Reuters: Infláciou unavení Američania. Spotrebitelia musia znášať dlhé rady a nedostatok asistencie predavačov, pretože klubové obchody vyvíjajú tlak na tradičných maloobchodníkov. Článok pôvodne vyšiel v denníku Financial Times. Ďalšie články nájdete tu. Americkí spotrebitelia sužovaní infláciou musia pretrpieť dlhé rady a platenie v hotovosti, aby mohli nakupovať v obchodoch určených len pre členov, ktoré získavajú stále väčší podiel v maloobchodnom sektore. Obchody Costco, Sam’s Club a BJ’s Wholesale Club prilákali viac zákazníkov prísľubom nízkych cien starostlivo vybraného tovaru predávaného vo veľkom.
Návšteva týchto obchodov často znamená blúdenie uličkami pomedzi vežami tovaru naskladanými na prepravných paletách, no predavači vám pri orientácii veľmi nepomôžu. Parkoviská bývajú preplnené, a desať áut v rade za sebou čaká, aby si mohli natankovať benzín do Costca. Reťazce však v rôznej miere investujú do zefektívnenia nakupovania, čím vyvíjajú tlak na tradičných maloobchodníkov, ktorí sa spoliehajú na vyššie marže.
V ťažkých časoch sa im darí viac
Rozmach skladových klubov (anglicky warehouse club, označenie pre tento typ obchodov, pozn. red.) patrí k dôsledkom inflácie. Tá spôsobila, že spotrebiteľské ceny v Amerike sú o 26 percent vyššie ako v roku 2019 pred pandémiou Covidu-19. Prieskumy ukazujú pretrvávajúce obavy spotrebiteľov z inflácie, keďže Spojené štáty zavádzajú clá voči obchodným partnerom.
„V dobrých časoch sa nám darí dobre a v ťažkých časoch sa nám darí ešte lepšie,“ povedal Chris Nicholas, výkonný riaditeľ spoločnosti Sam’s Club US, ktorá má tržby 92,6 miliardy dolárov. Sam’s Club, ktorý patrí do maloobchodnej skupiny Walmart, oznámil, že tržby v porovnateľných predajniach sa v prvom štvrťroku zvýšili o 6,7 percent bez pohonných hmôt, čím prekonali rast v amerických predajniach Walmart.
Spoločnosť Costco s ročnými tržbami 254,5 miliárd dolárov vo štvrtok zverejnila 7,9-percentný nárast porovnateľných tržieb v Spojených štátoch, takisto bez pohonných hmôt. Spoločnosť BJ’s s tržbami 20,5 miliardy dolárov minulý týždeň oznámila 3,9-percentný nárast porovnateľných tržieb bez zahrnutia volatilného vplyvu cien benzínu.
Pre porovnanie, analytická spoločnosť Visible Alpha očakáva, že tržby v rovnakých predajniach najväčších amerických reťazcov supermarketov Kroger a Albertsons sa pri najbližšom zverejnení výsledkov zvýšia o dve percentá. Tržby klesli v reťazcoch hypermarketov a obchodných domov Target a Macy’s.
Reťazce sa rozrastajú
„Tieto spoločnosti momentálne expandujú dobrým tempom a postupom času si vďaka svojej ponuke budujú čoraz silnejšie vzťahy so zákazníkmi,“ povedal Robert Altun, analytik spoločnosti RetailStat.
Tieto tri veľké reťazce zväčšujú svoje maloobchodné priestory v Spojených štátoch o milióny štvorcových metrov: Costco chce tento rok spustiť 15 predajní. BJ’s plánuje otvoriť 25 až 30 v nasledujúcich dvoch rokoch. Sam’s Club, ktorý v roku 2018 zatvoril 63 prevádzok, má teraz v úmysle otvoriť 15 nových klubov ročne „v dohľadnej budúcnosti“.
Pri slávnostnom otvorení nového klubu BJ’s na newyorskom Staten Islande minulý mesiac prechádzali kupujúci cez oblúk s balónmi, aby sa dostali k pultu s členskými službami, ktorý ich vyzýval, aby „vstúpili do klubu“.
Denise Carrasquillová a jej manžel Ray povedali, že doň už vstúpili, tlačiac vozík s mliekom, olejom na varenie, pastrami a ďalšími potravinami. „Keď máte obchody ako BJ’s a Costco a Sam’s Club, pomáha to,“ povedala Denise, matka troch detí. „Pretože celkovo, aj keď zaplatíte v hotovosti o niečo viac, keď si všetko rozdelíte, vaše úspory sú oveľa vyššie.“
Najlacnejšie v okolí
Priekopníkom modelu členských klubových obchodov bol maloobchodník Sol Price, ktorý v 70. rokoch minulého storočia v južnej Kalifornii spustil svoju sieť Price Club. V roku 1993 sa Price Club zlúčil so spoločnosťou Costco. Zakladateľ spoločnosti Walmart Sam Walton priznal, že ukradol Priceov koncept, keď v roku 1983 vytvoril Sam’s Club. Spoločnosť BJ’s so sídlom v Massachusetts vznikla o rok neskôr.
Všetky tri vyberajú členské poplatky – základné úrovne stoja 50 dolárov ročne v Sam’s Club, 60 dolárov v BJ’s a 65 dolárov v Costco – výmenou za prístup do obchodov. BJ’s a Costco v minulom roku zvýšili poplatky, ale počet členov naďalej rastie a deväť z desiatich sa rozhodlo obnoviť členstvo.
Finančný riaditeľ spoločnosti Sam’s Club Todd Sears minulý mesiac povedal investorom, že 80 až 90 percent zisku pochádza z príjmov z členstva. Na oplátku zákazníci dostávajú obmedzený sortiment niekoľkých tisícok položiek, o ktorých vedia, že sú najlacnejšie v okolí. Môže ísť o rôzny tovar od 36 roliek toaletného papiera až po debny vín Bordeaux pre klientelu, ktorá je o niečo zámožnejšia ako priemer.
„V podstate prevezmú prenesú hľadanie výhodných nákupov na Costco alebo Sam’s a zaplatia im za to poplatok“ povedal Bryan Gildenberg, výkonný riaditeľ poradenskej spoločnosti Retail Cities.
Nakupovanie so sebazaprením
Kluby vyvíjajú tlak na predajcov, ako sú Procter & Gamble a Nestlé, aby udržiavali nízke ceny predajom konkurenčných domácich značiek. Hodnota privátnych značiek Kirkland Signature spoločnosti Costco a Member’s Mark spoločnosti Sam’s Club dosahuje desiatky miliárd dolárov.
Hoci zákazníci ešte prehltnú klubové poplatky, nevýhodou je menej pohodlné nakupovanie. Obchody sú od seba vzdialené: Prevádzok Costco, Sam’s Club a BJ’s v Spojených štátoch je dokopy stále menej ako tretina zo 4 600 obchodov Walmart.
„Je to tak trochu nakupovanie so sebazaprením. Nechcete stráviť sobotné popoludnie potulovaním sa okolo škatule s rozlohou sto tisíc štvorcových metrov,“ povedal Bob Eddy, výkonný riaditeľ spoločnosti BJ’s, v aprílovom internetovom vysielaní. V Costco musia zákazníci pri východe z predajne zamestnancom ukazovať účtenky, čo spomaľuje nákupy. Spoločnosti BJ’s a Costco nereagovali na žiadosti o komentár.
Z údajov o návštevnosti, ktoré zozbierala spoločnosť Advan Research, vyplýva, že v prvom štvrťroku strávili nakupujúci v obchodoch Costco, Sam’s Club a BJ’s US približne o 13 percent viac času ako v bežných supermarketoch. Všetky tri veľké skladové kluby zasahujú do rajónu aj Amazonu a plnia online objednávky v obchodoch alebo prostredníctvom doručenia domov, niekedy prostredníctvom tretej strany, ako je Instacart.
A obchody sa snažia bojovať proti tomu, čo Nicholas nazýva „trenie“. Sam’s Club umožňuje zákazníkom skenovať a platiť pomocou telefónov, zatiaľ čo kamery vybavené počítačovým videním porovnávajú obsah nákupných vozíkov s digitálnymi účtenkami. Táto technológia zrýchlila čas odchodu o 23 percent, povedal Todd Garner, produktový riaditeľ spoločnosti Sam’s Club, počas prehliadky obchodu v Grapevine v Texase.
„Už nečakajú. Nečakajú v rade. Doslova len vyjdú von,“ povedal Garner., aktuality.sk
X X X
Nemecký politik: Náš kancelár Merz to pri Ficovi prehnal. Nechceme, aby ste sa stali druhým Maďarskom, ale už sa to deje.
Europoslanci skúmajú oslabenie demokracie na Slovensku, varujú pred „orbanizáciou“ a upozorňujú na riziko straty reputácie v Európskej únii.
Slovensko sa pustilo na nebezpečnú cestu, klesá v takmer všetkých rebríčkoch demokracie, tvrdí v rozhovore pre Aktuality.sk nemecký europoslanec Daniel FREUND.
„Úpadok je veľmi strmý a rýchly. Slovensko je na začiatku procesu orbanizácie,“ tvrdí.
Europoslanec Freund (40, frakcia Zelení) však kritizuje aj vlastného nemeckého kancelára Friedricha Merza, ktorý nedávno vyhlásil, že ak budú Slovensko a Maďarsko blokovať európsku jednotu v zahraničnej politike, mali by prísť o eurofondy.
Freund prišiel na Slovensko ako súčasť delegácie europoslancov, ktorí zisťovali, či sa na Slovensku oslabuje demokracia a rúca právny štát. Rokovali aj s premiérom Robertom Ficom.
Ich zistenia môžu prispieť k tomu, aby Brusel voči Slovensku zasiahol.
Nie je veľmi bežné, že delegácie Európskeho parlamentu jazdia do členských krajín, aby zisťovali, či je daná krajina ešte demokratická. Skúste na úvod zhrnúť, prečo ste sem prišli.
Prišiel som sem už dvakrát za ostatných osem dní, bol som súčasťou aj prvej delegácie na čele s českým europoslancom Tomášom Zdechovským, ktorý skúmal nezrovnalosti s eurofondami. My sme od pondelka skúmali najmä to, či sa Slovensko drží základných demokratických princípov.
X Vaša prvá misia je známa a prepierala sa aj v slovenských médiách, pán Zdechovský vyjadril obavy z toho, že na Slovensku sa môžu zneužívať peniaze európskych daňových poplatníkov. Ale táto druhá misia je iná. Máte skutočne pocit, že demokracia na Slovensku za vlády Roberta Fica oslabuje? Ak áno, na čom to vidieť najviac?
Máme obavy z úpadku právneho štátu, slobody médií, demokracie, všeobecnejšie povedané. Ešte k prvej misii – Európsky parlament ako kontrolór rozpočtu musí zabezpečiť, aby sa naše spoločné peniaze dobre míňali a chránili pred korupciou, podvodmi či zlým hospodárením. Takže sme sa sem prišli pozrieť a uvidieť všetko na vlastné oči. Viete, nie je to len o tom čítať a podávať správy, ale prísť sem, porozprávať sa s ľuďmi a vidieť na vlastné oči, ako sa veci majú.
X K tomu sa už medzitým vyjadroval šéf delegácie pán Zdechovský. Poďme k vašej aktuálnej monitorovacej misii, kde ste skúmali právny štát. Pán Fico včera vyhlásil, že neurobil jediný krok, ktorý by na úrovni legislatívy porušoval princípy demokracie. Čo by ste mu na to povedali?
To, že najväčšie obavy mám z protikorupčnej infraštruktúry na Slovensku. Je tu trojitý útok. Po prvé, je to zrušenie špeciálnej prokuratúry. Po druhé, likvidácia Národnej kriminálnej agentúry. A po tretie, dochádza k zmenám v trestnom zákonníku, najmä k zníženiu premlčacej lehoty, čo znamená, že množstvo prebiehajúcich vyšetrovaní v protikorupčných prípadoch musí byť zastavené.
X Ale vo všetkých prípadoch náš ústavný súd povedal, že je to v súlade s našou ústavou, hoci aj on vyjadril určité výhrady. Ale tú legislatívu nezrušil a on jediný má právomoc urobiť to.
Áno, ale to, že je niečo v súlade s ústavou, neznamená, že je to dobré alebo že to nie je vážne oslabenie protikorupčnej infraštruktúry. Takže, viete, môže to byť v súlade s ústavou, ale stále to môže byť zlé pre boj proti korupcii. Predtým, ako som prišiel k vám na tieto dve misie, som sa trochu pozrel na to, ako si Slovensko vedie vo všetkých možných medzinárodných ukazovateľoch, čo hovoria experti na slobodu médií, na boj proti korupcii a tak ďalej.
A Slovensko si v týchto ukazovateľoch kedysi viedlo veľmi dobre. Pamätám si, že som v minulosti pracoval pre Transparency International a pamätám si, že som sem prišiel, myslím, pred desiatimi alebo dvanástami rokmi a Slovensko bolo lídrom, a to nielen v Európe, ale aj na celom svete. Napríklad, čo sa týka transparentnosti verejného obstarávania, že všetky štátne zákazky boli zverejnené a tak ďalej.
No teraz vidím, že v indexe slobody tlače organizácie Reportéri bez hraníc, v indexe boja proti korupcii, v indexe vnímania korupcie organizácie Transparency International, v indexe právneho štátu, v indexe demokracie, vo všetkých týchto indexoch nastal v prípade vašej krajiny prudký pokles.
Takže tvrdenie, že neexistuje žiadny problém, jednoducho nie je pravda. Premiér Fico tvrdí, že nezmenil žiadne zákony, ktoré sa týkajú demokracie. Ale to nie je to podstatné.
X Prečo nesúhlasíte s premiérom Ficom, že právny štát sa nedá rúcať, ak sa to nedeje aj cez zmeny zákonov?
Právny štát je kľúčový princíp demokracie. Ale ten sa nemusí búrať nutne len legislatívnymi zmenami. Ak zaútočíte na sudcu, ktorý odsudzuje guvernéra centrálnej banky (Petra Kažimíra, toho času odsúdeného prvostupňovo a neprávoplatne, pozn. red.), ak bežne útočíte na novinárov, občiansku spoločnosť a tak ďalej, nemusíte meniť žiadne zákony. Už teraz môžete vytvoriť atmosféru strachu, zastrašovania, kde normálne fungovanie takzvanej štvrtej moci kontrolných inštitúcií je oslabené. A to je podľa mňa problém.
X Vlastne hovoríte, že aj slová môžu byť aj skutkami.
Rozhodne, a najmä na Slovensku sme to videli v minulosti pri útokoch napríklad na novinárov či mimovládky, ktoré sme u vás zaznamenali.
X Vráťme sa ešte stručne k zrušeniu špeciálnej prokuratúry a NAKA. Ak by som chcel byť diablov advokát, alebo ak by som chcel používať argumenty súčasnej vlády, povedal by som vám toto: špecializované policajné zložky, či špeciálni prokurátori, to predsa v mnohých členských krajinách nie je bežná prax. Čo hovoríte na tento argument? Nie je to trochu nefér voči Slovensku, keď ani iné krajiny tieto zložky nikdy nemali?
Nie je povinnosť ich mať, ale vidím, že vo väčšine členských štátov, vlastne vo všetkých členských štátoch, o ktorých viem, je všeobecný pohyb smerom k ďalšej špecializácii prokurátorov. Pretože, viete, ak pracujete na environmentálnej kriminalite alebo na korupcii, alebo na násilnej kriminalite, je to veľmi odlišné, a preto sa prokurátori vo všetkých členských štátoch stále viac špecializujú.
Slovensko je jediný prípad, o ktorom viem, kde dochádza k akémusi znižovaniu špecializácie, kde všetci tí, ktorí sa posledných 20 rokov špecializovali na korupciu a ekonomickú kriminalitu, sú teraz rozdelení na krajské prokuratúry a pracujú všeobecnejšie na všetkých typoch zločinov.
To znamená, že ľudia, ktorí sa zaoberajú rodinnými spormi alebo vraždami, sa zrazu zaoberajú aj veľmi zložitými podvodmi s DPH alebo prípadmi politickej korupcie. A áno, je to povolené, ale boj proti korupcii sa tým nezlepší.
X Prejdime k vášmu novému kancelárovi Friedrichovi Merzovi, ktorý pred pár dňami na Slovensku rozpútal živú debatu o tom, či nezašiel priďaleko v kritike iných členských krajín. Doslova povedal, že ak Slovensko a Maďarsko budú naďalej brzdiť jednotu Európskej únie, najmä v zahraničnej politike, tak obe krajiny môžu prísť o eurofondy. Viem, že vaša strana Zelení nie je súčasťou nemeckej vlády, ale napriek tomu sa vás spýtam, či si myslíte, že je vhodné, aby šéf akejkoľvek vlády akejkoľvek členskej krajiny, hrozil inej členskej krajine podobným spôsobom.
Myslím si, že tento výrok nebol veľmi múdry. Po prvé, pravidlá EÚ týkajúce sa zmrazenia fondov sú veľmi jasné. Prostriedky sa zmrazujú, keď sa rozmáha korupcia a keď zlyháva protikorupčná štruktúra. Preto je v súčasnosti v Maďarsku zmrazených 18 miliárd eur z fondov EÚ a ja som bol jedným z tých, ktorí tento mechanizmus presadzovali, rokoval som o ňom a šesť rokov bojujem v Európskom parlamente za zmrazenie týchto fondov.
No toto nie je nástroj na politické trestanie a nemal by takým byť. Nemôžete zmraziť finančné prostriedky niekomu, koho politický názor sa vám nepáči alebo koho správanie pri hlasovaní v Európskej rade sa vám nepáči. A myslím si, že takéto vyhlásenie jednoducho nepomáha ničomu. Som za zrušenie jednomyseľnosti v EÚ, najmä pri hlasovaní o sankciách. Mám úplne iný názor ako pán Fico, pokiaľ ide o podporu Ukrajiny a sankcie voči Rusku. Ale nemyslím si, že je veľmi múdre povedať, viete, pretože sa nám nepáči váš politický názor, odoberieme vám fondy EÚ.
Myslím si, že najmä v prípade Maďarska sa dá argumentovať nie tým, že môžete vziať fondy EÚ, ale môžete vziať hlasovacie práva. Viete, keď krajina podkopáva európsku solidaritu, ktorá je základnou hodnotou zakotvenou v zmlivách o EÚ, keď zneužívate právo veta nie na ochranu národných záujmov, ale jednoducho na oslabenie Únie alebo na vymáhanie ústupkov alebo niečoho podobného, potom si myslím, že je čas uvažovať o odobratí hlasovacích práv s článkom 7.
X No na rozdiel od Maďarska Slovensko nikdy nepoužilo právo veta. Šéfka zahraničnej politiky Európskej komisie Kaja Kallasová kedysi povedala, že keď premiér Fico doma niečo povie o Bruseli, ale keď príde do Bruselu, hlasuje ako všetci ostatní, tak „je s tým okej“. Je v poriadku zneužívať európsku politiku na domáce účely?
Ja si to nemyslím. A myslím si, že politici by mali byť pravdiví a hovoriť tie isté veci, či sú v Bratislave alebo v Bruseli. Aj v minulosti sme na príklade jedného členského štátu videli, čo sa môže stať, ak budete neustále obetovať EÚ, ak budete EÚ robiť zodpovednou za veci, za ktoré nie je zodpovedná, alebo ak ju budete jednoducho zhadzovať.
Spojené kráľovstvo vystúpilo z Európskej únie po 40 rokoch, keď britskí politici zle hovorili o EÚ a z vlastných nedostatkov obviňovali Brusel. A to spôsobilo, že Spojené kráľovstvo je dnes menej bezpečné a aj menej slobodné. Občania Spojeného kráľovstva nemôžu tak slobodne cestovať po Európe, nemôžu sa len tak presťahovať do Štokholmu, Ríma alebo kamkoľvek inam. A spôsobilo to, že hospodárstvo Spojeného kráľovstva funguje horšie ako takmer všetky ostatné rozvinuté krajiny sveta, odkedy vystúpili z Európskej únie.
Takže áno, to je riziko, ktorému sa vystavujete. Ak to preháňate, môže sa stať toto. A myslím si, že Slovensko extrémne profituje z členstva v Únii. Ste takmer výlučne obklopení členskými štátmi EÚ a jednou pristupujúcou krajinou, teda Ukrajinou. Využili ste miliardy z fondov EÚ. Vaši občania sa tešili voľnému pohybu osôb a tovarov a slobode ísť žiť a pracovať kdekoľvek v Únii. Takže riskovať členstvo a plnú integráciu v Európskej únii je podľa mňa pre každého slovenského politika veľmi zlý nápad.
X Vy ste veľmi hlasný kritik maďarského premiéra Viktora Orbána a takzvanej „orbanizácie“ Maďarska, čím sa myslí oslabovanie demokracie. Vidíte nejaké signály, že Slovensko je dnes za vlády premiéra Fica podobným spôsobom „orbanizované“ ako Maďarsko?
Určite áno. Mám dojem, že je tu veľa paralel s prvými dňami Orbána. Zatiaľ je tu opozícia, stále existuje pomerne slobodný mediálny priestor, je tu zdravá občianska spoločnosť. Ale ako som povedal, úpadok je veľmi strmý a rýchly. Slovensko je teda na začiatku tohto procesu.
Ale sme tu v Bratislave aj preto, že nechceme, aby ani Slovensko, ani my ako Európska únia urobili rovnakú chybu, akú sme urobili s Orbánom. Európska únia príliš dlho ignorovala Orbána a dovolila, aby sa situácia príliš zhoršila. A teraz si ani nie sme istí, či sa to dá ešte jednoducho napraviť. Pre mňa je dôležité, aby existoval včasný varovný signál, a nemyslím si, že nasledovať cestu Viktora Orbána je dobrý nápad.
Ak sa pozriete na hospodárske výsledky Maďarska v porovnaní s niektorými susedmi, je to žalostný výkon. Orbán a jeho korupcia je pre Maďarov v podstate zlou správou. Znamená to, že prichádzajú o množstvo fondov EÚ, prichádzajú o hospodársky rast, prichádzajú o prosperitu, a obávam sa, že ak Slovensko pôjde rovnakou cestou, slovenskí občania za to draho zaplatia. Dúfam, že že k tomu nedôjde., aktuality.sk
X X X
Klára Dobrevová po zvolení za predsedníčku DK v Maďarsku uviedla, že zostáva ľavicovou političkou
Nová líderka DK Klára Dobrevová sľubuje byť hlasom nepočutých a bojovať za práva voličov v konkrétnych prípadoch.
V parlamentných voľbách v roku 2026 by nemal ani jeden ľavicový volič „zostať doma“. Vyhlásila to v utorok nová predsedníčka maďarskej opozičnej strany Demokratická koalícia (DK) Klára Dobrevová, ktorá zdôraznila, že stále zostáva ľavicovou političkou. S odvolaním sa na server nepszava.hu o tom informuje spravodajca TASR v Budapešti.
„Nie som politik, ktorý sa zmenil z liberála na konzervatívca alebo naopak. Bola som, som a zostanem ľavičiarkou,“ podčiarkla Dobrevová, ktorá ako jediná kandidátka na post predsedu strany získala koncom mája v online hlasovaní dôveru členov DK.
Dobrevová na čele DK
Bývalý predseda vlády a predseda DK Ferenc Gyurcsány 8. mája odstúpil zo všetkých verejných funkcií, odišiel do dôchodku a jeho manželka Dobrevová oznámila, že sa rozvádzajú.
„Budem hlasom ľudí, ktorých v posledných rokoch nikto nepočul,“ povedala nová predsedníčka DK na svojej prvej tlačovej konferencii v tejto funkcii. Ako dodala, chystá sa pomôcť voličom v „konkrétnych prípadoch“, pričom ako príklad uviedla nepriaznivé zaobchádzanie bánk so zákazníkmi. Do iniciatívy, ktorá bola spustená pod názvom „Klára je váš hlas“, zapojila DK svoj tím právnikov a 106 poslaneckých kandidátov.
Rastúci počet členov
V súčasnosti má DK zhruba 15-tisíc členov, pričom aj po odchode Gyurcsánya ich počet stúpa. V septembri 2023 podpredseda DK Csaba Molnár uviedol, že strana má vyše 17-tisíc členov, píše server.
Podľa prieskumov verejnej mienky sa popularita DK pohybuje aktuálne okolo piatich percent, teda na hranici vstupu do 199-členného Národného zhromaždenia., aktuality.sk
X X X
Rusko popiera agresívne úmysly voči Británii, vzťahy zostávajú napäté
Ruské veľvyslanectvo v Londýne popiera obvinenia z agresie a kybernetických útokov, tvrdí, že nemá záujem útočiť na Britániu.
Ruské veľvyslanectvo v Londýne v utorok uviedlo, že Moskva nemá v úmysle zaútočiť na Britániu. Zároveň poprelo obvinenia britskej vlády o rastúcej agresii Ruska a každodenných kybernetických útokoch, informuje TASR podľa správy agentúry Reuters.
Británia v pondelok vyhlásila, že radikálne zmení svoj prístup k obrane v reakcii na nové hrozby vrátane tých, ktoré prichádzajú z Ruska. Došlo k tomu po tom, čo schválila závery nezávisle vypracovaného strategického hodnotenia obrany.
Ruské stanovisko
Britský minister obrany John Healey po zverejnení hodnotenia ozrejmil, že Európa stojí pred vojnou, rastúcou ruskou agresiou, novými jadrovými rizikami a každodenným kybernetickými útokmi, uvádza Reuters. Ruská ambasáda v utorok následne vydala stanovisko, v ktorom kritizovala „čerstvú salvu protiruskej rétoriky“.
„Rusko nepredstavuje žiadnu hrozbu pre Britániu a jej obyvateľov,“ uvádza sa vo vyhlásení. „Neprechovávame žiadne agresívne úmysly a nemáme žiadne plány útoku na Britániu. Nemáme o to záujem a ani to nepotrebujeme,“ doplnila ambasáda v stanovisku.
Zhoršené vzťahy
Vzťahy medzi Ruskom a Britániou sú na najnižšej úrovni od studenej vojny. Výrazne sa zhoršili po začatí ruskej invázie na Ukrajinu vo februári 2022 a Británia spolu s ďalšími členskými krajinami NATO odvtedy poskytla Kyjevu rozsiahlu pomoc.
Čínske veľvyslanectvo v Londýne takisto kritizovalo hodnotenie britskej obrany. Podľa stanoviska ambasády dokument zámerne skresľuje obrannú politiku Pekingu, aby ospravedlnil britskú vojenskú expanziu.
Kritika z Číny
Hodnotenie označilo Čínu za „sofistikovanú a pretrvávajúcu výzvu“, pričom sa odvolávalo na jej rýchlu vojenskú modernizáciu vrátane rozšíreného jadrového arzenálu. Peking podľa neho pravdepodobne využíva špionáž, kybernetické útoky a zároveň kradne aj duševné vlastníctvo, píše Reuters., aktuality.sk
X X X
Podľa Demokratov dostala Jednota dôchodcov od ministra Tomáša státisíce eur ‚za lojalitu‘. Rezort reaguje: Sú to peniaze na rekondičné pobyty, už roky
Jednota dôchodcov Slovenska (JDS) získala od Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny na rok 2025 štátnu dotáciu vo výške 800-tisíc eur na rekondičné aktivity.
Predseda Jednoty dôchodcov Slovenska Michal Kotian počas tlačového brífingu stranyHlasu na tému „Spájame sa s ľuďmi – splaťme dlh striebornej generácií“ v apríli 2023.
Upozornila na to opozičná strana Demokrati, pričom zároveň pripomenula, že predseda JDS Michal Kotian sa pravidelne zúčastňuje na tlačových konferenciách strán Hlas-SD a Smer-SD, najmä v predvolebných obdobiach. Strana tiež poukázala na Kotianov výrok, že organizácia žije len z členského a z toho, čo dostane od sponzorov.
„Jednota dôchodcov vystupuje ako nezávislá organizácia, no v skutočnosti je zjavne politicky previazaná s vládou. A keď sa za lojalitu platí z verejných peňazí, hovoríme o klientelizme,“ uviedol podpredseda Demokratov Juraj Šeliga.
Demokrati tiež upozornili na nerovné prerozdeľovanie verejných zdrojov, ktoré sa deje bez transparentných kritérií a bez nezávislého hodnotenia dopadu na cieľovú skupinu. Na Slovensku totiž žije približne 1,5 milióna dôchodcov, pričom JDS má približne 100-tisíc členov, čo predstavuje len šesť percent z celkového počtu dôchodcov. „Šesť percent dôchodcov dostane 800-tisíc eur. Zvyšných 94 percent seniorov len sleduje, ako sa z verejných peňazí platí lojalita,“ skonštatovala členka Demokratov Natália Blahová. Doplnila, že Demokrati v tejto súvislosti požadujú zverejnenie celej zmluvy o dotácii, vrátane jej účelu.
Ministerstvo reaguje
„Strana Demokrati je opäť úplne mimo a jej predstavitelia zjavne nerozumejú tomu, o čom rozprávajú,“ reaguje ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR. Spomínaná dotácia je podľa rezortu už tradične vyčlenená na financovanie rekondičných pobytov pre seniorov, ktoré boli zavedené ešte v roku 2011. „Prijímateľom týchto dotácií nie je len Jednota dôchodcov na Slovensku, ale aj Konfederácia odborových zväzov SR a Odborový zväz potravinárov SR, a už 14 rokov slúžia na financovanie rekondičných pobytov pre konkrétnych seniorov,“ tvrdí rezort Erika Tomáša.
Keďže v roku 2023 došlo k schváleniu novely zákona, ktorá zvýšila príspevok na rekondičné pobyty z 50 na 100 eur, tak sa v roku 2024 zdvojnásobil celkový objem peňazí na tento projekt pre všetky tri subjekty, aby mohli zabezpečiť prístup seniorov k rekondičným pobytom za výhodnejší vyšší príspevok, čo seniori aj ocenili. „Rovnaký objem prostriedkov ako v roku 2024 bol na rekondičné pobyty vyčlenený aj v roku 2025,“ dodalo ministerstvo./agentury/
X X X
Slovenska a Talianska ohlásili spoluprácu pri munícii veľkého kalibru aj modulárnych jadrových reaktoroch
Pokrok v taliansko-slovenskom partnerstve prináša potenciál pre spoločnú výrobu munície a riešenie energetických výziev. Premiéri Fico a Meloniová diskutovali o výhodách cezhraničnej spolupráce.
Taliansko a Slovensko by mali spolupracovať v oblasti zbrojárskej výroby. SR je veľmi zdatná vo výrobe munície veľkého kalibru a Taliansko je efektívne pri výrobe munície malého kalibru. Krajiny sú v tejto súvislosti blízko k podpísaniu medzivládnej dohody o spoločnom verejnom obstarávaní. Po rokovaní s talianskou premiérkou Giorgiou Meloniovou v Ríme o tom médiá informoval predseda vlády SR Robert Fico.
„Spoločné verejné obstarávanie znamená, že môžeme spoločne viaceré krajiny obstarávať, čo je mimoriadne výhodné a najmä je to lacnejšie, ako keď to robíte individuálne,“ podotkol Fico. Dodal, že Slovensko ponúka aj svoje vlastné produkty, ako sú húfnice či odmínovacie stroje.
Jadrové projekty v Bohuniciach
Zároveň uviedol, že Slovensko a Taliansko sa dohodli na možnosti výstavby malých modulárnych reaktorov v Jaslovských Bohuniciach, kde sa bude využívať použité jadrové palivo. Pôjde o spoluprácu medzi štátnou spoločnosťou JAVYS a európskou súkromnou spoločnosťou NewCleo. Bude to podľa Fica znamenať obrovský prelom.
Slovensko by tiež malo záujem o to, aby nám Taliansko dovážalo zemný plyn. S Meloniovou sa premiér rozprával aj o pláne Európskej komisie RepowerEU, ktorý by znamenal zastavanie dodávok plynu, ropy a jadrového paliva z Ruska. Na stretnutí podľa vlastných slov otvoril otázku, čo sa stane, ak si ruský Gazprom, ktorý má podpísaný kontrakt so Slovenskom do roku 2035, uplatní základný princíp tejto zmluvy a za neodobraný plyn bude musieť Slovensko zaplatiť vyše 20 miliárd eur. „To akože nechá niekto Slovensko len tak, že robte si s tým, čo chcete, ale my vám zakážeme dovážať plyn na územie Slovenska,“ spýtal sa.
Dovoz energií z Ruska
Fico tvrdí, že je naďalej veľkým zástancom dovozu ruských energií do Európy, pretože tento dovoz výrazne stabilizuje ceny. Predpokladá, že ak sa prijme RePowerEU, cena energií prudko stúpne a Európa bude ešte menej konkurencieschopná, ako bola doteraz.
Slovenský predseda vlády sa s Meloniovou zhodol, že potrebujú spolu viac hovoriť. Žiadne spory podľa neho pri ich spoločnom rokovaní na stole neboli. Tvrdí, že talianska premiérka sa na problémy týkajúce sa Ukrajiny pozerá z pozície veľkej západnej krajiny. „Rešpektuje, že sme krajina, ktorá susedí s Ukrajinou, že máme vlastné originálne pohľady a že tieto originálne pohľady treba niekedy aj počúvať a sa nimi aj zaoberať,“ uviedol predseda vlády SR. Stretnutie považuje za úspešné. Taktiež má s Meloniovou rovnaký názor v mnohých otázkach medzinárodnej politiky., aktuality.sk
X X X
Meloniová sa pýtala Fica na Putina. Premiér: Dá sa s ňou hovoriť o všetkom, v Bohuniciach pribudnú malé reaktory
Jadrové palivo, zbrojársky priemysel, odstrihnutie sa od ruských energií a debata, ktorá trvala hodinu. Predseda vlády Robert Fico absolvoval (Smer) v utorok oficiálnu návštevu Talianska, v Paláci Chigi ho prijala premiérka Giorgia Meloniová.
Z upršanej Bratislavy vzlietol slovenský vládny špeciál krátko po 13. hodine. Meloniová prijala Fica po pätnástej v Paláci Chigi, pričom teplomer tu atakoval tridsiatku. Fico si stretnutie s prvou talianskou premiérkou pochvaľoval a označil ho za mimoriadne živé.
Veľkú časť stretnutia venovali európskej agende a takzvanému repoweringu. „Ja som naďalej veľkým zástancom dovozu ruských energií do Európy preto, lebo tento dovoz, hoci nie je dominantný, výrazne stabilizuje ceny. Ak dôjde k naplneniu repoweringu, teda zastaveniu toku plynu, ropy a jadrových palív, prudko nám stúpne cena týchto energií a Európa bude ešte menej konkurencieschopná ako doteraz,“ objasnil svoj postoj.
Fico povedal, že naďalej bude bojovať za možnosť dodávok energií aj z iných zdrojov, nielen zo Západu. Ruský plyn aktuálne prúdi na Slovensko cez plynovod Turkstream, ide o približne 3,5 miliardy metrov kubických. Slovenská spotreba je podľa Fica medzi štyrmi až piatimi miliardami, pričom podstatná časť je z Ruska a zvyšok z diverzifikovaných zdrojov.
Premiér Robert Fico (Smer) na oficiálnej návšteve Talianska. V Ríme sa stretol s predsedníčkou talianskej vlády Giorgiou Meloniovou.
Podotkol, že Taliansko má terminály na skvapalnený LNG plyn, ktorý je drahší a Slovensku by sa neoplatil. „Môžeme LGN nakúpiť tu v Taliansku, ale prečo máme z ideologických dôvodov, lebo niekto stavia železnú oponu medzi Európou a Ruskou federáciou, kupovať skvapalnený plyn, ktorý je drahší a platiť viac za tranzitné poplatky? Nemá to logiku,“ povedal.
Na mnohé témy majú podľa neho s Meloniovou rovnaký názor a zhodujú sa, že môže dôjsť k ohrozeniu konkurencieschopnosti EÚ. „Všetci budeme veľmi pozorne sledovať vývoj prípravy legislatívnych aktov, ktoré sa týkajú plynu, ropy alebo jadrového paliva,“ načrtol.
Modulárne reaktory v Bohuniciach
Fico vyzdvihol, že na bilaterálnej úrovni došlo k dvom dohodám. Prvá dohoda sa týka možnosti výstavby malých modulárnych reaktorov v Jaslovských Bohuniciach, ktoré by mohli využívať použité jadrové palivo. Ako vysvetlil, ide o spoluprácu medzi štátnou akciovkou JAVYS, súkromnou firmou VUJE a firmou NewCleo.
„Vytvárajú sa všetky predpoklady, pretože vznikne spoločný podnik, aby na mieste vyradenej V1 v Jaslovských Bohuniciach začali všetky potrebné práce na to, aby sme mohli spracúvať a využívať spotrebované palivo. Znamenalo by to obrovský prelom,“ oznámil premiér. Moderné malé reaktory, ktoré majú výkon do 200 megawattov, by mohli spracúvať použité palivo a nemuseli by používať dovážané palivo. Zmluvu podpísali šéf Jadrovej a vyraďovacej spoločnosti (JAVYS) Peter Gerhart a šéf NewCleo Stefano Buono.
Spoločnosť NewCleo podpísala v decembri 2023 memorandum o porozumení s ministerstvom hospodárstva a JAVYS s cieľom preskúmať možnosti spolupráce a ďalšieho rozvoja technológií pokročilých modulárnych reaktorov. V auguste 2024 podpísala taktiež dohodu o spolupráci s VUJE so zámerom nadviazať užšie partnerstvo pri vývoji technológií pokročilých modulárnych reaktorov a riešení pokročilého palivového cyklu.
Fico po stretnutí s európskymi poslancami. Opäť útočil na europoslanca Zdechovského
Spoločné obstarávanie
Fico s Meloniovou hovorili aj o zbrojárskej výrobe. „Sme veľmi blízko podpísaniu medzivládnej dohody o spoločnom verejnom obstarávaní,“ načrtol. Kým Slovensko je podľa neho zdatné vo výrobe munície veľkého kalibru, Taliansko je zase efektívne pri výrobe munície malého kalibru. Spoločné verejné obstarávanie umožní krajinám obstarávať výhodnejšie a lacnejšie. Slovensko ponúklo Taliansku aj húfnice a odmínovacie stroje.
Meloniovú považuje za pragmatickú političku, ktorá nevnáša do rozhovorov ideológiu. Ako prezradil, pýtala sa ho na obsah rozhovorov s Vladimirom Putinom. „Absolútne sme sa nedostali k žiadnemu bodu, keby sme povedali, že na toto máme rozdielny názor,“ povedal. „S ňou sa dá hovoriť o všetkom,“ vyzdvihol.
Premiér po stretnutí s Meloniovou navštívil Baziliku Santa Maria Maggiore v Ríme, kde je pochovaný pápež František, a na hrob zosnulého pontifika položil kvety. Návrat delegácie je naplávaný na utorok neskoro večer s medzipristátím v Košiciach.
Čo spája Fica a Meloniovú?
Rovnako ako premiér Fico aj Meloniová vystúpila vo februári s prejavom na americkom konzervatívnom zraze CPAC. Na rozdiel od Ficovej vlády Meloniová podporuje vojenskú pomoc Ukrajine. Slovenská vláda je ochotná dodávať zbrane a muníciu na Ukrajinu len na komerčnej báze.
V porovnaní so slovenským premiérom, ktorý za posledný polrok dvakrát navštívil ruského prezidenta Putina, ktorý inicioval vojenské napadnutie Ukrajiny, Meloniová útoky Moskvy na susednú krajinu odsudzuje a Kyjev od februára 2022 podporuje.
Po marcovom summite takzvanej koalície ochotných sa však vyjadrila, že odmieta vyslanie vojakov na obranu akejkoľvek mierovej dohody medzi Kyjevom a Moskvou./agentury/
X X X
Abbás Arákčí uviedol, že Irán chce začať novú kapitolu vo vzťahoch s Libanonom
Irán otvára novú kapitolu vzťahov s Libanonom a pozýva premiéra na návštevu Teheránu.
Iránsky minister zahraničných vecí Abbás Arákčí v utorok libanonským predstaviteľom povedal, že Teherán vyjadril záujem o začatie „novej kapitoly“ vo vzťahoch s Bejrútom. Naznačil tak zmenu v diplomatických vzťahoch po tom, ako Irán dlhodobo podporoval libanonské ozbrojené hnutie Hizballáh. TASR o tom informuje podľa správy agentúry Reuters.
Hizballáh pôsobil ako mocné ozbrojené hnutie a politická strana, ktorá mala veľký vplyv na Libanon. Minulý rok ho však výrazne oslabili izraelské vojenské operácie. Odvtedy sa úradu ujal novozvolený prezident Džúzíf Awn s obmedzeným vplyvom hnutia a jeho spojencov na vedenie krajiny, pripomína Reuters.
Diplomacia a odzbrojenie
Jednodňová zahraničná cesta šéfa iránskej diplomacie do Bejrútu je zároveň jeho prvou návštevou od februára, keď sa zúčastnil na pohrebe dlhoročného vodcu hnutia Hasana Nasralláha. „Arákčí potvrdil, že jeho krajina chce začať novú kapitolu v bilaterálnych vzťahoch s Libanonom založených na vzájomnom rešpekte a nezasahovaní do vnútorných záležitostí krajín,“ uviedol úrad libanonského premiéra Nawáfa Saláma. Arákčí tiež Salámovi zaslal oficiálne pozvanie na návštevu Iránu.
Vo vyhlásení kancelárie libanonského ministra zahraničných vecí Júsufa Radždžího sa uvádza, že ministri viedli „úprimnú a priamu diskusiu“, ktorá sa venovala aj téme stanovenia štátneho monopolu na používanie zbraní. Podľa agentúry Reuters tým odkazovali na rokovania o budúcnosti arzenálu Hizballáhu.
Reakcie na zásahy
Libanonské ministerstvo zahraničných vecí si v apríli predvolalo iránskeho veľvyslanca v Bejrúte za to, že plány na odzbrojenie Hizballáhu označil za „sprisahanie“. Minulý rok vtedajší libanonský premiér Nadžíb Mikátí tiež pokarhal Irán za „zasahovanie“ do vnútorných záležitostí krajiny.
Jadrové rokovania s USA
Iránsky minister sa okrem toho v utorok vyjadril aj k pokračujúcim jadrovým rokovaniam s USA. „Písomný návrh, ktorý sme dostali od Spojených štátov, obsahuje mnoho nejasností a otázok, mnohé záležitosti nie sú jasné podľa tohto návrhu,“ uviedol Arákčí počas návštevy Libanonu. Zároveň opätovne zdôraznil, že o obohacovaní uránu na území Iránu sa „diskutovať nebude“. Podľa jeho slov Teherán odpovie na návrh v nadchádzajúcich dňoch.
Teherán od apríla vedie nepriame rokovania s USA o novej jadrovej dohode. Americký prezident Donald Trump odstúpil od jadrovej dohody veľmocí s Iránom v roku 2018. Tá zmiernila sankcie uvalené na Irán výmenou za obmedzenie jeho nukleárnych aktivít. Teherán po odstúpení USA prestal dodržiavať dohodu a výrazne napredoval v jadrovom vývoji., aktuality.sk
X X X
Trump sa zúčastní júnového summitu NATO v Haagu
Americký prezident Donald Trump sa zúčastní na summite Severoatlantickej aliancie, ktorý sa koncom tohto mesiaca uskutoční v holandskom Haagu. Novinárom to dnes podľa agentúr Reuters a AFP oznámila tlačová hovorkyňa Bieleho domu Karoline Leavittová.
Pozvánku na summit NATO, ktorý sa má konať 24. a 25. júna, dostal aj ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj, ktorý to oznámil rovnako dnes. Zelenskyj už skôr uvádzal, že ak by na tomto rokovaní nebol, znamenalo by to víťazstvo pre Rusko.
Hlavnými témami summitu aliancie bude ruská invázia na Ukrajinu, ktorá trvá štvrtý rok, a tiež Trumpova požiadavka, ktorá opakuje od svojho januárového návratu do Bieleho domu, aby členské krajiny výrazne zvýšili svoje výdavky na obranu. Očakáva sa, že Trump na summite členov NATO opäť vyzve, aby sa usilovali o navýšenie týchto výdavkov až na päť percent hrubého domáceho produktu./agentury/
X X X
Slovensko má priveľa sviatkov, vláda chystá škrty. Ľudia prídu o dva voľné dni: aj tak zarábame málo a robíme veľa, protestujú odborári
Ušetrené stovky miliónov eur za cenu menšieho počtu dní na oddych pre ľudí? Takto vyzerá posledný plán vlády, ako nahradiť časť výpadkov z okresanej transakčnej dane. Premiér Robert Fico (Smer) navrhol zrušenie jedného štátneho a jedného cirkevného sviatku. Zatiaľ čo pre bežných Slovákov by to znamenalo, že namiesto voľna budú musieť vstávať do práce, pre štátnu pokladnicu by v dobe konsolidácie mohlo ísť o veľkú finančnú infúziu. Podľa prepočtov by to do rozpočtu prinieslo 300 miliónov eur – teda takmer polovicu plánovaných výnosov z novej dane zameranej na podnikateľov.
Podľa Fica na Slovensku máme „jeden z najväčších počtov sviatkov na svete“ a zrušenie jedného by znamenalo, že do štátnej pokladnice pritečie 150 miliónov eur. O rovnakom čísle hovorila v roku 2023 aj úradnícka vláda na čele s Ľudovítom Ódorom, ktorá v rámci konsolidačného menu v podobe „lego kociek“ naservírovala novej vláde viacero možností, ako ušetriť.
Napokon s týmto návrhom prišli v priebehu minulého týždňa aj predstavitelia biznis sektora. Republiková únia zamestnávateľov spolu s inými opatreniami, ktoré by mohli do rozpočtu priniesť až 6,5 miliardy eur, vláde navrhla aj to, aby zrušila dva sviatky. „Počet sviatkov, počas ktorých sa nepracuje, je na Slovensku jeden z najvyšších v rámci Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD). Zrušením dvoch z nich by sme sa posunuli viac k stredu a benefitovali by sme z hľadiska produktivity, konkurencieschopnosti a dodatočných daňových príjmov,“ napísala únia. Okrem Republikovej únie zamestnávateľov ešte skôr o tejto možnosti hovorila aj Asociácia zamestnávateľských zväzov a združení.
Predseda vlády zamestnávateľom odkázal, že ich návrhy na iný prístup ku konsolidácii prijal s rešpektom. Zdôraznil však, že ide o opatrenia, ktoré sa nedajú zrealizovať do konca roka. Okrem rušenia sviatkov totiž na stôl položili aj možnosť zlučovania úradov či znižovania počtu zamestnancov vo verejnej správe o 15 percent.
Časť sviatkov rušiť nemôžeme
Pre spresnenie – vládna koalícia nehovorí priamo o rušení sviatkov, hovorí o tom, že niektoré z nich už nebudú zároveň dňami pracovného pokoja. Naposledy bol podobný postup aplikovaný pri zrušení voľného dňa počas štátneho sviatku Dňa ústavy, ktorý je každoročne pripomínaný 1. septembra. „Prvý september bude štátnym sviatkom, ale nebude dňom pracovného pokoja ani sviatkom v zmysle príslušných ustanovení Zákonníka práce. Uvedená úprava sa navrhuje z dôvodu potreby zníženia celkového počtu dní pracovného pokoja, čo bude mať pozitívny vplyv na hospodárenie štátu a zamestnanosť,“ vysvetlila na konci roka 2023 vláda.
Minister financií Ladislav Kamenický (Smer) pred dvoma rokmi vypočítal, že takýto krok by štátu priniesol úsporu vo výške 130 miliónov eur. To, koľko peňazí to naozaj bude, si však overíme až tento rok – v roku 2024 totiž sviatok Deň ústavy vyšiel na nedeľu.
V každom prípade platí, že Slovensko má aktuálne 14 sviatkov, ktoré sú zároveň dňami pracovného pokoja. Medzinárodné porovnania ukazujú, že tak oddychujeme o niečo viac ako ľudia v ostatných krajinách Európskej únie (EÚ). Podľa webu Európskych služieb zamestnanosti EURES má najviac sviatkov v únii Litva. Tamojší obyvatelia sa môžu tešiť až na 16 dní voľna navyše za rok – samozrejme, pokiaľ niektorý zo sviatkov nepripadne na víkend.
Naša krajina je v rámci tohto porovnania na horných priečkach. Viac sviatkov máme aj v porovnaní s našimi susedmi. V Rakúsku a Česku ich majú zhodne 13, v Maďarsku 11 a v Poľsku iba 10. Ako to vyzerá vo zvyšných krajinách, si môžete pozrieť v priloženej tabuľke.
Otázne teda je, ktoré z existujúcich dní pracovného pokoja by mohli zaniknúť. Zatiaľ vieme len o úvahách vlády, ktoré sa týkajú štátnych sviatkov. „Vládne strany, inšpirujúc sa podnetom zamestnávateľov znížiť počet voľných dní spojených so štátnymi sviatkami, súhlasia s tým, aby v roku 2025 štátny sviatok 17. novembra a v nasledujúce roky nebol spojený s dňom pracovného pokoja. Štátny sviatok Deň boja za slobodu a demokraciu nebude teda zrušený,“ zaznelo vo vyhlásení vládnych strán.
Podľa opozície týmto ústupkom premiér, ktorý doposiaľ hovoril, že transakčnú daň nie je možné meniť, priznal čiastočnú kapituláciu. „Aj tu však v sebe nezaprel autoritára, výpadok príjmu chce kompenzovať rušením dňa pracovného pokoja a neomylne si vybral práve 17. november,“ povedal predseda strany Progresívne Slovensko Michal Šimečka.
Väčším problémom bude kategória cirkevných sviatkov, o ktorej hovoril premiér Fico. Ústavný právnik z Právnickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave Vincent Bujňák v tejto súvislosti uviedol, že poslanci nemajú dosah na sviatky, ktoré sú viazané na medzinárodné zmluvy – konkrétne ide o takzvanú Vatikánsku zmluvu, teda Základnú zmluvu medzi SR a Svätou stolicou.
„Už v roku 2000 boli v tlači publikované upozornenia, že z dôvodu uvedenej medzinárodnej dohody parlament nebude môcť do stanoveného výpočtu zasahovať. Podobná diskusia prebiehala aj v roku 2012, pričom jej záver bol, že zrušenie niektorého z dní pracovného pokoja uvedeného v medzinárodnej zmluve by bolo možné vtedy, ak by sa táto medzinárodná zmluva po dohode oboch zmluvných strán upravila. Pokiaľ by preto Národná rada vypustila zo zákona taký deň pracovného pokoja, ktorý je dnes uvedený v medzinárodnej zmluve, konala by v rozpore s jej článkom 9,“ vysvetlil Bujňák.
Ak by predsa len nastala široká politická zhoda na vypustení jedného z cirkevných sviatkov, do hry by vstúpil Ústavný súd. Ten rozhoduje aj o súlade zákonov s medzinárodnými zmluvami. Aktuálne plány tak koalícii môže skrížiť práve cirkev. Vláda však má stále k dispozícii sviatky, ktoré pripadajú na 1. mája, 8. mája a 29. augusta.
Šimečka v Ide o pravdu: Chceme vedieť, kto si ulial eurofondy na ‚haciendy‘. Prípad mojej mamy zneužívajú, tam ide o účtovnú chybu
Opatrenie, na ktorom sa teraz zhodla koalícia, by podporila aj časť opozície. Napríklad Progresívne Slovensko (PS) hovorí, že si v rámci ďalšieho konsolidačného balíka dokáže predstaviť aj rušenie niektorých štátnych sviatkov. „Za PS hovorím, že my nevylučujeme, že v nejakom teoretickom mixe opatrení by mohli byť zahrnuté aj štátne sviatky alebo štátny sviatok, ale to má byť tá posledná vec, na ktorú sa pozeráme, lebo to zabolí ľudí, zamestnancov,“ podotkol líder hnutia Michal Šimečka.
Nie každý však toto riešenie považuje za schodné. Napríklad Konfederácia odborových zväzov upozorňuje na to, že pre mnohých zamestnancov nebolo najlepšou správou. Prišli by totiž o možnosť získania príplatku za prácu počas voľných dní.
Menej sviatkov bude podľa odborárov znamenať väčší počet odpracovaných hodín. „Ekonomický model Slovenska je stále postavený na nízkych mzdách a vysokom počte odpracovaných hodín. Stále prevláda mylná predstava, že čím viac hodín odpracujeme, tým sme produktívnejší,“ priblížila konfederácia.
Podľa odborárov by sa mal štát namiesto zvyšovania pracovného zaťaženia viac sústrediť na udržateľné riešenia zamerané na zlepšovanie pracovných podmienok. „Slovensko by sa malo inšpirovať krajinami, ktoré dokázali zvyšovať mzdy bez zvyšovania počtu odpracovaných hodín. Investícia do vzdelávania, školení zamestnancov a modernizácie pracovných postupov má oveľa väčší potenciál ako rušenie sviatkov a znižovanie možností na oddych,“ uzatvára konfederácia./agentury/
X X X
Dym z kanadských lesných požiarov sa dostal do severozápadnej Európy
Silný dym z kanadských požiarov dorazil do Európy, pričom môže ovplyvniť západy slnka a spôsobiť hmlistú oblohu.
Silný dym z rozsiahlych lesných požiarov v Kanade sa dostal do severozápadných častí Európy, uviedla v utorok služba monitorovania atmosféry programu Copernicus (CAMS). Podľa nej sa dym nachádza vo veľmi vysokej nadmorskej výške a nepredstavuje bezprostredné zdravotné riziko. TASR o tom informuje na základe správy agentúry AFP.
„Dym pochádzajúci z lesných požiarov v kanadských provinciách Manitoba a Saskatchewan sa preniesol cez Atlantický oceán,“ uviedla CAMS.
Rozsah a dosah požiarov
Satelity sledovali dym z požiarov už od polovice mája a niektoré oblaky sa vtedy dostali až do Grécka a východného Stredomoria. „Druhý, oveľa väčší dymový oblak prekročil Atlantik počas posledného májového týždňa a 1. júna dosiahol severozápadné časti Európy,“ vysvetlila CAMS.
Dym z lesných požiarov sa skladá z viacerých plynných látok, ktoré môžu byť nebezpečné pre zdravie. Nepredpokladá sa však, že dym smerujúci do Európy bude mať výrazný vplyv na kvalitu ovzdušia, no zrejme spôsobí hmlistú oblohu a červenooranžové západy slnka.
Vplyv na Kanadu
Hoci sú lesné požiare v Kanade medzi májom a septembrom pomerne bežné, provincie Manitoba aj Saskatchewan už pre ne vyhlásili stavy núdze, evakuovali tisíce obyvateľov a požiadali o zahraničnú pomoc.
Podľa denníka The New York Times si doposiaľ vyžiadali najmenej dve obete. Drvivú väčšinu týchto lesných požiarov v oboch provinciách spôsobili podľa kanadských úradov ľudia, dodal denník. Doposiaľ nie je zrejmé, koľko z nich vzniklo omylom.
Lesné požiare by počas tohtoročného leta mohli byť oveľa horšie, než je obvyklé, predovšetkým v strednej a západnej časti Kanady. Príčinou bude podľa tamojších úradov hlavne extrémne sucho, ozrejmuje AFP., aktuality.sk
X X X
Trump sa zúčastní júnového summitu NATO v Haagu
Americký prezident Donald Trump sa zúčastní na summite Severoatlantickej aliancie, ktorý sa koncom tohto mesiaca uskutoční v holandskom Haagu. Novinárom to dnes podľa agentúr Reuters a AFP oznámila tlačová hovorkyňa Bieleho domu Karoline Leavittová.
Pozvánku na summit NATO, ktorý sa má konať 24. a 25. júna, dostal aj ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj, ktorý to oznámil rovnako dnes. Zelenskyj už skôr uvádzal, že ak by na tomto rokovaní nebol, znamenalo by to víťazstvo pre Rusko.
Hlavnými témami summitu aliancie bude ruská invázia na Ukrajinu, ktorá trvá štvrtý rok, a tiež Trumpova požiadavka, ktorá opakuje od svojho januárového návratu do Bieleho domu, aby členské krajiny výrazne zvýšili svoje výdavky na obranu. Očakáva sa, že Trump na summite členov NATO opäť vyzve, aby sa usilovali o navýšenie týchto výdavkov až na päť percent hrubého domáceho produktu./agentury/
X X X
Známa režisérka zomrela na uveálny melanóm. Nie je to rakovina kože
Mnohé médiá dnes píšu o úmrtí režisérky a spisovateľky Evy Borušovičovej (55). Talentovaná žena a mama nezomrela na rakovinu kože, ako sa píše, ale mala uveálny melanóm. Je to najčastejší zhubný vnútroočný nádor u dospelých. Vzniká tiež z melanocytov ako melanóm na koži, ale v tomto prípade sa pigmentové bunky nachádzajú v strednej vrstve oka, ktorá sa nazýva uvea. Mnohí ľudia ani len netušia, že melanóm sa môže vyskytnúť aj v oku.
Nevie sa presne, prečo vznikne melanóm v oku. Dôležitú úlohu zohráva genetika.
Zhubný melanóm se môže objaviť na povrchu oka, v oblasti viečok, spojiviek, ale aj vo vnútri oka. Na povrchu oka je viditeľný pomerne rýchlo, ale ak vyrastá v oblasti sietnice, môže trvať aj roky, než ho lekári diagnostikujú. Nádor môže pomerne dlho rásť dlho bez povšimutia. Aj preto je také dôležité, aby ľudia chodili na pravidelné kontroly ku očnému lekárovi, nielen na „odmeranie dioptrií“ do očnej optiky. Ľudia po štyridsiatke by si mali nechať raz do roka skontrolovať očné pozadie.
Melanómy sa môžu nachádzať na nečakaných miestach
Výskyt uveálneho melanómu je zriedkavý, približne 5 až 7 prípadov na milión obyvateľov ročne. Najčastejšie postihuje ľudí vo veku 50 až 70 rokov a častejší je jeho výskyt u osôb so svetlou pokožkou a svetlými dúhovkami (modrými, zelenými). Príčina vzniku nie je úplne známa, hoci určitú úlohu by mohli zohrať aj genetické faktory, vystavenie sa UV žiareniu a podobne.
Očný melanóm vzniká z pigmentových buniek melanocytov. Uvea, stredná vrstva oka, pozostáva z troch častí – dúhovky (to je tá farebná časť oka, ktorú vnímame ako „farbu oka“), riasnatého telieska a cievovky. Tento nádor sa najčastejšie vyvíja práve v cievovke, čo je vrstva medzi sietnicou a bielkom, ktorá obsahuje hustú sieť krvných ciev. Je bohato pigmentovaná, aby absorbovala rozptýlené svetlo a zabránila jeho odrazom v oku – čo pomáha udržiavať ostré videnie.
Zobrazenie očného tumoru. Je to nesmierne zriedkavý a nebezpečný nádor.
Uveálny melanóm v štádiu tzv. pokojného oka nevyvoláva prakticky žiadne príznaky. Niekedy sa zistí náhodne z dôvodu iných príčin. Medzi symptómy môžu patriť rozmazané videnie, výpadky v zornom poli, svetelné záblesky, plávajúce škvrny alebo v niektorých prípadoch aj bolesť. Pacient spozornie najmä pri komplikáciách, ako je sekundárny glaukóm (bolesť v oku záchvatovitého charakteru), opuch rohovky a podobne. V prípade postihnutia predných častí oka (napr. dúhovky) môže byť nádor dokonca viditeľný voľným okom ako tmavý útvar.
Diagnostika uveálneho melanómu je pomerne obtiažnou oblasťou oftalmoonkológie. Biopsia (odber vzorky nádoru) sa robí zriedka, pre riziko šírenia nádoru, hoci v histologických laboratóriách onkoústavov majú skúsenosti aj s vyšetrovaním takýchto vzoriek, obyčajne však už ide o pacientov s metastázami. Liečba závisí od veľkosti, lokalizácie a pokročilosti nádoru. Pri menších nádoroch sa uprednostňuje zachovanie oka a zraku – najmä prostredníctvom rádioterapie. Iné možnosti zahŕňajú laserové ošetrenie. Pri väčších alebo agresívnych nádoroch môže byť nevyhnutné chirurgické odstránenie celého oka.
Prognóza pacienta závisí najmä od veľkosti nádoru, od genetických mutácií a od prítomnosti metastáz. Približne u polovice pacientov vzniknú metastázy, najčastejšie do pečene, často aj roky po liečbe primárneho (prvotného) nádoru. Podľa odborného článku o uveálnom melanóme môžu metastázy vzniknúť v ktoromkoľvek štádiu ochorenia. Prežitie pri metastatickom ochorení je obmedzené, keďže možnosti celkovej, systémovej liečby, zatiaľ nie sú dostatočné. Tradičná chemoterapia má nízku účinnosť. V posledných rokoch sa skúmajú cielené lieky a imunoterapia. V pražskej nemocnici Na Homolce operujú nádory oka s pomocou gamanoža. „Prečo melanóm v oku vznikne, to sa presne nevie. Dôležitú úlohu zohráva genetika. Očné melanómy rastú veľmi pomaly a vyrastajú z pehy,“ tvrdí MUDr. Ladislav Nováček v dnešnom rozhovore TU. „Od troch do siedmich percent populácie má v oku nejakú pehu. To však nič neznamená. Na tele máme pehy a znamienka, ale neznamená to, že musíme mať aj nádor.“
„Uveálny melanóm je mimoriadne zhubný. Väčšina takýchto tumorov, ak má ochorenie takýto zhubný a prudký priebeh, má nejaký genetický podklad,“ povedal nám náš kontakt, ktorý ponecháme v anonymite. Otázkou ostáva, čo môžeme urobiť v rámci prevencie tejto diagnózy, ktorá je na rozdiel od rakoviny kože veľmi raritná. Ide o zriedkavý, ale vážny typ nádoru. Dôkazy o vplyve UV žiarenia na vznik uveálneho melanómu nie sú také jednoznačné ako pri kožnom melanóme. U niektorých ľudí existuje genetická predispozícia (napr. mutácie v génoch BAP1), ktorá zvyšuje riziko vzniku uveálneho melanómu.
V každom prípade sa v rámci prevencie nádorov oka odporúča:
Ochrana pred UV žiarením, Nosiť kvalitné slnečné okuliare s UV filtrom (UVA aj UVB)., Vyhýbať sa dlhodobému vystaveniu priamemu slnku, najmä počas poludnia. Používať klobúky so širokým okrajom, ktoré tienia oči.
Očné kontroly, Pravidelné vyšetrenia u očného lekára – najmä u ľudí s vyšším rizikom (svetlé oči, svetlá pokožka, genetická predispozícia)., Včasné odhalenie pigmentových zmien v oku môže viesť k rýchlejšej diagnostike a liečbe.
Genetické a rodinné riziko, U niektorých ľudí existuje genetická predispozícia (napr. mutácie v génoch BAP1), ktorá zvyšuje riziko vzniku uveálneho melanómu., Ak sa v rodine vyskytli prípady melanómu (kožného alebo očného), je vhodné sa o rizikách poradiť s lekárom alebo genetickým poradcom.
Sledovanie pigmentových útvarov v oku, Vrodené pigmentové lézie (napr. névy v dúhovke alebo cievovke) môžu byť rizikové., Očný lekár ich pravidelne sleduje pomocou fotografickej dokumentácie a zobrazenia ultrazvukom, Vyhýbanie sa rizikovým chemikáliám, Hoci sú dôkazy obmedzené, niektoré štúdie naznačujú súvislosť s vystavením sa určitým chemikáliám (napr. priemyselným farbivám alebo pesticídom)./agentury/
X X X
Ukrajinská tajná služba SBU zasiahla piliere Krymského mosta, ktorý spája okupovaný polostrov Krym s Ruskom. Informovala o tom agentúra Reuters. SBU oznámila, že sa jej podarilo pod hladinou umiestniť na piliere mosta viac ako tonu výbušniny. Ruské úrady na tvrdenia, ktoré nemožno zatiaľ nezávisle overiť, priamo nereagovali. Uviedli však, že cestná premávka na moste bola dočasne zastavená.
Vo vyhlásení na Telegrame SBU uviedla, že jej agenti nastražili výbušniny na podvodné podpery mosta v rámci operácie, ktorá trvala niekoľko mesiacov, a prvé zariadenie odpálili v utorok ráno o 4:44 miestneho času. Na akciu podľa SBU dohliadal jej šéf Vasyľ Maľuk.
SBU uviedla, že tieto podpery boli vážne poškodené výbušninami s účinkom ekvivalentným 1 100 kilogramom trinitrotoluénu (TNT). „Most je v skutočnosti v nevyhovujúcom stave,“ uviedla SBU a pripomenula, že ide už o tretí útok na túto strategicky dôležitú dopravnú tepnu spájajúcu Rusko s Krymským polostrovom.
Rusi sa neschovajú. Ukrajinské špeciálne jednotky ich neúnavne prenasledujú
Neskôr ruské úrady na sociálnych sieťach uviedli, že cestná premávka na moste je dočasne pozastavená. Po niekoľkých hodinách bol však opäť obnovený. Podľa agentúry RIA Novosti úrady tiež pozastavili plavbu civilných lodí pri krymskom prístave Sevastopolu.
Most postavený Ruskom po okupácii Krymského polostrova v roku 2014 Ukrajina vníma ako symbol vojenskej rozpínavosti svojho suseda. „Žiadne nezákonné ruské objekty na našom území nemajú čo robiť,“ cituje ruskojazyčný servis vyhlásenie SBU. Krymský most Ukrajina považuje za legitímny cieľ útokov, pretože ho Rusko používa pre zásobovanie svojich vojsk podieľajúcich sa na invázii do susednej krajiny.
Od začiatku vojny vo februári 2022 poničený dvoma rôznymi explóziami. Jednu spôsobili výbušniny umiestnené v nákladnom vozidle, ďalšiu potom námorný dron.
„Boh miluje Trojzubec a SBU vždy doťahuje svoje plány do konca a nikdy sa neopakuje. Predtým sme Kerčský most zasiahli v rokoch 2022 a 2023. Dnes sme v tejto tradícii pokračovali pod vodou,“ uviedla SBU. /agentury/
X X X
Slovensko má ďalší vlak hodný 21. storočia. Panter bude premávať načas a aj na východe, tvrdí riaditeľ ZSSK
Na slovenské koľaje dnes pribudol nový prírastok – moderný vlak typu Panter, ktorý cestujúcim ponúkne pohodlnú a bezbariérovú prepravu. So 343 miestami na sedenie je prvou zo série piatich vlakov, ktoré získame vďaka podpore z plánu obnovy. Nové vozidlá budú slúžiť najmä na regionálnych tratiach v Trnavskom a Banskobystrickom kraji a prínosom pre cestujúcich bude hlavne vybavenie na úrovni 21. storočia. V rozhovore nám detaily priblížil Peter Helexa, predseda predstavenstva a generálny riaditeľ ZSSK.
Cieľom ministra dopravy, Jozefa Ráža, je motivovať ľudí na cestovanie vlakmi, k čomu má dopomôcť práve moderný vlak Panter. Ide o 35. kus elektrického vlaku, ktorý sa zaradí do vozového parku ZSSK. Do konca tohto roka pribudnú ešte štyri, celkovo si tak cestujúci užijú komfortné cestovanie s 39 Pantermi. Stáli viac než 42 miliónov eur. Nasledujúci rok sa zvýši ich počet na 45 kusov, všetky ako majetok štátneho dopravcu. Samotný Panter je podľa slov dodávateľa, českej Škody, najspoľahlivejším a moderným vlakom, overeným používaním v Prahe. Životnosť Panterov je 30 rokov s údržbou.
Spoločne 11 vlakov, z ktorých šesť bude určených pre východné Slovensko, je financovaných z Plánu obnovy a odolnosti. Vďaka eurofondom sa Panteri dodávajú už od roku 2020. Prvých 25 v rokoch 2021 – 2022, následných deväť prišlo o rok na to. Výnimočnosť tohto Pantera však spočíva v tom, že je prvým elektrickým vlakom, ktorého nákup bol realizovaný priamo z plánu obnovy, pričom rovnako tak bude zabezpečených aj zvyšných 10 vlakov, pripomína Hexel.
Interiér vlaku typu Panter ŽSSK
Vlak Panter je podľa Helexu etalónom v regionálnej doprave strednej a východnej Európy, ale využíva sa aj v Pobaltí. Má dĺžku 106 metrov a dokáže ísť rýchlosťou 160 km/h, no to až po inštalácii systému ETCS, ktorú plánujú v priebehu tohto a budúceho roka. Bez neho dosiahne vlak rýchlosť 120 km/h, čo však v rámci dopravy medzi regiónmi Slovenska stačí.
ETCS je moderný bezpečnostný systém pre vlaky, ktorý sleduje, kde sa vlak nachádza a ako rýchlo ide. Ak ide príliš rýchlo alebo sa blíži k nebezpečenstvu, systém ho automaticky spomalí alebo zastaví. „Postupne ako bude dobudovávaný bezpečnostný systém ETCS do jednotiek, budeme ich rozširovať na trate, kde je dnes povinná prevádzka s týmto systémom. To znamená na východnom Slovensku,” uzatvára generálny riaditeľ.
Odvezie 343 sediacich pasažierov, pričom majú k dispozícii v dnešnej dobe štandard – klimatizáciu, wifi, vákuové toalety, ale aj dôležitý nízkopodlažný vstup pre ľudí so zníženou pohyblivosťou, mamičky s kočíkmi a celkovo pre cestujúcich s bicyklom, ktorí vlak často využívajú.
Panter v číslach: celkovo bude na Slovensku 45 kusov, päť vlakov stálo 42,3 milióna eur, dĺžka 106 metrov, maximálna rýchlosť 160 km/h, 343 miest, životnosť viac ako 30 rokov
Ako Pantery zlepšia vlakovú dopravu?
Ich prínos spočíva ako vo vybavení a pridanej rýchlosti, tak v modernosti rady v porovnaní s inými vlakmi. Staršie súpravy sú podľa slov Helexu horšie na prevádzku, čím klesá ich životnosť. Dopravca sa snaží staré vlaky nad 30 rokov postupne vyradiť z prevádzky, keďže ich najväčším problémom je nedostupnosť náhradných dielov.
Na vlaky Panter sú dostupné aj náhradné diely, keďže ich bežne jazdia po Európe stovky, čo sa nedá povedať pri starších vlakoch, ktoré sú súčasťou železníc desiatky rokov. Helexa zároveň prízvukuje, že už nemajú vo vozovom parku žiadne vlaky bez klimatizácie.
jednotky majú vysokú prevádzkovú spoľahlivosť, a tým pádom chodíme pravidelne a chodíme načas. No a v neposlednom rade z pohľadu ekonomickosti a ekologickosti prevádzky, tieto jednotky majú optimalizovanú spotrebu elektrickej energie, napríklad rekuperačné brzdenie, čím sú z pohľadu prevádzky pre nás výhodné,” uvádza.
Päť spomínaných Panterov bude premávať po trase v regiónoch Banskej Bystrice a Trnavy. Konkrétne napríklad Trnava – Galanta, Trnava – Kúty alebo Banská Bystrica – Zvolen. Nové Pantery sú dôkazom, že európske financie majú reálny prínos pre každodenný život ľudí – zvyšujú komfort cestovania, spoľahlivosť dopravy a zároveň podporujú slovenskú ekonomiku.
Interiér vlaku typu Panter ŽSSK
Okrem technológií ZSSK kladie dôraz aj na zlepšovanie služieb pre cestujúcich a pracovné podmienky pre svojich zamestnancov. Vďaka modernizácii sa tak železničná doprava na Slovensku mení na ekologickejšiu, dostupnejšiu a udržateľnejšiu prepravu, ktorá poskytuje komfort, aký cestujúci v tomto storočí vyžadujú.
Medzi ďalšie plánované investície do vlakovej infraštruktúry sa podľa slov Denisy Žilákovej, štátnej tajomníčky Ministerstva dopravy SR, pridá v rokoch 2027 – 2028 16 kusov vlakov typu KIS. Súčasťou projektu bude aj výstavba strediska na ich údržbu a opravu./agentury/
X X X
Roberta Metsolová uviedla, že Dánsko je pripravené viesť EÚ v neistých časoch
Predsedníčka EP Metsolová ocenila Dánsko za pragmatický prístup a podporu Ukrajiny pred nadchádzajúcim predsedníctvom.
Predsedníčka Európskeho parlamentu (EP) Roberta Metsolová počas utorkovej návštevy v Kodani vyzdvihla schopnosť Dánska budovať konsenzus a dosahovať výsledky aj v neistých časoch. Vyjadrila sa tak pred nadchádzajúcim predsedníctvom tejto krajiny v Rade Európskej únie, ktoré sa začne 1. júla, informuje TASR podľa tlačového strediska EP.
Spolu s predsedami politických europarlamentných skupín sa Metsolová stretla s predstaviteľmi dánskej vlády aj parlamentu, aby prerokovali priority polročného predsedníctva. Diskusie sa podľa vyhlásenia zamerali najmä na bezpečnosť, konkurencieschopnosť EÚ a pokračujúcu podporu Ukrajiny.
Bezpečnosť a Ukrajina
„Musíme prevziať zodpovednosť za našu vlastnú bezpečnosť, a to začína Ukrajinou, pretože bezpečnosť Ukrajiny je bezpečnosťou Európy,“ vyhlásila Metsolová na tlačovej konferencii. Dánska premiérka Mette Frederiksenová jej postoj podporila a doplnila, že Európa musí spoločne hľadať tiež riešenia výziev ako migrácia či vysoké ceny energií.
Šéfka EP následne ocenila aj pragmatický prístup Dánska a skúsenosti Frederiksenovej. „Dánsko sme vždy vnímali ako pragmatického tvorcu konsenzu v miestnosti. Po rokoch spolupráce s Mette Frederiksenovou na mnohých zasadnutiach som si istá, že práve to dostaneme,“ zdôraznila.
Prípravné diskusie
Konferencia predsedov, ktorú tvorí šéfka EP a lídri politických frakcií, tradične navštevuje krajinu, ktorá sa pripravuje na prevzatie predsedníctva. Cieľom je zapojiť sa do prípravných diskusií, zabezpečiť spoločné porozumenie nadchádzajúcich priorít a podporiť koordinovaný postup európskych inštitúcií.
Predsedníctvo Rady EÚ rotuje medzi členskými štátmi Únie každých šesť mesiacov. Počas tohto polročného obdobia vedie predsedajúca krajina zasadnutia na všetkých úrovniach Rady, pričom pomáha zabezpečiť kontinuitu práce EÚ v tejto inštitúcii. Dánsko odovzdá predsedníctvo po decembri 2025 Cypru., aktuality.sk
X X X
Novým juhokórejským prezidentom sa stane liberál I Če-mjong
V juhokórejských prezidentských voľbách v utorok zvíťazil liberálny politik I Če-mjong z opozičnej Demokratickej strany, ktorý porazil Kim Mun-sua z vládnucej konzervatívnej strany Sila ľudu (PPP). O prezidentský úrad sa uchádzalo celkovo päť kandidátov. TASR o tom informuje podľa správ agentúr Jonhap, Reuters a tamojších médií.
Po sčítaní 97 percent hlasov mal I Če-mjong 49 percent hlasov. Tesne za ním sa umiestnil Kim Mun-su so ziskom 41,6 percenta. Volebná účasť bola mimoriadne vysoká a dosiahla 79,4 percenta, píše DPA.
V súčasnosti nie je zrejmé, či zvolenie I Če-mjonga spôsobí nejakú zásadnú a okamžitú zmenu v zahraničnej politike Južnej Kórey. Kritici novozvoleného prezidenta ho v minulosti obviňovali, že sa politicky orientuje skôr smerom k Číne a Severnej Kórei a odkláňa od USA a Japonska, píše AP. I pritom opakovane označoval spojenectvo Južnej Kórey s USA za základ zahraničnej politiky krajiny.
Hlava štátu je v Južnej Kórei volená priamo a má rozsiahle právomoci. Stojí nielen na čele vlády, ale je aj vrchným veliteľom ozbrojených síl a môže vydávať nariadenia. Na rozdiel od mnohých iných štátov však môže úrad zastávať len počas jedného päťročného funkčného obdobia.
V prípade riadnych prezidentských volieb nasleduje niekoľko mesiacov trvajúce prechodné obdobie. Pri predčasných voľbách to však neplatí a víťaz sa ujme funkcie okamžite po vyhlásení výsledkov volebnou komisiou.
Predčasné voľby sa konajú po tom, čo bol v apríli z funkcie prezidenta odvolaný konzervatívny politik Jun Sok-jol, ktorý 3. decembra 2024 nečakane vyhlásil stanné právo. V dôsledku tohto kroku bola voči nemu vznesená ústavná žaloba./agentury/
X X X
Ukrajinská tajná služba SBU zasiahla piliere Krymského mosta, ktorý spája okupovaný polostrov Krym s Ruskom. Informovala o tom agentúra Reuters. SBU oznámila, že sa jej podarilo pod hladinou umiestniť na piliere mosta viac ako tonu výbušniny. Ruské úrady na tvrdenia, ktoré nemožno zatiaľ nezávisle overiť, priamo nereagovali. Uviedli však, že cestná premávka na moste bola dočasne zastavená.
Vo vyhlásení na Telegrame SBU uviedla, že jej agenti nastražili výbušniny na podvodné podpery mosta v rámci operácie, ktorá trvala niekoľko mesiacov, a prvé zariadenie odpálili v utorok ráno o 4:44 miestneho času. Na akciu podľa SBU dohliadal jej šéf Vasyľ Maľuk.
SBU uviedla, že tieto podpery boli vážne poškodené výbušninami s účinkom ekvivalentným 1 100 kilogramom trinitrotoluénu (TNT). „Most je v skutočnosti v nevyhovujúcom stave,“ uviedla SBU a pripomenula, že ide už o tretí útok na túto strategicky dôležitú dopravnú tepnu spájajúcu Rusko s Krymským polostrovom.
Rusi sa neschovajú. Ukrajinské špeciálne jednotky ich neúnavne prenasledujú
Neskôr ruské úrady na sociálnych sieťach uviedli, že cestná premávka na moste je dočasne pozastavená. Po niekoľkých hodinách bol však opäť obnovený. Podľa agentúry RIA Novosti úrady tiež pozastavili plavbu civilných lodí pri krymskom prístave Sevastopolu.
Most postavený Ruskom po okupácii Krymského polostrova v roku 2014 Ukrajina vníma ako symbol vojenskej rozpínavosti svojho suseda. „Žiadne nezákonné ruské objekty na našom území nemajú čo robiť,“ cituje ruskojazyčný servis vyhlásenie SBU. Krymský most Ukrajina považuje za legitímny cieľ útokov, pretože ho Rusko používa pre zásobovanie svojich vojsk podieľajúcich sa na invázii do susednej krajiny.
Od začiatku vojny vo februári 2022 poničený dvoma rôznymi explóziami. Jednu spôsobili výbušniny umiestnené v nákladnom vozidle, ďalšiu potom námorný dron.
„Boh miluje Trojzubec a SBU vždy doťahuje svoje plány do konca a nikdy sa neopakuje. Predtým sme Kerčský most zasiahli v rokoch 2022 a 2023. Dnes sme v tejto tradícii pokračovali pod vodou,“ uviedla SBU./agentury/
X X X
Kyjev pri operácii Pavučina zrejme zničil menej ruských lietadiel, ako odhadoval
Ukrajinci pri tajnej operácii „Pavučina“ pravdepodobne zničili menej ruských vojenských lietadiel, ako pôvodne predpokladali. Ukrajinská bezpečnostná služba (SBU) operáciu plánovala údajne vyše rok a pol a v rámci nej uskutočnila početné dronové útoky vo vnútrozemí Ruska.
Podľa nových informácií ukrajinského generálneho štábu prišli ruské ozbrojené sily o 12 lietadiel. Štáb bezprostredne neuviedol konkrétne typy strojov. SBU pôvodne tvrdila, že došlo k poškodeniu najmenej 41 lietadiel vrátane niekoľkých strojov včasnej výstrahy A-50 a strategických bombardérov Tu-95 a Tu-22.
Ruská strana už prisľúbila odvetu. „Všetko, čo by malo byť vyhodené do vzduchu, bude vyhodené do vzduchu a tí, ktorí by mali byť zlikvidovaní, zmiznú,“ vyhlásil podpredseda ruskej Rady bezpečnosti Dmitrij Medvedev.
Ruské ministerstvo obrany potvrdilo, že v Murmanskej a Irkutskej oblasti začalo horieť niekoľko lietadiel v dôsledku ukrajinského útoku, no neposkytlo žiadne bližšie údaje. Nezávislé médiá po vyhodnotení videozáznamov a satelitných snímok hovorili o podstatne nižších číslach ako ukrajinská tajná služba. Podľa ich informácií došlo k poškodeniu deviatich až 14 lietadiel.
Malé diaľkovo ovládané drony Kyjev ukryl v drevených debnách na nákladných autách. Nič netušiaci vodiči ich následne odviezli do vojenských objektov, kde drony vybavené výbušninami začali útočiť, píše DPA.
Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj označil prekvapivý útok SBU za úspech. Terčom masívneho úderu sa stali najmenej štyri základne ležiace v Riazanskej, Murmanskej, Irkutskej a Ivanovskej oblasti./agentury/
X X X
Číňania obmedzili vývoz vzácnych zemín, výroba áut v Európe je ohrozená
Obmedzenie vývozu vzácnych zemín je ďalšou čínskou reakciou na zavedené európske clá na dovoz čínskych elektromobilov. Toto opatrenie môže dokonca viesť k dočasnému pozastaveniu výroby áut v Európe.
Číňania opäť „pritlačili“ na Európu. Tentokrát na mimoriadne citlivom mieste.
Európsky automobilový priemysel čelí vážnej hrozbe v dôsledku nedávnych obmedzení vývozu vzácnych zemín zo strany Číny. Tieto obmedzenia môžu viesť k zastaveniu výroby vozidiel, čo by malo ďalekosiahle dôsledky pre ekonomiku Nemecka a celej Európskej únie. Upozorňuje na to Nemecký zväz automobilového priemyslu (VDA).
Nejde pritom o prvý takýto krok Číny. K čiastočnému obmedzeniu vývozu kritických surovín pristúpila už v druhej polovici roku 2023 a to „v záujme štátnej bezpečnosti“. Vtedy išlo predovšetkým o vývoz gália a germánia, dvoch kritických prvkov na výrobu polovodičových čipov. Čína je ich najväčším svetovým dodávateľom a exportéri po novom potrebujú špeciálne licencie na ich vývoz do tretích krajín. Európa, zahľadená do seba a do svojich problémov sa však nepoučila a príliš sa o diverzifikáciu ich dovozu nesnažila, aj keď treba povedať, že v tomto smere mala veľmi obmedzené možnosti. Teraz Číňania zdvihli varovný prst opäť.
Suroviny ako sú neodýmium, dysprózium a terbium (spolu je ich sedem), ktoré sú nevyhnutné pre výrobu elektromotorov, senzorov, brzdových systémov a ďalších komponentov moderných vozidiel. Čína kontroluje viac ako 90 % globálnej kapacity spracovania týchto prvkov, čo jej poskytuje významnú strategickú výhodu.
Nemecké automobilky, vrátane Volkswagenu, Mercedesu-Benz a BMW, varujú pred možným zastavením výroby v dôsledku nedostatku kľúčových komponentov, ktoré bez uvedených surovín nedokážu vyrábať. Prezidentka VDA Hildegarda Müllerová uviedla, že pomalé udeľovanie vývozných licencií a oneskorenia pri colnom odbavení už teraz spôsobujú vážne problémy dodávateľom.
Diplomati a predstavitelia automobilového priemyslu z Indie, Japonska a Európy intenzívne lobujú u čínskych úradov za urýchlenie schvaľovania vývozných licencií. Napriek tomu, že niektoré licencie boli udelené, množstvo žiadostí zostáva stále nevybavených, čo zvyšuje neistotu v dodávkach.
Európske krajiny a Spojené štáty sa snažia znížiť svoju závislosť od čínskych vzácnych zemín investíciami do domácich ťažobných a spracovateľských kapacít. Tieto snahy však čelia technickým a najmä environmentálnym výzvam (ochranári v Európe takéto snahy jednoznačne odmietajú), navyše ich realizácia si vyžaduje čas a značné finančné prostriedky. A minimálne časom v tomto prípade Európa plytvať naozaj nemôže./agentury/