Česká vláda, ktorú v roku 2021 na pôdoryse piatich strán zložil šéf občianskych demokratov (ODS) Petr Fiala, vbieha do cieľovej rovinky. Síce už bez Pirátov, ktorí to po lete sami zabalili po odvolaní ich lídra Ivana Bartoša z kresla ministra pre miestny rozvoj pre nevydarenú digitalizáciu stavebného konania, ale o to sebavedomejšie. Lukáš Jelínek, politológ.

Až na sklonku svojho mandátu sa kabinet konečne naučil predávať to, čo považuje za svoje úspechy. Premiér, ktorý sa snaží zbaviť povesti nudného profesora, vášnivo gestikuluje, trúsi múdrosti o futbale a súťaží s opozičným predákom Andrejom Babišom (ANO) v rozdávaní absurdných sľubov. Najďalej zašiel, keď si zapýtal ďalšie štyri roky vo funkcii, aby ľuďom zaistil nemecké platy. Na tohto holuba na vzdialenej streche sa ukazovalo už v novembri 1989. Recyklovať záväzok, o ktorom sme si vtedy naivne mysleli, že bude čoskoro splnený, môže po tridsiatich piatich rokoch len úplný zúfalec.

Lenže práve takto dosluhujúci kabinet pôsobí. Patrí k najmenej obľúbeným v českej histórii, podľa čerstvého volebného modelu agentúry STEM má ANO pred koalíciou Spolu (ODS, TOP 09 a KDU-ČSL) náskok 15 % a v popularite politikov obsadil Fiala až siedmu priečku, pričom ho predbehla aj predsedníčka mimoparlamentných komunistov Kateřina Konečná.

Na občanoch šetrí, na sebe nie

Dôvody tohto tristného stavu by sa iste dali podrobne vymenovať v abecednom poradí a zabrali by mnoho riadkov. Zhrnúť sa však dajú do dvoch množín. V prvej nájdeme nesplnené sľuby, ktoré viedli k sklamaniu koaličných voličov. Štát zvesela šetrí na občanoch, ale nie na sebe – vládna administratíva sa ďalej rozrastá. Zato sa znižujú stavy na vyťažených úradoch bezprostredne slúžiacich ľuďom (napríklad na úradoch práce). Digitalizácia v rade rezortov viazne. Smutný je aj pohľad do peňaženiek. Reálne mzdy sa pohybujú na úrovni roku 2018, štátnym zamestnancom platy – na rozdiel od platov politikov – rastú len nepatrne a zámer automaticky zvyšovať mesačnú daňovú úľavu na daňovníka padol.

Premiér Fiala, ktorý sa snaží zbaviť povesti nudného profesora, vášnivo gestikuluje, trúsi múdrosti o futbale a súťaží s opozičným predákom Babišom v rozdávaní absurdných sľubov.

Rozdiely medzi regiónmi, na ktoré trvalo upozorňuje prezident Petr Pavel, sa nedarí prekonať. Kraje vzdialenejšie od Prahy sa čoraz viac sťažujú na nedostatok lekárov – praktikov i špecialistov. O investíciách do vzdelania sa veľa hovorí, ale „skutek utek“. O to pyšnejšia je potom vláda na nové kilometre diaľnic. Lenže aj tie sa v Česku stavajú pomaly: úseky sú neprepojené a pripomínajú ementál, navyše vyjdú draho.

V parlamente ako na Slovensku

Druhá množina súvisí s priekopou, ktorú vláda vykopala smerom k opozícii a jej voličom. Na dialóg v Poslaneckej snemovni úplne rezignovala. Zákony, na ktorých jej záleží, presadzuje hlava-nehlava aj za cenu porušovania legislatívnych pravidiel a rokovacieho poriadku dolnej parlamentnej komory. Pripravuje ich napospol v poslednej chvíli a prezentuje salámovou metódou. Špecialitou sa stali pozmeňovacie návrhy koaličných poslancov k vládnym návrhom zákonov, ktoré sa veľakrát týkajú zásadných vecí, ale napriek tomu sú bez riadneho pripomienkovacieho konania v parlamente prezentované v poslednej chvíli. Núdza nie je ani o tzv. prílepky k nesúvisiacim zákonom, ktoré vlani ostro skritizoval aj ústavný súd.

Okrem toho vláda podceňuje aj rokovania so sociálnymi partnermi v tripartite. Preto jej ešte pred voľbami hrozí demonštrácia odborárov nahnevaných úmyslom ODS a TOP 09 zaviesť do Zákonníka práce rozdávanie výpovedí zo zamestnania bez udania dôvodu.

Nasilu už koalícia presadila dôchodkovú reformu obsahujúcu okrem iného postupné zvyšovanie veku pre odchod do dôchodku na 67 rokov alebo zúženie okruhu profesií s nárokom na predčasný dôchodok. Výhrady opozičných politikov, ale tiež renomovaných ekonómov, vláda neakceptovala ani pri príprave štátneho rozpočtu na tento rok. Príjmy nadhodnotila, výdavky „podstrelila“, no najmä viaceré rozpočtové zámery nemajú oporu v platnej legislatíve. Kabinet chce náhodne od nového školského roka previesť financovanie nepedagogických zamestnancov v školstve na obce a kraje bez toho, aby bol prijatý dávno avizovaný zákon, ktorý im zvýši daňové výnosy.

Keď premiér Fiala vládu obhajuje, zmieta sa medzi dvoma extrémami. Buď verejnosť uisťuje, že ministri už splnili 90 % z programového vyhlásenia, alebo ako svoju chybu uvádza, že na začiatku ukrajinskej vojny predchádzajúce vládne sľuby neodvolal. Nakoniec sa vedľa minima afér môže pýšiť len zahraničnou politikou, ku ktorej síce možno mať čiastkové výhrady, v každom prípade však je konzistentná a ukotvená na Západe. Ani ANO – napriek členstvu v podivnom klube Patriotov pre Európu v europarlamente – radšej nepomýšľa na zmenu kurzu a jeho politici sa dušujú, že chcú, aby Česko zostalo v EÚ i v NATO a ďalej podporovalo Kyjev.

O osude Fialovho tímu na jeseň rozhodnú voliči. Vôľa pokračovať mu nechýba, ale sympatizantov postrácal. Jeho poslednou nádejou je, že podobne ako v roku 2021 prepadne milión hlasov strán, ktoré sa neprehupnú cez hranicu 5 %. ANO by bolo bez koaličných partnerov (vyhliadlo si postklausovských Motoristov, Šlachtovu Prísahu a hnutie Stačilo s dominujúcou KSČM) slabé a kabinet by mohli zostaviť tie isté strany čo dnes. Ten končiaci si však pokojne môže hovoriť vláda premárnených príležitostí a prešustrovanej dôvery.

Názory externých prispievateľov nemusia vyjadrovať názor redakcie./agentury/

X X X

 Útok v Spišskej Starej Vsi: Policajný prezident Ľubomír Solák končí vo funkcii

 Minister vnútra Matúš Šutaj Eštok vyvodil personálnu zodpovednosť voči čelnému predstaviteľovi polície ako aj obvodným policajtom v kraji. Podľa ministra si nesplnili svoje povinnosti ako mali.

Po tragickom útoku, počas ktorého 18-ročný študent dobodal na gymnáziu dvoch ľudí, prišiel minister vnútra s mimoriadnym vyhlásením. Na základe závažných informácií o období, ktoré predchádzalo tragédii sa rozhodol rázne konať.

Minister vyčíta obvodným policajtom v Spišskej Starej Vsi, že neprijali adekvátne opatrenia, napriek tomu, že vedeli, že ide o problémového študentra. „Vedeli, že ľudia zo školy majú z neho strach. Vedeli, že môže byť nebezpečný. Príslušníci obvodného oddelenia si nesplnili svoje povinnosti tak ako mali,“ povedal Šutaj Eštok s tým, že tieto informácie mu dnes poskytol Úrad inšpekčnej služby.

Okrem Soláka tak s okamžitou platnosťou končí aj riaditeľ Obvodného oddelenia policajného zboru v Spišskej Starej Vsi. Minister vnútra zároveň nevylúčil ďalšie personálne výmeny na tomto oddelení.

 Na mimoriadnom vyhlásení ministra sa zúčastnil aj končiaci policajný prezident Ľubomír Solák a šéf policajnej inšpekcie Branislav Zurian, ani jeden z nich však neprehovoril. Policajný zbor dočasne povedie policajný viceprezident Rastislav Polakovič.

Dva dni pred útokom o ňom rozhodoval súd

Vo štvrtok krátko popoludní problémový študent Samuel S. prišiel do gymnázia v Spišskej Starej Vsi, kde mal robiť komisionálne skúšky, keďže študoval individuálne. Nožom zaútočil na zástupkyňu riaditeľky Máriu Semančíkovú, ktorá zraneniam podľahla. Rovnakým spôsobom pripravil o život svoju 18-ročnú spolužiačku Alenu, ďalšiu žiačku vážnejšie zranil.

Zo školy po útoku ušiel, policajti ho do hodiny zadržali v lese pri meste.

Po útoku sa vynorili informácie, že za slovné aj fyzické útoky voči spolužiačkam na predchádzajúcej škole bol dvakrát odsúdený, dostal podmienku. Len dva dni pred útokom súd rozhodovol o návrhu na jeho ústavnú psychiatrickú liečbu, ale súd ho tam neposlal.

Okrem toho médiá zverejnili, že aj miestni policajti mali mať vedomosti o študentovi, ktorý mal vzbudzovať obavy medzi žiakmi aj učiteľmi, aktuality.sk

X X X

 Poľské nároky na reparácie za druhej svetovej vojny by mohlo Nemecko vyriešiť aj tým, že bude investovať do spoločnej obrany, povedal poľský minister zahraničných vecí Radoslaw Sikorski.

Situáciu, s ktorou sa EÚ musí vyrovnávať kvôli ruskej agresii voči Ukrajine, prirovnal šéf poľskej diplomacie k pandémii covidu-19. „Pripravujete sa na niečo, čo nechcete,“ uviedol. Naznačil, že peniaze na európsku obranu by rovnako ako v prípade boja proti šíreniu koronavírusu mohli pochádzať zo spoločných európskych dlhopisov. „Peniaze musia prísť buď zo súčasného rozpočtu, alebo z dlhov. Inak to skrátka nejde,“ povedal Sikorski.

X X X

 Obetuje Ukrajina okupované územia? Darovať ich Putinovi by bola zrada, tvrdia odbojové skupiny

Keď sa hovorí o možných podmienkach mieru na Ukrajine, čoraz viac sa spomína, že by sa mal Kyjev vzdať územia okupovaného Rusmi. Hoci ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj také návrhy odmieta a stále tvrdí, že chcú získať naspäť všetky stratené oblasti, podľa expertov je to pri súčasnej ruskej presile nereálne. Čo si o tom myslia Ukrajinci, ktorí tam zostali a kladú odpor ruským okupantom?

Mládež na ukrajinskom území obsadenom Rusmi rozdáva ruské vlajky.

Značný kus ukrajinského územia si Rusi prisvojili už v prvých mesiacoch roku 2014, keď anektovali polostrov Krym a na juhovýchode vznikli dve separatistické republiky v Donecku a Luhansku.

Po ruskej invázii na Ukrajinu vo februári 2022 Moskva uznala ich nezávislosť a neskôr – po zinscenovanom referende – ich spolu s obsadenými regiónmi Chersonskej a Záporožskej oblasti pripojila k Ruskej federácii.

 Aj keď sa veľkú časť okupovaného územia Ukrajincom podarilo dobyť späť (ešte v marci 2022 boli ruské vojská neďaleko Kyjeva), Kremeľ má stále pod kontrolou asi 18 percent pôvodnej rozlohy Ukrajiny a každý deň napreduje.

Pred „špeciálnou vojenskou operáciou“, ako Moskva prezýva agresiu voči susednému štátu, tam malo domov zhruba 24 miliónov obyvateľov. Mnohí pred Rusmi utiekli, no milióny ľudí zostali.

 „Nie preto, že by boli radi pod topánkou Moskvy, ale preto, že keby sme všetci odišli, kto by si pamätal, že Ukrajina patrí Ukrajincom?“ citoval taliansky denník La Stampa 60-ročnú Valeriju.

Bývalá učiteľka matematiky zostala v jednej z dedín Záporožskej oblasti aj po tom, čo ju obsadili ruskí vojaci. Jej dcéra Maria odišla pred vojnou do Varšavy, no s mamou je stále v kontakte.

Nie je to jednoduché, doručenie správy niekedy trvá i tri týždne. „Srdce moje, žijeme. Vzdorujeme okupácii sabotážami,“ napísala naposledy Valerija. Maria má o ňu strach. Keby ju Rusi odhalili, ani by jej nemala ako pomôcť.

 Smetiarka v odboji

Keď do Valerijinej obce vtrhli okupanti, dali jej na výber – buď bude ďalej učiť, no už podľa ruských osnov, alebo má vyhadzov. Zvolila si to druhé. Živí sa zbieraním odpadkov, s iróniou hovorí, že je „smetiarka na voľnej nohe“.

Okrem toho má však aj iné poslanie. Ani nevie ako a stala sa odbojárkou. Začala tým, že už pred troma rokmi čarbala na lavičky v parku nápisy „Slobodná Ukrajina“. Neskôr sa spojila s podobne zmýšľajúcimi ľuďmi a ich akcie už boli premyslenejšie.

 Ukrajinskej armáde oznamovali umiestnenie ruských jednotiek, vojenskej infraštruktúry a zbrojných skladov. Ukrajinci alebo odboj ich potom vyhodili do vzduchu.

Valerija dostala krycie meno „Číslo 27“ a dnes je členkou jednej z početných odbojových sietí na okupovaných územiach. Vie, že jej činy a informácie, ktoré poskytla, spôsobili smrť ruským vojakom, ale prijala to. Najmenej trikrát jej hrozilo, že ju odhalia.

„Môjho manžela odvliekli dva týždne po začiatku vojny. Netuším, kde je. Dcéra je v bezpečí v Poľsku. Riskujem teda iba ja, no neľutujem, čo robím. A kto by podozrieval šesťdesiatročnú ženu, ktorá zbiera odpadky?“ tlmočili jej slová talianske noviny.

 Ako priznala, vďaka práci je nenápadná. „Prvým pravidlom, ako sa vyhnúť tomu, aby ste neskončili v pivnici (hovorový výraz pre nelegálne ruské väzenie, kam sabotérov zatvárajú bez súdu), je zostať v čo najväčšej anonymite,“ vysvetlila.

Reči o tom, aby Kyjev obetoval okupované územie a dosiahol tak vytúžený mier, ju pohoršujú. Tamojší ľudia to vraj pokladajú za zradu.

„Aj sem prichádzajú strašné správy zvonku a hnev z toho, že USA a Európa by chceli presvedčiť Ukrajinu, aby svoje územia odovzdala Rusku, je veľký. Územie nie je abstraktný pojem, to nie sú hromady zeme. Sú to ľudia, milióny ľudí, ktorých sa chystáte ponechať ich osudu a násiliu cudzej armády,“ varovala Valerija.

Nahnevaní Ukrajinci

O ukrajinskom odboji v oblastiach, ktoré obsadili Rusi, sa v Európe takmer nehovorí. Ako pritom pripomína La Stampa, často ide o početné skupiny. A to napriek tomu, že ich členov zatýkajú, mučia alebo jednoducho zmiznú bez stopy.

Odbojové skupiny väčšinou fungujú nezávisle od seba. Niektoré sa obmedzujú len na sabotáže, prieskum či zbieranie informácií, iné sa nevyhýbajú ani ozbrojenému odporu.

 Ľudia, ktorí po ruskej agresii proti Ukrajine zostali na okupovanom území, sa museli prispôsobiť. Pri oslavách Dňa obrancov vlasti takto rozprestreli veľkú ruskú vlajku v Melitopole.

Jedna z najaktívnejších skupín, ktorá využíva partizánsku činnosť, sa volá Ateš (v jazyku krymských Tatárov to znamená „oheň“). Založili ju v septembri 2022, na svedomí má množstvo útokov a desiatky zabitých ruských vojakov.

Má asi 500 aktívnych členov a tisíce podporovateľov. Ukrajinskej armáde pomohla pri vojenských akciách na Kryme, pri Chersone či v Čiernom mori.

Územie nie je abstraktný pojem, to nie sú hromady zeme. Sú to ľudia, milióny ľudí, ktorých sa chystáte ponechať ich osudu a násiliu cudzej armády.

Odbojové hnutie Zlá Mavka, ktoré vzniklo pred dvoma rokmi v okupovanom Melitopole, tvoria zase iba ženy. Mavka je postava z ukrajinskej mytológie, ženský duch, ktorý mladých mužov láka do lesa, kde zomrú.

Členky nesiahajú po násilí, na okupovanom území rozširujú protiruské plagáty, letáky a iné materiály. Tlačia ilegálne noviny alebo falošné 50-rubľové bankovky s heslami proti okupácii.

„Žijeme v strachu, že nás znásilnia, zbijú či ponížia. Snažia sa nás zabiť fyzicky aj psychicky. Chcú vymazať ukrajinskú identitu, súčasťou ich plánu je i násilie proti ženám,“ citovali talianske noviny Larysu, 35-ročnú aktivistku Zlej Mavky z Chersonu, ktorej manžela Rusi zatkli už pred vyše dvoma rokmi. Aj to jej dáva silu, aby pokračovala v odpore proti ruským agresorom.

 „Našou úlohou je podporovať úsilie ukrajinských vojakov. Čím skôr prídu, aby nás oslobodili, tým lepšie,“ zdôraznila.

Úvahy o tom, aby sa Kyjev vzdal obsadených území v prospech Kremľa odmieta: „Je toto kompromis, ktorý pripravuje Trump? Milióny ľudí výmenou za prímerie, ktoré Moskva okamžite poruší? Je Západ pripravený predať nás krvilačným barbarom bez toho, aby sa opýtal, čo chceme?“

 X X X

Gašpar vysvetlil svoj výrok o členstve Slovenska v EÚ a v NATO, opozícia žiada zakotviť členstvo do ústavy

Podpredseda parlamentu Tibor Gašpar (Smer) vysvetlil svoj výrok o členstve Slovenska v EÚ a v NATO. Urobil tak prostredníctvom sociálnej siete. Ako pripomenul, odpovedal na novinárske otázky o tom, či členstvo v EÚ a v NATO je potrebné ústavne zakotviť.

 „Vysvetlil som, že pokiaľ sme do EÚ vstúpili cez referendum, tak aj o prípadnom vystúpení sa musí rozhodovať len a len formou referenda,“ uviedol Gašpar s tým, že občania sa musia sami rozhodnúť, kde chcú žiť a ako chcú žiť, nie politici.

 „Moje názory na členstvo v EÚ a NATO sú konzistentné a budem naďalej aj kritikom takých krokov EÚ a NATO, ktoré nebudú na prospech národnoštátnych záujmov Slovenska a Slovákov,“ uzavrel podpredseda parlamentu.

 Podpredseda Národnej rady SR Tibor Gašpar (Smer) pre STVR uviedol, že strana Smer nateraz nemá vystúpenie z EÚ ani NATO ako prioritu. „Ale obdive tieto združenia sa vyvíjajú v čase, menia možno niektoré základné otázky alebo princípy fungovania, ktoré boli v čase, keď sme do nich vstupovali, a preto tu musia ostať otvorené dvere pre situáciu, že by sme eventuálne uvažovali aj tak už o krajnom riešení, ako je vystúpenie z EÚ,“ vyhlásil Gašpar.

 Opozičné strany výrok Gašpara kritizovali a odmietli. Strana Sloboda a Solidarita (Sas) žiada zakotviť členstvo Slovenska v Európskej únii a Severoatlantickej aliancii do ústavy. Sas by chcela, aby o návrhu príslušného ústavného zákona rokoval slovenský parlament vo februári. Pre obštrukciu vládnych poslancov sa však menšinovej opozícii nepodarilo v uplynulých dňoch presadiť, aby parlament rokoval o proeurópskej orientácii krajiny, alebo o návrhu na odvolanie Ficovej vlády. Tento návrh zrejme príde na rad na budúci týždeň v utorok, opozícia však nemá dostatok hlasov ani na odvolanie vlády, ktorá nastúpila do úradu predvlani v októbri, ani na zmenu ústavy.

„Fico nás ťahá preč od týchto organizácií, a to je pre nás neprijateľné. Preto sme sa rozhodli podať na februárovú schôdzu novelu ústavy, v ktorej zakotvíme členstvo Slovenska v EÚ a v NATO,“ vyhlásil predseda Sas Branislav Gröhling.

Ku Gašparovi sa vyslovila aj vládna strana Hlas, ktorá odmietla akúkoľvek debatu o vystupovaní Slovenska z EÚ či NATO. „Kým budeme v parlamente, z EÚ ani NATO nevystúpime,“ uviedli pre Pravdu štyria poslanci Hlasu okolo Samuela Migaľa. Prezident Peter Pellegrini, ktorý z tejto strany vzišiel, potom pripomenul vlaňajšie vyhlásenie najvyšších ústavných činiteľov. Tí v ňom sľúbili spoločne podporovať „nespochybniteľné členstvo“ Slovenska v EÚ a v NATO.

Gašpar tento týždeň spolu s ďalšími piatimi vládnymi poslancami navštívil Moskvu.ˇ/agentury/

X X X

Do Lotyšska dorazili stovky švédskych vojakov, posilnia ochranu NATO

Stovky švédskych vojakov prišli v sobotu do Lotyšska, aby sa pripojili k tamojšej armádnej brigáde NATO vedenej Kanadou a pozostávajúcej z približne 3500 vojakov z 13 členských krajín. Štokholm to označil za svoju dosiaľ najpočetnejšiu i najvýznamnejšiu operáciu v rámci Severoatlantickej aliancie, informuje TASR podľa agentúr AP a DPA.

Loď s vojakmi a vybavením motorizovaného pešieho práporu doplávala v sobotu skoro ráno do prístavu v lotyšskom hlavnom meste Riga, a to v sprievode švédskeho letectva aj jednotiek švédskeho a lotyšského námorníctva, oznámila švédska armáda.

Misia pozostávajúca z 550 švédskych vojakov prispeje podľa švédskej armády k odstrašeniu i obrane Aliancie a zabezpečí stabilitu v regióne, pričom „predstavuje dosiaľ najväčší (takýto) záväzok Švédska od jeho (vlaňajšieho) vstupu do NATO“.

Agentúra DPA uvádza, že je to vôbec prvýkrát od vlaňajšieho vstupu Švédska do NATO, čo táto severská krajina nasadila svojich vojakov do inej členskej krajiny Aliancie.

Vojaci sú neďaleko Rigy

Švédski vojaci sa v Lotyšsku pripájajú k jednej z ôsmich brigád NATO na východnom krídle aliancie. Ich prápor je dislokovaný pri meste Ádaži neďaleko Rigy. Vyslanie vojakov schválil v decembri švédsky parlament.

„Posilnenie oddielov NATO v Lotyšsku švédskymi vojakmi je veľmi dôležité pre bezpečnosť nášho regiónu aj podporu našich spoločných obranných schopností,“ uviedla lotyšská premiérka Evika Siliňová. Lotyšský minister obrany Andris Spruds nasadenie švédskych vojakov označil za jasný znak toho, že „Aliancia je jednotná a na akékoľvek nepriateľské akcie zo strany Ruska jasne zareaguje“.

Švédsko vstúpilo do NATO v marci 2024, čím sa stalo 32. členom tejto Aliancie. O vstup do NATO zažiadala táto severská krajina už v roku 2022 spoločne so susedným Fínskom. Obe krajiny, ktoré boli dovtedy neutrálne, sa pre takýto krok rozhodli po vypuknutí ruskej invázii na Ukrajinu. Fínsko vstúpilo do Aliancie už na jar 2023, Švédsko naopak muselo dlho čakať na schválenie svojho členstva Tureckom a Maďarskom.

Lotyšsko leží na tzv. východnom krídle NATO, pričom hraničí ako s Ruskom aj s jeho spojencom Bieloruskom. Lotyšská vláda pritom vníma ruskú inváziu na Ukrajinu ako priame ohrozenie svojej vlastnej bezpečnosti, približuje DPA, aktuality.sk

X X X

Európsky automobilový priemysel na križovatke a domáce značky v Číne predbehli Apple

 Európski výrobcovia automobilov čelia aj ďalším prekážkam na domácom fronte. Opätovne požiadali Európsku komisiu o prehodnotenie pokút za nedodržanie prísnych emisných limitov, argumentujúc spomalením predaja elektrických vozidiel.

V turbulentnom období plnom výziev sa európsky automobilový priemysel ocitá v neľahkej situácii. Asociácia európskych výrobcov automobilov (ACEA) vyzvala Európsku úniu na rýchle konanie v snahe predísť potenciálnej obchodnej vojne s USA.

Dôvodom sú obavy z možného zavedenia vysokých ciel na dovoz, ktoré Donald Trump sľuboval počas svojej prezidentskej kampane. Takýto krok by mohol mať závažné dôsledky pre európskych výrobcov, keďže americký trh predstavuje viac ako pätinu ich exportu.

Ola Källenius, generálny riaditeľ Mercedes-Benz a nový prezident ACEA, zdôraznil potrebu dôkladnej analýzy požiadaviek americkej strany a nájdenia priestoru na rokovanie. Zároveň ACEA apeluje na zmiernenie napätia s Čínou, ktorá je rovnako dôležitým trhom pre európske automobilky. Tieto výzvy prichádzajú v čase, keď sa odvetvie potýka s nákladným prechodom na elektromobilitu a rastúcou konkurenciou z Číny.

Prehodnotenie pokút

Európski výrobcovia automobilov čelia aj ďalším prekážkam na domácom fronte. ACEA opätovne požiadala Európsku komisiu o prehodnotenie pokút za nedodržanie prísnych emisných limitov, argumentujúc spomalením predaja elektrických vozidiel. Napriek tomu automobilky podporujú ambiciózny cieľ zákazu predaja áut so spaľovacími motormi do roku 2035, žiadajú však výraznejšiu vládnu podporu pri jeho dosahovaní.

Budúcnosť európskeho automobilového priemyslu tak závisí od schopnosti nájsť rovnováhu medzi udržaním konkurencieschopnosti na globálnych trhoch a plnením prísnych environmentálnych cieľov.

Úzka spolupráca medzi európskymi inštitúciami a výrobcami automobilov bude kľúčová pre vypracovanie stratégií, ktoré zabezpečia nielen prežitie, ale aj prosperitu tohto významného odvetvia v meniacom sa svete. Len tak môže európsky automobilový priemysel úspešne navigovať cez súčasné búrlivé vody a vyjsť z nich silnejší a pripravený na výzvy budúcnosti.

Apple stráca postavenie v Číne

V roku 2024 sa na čínskom trhu smartfónov odohrala zmena, ktorá otriasla dlhoročnou dominanciou amerického giganta Apple. Domáci výrobcovia Vivo a Huawei sa vyšvihli na prvé dve priečky v predajoch, čím odsunuli ikonický iPhone na tretie miesto. Tento prekvapivý obrat ukazuje, ako rýchlo sa môže zmeniť dynamika na jednom z najväčších svetových trhov s mobilnými telefónmi.

Podľa údajov výskumnej spoločnosti Canalys klesli dodávky iPhonov v Číne o 17%, zatiaľ čo Vivo a Huawei zaznamenali nárast o 11% a 37%. Tento posun v preferenciách čínskych spotrebiteľov má viacero príčin. Rastúci patriotizmus v nákupnom správaní, schopnosť domácich značiek ponúknuť pokročilé funkcie umelej inteligencie a efektívne marketingové stratégie zohrali kľúčovú úlohu v tomto vývoji.

Huawei osobitne zaujalo pozornosť uvedením luxusného skladacieho telefónu Mate XT, čím demonštrovalo svoju schopnosť inovovať v prémiovom segmente. Zároveň vyriešenie problémov s dodávateľským reťazcom vďaka vývoju vlastných čipov umožnilo značke výrazne posilniť svoju pozíciu.

Apple čelí v Číne viacerým výzvam, od zložitého regulačného prostredia až po obmedzenú dostupnosť svojich AI služieb. Napriek tomu, že čínska vláda zaviedla dotačný program na podporu predaja elektroniky, analytici predpokladajú, že z neho budú profitovať najmä domáci výrobcovia.

Budúcnosť Apple na čínskom trhu bude závisieť od jeho schopnosti prispôsobiť sa miestnym podmienkam, priniesť inovatívne AI funkcie a reagovať na zmeny v správaní spotrebiteľov. Po pandémii sú čínski zákazníci opatrnejší vo svojich výdavkoch a menej náchylní podliehať trendom, čo vytvára nové výzvy pre všetkých hráčov na trhu.

Tento vývoj nie je len príbehom o jednej značke, ale ilustruje širšie trendy v globálnom technologickom priemysle. Ukazuje, ako dôležité je pre medzinárodné spoločnosti prispôsobiť sa lokálnym podmienkam a neustále inovovať, aby si udržali konkurencieschopnosť. Zároveň podčiarkuje rastúcu silu čínskych technologických firiem, ktoré už nie sú len nasledovníkmi, ale skutočnými inovátorom schopnými konkurovať aj tým najväčším svetovým značkám.

Rok 2024 tak možno označiť za prelomový pre čínsky trh smartfónov, ktorý naznačuje možné budúce trendy aj na iných trhoch. Pre spotrebiteľov to znamená širší výber a intenzívnejšiu konkurenciu, ktorá by mala viesť k ďalším inováciám a možno aj priaznivejším cenám. Pre výrobcov je to jasný signál, že v rýchlo sa meniacom technologickom svete nemožno zaspať, bez ohľadu na to, aké silné postavenie na trhu v minulosti mali, aktuality.sk

X X X

Obrat Huliakovcov: Andreja Danka vyzvali na osobné rokovanie a odloženie osobných sporov

Trojica odídencov okolo Rudolfa Huliaka napísala predsedovi strany SNS Andrejovi Dankovi otvorený list, v ktorom žiada o stretnutie najneskôr do 24. januára.

Rudolf Huliak, ktorý aj s ďalšími dvomi poslancami na jeseň odišiel z poslaneckého klubu SNS a koalíciu sa snažil dotlačiť k tomu, aby dostal vlastné ministerstvo, obrátil list.

Dnes žiada predsedu národniarov o osobné stretnutie a vyzýva na to, aby si spolu sadli za jeden stôl a vyriešili vzájomné sporné otázky, politické názory a vízie vo vzťahu k tomu, čo bude ďalej. „Pán predseda, je čas, aby sme odložili nabok osobné spory, ktoré zbytočne vygradovali do aktuálneho stavu,“ píše v liste.

Podľa Huliaka nefunguje vzájomná komunikácia partnerov v rámci poslaneckého klubu SNS, ani poslancov, ktorí boli zvolení na kandidátnej listine SNS. „Dostali sme sa do stavu kedy je ohrozený samotný legislatívny proces, stavu ktorý zásadne ohrozuje stabilitu vládnej koalície a tým negatívne vplýva na vývoj tejto krajiny a jej budúcnosť.“

Andrej Danko pritom riešenie sporu s Rudolfom Huliakom a jeho skupinou odkladal, odmietal s nimi rokovať a ich odchod z klubu označil za zradu. Stabilita vládnej koalície sa tak ocitla pod značným tlakom.

Fico sa vyhráža predčasnými voľbami

Premiér Robert Fico od začiatku konfliktu hovoril, že problém v strane SNS si musí vyriešiť Andrej Danko. Nečinnosť predsedu národniarov ako aj nabaľujúce problémy pri zaisťovaní vládnej väčšiny vyeskalovali do toho, že po novom roku premiér pripustil aj možnosť predčasných volieb. V hre však môže byť aj otvorenie koaličnej zmluvy, čím sa zmenia pomery v koalícii.

Tlaky na vyriešenie sporov v koalícii naznačil dnes aj europoslanec a podpredseda strany Smer Erik Kaliňák, ktorý v Sobotných dialógoch na STVR varoval, že ak sa koaličným partnerom nepodarí dohodnúť do konca marca, tak udalosti naberú rýchlejší spád.

Rebelujúci migaľovci

Vnútorné nezhody má však aj druhý koaličný partner strana Hlas. Poslanci Samueľ Migaľ, Radomír Šalitroš, Roman Malatinec a Ján Ferenčák už niekoľko týždnov kritizujú vedenie klubu a žiadajú jeho modernizáciu. Zdôrazňujú potrebu vnútornej diskusie a odlíšenia od Smeru.

Rebelanti zo strany Hlas síce neodišli z poslaneckého klubu, ani si nerobia nárok na žiadne ministerské kreslo, no ich kroky zasahujú do kontinuity parlamentu. Samuel Migaľ sa neprezentoval napríklad pred hlasovaniami o novelách z dielne rezortu športu a parlament tak nebol uznášaniaschopný.

Premiér Robert Fico v tomto prípade postupuje inak a spor v strane Hlas sa vybral vyriešiť obkľukou do prezidentského paláca. Ako dôvod uviedol, že kandidátku Hlasu zostavoval Peter Pellegrini ešte ako predseda strany.

Prezident označil za legitímne, že sa na neho Fico obrátil s výzvou na riešenie situácie v Hlase, keďže lepšie pozná ľudí v strane. Gro je však podľa Pellegriniho vždy na pleciach predsedu vlády.

„On musí garantovať väčšinu svojej koalície v parlamente a každý premiér je premiérom len dovtedy, kým má v parlamente viac ako 76 hlasov,“ podotkol prezident, aktuality.sk

X X X

V lyžiarskom stredisku v Španielsku zlyhala lanovka, spadli z nej desiatky ľudí

Približne 35 ľudí utrpelo v sobotu zranenia, mnohí zrejme aj vážne, pri nehode sedačkovej lanovky v španielskom lyžiarskom stredisku Astún v Pyrenejach neďaleko hraníc s Francúzskom.

 „Hovoríme o približne 30 až 35 zranených osobách, vrátane vážnych, veľmi vážnych a menej vážnych zranení,“ povedal pre verejnoprávnu televíziu TVE Miguel Ángel Clavero, šéf záchrannej služby

X X X

Najlepší výsledok po rokoch! Slovenky na čele s Kuzminovou predviedli parádnu štafetu

Slovenské reprezentantky v biatlone obsadili na sobotňajších štafetových pretekoch 4×6 km na podujatí 5. kola Svetového pohára v Ruhpoldingu. v Ruhpoldingu fantastické siedme miesto. Ide o najlepší výsledok slovenskej štafety po šiestich rokoch. Slovenkám na čele s Kuzminovou štafeta vyšla nad očakávania.