Tisíce dovolenkárov v neistote. Odstupuje prezident SACKY. Jedna z najviditeľnejších postáv slovenského cestovného ruchu končí. Roman Berkes sa k 1. júlu 2025 vzdal funkcie prezidenta Slovenskej asociácie cestovných kancelárií a cestovných agentúr (SACKA). Čo je presne vo veci, zatiaľ nie je jasné. Krátko po oznámení jeho odchodu však vyšlo najavo, že jeho cestovná kancelária HappyTravel.sk vyhlásila úpadok. Spoločnosť, ktorá sa roky špecializovala na zájazdy do Turecka a Egypta, patrila medzi stredne veľké na trhu. Jej krach prichádza len pár mesiacov po tom, čo bol Berkes opätovne zvolený do čela profesijnej asociácie.

 Prezident končí, firma padá. SACKA informovala o Berkesovom odstúpení v stručnej tlačovej správe, ktorú vydala bezprostredne po zverejnení listu o jeho abdikácii. Zdôraznila, že rozhodnutie prijala v súlade so stanovami organizácie. Už dnes bývalý prezident SACKY sa na tlačovej konferencií nezúčastnil. Vraj má iné starosti. A to riešiť aktuálne problémy so skrachovanou cestovnou kanceláriou. Do pár dní by mal priniesť aj Berkes vyjadrenie. Čo sa naozaj stalo.

„Súbežne sme boli ako SACKA informovaní, že cestovná kancelária HappyTravel.sk, s.r.o., ktorú Roman Berkes zastupoval ako konateľ, od dnešného dňa nedokáže plniť svoje záväzky voči obchodným partnerom a klientom a vyhlásila úpadok,“ uviedol generálny tajomník SACKA Radoslav Oliver Košík.

HappyTravel pôsobila na trhu od roku 2012 a ako jedna z prvých operovala charterové lety aj z letiska Piešťany. V posledných rokoch sa špecializovala na najpopulárnejšie dovolenkové destinácie slovenských turistov – Turecko a Egypt. Jej krach prichádza v čase, keď mnohí Slováci už nastupujú do predplatených dovolenkových letov.

 Poisťovňa má riešiť klientov

SACKA ubezpečuje verejnosť, že HappyTravel mala zabezpečené zákonné poistenie proti úpadku – konkrétne v poisťovni Generali – Európska cestovná poisťovňa. Poškodení klienti by sa mali obrátiť priamo na asistenčnú službu poisťovne.

„To, že cestovná kancelária mala poistenie, znamená, že klienti neprídu o svoje peniaze. Na rozdiel od individuálne organizovaných dovoleniek, kde klienti môžu o všetko prísť pri zrušení letu či zavretom hoteli, majú zákazníci cestovných kancelárií právnu ochranu,“ povedala viceprezidentka SACKA Ľudmila Masariková, ktorá dočasne povedie asociáciu až do najbližšieho valného zhromaždenia.

Jeden z najdlhšie pôsobiacich prezidentov

Roman Berkes bol do čela SACKA zvolený celkovo trikrát – v rokoch 2019, 2022 a naposledy len pred pár mesiacmi v roku 2025. Jeho odchod prichádza prekvapivo, no podľa predstaviteľov SACKA ide o osobné rozhodnutie, ktoré rešpektujú.

Na tlačovej konferencii však padla aj otázka, či za úpadkom HappyTravel môžu byť podozrenia z nezrovnalostí či dokonca trestnoprávne konanie. Odpoveď však organizácia prenechala samotnému Romanovi Berkesovi. Na otázku, či išlo o podozrenie z úplatkov alebo nezákonné praktiky, neodpovedala ani viceprezidentka Masariková, ani generálny tajomník Košík. „Na tieto otázky musí odpovedať pán Berkes osobne,“ skonštatoval Košík.

Úpadok je zriedkavý, no nie výnimočný

Na Slovensku je krach cestovných kancelárií pomerne zriedkavý jav. Naposledy upútali verejnosť v roku 2020 krachy spoločností Aeolus a FIRO-tour. Odvtedy k úpadku väčšej cestovnej kancelárie nedošlo.

SACKA tvrdí, že práve prísna regulácia a zákonné poistenie proti úpadku robia cestovné kancelárie bezpečnou voľbou pre klientov. Zdôrazňuje však aj potrebu bojovať proti nelegálnym subjektom, ktoré operujú bez živnostenského oprávnenia a bez zákonom vyžadovaného poistenia.

„To však nebol prípad spoločnosti HappyTravel,“ povedal Košík a dodal, že si každý klient môže preveriť, či je cestovná kancelária poistená, v zozname vedenom Slovenskou obchodnou inšpekciou.

Čo bude ďalej?

Dočasným vedením asociácie je poverená JUDr. Ľudmila Masariková, ktorá zároveň pôsobí aj v predstavenstve ECTAA a je podpredsedníčkou cestovnej kancelárie Satur Travel. O novom prezidentovi rozhodne najbližšie valné zhromaždenie, ktorého termín zatiaľ nebol určený.

SACKA si chce podľa Masarikovej naďalej udržať pozíciu dôveryhodného partnera pre štátny aj komerčný sektor a dbať na to, aby na trhu pôsobili iba legálne, zodpovedne podnikajúce subjekty.

Krach HappyTravel je preto nielen zásahom do dovolenkových plánov niektorých Slovákov, ale aj výstrahou, že ani skúsené a roky etablované cestovné kancelárie nemusia byť imúnne voči ekonomickým problémom./agentury/

X X X

 Fico bol na žatve: Farmárom z poľa odkázal, aby priniesli chlieb, sľúbil im milióny a ochranu pred lacnými potravinami z Ukrajiny.

Na Slovensku sa oficiálne začala žatva. Symbolický štart poľnohospodárskej sezóny odštartovali v Nitrianskom kraji predseda vlády Robert Fico, minister pôdohospodárstva Richard Takáč (obaja Smer) a predstavitelia poľnohospodárskych organizácií. Napriek extrémnemu suchu, ktoré zasiahlo viac ako dve tretiny územia, očakávajú farmári priemerné úrody.

Štefan Korec predseda PD Radošinka a minister Richard Takac

„Začať žatvu je pre každého poľnohospodára sviatok. Som rád, že môžem byť pri tom práve tu, v regióne môjho detstva,“ vyhlásil premiér Fico. Vláda podľa neho bude aj naďalej podporovať domácich pestovateľov a chovateľov, pričom osobitne spomenul obranu voči lacným dovozom z Ukrajiny. „Chceme stabilné ceny a dôstojné podmienky pre našich farmárov,“ dodal.

 Minister pôdohospodárstva Takáč označil podporu agrosektora za jednu z priorít súčasnej vlády. „Za rok a pol sme vyplatili viac projektových podpôr ako predchádzajúce vlády za tri roky. V kampani 2024 sme vyplatili historických 300 miliónov eur,“ uviedol. Zároveň avizoval nový balík pomoci pre farmy postihnuté výskytom slintačky a krívačky.

 Predseda Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory Andrej Gajdoš upozornil, že sucho najviac poškodilo jarné plodiny ako kukuricu, slnečnicu či cukrovú repu. Úroda obilnín a olejnín však podľa neho bude postačujúca pre domácu spotrebu. Slovensko každoročne vyprodukuje viac ako štyri milióny ton hustosiatych obilnín, z ktorých približne 2,6 milióna ton spotrebuje doma.

 Dôležitý apel zaznel od predsedu družstva Radošinka Štefana Korca. Vyzval spotrebiteľov, aby si všímali pôvod potravín. „Naše výrobky majú kvalitu, ale potrebujú vašu dôveru. Ak si nekúpite slovenské produkty, naša práca stratí zmysel,“ zdôraznil.

Premiér Fico na záver oznámil, že po skončení žatvy pozve poľnohospodárov na Úrad vlády: „Prineste bochník chleba z tohtoročnej úrody – a budeme sa rozprávať o tom, čo ešte môžeme pre slovenský vidiek urobiť.“/agentury/

X X X

 Najväčšia kauza, akú pochovala štvrtá vláda Roberta Fica: Emisný kšeft musel prokurátor hodiť do koša

 Prípad siaha do čias prvej vlády Roberta Fica, keď Smer vládol po boku s HZDS a SNS. Pre exministra Počiatka bol Ján Slota kvôli k tejto kauze „úplný kráľ“, ktorý „ešte aj Fica oholil“.

Skutok sa stal, bol trestným činom a vyšetrovanie preukázalo aj záujem poškodiť Slovenskú republiku. Štát si ako poškodený nárokoval škodu viac ako 47 miliónov eur a obvineným ministerským topúradníkom pôvodne hrozilo až pätnásť rokov väzenia. Napokon však SR žiadne peniaze nevymôže a pôvodne obvinení ľudia, ktorí mali zastupovať najlepšie záujmy štátu, vyviaznu bez trestu.

Po vládnej novele trestných kódexov z dielne ministra spravodlivosti Borisa Suska (Smer-SD) totiž obrovský podvod s emisnými kvótami z čias prvej vlády Roberta Fica končí v koši.

„Trestné stíhanie je neprípustné, pretože je trestné stíhanie premlčané,“ zdôvodnil svoje rozhodnutie prokurátor bratislavskej krajskej prokuratúry v uznesení, ktoré si Aktuality.sk vyžiadali na základe infozákona.

Zároveň však prokurátor konštatuje, že „zo spisového materiálu vyplýva dostatočne určitý predpoklad, že obvinení sa v období od mesiaca február 2008 do mesiaca november 2008 mali dopustiť konania, o ktorom možno dôvodne predpokladať, že napĺňa všetky zákonné znaky zločinu podvodu“. V trestnom stíhaní by sa mohlo pokračovať, ak by niekto z obvinených vyhlásil, že na prejednaní veci trvá. V prípade emisií sa tak však nestalo a zastavenie stíhania pre premlčanie je teda právoplatné.

Cold Case

Policajtom z Národnej kriminálnej agentúry sa v roku 2022 podaril neočakávaný úspech. Po 14 rokoch objasnili pozadie dlhé roky medializovaného emisného kšeftu, ktorý stál Slovensko takmer 50 miliónov eur. Obvinili aj konkrétnych ľudí. Akcia pôvodne aj dostala názov Cold case, teda vychladnutý prípad.

V čase vypuknutia kauzy Smer vládol spolu s HZDS a SNS. Práve pod národniarov spadal rezort životného prostredia, kde sa celý kšeft udial. Prípad vyšetrovala NAKA pod dozorom Úradu špeciálnej prokuratúry – ani jeden z týchto útvarov už neexistuje, aktuality.sk

X X X

Donald Trump v Senáte presadil kontroverzný balík daňových a výdavkových škrtov

 „One big, beautiful bill“, ako zákon Trump označoval, prešiel tesnou väčšinou. Kľúčovým bol hlas viceprezidenta J.D. Vancea.

Americký Senát v utorok schválil balík daňových a výdavkových škrtov prezidenta Donalda Trumpa, ktoré on označoval ako „One Big, Beautiful Bill“. Senátori ho prijali najtesnejšou možnou väčšinou, pričom rozhodujúci bol hlas viceprezidenta J. D. Vancea. TASR o tom píše podľa agentúry DPA.

Dolná komora Kongresu (Snemovňa reprezentantov) zákon schválila v máji, Senát však schválil pozmeňovacie návrhy a tak to bude musieť urobiť opätovne. Trump by chcel zákon podpísať do 4. júla, na ktorý pripadá Deň nezávislosti USA.

Ústredným bodom zákona je trvalé predĺženie daňových úľav z Trumpovho prvého funkčného obdobia. Spôsobené výpadky vo federálnom rozpočte sa majú financovať zo škrtov v sociálnych dávkach, čo ostro kritizovali demokrati. DPA pripomína, že so zákonom nesúhlasí ani viacero fiškálne konzervatívnych republikánov. Tvrdia, že škrty vo výdavkoch sú nedostatočné a legislatíva zvýši rozpočtový deficit.

Návrh zákona kritizoval technologický miliardár Elon Musk, jeden z Trumpových najväčších podporovateľov v predvolebnej kampani. Na svojej sociálnej sieti X sa členom Kongresu vyhrážal, že ak zákon podporia, v nadchádzajúcich primárkach finančne podporí ich protikandidátov. Trump ho varoval, že ak bude financovať demokratov „bude musieť znášať veľmi vážne dôsledky“, aktuality.sk

X X X

 Jadrové zbrane pre Berlín? Po návrate Trumpa o tom hovoria Merzovi vlastní, kancelár reagoval

Nemecko-francúzska spolupráca v oblasti nukleárneho odstrašenia je vecou „veľmi, veľmi ďalekej budúcnosti“, vyhlásil v utorok nemecký kancelár Friedrich Merz (CDU). Líder poslaneckého klubu kresťanských demokratov (CDU) Jens Spahn v nedeľu vyzval na vedenie debaty o „nezávislom jadrovom dáždniku“, ktorý by bol podľa neho účinný len pod nemeckým vedením.

 „Mali by sme urobiť všetko, čo je v našich silách, aby sme zachovali spoločné využívanie jadrových zbraní s USA aj v nasledujúcich rokoch, ak nie desaťročiach,“ povedal Merz po stretnutí s luxemburským premiérom Lucom Friedenom v Berlíne.

 Šéf nemeckej vlády vysvetlil, že prijal francúzsku ponuku na rokovanie o nukleárnej spolupráci. Zdôraznil však, že „k dnešnému dňu neexistujú žiadne ďalšie iniciatívy“ a ide podľa neho o debatu na veľmi dlhé obdobie, keďže musí byť zodpovedané veľké množstvo otázok.

Na rozdiel od Británie alebo Francúzska Nemecko nedisponuje vlastnými jadrovými zbraňami, ale na jeho území sa nachádzajú americké hlavice. Podľa televízie Deutche Welle sú na základni Büchel a celkovo ich je do 20. Ich prípadné použitie by musel schváliť americký prezident.

PA pripomína, že od opätovného nástupu Donalda Trumpa do Bieleho domu medzi európskymi členmi NATO vzrástli pochybnosti, či je možné sa aj naďalej spoliehať na americký jadrový dáždnik. Ideu nasadenia francúzskych jadrových zbraní v ostatných štátoch Európy v máji otvoril francúzsky prezident Emmanuel Macron.

 Dôvody, prečo Berlín nedisponuje vlastným jadrovým arzenálom, sú zakorenené v historických, právnych, ale aj politických skutočnostiach. Po druhej svetovej vojne bolo Nemecko demilitarizované a stratilo akúkoľvek možnosť budovať vlastný vojenský potenciál nezávisle.

Víťazné mocnosti, najmä Spojené štáty a vtedajší Sovietsky zväz, si neželali, aby sa krajina, ktorá rozpútala dve svetové vojny, opäť militarizovala – nieto ešte získala jadrový arzenál.

V roku 1968 sa Nemecko pridalo k Zmluve o nešírení jadrových zbraní, v rámci ktorej sa ako tzv. „nejadrový štát“ zaviazalo, že nebude jadrové zbrane vyrábať, získavať ani vlastniť. Naopak, bezpečnosť Nemecka sa od studenej vojny opiera o už spomenutý americký jadrový dáždnik. Berlín sa tak podieľa na tzv. jadrovom zdieľaní v rámci NATO, ale nie je ich vlastníkom.

Zásadný faktor zohráva aj nemecká verejnosť a politická kultúra. V krajine panuje silný pacifizmus a odpor voči jadrovým zbraniam, ktorý je výsledkom historickej skúsenosti s vojnami, ale aj environmentálneho a mierového hnutia. Viaceré politické strany, najmä Zelení, dlhodobo žiadajú stiahnutie amerických jadrových hlavíc z nemeckého územia.

 Zároveň by prípadné jadrové zbrojenie Nemecka mohlo vážne narušiť bezpečnostnú rovnováhu v Európe. Vlastné jadrové zbrane Berlína by vyvolali obavy vo viacerých štátoch – najmä v Poľsku, či v Rusku – a spustili by lavínu reakcií. Berlín sa však dlhodobo usiluje pôsobiť ako stabilný, predvídateľný a zodpovedný partner v rámci EÚ a NATO, čo je v priamom rozpore s ideou získania jadrového arzenálu. Posledná reakcia nemeckého kancelára Merza v tejto súvislosti by tomu nasvedčovala.

Debata o vlastnom „jadrovom dáždniku“ sa však v Nemecku z času na čas objaví, naposledy v súvislosti s návratom Trumpa do Bieleho domu a jeho vyjadreniami na adresu členov NATO a oznámení o stiahnutí časti amerických vojsk z európskeho kontinentu./agentury/

X X X

 Jadrové zbrane pre Berlín? Po návrate Trumpa o tom hovoria Merzovi vlastní, kancelár reagoval

Nemecko-francúzska spolupráca v oblasti nukleárneho odstrašenia je vecou „veľmi, veľmi ďalekej budúcnosti“, vyhlásil v utorok nemecký kancelár Friedrich Merz (CDU). Líder poslaneckého klubu kresťanských demokratov (CDU) Jens Spahn v nedeľu vyzval na vedenie debaty o „nezávislom jadrovom dáždniku“, ktorý by bol podľa neho účinný len pod nemeckým vedením.

 „Mali by sme urobiť všetko, čo je v našich silách, aby sme zachovali spoločné využívanie jadrových zbraní s USA aj v nasledujúcich rokoch, ak nie desaťročiach,“ povedal Merz po stretnutí s luxemburským premiérom Lucom Friedenom v Berlíne.

 Šéf nemeckej vlády vysvetlil, že prijal francúzsku ponuku na rokovanie o nukleárnej spolupráci. Zdôraznil však, že „k dnešnému dňu neexistujú žiadne ďalšie iniciatívy“ a ide podľa neho o debatu na veľmi dlhé obdobie, keďže musí byť zodpovedané veľké množstvo otázok.

Na rozdiel od Británie alebo Francúzska Nemecko nedisponuje vlastnými jadrovými zbraňami, ale na jeho území sa nachádzajú americké hlavice. Podľa televízie Deutche Welle sú na základni Büchel a celkovo ich je do 20. Ich prípadné použitie by musel schváliť americký prezident.

PA pripomína, že od opätovného nástupu Donalda Trumpa do Bieleho domu medzi európskymi členmi NATO vzrástli pochybnosti, či je možné sa aj naďalej spoliehať na americký jadrový dáždnik. Ideu nasadenia francúzskych jadrových zbraní v ostatných štátoch Európy v máji otvoril francúzsky prezident Emmanuel Macron.

 Dôvody, prečo Berlín nedisponuje vlastným jadrovým arzenálom, sú zakorenené v historických, právnych, ale aj politických skutočnostiach. Po druhej svetovej vojne bolo Nemecko demilitarizované a stratilo akúkoľvek možnosť budovať vlastný vojenský potenciál nezávisle.

Víťazné mocnosti, najmä Spojené štáty a vtedajší Sovietsky zväz, si neželali, aby sa krajina, ktorá rozpútala dve svetové vojny, opäť militarizovala – nieto ešte získala jadrový arzenál.

V roku 1968 sa Nemecko pridalo k Zmluve o nešírení jadrových zbraní, v rámci ktorej sa ako tzv. „nejadrový štát“ zaviazalo, že nebude jadrové zbrane vyrábať, získavať ani vlastniť. Naopak, bezpečnosť Nemecka sa od studenej vojny opiera o už spomenutý americký jadrový dáždnik. Berlín sa tak podieľa na tzv. jadrovom zdieľaní v rámci NATO, ale nie je ich vlastníkom.

Zásadný faktor zohráva aj nemecká verejnosť a politická kultúra. V krajine panuje silný pacifizmus a odpor voči jadrovým zbraniam, ktorý je výsledkom historickej skúsenosti s vojnami, ale aj environmentálneho a mierového hnutia. Viaceré politické strany, najmä Zelení, dlhodobo žiadajú stiahnutie amerických jadrových hlavíc z nemeckého územia.

 Zároveň by prípadné jadrové zbrojenie Nemecka mohlo vážne narušiť bezpečnostnú rovnováhu v Európe. Vlastné jadrové zbrane Berlína by vyvolali obavy vo viacerých štátoch – najmä v Poľsku, či v Rusku – a spustili by lavínu reakcií. Berlín sa však dlhodobo usiluje pôsobiť ako stabilný, predvídateľný a zodpovedný partner v rámci EÚ a NATO, čo je v priamom rozpore s ideou získania jadrového arzenálu. Posledná reakcia nemeckého kancelára Merza v tejto súvislosti by tomu nasvedčovala.

Debata o vlastnom „jadrovom dáždniku“ sa však v Nemecku z času na čas objaví, naposledy v súvislosti s návratom Trumpa do Bieleho domu a jeho vyjadreniami na adresu členov NATO a oznámení o stiahnutí časti amerických vojsk z európskeho kontinentu./agentury/

 X X X

 Jaroslav Naď prehovoril o neúspechu polície pri pokuse o jeho zadržanie

 Šéf Demokratov Jaroslav Naď bude vypovedať na polícii. Snahu o jeho zadržanie označil za divadlo.

Bývalý minister obrany a predseda strany Demokrati Jaroslav Naď bude 3. júla vypovedať na polícii. Potvrdil to v pondelok na tlačovej konferencii po tom, čo sa ho 18. júna pokúsili zadržať policajti. Vtedy sa nachádzal na dovolenke v Kanade. Na adresu ministra vnútra Matúša Šutaja Eštoka uviedol, že jeho cieľom v rámci tejto neúspešnej akcie bolo pokaziť mu dovolenku.

 Osem zadržaných prepustili

Polícia v ten deň zadržala osem ďalších osôb. Následne všetky prepustili. Naď na tlačovej konferencii ukázal doklad o zakúpení letenky do Kanady ešte vo februári tohto roka. Ukázal tak, že v jeho prípade nešlo o zámer utiecť pred zadržaním. Hovorí, že o plánovanej akcii nemal žiadne informácie a ide podľa neho o zlyhanie polície, ktorá si nedohľadala, že sa nachádza mimo Slovenska.

Oznámil, že detaily prezradí až po výsluchu, s ostatnými pôvodne zadržanými nebol v kontakte. Pokus o zadržanie označil za divadlo s tým, že sám žiadny trestný čin v prípade darovania munície Ukrajine nevidí.

 Podozrenie z mnohomiliónovej sprenevery

Pokus o zadržanie Naďa súvisí s vyšetrovaním Európskej prokuratúry, ktorá preveruje podozrenie zo sprenevery 7,4 milióna eur. Tie boli určené na vojenskú pomoc Ukrajine.

Ako sme informovali, vyšetrovanie pod dozorom Európskej prokuratúry sa začalo tento rok v apríli. Pre Aktuality.sk to vtedy potvrdil európsky prokurátor Juraj Novocký. „Vedieme trestné stíhanie pre poškodzovanie finančných záujmov Európskej únie a ďalšie trestné činy. Vyšetrovanie súvisí s nákupom munície a jej darovaním na Ukrajinu,“ povedal, aktuality.sk

X X X

 Americká vláda zadržala dvoch Číňanov podozrivých z špionáže

 Dvaja muži čelia obvineniam zo špionáže v USA. Údajne verbovali námorníkov a zbierali tajné informácie pre Čínu, hrozí im až rokov za mrežami.

Dvaja čínski občania boli zadržaní úradmi USA v súvislosti s údajnou špionážou a snahou naverbovať príslušníkov amerického námorníctva do čínskej spravodajskej služby, uviedlo v utorok americké ministerstvo spravodlivosti. Obaja čelia obvineniam z konania ako agenti čínskej vlády, za čo im v prípade usvedčenia hrozí až 10 rokov za mrežami, informuje TASR podľa správy agentúry AFP a denníka The Washington Post.

Jüan-cche Čchen (38) a Li-žen Laj (39) boli zadržaní americkým Federálnym úradom pre vyšetrovanie (FBI) v piatok. Obaja údajne vykonávali v Spojených štátoch viacero spravodajských činností v mene čínskeho ministerstva štátnej bezpečnosti. Okrem náboru príslušníkov amerického námorníctva čelia obvineniu, že platili za informácie o národnej bezpečnosti Washingtonu či fotografovali námornú základňu.

„Tento prípad zdôrazňuje trvalé a agresívne úsilie čínskej vlády infiltrovať našu armádu a podkopať našu národnú bezpečnosť zvnútra,“ uviedla americká generálna prokurátorka Pamela Bondiová. „Ministerstvo spravodlivosti sa nebude prizerať tomu, ako nepriateľské krajiny nasadzujú špiónov v našej krajine – odhalíme zahraničných agentov… a budeme chrániť americký ľud pred tajnými hrozbami pre našu národnú bezpečnosť,“ dodala.

Čchen do Spojených štátov prišiel legálne v roku 2015 a neskôr získal trvalý pobyt. Laj podľa prokurátorov do USA prišiel na turistické víza v apríli. Vyšetrovatelia sa domnievajú, že Laj pripravoval Čchena ako čínskeho spravodajského agenta najmenej od polovice roka 2021.

Čínske veľvyslanectvo vo Washingtone na žiadosť o komentár bezprostredne nereagovalo, aktuality.sk

X X X

Ukrajinskí tajní zistili, aké zbrane hromadí Putin na útok voči NATO

Doposiaľ chýbali podrobnosti, čo dokáže Kremeľ vyrábať do zásoby, keď zbrane aj ľudí vrhá do útokov na Ukrajinu.

Predstavitelia členských štátov NATO z času na čas prichádzajú s varovaním, že Rusko o niekoľko rokov zaútočí na niektorého člena Aliancie.

Chýbalo však vysvetlenie, ako by to bolo možné, keď Rusi nestíhali napríklad ťažkou technikou zásobovať ani jednotky na Ukrajine.

Ukrajinské tajné služby však odhalili, že ľudia okolo Vladimira Putina sa poučili a výrazne zmenili zameranie výroby.

Kým o reparácii starších tankov či obrnených vozidiel počuť čoraz menej, Rusi zrejme viac investujú do rakiet a nahromadili údajne asi 600 Iskanderov-M a ďalších 300 Iskanderov-K.

Rusko napriek obrovským stratám dokáže údajne zhromažďovať aj najmodernejšie tanky T-90.

Jedna raketa Iskander-M však vyjde asi na 3 milióny dolárov.

Okrem toho sa musia bežní Rusi skladať na výplaty státisícov vojakov a na starostlivosť o státisíce invalidov.

A práve gigantické výdavky na zbrojenie ostávajú najväčšou hrozbou pre Putinov režim., aktuality.sk

X X X

 Zomrel známy český šéfkuchár. Varil aj pre Schwarzeneggera, Cher či Cruisa

Českú gastronomickú scénu zasiahla cez víkend veľmi smutná správa. Vo veku 50 rokov zomrel po boji so zákernou chorobou ostravský rodák a známy šéfkuchár Roman Hadrbolec. Periodiku Moravskoslezsky denik to potvrdila jeho mama.

 Hadrbolec pôsobil nielen v Česku, ale aj v Spojených štátoch. Zásadný zlom prišiel, keď sa dostal do agentúry sídliacej v Beverly Hills, ktorá dodávala osobných kuchárov celebritám. Varil napríklad pre herca a politika Arnolda Schwarzeneggera, speváčku Cher či hercov Toma Cruisa a Paula Newmana. K vareniu pre Schwarzeneggera sa dostal vďaka tomu, že ovládal nemecký jazyk a poznal rakúsku kuchyňu.

„Keď zistil, že viem po nemecky s rakúskym dialektom a že som varil v Rakúsku, oslovil ma s tým, či by som mu niekedy nechcel doma pripraviť rakúske špeciality,“ popisoval vtedy svoju prácu Roman Hadrbolec.

Po návrate do Českej republiky sa venoval rozvoju hotelovej gastronómie. Pracoval pre sieť Orea Hotels, kde pomáhal nastavovať koncepty reštaurácií a zostavoval nové jedálne lístky./agentury/

X X X

Fico bol na žatve: Farmárom z poľa odkázal, aby priniesli chlieb, sľúbil im milióny a ochranu pred lacnými potravinami z Ukrajiny

Na Slovensku sa oficiálne začala žatva. Symbolický štart poľnohospodárskej sezóny odštartovali v Nitrianskom kraji predseda vlády Robert Fico, minister pôdohospodárstva Richard Takáč (obaja Smer) a predstavitelia poľnohospodárskych organizácií. Napriek extrémnemu suchu, ktoré zasiahlo viac ako dve tretiny územia, očakávajú farmári priemerné úrody.

Štefan Korec predseda PD Radošinka a minister Richard Takac

„Začať žatvu je pre každého poľnohospodára sviatok. Som rád, že môžem byť pri tom práve tu, v regióne môjho detstva,“ vyhlásil premiér Fico. Vláda podľa neho bude aj naďalej podporovať domácich pestovateľov a chovateľov, pričom osobitne spomenul obranu voči lacným dovozom z Ukrajiny. „Chceme stabilné ceny a dôstojné podmienky pre našich farmárov,“ dodal.

 Minister pôdohospodárstva Takáč označil podporu agrosektora za jednu z priorít súčasnej vlády. „Za rok a pol sme vyplatili viac projektových podpôr ako predchádzajúce vlády za tri roky. V kampani 2024 sme vyplatili historických 300 miliónov eur,“ uviedol. Zároveň avizoval nový balík pomoci pre farmy postihnuté výskytom slintačky a krívačky.

  Predseda Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory Andrej Gajdoš upozornil, že sucho najviac poškodilo jarné plodiny ako kukuricu, slnečnicu či cukrovú repu. Úroda obilnín a olejnín však podľa neho bude postačujúca pre domácu spotrebu. Slovensko každoročne vyprodukuje viac ako štyri milióny ton hustosiatych obilnín, z ktorých približne 2,6 milióna ton spotrebuje doma.

Zľava predseda vlády Robert Fico (Smer), predseda PD Radošinka Štefan Korec a minister pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Richard Takáč (Smer) počas žatevného výjazdu 1. júla 2025 na poli pri obci Veľké Ripňany, okres Topoľčany

Dôležitý apel zaznel od predsedu družstva Radošinka Štefana Korca. Vyzval spotrebiteľov, aby si všímali pôvod potravín. „Naše výrobky majú kvalitu, ale potrebujú vašu dôveru. Ak si nekúpite slovenské produkty, naša práca stratí zmysel,“ zdôraznil.

Premiér Fico na záver oznámil, že po skončení žatvy pozve poľnohospodárov na Úrad vlády: „Prineste bochník chleba z tohtoročnej úrody – a budeme sa rozprávať o tom, čo ešte môžeme pre slovenský vidiek urobiť.“

X X X

Rusko takto dlho nevydrží, analytik mu dáva jeden až dva roky. Finančná kríza je na obzore, uviedol v ta3 Vlachynský

 Ruská ekonomika čelí vážnym problémom a už sa nachádza v recesii, upozornil v relácii Štúdio ta3 analytik Inštitútu ekonomických a spoločenských analýz (INESS) Martin Vlachynský. „Keď sa pozrieme na posledné dáta, ktoré hovoria o medzikvartálnom poklese, keby sme ich očistili o zbrojársku výrobu, tak Rusko je hlboko v recesii.“

Prezident Vladimir Putin síce ešte donedávna tvrdil, že ruská ekonomika je silná napriek sankciám a vojne, no nedávno priznal, že na tanky či vojakov ide veľa peňazí a plánuje vojenské výdavky znižovať. Tie aktuálne dosahujú až 6,3 percenta HDP, teda takmer 147 miliárd eur.

Vlachynský upozorňuje, že celková cena vojny pre Rusko je ešte vyššia: „Ročné výdavky sú skôr bližšie niekde okolo 200 miliardám eur.“ Do toho nie sú započítané ani sociálne dávky vyplácané rodinám padlých vojakov. Tie vyplácajú primárne regióny a ruský sociálny systém. Sú to ďalšie desiatky miliárd eur.

 Smeruje ruská ekonomika do recesie?

„Vojna je obrovský fiškálny stimul. Vy kupujete granáty, platíte vojakov,“ hovorí Vlachynský s tým, že aj vojak, ktorý stojí v zákope, prispieva k HDP. Rast ruskej ekonomiky v prvom kvartáli 2025 síce dosiahol 1,5 percenta, no podľa analytika je to len zdanie.

Na tanky či vojakov ide veľa peňazí, priznal nedávno ruský prezident. Podľa Vlachynského sa výdavky vyšplhali na 6,3 percenta HDP, teda takmer 147 miliárd eur, a skutočná suma môže byť ešte vyššia.

Aké sankcie vytiahol západ?

 Pripomeňme, že EÚ aj USA uvalili už 17 balíkov sankcií, pričom 18. sa pripravuje. Podľa Vlachynského sú tými najzásadnejšími sankcie na ruský finančný systém, ktoré sťažujú transakcie s dolárom a eurami.

„Veľmi dôležitým faktom je, že Európska únia zadržala zhruba 300 miliárd eur rezerv Ruskej centrálnej banky, ktoré boli v európskych bankách,“ uviedol analytik.

Rusko krachuje

Rusko je podľa analytika v krachu a z technických dôvodov nedokáže splácať svoje dlhy. „Nemôže robiť eurové transakcie, čiže v podstate nevie tie peniaze poslať. Ale pokiaľ nastane nejaký moment, miera alebo akokoľvek si to nazveme a Rusko sa pokúsi vrátiť na zahraničné trhy, tak to bude taký ako lakmusový papier, ktorý nám povie, či investori veria, že sa dokáže z tejto situácie pozviechať,“ povedal analytik.

„Je tu pomerne vysoká šance, že tam nastane finančná kríza. To znamená, že uvidíme implóziu úverov v ruskej ekonomike. Uvidíme krachy bánk a inflačné dorovnávanie prasknutých bublín,“ dodal Vlachynský.

Kedy k tomuto scenáru môže dôjsť? „S veľkou pravdepodobnosťou Rusko má zdroje na to, aby v takejto intenzite viedlo boje ako dnes jeden až dva roky. Potom bude musieť urobiť rozhodnutie, či buď dramatickým spôsobom zasiahne do životnej úrovne svojich občanov, čo môže spraviť a môže ďalej financovať vojnu, alebo nejakým spôsobom bude musieť začať znižovať svoje vojenské aktivity. Neznamená to stiahnuť na nulu, ale výrazne znižovať,“ dodal analytik./agentury/

X X X

Slovensko nie je Maďarsko, odkázal Pellegrini zo Záhrebu. Prezident potvrdil záujem o plyn z Krku, volal po dialógu s Ruskom

Medzi Slovenskom a Chorvátskom prebieha dialóg o možnosti prípadného využitia terminálu na skvapalnený zemný plyn (LNG) na ostrove Krk. Slovensko zostalo totiž po zastavení tranzitu z Ukrajiny bez stabilných dodávok plynu a ropy. Povedal to v utorok na tlačovej konferencii v Záhrebe prezident Peter Pellegrini. Okrem toho sa vyjadril aj k plánovanému zvýšeniu výdavkov na obranu v rámci NATO či k vojne na Ukrajine.

 Prezident Peter Pellegrini (vľavo) a chorvátsky prezident Zoran Milanovič počas otvorenia slovensko-chorvátskeho podnikateľského fóra v Záhrebe 1. júla 2025

Pellegrini sa s chorvátskou hlavou štátu Zoranom Milanovičom zhodol na tom, že pri zvyšovaní výdavkov na obranu je dôležité zabrániť obrovskému rastu cien.

 Obaja sa zhodli, že Slovensko i Chorvátsko by sa mali v rámci zbrojenia najprv sústrediť na splnenie svojich spôsobilostí, teda dobudovať tie kapacity, ktoré už majú ako členovia NATO. „Keď už by raz naše vlády, aj Slovenska aj Chorvátska, mali investovať viac prostriedkov do zbrojenia, tak by primárne mali podporiť chorvátsky a slovenský priemysel a snažiť sa využiť domáce kapacity,” zdôraznil prezident SR.

 Zároveň sa ohradil k negatívnemu prirovnaniu Slovenska k Maďarsku, keďže SR podľa neho neblokovala žiadne zásadné závery Európskej rady a podporila všetkých 17 balíkov protiruských sankcií. SR je za čo najrýchlejšie ukončenie vojny na Ukrajine formou mierových rokovaní. Maďarsko vníma v niektorých oblastiach ako spojenca, a to napríklad v názoroch na zahraničnú politiku, avšak v mnohých iných veciach má iný postoj. Obe krajiny sa zhodujú predovšetkým na vzájomnom bránení národnoštátnych záujmov.

V prípade vojenského konfliktu na Ukrajine vyzval Pellegrini lídrov EÚ, aby sa odhodlali na stretnutie s predstaviteľmi Ruskej federácie a začali rozvíjať dialóg o čo najskoršom ukončení vojny. V súčasnosti totiž podľa neho vyjednávanie o dočasnom pokoji zbraní závisí od rokovaní Spojených štátov s Ruskom.

Zahraničný obchod prekročil jednu miliardu eur

Na otvorení slovensko-chorvátskeho fóra prezident Pellegrini za účasti chorvátskej hlavy štátu Zorana Milanoviča vyhlásil, že zahraničný obchod medzi Slovenskom a Chorvátskom v posledných rokoch prekročil hranicu jednej miliardy eur. Poľa slovenského prezidenta však stále existuje priestor na zintenzívnenie obchodných kontaktov.

 Prezident Peter Pellegrini hovorí počas otvorenia slovensko-chorvátskeho podnikateľského fóra v Záhrebe 1. júla 2025

Slovensko-chorvátske fórum má podľa Pellegriniho posilniť hospodárske väzby medzi Slovenskom a Chorvátskom, tiež hľadať nové projekty a partnerstvá. Podľa jeho slov vlani navštívilo Chorvátsko viac ako pol milióna obyvateľov Slovenska, teda každý desiaty slovenský občan.

 „Som presvedčený, že aj Slovensko má čo ponúknuť návštevníkom z Chorvátska a že počet turistov z Chorvátska na Slovensku bude v budúcich rokoch narastať. Rovnako sa môžeme inšpirovať schopnosťou Chorvátska budovať svoju infraštruktúru tak, aby zodpovedala obrovskému záujmu turistov a ich požiadavkám v 21. storočí,“ povedal Pellegrini.

 Slováci by zároveň podľa neho nemuseli byť iba turistami v Chorvátsku, ale aj aktívnymi obchodnými investičnými partnermi. Rôzne slovenské firmy v Chorvátsku rozbiehajú developerské projekty a preto by bola podľa prezidenta škoda, ak by sa spolupráca medzi oboma krajinami obmedzovala len na cestovný ruch a turizmus.

Zdôraznil, že jednou z najsľubnejších oblastí je rozvoj jadrovej energetiky, tiež infraštruktúra pre elektromobilitu či obnoviteľné zdroje energie. Stredomorská klíma podľa neho napríklad pre fotovoltiku poskytuje ideálne podmienky.

 „Všetkých nás spája záujem prehlbovať spoluprácu, či už ide o sektor potravinárstva, obrany, strojárstva, rozvoj infraštruktúry, inovácie či zelené technológie,“ uzavrel prezident. Verejní predstavitelia oboch krajín by sa preto mali snažiť zabezpečovať čo najpriaznivejšie podmienky na ich ďalší rozvoj.

Generálny riaditeľ Slovenskej agentúry pre rozvoj investícií a obchodu (SARIO) Robert Šimončič doplnil, že slovenské firmy sú pripravené rozvíjať svoje aktivity v Chorvátsku, pričom mnohé spoločnosti už dlhodobo pôsobia na tamojšom trhu. Jednou z nich je napríklad Tatravagónka, ktorá vstúpila na chorvátsky trh veľkou akvizíciou lokálnej chorvátskej spoločnosti a v súčasnosti prispieva k modernizácii železničného priemyslu.

„Znalosti lokálneho prostredia prinášajú konkrétne výsledky a zároveň ukazujú, že máme na čom stavať ako dnešná obchodná výmena. To číslo je veľmi pekné a okolo jednej miliardy od roku 2019 narástol náš vzájomný obchod o 70 percent,“ uzavrel Šimončič./agentury

X X X

Rudolf Huliak skritizoval Matúša Šutaja Eštoka: Chcú, aby mohli kandidovať len strany, ktoré majú „nalúpené“

Matúš Šutaj Eštok predstavil novelu zákona, ktorá sprísňuje pravidlá pre malé strany, ak chcú kandidovať do parlamentu. Podľa informácií portálu Aktuality.sk však minister vnútra nemá na návrhu zhodu.

Plány Matúša Šutaja Eštoka na zmenu volieb ešte ani poriadne nevstúpili do schvaľovacieho procesu a už si musel vypočuť kritiku z vlastných radov. Problémom pre koaličných partnerov je najmä sekanie peňazí od štátu. Ich nespokojnosť môže napokon viesť k tomu, že zo zákona nič nebude.

O zmenách vo voľbách hovoria niektorí zástupcovia koalície už dlhšie. Robert Fico by chcel menej strán a volebné bloky, Hlas na čele so Šutajom Eštokom zas vyššiu volebnú kauciu aj príspevok politických strán ku konsolidácií. Zaznelo dokonca aj zvýšenie prahu zvoliteľnosti z päť na sedem percent či zníženie počtu poslancov zo 150 na 100.

Posledné dva návrhy sa do plánov Matúša Šutaja Eštoka nedostali, no aj tak prináša viacero nezanedbateľných zmien. Tou najzávažnejšou je, že na peniaze od štátu by mali nárok len strany, ktoré dostanú aspoň päť percent hlasov. Dnes im stačia tri.

Podľa opozície môžu návrhy šéfa rezortu vnútra viesť Slovensko k autoritatívnemu režimu. „Ide o cielený pokus udržať sa pri moci za každú cenu. Takéto kroky sú hrozbou pre demokraciu,“ komentoval v pondelok návrh predseda opozičného Progresívneho Slovensko Michal Šimečka. Opozícia nápad meniť volebné pravidlá podporiť nemieni.

Podľa informácií portálu Aktuality.sk minister vnútra návrh predložil dokonca bez toho, aby mal podporu poslancov koalície. Ide tak zrejme o návrh, ktorý vznikol len v úzkom kruhu najvyšších predstaviteľov vládnych strán.

Huliak: Sme proti diskriminácii

Najkritickejšie sa voči návrhu dnes (1. júla) vyjadril minister športu a cestovného ruchu. „Dnes je trend skôr mladé a malé strany vylúčiť z akejkoľvek možnosti uchádzať sa v budúcich voľbách. Sme akokoľvek proti diskriminácií akýchkoľvek strán. Vezmime si, že ak treba volebný systém meniť, treba ho meniť vždy tesne po voľbách a nie tu rozprávať o tom, aby mali možnosť kandidovať len strany, ktoré majú už nalúpené nejakých 500-tisíc, respektíve ich dostali z nejakého volebného výsledku,“ odpovedal dnes Huliak na otázku médií, či plánuje ísť do volieb samostatne, alebo v koalícii, aktuality.sk

X X X

Nepodporení žiadatelia podávajú žaloby. Proti diskriminácii zo strany Šimkovičovej nominantov sa chcú brániť na súde

„Hlúposť nie je trestná, ale diskrimináciu zákon zakazuje. Budeme sa brániť aj na súde,“ reaguje Róbert Furiel z kvír organizácie Saplinq.

Platforma Otvorená kultúra aj ďalej spochybňuje dvoch členov Rady Fondu na podporu umenia Adrianu Tomičovú a Petra Grutku, ktorí podľa nej nespĺňajú požadovanú päťročnú odbornú prax v oblasti umenia, kultúry alebo kreatívneho priemyslu.

Právnik Michal Lipták tvrdí, že ak ministerstvo kultúry vníma ako odbornú prax správu sociálnych sietí či tancovanie v detskom folklórnom súbore, členom rady by mohol byť v podstate ktokoľvek a podmienka minimálnej odbornej praxe v zákone o Fonde na podporu umenia by nemala žiadny zmysel. „To by potom spĺňal „odbornú prax v oblasti umenia“ v podstate každý, kto absolvoval hodiny výtvarnej výchovy na základnej škole. Ministerstvo si tú definíciu „naťahuje“ podľa vlastnej potreby,“ reaguje právnik.

Podal preto podnet na Generálnu prokuratúru SR, od ktorej žiada, aby pristúpila k správnym žalobám proti rozhodnutiam ministerky kultúry Martiny Šimkovičovej (nom. SNS). Tá ešte začiatkom mája nevyhovela protestom prokurátora, ktorý žiadal zdokladovať požadovanú prax Tomičovej a Grutku, inak by ich ministerka musela odvolať.

 Ministerka Šimkovičová dopredu avizovala, že protestom prokurátora nevyhovie, čo sa aj stalo. V odpovedi potvrdzovala odbornú prax členky rady Adriany Tomičovej členstvom vo folklórnych súboroch Šarišan a Šarišanček a tým, že bola členkou redakčnej rady denníka Prešovský večerník.

Člen rady Peter Grutka je zároveň človekom Lukáša Machalu na ministerstve, kde pôsobí ako riaditeľ sekcie verejného obstarávania a správy majetku. Dobre sa poznali už predtým. Na členstvo v Rade FPU ho podľa ministerky oprávňuje, že vo firmách, v ktorých v minulosti pôsobil, mal zabezpečovať i produkčné činnosti a mediálnu komunikáciu či správu a redakciu sociálnych sietí alebo tvorbu vizuálneho a obsahového konceptu webu.

Jedna z firiem prevádzkuje akvapark vo Veľkom Mederi. K potvrdeniam o praxi, ktoré mali tvoriť prílohu rozhodnutí ministerky, sa však právnik Lipták nedostal. Ministerstvo kultúry mu ich nesprístupnilo ani po infožiadosti, argumentovalo ochranou osobných údajov, aktuality.sk

X X X

Denisa Saková: Obnovenie plynového tranzitu cez Ukrajinu by Slovensku ušetrilo milióny eur ročne

Slovensko hľadá nové riešenia, ako získať lacnejší plyn vrátane spolupráce s Chorvátskom. Denisa Saková zdôraznila potrebu tranzitu cez Ukrajinu a solidaritu členských štátov Európskej únie

Štát sa snaží hľadať riešenia, aby nakupoval plyn čo najlacnejšie. Ministerka hospodárstva SR Denisa Saková (Hlas-SD) reagovala na vyjadrenia prezidenta SR, ktorý informoval o rokovaní Slovenska s Chorvátskom o využití terminálu na skvapalnený zemný plyn (LNG) na Krku. Informuje o tom osobitná spravodajkyňa TASR.

Saková: Prvým kritériom pri dodávkach plynu je vždy cena

„Robíme v podstate nejaký mix medzi dodávkami, ktoré nám plynú z Ruska a samozrejme dodávkami od ostatných partnerov v rámci Európy, a vždy hlavným dôvodom, respektíve prvým kritériom je cena,“ uviedla Saková.

Spresnila, že chorvátsky minister hospodárstva Ante Šušnjar ju ubezpečil o tom, že aktuálne chorvátska strana procesuje viaceré investičné aktivity na zvýšenie skladovacej kapacity plynu aj prenosovej tranzitnej kapacity. Chorvátska strana tiež pracuje na investičnom projekte na zvýšenie tranzitnej kapacity pre ropu z Chorvátska od Jadranského mora ďalej cez Maďarsko na Slovensko.

Ministerstvo hospodárstva chce istotu plynu a solidaritu od Európskej únie

Saková dodala, že obnovenie tranzitu plynu cez Ukrajinu by malo pozitívny efekt na slovenskú ekonomiku. Ročne do slovenského štátneho rozpočtu prichádzal príjem z tranzitu plynu cez Ukrajinu okolo 500 až 700 miliónov eur a teraz sme o tieto peniaze podľa Sakovej prišli. Tento tranzit plynu bol navyše v rámci Európy podľa nej lacnejší, keďže pri iných dodávateľoch musí krajina platiť vysoké tranzitné poplatky, a potom ich preniesť aj do cien pre domácnosti a priemysel.

„Pre Slovensko sa snažíme vyjednať čo najlepšie podmienky v zmysle toho, že chceme mať určite bezpečnosť toho, že pokiaľ nebudeme mať fyzicky dostatok plynu, bude existovať nariadenie v rámci Európskej komisie, aby ostatné krajiny boli solidárne k nám ako členskému štátu,“ uzavřela, aktuality.sk

X X X

Farma vo Veľkých Ripňanoch hostí vládnych úradníkov. Už druhý rok ju vyšetruje enviropolícia

Polícia najprv hovorila o najmenej 800 metroch kubických nelegálneho odpadu, pri obvinení jeho pôvodcu sa množstvo odpadu scvrklo a vojde sa iba na šesť nákladných áut.

Dnes popoludní sa na poliach pri Veľkých Ripňanoch v okrese Topoľčany stretne premiér Robert Fico a šéf pôdohospodárstva Richard Takáč s tamojšími farmármi. Bude tam tradičný žatevný výjazd, ktorý sa opakuje každé leto. Súčasťou výjazdu predsedu vlády bude diskusia s poľnohospodármi a potravinármi, prehliadka žatevných prác a tiež návšteva živočíšnej výroby na tamojšej agrofarme Radošinka.

Táto spoločnosť – aj s prispením 2,7 milióna eur z eurofondov od Pôdohospodárskej platobnej agentúry – postavila vo Veľkých Ripňanoch jeden z najmodernejších kravínov v Európe pre takmer tisícku dojníc.

Podozrivá z nelegálneho nakladania s odpadmi

Agrofarmu od roku 2023 vyšetruje nitrianska enviropolícia pre údajné nelegálne nakladanie s odpadmi. Na podozrivý prípad upozornili ešte v novembri 2023 Aktuality.sk.

Poľnohospodárske družstvo Radošinka zasypalo odpadmi, ktoré mali skončiť na skládkach odpadu, prenajatý hospodársky dvor pri železničnej trati vo Veľkých Ripňanoch aj nevyužívanú žumpu pri kravínoch vo vlastnom areáli. Aby nelegálne smetiská nikto nevidel, prihrnuli ich zeminou. S odpadmi družstvo údajne nakladalo bez povolení a na prenajatý cirkevný pozemok ho umiestňovali aj bez súhlasu jeho majiteľa.

Na začiatku vyšetrovania predstavitelia družstva Štefan Korec ani Peter Ondrášek podozrenia pre Aktuality.sk nekomentovali. Neskôr sa Štefan Korec do reportáže RTVS písomne vyjadril, že obvinenia odmieta. Na jednej zo skládok sa na zemi nachádzal v strešnej krytine aj nebezpečný azbest. Korec pre RTVS tvrdil, že jeho likvidácia bola riadne zabezpečená.

Posun v prípade vyšetrovania envirokriminality nastal v apríli tohto roka. Vyšetrovateľ obvinil „právnickú osobu pre prečin neoprávnené nakladanie s odpadmi“. Farmári z Veľkých Ripnian vzápätí voči obvineniu podali sťažnosť, o ktorej by mala rozhodnúť Okresná prokuratúra v Topoľčanoch. Redakcii Aktuality.sk sa nepodarilo zistiť, či už prokuratúra v tejto veci vyniesla nejaký svoj verdikt, alebo ešte nie. Na jej odpovede čakáme., aktuality.sk