Ministerka Saková priblížila detaily. Personálne náklady a zmeny v informačných systémoch budú financované z eurofondov prostredníctvom pripravenej výzvy v objeme približne 17,5 milióna eur. Vláda dnes schválila návrh zákona o adresnej energetickej pomoci, ktorý vytvorí právny a inštitucionálny rámec pre poskytovanie adresných energetických príspevkov slovenským domácnostiam. Ako informovala ministerka hospodárstva Denisa Saková, pomoc dostane približne 90 až 95 percent domácností.

„Samozrejme, snažíme sa balansovať tak, aby sme videli, ktorý región tú energopomoc potrebuje, a ktorý nie. Napríklad pri teple sa budeme pozerať, či centrálne zásobovanie tepla zvyšuje, alebo nezvyšuje ceny tepla,“ priblížila Saková po utorkovom rokovaní vlády.

Minimálna byrokracia?

Zákon podľa Sakovej definuje kľúčové pojmy ako energetická domácnosť a bonita energetickej domácnosti, pričom ministerstvo hospodárstva bude zodpovedné za register odberných miest prevádzkovaný v cloude pri najvyšších bezpečnostných opatreniach.

Systém je podľa ministerky navrhnutý tak, aby odbúral zbytočnú byrokraciu. Domácnosti s nárokom na energopomoc budú automaticky informované listom alebo elektronickou poštou. Zákon zároveň definuje proces námietok pre prípady, keď občan nesúhlasí s rozhodnutím.

Služby budú poskytované prostredníctvom klientskych pracovísk rozmiestnených po celom Slovensku, pričom citlivé informácie budú poskytované len vo forme kvalifikovanej informácie s presným dohľadom nad typom a rozsahom poskytnutých údajov.

Financovanie z eurofondov

Saková zdôraznila, že celý systém nebude zaťažovať štátny rozpočet. Personálne náklady a zmeny v informačných systémoch budú financované z eurofondov prostredníctvom pripravenej výzvy v objeme približne 17,5 milióna eur.

V najbližších týždňoch vláda schváli konkrétne nariadenie, ktoré presne definuje podmienky a výšku energopomoci. Nariadenia sa budú schvaľovať na obdobie jedného roka, čo umožní flexibilné prispôsobovanie podľa aktuálnych potrieb jednotlivých regiónov.

Diskusie s Európskou komisiou

O využití eurofondov na preplatenie energopomoci už Slovensko komunikuje s Európskou komisiou. Koncom tohto týždňa sa v Bruseli uskutoční zasadnutie direktorátov pre energetiku a regionálny rozvoj, kde sa bude diskutovať o konkrétnych formách využitia európskych zdrojov.

Saková zároveň komentovala aj zahraničnopolitické témy, pričom označila za nevhodné zúčastňovanie sa politikov na verejných zhromaždeniach v iných krajinách. Na včerajšom protestnom zhromaždení v Bratislave, ktoré organizovali opozičné strany, sa zúčastnil český minister vnútra a podpredseda vlády Vít Rakušan. Nevystúpil s prejavom, bol len v dave.

Pri otázke sankcií voči ruským energetickým zdrojom ministerka Saková vysvetlila americkému ministrovi pre energetiku Chrisovi Wrightovi, že Slovensko potrebuje najprv zabezpečiť náhradné prenosové kapacity, pretože po ukončení dodávok plynu cez Ukrajinu sa krajina dostala „na koniec každého potrubia“. Wright minulý týždeň uviedol, že Maďarsko a Slovensko musia prestať používať ruský plyn a jadrovú energiu., aktuality.sk

X XX

Minister Blanár: Slovensko odmieta akýkoľvek dvojaký meter v prístupe EÚ ku kandidátskym štátom

 Blanár povedal, že Slovensko podporuje integráciu Ukrajiny, no jej pripravenosť na vstup do EÚ stále zaostáva za krajinami západného Balkánu.

Slovenská republika odmieta akýkoľvek dvojaký meter v prístupe Európskej únie ku kandidátskym krajinám snažiacim sa o členstvo, vyhlásil v stredu minister zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Juraj Blanár (Smer-SD), ktorý v Bratislave privítal podpredsedu čiernohorskej vlády a šéfa diplomacie Ervina Ibrahimoviča. Blanár uviedol, že SR podporuje integráciu štátov ako Ukrajina, avšak tá podľa neho nie je zďaleka taká pripravená ako krajiny západného Balkánu, ktoré mali byť členmi EÚ už dávno. Informuje o tom TASR.

Zo strany šéfa diplomacie Čiernej Hory ide o prvú návštevu v SR od roku 2017. Čiastočne nadväzuje na pracovnú cestu prezidenta SR Petra Pellegriniho v Čiernej Hore, ktorú absolvoval koncom mája spoločne s najväčšou podnikateľskou delegáciou zloženou z približne 40 zástupcov slovenských firiem.

Ekonomická spolupráca

SR si podľa Blanára želá omnoho väčšiu ekonomickú spoluprácu s Čiernou Horou. Dosiaľ sa uskutočnili dve zasadnutia medzivládnej hospodárskej komisie. Blanár navrhol, aby na budúci rok usporiadala SR v poradí tretie zasadnutie. V roku 2026 by podľa neho tiež mohlo dôjsť k obnoveniu pravidelnej leteckej linky medzi Bratislavou a Podgoricou.

Ibrahimovič povedal, že SR a Čierna Hora by medzi sebou mali rozvíjať oblasť hospodárstva, investícií aj cestovného ruchu. „Ste priateľmi Čiernej Hory a naše národy sú priateľmi. Slováci sú v Čiernej Hore vítaní,“ uviedol čiernohorský minister, ktorý sa súčasne poďakoval SR za podporu pri získavaní nezávislosti Čiernej Hory a pri vstupe do EÚ.

Balkánske priority

Blanár označil európsku integráciu krajín západného Balkánu za veľmi dôležitú zahranično-politickú tému pre SR. Čierna Hora oficiálne požiadala o členstvo v EÚ v roku 2008, dva roky po vyhlásení nezávislosti od Srbska, s ktorým v minulosti tvorila jeden štátny celok. Prístupové rokovania potom s Úniou začala v roku 2012, pričom dosiaľ uzavrela sedem z celkovo 33 kapitol. Spomedzi kandidátskych krajín má však Čierna Hora k členstvu v Únii najbližšie – tento cieľ by chcela dosiahnuť do roku 2028.

Ibrahimovič pripustil, že jeho krajinu čakajú pri dosahovaní vytýčeného cieľa výzvy. Podľa slov Blanára by pristúpenie Čiernej Hory do EÚ predstavovalo „nesmierne dôležitý signál“ pre všetky krajiny, že sľub členstva v EÚ má naozaj perspektívu a je skutočný.

Slovenský návrh

„Slovenská republika odmieta akýkoľvek dvojaký meter pri prístupe kandidátskych krajín do EÚ. Rozhodne odmietame rozdielny prístup pri krajinách Východného partnerstva (EÚ), ako je Ukrajina, Moldavsko a prípadne Gruzínsko, a krajinách západného Balkánu. Podporujeme vstup Ukrajiny do EÚ, ale musíme otvorene povedať, že jej pripravenosť v porovnaní s krajinami západného Balkánu je ešte stále ďaleko,“ vyhlásil Blanár.

Šéf slovenskej diplomacie svojmu čiernohorskému náprotivku predstavil návrh, ako chce SR urýchliť integračný proces kandidátskych štátov do EÚ, v súlade s dnes zadefinovanými pravidlami. SR podľa Blanára navrhla ušetriť až 25 percent procesov v rámci prístupových rokovaní. Bližšie podrobnosti neuviedol, podľa svojich slov však o návrhu hovoril aj s eurokomisárkou pre rozširovanie Martou Kosovou.

Ibrahimovič sa v Bratislave v stredu stretol aj predsedom Národnej rady (NR) SR Richardom Rašim (Hlas-SD) a šéfom Zahraničného výboru NR SR Mariánom Kérym (Smer-SD). S Blanárom ho ešte čaká spoločná večera, kde sa ho šéf slovenskej diplomacie chce pýtať na názor na vojnu v Pásme Gazy.

X X X

Protest v Bratislave má dohru. Účasť českého šéfa vnútra pobúrila ministrov, Blanár podal protest

Niektorí členovia slovenskej vlády dnes kritizovali českého ministra vnútra Víta Rakušana za to, že sa v utorok zúčastnil na proteste organizovanom slovenskou opozíciou proti návrhu nového konsolidačného balíka kabinetu premiéra Roberta Fica.

Rakušan na zhromaždení s prejavom nevystúpil, podľa fotografie držal transparent s nápisom „Sme s vami“ a českou a slovenskou vlajkou. Predseda hnutia STAN Rakušan podľa slovenských médií uviedol, že na demonštráciu prišiel ako súkromná osoba.

„Je to zvláštne. Je pravda, že pán Rakušan má doma veľké problémy. Tie kauzy sú známe,“ tvrdil pred novinármi minister obrany a blízky Ficov spolupracovník v strane Smer Robert Kaliňák.

Kaliňák v reakcii spomenul českú kauzu Dozimeter; v nej prokurátor viní skupinu ľudí z rôznych trestných činov kvôli korupcii pri manipuláciách so zákazkami dopravného podniku. Medzi obžalovanými figurujú napríklad zlínsky podnikateľ Michal Redl či bývalý námestník pražského primátora Petr Hlubuček (predtým STAN).

Slovenský minister školstva Tomáš Drucker Rakušanovu účasť na demonštrácii odsúdil ako nevhodnú. „Je to nešťastné. Vnímam to možno ako politickú aktivitu pána ministra pred voľbami,“ povedal novinárom Drucker, ktorý je podpredsedom strany Hlas. Česko o zhruba dva týždne čakajú voľby do Poslaneckej snemovne.

Podľa Druckerovej straníckej kolegyne a ministerky hospodárstva Denisy Sakovej by sa zahraniční politici nemali zúčastňovať na podobných akciách. Minister pôdohospodárstva za Smer Richard Takáč podľa tlače povedal, že nikdy nebolo štandardom, aby aktívni politici zasahovali do diania v inej krajine.

 Juraja Blanára (Smer) svojou účasťou na opozičnom proteste proti konsolidácii Rakušan zasiahol do vnútorných záležitostí SR a Slovensko zatiahol do aktuálne vrcholiacej kampane v Česku pred voľbami. Blanár to napísal v stredu na sociálnej sieti Facebook. Dodal, že poveril slovenského veľvyslanca v ČR, aby českej strane tlmočil protest slovenskej vlády.

„Odmietam zasahovanie do vnútroštátnych záležitostí Slovenskej republiky, za ktoré považujem účasť podpredsedu vlády a ministra vnútra Českej republiky Víta Rakušana na protivládnom opozičnom proteste 16. septembra 2025 v Bratislave. Takéto konanie neprispieva ku konštruktívnemu slovensko-českému dialógu, ale naopak ho vnímam ako zneužitie v rámci vrcholiacej predvolebnej kampane v Českej republike,“ napísal Blanár. „Veľvyslanca Slovenskej republiky v Prahe som v tejto súvislosti poveril, aby českej strane tlmočil náš protest,“ dodal šéf slovenského rezortu diplomacie.

Podotkol, že napriek deklarovanému súkromnému charakteru cesty je Rakušan podpredsedom vlády a ministrom vnútra ČR a na akýkoľvek jeho pobyt na území iného štátu sa vzťahujú normy medzinárodného práva. „Napriek tomu, že podpredseda vlády a minister vnútra ČR tvrdí, že išlo o jeho súkromnú návštevu, jeho vyjadrenia v rozhovore, ktorý poskytol v reakcii na účasť na protivládnom proteste, svedčia o politickej motivácii,“ myslí si minister.

Protest opozičných strán proti konsolidácii

Líder opozičného PS Michal Šimečka víta, že český minister vnútra Vít Rakušan v utorok (16. 9.) navštívil Slovensko. Váži si, že sa zúčastnil aj na bratislavskom proteste proti konsolidácii organizovanom opozičnými stranami. TASR o tom informoval Alec Borový z mediálneho oddelenia hnutia PS.

„Som rád, že znovu navštívil Slovensko, ku ktorému má vrúcny vzťah. A vážim si, že vo svojom voľnom čase prišiel aj medzi ľudí na námestie, aby si navnímal atmosféru a podporil ich proeurópske hodnoty. Dobré vzťahy medzi našimi krajinami si Ficom nenecháme pokaziť. A teda, nepamätám si takéto vzrušenie ministra zahraničných vecí Juraja Blanára (Smer-SD), keď Andrej Babiš podporil Roberta Fica (Smer-SD) a neskôr aj Petra Pellegriniho priamo vo volebnej kampani,“ uviedol Šimečka.

Opozičné hnutie Progresívne Slovensko (PS), ktoré protest zorganizovalo spolu s kolegami z ďalších troch strán, ohlásilo na budúci týždeň ďalšie zhromaždenie. Urobilo tak potom, čo dnes vládna väčšina v snemovni rozhodla o skrátení rozpravy o novom konsolidačnom balíku. Ten zaťaží najmä zamestnancov a živnostníkov.

Vlastné zhromaždenie pri sídle slovenského parlamentu usporiadali policajné odbory, ku ktorým sa pridali aj zástupcovia hasičov. Nepáči sa im oznámené zmrazenie platov štátnych zamestnancov pre budúci rok, hoci podľa nich vláda sľubovala päťpercentné zvýšenie zárobkov./agentury/

X X X

Aj scenár filmu bledne závisťou. Príbeh jedného z najhľadanejších mužov v Európe sa posunul, našli ho v Moskve

Rakúšan Ján Marsalek, ktorého hľadá Interpol a ktorý je okrem finančného podvodu podozrivý aj zo špionáže pre Rusko, podľa spoločnej investigatívy niekoľkých médií žije a pracuje v Moskve pre tajnú službu FSB. Jeho terajšia priateľka podľa zistení prepravovala ukradnuté mobilné telefóny rakúskych vysoko postavených úradníkov do Moskvy.

Interpolom hľadaný Jan Marsalek spolu s priateľkou na nedatovanej snímke v Moskve, kde pracuje pre tajnú službu FSB.

Od roku 2020, keď Marsalek utiekol z Nemecka, existujú iba útržkovité informácie o jeho živote v Rusku. Teraz spoločná investigatívna práca nemeckého týždenníka Der Spiegel, nemeckej verejnoprávnej stanice ZDF, investigatívneho projektu Frontline americkej stanice PBS, nezávislého ruského servera The Insider a rakúskeho denníka Der Standard dokazuje, že Marsalek žije v Rusku s falošnou identitou a úzkymi väzbami na režim Vladimira Putina.

 Jeden z najhľadanejších mužov Európy pôsobí uvoľnene, keď sa popoludní 1. júla prechádzal po námestí Trubnaja v centre Moskvy. Na golieri svojho bieleho trička má zastrčené slnečné okuliare. Drží sa za ruku so svojou priateľkou. Zdá sa, že Taťjana a Ján sú milý pár, začína svoj investigatívny text týždenník Der Spiegel.

ťTaťjana je bývalá tlmočníčka do turečtiny, zatiaľ čo Marsalek je od roku 2020 na úteku a je naňho vydaný medzinárodný zatykač. Rakúsky manažér s českými koreňmi zmizol po tom, čo nemecká finančná spoločnosť Wirecard v júni 2020 oznámila, že z bankových účtov správcov jej majetku zmizli vyše dve miliardy dolárov. Takmer 6-tisíc zamestnancov prišlo o prácu. Ide o jeden z najväčších podvodov v histórii Spolkovej republiky Nemecko, pripomína Der Spiegel.

 V službách ruskej FSB

Vyšetrovatelia a spravodajcovia niekoľkých západných krajín Marsaleka okrem finančného podvodu podozrievajú aj zo špionáže pre Rusko, ktorej sa podľa zistení venoval takmer desať rokov. Marsalek sa však dobre maskuje početnými identitami, skutočnými aj falošnými pasmi. Zdá sa, že je pre európskych vyšetrovateľov, prokurátorov a spravodajské služby nedosiahnuteľný, píše Der Spiegel.

Podľa vyšetrovania denníka The Insider Jana Marsaleka naverbovali ruské spravodajské služby už v roku 2014. Po úteku z nemecka v roku 2020 sa údajne usadil v Moskve, kde úzko spolupracoval s FSB.

Marsalekovou najnovšou identitou má byť podľa investigatívy Alexander Nelidov, ktorý je v službách ruskej tajnej služby FSB. Je to jedna z najmenej šiestich identít, ktoré Marsalek už podľa novinárov použil pri svojom úteku pred zákonom. Pod týmto menom dokonca vojensky pôsobil na Ukrajine, zakladal firmy v Moskve a voľne sa pohyboval po Rusku, alebo sa v Moskve vozil na elektrickej kolobežke.

Prvé úradné záznamy o Nelidovovi pochádzajú z júna 2023, podľa údajov v pase mal ako Ukrajinec v rámci anexie Donbasu získať ruské občianstvo. Rešerš však ukázala, že na Ukrajine nikdy neexistovala osoba menom Nelidov a na jeho moskovskej adrese žije staršia žena. Medzi januárom a novembrom 2024 bolo mobilné číslo Nelidova alias Marsaleka viac ako 300-krát lokalizované v okolí ústredia tajnej služby na námestí Lubjanka, uvádza investigatíva.

Nasadenie na Ukrajine

Fotografie, ktoré má k dispozícii denník Der Standard, navyše ukazujú Marsaleka niekoľkokrát v blízkosti sídla FSB – pravdepodobne na ceste do práce. Uniknuté údaje, ktoré analyzoval tím investigatívnych novinárov, dokazujú ďalšie cesty Marsaleka pod falošnou identitou. Najmenej päťkrát podľa nich cestoval na Ruskom anektovaný ukrajinský polostrov Krym. Ďalšie fotografie, na ktorých je Marsalek vo vojenskej uniforme s ruským vojnovým symbolom „Z“, navyše naznačujú možné nasadenie v bojoch na Ukrajine.

Jan Marsalek vo vojenskej uniforme s ruským vojnovým symbolom „Z

Marsalekova terajšia priateľka Taťjana Spiridonovová podľa investigatívnych novinárov tiež pracuje pre FSB, hoci oficiálnou profesiou je prekladateľka. Spiridonovovej väzby na ruský štát potvrdzujú aj uniknuté údaje z moskovskej administratívnej databázy – v jej profile je uvedené, že niekoľko rokov mala diplomatický pas a tým aj bezpečnostnú previerku na stupeň prísne tajné.

Spoločne prostredníctvom kontaktnej osoby získali Marsalek a Spiridonovová smart telefóny troch vysoko postavených úradníkov rakúskeho ministerstva vnútra, ktoré cez Istanbul dostali do Moskvy, čo dokazujú získané chaty a uniknuté letecké a mobilné údaje z Ruska.

Ich vzťah aj profesnú spoluprácu dokazujú letové informácie a rezervácie leteniek, ktoré možno nájsť v uniknutých cestovných databázach. Spiridonovovú občas podľa nich sprevádza muž menom Alexander Nelidov.

České korene

Podľa investigatívy teraz Marsalek v Moskve nežije v prepychu, na ktorý bol predtým zvyknutý. Zatiaľ ho však nechytili. Nemecké úrady naňho vydali zatykač a požiadali Moskvu o právnu pomoc. Ruské úrady oficiálne popierajú, že by vedeli o jeho pobyte. Aj keď sa na verejnosť dostáva čoraz viac informácií o Marsalekovom novom živote v Rusku, zostáva mnoho otvorených otázok, napríklad kam mohol Marsalek preniesť milióny eur zo spoločnosti Wirecard.

Ján Marsalek sa narodil v roku 1980 v Klosterneuburgu, malom meste neďaleko Viedne. Jeho starý otec Hans Maršálek bol etnickým Čechom v Rakúsku, komunistom a členom odboja počas druhej svetovej vojny, ktorý prežil uväznenie v koncentračnom tábore. Hans Maršálek neskôr položil základy povojnovej rakúskej spravodajskej služby a dostal najvyššie vyznamenanie za služby štátu, napísal v roku 2023 denník The Wall Street Journal./agentury/

X X X

Dmitrij Kozak, ktorý radil Vladimirovi Putinovi, aby nezačínal inváziu na Ukrajine, podal demisiu

 Kozakova demisia prichádza len niekoľko týždňov po tom, ako médiá informovali, že Putinovi v roku 2022 radil nespustiť inváziu a tento rok mu navrhoval začať mierové rokovania.

Zástupca vedúceho kanelárie ruského prezidenta Dmitrij Kozak odchádza zo svojej funkcie. Informovala v stredu britská stanica BBC. Podľa nej je Kozak považovaný za jediného predstaviteľa v okolí ruského prezidenta Vladimira Putina, ktorý je proti vojne s Ukrajinou, píše TASR.

Kozak chcel z prezidentskej kancelárie odísť už v roku 2022

Dva informované zdroje pre spravodajský web RBK uviedli, že Dmitrij Kozak cez víkend požiadal o uvoľnenie z funkcie na vlastnú žiadosť. Oba zdroje uvádzajú, že Kozak zvažuje rôzne ponuky v podnikateľskej sfére.

O Kozakovom odchode informoval aj magazín Forbes. Podľa jeho zdroja chcel Kozak z prezidentskej kancelárie odísť už v roku 2022, po ruskej invázii na Ukrajinu.

Kozak Putinovi radil, aby nepodnikal inváziu na Ukrajinu, tento rok chcel začať mierové rozhovory

Aj denník New York Times (NYT) začiatkom augusta 2025 s odvolaním sa na svoje zdroje informoval, že Kozak v roku 2022 Putinovi radil, aby nepodnikal inváziu na Ukrajinu, a v roku 2025 mu navrhol začať mierové rozhovory a urobiť v Rusku reformy vrátane podriadenia bezpečnostných zložiek vláde.

Údajne práve po zverejnení tohto článku Putin vydal výnos, ktorým zrušil v prezidentskej kancelárii dva odbory riadené Kozakom.

Kozak bol prezidentským výnosom odstavený od aktivít týkajúcich sa Ukrajiny

Kozak je jedným z najdlhšie pôsobiacich spolupracovníkov ruského prezidenta Vladimira Putina. V 90. rokoch spolu pracovali v kancelárii primátora Petrohradu Anatolija Sobčaka. Od začiatku 21. storočia Kozak zastával rôzne vysoké pozície v kabinete ministrov a Kremli. V rokoch 2008-20 bol podpredsedom vlády a od roku 2020 zástupcom vedúceho prezidentskej administratívy.

Po začatí invázie ruskej armády na Ukrajinu bol Kozak de facto prezidentským výnosom odstavený od aktivít týkajúcich sa Ukrajiny a vytratil sa aj z médií, uviedli zdroje pre BBC ešte v roku 2022.

Drámy do poslednej minúty. Bojovnosť Atletica v Liverpoole vyšla nazmar, Slavia dobabrala záver s nórskym majstrom.

X X X

Futbalisti Paríža Saint-Germain úspešne vykročili za obhajobou triumfu v Lige majstrov. V stredajšom dueli prvého kola ligovej fázy zvíťazili v Parku princov nad Atalantou Bergamo 4:0.

Mohamed Salah (v strede) oslávil gól na 2:0 s fanúšikmi.

Anglický šampión FC Liverpool zdolal v šlágri Atletico Madrid 3:2 gólom Virgila van Dijka z 92. minúty, slovenský obranca Dávid Hancko v drese hostí do zápasu nezasiahol. Bayern Mníchov aj vďaka dvom gólom Harryho Kanea zvíťazil nad Chelsea 3:1.

Paríž mal proti Atalante raketový úvod a už v 3. minúte sa ujal vedenia, keď domáci kapitán Marquinhos zužitkoval prihrávku Ruiza a pohotovo prekonal Carnesecchiho.

SK Slavia Praha – FK Bodö/Glimt 2:2 (1:0)

X X X

 Zástupca vedúceho kanelárie ruského prezidenta Dmitrij Kozak odchádza zo svojej funkcie. Informovala v stredu britská stanica BBC. Podľa nej je Kozak považovaný za jediného predstaviteľa v okolí ruského prezidenta Vladimira Putina, ktorý je proti vojne s Ukrajinou, píše TASR.

Dva informované zdroje pre spravodajský web RBK uviedli, že Dmitrij Kozak cez víkend požiadal o uvoľnenie z funkcie na vlastnú žiadosť. Oba zdroje uvádzajú, že Kozak zvažuje rôzne ponuky v podnikateľskej sfére.

O Kozakovom odchode informoval aj magazín Forbes. Podľa jeho zdroja chcel Kozak z prezidentskej kancelárie odísť už v roku 2022, po ruskej invázii na Ukrajinu.

Aj denník New York Times (NYT) začiatkom augusta 2025 s odvolaním sa na svoje zdroje informoval, že Kozak v roku 2022 Putinovi radil, aby nepodnikal inváziu na Ukrajinu, a v roku 2025 mu navrhol začať mierové rozhovory a urobiť v Rusku reformy vrátane podriadenia bezpečnostných zložiek vláde.

X X X

  Členské krajiny NATO na východnom krídle dostanú takmer 100 miliárd eur na pôžičky súvisiace s obranou. Pôjde o prostriedky z celkovej sumy 150 miliárd eur získaných zo spoločného programu EÚ SAFE (Security Action for Europe). Brusel chce takto urýchliť výstavbu „múru proti dronom“ založeného na technológii, ktorá bola overená v boji na Ukrajine. Informoval o tom v stredu denník The Financial Times, píše TASR.

Reakcia na nedávne narušenie vzdušného priestoru Poľska a Rumunska ruskými dronmi podľa FT ukázala, že NATO sa spolieha na drahé technológie, ako sú napríklad stíhačky vybavené raketami, a to aj pri ničení relatívne lacných bezpilotných lietadiel. Spojenecké sily navyše zostrelili iba niekoľko z približne 19 dronov, ktoré prenikli do Poľska.

V snahe vyplniť túto medzeru v kapacitách NATO povzbudila EÚ svoje členské štáty, aby využili úniové fondy a spoločne zakúpili nové obranné systémy, ktoré sa osvedčili na Ukrajine. Kým tak spravia, NATO spustilo operáciu Eastern Sentry s cieľom posilniť ochranu východného krídla NATO, do ktorej sú zapojené stíhačky, lode a prieskumné systémy rozmiestnené od Fínska po Bulharsko.

Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová v prejave o stave Únie niekoľko hodín po incidente v Poľsku oznámila, že poskytne šesť miliárd eur a uzavrie s Ukrajinou spojenectvo v oblasti bezpilotných lietadiel, aby „premenila ukrajinskú vynaliezavosť na výhodu na bojisku a na spoločnú priemyselnú výrobu“. Okrem toho vyhlásila, že Európa by mala na svojich východných hraniciach vybudovať „múr proti dronom“.

20:46 Po nedávnom narušení poľského vzdušného priestoru ruskými dronmi sa Poľskom začala šíriť masívna vlna dezinformácií pochádzajúcich z Ruska, uviedol v stredu hovorca poľskej vlády Adam Szlapka. TASR o tom píše podľa správy agentúry PAP.

„Krátko po narušení nášho vzdušného priestoru sa poľské informačné prostredie stalo obeťou jedného z najväčších dezinformačných útokov v histórii,“ povedal Szlapka novinárom po stredajšom zasadnutí vlády.

Podľa Szlapku sa v rámci dezinformačnej kampane objavili pokusy bagatelizovať nedávnu udalosť, zvaliť vinu na ukrajinskú stranu a vytvoriť rozpor medzi štátnymi inštitúciami v Poľsku.

Hovorca tiež uviedol, že išlo o „zámernú ruskú operáciu“. Dodal, že každý, kto túto informáciu spochybňuje, „sa vedome alebo nevedome podieľal na dezinformačných snahách“.

Zdôraznil tiež nutnosť dodržiavať oficiálne vyhlásenia štátnych inštitúcií.

X X X

 Ruské ministerstvo obrany v stredu oznámilo, že spoločné cvičenie ruskej a bieloruskej armády Západ-2025 sa skončilo a ruské jednotky a jednotky koaličných síl sa začali vracať do miest svojej stálej dislokácie. Ruský rezort obrany o tom informovalo na sociálnych sieťach, píše TASR.

Strategické cvičenie Západ-2025 sa konalo od 12. do 16. septembra v Rusku a Bielorusku, v Baltskom a Barentsovom mori. Podľa ruského ministerstva obrany sa vojenské operácie počas cvičenia Západ-2025 konali na 41 cvičiskách v Rusku a Bielorusku.

Hlavná fáza cvičenia sa konala na polygóne Mulino v Nižnonovgorodská oblasť, kam v utorok zavítal aj ruský prezident Vladimir Putin. Informoval vtedy, že do cvičenia bolo zapojených 100.000 vojakov a približne 10.000 systémov zbraní a techniky.

Ruské ministerstvo obrany informovalo, že najmä v rámci manévrov Západ-2025 sa nad Barentsovým morom uskutočnili lety strategických raketových nosičov Tu-160, diaľkových bombardérov Tu-22M3 a lietadiel MiG-31 s hypersonickými raketami Kinžal. Z fregaty Admirál Golovko bola odpálená strela s plochou dráhou letu Kalibr a ponorka Archangeľsk v Barentsovom mori uskutočnila aj cvičné odpaly hypersonických rakiet Zirkon.

X X X

Výbuchy balíkov v skladoch spoločnosti DHL po Európe organizovali Rusi napojení na ruskú vojenskú rozviedku, uviedli litovskí prokurátori a kriminalisti podľa agentúry Reuters. Prokurátori a policajti podľa webu litovskej televízie LRT oznámili, že odhalili sieť podozrivých z najmenej štyroch nedávnych teroristických útokov po celej Európe s využitím kuriérskych služieb na rozoslanie zápalných a výbušných balíkov.

 X X X

 Ruský prezident Vladimir Putin v telefonáte s indickým premiérom Naréndrou Módím rokoval o Ukrajine a o prípravách Putinovej decembrovej návštevy Indie. Oznámili to dnes tlačové agentúry s odvolaním sa na komuniké Kremľa. India je odhodlaná ďalej posilňovať zvláštne a privilegované strategické partnerstvo s Ruskom a je pripravená prispieť k mieru na Ukrajine, odvetil Módou na Putinovo telefonické blahoželanie k 75. narodeninám indického premiéra.

Od ruskej invázie na Ukrajinu z februára 2022 India zvýšila nákupy ruskej ropy. Indický premiér sa na začiatku septembra na summite v Číne zišiel s Putinom aj jeho čínskym náprotivkom Si Ťin-pchingom a indické jednotky sa tento mesiac prvýkrát zapojili do rusko-bieloruského vojenského cvičenia Západ 2025. Americkí predstavitelia v tejto súvislosti minulý piatok vyzvali štáty skupiny ekonomicky vyspelých krajín G7 a EÚ, aby kvôli nákupom ruskej ropy uvalili clá na Čínu a na Indiu.

Putin podľa Kremľa zablahoželal šéfovi indickej vlády k 75. narodeninám a ocenil, že pod Módího vedením India vedie nezávislú, suverénnu politiku a dosahuje pozoruhodné ekonomické výsledky. Pripomenul tiež priateľské vzťahy medzi Ruskom a Indiou v novodobej histórii a vyjadril uspokojenie nad stavom rusko-indického privilegovaného strategického partnerstva, k čomu Módí osobne prispel.

X X X

Európsky parlament otvorí v Kyjeve svoje stále zastúpenie pre lepšiu spoluprácu s Ukrajinou. Uviedla to predsedníčka EP Roberta Metsolaová v prejave k ukrajinským poslancom. Metsolaová tiež podľa médií ocenila, že ukrajinský parlament prijal zákony obnovujúce nezávislosť protikorupčných orgánov.

„Tento týždeň otvárame stále zastúpenie Európskeho parlamentu tu v Kyjeve, aby sme boli prítomní na Ukrajine a spolupracovali s vami každý deň,“ povedala šéfka EP. „Sme tu s vami a sme tu preto, aby sme zostali. Hovoríme, že nikdy nebudete sami. Keď príde mier, budeme naďalej stáť spolu s vami, keď sa zotavíte (z vojny) a budete znovu budovať (svoju krajinu),“ sľúbila.

Ukrajinská pravda pripomenula, že zámer otvoriť stále zastúpenie v EP v Kyjeve, aby napomohlo integrácii Ukrajiny do Európskej únie, zaznel už v novembri 2023.

Metsolaová pricestovala do Kyjeva dnes a návštevu začala uctením pamiatky Ukrajincov, ktorí položili svoje životy za slobodu svojej vlasti. Podľa BBC zdôraznila, že v Kyjeve chce vyjadriť silnú podporu Ukrajine, ktorá sa už 1300 dní bráni ruskej agresii a ktorá sa usiluje o vstup do EÚ. Naposledy šéfka EP navštívila ukrajinské hlavné mesto v máji.

X XX

Prvá časť amerického vojenského vybavenia, za ktoré platia spojenecké krajiny Severoatlantickej aliancie, už mieri na Ukrajinu. Napísala to dnes agentúra Reuters s odvolaním sa na predstaviteľov NATO na Ukrajine Patricka Turnera. O deň skôr Reuters napísal, že Spojené štáty schválili prvé balíky zbrojných dodávok pre Ukrajinu za vlády prezidenta Donalda Trumpa v rámci tohto nového mechanizmu platieb.

„Štyri balíčky v rámci Zoznamu prioritných nákupov pre Ukrajinu (PURL) boli zaplatené a vybavenie už prúdi,“ povedal Turner. Hovorca ukrajinského ministerstva zahraničia Herohij Tychyj medzitým potvrdil, že USA schválili prvé balíky vojenskej pomoci v rámci programu.

„Neprezradím všetky podrobnosti, ale v týchto balíkoch určite budú rakety Patriot a strely pre HIMARS,“ povedal podľa serveru RBK-Ukrajina Zelenskyj na tlačovej konferencii s predsedníčkou Európskeho parlamentu. Kyjev už podľa prezidenta získal od spojencov na americké zbrane dve miliardy dolárov a do konca októbra sa má táto suma zvýšiť na 3,5 miliardy USD. Šéf štátu zároveň poznamenal, že jeho spolupracovníci pracujú na tom, aby sa mohol stretnúť s prezidentom Trumpom.

Námestník amerického ministra obrany Elbridge Colby podľa zdrojov Reuters schválil až dve dodávky v hodnote 500 miliónov dolárov za každú z nich.

Prvýkrát je pritom podľa Reuters využitý aliančný program PURL, prostredníctvom ktorého európski spojenci platia za jednotlivé dodávky zbraní, ktoré Ukrajina prioritne potrebuje. Ukrajina sa bráni od februára 2022 rozsiahlej ozbrojenej agresii susedného Ruska a je od dodávok západnej zbrojnej techniky stále do značnej miery závislá.

Chirurgicky presné údery: Ukrajina zaútočila na ruskú leteckú základňu na Kryme. Rozviedka tvrdí, že zničila vrtuľníky a remorkér

 X X X

 Médiá písali o kolapse, rezort o „bežnom probléme“. Zdravotný stav ministerky Šimkovičovej sa zlepšil

 Ministerstvo ale neodpovedalo, či sa Šimkovičová vrátila do práce alebo ostala v nemocnici.

Zdravotný stav ministerky kultúry sa po včerajšej hospitalizácii zlepšil. Rezort to potvrdil pre Aktuality.sk.

Martina Šimkovičová včera podľa denníka Plus 1 deň skolabovala. Médium tvrdilo, že bola po kolapse prevezená do zdravotníckeho zariadenia. Jej zdravotný stav sa náhle zhoršil, čo pre denník potvrdil svedok, ktorý ministerku videl v nemocnici.

Hovorkyňa rezortu Petra Demková napokon včera verejnosť informovala, že „išlo o bežný problém, ktorý je síce veľmi nepríjemný, ale nejde o žiaden kolaps.”

Dnes rezort kultúry informoval, že sa Šimkovičovej stav zlepšil. „Budeme komentovať iba to, že pani ministerka sa už cíti oveľa lepšie,” reagovala pre Aktuality.sk hovorkyňa ministerstva kultúry.

Tajomník ministerstva kultúry Tibor Bernaťák doplnil, že ministerka už nie je v nemocnici, ale v domácej liečbe.

X X X

 Poľsko vyzvalo členské štáty EÚ, aby do konca roka 2026 prestali dovážať ruské fosílne palivá. Uviedol to dnes minister energetiky Milosz Motyka. Varšava je pripravená im v tomto úsilí pomôcť, píše sa liste, ktorý minister adresoval svojim úniovým náprotivkom, informuje agentúra Reuters. Ruský plyn a ropa stále prúdia do Maďarska a na Slovensko.

Koniec dovozu ruských energií do Európy chceli v posledných dňoch Spojené štáty. Únia pôvodne požadovala ukončenie nákupu ruskej ropy a plynu do začiatku roka 2028, no teraz jej predstavitelia rokujú o jeho urýchlení. Poľský minister uviedol, že vzhľadom na nedávne dianie, napríklad prienik dronov do poľského vzdušného priestoru, by mali všetky členské štáty prestať dovážať fosílne palivá z Ruska do konca roka 2026.

„Takéto rozhodnutie by posilnilo súdržnosť našich opatrení, stanovilo jasný časový horizont a preukázalo odhodlanie osamostatniť sa od dodávok ropy, ktoré predstavujú politické a strategické riziká,“ napísal Motyka ministrom energetiky členských štátov EÚ.

Rusko na dodávky energie do Maďarska a na Slovensko využíva okrem iného ropovod Družba, na ktorý v auguste opakovane útočila Ukrajina. Ostatné členské štáty EÚ svoju energetickú závislosť od Ruska postupne ukončili. Impulzom bola invázia ruských vojsk na Ukrajinu z februára 2022. Slovensko a Maďarsko majú dlhodobo námietky proti postupu EÚ ohľadom ukončenia dovozu energií z Ruska.

Splnomocnenec poľskej vlády pre strategickú energetickú infraštruktúru Wojciech Wrochna uviedol, že americký skvapalnený zemný plyn (LNG) prúdiaci cez Poľsko by mohol nahradiť dodávky z Ruska. „V utorok som mal veľmi príjemné stretnutie s americkým ministrom energetiky Chrisom Wrightom. Americký plyn prúdiaci na juh cez Poľsko by mohol pomôcť eliminovať ruský plyn,“ povedal Wrochna novinárom.

X X X

Ruské sily pripravujú dve rozsiahle ofenzívy na jeseň po tom, čo tento rok už trikrát neuspeli, vyhlásil ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v rozhovore pre Sky News zverejnenom 16. septembra. „Pripravujú sa na ďalšie dve ofenzívne operácie na jeseň. Už ich bolo troje, a pred nami… sú ďalšie dve ťažké ofenzívne kampane,“ povedal.

 X X X

Európska komisia (EK) v stredu predstavila plány na prehĺbenie spolupráce s Indiou vo viacerých oblastiach vrátane obrany, technológií, obchodu a klimatických otázkach. Šéfka diplomacie Európskej únie (EÚ) Kaja Kallasová však varovala, že užšie vzťahy medzi Naí Dillí a Moskvou sú prekážkou pre lepšie partnerstvo medzi európskym blokom a Indiou. TASR o tom informuje podľa správy agentúry Reuters a AFP.

„Naše partnerstvo sa v konečnom dôsledku netýka len obchodu, ale aj obrany medzinárodného poriadku založeného na pravidlách,“ povedala Kallasová.

„Účasť na vojenských cvičeniach, nákupy ropy – to všetko sú prekážky našej spolupráce, pokiaľ ide o prehlbovanie vzťahov,“ dodala.

Reuters pripomína, že India od začiatku invázie Moskvy na Ukrajinu v roku 2022 zvýšila nákupy ruskej ropy. Tento mesiac sa tiež zúčastnila na spoločných vojenských cvičeniach Ruska a Bieloruska Zapad.

V dokumente zverejnenom v stredu EK uviedla, že EÚ bude s Indiou ďalej spolupracovať na obmedzovaní vojenskej sily Ruska a na zabraňovaní obchádzania sankcií EÚ.

„Teraz je čas zdvojnásobiť partnerstvá zakorenené v spoločných záujmoch a riadené spoločnými hodnotami. S našou novou stratégiou EÚ-India posúvame naše vzťahy na vyššiu úroveň,“ uviedla predsedníčka EK Ursula von der Leyenová na platforme X.

X X X 

 Dánsko v stredu oznámilo, že si po prvýkrát zaobstará „presné zbrane s dlhým doletom“. Cieľom je posilniť bezpečnosť krajiny v súvislosti s hrozbou, ktorú pre Európu predstavuje Rusko, uviedla premiérka Mette Frederiksenová. TASR o tom píše podľa agentúry Reuters a AFP.

„Dánsko po prvýkrát vybuduje vojenskú kapacitu v podobe presných zbraní s dlhým doletom,“ vyhlásila Frederiksenová a označila to za „zmenu v dánskej obrannej politike“.

„Niet pochýb o tom, že Rusko bude v najbližších rokoch predstavovať hrozbu pre Európu a Dánsko,“ pokračovala dánska premiérka. Priznala, že v súčasnosti neexistuje bezprostredné riziko útoku na krajinu.

„S týmito zbraňami budú obranné sily schopné zasiahnuť ciele na veľkú vzdialenosť a napríklad zneškodniť hrozby nepriateľských rakiet,“ dodala Frederiksenová.

Podľa dánskeho ministra obrany Troelsa Lunda Poulsena by nákup mohol zahŕňať rakety a drony schopné zasiahnuť ciele na nepriateľskom území. Neuviedol, koľko financií vláda na tento účel vyčlení, ani nešpecifikoval druh zbraní.

Vojna na Ukrajine „ukazuje, aké dôležité je byť schopný odpovedať úderom alebo zasiahnuť hlboko, tiež mať integrovanú viacvrstvovú protivzdušnú obranu,“ povedal Poulsen.

 X X X

 Dolná komora ruského parlamentu, Štátna duma, v stredu odsúhlasila návrh prezidenta Vladimira Putina na odstúpenie od Európskeho dohovoru na zabránenie mučeniu a neľudskému či ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestaniu. TASR o tom informuje podľa správ agentúr Interfax a TASS, denníka Izvestija a televízie TVP World.

„Európsky dohovor na zabránenie mučeniu a neľudskému či ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestaniu z 26. novembra 1987 a protokoly č. 1 a č. 2 zo 4. novembra 1993, podpísané v mene Ruskej federácie v meste Štrasburg 28. februára 1996, sa vypovedajú,“ stojí v prijatom návrhu.

Predseda Štátnej dumy Viačeslav Volodin objasnil, že ruské členstvo a prácu vo výbore proti mučeniu Rady Európy (RE) „blokuje samotná Rada Európy, ktorá od decembra 2023 neumožnila zvolenie nového člena výboru z Ruska“. „Odvolania týkajúce sa zabezpečenia zastúpenia Ruska sú ignorované napriek zásade spolupráce stanovenej v európskom dohovore,“ dodal Volodin.

Magazín Politico napísal, že vystúpenie Ruska najmä symbolickým krokom, keďže v krajine dochádza k rozsiahlemu porušovaniu ľudských práv. Zlá situácia v ľudskoprávnej oblasti sa podľa správy zhoršila po invázii Ruska na Ukrajinu vo februári 2022.

X X X

  Nemecký kancelár Friedrich Merz vyzval v stredu Európu, aby nedovolila Rusku diktovať podmienky mierovej dohody na Ukrajine. Podľa jeho slov by to len povzbudilo ruského prezidenta Vladimira Putina, „aby hľadal svoj ďalší cieľ“. Informovala o tom tlačová agentúra DPA, píše TASR.

„Putin už dlho testuje hranice,“ povedal Merz počas debaty v nemeckom parlamente. „Sabotuje, špehuje, vraždí, snaží sa vyvolávať neistotu,“ vyhlásil kancelár.

Podľa neho sa to ukázalo minulý týždeň v Poľsku, keď ruské drony narušili vzdušný priestor krajiny. Putin sa však snaží narušiť stabilitu aj nemeckej spoločnosti, varoval Merz. „Ale my to nedovolíme,“ zdôraznil kancelár s tým, že Nemecko práve z tohto dôvodu posilňuje svoju odolnosť a obranné kapacity.

„Musíme odradiť našich oponentov od ďalšej agresie a súčasne priviesť spojencov a partnerov bližšie k sebe,“ dodal.

Exminister Wlachovský: Gratulujem Poliakom, že sa im podarilo zostreliť ruské drony, na provokácie musíme byť pripravení

 X X X

 Rusko pracuje na vývoji vlastného ekvivalentu satelitnej služby Starlink americkej spoločnosti SpaceX. V stredu to potvrdila ruská vesmírna agentúra Roskosmos, píše TASR podľa správ agentúr Reuters a TASS.

„Čoskoro vybudujeme vlastný terminál Starlink. Vybudovanie domáceho satelitného systému je nevyhnutné,“ vyhlásil riaditeľ Roskosmosu Dmitrij Bakanov.

X X X 

Ruské drony v noci na stredu opäť útočili na ciele naprieč Ukrajinou. V stredoukrajinskej Kirovohradskej oblasti narušili dodávky elektriny a zasiahli aj železničnú infraštruktúru na bližšie nešpecifikovanom mieste. „V tejto chvíli je regionálne centrum a 44 osád v územnej komunite Olexandrivka čiastočne odrezaných od dodávok elektrickej energie,“ napísal na Telegrame gubernátor Kirovohradskej oblasti Andrij Rajkovyč.

Ukrajinský vicepremiér Olexij Kuleba zároveň oznámil, že ruské sily zaútočili aj na železničnú infraštruktúru. O mieste útoku útoku neinformoval.

„Včera v noci nepriateľ podnikol masívny útok dronmi s cieľom vyradiť z prevádzky rozvodne, ktoré napájajú železničnú sieť,“ napísal Kuleba na Telegrame. „Takéto útoky majú jasný cieľ: narušiť osobnú a nákladnú dopravu, jej stabilnú prevádzku a vyvinúť dodatočný tlak na ľudí a ekonomiku,“ dodal. Ukrajinské štátne železnice podľa neho po útoku nasadili viac ako 20 rezervných lokomotív.

X X X

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj napriek vojne s Ruskom oznámil vyššie platy pre učiteľov a vyššie štipendiá pre ukrajinských študentov v budúcom roku.

„Nariadil som, aby boli všetky sociálne záväzky nášho štátu splnené a aby sa zvýšila podpora ľudí,“ povedal vo večernom videoprejave v utorok. Premiérka Julija Svyrydenková mu predtým predstavila kľúčové body návrhu rozpočtu na rok 2026.

„Zdroje na to sú k dispozícii. Celkovo sa výdavky na vzdelávanie na tento rok zvýšia o 66 miliárd hrivien (asi 1,36 miliardy eur),“ povedal Zelenskyj. Zvýšenie sa plánuje aj v oblasti zdravotníctva.

Deň predtým ukrajinská vláda dokončila návrh rozpočtu na budúci rok. Predpokladá deficit 18,4 percenta hrubého domáceho produktu, približne 40,5 miliardy eur. Výdavky sa majú zvýšiť približne o 8,5 miliardy eur.

Na obranné účely vláda plánuje vyčleniť o takmer 3,5 miliardy eur viac. Na zvýšenie dôchodkov sa má dodatočne minúť viac ako 2,5 miliardy eur. Kyjev očakáva platby z zahraničia takmer 43 miliárd eur, čo predstavuje 43 percent rozpočtu.

X X X

 Lotyšsko dodalo ukrajinským ozbrojeným silám ďalšiu zásielku obrnených kolesových transportérov Patria 6×6. Oznámilo to v utorok lotyšské ministerstvo obrany, avšak bez uvedenia ich počtu, informuje DPA.

Dovedna 15 takýchto vozidiel Ukrajine už v júli odovzdala lotyšská premiérka Evika Siliňová počas návštevy Kyjeva.

Ide o transportéry Patria 6×6, ktoré sa vyrábajú v závode fínskeho výrobcu Patria na území Lotyšska. Riga ich chce Ukrajine len v tomto roku dodať Ukrajine až 42.

Lotyšská vláda plánuje poskytnúť Kyjevu aj drony a ďalšie vojenské vybavenie v celkovej hodnote 70 miliónov eur a vycvičiť 4-tisíc ukrajinských vojakov. Lotyšsko, ktoré susedí s Ruskom i jeho spojencom Bieloruskom, patrí medzi najodhodlanejších podporovateľov Ukrajiny vzdorujúcej invázii ruských síl.

X XX

 Európska komisia navrhne skoršie ukončenie dovozu ruských fosílnych palív. Po telefonickom rozhovore s americkým prezidentom Donaldom Trumpom to v utorok večer oznámila predsedníčka EK Ursula von der Leyenová.

„Mala som dobrý telefonát s americkým prezidentom o posilnení nášho spoločného úsilia zameraného na zvýšenie ekonomického tlaku na Rusko prostredníctvom ďalších opatrení,“ napísala na platforme X. Komisia podľa jej slov čoskoro predstaví svoj 19. balík protiruských sankcií od vypuknutia invázie, pričom tentokrát bude zameraný na kryptomeny, banky a energetiku.

„Ruská vojnová ekonomika, udržiavaná výnosmi z fosílnych palív, financuje krviprelievanie na Ukrajine. Aby sa to zastavilo, Komisia navrhne urýchlenie postupného ukončovania dovozu ruských fosílnych palív,“ napísala ďalej von der Leyenová na platforme X.

Šéfka EK v tomto smere neuviedla nijaký časový harmonogram, ako však píšu DPA i AFP súčasný plán Únie z júna počíta s úplným ukončením dovozu ruského plynu a ropy do konca roka 2027.

Americký prezident Trump vyjadril uplynulú sobotu pripravenosť uvaliť na Rusko rozsiahle sankcie, ak tak urobia všetky členské štáty NATO a ak prestanú nakupovať ropu z Ruska.

Ako pripomína DPA, Maďarsko a Slovensko naďalej do veľkej miery závisia od ruskej ropy, zatiaľ čo EÚ stále vo veľkom rozsahu dováža z Ruska skvapalnený zemný plyn. Problémom by mohlo byť tiež Turecko, ktoré je členom NATO aj jedným z najväčších odberateľov ruských energosurovín. (afp, dpa, tasr)

 X X X

 Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu (MAAE) v Záporožskej jadrovej elektrárni v Ruskom okupovanej časti Ukrajiny počul ostreľovanie v blízkosti elektrárne a pozoroval stúpajúci dym z troch blízkych lokalít. Informovala o tom v utorok MAAE.

Tím MAAE bol informovaný o dopadoch viacerých delostreleckých granátov v oblasti mimo perimetra elektrárne, zhruba 400 metrov od jej externého skladu nafty, uviedla MAAE vo vyhlásení. „Aj keď nie sú správy o obetiach alebo poškodení zariadenia, incident znovu vyzdvihol trvalé ohrozenie jadrovej bezpečnosti a zabezpečenia,“ povedal podľa správy generálny riaditeľ MAAE Rafael Grossi. MAAE predpokladá, že incident spôsobil požiar okolitej vegetácie, ktorý je pod kontrolou.

Grossi predtým upozornil, že vojenské akcie stále ohrozujú Záporožskú jadrovú elektráreň a ostreľovanie alebo iná vojenská činnosť v blízkosti veľkých jadrových zariadení sa počas ruskej vojny proti Ukrajine stali pravidelným javom. Opätovne preto vyzval na zdržanlivosť vo vojenskej činnosti v blízkosti jadrových elektrární.

Tímy MAAE v ďalších ukrajinských jadrových zariadeniach – v Černobyle a Rivnenskej, Juhoukrajinskej a Chmelnickej jadrovej elektrárni hlásili významný nárast vojenských aktivít v posledných týždňoch.