Zosnulý Rudolf Hrubý, Eset je veľký úspech, popálil sa na hoteli Carlton, problémy riešil aj v hokejovom Slovane. Rudolf Hrubý, ktorý zomrel vo štvrtok podvečer, bol spoluzakladateľ firmy Eset a jeden z najbohatších Slovákov. Zisky spoločnosti Eset, ktorá podniká v oblasti bezpečnostného softvéru, rástli postupne a spolu s nimi rástol aj osobný majetok Rudolfa Hrubého.
V súčasnosti je podľa magazínu Forbes jeho hodnota zhruba 770 miliónov eur, čo ho zaradilo na siedme miesto medzi najbohatšími Slovákmi. Kľúčový zdroj jeho bohatstva pochádza skutočne z rastu spoločnosti Eset.
Unikátny príbeh Esetu
Firma Eset je pre Slovensko ekonomickým aj spoločenským symbolom. Z pohľadu ekonomiky a podnikania sa stala slovenským unikátom vzhľadom na to, akým spôsobom sa dokázala presadiť na globálnom trhu. Práve úspech Esetu zabezpečil Hrubému miesto v spoločnosti najbohatších Slovákov.
Eset vznikol v septembri roku 1992 a pri jeho štarte stál práve Hrubý. Spolu s ním ju založili programátori Miroslav Trnka a Peter Paška. Firma sa rozrastala až na vlaňajšie tržby v objeme 590 miliónov eur. S týmto číslom bola spoločnosť Eset 46. najväčšia firma v krajine. Zisk firmy sa blížil k hranici 70 miliónov eur. Hrubý vo firme dlhé roky pôsobil ako finančný riaditeľ.
Ondrej Kubovič zo spoločnosti Eset upozorňuje na digitálne hrozby
IT-spoločnosť sa od roku 1992 postupne rozrastala a dokázala prekročiť hranice Slovenska. V súčasnosti zamestnáva viac ako dvetisíc ľudí a dcérske spoločnosti má vo viacerých kútoch sveta, nechýba Severná Amerika, Japonsko, Singapur a ani Austrália.
Spoločenským symbolom je Eset okrem iného aj pre to, že práve táto firma sa stala cieľom politického boja, ktorý vedie aktuálne najsilnejšia koaličná strana Smer. Pred tohtoročnými voľbami napríklad súčasný minister financií Ladislav Kamenický tvrdil, že volebné hlasy na Slovensku spočítava spoločnosť Eset. Firma to odmietla a tieto jeho tvrdenia označila za klamstvá. Hrubý spolu s ďalšími vrcholnými predstaviteľmi firmy boli investormi do Denníka N. Toto médium strana Smer považuje za nepriateľské a odmieta s ním komunikovať. Dlhotrvajúce spory, ktoré sa už dostali aj na súd, má Eset aj s aktuálnym podpredsedom parlamentu za Smer Ľubošom Blahom.
Šiesti spolumajitelia Esetu poskytli v roku 2015 Denníku N spolu 1,2 milióna eur. Medzi mini bol aj Hrubý, ktorého označuje za svojho akcionára.
Strana Smer šírila na Slovensku pred voľbami protiamerické nálady a prirodzene tak útočila okrem iných aj na Eset. Prispelo k tomu samotné Rusko, ktoré v roku 2018 označilo Eset za spolupracovníka americkej služby CIA. Eset sa mal podľa ruských tvrdení podieľať na kampani proti Rusku pred olympijskými hrami v roku 2018.
Neúspech na Slovane
Okrem pôsobenia v Esete a väzby na médiá bol Hrubý známy aj ako majiteľ hokejového Slovana Bratislava. Bol tiež členom výkonného výboru Slovenského zväzu ľadového hokeja. Pôsobenie Hrubého v HC Slovan Bratislava sa ale dá považovať za neúspech, hoci klub v roku 2022 získal deviaty slovenský majstrovský titul, no pod novým majiteľom to bol iba jeden.
Aktuálne prežíva klub ťažké obdobie a patrí mu predposledná pozícia v tabuľke. Hrubý klub získal do vlastných rúk v lete pred sezónou 2020–2021. Klub bol v tom čase v zlej situácii, po pôsobení v ruskej KHL sa Slovan vracal do slovenskej extraligy a musel úplne nanovo budovať káder. HC Slovan Bratislava sa za éry Rudolfa Hrubého nestal stabilným lídrom súťaže, aj pre tento klub platí, že na medzinárodnej scéne zaostáva.
Navyše klub nie je úspešný ani ekonomicky. Za obdobie pôsobenia Rudolfa Hrubého sa strata klubu prehlbovala. Za rok 2021 klub vykázal stratu vo výške 1,7 milióna eur, v každom z ďalších dvoch rokov bol klub v strate na úrovni okolo troch miliónov eur. V rokoch 2021 a 2022 boli straty klubu vyššie ako tržby, no vo veľkej miere to súvisí s pandémiou ochorenia COVID-19.
Aktuálne je teda situácia v klube nestabilná, klub nie je finančne sebestačný a fanúšikovia sú nespokojní aj so športovým výkonom klubu.
Okrem hokeja mal Hrubý záujem aj o motorizmus a v roku 2020 sa stal spolumajiteľom okruhu Slovakia Ring pri Orechovej Potôni. V roku 2022 sa aj tento biznis dostal do straty, no v predchádzajúcich rokoch bol ziskový.
Problémy s hotelom Carlton
Hrubý podnikal aj v realitnom biznise. Najvýraznejší počin v tejto oblasti prišiel v roku 2015. Maroš Grund z Esetu spolu s Hrubým sa spojili s Erikom Mikurčíkom s tým, že sa pokúsia získať hotel Carlton. To sa im aj skutočne podarilo a podiel v hoteli získali Grund, Hrubý a aj Mikurčík. Investori z Esetu vlastnili dve tretiny, zvyšok pripadol Mikurčíkovi, ktorý hotel manažérsky riadil.
V roku 2016 vnikol medzi vlastníkmi spor. Jednou stranou sporu boli Grund a Hrubý, proti ešte stále stojí Mikurčík. Hrubý a Grund tvrdia, že Mikurčík bez ich vedomia navýšil základné imanie tak, aby sa z neho stal väčšinový vlastník. Erik Mikurčík a jeho manželka Zuzana Kalmanová čelia od roku 2018 trestnému oznámeniu. Prokurátor dvojicu následne obžaloval z trestného činu porušovania povinností pri správe cudzieho majetku. Mikurčík tvrdí, že robil kroky, ktorými sa chcel brániť pred odvolaním z manažérskej pozície, tvrdil tiež, že svojich dvoch spoločníkov chcel neskôr vyplatiť. Spor sa následne ďalej zamotával a stále sa neskončil.
Problémy okolo Rudolfa Kusého
Hrubý sa zviditeľnil aj v súvislosti s nejasnosťami okolo financovania kampane politika Rudolfa Kusého, ktorý v roku 2022 kandidoval na post primátora Bratislavy. Hrubý poskytol peniaze politickým stranám, ktoré Kusého kampaň financovali.
Strana Dobrá voľba, ktorá neskôr splynula s Hlasom, priznala, že od Hrubého získala v roku 2022 dar päťtisíc eur. Podľa Transparency International Slovensko poslal Hrubý peniaze aj Kresťanskodemokratickému hnutiu. Ide o sumu 25-tisíc eur. Predseda strany KDH Milan Majerský o týchto peniazoch hovorí len veľmi neochotne. Cez účet KDH malo ísť na Kusého kampaň 105-tisíc, súčasťou týchto peňazí je aj 25-tisíc eur od Hrubého. Pôvod ďalších peňazí zostával nejasný a okolo financovania kampane Rudolfa Kusého boli pochybnosti. Navyše Kusý bol krátko po voľbách obvinený z korupcie, týka sa to však udalostí, ktoré s kampaňou nesúvisia.
Iní predstavitelia spoločnosti Eset majú, naopak, blízko k strane Progresívne Slovensko. Peniaze strane v jej začiatkoch poslal napríklad Anton Zajac z Esetu./agentury/
X X X
Medvedev: Ukrajina môže byť zredukovaná na Ľvov a stále bude existovať ako nezávislá.
Rusko opäť pritvrdilo vo svojich vyjadreniach a hovorí o tom, ako razantne sa zmenší územie Ukrajiny. Tajomník ruskej bezpečnostnej rady a bývalý prezident Dmitrij Medvedev sa v stredu rozpísal o tom, že Ukrajina môže byť zredukovaná na Ľvov a stále bude existovať ako nezávislá, takže sa splní požiadavka Západu na jej nezávislosť. Správu priniesol portál Novinky.cz.
Medvedev reagoval na veľkú podporu amerického prezidenta Joea Bidena Ukrajine, ktorú vyjadril počas návštevy ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského v Bielom dome.
Úspech a víťazstvo Kyjeva vo vojne s Ruskom Medvedev na Telegrame označil za mýtus. Potom dezinterpretoval slová Joea Bidena o tom, že Ukrajina je a zostane nezávislým štátom, pričom vo svojom príspevku ani raz nepoužil slovo Ukrajina a písal len o zemi v úvodzovkách: „Víťazstvo je teda v tom, že ,krajina‘ jednoducho zostane a nezmizne z mapy sveta. Na hranici a suverenite nezáleží. Napríklad zostane v hraniciach Ľvova.“
Nič také však Biden na tlačovej konferencii so Zelenským nepovedal, o žiadnom oklieštení Ukrajiny nehovoril: „Chceme vidieť víťazstvo Ukrajiny. A ako som povedal, víťazstvo znamená, že Ukrajina je suverénny nezávislý štát, ktorý sa dnes môže brániť a v budúcnosti odrádzať ďalšiu agresiu.“
Ruské jednotky postúpili pri meste Avdijivka v Doneckej oblasti na východe Ukrajiny. Uviedol to americký Inštitút pre štúdium vojny (ISW) vo svojej najnovšej správe o vývoji vojny na Ukrajine. Informuje o tom spravodajský web Ukrajinská pravda.
Podľa štvrtkových geolokačných záberov Rusi mierne pokročili južne od železničnej trate pri obci Stepove, ktorá leží sedem kilometrov severozápadne od Avdijivky. Hovorca ukrajinskej brigády dislokovanej na fronte v Avdijivke povedal, že ruskí vojaci mimoriadne intenzívne ostreľujú oblasť medzi dedinou Stepove a železničnou traťou.
Ukrajinský generálny štáb uviedol, že ukrajinské sily odrazili ruské útoky v rôznych smeroch pri Avdijivke, a to východne od dediny Novobachmutivka, južne od dediny Sjevjerne, pri dedine Pervomajske a pri obci Nevelske. /agentury/
X X X
Spory v koalícii sa množia. Danko sa postavil Ficovi v otázke Ukrajiny. Bude SNS obetným baránkom Smeru?
„My nie sme kamaráti, my sme súperi,“ povedal líder SNS Andrej Danko, keď pár dní po predčasných voľbách odchádzal z Prezidentského paláca. V tvári mal nadšenie. Vedel, že líder Hlasu Peter Pellegrini sa nakoniec rozhodne pre trojkoalíciu so Smerom. Už pred voľbami hovoril, že sa poučil a v prípadnej budúcej vláde bude otvorenejší. Svoje slovo dodržal. SNS si ako najmenšia strana v koalícii (ale aj v parlamente) vydobýja svoj priestor hlasno a v dvoch prípadoch zatiaľ koaliční partneri ustúpili. Neprešli ani tri mesiace a Dankova strana stojí za každým sporom, ktorý musela koalícia riešiť. Ak sa koalícia rozpadne, podľa lídra Hlasu Petra Pellegriniho ju rozbije len Danko.
Šéf SNS však problém nevidí. Ide len o iný názor, dohodnúť sa dohodnú a karavána pôjde ďalej. Možno až osem rokov. Nevyspytateľnosť Andreja Danka si však Slovensko pamätá z roku 2017, kedy vypovedal koaličnú zmluvu. Dnes má koalícia len krehkú väčšinu a prejavilo sa to aj pri prvej opozičnej obštrukcii, ktorej nezabránili.
Pohltí Smer ďalšie strany? Podľa politológa bude SNS prvým obetným baránkom Smeru a ľahké to nebude mať ani Hlas.
Pellegrini podporu SNS nechce
Začiatkom novembra vyjadril Danko obavu, že pokiaľ by sa Pellegrini stal prezidentom, koalícia sa rozpadne. Ružovo nevidí ani budúcnosť strany Hlas. Pellegrini už po sneme Smeru, kedy viacerí poslanci Ficovo vyjadrenie nepochopili tak, ako ho podľa poslancov Smeru myslel, odmietol akékoľvek spájanie Hlasu so Smerom či s inými stranami.
Odmieta aj to, že by sa koalícia mala rozpadnúť. „Chcem absolútne odmietnuť akékoľvek špekulácie a dohady o rozpade koalície. Ja vám poviem, kedy sa koalícia rozpadne. Vtedy, keď ju rozbije Andrej Danko, ak bude chcieť,“ povedal v rozhovore pre Plus 7 dní. Podobne to vnímajú aj koaliční poslanci, s ktorými sa pred časom Pravda zhovárala.
Do stredy chcel Danko od Pellegriniho počuť rozhodnutie o tom, či bude kandidovať na prezidenta. Šéf Hlasu však trval na tom, že svoje rozhodnutie oznámi až po Novom roku po diskusii s členmi Hlasu v regiónoch. Podľa jeho slov „nemôže podliehať individuálnemu ultimátu jedného predsedu politickej strany“. Danko zas odmietol čakať do 15. januára. Po rokovaniach Pellegrini odmietol podporu SNS a dankovci postavia vlastného kandidáta.
„SNS je pripravená podporiť Roberta Fica, ten však odmieta kandidovať. Peter Pellegrini zase odmietol koaličnú podporu od SNS,“ uviedla strana v stanovisku na margo dôvodov. Smer podporuje Pellegriniho a o inej možností zatiaľ neuvažujú. Časť predsedníctva SNS aktuálne zvažuje aj podporu Štefana Harabina, časť si myslí, že je Dankovou povinnosťou kandidovať.
S Hlasom sa Danko najnovšie nepohodol ani pri financovaní spoločnosti Globsec. Danko chce zastaviť akékoľvek financovanie spoločnosti a heslom SNS je „ani cent a ani jeden policajt“ na Globsec. „Peter Pellegrini mi na to povedal, že to je dobrá inštitúcia. Skoro ma prekrútilo,“ konštatoval líder SNS vo vysielaní dezinformačného média Infovojna. Návrh predložil aj na koaličnej rade a ako dôvod uviedol šetrenie.
U Fica podporu našiel, aj keď šéf Smeru v minulosti Globsec chválil a vystupoval na ňom. U Pellegriniho už podpora stopercentná nie je. S Hlasom, ktorý interné záležitosti nekomentuje, o tom ešte budú debatovať. „Je právom každého koaličného partnera predložiť koaličnej rade svoje návrhy a následne sa nimi bude koaličná rada zaoberať,“ reagovala Pellegriniho strana.
Blok po vzore Orbána narúša Fico
Danko však nemá problém len s Hlasom, tŕňom v oku boli aj kroky predsedu vlády a jeho vysnívaného koaličného partnera Roberta Fica. Už koncom novembra Danka rozladilo, že hneď na prvom summite v Bruseli bol Fico medzi tými, ktorí jednomyseľne súhlasili okrem iného aj s vojenskou pomocou Ukrajine. A to napriek tomu, že pred voľbami nevynechal šéf Smeru ani jednu príležitosť, aby sa striktne voči tejto forme pomoci ohradil.
Na rokovaní vlády, ktoré sa konalo týždeň po summite, však balík vojenskej pomoci vláda neschválila. Problém sa tak zrejme vyriešil. Ukrajina sa pred ďalším summitom opäť stala predmetom sporu medzi SNS a Smerom. „Nebudeme brániť rozhodnutiu EÚ, aby otvorila rokovania s Ukrajinou,“ povedal Fico v stredu doobeda pred poslancami na európskom výbore, po ktorom odletel do Bruselu a spolu s ostatnými krajinami začiatok rokovaní za Slovensko odsúhlasil.
„Nie som premiér, premiér má právo vyhodnotiť svoju pozíciu,“ povedal Danko. EÚ by sa podľa neho nemala rozširovať o problematické štáty. Podľa Fica išlo o politické rozhodnutie, ktoré nemá nič spoločné s realitou. Ešte pred začatím summitu sa stretol so šéfom NATO Jensom Stoltenbergom, ktorému pripomenul postoj Slovenska ohľadom vojenskej pomoci Ukrajine, ktorú pred takmer dvoma rokmi napadla Ruská federácia.
Počas summitu zarezonoval aj výročný prejav ruského prezidenta Vladimira Putina, ktorý spomenul maďarského premiéra Viktora Orbána, ale aj slovenského predsedu vlády Fica a chválou nešetril. „Oni nie sú proruskí politici, sú pronárodní, chránia svoje záujmy. Takých politikov už niet,“ povedal Putin. Podobnú rétoriku používa poslanci SNS, ale aj Smeru.
Orbán podľa portálu Politico opustil miestnosť, aby umožnil jednomyseľné hlasovanie. Ešte pred voľbami mala SNS podľa slov terajšieho ministra životného prostredia Tomáša Tarabu v pláne vytvoriť tzv. slovenský Fidesz. „Mojou ambíciou je vytvoriť národný blok po vzore Viktora Orbána ako som už spomínal,“ povedal v apríli tohto roka pre Pravdu líder SNS.
V SNS vládne nespokojnosť
Napriek tomu, že sa v téme financovania Globsecu a ani pri postoji k rokovaniam o členstve Ukrajiny v EÚ v koalícii nepohodli, Danko tvrdí, že sa nehádajú a mať iné názory je úplne prirodzené a médiá to vraj nafukujú. Pri všetkých troch témach argumentujú svojimi voličmi. SNS musí presadzovať to, čo im sľúbili. „To, že máme iný názor ako Smer a Hlas, neznamená, že sa, nedajbože, nevieme v koalícii dohodnúť, ale náš politický postoj je jasný,“ povedal Danko v stredu.
Podľa informácií Pravdy však v predsedníctve SNS a ani v poslaneckom klube nie sú celkom spokojní so smerovaním koalície v niektorých témach. Koalícii zatiaľ nevychádza plán zrušiť Úrad špeciálnej prokuratúry (ÚŠP) už v januári. Keďže opozícia sa rozhodla obštruovať a predlžovať debatu k zákonom v rámci konsolidačného balíka, predseda parlamentu Pellegrini predložil pred zákon, v rámci ktorého sa má rušiť ÚŠP, štátny rozpočet. Ešte predtým však musia prerokovať zvyšné zákony z konsolidačného balíka a tzv. kompetenčný zákon, bez schválenia ktorého sa od januára nemôže zriadiť nové ministerstvo športu a cestovného ruchu. To patrí do gescie SNS.
Podľa politológa z Ústavu politických vied Slovenskej akadémie vied (SAV) Juraja Marušiaka je zaujímavé, že spory sú najmä medzi Hlasom s SNS a nie medzi Hlasom a Smerom. „Hoci v minulosti sa Pellegrini ostro vymedzoval proti Ficovi, je jasné, že žiadna strana nechce v koalícii zaniknúť a stratiť identitu,“ uviedol pre Pravdu.
Všetky koalície na čele so Smerom sa vyznačovali tým, že sa všetko rieši za zatvorenými dverami a verejnosť o šarvátkach nevedela. Okrem vypovedania koaličnej zmluvy zo strany SNS v roku 2017. Toto Ficovo volebné obdobie sa mierne líši a Danko s komunikovaním výhrad problém nemá. Podľa politológa z Ekonomickej univerzity v Bratislave Radoslava Štefančíka sa to však nedá porovnať s minulým volebným obdobím, kedy hádky medzi Igorom Matovičom a Richardom Sulíkom boli na dennom poriadku.
„Úspechom vlády Roberta Fica a Petra Pellegriniho v rokoch 2016 – 2020 bolo, že sa snažili rozpory v koalícii iba minimálne reflektovať v médiách. Dankove aktivity však vytvárajú priestor preto, aby sa nehovorilo o vážnejších otázkach, napr. ekonomických alebo o plánovaných zmenách volebnej či mediálnej legislatívy,“ doplnil Marušiak s tým, že určite sa malichernosťami snaží vládna koalícia prekryť podstatné veci. „Oveľa dôležitejšie sú napr. úvahy o zmene volebného systému, čomu novinári venujú pozornosť iba minimálne,“ dodal.
Pre Danka je tento štýl komunikácie podľa Marušiaka súčasťou kampane pred eurovoľbami. „Podobne ako pred rokom 2020 však nepredpokladám, že by mal minimálne do eurovolieb záujem o rozbitie koalície, keďže jeho strana sa nemá šancu umiestniť vo vláde za žiadnej inej konštelácie. Na druhej strane, Fico môže legitimizovať svoje postoje voči Ukrajine práve tlakom koaličného partnera,“ uviedol.
Koalícia so Smerom zatiaľ zomlela každú stranu
Kým podpora Globsecu nie je podľa Štefančíka pre koalíciu kľúčovou témou, pri témach spojených s Ukrajinou je situácia iná. „Ide však o konferenciu mimoriadneho medzinárodného významu, preto by bolo namieste, aby štát takéto aktivity podporoval. Určite však na tejto otázke nepadne vládna koalícia,“ zhodnotil pre Pravdu.
„Iná téma je podpora Ukrajiny. Andrej Danko v tomto kontexte nezdôrazňuje priority Slovenska, ale Ruskej federácie,“ myslí si Štefančík. Čo sa týka koaličných sporov, podľa politológa nejde o konflikty, ale o hlasnejšie výmeny názorov a s konfliktným štýlom bývalej vlády sa to porovnať nedá, aj keď sa Danko ozýva hlasnejšie, než v minulosti. „Spomeňme si na konflikty Matoviča so Sulíkom a potom ich porovnajme. To je zatiaľ sto a jedna. Andrej Danko chce svojim voličom ukázať, že aj on je dôležitou súčasťou vládnej koalície, preto sem tam dá o sebe vedieť. Pritom môže byť spokojný s tým, čo má,“ skonštatoval.
Netreba však zabúdať na fakt, že koalícia so Smerom zatiaľ zomlela každú politickú stranu. Po prvej vláde Roberta Fica zmizli z politického výslnia Ján Slota a Vladimír Mečiar – HZDS ani SNS sa v ďalších voľbách do parlamentu nedostali. Po ére jednofarebnej vlády bol Smer po voľbách v roku 2016 vo vláde pôvodne s troma stranami. Sieť Radoslava Procházku sa rozpadla po pár týždňoch. O dva roky neskôr, keď po vražde investigatívneho novinára Jána Kuciaka a jeho snúbenice Martiny Kušnírovej, vyšli do ulíc desaťtisíce ľudí, došlo k výmene na poste premiéra. Most-Híd a SNS takisto skončili mimo parlamentu.
„Andrej Danko sa možno snaží katastrofe predchádzať hneď od začiatku. Lebo keď príde prvá vážnejšia korupčná kauza, už bude neskoro. Vinu za problémy totiž Robert Fico zvykne hádzať na svojich koaličných partnerov a SNS ako najmenší subjekt bude prvý v poradí, ktorý bude tým obetným baránkom,“ uviedol politológ Štefančík.
Mať iný názor je prirodzené
Aj keď opozícia hovorí o nervozite v radoch koaličníkov a v obštrukcii aj protestoch plánujú pokračovať, podľa Danka sa nič nedeje. „Našu opozíciu chcem ubezpečiť, že koalícia je jednotná. Som presvedčený, že schválime kompetenčný zákon, že schválime rozpočet. SNS však nie je v područí žiadnej strany. Či už sa to našim koaličným bude páčiť, alebo nie, budeme rozprávať o témach, s ktorými sme si my a osobnosti na kandidátnej listine SNS získali dôveru,“ uviedol v stredu líder SNS s tým, že koalíciu nespochybňuje a verí, že vydrží nie štyri, ale osem rokov.
Ak chce opozíca podľa Marušiaka uspieť, nemala by svojich priaznivcov unaviť. „Opozícia by hlavne mala popri protestoch predstaviť aj alternatívu lepšieho vládnutia,“ uviedol Marušiak. Podľa sociológa Michala Vašečku sa obštrukcia v parlamente stala štandardným spôsobom politického boja. „Je pravdou, že v ideálnom svete džentlmenov, predvídateľnosti a slušnosti by bolo veľa dôvodov ju kritizovať. No v súčasnom svete tvrdých interakcií a politického boja, ktorý už nie je o ideách a zámeroch, ale o plytkých osobných a skupinových záujmoch je to spôsob, ktorý uplatňuje každá opozícia. Táto nie je výnimkou a nebude výnimkou ani tá, čo príde po nej,“ uviedol pre Pravdu.
Z pohľadu opozície plnia podľa Vašečku obštrukcie viacero funkcií a nie je dôležité, ako to nakoniec dopadne. „Z pohľadu opozície je dôležité, že po prvé má šancu pozastaviť proces, ktorý bol rozbehnutý tak rýchlo, aby sa nikto nestihol spamätať, cez skrátené legislatívne konanie. Po druhé, opozícia svojimi krokmi mobilizuje svojich voličov. Po tretie, dlhším zápasom v parlamente opozícia upozorňuje zahraničie na kroky súčasnej koalície. Po štvrté, obštrukciami opozícia znervózňuje koalíciu a znervóznení ľudia robia chyby. A nakoniec – v politike sa využívajú všetky kroky, ktoré bývajú k dispozícii,“ dodal s tým, že ak by to opozícia nerobila, kritizovali by ju jej prívrženci pre nečinnosť.
Budúcnosť Hlasu aj koalície je zatiaľ otázna
Čo sa týka budúcnosti Hlasu, je otázne, či po prípadnom zvolení Pellegriniho za prezidenta vydrží vládna koalícia. „Hlas určite nevydrží, ak sa jej šéf stane prezidentom. Myslím si, že o toto má záujem aj Robert Fico. Dosť otvorene naznačil, že chce prekresliť slovenskú stranícku mapu na jeho strane ideového spektra. A SNS nevydrží, pretože na jej čele je Andrej Danko. Jeho strana by vlastne ani nemala byť v parlamente, ale zachránili ju hlasy pre tých, ktorí prišli z iných strán – Tarabu, Kuffovcov, či Huliaka,“ ozrejmil Štefančík.
Podľa politológa SAV nebol vzťah medzi Pellegrinim a Dankom nikdy veľmi srdečný. „Osud Hlasu je naozaj otázny, bez ohľadu na to, či sa Pellegrini stane, alebo nestane prezidentom. Tá otázka je tu už od volieb, zatiaľ je asi priskoro hovoriť o budúcnosti koalície. Jej vznik bol aj vzhľadom na pomery síl v NR SR očakávaný, ešte je priskoro ju pochovávať,“ hodnotí Marušiak a prvé mesiace vlády hodnotí ako „ako obdobie razantných krokov, ktoré sú však v súlade s očakávaniami“.
Koalícia sa podľa Štefančíka v prvých mesiacoch drží statočne. „Idú bok po boku po princípoch právneho štátu, myslia na skupinu našich ľudí a snažia sa ich buď zbaviť viny, alebo dostať z basy a následne ich budú chcieť rehabilitovať. A v konečnom dôsledku zachrániť ich prepadnutý majetok. Popritom všetkom ľuďom zalepujú ústa trinástym dôchodkom a pomocou pri splácaní hypoték,“ hovorí politológ.
„Je to vláda bez vízie, je to vláda, ktorá neposunie Slovensko dopredu, skôr – zas a znovu – urobíme niekoľko krokov dozadu,“ zhodnotil Štefančík. Ak sa podľa politológa Fico zbaví Pellegriniho tak, že ho ľudia zvolia za prezidenta, bude mať Fico ostatných poslancov z Hlasu v hrsti. „Na druhej strane by som z rôznorodých názorov jednotlivých koaličných partnerov nerobil zbytočnú vedu. Táto vládna koalícia má určité princípy, ktoré ich spájajú a jedným z dôležitejších princípov je neskutočná túžba po moci. A táto stranám v predchádzajúcej vláde mimoriadne chýbala, preto sa dokázali rozhádať aj na nezmysloch,“ dodal./agentury/
X X X
Ukrajina verzus Maďarsko – 1:1. Únia sa potešila aj Putin zostal celý
Na fronte Európskej únie uhrala Ukrajina remízu. Summit lídrov EÚ v Bruseli súhlasil s otvorením prístupových rokovaní pre Kyjev. Na druhej strane sa Európska rada nedohodla na zmenách v dlhodobom rozpočte únie, ktoré mali Ukrajine priniesť finančnú injekciu v podobe 50 miliárd eur.
V hlavnej úlohe Orbán
Summit sa začal včera a pokračuje dnes. V oboch záležitostiach týkajúcich sa Ukrajiny zohral hlavnú úlohu maďarský premiér Viktor Orbán. Odhlasovanie prístupových rokovaní pre Kyjev umožnil tým, že odišiel z miestnosti, v ktorej zostalo dvadsaťšesť lídrov, ktorí boli za vrátane slovenského premiéra Roberta Fica.
Bol to mimoriadne neobvyklý ťah. Podľa agentúry DPA to bol nemecký kancelár Olaf Schloz, ktorý Orbána presvedčil, aby rozhodnutie neblokoval. Hoci to prešlo, podľa portálu Politico si ani veteráni európskych summitov nepamätajú takýto postup, a už vôbec nie v takejto dôležitej otázke.
„Nikdy sa to nestalo. Nedošlo k tomu za takmer 50 rokov. Zaoberám sa tým od roku 1975 a napísal som o tom tri knihy,“ vysvetlil holandský novinár a publicista Jan Werts.
Orbán tvrdí, že ostatných lídrov osem hodín presviedčal, že začatie prístupových rokovaní s Ukrajinou je zlý krok, ale napokon im predsa len ustúpil.
„Rozhodujúci argument bol, že Maďarsko nemá čo stratiť, pretože posledné slovo by mali národné parlamenty, takže maďarský parlament môže hlasovať proti. Bude ešte 75 príležitostí, keď to krajina dokáže zastaviť,“ vyhlásil Orbán pre Kossuth Rádio.
„Situácia na bojisku je skutočne komplikovaná a náročná. Ukrajina potrebuje všetky formy reálnej aj symbolickej podpory, ktoré jej môžeme poskytnúť, keďže ju čaká ťažká zima. Ak by sme jej do cesty postavili prekážky, vyslalo by to signál Rusku. Moskva by to mohla vnímať tak, že EÚ nie je úplne jednotná v podpore Ukrajiny alebo že nie je dostatočne agilná a silná, aby podporovala jej obranu,“ povedal pre Pravdu profesor globálnych vzťahov na univerzite v Bournemouthe Roman Gerodimos.
Cez Orbána však neprešla finančná pomoc pre Ukrajinu, ktorá by mala dostať 50 miliárd v rámci revízie dlhodobého rozpočtu EÚ na roky 2021–2027. Z tejto sumy majú 33 miliárd tvoriť pôžičky a o 17 miliárd by sa mal zvýšiť rozpočet, čo by Slovensko vyšlo na 180 až 200 miliónov eur.
Maďarský premiér to však zablokoval a lídri členských krajín sa k tejto otázke vrátia v januári, keď by sa mal konať mimoriadny summit. Je pravdepodobné, že nejaké riešenie sa nájde, keďže zmeny v rozpočte vetuje iba Orbán.
„Revíziu viacročného finančného rámca pevne podporuje 26 hláv štátov alebo predsedov vlád,“ uviedol vo vyhlásení Charles Michel, predseda Európskej rady, ktorý šéfuje summitom.
„Môžem vás ubezpečiť, že Ukrajina nezostane bez podpory. Bola tu silná vôľa dvadsaťšestky túto pomoc poskytnúť a existujú rôzne spôsoby, ako to môžeme urobiť,“ povedala estónska premiérka Kaja Kallasová. V súvislosti s tým, že sa otvoria prístupové rokovania s Ukrajinou, vysvetlila, že nebola veľmi optimistická, ale nakoniec bol celý postup mimoriadne zaujímavý a raz o tom napíše v memoároch.
Na začiatku summitu sa v Bruseli okrem Orbána asi najviac hovorilo o slovenskom premiérovi Robertovi Ficovi. Viacerí novinári v Bruseli sa pýtali na to, či sa pridá k maďarskému predsedovi vlády. Je však jasné, že momentálne žiadny tandem Fico-Orbán v otázke Ukrajiny neexistuje. Slovensko hlasovalo za otvorenie prístupových rokovaní a podporuje i zmenu rozpočtu.
Na čom sa únia dohodne?
Samozrejme, Orbánove ťahy opäť obnovili diskusiu, ako môže EÚ fungovať, keď jedna krajina dokáže v jej rámci blokovať zásadné rozhodnutia.
„V strednodobom až dlhodobom horizonte si myslím, že EÚ sa bude zvnútra oslabovať, ak sa nenájde spôsob, ako riešiť situácie, ako je tá s Maďarskom. Únia má na výber medzi udržiavaním jednoty alebo dodržiavaním svojich hodnôt. Brusel sa zatiaľ rozhodol, že chce to prvé. Zdá sa mi však, že EÚ bude musieť pred ďalším rozšírením nájsť spôsob, ako sa vysporiadať s tými členskými štátmi, ktoré porušujú princípy demokracie a právneho štátu. Inak EÚ nebude udržateľná ako hodnotovo orientovaná organizácia,“ reagovala pre Pravdu Susan Stewartová z Nemeckého inštitútu pre medzinárodné a bezpečnostné vzťahy./agentury/
X X X
Vláda Donalda Tuska rozpustila komisiu, ktorá vyšetrovala nehodu prezidentského špeciálu
Pri nešťastí vtedy zahynulo 96 ľudí vrátane vtedajšieho prezidenta Lecha Kaczyňského a jeho manželky.
Tzv. vyšetrovaciu subkomisiu poľského ministerstva obrany zriadil v roku 2016 Jaroslaw Kaczyňski, dvojča zosnulého Lecha, so zámerom obviniť Rusko z nehody poľského špeciálu. K potvrdeniu tejto teórie však komisia neposkytla nijaké presvedčivé dôkazy. TASR o tom informuje podľa správy agentúry AFP.
Bývalá vládnuca strana Právo a spravodlivosť (PiS) vedená Jaroslawom Kaczyňským vždy spochybňovala zistenia oficiálneho vyšetrovania, podľa ktorých nehodu pri Smolensku zapríčinilo zlé počasie a ľudské zlyhanie.
PiS naopak dlhodobo tvrdí, že išlo o sprisahanie, do ktorého bolo zapletené Rusko, a že lietadlo explodovalo vo vzduchu. Strana už roky každý mesiac organizuje podujatia, na ktorých sa pripomína nehoda pri Smolensku a akcentuje údajná potreba „odhaliť pravdu“ o celej udalosti.
„Toto je koniec klamstiev šírených v mene poľskej vlády, koniec míňania stoviek miliónov zlotých na aktivity, ktoré nemajú nič spoločné s objasňovaním príčin tragédie, ale majú veľa spoločného s politikou,“ povedal novinárom námestník poľského ministra obrany.
Vyhlásil tiež, rozpustenie subkomisie je historický moment, prostredníctvom ktorého Poľsko konečne akceptuje pravdu a skutočnosť, že objasniť príčiny nehody majú len odborníci, a nie politici.
Predseda komisie, Antoni Macierewicz z PiS, kritizoval súčasného premiéra Donalda Tuska za jeho rolu počas nehody pri Smolensku, keďže nedokázal zabezpečiť návrat havarovaného lietadla. Treba však zdôrazniť, že ani počas vlády strany PiS, ktorá vládla posledných osem rokov, sa nepodarilo uskutočniť repatriáciu havarovaného lietadla.
Nešťastie sa odohralo v apríli 2010 pri meste Smolensk na západe Ruska a zahynulo pri ňom 96 ľudí vrátane poľského exprezidenta Kaczyňského a jeho manželky. Poľská delegácia cestovala na smútočné podujatia v Katyni, kde sú pochovaní poľskí vojaci a dôstojníci zastrelení príslušníkmi sovietskej NKVD v roku 1940, aktuality.sk
X X X
Som nevinný, tvrdí niekdajší šéf albánskej drogovej mafie Baki Sadiki. Svedkov mu zamietli
Sudca naznačil, že vo februári môže padnúť rozhodnutie, či vyhovie v minulosti označovanému šéfovi albánskej drogovej mafie.
PREŠOV: Albánec Baki Sadiki sa opäť postavil pred senát Okresného súdu v Prešove. Za obchod s drogami si v roku 2011 vyslúžil 22 rokov väzenia v najprísnejšom stupni stráženia, teraz žiada o obnovu konania. Tvrdí, že je nevinný a žiadal predvolať viacerých svedkov.
Verdikt sudcu nebol pre Sadikiho, v minulosti označovaného šéfa albánskej drogovej mafie, príjemný. Všetkých totiž zamietol a oznámil, že na najbližšom zasadnutí vo februári 2024 rozhodne.
Zamietli svedkov
Sadiki si trest odpykáva vo väznici v Ilave, o obnovu konania požiadal pred rokom. Žiadal, aby na súde vystúpili svedkovia ako napríklad Branislav Zurian či Ľubomíra Bačkora, riaditeľa ružomberského Ústavu na výkon trestu odňatia slobody. V tomto prípade chceli poukázať, že odsúdený bol na základe zmanipulovanej a neoverenej výpovede kajúcnika Juraja Jambricha, ktorý proti nemu vypovedal až po 17 mesiacoch výkonu väzby. V súčasnosti podľa obhajoby mal Jambrich až päť opustení väzenia a dostal 15 pochvál, čo podľa Sadikiho advokáta Viktora Križiaka nie bežné.
Zuriana navrhovali predvolať, pretože mal byť jedným z vyšetrovateľov, ktorý mal svedka – kajúcnika, vypovedajúceho proti Sadikimu, naviesť na manipulovanú výpoveď.
„Nevidím dôvod na výsluch navrhovaných svedkov,“ konštatoval sudca.
Pôvodne chcel Sadiki predvolať aj Dobroslava Trnku, aby vysvetlil „za akých okolností bola zo dňa na deň táto vec odňatá Krajskej prokuratúre v Prešove a daná na dozor Generálnej prokuratúre.“ Bývalý generálny prokurátor však v októbri 2023 zomrel.
Kajúcnik si užíva benefity
Advokát Križiak rozhodnutie sudcu komentoval, že s tým nepočítal, ale ani ho to neprekvapilo.
„Stále sme v hre. Svedkovia podľa môjho názoru mali alebo mohli objasniť situáciu, ktorej bol vystavený môj klient v roku 2013 až 2014. Ale akceptujem toto rozhodnutie súdu a poradím si aj bez týchto svedkov“
Zopakoval, že jeho klient bol odsúdený na základe jedinej výpovede kajúcnika, a aj preto poukázali na benefity Jambricha, ktoré si vo väzení užíva za jeho svedectvo.
„Dnes sme sa mohli dokonca dozvedieť, že jeden z obvinených spolu s Bakim Sadikim nie je trestne stíhaný, lebo jeho trestné stíhanie je prerušené 13 rokov. A to bez nejakého zákonného dôvodu. Pýtam sa, prečo nebol tento spoluobvinený stíhaný a odsúdený rovnako ako Baki Sadiki,“ doplnil Križiak.
V Turecku nebol
Sadiki, ktorý bol v minulosti jeden z najhľadanejších mužov na úteku, žiada obnovu konania aj preto, že turecká strana zastavila trestné stíhanie za jeho drogový trestný čin.
„Nepreukázalo sa, že môj klient mal niečo s pašovaním drog. Odsúdený mal byť za to, že mal s inými obvinenými pašovať drogy na Slovensko, no Sadiki nikdy v Turecku nebol,“ povedal.
Považuje za flagrantné porušenie práva, že bol ešte pred začiatkom súdu označený za narkobaróna za obdobie rokov 1994 až 2008, hoci prokuratúra vtedy trestné stíhanie zastavila.
Bol na úteku
V prípade Sadikiho ide už o druhú požiadavku na obnovu konania. Prvýkrát mu to prešovský okresný súd umožnil ešte v roku 2013, vtedy to zdôvodňoval tým, že nebol prítomný na súde a nemohol sa osobne brániť proti obžalobe. Bol totiž na úteku.
Policajti obvinili Albánca vo februári 2010. Keď o mesiac neskôr vtrhli do jeho domu v Novej Lesnej, Sadiki nenašli. V roku 2011 poslal Krajský súd v Prešove Sadikiho do väzenia na 22 rokov. Aj v tom čase bol na úteku.
Kosovský Albánec mal v rokoch 2007 a 2008 zastrešovať a riadiť pašovanie heroínu z Turecka po takzvanej Balkánskej ceste do Švajčiarska, Talianska a Poľska. Slovensko bolo len prestupnou stanicou.
Celkovo išlo o šesť zásielok s drogou, pričom v každej z nich sa nachádzalo 20 kilogramov heroínu. Dalo sa z neho vyrobiť 673-tisíc dávok v hodnote okolo 3,35 milióna eur. Drogy boli ukryté v športovej obuvi.
Na základe medzinárodného zatykača ho našli v kosovskom Gnjilane v októbri 2012, aktuality.sk
X X X
Nový šéf štátnej Eximbanky roky pracoval vo finančnom dome označovanom za trójskeho koňa Ruska
Z Medzinárodnej investičnej banky vystúpilo Slovensko po ruskej agresii na Ukrajine. Banka nám stále dlží peniaze a bude ich splácať 20 rokov, jej bývalý bankár teraz bude viesť štátny finančný dom.
Ficova vláda bez väčšej publicity posadila do kresla šéfa štátnej Eximbanky Rastislava Podhoreca. V tejto finančnej inštitúcii posobil aj predtým, od roku 2022 bol námestníkom generálneho riaditeľa, teda jeho pravou rukou. Na výmene by nebolo nič zvláštne, pokiaľ by Podhorecova minulosť, minimálne v bankárskych kruhoch, nevzbudzovala podozrenie.
Nový riaditeľ sa síce v tlačovej správe Eximbanky pýši, že „v minulosti pôsobil ako generálny riaditeľ AIG Funds Central Europe, založil a predsedal Asociácii finančných sprostredkovateľov a finančných poradcov, bol členom rady Garančného fondu investícií, členom predstavenstva Asociácie správcovských spoločností a členom Dozornej rady Eximbanky“.
Knižná novinkaPolitika po slovensky mapuje 13 fenoménov našej politickej histórie od únosu cez Gorilu po vraždu. Za zbierkou esejí stojí deväť mien vrátane autora bestselleru Fico Petra Bárdyho. Knihy kúpite tu.
Vynechal trójskeho koňa Ruska
V krátkom opise svojej kariéry však vynechal jednu z čerstvejších a pomerne dlhých pracovných aktivít. Podľa oficiálneho životopisu, ktorý zverejnil úrad vlády, od roku 2015 až do marca 2020 pracoval v Medzinárodnej investičnej banke (MIB). Táto banka sa v strednej Európe preslávila najmä ako „trójsky kôň Ruska“. Takto ju napríklad označil novinársky tím z krajín V4, do ktorého patrili aj reportéri Investigatívneho centra Jána Kuciaka. Banka požičiavala energetickým firmám a práve energetika je oblasťou, ktorú ruská zahraničná politika využívala na posilnenie svojho vplyvu v Európskej únii.
Na túto pracovnú skúsenosť sme sa spýtali aj priamo Podhoreca, a to najmä s dôrazom na prítomnosť ruských predstaviteľov v banke a ich prípadné prepojenia na rôzne bezpečnostné či spravodajské zložky. „V MIB som pracoval ako radový bankár, ktorý mal na starosti slovenský a český trh. Po rozhodnutí banky presunúť sídlo do Budapešti som sa rozhodol odísť,“ uviedol v krátkom stanovisku..
V skutočnosti si však v životopise uvádza, že pôsobil na pozícii senior bankára, pričom na tento post nastupoval z vysokých pozícií v poisťovniach, ako napríklad Česká poisťovňa či Kooperativa. Nový generálny riaditeľ Eximbanky v životopise uviedol, že sa v MIB zameriaval na projekty ohľadom energetiky.
Práve na túto oblasť upozorňuje ICJK vo svojom staršom článku. „MIB dala úvery aj energetickým firmám – Slovenské elektrárne, Slovak Gas Holding, Zvolenská teplárenská, ale aj Tatravagónka. Úvery sa pohybovali v desiatkach miliónov eur – v oblasti energetiky sú považované za malé. Energetika je však zároveň oblasť, ktorú ruská zahraničná politika využívala ako ,mäkkú silu‘ na uplatňovanie svojho vplyvu v Európskej únii,“ uvádza centrum vo svojom rozsiahlom texte. Podhorec sa tak venoval oblasti, ktorú podľa novinárov mohla ruská strana využívať na ovplyvňovanie krajín ako Slovensko..
Kritický pohľad na nomináciu Podhoreca na post riaditeľa Eximbanky má aj bývalý štátny tajomník ministerstva financií Ľuboš Jančík. „Obsadzovanie pozícií v štátnych inštitúciách osobami, ktoré pracovali v medzinárodných bankách ovládaných Rusmi, sú pre Slovensko veľkým bezpečnostným a ekonomickým rizikom,“ uviedol v reakcii na históriu Rastislava Podhoreca.
Medzinárodná investičná banka sa dostala do obrovských problémov po agresii Ruska voči Ukrajine. Banka sa prakticky z večera do rána stala rizikovým partnerom európskych krajín, ktoré v nej mali podiel. Historicky totiž MIB bola pozostatkom Rady vzájomnej hospodárskej pomoci (RVHP) a najväčší podiel v nej malo Rusko. Aj keď v roku 2012 sa zaspatý a prakticky mŕtvy projekt banky znovu rozbehol aj vďaka aktivite Slovenska, od roku 2014 znovu narážal na problémy – tým hlavným bola ruská agresia a anexia Krymu.
Na pokraji krachu
Následná invázia Ruska na Ukrajinu v roku 2022 bola takpovediac posledným klincom do rakvy pre pochybnú banku. „O bankách MBHS a MIB, ktoré sú tú ešte z čias Sovietskeho zväzu, je verejne známe, že boli plné špiónov z Federálnej bezpečnostnej služby Ruskej federácie. Aj preto Hegerova vláda v máji 2022 presadila v parlamente vystúpenie Slovenska z týchto pochybných inštitúcií,“ vysvetlil postoj a kroky Slovenska Jančík.
Slovensko z banky teda začiatkom roku 2023 definitívne vystúpilo, rovnako tak aj Česká republika. Po otáľaní z banky vystúpili aj Rumunsko, Bulharsko a aj kľúčový hráč Maďarsko. Poslednými členmi tak ostali okrem Ruska už len Kuba, Mongolsko a Vietnam. Sídlo banky sa tak opäť menilo a z Budapešti sa presunulo do Moskvy.
Slovensko však na rozdiel od iných krajín, ktoré z MIB vystúpili, bolo k banke pomerne mäkké. Po započítaní vzájomných pohľadávok vyšlo, že banka dlží Slovensku približne 24 miliónov eur. Česká republika svoj podiel v banke chcela vyplatiť ihneď. To však nebol prípad Slovenska.
Ministerstvo financií sa s MIB dohodlo na päťročnom odklade splácania dlžnej sumy a jej samotné vyplatenie bude prebiehať až 15 rokov. Od formálneho vystúpenia z banky tak Slovensko bude vyplatené až po 20 rokoch – to však v prípade, že banka prežije.
Ako upozorňujú novinári, ktorí sa téme MIB venovali a dostali sa k uniknutým e-mailom predstaviteľov tejto banky, banka bola v roku 2022 prakticky na pokraji úplného konca. Keďže formálne mala sídlo v Budapešti, dotkli sa jej sankcie z oboch strán – tie európske, lebo bola napojená na Rusko, a tie ruské zas preto, že bola európskou inštitúciou.
Rozprávajte sa s Čechmi drzejšie
Podľa uniknutých emailov sa manažéri banky pripravovali aj na to, že predajú svoju budovu v Moskve, prípadne že presunú všetky prostriedky do bánk v Ázii. Súčasne však vo svojej komunikácii udávali jasný tón, napríklad voči Českej republike boli ochotní ísť až pred súd. „Nemali by sme sa báť žiadnych súdnych sporov. Vlastne by sme ich mali privítať. Banka nespôsobila Českej republike žiadnu škodu. Česká republika spôsobila škodu MIB. To sa dá dokázať na súde,“ napísal finančný riaditeľ MIB Elliott Auckland.
3Takýto postup požehnal dokonca aj predseda predstavenstva Nikolay Kosov. „Rozprávajte sa s Čechmi menej a drzejšie. V predchádzajúcich rokoch sa o banku zaujímali málo, nerobili nič iba hnusné veci a teraz niečo chcú,“ napísal Kosov.
Výsledkom krokov MIB je to, že veľká časť jej prostriedkov v Európe, ale aj mimo nej, je zmrazených z dôvodu sankcií. Najnovšie na to však doplácajú rumunské penzijné fondy, keďže MIB nesplatila pôžičky z týchto fondov a odvoláva sa na zmrazené účty. Dohromady MIB v Rumunsku takto dlží približne 110 miliónov eur, aktuality.sk
X X X
Mahmúd Abbás žiada USA, aby Izrael donútili zastaviť útoky na Palestínčanov
Abbás vyhlásil, že „Gaza je neoddeliteľnou súčasťou palestínskeho štátu“ a „odtrhnutie alebo akýkoľvek pokus o izoláciu ktorejkoľvek jeho časti je neprijateľný“.
Ako informovala agentúra AFP, tento výrok zaznel v úvode Abbásovho stretnutia s poradcom Bieleho domu pre národnú bezpečnosť Jakeom Sullivanom, ktoré sa uskutočnilo v Ramalláhu na západnom brehu rieky Jordán.
Podľa palestínskej tlačovej agentúry WAFA palestínsky vodca tiež vyhlásil, že útoky izraelskej armády v Pásme Gazy sa musia zastaviť. Vyzval Washington, aby zasiahol a prinútil Izrael zastaviť útoky na Palestínčanov na Západnom brehu a v Jeruzaleme. Predseda palestínskej samosprávy povedal, že je nevyhnutné „ušetriť civilistov od strastí a skazy spôsobenej izraelskou vojnovou mašinériou“.
Sullivan zatiaľ stretnutie s Abbásom nekomentoval. V rámci svojej návštevy regiónu sa predtým stretol s izraelským premiérom Benjaminom Netanjahuom a členmi izraelského vojnového kabinetu. Ako informovali západné médiá, Sullivan vyzval izraelské úrady, aby znížili intenzitu izraelskej vojenskej operácie v Pásme Gazy s cieľom minimalizovať počet civilných obetí.
Spojené štáty, ktoré poskytujú Izraelu vojenskú pomoc v hodnote miliárd dolárov, síce podporili jeho reakciu na útoky Hamasu zo 7. októbra, ale vyjadrujú obavy z civilných obetí a absencie dlhodobého plánu pre Gazu.
Vojnový konflikt medzi Izraelom a Hamasom sa začal po tom, čo palestínske komandá spustili bezprecedentný útok na Izrael, pri ktorom podľa izraelských predstaviteľov prišlo život asi 1200 ľudí, väčšinou civilistov. Vojenská operácia, ktorú Izrael podniká v odvete na území Pásma Gazy, si doteraz – podľa ministerstva zdravotníctva ovládaného Hamasom – vyžiadala životy viac ako 18 700 ľudí, väčšinou žien a detí.
Podľa izraelskej armády Hamas zámerne umiestňuje svoju vojenskú infraštruktúru do civilných objektov alebo do ich okolia a palestínskych civilistov tak zneužíva ako ľudské štíty. Hamas to popiera.
Valné zhromaždenie Organizácie Spojených národov tento týždeň drvivou väčšinou podporilo hlasov nezáväznú rezolúciu požadujúcu prímerie v Gaze, Washington však hlasoval proti, doplnila AFP, aktuality.sk
X X X
Minister Tomáš Taraba odvolal ďalších odborníkov, nahrádza ich straníckymi nomináciami
Z organizácií patriacich pod envirorezort museli odísť dlhoroční odborníci.
Minister Tomáš Taraba včera bez uvedenia dôvodu odvolal riaditeľku Slovenského banského múzea Banská Štiavnica Zuzanu Denkovú, ktorá vzišla z riadneho výberového konania a pôsobí v múzejníctve ako expertka viac ako 20 rokov. Nahradiť ju má okresný predseda SNS v Banskej Štiavnici Peter Zorvan. Informuje o tom bývalý štátny tajomník rezortu Michal Kiča.
Knižná novinka: Politika po slovensky mapuje 13 fenoménov našej politickej histórie od únosu cez Gorilu po vraždu. Za zbierkou esejí stojí deväť mien vrátane autora bestselleru Fico Petra Bárdyho. Knihy kúpite tu.
K výmene včera došlo aj na poste riaditeľa Slovenskej agentúry životného prostredia. Agentúra v súčasnosti zodpovedá za jeden z najväčších projektov z Plánu obnovy – Obnov dom, cez ktorý si ľudia budú môcť obnoviť 30-tisíc rodinných domov.
Taraba odvolal doterajšieho riaditeľa Mateja Kerestúra, ktorý do funkcie nastúpil po tom, ako agentúra nezvládala spracovávať žiadosti v úvodných výzvach projektu. Nahradiť ho má ďalší stranícky nominant SNS Juraj Moravčík. Ten okrem toho, že za SNS kandidoval, bol poslaneckým asistentom Štefana Kuffu a je krajským predsedom jeho strany Život v Trnave.
Kiča upozorňuje aj na ďalšiu výmenu na Správe povodia Bodrogu v Trebišove. Riaditeľ Slovenského vodohospodárskeho podniku a opäť kandidát do volieb za SNS, ktorého Taraba vymenoval do funkcie, Peter Molda, odvolal riaditeľku Správy povodia Bodrogu v Trebišove Evu Kolesárovú.
Tá sa do riadiacej funkcie dostala potom, čo si za svoje 23-ročné pôsobenie v podniku prešla mnohými odbornými pozíciami – od technickej pracovníčky, vedúcej úseku, námestníčky až na doterajšiu pozíciu riaditeľky.
„Pozor, povodie Bodrogu je skoro celé územie východného Slovenska, čiže jeho šéf je mimoriadne dôležitá funkcia najmä pre bezpečnosť a ochranu pred povodňami. Eva Kolesárová má dlhoročnú vodohospodársku expertízu, podieľala sa na rozvoji duálneho vzdelávania, rozvíjala v podniku inovatívne aktivity na záchranu biodiverzity mokradí a projekty cezhraničnej spolupráce INTERREG,“ upozorňuje Kiča.
Novým riaditeľom Povodia Bodrogu sa stal ďalší okresný predseda SNS, tentokrát z Michaloviec, Jaroslav Vaľo. „O jeho vzťahu k vodnému hospodárstvu nenájdete nič. K jeho kvalifikácii sa dá dohľadať akurát tak varenie gulášu na straníckych akciách a neúspešné kandidovanie za SNS do kadejakých funkcií. Na sociálnych sieťach posiela prezidentku Zuzanu Čaputovú, označenú ako monštrum, do ‚psej matere‘ či zdieľa primitívne koláže prezidentky na toalete, kde namiesto toaletného papiera používa Ústavu SR,“ informuje Kiča, aktuality.sk
X X X
Inšpekcia stíhala dvoch policajtov za uniknuté video. Sú to domnienky, odkázal prokurátor a obvinenie zrušil
Vyšetrovateľa inšpekcie, ktorý obvinenie vzniesol, hneď povýšili. Vedenie odmietlo, že by jeho kariérny rast súvisel s obvinením kolegov. Kauza, ktorá trvala len pár dní, sa týkala známeho vyšetrovateľa Pavla Ďurku, ktorý čelí aj iným stíhaniam inšpekcie.
Nová kauza okolo dvoch policajtov trvala necelé dva týždne. Bývalého vyšetrovateľa a neskôr funkcionára policajnej inšpekcie Pavla Ďurku a exriaditeľa Úradu inšpekčnej služby Petra Scholtza obvinili koncom novembra tohto roka.
Jednému z policajtov ani nestihla poriadne dôjsť pošta s novým obvinením a medzitým už ani neplatilo. Zasiahol prokurátor Krajskej prokuratúry v Bratislave a obvinenie im zrušil ako neopodstatnené.
Podľa vyšetrovateľa inšpekcie, ktorý kolegov začal stíhať, sa títo mali dopustiť prečinu zneužitia právomoci verejného činiteľa a to tak, že zariadili vypublikovanie jedného videa z bezpečnostnej kamery na budove inšpekcie.
Video z leta 2021 zverejnil Denník N. „Kamerový záznam je z 12. júla 2021 a zachytil Santusovú a aj bývalého šéfa NAKA Branislava Zuriana, dnes šéfa policajnej inšpekcie. Na kamerovom zázname vidieť, ako Santusová vyšla z budovy inšpekcie a prešla cez celé parkovisko do čierneho SUV. Po čase z budovy vyšiel aj Zurian a smeroval k tomu istému autu. Santusová z neho vystúpila a on doň nastúpil. NAKA vtedy podľa informácií Denníka N vyšetrovala, či v aute nebol bývalý zástupca riaditeľa inšpekcie Róbert Zaplatílek, ktorý mal byť tiež spomínaný vo výpovediach spolupracujúcich obvinených.“
Prokurátor však upozornil, že na takéto obvinenie zo zneužitia právomoci existuje primálo dôkazov a vyšetrovateľ vychádza len z domnienok a nepriamych dôkazov. Celé stíhanie bolo založené na trestnom oznámení samotnej Santusovej, ktorá na videu vystupuje.
Je pravdou, že Peter Scholtz ako riaditeľ inšpekcie uchoval kamerový záznam a odovzdal ho NAKA. Urobil tak z dôvodu, že NAKA vyšetrovala podozrenia okolo ľudí z inšpekcie, vrátane policajtky Diany Santusovej. Rovnako paltí, že na nahrávkach z odpočúvaných kancelárií vyšetrovateľov Jána Čurillu aj Pavla Ďurka sa policajti bavia o videu z bezpečnostnej kamery. A nesporný je aj fakt, že video bolo neskôr publikované.
Podľa dozorového prokurátora v Bratislave ale nie je preukázané, že zverejnenie videa majú na svedomí práve Scholtz a Ďurka. Obvinenie preto po pár dňoch sám zrušil.
„Vznesené obvinenia práve týmto dvom osobám je toho času založené len na domnienkach, resp. na nepriamych dôkazoch, ktoré ale nevytvárajú ničím nepretrhnutú reťaz dôkazov v takej kvalite, aby bolo možné minimálne vzniesť obvinenie konkrétnym osobám,“ napísal prokurátor Marek Mezei.
O stanovisko sme požiadali bratislavskú krajskú prokuratúru aj policajnú inšpekciu.
Po akcii povýšenie
Obhajca Pavla Ďurku Peter Kubina upozornil, že vyšetrovateľ, ktorý obvinenie vzniesol, bol o dva dni na to povýšený do riadiacej funkcie. Radoslav Hruška je od 1. decembra 2023 riaditeľom odboru Stred ÚIS.
„Je to ďalší dôkaz toho, že Úrad inšpekčnej služby pod novým vedením (ktorého súčasťou je aj pani Santusová) chce týchto čestných policajtov trestne stíhať za každú cenu aj za úplné hlúposti a vymyslené veci. A zjavne im nevadí ani to, že pritom pôsobia ako Pat a Mat z kreslenej rozprávky ,A je to!‘ Hlavne že platí ,Obviň Ďurku – dostaneš funkciu‘,“ napísal Kubina na sociálnej sieti.
„Bývalé vedenie v minulosti nielenže mimoriadne povýšilo terajšieho riaditeľa odboru stred ÚIS do hodnosti podplukovníka, ale taktiež bol aj niekoľkokrát disciplinárne odmeňovaný. Mám za to, že je profesionál a jeho kariérny rast je preto prirodzený. Absolútne vylučujem domnienky o jeho povýšeni pre prípad spomínaných osôb,“ reagoval šéf inšpekcie Branislav Zurian pre Aktuality.sk., aktuality.sk
X X X
Dohoda o revízii viacročného finančného rámca zlyhala na nejednote názorov lídrov EÚ, tvrdí Robert Fico
Podľa Fica je ale nutné rešpektovať každý názor a postoj, aj ten, ktorý na samite EÚ presadzoval maďarský premiér Viktor Orbán.
Predseda vlády Robert Fico po zasadnutí Európskej rady v Bruseli uviedol, že je presvedčený, že revízia dlhodobého rozpočtu EÚ bola navrhnutá len preto, aby bolo možné cez ňu presadiť finančnú pomoc pre Ukrajinu v hodnote 50 miliárd eur.
„Bol plán dať Ukrajine 50 miliárd eur na nasledujúce štyri roky v pomere 17 miliárd ako hotové peniaze, granty a 33 miliárd v podobe úverov. Nakoniec boli urobené rôzne škrty a skončili sme pri návrhu, aby sme niekde zohnali 22,5 miliardy eur a z tejto sumy malo automaticky ísť 17 miliárd pre Ukrajinu,“ vysvetlil Fico.
Jednota nebola
Podľa jeho slov sú namieste otázky o rovnováhe, prečo dávať vysoké sumy Ukrajine a iba piatimi miliardami riešiť otázky, ako migrácia a iné vnútorné programy EÚ.
„Nedošlo k dohode, lebo tu bol aj iný názor, čo musíme rešpektovať,“ povedal s odkazom na veto maďarského premiéra. Ten odmietol revíziu dlhodobého rozpočtu, lebo tá okrem iného riešila aj úroky z mnohomiliardových pôžičiek na plán obnovy. Maďarsko má platby cez plán obnovy pozastavené pre obavy EÚ zo sprenevery týchto zdrojov. Orbán poukazoval, že revíziou rozpočtu by Maďarsko platilo časť úrokov z pôžičiek na zdroje, ktoré vôbec nečerpá.
Orbán je podľa Fica pripravený finančne pomôcť Ukrajine na bilaterálnej báze a venovať sumu okolo 350 miliónov eur, ktorá by Maďarsku prináležala v rámci 17-miliardového balíka na granty.
„Dvadsaťšesť krajín malo politickú zhodu revíziu podporiť, nám to vyhovovalo, lebo sme na revízii veľa získavali v podobe rôznych flexibilít, ale k dohode nedošlo. Nebola jednota všetkých 27 lídrov,“ vysvetlil premiér.
Panika nehrozí
Zároveň potvrdil, že šéfovia vlád a štátov sa v tejto veci v Bruseli stretnú koncom januára. A ak by ani potom k dohode nedošlo, žiadna panika podľa Fica nehrozí, necítil ju ani teraz na samite a EÚ bude musieť nájsť iné nástroje, ako cez pôvodnú výšku sedemročného rozpočtu hľadať primerané zdroje na nové priority.
Premiér tvrdí, že EÚ má v roku 2024 peniaze na to, aby Ukrajine každý mesiac poslala 1,5 miliardy eur, tak ako tomu bolo v priebehu roka 2023, keď Európska komisia zaisťovala cez túto sumu bežný chod štátu, vyplácanie platov a penzií vo vojne postihnutej krajine.
Eurokomisia tvrdí, že EÚ má zdroje na zaistenie financovia Ukrajiny na uvedené účely len do konca marca 2024, aktuality.sk
X X X
Premiér žiada zmazať zo sankčného zoznamu EÚ Slováka, ktorý je šéfom európskej odnože Nočných vlkov
Ruský motorkársky gang Noční vlci sa vlani ocitol na sankčnom zozname EÚ a s ním aj šéf európskej odnože gangu Jozef Hambálek.
Hambálek bol verejnosti známy vďaka areálu s vojenskou technikou v Dolnej Krupej neďaleko Trnavy.
Premiér Robert Fico (Smer-SD) po samite v Bruseli oznámil, že bude žiadať, aby európske úrady Hambálka stiahli zo zoznamu.
„Pani predsedníčke Európskej komisie Ursule von der Leyenovej som oznámil, že budeme otvárať tému občana Slovenskej republiky, pána Hambálka, ktorý je ako jediný občan z krajin Európskej únie zaradený na sankčný zoznam,“ oznámil.
„Zisťovali sme si mechanizmy. Na jar a na jeseň sa robia zásahy do tohto zoznamu. Videl som ľudí, ktorí už boli vyradení z tohto zoznamu a vôbec to neboli občania Slovenskej republiky, ale občania krajín EÚ. Jediným takýmto človekom je pán Hambálek.“ pokračoval.
„Preto aj na pracovnej ceste, ktorú absolvujem v utorok do Berlína, kde sa stretnem so spolkovým kancelárom, chcem túto tému otvárať. Táto iniciatíva išla cez Nemecko, ale pochopiteľne bola vymyslená na našom ministerstve zahraničných vecí v čase, keď tam pôsobil minister zahraničných vecí pán Ivan Korčok,“ argumentoval.
Hambálek je podľa Fica „milovníkom motoriek, to jediné mu môžete vyčítať,“ povedal tiež na tlačovej konferencii, aktuality.sk
X X X
Holandsko stiahlo námietky, ktoré malo proti vstupu Bulharska do Schengenu
Bulharsko podľa vlády holandského premiéra Marka Rutteho splnilo podmienky na členstvo v Schengene vrátane posilnenia ochrany svojich hraníc a boja proti nelegálnej migrácii.
Holandsko „dospelo k záveru, že Bulharsko spĺňa podmienky stanovené pre vstup do Schengenu. Vláda preto môže súhlasiť s rozhodnutím, ktoré povedie k úplnej žiadosti Bulharska o vstup,“ uviedol námestník holandského ministra spravodlivosti Eric van der Burg, informovala agentúra AFP.
Schengenský priestor vytvára 23 z 27 členských štátov Európskej únie, ako aj Švajčiarsko, Nórsko, Island a Lichtenštajnsko.
Holandsko a Rakúsko dosiaľ zaujímali odmietavý postoj k snahe Bulharska vstúpiť do Schengenu pre obavy, že v prípade rozšírenia bezhraničného priestoru by sa zvýšil prílev žiadateľov o azyl.
Van der Burg však uviedol, že delegácia Európskej komisie nedávno počas návštevy Bulharska nenašla v tomto smere žiadne nedostatky, a to ani v prípade kontrol na hraniciach. Holandský predstaviteľ v liste adresovanom parlamentu napísal, že Bulharsko pokračuje v správnom uplatňovaním pravidiel Schengenu.
Zároveň v mene vlády privítal výsledky prieskumnej misie EK v Bulharsku a súhlasil so závermi odborníkov z členských štátov aj eurokomisie.
„Ukazuje to, že Bulharsko v posledných rokoch naďalej investuje do správneho uplatňovania celej Schengenskej dohody,“ povedal van der Burg. Poznamenal však, že Sofia musí „naďalej pracovať na posilnení svojich hraníc“.
V schengenskom priestore, ktorý bol vytvorený v roku 1985 a v súčasnosti má 27 členov, je zaistený voľný pohyb osôb a tovarov, zvyčajne aj bez preukazovania cestovných či colných dokladov.
Rumunsko a Bulharsko, ktoré do EÚ vstúpili už v roku 2010, čakali desať rokov na prijatie do Schengenu. Žiadosti im však druhýkrát zamietli naposledy na konci roka 2022. Rakúsko vetovalo obe žiadosti a Holandsko – až dosiaľ – nesúhlasilo so snahou Bulharska, aktuality.sk
X X X
Izraelská armáda v Pásme Gazy omylom zastrelila troch rukojemníkov
Izraelská armáda v severnej štvrti mesta Gaza omylom zastrelila troch rukojemníkov, ktorých chybne identifikovala ako hrozbu. Podľa spravodajského servera The Times of Israel (ToI) to uviedol armádny hovorca Daniel Hagari.
Palestínsky chlapec plače za svojimi príbuznými, ktorí boli zabití pri izraelskom bombardovaní pásma Gazy v nemocnici Násir v Chán Júnis v piatok 15. decembra 2023.
„Je to tragický incident, Izraelské obranné sily nesú zodpovednosť,“ uviedol Hagari o streľbe v štvrti Šudžája. „Ide o oblasť, kde sa vojaci stretli s mnohými teroristami, vrátane samovražedných atentátnikov,“ dodal. Incident podľa neho bude dôkladne vyšetrený.
Zabitými rukojemníkmi sú podľa Hagariho Jotam Haim, ktorého Hamas uniesol z kibucu Kfar Aza, a Samer Talalka unesený z kibucu Nir Am. Meno tretieho rukojemníka armáda neoznámila, pretože to tak chcela jeho rodina.
Izrael začal vojnu proti hnutiu Hamas, ktoré vládne v Pásme Gazy, potom, čo táto skupina 7. októbra zaútočila na Izrael, zabila asi 1200 ľudí a ďalších viac ako 200 ich uniesla do Pásma Gazy. Časť rukojemníkov bola prepustená výmenou za palestínskych väzňov v rámci týždenného prímeria na konci novembra. Od začiatku úderov v Pásme Gazy zomrelo podľa palestínskych úradov takmer 19-tisíc ľudí./agentury/
X X X
Mahmúd Abbás žiada USA, aby Izrael donútili zastaviť útoky na Palestínčanov
Abbás vyhlásil, že „Gaza je neoddeliteľnou súčasťou palestínskeho štátu“ a „odtrhnutie alebo akýkoľvek pokus o izoláciu ktorejkoľvek jeho časti je neprijateľný“.
Ako informovala agentúra AFP, tento výrok zaznel v úvode Abbásovho stretnutia s poradcom Bieleho domu pre národnú bezpečnosť Jakeom Sullivanom, ktoré sa uskutočnilo v Ramalláhu na západnom brehu rieky Jordán.
Podľa palestínskej tlačovej agentúry WAFA palestínsky vodca tiež vyhlásil, že útoky izraelskej armády v Pásme Gazy sa musia zastaviť. Vyzval Washington, aby zasiahol a prinútil Izrael zastaviť útoky na Palestínčanov na Západnom brehu a v Jeruzaleme. Predseda palestínskej samosprávy povedal, že je nevyhnutné „ušetriť civilistov od strastí a skazy spôsobenej izraelskou vojnovou mašinériou“.
Sullivan zatiaľ stretnutie s Abbásom nekomentoval. V rámci svojej návštevy regiónu sa predtým stretol s izraelským premiérom Benjaminom Netanjahuom a členmi izraelského vojnového kabinetu. Ako informovali západné médiá, Sullivan vyzval izraelské úrady, aby znížili intenzitu izraelskej vojenskej operácie v Pásme Gazy s cieľom minimalizovať počet civilných obetí.
Spojené štáty, ktoré poskytujú Izraelu vojenskú pomoc v hodnote miliárd dolárov, síce podporili jeho reakciu na útoky Hamasu zo 7. októbra, ale vyjadrujú obavy z civilných obetí a absencie dlhodobého plánu pre Gazu.
Vojnový konflikt medzi Izraelom a Hamasom sa začal po tom, čo palestínske komandá spustili bezprecedentný útok na Izrael, pri ktorom podľa izraelských predstaviteľov prišlo život asi 1200 ľudí, väčšinou civilistov. Vojenská operácia, ktorú Izrael podniká v odvete na území Pásma Gazy, si doteraz – podľa ministerstva zdravotníctva ovládaného Hamasom – vyžiadala životy viac ako 18 700 ľudí, väčšinou žien a detí.
Podľa izraelskej armády Hamas zámerne umiestňuje svoju vojenskú infraštruktúru do civilných objektov alebo do ich okolia a palestínskych civilistov tak zneužíva ako ľudské štíty. Hamas to popiera.
Valné zhromaždenie Organizácie Spojených národov tento týždeň drvivou väčšinou podporilo hlasov nezáväznú rezolúciu požadujúcu prímerie v Gaze, Washington však hlasoval proti, doplnila AFP, aktuality.sk
X X X
Ľubomír Feldek sa lúči s Tomášom Janovicom: Veselá spomienka v smutnej chvíli
Ľubomír Feldek spomína na spisovateľa Tomáša Janovica, ktorý zomrel vo štvrtok vo veku 86 rokov.
“Už rúbu aj v našom lese,” vravievame my najstarší – a vravievame to čoraz častejšie. A aj spomienky, ktoré sa nám vynárajú v takýchto chvíľach, patria k tým najstarším.
Nečudo, že aj pri rozlúčke s Tomášom Janovicom sa mi vynára spomienka na prvú báseň, ktorú som od neho čítal. A nečudo, že – hoci rozlúčka s priateľom je smutná – spomienka na prvú báseň, ktorú som od neho čítal, je veselá. Veď Tomáš Janovic bol veselý básnik.
Bol veselý, hoci svet, do ktorého so svojím geniálnym básnickým humorom prichádzal, nebol najveselší. Bol to svet, ktorý sa zapísal do dejín pod zlovestnou nálepkou “päťdesiate roky”. Ešte nepreboleli tie štyridsiate, tie roky vojny a holokaustu, a už tu boli “päťdesiate roky”, roky prenasledovania nevinných ľudí, roky “Gottwaldových špagátov”. No aj neveselé veci si zaslúžia smiech – a Tomáš Janovic bol básnik, ktorý vedel vzdorovať aj neveselým veciam smiechom.
Čo neznačí, že iba satirickým posmechom. Zároveň to bol aj smiech, v ktorom nechýbala nádej, že svet môže byť lepší. Veď svet na sklonku päťdesiatych a na začiatku šesťdesiatych rokov takú nádej vzbudzoval. Bol to svet, keď sa objavovali diery v železnej opone medzi Východom a Západom.
A zároveň sa hlásila o slovo ďalšia významná okolnosť – mladosť nastupujúcej generácie. Tomáš Janovic patril k najtalentovanejším mladým umelcom, ktorí sa vtedy objavili na slovenskej literárnej scéne. Bolo to práve v čase, keď sa kdesi v Liverpoole rozospievala skupina Beatles -– a tak ako ich spev, aj jeho poézia zvonila radostným smiechom mladosti.
Isto ani on, keby v tejto chvíli odniekadiaľ z iného vesmíru sledoval, ako sa mi v hlave vynára spomienka na prvú báseň, ktorú som od neho čítal. by sa nenahneval, že tá spomienka je veselá, veď ani tá jeho prvá báseň nebola iná. Tu je tá báseň:/agentury/
X X X
Zníženie rezistencie na antibiotiká: Približuje sa EÚ k splneniu cieľov do roku 2030?
Rezistencia na antibiotiká je kritickou výzvou v oblasti verejného zdravia, ktorá ovplyvňuje nielen Európsku úniu (EÚ), ale má dosah na celý svet. Vzhľadom na to, že v EÚ, na Islande a v Nórsku príde ročne o život v dôsledku infekcií rezistentných na antibiotiká viac ako 35 000 ľudí, naliehavosť tejto otázky nemožno ignorovať.
Dr Andrea Ammon, MD, MPH
Rezistencia na antibiotiká je schopnosť baktérií odolávať účinkom antibiotík, ktoré boli navrhnuté na ich zahubenie. Hlavnou príčinou tohto problému v oblasti zdravia je nevhodné a nadmerné používanie antibiotík v humánnom, živočíšnom a poľnohospodárskom sektore spolu s nedostatočnými hygienickými opatreniami na prevenciu a kontrolu infekcií v zdravotníckych zariadeniach a komunite. Keďže sa tieto lieky stávajú menej účinnými, liečba bežných infekcií je čoraz náročnejšia, čo vedie k dlhotrvajúcemu ochoreniu a v závažných prípadoch až k úmrtiu.
Podľa najnovších údajov Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj dosahujú ročné náklady na rezistenciu na antibiotiká v EÚ a Európskom hospodárskom priestore takmer 11,7 miliardy EUR. Toto číslo zahŕňa dodatočné výdavky na zdravotnú starostlivosť (6,6 miliardy EUR) aj ekonomické straty v dôsledku zníženej účasti pracovnej sily v dôsledku predčasného úmrtia alebo dlhej práceneschopnosti (5,1 miliardy EUR).
V zmysle spoločného úsilia o riešenie tohto narastajúceho problému v oblasti verejného zdravia bolo v júni 2023 prijaté odporúčanie Rady na boj proti antimikrobiálnej rezistencii vrátane piatich cieľov, ktoré sa majú dosiahnuť do roku 2030, vychádzajúc z počiatočného stavu z roku 2019. Tieto ciele predstavujú účinný spôsob monitorovania pokroku a dosahovania cieľov súvisiacich s prevenciou a znížením antimikrobiálnej rezistencie. Ide o konkrétne, merateľné ciele pre EÚ a pre každý členský štát EÚ podľa ich individuálnej situácie.
Hoci v niektorých oblastiach došlo od roku 2019 k pomalému pokroku, nedávne údaje naznačujú, že antimikrobiálna rezistencia v EÚ/EHP stále predstavuje veľkú výzvu. Na splnenie cieľov do roku 2030 je nevyhnutné zvýšiť úsilie o zníženie zbytočného používania antibiotík a zlepšenie postupov prevencie a kontroly infekcií.
Situácia s infekciami baktériou Klebsiella pneumoniae rezistentnou na karbapeném v EÚ sa naďalej zhoršuje. Výskyt infekcií krvného riečiska týmito baktériami medzi rokmi 2019 a 2022 stúpol takmer o 50 %. To je v rozpore s cieľom znížiť tieto infekcie o 5 % do roku 2030. Ide o znepokojujúci trend, pretože pre pacientov s týmito infekciami je k dispozícii len veľmi málo účinných liečob. Naliehavo sú potrebné kontrolné opatrenia, aby sa zabránilo ďalšiemu šíreniu tohto patogénu v EÚ a aby sa zvrátil súčasný trend.
Povzbudivé je, že došlo k výraznému zlepšeniu v dvoch oblastiach: výskyt infekcií krvného riečiska baktériou Staphylococcus aureus rezistentnou na meticilín (MRSA) medzi rokmi 2019 a 2022 klesol o 12,2 %, čo je blízko k cieľu zníženia o 15 %. Podobne aj výskyt infekcií krvného riečiska baktériou Escherichia coli tretej generácie rezistentnou na cefalosporíny sa v rovnakom období znížil o 16,8 %, čo naznačuje, že EÚ už splnila cieľ zníženia o 10 %. Tento vývoj odráža pozitívny trend v riešení antimikrobiálnej rezistencie v EÚ.
Celková spotreba antibiotík u ľudí (komunitný a nemocničný sektor dokopy) medzi rokmi 2019 a 2022 klesla o 2,5 %, čo naznačuje pomalý pokrok smerom k cieľu zníženia o 20 % do roku 2030. Po bezprecedentnom poklese v rokoch 2020 a 2021 však spotreba v roku 2022 opäť vzrástla. To by mohlo naznačovať, že súčasné vzorce zimných respiračných vírusov, sociálnych kontaktov, hygienických návykov a postupov pri predpisovaní antibiotík môžu byť podobné tým, ktoré existovali pred pandémiou COVID-19.
Iba deväť členských štátov EÚ splnilo alebo prekročilo cieľ 65 % spotreby antibiotík zo skupiny „Prístup“ podľa klasifi kácie antibiotík WHO AWARe, čím EÚ celkovo dosiahla hodnotu 59,8 %. Antibiotiká v tejto skupine by mali byť prvou voľbou pri bežných infekciách, keďže prispievajú k vzniku antimikrobiálnej rezistencie v menšej miere. V tejto oblasti je potrebné pokračovať v úsilí o zosúladenie modelov spotreby s odporúčaným cieľom.
Bez naliehavých opatrení by sme mohli čeliť budúcnosti, v ktorej by boli ohrozené lekárske postupy, ako sú chirurgické zákroky, transplantácie orgánov a liečba rakoviny, pretože účinnosť týchto postupov a liečby závisí od účinných antibiotík. Zdravotnícke zariadenia by mohli zaznamenať prudký nárast pacientov s infekciami rezistentnými na antibiotiká, ktoré zaťažujú zdroje a zvyšujú potrebu špecializovanej starostlivosti. To by mohlo viesť k predĺženiu hospitalizácie, zvýšeniu nákladov na zdravotnú starostlivosť a poklesu produktivity v dôsledku choroby alebo predčasného úmrtia.
Európske centrum pre prevenciu a kontrolu chorôb zdôrazňuje potrebu dôraznejších zásahov a opatrení na riešenie antimikrobiálnej rezistencie v rôznych oblastiach, ako je obozretné používanie antibiotík, prevencia a kontrola infekcií, výskum a inovácie. Riešenie rezistencie na antibiotiká a dosiahnutie cieľov do roku 2030 je naliehavá a kolektívna povinnosť. Všetci sme za to zodpovední.
O cieľoch
Pokiaľ ide o EÚ celkovo, odporúčané ciele, ktoré sa majú dosiahnuť do roku 2030, zahŕňajú:
5 % zníženie výskytu infekcií krvného riečiska baktériou Klebsiella pneumoniae rezistentnou na karbapeném, 15 % zníženie výskytu infekcií krvnéh riečiska baktériou Staphylococcus aureus (MRSA) rezistentnou na meticilín.
10 % zníženie výskytu infekcií krvného riečiska baktériou Escherichia coli tretej generácie rezistentnou na cefalosporíny, 20 % zníženie celkovej spotreby antibiotík u ľudí.
Zabezpečiť, aby aspoň 65 % celkovej spotreby antibiotík u ľudí pochádzalo zo skupiny „Prístup“ podľa klasifi kácie WHO AWARe.
Európsky deň antibiotík
Európsky deň antibiotík (EAAD), a európska iniciatíva v oblasti zdravia koordinovaná Európskym centrom pre prevenciu a kontrolu chorôb, ktorá poskytuje platformu a podporu pre národné kampane o obozretnom používaní antibiotík. Každý rok sa EAAD nesie v znamení národných kampaní organizovaných ku dňu 18. novembru. EAAD sa koná v spolupráci s Svetovým týždňom zvyšovania povedomia o antimikrobiálnej rezistencii WHO./agentury/
X X X
Fico: Rozhodnutie EÚ začať prístupový proces s Ukrajinou je preceňované
Ukrajina si zaslúži európsku perspektívu, ale štvrtkové rozhodnutie Európskej rady začať prístupové rokovania s Kyjevom je preceňované, vyhlásil po dvojdňovom summite EÚ v Bruseli v piatok slovenský premiér Robert Fico.
Na summite (14.-15. december) lídrov Európskej únie v Bruseli sa mnohí novinári pýtali, či sa slovenský premiér Robert Fico pridá k maďarskému predsedovi vlády. Je však jasné, že momentálne žiadny tandem Fico-Orbán v otázke Ukrajiny neexistuje. Slovensko hlasovalo za otvorenie prístupových rokovaní a podporuje i zmenu rozpočtu. Zdroj: TV Pravda/TA3
Podľa neho ide o politické gesto, ktoré nezmení situáciu na bojisku. Ukrajina teraz bude musieť ukázať pripravenosť vstúpiť do EÚ a ak ju nepreukáže, EÚ bude podľa Fica môcť prístupový proces spomaliť alebo aj zastaviť.
Ukrajina verzus Maďarsko – 1:1. Únia sa potešila aj Putin zostal celý
Predseda slovenskej vlády sa v januári stretne „na hraniciach“ s ukrajinským premiérom Denysom Šmyhaľom. Stretnutie avizoval Fico v piatok po skončení dvojdňového summitu EÚ v Bruseli, na ktorom sa rozhodlo o začatí prístupových rokovaní s Ukrajinou. Premiéri majú rokovať o humanitárnej a civilnej pomoci Slovenska Ukrajine. Fico chce tiež ponúknuť Ukrajine skúsenosti SR z prístupového procesu do EÚ.ury /agentury/
X X X
Slovan sa zahalil do čierneho. Zomrel milionár a majiteľ klubu Rudolf Hrubý
Majiteľ hokejového Slovana Bratislava, člen výkonného výboru SZĽH a jeden z najbohatších Slovákov Rudolf Hrubý zomrel vo veku 69 rokov. HC Slovan o tom informoval na svojom webe.
Majiteľ HC Slovan Rudolf Hrubý mal s najslávnejším slovenským klubom veľké plány.
Rudolf Hrubý patril medzi najbohatších Slovákov. Bol väčšinovým vlastníkom hokejového klubu HC Slovan Bratislava a spoluzakladateľ firmy Eset. Jeho majetok má podľa informácií magazínu Forbes hodnotu 230 miliónov eur.
„HC Slovan Bratislava vyjadruje v mene všetkých svojich hráčov, zamestnancov a fanúšikov úprimnú sústrasť rodine, priateľom a známym Rudolfa Hrubého. Česť jeho pamiatke,“ uvádza sa na klubovom webe.
Klub prevzal od bývalého majiteľa Juraja Širokého v čase, keď nemal hráčov a po odchode z ruskej ligy bol na dne s obrovskými dlhmi. Predvlani s ním slávil majstrovský titul.
„Slovan je najslávnejší, najmilovanejší aj najnenávidenejší slovenský klub. Keď sme sa rozhodli investovať do Slovana pozerali sme sa naň z celkového hľadiska. Slovenský hokej potrebuje nové impulzy tak, aby uspel na medzinárodnej úrovni.
Slovan sa nám teda zdal ako klub, ktorý môže zmeniť myslenie slovenského hokeja. Máme jasnú predstavu, čo chceme dosiahnuť. Vždy budeme chcieť titul a pôjdeme si za ním,“ uviedol vtedy Hrubý. Pripustil, že so Slovanom by chcel hrať inú, ako slovenskú ligu.
V tejto sezóne sa však Slovanu nedarí, hoci má najdrahší káder zo všetkých, je predposledný. Prepustil už dvoch trénerov – Jána Pardavého v septembri a Vladimíra Růžičku tento týždeň.
Špekuluje sa, že na Nepelov štadión príde ako tréner Peter Oremus, ktorý pred pár dňami skončil vo Zvolene.
Mimo Esetu pred príchodom do Slovana bol Hrubý známy najmä ako spolumajiteľ bratislavského Hotela Carlton (s ďalším spolumajiteľom Esetu Marošom Grundom). S bývalým spoločníkom v projekte kúpy hotela Erikom Mikurčíkom sa Hrubý s Grundom aj po siedmich rokoch stále súdili.
„Hokej bol jeho veľkou vášňou. Bol celoživotným fanúšikom Slovana, ako aj hokejovej reprezentácie Slovenska.
Bol veľmi dobrým osobným priateľom viacerých legendárnych hráčov, ako Zdeno Cíger, Marián Bezák, Miroslav Šatan, Miroslav Lažo a ďalší,“ píše sa na oficiálnom webe Slovana./agentury/
X X X
Žiadne Rakúsko! Taliani už nechcú strácať čas ani peniaze: Olympijské hry musia byť naše
Taliansky minister dopravy a podpredseda vlády Matteo Salvini trvá na tom, aby sa súťaže v ľadovom koryte na ZOH 2026 v Miláne a Cortine d’Ampezzo konali v Taliansku.
Taliani momentálne nemajú k dispozícii vyhovujúce dráhy pre sánkovanie, boby a skeleton. Šéf organizátorov hier Giovanni Malago na októbrovom zasadnutí Medzinárodného olympijského výboru (MOV) uviedol, že talianska vláda nariadila presunúť disciplíny inam z dôvodu stúpajúcich nákladov na výstavbu športovísk. Dodal, že súťaže v sánkovaní, boboch a skeletone sa budú pravdepodobne konať mimo Talianska.
Ako náhrada pripadá do úvahy rakúsky Innsbruck, ponuku predložilo aj Nemecko. Salvini však vyhlásil, že ministerstvo dopravy predloží návrh na vybudovanie novej trate v Cortine d’Ampezzo, čo bol pôvodný plán. „Olympijské hry Miláno-Cortina musia byť talianskymi olympijskými hrami. Na ministerstve na tom pracujeme, aby sme nemíňali už ani cent a nestrácali viac času.
Olympiáda v roku 2026 je neuveriteľná príležitosť z hľadiska rozvoja a imidžu nielen pre Lombardsko a Benátsko, ale pre celé Taliansko. Inžinieri mi povedali, že na stavbu tejto trate máme ešte dosť času, pracujeme na tom,“ citovala Salviniho agentúra AFP.
Organizátori hier a MOV sa dohodli, že o dejisku súťaží sa definitívne rozhodne na konci januára 2024. V prípade ich presunutia do zahraničia by sa tak stalo prvýkrát v histórii zimných olympijských hier, aktuality.sk