… perly aj čižmy do terénu! Prvá dáma USA Slovákom predviedla aj ukážkový módny štýl. Už počas prezidentskej kampane jej manžela Joea Bidena pútala pozornosť všade, kde sa objavila. Štýl súčasnej prvej dámy USA Jill Bidenovej má nezameniteľnú podobu a predviedla ho aj počas návštevy Slovenska.

 Manželka amerického prezidenta stihla počas 24 hodín vymeniť tri rozličné outfity, azda najväčšej pozornosti sa dostalo hneď prvému – elegantným dámskym šatám, v ktorých dorazila v nedeľu na bratislavské letisko. Bidenovej obľuba florálnych potlačí je dobre známa – konieckoncov, aj v čase prezidentskej kampane veľmi často siahala po kvetinových vzoroch a podobne ju nafotil pred časom aj magazín Vogue.

  Tentoraz stavila na očarujúce čierne šaty s potlačou margarétok. Nežný florálny motív na relatívne farebne ťažkom základe vytvoril ukážkový balans. Jill Biden pôsobila žensky, mladistvo a veľmi vkusne. O tom, že sa nebojí hrať s detailmi, svedčili potom lodičky v tmavomodrej farbe a semišovom vyhotovení.

Už o pár hodín po prílete zamierila prvá dáma na východnú hranicu Slovenska s Ukrajinou (a následne aj do Ukrajiny). Tam sa ukázalo, že Bidenová má vo svojej podstate veľmi prirodzenú náturu a azda vôbec najlepšie sa cíti, ak sa môže obliecť nielen trendovo, ale aj komfortne. Šaty s abstraktnejšie poňatým florálnym motívom doplnil semišovými čižmami na hrubej podrážke a sakom z brúsenej kože, ktoré evokovali „výjazd do terénu“.

Záverečná podoba Jill Bidenovej, inak vysokoškolskej profesorky, prišla počas pondelňajšieho stretnutia so slovenskou hlavou štátu Zuzanou Čaputovou. Išlo zároveň aj o ten najdecentnejší model, v ktorom bol prítomný aj výrazný „biznis“ nádych. Sukňový kostým v tmavomodrej farbe pri lepšom skúmaní odhalil zvierací vzor v potlači. Nepôsobil však vulgárne, ale decentne a ako jemný osviežujúci detail. Prvá dáma na stretnutie s prezidentkou tiež vzala šnúru svojich obľúbených perál, ktoré doplnili aj perlové náušnice. /agentury/

X X X

Rusko a Ukrajina by museli dospieť k vyrokovanému prímeriu tak, aby mierové úsilie neposlúžilo „poníženiu“ Ruska, povedal v Štrasburgu francúzsky prezident Emmanuel Macron.

„Zajtra budeme musieť budovať mier, nikdy na to nezabudnime,“ uviedol Macron reportérom. „Budeme to musieť urobiť s Ukrajinou a Ruskom pri rokovacom stole,“ zdôraznil.

„Podmienky diskusie a vyjednávania určia Ukrajina a Rusko, ale to sa nestane prostredníctvom… vzájomného vylúčenia ani ich ponížením,“ spresnil francúzsky prezident.

Macron v prejave na pôde Európskeho parlamentu (EP) v Štrasburgu tiež vyhlásil, že bude trvať „desaťročia“, kým sa nejaký kandidát ako napríklad Ukrajina stane členom Európskej únie, a naznačil vytvorenie širšieho politického spoločenstva demokratických štátov okolo Únie.

Zdôraznil však, že udeliť Ukrajine a ďalším nádejným štátom ako Moldavsko a Gruzínsko miesto vo vnútri Európy je naliehavou záležitosťou, a vyzval na vytvorenie „európskeho politického spoločenstva“. Krátko pred týmto Macronovým prejavom predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová na Twitteri oznámila, že eurokomisia ako výkonný orgán EÚ vyjadrí svoj „názor“ na snahu Ukrajiny o členstvo v júni. Mohla by kludně bojovat i na Ukrajině… /agentury/

X X X

Bránili by ste Slovensko? Voliči PS a SaS by zutekali, Smeru a Hlasu by nebojovali

 Krajinu by so zbraňou v ruke bránilo len 13 percent Slovákov. Zvyšní by nebojovali alebo rovno ušli do zahraničia.

Len trinásť percent Slovákov by v prípade vojenského napadnutia krajiny zobralo zbraň do ruky a išlo by bojovať. Tretina by jednoducho z krajiny odišla. Takmer polovica by zostala na Slovensku, ale nebojovala by. No a sedem percent ľudí nevie, čo by urobili. Vyplýva to prieskumu agentúry Focus pre televíziu Markíza.

Podľa straníckeho trička sú najbojovnejší sympatizanti Republiky – bojovať by ich išlo 27 percent. Z voličov Progresívneho Slovenska by to bolo 19. Nasledujú priaznivci Sme rodina so 16 a hnutia OĽaNO 13 percent. Z voličov KDH, SaS a strany Smer by vzalo zbraň do ruky po 12 percent.

Pre odchod z krajiny zmietanej vojnou by sa najviac rozhodovali voliči progresívcov (52 percent), SaS (39), Sme rodina (38), Republiky (34), KDH (33). Z elektorátu OĽaNO by odišla štvrtina (26 percent), z Hlasu takmer tretina (29) a zo Smeru približne šestina (15 percent).

Doma by zostalo, ale nebojovalo najviac voličov Smeru (66 percent) a Hlasu (58 percent). Najmenej by zostalo, ale nebojovalo sympatizantov Progresívneho Slovenska (24 percent).

Slovensko by v prípade vojny opustilo 28 percent mužov a 36 percent žien. So zbraňou by bojovalo 23 percent mužov a tri percentá žien. Tie sú presvedčené, že je lepšie zostať na Slovensku, ale nebojovať – urobilo by to 54 percent z nich. Z mužov nie o veľa menej – až 42 percent by neodišlo z krajiny, ale nebojovalo by.

Najrýchlejšie by odišli ženy vo veku 18 až 34 rokov (58 percent), ale aj muži v tom istom veku (38 percent). Zostali a nebojovali by starší ľudia – od 55 rokov vyššie (71 percent žien a 65 percent mužov).

Vo vekovej kategórii 35 až 54 rokov by ich najviac zostalo a nebojovalo (u mužov 36, u žien 52 percent). Pre odchod by sa rozhodla pri oboch pohlaviach približne tretina (u mužov 30 a u žien 36 percent).

Do boja so zbraňou by sa pustili najmä muži od 18 do 34 rokov – až 31 percent z nich. Do 54 rokov 26 a od 55 vyššie 13 percent.

Medzi ženami je to takmer vyrovnané. Z mladších by išlo bojovať šesť, zo strednej generácie tri a zo starších dve percentá.

Vyše polovice (52 percent) žien vo veku 35 až 54 rokov by zostalo a nebojovalo. U mužov je to v tejto vekovej kategórii niečo vyše tretiny (36 percent). Agentúra Focus prieskum zrealizovala 30. marca až 6. apríla na vzorke 1 007 respondentov. /agentury/

X X X

„Poníženie“ Ruska neprispeje k mieru, varoval francúzsky prezident Macron

Emmanuel Macron vyhlásil, že bude trvať „desaťročia“, kým sa nejaký kandidát ako napríklad Ukrajina stane členom Európskej únie

Rusko a Ukrajina by museli dospieť k vyrokovanému prímeriu a mierovému úsiliu by neposlúžilo „poníženie“ Ruska, povedal v pondelok v Štrasburgu francúzsky prezident Emmanuel Macron. TASR informácie prevzala z agentúry AFP a stanice BBC.

Budovanie mieru

„Zajtra budeme musieť budovať mier, nikdy na to nezabudnime,“ uviedol Macron reportérom. „Budeme to musieť urobiť s Ukrajinou a Ruskom pri rokovacom stole,“ zdôraznil.

„Podmienky diskusie a vyjednávania určia Ukrajina a Rusko, ale to sa nestane prostredníctvom… vzájomného vylúčenia ani ich ponížením,“ spresnil francúzsky prezident.

Macron v prejave na pôde Európskeho parlamentu (EP) v Štrasburgu tiež vyhlásil, že bude trvať „desaťročia“, kým sa nejaký kandidát ako napríklad Ukrajina stane členom Európskej únie, a naznačil vytvorenie širšieho politického spoločenstva demokratických štátov okolo Únie.

Naliehavá záležitosť

Zdôraznil však, že udeliť Ukrajine a ďalším nádejným štátom ako Moldavsko a Gruzínsko miesto vo vnútri Európy je naliehavou záležitosťou, a vyzval na vytvorenie „európskeho politického spoločenstva“.

Krátko pred týmto Macronovým prejavom predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová na Twitteri oznámila, že eurokomisia ako výkonný orgán EÚ vyjadrí svoj „názor“ na snahu Ukrajiny o členstvo v júni, aktuality.sk

X X X

Rozčúlený Kollár sa vyhráža Ukrajincom: Drzosť, nech nám len skúsia vypnúť plyn

 Šéf parlamentu Boris Kollár emotívne reagoval na informácie, že by prúdenie plynu smerom na Slovensko mohla zastaviť aj ukrajinská strana. Ropa a plyn, keď sa od týchto komodít odstrihneme, najviac v únii poškodí Slovensko, tvrdil v nedeľňajšej relácii o 5 minút 12 v RTVS.

 “Ukrajina nemá čo hroziť, musím sa ohradiť, toto ma urazilo. Slovensko robí maximum pre Ukrajinu, dostali S-300, dostávajú materiál, dostávajú humanitnú pomoc, dostávajú pomoc tí ľudia, ktorí utekajú a oni si dovolia tú drzosť ešte nás kárať, že nás oni vypnú. Nech to skúsia, urobím všetko pre to, aby sme zastavili akúkoľvek pomoc Ukrajine. Toto ma tak nahnevalo, že ešte teraz mám z toho tlak,” povedal rozčúlený Kollár.

Vypnutie plynu si nevie predstaviť. “Pevne verím, že bude mať ministerstvo hospodárstva dostatok súdnosti, aby to zabezpečil tak, aby naša krajina mala ďalej plyn. My bez toho plynu rozvrátime kompletne celú ekonomiku,” uviedol a dodal, že by zaplatil aj šekelami, “hocičím”. Ak nebudeme mať plyn, prestaneme vyrábať, tu bude hladomor a chudoba, povedal.

Na pripomienku moderátora, že Rusko má denný príjem 900 miliónov dolárov z týchto surovín, reagoval pripomenutím dôsledkov pre Slovensko: „A viete, koľko by sme my mali na našej strane stratu a rozvrátenú ekonomiku, keby nám vypli ten plyn, viete, pán redaktor? Ani vy by ste nedostali túto výplatu, čo máte teraz, by ste mohli prísť o svoje zamestnanie… …toto, keď počúvam, tak mi normálne vrie krv v žilách“./agentury/

 X X X

 Kde bol Gerasimov? Kľúčový generál chýbal na vojenskej prehliadke v Moskve

 Na záberoch z pondelkovej vojenskej prehliadky na Červenom námestí v Moskve nebolo vidieť náčelníka generálneho štábu ruskej armády Valerija Gerasimova.

Ruský prezident Vladimir Putin počas vojenskej prehliadky v Moskve v pondelok 9. mája 2022. Po jeho boku chýbal náčelník generálneho štábu ruskej armády Valerij Gerasimov.

Informoval o tom internetový portál amerického týždenníka Newsweek. Na jeho absenciu upozornila aj stanica BBC. Podľa západných vojenských expertov by počas akcie pripomínajúcej Deň víťazstva zrejme generál sedel po boku šéfa Kremľa Vladimira Putina.

Denník The New York Times s odvolaním sa na ukrajinských predstaviteľov informoval o tom, že Gerasimov ešte koncom apríla navštívil frontovú líniu na východe Ukrajiny v snahe o oživenie ruskej vojenskej ofenzívy v oblasti. Údajne tam unikol útoku, avšak utrpel zranenie. Moskva ani Washington túto informáciu nepotvrdili. O zdravotnom stave Gerasimova preto médiá a analytici iba špekulujú.

Gerasimov je podľa týždenníka Newsweek považovaný za jedného z troch ľudí vrátane Putina a ministra obrany Sergeja Šojgua, ktorí plánovali inváziu na Ukrajinu.

Práve Šojgu, o ktorého údajne zlom zdravotnom stave niektoré médiá v posledných dňoch opakovane špekulovali, pri dnešnej prehliadke v Moskve podával hlásenie Putinovi.

Vojenskej prehliadky na Červenom námestí sa zúčastnilo 11 000 príslušníkov ruských ozbrojených síl a 131 kusov vojenskej techniky, napísala agentúra TASS. Kremeľ tento rok na rozdiel od iných rokov nepozval žiadnych predstaviteľov zo zahraničia, kde ruský vpád na Ukrajinu vyvolal silnú kritiku a obavy. /agentury/

X X X

K pomníku sa nedostal, veniec mu roztrhali

 Ruského veľvyslanca v Poľsku Sergeja Andrejeva demonštranti poliali červenou farbou, keď sa napoludnie pokúsil položiť veniec k pomníku sovietskych vojakov vo Varšave. Oznámila to spravodajská televízia TVN 24 na svojom webe.

 Ruský veľvyslanec v Poľsku Sergej Andrejev po tom, ako ho rozvášnený dav polial vo Varšave v pondelok 9. mája 2022 farbou.

Rusko si dnes pripomína 77. výročie sovietskeho víťazstva nad nacistickým Nemeckom v druhej svetovej vojne. Vo Varšave je stredobodom týchto osláv cintorín sovietskych vojakov, pri ktorom sa dnes protestovalo proti vojne na Ukrajine. „Fašisti, banditi!“ skandoval dav na adresu ruskej delegácie.

„Ľudia z davu sa pokúšali fyzicky napadnúť veľvyslanca. Niekoľko ľudí sa po ňom naťahovalo, ale odstrkávali ich strážcovia chrániaci veľvyslanca. V jednej chvíli veľvyslancovi poliali tvár červenou farbou,“ opísala stanica.

Veniec sa ruskému diplomatovi položiť nepodarilo. Demonštranti ho roztrhali a jeho zvyšky hádzali po delegácii.

Predtým ktosi na cintoríne namaľoval modro-žltý nápis „Zabiť Putina“, teda vo farbách ukrajinskej vlajky. Nápis mohol vzniknúť ešte v noci, hoci cintorín strážila polícia. Ešte pred poludním ho upratovacia čata odstránila, podotkla televízia TVN 24.

„Som hrdý na svojho prezidenta (Vladimira Putina),“ vyhlásil veľvyslanec po incidente podľa televízie Polsat.

Polícia podľa agentúry TASS dorazila niekoľko minút po útoku, obklopila veľvyslanca s manželkou a niekoľkými diplomatmi a pomohla im dôjsť k autu s diplomatickou značkou a ruskou vlajkou. Kvôli agresívne naladenému davu s ukrajinskými vlajkami a protiruskými nápismi na transparentoch sa k pomníku nepodarilo dôjsť.

Moskva sa domáha nápravy. Ešte dnes

Poľské úrady, vrátane varšavského starostu a poľskej diplomacie, sa postavili proti „tradičným“ oslavám sovietskeho víťazstva, ruské veľvyslanectvo však na svojom webe v predstihu informovalo, že veľvyslanec na poludnie položí veniec k pomníku na cintoríne, na ktorom spočívajú ostatky 20-tisícov vojakov, ktorí padli rokoch 1944–1945.

Pri cintoríne sa objavili billboardy informujúce o následkoch ruskej agresie proti Ukrajine.

Rusko vznieslo „rozhodný protest“ kvôli napadnutiu veľvyslanca „extrémistami“ a „neonacistickými výrastkami“ a zrušeniu ceremónie kladenia vencov „za úplnej nečinnosti polície“, uviedlo ruské ministerstvo zahraničia. Od Varšavy ministerstvo požaduje, aby „neodkladne zorganizovala ceremóniu kladenia venca pri zaistení bezpečnosti pred provokáciami všetkého druhu“. Moskva sa domáha, aby tieto opatrenia prijala Varšava „ešte dnes“, dodal TASS./agentury/

X X X

Sudca Šamko: Ak by policajti z NAKA pri zásahu na súde získali tajný spis, uškodili by si

 Obvinenie exšéfa tajných Vladimíra Pčolinského, u ktorého podľa bývalého funkcionára Finančnej správy Ľudovíta Makóa skončila časť úplatku od konkurzného právnika Zoroslava Kollára vyvoláva neštandardné procesy v trestnoprávnej sfére.

Stíhanie Makóa a bývalého námestníka SIS Borisa Beňu, príjemcu druhej časti spomínaného úplatku, za krivú výpoveď, pričom to, či klamú ani nebolo preukázané, ale aj nedávny zásah vyšetrovateľov NAKA na Okresnom súde v Bratislave, kde hľadali utajenú prílohu spisu práve k tomuto stíhaniu. Sudca Krajského súdu v Bratislave Peter Šamko v prípade stíhania Beňu a Makóa, rovnako ako nižší, okresný súd, rozhodol o ich prepustení z väzby.

X Čítali ste obvinenie bývalého trojnásobného premiéra Roberta Fica? Ako sudca z praxe vidíte v ňom kolúzne dôvody?

Kolovalo na internete, musím sa priznať, videl som ho, ale k tomu sa nebudem bližšie vyjadrovať. Nepoznám spis a je to živá vec. Ale keď sa pýtate na kolúzne dôvody, to znamená, že či bol dôvod na väzbu, parlament zverejnil žiadosť prokuratúry o vydanie pána poslanca.

x Zrejme nebudete chcieť komentovať aj rozhodnutie parlamentu nevydať poslanca Fica na rozhodovanie o väzbe.

To naozaj nie je mojou úlohou. Vo všeobecnosti, tých väzieb je v poslednom období veľa. V trestnom konaní platí pravidlo, že trestné stíhanie by malo byť vedené na slobode a väzba by mala byť len výnimka. Aj v tomto prípade neznamená, že aj keď obvinený dnes nie je väzobne stíhaný, trestné stíhanie nebude pokračovať. Myslím si, že väzba sa dnes u nás nesprávne chápe v tom smere, že každý obvinený by mal skončiť vo väzbe. Je to práve naopak. Obvinenému by mala byť preukázaná vina tak, že je na slobode, aby sa mohol brániť, a väzba by naozaj mala byť len výnimočná. To platí pre každého občana aj pre politikov.

x Ako vnímate napätie medzi Generálnou prokuratúrou a Úradom špeciálnej prokuratúry?

Je to niečo, čo sa mňa ako sudcu netýka. Možno až doteraz, keď sme rozhodovali prípad obvinených Ľudovíta Makóa a Borisa Beňu, kde sa vytvorilo paralelné konanie. Jednu vec, tú korupčnú, dozoroval Úrad špeciálnej prokuratúry. Druhú Krajská prokuratúra v Bratislave a potom nasledovalo to čudesné odoberanie spisu na Okresnom súde v Bratislave III. Z toho vyplýva, že nejaké trenice medzi nimi určite sú a z dôvodu týchto treníc bol do toho zatiahnutý aj Okresný súd Bratislava III, keď mu chceli odňať spis, aby sa nedostal zasa na krajskú prokuratúru. Takže ja to vnímam len z tohto pohľadu, že teraz sa to týkalo vecí, ktoré som aj ja rozhodoval.

x A rozhodli ste, že u Beňu a Makoá dôvody na väzbu neboli.

Pôvodne tak rozhodla ešte sudkyňa pre prípravné konanie, sudkyňa Okresného súdu Bratislava III. My sme sa stotožnili s jej rozhodnutím. Celý ten prípad vychádzal v podstate z pôvodného konania, kde páni Makó a Beňa usvedčovali Vladimíra Pčolinského, ktorému bolo na základe ich výpovedí vznesené obvinenie. Pčolinský dal trestné oznámenie, v ktorom označil ich výpovede za krivé, nepravdivé a začalo sa paralelné konanie, kde sa preverovalo, či vypovedali pravdivo, alebo nie. Zároveň sa to ale preveruje aj v tom pôvodnom konaní, kde je obvinený Pčolinský. Podľa nášho názoru trestný proces nepripúšťa, aby sa v tej istej veci viedli dve konania. To znamená, že sme v tom konaní o obvinení z krivej výpovede rozhodli tak, že je predčasné povedať, či niekto klamal, alebo neklamal, keďže sa to má preukazovať v pôvodnom korupčnom konaní, kde je obvinený aj Vladimír Pčolinský.

x Ako vnímate zásah vyšetrovateľov z NAKA na Okresnom súde v Bratislave III?

Absolútne neštandardne. My sme v tej veci rozhodli, poslali sme spis na okresný súd, lebo od neho sme ho dostali, a on ho mal vrátiť krajskej prokuratúre. V podstate ho už chcel vrátiť, keď prišli policajti s tým, že žiadali, aby spis aj s utajovanou prílohou so stupňom utajenia ‚dôverné‘ zákonná sudkyňa vydala. Ona to, samozrejme, zo zákona nemôže urobiť, lebo má povinnosť mlčanlivosti a na základe zákona o utajovaných skutočnostiach, ktorý zakazuje, aby ste takýto utajený spis vydali.

Tí policajti podľa mňa museli vedieť, že sudkyňa nemôže vydať ten spis, takže z tohto pohľadu mi to príde absolútne neštandardné, že zvolili úkon, ktorý nemohol byť úspešný. Nechápem, prečo nenechali, aby sa spis vrátil na krajskú prokuratúru a nevyžiadali si ho prípisom z prokuratúry, tak ako sa to bežne deje. Asi preto, že sú tam tie animozity, ako ste to naznačovali, a preto do toho ich vnútorného konfliktu zatiahli súd. To sa mi zdá neprijateľné, aby sa ich vnútorný spor medzi políciou a prokuratúrou riešil tak, že sa bude na súd chodiť so žiadosťami, ktorým sa nedá vyhovieť.

x Ak by utajený spis zákonná sudkyňa vyšetrovateľom NAKA vydala?

Bol by to postup v rozpore so zákonom, lebo sudca by to urobiť nemal a oni by ten dôkaz získali nezákonne. Potom by z neho nemohli vychádzať. A každý obhajca by mohol namietať, že dôkaz je nezákonný, tým pádom nepoužiteľný a mohol by im padnúť celý prípad. V podstate mali šťastie, že to ten sudca neurobil, lebo by z toho mohli mať problém.

x Tieto neštandardné konania, ale aj vojnu v polícii, a napokon aj krízu v koalícii spustila kauza údajného úplatku pre exšéfa SIS Vladimíra Pčolinského. Čo to vo vás vyvoláva, aké pocity?

K tomu sa neviem vyjadriť, či je nejaká vojna v polícii, a ak áno, kto ju spustil. Len môžem konštatovať, že akcia NAKA na súde, aj to, že sa vedú dve paralelné konania o tej istej veci, to je naozaj neštandardné. Zaujímavé je aj to, že každý druhý prípad, kde sú viac než traja páchatelia, je označený za zločineckú skupinu. Potom sa mi zdá, že tu máme viac zločineckých skupín ako v Taliansku. Roztrhlo sa s nimi vrece. Máme stále menej a menej spolupáchateľstiev, menej organizovaných skupín, ale stále viac zločineckých skupín, čo zakladá príslušnosť Úradu špeciálnej prokuratúry.

Niekedy sa mi to zdá premotivované a nadkvalifikované, čo sa mi javí, že je problém slovenského trestného procesu. Spomeniem napríklad nález Ústavného súdu vo veci advokáta Ribára (Martin Ribár zastupoval člena mafiánskej skupiny takáčovcov a podľa obvinenia sa snažil, aby jeho klient kajúcnik pri vypočúvaní mlčal, vo väzbe bol vyše 500 dní – pozn. red.), ktorý tiež kritizoval nadkvalifikovanie v trestnom konaní. Zdá sa mi, že niekedy je to o tom, že umelo si založíme nejakú príslušnosť a hneď, premotivovane, ideme do zaisťovacích úkonov, ako napríklad na tom okresnom súde.

Skôr by to mala byť systematická, mravčia práca pri odhaľovaní trestnej činnosti a nie hneď to posúvať spriazneným médiám a robiť si z toho pomník toho, že ako odhaľujeme. Ako bývalý prokurátor sa s tým neviem stotožniť, lebo za našej éry to bolo inak. Nezaujímali nás médiá, mohol vypovedať hocikto, hocičo, ale muselo sa to preveriť. Nestačilo to hneď na vznesenie obvinenia a ani na postoj, že to je v poriadku a akúkoľvek kritiku neznesiem a kritikov očierňujem. To prosto nie je správne./agentury/

X X X

Dôveru vyšetruje tím Gorila. Je to šikanózne, bráni sa poisťovňa

 Zlúčenie zdravotných poisťovní Dôvera a Apollo v roku 2009 preveruje vyšetrovací tím Gorila. Podľa Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou bola táto kúpa kontroverzná, menšia poisťovňa kupovala väčšiu.

„Existujú závažné dôvody predpokladať, že vlastné imanie tejto poisťovne bolo aj 31. decembra 2020 nadhodnotené o približne 150 miliónov eur,“ píše sa v Správe o činnosti Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou za rok 2021.

Podľa správy úradu pred fúziou poisťovní bol poistenecký kmeň Apolla – to je vlastne počet všetkých poistencov – nadhodnotený. Tak vlastne vznikla akási finančná bublina, ktorú si nechali akcionári vyplatiť. Išlo o 400 miliónov eur.

Václav Jirků, partner investičnej skupiny Penta zodpovedný za zdravotníctvo, tvrdí, že kauza je v súčasnosti spojená s „až šikanóznym prístupom orgánov verejnej správy a čiastočne aj orgánov činných v trestnom konaní“.

Výsledkom tlaku je podľa neho, ale aj podľa právneho zástupcu poisťovne Dôvera, Petra Kubinu z AK Dentons, je nesúhlas úradu so znovuvymenovaním Martina Kultana za predsedu predstavenstva poisťovne Dôvera.

„Bolo prerušené konanie o žiadosti na vydanie súhlasu s vymenovaním Martina Kultana do funkcie člena a predsedu predstavenstva. Úrad to zdôvodnil tým, že sa vedie na NAKA vyšetrovanie, ktoré sa týka fúzie poisťovní Apollo a Dôvery. Vyšetrovanie má viesť špecializovaný tím Gorila,“ doplnil Kubina.

Úrad ďalej v správe uvádza, že Dôvera „nedisponovala dostatočnou likviditou na výplatu stámiliónových ziskov v prospech konečných užívateľov firmy PHL“. Čo je cyperská spoločnosť Prefto Holdings limited. Správa sa odvoláva na medializované informácie, že s PHL „sa spája Juraj Široký a jemu blízke osoby“. Aby poisťovňa mohla vyplatiť dividendy, úrad spolu s ministerstvom financií schválil Dôvere bankové úvery v rokoch 2011, 2013, 2018. Zástupcovia Dôvery však oponujú, že účtovné závierky poisťovne boli za 13 rokov overené bez výhrad.

Kultan dodal, že úver financovalo sedem, resp. osem medzinárodných bánk. „Tie by nešli do nelegálnej transakcie. Toto je cielená škandalizácia,“ tvrdí generálny riaditeľ poisťovne.

Zástupcom Dôvery prekáža, že v úvode správy sa píše, že „je venovaná pamiatke Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej“. Podľa úradu totiž Kuciak mal písať o neštandardnom vstupe PHL do spoločnosti Dôvera./agentury/

X X X

Polícia preveruje vyplatenie 400 miliónov z Dôvery. Penta tvrdí, že ju štát šikanuje

 Kauzu vytiahnutia nezdanených stámiliónov zo zdravotnej poisťovne Dôvera, za ktorou stojí finančná skupina Penta, prešetruje polícia. Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou sa s poisťovňou aj po rokoch sporí. Tvrdí, že aj po 13 rokoch je šanca na nápravu a získanie prostriedkov späť do zdravotného poistenia.

 Finančná skupina Penta môže mať pred sebou veľmi drahý problém. Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou (ÚDZS) má stále výhrady k staršej transakcii v poisťovni Dôvera, ktorou z nej akcionári v minulosti vytiahli 400 miliónov eur. Poisťovňu v tom čase vlastnila Penta a cyperská schránka Prefto Holdings spájaná s Jurajom Širokým.

Polícia navyše začala preverovať túto mimoriadne problematickú finančnú operáciu poisťovne, ktorá započala ešte v roku 2009. V čase zákazu zisku zdravotných poisťovní si dokázali akcionári Dôvery, teda finančná skupina Penta a spoločnosť Prefto Holdings vyplatiť stovky miliónov eur, a to bez akéhokoľvek zdanenia.

Pre transakciu bola kľúčová fúzia so zdravotnou poisťovňou Apollo: pri zlúčení poisťovní nacenili svoj poistný kmeň – teda všetkých svojich poistencov – a vďaka jeho naceneniu na 465 miliónov eur boli schopní vyplatiť si z poisťovne peniaze pre akcionárov. Poistný kmeň Apolla rok pred fúziou pritom mal mať hodnotu len 10 miliónov eur. Dôvera s Apollom teda z ničoho vytvorili akýsi účtovný nárast hodnoty o 400 miliónov eur, ktorý nechali vyplatiť ako záväzok voči svojim akcionárom – čím zo zdravotníckeho systému odišli stámilióny eur akcionárom Dôvery.

Spor úradu s Dôverou

Podľa Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou (ÚDZS) by v prípade rozhodnutí štátnych orgánov v neprospech Dôvery mohli byť jej transakcie považované za neplatné právne úkony.

„V závislosti od konkrétnych záverov orgánov môže nastať prípad, že vedenie poisťovne bude musieť opraviť všetky účtovné závierky až do roku 2009 a akcionári vrátiť chýbajúce peňažné toky chýbajúce v systéme verejných financií,“ uviedla v stanovisku hovorkyňa ÚDZS Monika Hudecová.

Úrad poukazuje na judikatúru, ktorá potvrdila, že poistný kmeň nie je majetkom zdravotnej poisťovne – z toho je podľa ÚDZS možné vyvodiť, že poistný kmeň by sa nemal účtovať. „Majetok zdravotnej poisťovne, poistný kmeň nemôže byť majetkom zdravotnej poisťovne, a rovnako ním nemôže byť ani odplata za prípadný odplatný prevod poistného kmeňa,“ dodala Hudecová.

Na problém s účtovaním Dôvery upozornil ÚDZS aj vo svojej výročnej správe.

„Vlastné imanie upravené o zostatkovú hodnotu poistného kmeňa, o ktorom sa podľa judikatúry, postoja MF SR a v zmysle pracovného stretnutia zo dňa 9. 11. 2021 za účasti Finančnej správy SR nemalo účtovať,“ uvádza sa v zverejnenej správe o činnosti ÚDZS za rok 2021.

ÚDZS teda po stretnutiach s ministerstvom financií a finančnou správou dospel k záveru, že hodnota vlastného imania poisťovne Dôvera je vysoko nadhodnotená a ešte v roku 2019 bola záporná.

Majiteľ poisťovne Dôvera – skupina Penta považuje formuláciu a vyznenie správy o činnosti ÚDZS za hrubo zavádzajúcu a odmieta podľa jej názoru účelovú dezinterpretáciu faktov. „Správa potvrdzuje, že úrad pod vedením jeho predsedníčky Renáty Blahovej nerešpektuje svoju nezávislosť a miesto toho vstupuje do politického boja,“ uvádza sa v stanovisku Penty, ktoré zaslala hovorkyňa Lenka Vargová.

Finančná skupina je presvedčená, že zdravotná poisťovňa vykazuje svoje vlastné imanie správne. „To potvrdzujú už od roku 2009 každý rok renomovaní auditori, ktorí auditujú jej účtovnú závierku,“ dodala v stanovisku.

Penta spoločne s Dôverou v pondelok popoludní zvolali tlačový brífing, na ktorom prezentovali mimoriadne vyhlásenie k „šikanóznemu postupu voči zdravotnej poisťovni a jej predstaviteľom“.

Penta: zverejníme výsledky daňových kontrol

Na tlačovom brífingu Penta uviedla, že voči poisťovni Dôvera vníma zo strany štátu nezákonný a šikanózny postup. Na brífingu vystúpil partner Penty Václav Jirkú, manažér Dôvery Martin Kultan advokát poisťovne Peter Kubina.

Peter Kubina vidí v vo výročnej správe UDZS aj možné porušenie daňového tajomstva: „Úrad sa vo svojich rozhodnutiach odvoláva na nejaké priebežné výsledky prebiehajúcej daňovej kontroly,“ tvrdí advokát, ktorý v situácii vidí účelové úniky informácií z daňových konaní vytrhnuté z kontextu.

Martin Kultan na otázku, či je Penta ochotná zverejniť protokoly z ukončených daňových kontrol uviedol, že v prípade ukončenia daňových kontrol nemá problém s komunikáciou o ich výsledkoch.

„Nikdy nebola spochybnená legálnosť tejto transakcie. Môžete samozrejme vnímať, nazvem to, amorálnosť toho, že Penta si vyplatila 400 miliónov eur, na druhú stranu, my sme si vyplatili budúce zisky zdravotnej poisťovne a zároveň sme za posledných 10-12 rokov investovali minimálne 450-500 miliónov do slovenského zdravotníctva,“ dodal Jirkú s dovetkom, že on osobne transakciu za amorálnu nepovažuje.

Za šikanózny postup označil Kubina prerušenie konania UDZS ako regulátora s odkazom na trestné konanie polície. O prípade Dôvera nemá žiadne informácie, keďže podľa Kubinu ide len o začaté trestné stíhanie, v ktorom nie je nikto obvinený a teda nikto nemá procesné postavenie, ktoré by umožňovalo prístup k spisu.

V poisťovni majú kontrolu

Finančné riaditeľstvo ani ministerstvo financií otázky spojené s Dôverou bližšie nekomentovali a tvrdia, že sa vyjadriť nemôžu, napriek tomu, že sa na ne odvolal ÚDZS.

„Vzhľadom na to, že podľa daňového poriadku je informácia, ktorá sa získa pri správe daní, daňovým tajomstvom, nemôžeme uviesť bližšie informácie, na ktoré sa pýtate,“ uviedla hovorkyňa daniarov Martina Rybanská.

Pripustila však, že v Dôvere bola daňová kontrola a ďalšia momentálne pokračuje. Vyjadrila sa aj k stretnutiu, ktoré spomína ÚDZS vo výročnej správe: „Predmetom pracovného stretnutia, ktoré sa uskutočnilo 9. 11. 2021, bola otázka, či je Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou oprávnený žiadať o informácie, ktoré podliehajú daňovému tajomstvu,“ uzavrela Rybanská.

„Ministerstvo financií sa nemôže vyjadrovať k otázkam, ktoré sa týkajú prebiehajúcich kontrol a následných konaní, ktoré súvisia s aplikáciou ustanovení daňových a účtových predpisov,“ odpísal tlačový odbor ministerstva financií.

Minister financií Igor Matovič ako líder vtedy opozičného OĽaNO pred parlamentnými voľbami v roku 2020 navštívil na Cypre sídlo schránkových firiem, medzi ktorými sú aj materské spoločnosti finančnej skupiny Penta. „Chceme vám ukázať, kde skončilo 400 miliónov eur, ktoré vytunelovala Penta s krytím strany Smer zo slovenského zdravotníctva,“ povedal vtedy Matovič.

Polícia ich preveruje

Transakciami Dôvery, ktorými zo systému verejného zdravotného poistenia odišli stámilióny eur, sa však nezaoberá iba úrad pre dohľad. Roky po vypuknutí kauzy sa vecou opätovne začala zaoberať polícia.

„V predmetnej veci je vedené trestné konanie tímom Gorila pre možné podozrenie z protiprávneho konania osôb v postavení štatutárnych orgánov (predseda predstavenstva), členov predstavenstva, účtovníkov, audítorov a poradcov zo spoločnosti a jej právnych predchodcov v období od roku 2009 a následne,“ uviedol hovorca policajného prezídia Michal Slivka.

K ďalším otázkam súvisiacim s prípadom však polícia detaily neposkytla. „V súčasnom štádiu konania sa k prebiehajúcim procesným úkonom nie je možné bližšie vyjadrovať,“ dodal Slivka.

Penta poukazuje na to, že transakcia z roku 2009 bola opakovane preverovaná a kontrolovaná, a to aj Národnou kriminálnou agentúrou.

„Považujeme za neakceptovateľné, že sa informácie o aktuálne vedenom trestnom konaní, o ktorého podrobnostiach v tejto fáze ani my nič nevieme a nemôžeme sa voči nemu adekvátne brániť, dostávajú do médií,“ uviedla Penta v stanovisku.

Príbeh Dôvery: Penta + Široký

Hoci dnes platí, že hovoriť o zdravotnej poisťovni Dôvera znamená hovoriť o výhradnom majetku investičnej skupiny Penta, do roku 2015 to bolo inak. Penta poisťovňu vlastnila napoly s cyperskou schránkovou spoločnosťou Prefto Holdings – ako jej oficiálny majiteľ vystupoval advokát Daniel Futej, skutočným vlastníkom však mohol byť oligarcha z pozadia Smeru a bývalý vlastník stavebnej firmy Váhostav Juraj Široký.

Cyperská schránková firma sídli v Nikózii v budove Chanteclair Building v kancelárii č. 408. Hneď vo vedľajšej kancelárii sídli spoločnosť Gerabelia limited, ktorej Širokého impérium „predalo“ za podozrivo nízku cenu IT firmu bit-Studio napojenú na štátne zákazky.

O vile na Bahamách financovanej zo ziskov z poisťovne Dôvera písal v roku 2016 v rámci kauzy Panama Papers aj Ján Kuciak. Oficiálne vilu financoval advokát Daniel Futej, Bahamy sú však spájané predovšetkým s oligarchom Jurajom Širokým, ku ktorému smerujú z Dôvery viaceré indície.

Schránková firma Harridan spravovaná Futejovou advokátskou kanceláriou do roku 2015 spoluvlastnila aj ďalšiu kauzami opradenú firmu zo zdravotníctva – Medical Group známu z kauzy CT v piešťanskej nemocnici. Medical Group od začiatku roka oficiálne vlastní finančná skupina Penta, predtým bol jej údajným vlastníkom manažér firmy Stanislav Nižňanský. Firma Harridan mala rovnakého akcionára ako jedna zo schránkových firiem vystupujúcich v reštrukturalizácii Váhostavu. Harridan tiež vlastnil byt, v ktorom bývala Veronika Bernadičová – bývalá asistentka exposlankyne Ľubice Roškovej. Bernadičová dnes šéfuje jednej z firiem Juraja Širokého.

2fotky v galériiPrepojenia poisťovne Dôvera a oligarchu Juraja ŠirokéhoZdroj: Aktuality.sk

Apollo: Od Slovnaftu k SMK

Zdravotná poisťovňa Apollo síce vznikla ako poisťovňa ropného gigantu Slovnaft, avšak predtým, ako sa dostala do rúk dvojice Penta – Futej, viackrát zmenila majiteľa.

Väčšinový balík Penta kupovala od zdravotníckej skupiny Agel. Ešte pred touto finančnou skupinou okolo českého miliardára Tomáša Chreneka ju však od Slovnaftu kupovala skupina EIC.

Tá v minulosti na Slovensku vlastnila aj viacero polikliník. Šéfom EIC bol Vladimil Podstránsky, bývalý štátny tajomník za SMK.

Túto firmu vlastnila spoločnosť European American Investment Bank (EAIB), ktorá figurovala vo viacerých spoločnostiach blízkych Oszkárovi Világimu – vlastnila napríklad firmu E.H.C.S., ktorá dnes patrí Világimu.

EAIB tiež vlastnila Slovenské lodenice Komárno – ich nástupnícku firmu S.A.M. shipbuilding and machinery dnes vlastní exminister výstavby za SMK László Gyurovszky, aktuality.sk

X X X

Zastavme korupciu: Prečo má Fico iné postavenie ako Kaliňák a čo nesedí na Borguľovej obhajobe

Pred súd sa možno dostanú aj „najväčšie ryby“.

V najnovšom pokračovaní Ľahkého podcastu o ťažkej korupciisa riaditeľka nadácie Zastavme korupciu Zuzana Petková rozprávala s hercom Jurajom Kemkom napríklad o tom, prečo má Robert Fico ako poslanec iné postavenie ako bývalý minister vnútra Robert Kaliňák a aké zákonné možnosti mal poslanec Sme rodina Martin Borguľa, keď od neho žiadali úplatok, aktuality.sk

X X X

Na európskych burzách pokračoval výpredaj

Na začiatku nového týždňa sa európske akcie dostali na najnižšiu úroveň za dva mesiace.

Výpredaj na akciových trhoch pokračuje aj na začiatku nového týždňa. Európske akcie sa dostali na najnižšiu úroveň za dva mesiace a širší americký index S&P 500 padol na 1-ročné minimum.

Nervózne trhy

Kľúčový nemecký index Dax sa v pondelok prvýkrát po dvoch mesiacoch dostal pod hranicu 13.400 bodov, keď uzavrel so stratou 2,15 % na 13.380,67 bodu. Dax sa tak blíži k úrovni zo začiatku marca, keď sa pre ruský útok na Ukrajinu prudko oslabil.

Hlavný francúzsky index CAC 40 v pondelok klesol o 2,75 % na 6086,02 bodu, taliansky FTSE MIB o 2,74 % na 22.832,56 bodu, španielsky IBEX 35 o 2,20 % na 8139,20 bodu a britský FTSE 100 o 2,32 % na 7216,58 bodu. Index blue-chipov z eurozóny EuroStoxx 50 sa znížil o 2,82 % na 3526,86 bodu a paneurópsky index STOXX Europe 600 o 2,90 % na 417,46 bodu.

Nervozita a neistota na trhoch rastie. Medzi negatívne faktory patria vplyvy protiepidemických reštrikcií v Číne, vojna na Ukrajine i sprísňovanie menovej politiky v USA.

Ochota predávať

„Neistota na všetkých frontoch a prudké ekonomické rovnako ako geopolitické zmeny podporujú zdanlivo nekonečnú ochotu investorov predávať,“ uviedol analytik firmy CMC Markets Konstantin Oldenburger.

Hlboko v negatívnom pásme sa podvečer pohybovala aj Wall Street. Kľúčový americký index Dow Jones Industrial Average o 19.13 h SELČ strácal 549,67 bodu alebo 1,67 % a nachádzal sa na 32.349,70 bodu. Širší index S&P 500 klesol o 2,56 % na 4017,77 bodu a technologický Nasdaq Composite o 3,52 % na 11.717,22 bodu. S&P 500 sa dostal na najnižšiu úroveň od apríla 2021 a Nasdaq od novembra 2020.

Spoločná európska mena sa v pondelok podvečer predávala po 1,0558 USD/EUR. Európska centrálna banka (ECB) stanovila popoludní referenčný kurz eura na 1,0559 (v piatok: 1,0570) USD/EUR. To znamená, že dolár stál 0,9471 (0,9461) eura, aktuality.sk

X X X

Maďarsko bude vetovať sankcie EÚ na ruskú ropu

Maďarskí občania podľa šéfa maďarskej diplomacie Pétera Szijjártóa nesmú platiť za vojnu na Ukrajine.

Maďarsko ohlásilo, že bude vetovať sankcie Európskej únie (EÚ) na ruskú ropu. TASR o tom informuje na základe správy agentúry DPA.

Kompromis ešte nenašli

„Maďarsko nebude (v Rade EÚ) hlasovať pre tento balík, pretože maďarskí občania nesmú platiť za vojnu na Ukrajine,“ uviedol maďarský minister zahraničných vecí Péter Szijjártó v maďarskom parlamente.

Na presadenie balíka sankcií je v rámci Európskej únie (EÚ) potrebný súhlas všetkých členských štátov. Rokovania o novom balíku sankcií prebiehajú od minulého týždňa a pokračovať by mali opäť v utorok (10. 5.). Zatiaľ sa nepodarilo nájsť kompromis týkajúci sa embarga na ruskú ropu, ktorý by všetky krajiny Únie jednohlasne podporili.

Európska komisia (EK) v piatok (6. 5.) navrhla, aby Maďarsko, Slovensko a Česko mali viac času na zastavenie importu ruskej ropy. Pre viacero krajín však bol kompromisný návrh nedostatočný, požadujú nielen viac času, ale aj finančnú podporu. Okrem toho výnimku požaduje napríklad aj Bulharsko. Podľa diplomatických zdrojov sa ďalej diskutuje o technických riešeniach pre tieto krajiny.

Vysoká závislosť

Maďarsko, Česko a Slovensko sú krajiny vysoko závislé od ruskej ropy, ktorá prúdi cez ropovod Družba. Česko v roku 2021 pokrývalo ruskou ropou približne polovicu svojej spotreby. Maďarsko pokrýva ruskou ropou asi 65 % spotreby a pre Slovensko je Rusko jediným zdrojom ropy. Na tieto krajiny však pripadá len zlomok z celkového importu ruskej ropy do EÚ, aktuality.sk

X X X

Cena ropy sa výrazne znížila

Nové sankcie Európskej únie (EÚ) na ruskú ropu budú zrejme slabšie, než sa pôvodne predpokladalo.

Ceny ropy na začiatku nového týždňa prudko padli. V pondelok podvečer strácali viac než 5 %. Medzi dôvody patria obavy týkajúce sa dopytu spôsobené protiepidemickými reštrikciami v Číne, vysoká inflácia, ale aj výpredaj na akciových trhoch či signály, že nové sankcie Európskej únie (EÚ) na ruskú ropu zrejme budú slabšie, než sa pôvodne predpokladalo.

Júnový kontrakt na americkú ropu WTI sa v pondelok o 17.36 h SELČ predával so stratou 6,18 alebo 5,63 % po 103,59 USD (98,11 eura) za barel (159 litrov). Cena júlového kontraktu na severomorskú ropnú zmes Brent klesla o 5,97 USD alebo 5,31 % na 106,42 USD za barel, aktuality.sk

X X X

Matovič priznáva v OĽaNO ľudí, ktorí tam nepatria. Nie je to prvýkrát, za 10 rokov stratil 20 poslancov

Poslanecký klub OĽaNO opustilo už päť poslancov, môžu odísť aj ďalší.

Keď v marci 2020 začala vládnuť koalícia Igora Matoviča, v parlamente sa opierala o nezvyčajne silnú ústavnú väčšinu 95 poslancov. Tento stav nevydržal dlho.

Z poslaneckých klubov vládnych strán odišlo postupne už sedem zákonodarcov. Najviac ich stratilo OĽaNO. V prípade Obyčajných ľudí sa tak už desať rokov opakuje ten istý scenár.

Ešte vlani to pritom vyzeralo tak, že 53 poslanci OĽaNO vydržia pokope aj napriek tomu, že išlo o skutočne rôznorodú zmes ľudí, mnohých z nich bez akýchkoľvek skúseností s politikou.

Klub Obyčajných ľudí bol súdržný aj v čase minuloročnej vládnej krízy, keď sa zdalo, že najslabším článkom v parlamente bude strana Za ľudí.

Vo februári z klubu odišiel poslanec Miroslav Kollár, onedlho ho nasledoval aj jeho kolega Tomáš Valášek. Išlo o prvých dvoch poslancov, ktorých koalícia stratila.

Kým Kollár sa stal šéfom strany Spolu, Valášek prešiel do Progresívneho Slovenska, kde je aktuálne podpredsedom. Klub Za ľudí sa napokon rozpadol úplne, keď šestica poslancov z krídla ministerky spravodlivosti Márie Kolíkovej prestúpila do SaS.

Prípad Čepček

Ďalší poslanec, o ktorého koalícia prišla, už pochádzal z klubu OĽaNO. Martin Čepček sa dlhodobo správal, akoby bol súčasťou opozície.

V parlamente pravidelne hlasoval za návrhy ĽSNS a predkladal zákony, ktorými chcel sprísniť interrupcie bez toho, aby sa na tom koalícia dohodla.

Pri Čepčekovi sa prvýkrát naplno ukázalo, že ani vedenie OĽaNO zrejme netuší, čoho všetkého sú schopní ľudia, ktorí sa ocitli na kandidátke hnutia.

Napokon, ešte v septembri 2020 to priznal aj sám Igor Matovič. V relácii Markízy Na telo vyhlásil, že ústavnú väčšinu koalície v parlamente chcel aj preto, lebo si nebol istý ani všetkými poslancami z vlastného klubu.

„Buď sa znormalizuje, alebo sa neznormalizuje. Aj preto som chcel, aby sme mali ústavnú väčšinu a nechcel som len vládu SaS, Za ľudí a my. Rezervu máme, ale s niektorými sa nedá,“ hovoril o Čepčekovi. Poslanca nakoniec z klubu vyhodili, koalícii ich tak ostalo ešte 92.

Prišli o rezervu

Netrvalo dlho a z OĽaNO odišli ďalší ľudia. V októbri z klubu vystúpil Ján Krošlák, ktorý už dlhšie kritizoval lídra Igora Matoviča.

V januári tohto roku ho nasledoval exminister pôdohospodárstva Ján Mičovský, ktorý nadobudol pocit, že hnutie nebojuje s korupciou tak, ako by podľa neho malo.

Hoci sa aj Mičovský, aj Krošlák rozhodli naďalej podporovať koalíciu, tá formálne prišla o ďalších dvoch ľudí, a teda aj o rezervu, o ktorej kedysi hovoril Matovič. V parlamente však ešte stále mala ústavnú väčšinu 90 poslancov.

K významnému zlomu došlo minulý týždeň, keď OĽaNO zo svojich radov vylúčilo poslankyne Romanu Tabák a Katarínu Hatrákovú, ktoré nehlasovali za to, aby o väzbe Roberta Fica mohol rozhodovať súd.

Koalícia, ktorej zostalo 88 zákonodarcov, definitívne prišla o ústavnú väčšinu, ktorú potrebuje na schvaľovanie dôležitých reforiem.

Ak v prípade Čepčeka Matovič prvýkrát nepriamo priznal, že si nebol istý vlastným klubom, po vylúčení Tabák a Hatrákovej to povedal úplne otvorene.

Motyka vystrelila

„Áno, možno toto je poučenie, nabudúce si budeme viac veriť. Úprimne, my sme hĺbkovo lustrovali ľudí do pozície číslo 20 na kandidátke. (…) My sme si povedali, že keď motyka vystrelí, budeme mať 20. Motyka vystrelila tak, že sme mali 53. Áno, potom sa dostali do klubu aj ľudia, ktorí do neho nepatrili,“ konštatoval.

OĽaNO si nikdy nevybudovalo stranícke štruktúry, nepôsobí v regiónoch po celom Slovensku ako iné strany a pred voľbami vždy skladá kandidátku úplne nanovo.

Väčšinou z rôznych osobností, ktorých sa Matovič alebo ním poverení ľudia jednoducho spýtajú, či by za OĽaNO nekandidovali. K postupnému rozpadu a zmenšovaniu klubu Obyčajných ľudí preto v parlamente dochádza pravidelne už desať rokov.

Od roku 2012, keď sa Matovič prvýkrát dostal do parlamentu, už z jeho klubu odišli dve desiatky poslancov.

Vo volebnom období 2012 – 2016 Matoviča z rôznych dôvodov opustili poslanci Helena Mezenská, Mária Ritomská, Štefan Kuffa, Alojz Hlina či Miroslav Kadúc. Obyčajní ľudia vo voľbách v roku 2012 získali 16 kresiel, z klubu teda postupne odišla tretina ľudí.

Môžu odísť ďalší

Niečo podobné sa stalo aj v období 2016 – 2020. OĽaNO začínalo s 19 poslancami, no končilo len s desiatimi. Klub opustili Richard Vašečka, Viera Dubačová, Oto Žarnay, Alan Suchánek, Veronika Remišová, Elena Červeňáková, Soňa Gaborčáková, Jozef Lukáč a Anna Verešová.

Klub OĽaNO má dnes 48 z pôvodných 53 poslancov, no nedá sa vylúčiť, že z neho ešte pár ľudí odíde. Otázna je napríklad budúcnosť poslanca Milana Kuriaka, ktorý sa už párkrát postavil proti zvyšku svojich kolegov.

Vo februári hlasoval proti obrannej dohode so Spojenými štátmi, hoci pre koalíciu bol vtedy dôležitý každý jeden hlas. V apríli zasa kritizoval darovanie systému S-300 Ukrajine.

Jeho kolega, poslanec Kristián Čekovský mu preto na zasadnutí klubu navrhol udeliť žltú kartu. Druhá žltá karta by znamenala vylúčenie z klubu. Strata každého ďalšieho poslanca v parlamente pritom koalíciu ešte viac oslabí.

V Národnej rade síce formálne disponuje 88 hlasmi, bez Sme rodiny, ktorá občas hlasuje inak ako zvyšok koalície, má však len 71 poslancov. Bez SaS, o ktorej možnom odchode z vlády hovorí Matovič v týchto dňoch, má koalícia dokonca len 69 hlasov.

Koalícia môže vládnuť aj s menšinou v parlamente v prípade, že potenciálni odídenci nepodporia návrh na vyslovenie nedôvery. Na to treba aspoň 76 hlasov. Tie dnes aktuálna opozícia nemá, aktuality.sk

X X X

Zabavené miliardové majetky ruských politikov a oligarchov sa nemôžu použiť na obnovu Ukrajiny

´Aj keď súčasná legislatíva bráni predaju zabaveného majetku ruských politikov a oligarchov, v USA momentálne pracujú na zmene. Aktuálne prebieha v Kongrese legislatívny proces, ktorý by umožnil americkému prezidentovi takýto krok.

Taliansko cez víkend zabavilo luxusnú jachtu v hodnote 700 miliónov eur, ktorá má údajne patriť ruskému prezidentovi Vladimirovi Putinovi. Je to ďalší z mnohých krokov namierených proti ruskému režimu a jeho ľuďom.

Viacerí politici, ako aj časť verejnosti volá po tom, aby sa tieto zabavené majetky speňažili a použili na vojnové reparácie na Ukrajine.

Ako uvádza Ingrid Ludviková zo Zastúpenia Európskej komisie na Slovensku, v marci 2022 bola zriadená pracovná skupina pre „zmrazenie a konfiškáciu“ (Freeze and Seize Task Force). Jej cieľom je zabezpečiť koordináciu na úrovni EÚ pri uplatňovaní sankcií proti ruským a bieloruským oligarchom uvedeným na sankčnom zozname.

„Na základe sankcií EÚ musia byť zmrazené všetky aktíva a hospodárske zdroje, ktoré patria alebo sú kontrolované uvedenými osobami alebo subjektmi. Pracovná skupina sa skladá zo zástupcov Európskej komisie, národných kontaktných miest z každého členského štátu, agentúr Eurojust a Europol a ak to bude potrebné, aj z iných agentúr a orgánov EÚ,“ približuje Ludviková.

Európska komisia bude navyše spolupracovať s novovytvorenou pracovnou skupinou pre elity, zástupcov a oligarchov Ruska (REPO), v rámci ktorej sa bude koordinovať EÚ spolu s krajinami G7 – Kanadou, Francúzskom, Nemeckom, Talianskom, Japonskom, Spojeným kráľovstvom, Spojenými štátmi a Austráliou.

O vlastníctvo neprišli

Aktuálne Európska únia spolu s USA a ďalšími západnými krajinami zabavili aktíva ruských politikov a oligarchov v hodnote niekoľkých desiatok miliárd eur. Lenže podľa Lukáša Marečeka z Katedry medzinárodného práva a medzinárodných vzťahov Univerzity Komenského štáty tento majetok nemôžu predať a následne z neho financovať pomoc pre Ukrajinu.

„Majetok ostáva vo vlastníctve sankcionovanej osoby. Tá len dočasne stráca právo s ním disponovať. Účelom sankcie je prinútiť porušiteľa, aby sa správal v súlade s medzinárodným pravidlom,“ vysvetľuje Mareček.

Z medzinárodného práva vyplýva, že ak sú porušované takzvané imperatívne normy, medzi ktoré patrí aj zákaz agresie či zákaz páchania vojnových zločinov, tak každý štát môže individuálne, vo vzájomnej koordinácii alebo kolektívne na základe rezolúcie Bezpečnostnej rady OSN prijať primerané protiopatrenia voči porušiteľovi.

„Sankčné opatrenia je možné uložiť tak štátu ako takému, ale aj konkrétnym osobám. Cielené sankčné opatrenia majú povahu zaistenia majetku, zmrazenia účtov či zákazu vycestovania. Typicky pôjde o členov teroristických skupín alebo osoby, ktoré majú väzby so štátom, ktorý porušuje medzinárodné právo,“ hovorí Mareček.

Bez rozhodnutia súdu

K zmrazeniu aktív dochádza bez súdneho rozhodnutia, avšak dotknuté osoby majú možnosť brániť sa. Môžu sa obrátiť napríklad na Súdny dvor EÚ so žalobou o vyčiarknutie zo sankčného zoznamu.

Aj keď súčasná legislatíva bráni predaju zabaveného majetku ruských politikov a oligarchov, v USA momentálne pracujú na zmene. Aktuálne prebieha v Kongrese legislatívny proces, ktorý by umožnil americkému prezidentovi takýto krok. Či tento zákon prejde, je zatiaľ otázne, keďže sa voči nemu zdvihla vlna kritiky, pretože by mohol porušovať vlastnícke práva.

Zlé riešenie

Mareček však pred takouto možnosťou varuje. Sankcie v podobe zmrazenia aktív sú podľa neho efektívnejšie ako prepadnutie majetku.

„Sankcionovaná osoba totiž môže vyvíjať tlak na vládu, aby upustila od protiprávneho správania s cieľom, aby znova mohla používať svoje bankové účty, plaviť sa na svojej jachte a podobne. Ak by majetok už nenávratne prepadol, tak tým tlakom nič nezíska. Práve naopak, možnože sa ešte viac primkne k svojej vláde, lebo len jej eventuálne víťazstvo by predstavovalo nádej na to, aby sa k majetku opäť dostal,“ uzatvára, aktuality.sk

X X X

Životné minimum bude vyššie. Nové sumy ovplyvnia státisíce ľudí

Sumy životného minima, ale aj mnohé štátne sociálne dávky, ktoré sa od neho odvíjajú, čaká od 1. júla či od januára budúceho roku zmena. Základná dávka by mala vzrásť o 6,9 percenta a mala by presiahnuť sumu 233 eur.

Životné minimum je v súčasnosti na úrovni 218,06 eura, od júla by malo vzrásť na 233,10. Výška životného minima ovplyvňuje desiatky štátnych dávok a státisíce ľudí. Je však otázne, či to pri súčasnej desaťpercentnej inflácii bude stačiť.

Životné minimum sa upraví k 1. júlu tohto roka, ale dávky naň nadviazané sa upravia buď k júlu 2022, alebo k januáru 2023 v závislosti od toho, ako úpravu tej-ktorej dávky či príspevku stanovuje príslušná legislatívna norma.

V závislosti od životného minima sa zvyšujú napríklad rodičovské dávky. Suma rodičovského príspevku sa upravuje tým istým koeficientom, ktorým sa zvyšujú sumy životného minima s účinnosťou vždy od 1. januára nasledujúceho roka, teda od 1. januára 2023. K uvedenému dátumu sa tak suma rodičovského príspevku zvýši zo sumy 280 na 299 eur, ak matka pred narodením dieťaťa nepracovala. Ak dostávala materské, tak suma rodičovského príspevku porastie zo sumy 383 na 410 eura. Tiež od januára sa zvýši aj prídavok na dieťa z 25,88 na 27,66 eura.

 Už od júla porastie aj výška náhradného výživného, ktoré za neplatiaceho rodiča hradí štát. Kým do konca júna je jeho maximálna výška 368,37, po prvom júli narastie na 393,78 eura.

Viac dostanú aj ťažko zdravotne postihnuté osoby, ktoré poberajú opakované peňažné príspevky na kompenzáciu. Ide predovšetkým o príspevok na prepravu, na kompenzáciu zvýšených výdavkov. Zvýšenie príspevkov sa pozitívne dotkne takmer 150-tisíc ľudí.

Zvýšenie „hranice chudoby“ narobí trochu problém budúcim žiadateľom o predčasný dôchodok. Suma minimálnej penzie sa zrejme zvýši zo súčasných 261,70 na 279,75. Môže sa teda stať, že práve kvôli nesplneniu tejto podmienky im Sociálna poisťovňa predčasnú penziu neprizná.

 Od júla by sa mal zvyšovať aj príspevok na opatrovanie a osobnú asistenciu, aj keď už nie sú nadviazané na životné minimum. Sadzba za jednu hodinu osobnej asistencie by mala stúpnuť zo 4,82 eura na 5,20. Príspevok na opatrovanie pre poberateľov v produktívnom veku pri celodennom opatrovaní jednej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím by mal vzrásť z 508,44 eura mesačne na 525,65. Ak je opatrovateľom dôchodca, jeho príspevok by mal byť 262,85, dnes je v sume 254,22 eura.

Životné minimum je spoločensky uznaná minimálna hranica príjmov fyzickej osoby, pod ktorou nastáva stav jej hmotnej núdze. Sumy životného minima sa upravujú vždy k 1. júlu na základe koeficientu rastu čistých peňažných príjmov na osobu alebo koeficientu rastu životných nákladov nízkopríjmových domácností. Tieto údaje poskytuje ministerstvu Štatistický úrad SR.

Rozhodujúcim obdobím, za ktoré sa zisťuje rast životných nákladov nízkopríjmových domácností, je obdobie od apríla predchádzajúceho kalendárneho roku do apríla aktuálneho kalendárneho roku./agentury/

X X X

Čomu sa vyhnúť, aby nám neskolabovalo srdce?

Vedci bijú na poplach. Ľudia, ktorí trpia akýmkoľvek druhom závislosti majú až dvojnásobne vyššie riziko srdcového infarktu.

Počas života bije srdcový sval až dva a pol miliardy ráz.

V našich podmienkach ohrozuje srdcový sval najmä pitie alkoholu. Existuje nejaká hranica, kedy si ešte môžeme dať pohárik a kedy si už ničíme zdravie?

Ohrozujú ho návykové látky

Kardiovaskulárny systém tvoria srdce a cievny systém. Zaujímavé je, že počas života bije spomínaný sval až dva a pol miliardy krát. Srdcovocievny systém zabezpečuje prenos kyslíka a dôležitých živín do celého tela, a preto sa netreba čudovať, že bez jeho dobrej kondície nemôžeme prežiť kvalitný a najmä dlhý život. Viaceré štúdie ukazujú, že len v Spojených štátoch trpí aspoň jednou formou srdcového ochorenia takmer každý človek.

Rovnaké výskumy však varujú, že hrozbu srdcového kolapsu podporuje pravidelné užívanie návykových látok. Hoci sa na prvý pohľad môže zdať, že ide len o drogy a úzku skupiny ľudí, opak je pravdou. V našej zemepisnej šírke ohrozuje najdôležitejší telesný orgán iná, rovnako návyková droga, alkohol.

 Zvyšuje vysoký krvný tlak

Etanol je chemický názov pre spomínaný nápoj. Nachádza sa v destilátoch, teda takzvanom tvrdom alkohole, ale aj v pive a vo víne. Alkohol atakuje srdce nepriamo, cez zmeny v krvnom tlaku. Okrem toho účinkuje aj na hladinu lipidov (tukov) v tele. Užívanie etanolu sa často spája s nárastom vysokého krvného tlaku skrz celú populáciu.

Niektoré výskumy zase upozorňujú na skutočnosť, že nadmerné pitie vyvoláva v ľudskom organizme hromadenie tukov, zvyšuje celkový cholesterol, hladinu vápnika v tele a vplýva na stav krvných ciev. I keď sa vo všeobecnosti hovorí, že jeden drink, najmä „mäkkého“ alkoholu neškodí, nejde o vedecky podloženú informáciu.

Názory sa menia, aj na alkohol

Alkohol neprospieva kardiovaskulárnemu zdraviu nikoho z nás. Svetová federácia srdcového zdravia v súčasnosti neakceptuje názory na to, že etanol je dobrý pre ľudské zdravie. Dôvod treba hľadať predovšetkým v politike a marketingu, keď niektoré štúdie, ktoré podporovali význam alkoholu pre naše zdravie údajne financoval alkoholový priemysel. Spomínaná federácia spochybňuje predchádzajúce zistenia a jednoznačne tvrdí, že nižšia konzumácia alkoholu vedie k nižšiemu riziku kardiovaskulárnych ochorení. V tomto prípade platí priama úmera. Čím viac si doprajeme, tým viac sa ohrozujeme.

 Dehydruje telo, ohrozuje najmä starších

Pravidelným popíjaním priťahujeme k sebe ďalšie problémy. Medzi typické problémy spojené s vyššou konzumáciou etanolu patrí závislosť, to je neschopnosť prestať piť alebo obmedziť pitie. Vzniká takzvaná telesná, ale aj duševná závislosť a vynechanie pohárika sa pre ľudí, ktorí si ho doprajú o čosi viac spôsobuje abstinenčné príznaky.

Alkohol vyvoláva aj psychické zmeny, ktoré sa prejavujú častým premýšľaním o tejto látke. Zanedbávame svoje telesné aj duševné zdravie, objavuje sa potenie, chvenie, podráždenosť, depresie, strata chuti do jedla a dehydratácia. Strata vody je zvlášť nebezpečná u starších ľudí, ktorí vo všeobecnosti pijú menej vody.

Alkohol nemusí byť našim pánom

Dochádza k tomu vtedy, keď sa jeho popíjanie nestane rutinou. Pri nepravidelnej konzumácii alkoholu si telo ani psychika v podstate nestihnú zvyknúť na tento druh drogy. Jednoducho povedané, nebudú ho vyžadovať. Zaujímavé je, že pri občasnom pití alkoholu, najmä červeného vína môžeme srdcu trochu pomôcť. Červené víno totiž obsahuje antioxidanty kvercetín a resveratrol. Tieto látky bojujú proti voľným radikálom, ktoré vznikajú vplyvom oxidačného stresu a bránia predčasnému starnutiu buniek.

Prekvapivo, resveratrol chráni aj zdravie zubov starších ľudí. Bojuje proti povlaku, chráni ďasná a bráni paradentóze. Spomínané antioxidanty zabraňujú aj tvorbe krvných zrazenín a znižujú riziko vzniku rakoviny./agentury/