Krym Rusko anektovalo pred deviatimi rokmi. Väčšina Rusov má k tomu pozitívny postoj, viac ako polovica pociťuje hrdosť, vyplýva z prieskumu.„Pozitívny postoj k vstupu Krymu do Ruska deklaruje 85 % Rusov, z toho 63 % opýtaných je o tom úplne presvedčených (plus 17 percentuálnych bodov k údajom z roku 2021); 56 % Rusov cíti hrdosť (plus 8 p.b. oproti roku 2021),“ cituje ruská agentúra TASS u zo štúdie Celoruského centra pre výskum verejnej mienky, ktorá bola zverejnená v sobotu.

Prevažná väčšina Rusov – 86 % – je presvedčená o správnosti rozhodnutia o „opätovnom zjednotení polostrova s ​​Ruskou federáciou“ (67 % je o tom úplne presvedčených, čo je o 10 percentuálnych bodov viac ako pred dvoma rokmi). U pätiny Rusov prevzatie Krymu nevyvoláva žiadne pocity.

 Až 71 % opýtaných vidí v prípade Krymu viac výhod pre Rusko ako škôd, 15 % viac škôd, pre 14 % je ťažké odpovedať. Pozitívne dôsledky pre Rusko z anexie Krymu vymenovalo 62 % účastníkov prieskumu. Medzi nimi boli vznik novej turistickej destinácie (24%) a bezpečnosť námornej základne (18%). Respondenti uviedli aj také dôsledky ako obnovenie územnej celistvosti Ruska (9 %), rozšírenie územia krajiny (7 %) a návrat rusky hovoriaceho obyvateľstva do vlasti (7 %).

 Negatívne dôsledky pre Rusko označilo 44 % ľudí. Medzi najčastejšie odpovede patrí konflikt s Ukrajinou – špeciálna operácia (15 %), uvalenie sankcií (13 %), zhoršenie zahraničnej politickej situácie (11 %) a vysoké náklady na obnovu regiónu (7 %), uviedla agentúra TASS zo správy prieskumnej agentúry./agentury/

X X X

Požiar v Banskej Štiavnici poškodil niekoľko historických budov.

V centre Banskej Štiavnice horeli historické stavby. Požiar sa pôvodne rozšíril z domu, v ktorom sa nachádza turistická atrakcia „Banka lásky.” Oheň sa z domu dostal aj na niekoľko okolitých budov. Do Banskej Štiavnice prišiel aj poverený premiér, minister obrany aj armáda.

 Oheň v centre historického mesta sa podarilo zastabilizovať až v popoludňajších hodinách. Po tlačovom brífingu to v meste uviedol dočasne poverený premiér Eduard Heger.

Historické centrum Banskej Štiavnice je teraz pre rozsiahly požiar pre verejnosť až do odvolania uzatvorené. Návštevníkov a občanov mesta žiada samospráva o pochopenie.

Aj počas noci budú pokračovať hasiace práce a monitorovanie situácie. Na mieste zostáva naďalej vyše stovka profesionálnych a dobrovoľných hasičov.

Nikto sa vážne nezranil

Plamene doposiaľ v rôznom rozsahu zasiahli sedem historických budov. Horí ešte v podkroví geologického múzea a hasiči sa snažia zabrániť šíreniu ohňa.

„Mnohé strechy zhoreli, v niektorých aj celé poschodia,“ vyhlásil Heger. Informoval, že neprišlo k žiadnej ujme na zdraví ani strate na životoch.

Prezident Hasičského a záchranného zboru Pavel Mikulášek informoval, že požiarom zasiahnuté budovy a všetky priľahlé budovy museli odstaviť od elektriny a plynu. V súčasnosti podľa neho hasiči likvidujú lokálne ohniská. Predpokladá, že na mieste budú minimálne do nedeľných ranných hodín.

„Aktuálne sa začalo expertné zisťovanie možných príčin požiaru, momentálne je predčasné o dôvodoch špekulovať,“ doplnil Mikulášek.

V pohotovosti bude naďalej až do odvolania aj vojenský vrtuľník s bambi vakom na hasenie požiarov, ak by ho bolo potrebné v centre mesta nasadiť.

Prišli aj vojaci

Do mesta prišiel aj poverený minister obrany Jaroslav Naď a prišiel aj premiér Eduard Heger. Šéf rezortu obrany je vo veci pomoci s hasením požiaru historických budov v úzkej koordinácii s Ministerstvom vnútra SR a tiež primátorkou mesta Nadeždou Babiakovou.

„Aktuálne sú už nasadení vojenskí hasiči a cisterny, na miesto prichádza ďalších 80 vojakov, aby pomohli s potrebnými prácami,“ napísal na sociálnej sieti minister obrany Jaroslav Naď. Vojaci na mieste pomohli s vynesením dokumentov z miestneho archívu a kultúrnych pamiatok z neďalekého Slovenského banského múzea, ktoré je tiež ohrozené požiarom.

„Zamestnanci múzea vykonávajú neodkladné záchranné a evakuačné práce. O rozsahu poškodenia budeme priebežne informovať. Na miesto smeruje štátny tajomník MŽP SR Michal Kiča,” informoval rezort životného prostredia.

Na mieste požiaru v Banskej Štiavnici bude dnes spolu s predsedom vlády a ministrom obrany aj minister vnútra SR Roman Mikulec a prezident Hasičského a záchranného zboru Pavol Mikulášek.

Obrovská tragédia

„Je to obrovská tragédia,“ komentovala požiar v historickom centre primátorka Banskej Štiavnice Nadežda Babiaková. „Zhorelo päť domov, šiesty sa chytil,“ opisovala situáciu primátorka.

Medzitým sa už požiar pre vietor rozšíril aj na ďalšie objekty. Pracovníci Slovenského banského múzea a dobrovoľníci pomáhali zachraňovať zbierkové predmety, z Galérie Jozefa Kollára evakuovali sochy aj obrazy.

Požiar sa pôvodne rozšíril zo strechy meštianskeho domu, takzvanej Banky lásky, turistickej atrakcie pre zaľúbencov, kompletne zhorela strecha susednej pizzerie aj základnej umeleckej školy, kde šindle menili len nedávno. „Škody sú nevyčísliteľné, no bude treba milióny eur,“ zhodnotila Babiaková.

Primátorka verí, že i napriek veľkým škodám spôsobených požiarom sa pamiatkovým budovám v centre mesta podarí vrátiť ich pôvodnú krásu.

Na miesto požiaru prišiel aj župan Banskobystrického kraja Ondrej Lunter. „Rozsah je devastačný, osem zasiahnutých budov. Hasiči v plnom nasadení, osobitne ďakujem každému, kto sa tu teraz na mieste snaží predísť ešte väčším škodám. Kraj poskytne akúkoľvek súčinnosť a kapacity, ktoré máme a pomôžu,” napísal na sociálnej sieti.

Škoda na kultúre

Požiar v centre mesta prinútil evakuovať aj okolité kultúrne centrá. „Bojujeme o galériu,“ povedala krátko pred 18. hodinou riaditeľka Slovenského banského múzea Zuzana Denková v súvislosti s požiarom, ktorý zasiahol aj susednú budovu mineralogickej expozície múzea, takzvaný Berggericht.

„Neviem, čo z tejto budovy zostane, deštrukcia je obrovská a stále pokračuje, hasiči teraz bojujú, aby sa oheň nepreniesol na galériu. Z Galérie Jozefa Kollára už skôr vyniesli zbierkové predmety, vzácne obrazy aj sochy, ktoré premiestnili na bezpečné miesto.

„Rozhodli sme sa, že nebudeme čakať, keďže nebolo isté, kam sa až požiar dostane. Najskôr sme sa zorganizovali pracovníci múzea a neskôr sa pridali aj dobrovoľníci,“ opísala záchrannú akciu.

Na Trojičnom námestí tak na pozadí masívneho požiaru bolo vidno živú reťaz ľudí, ktorí si z okien múzea až do pristavených áut podávali umelecké diela. „V každom aute bol náš pracovník. Všetky zbierkové predmety sa podarilo zachrániť,“ potvrdila Denková.

Škody na objekte Berggericht a v expozícii minerálov zatiaľ odhadnúť nevedela, no určite pôjde o milióny eur. Premiér Heger jej osobne prisľúbil, že zdroje na obnovu sa nájdu a vláda bude túto tému riešiť centrálne.

Masívnejším škodám sa podarilo vyhnúť v Banskom archíve, ktorý sídli rovnako v pamiatkovo chránenej budove priamo v susedstve Banky lásky. Riaditeľ archívu Peter Konečný potvrdil, že zbierky vzácnych dokumentov sa im podarilo premiestniť do od ohňa vzdialenejšieho krídla objektu. Oheň sa napokon šíril po smere vetra vyššie na Námestie sv. Trojice, strecha archívu ohňu odolala. Časť priestorov však poškodila voda z hasenia susednej turistickej atrakcie v dome Sládkovičovej múzy Maríny, aktuality.sk

Skrat vedenia

Presná príčina požiaru zatiaľ nie je známa, pravdepodobne však ide o skrat elektrického vedenia. Požiar bude skúmať aj zisťovateľ príčin požiarov.

Hasiči na sociálnej sieti uviedli, že na mieste zasiahli viac ako tri desiatky profesionálnych a dobrovoľných hasičov.

„Požiar zachvátil strechu historického objektu s rozlohou cca 400 m2. Na mieste udalosti zasahuje 17 profesionálnych hasičov z Banskej Štiavnice, Žiaru nad Hronom, Banskej Bystrice, Zvolena, Pliešoviec a 13 dobrovoľných hasičov z DHZO Štefultov, Banská Štiavnica a Štiavnické Bane,” uvádza Hasičský a záchranný zbor.

Zasahujúci príslušníci odstavili horiacu budovu od energií, vykonávajú hasiace práce, evakuovali ľudí zo susednej reštaurácie a ochladzujú susediace budovy.

V dôsledku požiaru došlo podľa hovorkyne Krajského riaditeľstva HaZZ v Banskej Bystrici Júlie Zeleňákovej k prepadnutiu strechy do podkrovia budovy. Ľudia a hasiči vyniesli z ohrozených budov cennosti, aktuality.sk

X X X

Ukrajina a Rusko sa dohodli na predĺžení dohody o vývoze obilnín

Turecký prezident Recep Tayyip Erdogan v sobotu oznámil predĺženie dohody, ktorá umožňuje vývoz ukrajinských obilnín cez Čierne more aj po invázii Ruska na Ukrajinu. Na predĺžení dokumentu, ktorý mal prestať platiť 19. marca, sa pri rozhovoroch dohodli obe tieto krajiny. Správu priniesli tlačové agentúry AFP, DPA a AP.

 Loď prevážajúca ukrajinské obilie pod mostom v Istanbule pri vstupe do Bosporského prielivu. Archívny záber

Erdogan neuviedol, o aký čas sa obilninová dohoda predĺžila. „Pri našich rozhovoroch s oboma stranami sme zaistili predĺženie dohody, ktorá mala vypršať 19. marca,“ povedal Erdogan vo vysielaní tureckej televízie, len niekoľko hodín pred tým, ako mala dohoda o polnoci prestať platiť.

Podľa ukrajinského ministra infraštruktúry Oleksandra Kubrakova ide o 120 dní. Rusko predtým uvádzalo, že chce dohodu predĺžiť len o 60 dní. Kyjev a OSN trvali na 120 dňoch, čo je aj lehota, na ktorú bola dohoda pôvodne uzavretá a potom už raz predĺžená.

Kubrakov na twitteri napísal, že dohoda je predĺžená o 120 dní, a poďakoval generálnemu tajomníkovi OSN Antóniovi Guterresovi, Erdoganovi a ďalším partnerom. „Vďaka nášmu spoločnému úsiliu bolo na svetové trhy dodaných 25 miliónov ton ukrajinského obilia,“ napísal.

 Erdogan sa poďakoval Ukrajine, Rusku a OSN za ich snahu dosiahnuť dohodu, ktorú označil za „životne dôležitú pre stabilitu zásobovania sveta potravinami“.

Hrozba hladomoru

Dohoda umožní prúdenie obilnín z Ukrajiny do štátov v Afrike, na Blízkom východe a v Ázii, kde silnie hrozba hladomoru a nárast cien potravín spôsobuje schudobnenie ďalších ľudí.

V rámci dohody dosiaľ vyše 800 lodí dopravilo na svetové trhy 25 miliónov ton obilnín, informoval turecký prezident.

Čiernomorská obilninová iniciatíva bola prvýkrát dohodnutá vlani v júli na rokovaniach Turecka, OSN, Ukrajiny a Ruska a potom bola ešte predĺžená v novembri. V prípade, že by sa nedosiahlo ďalšie predĺženie, vypršať mala už o niekoľko hodín.

Dohoda uvoľňuje milióny ton obilnín a ďalších potravín, ktoré by inak uviazli na Ukrajine, a to z dôvodu ruskej invázie a blokády ruských bojových lodí.

Umožňuje prevoz cez tri čiernomorské ukrajinské prístavy, pričom Turecko hrá úlohu koordinátora./agentury/

X X X

Ústavný právnik Bujňák sa čuduje: Nie je zmluva o darovaní vojenského materiálu vojenskej povahy?

 Pokiaľ ide o vojenskú pomoc susednej okupovanej krajine, slovenská vláda robí, čo môže. Dočasne poverenému ministrovi obrany Jaroslavovi Naďovi a dočasne poverenému predsedovi vlády Eduardovi Hegerovi (obaja Demokrati) sa na medzinárodnej úrovni podarilo vyrokovať darovanie 13 sovietskych stíhačiek MiG-29 na Ukrajinu. Rovnako sa im to v piatok podarilo obhájiť pred vládnym kabinetom aj na Slovensku.

 Slovenské migy by sa stále mali nachádzať uzemnené za plotom sliačskej leteckej základne. Termín ich odovzdania Ukrajine bude záležať od rýchlosti medzinárodných rokovaní so spojencami.

Otázne však zostáva dodržovanie ústavných pravidiel. Vláda chce uzemnenými a vyradením stíhacími lietadlami pomôcť Ukrajine brániť sa pred agresorom, no bola jej 15. decembra 2022 poslancami parlamentu vyslovená nedôvera.

O deň neskôr vládu prezidentka Zuzana Čaputová odvolala a poverila ju dočasným výkonom pôsobnosti v obmedzenom rozsahu. Tým odvolaná vláda stratila aj kompetenciu rozhodovať o zásadných otázkach zahraničnej politiky. Tieto otázky by za ňu mal riešiť teda parlament. No poslanci sa k téme darovania stíhačiek mohli vyjadriť len na výboroch. V piatok sa vláda rozhodla, že dočasne poverený minister zahraničných vecí Rastislav Káčer (Demokrati) vystaví plnú moc rozhodnúť pre Naďa.

 Dočasne poverený minister Naď zdôraznil, že podľa neho darovanie vojenského materiálu nie je zásadnou otázkou zahraničnej politiky. Je presvedčený, že darovaním vyradených lietadiel Slovensko len pokračuje v tom, na čom sa už dohodlo. Zásadná otázka zahraničnej politiky by sa podľa neho naskytla až vtedy, keby Slovensko chcelo prestať pomáhať Ukrajine. Podľa ústavného právnika Vincenta Bujňáka z Právnickej fakulty Univerzity Komenského ide pri vysvetľovaní Ústavy SR o monológ dočasne povereného kabinetu. „Ak odvolaná vláda tvrdí, že medzinárodná zmluva o darovaní vojenského materiálu susedovi vo vojne nie je zmluvou vojenskej povahy, minimálne by k tomu mala zverejniť právnu analýzu, ktorou argumentuje,“ zdôraznil. Dočasne poverený minister Naď ju zverejniť odmieta. Obáva sa, že by „Fico lepil autora na billboardy“ a v piatok ju pred novinármi len narýchlo prelistoval.

 Dočasne poverený premiér Heger rozprával o tom, že podľa písmena F článku 119 Ústavy SR dostali poverenie na darovani. Má podľa vás odvolaná vláda právomoc takto rozhodnúť?

Odvolaná vláda sa rozhodla pre postup, ktorý predstavuje ústavný monológ. V tejto veci existovali dve právne nepriestrelné riešenia. Prvým bolo vymenovanie vlády, pretože vymenovaná vláda by mala od prvého dňa plný rozsah právomocí. Druhým bola zmena Ústavy. Pripomínam, že v utorok parlament rokoval o návrhu na zmenu Ústavy, a mohol byť k nemu podaný pozmeňujúci návrh. Ak by návrh na zmenu Ústavy prešiel, už v stredu mohlo byť všetko vyriešené. Patrí sa spomenúť aj nápad, s ktorým prišiel pán bývalý predseda Ústavného súdu. Hovoril o návrhu odvolanej vlády na Ústavný súd, v ktorom by žiadala pozastavenie účinnosti toho, že má obmedzený rozsah právomocí. O takomto návrhu má Ústavný súd podľa zákona rozhodnúť bezodkladne. Odborne sa o tom dá viesť diskusia, no treba uznať, že tento nápad by otvoril cestu k tomu, aby sa odvolaná vláda aspoň pokúsila získať stanovisko Ústavného súdu. Ostro to kontrastuje s rokom 2021, keď bola horúcou ústavnoprávnou témou otázka ústavnosti referenda o predčasných voľbách. Hlava štátu sa veľmi správne obrátila na Ústavný súd, ktorý rozhodol tak, že vec je uzavretá a stav právnej neistoty bol odstránený. Naopak, postup odvolanej vlády stav právnej neistoty neodstránil.

 Existuje nejaký článok Ústavy SR, ktorý by tomuto rozhodnutiu odporoval? Prečo je darovanie stíhačiek zásadnou otázkou zahraničnej politiky?

Postup odvolanej vlády je sporný z dvoch dôvodov. Po prvé, naráža na rozhodnutie Ústavného súdu z roku 2015. V ňom vyslovil, že schvaľovanie kandidátov na sudcov do medzinárodných súdnych orgánov je zásadnou otázkou vnútornej a zahraničnej politiky. Podľa Ústavného súdu išlo o súbežný výkon dvoch ústavných právomocí, a jednou z nich bolo rozhodovanie o zásadnej otázke. Znamená to, že ak je poskytnutie stíhačiek zásadnou otázkou a vláda o nej rozhodla cez medzinárodnú zmluvu, potom ide o súbežný výkon dvoch ústavných právomocí. Možno o tom rozhodnúť, ak disponujete oboma ústavnými právomocami. Keďže odvolaná vláda jednou z nich nedisponuje, tento postup sa nedal použiť.

 Ako je to pri medzinárodnej zmluve vojenskej povahy?

Ústavný článok, podľa ktorého sa na platnosť medzinárodnej zmluvy vojenskej povahy vyžaduje pred ratifikáciou súhlas parlamentu. Na tento ústavný článok poukazuje aj pán docent Radoslav Procházka, ktorý píše, že ak bude predmetom zmluvy vojenský záväzok na strane Slovenska, potom má nasledovať rokovanie o súhlase parlamentu. Ak odvolaná vláda tvrdí, že medzinárodná zmluva o darovaní vojenského materiálu susedovi vo vojne nie je zmluvou vojenskej povahy, minimálne by k tomu mala zverejniť právnu analýzu, ktorou argumentuje.

Ako vnímate to, že vláda nechce zverejniť právnu analýzu?

Na jednej strane sa tvrdí, že právna analýza existuje. Ako však zistilo Rádio Slovensko, keď sa občan obrátil na ministerstvo obrany a ministerstvo spravodlivosti podľa infozákona, obidve ministerstvá jeho žiadosť odmietli s tým, že požadovaná informácia nie je k dispozícii. Rozhodnutia obsahujú odôvodnenie, že právna analýza nie je zaznamenaná v akejkoľvek podobe. Znamená to jednu z dvoch možností. Buď právna analýza existuje, a bol porušený infozákon, alebo právna analýza neexistuje, a rozhodnutie v tak vážnej ústavnoprávnej otázke bolo uskutočnené bez právnej analýzy celého problému.

 Dočasne poverený minister Naď ozrejmil, že aj keby Ústavný súd rozhodol, že vláda nemala kompetenciu v tejto otázke konať tak by toto rozhodnutie platilo až „pro futuro“.

Ústava hovorí, že výklad podaný v tomto type konania je všeobecne záväzný odo dňa jeho vyhlásenia. Ak by však vláda postupovala podľa nápadu pána bývalého predsedu Ústavného súdu a v konaní o súlade právnych predpisov by žiadala pozastaviť účinnosť obmedzenia právomocí, o tomto návrhu má Ústavný súd rozhodnúť v zmysle zákona bezodkladne. Vytvoril by sa priestor na to, aby Ústavný súd vo svojom uznesení ozrejmil aj širšie súvislosti obmedzených právomocí, podobne ako keď na začiatku pandémie pozastavil účinnosť zberu údajov a rozsiahlo vysvetlil práve takéto širšie súvislosti. Rozhodnutie o návrhu na pozastavenie účinnosti by bolo isto vydané pred 17. marcom 2023, ak by bol návrh podaný v čase, kedy sa celá téma otvorila. O tento nápad však zjavne nebol záujem./agenturyˇ/

X X X

Historický míľnik pre Slovnaft. Do rafinérie prvý krát smeruje ľahká ropa z Azerbajdžanu

Do bratislavskej rafinérie Slovnaft smeruje prvýkrát ľahká ropa z azerbajdžanského ropného poľa Azeri-Chirag-Gunashli (ACG). Ďalšia dodávka ropy neruského pôvodu má prispieť k tomu, aby rafinéria dokázala vyprodukovať dostatočné množstvo palív pre odberateľov v stredoeurópskom regióne aj po skončení výnimky z embarga, uvaleného na ruskú ropu.

 Slovnaft rafinéria

 „Je to historický míľnik, nakoľko ide o druh ropy, s ktorou získame úplne nové skúsenosti na našej ceste k vyššej pružnosti v oblasti spracovania rôznych typov rôp,“ uviedol v súvislosti s príchodom tankeru s azerbajdžanskou ropou do chorvátskeho prístavu Omišalj výkonný riaditeľ Slovnaftu Marek Senkovič.

 Priblížil, že viaceré dodávky ropy neruského pôvodu pomáhajú rafinérii zistiť najvhodnejší pomer zmesi pre existujúcu technológiu a zabezpečenie plynulej produkcie palív. Po dovoze na terminál v Omišalji pokračuje dodávka 90.000 ton ropy do bratislavskej rafinérie ropovodom Adria. V Bratislave sa ropa z Azerbajdžanu začne spracovávať v apríli./agentury/

X X X

Prejedli sme dve miliardy navyše. O toľko dovoz potravín prekročil ich vývoz zo Slovenska

Saldo zahraničného obchodu Slovenska s poľnohospodárskymi a potravinárskymi výrobkami bolo v roku 2022 pasívne, a to v hodnote -2,107 miliardy eur. V medziročnom porovnaní sa zvýšilo o 22,9 %.

 Saldo obchodu Slovenska s poľnohospodárskymi a potravinárskymi výrobkami je vysoko pasívne. Uviedol to pre TASR Matej Korpáš z tlačového odboru Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory (SPPK).

Záporné saldo vývozu a dovozu sa podľa neho v medziročnom porovnaní znížilo len pri rastlinných výrobkoch o 180,8 %. Zvýšenie záporného salda sa medziročne zaznamenalo pri živočíšnych výrobkoch o 56,4 %, u potravín, nápojov a tabaku o 4,9 % a u tukov a olejov sa záporné saldo v porovnaní s predminulým rokom zvýšilo až o 224,6 %.

Dovoz poľnohospodárskych a potravinárskych výrobkov v roku 2022 bol v objeme 6,975 miliardy eur. V porovnaní s rokom 2021 bol dovoz agropotravinárskych výrobkov o 30,4 % vyšší. Medziročne sa nezaznamenalo zníženie dovozu ani v jednom sledovanom odvetví.

Medziročne bol dovoz vyšší pri živočíšnych výrobkoch o 44,3 %, pri rastlinných výrobkoch o 36,6 %, v odvetví potravín, nápojov a tabaku o 17,1 % a v odvetví tukov a olejov bol medziročne dovoz vyšší o 30,4 %.

V roku 2022 sa vyviezli agropotravinárske výrobky v celkovej hodnote 4,867 miliardy eur, čo medziročne predstavuje zvýšenie o 33,9 %. V medziročnom porovnaní sa zvýšil vývoz potravín, nápojov a tabaku o 24,4 %, rastlinných výrobkov o 47,8 %, živočíšnych výrobkov o 32,5 % a vývoz tukov a olejov sa oproti roku 2021 zvýšil o 33,9 %./agentury/

X X X

Pred ambasádami západných krajín v Moskve demonštrovali prokremeľskí aktivisti

Demonštranti sa zhromaždili pred veľvyslanectvami krajín, ktoré Rusko považuje za nepriateľské.

Pri príležitosti deviateho výročia anexie ukrajinského polostrova Krym sa prokremeľskí demonštranti v sobotu zišli v Moskve pred veľvyslanectvami 20 krajín, ktoré Rusko označuje za nepriateľské. Informovala o tom agentúra AFP.

Zhromaždenia sa konali okrem iného pred ambasádami Nemecka, USA, Veľkej Británie, Francúzska a Poľska. Organizovalo ich mládežnícke hnutie Molodaja gvardija (Mladá garda), mládežnícka organizácia prokremeľskej strany Jednotné Rusko. Tieto krajiny podľa nej „podporujú Ukrajinu (…) a aktívne dodávajú smrtiace zbrane ukrajinskému režimu“.

Predseda organizácie Anton Demidov pred americkým veľvyslanectvom, kde sa zišlo okolo 400 ľudí držiacich plagáty s nápismi ako „Krym s Ruskom navždy“ alebo “Spojené štáty rozosievajú smrť“, vyhlásil, že ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj a prezident USA Joe Biden chcú pomocou týchto zbraní opäť ovládnuť Krym.

Na Krym prišiel aj Putin

Podobná demonštrácia, na ktorej sa zúčastnilo približne 200 ľudí, sa konala aj pred britským veľvyslanectvom. Mladá garda tvrdí, že na všetky protesty pred ambasádami prišlo okolo 5000 ľudí.

Pred deviatimi rokmi boli Krym a mesto Sevastopol na základe výsledkov referenda vyhlásené za subjekty Ruskej federácie. Ukrajina ani väčšina medzinárodného spoločenstva tento krok neuznávajú.

Na Krym v sobotu pricestoval ruský prezident Vladimír Putin. Jeho návšteva nebola vopred ohlásená, no predpokladá sa, že súvisí s výročím anexie, aktuality.sk

X X X

Jubilejná desiatka: Od príbehu Jána a Martiny cez mafiu a zákulisie politiky po zverstvá vojny

Od prvého knižného titulu Umlčaní z dielne Aktuality.sk uplynie tento rok päťrokov. Za ten čas sme vydali deväť kníh, jubilejná desiata je v tlači. Z viacerých titulov sa medzičasom stali bestsellery.

Roky, a v niektorých prípadoch desaťročia, strávené podrobným mapovaním konkrétnej témy. Mesiace sumarizácie a triedenia podkladov, doplnené o stretnutia, rozhovory a štúdium najnovších dokumentov. Týždne a mesiace písania, prepisovania a editovania textu. Stovky hodín venované výberu fotografií, infografík a archívnych materiálov. Hodiny konzultácií s grafickými štúdiami, tímami i jednotlivcami, nasledované mesiacmi zalamovania textu a obrazového materiálu. Ďalšie mesiac práce tlačiarov, ďalšie týždne spojené s distribúciou desiatok tisíc kníh.

Aj tak by sa dali v súčte a nahrubo zhrnúť vybrané časové parametre, ktoré predchádzali vydaniu desiatich knižných titulov pod hlavičkou Aktuality.sk a nášho domovského vydavateľstva. Knihy sa stali súčasťou našej práce napriek tomu, že primárnou úlohou Aktuality.sk je prinášať objektívne, nezávislé a na faktoch postavené spravodajstvo. Hoci v tomto prípade platí aj vďaka tomu, pretože práve vďaka dlhodobej a detailnej práci na téme sa môžete pustiť do písania textu nie v rozsahu niekoľko tisíc, ale niekoľko stotisíc znakov.

Vynútený debut

Výnimkou, hoci smutnou a neželanou, bol prvý titul z dielne Aktuality.sk – Umlčaní. Životopisný príbeh Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej, ktorých 21. februára 2018 umlčala ruka nájomného vraha, vznikol v reakcii na ohavný čin. Ako pocta, ako nevyhnutnosť, ako emócia pretavená do slov. Čas príprav sa nepočítal na roky, ale mesiace. Na knihe sa podieľalo 15 autoriek a autorov, vtedajších členiek a členov redakcie Aktuality.sk.

V čase vydania Umlčaných nikto nepredpokladal, že sa napokon stanú symbolickou prvou lastovičkou a zadefinujú pravidlá aj pre ďalšie knihy. Výťažok z predaja totiž putoval na podporu nezávislej žurnalistiky, pričom rovnaká filozofia platí dodnes.

„Knižná produkcia redakcie Aktuality.sk je postavená na spoločensky dôležitých témach a výťažok z nej je významnou časťou rozpočtu žurnalistiky vo verejnom záujme. Financie však nie sú ani zďaleka najdôležitejším dôvodom, prečo sme sa rozhodli vydávať knihy. Sme presvedčení, že niektoré témy treba rozpracovať viac do hĺbky, ako nám umožňujú novinárske žánre, a zároveň ich zachovať aj v inej, ako digitálnej podobe,“ vysvetlil šéfredaktor Peter Bárdy.

Zákulisie mafie i politiky

Rok po vydaní Umlčaných vyšla druhá kniha – vyše 400-stranová Slovenská mafia, ktorá predstavovala skutočnú výzvu. A to nielen rozsahom a témou, ale aj po grafickej stránke. Ostrieľaný profesionál Ján Petrovič, ktorý sa téme organizovaného zločinu venuje od začiatku novinárskej kariéry, zhromaždil stovky strán dokumentov a desiatky unikátnych fotografií. Ako bonus sa rozhodol zostaviť register obetí a bojovníkov proti organizovanému zločinu s viac ako 600 položkami a vytvoriť mapu mafiánskych klanov.

Výsledkom bolo najkomplexnejšie spracovanie dejín organizovaného zločinu na Slovensku od pádu komunizmu až po súčasnosť. Z Petrovičovho debutu sa stal bestseller, ktorý je dnes povinnou výbavou každého, kto sa chce detailne zorientovať nielen v temnom svete mafie.

Voľba témy pre rok 2020 bola jasná, keďže udalosti po vražde Jána a Martiny spustili lavínu. Vtedajší šéf investigatívy Aktuality.sk Marek Vagovič, ktorý už mal na konte bestseller Vlastnou hlavou, disponoval dostatočným množstvom materiálu na dvojku s podtitulom Ako za Fica ovládla štát mafia. A tak vzniklo pokračovanie strhujúceho príbehu zo zákulisia Smeru, doplnené o výpovede ľudí z prostredia bezpečnostných zložiek aj blízkeho okolia Roberta Fica.

V rovnakom roku vyšla aj naša štvrtá kniha – Zahrabaná pravda od Dávida Baraka. Témou bola opäť mafia, autor sa však sústredil na zločinecké organizácie pôsobiace primárne na južnom Slovensku.

Rok 2021 priniesol knižný debut šéfredaktora Aktuality.sk Petra Bárdyho. Obyčajný Matovič. Homo Vulgaris nie je iba príbehom jedného politického lídra a populizmu v slovenskej politike, ale aj odrazom hodnotového nastavenia voliča 21. storočia v ére neštandardných strán. Hoci Peter Bárdy zvykne hovoriť, že kniha vznikla ako náhrada za iný plánovaný titul, faktom je, že sa pozrel na príbeh Igora Matoviča so znalosťou desiatich rokov a v kontexte historických súvislostí. A získal zaň prvenstvo v ankete Panta Rhei Awards v kategórii Slovenský knižný debutant roka.

Zverstvá režimu aj veľkej vojny

Na jar 2022 sa Aktuality.sk rozhodli siahnuť po verejnosti málo známej téme – likvidácii ženských reholí. Hoci na prvý pohľad sa mohlo zdať, že ide o atypickú voľbu, vo finále nešlo o žiadne zásadné vybočenie. Kniha Ivany Hečkovej Jedna svieca stačí sleduje dramatické osudy dvoch výnimočných žien na pozadí historických zvratov – od temných 50. rokov, keď sa komunisti rozhodli zlikvidovať rehole, až po súčasnosť, keď svet čelí novému diktátorovi a jeho barbarskému ťaženiu na Ukrajine.

Tému minuloročnej jesene síce určil sled dejinných udalostí, avšak prípravy sa nepočítali na mesiace, ale roky. Knižný debut Stanislavy Harkotovej Ešte sme nezomreli bol správou o ľuďoch vo vojne. Nie však iba vo veľkej vojne, ktorou Ukrajinci nazývajú udalosti po ruskej invázii, ale vo vojne, ktorá trvá od Majdanu. Stanislava Harkotová prišla na Ukrajinu dávno pred februárom 2022 – dianie u našich susedov mapuje priamo v teréne už od roku 2015. Správu o ruskej invázii sa dozvedela cestou vo vlaku do Kramatorska, na vojnou sužovaných územiach strávila súvisle niekoľko mesiacov a aj v týchto dňoch je opäť na Ukrajine. Harkotovej časozberné reportáže ilustrujú fotografie oceňovaného Juraja Mravca.

Koncom minulého roka vyšiel náš ôsmy titul, ktorý sa plánoval dlhodobo. Kajúcnik od Martina Turčeka demaskoval v plnej nahote obludnú mašinériu postavenú na peniazoch a moci, ktorá si počas vlád Roberta Fica uzurpovala krajinu. Nejde o ľahké čítanie, ale dvestostranovú analýzu postavenú na faktoch. Investigatívny reportér Aktuality.sk už od roku 2019 analyzoval Makóove majetky, prepojenia na miliónové firmy aj podozrivé tendre spojené s jeho menom či niekdajšou funkciou. Jeho knižný debut bol tak výsledkom viacročného pátrania, doplneného o nové zistenia.

Pocta Kuciakovi a jubilejná desiatka

Päť rokov čakali na knižné vydanie investigatívne články Jána Kuciaka. Už po vražde sme vedeli, že chceme vydať jeho texty. Prednosť dostal príbeh Jána a Martiny. A my sme sa napokon rozhodli počkať, aby sme vďaka časovému odstupu mohli dopovedať, čo náš kolega otvoril.

Kniha KUCIAK je tak nielen ukážkou Jánovho výnimočného talentu, ale aj tristnou správou o Slovensku. Hoci Ján už od roku 2015 rozkrýval systém našich ľudí, až po jeho vražde a odchode Smeru do opozície sa naplno ukázalo, ako presne cielil a ako hlboko sa dostal. Autorkami aktualizačných textov sú investigatívne reportérky Aktuality.sk Annamária Dömeová a Laura Kellöová.

Desiatou knihy z dielne Aktuality.sk je zbierka reportáží Hranica, ktorá je aktuálne v tlači a už čoskoro sa dostane aj na pulty kníhkupectiev. Ide už o druhú knihu Stanislavy Harkotovej, ktorá začala zaznamenávať obraz slovensko-ukrajinského pohraničia a osudy jeho obyvateľov krátko pred ruskou inváziou. Do krajiny existujúcej na pomyselnom okraji všetkého sa opäť vrátila na jeseň 2022, aby zistila, ako veľká vojna zmenila jej perspektívy. Príbehy zo slovensko-ukrajinského pohraničia ilustrujú fotografie Zuzany Gogovej, aktuality.sk

X X X

Mäso z diaľky dvetisíc km položilo na lopatky to slovenské. Ako sa Španielom podarilo stať šampiónom bravčoviny?

 Keď v roku 1986 vstupovalo Španielsko do Európskej únie, v produkcii bravčového mäsa ničím nevynikalo. Chovateľskú aj spracovateľskú špičku predstavovali Dáni, Holanďania, Nemci, Francúzi. Dnes Španieli zdolali svojich učiteľov a sú najsilnejším hráčom na globálnom trhu s bravčovým mäsom. Všíma si to Michelle Cheng z portálu qz.com.

 Pred Španielmi sú síce Američania ako svetová dvojka a lídrom vo výrobe bravčoviny sú Číňania. No krajine takmer s 1,5 miliardy obyvateľov ani toto obrovské množstvo mäsa nestačí. Čína ho roky nakupovala najmä z Nemecka, ktoré vyprodukuje okolo päť miliónov ton bravčového mäsa ročne. Je to zhruba toľko ako Španielsko, to však najlepšie zvládlo obdobie dvoch pandémií – z jednej strany afrického moru ošípaných útočiaceho na farmy a z druhej covidu obmedzujúceho ľudí a ich ekonomické aktivity.

Španielska cesta k úspechu je protipólom slovenského úpadku. Pred vyše desiatimi rokmi sa jedna z vtedy úspešných mäsiarských spoločností Fabuš Myjava pokúsila zabezpečiť viac slovenského mäsa. Investovala doň, ale v konkurencii s dovozovým práve zo Španielska bolo slovenské mäso drahé. Fabuš, aby sa presadil v reťazcoch, potom prešiel na dodávky bravčového mäsa zo zahraničia a kupoval mäso aj zo Španielska.

Ako je možné, že mäso dovezené zo vzdialenosti vyše dvetisíc kilometrov položilo na lopatky nielen slovenské farmy? Michelle Cheng vidí úspech Španielov v tom, že výrobu odštartovali pred 37 rokmi, keď mali jedny z najnižších pracovných – mzdových nákladov v EÚ či lacné krmivá, výhodou bola tiež nízka hustota osídlenia a neveľmi prísne environmentálne nároky na živočíšnu výrobu.

 Za posledné štyri dekády sa výrazne zvýšila životná úroveň Španielov, čomu zodpovedal aj rast spotreby bravčového, v roku 2020 ho Španieli zjedli takmer 53 kilogramov, Lepší sú len Dáni. Španieli počas pandémie výrobu vystupňovali a po tom, čo Čína obmedzila v dôsledku moru ošípaných import z Nemecka, sa stali najväčšími exportémi bravčoviny.

V štyroch španielskych regiónoch, kde sa sústredila výroba bravčoviny (Katalánsko, Aragónsko, Kastília – León) však naráža intenzívna výroba bravčoviny už na prirodzené limity, keď pôda je presýtená hnojovicou z fariem a ľudia sa sťažujú na zápach a dopravné zápchy vyvolané kamiónmi transportujúcimi ošípané z fariem na bitúnky, z ktorých potom vezú mäso do celého sveta. Aj na Slovensko.

Mimochodom, Slovensko dnes s produkciou okolo 55– až 60-tisíc ton bravčoviny vyrába čosi viac ako jedno percento španielskej produkcie. Krajina, ktorá vedela chovať ošípané, akoby sa vzdala všetkých výziev. Otázka nie je za každú cenu maximalizovať výrobu bravčoviny, ale urobiť ju primeranou z hľadiska jednak nárokov na ochranu životného prostredia, jednak z hľadiska produkcie obilia a kukurice, ktoré vyvážame a potom dovážame z iných krajín mäso./agentury/

X X X

Nezaslúžené a privysoké platy? Väčšina futbalistov zarába menej, ako je slovenský priemer

V tridsaťročnej histórii ankety o najlepšieho futbalistu roka nikdy nevyhral brankár. Ján Mucha (40) mal najbližšie k tomuto úspechu v roku 2009. V ňom patril k oporám reprezentácie, ktorá si vybojovala postup na svetový šampionát do Afriky.

 Apríl 2016. Ján Mucha v drese Slovana odchádza spred brány po tom, čo priestor pred jeho bránkou zahádzali fanúšikovia belasých pyrotechnikou počas finále Slovnaft Cupu proti Trenčínu v Trnave.

Prvý slovenský brankár, ktorý pôsobil v najvyššej anglickej súťaži, sa stal po skončení kariéry najskôr trénerom a už sedem rokov zastáva post prezidenta Únie futbalových profesionálov.

x V slovenskom futbale pôsobilo od rozdelenia bývalého Československa viacero talentovaných brankárov. Ich maximom v ankete o futbalistu roka bolo druhé miesto. Dočkajú sa niekedy prvenstva?

Mám obavy, že nikdy. Je to skoro nemožné, hoci by ma to veľmi potešilo. Zmysel vidím najmä v tom, aby sme investovali do vzdelávania trénerov brankárov a do výchovy mládeže, aby sa zvyšovala kvalita. Brankári nevyhrávajú ani vo veľkých medzinárodných anketách. Myslím, že Zlatú loptu získal len Lev Jašin, ale to som ešte nebol na svete. Brankár by musel asi vychytať reprezentácii titul majstra sveta a v klube Ligu majstrov, aby sa dostal medzi troch najlepších, nieto ešte vyhral.

x Prečo je to tak?

Na očiach sú najmä tí, čo tvoria hru a strieľajú góly. Sú nielen najviac videní, ale aj najviac oceňovaní i oslavovaní. Dobrý brankár je dôležitý pre každý tím. Ale brankári sú horšie platení a v rebríčku najdrahších prestupov ich mená nenájdete. Najvyššie je Španiel Kepa Arrizabalaga, prestúpil z Bilbaa do Chelsea za 80 miliónov eur, v rebríčku mu patrí 17. miesto. Ďalší brankár je až na konci prvej päťdesiatky. Platí, že všetci by chceli najlepšieho brankára a podľa možností zadarmo… (smiech)

 Rozcvička na tréningu na MS 2010 na štadióne Caledonian v Pretórii.

x Vy ste mali asi najlepší rok 2009 a vtedy ste sa umiestnili v slovenskej ankete na bronzovom stupienku…

Mal som vynikajúci rok, darilo sa mi v klube, reprezentácii som pomohol k postupu na MS, vtedy som mal najbližšie k výhre. Bol som „len“ tretí. Nesťažujem sa a nepovažujem to za nespravodlivé. V tom roku aj ďalší podávali výborné výkony. Anketu vyhral líder reprezentácie Marek Hamšík, druhý bol Stano Šesták, ktorý vystrieľal postup na MS. Ani niektorí iní výborní hráči sa najvyššieho ocenenia nedočkali, napríklad Juro Kucka, Jano Ďurica, Vlado Weiss…, tiež by si zaslúžili víťaznú trofej. Zažil som éru Marka Hamšíka a Martina Škrtela, dlho obsadzovali prvé dve miesta.

x Ako prvý slovenský brankár ste prestúpili do klubu Premier League. Veľa ste si však v Anglicku nezachytali. Keď ste odchádzali do Evertonu, rátali ste s takým rizikom?

Nik vám vopred negarantuje, že budete chytať. Takú istotu som nemal nikde. Úprimne, slovenský futbal nie je v Anglicku príliš rozpoznateľný. Neposadia sa na zadok, že prichádza brankár zo Slovenska. Everton ma veľmi chcel, sledoval dlhší čas, jeho zástupcovia chodili na zápasy i tréningy. Každý špičkový anglický klub chce mať nie jedného kvalitného brankára, ale dvoch, dokonca troch. Je to nevyhnutnosť, lebo v sezóne mužstvo odohrá až 70 zápasov a nikdy neviete, čo sa stane.

 Ján Mucha rozdáva podpisy mladým fanúšikom po semifinále Slovenského pohára Michalovce – Slovan Bratislava v apríli 2017.

x Ako to bolo predtým v Poľsku?

Aj v Legii som dlho čakal na prvý štart – rok a osem mesiacov. Až keď predali reprezentanta Fabianského, začal som chytať. Keď som dostal ponuku z Anglicka, vedel som, že tam idem bojovať a uvažoval som pozitívne. Musíte dúfať, že budete mať aj trošku šťastia. Stále veríte, že šanca príde. Mal som 29 rokov a ponuku z Turecka a Anglicka. Voľba bola jasná. Nikdy som ju neľutoval.

Jednotkou v Evertone bol Američan Howard…

Počúval som, že v Evertone bude končiť. Nakoniec zostal a bol v bránke jednotka. Ale musím uznať, že chytal výborne, bol to skvelý chlapík a dobre sme vychádzali. V Anglicku si vybudoval meno. Mohol sa zraniť a dostal by som šancu, ale nikdy som spoluhráčovi niečo podobné neželal. Nakoniec som zažil v Evertone kurióznu situáciu./agentury/

X X X

Dráma v Bundeslige. Dortmund po gólovom poltucte preskočil Bayern

Futbalisti Borussie Dortmund poskočili v nemeckej Bundeslige na priebežné prvé miesto. V sobotnom zápase 25. kola triumfovali na domácom ihrisku nad 1. FC Kolín vysoko 6:1.

 Jude Bellingham s kapitánskou páskou po triumfe Dortmundu nad Kolínom.

Pred druhým Bayernom Mníchov, ktorý má duel k dobru, majú v tabuľke jednobodový náskok. Dvoma gólmi sa v drese domácich presadili Marco Reus a Sebastien Haller. Kolínu patrí aj po prehre 13. priečka.

 Hráči RB Lipsko prehrali na ihrisku VfL Bochum 0:1. Domáci obranca Erhan Mašovič strelil v 48. minúte jediný gól zápasu. Bochumu patrí 14. priečka. Hostia po prehre zostali na treťom mieste, no majú rovnaký počet bodov ako štvrtý Union Berlín a piaty Freiburg. Oba tímy však čakajú svoje zápasy v nedeľu.

Hoffenheim zvíťazil na domácej pôde nad Herthou 3:1. Domáci tak triumfovali prvýkrát od 18. októbra uplynulého roka vo všetkých súťažiach. Ich séria bez úspechu trvala 15 duelov. Hoffenheim sa dostal z posledného miesta tabuľky mimo pásmo zostupu. Tam klesla Hertha, ktorej patrí 16. priečka.

  Stuttgart prehral s Wolfsburgom 0:1. Hostia rozhodli o triumfe v druhom polčase, keď sa presadil Omar Marmoush. Domácim patrí posledná 18. pozícia, Wolfsburg je siedmy a na pohárové priečky stráca dva body. Augsburg remizoval so Schalke 1:1./agentury/

X X X

Haraslín strelil víťazný gól Sparty, ktorá sa dotiahla na Slaviu

Futbalisti Sparty Praha vyhrali v sobotňajšom zápase 24. kola českej ligy na ihrisku Hradca Králové 2:0. O víťazný gól sa v 45. minúte postaral slovenský stredopoliar Lukáš Haraslín.

 Hostia hrali od 20. minúty v prevahe a vďaka plnému bodovému zisku sa bodov vyrovnali prvej Slavii, ktorá remizovala v Liberci 2:2. Hradec stratili cenné body v boji o postup do skupiny o titul, v jeho bráne odchytal celý zápas Slovák Pavol Bajza.

Víťazstvo zaznamenali aj České Budějovice, ktoré zdolali Ostravu 2:1. Domácich viedol s kapitánskou páskou slovenský obranca Martin Králik. Na druhej strane sa predstavil jeho krajan Ladislav Almási.

Stretnutie bolo pre obe strany dôležité vzhľadom na boj o miestenku do skupiny o 7.-10. miesto.

Druhý slovenský brankár odchytal celý duel za Olomouc a prispel k triumfu 2:0 nad Mladou Boleslavou. V tomto stretnutí sa predstavilo celkovo päť Slovákov, z toho traja v základných zostavách.

Olomouc urobil dôležitý krok v boji o miestenku v skupine o titul, kým jeho súperovi sa rovnaký cieľ vzdialil./agentury/