Aké rezorty získali? Ministrami by sa mali stať Kaliňák, Huliak či Taraba. Lídri troch budúcich vládnych strán Smer, Hlas a SNS Robert Fico, Peter Pellegrini a Andrej Danko dnes podpísali memorandum o porozumení a voľne to nazývali koaličnou zmluvou. Podľa nej už je jasné, kto dostane koľko rezortov. Hlas získa o jeden rezort viac ako Smer, kým Smeru ostane post premiéra.

Najmenšia SNS získa o jedno ministerstvo viac, vrátane nového, ktoré by malo vzniknúť v januári 2024 a zrejme pôjde už o dlho avizované ministerstvo cestovného ruchu. Finálne rozdelenie ešte nie je známe, no v kuloároch sa hovorí o prvých menách ministrov.

 Okrem lídrov strán stáli na boku aj niektorí poslanci za strany. Viacerí z nich by mali obsadiť rezorty. Smer má podľa rozdelenia funkciu premiéra a šesť ministerstiev, Hlas získal sedem ministerstiev a predsedu parlamentu a SNS tri rezorty.

Fico štvrtýkrát premiérom

Lídrovi Smeru Robertovi Ficovi sa to nakoniec podarilo a už štvrtýkrát sa stane premiérom. Okrem toho víťazná strana získa zrejme aj rezort obrany, spravodlivosti, financií, pôdohospodárstva a rezort zahraničných vecí a do úvahy prichádza aj rezort dopravy, o ktorý však mala pred voľbami záujem SNS. Ministerský post sa ujde Robertovi Kaliňákovi, zrejme sa postaví do čela ministerstva obrany a skloňuje sa aj menej pravdepodobná možnosť, že by viedol rezort dopravy.

Pellegrini: Všetky podmienky Hlasu boli splnené, vybrali sme si správnu koalíciu

Kaliňák by mohol byť ako minister obrany neprijateľný pre prezidentku Zuzanu Čaputovú, ktorá sa minulý týždeň vyjadrila, že prekážkou pri menovaní ministrov môže byť obvinenie v prípade človeka nominovaného na post ministra vnútra. Problémom by to mohlo byť aj pri ostatných ministerských Aj keď Kaliňákovi obvienie zrušili, podľa informácií Pravdy by mohla byť jeho nominácia na post šéfa obrany u prezidentky nepriechodná a aj preto zvažujú, že by mohol viesť rezort dopravy.Ešte počas volebnej noci však denníku Pravda povedal, že nemá záujem o to, byť ministrom, chce si uplatniť len mandát poslanca.

 Robert Fico (Smer), Peter Pellegrini (Hlas) a Andrej Danko (SNS) podpísali memorandum o porozumení. Smer bude mať premiéra a šesť ministerstiev, Hlas sedem a SNS tri.

V minulosti viedol ministerstvo dopravy za Smer Ľubomír Vážny, ktorý sa do parlamentu prekrúžkoval aj dnes. Je jedným z mien, nad ktorými sa v súvislosti s dopravou uvažuje spolu s Igorom Chomom.

Rezort financií by mal poviesť Ladislav Kamenický a ministerstvu pôdohospodárstva by mal šéfovať Richard Takáč, ktorý sa spolu s Kamenickým, Ľubošom Blahom a Jurajom Blanárom objavil aj na podpise memoranda.

Danko poďakoval svojím budúcim koaličným partnerom

Blanár sa zrejme postaví do čela rezortu diplomacie, ktorý mal pôvodne viesť Peter Kmec, no podľa informácií Pravdy túto ponuku nakoniec odmietol. Nie je však vylúčené, že by to mohol byť spoločný nezávislý nominant, Denník N spomínal meno Jána Kubiša, ktorý aktuálne zbiera podpisy na prezidentskú kandidatúru.

Diplomat a exminister zahraničných vecí však ponuku nedostal. „Úspešne pokračujem v zbere podpisov, aby som sa mohol zúčastniť na voľbách na post prezidenta SR ako občiansky kandidát. Ponuku na post ministra som nedostal a neočakávam ju,“ uviedol Kubiš.

Kmec odišiel aj z postu zahraničného tajomníka Hlasu ešte pred voľbami po tlaku Smeru. Členka mládežníckej organizácie Mladí sociálni demokrati Zuzana Plevíková zverejnila na sociálnej sieti zostrihané video, v ktorom podsúvala myšlienku, že sa Kmec otvorene hlásil ku koalícii PS, Hlas a SaS. Napriek tomu, že lídri v memorande garantujú „zahranično-politickú orientáciu SR na základe členstva Slovenska v Európskej únii a NATO a ďalších významných medzinárodných organizáciách pri plnom rešpektovaní suverenity a národno-štátnych záujmov SR a posilňovaní zdravého vlastenectva“, Hlasu sa rezort nepodarilo získať a časom môže byť pri niektorých rozhodnutiach jeho partnerov pod tlakom.

Posledným v gescii Smeru bude zrejme rezort spravodlivosti, nad ktorým aktuálne visí najviac otáznikov. Podľa informácií Pravdy prichádza do úvahy poslanec Smeru Boris Susko. Ten sa viackrát v minulosti kriticky vyjadril na adresu prezidentky Zuzany Čaputovej a bol proti zmene sporného paragrafu 363. Počas jednofarebnej vlády Smeru viedol rezort spravodlivosti Tomáš Borec a o štyri roky neskôr to bola členka Mosta-Híd Lucia Žitňanská.

Rozdelenie v prípade Smeru je však stále otázne. Smer by mal v neposlednom rade obsadiť aj post šéfa Slovenskej informačnej služby (SIS). Do čela SIS sa mal postaviť Tibor Gašpar, či má o tento post záujem, na to v pondelok novinárom neodpovedal. S jeho nomináciou mal však mať problém Pellegrini, ktorý Gašpara po rekonštrukcii vlády v roku 2018 odvolal z funkcie policajného prezidenta.

Kľúčové rezorty v rukách Dolinkovej či Druckera

Čo sa týka strany Hlas – tá získala o jeden rezort viac, než pôvodne mala, podobne ako SNS. Ide zrejme o dohodu, v rámci ktorej bude Fico premiérom a post predsedu Národnej rady pripadne Pellegrinimu. Hlas by mal získať nasledujúce rezorty – zdravotníctvo, školstvo, hospodárstvo, vnútro, ministerstvo práce a rezort investícií (MIRRI). Siedmym by malo byť podľa informácií Pravdy ministerstvo, ktoré vznikne zo súčasnej funkcie podpredsedu vlády pre eurofondy a Plán obnovy.

Pellegrini: Nie sme rýchlokvasená strana ani pozbieranci

Na podpise memoranda bolo prítomných celkovo päť zvolených poslancov za Hlas a minimálne v ich prípade ide o takmer isté nominácie. Ide o Erika Tomáša, ktorý by sa mal stať ministrom práce. Už v pondelok uviedol, že chce v práci v sociálnej oblasti pokračovať. Práve rezort práce patril k prvým, o ktorých Hlas hovoril ešte pred voľbami.

Zdravotníctvo sa dostane do rúk Zuzany Dolinkovej, ktorá má za sebou len veľmi krátku politickú kariéru a s politikou nemá veľa skúseností. O post poslankyne sa prvýkrát uchádzala v roku 2020 ako kandidátka Dobrej voľby, ktorú viedol Tomáš Drucker a spolu s ním neskôr odišla do Hlasu, kde sa stala hlavnou odborníčkou strany na zdravotníctvo a hneď aj podpredsedníčkou strany. Ešte pred voľbami sa zasadzovala o dostavanie bratislavskej nemocnice Rázsochy.

Rezort školstva by sa mal dostať do rúk Tomáša Druckera, ktorý v minulosti pre Pravdu povedal, že nemá ambíciu viesť rezort, ale chce pokračovať v reformách. Drucker a Dolinková patrili podľa informácií Pravdy k liberálnejšiemu krídlu v Hlase a odporcom koalície so Smerom, a to aj napriek jednomyseľnému rozhodnutiu predsedníctva.

 Richard Raši by mal viesť MIRRI, pričom štátnym tajomníkom sa zrejme stane bývalý šéf Združenia miest a obcí Slovenska (ZMOS) Michal Kaliňák. Raši už v minulosti zastával post podpredsedu vlády pre investície a informatizáciu. Sporné je zatiaľ meno nového ministra vnútra, pôvodne sa hovorilo o Denise Sakovej, tá by však mala podľa kuloárnych informácií viesť rezort hospodárstva a ministrom vnútra by sa mal stať Matúš Šutaj Eštok v tandeme s Luciou Kurilovskou ako štátnou tajomníčkou.

Šutaj Eštok bol vedúcim Úradu vlády v čase, keď bol Pellegrini premiérom, a je jedným z jeho najbližších ľudí. Počas predvolebnej kampane ostro vystupoval najmä proti vyšetrovateľom NAKA a ako prvý verejne hovoril o potrebe vymény špeciálneho prokurátora Daniel Lipšica. Vyhlásil, že ak sa Hlas dostane k moci, pokúsi sa ho dostať z funkcie. „Vy, páni, ste urobili zo Slovenska štát, v ktorom sa nedá žiť, tak sa láskavo pobaľte a spakujte si svoje veci, kadeľahšie zmiznite zo Slovenska,“ hovoril začiatkom septembra 2022 vo videu na sociálnej sieti a „matovičovcov, lipšicovcov, hamranovcov či čurillovcov“ označil za mafiu.

Nový minister vnútra bude vyberať aj policajného prezidenta, v Smere, Hlase aj SNS hovorili o tom, že Štefan Hamran musí byť odvolaný. Hamran nakoniec sám vyhlásil, že k 31. októbru odchádza z funkcie. „Tam, kde Fico začína, ja končím,“ hovoril v minulosti Hamran.

K energetike sa pre denník Pravda pred nedávnom vyjadroval aj Kamil Šaško, preto je otázne, či nepripadne tento rezort napríklad aj jemu. Hneď prvou hlavnou úlohou bude na ministerstve hospodárstva pripraviť kompenzácie drahých energií pre domácnosti.

Ak vláda nepríde s opatreniami, domácnostiam hrozia od nového roka dvojnásobné faktúry za plyn. Saková viedla v minulosti bezpečnostný rezort a vyjadrovala sa prevažne k otázkam polície a bezpečnosti. Jeden z mála jej vystúpení k cenám energií bol koncom októbra 2021, kedy skritizovala vtedajšieho ministra hospodárstva Richarda Sulíka za výrok, že sa treba spoliehať na trhové sily. Z opozičných lavíc vtedy navrhli poslanci Hlasu znížiť DPH na elektrinu, plyn, teplo a teplú vodu na päť percent.

Posledným rezortom, ktorý pripadne Hlasu je jeden z dvoch nových. V memorande si strany zadefinovali rozdelenie celkovo 16 ministerstiev, aktuálne máme na Slovensku 14 rezortov potom, čo počas minulej vlády vznikol rezort investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie. Okrem rezortu cestovného ruchu by to mal byť nový rezort pre eurofondy a plán obnovy. Do jeho čela by sa mal postaviť Kmec, ktorý, ako sme spomínali, odmietol ponuku riadiť rezort zahraničných vecí.

Plán vyšiel, SNS bude mať nový rezort

Podľa koaličnej zmluvy bude mať najmenšia strana o jedno ministerstvo viac. Pripadnúť by jej mal rezort životného prostredia, rezort dopravy alebo kultúry a nové ministerstvo cestovného ruchu a športu. O ministerstvo životného prostredia už predtým prejavil záujem starosta Očovej a šéf Národnej koalície Rudolf Huliak, ktorý sa do parlamentu prekrúžkoval z posledného 150. miesta.

 Preslávil sa najmä výrokom, že medvede sú biologickou zbraňou určenou na vyhubenie vidieka a takisto mieni prehodnotiť ochranu napríklad sysľov, nehovoriac o prehodnotení Ódorovou vládou navrhnutých území chránených národných parkov. . Na tomto poste by sa mohol vidieť aj niektorí z dvojice Kuffovcov. O rezort dopravy mal už pred voľbami záujem sám predseda SNS Danko a tak nie je vylúčené, že by sa mohol stať ministrom, prípadne by viedol cestovný ruch. V kuloároch sa však aktuálne skloňuje možnosť, že by doprava pripadla Smeru a SNS by získala rezort kultúry.

Ten by mal poviesť Tomáš Taraba, ktorého meno sa spomínalo aj pri rezorte hospodárstva, no tento získal Hlas. S istotou sa dá povedať to, že od januára 2024 bude mať Slovensko o jeden rezort viac. Pôjde o ministerstvo cestovného ruchu, ktoré by vzniklo oddelením od rezortu dopravy. Otázne je aj to, či k ministerstvu pripoja aj šport a odčlenia ho od rezortu školstva.

Predbežné rozdelenie ministerstiev

premiér: Robert Fico, predseda parlamentu: Peter Pellegrini

Smer (premiér + 6 rezortov)

Ministerstvo obrany: Robert Kaliňák, Rezort financií Ladislav Kamenický, Ministerstvo spravodlivosti: Boris Susko, Ministerstvo zahraničných vecí: Juraj Blanár, Ministerstvo pôdohospodárstva: Richard Takáč, Ministerstvo dopravy: Ľubomír Vážny/Igor Choma/Robert Kaliňák

Hlas (predseda parlamentu + 7 rezortov)

Ministerstvo školstva: Tomáš Drucker, Ministerstvo zdravotníctva: Zuzana Dolinková, Ministerstvo vnútra: Matúš Šutaj Eštok, Ministerstvo hospodárstva: Denisa Saková, Ministerstvo práce: Erik Tomáš, Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie: Richard Raši, Ministerstvo pre eurofondy a plán obnovy: Peter Kmec

SNS

Životné prostredie: Rudolf Huliak (alebo niektorí z dvojice Kuffovcov), Ministerstvo kultúry: Tomáš Taraba, Ministerstvo cestovného ruchu (a športu): (?)

X X X

TOP 10 najbohatších Slovákov. Spolu majú majetok za viac ako 9 miliárd eur

Celému zoznamu kraľuje najväčší slovenský developer.

Magazín Forbes zverejnil aktuálny rebríček najbohatších Slovákov. Lídrovi v rebríčku Ivanovi Chrenkovi síce medziročne poklesol majetok o 183 miliónov eur, stále však jeho majetok dosahuje výšku 1,7 miliardy eur.

Keď sa zameriame výhradne na prvých desať priečok v rebríčku, spoločne majú majetok v hodnote 9,21 miliardy eur.

TOP10 najbohatší Milan Fiľo – 570 miliónov eur

S podnikaním začal ešte v 90. rokoch minulého storočia. Svoje milióny zarobil najmä v papierenstve. Milan Fiľo, ktorý je v podstate zadobre s každou vládou, sprivatizoval Severoslovenské celulózky a papierne (SCP). Neskôr časť podniku predal nadnárodnému koncernu Mondi. Pôsobí aj v oblasti mäsiarstva cez firmu Tauris. Hlavným biznisom podnikateľa je stále ružomberská celulózka s dcérskymi podnikmi.

Martin Kúšik – 600 miliónov eur

Z investičnej skupiny Penta odišiel v roku 2012. Kúšik pritom stál v roku 2004 pri začiatkoch lekárnickej siete Dr. Max a v Pente riadil vstup skupiny na nemecký trh. Biznis rozvíja pod hlavičkou rodinnej firmy Odyssey 44 z Prahy a jeho meno sa spája aj so vzdelávaním – podporuje napríklad Anglo-americkú vysokú školu v Prahe.Ivan Jakabovič – 760 miliónov eur

Podnikateľské začiatky bývalého spolužiaka Patrika Tkáča siahajú ešte do čias kupónovej privatizácie. Po dlhých rokoch sa podiel Jakaboviča tento rok v J&T Finance Group znížil o 9,9 percenta.Rudolf Hrubý – 770 miliónov eur

Hrubý spoluvlastní známu technologickú spoločnosť ESET. Bezpečnostné riešenia ponúka vo viac ako 200 krajinách a spolu má viac ako 1 800 zamestnancov po celom svete. Skoro 900 z nich pôsobí na Slovensku. V roku 2020 sa stal aj spoluvlastníkom Slovana Bratislava.

Peter Paško – 780 miliónov eur

Spoluzakladal ESET spolu s Trnkom a Rudolfom Hrubým ešte v časoch Československa – v roku 1992. Je zakladateľom galérie slovenského moderného umenia Nedbalka, podniká však aj v realitách, napríklad na Liptove, pri Banskej Bystrici či v hlavnom meste

Miroslav Trnka – 800 miliónov eur

Ďalší zakladateľ a spolumajiteľ jednej z najúspešnejších slovenských softvérových spoločností, ESET. V roku 2014 založil nadáciu Zastavme korupciu. Spolu s Petrom Paškom vytvorili prvú verziu antivírusu NOD ešte v roku 1987. Skratka znamená „Nemocnica na okraji disku“. Pred rokmi podporil aj vznik Denníka N.

Tomáš Chrenek – 850 miliónov eur

Jeho biznis ovplyvňuje vojna na Ukrajine, drahé energie či nárast nákladov, napriek tomu má tento hutnícky kráľ za sebou úspešné obdobie. Do jeho portfólia patrí Moravia Steel, ktorá zastrešuje aj Třinecké železárny a vlastnia ich aj ďalší Slováci. Súčasťou jeho biznisu je aj zdravotnícka sieť Agel, ktorá rastie na Slovensku, ale aj v Česku

Jozef a Patrik Tkáčovci – 920 miliónov eur

Manažéri patria medzi hlavné postavy finančnej skupiny J&T. Tá má nielen vlastné banky, ale aj pomerne silné postavenie v oblasti hotelierstva či cestovného ruchu. Minulý rok sa veľmi darilo investičnej spoločnosti J&T Finance Group (JTFG).

Valeria Haščáková a rodina – 1,46 miliardy eur

Finančná skupina Penta Investments investuje do oblastí zdravotníctva, realít, stávkovania, financií a strojárstva. Minulý rok výsledky ovplyvnila výkonnosť siete lekární Dr. Max, predaj poľského reťazca Empik a veľmi vysoký zisk v hlinikárni Slovalco v Žiari nad Hronom, ktorú Penta spoluvlastní.

Ivan Chrenko – 1,7 miliardy eur

Najbohatším Slovákom je jeden z vlastníkov medzinárodnej developerskej skupiny HB Reavis Ivan Chrenko. Úspešný boháč Chrenko začínal v biznise ako šaliansky podnikateľ s audiotechnikou. Minulý rok firma oznámila, že sa rozdelí na developerskú a správcovskú entitu. Developersky sa chce sústrediť už len na väčšie trhy – na Veľkú Britániu, Nemecko a Poľsko. So Slovenskom už nepočíta.

Ako zostavovali rebríček?

Zoznam najbohatších Slovákov vypracovali na základe rovnakých princípov, ako ho vypracúva globálny magazín Forbes. Hodnota čistého majetku vychádza z ceny, za ktorú by majitelia vedeli spoločnosti predať. Ak je firma na burze, hodnota zohľadňuje trhovú kapitalizáciu. Ak nie, vyjadruje sa väčšinou vo forme násobku neočisteného zisku (EBITDA). Hodnota je samozrejme očistená o dlh firiem a rozpočíta sa podľa podielu spoluvlastníkov.

X X X

Repatriovaní Slováci opísali, čo sa dialo v Izraeli: Obrátilo sa to na horor. Báli sme sa, že sa nám nepodarí odletieť

Vďačnosť, stres, úľava aj slzy. Namiesto pravidelnej linky z Piešťan s dovolenkármi letel v stredu do Izraela vládny špeciál. Na Slovensko priviezol z Tel Avivu prvých repatriovaných Slovákov, ktorí si na Blízkom východe zažili chvíle hrôzy. V krajine vypukol vojnový konflikt, keď teroristi z hnutia Hamas spustili raketový útok na židovský štát Izrael.

 „Ďakujeme za všetko, čo pre nás urobil tento štát,“ neskrývala vďačnosť jedna z repatriovaných Sloveniek, ktorá navštívila Izrael po štvrtýkrát. „Narodil sa mi vnúčik, ktorého som si tam vymodlila, tak som sa išla tento rok poďakovať,“ opísala cieľ cesty. „Som rada, že som už doma, na slovenskej zemi,“ pokračovala. Kým sa dostali do lietadla trvalo to podľa nej dlhšie ako bežne, pretože podľa jej slov absolvovali viac kontrol. V Izraeli bola podobne ako iní o tri dni dlhšie, vrátiť sa mala už v nedeľu.

 Premiér Ódor: Nikoho tam nenecháme

Vládny špeciál odletel do Tel Avivu v stredu ráno a späť do Bratislavy priletel popoludní. Airbus A319 s kapacitou 91 osôb, priviezol na Letisko M. R. Štefánika 89 repatriantov, ktorých sprevádzali na palube aj dvaja zdravotníci. Vládna letka zamieri na Blízky východ v najbližších dňoch ešte minimálne dvakrát. Premiér úradníckej vlády Ľudovít Ódor povedal v stredu po rokovaní vlády, že vládne lietadlo sa do Izraela otočí toľkokrát, koľkokrát to bude potrebné. „Nikoho tam nenecháme,“ uistil.

Ďalší vládny špeciál odletí do Izraela vo štvrtok 12. októbra v skorých ranných hodinách. Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí o tom informovalo na sociálnej sieti. V súčasnosti má podľa neho záujem o repatriačný let ešte 170 ľudí.

„Našou prioritou je, aby žiaden občan či občianka v Izraeli neuviazli, pripravujeme preto na tento týždeň toľko repatriačných letov, koľko bude potrebných,“ ozrejmil rezort. Prioritu na prepravu majú zraniteľné osoby, starší ľudia, chorí, hendikepovaní, tehotné ženy a maloleté osoby.

Premiér Ódor k izraelsko-palestínskej vojne a repatriácii Slovákov

Dosluhujúci premiér upozornil, že vládny špeciál je posledná možnosť, ktorá má byť využitá v núdzových situáciách, ak nie je možné iné riešenie. Vyzval preto občanov zvažujúcich ešte stále cestu do Izraela, aby tak nerobili. Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí vydalo totiž zvýšené bezpečnostné varovanie a odporúčanie necestovať do Izraela, ktorý sužuje vojna. „Nechceli by sme repatriovať občanov len preto, že cestovali do Izraela, lebo cestovné kancelárie nezrušili zájazd,“ upozornil.

Lietali nad nimi stíhačky, videli rakety

„Sme zdraví a sme tu s najbližšími – máme tie najkrajšie pocity. Kto to nezažije, čo sa tam deje, ten to nepochopí,“ opísala svoj návrat Slovenka, ktorú čakala rodina v príletovej hale s kyticou. Do Izraela letela s cestovnou kanceláriou. Len pred niekoľkými hodinami bola svedkyňou toho, ako nad ňou lietali stíhačky. „Videli sme rakety, najmä ráno, v noci a večer. Počuli sme výbuchy. Videli sme, ako sa miestni – Palestínčania boja, pretože sme boli na území Palestíny, keď sa to stalo, a odvtedy sme zostali tam až do dnešného dňa,“ priblížila.

Varovania, aby čo najskôr opustili územie, dostala aj od miestnych. „Boli sme informovaní cestovnou kanceláriou, že sa snažia zohnať letenky. Zároveň sme vedeli, že to nie je možné, pretože prevažná väčšina letov bola zrušená. Začali sme odchod trochu na vlastnú päsť organizovať. Nemôže povedať, že by sa cestovná agentúra nesnažila,“ povedala pre Pravdu.

Vládny letecký špeciál na repatriáciu Slovákov z Izraela pristál v Bratislave, 11. októbra 2023.

„Stále sme počuli lietadlá, prelietavali nám nad hlavami, najmä v noci,“ opísala posledné dni v krajine, kde zúri vojna, ďalšia Slovenka, ktorá sa šťastlivo vrátila domov. „Mali sme sa vrátiť v nedeľu večer, ale boli zrušené lety,“ pokračovala s tým, že hoci očakávala sprísnené kontroly, napokon neboli. Za repatriačný let platiť nemuseli.

V noci nespali, báli sa teroristov

Obavy a stres mala v posledné dni aj Tamara, ktorá išla do Izraela reprezentovať Slovenskú republiku ako umelkyňa. V Jeruzaleme mala otvárať rok pripravovanú výstavu s bohatým sprievodným programom v rámci prestížneho festivalu Manufim. Do mesta prišli s rodinou večer a ráno sa zobudili na rakety. „Nakoniec sa to obrátilo na veľký horor,“ opísala. „Do poslednej chvíle sme sa báli, že sa nám nepodarí odletieť,“ pokračovala s tým, že v utorok večer zachytili informácie o českých diplomatov, ktorých odchod sa oneskoril pre raketové hrozby.

O manžela, ktorý je Izraelčan a zostal v Tel Avive, sa veľmi bojí. „Mám šťastie, že vždy, keď idem raz za rok do Izraela, tak je vojna, ale toto takúto hrôzu som nezažila nikdy,“ pokračovala. Keď po prvýkrát začula sirény, vedela, kam sa má ísť ukryť. Prvýkrát si však nič nestihla so sebou vziať. „Mali sme šok ráno o ôsmej. Spanikárili sme, lebo vyhlásili, že situácia môže byť horšia. Vedeli sme, že sa do Izraelu dostalo okolo 1500 teroristov, takže sme v noci nespali a báli sme sa, že by mohli prísť dovnútra,“ opisovala chvíle hrôzy Tamara.

 So sebou si potom vzala len najdôležitejšie veci ako vodu, občiansky preukaz, pas, nabíjačku, telefón. Uvažovala aj nad scenárom, čo by sa dialo, ak by sa rozdelili. Po vyhlásení repatriačného letu na Slovensko striehli s rodinou na informácie. Z Izraela chcela dostať preč najmä svojho syna, ktorý tam bol po prvýkrát. „Sme veľmi vďační, že Slovensko takto rýchlo reagovalo, keďže viem, že českí občania ešte stále čakajú,“ dodala umelkyňa Tamara.

Ďakujú všetkým, ktorí pomohli s odchodom

Ako pre Pravdu opísala jedna z repatriantiek chvíle pred odletom z Tel Avivu boli napäté. Nevedeli, ako to všetko dopadne. „Chceli by sme sa poďakovať všetkým, ktorí sa o tento deň zaslúžili. Bol to veľký nápor na psychiku. Aj keď my sme neboli priamo v blízkosti bojov, ale keď viete, že sa tam dejú také hrozné veci, aké sme spätne videli, tak si myslím, že to na psychiku neurobí dobre. Sme však veľmi šťastní,“ opísala prvé pocity po pristátí. Pôvodne mali byť v Izraeli, kam išli na púť, osem dní. „Prvé dni boli úplne nádherné. Je to veľmi pekná krajina s bohatou históriou, akurát ten koniec nám nevyšiel,“ skonštatovala.

Pre zhoršenú bezpečnostnú situáciu muselo stredajší let Tel Aviv – Piešťany – Tel Aviv zrušiť aj Letisko Piešťany. „Čakáme na informácie o ďalších krokoch a možnostiach, ako šťastne dopraviť cestujúcich späť na Slovensko,“ informovalo na sociálnej sieti. /agentury/

X X X

Izrael dostal varovanie od Egypta o možnom násilí niekoľko dní pred masívnym útokom hnutia Hamas, vyhlásil v stredu predseda výboru pre zahraničné záležitosti v americkej Snemovni reprezentantov Michael McCaul. TASR prevzala správu z tlačovej agentúry AFP.

„Vieme, že Egypt varoval Izraelčanov tri dni vopred, že sa takáto udalosť môže stať,“ povedal republikán McCaul po rokovaní zákonodarcov za zatvorenými dverami.

„Nechcem zachádzať príliš do utajovaných informácií, ale varovanie bolo odovzdané. Otázkou podľa mňa zostáva, akej úrovni (v štruktúrach ho dali),“ dodal.

X X X

Švajčiarska vláda zastáva názor, že hnutie Hamas by malo byť oficiálne označené za teroristickú organizáciu, a skúma právne možnosti, aby tak mohla sama urobiť. Vláda, ktorá nesie vo Švajčiarsku názov Spolková rada, to dnes podľa agentúry AFP uviedla vo svojom vyhlásení.

„Spolková rada preskúmala nedávne šokujúce útoky, ktoré vykonal Hamas proti civilistom v Izraeli z Pásma Gazy. Čo najdôraznejšie odsudzuje tieto teroristické činy a vyzýva na okamžité prepustenie rukojemníkov zadržiavaných Hamasom,“ stojí tiež v tlačovej správe.

Na rozdiel od Európskej únie, USA alebo Británie neutrálne Švajčiarsko doteraz Hamas za teroristickú organizáciu neoznačilo. Bern ani nemá svoj národný zoznam teroristov. Iba aplikuje sankcie vyhlásené Bezpečnostnou radou OSN, ktorá ale tiež nevyhlásila Hamas za teroristickú organizáciu.

X X X

Na severe Izraela znejú výstražné sirény, úrady vyzvali obyvateľov na odchod do krytov. Izraelská armáda uviedla, že dostala správy o narušení izraelského vzdušného priestoru z Libanonu. Podľa izraelskej verejnoprávnej stanice Kan išlo zrejme o dron. Stanica zároveň uviedla, že na sever krajiny dopadli strely. Štáb agentúry Reuters pozoroval zásah domu.

X X X

Cyprus prijal 160 cudzích štátnych príslušníkov dovezených z Izraela portugalským vojenským transportným lietadlom. Povolenie uskutočniť záchranné lety cez svoje územie už udelil aj Rakúsku. TASR informuje podľa agentúry AFP.

Portugalsko podniklo tri lety z Tel Avivu na letisko v Larnake a využilo pri tom vojenské transportné lietadlo C-130. Jeden let pristál na Cypre v utorok neskoro večer, ďalšie dva sa uskutočnili v stredu, uviedol hovorca cyperského ministerstva zahraničných vecí Theodoros Gotsis.

Hovorca dodal, že lietadlo previezlo prevažne portugalských občanov z letiska Bena Guriona v Tel Avive. Okrem nich bolo na palube osem Cyperčanov a niekoľko občanov tretích krajín.

Podľa hovorcu aj Rakúsko požiadalo Cyprus, aby jeho letisko mohlo použiť pre tranzitný let vojenského lietadla v stredu neskoro večer.

X X X

Niekoľko európskych krajín už oznámilo zámer pomôcť svojim občanom odísť z Izraela a palestínskych území organizovaním evakuačných letov, informuje TASR na základe stredajšej správy agentúry DPA.

Holandsko z Izraela vyzdvihne 200 svojich občanov na palube vojenského lietadla. Nákladné lietadlo, na ktoré môže nastúpiť dovedna 270 ľudí, by malo pristáť v Tel Avive.

Dánske ministerstvo zahraničných vecí uviedlo, že pracuje na zorganizovaní špeciálnych letov pre dánskych občanov a osoby s trvalým pobytom v Dánsku, ktorí by takto mohli na vlastné náklady odísť z Izraela. Ponuka, ktorá začne platiť v nasledujúcich dňoch, je dobrovoľná, oznámilo ministerstvo.

Nórsko v spolupráci s leteckou spoločnosťou Norwegian plánuje ponúknuť špeciálny let z Tel Avivu do nórskej metropoly Oslo v stredajších večerných hodinách, píše DPA.

Švédsko medzitým uviedlo, že komunikuje s partnerskými krajinami o možnostiach leteckej evakuácie svojich občanov z Izraela. Švédsky rezort diplomacie odhaduje, že v Izraeli sa nachádza zhruba 3000 ľudí s väzbami na Švédsko a ďalších 800 je na palestínskych územiach.

Ďalšie krajiny, medzi nimi Spojené štáty a Británia, uviedli, že ich občania by sa pri odchode z Izraela mali spoliehať na komerčné možnosti – napriek tomu, že aerolínie rušia lety a dostupné miesta sa rýchlo plnia, poznamenáva DPA.

Nemecké ministerstvo zahraničných vecí v utorok večer oznámilo, že tamojšia letecká spoločnosť Lufthansa tento týždeň vo štvrtok a v piatok ponúkne niekoľko špeciálnych letov pre Nemcov, ktorí chcú opustiť Izrael./agentury/

X X X

Najbohatší Slováci: Rebríčku opäť kraľuje známy developer, zahanbiť sa nenechala ani rodina Haščákovcov

Najbohatším Slovákom zostáva majiteľ developerskej skupiny HB Reavis Ivan Chrenko, s odhadovanou hodnotou majetku 1,7 miliardy eur. Vyplýva to z rebríčku Najbohatších Slovákov 2023 magazínu Forbes Slovensko. O výsledkoch v stredu informovala šéfredaktorka Lucia Okšová.

 Spolumajiteľ finančnej skupiny Penta Jaroslav Haščák.

„Dôvodom nižšieho ohodnotenia majetku Chrenka oproti minulému roku je precenenie majetku jeho firmy v dôsledku zložitej situácie na európskom realitnom trhu. Firma sa tak vlani po dvoch rokoch opäť dostala do straty,“ vysvetlila editorka magazínu Tatiana Vavrová. Chrenkovi majetok medziročne klesol z vlaňajších 1,83 miliardy eur.

Druhú pozíciu v tohtoročnom zozname najmajetnejších Slovákov si udržala rodina Haščáková, ktorá kontroluje významný podiel vo finančnej skupine Penta Investments. Magazín ich majetok odhadol na 1,46 miliardy eur. Na tretiu priečku sa dostalo rodinné a podnikateľské duo Tkáčovcov z finančnej skupiny J&T Finance Group, s odhadovaným majetkom 920 miliónov eur.

 Prvú desiatku dopĺňajú zakladatelia Esetu – Miroslav Trnka, Peter Paško a Rudolf Hrubý, spolumajiteľ skupiny Moravia Steel a vlastník zdravotníckeho Agelu Tomáš Chrenek a Ivan Jakabovič, ďalší spolumajiteľ J&T Finance Group.

„Všetci, s výnimkou zakladateľov Esetu, pôsobia zo zahraničia. Buď v podobe hlavnej firmy či zvereneckého fondu, ktoré tam majú registrované, alebo bydliska, čo je prípad Ivana Chrenka. Väčšina z nich sa rozhodla pre blízku Prahu,“ dodala Vavrová.

Členovia rebríčka dosahujú súhrnne majetok v odhadovanej hodnote takmer 15 miliárd eur. Celkovo sa medzi 38 najbohatšími Slovákmi nachádzajú tri ženy a do rebríčka pribudli dve nové mená.

 Nováčikom v tohtoročnom zozname je Jozef Jankulák, do vlaňajška majiteľ prešovského výrobcu vysoko presných prevodoviek Spinea. Ukončenie jej predaja (v máji 2022) americkému Timkenu a zverejnenie predajnej ceny ho so 140 miliónmi eur dostalo na spojenú 25. – 27. priečku. Ďalším novým menom v rebríčku je Natália Haughey, ktorá v ňom ako zástupkyňa rodiny nahradila otca Martina Blaškoviča. Ten jej tento rok odovzdal väčšinu vo firme BC Fin, ktorá ovláda napríklad brnenskú skupinu Zetor./agentury/

X X X

Zelené ciele transformácie si vyžiadajú energie predstavujúce 800  blokov jadrových elektrární a 1000 miliárd  EUR na transformácie

 Prestížne medzinárodné chemické podujatie ,,Chemical Convention 2023“ sa uskutočnilo v Bratislave od 4. do 6.októbra 2023, za účasti cca 200 predstaviteľov a lídrov globálneho chemického priemyslu a odborníkov z Európy ako aj celého sveta. Vystúpili na ňom vedúci predstavitelia európskeho chemického priemyslu k aktuálnym otázkam a nutnosti zmien v súlade s cieľmi EU. Informoval o tom Roman Karlubik, prezident Zväzu chemického a farmaceutického priemyslu (ZCHFP) SR.

Prvý deň bol symbolicky nazvaný Uhlík, elektróny a eurá. Druhý deň mal na programe geopolitický a ekonomický výhľad na rok 2024, najnovšie informácie o pripravovaných zmenách v nariadení REACH a udržateľnej stratégii chemických látok, napĺňanie cieľov EÚ v oblasti energetiky, príprava na CBAM a jeho dôsledky ako aj  mapovaniu prípravy a implementácie národných transformačných plánov chemického priemyslu. Akciu ukončilo podnetné stretnutie s Pieterom Abbeelom, profesorom umelej inteligencie a robotiky na Berkley University.

Uhlík, elektróny a eurá – Kto vyhrá tieto preteky?

 Podujatie otvoril Marco Mensink, generálny riaditeľ Európskej rady chemického priemyslu (CEFIC) s témou Uhlík, elektróny a eurá – Kto vyhrá preteky? Poukázal na to, že európsky chemický priemysel sa v reakcii na ciele EÚ usiluje o zníženie emisií uhlíka a dosiahnutie nulovej bilancie emisií. Táto ambiciózna cesta si vyžaduje obrovské investície do energetiky, ktoré zodpovedajú viac ako 800 blokom nových jadrových elektrární a viac ako 1000 miliardám  EUR na prevádzkové transformácie.  Ambíciou EU je dosiahnutie uhlíkovej neutrality do roku 2050. Je to reálne? Uprostred tvrdej konkurencie v oblasti zelenej energie, vodíka, zachytávania uhlíka a financovania existujú aj príležitosti na nárast potreby produktov súvisiacich s udržateľnosťou a spoločné úsilie naprieč odvetviami.

 Budúcnosť chemického priemyslu

Poprední svetoví odborníci  diskutovali o trendoch v Európe a vo svete, rozobrali meniace sa prostredie geopolitiky, vyvíjajúcu sa ekonomiku, ceny energií a prevádzkové náklady, spolu so súhrou globálnych rozdielov v nákladoch a miestnych vládnej podpore a transformačných trendoch, ktoré budú formovať konkurenčnú výhodu chemického priemyslu.

 Najnovším informáciám o nariadení REACH sa venovala panelová diskusia s poslancom EP Martinom Hojsíkom a Stevenom Van de Broeckom z Cefic. Revízia európskeho systému chemického manažmentu REACH je v príprave. Znamená to zmenu samotných základov popredného svetového systému riadenia chemických látok v Európe.

Téma Energetické ciele EÚ – cesta do roku 2040 a neskôr sa venovala tomu, ako môže Európa pokračovať na ceste nízkouhlíkovej ekonomiky a zároveň zachovať konkurenčnú výhodu pre jej priemysel. Energetické potreby Európy po roku 2030 sú obrovské . Bilancovali sa všetky úskalia a prekážky; energetická kríza, ktorá vedie k poklesu výroby, neistý hospodársky výhľad, vplyvy amerického zákona o znížení inflácie.

Príprava na uhlíkové clo na hraniciach EU CBAM a jeho dôsledky. Od 1. októbra 2023 vstúpi mechanizmus kompenzácie uhlíka na hraniciach (CBAM) do transformačnej fázy. CBAM poveruje dovozcov, aby nakupovali  emisné povolenky  zo zdrojov Európskej komisie.

 Cesta do budúcnosti s umelou  inteligenciou

 Na záver odzneli informácie o budúcnosti umelej inteligencie. Prednášajúci Pieter Abbeel je profesorom AI a robotiky a riaditeľom laboratória Robot Learning Lab na UC Berkeley. Jeho práca sa zameriava na to, aby sa roboty dokázali učiť  od ľudí systémom pokus- omyl. Pracuje na urýchlení ich získavania zručností pomocou meta-learningu.  Cez sofistikovanú akrobaciu vrtuľníkov , základov montáže, viazania uzlov a organizačných návykov  sa Pieterove roboty naučili technike robotickej manipulácie založenej na pohybe a videní.

 Úspešný galavečer

Okrem odborného programu mohli predstavitelia a lídri chemického priemyslu spoznať Bratislavu a sprostredkovane aj krásy Slovenska. Na spoločenskom Gala večere, ktorý sa konal v Zimnej jazdiarni Bratislavského hradu sa účastníkom prihovoril minister hospodárstva Peter Dovhun, za prítomnosti ministra životného prostredia Milana Chrenka a  cez video hovor ich privítal predseda Vlády SR  Ľudovít Odor a viceprezident Európskej komisie Maroš Šefčovič. Hlavný príhovor mal súčasný prezident CEFIC Martin Brudermüller, ktorý vyzdvihol nutnosť transpozície európskeho chemického priemyslu, ktorá si bude vyžadovať hlavne prístup k zeleným energiám, veľké investície, legislatívne zmeny a nové zručnosti. Európsky chemický priemysel, s cieľom zostať konkurencieschopný, potrebuje podporu vlád, stabilitu, predvídateľnosť, transparentnosť a udržateľnosť. Inak globálne firmy budú postupne opúšťať európsky priestor a budovať nové kapacity mimo EU, čím sa môže EU stať výrazne závislá  od dovozu chemických látok a v kritických situáciách bude mať problémy zásobovať svoje hodnotové reťazce naprieč celým priemyslom.

Prezident ZCHFP SR  Roman Karlubík vo svojom príhovore poďakoval predstaviteľom Vlády SR  a CEFICu  za podporu pri tvorbe Národnej transformácie chemického priemyslu SR, rovnako aj účastníkom a organizátorom podujatia.

Účastníci po dlhých dvoch dňoch náročných odborných rokovaní, prednášok a zaujímavých diskusií boli príjemne prekvapení nádhernou hrou na harfu Michala Matejčíka a uchvátení spevom opernej divy Adriány Kučerovej ako aj vystúpením folklórneho súboru Technik, ktorí spestrili sprievodný program podujatia.

,,Príprava tohto významného svetového podujatia začala pred rokom a ZCHFP SR úzko  spolupracoval aj so slovenskými  agentúrami  a aj ich profesionálna práca priniesla želaný úspech. Okrem toho, že sme predstavili chemický a farmaceutický  priemysel na Slovensku, predstavili sme Slovensko aj ako krajinu zanietených ľudí, profesionálov v každej sfére, ktorí urobili dobré meno našej krajine,“ na záver skonštatovala  generálna sekretárka ZCHFP SR Silvia Surová./ku/

X X X

Zamínovaná je takmer tretina Ukrajiny. Slovensko je pripravené podať pomocnú ruku, hovorí Miroslav Wlachovský

Slovensko je podľa ministra zahraničných vecí pripravené podieľať sa na humanitárnom odmínovaní na Ukrajine aj vzhľadom na naše predchádzajúce pôsobenie v tejto oblasti.

Takmer tretina územia Ukrajiny je zamínovaná, Slovensko je pripravené podať jej pomocnú ruku a podieľať sa na humanitárnom odmínovaní. Uviedol to slovenský minister zahraničných vecí Miroslav Wlachovský, ktorý sa v stredu v Záhrebe zúčastnil na Medzinárodnej donorskej konferencii o humanitárnom odmínovaní na Ukrajine. TASR o tom informoval komunikačný odbor Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí (MZVEZ) SR.

„Ukrajina je v súčasnosti najzamínovanejšou krajinou na svete. Viac ako 170 000 štvorcových kilometrov je vyše trojnásobná rozloha celého Slovenska. Zamínované územie predstavuje veľké riziko pre bezpečnosť obyvateľstva, zabraňuje návratu presídlených a spôsobuje to obrovské straty pre ekonomiku krajiny,“ povedal Wlachovský.

„Keďže potreby Ukrajiny v oblasti odmínovania každým dňom narastajú, koordinovaná a súdržná medzinárodná reakcia bude kľúčová pre obnovenie bezpečného života v postihnutých oblastiach,“ dodal.

Slovensko má odborné znalosti

Slovensko je podľa neho pripravené podieľať sa na humanitárnom odmínovaní na Ukrajine aj vzhľadom „na naše predchádzajúce pôsobenie v tejto oblasti, odborným znalostiam a expertíze slovenských spoločností v oblasti odmínovacích technológií“.

SR poskytne 750.000 eur na nákup odmínovacích systémov slovenskej výroby, školenie ukrajinského personálu a ďalšie vybavenie, uviedlo MZVEZ SR.

Šéf slovenskej diplomacie v Záhrebe rokoval aj so svojím chorvátskym kolegom Gordanom Grličom Radmanom o možnostiach rozvoja bilaterálnych vzťahov, diverzifikácii energetických trás, situácii v Izraeli a migrácii v kontexte posilnenia ochrany vonkajších hraníc Európskej únie, aktuality.sk

X X X

Robí si Pellegrini z voličov žarty? Pozrime sa, koho nominuje na ministrov

Robert Fico, Peter Pellegrini a Andrej Danko si podali ruky a podpísali memorandum o porozumení. Základný cieľ novej koalície zvyšovanie životnej úrovni je určite ušľachtilý cieľ a, povedzme si, v súčasnosti nanajvýš aktuálny. Papier znesie všetko, podstatné je, aká bude prax. A tu hneď na začiatku to poriadne škrípe.

 Nie, nejde o rozdelenie postov, ale kto tie posty obsadí. A problém prekvapujúco nie je len SNS. Poslancom z tejto strany sa stal iba Andrej Danko, po troch poslancoch získali strany ŽIVOT – Národná strana a Národná koalícia (NK). Logicky ich treba „uspokojiť“. Ak odídu na vládne posty, nahradia ich v NR SR už členovia SNS. Bol by to pragmatický ústupok, ak chce de facto päťkoalícia fungovať. Aj samotný Danko bude musieť oželieť post ministra obrany alebo dopravy a zostať v NR SR (ako podpredseda), aby držal pevne v rukách poslanecké opraty.

No nominovanie starostu Očovej, poľovníka s veľmi kontroverznými názormi na globálne otepľovanie Rudolfa Huliaka (predseda NK) na post ministra životného prostredia v dobe klimatickej krízy vyráža dych. Rovnako tak nominovanie ekonóma a podnikateľa Tomáša Tarabu na ministra kultúry. Na rezort, o ktorý sa nikdy nezaujímal. Pritom Danko má poruke poslanca Romana Michelka, riaditeľa známeho knižného vydavateľstva a uznávaného intelektuála v národniarskych kruhoch.

Aj samotný Danko bude musieť oželieť post ministra obrany alebo dopravy a zostať v NR SR (ako podpredseda), aby držal pevne v rukách poslanecké opraty.

No ešte horší vietor fúka z Hlasu. Pellegrini akoby si zo svojich voličov robil žarty. Diplomat, expert na zahraničnú politiku Hlasu, bývalý veľvyslanec v USA a najhorúcejší kandidát na ministra zahraničných vecí Peter Kmec vraj túto funkciu odmietol a chce byť ministrom pre eurofondy.

Denisa Saková, bývalý štátna tajomníčka a ministerka vnútra, expertka Hlasu na tento rezort, sa má postaviť na čelo ministerstva hospodárstva, ktorému sa vôbec nevenovala. Na jej miesto nemá nastúpiť bývalá rektorka Akadémie Policajného zboru Lucia Kurilovská, ale Matúš Šutaj Eštok, ktorý sa k rezortu nevyjadroval.

Bývalý minister zdravotníctva a hlavný stranícky expert na rezort Richard Raši, síce v dávnej minulosti spájaný s Pavlom Paškom, sa má stať ministrom pre investície. Vracia sa tam, kde s Pellegrinim zlyhali. Práve v ich ére nám vo veľkých investíciách financovaných z EÚ doslova utiekli Poľsko, Česko, Rumunsko aj iné krajiny.

Ministrom nebude ani bývalý šéf rezortu z tretej Ficovej vlády Tomáš Drucker (mieri na školstvo), ale Zuzana Dolinková, ktorá do Hlasu prišla z Dobrej voľby, nie je lekárkou a v minulosti zastupovala ambulantných lekárov. Ako chce byť nestrannou, zvládnuť kolabujúce nemocnice či silných hráčov v sektore? Úpadok oproti súčasnému ministrovi je viac ako evidentný. Expert na regióny Michal Kaliňák zase zostane bez stoličky. To nás celé tri roky Pellegrini vodil za nos?

Najlepšie si počína Robert Fico. Netlačí zbytočne Roberta Kaliňáka na post ministra vnútra ani Ľuboša Blahu do vlády. Pritom po predsedoch Smeru a Hlasu získali vo voľbách najviac krúžkov, majú tak silný mandát od občanov. To určite vníma aj prezidentka.

Vláda má byť hotová do 26. októbra, keď chce ísť Fico na summit EÚ. Pellegrini má ešte čas na spamätanie sa. Toto nie je nový štýl politiky, žiadna zmena. Naopak, Hlas vykročil horšie ako Smer./agentury/

X X X

Kiska je vinný v daňovej kauze. Súd mu udelil trojročný podmienečný trest

Bývalého slovenského prezidenta Andreja Kisku Okresný súd Poprad v stredu uznal za vinného v daňovej kauze. Sudkyňa mu uložila trest odňatia slobody na dva roky s podmienečným odkladom na tri roky, peňažný trest 15-tisíc eur a tiež zákaz činnosti po obdobie šiestich rokov. Kiska spolu s konateľom firmy KTAG Eduardom Kučkovským čelil obžalobe z pokračovacieho zločinu daňového podvodu. Rozsudok nie je právoplatný.

Krajský prokurátor dnes vo svojej záverečnej reči uviedol, že obhajobu považuje za účelovú, keďže podľa jeho slov medzi výdavkami na politickú kampaň a podnikaním spoločnosti KTAG nie je žiadna súvislosť. Takýmto spôsobom tak podľa neho došlo k neoprávnenému nadmernému odpočtu DPH, pričom náklady v tejto súvislosti nebolo možné zahrnúť medzi výdavky.

 Tie sa podľa prokurátora týkali výlučne osoby Kisku v rámci prezidentskej kampane a žiadnym spôsobom nesúviseli s prednáškovou činnosťou, ekonomickou činnosťou či vzdelávacou činnosťou KTAG.

 Zároveň poznamenal, že obaja obžalovaní poznali obsah podpísanej zmluvy o exkluzivite, a vedeli, že zahŕňa len podnikateľskú činnosť z prednášok a vôbec sa netýka politického angažovania Kisku či predvolebnej kampane.

Podľa prokurátora skutky, ktoré spáchali obžalovaní, sú trestným činom. Súdu preto prokurátor navrhol uznať vinnými Kisku aj Kučkovského zo spáchania pokračovacieho zločinu daňového podvodu a uložiť im diferencovaný trest odňatia slobody, diferencovaný peňažný trest a zákaz činnosti výkonu pôsobnosti štatutárneho orgánu na dobu šesť rokov. Odôvodnil to tým, že išlo neoprávnené uplatnenie výdavkov do účtovníctva KTAG, ktoré boli vynaložené na politickú kampaň v súvislosti s prezidentskou kampaňou.

 Vo štvrtok 29. júna 2023 začalo kvôli kauze faktúr firmy KTAG pojednávanie s exprezidentom Andrejom Kiskom.

Obžalobu považuje obhajca exprezidenta Peter Kubina v celom rozsahu za nedôvodnú, pretože skutky, pre ktoré bola podaná, nie sú trestnými činmi. Podnikanie spoločnosti KTAG v oblasti vydavateľskej a prednáškovej činnosti a prezidentská predvolebná kampaň Kisku majú podľa neho spoločné takmer všetko, teda meno a osobu menovaného. „Využiť politickú reklamu, v tomto prípadne volebnú kampaň na prezidenta, zároveň aj na komerčný účel, jemu ani nikomu inému nezakazoval a dodnes nezakazuje žiaden zákon,“ poznamenal. Podľa jeho slov zároveň nemali obžalovaní žiadny úmysel zadovážiť sebe neoprávnený prospech.

 Je presvedčený o tom, že v danom prípade nejde o daňový podvod a odpočet bol oprávnený. „Všetky plnenia na vstupe, z ktorých spoločnosť KTAG odpočítala DPH, a ktoré sú predmetom obžaloby, sú reálnymi plneniami v reálnych cenách,“ skonštatoval s tým, že v tejto súvislosti boli zákonne splnené podmienky. Plnenia boli podľa jeho slov nákladmi na marketing, konkrétne na zvýšenie poznateľnosti mena Andreja Kisku ako tváre rodinnej firmy KTAG. Tvrdí tiež, že ide o prvý a jediný prípad svojho druhu, aký kedy bol predmetom súdneho pojednávania na Slovensku a v blízkom zahraničí.

Prokurátor Krajskej prokuratúry v Prešove podal ešte na jar 2022 na Okresný súd Poprad obžalobu na Kisku pre pokračovací zločin daňového podvodu vo forme organizátora. Obžaloba podľa prokuratúry súvisí s neoprávneným uplatnením nároku na vrátenie nadmerného odpočtu spoločnosťou KTAG, s.r.o., Poprad za jún 2013, november 2013 a apríl 2014 v celkovej výške 155-tisíc eur. Hlavné súdne pojednávanie sa na okresnom súde začalo 29. júna tohto roka. Po vypočutí svedkyne, účtovníčky spoločnosti, a po prečítaní listinných dôkazov bolo dokazovanie v rámci prípadu ukončené 20. septembra.

Bývalý prezident a zakladateľ strany Za ľudí sa v minulosti vyjadril, že jeho obvinenie v danej kauze je špinavá politická hra. Na nevine trvá aj konateľ spoločnosti Eduard Kučkovský./agentury/

X X X

Zemetrasenie na východe? Na naše pomery nezvyčajné, hovorí odborník. Aké silné otrasy vydržia paneláky?

Východné Slovensko sa spamätáva zo silného zemetrasenia, ktoré prekvapilo nielen domácich, ale aj odborníkov. Neočakával ho ani tektonik, riaditeľ Ústavu vied o zemi SAV Ján Madarás, ktorého sme sa pýtali na to, prečo otrasy vznikli a tiež, ako silné zemetrasenia vydržia paneláky postavené na štrkopieskovom podlaží.Zemetrasenie malo silu takmer 5 magnitúdy. Prihliadnuc na škálu, ktorou meriame zemetrasenia a keď porovnáme zemetrasenia, ktoré boli tento a vlaňajší rok v Turecku či v Sýrii, o aké silné zemetrasenie išlo?

Podľa spresnených údajov, keď sme urobili manuálne určenie veľkosti zemetrasenia, hovoríme o hodnote 4,9, alebo keď budeme hovoriť o päťke, tak tam už nie je veľký rozdiel. Keby sme to porovnali s tým, čo bolo nedávno v Maroku, v Afganistane alebo predtým vo februári v Turecku, to sú diametrálne odlišné veľkosti zemetrasenia, pretože tam išlo o hodnoty magnitúda 6,5 až 7,5. Treba si uvedomiť, že táto stupnica je logaritmická, čiže napríklad rozdiel medzi magnitúdom 4 a 5 je ten, že štvorka je 32-krát menšia alebo má menej uvoľnenej energie ako je to pri hodnote 5. Nemôžeme porovnávať naše zemetrasenie, ktoré malo magnitúdo 5, s tým tureckým, ktoré malo magnitúdu vyššiu ako 7. To je už potom rádovo niekoľko 100-krát silnejšie zemetrasenie.

 Platí, že to bolo najsilnejšie zemetrasenie za posledných 80 rokov na našom území?

Nielen za posledných 80 rokov. Porovnateľné zemetrasenie s magnitúdou 4,8 bolo v uvedenej oblasti – Humenné, Vranov nad Topľou, Michalovce v roku 1914. Čiže to máme najsilnejšie zemetrasenie v tej oblasti za ostatných skoro 110 rokov. V rámci Slovenska sme mali zemetrasenie s magnitúdou 5 v oblasti severu Malých Karpát pri Dobrej vode v roku 1930, čiže aj to už je vyše 90 rokov.

X Je pravdou, že po tomto prvotnom silnejšom zemetrasení môžeme očakávať ďalšie hoci slabšie?

Určite môžeme očakávať nejaké dotrasy. Máme už aj nejaké namerané prístrojmi, zatiaľ ale nemáme informácie, že by boli nejak pocítené obyvateľmi. Je takmer pravidlo, že po silnejšom otrase nasleduje séria dotrasov, ktoré sú rádovo slabšie. Uvoľnená energia sa potom ešte musí nejakým spôsobom odakumulovať v podobe slabších dotrasov a tie môžu trvať pri tomto type zemetrasenia pár dní alebo to môže byť aj pár týždňov. Určite to budú už len nejaké slabšie záležitosti. Možno nejaké dva-tri dotrasy by mohli byť pocítené, ale nepredpokladáme, že by dosiahli takú veľkosť ako ako ten jeden otras.

BAŠKOVCE: V obci pri Humennom spôsobilo zemetrasenie značné škody

X Aká teda bola jeho príčina? Vie sa už aj prečo bolo také silné?

No to by sme radi vedeli, prečo bolo také silné, pretože aj na slovenské pomery je to dosť nezvyčajná záležitosť. Takéto niečo sa tu udialo pred desiatkami rokov, čiže nik z našej generácie seizmológov, tektonikov, geológov to nezažil. Tá oblasť bola známa aj v minulosti takýmito otrasmi len tá minulosť je veľmi stará, takže toto nás trošku prekvapilo.

Zemetrasenie bolo tektonického pôvodu, čiže má pôvod v hlbokých štruktúrach zemskej kôry. V tomto konkrétnom prípade tam je rozhranie medzi dvoma veľkými tektonickými jednotkami. Na severe je takzvané flyšové pásmo Karpát a južnejšie je úzka technická zóna, ale veľmi dlhá. Je tam veľmi hlboké bradlové pásmo a medzi tým je sústava nejakých zlomov, na ktorých sa vlastne v tej hĺbke nad 10 kilometrov alebo do 18 kilometrov toto zemetrasenie udialo.

X Zemetrasenia v ohniskovej časti východného Slovenska nie sú zriedkavým fenoménom, ale väčšinu z nich ľudia ani nezachytia. Je to tak?

Áno, východné Slovensko bolo dosť dlho v tieni známejších oblastí, pretože až do roku 2004 sme tam nemali žiadnu seizmickú stanicu, ktorá by zachytila slabšie otrasy. Keď hovoríme o tých historických, tak všetko vychádza z historických záznamov, kroník a ďalších dokumentov. Zaznamenávali sa len také zemetrasenia, ktoré boli pocítené obyvateľmi. Pri analýze toho v akej tektonickej štruktúre sa pohybujeme, sú dôležité záznamy slabých zemetrasení. Odkedy tam máme inštalované seizmické stanice, tak zaznamenávame v tej oblasti minimálne 10 až 15 ročne. To nám upresňuje priebeh tektonických línií, zlomov a upresňuje samotnú oblasť Zeme.

X Dočítal som sa, že otrasov môže byť až 80 ročne. Je to prehnané číslo?

Ročne zaznamenávame v rámci našich sietí alebo monitorovania asi 70–80 zemetrasení, ktoré sú zaznamenané seizmometrickými prístrojmi, ale z nich je len okolo štyri až šesť ročne, ktoré sú zaznamenané aj makroseizmicky. To znamená, ich účinky sa prejavia tak, že ich pocítia ľudia a vedia nejakým spôsobom na to reagovať. Nie je to nejaký veľký počet.

X Ešte by som sa vrátil k tomu podložiu na východnom Slovensku. Vieme, že tam je tenká zemská kôra a je tam aj geotermálna aktivita. Nahráva to vzniku zemetrasenia?

Celá oblasť východného Slovenska, resp. Zemplín a južná časť východného Slovenska, má kôru, ktorá je oproti zvyšku Karpát tenšia. To sa týka nielen Zemplína, ale aj celého južného Slovenska skoro až po Bratislavu. Samozrejme, aj Maďarsko. Rozdiel hrúbky kôry oproti zvyšku Karpát je asi 10 kilometrov. To znamená, že na Zemplíne máme hrúbku zemskej kôry 25 až 28 kilometrov, kdežto napríklad pod Vysokými alebo Nízkymi Tatrami je hrúbka kôry okolo 35 kilometrov. S tým súvisí aj geotermálny gradient. Má to za následok to, že aj v oblasti východného Slovenska, keď máme trebárs geotermálny vrt, tak na dosiahnutie vysokej teploty nám stačí menšia hĺbka vrtu, ako by sme museli odtŕhať inde.

 Z hľadiska zemetrasení to nie je ešte taká teplota kôry, že by tie horniny boli vo výrazne plastickejšom stave. Toto sa ráta až možno na vrchný plášť, to znamená, že až rádovo desiatky kilometrov pod povrchom aj tam bývajú, samozrejme, zemetrasenie, ale nie u nás, takže nemá to až takú veľkú rolu. Tým, že tam je zvýšený geotermický gradient, tak voda, ktorá je v tých hĺbkach, je pod obrovským tlakom. Predstavte si, ako keď máte mokrý spodok hrnca na sporáku. Hrniec sa začne kĺzať a začne až podskakovať, keď sa to celé prehreje. Niečo podobné sa tam deje. Aj to nám môže spôsobovať tie zemetrasenia. Je to veľmi zložité štúdium toho, aby sme to vedeli potvrdiť, ale taký mechanizmus je možný.

X V prípade zemetrasení v okolí Vihorlatu sa niekedy objavujú otázky, či zemetrasenia nemôžu súvisieť s obnovením vulkanickej činnosti pohoria. Zaznamenali ste takéto niečo?

Určite nie. Ostatné zemetrasenie, ktoré bolo v 21. storočí, bolo práve v oblasti v pohoria Vihorlat. Bolo to 20. mája 2003 a malo magnitúdu 4,3. Určite to nesúviselo s tým, že by tam dochádzalo k prejavom vulkanickej aktivity, nebodaj obnoveniu. Celý systém východoslovenských vulkanických pohorí, ale aj stredoslovenských a juhoslovenských je vyhasnutý niekoľko miliónov rokov. Zvyškové teplo tam je. Je aj pod Banskou Štiavnicou aj pod Žiarskou kotlinou. Tak isto aj pod Vihorlatom, ale to nemá súvis s tým, že by sa mohla obnoviť sopečná činnosť rádovo skôr ako za stovky alebo milióny rokov.

X Polícia na svojom profile na sociálnej sieti už musela vyvracať tvrdenia šíriteľov hoaxov, že za zemetrasením na východe stojí projekt USA, ktorý skúma vplyv výkyvov slnečného žiarenia na ionosféru. Čo by ste k tomu dodali vy ako odborník?

Na to sa aj ťažko odpovedá, pretože zemetrasení na Zemi sú denne – takých ako sme mali v pondelok na východe – stovky až tisíce, keď do úvahy zoberieme morské dno, kde monitoring nie je. Zem je, chvalabohu, živá planéta. Pohyb tektonických dosiek stále pretrváva a je tu už miliardy rokov. Z tohto hľadiska je úplne vylúčená informácia, že zrovna my by sme sa takýmto spôsobom mohli podieľať na výskume niečoho zlého.

 X Prečo zemetrasenie na východe ľudí zaskočilo a neboli varovaní? Už v minulosti vedeli vedci do istej miery predpovedať príchod zemetrasenia. Predpokladám, že sa to v poslednom období zlepšilo.

Ťažko povedať, či sa to zlepšilo. Japonsko, USA alebo Čína – žiaden z týchto štátov nie je schopný predvídať zemetrasenie a urobiť patričné opatrenia. Prekurzory, že sa niečo pripravuje, samozrejme, sú. Nie je však možné monitorovať obrovské územia a toľké množstvá zlomových plôch a rozhraní, o ktorých možno ani nevieme alebo sú pochované pod inými horninami. Jednoducho je to technicky, personálne aj finančne nemožné, takže sa to nedá takto povedať.

X Ak by ste tam teda videli nejaké náznaky, takto by ste asi stále len varovali a potom by vás už ani nebrali vážne príliš…

Asi tak. My práveže monitorujeme takéto potenciálne aktívne zlomové zóny. Vieme o tom, že pokiaľ je zlom „otvorený“, tak z tej zlomovej plochy uniká rádioaktívny plyn radón, ktorý sa dá veľmi jednoducho na profiloch merať. Čiže takéto veci sa dajú merať…

X Ako silné zemetrasenie vydržia napríklad paneláky, v ktorých žije veľká časť Slovákov? Predpokladám, že záleží asi aj na podklade. V Petržalke na najväčšom slovenskom sídlisku je štrkopieskové podložie, to je výhoda?

Nie je to výhoda. Máme štatistickú skúsenosť, že najviac reagujú na zemetrasenie ľudia z panelových výškových domov od 5. poschodia vyššie. Vo vyšších poschodiach je ten výkyv o niečo väčší ako kdesi na prízemí. Aj ja s tým mám skúsenosť v Devínskej Novej Vsi, že v rodinnom dome som nepocítil nič a bolo to nejaké slabé zemetrasenie, ale kolega, ktorý býval oproti v paneláku na 8. poschodí tak ten to pocíti pravidelne.

Stavebné normy, podľa ktorých sa stavajú domy, zohľadňujú seizmické riziko. Tam, kde je riziko vyššie, platia o niečo prísnejšie stavebné normy. Potom platí aj známa biblická veta – postav svoj dom na skale. To znamená, že čím mám pevnejšie podložie, žulové, vápencové alebo pieskovcové, tak je to vždy pre stavbu lepšie ako keď je to postavené na štrkoch, štrkopieskoch, nebodaj v údolí nív potokov a riek, kde tie sedimenty sú najmenej spevnené a tam sa potom prejavujú lokálne účinky zemetrasenia.

Čo sa týka panelákov, tak je to v podstate samonosná železobetónová konštrukcia. Je veľa príkladov z Japonska, kedy pri veľmi silných otrasoch nespadol panelák, ale sa vychýlil do šikmej polohy a zostal stáť. Je veľa príkladov toho, že pokiaľ nebol použitý kvalitný železobetón a kvalitná výstuž, čo sa stalo napríklad teraz vo februári v Turecku, tak popadali jednotlivé podlažia a boli to najtragickejšie udalosti. Myslím si, že väčšina panelákov, ktoré sa stavali ešte pred 30 – 50 rokmi je na tom stavebne veľmi dobre. Tam by som nemal žiadne obavy./agentury/

X X X

Estónsko zatiaľ nevie, kto spôsobil poškodenie plynovodu do Fínska, vyhlásil prezident Karis

Vedia však, že príčina nebola prirodzená a pravdepodobne išlo o ľudskú činnosť, povedal prezident.

Estónsko zatiaľ nemá žiadne náznaky, kto stojí za poškodením plynovodu medzi Estónskom a Fínskom, vyhlásil v stredu prezident Alar Karis. TASR prevzala správu z tlačovej agentúry DPA.

Seizmológovia zaznamenali znaky možného výbuchu neďaleko podmorského plynovodu Balticconnector. Nórska seizmologická výskumná organizácia Norsar uviedla, že stanica na juhu Fínska hlásila udalosť s magnitúdou 1,0.

„Vieme, že príčina nie je prirodzená, pravdepodobne išlo o ľudskú činnosť. Kto, prečo a ako to urobil? Nedbalosť, alebo úmysel? Na tieto otázky ešte treba odpovedať,“ napísal Karis na Facebooku po príchode na návštevu Južnej Kórey.

„V myšlienkach som stále doma, kde naďalej prichádzajú nové informácie o poškodení,“ dodal. Z činnosti bol evidentne vyradený aj komunikačný kábel na dne mora, ktorý spája obe krajiny.

Prezident uviedol, že bezpečnosť dodávok plynu a cezhraničné internetové spojenie Estónka nie sú ohrozené.

Treba väčšiu ostražitosť

„Je však jasné, že je potrebná väčšia ostražitosť, väčšia spolupráca a väčšie zdroje na zaistenie bezpečnosti Baltského mora a nášho pripojenia a kritickej infraštruktúry,“ doplnil Karis.

Aj Fínsko je presvedčené, že poškodenie spôsobil vonkajší zásah. Prezident Sauli Niinistö a premiér Petteri Orpo sa v utorok vyhli otvorenému vyjadreniu o sabotáži alebo že podozrenie padá na Rusko. Obaja hovorili o „vonkajšej činnosti“, ktorá spôsobila únik z podmorského plynovodu Balticconnector.

Pred rokom sabotážne akcie vážne poškodili plynovody Nord Stream 1 a Nord Stream 2 v Baltskom mori, spájajúce Nemecko s Ruskom.

Stále nie je jasné, kto za nimi stál. Dávajú sa však do súvisu s inváziou Ruska na Ukrajinu a snahou európskych krajín zbaviť sa závislosti od ruských energií.

Litovský minister pre energetiku Dainius Kreivys vyzval po najnovšom incidente na silnejšiu ochranu energetickej infraštruktúry v Baltskom mori. „Najzraniteľnejšia infraštruktúra sa nachádza mimo pobrežia a je ťažké ju chrániť,“ povedal pre litovský rozhlas. „Zrejme potrebujeme ešte vyšší stupeň monitorovania, ešte vyšší stupeň ochrany. A zrejme potrebujeme … spoločné opatrenia a deľbu práce pri zisťovaní, kto to robí,“ dodal Kreivys, aktuality.sk

X X X

Dokáže sa Západ sústrediť na dva konflikty? Ukrajinci majú obavy, Zelenskyj na podporu upozorňuje priamo v Bruseli

 Podpora Ukrajiny a pokračujúca vojenská adaptácia NATO na súčasné hrozby, vo svetle práve ruskej agresie. Také boli pôvodne plánované témy dvojdňového zasadnutia ministrov obrany NATO, ktoré sa začalo v stredu v Bruseli.

Sobotným prekvapivým útokom ozbrojencov z Hamasu na izraelské územie sa ale všetko zmenilo a na rokovaní pribudla ďalšia téma – situácia na Blízkom východe.

Podpora dvoch konfliktov

Ako poznamenal web Politico, aj podľa niektorých diplomatov v Bruseli panujú obavy, či útok Hamasu nepovedie k odklonu americkej podpory Kyjeva. Obavy, či sa Západ dokáže sústrediť na dva konflikty naraz, majú aj sami Ukrajinci. Zrejme aj preto v stredu do Bruselu nečakane dorazil priamo ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj, aby na potrebu podpory svojej brániacej sa krajiny upozornil osobne.

Výzva v podobe zimy

Ako Zelenskyj pri príchode do sídla NATO, kde rokovania prebiehajú, uviedol, Ukrajinci sa pripravujú na nadchádzajúcu zimu, ktorá pre nich bude v bojoch znamenať opäť veľkú výzvu.

Aj generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg, ktorý stál na tlačovom brífingu vedľa neho, spomenul, že ruský prezident Vladimír Putin „sa bude snažiť znovu využiť zimu ako vojnovú zbraň“ a Rusko najskôr opäť vo veľkom zameria svoje útoky na energetickú infraštruktúru Ukrajiny. „Musíme tomu zabrániť, s lepšou protivzdušnou obranou to pôjde lepšie,“ dodal šéf NATO pred rokovaním takzvanej kontaktnej skupiny pre Ukrajinu, teda zástupcov viac ako desiatok krajín, ktoré dodávkami zbraní podporujú krajinu už niekoľko mesiacov vzdorujúcu ruskej agresii.

Obavy a problémy

Ukrajinci teraz dúfajú, že sa im v Bruseli podarí získať prísľub ďalšej vojenskej podpory. Situácia v Izraeli to však trochu skomplikovala. Obavy Ukrajincov z toho, či sa Západ dokáže sústrediť na ruskú inváziu a zároveň sa vysporiadať so situáciou v Izraeli, vyjadril aj ukrajinský poslanec Oleksandr Merežko, ktorý šéfuje výboru pre zahraničnú politiku.

„Môžem hovoriť len za seba. Áno, také obavy existujú,“ povedal Merežko serveru Politico. „Zároveň si ale myslím, že nakoniec to nebude problém, pretože USA sú ako ekonomickou, tak aj vojenskou veľmocou,“ dodal.

Pomoc Ukrajine sa pritom ocitla v problémoch aj v americkom Kongrese. Ten zatiaľ nevyčlenil ďalšie miliardy dolárov na zbrane pre Kyjev kvôli sporom týkajúcim sa nového amerického rozpočtu.

Aj napriek tomu ale prezident Joe Biden počas nedávnej schôdzky uisťoval svojho nemeckého kolegu Franka-Waltera Steinmeiera o tom, že na Spojené štáty je, pokiaľ ide o ďalšiu pomoc Ukrajine, spoľahnutie. To isté hovoril Biden v telefonáte aj niekoľkým ďalším svetovým a európskym vodcom.

USA uisťujú Ukrajincov

Podľa Bieleho domu zatiaľ americká vláda stále má peniaze na pokrývanie potrieb Ukrajincov na bojisku. Aj o tom by mal v stredu Ukrajincov v Bruseli uisťovať americký minister obrany Lloyd Austin a generál Charles Brown, nový predseda zboru náčelníkov štábov ozbrojených síl USA. A ako poznamenal prezident Zelenskyj, vzhľadom na to, že doterajší veliteľ amerického letectva Brown bol v minulosti stíhacím pilotom, bude prosbám a požiadavkám Ukrajincov zrejme rozumieť.

Zatiaľ čo teda z Bieleho domu znejú slová o pokračujúcej podpore, začína v USA pribúdať skeptických hlasov kritizujúcich pomoc Ukrajine. „Izrael čelí existenčnej hrozbe. Akékoľvek finančné prostriedky pre Ukrajinu by mali byť okamžite presmerované do Izraela,“ uviedol na sociálnej sieti X republikánsky senátor Josh Hawley, ktorý je blízkym spojencom bývalého prezidenta Donalda Trumpa.

Aj americkí predstavitelia v Bruseli sa však snažia rozptýliť ukrajinské obavy a okrem iného poukazujú na to, že obe krajiny, Izrael a Ukrajina, majú odlišné potreby, pretože čelia veľmi odlišným hrozbám. „Pokiaľ ide o otázku, či by americká podpora Izraelu mohla ísť na úkor americkej podpory Ukrajiny, neočakávame v tomto ohľade nejaké problémy,“ povedala v utorok novinárom americká veľvyslankyňa pri NATO Julianne Smithová. Washington sa podľa nej dokáže súčasne venovať potrebám oboch spojencov./agentury/

X X X

365 dní lásky a k tomu záber, aký svet nevidel: Milovaná neter kniežaťa Alberta ukázala fanúšikom… toto je jej sexy mušketier

Strážila si ho ako oko v hlave. Záberov s partnerom bolo v médiách ako maku a tých oficiálnych skoro vôbec. Camille Gottlieb, dcéra monackej princeznej Stephanie, si totiž svoj vzťah úzkostlivo strážila.

 Členka monackej kniežacej rodiny Camille Gottlieb na zábere z novembra 2022.

Všetko v živote má však svoj koniec, alebo možno v tomto prípade lepšie napísať – začiatok. Neter monackého kniežaťa Alberta sa totiž tentoraz rozhodla na radikálny krok. Svojho milovaného partnera ukázala svetu na sociálnej sieti. Konkrétne tak urobila v tzv. „insta-príbehu“.

 Monacká influencerka a členka kniežacej rodiny Camille Gottlieb a jej partner, ktorého meno stále tají, ale totožnosť už poodhalila.

Hoci ani tentoraz nevidieť partnerovi 25-ročnej členky monackej kniežacej rodiny priamo do tváre, ide o vôbec prvý záber, ktorý dáva sledovateľom Gottliebovej na sociálnych médiách, ale aj zástupcom médií klasických predstavu o tom, ako jej vyvolený vyzera. Okrem tetovaní a urastenej postavy zaujal aj fakt, že je to mladík s dlhšími vlasmi a charizmatickým strniskom. Niektorí sledovatelia ho dokonca prirovnali k modernému „mušketierovi“.

 Camille, ktorá je dcérou princeznej Stephanie, asi veľmi dobre vie, prečo si súkromie stráži. Poučiť sa mohla na skúsenostiach vlastnej mamy. Jedným z jej najznámejších škandálov bol jej vzťah s osobným strážcu Danielom Ducruetom, s ktorým sa rozviedla v roku 1996. Stéphanie má s ním dve deti, Louisa a Pauline Ducruetovcov.

 V roku 1998 Stéphanie porodila tretie dieťa, Camille Gottliebovú, avšak otec jej dieťaťa zostal neznámy. Neskôr sa ukázalo, že otcom je niekdajší šéf ochranky Jean Raymond Gottlieb. Camille nie je zaradená do následníckeho radu monackého trónu.

Knieža Albert II z Monaka so svojimi sestrami – princeznou Caroline (druhá zľava) a princeznou Stephanie (druhá sprava), neterou Camille Gottlieb (vpravo) a Mélanie-Antoinette de Massy.

Stéphanie mala aj vzťah s trenérom slonov Francom Knie, s ktorým sa presťahovala do cirkusu, no vzťah skončil v roku 2002. Neskôr sa vydala za akrobata Adansa Lopeza Peresa, ale aj toto manželstvo sa skončilo rozvodom. Viac ako dosť „výstrah“ na stráženie si súkromia, čo poviete? A vyzerá, že to vychádza, všetky deti princeznej Stephanie sa totiž držia od bulváru ďalej a ich vzťahy sa zdajú byť stabilné./agentury/

X X X

Slováci prichádzajúci z Izraela: Vojna ich zasiahla na pútnických miestach, Slovensku ďakujú za pomoc

Na letisku v Bratislave pristál prvý repatriačný let z Izraela. Kde zastihol Slovákov vojenský konflikt a ako sa im podarilo dostať na zoznam vládneho špeciálu?

Dnes krátko po 15:00 priletel vládny špeciál z izraelského Tel Avivu na bratislavské letisko. Na palube malo byť 89 cestujúcich, ktorí po pristáti hovorili, že sa im uľavilo a konečne sú doma. Ďalší repatriačný let by mal byť zajtra a tretí je plánovaný na piatok.

„Ďakujeme za všetko, čo pre nás spravil tento štát,” hovorí na letisku dochodkyňa, ktorá bola na návšteve Betlehemu. Pôvodne na Slovensko mala priletieť už v nedeľu, ale pobyt sa jej kvôli vojne predĺžil, aktuality.sk

X X X

Dráma pri Senici: Muž zastrelil exmanželku, je na úteku a zrejme ozbrojený

 Podľa informácií noviny.sk tam 70-ročný muž zavraždil svoju 40-ročnú exmanželku, ktorej nevládne telo našiel jej 18-ročný syn. Na mieste zasahuje ozbrojené policajné komando. Polícia sa k prípadu vyjadrila len veľmi stroho. „Na mieste zasahujú viaceré zložky a vykonávajú prvotné úkony. Udalosť preverujeme v súvislosti s podozrením na násilný trestný čin,“ napísala polícia na sociálnej sieti.

Polícia cestu v okolí obce uzavrela a vodičov nepúšťa z obce a ani do nej. Podľa informácií TV JOJ je páchateľ na úteku. Podľa informácií Plusky je muž ozbrojený a po skutku údajne utiekol do lesa, kde po ňom polícia pátra za pomoci dronu s termokamerou.

Pluska tiež dodáva, že podozrivý muž vlastnil niekoľko zbraní a údajne sa rekreačne venoval streľbe. Príčinou celého incidentu mala byť podľa webu žiarlivosť./agentury/