Ministra hospodárstva Richarda Sulíka (SaS) zaskočila ľahkosť, s akou sa dokázali tri strany zbaviť „najprínosnejšieho koaličného partnera“. „Kvôli jednému jedinému človeku, Matovičovi, ktorý vyrába samý problém,“ dodal.

 Premiér Eduard Heger (OĽaNO) tvrdí, že ešte je priskoro robiť závery, pretože nie je 31. augusta. „Nevidím potrebu, aby som občanom niečo komunikoval, lebo občania chcú vidieť výsledky,“ dodal premiér s tým, že všetko potrebné zaznelo. Prezidentke vraj zopakuje to isté.

Sulík dúfa, že prezidentka Zuzana Čaputová prijme jeho demisiu do štvrtka 8. septembra. Zdôraznil, že hoci minister zahraničných vecí Ivan Korčok nie je člen, ale nominant strany SaS, demisiu podá. Minister financií Igor Matovič (OĽaNO), ktorý je na dovolenke v Španielsku, bol podľa Sulíka na stretnutí prítomný online.

„V ďalšom štvrtom kole nevidíme žiaden význam,“ vyhlásil minister Richard Sulík. Zdôraznil, že požiadavka na odchod ministra financií Matoviča z vlády naplnená nebola. Sulík tvrdí, že ak z vlády odídu štyria výkonní ministri, tak to „zanechá stopy“. Spresnil, že zapracovanie sa do problematiky rezortu trvá mesiace. Sulíkovi vraj pol roka.

Zablokujú liberáli parlament?

Podľa predsedu parlamentu Boris Kollára (Sme rodina) nádej umiera posledná. „V stredu po vláde uvidíme, ako sa to nakoniec skončí,“ mieni Kollár. Dnešné rokovania označil za dobré, pretože zostávajúca koalícia aspoň vie, ako budú liberáli v opozícii fungovať.

Diskutovali vraj o tom, aké kroky minister Sulík prichystal na riešenie energetickej krízy. Kollár tvrdí, že menšinová vláda bude fungovať len ťažko. „Žijeme veľmi ťažkú dobu, ľudia majú problém s tým, ako prežijú zimu,“ dodal. Zdôraznil, že pokiaľ nebudú vedieť predkladať zákony, mali by ich vymeniť noví poslanci.

Odmieta sa však pridať na Sulíkovu či Matovičovu stranu. „Ľudí zaujíma, či im bude vláda schopná pomôcť. Ak nebude, musia byť predčasné voľby,“ dodal. Predčasné voľby by sa však neuskutočnili hneď a energetickú krízu by tak musel riešiť nový kabinet najskôr na budúci rok.

Kollár vyhlásil, že bude veľmi dôležité prijať rozpočet na budúci rok, pretože inak by štát nemohol splniť sľubované zvyšovanie platov.

Podľa neho SaS nebude blokovať ani Plán obnovy a odolnosti, pretože „len hlupák by nemal záujem o zahraničné peniaze“.

Zostávajúcej trojkoalícii OĽaNO, Sme rodina a Za ľudí prisľúbil Sulík hladký odchod, pretože nechce, aby bola krajina paralyzovaná. Zdôraznil, že liberáli nebudú blokovať parlament a septembrovú schôdzu otvoria. Chcú schváliť vstup Švédska a Fínska do NATO a taktiež podporia vládne návrhy v prvom čítaní.

„Predložíme cestovnú mapu k energetike. Návrhy, ktoré budú jej súčasťou, podporíme. Na ničom inom si naši partneri nemôžu byť istí, pokiaľ niečo chcú, musia s nami vyjednávať,“ ozrejmil Sulík s tým, že z SaS sa stáva opozičná strana. Upozornil, že návrh štátneho rozpočtu na budúci rok nepodporia. Stane sa tak len v prípade, že v návrhu dôjde k výrazným zmenám.

Leščáková: Za ľudí bude chcieť ďalšie ministerstvo

Strana Za ľudí vyzýva liberálov na zodpovednosť. „Ak strana SaS odíde z koalície, tak zvoláme predsedníctvo a povieme si čo dáva zmysel, stretneme sa s koaličnými partnermi a povieme si čo ďalej,“ ozrejmila predsedníčka strany Veronika Remišová. Podľa nej musí vláda v prvom rade vyriešiť energetickú krízu, pokračovať v rozväzovaní rúk polície a udržať smerovanie zahraničnej politiky.

Zdôraznila, že je podľa nej nezodpovedné, že Sulík opúšťa rezort hospodárstva v časoch, keď nemá vyriešenú energetickú krízu. Poslanec Juraj Šeliga (Za ľudí) priznal, že jediný posun v rokovaniach bol, keď Sulík pripustil, že ak odíde Matovič, odíde aj on. Ani tento krok však nikam neviedol. Premiér Heger však podľa neho podáva nadľudský výkon.

Podpredsedníčka strany Za ľudí Viera Leščáková si myslí, že Sulík od začiatku krízy hral politické divadlo a už 6. júla sa rozhodol, ako sa zachová. Leščáková pred stretnutím povedala, že ho nechce aktívne vyzývať na odchod, osobne ho však ani nebude vyzývať na zotrvanie v koalícii. V prípade odchodu SaS z vlády by si podľa nej strana Za ľudí mohla nárokovať ďalší ministerský post, nevidí v tom problém. Nepovedala, o ktorý rezort by mali záujem. Poukázala na potrebu rokovaní s partnermi a argumentovala ziskom z volieb.

 Minister životného prostredia Ján Budaj (OĽaNO) pre aktuality.sk uviedol, že premiér Eduard Heger (OĽaNO) príde na rokovanie s novými návrhmi na zmenu koaličnej zmluvy. Sulík ozrejmil, že žiadne nové návrhy nedostali. Financmajster Matovič je momentálne na dovolenke v Španielsku a na sociálne siete pridáva fotky „palmičiek, ktoré sa rozhodli popasovať s osudom“. „S tromi poslancami nemáte ani jedno ministerstvo,“ zdôraznil predseda parlamentu Kollár. Podotkol, že v strane Za ľudí budú mať čo robiť, aby udržali ministerstvo pre Veroniku Remišovú.

„Čaká nás dôležité rokovanie. Predpokladám, že to bude jedno z posledných rokovaní, kde si opätovne vyslovíme svoje názory. My ideme s tým istým nastavením, ako sme dlhodobo mali a ako deklarujeme ostatné dva mesiace,“ uviedol minister Branislav Gröhling.

V súvislosti s presadzovaním reforiem po prípadnom odchode SaS z vlády podotkol, že sa treba pýtať koaličných partnerov, ktorí ostanú vo vláde. „Všetko, čo sme navrhli v rámci plánu obnovy, sa doteraz podľa plánu realizovalo,“ poznamenal.

 Gröhling skonštatoval, že v mediálnom priestore sa spomínajú rôzne mená jeho prípadného nástupcu vo vedení rezortu školstva. „Túto diskusiu som mal s pánom premiérom, on mi povedal svoj názor,“ uviedol minister, no nekonkretizoval slová premiéra Eduarda Hegera (OĽANO).

Čo sa týka úvahy, že by ho nahradil poslanec za OĽANO Richard Vašečka, s tým sa Gröhling podľa vlastných slov stretáva pravidelne. Poukázal na to, že Vašečka je šéfom parlamentného školského výboru./agentury/

X X X

Srbi ju pred 30 rokmi nezmyselne zbombardovali. Symbol Sarajeva dnes aj tak žije

Sarajevo si pripomenulo 30 rokov od bombardovania Národnej a univerzitnej knižnice Bosny a Hercegoviny, jednej z hlavných dominánt multikultúrneho mesta.

V redakcii Aktuality.sk sme od začiatku nezávislí a vo verejnom záujme sprístupňujeme dôležitý spravodajský obsah pre všetkých našich čitateľov zadarmo. Na to, aby sme mohli aj naďalej pripravovať kvalitné spravodajstvo a neustále sa zlepšovať, potrebujeme aj vašu podporu.

Pre obyvateľov multikultúrneho Sarajeva ale aj Bosny a Hercegoviny, uchovávala Viečnica historické manuskripty, ktoré sú vždy dôležitým predpokladom pochopenia vlastnej histórie a defacto sebaurčenia obyvateľov istého geografickeho a politickeho usporiadania. Bosniaci su presvedčení, že cieľom bombardovania bolo tuto historickú pamäť vymazať.

Viečnica bola pred vojnou na Balkáne sídlom Národnej a univerzitnej knižnice Bosny a Hercegoviny. Dodnes je symbolom kultúrneho a historického bohatstva, ktoré sa v Sarajeve naprieč históriou koncentrovalo.

V noci z 25. na 26. augusta 1992 armáda Bosnianskych Srbov, ktorá už niekoľko mesiacov obliehala Sarajevo, spustila priamu delostreleckú streľbu na budovu Viečnice, čo viedlo k rozsiahlemu požiaru.

Pracovníci knižnice, hasiči, ale aj civilisti sa pokúšali zachrániť knihy a cenné rukopisy, ktoré boli odkazom na multikultúrnu históriu regiónu pod vplyvom Osmanskej, Rakúsko-Uhorska ale aj prosperujúcej Juhoslávie.

Hasič: Knižnicu nemal kto zachrániť

Omer Šetić bol jedným z hasičov, ktorý sa požiar snažili uhasiť.

„Keď sme došli 25. [augusta], okolo dvadsiatej druhej hodiny [večer], mali sme iba jedno vozidlo, pretože agresor myslel na všetko, keďže celý deň trvalo bombardovanie mesta a nebolo ďalších vozidiel ani tímov hasičov, aby došli na túto intervenciu“, spomína Šetić.

Ďalšie tímy požiarnikov hasili požiare v iných častiach hlavného mesta. Omer Šetić je presvedčený, že ak by bolo k dispozícii viacej hasičov, požiar mohol byť hneď v jeho počiatkoch uhasený.

„V ranných hodinách, keď sa moji kolegovia vrátili z iných intervencií v meste na miesto požiaru Viečnice, táto budova už bola celá zachvátená v plameňoch a nič sa v tom momente nedalo urobiť, jedine to, aby sa požiar nerozšíril na susedné budovy,“opisuje Šetić.

2fotky v galériiViečnica v bosnianskom Sarajeve.Zdroj: Zuzana Gogová

Nenávratné škody

Ďalším problémom pri hasení požiaru počas vojenského obliehania bola dostupnosť vody

„V ten deň bola voda zatvorená. Najbližšie miesto za dopĺňanie vody bolo v Sarajevskom pivovare, kde ale dopĺňanie vody trvalo dlho. My, aby sme nemíňali drahocenný čas, zišli sme do priestoru suterénu a kolegom, umelcom i obyvateľom mesta, ktorí tu boli prítomní sme pomáhali pri záchrane knižného fondu. Žiaľ, zhorelo viac ako 80 percent knižného fondu, 2 milióny kníh a cenných rukopisov, ale v tom momente sa zachránilo všetko, čo sa dalo zachrániť,“ konštatoval Omar Šetić na spomienkovej slávnosti k tridsiatemu výročiu od vypuknutia požiaru Národnej a univerzitnej knižnice Bosny a Hercegoviny.

„Žiaľ, bolo málo rúk a veľa toho, čo by bolo treba zachrániť. Viečnica v tú noc zhorela. Ostreľovaná bola z Trebeviča, z pozícií srbských vojsk. Fotografie samé hovoria o tejto strašnej skúsenosti. Pre ľudí zo Sarajeva to bola jedna veľmi emotívna skúsenosť a špeciálne pre môjho otca, ktorý knižnicu vnímal ako svoje vlastné dieťa,“ približuje dcéra Dušana Toholja, ktorý bol v čase vojny námestníkom knižnice.

Ostreľovanie pokračovalo aj počas hasenia požiaru. Pri záchrane knižného fondu zahynuli štyria pracovníci knižnice.

 Sídlo radnice ale aj koncerty a výstavy

Rekonštrukcia budovy Viečnice sa začala v roku 1996, sto rokov od jej otvorenia v apríli 1896. Jej obnova trvala dlhých 18 rokov. Symbolicky bola znovu otvorená na Deň víťazstva nad fašizmom a Deň Európy 9. mája 2014. Obnovená do autentickej podoby bola podľa návrhov zachovaných v Chorvátskom štátnom archíve v Záhrebe.

V súčasnosti poskytuje Viečnica priestor nie len časti knižničnému fondu, ale je sídlom radnice Sarajeva a kultúrnym centrom, kde sa odohrávajú koncerty, výstavy, konferencie, sympózia, aktuality.sk

X X X

Dedinku v Strážovských vrchoch zdecimovala stavebná uzávera. Dnes je rajom chalupárov

 V Omastinej kedysi žilo viac ako 450 obyvateľov, dnes ich je desaťnásobne menej. Obec rozprestierajúca sa v lone panenskej prírody navštevujú desiatky chalupárov.

V redakcii Aktuality.sk sme od začiatku nezávislí a vo verejnom záujme sprístupňujeme dôležitý spravodajský obsah pre všetkých našich čitateľov zadarmo. Na to, aby sme mohli aj naďalej pripravovať kvalitné spravodajstvo a neustále sa zlepšovať, potrebujeme aj vašu podporu.

OMASTINÁ: Na juhozápadnom výbežku Strážovských vrchov, len pár kilometrov od rodného domu Ľudovíta Štúra a Alexandra Dubčeka, sa na konci Uhrovskej doliny rozprestiera obec Omastiná. Obklopená pahorkami a úrodnými poliami, vklinená medzi kopce Rokoš a Čierny vrch. Ešte v polovici minulého storočia mala desaťnásobne viac obyvateľov ako dnes. V súčasnosti patrí medzi najmenšie obce na Slovensku.

Život v malej dedinke na Hornej Nitre výrazne ovplyvnila stavebná uzávera, ktorá od 60. rokov postupne vyháňala najmä mladšie obyvateľstvo.

Výsledkom je, že v roku 2022 sa tu dá napočítať viac chalupárov ako ľudí s trvalým pobytom. Cezpoľných láka pokoj a panenská príroda miesta, ktoré obývali ľudia už v praveku.

Priateľské prostredie pre turistov

Do Omastinej trvá cesta z Bánoviec nad Bebravou necelých 20 minút. Cez Horné Naštice prechádzame do Uhrovca – obce, kde sa v roku 1815 narodil národný buditeľ, spisovateľ a kodifikátor spisovnej slovenčiny Ľudovít Štúr.

V rovnakom dome sa o 106. rokov neskôr narodila ďalšia osobnosť zapísaná do našich národných dejín – Alexander Dubček – tvár pražskej jari a niekdajší prvý tajomník ÚV KSČ, ktorý sa v 60. rokoch minulého storočia neúspešne pokúsil o reformu socializmu.

V nasledujúcej obci Žitná-Radiša odbáčame doprava. Pred križovatkou sa zjaví prvá a zároveň posledná modrá smerovacia tabuľa s nápisom Omastiná. Za Žitnou-Radišou očakávame, že sa cesta bude zužovať, ako to býva pri komunikáciách vedúcich do koncových obcí podobnej veľkosti ležiacich v dolinách.

Cesta je však dostatočne široká, s bielou plnou čiarou v strede, asfalt hladký, bez výmoľov a rôznych farebných odtieňov, ktoré by boli pozostatkom cyklicky sa opakujúcich čiastkových opráv.

Za zákrutou sa zjavuje biela tabuľa s názvom obce. Za ňou po ľavej strane míňame malý cintorín, vpravo tečie potok, ktorý neskôr cestu v obci rozdeľuje na pravú a ľavú stranu. V pozadí vidíme scenériu bujne zalesnených pohorí a pri autobusovej zastávke míňame penzión s reštauráciou.

„Turisti sa tu majú kde ubytovať aj najesť, penzión funguje,“ hovorí starosta obce Viliam Kusý počas toho, ako nás usádza u seba v kancelárii na obecnom úrade. Obec vedie už štvrté volebné obdobie, ktoré zároveň označuje za svoje posledné.

 Zákaz stavať vyhnal ľudí

Hoci prvé stopy osídlenia územia Omastinej siahajú až do mladšej doby kamennej, dejiny súčasnej obce sa začali písať v 14. storočí. Z tohto obdobia pochádza aj prvá písomná zmienka, kde sa dedina nazýva Omastiná Lehota. Od vzniku až do roku 1848 bola Omastiná súčasťou Uhrovského panstva. V priebehu storočí vystriedala rôzne názvy – Lyhotka, Mazna Lehota, Omazdyna Lhota, Omasztina či Csernely.

Omastinčania sa živili prevažne poľnohospodárstvom a chovom dobytka, neskôr pálili vápno, spracovávali drevo či sušili ovocie. Súčasné osídlenie sa začalo formovať na prelome 16. a 17. storočia. Charakteristickými boli kamenné domy, postupne vznikali takzvané majere a poľnohospodárske usadlosti. Aby miestni získali pôdu na obrábanie, odlesňovali okolité kopce.

V časoch prvej Československej republiky v Omastinej postavili školu, fungoval tu aj vodný mlyn.

 Za druhej svetovej vojny sa obec pre svoju odľahlú polohu a horské prostredie stala načas sídlom partizánskej brigády Jána Žižku. Na pomoc odbojárom však obyvatelia doplatili, Nemci obec obsadili, vypálili niekoľko domov a zavraždili 14 ľudí. Ďalších 42 odviezli do koncentračných táborov alebo väzníc.

Po nástupe socializmu sa v poľnohospodársky činnej obci vytvorilo Jednotné roľnícke družstvo, v 70. rokoch bola zavedená elektrina a v 80. rokoch zasa vodovod.

„Koncom 40. rokov minulého storočia tu žilo cez 450 obyvateľov,“ vysvetľuje starosta. K súčasnému stavu 39 obyvateľov sa podľa neho obec dostala preto, lebo v 60. rokoch nariadili stavebnú uzáveru. Tá zabránila mladým stavať si domy a mnohí boli nútení odísť do okolitých obcí a usadiť sa tam. Zákaz ukončila až Nežná revolúcia, no populácia bola už vtedy značne zdecimovaná.

Hoci sa po páde komunizmu opäť povolilo v Omastinej stavať, podľa Viliama Kusého už počet obyvateľov len klesal. V súčasnosti sa zastavil na čísle 39. Prevažnú väčšinu tvoria starší občania, v dedine sú dve mladšie rodiny.

„Máme tu však okolo 70 chalupárov bez trvalého pobytu v obci,“ dopĺňa. Práve desiatky rokov bez výstavby a civilizáciou nedotknutá príroda sú lákadlom pre mnohých turistov. Značené chodníky začínajú priamo v Omastinej.

Na neďaleký vrch Rokoš zvykol podľa dobových pamätí chodievať aj Ľudovít Štúr, čo potvrdzuje aj pamätník venovaný tomuto dejateľovi. Vo Vlčodolskej jaskyni zasa v praveku žili ľudia. Okrem nej sa neďaleko obce nachádzajú aj Košutova a Žernovská jaskyňa.

 Žiaden obchod ani škola

Bežný život v podhorskej obci v minulosti nebol jednoduchý a z praktického hľadiska nie je úplne jednoduchý ani dnes. Na nákupy potravín musia miestni chodiť do vedľajšej obce Žitná-Radiša, prípadne do Bánoviec nad Bebravou.

Najbližšia škola je zasa v Uhrovci. Tá omastinská nefunguje už od polovice 70. rokov. Keďže žiakov postupne ubúdalo, rozhodli sa ju zatvoriť len pár rokov potom, ako postavili novú budovu.

Do dediny chodí cez pracovné dni sedem spojov a niektoré premávajú aj cez víkendy.

„Ročne máme rozpočet asi 18-tisíc, ja mám tretinový úväzok. Financie dostávame aj z daní z pozemkov, ktoré sú v katastri obce,“ hovorí starosta. V spomienkach sa zároveň vracia do čias, keď bolo podľa neho v obci živšie.

„Pred 20 rokmi tu žilo asi 50 ľudí. Dedina bola známa ochotníckym divadlom, mali sme dychovku, konali sa tu podujatia, dodržiavali ľudové tradície,“ opisuje minulosť starosta.

S klesajúcou populačnou krivkou postupne klesal aj počet podujatí, ktoré sa v obci konávali. Jednoducho podľa Viliama Kusého neboli ľudia.

 Mikroregión má čo ponúknuť

Omastiná patrí do mikroregiónu Uhrovská dolina spolu s ďalšími okolitými obcami. Centrom je obec Uhrovec, kde sa okrem rodného domu Ľudovíta Štúra a Alexandra Dubčeka nachádza aj Uhrovské múzeum. Na Jankovom vŕšku zasa turisti nájdu pamätník SNP.

Z Uhrovského Podhradia vedie turistická cesta priamo na Hrad Uhrovec. Dominanta niekdajšieho Uhrovského panstva sa môže pýšiť zachovanou neskororománskou kaplnkou.

Z Omastinej to nie je ďaleko do kúpeľného mesta Trenčianske Teplice známeho liečivými termálnymi prameňmi, ktoré pomáhajú pri problémoch s pohybovým aparátom. Z Omastinej sa sem dá dostať aj cez turistické trasy v Strážovských vrchoch.

Z východnej strany tohto pohoria sú zasa častým cieľom návštevníkov Bojnice. Lákadlom je romantický zámok s autentickými gotickými a renesančnými prvkami, zoologická záhrada či nedávno otvorená vyhliadková veža, aktuality.sk

X X X

Medvede na Slovensku: vďaka fotopasciam sledujeme, ako šelma mení správanie

 Medvede pri kope rožkov, pestrofarebné melónové krmovisko alebo medveď nakúkajúci do plastového kontajnera. Fotopasce sú často jediným spôsobom, ako správanie problémových šeliem v našich lesoch a v blízkostí ľudí vieme odsledovať.

Cenné zábery, ktoré nám vypovedajú o návykoch našej najväčšej šelmy, pochádzajú často od Občianskeho združenia Prales deťom, ktoré pomocou fotopascí monitoruje správanie divokých zvierat nielen u nás, ale aj vo svete.

Po dôkazoch nelegálnych praktík siahlo neraz aj ministerstvo životného prostredia, ktoré prostredníctvom Zásahového tímu pre medveďa hnedého menežuje problémové jedince.

Rozprávali sme sa s členom združenia a certifikovaným spolupracovníkom Štátnej ochrany prírody Janom Suchým.

 X Spolupracujete so zásahovým tímom pri riešení problémových medveďov. Keď sme sa prvýkrát stretli v Jasenskej doline, plašili ste problémovú medvedicu, ktorá chodila do chatovej oblasti k odpadkom z košov. V doline ste vtedy mali osadených niekoľko fotopascí. V čom vám vtedy pomohli?

Prítomnosť fotopascí nám určite ušetrila čas aj energiu, pretože sme nemuseli tú oblasť sledovať fyzicky. Okrem toho sme mohli bližšie sledovať správanie medvedice, ktorá sa tam dlhodobo pohybovala pri kontajneroch s odpadom.

Vďaka záberom z fotopascí sme mohli napríklad určiť bližší stupeň jej synantropie (vzťah človeka a živočícha, ktorý žije v jeho blízkosti, pozn.). Na základe údajov o pravidelnosti jej návštev sme si mohli všimnúť, ako často do tej doliny chodí a kde sa pohybuje. Na základe toho si zásahový tím vedel prispôsobiť výjazdy.

Okrem toho vznikli aj materiály pre osvetovú činnosť. Máme zábery medvedice na veľkokapacitnom kontajneri alebo ako sa správa pri strete s človekom na kratšiu vzdialenosť.

X Tu vznikol aj známy záber medvedice, ktorá prišla k žltému kontajneru, otvorila si ho, vybrala odpadky a zavrela ho?

Áno. Tu sme potrebovali zistiť, či ten kontajner nezatvárajú ľudia alebo je medvedica skrátka už natoľko synantropná, že si ho vie otvoriť aj sama. Hneď počas prvých dvoch nocí sa ukázalo, že medvedica si kontajner naozaj dokáže otvoriť a zatvoriť aj sama. Čo okrem iného ukázalo na potrebu zabezpečiť tie kontajnery lepšie.

 X Takže možno povedať, že fotopasce sú viac než užitočné pri riešení problémov s medveďmi.

Určite áno. Vďaka nim sa dajú sledovať aj prijaté opatrenia. Ak si chceme overiť, či opatrenie funguje alebo nie, fotopasca je prakticky jediná možná metóda, pretože na osobnú výpoveď niekoho z tej oblasti sa nedá spoľahnúť vždy. Zo skúseností vieme, že informácie od miestnych sa rôznia alebo si často dokonca až protirečia.

X Ako dlho trvá potom údaje vyhodnotiť a čo všetko si všímate?

Časovo je to pomerne dosť náročné, pretože vyhodnocujeme dlhší časový úsek. Ak máme nejaké údaje z priameho pozorovania, porovnávame ich s údajmi z fotopascí.

V tomto konkrétnom prípade medvedice z Jasenskej doliny bolo dôležité zistiť, či sem chodí len jeden medveď. Pri fyzickom pozorovaní, ktoré sa často odohráva práve v noci, je totiž dosť ťažké medvede od seba rozoznať. Ak by chodili dvaja a boli si napríklad váhovo podobní, fotopasca takéto situácie dokáže zjednodušiť.

Na konci monitoringu sa aj ukázalo, že okolo odchytového zariadenia chodili naozaj dva medvede. Odchytiť sa však napokon podarilo toho problémového.

Mohlo sa stať, že by sa tam chytil medveď, ktorý dolinu navštívil možno po druhýkrát, čo by bolo fatálne, keby sa to zistilo spätne. Ale vzhľadom na to, že tá fotopasca tam bola prítomná, vedeli sme rozoznať, že to je ten medveď, ktorého tu už niekoľko mesiacov pozorujeme.

Viac svetla do sporu medzi ochranármi a poľovníkmi

Na margo toho, že fotopasce sú naozaj užitočné, využíva ich envirorezort alebo štátna ochrana prírody dostatočne? Keď sme tu boli pred týždňom so Štefanom Renčom zo zásahového tímu, nemali v Jasenskej doline žiadnu fotopascu, pretože ich využívajú na miestach, kde majú opakované hlásenia.

Samozrejme, že prioritu majú miesta, kde sa hlásenia o výskyte medveďa opakujú. Ale určite by sa mali monitorovať aj tie oblasti, kde sa problém v minulosti riešil alebo kde by mohol opäť vzniknúť.

To znamená, že ak bola hláška o tom, že tu medveďa niekto videl a pokiaľ je podporená aj tým, že sú tu rozťahané odpadky z kontajneru, ako to bolo aj predtým, myslím si, že minimálne jedna fotopasca by tu zmysel mala.

Celkovo však netreba mať veľa fotopascí, pretože nikdy nejde o takú veľkú oblasť, v ktorej by muselo byť sústredené väčšie množstvo fotopascí.

V Jasenskej doline je to napríklad o tom, osadiť fotopascu, po dvoch-troch týždňoch prísť, zistiť ako sa veci majú a vyhodnotiť zozbierané údaje. Nemusí to ani robiť niekto zo zásahového tímu, ale môže to robiť niekto z externého prostredia, kto má s fotopascami skúsenosť a dokáže údaje vyhodnotiť. Plusom je, ak je to niekto ak my, pretože my máme k dispozícii aj samotné fotopasce, takže ministerstvo by nemalo náklady ani na výbavu ani na ľudí.

 X Zameriavate sa na nelegálne aktivity v lesoch. Samotný envirorezort niekoľkokrát siahol po záberoch od vás napríklad v prípade nelegálneho prikrmovania. Čo vám už fotopasce pomohli odhaliť?

Odkrývať nelegálne aktivity s fotopascami nie je vôbec jednoduché. Pretože ten, čo prikrmuje za hranou zákona či platných vyhlášok, nechce byť sledovaný a nechce, aby bolo sledované ani to, čo sa odohráva pod posedmi. Mať tam svoju fotopascu je prakticky nemožné alebo mimoriadne komplikované.

To znamená, že pokiaľ sa nám podarí získať informácie napríklad o nelegálnom prikrmovaní, nemáme ich zo svojich fotopascí, ale niekto nám ich poslal cez našu mobilnú aplikáciu Nekŕm! (funguje len na Androide, pozn.)

Pokiaľ sa to niekomu podarí zmonitorovať, je to veľmi užitočné. Takto vieme zistiť nielen to, čo tam nejaký človek nasypal, ale zároveň aj to, či to tie medvede láka. To je vlastne stále predmetom sporu medzi poľovníkmi a ochranármi, pretože poľovníci tvrdia, že medveď na to bude chodiť vždy, ale jeho správanie to meniť nebude. Ochranári zase tvrdia, že je to naopak. Viac svetla do toho môže vniesť práve fotopasca.

X Čo teda tie zábery z fotopascí odhaľujú zo správania medveďa?

Na základe údajov z našej aplikácie už vieme zdokladovať, že medvede k takýmto krmoviskám pravidelne chodia, hlavne ak je tam ovocie či zelenina.

Dá sa takto odsledovať celý proces, ako sa správanie medveďa mení, ale aj to, či k ľahko dostupnej potrave učí chodiť napríklad aj mláďatá.

Pozorovali sme napríklad aj to, že medveď chodí na krmoviská aj vtedy, keď je tam prázdno. To znamená, že je naučený to miesto priebežne kontrolovať, či sa tam náhodou niečo neváľa.

 X Neprichádzate o fotopasce v teréne?

Tak ako mnohým štátnym ochranárom, aj nám sa fotopasce v lesoch strácajú.

Niekoľkokrát sme mali na fotopasci nakrútených poľovníkov, či už v Nízkych Tatrách alebo Kremnických vrchoch, ako prešli okolo fotopasce a chceli ju dať dole, no nepodarilo sa im to. Alebo sa pred fotopascou medzi sebou rozprávali o tom, že ju ukradnú. Asi im v tej chvíli nedošlo, že je nastavená na video, nie na fotky.

Samozrejme, stalo sa nám, že nám fotopascu už zničil aj medveď.

X Máte aj nejaké kurióznejšie zábery?

Máme veľa záberov z Jasenskej doliny, drvivá väčšina však slúžila na vyhodnocovanie situácie. Mali sme napríklad zábery, ako medvedica chodila s košom plným odpadkov, v kľude si ľahla, rozbalila ho a začala hľadať jedlo.

Užitočné zábery sme získali aj z okolia odchytového zariadenia. Bolo zaujímavé sledovať, ako si medvedica zvyká na to odchytové zariadenie, ktoré bolo pre ňu nové. Trvalo niekoľko týždňov, kým sa vôbec začala zaoberať tým, čo v ňom je.

Už pred dvomi rokmi sa k nám dostala zaujímavá fotka troch medveďov pri obrovskej kope rožkov. To bola jedna z tých fotografií, ktorá po zverejnení hneď obletela internet.

 Dôkazy z fotopascí a vyšetrovanie úradmi

X Ako sa stavajú k takýmto údajom naše úrady? Považujú to za relevantný dôkaz? Darí sa im prípady nelegálneho prikrmovania riešiť alebo dokonca aj trestať?

Veľký problém, na ktorý narážame nielen my, ale zrejme aj štátni ochranári, je, že keď sa to prikrmovanie nahlási na okresný úrad, nejaký čas trvá, kým tam vôbec pošle štátny dozor.

Odpoveď úradu je potom v drvivej väčšine prípadov taká, že na mieste vykonali štátny dozor, ale nezistili žiadne porušenie zákona.

X Nemôže to podľa vás súvisieť s tým, že úradníci nahlásia dátum a čas kontroly vopred poľovnému revíru?

Oni nemajú povinnosť nahlásiť mu to dopredu, ale ich povinnosť je, aby pri tom dozore bol prítomný niekto z toho združenia. Takže v konečnom dôsledku sa dátum štátneho dozoru prezradí skôr. Tomu prisudzujem aj to, že keď sa tam ten štátny dozor vykoná, väčšinou tam už nič nenájdu.

Keď sme však niekde dosiahli, že sa v lese prestalo kŕmiť, dosiahli sme to práve opakovaným nahlasovaním. Je to beh na dlhé trate, ale vďaka tomu sa na mnohých lokalitách už nekŕmi. Možno boli znechutení aj samotní poľovníci z toho, že to úradu dookola niekto nahlasuje.

X Stretli ste sa s vyhrážkami za to, že na regionálnej úrovni odhaľujete nelegálne praktiky, ktoré by si na celoštátnej úrovni nikto nevšimol?

Tých negatív na našu adresu je každý deň mnoho. Najčastejšie sa objavujú na sociálnej sieti, ktorá znesie aj hrubšie výrazy. Z času na čas dôjde aj k priamym stretom s poľovníkmi, ktoré nie sú veľmi príjemné. Nie že by došlo k fyzickým konfrontáciám, ale ten slovník z ich strany nie je vyberavý. Často z ich strany cítime aroganciu. Povedia nám, že sa „nemáme motať tam, kde nám do toho nič nie je“, alebo že „guľka poletí iným smerom“.

Keď sa im snažíme vysvetliť, že sme tam preto, aby sme niečo prešetrili, alebo že máme podozrenie na nelegálnu aktivitu v revíri, v tej chvíli sa ohradia, že si dovoľujeme ich z niečoho osočovať. Ak v teréne vnímame nejaké riziko, nie je to obava zo zranenia či stretu s medveďom, ale je to práve stret s nejakým nepríjemným poľovníkom.

X Ak sa v lese stretnem s nejakou nelegálnou praktikou a podarí sa mi ju odfotografovať, čo by som s takýmto materiálom mala urobiť?

Ktokoľvek, kto trávi čas v prírode, sa týmto problémom môže zaoberať tak, že ho oznámi niekomu, kto má chuť a čas sa tým zaoberať. Pretože človek, ktorý chodí bežne na turistiku alebo venčí psa, nechce potom hodinu sedieť doma a spisovať nejaký podnet pre okresný úrad. Môže mať ale v telefóne zadarmo stiahnutú aplikáciu, cez ktorú to jednoducho vyfotí a odošle.

Je dôležité, aby začali tento problém okolo seba vidieť ľudia na dedine a aby si uvedomili, že sa čoskoro môže týkať aj ich. Ak to pochopia, zapoja sa do toho v rámci svojho voľného času, do budúcna môže byť problém napríklad s nezabezpečenými odpadmi v menšom meradle.

Fotopasce chránia tigre na Sumatre

X Kde ste s monitoringom divej zveri začali?

Na Sumatre v Indonézii, kde máme československoindonézsku pralesnú rezerváciu Green Life. Kupovali sme ju postupne z príspevkov od verejnosti až sa z nej podarilo vytvoriť 150-hektárovú súkromnú rezerváciu. Niečo podobné robí na Slovensku Lesoochranárske zoskupenie VLK.

Keďže bolo potrebné zaštítiť praktickú ochranu rezervácie a osobne sme to pokrývať nestíhali, začali sme používať fotopasce. Veľkým úskalím Sumatry a celej Indonézie je totiž pytliactvo, preto bolo potrebné začať rezerváciu a jej zvieratá chrániť pred pytliakmi. Fotopasce nám už vtedy a vlastne do dneška slúžia veľmi efektívne. Začali sme zisťovať, že je to veľmi užitočný nástroj ako sledovať aj tie ohrozené druhy zvierat, ktoré tam žijú.

Vytvorili sme na Sumatre prvý monitorovací program, ktorý sa volá Oko tigra. Monitorovali sme v rámci neho mnoho kriticky ohrozených, aj neohrozených druhov zvierat, primárne sme sa však zaoberali tigrom. Naučili sme sa s fotopascami pracovať minimálne na poloprofesionálnej úrovni a postupne sme znalosti začali presúvať aj do iných častí sveta – napríklad aj na Slovensko.

x Čo ste na základe fotopascí na Sumatre zistili?

Máme naozaj unikátne zábery tigrov priamo z našej rezervácie.

Začalo sa ukazovať, že výkup pralesa má zmysel. Zvieratá sa do rezervácie vracajú po tom, ako vyhodnotia, že sa tam nepytliači, nehučí motorová píla, nejazdia tam autá. Zvieratá začali rezerváciu vyhľadávať, čím sa potvrdilo, že ochrana toho územia má zmysel. A to vďaka tým fotopasciam.

Po svete začali vznikať ďalšie monitorovacie programy, ako je Oko medveďa na Slovensku, na Kostarike Oko jaguára, v jednej súkromnej rezervácii v Afrike sme mali na nejaký čas rozbehnutý aj program Oko nosorožca, rovnako tam bežal aj program Oko gorily.

Takže tých fotopascí máme dosť.

X Odkiaľ ich máte?

Pochádzajú od našich partnerských škôl z Česka a zo Slovenska, kde v rámci nášho vzdelávacieho programu chodíme robiť prednášky do škôl. Pokiaľ má škola záujem, môže kúpiť fotopascu alebo na ňu poslať peniaze a tým pádom sa stáva partnerskou školou projektu Oko Zeme. Znamená to, že táto škola od nás dostáva pravidelné zábery nielen z tej jednej fotopasce, ale z celého sveta, odliatky stôp zvierat z celého sveta a potom aj výročný film.

Čím viac fotopascí máme, tým viac monitorovacích programov vo svete môžeme otvoriť.

V tomto je naša obrovská výhoda oproti štátnym ochranárom, hlavne na Slovensku, pretože ak im niekto fotopascu zničí, majú s tým ako štátni zamestnanci veľa papierovania. My sa spovedáme jedine tým školám. Chcem tým povedať, že s fotopascami sme schopní operovať oveľa efektívnejšie ako štátni ochranári, ktorí musia vykazovať straty a majú to komplikovanejšie.

X Ako reálne chránite ohrozené tigre na Sumatre?

Na Sumatre vznikla vedľa nášho monitorovacieho programu aj protipytliacka hliadka, ktorú tvorí šesť Indonézanov. Vytvorili sme transparentný účet Green patrol a z príspevkov od ľudí im platíme mzdu. Presvedčili sme ich, aby nechodili pytliačiť do pralesa, ale aby pre nás tých pytliakov hľadali, ničili ich pasce v džungli a aby pre nás robili monitoring zveri.

Pre mňa je fascinujúce, že vďaka drobným príspevkom od niekoľkých stoviek či tisícok ľudí z celého sveta dokážeme zaplatiť tím ľudí na Sumatre, ktorí sú pre túto prácu zapálení a zároveň majú na ňu aj odvahu. Ak by sa tohto princípu chytili aj ďalšie organizácie, dokázali by sme pomôcť ohrozeným zvieratám po celom svete.

Odhaduje sa, že na Sumatre je už len 400 tigrov. Ich ochrana zo strany štátu vôbec nie je taká, aká by mala byť, takto sa im dá reálne pomáhať.

 Tradičná čínska medicína a ohrozený tiger

X Je situácia s tigrami na Sumatre v niečom podobná ako tá s medveďmi na Slovensku?

Vidím určitú paralelu hlavne v ich riešení. Problém na Sumatre je napríklad v tom, že dedinčania majú hospodárske zvieratá blízko národného parku alebo džungle a nemajú ich zabezpečené ohradníkmi. Podobne ako je ovca pre nášho vlka ľahkou korisťou, pre tigra je takouto ľahkou korisťou napríklad krava. Keď ju tiger uloví, Indonézania väčšinou chcú tú kravu dať preč. My však vieme, na základe záberov z fotopascí, že zvykom tigra je vracať sa ku koristi. Keď sa niečo takéto stane, presmerujeme hliadku z monitoringu do tejto lokality a tá pomáha vyriešiť situáciu k spokojnosti oboch strán. O niečo podobné sa na Slovensku snaží aj zásahový tím pre medveďa hnedého.

Hliadka to miesto ako keby uzavrie, aby tam nechodili ľudia a nerušili, nastavia dookola fotopasce a spustia monitoring. Pre tigra sa snažia vytvoriť také podmienky, aby mohol s korisťou nerušene odísť a zároveň v spolupráci s miestnymi pracuje na opatreniach, aby sa tam tiger už nevrátil. To znamená, že stavajú ohradníky.

Ďalšou úlohou hliadky je vysvetliť miestnym, prečo nemá zmysel sa tigrovi mstiť. Tiež tam situáciu chcú brať do vlastných rúk, ako to občas zaznieva aj v slovenských obciach, ktoré často navštevuje medveď. Na to, že tiger je chránené zviera, samozrejme, na Sumatre ohľad neberú. Hliadka sa ich preto snaží pozitívne motivovať, najčastejšie finančnou kompenzáciou.

X Prečo je tam tých tigrov tak málo?

Najväčší faktor je rozhodne pytliactvo, kde zohráva úlohu tradičná ázijská medicína. Tá sa snaží tigra speňažiť do posledného chlpu. U nás v tom má prsty ázijská či čínska mafia. Pytliak, má z toho drobné, ale ten, kto pošle po toho tigra do pralesa, má z toho balík peňazí. Oni sú schopní ich loviť za každú cenu do želiez, strieľať ich… tak ako v Afrike idú po krku nosorožcom, v Indonézii idú po krku tigrom. Z tohto dôvodu je ich tam tak málo.

Ja to prikladám aj tomu, že sa tento problém nepodchytil v skorých začiatkoch. V niektorých častiach Afriky, napríklad v Keni, sa v 70. až 90. rokoch zdvihla úroveň terénnej ochrany a do vedenia všetkých národných parkov nastúpil človek, ktorý si povedal, že pytliactvo vymetie z krajiny za každú cenu. To v tej Indonézii nie je, nikto tam nechce reálne riskovať krk za záchranu tých tigrov.

X O to ťažšie to má tá hliadka.

Áno, oni sú v podstate v tej oblasti jediní, ktoré majú záujem tie tigre chrániť. Štát by si mal povedať, že 400 kusov je naozaj málo a mal by začať podnikať kroky na ich reálnu ochranu, lebo za chvíľu nebudú mať čo chrániť, aktuality.sk

X X X

Ľuďom v okolí Záporožskej elektrárne rozdávajú jódové tabletky

Ukrajinské úrady začali ľuďom žijúcim v blízkosti Záporožskej atómovej elektrárne na juhu Ukrajiny distribuovať jódové tabletky.

Urobili tak pre obavy z možného úniku radiácie. Vo štvrtok boli bloky tejto najväčšej európskej atómovej elektrárne odpojené od elektrickej siete. Predstavitelia Ukrajiny uviedli, že to spôsobil požiar zapríčinený ruským ostreľovaním, ktorý poškodil elektrické vedenie. Ukrajinská štátna spoločnosť Enerhoatom v piatok oznámila, že jeden zo šiestich blokov je opätovne pripojený k prúdu.

Situácia v okolí Záporožskej elektrárne je však naďalej komplikovaná, keďže tam stále prebiehajú boje, píše The Guardian. V utorok o tom informoval denník The Guardian a agentúra AP.

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj vo štvrtok apeloval na Medzinárodnú agentúru pre jadrovú energiu (MAAE) a ďalšie svetové organizácie, aby konali rýchlejšie a prinútili ruské sily opustiť areál elektrárne, ktorú obsadili v marci. Odvtedy sa elektráreň viackrát stala terčom ostreľovania, z ktorého sa vzájomne obviňujú Kyjev a Moskva.

Generálny riaditeľ MAAE Rafael Grossi vo štvrtok povedal, že predstavitelia MAAE sú „veľmi, veľmi blízko“ k tomu, aby mohli elektráreň navštíviť. Ukrajinský minister energetiky Herman Haluščenko povedal, že by sa tak mohlo stať v priebehu niekoľkých dní, „určite však nie neskôr než začiatkom septembra“, aktuality.sk

X X X

Texaský súd zrušil zákaz nosenia zbraní, prístupné sú aj osobám vo veku 18 až 21 rokov

Anuloval tak verdikt Najvyššieho súdu USA o nosení zbraní, pričom ho označil za protiústavný. TASR správu prevzala od agentúr ANSA a Reuters.

Porušovať malo druhý dodatok ústavy

Podnet proti zákazu nosenia zbraní mladými ľuďmi s výnimkou tých v aktívnej vojenskej službe podala vlani skupina aktivistov za práva vlastníkov zbraní. Toto nariadenie podľa nich porušovalo druhý dodatok ústavy Spojených štátov, ktoré jednotlivým štátom zaručuje právo organizovať domobranu. Aktivisti tiež vyhlásili, že „právo ľudí mať a nosiť zbraň by sa nemalo porušovať“.

Americký Najvyšší súd v júni po prvýkrát v dejinách rozhodol, že druhý dodatok ústavy zaručuje právo jednotlivca nosiť zbraň na verejnosti na sebaobranu. Dodal však, že toto nariadenie je v súlade s ústavou len vtedy, ak platia podobné podmienky, ako v čase, keď bol dodatok ratifikovaný – čiže v 18. storočí.

Súčasť domobrany

Ako uviedol texaský sudca Mark Pittman v zdôvodnení svojho rozhodnutia, „nesporné dôkazy z histórie ukazujú, že ľudia vo veku 18 – 20 rokov boli v zakladateľskom období USA súčasťou domobrany“ a taktiež neexistuje historický precedens, ktorý by mladým ľuďom upieral právo nosiť zbraň.

V Texase sa vekové obmedzenie týkalo len nosenia zbraní, zakúpiť si ich mohol každý po dovŕšení 18. roku života. To bol aj prípad strelca, ktorý na základnej škole v Uvalde poloautomatickou puškou pripravil o život 19 detí a dve učiteľky.

K rozsudku texaského súdu sa zatiaľ nevyjadril ani tamojší guvernér Greg Abbott, ani štátny generálny prokurátor Ken Paxton. Aktivisti za právo nosenia zbraní však dodali, že podobné kroky na zrušenie uvedeného zákazu podnikajú aj v štátoch Pennsylvánia, Tennessee, Illinois, Minnesota, Georgia a Kalifornia, aktuality.sk

X X X

Čierna Hora hlási masívny kybernetický útok z Ruska

Kritická infraštruktúra v Čiernej Hore a sa stala terčom masívneho kybernetického útoku koordinovaného ruskými tajnými službami. Oznámila to v piatok čiernohorská Agentúra pre národnú bezpečnosť (ANB), podľa ktorej je tento útok súčasťou hybridnej vojny vedenej voči tejto malej balkánskej krajine.

„Za týmto kyberútokom je koordinovaný postup (niekoľkých) ruských služieb. Útok tohto druhu bol v Čiernej Hore vykonaný po prvý raz a bol dlhodobo pripravovaný,“ uvádza sa vo vyhlásení ANB, z ktorého citovala agentúra AP.

Zamedzili škodám

„Súčasťou tohto útoku môže byť narušenie verejných služieb, dopravy (vrátane hraničných priechodov a letísk) a telekomunikačného sektora,“ uvádza sa vo varovaní veľvyslanectvo USA v Podgorici pre amerických občanov nachádzajúcich sa v Čiernej Hore.

Vláda v Podgorici hlásila kybernetický útok na svoje servery aj v utorok, avšak uviedla, že sa podarilo zamedziť akýmkoľvek škodám.

Útok vykazujúci charakteristické znaky zapojenia ruských tajných služieb však stále pokračuje a ANB sa obáva, že ešte stále nekulminoval. V ďalšej fáze by podľa nej mohol postihnúť všetku kľúčovú infraštruktúru krajiny vrátane elektrickej siete či dodávok vody, uvádza agentúra HINA.

Zvolal Národnú bezpečnostnú radu

ANB však ubezpečila, že napriek kyberútoku nie je ohrozená bezpečnosť čiernohorských občanov, firiem a ich dát. Premiér Dritan Abazovič zvolal v súvislosti s útokom, ktorý označil za politicky motivovaný, Národnú bezpečnostnú radu.

Čiernohorská vláda informovala o detailoch útoku svojich spojencov. Podľa Podgorice sa súčasný útok veľmi podobá na kyberútoky na IT systémy čierhohorskej vlády z rokov 2015 a 2016, ktoré sa stali pred vstupom krajiny do Severoatlantickej aliancie.

Čierna Hora, kedysi považovaná za verného spojenca Moskvy, je členskou krajinou NATO od roku 2017, kam vstúpila napriek silnému odporu Kremľa. V súčasnosti figuruje aj na ruskom zozname „nepriateľských štátov“, aktuality.sk

X X X

Otec Dávida Hancka o hrdosti, emóciách, výchove, ale aj ťažkých momentoch a bolesti

Má za sebou poriadne turbulentné dni. Spoločne so synom prežíval jeho doposiaľ najväčší kariérny prestup a zároveň chystal ako tréner svoj tím na konfrontáciu, aká nebola v Prievidzi osem rokov.

„Emócie vo mne určite boli, ale snažil som sa to oddeľovať. Jedna vec je Dávid, druhá pôsobenie pri mužstve,“ vraví na úvod rozhovoru Ján Hancko, hlavný kouč prievidzského Baníka, ale zároveň otec nášho futbalového reprezentanta a najnovšej posily Feyenoordu Rotterdam.

Myslíš si, že budú chcieť niekoho s dvomi zlomenými nohami?

Dva či trikrát mu počas debaty zazvonil telefón. Bolo krátko po pohárovom zápase so Skalicou a všetci chceli vedieť, prečo nie je s nimi. „Viete, o futbale môžem hovoriť veľmi dlho,“ pokračuje, akoby ospravedlňujúc sa aj sám pred sebou za to, že svojich najbližších odbil.

Pochopili sme, že aj keby bola hlavná téma prehra 0:4, vedel by sa ponoriť do siahodlhej diskusie. „Záleží mi na tomto mužstve. Chcem, aby to celé dávalo zmysel, preto by som rád postúpil do štvrtej ligy,“ vysvetľuje nám 54-ročný kouč prievidzského piatoligistu. Na lavičke je už tretí rok, z toho druhú sezónu začal ako hlavný tréner.

CELOŽIVOTNÝ TRÉNER

Práve zo štadióna v Prievidzi, na ktorom sa v stredu predstavila Skalica, vyšiel do veľkého futbalu aj jeho syn. Cez Žilinu, Fiorentinu a Spartu sa začiatkom týždňa dostal do Feyenoordu, s ktorým podpísal štvorročnú zmluvu.

„Priznám sa, že som to prežíval dlhšie než len pár dní. Do Rotterdamu letel minulý piatok a vedel som, že ešte musí prejsť lekárskou prehliadkou. Vtedy to boli také prvé emócie. Keď boli za mnou, prišli druhé. V momente, keď som ho už uvidel v novom drese a podpis zmluvy bol na svete. Červeno-biele na čiernom… Hoci som vedel o všetkom, aj predtým, bolo to silné,“ rozpráva. S tým, že trpezlivo a pokojne volí jednotlivé slová, ktoré skladá do zmysluplných myšlienok.

Možno je ľahké si predstaviť, ako to vyzeralo v domácnosti rodiny v Kamenci pod Vtáčnikom, dedinky asi 10 kilometrov od Prievidze, v deň podpisu synovho 10-miliónového kontraktu. V momente, keď sa Dávid Hancko stal najdrahším hráčom v histórii Feyenoordu a ôsmym najdrahším v celej histórii slovenského futbalu.

„Ja to ani nevnímam z pohľadu rodiča, ale skôr trénera. Preto si dokážem uvedomiť, čo to vlastne znamená, aj všetky tie cifry a rebríčky. Veď aj Dávid ma volá celoživotný tréner. Venoval som sa mu nielen u nás na dedine, ale tiež v Prievidzi a ešte aj potom, keď šiel do Žiliny. Neustále sme preberali, analyzovali a hodnotili zápasy. A teraz? Naozaj som si pomyslel, že ak ho kúpi Feyenoord a je najdrahší hráč v histórii klubu, tak fúúú… To už niečo znamená!“

Feyenoord je pätnásťnásobný holandský šampión. V minulej sezóne skončil tretí za Ajaxom a PSV Eindhoven, Eredivisie je pevne ukotvená v Top 10 najlepších súťaží.

„Videl som zápasy so Slaviou v minulej sezóne, takže podľa mňa je to správny krok. Zároveň však platí, že v lete odišlo veľa hráčov, vrátane troch-štyroch najlepších. Klub spravil aj veľa nákupov, do značnej miery to teda bude iné mužstvo. Klubová filozofia sa však pravdepodobne nezmenila. Rebríčkovo je to liga, ktorá sa nachádza v tesnom závese za najlepšou päťkou. Ponuky prišli aj z lepších líg, pričom boli aj finančne výhodnejšie. Futbalovo však urobil dobré rozhodnutie. A čo by som chcel zdôrazniť, je to jeho rozhodnutie,“ ponúka ďalší zo svojich názorov a na túto tému ešte zdupľuje:

„My sme doma určitým spôsobom Dávida vychovali. A hoci sa o mnohých veciach rozprávame, keďže chce vedieť náš názor, ja som mu už pred rokmi povedal, že nikdy nebudem pochybovať o jeho rozhodnutiach. Vždy ho budem podporovať, pretože sa mi páči, ako je nastavený. Či som hrdý na jeho výchovu? Nechcem sa týmto spôsobom chváliť. Som rád, keď sa takto vyjadrujú ostatní. Známym vždy hovorím, že stále musím byť na špičkách, aby nezišiel z cesty a išiel správnym smerom. Aj keď si myslím, že už naozaj dozrel.“

 S rodinkou počas najkrajších sviatkov v roku. Po boku Jána Hancka manželka Monika, vedľa nej Dávidova staršia sestra Martina.Zdroj: archív DH

O tom, že išlo naozaj o jeho rozhodnutie, svedčí aj vyjadrenie Dávidovej manželky Kristýny. V rozhovore pre české médiá uviedla, že ona by šla radšej na Malorku, keďže o jeho polovičku mal záujem aj miestny prvoligový klub RCD, v ktorom už pôsobia dvaja Slováci Martin Valjent a Dominik Greif.

„Niekedy sa niektoré veci a komentáre vytiahnu a iné sa dajú do úzadia. Potom z toho vznikne iný kontext. Ona totiž okrem iného povedala tiež to, že s ním pôjde aj na kraj svet. U Dávida je na prvom mieste rodina, potom je futbal. Až niekedy v úzadí je, ako to my voláme, život futbalistu. Slnečné pláže na Malorke sú pekné, ale on by tam nešiel pre to,“ zdôrazňuje Ján Hancko.

ZVLÁŠTNA NOSTALGIA

Uplynulé tri sezóny strávil Dávid Hancko v drese pražskej Sparty. Keď odchádzal, na ruke mal kapitánsku pásku. Ako cudzinec v zahraničí. Aj tento fakt napĺňal jeho najbližších hrdosťou.

„Znovu to malo u mňa dve roviny. Vedieť o tom je jedna vec, ale úplne iné bolo vidieť ho s kapitánskou páskou. Vtedy som si opäť hovoril: Čo? To naozaj? Musím však objektívne dodať, že Dávid bol oficiálne zástupca kapitána. Pásku dostal pred sezónou Láďa Krejčí mladší. Zhodou okolností Dávidov svedok zo svadby. Láďo je však zranený, preto bol kapitán Dávid. Vnímam to ako ocenenie, a to nielen hráčskych kvalít, ale aj osobných postojov,“ usmieva sa.

O tom, ako sa 22-násobný reprezentant zapísal do sŕdc fanúšikov „rudých“, svedčia aj viaceré rozlúčkové videá. Priaznivci mu ďakovali za odvedené služby a už sa absolútne nedotkli jeho nedávnej veľkej chyby z odvety 2. predkola Konferenčnej ligy na pôde Vikingu, po ktorej Sparta vypadla z pohárovej Európy.

„Skutočne si za tri roky získal fanúšikov. Za to, ako hral, že sa v každom zápase snažil odovzdať maximum. Drvivá väčšina fanúšikov to uznáva a vie. Samozrejme, po tej chybe sa našli aj takí, ktorí to vzali z opačného konca. Ja to však vnímam tak, že je skupina facebookových či instagramových fanúšikov, a potom sú takí, ktorí chodia na štadión. Tých je viac než 10-tisíc, tí skandujú jeho meno a dávajú mu najavo svoju priazeň. Napriek tomu, čo sa stalo.

Hoci, myslím si, že počas celého dvojzápasu mohol každý na ihrisku v drese Sparty ovplyvniť vývoj a nasmerovať mužstvo do ďalšieho predkola. Ak by Sparta vyhrala doma 2:0, nerozhodovala by v odvete posledná minúta. V každom dueli je veľa momentov a keď nevyjdú, je potom jednoduché zvaliť všetko na jednu chybu. Ktorá jednoznačne bola a nemala sa stať, to je, samozrejme, jasné. Dávida to bude ešte dlho mrzieť a neviem, či to na svete bolelo niekoho viac ako jeho a mňa…“

Praha mala u Dávida špeciálne miesto, a tak to už zostane navždy. „Aj z tohto dôvodu, hoci je to možno zvláštne, vo mne bolo počas uplynulých dní aj trošičku smútku či nostalgie. Dávid strávil v Prahe viac než tri roky života, čo je pre futbalistu dosť. Bolo to preňho špeciálne nielen zo športovej stránky, keďže si tam našiel manželku a založil rodinu.“ konštatuje Dávidov otec.

OPAKUJÚCA SA OTÁZKA

 Desaťmiliónový prestup je momentálne vrchol pyramídy. Rodič a tréner v jednej osobe však vie, že nie vždy bolo všetko idylické. Práve vo chvíľach úspechov prichádza čas aj na emocionálnu retrospektívu.

„Dávid mal dve únavové zlomeniny. V Žiline. Keď sa dostával do A-mužstva, prišla prvá. Najskôr ho chceli operovať, napokon povedali, že sa to zrastie aj bez zákroku. Nedopadlo to dobre a po šiestich týždňoch mu to v podstate zlomili nanovo. Všetko sa naťahovalo. Pri takýchto zraneniach platí, že o koľko sa zväčšuje doba ničnerobenia, o toľko viac bude trvať návrat.

Dlahu na nohe mal dvanásť týždňov. V podstate sa znovu učil chodiť! Doteraz mám odložené video, keď urobil na začiatku rehabilitácie prvý, sotva 10-centimetrový krok. Nuž a keď to celé absolvoval a začal opäť hrávať, tú istú metatarzálnu kostičku si zlomil na druhom priehlavku. Podľa skúseností z minulosti sa už nešpekulovalo a hneď išiel na operáciu. Návrat bol teda rýchlejší.“

Dve vážne zranenia v priebehu krátkej doby určite nepridajú mladému, stále ešte len začínajúcemu profesionálnemu športovcovi, na pohode. Boli vtedy aj jeho najbližší skeptickí?

„To nie je vhodné slovo. Celé to však trvalo asi jeden a pol roka, takže jednoduché to rozhodne nebolo. Keď bol druhýkrát mimo hry, povedal pre mňa nezabudnuteľnú vetu. Prišiel som za ním do nemocnice a s uplakanými očami mi hovoril: ,Ocino, a ty si myslíš, že niekto bude chcieť hráča s dvomi zlomenými nohami?´

Niekedy, keď si na to spomeniem, rozplačem sa. Podľa toho, ako som nastavený. Pri každom jeho úspechu a posune v kariére ho vždy vidím na tom nemocničnom lôžku. Ako sa ma pýta práve túto otázku…“ premôžu hlavu rodiny emócie aj v tomto prípade.

Vzápätí, už znovu so silou v hlase, dodáva: „Samozrejme, už vtedy som mu hovoril, že keď to zvládol prvý raz, vrátiť sa na ihrisko, nie je dôvod, aby to nedokázal opäť. Nakoniec to tak aj bolo. Je dostatočne silný, ide si za svojím. Taký bol odmalička. Futbal miluje, a to ma nesmierne teší. Vždy som mu totiž chcel vštepiť lásku k športu…“

TALIANSKO? NESKLAMAL!

Zásadný vplyv malo na Dávida Hancka ročné pôsobenie v AC Fiorentina v sezóne 2018/19, aj keď tam toho veľa nenahral. „Nestotožňujem sa so slovným spojením nepresadil sa. Odohral päť zápasov a v nich nesklamal. Keď nastúpil, vedel si získať fanúšikov, ktorých potom mrzelo, že nedostal výraznejšiu šancu. Napríklad v dvoch-troch zápasoch po sebe.

Z druhej strany, na jeho poste bol skúsený taliansky reprezentant Biraghi. Myslieť si, že tréner nechá takéhoto hráča dlhodobejšie sedieť na úkor mladého chlapca zo Slovenska… Áno, dal ho tam, na päť zápasov, ale neviem, o koľko percent by musel byť Dávid lepší, aby hral viac,“ prízvukuje futbalistov otec a dopĺňa:

„V mladom veku mu Taliansko pomohlo. Mal výborného trénera a navyše, bol v krajine, kde kladú dôraz na defenzívne činnosti. Vôbec to nehodnotím ako stratený rok. Naučil sa aj perfektne po taliansky.“

ROZDIEL ŠTYROCH LÍG

Prievidžania pod vedením Jána Hancka v stredu statočne vzdorovali favoritovi, napokon však zaslúžene ťahali za kratší koniec. „Pred začiatkom zápasu sme si boli vedomí kvality Skalice. Je tam rozdiel štyroch líg. Sú to profesionáli, ktorí sa venujú každý deň iba futbalu. Naši chlapci chodia do roboty, až potom prichádzajú na tréningy. Napriek tomu, z minulosti sme vedeli, že aj outsider vie potrápiť favorita. Snažili sme sa o to.

V zápase však jednoznačne rozhodla kvalita súpera. No za stavu 0:1, ak by sa ujala hlavička Filipa Hlohovského a nešla by len do brvna, myslím si, že by sme aj divákov strhli k väčšiemu povzbudzovaniu. Toto ma asi najviac mrzí, že sme publikum svojím výkonom nevedeli nakopnúť k tomu, aby nám potom z tribún dodávalo výraznejšiu energiu a podporu,“ povedal Ján Hancko na margo stredajšieho súboja 2. kola Slovnaft Cupu./aktuality.sk

X X X

Priama reč Štefana Čižmaroviča: Vajda posunul Molčana o triedu vyššie

 Každý grandslamový turnaj prežívam hlavne z pohľadu našich tenistov. Vzhľadom na neúčasť deblistu Filipa Poláška budú od pondelka na US Open oči všetkých slovenských fanúšikov upreté hlavne na Alexa Molčana. Minulý rok potešil v New Yorku postupom z kvalifikácie až do 3. kola, no teraz už patrí ako člen top 40 medzi užšiu svetovú špičku.

Po príchode trénera Maroša Vajdu do jeho tímu zlepšil podanie a Marošov prínos vidím aj v tom, že Alexa svojím menom a skúsenosťami posunul o triedu vyššie pokiaľ ide o sebavedomie, že môže zdolať aj hráčov z top 10. Alex hrá v pohode a má aj formu, tak verím, že svoj vlaňajší výsledok minimálne zopakuje a potom zdolá ešte aj niekoho z favoritov.

Žiaľ, ďalšieho hráča či hráčku podobných kvalít už nemáme. Istotu účasti v hlavnej singlovej súťaži má len Anna Karolína Schmiedlová, ale jej posledné výsledky príliš nenaznačujú, že by mohla ísť ďaleko. Dôležité pre ňu bude úvodné kolo.

Podobne ako Australian Open a Wimbledon, aj US Open bude poznačený nútenou absenciou elitného hráča. Pre odmietanie očkovania proti covidu sa zrejme nepredstaví Novak Djokovič. Zo športovej stránky to znamená veľkú stratu a pre najlepšieho svetového hráča menšiu športovú tragédiu. Na druhej strane sú pravidlá, ktoré treba dodržiavať, takže s tým súhlasím. Podobne som súhlasil aj so zákazom štartu Rusov a Bielorusov vo Wimbledone. Samozrejme, že dotknutí športovci tým trpeli a bolo nešťastné, že politika sa dotkla aj tenisu, ale vojna zasiahla celý svet. Preto som radikálny postoj organizátorov chápal.

V New Yorku už budú mať Rusi zelenú, a tak svetová jednotka Daniil Mededvev bude môcť obhajovať titul. Spoločne s Rafaelom Nadalom ich považujem za hlavných favoritov mužskej dvojhry. Španiel tento rok ešte neprehral grandslamový zápas a predpokladám, že vďaka skúsenostiam môže siahnuť už na 23. titul z podujatí veľkej štvorky. Nebezpeční budú však aj Nick Kyrgios, Stefanos Tsitsipas, domáci Taylor Fritz a mladíci Carlos Alcaraz, Jannik Sinner či Felix Auger-Aliassime.

V ženskej dvojhre to bude ešte viac otvorené. Okruh adeptiek na titul je veľký, aj keď neočakávam podobné prekvapenie ako vlani, keď triumfovala kvalifikantka Emma Raducanuová bez straty setu. Trochu sa zasekla svetová jednotka Iga Swiateková, ktorá mala prvú polovicu sezóny famóznu. Svoje určite zohrala únava a súperky navyše už našli recept na jej hru. Na tráve sa čakalo, že Poľka nezažiari, ale po návrate na tvrdý povrch sa od nej čakalo viac. Už však vie, ako vyhrať grandslamovú trofej a šancu mať určite bude.

Tohtoročné dianie v New Yorku bude aj v znamení rozlúčky Sereny Williamsovej. Myslím si, že si k tomu zámerne vybrala domáci grandslam. Je už matka, má svoj vek a už dlhšie naznačovala, že jej tenisový koniec sa blíži. Bude to určite dôstojná rozlúčka, no nepredpokladám, že sa dostane ďaleko. Tento povrch si vyžaduje skvelú kondíciu, v čom Serena za mladšími hráčkami zaostáva. Už nie je atlétka ako pred pár rokmi, jej tenis nie je taký razantný a chýba jej aj zápasová prax.

Autor bol tréner víťazného fedcupového tímu Slovenska v roku 2002, má tenisovú akadémiu a pracuje aj ako televízny expert.

 X X X

 Na bratislavskom letisku pribudli strety lietadiel s vtákmi, môžu spôsobiť poškodenie motora

Na bratislavskom Letisku M. R. Štefánika vzrástol v letných mesiacoch počet stretov lietadiel s vtákmi. V súvislosti so zvýšeným výskytom kŕdľov vtákov ako belorítky, brehule, lastovičky, včelárik, sokol, myšiak a čajka platí na letisku od júla do konca augusta výstraha. Pre TASR to potvrdila PR špecialistka letiska Veronika Hauswaldová.

„Nárast stretov lietadiel súvisí so zvýšenou letovou prevádzkou, dozrievaním plodín na okolitých poliach, ktoré tvoria významnú časť potravy týchto živočíchov, prítomnosť chráneného územia Malého Dunaja, ktorý obľubujú vodomilné vtáky a v neposlednom rade aj rozlietavanie mláďat, ktoré ešte nemajú tak úplne vyvinutý pud sebazáchovy“ priblížila Hauswaldová.

Zrážka môže spôsobiť poškodenie lietadla

Pripomenula, že do kategórie stretov lietadiel nespadajú iba vtáky, ale celkovo skupina voľne žijúcich živočíchov. Podľa jej slov majú skúsenosti s ježkami, netopiermi, zajacmi a občas sa vyskytne aj korytnačka.

Zvýšenú frekvenciu stretu s vtákom na bratislavskom letisku zaznamenala aj letecká spoločnosť AirExplore. Vysvetlila, že stret môže spôsobiť poškodenie trupu a motorov lietadla. „Takáto udalosť ohrozuje bezpečnosť letu hlavne v prípade, ak by sa do oboch motorov dostalo väčšie množstvo väčších vtákov počas jedného letu,“ doplnila pre TASR.

Priblížila, že vo väčšine prípadov stret s vtákom spôsobuje len finančné škody leteckým spoločnostiam, ktoré sa môže pohybovať v závislosti od rozsahu poškodenia trupu a motorov v niekoľkých tisícov eur až do niekoľkých miliónov v extrémnych prípadoch. „V prípade nutnosti uzemnenia lietadla vznikajú veľké meškania plánovaných letov, čo spôsobuje značný diskomfort cestujúcim a finančné škody leteckým spoločnostiam,“ doplnila.

Letisku pomáhajú plašičky

Trend stretov lietadiel so živočíchmi na bratislavskom letisku je podľa Hauswaldovej podobný ako v predchádzajúcich rokoch, ale istý nárast v tomto roku registrujú.

„Konkrétne za júl 2022 bolo potvrdených stretov lietadiel so živočíchmi v pomere 1,85 stretov na 1000 letov, zatiaľ čo v júli 2021 bolo toto číslo zhruba na úrovni jeden stret na 1000 letov,“ priblížila.

Za potvrdený stret považujú taký, keď sú k dispozícii jednoznačné dôkazy o strete lietadla so živočíchom, napríklad pozostatky na lietadle.

Hauswaldová pripomenula, že na letisku je stála tzv. Biologická ochrana letiska. Tá využíva v súčasnosti preventívne i represívne metódy plašenia zvierat, aktuality.sk

 X X X

Vyhlásenie a výzva Prezídia ZCHFP SR k cenám energií 

Žiadajú vládu Hegera o zastropovanie cien energií, inak hrozí kolaps

Zástupcovia chemického a farmaceutického priemyslu SR dôrazne žiadajú Vládu SR, aby urýchlene konala a zastropovala ceny energií. Zároveň žiadajú aby  uvoľnila podporu z Enviromentálneho fondu spoločnostiam v evidovaným v EU ETS. (EU ETS – Európsky systém obchodovania s emisiami je kľúčovým aspektom politiky EÚ v boji proti klimatickým zmenám.) V opačnom prípade dôjde k výpadkom produkcie a kolapsu viacerých firiem, vrátane tých čo patria do kritickej infraštruktúry. Ohrozené sú tisícky pracovných miest a príjmy do štátneho rozpočtu, miest a obcí a rodinných rozpočtov. Informuje o tom Ing. Roman Karlubík, MBA, prezident Zväzu chemického a farmaceutického priemyslu (ZCHFP) SR.

,,Súčasné drasticky vysoké ceny energií spôsobujú, že energeticky náročné firmy postupne znižujú svoju výrobu. Takmer všetky chemické výroby sú energeticky náročné a tak sa situácia dotýka nielen veľkých, ale aj stredných a malých chemických podnikov. Duslo Šaľa, ktoré je   najväčším odberateľom zemného plynu na Slovensku a spotrebúva približne jedenásť percent celej spotreby v krajine, už bolo nútené odstaviť celú výrobu anorganika. Podobné drastické opatrenia prijímajú urýchlene aj ďalšie veľké firmy ako napríklad Fortischem, a.s. ktorá je okrem iného podnikom kritickej infraštruktúry a jediným slovenským výrobcom chlóru využívaným na čistenie vody a ako dezinfekčný prostriedok proti COV 19.

V súčasnej situácii už nehovoríme len o prerušovaní či ukončení výroby veľkého počtu firiem a strate tisícok pracovných miest ale aj o narušení či paralyzovaní celého dodávateľsko-odberateľského reťazca! A to vrátane firiem, kritickej infraštruktúry, čo môže narušiť výrobu základných – nevyhnutných surovín, poľnohospodárstvo, potravinovú bezpečnosť a pod. Hrozí strata príjmu pre ľudí aj pre štát, nedostatok paliva či energií všeobecne, možno i nedostatok základných potravín. Táto výbušná zmes  môže odštartovať sociálne nepokoje a občiansku neposlušnosť.

Pri snahe o kompenzácie, niektoré krajiny EÚ znižujú DPH na energie, čím podporujú konkurencieschopnosť svojich podnikov v rámci EÚ. Ale takýto rozdielny prístup jednotlivých krajín EÚ len ďalej znižuje konkurencieschopnosť slovenských  výrobcov a podporuje viackoľajnosť Európy. Bohužiaľ na Slovensku nie sú doteraz spustené žiadne kompenzačné programy, či možnosť zastropovania cien energií, ako je v okolitých krajinách. Firmy, ktoré sú na trhu desaťročia a ktoré premyslene a systematicky investovali do ľudí, strojov a budovania vzťahov teraz kvôli externým vplyvom začínajú padať jedna za druhou. Ďalší možný negatívny vplyv bude odliv kvalifikovanej pracovnej sily do zahraničia. Vyzývame preto vládu o maximálnu mieru zodpovednosti a prijatie takých opatrení, ktoré by umožnili väčšine firiem prežiť dopady externých vplyvov, za ktoré nemôžu. Problémy treba riešiť tam kde vznikli, teda na národnej a európskej úrovni! Nie je čas na politické šarvátky. Hrozí kolaps ekonomiky  a preto treba konať – rýchlo a zodpovedne,“ vyzýva prezídium ZCHFP SR.

Dôležitý zamestnávateľ, široké spektrum výroby                                       

V chemickom a farmaceutickom priemysle na Slovensku pracovalo v 1.štvrťroku 2022 celkovo 41 373 zamestnancov (s priemernou mzdou) 1570 EUR, čo predstavuje 10,3 % všetkých zamestnancov celého slovenského priemyslu. ŠÚ v prvom štvrťroku 2022 eviduje v chemickom a farmaceutickom priemysle celkovo 284 podnikov s počtom zamestnancov 20 a viac. Priemerná veľkosť podnikov podľa počtu zamestnancov je cca 150. Výrobný program tvorí široké spektrum produktov, od organických a anorganických chemikálií, cez priemyselné hnojivá (amoniak), pneumatiky, výrobky z gumy, farby, laky, liečivá, až po sofistikované špeciálne výrobky a chemické vlákna. Chemický priemysel je mimoriadne dôležitým dodávateľom pre všetky ostatné priemyselné odvetvia, najmä pre automobilový priemysel.

Dopady vojny Ruska voči Ukrajine a súvisiacich sankcií sa najviac podpísali pod obmedzenie dodávok niektorých esenciálnych komodít, ktoré sa nachádzajú na sankčných zoznamoch. Drasticky nedostatok surovín a energií a ich neúnosné ceny rozkolísali trhy a ich dôsledky tak skoro neodznejú. Vyhliadky do budúcna, v oblasti zdražovania energií naďalej pretrvávajú, pritom chémia je týmto vývojom jedným z najviac ohrozených odvetví. Ing. Štefan Kuča

X X X

Slovenský výkon roka. Gajanová na Diamantovej lige konečne predala formu

Slovenská osemstovkárska jednotka Gabriela Gajanová utvorila na mítingu Diamantovej ligy vo švajčiarskom Lausanne slovenský výkon roka 2:00,82 min. Za svojím osobným rekordom 2:00,58 z júna 2019 na Odložilovom memoriáli v Prahe zaostala len o 24 stotín. Jej lausannský čas je druhý najlepší v jej kariére.

Dvadsaťjedenročná niekdajšia medailistka z európskych mládežníckych šampionátov skončila v silnej konkurencii deviata, čím potvrdila svoje „papierové“ postavenie v 11-člennej štartovej listine, v ktorej len dve osemstovkárky (jednou bola práve Gajanová) nemali osobák pod dve minúty.

„Konečne som sa po troch rokoch dostala pod 2:01 min, čo si nesmierne vážim. Škoda, že som nezískala k výkonu aj nejaké body do rebríčka navyše za umiestenie, ale mentálne mi toto určite pomôže, lebo vidím, že som na dobrej ceste,“ vravela spokojná Gajanová.

„Veľmi sa z výkonu teším. V posledných tréningoch sa mi darilo, vedela som, že mám formu, len som to potrebovala predať.

Bežalo sa rýchlo, ja som sa snažila udržať s ostatnými, bojovala som a myslím si, že som dodržala to, čo sme si s trénerom povedali.

Škoda, že mi k osobáku chýbalo tak máličko, asi mi ušiel v poslednej stovke, kde mi už dosť tuhli nohy,“ povedala Gajanová pre Top Athletics./agentury/

X X X

 Koľko zarobili slovenské kluby v predkolách? A čo chce Weiss od Slovana za milióny?

Sitom predkôl európskych pohárov druhý rok po sebe prešiel iba Slovan Bratislava. Postupom do skupiny Európskej konferenčnej ligy (EKL) si zabezpečil milióny.

SLOVAN BRATISLAVA

Slovenský majster zarobil 4,07 milióna eur. Bezmála tri štvrtiny zo sumy tvorí prémia za účasť v skupine EKL.

Slovan v 1. predkole Ligy majstrov postúpil cez gruzínske Dinamo Batumi, v 2. predkole nestačil na Ferencváros Budapešť, rovnako v 3. predkole Európskej ligy na Olympiakos Pireus. Skupinu EKL si zabezpečil vo štvrtok, keď zvládol rozstrel proti Zrinjski Mostar.

Slovan má spomedzi slovenských klubov jednoznačne najväčší rozpočet. Odhaduje sa v rozmedzí 10-15 miliónov. Najväčšie hviezdy berú desiatky tisíc mesačne, najlepšie platený má byť Juraj Kucka na úrovni až 70-tisíc.

„Na Slovensku máme vytvorené nadštandardné podmienky, neporovnateľné s ostatnými. Teraz sa dokončuje regenerácia s posilňovňou. Obrazne povedané, ani Real Madrid takú možno nemá. Treba si to vážiť a preto musí byť nejaká odozva z našej strany,“ uvedomuje si tréner „belasých“ Vladimír Weiss st.

K úplnej spokojnosti mu chýba ešte niečo: „Keď prehovorím Ivanovcov (Kmotríka st. a ml.) na lepšie tréningové podmienky, vymyslieť alebo vylepšiť niekde dve ihriská naviac, budeme mať prakticky všetko.“

Slovan narazí v skupine EKL na FC Bazilej, Žalgiris Vilnius a Pjunik Jerevan. Papierové predpoklady ho stavajú do role druhého favorita na postup po švajčiarskom vicemajstrovi. Weiss st. nezabúda ani na športovú stránku: „Verím, že nájdeme financie na posily. Máme vytypovaných niektorých hráčov.“

Slovan zabojuje v skupine o ďalšie milióny. Za každé víťazstvo dostane 500-tisíc, za remízu 166-tisíc. Víťaz skupiny zarobí 650-tisíc, druhý v tabuľke 325-tisíc. K tomu je prémia 300-tisíc za postup do vyraďovacej časti.

 OSTATNÉ KLUBY

Dunajská Streda v úvodných dvoch predkolách EKL zvládla poloprofesionálov zo Severného Írska (Cliftonville) i Faerských ostrovov (Vikingur Gota). Proti FCSB (bývalá Steaua Bukurešť) už ťahala za kratší koniec. DAC zarobil 850-tisíc.

O 100-tisíc menej pribudlo do pokladnice Trnavy, ktorá síce stroskotala v rovnakej fáze súťaže, no ako víťaz Slovenského pohára začala až v 2. predkole. Tam pokorila taktiež poloprofesionálov z Walesu (Newtown), no poľský Raków Čenstochová bol nad jej sily.

Prekvapivý účastník európskych pohárov a úradujúci vicemajster Ružomberok v 1. predkole EKL zvládol Kauno Žalgiris z Litvy, no potom proti FC Riga z Lotyšska narazil. Zverenci Petra Struhára zarobili v Európe 550-tisíc.

KOĽKO ZAROBILI SLOVENSKÉ KLUBY V PREDKOLÁCH?

Slovan Bratislava – 4,07 milióna
Dunajská Streda – 850-tisíc
Spartak Trnava – 750-tisíc
MFK Ružomberok – 550-tisíc

VLANI ZAROBILI VIAC AKO MILIÓN DVA KLUBY

Sedemcifernú sumu dosiahli v minulej sezóne dve slovenské mužstva. Slovan si vďaka účasti v skupine EKL polepšil o 5,52 milióna. Žilina ešte pod vedením trénera Pavla Staňa zinkasovala za postup do play off rovnakej súťaže 1,15 milióna. Trnava uzavrela svoju púť v 3. predkole a zarobila 850-tisíc. Dunajská Streda začala i skončila v 2. predkole, do pokladnice jej to prinieslo 450-tisíc, aktuality.sk