USA podnikli údery na jadrové zariadenia v Iráne, pričom ich cieľom bolo zničiť potenciál na vývoj jadrových zbraní. Americká administratíva tvrdí, že operácia uspela. Spojené štáty nie sú vo vojne s Iránom, ale s jeho jadrovým programom, vyhlásil viceprezident USA J. D. Vance v nedeľu po amerických úderoch na iránske jadrové zariadenia. Tieto nálety podľa neho „výrazne“ zdržali vývoj jadrového programu Teheránu. Informovala o tom agentúra AFP, píše TASR.

USA na pokyn prezidenta Donalda Trumpa v noci na nedeľu zaútočili na tri iránske jadrové zariadenia vo Fordó, v Natanze a Isfaháne, čím sa priamo zapojili do konfliktu medzi Izraelom a Iránom. Washington tvrdí, že sa mu podarilo zničiť iránsky jadrový program a operácia Polnočné dosiahla požadovaný účinok.

Dopady stále vyhodnocujú

Presné dopady úderov sa stále vyhodnocujú, podľa odborníkov sa však USA budú pri určovaní ich úspešnosti spoliehať na spravodajské informácie, napísal server stanice Sky News. Z Washingtonu podľa stanice BBC zaznela silná rétorika, ale málo dôkazov, ktoré by tvrdenia o zničení jadrových zariadení Iránu potvrdzovali.

„Nechcem tu zachádzať do citlivých spravodajských informácií, ale vieme, že sme iránsky jadrový program podstatne zdržali, či už ide o roky alebo dlhšie,“ uviedol Vance pre stanicu NBC News. „Nie sme vo vojne s Iránom – sme vo vojne s iránskym jadrovým programom,“ dodal s tým, že USA a ich spojenci sa budú teraz usilovať o jeho „trvalú“ likvidáciu.

Hovorca Iránskej organizácie pre atómovú energiu medzitým podľa AFP povedal, že pri amerických náletoch došlo k škodám, no nie je to po prvýkrát. Vyjadril presvedčenie, že poznatky v oblasti jadrovej energetiky sa nedajú zničiť. „Mali by vedieť, že (jadrový) priemysel má korene v našej krajine, ktoré nemožno zničiť,“ tvrdil.

Vojna sa nepredĺži, myslí si

K priamemu zapojeniu USA do konfliktu na Blízkom východe prišlo po viac ako týždni útokov Izraela na Irán, ktoré spustil 13. júna. Izrael ich odôvodňuje snahou zabrániť Iránu vyvinúť jadrovú zbraň. Teherán odvtedy údery Tel Avivu opätuje, opakovane ale popiera, že by sa snažil takúto zbraň získať.

Vance sa podľa svojich slov neobáva, že by sa boje s Iránom predĺžili. Tvrdí, že USA nemajú záujem o nasadenie amerických vojakov a ani nechcú zmeniť režim v Teheráne. O tom hovoril predtým aj minister obrany Pete Hegseth, podľa ktorého mali útoky „neutralizovať hrozby“ pre národné záujmy USA, ktoré predstavuje iránsky jadrový program, ale neboli predzvesťou plánov na zmenu režimu.

Trumpovo rozhodnutie zaútočiť na Irán vyvolalo určitý rozkol v radoch jeho priaznivcov, informovala Sky News. Predstavitelia americkej administratívy sa podľa nej teraz snažia ubezpečiť, že išlo o jednorazovú operáciu., aktuality.sk

X X X

B-2 Spirit: Najdrahší bombardér všetkých čias opäť v akcii. USA ho nasadili proti Iránu, prvýkrát poslúžil v Juhoslávii

Americké strategické bombardéry B-2 Spirit zohrali kľúčovú úlohu pri nočnom útoku USA na tri jadrové zariadenia v Iráne. Tieto lietadlá, považované za technologický vrchol vojenského letectva, sú zároveň najdrahšími lietadlami, aké boli kedy zaradené do služby – cena jedného presahuje dve miliardy dolárov.

Americký strategický bombardér B-2 Spirit na americkej leteckej základni v štáte Missouri, máj 2025 „Neviditeľné“ bombardéry boli nasadené najmä preto, že ako jediné dokážu prepraviť a zamerať špeciálne bomby určené na ničenie podzemných komplexov. V prípade zariadenia Fordó bolo zhodených šesť takýchto bômb, zatiaľ čo ďalšie dva ciele – Isfahán a Natanz – boli zasiahnuté strelami Tomahawk vypálených z ponoriek. Informoval o tom portál idnes.cz.

Strategické bombardéry B-2 boli použité pri útoku na Irán. Zbraň vytvorená počas studenej vojny

Prototyp B-2 vzlietol prvýkrát 17. júla 1989, no vývoj bombardéra siaha do začiatku 80. rokov, keď spoločnosť Northrop získala zákazku na vývoj nového typu lietadla využívajúceho technológie znižujúce radarovú viditeľnosť. Výsledkom bolo samokrídlo – konštrukčné riešenie, ktoré minimalizuje radarový odraz vďaka absencii trupu a chvostových plôch.

Aj keď podobný dizajn skúmali už počas druhej svetovej vojny nacistické Nemecko či samotný Northrop v povojnových projektoch YB-35 a YB-49, až v 80. rokoch sa stal reálnym základom sériovo vyrábaného stroja.

 Bombardér mal byť schopný preniknúť sovietskou protivzdušnou obranou a doručiť jadrový náklad do srdca nepriateľského územia. Postupne sa však menili požiadavky: okrem letov vo veľkých výškach musel stroj zvládnuť aj lety nízko nad terénom, aby minimalizoval riziko odhalenia.

Prvýkrát nasadené v Juhoslávii

Pôvodný plán počítal so 132 kusmi, no po konci studenej vojny prišlo k výraznému zníženiu objednávky. Do roku 1997 tak vzniklo len 20 kusov (plus jeden prototyp), čo extrémne zvýšilo jednotkovú cenu, keďže náklady na vývoj sa rozpočítali medzi minimum lietadiel.

 Bombardéry B-2 boli pôvodne určené na jadrové útoky, neskôr však dostali aj schopnosť niesť konvenčné zbrane. Do bojovej akcie sa prvýkrát zapojili v roku 1999 pri náletoch na Juhosláviu. Nasledovali misie nad Afganistanom, Irakom či Líbyou – vždy bez straty jediného stroja v boji. Výnimkami boli dve nehody – jedna pri štarte v roku 2008 a druhá v roku 2022.

Bomby, ktoré preniknú aj hlboko pod zem

Medzi výzbroj B-2 patrí aj bomba GBU-57A/B Massive Ordnance Penetrator (MOP), ktorá bola podľa dostupných správ použitá pri útokoch na iránske zariadenia. Táto najvýkonnejšia konvenčná bomba amerického arzenálu váži 13,6 tony a vďaka konštrukcii dokáže preniknúť desiatky metrov pod povrch. V prípade železobetónu je to podľa BBC až 18 metrov, pričom samotná nálož tvorí takmer 2,5 tony výbušniny.

Prichádza náhrada: B-21 Raider

Americké letectvo plánuje postupne vyradiť bombardéry B-2 a nahradiť ich novým typom – B-21 Raider. Prvý verejný let nového stroja sa uskutočnil 10. novembra 2023, pričom jeho zaradenie do výzbroje sa očakáva koncom tejto dekády.

Nedatované snímka, ktorú poskytlo americké letectvo, zobrazuje grafiku amerického letectva s označením B-21. Spojené štáty predstavili v decembri 2022 najnovší „neviditeľný“ bombardér – dostal označenie B-21 Raider a vyvíjajú ho s cieľom čeliť novým hrozbám. Stroj má nahradiť starší bombardér B-2 Spirit.

B-21 má byť menší, ešte menej zachytiteľný radarom a schopný niesť konvenčné aj jadrové zbrane. Americká armáda plánuje objednať minimálne 100 kusov, ktoré postupne nahradia nielen B-2, ale aj nadzvukové B-1B a už legendárne B-52./agentury/

X X X

Operácia „Polnočné kladivo“ zasypala vchody do jadrového zariadenia Fordó. Naznačujú to satelitné snímky

Satelitné snímky zhotovené v nedeľu naznačujú poškodenie vchodov do iránskeho podzemného jadrového zariadenia Fordó po tom, čo na túto prevádzku v noci zaútočilo americké letectvo. USA ohlásili aj zničenie ďalších dvoch jadrových komplexov v Isfaháne a Natanze, kde sa nachádza hlavné iránske zariadenie na obohacovanie uránu. Iránski predstavitelia dopady úderu bagatelizujú.

 Satelitná snímka Planet Labs PBC ukazuje zariadenie na obohacovanie uránu vo Fordó pred (vľavo) a po americkom útoku

„Podnikli sme veľmi úspešný útok na tri jadrové prevádzky v Iráne. Na svete neexistuje žiadna iná armáda, ktorá by to dokázala urobiť,“ oznámil v nedeľu americký prezident Donald Trump.

 Fordó, ukryté v horách južne od Teheránu, je najdôležitejšie iránske zariadenie na obohacovanie uránu, ktoré sa nachádza hlboko pod povrchom, aby bolo chránené pred nepriateľskými údermi. Podľa stanice BBC leží hlbšie ako tunel pod Lamanšským prielivom spájajúcim Britániu a Francúzsko. Hlavné haly sa zrejme nachádzajú v hĺbke 80 až 90 metrov pod zemou.

 Nemenovaný predstaviteľ USA denníku The New York Times povedal, že podľa prvých odhadov škôd bolo zariadenie „vyradené z hry“. Iránski predstavitelia dopad útoku bagatelizujú, jeden zo zákonodarcov uviedol, že útok bol „povrchný“ a Fordó vážne nepoškodil.

Satelitné snímky spoločnosti Planet Labs zhotovené po americkom útoku, ktoré analyzovala agentúra AP, však naznačujú poškodenie vchodov do zariadenia, zatiaľ čo vo vzduchu nad závodom sa drží šedý dym.

„Na fotografii je vidieť aj poškodenie samotnej hory, ktoré zrejme blokuje jej vstupné tunely, čo znamená, že Irán by musel zariadenie vykopať, aby sa dostal k čomukoľvek vo vnútri,“ uviedol denník The Washington Post.

Trump v nedeľu vyhlásil, že jadrové prevádzky v Natanze a Isfaháne zasiahli strely s plochou dráhou letu Tomahawk, podľa médií odpálené z ponoriek. USA sa úderom priamo zapojili do viac ako týždeň trvajúcich izraelských úderov, ktorých cieľom je zničiť iránsky jadrový program. Trump odkázal iránskemu vedeniu, že pokiaľ nepristúpi na mier, čakajú ho väčšie údery.

Americký minister obrany Pete Hegseth v nedeľu vyhlásil, že iránske jadrové zariadenia sú podľa neho po úderoch vážne poškodené alebo zničené. Washington potvrdil, že do misie boli nasadené desiatky lietadiel vrátane siedmich strategických bombardérov B-2. Použitých bolo celkovo vyše 75 projektilov vrátane 14 bômb určených na ničenie podzemných bunkrov. Hegseth dodal, že cieľom útokov na Irán nebola ani nie je zmena režimu v Teheráne.

„Zničili sme iránsky jadrový program,“ povedal minister obrany Hegseth na tlačovej konferencii s tým, že operácia, ktorá dostala názov Polnočné kladivo (Midnight Hammer), nebola zameraná na iránske jednotky ani na Iráncov. Trump sa podľa jeho slov usiluje o mier a touto cestou by sa mal vydať aj Irán.

„Cieľom tejto misie nebola a nie je zmena režimu. Prezident schválil presnú operáciu s cieľom neutralizovať hrozby pre naše národné záujmy, ktoré predstavuje iránsky jadrový program, a kolektívnu sebaobranu našich jednotiek a nášho spojenca Izraela,“ dodal Hegseth.

Operácia zahŕňala „klamlivé snahy“, pri ktorých niekoľko bombardérov vyslali USA smerom na západ do Tichého oceánu, zatiaľ čo sedem ďalších letelo k cieľom v Iráne 18 hodín, počas ktorých viackrát doplnili palivo, ozrejmil šéf amerického Zboru náčelníkov štátov Dan Caine. Operácia bola podľa neho naplánovaná a koordinovaná a dosiahla požadovaný účinok.

„Iránske stíhačky nelietali a zdá sa, že iránske raketové systémy zem-vzduch nás počas celej misie nevideli. Zachovali sme si moment prekvapenia,“ uviedol Caine. Podľa prvotného posúdenia škôd, ktoré naďalej prebieha, došlo k zničeniu spôsobilostí jadrového zariadenia Fordó, dodal.

MAAE neeviduje zvýšenú úroveň radiácie

Medzinárodná agentúra pre atómovú energiu (MAAE) v nedeľu potvrdila, že po útokoch zo strany Spojených štátov nezaznamenala zvýšenú úroveň radiácie v kľúčových jadrových zariadeniach v Iráne.

„Po útokoch na tri jadrové zariadenia v Iráne… môže MAAE potvrdiť, že doteraz nebolo hlásené žiadne zvýšenie úrovne radiácie mimo týchto zariadení,“ uviedla agentúra na platforme X. Jej vyhlásenie prišlo len niekoľko hodín po tom, čo americký prezident Donald Trump vyhlásil, že útoky „úplne zničili“ hlavné iránske jadrové zariadenia na obohacovanie uránu vo Fordó, v Isfaháne a Natanze.

Šéf MAAE Rafael Grossi však v noci na nedeľu vyjadril v súvislosti s útokmi „hlboké znepokojenie“ a označil ich za „nebezpečnú eskaláciu“ a „priamu hrozbu pre medzinárodný mier a bezpečnosť“.

Teherán útoky potvrdil, no ich dosah nateraz bagatelizuje. Tamojšie úrady tvrdia, že v zasiahnutých oblastiach nespozorovali „známky kontaminácie“ a ľudia v ich okolí nie sú vystavení „nijakému nebezpečenstvu“. Iránske Národné centrum pre jadrovú bezpečnosť, spadajúce pod Iránsku organizáciu pre atómovú energiu (AEOI), uviedlo, že jeho detektory nezaznamenali zvýšenú úroveň radiácie, respektíve nijaký takýto únik.

Zo „spoluúčasti“ na týchto útokoch obvinila AEOI Medzinárodnú agentúru pre atómovú energiu (MAAE). Účinky zvýšenej radiácie neeviduje ani saudskoarabská komisia pre jadrový a rádiologický dozor, ako potvrdila v nedeľu na platforme X./agentury/

X X X

Otázky a odpovede o útoku USA na Irán

 Čo predchádzalo útoku?

Ešte vo štvrtok americký prezident Donald Trump povedal, že sa rozhodne, či zaútočí na Irán, „v priebehu nasledujúcich dvoch týždňov“.

K americkým útokom došlo po tom, čo sa iránsky minister zahraničných vecí Abbás Arakčí v piatok v Ženeve stretol s európskymi predstaviteľmi a povedal, že je otvorený ďalšiemu dialógu: „Irán je pripravený opäť zvážiť diplomatické rokovania. Zdôrazňujem, že iránske obranné schopnosti nie sú predmetom vyjednávania. (Ale) vyjadrujem našu pripravenosť opäť sa stretnúť v blízkej budúcnosti.“

V sobotu viacerí americkí predstavitelia potvrdili, že bombardéry B-2 odleteli z leteckej základne Whiteman v Missouri na cestu na Guam. Na komerčných leteckých sledovacích zariadeniach bolo spozorovaných viacero amerických tankerov na doplnenie paliva, ktoré lietali v súlade s letovými schémami zodpovedajúcimi sprievodu lietadiel zo strednej časti USA do Tichého oceánu. Let bombardérov mal podľa New York Times trvať viac ako 37 hodín.

Americký veľvyslanec v Izraeli Mike Huckabee v sobotu skôr oznámil, že USA začali evakuovať Američanov a držiteľov zelených kariet z Izraela na palube asistenčných letov. Ministerstvo zahraničných vecí USA pred oznámením Trumpa o útokoch uviedlo, že z Tel Avivu do Atén odleteli dva lety s približne 70 občanmi USA, ich najbližšími rodinnými príslušníkmi a osobami s trvalým pobytom.

Ako prebiehal útok?

Podľa zdrojov NY Times americké sily na útok použili šesť amerických bombardérov B-2. Každý z nich bol vyzbrojený dvoma americkými bombami „na ničenie bunkrov“, známymi ako GBU-57 Massive Ordnance Penetrators alebo MOP – bombami tak ťažkými, že ich mohol zhodiť iba bombardér B-2.

Na zariadenie vo Fordo tak malo dopadnúť celkovo 12 bômb na ničenie bunkrov, ktoré sú schopné preraziť až 60 metrov pod povrch zeme a tam explodovať, aktuality.sk

X X X

Colný spor s USA stojí Nemecko milióny eur denne, vraví nemecká ministerka

Nemecká ministerka rokuje o zmiernení ciel s USA. Denné straty dosahujú milióny eur a ich dopad na nemecké firmy je zásadný.

Spor o clá so Spojenými štátmi stojí Nemecko každý deň milióny eur. Uviedla to nemecká ministerka hospodárstva Katherina Reicheová počas piatkovej (20. 6.) návštevy vo Washingtone. TASR o tom informuje na základe správy DPA.

„Viac ako 6000 nemeckých spoločností má výrobné závody v USA, vo všetkých 50 štátoch,“ povedala Reicheová a pripomenula, že v týchto závodoch pracuje vyše 900 000 ľudí. Cieľom jej návštevy v USA, ktorá sa skončila v sobotu (21. 6.), bolo podporiť prebiehajúce rokovania Európskej únie (EÚ) s USA o colných sadzbách.

Rokovala s kľúčovými osobami

Ministerka hovorila s kľúčovými hráčmi na americkej strane vrátane ministra financií Scotta Bessenta, ministra obchodu Howarda Lutnicka a amerického obchodného zástupcu Jamiesona Greera. Stretla sa tiež s podnikateľmi.

Americký prezident Donald Trump krátko po nástupe do funkcie v januári vyvolal obchodný konflikt, keď oznámil sériu ciel, a to aj na dovoz z EÚ.

Trump zaviedol clo vo výške 25 % na oceľ, hliník a autá zo zahraničia a plošné clá vo výške 10 % na zvyšný dovoz. Okrem toho plánuje tzv. recipročné clá pre krajiny, ktoré vykazujú prebytok v obchode s USA. Po turbulenciách, ktoré toto oznámenie vyvolalo na akciových a finančných trhoch, Trump tieto clá zatiaľ odložil do 9. júla, aby dal priestor rokovaniam. EÚ pritom pohrozil recipročným clom vo výške 50 %., aktuality.sk

X X X

Trest za nadávky na Fica či Putina je zatiaľ iba jeden, postaral sa oň samotný futbal. Pridá sa UEFA? Organizátori domácich ME reagovali

Futbalové majstrovstvá Európy do 21 rokov, ktoré v týchto dňoch hostí Slovensko, pomaly vstupujú do záverečnej fázy. Ponúkli nielen dobrú atmosféru na vynovených (alebo úplne nových) štadiónoch, ale aj istú dávku kontroverzie.

 Česi boli na slovenskom ME do 21 rokov jednou z najpočetnejších fanúšikovských skupín. O tú sa postarali fanúšikovia, ktorí okrem tradičných futbalových pokrikov siahli aj k vulgárnejším prejavom, ktorými dali najavo svoj pohľad na spoločenskú situáciu či niektorých politikov.

Počas duelu medzi futbalistami Česka s Anglickom (1:3) vypadli na štadióne v Dunajskej Strede poistky a priaznivci českého tímu si krátili čas aj vulgárnymi urážkami na adresu slovenského premiéra Roberta Fica. Štadiónom na Žitnom ostrove sa niekoľkokrát niesol pokrik „Fico je b*zerant“!

V zápase Ukrajiny proti Fínsku (2:0) sa na štadióne v Košiciach ozývalo meno ruského prezidenta. Vladimira Putina. Priaznivci severského tímu skandovali „Putin – Huilo“, čomu sa v slovenčine asi najviac blíži preklad „Putin je k*kot“.

Prítomní fanúšikovia Ukrajiny ocenili aktivitu Fínov potleskom a viacerí sa ku skandovaniu z tábora modro-bielych pridali.

Protiruský pokrik vznikol v roku 2014 práve na Ukrajine ako reakcia na anexiu Krymu a konflikt na východe krajiny. Po vojenskej agresii Ruska v roku 2022 opäť nabral na popularite a rozšíril sa aj do iných štátov.

„Ten pokrik mal obrovskú silu. Naši fanúšikovia podporili ukrajinských futbalistov aj ich priaznivcov na štadióne. Veď niektorí stratili svoje rodiny.

Teraz počuli, čo si o tom blbcovi z východu myslíme,“ povedal fínsky športový novinár Heikki Mannonen na margo vodcu Ruskej federácie, ktorý pred viac ako tromi rokmi rozpútal vojnu na Ukrajine.

 Únia európskych futbalových asociácií (UEFA), pod ktorej patronátom ME do 21 rokov prebieha, podobné prejavy na tribúnach nevidí rada, tobôž na podujatí formátu európskeho šampionátu. Nenávistné prejavy fanúšikov väčšinou „ocení“ prísnymi trestami či zápasmi bez účasti divákov.

Bude to tak aj v tomto prípade? „Organizátori spoločne s UEFA a bezpečnostnými zložkami pristupujú zodpovedne k realizácii opatrení v snahe čo najúčinnejšie predchádzať a zamedzovať aj takémuto neprístojnému správaniu sa divákov počas šampionátu,“ citoval Športový čas hovorcu turnaja Petra Bednára.

Ako uviedol, organizátori idú cestou vyhodnocovania rizík možných politických prejavov a následnými preventívnymi opatreniami, ktoré „zahŕňajú najmä kontrolu predmetov a grafických vyobrazení, vrátane vlajok, ktoré sú na štadiónoch povolené.

Verbálne prejavy fanúšikov sú však niečo, čo nie je možné žiadnymi nastavenými opatreniami úplne eliminovať,“ pokračoval hovorca.

Na všetky zápasy osobne dohliada delegát UEFA, ktorý zaznamenáva nenáležité správanie fanúšikov, ktoré potom posunie Disciplinárnej komisii UEFA.

„Tá následne začína disciplinárne konanie, pričom ho rieši primárne s asociáciou, pod ktorú patria fanúšikovia, ktorí sa previnili. O tom, že by v spomínaných prípadoch začalo disciplinárne konanie, sme zatiaľ neboli upovedomení,“ povedal Bednár.

Fanúšikov tak paradoxne „vytrestal“ zatiaľ iba samotný priebeh turnaja. Česi, Fíni a Ukrajinci patrili medzi najpočetnejšie tábory fanúšikov na šampionáte. Česi to na Slovensko majú na skok, Fíni zase majú v pamäti hokejové MS v Košiciach. Na Slovensko sa ich malo vypraviť takmer päťtisíc.

Turnaj sa však pre nich už viac-menej skončil, keďže reprezentácie Fínska, Česka a Ukrajiny ukončili svoju púť na ME dvadsaťjednotiek už v základných skupinách./agentury/

X X X

Slovenská hviezda v hľadáčiku ŠtB aj na červenom koberci v Cannes. Delona považovala za slabý kus

Bývalú československú herečku Anitu Kajlichovú (Anna-Maria Asztély, nar. 24. 2.1939 v Piešťanoch) preslávil prvý sci-fi film v socialistickom bloku. Hrala v ňom po boku Miloša Kopeckého. Hoci pôvodne študovala filológiu na Karlovej univerzite v Prahe, náhoda ju priviedla k filmu a divadlu. Sčítaná, talentovaná, charizmatická dáma sa vďaka svojej fenomenálnej obrazovej pamäti rýchlo učila texty. Nadanie ju vynieslo až do legendárneho divadla Laterna magika či na filmové plátno v Cannes. Stretla sa s Milanom Kunderom, so Sophiou Loren aj s Alainom Delonom. Jej životný príbeh by vydal na knihu, ktorá by sa isto stala bestsellerom.

 S touto pozoruhodnou dámou, ktorá prežila detstvo v Piešťanoch a stále sa sem s láskou vracia z terajšieho domova vo Švédsku, sme sa stretli na krste novej príchute typickej piešťanskej sladkosti – kúpeľnej oblátky, ktorej ako prvá rodená Piešťanka požičala tvár a meno.

Na krst prišla sťa hollywoodska herečka, v elegantných čiernych šatách s malým klobúčikom – fascinátorom, ktorý priťahoval pozornosť všetkých prítomných. Niet divu, veď svojho času zažiarila aj na červenom koberci na Filmovom festivale v Cannes a dodnes vie fascinovať publikum.

 Anita Kajlichová pred obrazom svojej matky Jolany, kde je sama ako batoľa. Autorom obrazu je Anitin otec Aurel Kajlich.

 Anita sa narodila do významnej umeleckej rodiny – je dcérou akademického maliara Aurela Kajlicha (1901–1973) a vnučkou bývalého hlavného notára Piešťan Antona Kajlicha (1872–1955), ktorý spolu s Ľudovítom Winterom prispel k ich svetovej sláve. Anton Kajlich sa v 20. rokoch 20. storočia rozhodol postaviť pre svoju rodinu obytný dom v blízkosti nábrežia Váhu, pri dnešnom Sklenom moste a slávnej soche barlolámača. Časť domu mala slúžiť ako penzión pre kúpeľných hostí.

 Rodinná vila postavená v roku 1927 dostala meno Anna, podľa krstného mena manželky Antona Kajlicha. Mali spolu dve deti, pričom syn Aurel sa zaradil medzi popredných slovenských maliarov, grafikov a ilustrátorov, ktorý okrem iného navrhol aj prvé slovenské bankovky (50 Ks a 500 Ks) a poštové známky (séria známok slovanské kniežatá) z čias Slovenského štátu. Ale jeho cesta k maliarstvu nebola priamočiara, najprv musel na žiadosť svojho otca študovať právo, ale neskôr bez jeho vedomia, ale s požehnaním matky prestúpil na pražskú Akadémiu výtvarných umení, kde si ho hneď vybral do svojej triedy veľký český majster grafického umenia, profesor Max Švabinský.

 Neskôr navštevoval školu dekoratívnych umení v Paríži. V roku 1935 mu udelil prezident T. G. Masaryk medailu za namaľovaný portrét k jeho 85. narodeninám. Ako jedinému československému výtvarníkovi sa mu podarilo vystavovať na prestížnom Spring Art Festival v New Yorku (1970) s dielom Rabín. Vystavoval aj po Československu buď samostatne, alebo so svojou skupinkou (majstri Benka, Alexy, Mudroch, Želibský). Jeho diela majú miesto v mnohých galériách a súkromných zbierkach po celom svete. Najnovšia výstava jeho tvorby prebieha v Piešťanskom kultúrnom centre na výstave „Aurel Kajlich – Piešťanský solitér“, a to až do 31. júla 2025.

 Piešťanská Anna vila nebola len obytným domom – bola živým centrom umeleckého diania, kde sa stretávali umelci, spisovatelia, hudobníci i významné osobnosti spoločenského života ako Martin Benka, Vincent Hložník, Janko Alexy či Ľudovít Rajter. Konali sa tu komorné koncerty, literárne večery a neformálne diskusie o kultúre a umení. Dnes je vila po jej celkovej rekonštrukcii opäť centrom kultúry, zachováva pamiatku na jej významných obyvateľov, na stenách visia obrazy Aurela Kajlicha a fotografie Anity Kajlichovej. A zároveň naďalej poskytuje ubytovanie rodinného typu, ktoré často využívajú umelci, ktorí vystupujú v Piešťanoch, ako napríklad Jitka Zelenková či Martin Chodúr.

 Posadili sme sa s Anitou Kajlichovou v bývalej zimnej záhrade vily, kde jej otec veľmi rád tvoril svoje diela a ona ho pritom sledovala. Dnes nesie tento priestor na jej počesť meno Anita a je tu aj jej busta od významného piešťanského sochára Valéra Vavra. Vyobrazená je na nej v čase, keď bola dvanásťročným dievčatkom a nad ňou visí portrét z obdobia jej vrcholnej filmovej slávy.

Anita Kajlichová ako dieťa stála modelom pre bustu Valéra Vavra, nad bustou jej fotografia z čias hereckej kariéry

„Áno, tu mal otec ateliér, veľký maliarsky stojan a klietku s papagájom Kokinom. Ja som mu do maľovania hovorila, všetky jeho výstavy sme pripravovali spolu, znervózňovala som ho, ale zároveň som bola jeho prvým kritikom,“ začala svoje rozprávanie.

Milovala najmä otcove ilustrácie pre deti, ktoré vraj dokázali rozplakať aj dospelých. Jeho dielo dodnes uchováva, vystavuje a propaguje. Anita bola obľúbenou otcovou modelkou a zvečnil ju viackrát na svojich obrazoch. Napríklad na portréte Jolana – Slovenská madona z roku 1940, kde je vyobrazená ako jednoročné batoľa, ktoré drží na rukách jej matka, či ako tanečnicu na obraze s názvom Burlesque (Scéna v divadle), ktorý dnes visí na piešťanskej radnici.

Talent na maľovanie po svojom otcovi sčasti zdedila, ale rozhodla sa ísť iným smerom. Pôvodne študovala filológiu na Karlovej univerzite v Prahe, no osud zasiahol, a predsa len presedlala na umeleckú kariéru. Prihlásila sa na filmový konkurz a napriek množstvu uchádzačiek okamžite dostala svoju prvú rolu. Spočiatku účinkovala v menších úlohách, v rôznych televíznych projektoch a keď akurát točila na Barrandove, vypadla pre chorobu herečka v jednej z hlavných rolí v divadle Laterna magika – experimentálnom štúdiu Národného divadla v Prahe.

 O Anite bolo známe, že sa rýchlo učí a vďaka svojej fenomenálnej fotografickej pamäti sa za jedinú noc naučila celú túto rolu naspamäť, čo jej otvorilo dvere pre ďalšiu hereckú kariéru. Stala sa tak jednou zo zakladajúcich členiek Laterny magiky. Vždy chcela spievať šansóny, a tak si v tomto divadle aj hojne zaspievala. Vtedy tam pôsobil Jiří Šlitr a ten ju aj posielal na školu, aby sa ďalej venovala spevu.

Neskôr sa stala jednou z tvárí populárnej zábavnej súťaže Desaťkrát odpovedz v Československej televízii, kde spolu s českým moderátorom Jánom Pixom každé dva týždne moderovala po slovensky. Bol to jeden z prvých televíznych kvízov, kde moderátori dávali súťažiacim otázky z rôznych oblastí a tí museli dať 10 správnych odpovedí za sebou.

 Jej účinkovanie v tejto relácii bolo natoľko výrazné, že si ju všimol asistent režiséra Oldřicha Lipského Rudolf Jaroš a pozval ju na kamerové skúšky pripravovaného prvého sci-fi filmu vo vtedajšom socialistickom bloku. Výsledkom bolo, že Anita Kajlichová získala hlavnú ženskú rolu vo filme Muž z prvního století z roku 1961, kde stvárnila postavu psychiatričky Evy. Satirická komédia režiséra Oldřicha Lipského sa odohrávala v budúcnosti, v roku 508 po Sputniku. Prvú hlavnú rolu vo svojej kariére tu stvárnil aj Miloš Kopecký.

 Zahrali si v nej aj ďalší výborní herci ako Vít Olmer, Lubomír Lipský st., Radovan Lukavský, Otomar Krejča st., Vladimír Menšík, Josef Hlinomaz, Zlata Adamovská a ďalší. Film v tom čase tak zarezonoval, že získal nomináciu na Zlatú palmu na 15. filmovom festivale v Cannes za rok 1962. A ako si na natáčanie filmu spomína Anita Kajlichová, ktorú tento film preslávil? „Namaskovali ma na nepoznanie – vlasy, parochne, to celé, ja som tam vyzerala ako z roku 5000. Necítila som sa vôbec ako ja.“

Aj na otázku, ako sa jej hralo s neskoršou hereckou legendou Milošom Kopeckým, odpovedala s určitými rozpakmi. „Kopecký si na natáčaní zo mňa robil trochu srandu, no neskôr sa mi úprimne za to ospravedlnil. On bol taký… necítil sa dobre. Trpel už vtedy depresiami. Skôr v Cannes sme si viac porozumeli, lebo on nevedel jazyky, tak sme museli byť skoro stále spolu na všetkých oficialitách. Ale neskôr sme nezostali v kontakte. V kontakte som ale zostala napríklad s Radovanom Lukavským, to bol pán herec.“

 Zaujímalo nás, či si tento experimentálny film niekedy z nostalgie pustí, prípadne či ho ukázala deťom a vnúčatám. „Nie. Niektoré herečky sa nemôžu pozerať na seba vo filme – ja s tým nemám problém, ale nebola som spokojná s namaskovaním, ako som vám vravela,“ bez zaváhania odpovedala.

V hľadáčiku ŠtB

A aká bola jej reakcia, keď sa dozvedela, že tento film vybrala porota v Cannes do hlavnej súťaže a protagonisti boli pozvaní na jeho prezentáciu priamo do Francúzka? „Práve som sa pripravovala na druhú veľkú hlavnú rolu v Laterne magike, v inscenácii Hoffmannove poviedky, keď mi to režisér zvestoval priamo v hereckej šatni.“

Spočiatku si myslela, že je to nepodarený žart, lebo už niekoľko rokov bola v hľadáčiku Štátnej bezpečnosti, pretože s ňou odmietla spolupracovať. Ešte za čias, kedy bola v prvom ročníku štúdia na Karlovej univerzite, sa totiž zoznámila so synom budúceho nemeckého spolkového prezidenta Gustava Heinemanna Petrom. Peter, študent práva, aj s rodičmi (jeho otec bol v tom čase ešte len minister vnútra NSR) sa počas mierovej cesty po Európe zastavili aj v Piešťanoch a ubytovali sa v Anna vile. Peter sa zaujímal o výtvarné umenie a veľmi dobre si porozumel s Aurelom Kajlichom. Počas pobytu mu padol do očí jeden z Anitiných portrétov a zisťoval, kto je na obraze.

 Od Anitinho otca sa dozvedel, že je to jeho dcéra a študuje v Prahe. Následne Anitu pozval na raňajky aj so svojou mamou do hotela Flóra na pražských Vinohradoch, kam Anita za nimi prišla. Veľmi dobre si porozumela najmä s jeho mamou, doktorkou teológie, ktorej sa aj Anita veľmi páčila, a navrhli jej štúdium a odchod do NSR. Anita sa nezaľúbila a odmietla odísť, čo však nezabránilo tomu, aby ju pozvali na československé ministerstvo zahraničia a ponúkli jej spoluprácu. Štátna bezpečnosť ju chcela nasadiť na Heinemanna a jeho rodinu, aby na nich donášala. Anita ako zarytá antikomunistka toto rázne odmietala, takže sa začala jej niekoľkoročná perzekúcia, ktorá vyvrcholila v roku 1964 jej emigráciou do zahraničia.

 Napriek všetkému mohla vycestovať do Cannes, aby reprezentovala československú kinematografiu na tomto prestížnom podujatí. Ako správna filmová hviezda sa na to musela aj náležite pripraviť. Slávny československý módny návrhár Zdeněk Křeček, ktorý navrhol napríklad oblečenie pre československých olympionikov v rokoch 1964–1972 či vystavoval svoju tvorbu na EXPO v Bruseli, Montreale a Osake, pre ňu pripravil niekoľko kolekcií šiat. Tie doplnili štýlové klobúčiky od známej pražskej modistky Lenky. Nemohli chýbať ani jedinečné šperky od Jabloneckej bižutérie. Látky boli spolu vybrať do utajeného poschodia pražského Módneho domu, kde mali prístup len komunistickí potentáti. Anita len žasla, koľko tovaru sa tam nachádzalo, kým ostatné predajne zívali prázdnotou.

 Anita Kajlichová si dodnes na jedny z tých šiat živo spomína. „Ľutujem, že som si nenechala krásne čierne šaty, čierna bola vždy moja obľúbená farba, vyšívané čiernymi perličkami, s veľkým výstrihom vzadu a s mohutnou lesklou mašľou.“ Po pristátí lietadla v Nice bola pre ňu nesmierne zaujímavá už samotná cesta autom do hotela v Cannes, keď obdivovala farebnosť tunajšieho sveta.

Veď bola prvýkrát na Západe a proti všadeprítomnej československej šedi bol tento pestrofarebný svet ako z inej planéty.

Miloš Kopecký ju po celý čas nenápadne kopal, aby si dávala pozor na jazyk, lebo súčasťou československej delegácie bola aj osoba, ktorú všetci nazývali len „Očko“. Záhadný muž, ktorého im nepredstavili, ale všetci vedeli, že je to príslušník ŠtB, ktorý ich nemal vo Francúzsku spustiť z očí. Anita Kajlichová si počas pobytu v Cannes užívala párty s filmovými hviezdami, poskytovala rozhovory zahraničným novinárom, samozrejme, dávala si pozor, čo povie, keďže bola doma pod dohľadom a nemienila si ešte viac priťažiť. Odskočila si aj do Monte Carla, kde v tunajšom kasíne poľahky prehrala v rulete skromné vreckové. Ale ako sama skonštatuje, „nebola som prvá ani posledná, stávali sa tam veru väčšie tragédie“.

 Na pláži sa zoznámila aj so známym spisovateľom Milanom Kunderom, žijúcim v Paríži. Ten ju pozval na výlet do neďalekého Vallauris, mestečka, ktoré preslávil Pablo Picasso svojou dielňou na keramiku. Zároveň tu vtedy vystavovali aj jeho slávny obraz Guernica. Po návrate z výletu dostala Anita riadne vynadané od rozčúleného „Očka“, lebo nenahlásila svoju neprítomnosť a ten si už myslel, že medzičasom emigrovala na Západ.

Predposledný deň pobytu v Cannes pozvala Sophia Loren Anitu a Miloša Kopeckého na obed a nás, samozrejme, zaujíma, aký dojem na ňu zanechala táto herecká celebrita prvého rangu. „Sophia bola rovnako vysoká ako ja, na hlave mala ružový klobúčik v tvare polovice melóna. Skoro nič nehovorila, len stále otáčala hlavu, pričom si dávala dobrý pozor na to, aby bola na fotografov a kameramanov obrátená vždy tou časťou tváre, ktorú považovala za krajšiu. Pri stole s ňou bol filmový magnát Otto Preminger. Medzi nami sedel americký herec Mel Ferrer, ktorý v roku 1956 stvárnil vo filme Vojna a mier knieža Bolkonského a bol v tom čase manželom Audrey Hepburn. Rozhovor s ním bol veľmi nenútený a príjemný.

Naproti pri Sofii Loren sedel Alain Delon, v bielom smokingu a čiernej košeli. Jeho zjav v porovnaní s filmami, kde hrával ostrého chlapíka, ma dosť prekvapil. V skutočnosti pôsobil len ako taký chlapček, mäkko, pekná, ale nemužná tvár, bol to slabý kus. Vedľa neho sedela rozkošná Romy Schneider, s ktorou chcel konverzovať Miloš Kopecký, ale musel ma žiadať, aby som im prekladala, keďže neovládal reči.“ A ako ste sa cítili medzi takýmito hviezdami, pýtam sa Anity. „Viete čo, tí ľudia, čo niečo v živote dokážu, nie sú nafúkaní.“

 Na záver nás ešte zaujímalo, či sa pani Kajlichová aspoň platonicky zaľúbila do niektorej z týchto hereckých hviezd. Jednoznačná odpoveď znie: nie. Ale potom sa predsa len rozpamätala na jeden zážitok z Karlových Varov, keď počas filmového festivalu boli väčšia partia na výlete na neďalekom hrade. Pod ním na lúke horeli vatry, opekalo sa, popíjalo sa šampanské a bol tam aj jeden neskoršie veľmi známy herec, ktorého na festivale videla vo filme a bola ním očarená.

„Boli sme obaja mladí, on sedel pri ohni vedľa mňa, mali sme trochu v hlave a zrazu sme sa len začali veľmi krásne bozkávať. Nič viac, len bozk. Vtom sme sa obaja spamätali, všetci naokolo len tak s otvorenými ústami na nás pozerali, ale na druhý deň bol preč. Nebola som doňho zamilovaná. Ale bolo to… krásne. A nečakané. A také jemné, že to vo mne zostalo celý život. Aj keď sa mi niečo podobné ešte neskôr párkrát prihodilo, keďže som sa rada bozkávala, ale nepoviem vám jeho meno,“ šibalsky prehodila.

Dobrý novinár sa však nevzdáva a keďže bol máj, lásky čas, tak sme pani Kajlichovú obmäkčili a napokon nám potichu pošepla, že to bol ruský herec Innokentij Smoktunovskij (1925 –1994). Ten je dodnes považovaný za najznámejšieho sovietskeho divadelného a filmového herca 2. polovice 20. storočia s neobyčajnou kultúrou prejavu. Označovali ho aj za rytiera ruského herectva. Preslávil sa rolou vo filmovom spracovaní Hamleta z roku 1964, ktorá bola oceňovaná aj na Západe, hral knieža Myškina v Dostojevského Idiotovi či v sovietskych filmoch Oni bojovali za vlasť, Osud človeka či Anna Kareninová./aktuality.sk

X X X

Konflikt Izraela a Iránu môže zvýšiť ceny energií

Geopolitické napätie zvyšuje ceny energií. Pre Európu to znamená riziko kolísania dostupnosti LNG, čím sa posilňujú obavy ohľadom zabezpečenia energetickej stability.

Konflikt na Blízkom východe a hrozba zablokovania jednej z najdôležitejších trás na prepravy paliva na svete vyvoláva obavy z nárastu cien energií. To spolu s obchodnou vojnou USA, ktoré zavádzajú clá, zasiahne globálnu ekonomiku. Svetová banka už pritom očakáva v tomto roku spomalenie globálneho hospodárskeho rastu na 2,3 % z 2,8 % v roku 2024. TASR o tom informuje na základe správy portálu Yahoo.

Po tom, ako Izrael spustil 13. júna nálety na iránsku vojenskú a jadrovú infraštruktúru, ceny ropy vzrástli o viac ako 10 %. Trhy analyzujú vplyv konfliktu na globálne dodávky ropy a skvapalneného zemného plynu (LNG).

Irán kontroluje strategický Hormuzský prieliv, cez ktorý putuje tretina globálnych dodávok ropy po mori a pätina dodávok LNG. Ak dôjde k jeho blokáde, ceny ropy by mohli vyletieť nad 100 USD (86,84 eura) za barel (159 litrov).

Niektorí analytici argumentujú, že aj Irán potrebuje otvorený Hormuzský prieliv pre lode svojich klientov – Indie a Číny. No hoci prieliv nie je uzavretý, konflikt už ovplyvnil ceny energií vzhľadom na riziká. Niektoré ropné tankery tadiaľ odmietajú prechádzať. Zároveň, poisťovacie spoločnosti si budú pravdepodobne účtovať viac za poistenie plavidiel.

Pozornosť pútajú aj ložiská zemného plynu v regióne. Irán zdieľa najväčšie ložisko zemného plynu na svete, pole South Pars, s Katarom. LNG pochádzajúci z tohto regiónu je životne dôležitý pre zvyšok sveta vrátane Európy.

Hoci má Európska únia (EÚ) v súčasnosti dostatočné zásoby, jej závislosť od globálnych dodávok LNG ju robí zraniteľnou voči geopolitickým otrasom, keďže znižuje dodávky ruského plynu.

Ceny plynu rastú

Európske ceny plynu už výrazne vzrástli pre riziká spojené s konfliktom na Blízkom východe. Referenčná cena zemného plynu na burze TTF v Holandsku dosiahla trojmesačné maximum a v piatok (20. 6.) napoludnie sa priblížila k hranici 41 eur za megawatthodinu.

K najväčším dovozcom LNG v EÚ patrí Francúzsko, Španielsko, Taliansko, Holandsko a Belgicko. Ak konflikt ovplyvnení dodávky z Kataru, najviac to zasiahne Belgicko, Taliansko a Poľsko, keďže táto arabská krajina pokrýva 38 až 45 % ich dovozu LNG.

Dobrou správou je, že dopyt po plyne je v Európe v tomto ročnom období zvyčajne na najnižšej úrovni. Ale horúce počasie zvyšuje dopyt po chladení, čo by mohlo v nasledujúcich týždňoch zvýšiť potrebu elektriny v Únii.

Vyššie ceny energií zvyšujú infláciu a môžu mať dominový efekt na politiku centrálnej banky, upozornili analytici. Čokoľvek, čo obmedzí tranzit skvapalneného zemného plynu, bude mať „rýchly vplyv na EÚ, najmä na jej výrobný sektor“, aktuality.sk