Aké sú skutočné platy lekárov a sestier? Čas do uplynutia ultimáta, ktoré vláde dali zdravotnícki odborári, sa kráti. Ak ministerstvo zdravotníctva a zvyšok vládneho kabinetu nezačnú plniť požiadavky zdravotníkov do konca októbra, začnú platiť výpovedné lehoty a viacerí nemocniční lekári, ale aj zdravotné sestry skončia v práci koncom decembra. Od januára by sa tak slovenské zdravotníctvo ocitlo doslova v núdzovom stave – nemocnice by nemali dosť personálu na to, aby zabezpečili základné zdravotnícke služby a výkony.
Čas do uplynutia ultimáta, ktoré vláde dali zdravotnícki odborári, sa kráti. Ak ministerstvo zdravotníctva a zvyšok vládneho kabinetu nezačnú plniť požiadavky zdravotníkov do konca októbra, začnú platiť výpovedné lehoty a viacerí nemocniční lekári, ale aj zdravotné sestry skončia v práci koncom decembra. Od januára by sa tak slovenské zdravotníctvo ocitlo doslova v núdzovom stave – nemocnice by nemali dosť personálu na to, aby zabezpečili základné zdravotnícke služby a výkony.
Analytici obavy verejnosti zmierňujú. Pripomínajú, že podanú výpoveď môže lekár kedykoľvek stiahnuť a aj vláda má určité nástroje na to, aby nechala zdravotníkov pracovať bez toho, aby pristúpila na požiadavky odborárov. Riaditeľ Inštitútu pre ekonomické a sociálne reformy (INEKO) Dušan Zachar pripomenul, že samotné avizované hromadné podanie výpovedí lekárov na konci októbra nespôsobí nič, pretože začne plynúť výpovedná lehota. Problém by podľa neho nastal, ak by počas nej k dohode nedošlo a lekári by výpovede nestiahli.
„Rozsah dopadu by bol v nemocniciach rozličný a závisel by od počtu a štruktúry, teda odborností lekárov vo výpovediach v jednotlivých zariadeniach a oddeleniach,“ doplnil Zachar. Taktiež podľa neho treba brať do úvahy aj možné ochranné protiopatrenia zo strany štátu, ktorými by sa mohol čiastočne krátkodobo chrániť. „Napríklad núdzový stav, nariadenie pracovnej povinnosti, dôsledná kontrola PN protestujúcich lekárov, pozvanie zahraničných lekárov,“ priblížil analytik.
Zásadnejšou otázkou je však dnes príčina, pre ktorú sa kríza vyostruje. Pôvodne sa lekári vzbúrili proti konsolidačným opatreniam, pretože vláda chcela zásadne obmedziť nárast miezd zdravotníkov v roku 2025. Namiesto automatického zvyšovania platov lekárov a sestier o 9,6 percenta navrhla, aby odmeny rástli len o tri percentá. Toto v septembri spustilo hromadné podávanie výpovedí z nadčasov zo strany lekárov. Lekári od vlády žiadali úpravu miezd, ale aj dodržiavanie bodov z memoranda z roku 2022.
Ministerstvo zdravotníctva preto po mesiaci protestov, kritiky naprieč celým sektorom, ale aj rokovaní s ministerstvom financií prišlo s kompromisným návrhom. Jeho podstatou je, že čiastočne splnilo mzdové požiadavky lekárov a sestier. Šéf rezortu zdravotníctva Kamil Šaško (Hlas) navrhol, aby sa po novom spomalenie valorizácie miezd dotklo len lekárov. Na budúci rok by ich platy mali vzrásť o 6,4 percenta. Sestry a stredný zdravotnícky personál by mali platy zvýšené tak, ako pôvodne stanovoval platový automat – teda o necelých desať percent.
Sestrám ide o mzdy
Lekárske odborové združenie (LOZ) ponuku odmietlo a tvrdí, že pri konsolidácii lekárom nejde len o zvyšovanie platov, ale o plnenie všetkých bodov z memoranda. Ide o dohodu, ktorú zdravotnícki odborári podpísali s vládou Eduarda Hegera po zbieraní hromadných výpovedí od lekárov. Memorandum obsahuje osem bodov, ktoré sa štát zaviazal splniť. Podľa memoranda by mala vláda zvýšiť mzdy sestrám a lekárom, uhradiť náklady zadlženým nemocniciam a dodržiavať minimálne personálne predpisy v nemocniciach.
Do memoranda sa dostal aj záväzok vlády, že oddelenia v zdravotníckych zariadeniach sa nebudú rušiť bez toho, aby bola vopred zabezpečená adekvátna náhrada za ne. Dokument obsahoval aj požiadavky na reformu vzdelávania mladých lekárov, podporu lekárskych fakúlt a zrušenie zdaňovania vzdelávania zdravotníkov.
Odborové združenie sestier a pôrodných asistentiek (OZ SaPA) však hovorí, že im záleží na zvyšovaní miezd, a preto budú pokračovať v tlaku. Hoci sestry majú od vlády prísľub, že ich platy výraznejšie porastú, teraz chcú podobné podmienky vybojovať aj pre lekárov. Predsedníčka združenia Monika Kavecká zopakovala, že OZ SaPA odmieta akýkoľvek zásah do zákona o odmeňovaní zdravotníkov. „Najbližšími spolupracovníkmi s kľúčovou úlohou pri uzdravení a odbornej starostlivosti o pacienta sú lekári a sestry. Odmietame zásah do zákona práve preto, lebo v nemocniciach a na oddeleniach, kde nie sú lekári, nie je priestor ani pre sestry a pôrodné asistentky,“ zdôraznila Kavecká.
Sú platy lekárov nízke?
Ministri Ficovej vlády vo vyhláseniach naznačujú, že platy viacerých zdravotníkov sú už dnes na dôstojnej úrovni. „Nech sa na mňa zdravotníci nehnevajú, ale lekári majú priemerný plat 4 898 eur. Tie tri percentá prinesú každému lekárovi plus 147 eur. Ja sa pýtam ostatných ľudí, ktorí zarábajú, kedy im naposledy stúpol plat takmer o 150 eur. Sestry pri trojpercentnej valorizácii dostanú plus 68 eur a majú priemerný plat 2 270 eur. To nie je žiadny malý plat. Myslím si, že zdravotníci na Slovensku už nie sú tak zle platení, ako sa hovorilo pred niekoľkými rokmi,“ povedal minister financií Ladislav Kamenický, keď predstavoval konsolidačné opatrenia.
Minister Šaško zdravotníkom vyčíta, že spomalenie valorizácie ich platov nebude až také citeľné. Ponuku, ktorú lekárom dal, považuje stále za vysoko nadštandardnú. Poznamenal, že priemerný nárast platov lekárov bude predstavovať 164 eur mesačne. „Rozdiel v čistom oproti nárastu, ktorý požadujú vaši odborárski zástupcovia, je priemerne 62 eur mesačne. Pevne verím, že 62 eur mesačne nie je suma, pre ktorú by mal slovenský pacient čeliť vážnej hrozbe nestability a akýmkoľvek nátlakovým akciám,“ apeloval minister. Súčasťou ponuky vlády je aj garancia, že po dvoch rokoch sa rast platov lekárov vráti na úroveň spred konsolidácie, pripomenul.
Čísla, ktoré hlásia Šaško a Kamenický potvrdzujú aj dáta Slovenského odborového zväzu zdravotníctva a sociálnych služieb (SOZ ZaSS), ktorý pravidelne zbiera a zverejňuje informácie o priemerných plátoch zdravotníkov v slovenských nemocniciach, či už štátnych, súkromných alebo príspevkových. Zo štatistik SOZ ZaSS vyplýva, že priemerný plát lekára v prvom polroku 2024 bol na úrovni 4 700 eur mesačne. Do tejto sumy sú započítané aj príplatky za služby či nadčasy. Hrubé mzdy sestier podľa týchto štatistik sú na úrovni 2 200 eur za mesiac.
Lekári navyše nemajú zákaz po službe v nemocnici si privyrobiť, preto mávajú často súbežne viac úväzkov. Systém umožňuje doktorovi mať plný úväzok v štátnej nemocnici a popritom pracovať aj na súkromnej klinike. Štátne nemocnice pre nedostatok personálu tento postup často akceptujú, pretože v podstate nemajú na výber. Zdravotnícke zariadenia potrebujú naplniť personálny normatív, ktorý im predpisuje zákon.
Platy lekárov sa vyvíjajú podľa platového automatu, ktorý zohľadňuje odbor, kvalifikáciu a počet odpracovaných rokov zdravotníckych pracovníkov. Nezohľadňuje však ich výkonnosť. Platový automat v zdravotníctve je už dlho kritizovaný. Už pred piatimi rokmi ministerstvo financií, ale aj analytici z mimovládneho Inštitútu pre ekonomické a sociálne reformy (INEKO) upozorňovali, že tento mechanizmus je neudržateľný.
„Tempo rastu miezd v nemocniciach predbieha rast produktivity práce v tomto sektore. To ohrozuje ozdravenie hospodárenia štátnych nemocníc, a to aj napriek ich opakovanému oddlžovaniu,“ konštatoval expert INEKO Dušan Zachar ešte v roku 2019. Podľa záverov Najvyššieho kontrolného úradu súčasné nastavenie platového automatu do značnej miery prispieva k zadlženiu štátnych nemocníc, pretože väčšina ich príjmov smeruje na výplatu odmien personálu.
Zdravotníci a štát majú šancu dohodnúť sa ešte do konca tohto týždňa. Minister zdravotníctva Šaško v stredu oznámil, že sa stretne so zástupcami LOZ a je pripravený rokovať o konkrétnych riešeniach, ktoré môžu zlepšiť situáciu. Verí, že sa im spoločne podarí nájsť taký sumár krokov, aby k výpovediam lekárov, ktorých odborári nazbierali takmer 2,5 tisíca, vôbec nedošlo./agentury/
X X X
Holandsko obmedzí povolenia na pobyt pre žiadateľov o azyl
Holandská vláda koncom novembra zavedie aj hraničné kontroly.
Holandsko skráti platnosť povolení na pobyt pre žiadateľov o azyl na maximálne tri roky. Budúci mesiac zároveň zavedie hraničné kontroly v rámci širšieho obmedzenia migrácie, uviedol v piatok holandský premiér Dick Schoof. TASR o tom informuje na základe správy agentúry Reuters.
Okrem zrušenia časovo neobmedzených povolení na pobyt pre zaregistrovaných žiadateľov o azyl vláda zruší aj ich zvýhodnené bývanie. Namiesto toho im ponúkne základné spoločné ubytovanie, ktoré obmedzí aj zlučovanie rodín.
Po uplynutí trojročnej lehoty sa povolenia prehodnotia, aby sa rozhodlo, či ich zrušia alebo predĺžia. Podľa Schoofa sa rozšíria aj záchytné centrá pre odmietnutých či neregistrovaných žiadateľov o azyl, aby sa tak urýchlil ich návrat do domovskej krajiny.
Hraničné kontroly
Po vzore Nemecka Holandsko koncom novembra zavedie i hraničné kontroly zamerané na boj proti nelegálnej migrácii. Premiér priznal, že v súčasnosti nedokáže vyhodnotiť, aké následky prinesú opatrenia, no zároveň zdôraznil ich nevyhnutnosť. „Uvidíme, čo to ovplyvní, to sa nedá vyjadriť číslami. Avšak tento balík bezpochyby ovplyvní počet ľudí, ktorí do Holandska prídu, ako aj počet tých, ktorí odídu,“ povedal novinárom.
Holandské združenie mestských rád v piatok tieto plány skritizovalo a uviedlo, že sú ťažko realizovateľné a mohli by priniesť chaos, píše Reuters.
Balík opatrení na obmedzenie migrácie predložila vláda vedená krajne pravicovou Stranou slobody (PVV) Geerta Wildersa. Sľuby Wildersa o tvrdom postoji k azylovej politike mu priniesli víťazstvo vo voľbách v novembri minulého roka, hoci počet žiadostí o azyl na obyvateľa v Holandsku nie je vyšší ako priemer EÚ. Po rokoch rozpočtových škrtov má však jediné centrum pre žiadateľov o azyl v krajine problémy zvládnuť prílev migrantov, aktuality.sk
X X X
Srbský prezident Aleksandar Vučič: Budeme pokračovať v ceste k európskej integrácii
Predsedníčka Európskej komisie Ursula Von der Leyenová ubezpečila Srbsko o podpore európskej budúcnosti.
Srbský prezident Aleksandar Vučič v piatok vyhlásil, že za jeho pôsobenia vo funkcii krajina nezmení svoje zahraničnopolitické ciele a bude pokračovať v ceste k európskej integrácii. Uviedol to na spoločnej tlačovej besede s predsedníčkou Európskej komisie (EK) Ursulou von der Leyenovou v Belehrade, informuje TASR podľa agentúr Tanjug a TASS.
„Pokiaľ budem prezidentom republiky, nezmeníme hlavné ciele našej vnútornej a zahraničnej politiky. To znamená, že naša európska cesta a presadzovanie európskeho Srbska sú pre náš pokrok kľúčové, Srbsko bude na tejto ceste odhodlane pracovať a dúfame vo výsledky,“ ozrejmil Vučič.
Výhrady EÚ
Oznámil, že s von der Leyenovou viedol veľmi dlhú a mimoriadne otvorenú diskusiu. Európska únia má proti Srbsku v niektorých veciach výhrady, ale podľa jeho slov bola šéfka eurokomisie vždy pripravená vypočuť si aj srbskú stranu.
Vučič spresnil, že spolu diskutovali aj o programe reforiem, ktoré majú napomôcť krajine vstúpiť do EÚ. „Vieme, čo je našou úlohou a čo musíme urobiť v oblasti právneho štátu, najmä v oblasti súdnictva,“ povedal.
Srbský vicepremiér: Srbi nezradia Rusko
Von der Leyenová na tlačovej konferencii uviedla, že partnerstvo medzi EÚ a Srbskom je čoraz pevnejšie. „Európa je naďalej pevne odhodlaná podporovať európsku budúcnosť Srbska. V časoch konfliktov, vojen a nepokojov je členstvo v EÚ prísľubom mieru a prosperity. A je to prísľub, ktorý môžeme spoločne splniť. Srbsko je už teraz jednou z krajín, ktoré najviac pokročili v prístupovom procese,“ dodala.
Vučič predtým podľa ruskej agentúry TASS uviedol, že krajina by získala členstvo v EÚ, len ak uzná nezávislosť Kosova a pripojí sa k protiruským sankciám. Srbský vicepremiér Aleksandar Vulin však podľa TASS zdôraznil, že „Srbi nezradia Rusko“ a republika sa k sankciám nepridá. Rázne tiež odmietol kompromis v otázke nezávislosti Kosova, a to i v prípade možného vstupu do EÚ.
Šéfka EK počas tohto týždňa cestuje po krajinách západného Balkánu, aby ich ubezpečila, že rozširovanie Únie zostáva pre 27-členný blok prioritou. Do Srbska pricestovala na dvojdňovú návštevu, pričom okrem prezidenta sa má v pláne stretnúť s ďalšími poprednými predstaviteľmi krajiny. V piatok večer však veľvyslanec EÚ v Srbsku pre agentúru AFP uviedol, že von der Leyenová zrušila stretnutie so srbským premiérom Milošom Vučevičom. Dôvodom je jeho predchádzajúce stretnutie s ruským ministrom hospodárstva Maximom Rešetnikovom.
Srbsko požiadalo o členstvo v EÚ v decembri 2009 a štatút kandidátskej krajiny mu udelili v marci 2012. Prístupové rokovania sa začali v januári 2014. Doteraz sa otvorilo 22 z 35 prístupových kapitol, pričom boli predbežne uzavreté dve z nich. V poslednom období sa však proces výrazne spomalil, najmä pre vzťahy Belehradu s Ruskom a neúspešné snahy o normalizáciu vzťahov s Kosovom.
X X X
Maďarská mimoparlamentná strana TISZA sa v prieskumoch dostala mierne pred vládnuci Fidesz
Podľa servera hang.hu ide iba o tesný náskok.
V uplynulých dňoch boli zverejnené prvé výsledky prieskumov verejnej mienky, v ktorých je maďarská mimoparlamentná strana TISZA pred vládnym Fideszom. Podľa servera hang.hu však ide iba o tesný náskok, ktorého hodnota nepresahuje štatistickú chybu, informuje spravodajca TASR v Budapešti.
Politológ Gábor Török na svojom blogu na Facebooku upozornil na skutočnosť, že je to prvýkrát v uplynulých 18 rokoch, čo prieskum verejnej mienky nameral väčšiu podporu opozičnej strane ako Fideszu. Predtým sa niečo také stalo iba v prípade spoločnej kandidátky opozičných strán na jeseň 2021, keď prieskumy niektorých inštitútov namerali vyššiu podporu pre opozíciu ako Fidesz.
Server podotýka, že inštitúty v súčasnosti nemajú ľahkú prácu pri prieskumoch, pričom niektoré z nich majú stranícke väzby, preto ich merania len zriedka zodpovedajú realite.
„Zdá sa, že v Maďarsku sú podľa výsledkov prieskumov verejnej mienky dve reality politického vývoja. Jednou je, že TISZA dobehla Fidesz, a druhou je, že Fidesz stále výrazne vedie, ako to bolo v júnových voľbách do Európskeho parlamentu,“ cituje hang.hu Töröka, ktorý však dodal, že obe reality naraz nemôžu platiť.
Výraznú podporu Fideszu nameral vláde blízky inštitút Nézőpont. Podľa jeho výsledkov zverejnených vo štvrtok mal Fidesz 36-percentnú podporu a stranu TISZA preferovalo 25 percent opýtaných, aktuality.sk
X X X
Orbán: Novú vládu dosadí Brusel, budú to bábky na pokyn
Brusel sa snaží dosadiť v Maďarsku bábkovú vládu. Ak sa mu to podarí, potom prídu pokyny, ktoré taká vláda bude musieť zrealizovať, varoval v piatok predseda maďarskej vlády Viktor Orbán v pravidelnom rozhovore pre verejnoprávny rozhlas Kossuth Rádió, informuje spravodajca TASR v Budapešti.
Podľa Orbána iniciátorom bruselských snáh je Európska ľudová strana (EPP). „Povedali, že je koniec, pán premiér, vy by ste mali odísť aj s vašou vládou, a že tu je nový, budúci premiér a nová budúca vládnuca strana, ktorú my podporíme,“ dodal.
Predseda maďarskej vlády po plenárnom rokovaní Európskeho parlamentu v Štrasburgu vyhlásil, že predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová a predseda skupiny Európskej ľudovej strany (EPP) Manfred Weber jasne povedali, že chcú povaliť maďarskú vládu. Európski socialisti by podľa neho v novej vláde chceli mať Kláru Dobrevovú z Demokratickej koalície (DK) a EPP Pétera Magyara zo strany TISZA.
Orbán v piatkovom rozhovore ďalej prirovnal Európsku úniu k „ríši“ Sovietskeho zväzu a ďalším mocnostiam, ktoré takisto potrebovali bábkovú vládu. Zdôraznil, že Budapešť neustúpi, pretože by to poškodilo záujmy Maďarov.
„Maďarsko má právo vykonávať vlastnú hospodársku politiku a je len otázkou schopnosti, odvahy a zručnosti toto právo uplatniť,“ podčiarkol predseda maďarskej vlády, podľa ktorého otázkou nie je, kto je premiér, ale aké to má následky pre ľudí./agentury/
X X X
Vladimír Putin zverejnenej časti televízneho rozhovoru tvrdil, že ruské vojská útočia po celej línii frontu.
Ukrajina už nedokáže stabilne riadiť svoje jednotky, ktoré vpadli do Kurskej oblasti na západe Ruska.
Súčasne sa sťažoval, že Kyjev nie je ochotný pristúpiť na rokovania s Moskvou, hoci Rusko je podľa Putina ochotné pristúpiť na kompromisy. Ukrajina zatiaľ nereagovala na Putinove tvrdenia.
„Po celej línii bojového dotyku sa vedú útočné operácie, pravda niekde väčšie, inde menšie. Povedzme, že pri Chersone sú menšie, tam je front stabilný, aj keď aj tam sú isté posuny – a všetky sú v prospech ruskej armády,“ povedal Putin štátnu televíziu Rossija 1. Pochválil najmä zoskupenia ruských síl, nasadené na Donbase na východe Ukrajiny, kde útočiace sily podľa médií i analytikov dosahujú pomalý, ale trvalý postup.
Ukrajinské sily sa podľa Putina teraz snažia vyslobodiť obkľúčených vojakov v ruskej Kurskej oblasti. O deň skôr totiž ruský vodca podľa denníka Kommersant tvrdil, že v obkľúčení sa ocitli dve tisícky príslušníkov ukrajinskej armády. „Ľudia, ktorí sú v obkľúčení, si ani dobre neuvedomujú, že sú obkľúčení, pretože podľa informácií, ktorými disponujeme, bolo prerušené stabilné riadenie (ukrajinských) vojsk,“ vyhlásil v televízii.
12:00 Aj napriek veľkému vyčerpaniu je Rusko naďalej nebezpečné a veľmi rýchlo nahrádza svoje straty vo vojne na Ukrajine. Vrchný veliteľ spojeneckých vojsk NATO v Európe Christopher Cavoli v rozhovore pre atlanticcouncil.tv povedal, že Putinova armáda ešte neodprezentovala všetky svoje sily. Vývoj vojny vraj môžu výrazne ovplyvniť zbrane a systémy, ktoré zatiaľ v bojoch neboli použité.
Straty ruskej armády v pozemných silách sú síce vysoké, podľa generála je však dôležité vziať do úvahy čísla v kontexte všetkej vojenskej štruktúry. „Rusko naďalej disponuje silami, ktorých sa vojna na Ukrajine zatiaľ ani nedotkla,“ povedal Cavoli a dodal, že medzi ne patria diaľkové letectvo, strategické raketové sily, ale aj rôzne podmorské prostriedky.
Cavoli podotkol, že Rusko má plán na obnovu svojich pozemných síl a ich rozmiestnenie opäť na hraniciach NATO. „Je to plán, ktorý zverejnili, o ktorom hovorili, a je to niečo, čo musíme brať veľmi vážne,“ poznamenal.
Cavoli v inom vyhlásení ešte v lete povedal, že „výsledok na Ukrajine je životne dôležitý pre budúcu európsku a globálnu bezpečnosť“ a dodal, že svet by si „nemal robiť ilúzie“ o konci vojny na Ukrajine./agentury/
X X X
Lekári po stretnutí so Šaškom: Výpovede dávame, aby sa veci pohli. Minister dúfa v kompromis
Doterajšie rokovania s Lekárskym odborovým združením (LOZ) nepriniesli žiadne výsledky a lekári kompromis, ktorý vyjednal minister zdravotníctva Kamil Šaško (Hlas) neprijali. Ak sa nič nezmení, do konca októbra je takmer 2 500 lekárov pripravených podať štandardnú výpoveď. Pričom výpoveď z nadčasov avizovalo okolo tritisíc lekárov. LOZ na čele s Petrom Visolajským dalo rezortu niekoľko dní, nežiada však len vyššie platy, ale aj dodržiavanie všetkých bodov memoranda a záruku, že neprebehne transformácia nemocníc na akciové spoločnosti, čo je pre nich červená čiara.
Lekári išli na stretnutie so Šaškom s jasným cieľom, ktorý obsahoval tri požiadavky. „Nemáme novú požiadavku, nežiadame peniaze navyše. My, čo tu stojíme a dávame výpovede, máme 9,6 percentný rast v zmluve. Keď dáme výpovede, ohrozujeme to,“ zdôraznil.
Výsledky rokovaní lekárov s ministrom Šaškom: Výpovede dávame, aby sa veci pohli
Minister zdravotníctva Kamil Šaško (Hlas) nevie vylúčiť, že lekári do konca októbra podajú výpovede. Je však s nimi pripravený naďalej rokovať a verí, že svoje rozhodnutie prehodnotia. Uviedol to podľa TASR po piatkovom rokovaní so zástupcami Lekárskeho odborového združenia (LOZ) s tým, že odborári naďalej trvajú na svojich podmienkach.
„Verím, že ten kompromis nakoniec nájdeme. A to v tých oblastiach, kde som takýto kompromis schopný nájsť,“ podotkol minister. Ponúka návrhy k trom zásadným podmienkam, na ktorých LOZ trvá. Ako priblížil, je pripravený hľadať 90 hlasov na prijatie ústavného zákona, ktorý by vylúčil akúkoľvek formu privatizácie štátnych nemocníc. Vyzval opozíciu, aby takýto zákon prípadne podporila.
Ako doplnil, preskúma aj existujúce analýzy týkajúce sa výstavby koncovej nemocnice na Rázsochách. V rámci miezd lekárov stále trvá na kompromise. „Spočíva v tom, že počas prechodného obdobia dvoch rokov budú platy na budúci rok rásť o 6,4 percenta,“ objasnil. Má pritom záujem, aby nedotknuté ostali najmä nárasty miezd pri sestrách a ďalšom zdravotníckom personáli. Zdôraznil však, že verejné financie sú obmedzené.
Lekári prišli za ministrom zdravotníctva Kamilom Šaškom s jasnými požiadavkami
Dávame výpovede, aby sa veci riešili
Predseda LOZ Visolajský po stretnutí so Šaškom uviedol, že mu predložili tri základné požiadavky. Prvou je, aby vláda verejne deklarovala, že zastavuje debatu o transformácii štátnych nemocníc na akciové spoločnosti. Na to podľa lekárov jasnú odpoveď na rokovaní od ministra zdravotníctva nedostali. Druhou je dodržiavanie memoranda. Visolajský uviedol, že Šaško nevidel problém ani v jednom bode memoranda okrem miezd zdravotníkov.
Poslednou vecou bol návrat všetkých zákonov, ktoré zrušila vláda, do pôvodného znenia a oprava valorizácie. „Zákon o valorizácii miezd zdravotníkov pomáha slovenským nemocniciam, ale vláda toto jediné opatrenie na stabilizáciu zdravotníkov ide pokaziť a zrušiť. S týmto nemôžeme súhlasiť, pretože tým vláda porušila ďalšie dva body memoranda,“ povedal Visolajský s tým, že s týmto zákonom súhlasia zdravotné profesie vrátane nedostatkových ako sú sestry, ale aj riaditelia nemocníc a ďalší. Valorizácia podľa neho platí aj v iných profesiách.
„Porušenie pre nás znamená, že sa máme vrátiť k výpovediam do konca mesiaca,“ uviedol Visolajský. Pripomenul, že aj predstavitelia Smeru a Hlasu hovoria, že memorandum je prospešné. „Nechápeme potom ministrove tlačovky, kde hovorí, že memorandum je dohoda s Hegerom,“ uviedol. „Nemáme novú požiadavku, nežiadame peniaze navyše. My, čo tu stojíme a dávame výpovede, máme 9,6 percentný rast v zmluve. Keď dáme výpovede, ohrozujeme to,“ zdôraznil.
Znova povedal, že im nejde o platy, ale o riešenie situácie v zdravotníctve. Minister podľa neho vo svojich prejavoch zabudol povedať, že zníženie platov sa netýka len lekárov, v zákone sa totiž podľa neho hovorí o 70 profesiách. „Ide o zníženie platov všetkých ostatných profesií okrem sestier a záchranárov, nielen lekárov. Ide napríklad o psychológov, laborantov, logopédov atď.,“ ozrejmil Visolajský. „Dávame výpovede, lebo chceme, aby sa veci riešili,“ uviedol. „Jedna vec je, čo hovorí minister a druhá, čo sa po roku a pol zmenilo. Vo vedení je tá istá strana.“ Lekári očakávajú predloženie plánov. „Čakáme jasné kroky,“ povedal Visolajský.
Zopakoval, že pri tlaku výpovedí lekárov sa ukázalo, že presídlenie národnej nemocnice z Rázsoch do Ružinova je nereálne a zatiaľ to stálo 84-tisíc eur. Ďalšia štúdia uskutočniteľnosti plánu bude stáť 117-tisíc eur. „Kto zaplatí premrhané desiatky tisíc eur?“ pýtal sa predseda LOZ. Lekári preto požiadali ministra, aby tlmočil požiadavky vláde a premiérovi Robertovi Ficovi (Smer). „Sme pripravení prísť na rokovania aj hneď teraz,“ dodal s tým, že ešte stále je pár dní, kým podajú výpovede.
V utorok po rozhodnutí LOZ, že na výpovediach trvajú, Visolajský uviedol, že koncom októbra by okolo 2500 lekárov podalo klasickú výpoveď s dvojmesačnou výpovednou lehotou. Dôvodom je, aby existoval časový úsek, počas ktorého by bolo možné aspoň sčasti predísť hroziacemu kolapsu nemocníc. V tomto prípade by kolaps hrozil od januára. K výpovediam z nadčasov, ktoré začínajú platiť hneď – teda ku dňu podania, čo by mohlo byť už koncom októbra alebo začiatkom novembra, pristúpiť nechceli. V zálohe však mali vyše tritisíc výpovedí z nadčasov. Pred piatkovým rokovaním so Šaškom však Visolajský potvrdil, že výpovede z nadčasov je hneď pripravených podať okolo 2500 lekárov, pokiaľ k dohode nedôjde.
Šaško transformáciu odmieta
Šaško transformáciu štátnych nemocníc v najbližšom období odmietol. „Téma určite nie je na stole,“ povedal po stredajšom rokovaní vlády. Podotkol, že táto téma z jeho úst nikdy nezaznela. Zároveň deklaroval, že v prípade, že by sa táto otázka otvorila, bola by predmetom diskusie s odborníkmi aj lekárskymi odborármi.
Šaško lekárov chápe, nižšie platy majú byť len prechodným obdobím
Zdôraznil, že cieľom diskusie je spoločne nájsť spôsob, ako zabezpečiť, aby štátne nemocnice boli riadené čo najefektívnejšie. Zároveň odmietol, že by pri prípadnej transformácii nemocníc mohla byť reč o ich privatizácii. „Ja som predstaviteľom strany Hlas, strana Hlas hovorí od svojho vzniku o silnom štáte. Pre mňa silný štát v zdravotníctve znamená to, že štát má plnú kontrolu nad riadením a nad procesmi aj nad finančnými tokmi v štátnych nemocniciach. Takže asi o nejakej privatizácii tu z pohľadu sociálnej demokracie nemôže byť ani reč,“ vysvetlil.
Poukázal na to, že slovenské nemocnice čelia viacerým problémom, s ktorými sa bude ako minister musieť vyrovnať. „Je to narastajúci dlh, je tu hrozba nejakej pokuty zo strany Európskej komisie a na to je potrebné a diskutujeme o tom aj s Európskou komisiou, aj s ministerstvom financií, prijať veľmi konkrétne kroky,“ priblížil minister. Priestor na hľadanie úspor podľa jeho slov v sektore jednoznačne je, pričom niektoré opatrenia si vyžadujú menej, iné viac času.
Lekári z nemocníc sú pripravení podať hromadné výpovede do konca októbra
„Veľmi rýchlo naštartujem proces centrálneho obstarávania, napríklad špeciálneho zdravotníckeho materiálu. Veľmi rýchlo sa treba pozrieť na štandardizáciu zmlúv, pokiaľ ide o prístup napríklad nových liekov na náš trh tak, aby zľavy nezaťažovali verejné financie, ale aby boli uplatnené už na vstupe. Mám na stole a rozbehneme proces DRG, potrebujeme ho však prispôsobiť optimalizácii siete,“ spresnil minister.
Hrozba výpovedí trvá
Riadne hromadné výpovede je do konca októbra pripravených podať 2 462 lekárov. Čo sa týka výpovedí z nadčasov, ktoré platia odo dňa ich podania, tam je pripravených odísť vyše tritisíc lekárov.
Visolajský v utorok zopakoval, že LOZ koncom júna vyhlásila, že ak sa nič nezmení, pristúpia k výpovediam. Rezort zdravotníctva pod vedením Zuzany Dolinkovej z Hlasu podľa neho minul o 220 miliónov eur viac. „Celý rok žiadame, prosíme, píšeme listy. Trikrát sme napísali list premiérovi. Bez odpovede. Prosili sme, aby nerušili nemocnicu na Rázsochách. Napísali sme lídrom koaličných strán, aby sme sa stretli. Všetko doteraz bez odpovede. Toto je sociálny dialóg v praxi. Nikto sa s nami nebavil,“ uviedol.
LOZ žiada predsedu vlády R. Fica, aby si našiel čas na stretnutie
Potrebu šetrenia si lekári uvedomujú, no podľa nich sa oveľa viac ušetrí na biznise v zdravotníctve, než na platoch zdravotníkov. Na stranu lekárov sa postavili aj sestry, na druhej strane záchranári kompromis ocenili. „Je tragédia, ako funguje naše zdravotníctvo. Nespokojní sú pacienti, nespokojní sú zdravotníci. Koľko tlačoviek nespokojných oligarchov sme zažili? Nula,“ uviedol.
Červenou čiarou je pre lekárov transformácia nemocníc na akciové spoločnosti a riziko ich privatizácie. „Z nášho memoranda ostalo splnených jeden a pol bodu a porušila sa aj požiadavka z roku 2011, teda transformácia,“ povedal Visolajský. „Dnes vieme, že máme okolo 2 400 vypísaných výpovedí lekárov z 32 nemocníc s jedinou požiadavkou – aby vláda riešila situáciu v zdravotníctve. Bez týchto lekárov neexistuje chod nemocníc,“ uviedol v utorok a požiadal premiéra Roberta Fica (Smer), aby si aj on na nich našiel čas. „Prečo musia lekári dávať výpovede, aby si ministerstvo zdravotníctva robila svoju prácu?“
Šaško apeloval na lekárov
Šaško sa lekárom tento týždeň prihovoril prostredníctvom videa na sociálnej sieti a zopakoval, že situácia je náročná a treba konsolidovať. Ponuku, ktorú lekárom dal, považuje za stále vysoko nadštandardnú v porovnaní s inými oblasťami národného hospodárstva. „Predstavuje priemerné zvýšenie vášho platu o 164 eur mesačne a rozdiel v čistom vyjadrení oproti nárastu, ktorý požadujú vaši odborárski zástupcovia, je priemerne 62 eur mesačne v čistom a ja pevne verím, že 62 eur mesačne nie je suma, pre ktorú by mal slovenský pacient čeliť vážnej hrozbe nestability a akýmkoľvek nátlakovým akciám,“ uviedol.
Súčasťou ponuky je aj garancia, že po dvoch rokoch sa rast platov lekárov vráti na úroveň spred konsolidácie. „Nezbavujem sa teda zodpovednosti, hovorím iba o krátkom prechodnom období v časoch tvrdej konsolidácie. Táto garancia bude predstavená v návrhu rozpočtu na rok 2027, ktorý uvidíte už na jeseň 2026, teda ešte počas mandátu súčasnej vlády,“ hovoril vo videu. Vyzval lekárov, aby mysleli na pacientov. „Nezaslúžia si, aby sa stali obeťou akýchkoľvek sporov,“ dodal.
Predseda LOZ v reakcii na ponuku minulý týždeň uviedol, že združenie dlhodobo žiada vládu, aby riešila kolabujúce zdravotníctvo, ktoré je na tom zle aj bez výpovedí. „Je smutné, že vlády konajú len pod tlakom lekárskych výpovedí. Vyjadrujeme ľútosť nad rozhodnutím politikov rozdeliť zdravotníkov a porušiť dohodu medzi lekármi a vládou, ktorú podpísalo LOZ a vláda SR v roku 2022,“ povedal. Dohoda uzavretá za čias minulej vlády podľa neho začala zlú personálnu situáciu v nemocniciach zlepšovať a už to bol podľa neho kompromis.
So zdravotníkmi začal Šaško rokovať hneď od jeho vymenovania na čelo rezortu zdravotníctva. S ministrom financií Ladislavom Kamenickým (Smer) vyrokoval 100 miliónov eur pre zdravotníctvo navyše. Aj keď sa platy lekárov oproti konsolidačnej dohode zvýšia, na úroveň, ktorú podpísali v memorande, sa nedostanú. Zhruba 10-percentné navýšenie ostáva len sestrám a záchranárom, lekári budú mať platy na úrovni 6,4 percenta, čo predstavuje nárast priemerne o 163 eur, aj keď pôvodne mali dostať o 252 eur viac. Plat tak budú mať lekári o tri percentá nižší. Šaško vysvetľoval, že stomiliónový balík mu neumožnil ponúknuť rovnaké zvyšovanie miezd ako pred konsolidáciou aj lekárom./agentury/
X X X
Sudkyňa posudzujúca zatykač na izraelského premiéra Benjamina Netanjahua odstúpila
Výmena sudkyne ešte viac oddiali rozhodnutie o zatykačoch.
Medzinárodný trestný súd (ICC) v piatok oznámil, že zo zdravotných dôvodov dôjde k výmene jednej sudkyne, ktorá rozhoduje o vydaní zatykača na izraelského premiéra Benjamina Netanjahua. Zatykač prokuratúra vydala ešte v máji a výmena sudkyne môže spôsobiť prieťahy v konaní. TASR o tom píše podľa agentúr Reuters a AP.
Predsedníčka ICC Tomoko Akane vyhlásila, že predsedníčka senátu zaoberajúcim sa Netanjahuovým zatykačom, rumunská sudkyňa Iulia Motocová, požiadala v piatok o výmenu na svojej pozícii zo zdravotných dôvodov. S okamžitou platnosťou ju nahradila slovinská sudkyňa Beti Hohlerová.
Reuters pripomína, že výmena sudkyne ešte viac oddiali rozhodnutie o zatykačoch, keďže nová sudkyňa bude potrebovať čas na oboznámenie sa so spismi. V máji prokurátor ICC Karim Khan požiadal o vydanie zatykača na Netanjahua, izraelského ministra obrany Joava Galanta a troch vodcov Hamasu: Jahju Sinwára, Ismaíla Haníju a Muhammada Dajfa. Prokuratúra ICC tvrdí, že existujú dôvodné podozrenia, že sa títo muži dopustili vojnových zločinov a zločinov proti ľudskosti.
Sinwár a Haníja sú už po smrti v dôsledku izraelských operácií. Izrael tvrdí, že v júli zomrel aj Dajf, čo však Hamas doteraz nepotvrdil.
Izrael predložil námietku
Izrael v septembri predložil oficiálnu námietku voči žiadosti prokurátora ICC o vydanie zatykača na svojich predstaviteľov. Izraelské ministerstvo zahraničných vecí vo svojom podaní spochybňuje jurisdikciu ICC, ako aj zákonnosť prokurátorovej žiadosti a tvrdí tiež, že Khan porušil pravidlá súdu a neponúkol Izraelu príležitosť, aby dané tvrdenia vyšetril.
Prokurátora Khana navyše v súčasnosti jeho asistentka obviňuje zo sexuálneho zneužívania. Khan obvinenia odmieta a predstavitelia ICC ich označili za súčasť kampane, ktorou sa izraelské tajné služby snažia Khana očierniť, aktuality.sk
X X X
KĽDR posiela do Ruska špeciálny druh vojsk. Vojaci si budú myslieť, že bojujú proti USA
Mám veľmi krátku skúsenosť so severokórejským režimom, ale aj ten krátkodobý pocit na človeka veľmi silne zapôsobí. Propaganda naozaj číha na každom kroku. Severní Kórejčania ju majú už tak hlboko v hlave, že majú problémy vyjadrovať myšlienky. Keď sa ich ale opýtate na niečo, čo súvisí s milovaným vodcom, sú schopní vysypať propagandististické frázy, hovorí koreanista Tomáš Horák.
Odborník na Kórejský polostrov vysvetľuje, že Rusko a Severná Kórea sú predurčené k tesnejšej spolupráci, pretože oba režimy sú sankcionované a vytesnené zvyškom sveta. „Rusko má všetko, čo Severná Kórea potrebuje. Trpí nedostatkom energetických surovín alebo chronickým nedostatkom potravín. To všetko môže poskytnúť Rusko. No a Rusko sa na Severnú Kóreu obracia ohľadne dodávok munície a v poslednej dobe v dodávke živej bojové sil. Ideo obojstranne výhodnú spolupráciu,“ hovorí v podcaste koreanista z Ústavu ázijských štúdii Univerzity Karlovej Tomáš Horák.
Severná Kórea plánuje na Ukrajinu vyslať špeciálny druh vojsk. „Jednotky, ktoré boli vyslané do Ruska, by mali patriť k tomu najlepšiemu. V rámci severokórejskej armády ide o špeciálne vyčlenený druh vojsk, špeciálne sily.“
Severná Kórea bude vyrábať hrdinov
Horák tiež vysvetľuje, že obyvateľom Severnej Kórey odmala vštepujú, že záujmy spoločnosti sú nadradené záujmom jednotlivca. Naopak si myslí, že prípadné straty na bojisku by mohli byť využité propagandisticky. „Severná Kórea si bude vyrábať hrdinov. Nemyslím, že prípadné ľudské straty na životoch by vyvolali nespokojnosť Severnej Kórey,“ hovorí v podcaste. Severokórejská armáda môže isť do vojny s tým, že bojuje proti spoločnému nepriateľovi proti Spojeným štátom.
Témou rozhovoru je aj blízkosť Vladimira Putina a Kim Čong-una a život v KĽDR. Odobrník hovorí, že v Severnej Kórey je miera totality, neslobody, manipulácie a propagandy rádovo vyššia než v Rusku. Pokiaľ nedokážeme pochopiť Rusko, tak prípade Severnej Kórey to bude ešte obtiažnejšie. „Mám veľmi krátku skúsenosť so severokórejským režimom, ale aj ten krátkodobý pocit na človeka veľmi silne zapôsobí. Propaganda naozaj číha na každom kroku. Dokonca aj Severní Kóreici ju majú už tak hlboko v hlave, že majú problémy vyjadrovať myšlienky. Keď sa ich ale opýtate na niečo čo súvisí milovaným vodcom, sú schopní vysypať propagandististické frázy,“ hovorí tiež, aktuality.sk
X X X
Bývalí ministri zhrození, veľmi nenadchol ani niekdajšieho spojenca. Rok so „šťukou” Jurajom Blanárom
Stratili sme kredit u spojencov a prestali nám zdieľať citlivé informácie. Prišli sme aj o ich dôveru, vraví po roku Juraja Blanára na čele našej diplomacie jeho predchodca Miroslav Wlachovský.
Robert Fico sa takto pred rokom prihováral divákom na Facebooku. Načrtol im, ako by chcel, aby vyzeral jeho nový minister zahraničia. Premiér povedal, že by si želal, aby ním bola „šťuka“, ktorá „možno aj nekonvenčným spôsobom popreháňa starých kaprov v rybníku slovenskej diplomacie“. Vtedy ešte nebolo jasné, koho si pod týmto opisom predstavuje. Napokon sa šéfom diplomacie stal jeho stranícky podpredseda a bývalý župan Žilinského kraja Juraj Blanár.
Podarilo sa Blanárovi rozvíriť diplomatické vody? A ktoré jeho kroky vzbudili najväčšiu pozornosť? V texte zhŕňame rok Juraja Blanára na ministerstve zahraničných vecí. Na konci článku hodnotia Blanárov výkon jeho predchodcovia a bývalí spolupracovníci.
Lavrov a ruský zoznam
Zrejme najviac pozornosti upútali dve stretnutia s ruským ministrom zahraničných vecí, teda s ministrom krajiny, ktorá vedie od februára 2022 plnoformátovú vojnu proti Ukrajine. So Sergejom Lavrovom sa stretol dvakrát — v marci a v septembri 2024. Obe stretnutia sa udiali len v rámci väčších diplomatických fór, teda nešlo o Blanárov hlavný program. Prvé zo stretnutí sa uskotočnilo na diplomatickom fóre v tureckej Antalyi a druhé v New Yorku počas zasadnutia Valného zhromaždenia OSN.
Obe stretnutia sa podľa slov Blanára uskutočnili na žiadosť ruskej strany. „Bez diplomacie sa nedá nájsť diplomatické riešenie a žiadne vojny neskončia,“ povedal po mítingu v Turecku Blanár. Český premiér Petr Fiala po tomto stretnutí oznámil, že tamojšia česká vláda prerušuje medzivládne konzultácie s tou slovenskou.
Témou stretnutia medzi slovenským a ruským ministrom v USA bola najmä energetická bezpečnosť. „Česi majú tiež energetické záujmy v Rusku, ale vybavujú ich inak. Jan Lipavský sa s Lavrovom nestretáva,“ hodnotí druhé stretnutie s ruským ministrom bývalý diplomat Peter Weiss. Pár dní pred týmto mítingom vyšiel koncom septembra zoznam krajín, ktoré Rusko považuje za hrozbu. Z krajín EÚ a NATO sa ňom nenachádzajú iba tri štáty — Slovensko, Maďarsko a Turecko. A to aj napriek tomu, že sme na tom predošlom ako krajina figurovali. Blanár je jedným z dvoch ministrov EÚ, ktorí sa od invázie na Ukrajinu stretli s Lavrovom. Tým druhým je maďarský šéf diplomacie Péter Szijjártó.
„Možno to pomohlo Sergejovi Lavrovovi ukázať, že Rusko nie je izolované a aj v EÚ sa nájdu predstavitelia, ktorí narúšajú principiálne postoje Západu zoči-voči agresorovi,“ hodnotí prínos stretnutí pre portál Aktuality.sk exminister zahraničia Miroslav Wlachovský. Tvrdí, že nám to nijako nepomohlo a zhodilo nás to v očiach nielen nášho napadnutého suseda, ale i viacerých spojencov. „Nie je to ani suverénna, ani mierová politika, je to zbytočné legitimizovanie agresora,“ dodáva, aktuality.sk
X X X
Marcinková: Štát musí zastaviť biznis s pupočníkovou krvou. V zdravotníctve nemôže byť debata len o platoch
Premiér Robert Fico je majstrom moci, a bude sa snažiť udržať koalíciu silou-mocou udržať, povedala Vladimíra Marcinková (SaS) v relácii Ide o pravdu. Podľa nej však, ak by mala tipovať, či súčasná koalícia dovládne, „väčšou prioritou pána premiéra je dostať sa na Ústavný súd“.
Po zverejnení blogu o biznise s pupočníkovou krvou som dostala niekoľko správ, ktoré hraničili s vyhrážaním, povedala v relácii Ide o pravdu poslankyňa Vladimíra Marcinková. Dodala, že sa so svojimi zisteniami obrátila aj na ministerstvo zdravotníctva. Dozvedela sa, že kontrola tkaninových zariadení, bez ktorých by sa nedali robiť odbery pupočníkovej krvi, sa konala v organizácii, ktorá má s pupočníkovou krvou obchodovať, naposledy pred desiatimi rokmi. S predstaviteľmi rezortu zdravotníctva sa Marcinková stretne budúcu stredu. Chce od nich požadovať, aby boli v štátnych nemocniciach do prešetrenia veci zakázané odbery pupočníkovej krvi.
V relácii tiež odznelo:
§ podľa Marcinkovej hrozí kolaps zdravotníctva
§ na otázku, či koalícia dovládne do konca volebného obdobia povedala, že väčšou prioritou premiéra ako dovládnuť je dostať sa na Ústavný súd
§ medzinárodná reputácia nášho parlamentu je podľa nej poškodená, je preto už jedno, či a kedy určí koalícia nového predsedu – ona by si na čele Národnej rady vedela predstaviť Františka Mikloška
§ k nahrávaniu novej podoby štátnej hymny Marcinková povedala, že keďže sa blíži Halloween, nevie si predstaviť nič strašidelnejšie, ako keď Lukáš Machala a Martina Šimkovičová na niečo dohliadajú/agentury/
X X X
Ako sa Kamil Šaško vysporiadal s prvým konfliktom v zdravotníctve: Dvetisíc lekárov chce dať výpoveď
Zástupcovia lekárov diskutovali s ministrom štyri hodiny, no na ničom sa nedohodli. Sú pripravení podať výpovede. Vyslovili tiež obavy o bezpečnosť šéfa LOZ Visolajského.
Podporte nezávislú žurnalistiku a pomôžte nám čeliť politickým útokom.
Záleží nám na tom, aby sa dôveryhodné informácie dostali ku každému bez rozdielu, a preto máte prístup k tomuto prémiovému článku na 3 hodiny ZADARMO. Buďte súčasťou našej komunity aj vy a pomôžte nám poskytovať dôležité informácie pre všetkých.
Minister zdravotníctva Kamil Šaško je vo funkcii iba dva týždne, no už musel riešiť prvý veľký konflikt. Slovensku totiž hrozí, že tisíce lekárov a lekárok podá hromadné výpovede, čo by spôsobilo kolaps nemocníc. V prvé dni v práci sa tak musel vysporiadať s krízou v zdravotníctve. Nastúpil do rezortu, ktorého problémy vyhnali z postu aj jeho predchodkyňu Zuzanu Dolinkovú.
Prvý konflikt vo funkcii ale zatiaľ nedokázal zažehnať, odchod lekárov hrozí naďalej. Dnes sa s Lekárskym odborovým združením (LOZ) Šaško stretol pravdepodobne na poslednom možnom rokovaní pred podaním výpovedí. Diskutovali takmer štyri hodiny, no nedohodli sa. Výpovede začnú platiť od januára.
Zdravotné sestry, pôrodné asistentky a lekári dlhodobo kritizovali konsolidačné opatrenia, pretože im vláda spomalila rast platov. Zastal sa ich aj prezident Peter Pellegrini, ktorý dal vláde ultimátum. Ak by nevyrokovala so zdravotníkmi kompromis, hlava štátu by konsolidačné zákony nepodpísala. Napokon však Šaško spolu s vládou našli minulý týždeň extra balík peňazí. Minister sa postavil pred novinárov a zdravotníkom dal ponuku — ďalších 100 miliónov, ktoré mali putovať na platy v zdravotníctve.
Napokon sa ale stal presný opak toho, v čo dúfal. Lekári ponuku odmietli a avizovali výpovede. Aj napriek extra peniazom do systému by ako jediní ostali stratoví.
Šaško uprednostnil zdravotné sestry. Tým sa platy dvíhajú po dodatočnom finančnom balíku rovnako ako pred konsolidáciou. Lekárom a lekárkam ponúkol pomalší rast miezd.
Okrem toho kritizujú celkový zlý stav zdravotníctva.
„Uznávam, že iba časť z týchto prostriedkov je určená pre nemocničných lekárov, ale ja mám zodpovednosť za celý sektor,” odôvodnil minister svoje rozhodnutie.
Nejde im o peniaze
Predstavitelia lekárskych odborárov dnes prišli na ministerstvo zdravotníctva, aby Šaškovi opäť pripomenuli svoje požiadavky. Pred stretnutím povedal šéf odborov Peter Visolajský, že o stretnutie požiadali, pretože im ostala viera a nádej, že „vo vláde je dosť rozumu na to, aby začali riešiť slovenské zdravotníctvo aj bez lekárskych výpovedí”. Nejde im vraj o peniaze. Naopak. Chcú, aby sa zlepšil stav zdravotníctva.
Po zdĺhavom rokovaní bolo jasné, že sa diskusia nikde neposunula. LOZ trvá na zastavení transformácie nemocníc na akciové spoločnosti a vytvorení plánu, ako zlepšiť fungovanie nemocníc.
Stretnutie vnímal Šaško ako tvrdé a vecné. Snažil sa vraj udržať si racionálny a konštruktívny prístup a ocenil, že LOZ nesleduje iba valorizáciu platov.
Na stretnutí sa rozprávali aj o nemocnici na Rázsochách. Presunutie národnej nemocnice do Ružinova vnímajú lekári ako „čisté klamstvo”. Vláda totiž v minulosti priznala, že je to nereálny scenár. Minister zdravotníctva ich oboznámil, že opäť hľadá miesto pre vhodnú lokalitu takéhoto projektu. Analýza bude stáť v čase konoslidácie ďalších 117-tisíc eur, pričom je už niekoľká v poradí. Dali si ju vypracovať aj predošlí ministri.
„Kto zaplatí túto analýzu, ktorá sa platila zo štátneho rozpočtu?” pýtal sa Visolajský. Narážal na poslednú analýzu, ktorá vyhodnotila ako najvhodnejšie miesto pre nemocnicu práve Ružinov. Dnes je však zbytočná.
Sú ochotní ešte rokovať
Podľa šéfa LOZ minister Šaško na rokovaní priznal, že nenašiel v memorande žiadny bod, s ktorým by nesúhlasil. Na otázku, či sa nemocnice zmenia na akciové spoločnosti vraj zástupcom lekárov opakovane neodpovedal. Na tlačovej konferencii odmietol, že by tento krok znamenal privatizáciu — je pripravený predložiť ústavný zákon vylučujúci privatizáciu štátnych nemocníc, ak sa toho odborári obávajú.
„Informovali ma, že dnes nemajú mandát prijať akýkoľvek kompromis a trvajú na návrate do situácie, ktorá platila predtým. Nemajú mandát na akceptovanie spomalenia ich mesačného rastu platov,” povedal Šaško. Nevie vylúčiť, že lekári výpovede podajú, no zdôraznil, že je pripravený ďalej rokovať. Dodal, že jediné, čo žiada je, aby pristúpili na dočasné spomalenie miezd.
Visolajský upresnil, že približne 2500 lekárov a lekárok sa už rozhodlo odísť a toto číslo každým dňom narastá. Výpovedná lehota začne platiť od 1. novembra, od januára prídu slovenské nemocnice o viac než 2-tisíc doktorov a doktoriek.
Na podanie výpovedí ostáva ešte týžden. Lekári potvrdili, že nemuselo ísť o posledné stretnutie a aj naďalej sú ochotní rokovať.
Obávajú sa o bezpečnosť Visolajského
„Sme v situácii, keď sa ľudia, ktorí sú na najnižšom rebríčku, bežní zamestnanci dožadajú niečoho a súperia s oligarchami v tejto krajine, ktorí majú k dispozícii enormné majetky a majú enormné možnosti,” povedali zástupcovia lekárov s tým, že sa začínajú obávať o bezpečnosť predsedu Petra Visolajského.
Na konci roku 2022 vláda Eduarda Hegera podpísala so zdravotníkmi memorandum, v ktorom bol zakotvený aj rast platov. Hlasovali zaň aj súčasní kaoliční predstavitelia. Poďla tohto dokumentu mal byť nárast miezd o 9,7 %, po konsolidácii sa však číslo zmenilo na 3 %. Šaško však vďaka dodatočným peniazom sľúbil nárast o 6,4 %, oproti pôvodným 3 %. Mzda by sa tak lekárom navýšila v priemere o 163 eur mesačne.
Medzi ich podmienky patrí dodržanie memoranda o raste platov, zrušenie transformácie nemocníc na akciové spoločnosti či reforma vzdelávania mladých zdravotníkov a zdravotníčok.
Podobná kríza v zdravotníctve nastala v roku 2011, kedy z nemocníc odišlo vyše 2000 lekárov a lekárok. Pomáhať vtedy museli vojenskí doktori a doktorky, aktuality.sk
X X X
Dodávatelia automobiliek masívne prepúšťajú. Od roku 2020 o prácu prišlo takmer 90-tisíc ľudí
Predpovede, že straty pracovných miest nahradia nové pozície v súvislosti s výrobou elektroáut, sa nenaplnili.
Dodávatelia automobiliek musia hromadne prepúšťať, objednávky klesajú.
Dodávatelia súčiastok pre automobilový priemysel v Európe musia masívne prepúšťať. Dôvodom je pokračujúci prechod k elektromobilite a stlmovanie výroby vozidiel so spaľovacími motormi, na čo však európsky trh nie je technologicky ani ekonomicky pripravený.
Tisíce prepustených
Podľa aktuálnej analýzy Európskej asociácie dodávateľov automobilového priemyslu (CLEPA) od roku 2020 zaniklo v tomto sektore 86-tisíc pracovných miest. Predpovede, že straty nahradia nové pozície v súvislosti s výrobou elektroáut, sa nenaplnili.
Dodávky súčiastok do automobilového priemyslu tvoria kľúčový segment slovenskej ekonomiky. „Plánované zvýšenie emisných cieľov s platnosťou od roku 2025 znamená pre tento odbor významné ohrozenie, rovnako ako pre celý automobilový priemysel, ktorý predstavuje 44 percent slovenskej výroby a viac než 13 percent HDP,“ komentoval Ondřej Makeš, analytik rizík spoločnosti Bibby Financial Services.
Európsky príklon k elektromobilite významne prekreslí mapu slovenského priemyslu, kde je obrovské množstvo firiem súčasťou tradičného dodávateľského reťazca.
Podľa údajov CLEPA sa dodávateľská sieť pre elektromobilitu nerozvíja tak rýchlo, aby stihla nahradiť strmý úbytok pracovných miest v tradičných dodávateľských odvetviach zameraných na súčiastky pre spaľovacie motory.
V prvých šiestich mesiacoch roku 2024 európske dodávateľské spoločnosti v automobilovom priemysle oznámili prepúšťanie 32-tisíc zamestnancov, čo prekonáva čísla z najkritickejšieho obdobia pandémie, keď v druhej polovici roku 2020 dostalo výpoveď 29-tisíc zamestnancov.
Zaniknuté pracovné miesta v tradičných dodávateľských firmách mali nahradiť nové pozície v dodávateľskom reťazci pre elektromobily. To sa však nestalo, pretože dopyt po elektrických autách nie je taký vysoký a dodávateľským firmám navyše pre nižšie výnosy chýbajú peniaze na transformáciu a modernizáciu výroby. Z pôvodne sľubovaných 100-tisíc nových miest do roku 2025 ich je v súčasnosti len asi pätina.
Neistá budúcnosť
Analýza CLEPA dlhodobo mapuje situáciu dodávateľského reťazca v automobilovom priemysle a súčasný vývoj považuje za alarmujúci. Utlmovanie výroby áut so spaľovacími motormi spomaľuje ekonomiku a sektor elektromobility nie je doteraz dostatočne rozvinutý.
Európe reálne hrozí strata vedúceho postavenia v automobilovom sektore. „Aby sme ochránili pracovné miesta, urýchlili zelenú a digitálnu transformáciu a znovu získali našu globálnu konkurencieschopnosť, potrebujeme regulačné zmeny. To znamená prijatie technologickej otvorenosti v emisných normách CO2, zaistenie spravodlivého prístupu k dátam z vozidiel a celkové posilnenie ekonomiky EÚ a jej konkurencieschopnosti,“ komentoval Benjamin Krieger, generálny tajomník CLEPA.
Budúcnosťou dodávateľského sektora v automobilovom priemysle sa zaoberala aj minuloročná štúdia spoločnosti Deloitte. Podľa nej je ťažké jasne povedať, či v roku 2030 už budú na trhu dominovať elektromobily alebo či budú prevládať autá so spaľovacími motormi. Dodávatelia majú z tohto dôvodu problém s dlhodobým plánovaním.
Už teraz sa však negatívne prejavuje, že európske dodávateľské firmy sú v transformácii na elektromobilitu pozadu. Najmä čínsky export pre nich predstavuje značnú hrozbu, tak v oblasti ceny, ako aj inovácií. Európske spoločnosti to núti k reštrukturalizácii, aby sa dokázali tomuto tlaku prispôsobiť./agentury/
X X X
Štátna VšZP pripúšťa, že nepredĺži zmluvu s psychiatrickou nemocnicou v Pezinku
Štátna Všeobecná zdravotná poisťovňa (VšZP) pripúšťa možnosť, že od novembra nebude pokračovať v zmluvnom vzťahu so Psychiatrickou nemocnicou Philippa Pinela v Pezinku. Nemocnica podľa poisťovne trvá na neprimeraných podmienkach.
Pacientov by v prípade nepokračovania previezla do iných zariadení, s ktorými komunikuje. Poisťovňa podľa svojich slov vyvíja úsilie o pokračovanie zmluvy. TASR o tom v piatok informovalo oddelenie komunikácie VšZP.
Ako poisťovňa ozrejmila, rokovania s nemocnicou vedie od apríla a jej snahou je dosiahnuť dohodu. „Napriek našim snahám sa však stretávame s neprimeranými finančnými požiadavkami zo strany Psychiatrickej nemocnice P. Pinela, ktoré nezohľadňujú aktuálnu trhovú realitu. Na rozdiel od iných poskytovateľov zdravotnej starostlivosti nemocnica naďalej trvá na neprimeraných podmienkach. Odmietame, aby sa rukojemníkmi stávali pacienti,“ uviedla VšZP.
Štátna poisťovňa deklarovala, že jej záujmom je zabezpečiť kvalitnú zdravotnú starostlivosť v rámci celého Slovenska. Očakáva, že nemocnica prehodnotí svoje požiadavky a bude spolupracovať na dosiahnutí dohody./agentury/