť nestačí, a medzi politikmi nie je vôľa na to, aby sa do ústavy dostala možnosť skrátenia volebného obdobia referendom.
Najdrahší prieskum, ktorý netreba ignorovať
Napriek tomu, že sobotné referendum bolo neplatné, čo predpokladali aj mnohí politológovia, ústavní právnici či sociológovia, takmer 1,2 milióna slovenských voličov nie je zanedbateľné číslo. Napríklad volieb do VÚC sa zúčastňuje pravidelne len niečo okolo 20 percent voličov. Taktiež v posledných prezidentských voľbách prišlo v druhom kole niečo vyše 1,8 milióna voličov.
Prezidentka Zuzana Čaputová v reakcii na neplatnosť výsledkov referenda uviedla, že rešpektuje každého voliča, ktorí vyjadril svoj postoj či už hlasom, alebo neúčasťou. „I keď je referendum neplatné, vzhľadom na aktuálnu vnútropolitickú krízu je nevyhnutné, aby poslanci čo najskôr prijali zmenu ústavy o predčasných voľbách v parlamente,“ povedala.
Predsedníčka Za ľudí Veronika Remišová hovorí o „ponižujúcom debakli pre Roberta Fica a Petra Pellegriniho“. Podotkla, že referendum bolo od začiatku zbytočnou kampaňou Fica a Pellegriniho. „Referendum je nástroj priamej demokracie na prejavenie vôle ľudu v celospoločenských otázkach závažného významu. Nie je to nástroj predvolebnej kampane nepoctivých politikov, ktorí vždy, keď prehrajú riadne voľby, neváhajú ošklbať ľudí v referende o desať miliónov eur…Pellegrini aj Fico za tieto vyhodené peniaze nesú zodpovednosť,“ skonštatovala Remišová.
Pellegrini: Môže sa stať, že referendum nebude platné
Prípadné predčasné voľby sú podľa nej šancou hlavne pre populistov a zlodejov, pričom Slovensko potrebuje pokoj, rozvahu a rozumné riešenia problémov. Podľa predsedu poslaneckého klubu OĽaNO Michala Šipoša je z výsledkov zrejmé, že v spoločnosti nie je vôľa skracovať volebné obdobie, čo sa vzhľadom na účasť konštatovať nedá. Faktom však je, že ide o najdrahší prieskum verejnej mienky, keďže zorganizovanie referenda stálo štát vyše 10 miliónov eur.
Líder Smeru Robert Fico už totiž vidí náznaky, že pri ďalších voľbách dôjde k zmene vlády a výsledok považuje za ohromujúci. „Napriek tomu, že to bolo mediálne a zo strany koalície a prezidentky najignorovanejšie referendum v histórii Slovenska, včera došlo k referendovým urnám 1,2 milióna voličov, ktorí do referenda prišli s jasnou víziou. Vedeli, že chcú predčasné parlamentné voľby, vedeli, že chcú zmenu,“ uviedol Fico. Podotkol, že ak ľudia prídu k ďalším parlamentným voľbám minimálne v takomto počte, zmena je garantovaná.
S tým vzhľadom na neplatnosť nesúhlasí Šipoš. „Slovensko má nádeje, že politika nenávisti, zloby, rozvratu a rozkrádania, ktorú v súčasnosti reprezentujú strany Smer, Hlas a Republika, nebude úspešná ani v blízkej budúcnosti,“ dodal. Výsledky najdrahšieho prieskumu však netreba ignorovať a ani podceniť. „Tí, čo ešte aj tieto výsledky interpretujú ako dôkaz, že sa nič nedeje a Fico dostal na frak, sú len zaslúžilí členovia orchestra koncertujúceho na potápajúcom sa Titaniku.
A ak sa nepoučia, aj tak skončia,“ napísal líder Spolu Miroslav Kollár. „Neprišlo síce 50 percent, ale Smeru , Hlasu a ďalším sa aj tak podarilo zmobilizovať 1 163 586 voličov, ktorí majú plné zuby tejto vlády,“ dodal Kollár s tým, že síce nie je dôvod na paniku, no už tento počet môže stačiť na zostavenie vlády po budúcich voľbách. Podľa SaS nesmieme dehonestovať názor tých, ktorí k urnám prišli. „Šírenie nenávisti voči tým, ktorí si prajú zmenu, znamená opätovné rozdeľovanie našej spoločnosti. Vyvarujme sa toho,“ skonštatoval podpredseda SaS Branislav Gröhling. Podľa liberálov síce išlo o najzbytočnejšie referendum, no voliči nastavili zrkadlo vládnutiu.
Na snímke zľava poslanec NR SR Michal Šipoš, predseda vlády SR Eduard Heger a predseda hnutia OĽANO a poslanec Igor Matovič (všetci OĽaNO).
Referendum nám za štátne peniaze ukázalo len to, čo vieme, povedal premiér Eduard Heger. „Voliči Smeru, Hlasu a ďalších prišli k referendu. Dôležité je to B. Aby demokratické strany ukázali, že vedia spolupracovať a dali voličom ponuku, ktorá ich osloví,“ skonštatoval odvolaný premiér.
Ústava tak aktuálne pozná len niekoľko spôsobov na skrátenie volebného obdobia. Národnú radu môže rozpustiť prezidentka, ak do šiestich mesiacov od vymenovania vlády neschvália programové vyhlásenie, ak by parlament nebol viac ako tri mesiace schopný uzniesť sa. Aby sa mohli konať predčasné voľby, je potrebné zmeniť ústavu.
Lídri sa musia zhodnúť na termíne
O tom rokujú aj lídri pôvodnej štvorkoalície. Rokovania majú dve roviny: je potrebné nájsť 90 poslancov na samotnú zmenu ústavy a dohodnúť sa na termíne volieb. Čo sa týka termínu, väčšina opozície preferujú skorší júnový termín. Odvolaný premiér Eduard Heger však hovorí o 30. septembri, OĽaNO je takisto za september, Za ľudí aj Občiansko-demokratická platforma (10 odídencov OĽaNO) voľby odmietajú.
Sme rodina podporí aj septembrové voľby, Kollár podčiarkol potrebu zmeny ústavy
Sme rodina a SaS súhlasia s kompromisom na september, aj keď Boris Kollár od začiatku preferuje jún a voľby by vyhlásil aj hneď, ak by sa dalo. V prípade ak by sa nenašla podpora na pôdoryse bývalej štvorkoalície, Richard Sulík aj Boris Kollár by súhlasili s júnom a k nim by sa zrejme pridal aj zvyšok opozície.
SaS nemá problém ani s júnovým termínom. Budeme to rešpektovať, povedala Zemanová
K lídrom bývalej koalície by sa museli pridať aj bývalí členovia, keďže vláda začínala s podporou ústavnej väčšiny, teda s 93 poslancami. Septembrový termín by tak mohol prejsť aj bez troch hlasov Za ľudí. Niektorí bývalí koaliční partneri však podľa Kollára chcú september niektorí až február 2024.
Heger dnes v relácii TA3 V politike potvrdil, že večer budú strany bývalej koalície znovu rokovať o predčasných voľbách a dodal aj to, že lídri vidia, že predčasné voľby musia byť. „Je veľká zhoda strán, ktoré rokujú, aby predčasné voľby boli 30. septembra,“ povedal. Avizoval, že parlament začne o zmene ústavy rokovať ako o prvom bode v utorok. Poslanci podľa predsedu vlády zrejme zmenia ústavu tak, aby sa predčasné voľby dali vyhlásiť uznesením parlamentu, na ktoré bude treba 90 hlasov. S termínom volieb 30. september súhlasí aj OĽaNO. S hlasmi opozície Heger zatiaľ nepočíta, no potvrdil, že súčasťou zmeny ústavy bude zrejme bod, že volebný systém sa bude môcť meniť len ústavnou väčšinou 90 hlasov.
Zmenu ústavy komplikujú aj požiadavky strán
Vôľa na zmenu ústavy medzi poslancami je, okrem termínu je však problémom aj samotná zmena ústavy. Mária Kolíková uviedla, že ide o čisto technické riešenie a zmena by sa dala vyriešiť jednoducho jednou vetou. „Ide len o tom, aby sme v ústave povedali, že sa to dá,“ povedala. Do ústavy by sa podľa nej mohla doplniť veta, že sa dá skrátiť volebné obdobie, ak sa na tom parlament zhodne ústavným zákonom alebo uznesením.
Čaputová pohrozila: Dohodnite sa na predčasných voľbách a vládnite profesionálne, inak menujem úradnícku vládu
V parlamente je aktuálne návrh zmenu ústavy z dielne Sme rodina, ktorý sa bude zrejme upravovať. V návrhu je totiž zahrnutá aj možnosť rozpustenia parlamentu referendom, čo odmieta napríklad SaS. Kollár podotkol, že na referende v ústave trvajú aj niektoré opozičné strany. Podľa Kolíkovej však ide o úplne novú situáciu a je možné, že do utorka, kedy majú o zmene hlasovať, dôjde k novej dohode.
S ďalšími podmienkami prišlo aj OĽaNO a Za ľudí. Podpredseda Za ľudí Juraj Šeliga posilniť ochranu Špecializovaného trestného súdu (ŠTS) a Úradu špeciálnej prokuratúry (ÚŠP). Z návrhu chce spraviť podmienku pre „protikorupčných politikov“ na podporu zmeny ústavy o skrátení volebného obdobia a preložiť to chce formou pozmeňujúceho návrhu. Ústava by mala podľa neho obsahovať explicitné postavenie ÚŠP a ŠTS.
V tejto veci kontaktoval predsedu poslaneckého klubu OĽaNO Michala Šipoša, liberálov aj platformu ODP. Kollár však odmietol dodatočné podmienky k podpore ústavného zákona umožňujúceho predčasné parlamentné voľby. „Toto v živote nepodporím,“ reagoval Kollár v diskusnej relácii TV Joj. „Čo má špeciálny súd a špeciálna prokuratúra spoločné s predčasnými voľbami?“ pýtal sa.
O takýchto zmenách je podľa neho potrebné viesť širokú debatu. Verí, že ústavný zákon o možnosti skrátiť volebné obdobie bude schválený bez dodatočných podmienok. S ďalšou pripomienkou za OĽaNO včera prišiel líder hnutia Igor Matovič, ktorý chce zmeniť volebný systém, pričom podľa jeho slov ide o jeho „ochranu“. Do ústavy požadujú zakotviť potrebu ústavnej väčšiny, teda 90 hlasov poslancov, na zmenu zákona o voľbách. Predseda hnutia Igor Matovič to zdôvodnil tým, že cieľom je ochrániť volebný systém pred prípadnými zásahmi po predčasných parlamentných voľbách a chrániť demokraciu na Slovensku.
„Smer-SD, Hlas-SD a Republika sú dohodnutí, že ak získajú väčšinu, teda 76 hlasov, v budúcich voľbách zmenia volebný systém podľa Maďarska,“ zdôraznil Matovič. O tejto podmienke bude OĽaNO rokovať so stranami Sme rodina a Za ľudí. OĽaNO však takisto trvá aj na tom, aby súčasťou zmeny ústavy nebola možnosť skrátiť volebné obdobie prostredníctvom referenda.
„My sme mali vyslovene napísané v našom volebnom programe, že nesúhlasíme, aby sa schvaľovali predčasné voľby cez referendum. Nebudeme hlasovať opačne, ako sme sľúbili ľuďom pred voľbami,“ podčiarkol Matovič. S predloženým návrhom zmeny ústavy preto nesúhlasia. Žiadajú opätovné otvorenie rozpravy a presadenie takého znenia novely, na ktorom sa zhodne 90 poslancov. Dodal, že ak sa ústavná väčšina v parlamente zhodne na inom znení návrhu alebo júnovom termíne, budú to rešpektovať. Existuje totiž možnosť, že Kollár spolu s SaS a opozičnými stranami dokážu takisto nájsť 90 hlasov.
Prečítajte si, čo všetko doviedlo štvorkoalíciu k jej zániku. Spory, škriepky a každodenné osočovanie nakoniec rozbili vzťah medzi Igorom Matovičom a Richardom Sulíkom.
Podľa Matoviča je teraz unikátna a zrejme posledná príležitosť na zmenu ústavy v tomto volebnom období, možno aj na roky dopredu, preto ju chce využiť na opravu niektorých chýb v ústave. Pre krátkosť času pritom nebude dodržaný postup, ktorý určuje rokovací poriadok. „Pani prezidentka to chce mať vyriešené do konca januára. Ak by nestresovala, tak to nebude na hulváta,“ dodal Matovič.
Líder Hlasu Peter Pellegrini uviedol, že, že s nikým nie je dohodnutý na prípadnej zmene volebného systému, nerokoval o tom so Smerom a ani s Republikou. Boris Kollár odmieta aj túto požiadavku. „Som za ten systém, aký je,“ reagoval líder Sme rodina. Rokovaniam o zmene volebného zákona sú však otvorení liberáli. Strana SaS si vie predstaviť rokovanie o zakotvení potreby ústavnej väčšiny na zmenu zákona o voľbách.
Čo riešilo referendum 2023?
Predmetom sobotného referenda bola takisto zmena ústavy buď referendom, alebo uznesením parlamentu. Rozdiel je však v počte hlasov, na rozpustenie parlamentu by totiž v prípade úspechu referenda bolo potrebných len 76 hlasov, nie 90. Túto verziu odmietajú všetci lídri pôvodnej koalície. Líder Hlasu Pellegrini však aj napriek tomu uviedol, že v prípade úpravy ústavy je ochotný debatovať o tom, či má byť možné skrátiť volebné obdobie parlamentu 76, alebo 90 hlasmi poslancov alebo aj referendom.
Čo by sa zmenilo, ak by bolo referendum úspešné? Ak by bolo podľa ústavného právnika Mareka Domina z Právnickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave referendum platné a ak by NR SR ešte pred referendom sama zmenila Ústavu tak, že by bolo možné skrátiť jej volebné obdobie, bolo by potrebné skúmať, resp. porovnať zmenu prijatú v NR SR a zmenu, ktorá by vyplývala z referenda.
„Ak by obsahovo malo ísť o rovnakú zmenu Ústavy, problém by v zásade nebol a bolo by možné výsledky referenda interpretovať tak, že občania vlastne potvrdili zmenu Ústavy, ktorú medzičasom prijala NR SR,“ zhodnotil tesne po páde vlády pre Pravdu. „Ak by sa obsahy zmeny Ústavy v NR SR a jej zmeny v referende líšili, v zásade by malo platiť to, čo prijali občania v referende, keďže výsledky referenda sú záväzné a majú (tiež) silu ústavného zákona. Ťažko sa však exaktne vyjadriť, keďže vôbec nie je známe akú zmenu Ústavy presne parlament prijme. Ideálne by preto bolo aby NR SR počkala na výsledky referenda a zmenu Ústavy schvaľovala až potom,“ dodal./agentury/
X X X
Rusko: Na silu odpovieme ešte väčšou silou, aj jadrovou
Šéf ruskej Dumy Vjačeslav Volodin varoval Západ pred dodávkami útočných zbraní Ukrajine. Tvrdí, že tieto rozhodnutia môžu priviesť svet k strašnej vojne, aj jadrovej. Podľa exprezidenta Dmitrija Medvedeva je vojna so Západom novou vlasteneckou vojnou.
X X X
Francúzsko a Nemecko budú podporovať Ukrajinu v jej boji proti Rusku „tak dlho, ako to bude potrebné“, vyhlásil v nedeľu nemecký kancelár Olaf Scholz počas návštevy Francúzska.
„Naďalej budeme poskytovať Ukrajine všetku podporu, ktorú potrebuje, tak dlho, ako to bude nevyhnutné. Spolu, ako Európania, aby sme bránili náš európsky mierový projekt,“ povedal Scholz v prejave, ktorým si na parížskej univerzite Sorbonne pripomenul 60 rokov od začiatku francúzsko-nemeckej povojnovej spolupráce podpísaním tzv. Elyzejskej zmluvy. Na prejave sa zúčastnil aj francúzsky prezident Emmanuel Macron.
Francúzsko-nemecká spolupráca je podľa Scholza kľúčová vzhľadom na budúcnosť Európy. „Budúcnosť, rovnako ako minulosť, spočíva na spolupráci medzi oboma našimi krajinami ako hybná sila pre zjednotenú Európu,“ zdôraznil nemecký kancelár.
Francúzsky prezident Emmanuel Macron zároveň v nedeľu vyhlásil, že Francúzsko a Nemecko by mali byť „priekopníkmi“ v rozvojovej Európe. Odvolal sa pritom tiež na potrebu „vybudovať nový energetický model“, povzbudiť „inovácie a technológie zajtrajška“ a uistiť, že Európska únia je „geopolitickou mocnosťou sama o sebe“ v oblasti obrany i diplomacie.
„Ďakujem, pán prezident, ďakujem z celého srdca,“ poďakoval Scholz Macronovi za priateľstvo preukázané Nemecku zo strany Francúzska. Scholz predniesol prejav vo francúzštine a obrátil sa aj na verejnosť. „Ďakujeme vám, naši francúzski bratia a sestry, za vaše priateľstvo,“ povedal. (afp, dpa, tasr)
X X X
Ruské jednotky uskutočňujú ofenzívu smerom na dve mestá v ukrajinskej Záporožskej oblasti, kde sa po niekoľkých mesiacoch stagnujúceho frontu boje tento týždeň zintenzívnili, uviedli v nedeľu ruské štátne médiá.
Moskvou dosadený predstaviteľ Záporožskej oblasti Vladimir Rogov uviedol, že sa ofenzívne akcie sústreďujú v okolí dvoch miest: Orichiv, zhruba 50 kilometrov južne od Ukrajincami ovládaného oblastného hlavného mesta Záporožie, a Huljajpole, ktoré sa nachádza ďalej smerom na východ.
„Front sa pohybuje, predovšetkým dvoma smermi: Orichiv a Huljajpole,“ citovali Rogova ruské médiá. Ako dodal, v týchto oblastiach v súčasnosti prebiehajú aktívne boje, pričom iniciatíva je podľa neho v rukách ruských jednotiek. Ukrajinská armáda v dennom hlásení v nedeľu uviedla, že v Záporožskej oblasti bolo „viac než 15 obcí zasiahnutých delostreleckou paľbou“.
Začiatkom tohto týždňa Rogov ohlásil „lokálnu ofenzívu“ okolo Orichivu a uviedol, že ruská armáda ovládla dedinu Lobkove blízko rieky Dneper. V sobotu ruská armáda uviedla, že jej vojaci uskutočnili „útočné akcie“ v regióne Záporoží a tvrdila, že „zaujali výhodnejšie línie a pozície“, pripomína AFP.
Front na juhu Ukrajiny bol v poslednom čase podstatne pokojnejší než na východe, pričom Moskva sa v novembri stiahla z mesta Cherson. Zatiaľ čo Rusko ovláda veľké časti juhu Záporožskej oblasti, jej hlavné mesto Záporožie ani severná časť nepadli do rúk ruských síl. (tasr, afp)
X X X
Ak Nemecko nebude súhlasiť s dodávkami tankov Leopard 2 Kyjevu, Poľsko vytvorí „menšiu koalíciu“ krajín ochotných poslať na Ukrajinu tanky a ďalšie vojenské vybavenie. Vyhlásil to v nedeľu poľský premiér Mateusz Morawiecki.
Predseda poľskej vlády zdôraznil, že Varšava sa nebude len nečinne prizerať, ako Ukrajina krváca v boji proti ruskej agresii. „Kyjev a Európa v tejto vojne zvíťazila, či už s Nemeckom alebo bez neho,“ povedal pre poľskú agentúru PAP.
Týmito slovami reagoval na to, že členovia kontaktnej skupiny pre podporu Ukrajiny sa v piatok – pre váhanie Nemecka – nedokázali zhodnúť na dodaní nemeckých tankov Leopard Kyjevu; diskusie o tejto otázke však budú podľa spojencov pokračovať.
Na vývoz týchto moderných tankov na Ukrajinu – a to aj z tretích krajín – je potrebný súhlas Berlína, ktorý ho zatiaľ neudelil s argumentom, že musí svoj postup skoordinovať so spojencami a zvážiť všetky „pro a proti“. Poľský premiér označil postoj Nemecka k tejto otázke za neakceptovateľný.
„Od vypuknutia vojny uplynul už skoro rok. V televízii a na YouTube možno vidieť dôkazy o vojnových zločinoch ruskej armády. Čo ešte potrebuje Nemecko na to, aby sa mu otvorili oči a začalo konať v súlade s potenciálom, ktorý má nemecký štát?“ spýtal sa v tejto súvislosti Morawiecki.
Podľa poľského premiéra je Nemecko ekonomickou aj vojenskou mocnosťou a malo byť preto podniknúť rozhodné kroky na pomoc Kyjevu a predovšetkým by nemalo v tomto smere sabotovať úsilie iných krajín. Poľsko už vyjadrilo ochotu poskytnúť Ukrajine 14 bojových tankov Leopard a o ich dodaní diskutuje s ďalšími zhruba 15 krajinami. V sobotu sa s výzvou na poskytnutie týchto moderných tankov Kyjevu obrátila na Nemecko trojica pobaltských krajín – Litva, Estónsko a Lotyšsko. (pap, tasr)
X X X
Nový nemecký minister obrany Boris Pistorius dúfa, že v čo najbližšom čase navštívi Ukrajinu.
Uviedol to v rozhovore v pre noviny Bild am Sonntag. „Je isté, že skoro pocestujem na Ukrajinu. Dokonca možno už počas uplynulých štyroch týždňov,“ povedal Pistorius, ktorý sa funkcie ujal vo štvrtok. Nahradil Christine Lambrechtovú, ktorá rezignovala po sérii prešľapov.
Podpora Ukrajine je jednou z prvoradých výziev, ktorým Pistorius čelí. Váhanie Nemecka v súvislosti s poskytovaním zbraní pre Kyjev je hlavnou témou v Nemecku i v zahraničí.
Práve Pistorius zohrá kľúčovú úlohu pri dodávkach zbraní. Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj opakovane vyzval na dodávky bojových tankov Leopard 2 nemeckej výroby pre Kyjev. Nemecko sa k tomu doposiaľ nevyjadrilo s odvolaním sa na potrebu spolupráce so spojencami.
Na otázku, kedy padne rozhodnutie o tankoch pre Ukrajinu, Pistorius odpovedal: „Sme vo veľmi úzkom dialógu o tejto otázke s našimi medzinárodnými partnermi, v prvom rade so Spojenými štátmi.“
Vyjadrenia Pistoriusa prišli krátko po stretnutí podporovateľov Ukrajiny na leteckej základni Ramstein na západe Nemecka, kde Berlín čelil značnému tlaku, aby tanky Kyjevu poskytol. Nemecko však doteraz nevydalo povolenie ani pre iné krajiny, ktoré by mohli dodať Ukrajine zbrane nemeckej výroby. (tasr, dpa)
X X X
Dodávky zbraní z USA a NATO Ukrajine na útoky proti Ruskej federácii budú mať za následok reakciu s použitím silnejších zbraní. Uviedol to podľa agentúry TASS v nedeľu šéf ruskej Štátnej dumy Vjačeslav Volodin.
„Dodávky útočných zbraní kyjevskému režimu povedú ku globálnej katastrofe. Ak Washington a krajiny NATO dodajú zbrane, ktoré sa použijú na útoky na civilné mestá a pokúsia sa dobyť naše územia, ako ohrozujú, povedie to k odvetným opatreniam s použitím silnejších zbraní,“ napísal na svojom kanáli Telegram.
Argumenty, že jadrové mocnosti predtým nepoužívali zbrane hromadného ničenia v lokálnych konfliktoch, sú podľa Volodina neudržateľné, uvádza TASS. „Pretože tieto štáty nečelili situácii, pri ktorej by došlo k ohrozeniu bezpečnosti ich občanov a územnej celistvosti krajiny,“ hovorí ruský politik.
Predseda Dumy tvrdí, že členovia Kongresu USA, poslanci Bundestagu, Národného zhromaždenia Francúzska a ďalších európskych parlamentov si musia uvedomiť svoju zodpovednosť voči ľudstvu.
„Washington a Brusel svojimi rozhodnutiami vedú svet k strašnej vojne: k úplne inému druhu nepriateľstva ako dnes, keď sa útoky vykonávajú výlučne na vojenskú a kritickú infraštruktúru využívanú kyjevským režimom. Vzhľadom na technologickú prevahu ruských zbraní, musia zahraniční politici, ktorí robia takéto rozhodnutia, pochopiť: toto sa môže skončiť globálnou tragédiou, ktorá zničí ich krajiny,“ citovala agentúra TASS šéfa Dumy.
Bývalý ruský prezident i premiér Dmitrij Medvedev zase na sociálnej sieti reagoval na šéfa únijnej diplomacie Josepa Borrella, ktorý nedávno uviedol, že Rusko je zvyknuté bojovať až do samotného konca. Urobilo tak v pripade Napoleona aj Hitlera, je absurdné si myslieť že Rusko vojnu prehralo, povedal Borrell.
„Spomenul, že naša krajina porazila Napoleona a Hitlera. Všimnite si, že on sám načrtol túto analógiu. ‚Ukronaci‘ a západná Európa sú teda priamymi dedičmi tých, ktorí bojovali proti Rusku. A vojna s nimi je teda novou vlasteneckou vojnou. A víťazstvo bude naše. Ako v rokoch 1812 a 1945,“ napísal jeden z najtvrdších predstaviteľov Putinovho režimu.
Borrell na takéto názory reagoval slovami na Twitteri, že „ruská manipulácia pravdy dosiahla ďalší nízky bod“. „Neexistuje žiadna paralela medzi nacistickým Nemeckom a medzinárodnou pomocou Ukrajine pri obrane jej územia a obyvateľov. Popieranie, prekrúcanie a bagatelizovanie holokaustu je v rozpore s právom EÚ a hodnotami EÚ,“ napísal.
Nerozhodnosť Západu ohľadom dodávky tankov Kyjevu stojí Ukrajincov životy, uviedol v sobotu na twitteri poradca ukrajinskej prezidentskej kancelárie Mychajlo Podoljak. Predstaviteľov západných krajín, ktorí sa v piatok zišli na americkej leteckej základni Ramstein v Nemecku, potom vyzval, aby si dodávky ťažkej techniky rozmysleli rýchlejšie. Ukrajinský minister obrany Oleksij Reznikov uviedol, že je s výsledkami stretnutia spokojný. Nie všetka dohodnutá pomoc Ukrajine podľa neho bola oznámená verejne. Zástupcovia piatich desiatok krajín podporujúcich Ukrajinu v piatok oproti očakávaniam nerozhodli o poskytnutí nemeckých tankov Leopard ukrajinským ozbrojeným silám. Nemecký minister obrany Boris Pistorius následne uviedol, že rozhodnutie príde v najbližších dňoch.
„Aj tak Ukrajinu potrebnými zbraňami vybavíte a uvedomíte si, že okrem porážky Ruskej federácie nie je iný spôsob, ako vojnu ukončiť. Ale dnešná nerozhodnosť zabíja ďalších našich ľudí. Každý deň meškania znamená smrť Ukrajincov. Rozmýšľajte rýchlejšie,“ napísal Podoljak./agentury/
X X X
Pápež vyzval na ukončenie násilia a mierové riešenie krízy v Peru
Peru sužujú nepokoje od 7. decembra, keď bol zosadený a zatknutý ľavicový prezident Pedro Castillo.
Pápež František apeloval v nedeľu na ukončenie násilností v Peru, ktoré od začiatku decembra sužujú rozsiahle nepokoje. Po tradičnej modlitbe Anjel Pána veriacich z okna Apoštolského paláca vyzval, aby sa za zastavenie týchto nepokojov pomodlili. TASR o tom informuje podľa správy agentúry AP.
„Násilie potláča nádej na spravodlivé riešenie problémov,“ povedal František davu približne 15-tisíc veriacich, ktorí sa zhromaždili na Námestí sv. Petra. „Vyzývam všetky zúčastnené strany, aby sa – s plným rešpektovaním ľudských práv a právneho štátu – vydali cestou (bratského) dialógu,“ dodal.
František poznamenal, že sa v tomto smere pripája k výzve peruánskych biskupov. Prešiel pritom z taliančiny španielčiny, ktorá je jeho rodnou rečou aj oficiálnym jazykom Peru a povedal: „Nie násiliu, nech prichádza z akejkoľvek strany! Nie smrti!“
Pápež v nedeľu taktiež znova odsúdil aj násilie na Ukrajine, približuje portál Vatican News. Hovoril pritom o veľkej bolesti ukrajinského ľudu, ktorý už takmer rok zažíva vojnu. Modlil sa, aby Boh poskytol Ukrajincom útechu a podporu.
Peru sužujú nepokoje od 7. decembra, keď bol zosadený a zatknutý ľavicový prezident Pedro Castillo. Demonštranti požadujú odstúpenie jeho nástupkyne Diny Boluarteovej, rozpustenie parlamentu a bezodkladné vypísanie nových volieb.
Pri tamojších násilnostiach už zahynulo prinajmenšom 55 ľudí. Na takmer tretine územia Peru úrady vyhlásili výnimočný stav. Z dôvodu protestov uzatvorili peruánske úrady prístup k svetoznámym ruinám inkského mesta Machu Picchu, aktuality.sk
X X X
SaS podporí predčasné voľby bez podmienok. Kollár pristúpi na kompromis
SaS podporí predčasné voľby bez podmienok. Boris Kollár je ochotný prižmúriť oči pri podmienke OĽaNO o ochrane volebného systému v ústave. Lídri to uviedli v relácii Na telo, ktorú vysiela televízia Markíza.
Eduard Heger v diskusnej relácii televízie TA3 V politike informoval, že sa blížia k dohode na termíne predčasných volieb. Avizoval, že dnes večer stretnú a budú opätovne rokovať o predčasných voľbách. Termín, o ktorom momentálne rokujú, je 30. september.
SaS nebude mať v prípade predčasných volieb žiadne podmienky, uviedol v relácii Na telo Richard Sulík. „Podporíme predčasné voľby bez podmienok. Vidíme to na september,“ doplnil. Mária Kolíková podľa neho stiahne pozmeňujúci návrh, ktorý SaS dávnejšie predložila a pripraví „čistý návrh“ novely ústavy.
Návrh exministerky spravodlivosti Kolíkovej podporí aj Sme rodina. Hnutie je zároveň podľa jeho šéfa pri termíne ochotné pristúpiť na kompromis. „My preferujeme máj/jún, ale sme ochotní pristúpiť na kompromis,“ reagoval Boris Kollár.
Kollár nepodporí všetko
Parlament začne o zmene ústavy o predčasných voľbách rokovať ako o prvom bode v utorok.
Eduard Heger dnes uviedol, že súčasťou zmeny ústavy bude zrejme aj podmienka OĽaNO, že volebný systém sa bude môcť meniť len ústavnou väčšinou 90 hlasov.
„Je veľmi nešťastné, že to dávame do tohto návrhu,“ reagoval Boris Kollár. „Keď každý zo 150 poslancov niečo do úpravy vloží, tak sa nedostaneme nikam, ale so zatvorenými očami sme ochotní to podporiť,“ pokračoval.
Odmieta však, aby sa do ústavy dostala aj ochrana Špecializovaného trestného súdu a Úradu špeciálnej prokuratúry.
Sme rodina zároveň pracuje aj na tom, aby sa do ústavy pribudla možnosť odblokovania niektorých kompetencií, ktoré nemôže odvolaná vláda vykonávať. Riešiť by ich mali parlamentné výbory.
Heger by sa už mal vyjadriť
Témou diskusie bola aj politická budúcnosť dočasne povereného premiéra Eduarda Hegera. Podľa Borisa Kollára je možné, že Eduard Heger a Jaroslav Naď z OĽaNO odídu. „Myslím si, že je to reálny scenár, keďže vidím aj ja, že sa Heger a Naď necítia komfortne pri niektorých radikálnejších vyjadreniach Igora Matoviča,“ uviedol Kollár.
Podľa predsedu parlamentu by sa mal Heger už konečne vyjadriť, aká bude jeho politická budúcnosť. Aj práve to ho limituje pri rokovaní. „Je to rozbúrené. Ja osobne v tomto prípade rešpektujem len jednu autoritu – a to je predseda strany Igor Matovič,“ dodal tiež Kollár.
Richard Sulík to vníma rovnako. „Aj to bol jeden z dôvodov, prečo nebola 76-tka dobrý nápad. Vyslovili by sme dôveru, vznikne vláda a neskôr zistíme, že sme podporili de-facto vládu Mikuláša Dzurindu,“ reagoval.
Eduard Heger sa s Mikulášom Dzurindom stretol na decembrovom sneme Spolu, ktorý sa konal krátko pred dôležitým hlasovaním o páde vláde. Nedávno tiež uviedol, že chce byť „súčasťou politiky spojených demokratických síl“ a za takého politika považuje aj Mikuláša Dzurindu.
Eduard Heger sa dnes v TA3 odmietol vyjadriť k svojej politickej budúcnosti, no zdôrazňoval, že v politike chýba slušnosť a je po nej dopyt.
Referendum
Líder SaS a Sme rodina reagovali aj na výsledky referenda. K urnám prišlo 1 193 198 voličov, čo predstavuje účasť len 27,25 percenta. Hlasovanie iniciovali opozičné strany na čele s stranou Smer-SD. Robert Fico po zverejnení výsledkov referenda vyhlásil, že účasť na ňom považuje za úspech a výsledok za ohromujúci.
Šéf Smeru zároveň uviedol, že ak v takom počte prídu ľudia voliť aj v parlamentných voľbách, tak je na Slovensku garantovaná zmena. „Priznal, že je to súčasť volebnej kampane,“ reagoval na Ficove slová Sulík.
„Ako dopadnú voľby bude v drvivej miere záležať od toho, ako sa bude správať bývalá koalícia,“ reagoval zase Boris Kollár. Ten si zároveň myslí, že referendum by nebolo, ak by „sa koalícia správala normálne.“, aktuality.sk
X X X
Čestný prezident Bayernu: Nemci boli v Katare najväčší tragédi na ihrisku aj mimo neho
Bývalý prezident Bayernu Mníchov Uli Hoeness si myslí, že Nemci boli na futbalových MS v Katare najväčšími „tragédmi“ na ihrisku i mimo neho.
Narážal tak na vypadnutie národného tímu už v skupinovej fáze turnaja na druhom šampionáte za sebou i snahu Nemecka presadzovať gestami v Katare boj za ľudské práva.
Brankár nemeckej reprezentácie Manuel Neuer súhlasil s nápadom nastúpiť na zápasy s dúhovou kapitánskou páskou na podporu rozmanitosti v Katare, kde je homosexualita zakázaná. Medzinárodná futbalová federácia (FIFA) to však pred turnajom pod hrozbou sankcií zakázala.
Dúhovú pásku si tak počas úvodného zápasu proti Japonsku navliekla v hľadisku aspoň nemecká ministerka vnútra Nancy Faeserová, čo sa však Hoenessovi nepáčilo. „Nemecko sa nikdy neukázalo v takom zlom svetle, ako na týchto majstrovstvách sveta,“ reagoval Hoeness, pričom dodal, že Faeserovej skutok bol na smiech.
Čestný prezident Bayernu si myslí, že negatívny obraz svetového šampionátu v nemeckých médiách zašiel príliš ďaleko: „My Nemci si myslíme, že dokážeme sami zmeniť svet, to je ten problém. Žiaľ, nie je to možné.“
Mníchovský veľkoklub sponzoruje katarská letecká spoločnosť Qatar Airways, pripomenula v súvislosti s jeho výrokmi agentúra DPA. Hoeness už v minulosti kritizoval fanúšikov Bayernu, ktorí žiadali ukončenie tejto spolupráce, aktuality.sk
X X X
V IT sektore na východe SR chýbajú najmä dátoví analytici, vyplýva to z výskumu
Do analýzy sa zapojilo 23 subjektov, v ktorých skúmali osem pracovných pozícií zahŕňajúcich viac ako 3200 zamestnancov.
KOŠICE: S cieľom zvýšenia hospodárskej výkonnosti východného Slovenska sa združenie Košice IT Valley rozhodlo zmapovať stav ľudských zdrojov, ktoré predstavujú základný pilier sektora. Uviedla to riaditeľka združenia Miriama Hučková, z výskumu podľa nej vyplýva, že chýbajú predovšetkým dátoví analytici.
Dodala, že je nevyhnutné vytvárať podmienky, ktoré zvýšia atraktivitu východného Slovenska pre domácich alebo zahraničných investorov. Tí vo veľkej miere vnímajú otázku svojho úspechu práve cez kvalitné a dostupné ľudské zdroje. „Pre rozvoj lokálnych firiem a zároveň prilákanie nových spoločností je nevyhnutné mať prehľad o miestnom trhu práce. To znamená vedieť, ktoré technológie sú najpoužívanejšie, aké pracovné pozície sú najobsadzovanejšie alebo ktoré je zas dlhodobo náročné obsadiť. My sa aj takto snažíme vytvárať podmienky na rozvoj lokálnych spoločností či zvyšovať investorskú atraktivitu regiónu,“ uviedla Hučková.
Do analýzy sa zapojilo 23 subjektov, v ktorých skúmali osem pracovných pozícií zahŕňajúcich viac ako 3200 zamestnancov. Výskum uverejnený združením má ambíciu odzrkadľovať komplexný obraz celkového dopytu po ľudských zdrojoch so zameraním na IT na východe krajiny. „Výsledkom aktivít by malo byť aj reálne prepojenie vzdelávacieho systému a skutočných potrieb praxe. Zo spojenia, ktoré dokážeme sprostredkovať, prirodzene benefitujú všetky strany,“ skonštatoval predseda správnej rady združenia Juraj Girman.
Výsledky prieskumu ukázali, že je nevyhnutné sa tejto téme venovať dlhodobo a systematicky, upozornila dátová analytička Mária Šurimová. Vzhľadom na získané skúsenosti z pilotného prieskumu sa už teraz sústredia na prípravu vylepšení. „Pracujeme aj na výraznejšom rozšírení základne našich respondentov a odbornej spolupráce s ich tímami pre ľudské zdroje,“ spresnila Šurimová. Predpokladaný dátum vydania ďalšieho reportu je júl.
Z výskumu vyplýva, že až 50 percent distribúcie vybraných pracovných pozícií tvoria softvéroví inžinieri – programátori, z ktorých až 37 percent využíva programovací jazyk Java. „Z výsledkov dát nás tiež potešili čísla, ktoré hovoria o zastúpení žien v IT. V porovnaní s európskym a slovenským priemerom je pomerne vysoké, až 26,4 percenta,“ dodáva Šurimová. Výsledky pilotného prieskumu sprístupní Košice IT Valley pre zainteresované spoločnosti, vybrané časti uverejní aj pre širokú verejnosť, aktuality.sk
X X X
Sagan zvažuje budúcnosť. Pozrite si, čo spôsobil pred prvým štartom
Ak sa pozriete len na čísla, jeho kariéra ide dole vodou. Lenže on si to nemyslí a v novej sezóne je pripravený dokázať, že ešte nepatrí do starého železa.
Petra Sagana čaká 15. sezóna v profipelotóne. Slovenská cyklistická superhviezda ju odštartuje dnes večer nášho času v Argentíne, kde na podujatí Vuelta a San Juan bude bojovať v špurtérskej koncovke úvodného dejstva.
„Cítim sa fajn, mám za sebou kvalitné tréningy. Som zdravý, to je najdôležitejšie,“ reagoval žilinský rýchlik po prílete do Južnej Ameriky. Po skončení argentínskej Vuelty na kontinente zostane a absolvuje vysokohorské sústredenie v Kolumbii.
Vysnívaný triumf
Taký tréningový luxus vlani nemal. Hneď skraja roka ho zdrapila korona a následne potrápil postcovidový syndróm.
Plán prípravy v úvodných mesiacoch roka tak skončil v koši a nedostatok tréningových kilometrov vrátane vynechaného vysokohorského sústredenia sa výrazne podpísal na jeho výkonoch počas celej sezóny.
Dokázal vybojovať len dve víťazstvá, najazdil najmenej súťažných kilometrov za uplynulú dekádu. Výsledok tomu zodpovedal – získal najmenej bodov do rebríčka UCI za posledných 13 sezón.
Ak športovec vyhrá takmer všetko, čo je v jeho disciplíne k dispozícii, motivácia sa už hľadá ťažšie. Sagan však chce fanúšikom i súperom ukázať, že ekrazit z nôh ešte nestratil.
„Robím cyklistiku, aby som vyhrával. Taký je však život – raz ste hore, raz ste dole. Dôležité však je, aby ste bojovali a nikdy sa nevzdávali,“ vysvetľuje. Jarnú klasikársku sezónu by mal odštartovať na belgických podujatiach Omloop Het Nieuwsblad a Kuurne – Brusel – Kuurne na konci februára.
Vrcholom prvej časti sezóny bude nielen pre neho monument Miláno – San Remo. Na ikonickej šprintérskej klasike bol dvakrát druhý, päťkrát štvrtý, ale vytúžená výhra mu uniká. Osemnásteho marca by to rád zmenil.
„Vyhral som toho dosť, ale Miláno – San Remo zatiaľ nie. Ak by sa mi to podarilo, moje klasikárske úspechy by boli kompletné. Nie sú to náročné preteky, ale vyhrať ich je veľmi ťažké,“ pripomína.
Nová kariéra
V Argentíne ho čaká aj narodeninová torta, vo štvrtok oslávi Kristove roky. Hoci to nie je pre cyklistu vysoký vek, veď belgická legenda Philippe Gilbert končila nedávno ako 40-ročná, aj Sagana sa novinári čoraz častejšie pýtajú na možný odchod z pelotónu.
Odpoveď na otázku, kedy to bude, možno sám pozná, ale verejnosti ju zatiaľ neprezradí. Ale jedno tvrdí naisto – aj keď skončí s aktívnym súťažením, pri cyklistike zostane.
„S menom, aké som si v cyklistike vybudoval, určite zostanem pri tomto športe. Ale uvidíme, na akej úrovni. Mám na mysli pozíciu manažéra WorldTour tímu alebo niečo podobné. S takou funkciou je samozrejme spojená veľká dávka zodpovednosti,“ vysvetľuje.
Jediný pretekár cyklistickej histórie, ktorý vyhral titul majstra sveta na ceste trikrát za sebou, sa má od koho inšpirovať. S aktívnym súťažením skončil pred mesiacom jeho brat Juraj a stal sa športovým manažérom novej slovenskej stajne RRK Group – Pierre Baguette.
Mladší zo súrodeneckej dvojice však bude ešte minimálne jeden rok súťažiť. V novej sezóne absolvuje druhú polovicu kontraktu s druhodivíznou stajňou TotalEnergies.
Francúzi mu minulý rok dovolili aj pôsobenie mimo cestnej cyklistiky, keď si vyskúšal svetové šampionáty v jazde na horských elektrobicykloch či tzv. gravel.
Sám si uvedomuje, že šéfovia tímu mali od neho vyššie očakávania. Tie chce naplniť v novej sezóne. Opäť budú po jeho boku jazdiť dvorní domestici Daniel Oss s Maciejom Bodnarom a rodinná atmosféra v TotalEnergies je niečo, čo Sagan oceňuje.
„Každý jazdec praje druhému a naopak. Celej stajni patrí vďaka, lebo ma podporovala celú sezónu. Chcel som pre tento tím vyhrať viac. Verím, že nová sezóna bude úspešnejšia,“ želá si.
Napriek klesajúcemu počtu výhier zostáva magnetom pre sponzorov a priaznivcov. V júli by nemal chýbať na Tour de France, ktorá je pre vedenie francúzskeho tímu prioritou.
Ďalším vrcholom druhej polovice sezóny bude svetový šampionát v Škótsku. Mužská elita absolvuje preteky s hromadným štartom 5. augusta, trať z Edinburghu do Glasgowa bude merať 277 kilometrov./agentury/
X X X
Kollár aj Sulík podporia predčasné voľby. Remišová má pri zmene ústavy podmienky
SaS podporí predčasné parlamentné voľby bez akýchkoľvek ďalších podmienok, deklaroval predseda strany a poslanec Richard Sulík. Predseda parlamentu a hnutia Sme rodina Boris Kollár potvrdil ochotu pristúpiť na kompromis so septembrovým termínom volieb, hoci preferuje máj alebo jún. Uviedli to v nedeľnej diskusnej relácii TV Markíza Na telo.
Predsedníčka strany Za ľudí Veronika Remišová si vie predstaviť, že strana za istých podmienok podporí zmenu ústavy k predčasným voľbám. Vyplýva to z jej vyjadrení v nedeľnej diskusnej relácii RTVS O 5 minút 12. Podpredseda parlamentu Juraj Blanár (Smer) si myslí, že bývalá koalícia nebude schopná novelu prijať.
Remišová podotkla, že OĽaNO, Sme rodina a SaS majú na schválenie novely dosť hlasov aj bez Za ľudí. Strana podľa nej premýšľa nad jej podporou pre dobré návrhy, ktoré môžu byť zapracované.
SaS nemá problém ani s júnovým termínom. Budeme to rešpektovať, povedala Zemanová
„Keď bude posilnené postavenie Špecializovaného trestného súdu alebo tam bude návrh, že volebný systém sa bude meniť 90 hlasmi, je možné, že po diskusii v strane to podporíme,“ povedala. Rokovania podľa jej slov prebiehajú. Zopakovala, že vymenovanie úradníckej vlády nepovažuje za dobré riešenie.
Kollár chce hlasovať v parlamente o uznesení k predčasným voľbám hneď po tom, ako vyjde zmena Ústavy SR v zbierke zákonov. Odmietol tak náznaky o zámere hlasovať o uznesení až v marci. Ako zdôvodnil, prezidentka Zuzana Čaputová je od februára pripravená menovať úradnícku vládu. Sulík deklaroval snahu urobiť všetko pre to, aby mohol byť termín predčasných volieb vyhlásený do konca januára.
„So zatvorenými očami“ je Kollár ochotný podporiť zmenu legislatívy, aby volebný zákon mohla meniť iba ústavná väčšina, čo je podmienka OĽaNO na predčasné voľby. Odmieta však zakotvenie Špecializovaného trestného súdu a špeciálnej prokuratúry do ústavy. Sulík argumentuje, že veľa podmienok sťažuje dohodu.
Referendum o zmene ústavy považuje Sulík za zbytočné, keďže najvyšší zákon štátu plánuje zmeniť parlament. „Toto referendum by nebolo, keby sa bývalá koalícia správala normálne,“ poznamenal Kollár. Upozornil, že ani úspešné referendum by automaticky neviedlo k predčasným voľbám.
Kollár a Sulík sa zhodujú, že dočasný premiér Eduard Heger (OĽANO) by sa mal čo najskôr vyjadriť, či zostáva alebo odchádza z hnutia. Ako podotkli, pri rokovaniach nevedia, koho Heger zastupuje, či OĽANO alebo iný subjekt.
SaS pôjde podľa Sulíka do volieb samostatne. Voličov chce presviedčať, že dokáže zabezpečiť reštart Slovenska. Spájanie pravicových síl však víta – nechce, aby hlasy pre pravicu prepadávali. Kollár potvrdil, že Sme rodina by nešla do vlády s Republikou./agentury/