Písal sa 15. september 2008, v USA skrachovala obrovská investičná banka Lehman Brothers. Táto inštitúcia patrila medzi firmy, ktoré boli „too big to fail“, teda vo voľnom preklade „príliš veľké na to, aby zlyhali“. Jej pád sa stal jedným zo symbolov veľkej hospodárskej krízy, ktorá spustila bezprecedentné stimulačné opatrenia. Tie vyústili do toho, že aj na Slovensku boli okrem iného mimoriadne lacné hypotéky a veľa peňazí v ekonomike.

 Ľudia si čítajú oznam pred vchodom do banky Silicon Valley Bank (SVB) v kalifornskej Santa Clare v piatok 10. marca 2023. Po skončení desaťročnej éry lacných peňazí sa v globálnom finančnom systéme objavujú trhliny.

Tieň udalostí, ktoré sa odohrali okolo Lehman Brothers, sa znovu objavil. V USA totiž zbankrotovala veľká banka Silicon Valley Bank (SVB), ktorá svojho času bola šestnástou najvýznamnejšou bankovou inštitúciou v krajine.

Otázkou je, ako tieto udalosti zamávajú slovenskými bankami a ekonomikou. Pravdepodobne veľmi obmedzene. Slovenskej ekonomiky by sa dotklo, ak by sa zmenil postoj Európskej centrálnej banky (ECB) k zvyšovaniu úrokových sadzieb. Samotný krach amerických bánk však slovenské finančné inštitúcie s najväčšou pravdepodobnosťou neohrozí. „Udalosť, ktorá sa stala v Spojených štátoch, je veľmi špecifická. Na Slovensku žiadnu podobnú banku nenájdete, pretože obchodné modely bánk na Slovensku sú konzervatívne a výrazne viac diverzifikované,“ zdôraznil Peter Majer, hovorca Národnej banky Slovenska (NBS).

 Slovenské banky sú napriek postupnému poklesu miery kapitálovej primeranosti naďalej dostatočne odolné. K júnu 2022 dosiahla solventnosť bankového sektora úroveň 19,2 percenta. Čiže ak príde do bankového sektora výkyv, banky majú odkiaľ čerpať.

Od augusta 2023 sa navyše okrem iného zvyšuje takzvaný proticyklický vankúš. Ten si banky vytvárajú v dobrých časoch, aby mali prostriedky v čase krízy. Od augusta bude vo výške 1,5 percenta. Táto technická zmena hovorí viac o tom, v akom stave sa banky nachádzajú. Banky si odkladali menej napríklad počas pandémie. Zvýšenie požiadavky na tvorbu rezerv znamená, že situácia je v súčasnosti lepšia ako počas pandémie koronavírusu. Napriek tomu krach bánk v zahraničí je zlá správa pre celú globálnu ekonomiku.

Pod pád SVB sa podpísalo aj to, že počas problémov s ochorením covid-19 technologický sektor bujnel a po pandémii koronavírusu sa situácia výrazne zmenila. Len počas roku 2021 sa objem vkladov SVB zvýšil zo 102 miliárd dolárov na 189 miliárd dolárov. Technologický sektor sa topil v ľahko dostupných peniazoch. To sa v minulom roku zmenilo, v USA začali prudko stúpať úrokové sadzby a aj relatívne dobre fungujúce technologické startupy mali problémy s peniazmi. Do technologického sektora totiž už toľko peňazí jednoducho nepritekalo. Nová situácia nakoniec rozkývala aj SVB.

Hovoriť o tom, aké straty investori nakoniec vykážu je náročné. Aktíva banky nie sú bezcenné americká centrálna banka v nedeľu pripravila takzvaný Bank Term Funding Program. Je to schéma ktorá umožní aj SVB získať od centrálnej banky úvery s dĺžkou do jedného roka. Tieto záväzky budú zabezpečené práve rôznymi cennými papiermi ako sú štátne poukážky, či kvalitné dlhopisy. Takto SVB môže získať peniaze na to, aby vyplácala vklady. Banku tak nebudú zachraňovať občania svojimi daňami. Denník Pravda prináša odpovede na najdôležitejšie otázky okolo úpadku SVB.

Prečo majú platiť straty miliardárov aj chudobní? Vypočujte si aj podcast k téme s ekonómom Jurajom Karpišom:

Čo sa v banke SVB stalo?

Krátkou a jednoduchou odpoveďou by bolo to, že banka stratila schopnosť vyplácať klientom ich vklady, preto zbankrotovala. Americké regulačné úrady v piatok prevzali aktíva banky, keďže SVB čelila takzvanému runu na banku. Ide o situáciu, ktorej by nedokázala čeliť v podstate žiadna banka na svete, bez ohľadu na to, či je zdravá. Takýto „beh na banku“ znamená, že príliš veľa klientov požaduje od banky okamžité vyplatenie svojich vkladov.

Ak sa na podnikanie bánk pozrieme schematicky, môžeme povedať, že podstatou bankového podnikania je prijímanie vkladov. Banka si časť peňazí nechá ako rezervu a zvyšok použije napríklad na poskytovanie úverov. Klientovi banka deklaruje, že peniaze, ktoré má na účte, mu vyplatí, zároveň ale peniaze poskytla firmám a domácnostiam. Preto banka nie je schopná vyplatiť každé jedno euro, ktoré do nej klienti vo forme vkladov vložili. Je to úplne bežné a v zásade v poriadku. Banky držia dostatok prostriedkov na to, aby klientom vyplácali vklady v miere, ktorá sa považuje za obvyklú. Run na banky prichádza v prípade, že banka stratí dôveru svojich klientov a tí získajú pocit, že ich peniaze nie sú na účte v bezpečí. Práve to sa stalo spoločnosti SVB.

Prečo SVB stratila dôveru klientov?

Situácia okolo banky sa začala dramatizovať v stredu 8. marca. Spoločnosť SVB spustila predaj akcií, ktorým chcela získať od investorov 1,75 miliardy dolárov. Firma chcela týmto spôsobom zaplátať straty vo výške 1,8 miliardy dolárov, ktoré jej vznikli z toho, že predávala stratové portfólio cenných papierov v hodnote 21 miliárd dolárov. Toto portfólio generovalo výnos len zhruba 1,89 percenta, kým napríklad desaťročný americký dlhopis ponúka výnos 3,9 percenta.

Následne vznikli pochybnosti o tom, či tento krok bude dostatočný, a to spustilo prepad ceny akcií banky. Hodnota akcií SVB bola ešte 8. marca necelých 268 dolárov. Už 9. marca sa prepadla na 106,04 dolára a následne sa obchodovanie s týmito akciami zastavilo. To znamená problémy pre technologické startupy, ktoré banka do veľkej miery financovala a kde mali zároveň vlastné vklady.

Čo sa s bankou deje teraz?

Banka sa dostala pod správu amerického Federálneho úradu na ochranu vkladov (FDIC). Ten vytvoril preklenovaciu banku Silicon Valley Bank, N.A., ktorá prevzala aktíva aj záväzky banky. Od 13. marca majú klienti banky k dispozícii svoje vklady. Ku koncu roka boli 2022 sa aktíva banky vyšplhali na 209 miliárd dolárov a vklady presiahli hodnotu 175 miliárd dolárov. FDIC oznámila, že klienti banky o vklady neprídu, rovnako by všetci klienti mali pokračovať v splácaní svojich úverov.

Čo krach banky SVB spôsobil?

Nervozitu na trhu a rozkývanie bankového sektora. Bankové sektory po celom svete začali na burzách strácať, navyše tesne po SVB skrachovala v USA Signature Bank z New Yorku. Aj táto banka sa dostala pod kontrolu FDIC. Klienti banky nepocítia straty.

Jednotlivé krajiny už robia opatrenia, aby zabránili kontaminácii vlastných bankových systémov. Britské aktíva banky budú mať nového majiteľa. Banka HSBC oznámila, že odkúpi aktíva SVB vo Veľkej Británii za jednu britskú libru. Ide o úverové portfólio v hodnote 5,5 miliardy britských libier a vklady v hodnote 6,7 miliardy libier. Za minulý rok britská odnož banky vykázala zisk 88 miliónov libier.

Nemecký regulačný orgán BaFin zmrazil aktivity banky v Nemecku. Banka je však na pomery miestneho bankového sektora málo významná. Aktíva banky v Nemecku dosahovali ku koncu minulého roka hodnotu 789 miliónov eur.

Pád banky SVB spôsobil problémy vo Švédsku. Správca dôchodkových fondov Alecta bol štvrtým najväčším akcionárom banky SVB. Alecta mala v banke SVB a Signature zhruba 605 miliónov dolárov. Pokles akcií spôsobil, že hodnota tohto podielu klesla na necelých 280 miliónov dolárov.

Eurozóna by mala však tento trhový výkyv zvládnuť. Kolaps amerických bánk Silicon Valley Bank a Signature Bank nepredstavuje pre Európu vážnu hrozbu. Vyhlásil to v pondelok eurokomisár pre hospodárstvo Paolo Gentiloni. Reagoval tak na obavy investorov zo šírenia nákazy v celom finančnom sektore. „Možnosť nepriameho vplyvu je niečo, čo musíme monitorovať, ale momentálne to nevidíme ako významné riziko,“ povedal Gentiloni novinárom v Bruseli po tom, čo európske akcie v popoludňajšom obchodovaní prudko klesli.

Čo môže znamenať kolaps bánk pre ekonomiku?

Ak kolabujú banky, vo všeobecnosti to môže znamenať vážnu krízu v ekonomike. Na tento druh krízy centrálne banky reagujú tak, že pumpujú do ekonomiky viac peňazí, aby ju kríza neudusila.

Centrálne banky sú však v súčasnosti v situácii, keď utlmujú stimuly po pandémii a predchádzajúcich krízach. Sú teda vo fáze postupného zvyšovania úrokových sadzieb. To by sa mohlo minimálne v USA zastaviť. Tamojšie úrokové sadzby sú výrazne vyššie ako v eurozóne, kolaps dvoch bánk by pozíciu americkej centrálnej banky mohol zmeniť. „Napríklad banka Goldman Sachs v dôsledku otrasov v segmente menších regionálnych bánk prehodnotila svoj výhľad, pokiaľ ide o postup americkej centrálnej banky na svojom marcovom zasadnutí. Goldman Sachs aktuálne očakáva, že kľúčová úroková sadza v USA ostane bez zmeny,“ upozorňuje Lukáš Kovanda, analytik Trinity Bank. Pôvodný odhad hovoril o náraste sadzieb o 0,5 percentu­álneho bodu. Upozorňuje na očakávania trhov, podľa ktorých úrokové sadzby v USA klesnú do konca roka o 0,8 percentu­álneho bodu.

Otázne sú podľa neho aj pozície iných centrálnych bánk. Podľa Kovandu trhy očakávajú, že stagnovať, prípadne mierne klesnúť by mohli aj sadzby ECB a britskej centrálnej banky. Vo všeobecnosti by to znamenalo, že ešte vyššie sadzby by nepridávali tlak napríklad na rast cien úverov.

Znamená to, že cena úverov, napríklad pre firmy, bude v ekonomike klesať?

Pravdepodobne nie. Problémy bánk vnášajú na trh neistotu. „Samotné otrasy a pády bánk aj tak, bez zvyšovania úrokov, sprísňujú podmienky vo finančnom systéme. Banky teraz budú vo všeobecnosti požadovať vyššiu úrokovú prirážku, ktorá má kompenzovať vyššie riziko. Platí to najmä, no nielen, pre segmenty, ktoré aktuálne otrasy výrazne zasiahli. To je napríklad sektor mladých technologických firiem,“ poznamenal Kovanda./agentury/

X X X

Úrady v USA vyšetrujú pád banky Silicon Valley

Podľa novín vyšetrovatelia skúmajú predaje akcií, ktoré uskutočnili manažéri SVB v dňoch pred jej kolapsom.

Americké úrady preverujú kolaps Silicon Valley Bank (SVB) pre pochybenia jej predstaviteľov vrátane toho, či pri predaji akcií jej vedúci pracovníci porušili pravidlá obchodovania. TASR o tom informuje na základe správy denníka Wall Street Journal (WSJ), ktorý sa odvoláva na zdroj oboznámený so záležitosťou.

Vyšetrovanie je v počiatočnom štádiu a podieľajú sa na ňom prokurátori z kancelárií ministerstva spravodlivosti vo Washingtone a San Franciscu, ako aj Komisia pre cenné papiere a burzy (SEC), uviedol zdroj, ktorý nechce byť menovaný.

Podľa novín vyšetrovatelia skúmajú predaje akcií, ktoré uskutočnili manažéri SVB v dňoch pred jej kolapsom. Vyšetrovanie pritom nemusí viesť k formálnym obvineniam alebo obvineniam z protiprávneho konania, dodal WSJ.

Zástupcovia SVB a subjekt, ktorý vedie banku od jej krachu, ako aj predstavitelia SEC a prokurátori sa k správe odmietli vyjadriť. Novinám sa zatiaľ nepodarilo zistiť, ktorí vedúci pracovníci sú predmetom vyšetrovania.

Správa WSJ prichádza deň po tom, ako akcionári zažalovali SVB a dvoch najvyšších predstaviteľov banky. Hromadná žaloba proti SVB, výkonnému riaditeľovi Gregovi Beckerovi a finančnému riaditeľovi Danielovi Beckovi bola podaná na federálnom súde v San Jose v Kalifornii, aktuality.sk

X X X

Riaditeľ plynárenského zväzu vysvetľuje, v čom je rozdiel medzi ruským, nórskym a LNG plynom. Čo môže urobiť s kotlami?

 Viac ako 60 percent plynu máme z Ruska, zvyšok dovezieme z Nórska cez potrubie alebo LNG na tankeroch, hovorí výkonný riaditeľ Slovenského plynárenského a naftového zväzu Richard Kvasňovský. Ak aj plyn nie je ruský, je stále bezpečný, poškodenie hrozí najmä pri starších kotloch, dodáva.

Výkonný riaditeľ Slovenského plynárenského a naftového zväzu Richard Kvasňovský.

Evidujú slovenskí plynári problémy s kotlami kvôli inému ako ruskému plynu? „Ľudia sa na to pýtajú, keďže videli reportáž z českej televízie. My sme však nezaznamenali žiadny technický ani iný problém, ktorý by sa týkal neruského plynu a ktorý by sa týkal porúch plynových zariadení,“ povedal Kvasňovský.

Zároveň upozorňuje, aby ľudia dbali na revíziu svojich kotlov. Na Slovensku však nemáme žiadny zlý plyn, taký by štát na svoje územie ani nevpustil./agentury/

X X X

Kauza Mýtnik: Čech opísal, ako utajili biznis s vyvolenou firmou, aj vplyv oligarchu Brhela

Systém, o ktorom Brhelovci hovoria v superlatívoch, bol problémový, firma si účtovala stále viac a viac, vypovedal exfunkcionár finančnej správy Daniel Čech.

Účelové utajenie obstarania informačných systémov pre daniarov od firmy Allexis bolo dopredu dohodnuté, vypovedal v utorok pred senátom Špecializovaného trestného súdu v Banskej Bystrici Daniel Čech.

Niekdajší vysoký funkcionár na finančnej správe je v kauze Mýtnik vyčlenený na samostatné konanie, priznáva sa k úplatkom aj k tomu, ako pomáhal s výnimkou pre utajenie. V procese, v ktorom sú okrem iných obžalovaní oligarcha Jozef Brhel označovaný za mecenáša Smeru, jeho syn Brhel mladší a bývalý štátny tajomník ministerstva financií za Petra Kažimíra (Smer) Radko Kuruc, vystupuje v pozícii svedka.

Obžaloba tvrdí, že z obchodov Allexisu so štátom profitovali IT podnikateľ Michal Suchoba a cez štruktúru napojených zahraničných firiem v Česku, na Malte a Cypre aj Brhelovci. Diať sa tak malo za vlády Smeru a v čase, keď daniarom šéfoval František Imrecze.

Pre zmanipulované tendre podľa prokurátora vznikla štátu škoda viac ako 45 miliónov eur.

Utajenie zdôvodnil na dvoch A-štvorkách

Čech opísal stretnutia so Suchobom a Imreczem v Suchobovom dome v Limbachu, kde dohadovali, ako Allexis dodá daniarom systémy v utajenom režime a bez konkurencie.

Suchobu mu už predtým predstavil Imrecze ako „jeho najbližšieho človeka“ s tým, že mu má vychádzať v ústrety. Schôdzok v trojici malo byť spolu dvadsať až tridsať.

„Zo stretnutí bolo jednoznačne zrejmé, že víťaz je dopredu daný a mala to byť spoločnosť Allexis,“ hovoril Čech pred súdom. Jeho úloha spočívala vo vypracovaní zdôvodnenia výnimky zo zákona o verejnom obstarávaní. Išlo o dve strany A4, ktoré Čech datuje niekedy do júna 2013. Išlo o dokument, ktorý sa stal podkladom utajenej zmluvy aj neskorších dodatkov.

Hľadanie dôvodov utajenia zákazky, nebolo podľa Čecha jednoduché. „Pri Alladine som mal veľký problém nájsť podmienky na to, aby to šlo v utajenom režime. S Imreczem sa dohodlo, že on osloví Úrad pre verejné obstarávanie a skúsi vybaviť nejaký papier, aby sme to mohli zdôvodniť,“ povedal Čech o projekte na kontrolu daňových a colných kontrolórov, ktorý Allexis dodal ako prvý.

 Problémový Alladin

Suchoba aj Brhelovci od začiatku procesu viackrát zopakovali, že systémy, ktoré Allexis dodal, boli veľmi úspešné a štátu priniesli miliardy na efektívnejšom výbere daní. Takýmto spôsobom sa ohradzovali proti tvrdeniu prokurátora, že systémy boli predražené a štátu vznikla škoda v desiatkach miliónov eur.

Čech však dnes hovoril, že s Alladinom boli problémy už po podpise zmluvy a trvali až do jeho odchodu z finančnej správy v roku 2016. Nebol napojený na žiadny iný informačný systém a kontrolóri mali problém aj s používaním tabletov.

V tejto súvislosti mal vraj Čech so Suchobom viacero konfliktov, pričom IT podnikateľ nebol ochotný systém dopracovávať v rámci uzavretých zmlúv o podpore. „Neustále mal ďalšie a ďalšie finančné nároky, akoby za prácu naviac, a tlačil náš do zvyšovania finančných objemov na zmluvách o podpore,“ vypovedal. Keď v roku 2016 od daniarov odchádzal, Alladin nebol stále plne funkčný. Jeho využiteľnosť v praxi označil za veľmi malú.

U Brhela na koberčeku

Dianie na finančnej správy však neovplyvňoval len Suchoba, ktorý sa priznáva k uplácaniu úradníkov, vrátane Čecha, ktorý od neho prijal 50-tisíc eur ako „odmenu zainformačný systém kontrolných známok“, čo bol ďalší zo systémov Allexisu.

„Zrozprávania pána Imreczeho viem, že vplyv (na finančnej správe) mal aj Jozef Brhel. Imrecze mi viackrát spomínal, ako chodí pravidelne na desiate poschodie,“ hovoril o schôdzkach v bratislavskom hoteli Hilton, kde mal Brhel kancelárie.

Na jednom takomto stretnutí s Brhelom bol spoločne s Imreczem niekedy v roku 2014 aj samotný Čech. Brhel si s ním chcel vyjasniť „nejakú vetu, ktorú o niekom niekde povedal.“ Keď sa ho sudca Ján Hrubala pýtal, o čo presne šlo, tvrdil, že na detaily si už nespomína.

Od Imreczeho mal Čech počuť aj to, že Brhel mal vplyv aj na obsadzovanie niektorých pozícií u daniarov. Funkcie sa podľa skúseností svedka, ktorý sa sám dostal k daniarom cez Imreczeho, obsadzovali dopredu vybranými ľuďmi a výberové konania boli často len formalitou.

Počul aj o dorovnávaní platu

Imreczce sa Čechovi zveril aj s tým, že „odpána Brhela dostával ročne stotisíc eur ako kompenzáciu platu.“ Samotný Imrecze vypovedal, že to bolo dvestotisíc, pričom na organizácii tohto neštandardného postupu sa mal podieľať aj exminister vnútra Robert Kaliňák, ktorý v kauze zastupuje Kuruca. Brhel aj Kaliňák to popierajú.

Čech tiež pred súdom tvrdil, že až do roku 2015 bol presvedčený, že majiteľom Allexisu je Michal Suchoba, IT podnikateľ mu však na jednom stretnutí povedal, že 50 percent firmy musel prepísať na Brhelovcov. Suchoba pred súdom vypovedal, že sa mu „natlačili do firmy“, opísal ich ako výpalníkov.

Jozef Brhel mladší priznal, že zo zákaziek Allexisu u daniarov cez reťazec zahraničných firiem profitoval, so Suchobom si delili podiely zo zisku v miliónoch. Obžaloba vidí v schéme spoločností končiacich až na Cypre legalizáciu príjmu z trestnej činnosti. Brhel mladší argumentuje, že išlo o štandardné zoskupenie firiem a zakladanie firiem v cudzine vysvetľuje daňovou optimalizáciou.

Čech je v prípade vyčlenený na samostatné konanie pre porušenie povinnosti pri správe cudzieho majetku a prijímanie úplatku. Je aj aktérom v kauze Daniari, v ktorej ide o neoprávnené nadmerné čerpanie odpočtov DPH v miliónoch eur.

Priznáva aj úplatok 200-tisíc od Imreczeho, ktoré dostal ako „odchodné“ po jeho odchode z finančnej správy.

V kauze Mýtnik okrem Brhelovcov figurujú aj právnik Martin Bahleda, bývalý šéf IT na finančnej správe Milan Grega, architekt a kamarát exministra Petra Kažimíra Miroslav Slahučka a bývalý štátny tajomník rezortu financií Kuruc.

Obžaloba popisuje viaceré trestné činy, sú nimi legalizácia príjmov z trestnej činnosti, machinácie pri verejnom obstarávaní, korupcia či porušenie povinnosti pri správe cudzieho majetku. Obžalovaní vinu odmietajú, aktuality.sk

X X X

 Putin: Rusko bojuje na Ukrajine o svoju existenciu

Ruský prezident Vladimir Putin v utorok uviedol, že Rusko na Ukrajine bojuje o svoju existenciu. TASR správu prevzala z agentúry Reuters.

 „Pre nás to teda nie je geopolitická úloha, ale úloha prežitia ruskej štátnosti, vytvorenia podmienok pre budúci rozvoj krajiny a našich detí,“ povedal Putin v príhovore k robotníkom leteckej továrne v Buriatskej republike na východe Ruska.

Šéf Kremľa v odpovedi na jednu z otázok uviedol, že vlani sa po uvalení západných sankcií obával o ruskú ekonomiku, ktorá sa však podľa neho ukázala silnejšia, než sa očakávalo.

 „Mnohonásobne sme zvýšili našu ekonomickú suverenitu. Napokon, s čím náš nepriateľ počítal? Že sa zrútime za dva-tri týždne alebo za mesiac, to sa však nestalo,“ dodal. Podľa jeho slov mnohí a najmä západné krajiny zistili, že „základy Ruska sú oveľa pevnejšie, než si ktokoľvek myslel“.

Putin obviňuje Západ z toho, že využíva Ukrajinu ako nástroj na vedenie vojny proti Rusku s cieľom, aby Moskva utrpela strategickú porážku. Západné krajiny sa podľa neho snažia „roztrhať“ Rusko.

Spojené štáty a ich spojenci tvrdia, že Ukrajine pomáhajú ubrániť sa pred ruskou inváziou, ktorá vypukla vlani 24. februára a zničila ukrajinské mestá, zabila tisíce civilistov a donútila milióny ľudí utiecť zo svojich domovov./agentury/

X X X

Na Slovensku inštalujú systém SAMP/T Mamba z Talianska, nahradí Patriot

 Americký systém protivzdušnej obrany Patriot nahradí taliansky taktický systém SAMP/T Mamba, ktorý už inštalujú v priestoroch 46. krídla Kuchyňa. Techniku bude obsluhovať do 150 príslušníkov ozbrojených síl Talianska, informovala hovorkyňa Ministerstva obrany (MO) SR Martina Kakaščíková.

 „V oboch prípadoch ide o systémy protivzdušnej obrany stredného dosahu, ktoré tak majú porovnateľné operačné výkony,“ načrtla hovorkyňa. Rezort deklaruje, že celý proces rotácie batérií sa zrealizuje bez narušenia kontinuity posilnenia protivzdušnej obrany Slovenska.

 Ministerstvo obrany oznámilo, že slovenské nebo ochráni taliansky taktický systém SAMP/T Mamba.

Systém SAMP/T Mamba predstavuje podľa ministerstva viac ako 100 kusov techniky, ktorú bude obsluhovať do 150 príslušníkov ozbrojených síl Talianskej republiky. Talianski vojaci spolu s technikou už zaujali postavenia v priestoroch 46. krídla Kuchyňa, kde sa v utorok uskutočnilo oficiálne odovzdanie úlohy medzi americkou batériou Patriot a talianskou batériou SAMP/T Mamba počas slávnostného nástupu.

„Toto nasadenie vnímam ako silný a jednoznačný dôkaz pripravenosti a ochoty členských krajín NATO zaistiť našu spoločnú obranu a bezpečnosť. Bez ohľadu na otázky o dĺžke pôsobenia – spojenci jasne deklarujú podporu a posilňovanie našich spôsobilostí tak dlho, ako to bude potrebné,“ vyzdvihol dočasne poverený minister obrany Jaroslav Naď.

 Nemecko ponúklo Poľsku systémy protivzdušnej obrany Patriot, aby mu pomohlo zaistiť vzdušný priestor. Berlín reaguje na incident, keď na východ Poľska dopadla pravdepodobne ukrajinská raketa protivzdušnej obrany a zabila dvoch ľudí. Pozrite si cvičné streľby nemeckých Patriotov na videu US Army.

Ako pripomenul šéf rezortu, rotácie personálu a techniky sú prirodzenou súčasťou pôsobenia nielen v rámci mnohonárodných bojových skupín NATO, ale tiež jednotiek pôsobiacich v medzinárodnom krízovom manažmente vrátane tých slovenských. Dôvodom môže byť napríklad údržba, ako je to v prípade odsunu americkej batérie so systémom Patriot do miesta svojej stálej dislokácie v Nemecku.

Protivzdušnú obranu na Slovensku zabezpečujú aj dve batérie Patriotov na letisku Sliač a podľa Naďa sa dolaďujú posledné detaily poskytnutia systému Mantis na východ Slovenska. Nevylúčil ani rotáciu týchto systémov, deklaroval však, že náhrada bude zabezpečená.

 Ukrajina dostane americký systém protiraketovej obrany Patriot. Oznámil to prezident USA Joe Biden počas návštevy ukrajinskej hlavy štátu Volodymyra Zelenského vo Washingtone. Pozrite si Patrioty na videu US Army.

Vedenie rezortu pripravuje podľa Naďa aj komplexné podklady k zabezpečeniu vlastného systému protivzdušnej obrany. „Je to veľká vec z hľadiska modernizácie,“ podčiarkol. Deklaroval postup v súlade so systémovými krokmi aj v rámci štúdie realizovateľnosti a zapojenia Útvaru hodnoty za peniaze. „Keď to budeme mať všetko splnené, tak to rozhodnutie urobíme,“ povedal. Ak by ho nestihli v aktuálnom volebnom období, všetky podklady majú byť pripravené pre novú vládu. Poznamenal, že ak by k rozhodnutiu malo dôjsť krátko pred voľbami, bude lepšie nechať to na nový kabinet./agentury/

X X X

Oslovili sme mužov, ktorí odmietli bojovať za Slovensko. Nie sú to len Putinovi fanúšikovia

Mobilizáciou strašili politici aj konšpiračné portály. Polícia stále preveruje podozrenia zo šírenia poplašnej správy.

Michal má tridsaťšesť, doktorský titul a prednáša na vysokej škole v Bratislave. Hodnotami, rozhľadom či schopnosťou chápať okolité dianie rozhodne nezapadá medzi návštevníkov konšpiračných médií, kde sa často šíri prokremeľská propaganda. Podporuje zotrvanie Slovenska v Európskej únii a NATO a na adresu ruského prezidenta Vladimira Putina používa slová, po ktorých ho môžeme len ťažko podozrievať zo sympatií voči nemu.

Hoci nezapadal do stereotypu načrtnutého vo verejnej diskusii, patril medzi tých, čo zvažovali, že si podajú žiadosť o odopretie mimoriadnej vojenskej služby, aby v prípade mobilizácie nemusel ísť bojovať na front so zbraňou v ruke.

Vymyslená mobilizácia

Mobilizovanie bojaschopných mužov na Slovensku sa stalo témou koncom minulého a začiatkom tohto roka. Išlo o konšpiračnú teóriu, ktorej sa darilo na sociálnych sieťach. Hojne ju priživovali aj niektorí politici. V kontexte vojny na Ukrajine tvrdili, že na Slovensku prebehne mobilizácia a bojaschopní muži budú poslaní na bojisko.

Práve na propagandu šírenú z Ruska konšpiračnými kanálmi a na vyjadrenia niektorých politikov sa sťažoval aj minister obrany Jaroslav Naď, keď dostal na stôl odhady, koľko ľudí si do konca januára 2023 podalo takúto žiadosť.

„Práve kvôli ľuďom ako Fico a Blaha sa znižuje obranyschopnosť krajiny. Cez 40-tisíc ľudí podalo takéto tlačivo, ktoré je mimochodom absolútne zbytočné,“ vyhlásil Naď v polovici februára v rádiu Expres v relácii Braňo Závodský naživo.

Mužov však neovplyňovala len opozícia či konšpiračné médiá. Dôvodov bolo viac. Vyplynulo to z vyjadrení tých, ktorí sa nám ozvali.

Michal, ktorý si želal zostať v anonymite, sa podľa vlastných slov dozvedel o možnosti odoprieť službu zo zákonov. Napokon si to však rozmyslel. „Odradila ma hoax kampaň. Taktiež v prípade, že by došiel rad na mňa, myslím si, že by bol konflikt natoľko fatálny a pravdepodobnosť jadrového útoku taká vysoká, že by nezáležalo na tom, či mám alebo nemám niekde podaný papier,” povedal nám.

Pestrejšia realita

Zhruba štyridsaťtisíc mužov vo veku 18 až 55 rokov sa však odradiť nenechalo a žiadosť na úrad doručilo. Bol to rekord.

Z vyjadrení verejných činiteľov by sa mohlo zdať, že išlo najmä o podporovateľov Putina, o ľudí, ktorí si myslia, že za vojnu môže Ukrajina, či mužov odmietajúcich bojovať proti Rusku. Takí medzi nimi nepochybne sú. No realita je pestrejšia.

Redakcii Aktuality.sk sa ozvali takmer dve desiatky ľudí, 13 z nich bolo ochotných sa bližšie podeliť o svoje dôvody a názory. Niektorí sa sťažovali, že ich pre ich rozhodnutie nálepkuje časť verejnosti ako fanúšikov Putina či dezolátov. Aj preto, lebo budúcnosť Slovenska vidia v Európskej únii a NATO.

Najmladší respondent mal 21 rokov, najstarší 45. Väčšina z nich nás požiadala, aby sme nezverejnili celé meno.

Prečo odmietli zbraň?

Podanie žiadosti o odmietnutie mimoriadnej vojenskej služby vyplýva z našej ústavy, podľa ktorej nikoho nemožno nútiť bojovať. To však neznamená, že takíto ľudia nemôžu byť mobilizovaní, či nasadení v bojoch. Vyhnú sa akurát tomu, že dostanú do ruky zbraň. Armáda by ich využila na iných pozíciách, napr. v nemocniciach či ako šoférov a pod.

Dôvody na podanie žiadosti mali naši respondenti rôzne. Nájdeme v nich lojalitu voči rodine, nedôveru k štátu, k časti spoločnosti, pacifizmus, pochybnosti o vlastných schopnostiach, ale našli sa aj takí, ktorí skrátka nechcú bojovať proti Rusku.

„Mám dve malé deti o ktoré sa budem starať v prvom rade. Vlasť je až potom. Koniec koncov, je to vlasť, kde si aktuálne, tuším, tretina občanov praje návrat komunizmu. Ešte stále tu sú rodiny/skupinky, ktoré profitovali zo starého systému a nový im robí problém,” hovorí 42-ročný vysokoškolsky vzdelaný IT-čkar František z okresu Prešov. Okrem toho si myslí, že aj pre svoju fyzickú kondíciu by skončil iba ako potrava pre kanóny.

Podobne o sebe pochybuje aj 32-ročný učiteľ hudby Dávid z Bratislavy. „Mal som pocit, že je to jednoduchý formálny úkon, ktorý mi potenciálne môže pomôcť. Osobne si nemyslím že som vhodný typ do priameho boja so zbraňou a ani s tým nie som stotožnený. V tomto storočí a vo vyspelom svete mi to ani nedáva zmysel, že sa vôbec niečo také rieši,” hovorí Dávid, ktorý je za zotrvanie Slovenska v EÚ a NATO rovnako ako František.

Tridsaťtriročný Simon Teska z Považskej Bystrice má inžiniersky titul a pracuje v logistike. Tak ako predchádzajúci dvaja muži, ani on nepatrí k tým, ktorí by stáli na strane Ruska. Putin je podľa neho imperialista a agresor a môže za vojnu na Ukrajine. Slovensko vidí v EÚ a v NATO.

Zdroj informácií

Hovorí, že o možnosti odoprieť mimoriadnu službu sa dozvedel od rodičov. Podal ju, aby upokojil mamu. „A tiež preto, že necítim, že by za mňa (mojich rovesníkov) niekto bojoval, resp. sa aspoň snažil, aby sa nám na Slovensku žilo lepšie. Uráža ma, že ma zastupujú nedoukovia a hlupáci v parlamente (mestskom/štátnom) a vlastne na väčšine funkcií vo verejnom živote a ja mám bojovať aj za nich. To mi nedáva zmysel,” kritizuje.

Simon nie je jediný, kto sa nedozvedel o tlačive na odopretie služby z konšpiračných webov, či od prokremeľskej opozície. Hudobný lektor Dávid dostal informáciu od rodinného príslušníka. Takých prípadov bolo hneď niekoľko.

Najprekvapujúcejšia však bola Františkova cesta k tlačivu – dozvedel sa o ňom z článku portálu televízie Ta3, ktorý informoval o tom, že konšpirátori strašia mobilizáciou.

Podobne ako Simona, aj 24-ročného Jakuba z Čadce demotivuje situácia na politickej scéne. Živnostník pôsobiaci v oblasti stavebníctva tvrdí, že nemá problém brániť vlastnú krajinu. „Ale nie pred Ruskou federáciou,” dodáva.

Za vojnu si podľa neho môže samotná Ukrajina a ide o boj medzi USA a Ruskom. Budúcnosť Slovenska vidí mimo hraníc Európskej únie a NATO. Okrem neho bol za vystúpenie Slovenska zo Severoatlantickej aliancie už len jeden respondent. Odchod z Únie nechcel nikto ďalší z opýtaných.

Káčerove slová

Keby Čadčan Jakub sedel pred dvomi týždňami v Michalovciach na diskusii s ministrom obrany Jaroslavom Naďom a šéfom rezortu zahraničných vecí Rastislavom Káčerom, bol by pravdepodobne medzi tými, ktorým Káčer adresoval drsné slová.

Minister sa dostal do slovnej potýčky s podporovateľmi Ruska, ktorým sa rozhodol vysvetliť, čo si myslí o ich vlastenectve. „Toto je za vlasť? Tí, ktorí chodia s papierom na okresný úrad, že ja nebudem bojovať za svoju vlastnú krajinu? To čo je za vlastenectvo? Toto čo má byť? Kde sme štefánikovci? Kde sme SNP? Čo toto je? Hanba vám!“ zakončil Káčer svoje emotívne vystúpenie.

Niektorí by sa pripojili k armáde

Paradoxne, nie všetci, ktorí si podali žiadosť o odmietnutie mimoriadnej vojenskej služby, by sa chceli úplne vyhnúť mobilizácii a bojom. Väčšina z tých, s ktorými sa spojili Aktuality.sk, by boli ochotní slúžiť svojej krajine, resp. by takúto možnosť aspoň zvážili.

„Podporoval by som finančne, logisticky a svojimi zručnosťami v IT technológiach možnosti odboja,” hovorí 41-ročný Daniel z Bratislavy. Má vysokoškolské vzdelanie a žiadosť si podal, pretože dlhodobo neverí slovenským štátnym inštitúciám a ich predstaviteľom. Sklamala ho súčasná aj predošlé vlády. Putina považuje za vojnového zločinca.

Ani 29-ročný Roman Brodňan zo Žilinského kraja by Slovensko neopustil. „V prípade konfliktu by som jednoznačne neodchádzal a rád by som bol zdravotníkom, alebo by som bol užitočný v oblasti technológií,” približuje, čo by robil, keby vypukla vojna aj u nás.

Pripravení emigrovať

Keď Rusi 24. februára 2022 zaútočili na Ukrajinu, zdvihla sa obrovská vlna emigrácie. Krajinu podľa OSN opustilo viac ako osem miliónov ľudí, čo je približne 20 percent populácie.

V prípade, že by sa vojna rozšírila aj na Slovensko, už teraz niektorí hovoria, že sú pripravení emigrovať.

„Záležalo by, či by emigrácia mala vplyv napr. na to, že budem trestne stíhaný za zutekanie z mobilizácie. Ak nie alebo by som vedel odísť ešte predtým, tak emigrácia. Ale ak áno, tak by som ostal, ťažko povedať,” uvažuje 21-ročný vysokoškolský študent Dávid z Bratislavy.

Napriek svojmu postoju stojí za krokmi aktuálnej vlády, ktorá Ukrajine pomáha vojensky aj humanitárne. „Dúfam, že Ukrajina vyhrá a podporujem akékoľvek rozhodnutia vlády pomôcť jej,“ dodal.

Objavil sa však aj originálnejší nápad ako emigrácia. Tridsaťjedenročný František sa dlhodobo zdržuje v írskom Dubline. Ak by bol práve na Slovensku, hovorí, že emigrácia by bola prvá vec, ktorú by zvážil v prípade vojny. Nemyslí si totiž, že by bol v bezpečí, hoci by vďaka žiadosti o odopretie mimoriadnej služby nedostal do ruky zbraň. Má však iný nápad. „Ak by som niekomu mohol zaplatiť, aby za mňa dobrovoľne bojoval, zvážil by som to,” zauvažoval František.

Polícia zatiaľ preveruje

Žiadosti o odopretie mimoriadnej služby mohli muži podávať na okresné úrady do konca januára. Presný počet podaných žiadostí rezort obrany ešte stále nemá. Jeho hovorkyňa Martina Kovaľ Kakaščíková nám vysvetlila, že stále prebieha zrátavanie aj z dôvodu, že niekedy podávali žiadosti ľudia, ktorí vekovo nespadali do rozpätia 18 až 55 rokov.

Rekordné číslo nezaujalo len verejnosť, ale aj políciu. Tá koncom februára oznámila, že v súvislosti s údajnou mobilizáciou preverí podozrenie zo spáchania trestné činu šírenia poplašnej správy.

Preverovanie zatiaľ neuzavrela.

„V súvislosti s verejne šírenými informáciami o mobilizácii národná kriminálna agentúra doposiaľ prijala viacero podnetov, ktoré analyzuje a vyhodnocuje ich relevantnosť ako aj prípadné naplnenie skutkovej podstaty niektorého z trestných činov podľa osobitnej časti Trestného zákona. Bližšie informácie v súčasnosti nie je možné poskytnúť,” odkázala nám hovorkyňa prezídia policajného zboru Karolína Barinková, aktualit.sk

X X X

Putin neverí, že proukrajinská skupina je za výbuchmi Nord Streamu. Viní štátom podporovaných špecialistov

Moskva bez poskytnutia dôkazov tvrdí, že išlo o sabotáž Západu.

Ruský prezident Vladimir Putin v utorok uviedol, že vlaňajšie výbuchy na plynovodoch Nord Stream v Baltskom mori boli vykonané na „štátnej úrovni“. Informovala o tom agentúra Reuters, od ktorej TASR správu prevzala.

„Úplný nezmysel“

Putin reagoval aj na nedávnu správu amerického denníka New York Times (NYT), ktorý napísal, že za výbuchy by mohla byť zodpovedná „proukrajinská skupin“ s odvolaním sa na nemenovaných amerických predstaviteľov. Podľa ruského prezidenta ide o „úplný nezmysel“.

Tri zo štyroch potrubí plynovodov Nord Stream 1 a Nord Stream 2 poškodili vlani 26. septembra zatiaľ nevysvetlené explózie. Plynovody vedú z Ruska do Nemecka po dne Baltského mora. Incident vyšetrujú nemecké, švédske a dánske úrady. Moskva tvrdí, že o priebehu vyšetrovania nie je informovaná.

„Kontaktovali sme dánske úrady… s požiadavkou na spoluprácu či vytvorenie medzinárodnej skupiny expertov, špecialistov. Odpoveď, ako som povedal, bola nejasná. Jednoducho povedané, žiadna odpoveď. Povedali, že musíme počkať,“ uviedol Putin pre ruskú štátnu televíziu.

USA spájanie s výbuchmi odmietajú

Švédski i ďalší európski vyšetrovatelia sa domnievajú, že útoky boli úmyselné, no nepovedali, kto podľa nich za útokom stojí. Moskva bez poskytnutia dôkazov tvrdí, že išlo o sabotáž Západu.

„Treba (za tým) hľadať tých, ktorí (o to) majú záujem. A koho to zaujíma? Teoreticky to samozrejme zaujíma Spojené štáty,“ uviedol šéf Kremľa. Podľa neho taký silný výbuch, tak hlboko v mori, môžu vykonať iba špecialisti podporovaní štátom, ktorý má k dispozícii isté technológie.

Spojené štáty akúkoľvek spojitosť s výbuchmi na plynovodoch Nord Stream rázne odmietajú.

Putin tiež povedal, že loď, ktorú si prenajal ruský energetický gigant Gazprom, našla asi 30 kilometrov od miest výbuchu objekt podobný anténe. „Experti sa domnievajú, že by to mohla byť anténa na príjem signálu na odpálenie výbušného zariadenia,“ dodal, aktuality.sk

X X X

Heger už rozhodol. Slovensko MiG-29 na Ukrajinu pošle

 Na utorok večer bol zvolaný brannobezpečnostný výbor. Na ňom chcel dočasne poverený minister obrany Jaroslav Naď poslancov informovať o ústavných možnostiach odvolanej vlády ako i tom, ktoré krajiny už stíhačky na Ukrajinu dodali a akú kompenzáciu by Slovensko dostalo za sovietske stroje.

 Brannobezpečnostný výbor podľa poslanca Sme rodina Petra Pčolinského zobral na vedomie, že ani výbor ani Národná rada nemá kompetenciu stíhačky na Ukrajinu darovať.

Naď uviedol, že otázka nestojí na právomociach, no na tom, či Slovensko chce alebo nechce Ukrajine pomôcť.

„Máme ponuku vo výške 900 miliónov dolárov v hotovosti a vo vojenskom materiály pre Slovensko. To, či pošleme migy na Ukrajinu je aj z racionálneho hľadiska veľmi zaujímavé,“ spresnil Naď. Priznal, že časť financií by malo Slovensko dostať z USA.

Kedy sa táto problematika dostane na vládu je nie podľa Naďa nateraz isté. Najskôr majú podľa neho prebehnúť bilaterálne rokovania so spojencami. O zaradení materiálu na vládu však musí najskôr rozhodnúť prezidentka Zuzana Čaputová.

Ako prvý vyšiel z utajeného rokovania poslanec hnutia Republika Miroslav Suja. Vzhľadom na dôverný režim nemohol priblížiť priebeh rokovania, no priznal, že žiadal, aby boli stíhačky poslané cez tretiu krajinu. Nemá problém s tým, že by Slovensko zostalo bez sovietskych strojov, v prípade, že by za darovanie bola finančná kompenzácia.

 No dočasne poverený premiér premiér Eduard Heger (Demokrati) v rozhovore pre denník SME vyhlásil, „že migy na Ukrajinu pošleme“. Vláda podľa neho nebude čakať na parlament. „Minister obrany Jaroslav Naď dal verejný prísľub, že určite nepošleme migy na Ukrajinu, pokiaľ o tom nebude diskusia v parlamente. Tá diskusia v parlamente bude na výbore. Tým zadosťučiníme verejnému prísľubu,“ uviedol.

 Ústavný právnik Vincent Bujňák je toho názoru, že vláda kompetenciu rozhodovať o takto závažných zahraničnopoli­tických otázkach nemá. Dočasne poverený minister obrany Jaroslav Naď (Demokrati) je však presvedčený, že vláda kompetenciu má. V utorok večer preto chcel na neverejnom brannobezpečnostnom výbore informovať poslancov o možnostiach. Spresnil, že nateraz ešte nie je určený termín kedy vláda rozhodne. „Možno to bude už v stredu,“ dodal.

Slovensko malo celkovo 12 sovietskych strojov. Štát ich získal ešte v 90. rokoch ako súčasť dlhu, ktorý Rusko u nás malo. V roku 2019 sa jeden zrútil kvôli nedostatku paliva a podľa Naďa sú len „niektoré schopné letu a niektoré by išli na Ukrajinu po zemi“.

Naď reagoval aj na poznámky ústavného právnika Bujňáka a skonštatoval, že sto percent právnikov sa na tejto téme nikdy nezhodne. „Čakať na to, že sto percent právnikov povie, že to je v súlade so zákonom je naivné. Toto je otázka na zodpovednosť vlády, ktorá zodpovedná je a otázka ľudskosti. My tu politikárčime, hľadajú sa dôvody aby sa o tom nerozhodlo. Najmä strany Smer a Hlas ich hľadajú, aby nemuseli ukázať, že kopú za Moskvu,“ upozornil./agentury/

X X X

Naď: O migoch pre Ukrajinu napokon rozhodne vláda, mám pripravenú analýzu

 Dočasne poverený minister obrany Jaroslav Naď predpokladá, že o darovaní stíhačiek Mig-29 Ukrajine napokon rozhodne vláda. Deklaroval, že má pripravenú právnu analýzu. Je presvedčený, že vláda na to kompetencie má. Zároveň avizoval, že večer pôjde na rokovanie Výboru Národnej rady (NR) SR pre obranu a bezpečnosť a bude odpovedať na otázky poslancov.

 Jaroslav Naď: „Dlhodobo hovorím, že som presvedčený, nielen ja, ale aj viacerí ústavní právnici, že vláda má kompetencie, aby o tom rozhodla. Zároveň som sľúbil, svoje slovo dodržím, že diskusiu s poslancami NR SR chcem urobiť,“ povedal. Ozrejmil, že bola požiadavka na komplexné aj utajované informácie, preto bude výbor v utajovanom režime. „Je to férové, diskusia ako má byť. Predpokladám, že samotné rozhodnutie urobí vláda SR,“ dodal.

Skonštatoval, že doteraz boli rôzne právne názory aj návrhy poslancov, že by bolo lepšie rozhodnutie parlamentu v tejto veci. Podotkol, že to napokon k ničomu neviedlo. Má podozrenie, že niekto úmyselne púšťal rôzne informácie, aby sa rozhodnutie oddialilo. Zatiaľ podľa jeho slov nie je určený termín rozhodnutia vlády. Nevylúčil stredajší (15. 3.) termín. Zariadia sa však aj podľa večernej diskusie.

V reakcii na vyjadrenia predstaviteľov Poľska, že v lehote štyroch až šiestich týždňov vedia spolu so Slovenskom poslať stíhačky uviedol, že o tom intenzívne rokujú. Zopakoval, že poľský rezortný kolega mu potvrdil pripravenosť Poľska na bilaterálny krok v tejto oblasti.

Čo sa týka možnej náhrady za stíhačky, Naď podľa vlastných slov dostal aj novú ponuku. Najskôr však o nej bude informovať poslancov vo výbore. Priblížil však, že ak by sme na Ukrajinu poslali stíhačky a menšiu časť nášho systému Kub, náhrada by sa hýbala okolo 900 miliónov eur. „Je to veľmi dobrá ponuka, ktorá je pre SR aj výhodná,“ poznamenal.

 Zasadne brannobezpečnostný výbor

Na sociálnej sieti to uviedol Šéf brannobezpečnos­tného výboru Juraj Krúpa (SaS) na sociálnej sieti informoval, že k téme migov zasadne po 19.00 hod zasadne výbor. Rokovať bude v režime dôverné.

„Minister obrany nám bude poskytovať informácie utajovaného charakteru do stupňa dôverné, ktoré sa týkajú či už možnosti dodania migov alebo informácie, ktoré krajiny už v minulosti odovzdali migy,“ povedal Krúpa novinárom. Očakáva, že budú prijímať uznesenie o tom, že výbor akceptuje podané informácie. „Očakávam, že s takouto akceptáciou bude minister obrany rozhodnutý ísť na vládu predložiť, že takéto rokovanie bolo už na úrovni brannobezpečnos­tného výboru,“ doplnil.

 Predseda parlamentu Boris Kollár (Sme rodina) v utorok avizoval, že plénum NR SR zrejme o stíhačkách MiG-29 rozhodovať nebude, koalícia podľa neho našla iný spôsob. V tejto súvislosti povedal, že aktuálne nie je vôľa na zmenu Ústavy SR v súvislosti s kompetenciami dočasne poverenej vlády. Kollár potvrdil, že na marcovej parlamentnej schôdzi nebude nový návrh uznesenia v súvislosti so stíhačkami.

Kollár potvrdil, že sa v pondelok (13. 3.) večer na koaličnej rade s partnermi dohodli na inom scenári. „Nepôjdeme cez toto uznesenie. Parlament prijíma zákony, ale nerobí výkon moci. Parlament nemôže cez prijatie uznesení odovzdávať komukoľvek naše zbraňové systémy. To musí urobiť len vláda a minister,“ povedal šéf parlamentu. Konkrétny postup zatiaľ neprezradil, aby „opozičné politické strany na to nepripravil“. Zároveň by sa podľa neho stíhačky mali riešiť inak aj v súvislosti s kompenzáciou občanom. „Keď sa naši ľudia svojou prácou podieľali na nejakých hodnotách, ktoré teraz ideme odovzdať, tak by mali mať z toho kompenzáciu,“ tvrdí.

 X X X

 Exšéf inšpekcie si vypočul sporný odposluch čurillovcov: Je nezrozumiteľný, ale malo sa to dávno riešiť

„Nasadil som si slúchadlá a túto konkrétnu pasáž a vetu mi pustil, aby som si o tom urobil názor,“ hovorí bývalý šéf policajnej inšpekcie Róbert Miko. Chyba sa podľa neho nestala úmyselne.

Keď policajná inšpekcia v septembri 2021 obvinila policajtov z tímu Očistec, že chceli účelovo vyšetrovať jej ľudí, stavala predovšetkým na odposluchoch z ich kancelárií. Aktuality.sk pred časom informovali o tom, že nahrávka z odpočúvanej policajnej kancelárie nesedí s prepisom, na ktorý sa odvolala napríklad aj generálna prokuratúra.

Išlo o krátky úryvok, pričom v oficiálnom prepise bola časť vety označená ako nezrozumiteľná. Takto prepísaná veta naznačovala, že si obvinení policajti do uznesení písali, čo chceli.

Aktuality.sk si však tento úryvok vyžiadali od jedného z advokátov a vyšlo najavo, že údajne nezrozumiteľnú pasáž zreteľne počuť a vete dáva úplne opačný význam – policajt zdôrazňuje, že do uznesenia o začatí vyšetrovania sa nesmie písať len tak hocičo.

Sporným odposluchom sa napokon zaoberal aj dnes už bývalý šéf policajnej inšpekcie Róbert Miko. Práve inšpekcia totiž prípad obvinených čurillovcov vyšetruje a odposluchy zabezpečila a prepísala. Krátky úryvok si aj osobne vypočul.

„Pýtal som sa na to hneď, ako som si to prvýkrát prečítal v médiách, kde tieto pochybnosti boli spomenuté, preveroval som to. Samozrejme, nakoľko sa tieto námietky ohľadom prepisov objavili v médiách po čase opäť, tak som sa na ne znova pýtal, a to priamo riaditeľa odboru, kde sa tieto prepisy vykonávajú,“ povedal Miko pre Aktuality.sk.

List Ježiškovi

O čom konkrétne sa teda policajti v odpočúvanej kancelárii rozprávali?

Keď generálna prokuratúra odmietla sťažnosť vyšetrovateľov proti ich obvineniu, odposluch slov jedného z obvinených vyšetrovateľov Pavla Ďurku citovala v tejto podobe: „(…) uznesenie o začatí neni (nezrozumiteľné slová), tam píšeme, čo chceme.“ Túto vetu považovala za jeden z dôkazov, že si obvinení policajti pri snahe vyšetrovať ľudí okolo inšpekcie vymýšľajú.

Na zázname, ktorý majú Aktuality.sk k dispozícii, však jasne počuť celú Ďurkovu vetu aj so slovami, ktoré boli v prepise označené ako nezrozumiteľné. „Povedal mi riaditeľ, že uznesenie o začatí, to není list Ježiškovi, že tam píšeme to, čo chceme.“ Veta tak nadobudla presne opačný význam, ako pôvodne vyhodnotila generálna prokuratúra.

So slúchadlami na ušiach

Exriaditeľ inšpekcie Miko sa po zistení sporu okolo odposluchu najprv obrátil na šéfa daného technického odboru jeho úradu, ktorá má na starosti aj prepisy nahrávok. Ten mu vysvetlil, ako presne pri prepisoch odposluchov postupujú. Tento pracovník ho informoval, že nie všetky časti nahratých rozhovorov sú zreteľné.

„Tiež uviedol, že si osobne danú pasáž vypočul a nebolo jasne počuť tie slová o Ježiškovi,“ vysvetľuje bývalý funkcionár inšpekcie.

Napokon si Róbert Miko daný úryvok osobne vypočul. „Nakoľko som mal informáciu, že tie pasáže sú už sprístupnené aj obvineným, dohodol som sa s príslušným riaditeľom odboru, že mi pripraví tú konkrétnu, možno 10-sekundovú sekvenciu o Ježiškovi, aby som si to mohol osobne vypočuť. Nasadil som si slúchadlá a túto konkrétnu pasáž a vetu mi pustil, aby som si o tom urobil názor,“ opisuje bývalý šéf inšpekcie.

Zrozumiteľnosť nahrávky bola podľa jeho slov naozaj slabá. „Bol som presne v tej pozícii ako osoba, čo prepisovala nahrávku, ktorá si to vypočula a pasáž o liste Ježiškovi označila v prepise ako nezrozumiteľnú. Priznám sa, musel som to prepočuť asi päťkrát dookola. Ani ja som tam najprv tie slová nepočul, musel som sa veľmi sústrediť,“ opisuje Miko.

Nebol to úmysel

Kým na pôde inšpekcie Miko nepočul záznam čisto a zrozumiteľne, po vypočutí zvukovej nahrávky v článku na Aktuality.sk sa mu už slová zdali jasné a zreteľné. „Moja osobná skúsenosť je, že kým som sa na to nesústredil a neprehral si to opakovane, nepočul som to. Bolo to zašumené, zahučané, iné ako u vás. Detaily však nepoznám, neviem, či mal prokurátor alebo vyšetrovateľ lepšiu kvalitu a čo dostali obvinení,“ dodal Miko.

On sám je presvedčený, že nesprávny prepis konkrétnej pasáže nahrávky nebol úmyselný. „Ak to počul policajt, ktorý to prepisoval, tak zašumene ako ja, verím tomu, že to pre neho bolo na prvýkrát nezrozumiteľné. Pri prepisoch sa striedajú viacerí ľudia, každý z nich má toho po piatich až siedmich hodinách tiež dosť, nesústredíte sa úplne na všetko rovnako na začiatku, ako aj na konci,“ vysvetlil.

Za problém však považuje fakt, že práve túto pasáž si vybrala generálna prokuratúra a citovala ju v rozhodnutí o sťažnosti. Podľa neho je dôležité, či generálna prokuratúra mala k dispozícii aj nahrávky, alebo sa spoliehala len na prepis.

Keď Aktuality.sk v súvislosti s nepresným prepisom kontaktovali bratislavskú krajskú prokuratúru, dozorový prokurátor Juraj Chylo reagoval záväzným pokynom pre vyšetrovateľa z inšpekcie. Na základe neho musí daný policajt preveriť záznam a prepis.

„A v prípade zistenia rozporu medzi nahrávkou a prepisom požiadať príslušnú zložku úradu inšpekčnej služby zabezpečujúcu vyhotovovanie prepisov nahrávok o nápravu,“ reagoval vtedy Chylo. Spätnú väzbu od vyšetrovateľa zatiaľ nemá.

Mali to riešiť hneď

Miko však tvrdí, že celú vec po prvý raz riešil už približne pred rokom. „Prvýkrát som sa na to pýtal funkcionárov odboru v Bratislave a dostal som spätnú väzbu v tom zmysle, že sa to rieši. Viac som do toho nezasahoval.

Pripomenul, že práve v tomto spise je pokyn prokurátora o zákaze poskytovania akýchkoľvek informácií z prípadu komukoľvek vrátane priamych nadriadených.

„Predpokladal som, že to rieši konkrétny vyšetrovateľ s dozorovým prokurátorom ihneď, ako sa to v médiách objavilo. Ja nemôžem nikomu diktovať a radiť, ale pamätám si, ako som vtedy tlmočil svoj názor príslušnému riaditeľovi či zástupcovi riaditeľa odboru, ako by som ja postupoval na mieste konkrétneho vyšetrovateľa, ktorý má v spise uvedenú nahrávku, o ktorej sú pochybnosti a o ktorej vtedy písali médiá. Že by som si išiel ihneď osobne tú nahrávku prepočuť, či sú naozaj tie pasáže nezrozumiteľné, alebo ich je zreteľne počuť,“ opisuje bývalý šéf inšpekcie.

Riešenie pochybností

Ak by sa potvrdilo, že slová o „liste Ježiškovi“ zreteľne počuť, na mieste vyšetrovateľa by podľa svojich slov obratom vyhotovil záznam aj s priloženým novým, skutočným prepisom daného úseku.

„Do záznamu by som napísal že ,po upozornení v novinách som si osobne prešiel pasáž a pôvodne nezrozumiteľná časť je zrozumiteľná a je tam toto a toto‘. To by bol podľa mňa normálny, bežný a zákonný postup, na to by som nepotreboval ani žiadne odporúčanie dozorového prokurátora. Bolo by v mojom záujme ako procesne samostatného vyšetrovateľa, aby som mal v spise vyriešené všetky pochybnosti, a ak sa niekto pri prepise pomýlil, aby som žiadal nápravu,“ dodal. Takýto úradný záznam by bol potom súčasťou spisu.

Sporných bodov je viac

Miko však netuší, ako jeho odporúčanie vyriešiť problém s danou časťou nahrávky dopadlo. „Netuším, či bola táto moja rada a odporúčanie posunuté ďalej a ako sa s tým vyšetrovateľ vyrovnal. Do spisu nikto nevidí, neviem, či a čo tam je. Ale môžu doň nahliadnuť obvinení a ich obhajcovia, takže oni si to môžu odkontrolovať,“ vysvetľuje Miko.

„List Ježiškovi“ nie je jediná vec z prepisov, ktorá zrejme nesedí. Obvinení policajti už pred časom upozorňovali aj na to, že v prepise sa spomína aj policajt, ktorý v ten deň preukázateľne vôbec nebol v práci.

„Moje odporúčanie už vtedy bolo, nech ešte raz osobne vypočujú všetky sporné pasáže,“ hovorí bývalý šéf inšpekcie.

Advokát obvinených Jána Čurillu a ďalších troch policajtov Peter Kubina hovorí, že keď bol v spise naposledy, boli v ňom uvedené nejaké nápravy.

„Nespomínam si, v čom presne spočívali a ani z akej iniciatívy to preverovali. Bolo to niekedy v lete 2022, teda pol roka po rozhodnutí generálnej prokuratúry o zamietnutí sťažnosti proti vznesenému obvineniu,“ vysvetlil. Už vtedy totiž upozornili na nesprávne prepisy alebo na to, že inšpekcia v prepisoch cituje aj policajta, ktorý v daný deň nebol ani v práci.

Miko hovorí, že o nahrávkach sa začiatkom roka 2022 rozprával aj s dozorujúcim prokurátorom. „Ten mi pri spoločnom stretnutí povedal, že 90 percent vecí, čo robia v tíme Oblúk, je, že v rámci jednotlivých fáz opakovane, kvôli kontrole a presnosti počúvajú jednotlivé pasáže a prepisujú, len aby to bolo detailnejšie. Už vtedy som namietal, že za týmto účelom nemá byť zriadený špeciálny tím vyšetrovateľov a operatívcov, na to máme určených ľudí v štvrtej, piatej platovej triede, čo to robia a prepisujú,“ tvrdí, aktuality.sk

X X X

 Sýrsky prezident Asad pricestoval do Moskvy na rokovanie s Putinom

Vladimir Putin prijme v Moskve sýrskeho prezidenta Bašára Asada. Ruský prezident Vladimir Putin bude v stredu v Moskve rokovať so sýrskym prezidentom Bašárom Asadom. V utorok to oznámil Kremeľ. TASR správu prevzala z agentúry AFP.

„Bude sa diskutovať o aktuálnych otázkach ďalšieho rozvoja rusko-sýrskej spolupráce v politickej, obchodnej, hospodárskej a humanitárnej oblasti, ako aj o možnostiach komplexného riešenia situácie v Sýrii a jej okolí,“ spresnil Kremeľ vo vyhlásení.

Vďačnosť Asadovho režimu

Asadova kancelária potvrdila, že sýrsky prezident pricestoval do Moskvy na oficiálnu návštevu a stretne sa s Putinom. V jej vyhlásení sa uvádza, že Asada po prílete privítali námestník ruského ministra zahraničných vecí Michail Bogdanov a ruský veľvyslanec v Damasku Alexander Jefimov.

Asadov režim podľa analytikov vďačí za svoje „prežitie“ ruskej vojenskej intervencii, ktorá zvrátila priebeh občianskej vojny v Sýrii v prospech Damask.

Vojna v Sýrii, ktorá sa začala brutálnymi zásahmi voči protivládnym demonštrantom v roku 2011, si podľa odhadov vyžiadala približne pol milióna obetí na životoch a milióny ďalších obyvateľov bolo vysídlených, píše AFP, aktuality.sk

 X X X

 Šéf tímu Kuciak Peter Juhás bude od zajtra riadiť policajnú inšpekciu

Juhása vymenoval do funkcie minister vnútra Roman Mikulec.

Novým šéfom policajnej inšpekcie sa stal bývalý šéf tímu Kuciak Peter Juhás. Funkciou ho poveril minister vnútra Roman Mikulec. Inšpekciu bude riadiť od 15. marca 2023. Informovala o tom hovorkyňa ministerstva vnútra Zuzana Eliášová.

„Do funkcie je vymenovaný ako dočasne poverený riadiaci pracovník z dôvodu, že vláda je v poverení,“ doplnila.

Peter Juhás je policajtom od júla 2008, kedy bol prijatý a ustanovený do funkcie vyšetrovateľa na Okresné riaditeľstvo Policajného zboru v Leviciach. Neskôr pôsobil ako starší vyšetrovateľ na Krajskom riaditeľstve Policajného zboru v Nitre. „Od roku 2018 bol zaradený v rámci Národnej kriminálnej agentúry Prezídia PZ, najskôr ako starší vyšetrovateľ špecialista a od roku 2022 ako zástupca riaditeľa odboru Západ,“ doplnila hovorkyňa.

Peter Juhás študoval na Akadémii Policajného zboru v Bratislave, v roku 2010 získal titul doktor práv.

„Dočasne poverený riaditeľ Úradu inšpekčnej služby spĺňa všetky potrebné náležitosti podľa §33b Zákona o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície,“ vysvetlila Eliášová.

Inšpekcia spadá pod ministerstvo vnútra a vyšetruje trestnú činnosť policajtov a príslušníkov ďalších bezpečnostných zložiek.

Vyšetroval vraždu novinára

Juhása verejnosť spoznala ako vyšetrovateľa v ostrosledovanom prípade vraždy novinára Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej. Pod jeho vedením sa polícii podarilo stotožniť a zadržať páchateľov z južného Slovenska. Vrah Miroslav Marček, šofér Tomáš Szabó a sprostredkovateľ objednávky vraždy Zoltán Andruskó sa k likvidácii novinára priznali.

Údajní objednávatelia Marian Kočner a Alena Zsuzsová právoplatný verdikt ešte nepoznajú. Prvostupňový súd ich najprv v roku 2020 oslobodil spod obžaloby, Najvyšší súd prípad vrátil, aktuálne sa kauza opäť prejednáva na Špecializovanom trestnom súde v Pezinku.

Policajný funkcionár Peter Juhás má z minulosti aj osobnú skúsenosť s postupmi na policajnej inšpekcii. Z vyšetrovania vraždy Jána Kuciaka vyplynula informácia o príprave vrážd prokurátorov Maroša Žilinku, Petra Šufliarskeho a vtedy ešte advokáta Daniela Lipšica. Túto časť prípadu na istý čas vzali policajnému tímu Kuciak a presunuli ju z NAKA na policajnú inšpekciu. Vtedajšie vedenie rezortu argumentovalo tým, že podozrenia môžu smerovať k policajtom. Postup však kritizovali viacerí odborníci a aj súčasný špeciálny prokurátor Lipšic.

Napokon sa však aj táto kauza na NAKA vrátila a člen Juhásovho tímu spracoval návrh na podanie obžaloby. Dva prípady, vraždu Kuciaka a prípravu vrážd prokurátorov napokon začiatkom roka 2022 spojili a na súde sa už kauza pojednáva spoločne.

Brat v kauze poľovnícka chata

Policajná inšpekcia pritom už niekoľko mesiacov vyšetruje Juhásovho brata – Martina Juhása. Toho vlani na jar obvinil prokurátor nitrianskej krajskej prokuratúry pre nasadenie kamier do poľovníckej chaty, kde Miroslav Bödör hostil advokátov a politikov Smeru. Preberali tam tiež stratégie, ako pomôcť Norbertovi Bödörovi a Tiborovi Gašparovi, ktorí boli v tom čase vo vyšetrovacej väzbe pre kauzu Očistec.

Martin Juhás nasadením odposluchov do chaty podľa prokurátora zneužil právomoc verejného činiteľa. Podľa obvinenia mal zinscenovať vyšetrovanie pytliactva, aby mohol nahrať špičky Smeru. Juhás sa bráni, že len využil prostriedky na to, aby mohol objasniť podozrenie z pytliactva, ktoré vyšetroval.

Istý čas boli v tomto prípade obvinení kamarát Norberta Bödöra Matúš Mečár, či syn exministra za Smer Ľubomíra Jahnátka Andrej. Ich obvinenia zrušil prokurátor.

Svoje rozhodnutie o zrušení obvinení zdôvodnil trestným stíhaním pôvodného vyšetrovateľa Martina Juhása. Prípad mu aj odňal. Vlani v lete sa pytliactvo začalo vyšetrovať odznova. Prípad má už iný vyšetrovateľ.

„Chcú ma zastrašiť,” reagoval na svoje obvinenie Martin Juhás. Pred niekoľkými dňami vôbec po prvý raz rozsiahlo vypovedal na inšpekcii o celom prípade. Jeho výsluch trval viac ako sedem hodín. Pred vznesením obvinenia ho totiž nikto nevypočul. Roberta Fica či Roberta Kaliňáka áno. Policajtovi v prípade dokázania viny hrozí trest štyri až desať rokov, aktuality.sk

 X X X

 Hrozba väzenia pre riaditeľov nemocníc: Predkladateľ Karas nechce, aby prešla. Heger tvrdí, že nečíta detailne všetko, čo podpisuje

Návrh, ktorý hrozí riaditeľom nemocníc väzením, ak by nezabezpečili dosť personálu, čelí kritike. Predstavitelia Lekárskeho odborového združenia majú mať dnes stretnutie na ministerstve spravodlivosti.

Ak by nemocnica nemala dostatok lekárov a sestier viac ako tri mesiace, riaditeľovi by hrozilo väzenie až na tri roky. V prípade, že by to malo za následok ťažkú ujmu na zdraví alebo úmrtie viacerých pacientov, až 15 rokov.

Išlo by o nový trestný čin – ohrozenie poskytovania zdravotnej starostlivosti – v Trestnom zákone.

Návrh, ktorý vlani presadilo Lekárske odborové združenie (LOZ) v memorande s vládou, a ktorý poverený minister spravodlivosti Viliam Karas nedávno predložil do legislatívneho procesu, však čelí jednej kritike za druhou.

Paradoxom celej situácie je, že samotný Karas verí, že tento návrh neprejde. Poverený premiér Eduard Heger, ktorý memorandum s LOZ podpisoval, zase hovorí, že nečíta každý dokument úplne od slova do slova. A do tretice, ministerstvo zdravotníctva žiada jeho stiahnutie.

Verí, že neprejde

Memorandum podpísala vláda v snahe dosiahnuť zmier s lekárskymi odbormi a odvrátiť tak hroziaci odchod asi 2000 lekárov z nemocníc, ešte na konci novembra minulého roka.

V memorande LOZ presadilo okrem iného vyššie platy lekárov, ale požadovalo aj trestnoprávnu zodpovednosť štatutárov nemocníc ak nezabezpečia dostatok personálu. Hroziaci trest mal podľa lekárskych odborárov pôsobiť preventívne a zabezpečiť ochranu pacientov.

Keďže sa vláda zaviazala k napĺňaniu tejto dohody, Karas tvrdil, že nemal inú možnosť ako návrh predložiť. Celé jeho znenie prebral z memoranda. Sám ale s návrhom nesúhlasí a verí, že nebude schválený.

Na Hegerov podnet mal ešte tento týždeň zvolať Karas nové stretnutie s LOZ. Minister už dopredu avizoval, že ak nedôjde k inej rozumnej dohode, je pripravený tento materiál v záujme ochrany riadneho fungovania nemocníc stiahnuť.

Podľa predsedu lekárskych odborárov Petra Visolajského majú k tomu sedieť dnes.

„Trváme na našej požiadavke, aby ak oddelenie nemá splnené bezpečnostné personálne normy a na oddelenie sa hlásia lekári a sestry, aby mal riaditeľ zodpovednosť za svoje rozhodnutie, ak týchto záujemcov neprijme,” hovorí Visolajský.

Vladimír Lengvarský, ktorý ako minister zdravotníctva memorandum s lekárskymi odborármi podpisoval, už nie je vo funkcii. Premiér Eduard Heger ako druhý člen vlády, ktorý stvrdzoval dohodu s LOZ hovorí, že sa spoliehal na Lengvarského, ktorý mal byť garantom.

„Takýchto podpisov sa deje viacero, ako predseda vlády musím podpisovať veľa dokumentov a spolieham sa na svojich ministrov (…) Nepoviem nič nové, že nečítam každý dokument úplne detailne od slova do slova,“ povedal pre médiá.

„Príprava, ako aj samotný obsah memoranda bol plne v kompetencii a v odbornej zodpovednosti bývalého ministra zdravotníctva Vladimíra Lengvarského. Dnes vidíme, že minister zdravotníctva túto časť memoranda podcenil, keď predsedu vlády ubezpečil, že celé memorandum je po odbornej stránke v poriadku a odporučil mu ho podpísať,“ uviedol pre Aktuality.sk hovorca premiéra Matej Neumann.

Návrh

Kto ako štatutárny orgán alebo člen štatutárneho orgánu poskytovateľa zdravotnej starostlivosti prevádzkujúceho nemocnicu dlhšie ako 90 dní porušuje povinnosť zabezpečiť počet lekárov, zdravotných sestier alebo pôrodných asistentiek určený v osobitnom predpise, potrestá sa odňatím slobody až na tri roky.

(2) Odňatím slobody na tri roky až desať rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1

1. a) a bezprostredne ním ohrozí život alebo zdravie viacerých osôb
2. b) závažnejším spôsobom konania, alebo
3. c) na chránenej osobe.

(3) Odňatím slobody na osem rokov až dvanásť rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 a spôsobí ním ťažkú ujmu na zdraví alebo smrť.

(4) Odňatím slobody na desať rokov až pätnásť rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 a spôsobí ním ťažkú ujmu na zdraví viacerým osobám alebo smrť viacerých osôb.“.

Stiahnite to

K stiahnutiu návrhu vyzývajú zástupcovia nemocníc, krajov, zamestnávateľov či komory lekárov ale aj Konfederácia odborových zväzov (KOZ).

O stiahnutie žiada aj samotný rezort zdravotníctva, podľa ktorého tento návrh nedokáže prispieť k naplneniu cieľa – ochrana života a zdravia pacientov. „Naopak, takáto právna úprava, ak by bola prijatá, je spôsobilá svojimi následkami prispieť k problémom pri obsadzovaniach funkcií štatutárnych orgánov v aplikačnej praxi, čo môže mať v konečnom dôsledku devastačný vplyv na poskytovanie zdravotnej starostlivosti v ústavných zdravotníckych zariadeniach ako celku,“ tvrdí rezort v pripomienkovom konaní.

Za absurdný označuje návrh Žilinský samosprávny kraj a hovorí, že lekári a predovšetkým sestry na trhu práce objektívne chýbajú a tento fakt žiaden nový trestný čin zmeniť nedokáže.

Práve na to, že Slovensko má dlhoročný problém s nedostatkom personálu, poukazujú aj ďalší. Predovšetkým samotné nemocnice, ktoré trestnoprávnu zodpovednosť považujú za prenášanie zodpovednosti za dlhodobé zlyhávanie štátu.

„Vyzývame vládu, aby tento návrh stiahla a konečne začala riešiť situáciu s nedostatkom zdravotníkom, napríklad zabezpečením dostatočných finančných zdrojov v sektore a podmienok pre lekárov a sestry, aby nemuseli odchádzať do zahraničia,” uviedla Asociácia nemocníc Slovenska.

Proti návrhu vystúpila aj Slovenská komora lekárov a označila ho za nesystémový krok, ktorý nerieši problém s nedostatkom personálu.

„Domnievame sa, že pri súčasnom personálnom stave v nemocniciach, by sa predmetného trestného činu automaticky dopustili všetci členovia štatutárnych orgánov nemocníc,“ uviedol zase Klub 500.

KOZ varuje, že nemocnice môžu pre nedostatok personálu zatvárať oddelenia, aby sa vyhli trestnoprávnej zodpovednosti, čím sa prístup k zdravotnej starostlivosti sa ešte viac zhorší.

Národný bezpečnostný úrad zase upozorňuje, že navrhovaná úprava vôbec nerieši situáciu po podaní hromadných výpovedí.

LOZ: ide o bezpečnosť pacientov

Personálne normatívy, teda to, koľko personálu má byť na jednotlivých oddeleniach nemocníc, stanovuje výnos ministerstva zdravotníctva. V praxi sa ale nie vždy dodržiava, pretože je nedostatok zdravotníkov. To znamená, že napríklad na jednu sestru pripadá viac pacientov, ako by malo.

Lekárski odborári svoj návrh obhajovali práve bezpečnosťou pacientov.

„Ak si občan platí zdravotné odvody, ktoré sú už porovnateľné so západnými krajinami, nemá mať garantované, že za to dostane aj bezpečnú liečbu? Za tie isté zdravotné odvody má v Čechách k dispozícii napr. tri sestry a dvoch skúsených lekárov, a u nás horko ťažko jedného neskúseného lekára a sestru ledva zazrie,” uviedol Visolajský.

Tvrdí, že ako lekári bežne zažívajú to, že sa na oddelenie hlásia noví lekári, vedenie oddelenia opakovane žiada riaditeľstvo, aby boli prijatí, napriek tomu sa vedenie nemocnice rozhodne, že ich nevezme.

„V tejto požiadavke nemocničných lekárov pri výpovediach šlo o to, aby mal riaditeľ nemocnice zodpovednosť za svoje rozhodnutie neprijať lekárov a sestry, ktorí sa hlásia do nemocnice. Pri trestnom čine musí byť preukázaný úmysel,” uviedol Visolajský.

Tvrdí, že to nepovedie k zatváraniu nevinných riaditeľov.

V podstate hovorí, že ak riaditeľ hľadá personál, ale nenájde ho, mal by počtu lekárov a sestier prispôsobiť počet prijímaných pacientov a v takomto prípade nebude zodpovedný za nedostatok personálu.

„Riaditeľ, ktorý šetrí na personále, hlásia sa mu noví lekári, či sestry, ale on ich svojím rozhodnutím neprijme, musí byť za toto rozhodnutie zodpovedný,” uviedol predseda LOZ./aktuality.sk

 X X X

 Nemeckom otriasla smrť 12-ročnej školáčky. Cestou domov ju dobodali dve rovesníčky

Nemeckom otriasla smrť 12-ročnej Luisy, ktorú cez víkend podľa vyšetrovateľov ubodali dve rovesníčky, oznámilo vrchné štátne zastupiteľstvo. Za páchateľky považujú kriminalisti dve dievčatá vo veku 12 a 13 rokov, ktoré nie sú z hľadiska nemeckého práva trestne zodpovedné, prípad však prevezmú úrady pre starostlivosť o mládež. Motív polícia nezverejnila.

Dievčatá „vypovedali k tomuto prípadu a nakoniec sa k zločinu priznali“, vyhlásil šéf oddelenia vrážd na polícii v Koblenzi Florian Löcker.

Dievčatá sa s Luise poznali, prokuratúra však pre ich nízky vek odmietla poskytnúť ďalšie podrobnosti.

„Je to šokujúci príklad. Pretože nemožno uložiť žiadne trestnoprávne sankcie, deti boli odovzdané do starostlivosti úradu pre mládež,“ povedal Mario Mannweiler, ktorý vedie prokuratúra v Koblenzi. Nemecké zákony stanovujú trestnú zodpovednosť od 14 rokov, rodinné súdy však môžu nariadiť isté opatrenia mimo trestného konania.

 Po Luise zo Severného Porýnia-Vestfálska pátrala polícia od soboty, keď jej zmiznutie nahlásili rodičia. Tí uviedli, že dievča sa naposledy zdržiavalo v byte kamarátky. Do masívnej pátracej operácie boli zapojené desiatky policajtov, vrtuľník, drony a cvičené psy.

V nedeľu policajti našli telo dievčaťa a následná pitva ukázala mnohopočetné zranenia nožom.

 Prokuratúra v utorok uviedla, že z dôvodu veku obete a predpokladaných páchateliek je možné zverejniť len obmedzené informácie vrátane toho, že dievča zomrelo na následky početných rán a s tým súvisiacu stratu krvi. Sexuálne zneužitie pitva nepreukázala.

Vražednú zbraň polícia zatiaľ nezaistila. Vyšetrovatelia musia ešte nájsť nôž alebo nože použité pri útoku. „Je to samozrejme veľmi neobvyklý a šokujúci čin, dokonca aj pre nás,“ dodal Mannweiler novinárom./agentury/

X X x

Minister Mikulec: rektorka policajnej akadémie by mala skončiť. Neodídem, odkázala Kurilovská

V súvislosti s postrelenou študentkou šéf rezortu vnútra vyzval rektorku školy Luciu Kurilovskú, aby sa vzdala svojej funkcie. „Minister má právo dať akademickému senátu návrh na moje odvolanie,“ odkázala. Odstúpiť v tomto momente nemieni, pretože by to bol podľa nej prejav zbabelosti.

Skúsený inštruktor alebo civilný pedagóg? Vladimir Šeparnev nešťastne postrelil dvadsaťročnú študentku prvého ročníka policajnej akadémie počas krúžku streľby. Viedol ho ako krúžok po riadnom vyučovaní. Bola to teda voľnočasová aktivita, ktorú si ale šéf katedry ani neželal. Muž, ktorý žiačku zranil, zatiaľ nie je obvinený.

Poslanci brannobezpečnostného výboru si predvolali rektorku školy Luciu Kurilovskú, aby prišla okolnosti osobne vysvetliť. Prizvali aj ministra vnútra Romana Mikulca.

Kým šéf rezortu Kurilovskú vyzval k odchodu, ona z čela akadémie odstúpiť sama nemieni. „Pán minister má právo dať akademickému senátu návrh, a potom na základe toho má právo dať pani prezidentke návrh na moje odvolanie,“ povedala šéfka školy. Je to plné právo ministra, dodala. „Akademický senát plne stojí za mnou.“

„Bolo by priam zbabelé, keby som teraz odstúpila,“ povedala po skončení výboru novinárom. „Išlo o zlyhanie jednotlivca,“ myslí si Kurilovská. Rovnako necíti potrebu, aby odišiel z vedúceho postu šéf katedry telesnej, pod ktorým Vladimir Šteparnev pôsobil a napriek zákazu viedol strelecký krúžok.

Inštruktor či obyčajný zamestnanec?

Poslanec Krúpa na výbore prečítal niektoré vyjadrenia Kurilovskej od incidentu až po súčasnosť. Upozornil, že z nich vyplývajú rozpory. Podľa jeho informácií pedagóg použil na pôde akadémie vlastnú zbraň a zásobník, z ktorého strieľal, sa nenašiel. Tieto informácie však nikto oficálne nepotvrdil, tvrdí to opozičný poslanec.

„Nevieme a nemáme ako vedieť, z akej zbrane strieľal. Mal osobné zbrane, ale tomu sa nedá nijakým spôsobom zamedziť,“ povedala rektorka. „To nemyslíte vážne!“ zvolal predseda výboru Krúpa. Šéfka akadémie zopakovala, že prebieha vyšetrovanie a ona to nemá odkiaľ vedieť.

Rektorka najprv pedagóga Šeparneva vyzdvihla ako skúseného inštruktora, teraz o ňom hovorí ako o pedagógovi, ktorý porušil zákaz.

Šéfka akadémie začiatkom marca, bezprostredne po incidentne, povedala, že ide o ojedinelý prípad a Šeparnev bol skúsený inštruktor. „Ide o úplne ojedinelý prípad v jeho prípade. Je to 50-ročný inštruktor, ktorý sa dlhé roky venuje práve výcviku v rámci strelieb, ale aj v rámci zadržania páchateľa – ako sa má policajt brániť, keď je útok nožom a inými sečnými zbraňami. Je maximálne skúsený, patrí skutočne medzi tých najlepších,“ povedala pre TV Markíza.

Kurilovská po dvoch týždňoch od incidentu na výbore povedala, že bola v šoku, opakovane bola aj na mieste činu. „Keď mi niekto položil otázku, že išlo o inštruktora, tak som tak aj odpovedala,“ bránila sa rektorka. „Ja by som sa nechytala slovíčka. Ale áno, na základe zákona bol asistent, nie inštruktor. Od začiatku som ale hovorila, že nebol policajt. A povedala som, že bol skúsený, a to ani nemôžem zobrať späť. Bol skúsený pedagóg, inak by sme ho neprijali.“

Ako je možné, že pedagóg použil svoju zbraň na pôde akadémie? Krúpa sa odvoláva na vestník ministerstva vnútra z roku 2017, ktorý toto neumožňuje. „Akadémia má pridelené zbrane. Osobné zbrane príslušníkov policajného zboru, útvarové zbrane pre prípad mimoriadnej situácie a zbrane katedry telesnej. Môže nimi disponovať pedagóg. Zbrane sa používajú nielen na streľbu,“ vysvetľuje Kurilovská. Tvrdí, že Šeparnev bol riadny pedagóg, preto mal prístup k zbraniam.

Zakázaný krúžok

Týždeň po incidente rektorka v rozhovore pre Aktuality.sk prezradila celkom iné detaily o okolnostiach tragédie.

Vedúci katedry, kde pedagóg Šeparnev pôsobil, mal voči jeho aktivitám výhrady. Zákazal, aby strelecký krúžok ďalej viedol. Navyše sa tak nemalo diať v polygóne, teda v uzavretom priestore. Napriek zákazu práve tam k zraneniu študentky došlo.

„Študentom sú poskytované takéto možnosti, aby si vo voľnom čase získavali rôzne zručnosti. Máme aj krúžok boxu alebo bojových umení. On mal povolenie na ten strelecký krúžok – v zásade to bola manipulácia so zbraňou s cvičnými nábojmi, nie streľba. Povolenie mal od bývalého vedúceho katedry, ktorý už u nás nepracuje. Od prvého januára tohto roka je na tomto poste nový vedúci katedry. O tomto krúžku sa už aj rozprávali a tento nový vedúci katedry mu zakázal viesť strelecký krúžok na streleckom polygóne akadémie. Od pána Šeparneva mal deklarované, že sa krúžku bude ďalej venovať až koncom marca na strelnici, nie na polygóne.“

Kurilovská na výbore povedala, že strelecký krúžok bol predtým povolený, prítomný však mal byť aj policajný inštruktor, Šeparnev pôsobil ako asistent. Na krúžku si cvičili aj manipuláciu so zbraňou. V čase incidentu však policajný inštruktor prítomný nebol, so zbraňou teda manipuloval asistent Šeparnev – civilný pedagóg.

Rektorka vraj nebola spokojná s katedrou telesnej, preto od januára tohto roka vymenila vedúceho. „V rámci porady je stanovisko vedúceho také, že tento krúžok bol pánovi Šeparnevovi zakázaný.“ Z ďalších jej vyjadrení ale vyplýva, že zákaz zaznel na porade katedry a nie je o tom osobitný písomný príkaz.

„On si ten polygón otvoril, ale nemal tam čo robiť,“ povedala rektorka k postupu, ako sa pedagóg dostal do uzavretého priestoru – polygónu – kde viedol zakázaný strelecký krúžok.

Poslanec Gábor Grendel (OĽaNO) poznamenal, že pedagóg mieril na študentku a je teda úplne jedno, či by to bolo na strelnici alebo v uzavretom priestore.

Na výbore bol aj Rastislav Kurilovský, nový šéf katedry telesnej, ktorý strelecký krúžok Šeparnevovi zakázal. Najprv nechcel odpovedať, prečo krúžok zakázal, odvolával sa na prebiehajúce vyšetrovanie. Potom stručne zhrnul, že chceli nastaviť nové pravidlá a smernice, preto k zákazu došlo. Či ho pedagóg dodržiava, už ale neskontrolovali.

Minister: boli porušené predpisy

„Je to nešťastná udalosť, nemala sa stať,“ povedal minister vnútra Roman Mikulec. Podľa neho boli porušené predpisy, nebol prítomný odborný inštruktor s poverením a strieľalo sa na mieste, kde sa nemalo, teda mimo strelnice.

Šeparnev prevzal katedrové zbrane s prázdnymi zásobníkmi, teda bez streliva. „Vydávajú sa cvičné náboje,“ stručne doplnila Kurilovská. Minister ale detaily nechcel viac komentovať. Ako sa dostali ostré náboje do zbrane, vyšetruje polícia. „Nemal tam čo robiť ten človek, nemali tam mieriť jeden na druhého,“ priznal šéf rezortu Mikulec.

Poslanec Lukáš Kyselica (OĽaNO) sa rektorky Kurilovskej pýtal na prijatie zodpovednosti. „Prebieha kontrola, zatiaľ sú závery, že došlo k zlyhaniu jednotlivca,“ povedala šéfka akadémie.

Právnik študentky: nemáme žiadne informácie

Na výbor prišiel aj právny zástupca postrelenej študentky Marko Polakovič. Povedal, že nemajú žiadne informácie o vyšetrovaní ani postupoch polície. Minister mu povedal, že prebieha vyšetrovanie. Nikto nepotvrdil, či už je v prípade niekto obvinený.

„Právo nazrieť do spisu mám, ale výkon práva je zúfalý,“ sťažuje sa poslanec. Potvrdil, že nemá inú možnosť ako vychádzať z medializovaných informácií. Rektorky sa opýtal, ako akadémia zabránila tomu, aby zakázaný strelecký krúžok nikto nerealizoval. Kurilovská ale tvrdí, že krúžok bol prvýkrát po zákaze práve 1. marca.

Polakovič povedal, že vyšetrovanie je zvláštne. „Polícia vzala klientke telefón, podľa papierov ho mali už aj vrátiť, ale mobil nedostala.“ Upozornil, že doteraz nie je nikto obvinený, hoci je preukázateľné, že niekto jeho klientku postrelil. Upozornil aj na medializované informácie, že pedagóg zahodil zásobník s nábojmi, teda mohol zahladzovať stopy a mariť vyšetrovanie. Polícia však doteraz oficiálne nepotvrdila, či sa podozrivý zbavoval dôkazov.

Minister prisľúbil, že preverí, prečo právnik a zranená študentka nemajú prístup k vyšetrovaciemu spisu a informáciám.

Predsedu výboru Juraja Krúpu (SaS) zaujímalo pozadie pedagóga, ktorý v minulosti pôsobil v sovietskej jednotke ruských ozbrojených síl Specnaz.

„Vypísali sme výberové konanie, predtým pôsobil na katedre extrene, vedúci katedry ho odporučil,“ povedala Kurilovská k okolnostiam, za akých sa dostal na akadémiu. Šeparnev študoval v Moskve, zo životopisu podľa nej nevyplývalo nič závadové. „Spĺňal absolútne perfektne všetky podmienky, bol prihlásený jediný do výberového konania, zbrojný preukaz získal na Slovensku, mal slovenské štátne občianstvo,“ dodala rektorka.

Po 90 minútach vznikla slovná prestrelka medzi šéfom výboru, rektorkou aj ministrom. Krúpa totiž poznamenal, že v škole pôsobia aj bývalí komunistickí straníci. Mikulec poznamenal, že ak to poslancovi Krúpovi prekážalo, tak mal možnosť tri roky niečo zmeniť, aktuality.sk

X X X

Bývalý zamestnanec úradu žaluje prednostu ako občana. Na počiatku bol vrt v Tatrách

Bývalý vedúci odboru starostlivosti o životné prostredie v Poprade Jozef Slovík žaluje občana Jozefa Bednára, že mu spôsobil zdravotné problémy, lebo sa vyjadroval k jeho práci týkajúcej sa povoľovania prieskumného geotermálneho vrtu v Tatranskom národnom parku.

POPRAD: Okresný súd v Poprade prejednáva kuriózny prípad žaloby o ochranu osobnosti. Dnes už bývalý dlhoročný vedúci Odboru starostlivosti o životné prostredie Okresného úradu v Poprade Jozef Slovík v nej žaluje občana Jozefa Bednára.

Mal mu spôsobiť zdravotné problémy, kvôli ktorým bol dlhodobo práceneschopný, a spoločenskú ujmu tým, že sa od konca roka 2020 na sociálnych sieťach a v médiách vyjadroval k jeho pracovnej činnosti týkajúcej sa povoľovania prieskumného geotermálneho vrtu v Tatranskom národnom parku.

Lavínu sporov medzi oboma mužmi, ktoré vyústili do podania žaloby, spustilo rozhodovanie Jozefa Slovíka o geotermálnom vrte v Tatranskom národnom parku. O kauze, ktorá sa ťahá od roku 2017 a ako prvé o nej písali Hospodárske noviny, podrobne informovali aj Aktuality.

Žaloba

„Žalovaný prezentoval svoje osobné názory. Spoločenský dosah dokazuje aj to, že jeho deťom sa v škole posmievajú: „Tvoj otec je podvodník, ktorý predal Tatry“,“ čítal pred súdom zo žaloby Slovíkov právny zástupca Matej Heringeš s tým, že Jozef Bednár mal voči jeho klientovi nepriateľsky vystupovať dlhšiu dobu.

Bednár mal tiež údajne dlhodobo plánovať Slovikove prepustenie zo zamestnania, čakal na zmenu Zákona o štátnej službe až do času, kým ju schvália parlamentní poslanci, a umožnia mu to.

„Žalobca preto požaduje verejné ospravedlnenie na sociálnej sieti a v jednom celoštátnom médiu za každú vyslovenú nepravdu na jeho adresu. Zároveň požaduje náhradu nemajetkovej škody vo výške 18-tisíc eur, teda tisíc eur za každý jeden mesiac práceneschopnosti,“ dodal Heringeš. Jeho klient – žalobca Jozef Slovík – sa z prvého pojednávania vo veci jeho žaloby ospravedlnil. Údajne absolvoval plánovaný zákrok u zubára s použitím anestézy.

Súdny spor s politickým podtónom

Jozef Bednár je od polovice júla 2020 prednostom Okresného úradu a teda Slovikovým priamym nadriadeným. Bednár tvrdí, že ako dôkazy k žalobe bývalý vedúci odboru predkladá informácie o udalostiach a konaniach na Okresnom úrade v Poprade.

Myslí si preto, že ak má byť niekto žalovaný, tak orgán štátnej správy v podobe prednostu Okresného úradu v Poprade a nie fyzická osoba. Žalobu v celom rozsahu odmieta ako neopodstatnenú a nedôvodnú.

Bednárov právny zástupca Ján Garaj pred súdom tvrdil, že z jeho pohľadu ide o pracovno-právny spor. V aktuálnej podobe by sa podľa neho preto súd žalobou nemal zaoberať.

„Ak niekto tvrdí, že sa tu ovplyvňovala Národná rada, aby prijala zmenu zákona tak, že sa niekde prepustí nejaký zamestnanec., nemyslím si, že taká úvaha je v poriadku,“ povedal Garaj, ktorý pre neprítomnosť Jozefa Slovíka ako žalobcu požiadal súd o odročenie pojednávania.

„Celé toto konanie má aj politický podtón, preto by mala byť zabezpečená rovnosť strán. Prítomnosť žalobcu považujeme za nevyhnutnú. Aj preto, aby nedošlo k takzvanému chytráctvu zo strany žalobcu, čiže k príprave na výpoveď žalovaného,“ doplnil Garaj.

Sudca si vypočuje žalobcu aj žalovaného

Následne advokát Heringeš sudcu Petra Komana požiadal o predbežný právny názor na podanú žalobu. Sudca Koman však vyhlásil, že bez výsluchu oboch strán sa k sporu nevyjadrí.

„Chýbajú mi k veci podstatné informácie, ktoré by mali byť odprezentované a chýbajú mi v žalobe. Preto o nich nebudem hovoriť, to sa opýtam priamo žalobcu,“ vyhlásil popradský sudca, ktorý v spore rozhoduje. Termín ďalšieho pojednávania vytýčil na 24. marca tohto roku.

Pojednávania sa zúčastnila aj široká verejnosť. Okrem novinárov prišlo ešte asi 20 ďalších ľudí. Pre početnosť prítomných, ktorí sa do pôvodne určenej pojednávacej miestnosti nevošli, sudca pojednávanie presunul do väčšej zasadačky. Na otázku sudcu, prečo ľudí kauza tak zaujíma, odpovedali viacerí z nich. Väčšinou sa odvolávali na vyššiu citlivosť verejnosti k rozhodnutiam úradníkov, ktoré sa týkajú Tatranského národného parku.

Spor odštartoval vrt v Tatrách

Práve zvláštne rozhodovanie Jozefa Slovika pri spornom povoľovaní geotermálneho vrtu bolo spúšťačom viacerých krokov zo strany prednostu Okresného úradu v Poprade Jozefa Bednára. Bednár tvrdí, že v tomto prípade úradník porušil zákon. Pôvodne totiž vrt povolil s tým, že v jeho prípade nie je potrebné vykonať posudzovanie vplyvov na životné prostredie – takzvaný proces EIA.

Ministerstvo životného prostredia následne toto rozhodnutie v odvolacom konaní zrušilo s tým, že bolo v rozpore so zákonom. Po novom prieskumný vrt pre geotermálne vody v Tatranskej Lomnici musí byť posúdený z hľadiska jeho vplyvov na životné prostredie. Dôvodom bolo podľa rezortu umiestnenie lokality, ktorá sa nachádza v 3. stupni ochrany národného parku. Podľa zákona o ochrane prírody je zakázané vykonávať v ňom banskú činnosť.

Realizácia vrtu môže podľa ministerstva viesť k znečisteniu podzemných vôd a ku kontaminácii životného prostredia, preto je potrebné posúdiť, či je v súlade s vodným zákonom a s aktuálnou verziou Vodného plánu Slovenska.

Prieskumný vrt do hĺbky 500 metrov tu plánuje spoločnosť Autonova z Popradu. V prípade úspechu chce teplú vodu využiť na vykurovanie objektov. Proti zámeru spísali petíciu obyvatelia mesta Vysoké Tatry. Prekáža im, že vrt je plánovaný v tesnej blízkosti sídliska. Okrem dočasných obmedzení a hlučnosti sa obávajú práve vplyvu vrtu na životné prostredie a susediaci Hlboký potok, kam sa mala použitá voda z vrtu vypúšťať.

Prednosta sa odvolal voči svojmu úradu

O tom, že vrt sa nebude posudzovať podľa zákona o posudzovaní vplyvov na životné prostredie, rozhodol Jozef Slovík, dnes už bývalý vedúci Odboru starostlivosti o životné prostredie na Okresnom úrade v Poprade. Prednosta toho istého okresného úradu Jozef Bednár sa voči tomuto rozhodnutiu odvolal.

Nadriadený Okresný úrad v Prešove sa s jeho stanoviskom stotožnil a spis vrátil popradskému úradu pre procesné aj obsahové nedostatky. Prednosta úradu, ktorého menuje vláda, nemá dosah na rozhodovanie zamestnancov úradu, ktorí spadajú pod ministerstvo vnútra.

Aktuálne v kauze prieskumného vrtu prebieha rozkladové konanie, ktoré inicioval jeho navrhovateľ – popradský díler automobilov Autonova. Ďalšími účastníkmi konania bola navyše podaná aj správna žaloba na Krajskom súde v Prešove./aktuality.sk

X X X

Líder Hlasu-SD Peter Pellegrini víta, že o poskytnutí stíhačiek nebude rozhodovať parlament. Dočasne poverená vláda musí podľa neho nájsť konformné riešenie a prevziať za to zodpovednosť. Myslí si, že parlament by ani nemal právo o tom rozhodovať.

Čo sa týka chýbajúcich kompetencií dočasne poverenej vlády napríklad v závažných zahraničnopoli­tických otázkach, podľa Kollára sa to už v tomto volebnom období meniť nebude. Poukázal na to, že naplánované sú už len tri riadne schôdze parlamentu do predčasných volieb. Myslí si, že aktuálne nie je ani vôľa meniť ústavu kvôli týmto kompetenciám.

 Ešte vo februári ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj oficiálne požiadal Slovensko o dodanie stíhačiek MiG-29 na obranu pred ruskou agresiou. Dočasne poverený premiér Eduard Heger vtedy povedal, že Slovensko urobí maximum, aby tejto požiadavke vyhovelo. Dočasne poverený minister obrany Jaroslav Naď deklaruje, že migy už Slovensko nebude používať a pre obranu SR nie sú dôležité, pričom za ne môže získať financie./agentury/

X X X

Politológ: Ak Matovič ešte presvedčí voličov, bude to asi najväčšia absurdita od čias Ľudovíta Štúra

 Úplne slobodná diskusia bez ochranky, tajných a urážok. Takto zhodnotil líder OĽaNO Igor Matovič svoj pondelkový pobyt v Michalovciach. Podľa politológa Juraja Marušiaka je po Matovičovom vystúpení v srdci Zemplína zrejmé, že sa snaží zbaviť zodpovednosti za svoje pôsobenie vo vláde. „Ak sa mu podarí ešte voličov presvedčiť, že on so súčasnou vládou nemá nič spoločné, tak to bude asi najväčšia absurdita v dejinách slovenskej politiky hádam od čias Ľudovíta Štúra,“ tvrdí politológ.

 Igor Matovič na debate v Michalovciach

Matovič sa postavil pred zaplnenú sálu mestského kultúrneho strediska v Michalovciach s cieľom viesť diskusiu bez urážok a osočovania.

 Mnohí ľudia prišli na debatu s lídrom „obyčajných“ útočne naladení, čo sa prejavilo takmer okamžite po jej začatí. Matoviča zaplavili spŕškou pokrikov typu „hanba“, „zlodej“ a pod. Matovič sa však publikom strhnúť nedal a vyše dve hodiny viedol s prítomnými diskusiu na rôzne témy. „Dnešné repete sa nám podarilo,“ zhodnotil záver debaty šéf OĽaNO.

Narážal pritom na debatu ministrov Jaroslava Naďa a Rastislava Káčera na tom istom mieste spred minulého týždňa. Káčer vtedy časť publika označil za stádo paviánov. Odkázal im tiež, že účastníci protifašistického povstania na Slovensku počas druhej svetovej vojny by sa z nich povracali.

 Ak Matovič hovorí o tom, ako komunikovať bez urážok, tak sa na tom podľa politológa Slovenskej akadémie vied (SAV) Juraja Marušiak dá len pousmiať. „Myslím, že len málokto na Slovensku prispel k vulgarizácii politiky, politického jazyka a k dehumanizačnému diskurzu vo vzťahu k politickým protivníkom tak, ako práve Igor Matovič. Netvrdím, žeby jeho súperi boli v tom nevinní, ale ukazuje sa, že jazyk používa Matovič úmyselne a je to prostriedok jeho manipulácie tak, ako aj to, čo predvádzal v Michalovciach,“ uviedol politológ.

Podľa Marušiaka je faktom, že Matovič je úspešný politický komunikátor, do akej miery mu to prinesie nejaké politické body, je podľa jeho slov ťažko povedať.

 Z Matovičovho vystúpenia v Michalovciach je podľa politológa zrejmé, že sa líder OĽaNO snaží zbaviť zodpovednosti za svoje pôsobenie vo vláde, hoci po roku 2020 stál paradoxne na jej čele a neskôr aj na pozícii v jednom z kľúčových rezortov (rezort financií – pozn red.).

Marušiak tvrdí, že Matovič už vystupuje pomaly ako opozičný politik. „Ak sa mu naozaj podarí ešte voličov presvedčiť, že on so súčasnou vládou nemá nič spoločné, tak to bude asi najväčšia absurdita v dejinách slovenskej politiky hádam od čias Ľudovíta Štúra, teda od čias kedy o nejakej slovenskej politike môžeme vôbec hovoriť,“ uzavrel politológ./agentury/

X X X

USA hlásia zrážku ruskej stíhačky s americkým dronom nad Čiernym morom, Moskva to odmieta

 Ruská stíhačka sa v utorok v medzinárodnom vzdušnom priestore v oblasti Čierneho mora zrazila s americkým dronom Reaper. Dron sa následne zrútil, oznámila americká armáda. TASR správu prevzala z agentúry AFP. Moskva tvrdí, že americký dron spadol kvôli manévrovaniu, s ruskými stíhačkami podľa Moskvy nebol v kontakte.

Americké lietadlo MQ-9 Reaper v službách talianskych ozbrojených síl.

„Naše lietadlo typu MQ-9 vykonávalo v medzinárodnom vzdušnom priestore rutinné operácie, keď sa k nemu priblížilo ruské lietadlo a vrazilo doň, čo viedlo k zrúteniu,“ uviedol generál amerických vzdušných síl (USAF) James Hecker, ktorého vyjadrenia priniesla aj stanica Sky News. Spresnil, že Američania o dron prišli.

 Podľa Heckera išlo zo strany Ruska o nebezpečný a neprofesionálny čin, ktorý takmer spôsobil haváriu oboch strojov.

„Lietadlá USA a spojencov budú naďalej pôsobiť v medzinárodnom vzdušnom priestore a žiadame Rusko, aby sa správalo profesionálne a bez rizika,“ uviedol Hecker.

Moskva: Americký dron spadol kvôli manévrovaniu, s ruskými stíhačkami nebol v kontakte

Rusko poprelo, že by sa jeho stíhačky dnes dostali do kontaktu s americkým dronom, ktorý sa zrútil nad Čiernym morom, a dodalo, že proti bezpilotnému lietadlu nepoužili ani svoje palubné zbrane. Americký stroj spadol v dôsledku prudkého manévrovania, uviedlo podľa agentúry TASS ruské ministerstvo obrany.

„V dôsledku ostrého manévrovania okolo 09:30 moskovského času prešiel dron MQ-9 do nekontrolovaného letu so stratou výšky a narazil do vodnej hladiny. Ruské stíhačky nepoužili palubné zbrane, nedostali sa do kontaktu s dronom a bezpečne sa vrátili na domovské letisko, „citoval TASS z vyjadrenia ruského ministerstva.

Ruské ministerstvo podľa agentúry RIA Novosti ďalej uviedlo, že incident sa odohral blízko Krymu. Ukrajinský polostrov Rusko v roku 2014 v rozpore s medzinárodným právom anektovalo. Americké bezpilotné lietadlo podľa Moskvy letelo s vypnutými odpovedačmi smerom k ruským hraniciam, do vzduchu boli preto vyslané stíhačky.

USA si predvolali ruského veľvyslanca

Ministerstvo zahraničia Spojených štátov si kvôli incidentu predvolalo ruského veľvyslanca Anatolija Antonova. Informoval o tom hovorca amerického ministerstva zahraničia Ned Price.

Spojené štáty sú podľa ministerstva zahraničia v priamom kontakte s vysokopostavenými ruskými činiteľmi, aby im dali najavo protest v súvislosti s týmto incidentom. Americká veľvyslankyňa v Rusku sa podľa Pricea kvôli incidentu obrátila na tamojšie ministerstvo zahraničia so „silnou správou“ a americkí činitelia o ňom informovali spojencov a partnerov Washingtonu.

USA využívali bezpilotné lietadlá MQ-9 Reaper na monitorovanie oblasti Čierneho mora už pred začiatkom vojny na Ukrajine, píše stanica CNN. Tento dron môže podľa USAF letieť vo výške viac než 15 kilometrov. Má senzory a kapacity získavať spravodajské informácie a vykonávať prieskumnú činnosť dlhší čas./agentury/

X X X

TikTok odinštalujte a zabudnite na pochybné čínske sociálne siete, radí

Aplikácia môže okrem nadmerného zhromažďovania osobných a firemných údajov slúžiť ako vstupná brána do IT infraštruktúry zamestnávateľa, hovorí Ivan Makatura.

V priebehu uplynulých týždňov a mesiacov zakazuje používanie TikToku jedna inštitúcia za druhou. Odstránenie aplikácie z vládnych zariadení nariadil napríklad Biely dom, Európska komisia, Európsky parlament, Flámska regionálna vláda či ministerstvá v Dánsku. Za bezpečnostnú hrozbu považuje čínsku aplikáciu, ktorú vyvíja spoločnosť ByteDance, aj Česká republika a svoje obavy najnovšie vyjadrilo aj Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky.

Prečo ale predstavuje TikTok hrozbu? Podrobne to vysvetľuje riaditeľ Kompetenčného a certifikačného centra kybernetickej bezpečnosti (KCCKB) Ivan Makatura. Organizáciu zriadil Národný bezpečnostný úrad a je súčasťou siete národných koordinačných centier. Makatura pôsobí aj ako súdny znalec v odbore Bezpečnosť a ochrana informačných systémov. V článku sa dočítate:

aké sú hlavné bezpečnostné obavy spojené s aplikáciou TikTok, v akých smeroch môže predstavovať riziko, prečo je ju najlepšie hneď odinštalovať, ako aplikácia porušuje právo na súkromie používateľov, prečo expert hovorí o „pochybných čínskych sociálnych sieťach“, či práve podobné aplikácie môžu byť budúcim nástrojom vydierania.

Raz chceli, jednoducho nás „vypnú“

Viacero krajín a inštitúcií prijíma opatrenia na limitovanie používania sociálnej siete TikTok. České NÚKIB dokonca vydalo varovanie pre občanov. Akú hrozbu pre bezpečnosť Slovenska predstavuje táto sociálna sieť?

Hrozba je rovnaká ako vo všetkých ostatných štátoch a inštitúciách demokratického sveta.

V prípade Číny ide o komunistickú krajinu s nedôveryhodným právnym prostredím. V Číne sa občania Slovenskej republiky, ale aj právnické osoby, iba ťažko domôžu svojich práv. Ak vôbec.

Ľudia neradi pripúšťajú, že sú ovplyvniteľní. Kritické myslenie nie je vo výbave bežného používateľa. Väčšina ľudí má o sebe vysokú mienku a myslí si, že kriticky zhodnocuje informácie. V skutočnosti je tu však obrovská náchylnosť na konšpirácie, ktoré sú (nie náhodou) aktívne podsúvané s určitým cieľom.

Zároveň je dokázateľný fakt, že ľudia sú vydierateľní. Hoci už len tým, že nejaký čínsky dobrák zo spravodajskej služby sprostredkuje napríklad informáciu o „hýčkaní a opatere“ médiám, alebo rovno slovenskému podsvetiu. Ak sa to týka suseda, býva to len úsmevné.

Ak je však vydieranie mierené na takzvané záujmové osoby, napríklad na politikov a manažérov vo vysokých funkciách, môže to viesť až ku ovplyvňovaniu hospodárskej súťaže, narušeniu verejnej bezpečnosti, alebo až obrany štátu.

X Mali by ste nejaké odporúčania pre používateľov? Čo môže každý z nás urobiť na prevenciu?

Odinštalovať aplikáciu a raz a navždy ignorovať existenciu pochybných čínskych a ruských sociálnych sietí a chatovacích služieb. Keďže mnohí z nás používajú mobilné zariadenia na vzdialený prístup a prácu z domu, aplikácia môže okrem nadmerného zhromažďovania osobných a firemných údajov slúžiť ako vstupná brána do IT infraštruktúry zamestnávateľa.

X Ako aplikácia porušuje právo na súkromie jednotlivca?

Videl som výsledky viacerých relevantných analýz, ktoré tieto riziká skúmali, vrátane správy, ktorú si nechala vypracovať Európska únia. TikTok, presnejšie jeho materská spoločnosť ByteDance, získava a ukladá na svojich serveroch obrovské množstvo údajov zo smartfónu používateľa.

A to všetko vysoko nad rámec funkčných potrieb aplikácie. Za všetky možno menovať jej nasledujúce špehovacie aktivity: doslova „kradne“ obsah celej súkromnej komunikácie, kontinuálne sleduje geolokáciu zariadenia, zbiera informácie o iných spustených a inštalovaných aplikáciách, kradne kontakty zo zariadenia, zhromažďuje obsah schránky (clipboardu), zbiera informácie o konfigurácii zariadenia, napríklad IMEI zariadenia, MAC adresu, použité prístupové body Wi-Fi,

sériové číslo zariadenia, telefónne číslo, zoznam používateľských účtov používaných na zariadení, neustále si udržuje prístup ku kalendáru a priebežne číta všetky zmeny programu (čím vlastne žiadne stretnutie ľudí už nie je súkromné, tobôž dôverné), prostredníctvom núteného využitia vlastného prehliadača sleduje doslova akúkoľvek aktivitu používateľa vrátane stlačenia tlačidiel na virtuálnej klávesnici.

x Ako je takúto aplikáciu možné zneužiť?

Od tých menej nebezpečných metód útoku – napríklad získania kontroly nad nákupným správaním zákazníkov a marketingovú manipuláciu, až po vyslovene zločinné aktivity – kyberšikanu, nebezpečné vydieranie, šírenie ransomvéru, odcudzenie identity, zvýšenie efektivity phishingových kampaní, alebo zvýšenie dôveryhodnosti umelo podsúvaných dezinformácií. Uplatniteľné sú asi všetky paragrafy trestného zákona o počítačovej kriminalite.

X Vznikajú používaním aplikácie aj iné kyberbezpečnostné riziká okrem zásahu do práv jednotlivca a prípadného úniku dát?

Kritická infraštruktúra môže byť spomínanými zraniteľnosťami ohrozená až do tej miery, že ak by Číňania raz chceli, tak nás jednoducho „vypnú“. Vodu, elektriku, plyn, telekomunikačné siete, logistiku, bankomaty, POS terminály (platobné terminály, pozn. red.), semafory na križovatkách, elektronické médiá.

Vznikajú používaním aplikácie aj iné kyberbezpečnostné riziká okrem zásahu do práv jednotlivca a prípadného úniku dát?

Kritická infraštruktúra môže byť spomínanými zraniteľnosťami ohrozená až do tej miery, že ak by Číňania raz chceli, tak nás jednoducho „vypnú“. Vodu, elektriku, plyn, telekomunikačné siete, logistiku, bankomaty, POS terminály, semafory na križovatkách, elektronické médiá.

Kritická infraštruktúra je pojem označujúci všetky najdôležitejšie systémy, objekty či zariadenia potrebné na chod štátu a zabezpečenie potrieb občanov, typicky sú to napríklad elektrárne, vodárne, teplárne či infraštruktúra mobilných operátorov. Čo presne patrí do kritickej infraštruktúry, je utajené.

X Ale to ide o skutočne extrémny, maximálny scenár, či?

Isteže, toto je katastrofický scenár. Ale v bezpečnosti sa hovorí, že účinnejšie je sa báť, ako sa zľaknúť. V kybernetickej bezpečnosti je presadzovaný prístup, ktorému sa hovorí najhorší scenár – „worst case scenario“. Preventívne opatrenia voči identifikovaným hrozbám sú rádovo lacnejšie, ako reaktívne.

X V čom je ale presne problém tak závažný, že ste načrtli aj tak katastrofickú možnosť využitia slabín?

Iste ste sa už stretli s výrazom „zraniteľnosť nulového dňa“, známa tiež ako 0-day (zero day). To sú bezpečnostné diery, ktoré v danej chvíli ešte nemajú záplatu. Až do doby zmiernenia takýchto zraniteľností majú potenciálni útočníci priestor na to, aby ich zneužili.

Práve pochybné aplikácie ako TikTok nesú so sebou úmyselne nasadené zraniteľnosti. Voči tým neexistuje obrana a zlomyseľným aktérom zjednodušujú hacknutie cieľových systémov.

X Môže jedná obyčajná aplikácia známej sociálnej siete skutočne predstavovať takú bezpečnostnú hrozbu?

Každé jednotlivé zariadenie s aplikáciou nesúcou známe hrozby je možnou bránou, ktorou si dobrovoľne ku sebe pustíme útočníkov. A bezpečnostným problémom je už samotná existencia hrozby, aktuality.sk