O Ukrajinu sa bojuje na viacerých frontoch, vrátane politických. Ten asi najdôležitejší súboj prebieha momentálne v USA, ktoré sú najväčším poskytovateľom vojenskej pomoci Ukrajine. Prvú bitku vyhrali republikáni, ktorí sa snažia oddeliť pomoc Ukrajine od pomoci Izraelu, a naopak, spojiť ju s vlastnými vnútropolitickými požiadavkami. Ani vojna na tomto fronte sa však zďaleka neskončila.
Administratíva prezidenta Joe Bidena sa snažila pretlačiť cez Kongres balík pomoci Ukrajine v celkovej hodnote 61 miliárd dolárov. Zámer bol taký, aby až do prezidentských volieb v novembri 2024 nebolo potrebné žiadať žiadne ďalšie peniaze. Biely dom k tomu pridal urgentnú vojenskú pomoc pre Izrael v hodnote 14 miliárd dolárov, čo je štvornásobok podpory židovského štátu za celý minulý rok.
V snahe získať na svoju stranu republikánov, pridala Bidenova administratíva aj ďalšie medzinárodné priority, ktoré sú podľa nej potrebné pre národnú bezpečnosť USA. Išlo napríklad o podporu Taiwanu, ktorý čelí čínskej hrozbe, ale aj o opatrenia na hranici s Mexikom. Súčasťou bolo aj 9 miliárd dolárov na humanitárnu pomoc, napríklad aj pre Pásmo Gazy. Celková hodnota balíka bola až 106 miliárd dolárov.
V Kongrese však tento návrh zatiaľ narazil. Po týždňoch chaosu spôsobených odvolaním starého lídra a hľadaním jeho nástupcu, sa nový predseda Snemovne reprezentantov Mike Johnson uviedol rozdelením Bidenovho balíka. Pomoc pre Izrael nechal schvaľovať samostatne ako prvú. Navyše vyčlenenie 14 miliárd dolárov pre židovský štát podmienil zoškrtaním rozpočtu pre daňový úrad, ktorého navýšenie vlani Biden a demokrati presadili. To je bod, na ktorom sa obe strany určite nezhodnú.
Snemovňu reprezentantov ovládajú republikáni a Johnsonov samostatný balík pre Izrael ňou koncom týždňa prešiel pomerom hlasov 226:196. Teraz tento návrh mieri do Senátu, kde sa o ňom však od začiatku hovorí ako o „mŕtvo narodenom dieťati“. V Senáte majú totiž pre zmenu tesnú väčšinu demokrati, ktorí rozdelenie Bidenovho balíka odmietajú. Navyše aj republikáni v Senáte sú proti tomu. „Tvrdenie, že podpora boja proti ruskej agresii odvádza pozornosť od iných bezpečnostných priorít, nie je pravdivé,“ povedal líder republikánov v Senáte Mitch McConnell, ktorý je za schválenie celého balíka naraz.
Dáva tak za pravdu ministrovi zahraničia Antonymu Blinkenovi a ministrov obrany Lloydovi Austinovi. Tieto ťažké kalibre obhajovali Bidenov balík tento týždeň na príslušnom senátnom výbore. Irán a Rusko podľa nich predstavujú spoločnú hrozbu pre USA a ich spojencov a pomoc Ukrajine v boji proti agresii Moskvy zasadí ranu aj Teheránu. „Videli sme, že Irán dodáva muníciu a drony Rusku a to ich používa na útoky proti infraštruktúre, civilistom, mestám a dedinám po celej Ukrajine,“ povedal senátorom Austin s tým, že niektoré z týchto schopností pomáhajú USA znižovať. „Je to prepojené. Takže si myslím, že to bude mať vplyv aj na to, čo Irán robí pre Rusko,“ dodal minister obrany.
Jednotný postup pri pomoci Izraelu aj Ukrajine podporuje aj republikánska senátorka Susan Collinsová. „Niektorí argumentujú v prospech oddelenia pomoci proti týmto hrozbám a zamerania sa iba na Iránom podporovaných teroristov, ktorí 7. októbra zmasakrovali tak veľa Izraelčanov. Musíme si ale uvedomiť, že záujmy našej národnej bezpečnosti sú agresívne ohrozované všetkými týmito autoritárskymi režimami v snahe zničiť medzinárodný poriadok zavedený po druhej svetovej vojne,“ povedala senátorka Collinsová. Zhodla sa tak s demokratickou kolegyňou Patty Murrayovou. „Skutočnosť je taká, že všetky tieto záležitosti sú prepojené, a všetky sú urgentné. Naši protivníci sa usliujú, aby sme boli nefunkční. Ukážme im namiesto toho jednotu,“ citoval Murrayovú denník Washington Post.
Ukrajina potrebuje na boj s Ruskom zbrane zo Západu. Prichádzajú húfnice, tanky, protivzdušné systémy či drony.
Svoj prístup však bol v Senáte obhajovať aj republikánsky predseda Snemovne reprezentantov Mike Johnson. Tvrdil, že Izrael potrebuje pomoc prioritne. „Nemôžeme strácať žiaden čas pri dodávaní toho, čo Izraelu treba,“ povedal. Zároveň chce ale podržať aj Ukrajinu. Kyjev neopustí a chce zaistiť jeho víťazstvo, no chce americké vládne financovanie riešiť zodpovedne. Zatiaľ to ale vyzerá tak, že sa mu to nepodarí a v skutočnosti pomoc Izraelu aj Ukrajine iba zdržiava. Aj keby totiž jeho návrh v Senáte prešiel (čo je veľmi nepravdepodobné), prezident Biden je pripravený ho vetovať a všetko sa vráti do bodu nula.
Chcú zbrane, ktoré vyhrajú
To je zlá správa najmä pre Izrael. Ukrajina totiž má na najbližšiu dobu pomoc zaistenú. Aj teraz jej Pentagon poslal muníciu, rakety a ďalšie vybavenie v hodnote 425 miliónov dolárov. Dlhodobo je však aj ona rukojemníkom vnútropolitických sporov v USA. Iba malá časť republikánov, ktorí teraz hlasovali za Johnsonov návrh a odmietli ten Bidenov, si totiž želá zastavenie pomoci Ukrajine. Práve naopak. Skupina ôsmich republikánskych kongresmanov na čele s Mikeom Garciom predložila 12 požiadaviek pre prezidenta Bidena, ktorých splnením podmieňuje schválenie ďalšej pomoci Ukrajine. Okrem iného chcú vedieť, ako boli použité doterajšie peniaze a zbrane poslané na Ukrajinu a akú presne stratégiu má Kyjev na víťazstvo. Zároveň však žiadajú dodanie takých druhov zbraní a v takom množstve, ktoré zaistia nielen predlžovanie vojny, ale víťazstvo Ukrajiny. Tiež chcú zavedenie omnoho prísnejších sankcií proti Rusku.
K uisteniu o tom, či boli americké zdroje použité dobre, sa medzitým vyjadrila americká veľvyslankyňa na Ukrajine Brigitte Brinková. „Nezaznamenali sme ani jeden prípad sprenevery vojenskej pomoci na Ukrajine. Nebol zneužitý ani jeden kus vybavenia, ani jeden kus humanitárnej pomoci alebo akákoľvek iná priama rozpočtová podpora alebo iné druhy pomoci,“ povedala pre Fox News a zdôraznila, že pomoc musí pokračovať.
A zbrane, ktoré jej pomôžu vyhrať vojnu, požaduje aj Ukrajina. Viacerí vojenskí experti dlhodobo kritizujú Západ za prílišné váhanie s dodávkami zbraní. O tankoch Abrams sa napríklad hovorí od januára, ale dodané boli až teraz na jeseň a v počte len 31 kusov. Ukrajina dlhodobo žiada strely s dlhším doletom. Rakety ATACMS dostala minulý mesiac a hneď ich veľmi úspešne použila proti ruským vrtuľníkovým základniam. Aj rakiet ATACMS však dostala na začiatok len 20 a to vo verzii s najmenším doletom 165 km. O moderné stíhačky žiada od začiatku vojny. Prvých 20 kusov F-16 dostane možno na jar – v staršej verzii a zrejme aj so staršou výzbrojou. Podľa doterajších skúseností je veľmi pravdepodobné, že s integráciou modernejších zbraní vzduch-zem pre tieto F-16 sa bude na Západe otáľať pokojne aj celý budúci rok…
Zalužného cesta z patu
Z ukrajinskej strany to tento týždeň podrobne pomenoval náčelník generálneho štábu ukrajinských ozbrojených síl Valerij Zalužnyj. V článku pre časopis The Economist napísal, že na Ukrajine hrozí dlhodobá pozičná vojna, ktorá vyhovuje len jednej strane – a tou je Rusko. Nesťažoval sa však, ale namiesto toho hľadal riešenia, ako tejto situácii predísť. Pomenoval päť oblastí, na ktoré sa treba zamerať na to, aby sa ukrajinské vojská pohli z patovej situácie. Vo všetkých týchto oblastiach je potrebná vojenská pomoc zo Západu.
Prvou je získanie vzdušnej prevahy, kde spomína najmä masové nasadenie vlastných bezpilotných prostriedkov na zahltenie nepriateľskej protivzdušnej obrany, ale tiež účinné ničenie ruských kamikadze dronov a elektronické i optické rušenie ich prieskumných dronov.
Druhou oblasťou je protibatériová pašba, čiže ničenie nepriateľského delostrelectva. Jeho pozícia sa dá odhaliť po tom, čo spustí streľbu. Treba však zlepšiť vlastné prieskumné schopnosti a tiež zaistiť fungovanie GPS navigácie pre vlastnú navádzanú muníciu. Nehovoriac o tom, že treba udržať a pokiaľ možno navýšiť dodávky tejto munície.
Treťou oblasťou je schopnosť prekonať ruské mínové polia do hĺbky. Na to je potrebný napríklad Lidarový systém umožňujúci presne oskenovať terén a zistiť, kde bol kopaním narušený. Míny na povrchu zas možno odstraňovať kazetovou muníciou, vodnými delami či prúdovými motormi vyradených lietadiel. Všetky tieto aktivity je potrebné skrývať kvalitnou dymovou clonou a ničením prieskumných dronov nepriateľa.
Je tiež potrebné zlepšiť výcvik a vytváranie vojenských záloh. Piatou oblasťou je elektronický boj, v ktorom majú Rusi dlhodobo prevahu a Ukrajinci sa musia spoliehať na pomoc spojencov. Tu chcú tiež zlepšiť vlastné schopnosti čo sa týka výroby a zavedenia systémov elektronického boja./agentury/
X X X
Politici vs armáda? Čo naznačuje kauza okolo veliteľa ukrajinských elitných špeciálov, ktorý sa o svojom odvolaní dozvedel od novinárov.
Odvolanie top generála môže naznačovať hlbšiu trhlinu vo vzťahu politikov a armády.
O Viktorovi Chorenkovi toho Ukrajinci veľa nevedeli. Koniec-koncov nie je ani v popise práce top generála, ktorý velí elitným jednotkám špeciálnych operácií, aby sa pretŕčal po konferenciách a rozdával rozhovory.
Poznali však jeho meno i tvár a bolo im jasné, že Chorenko patrí k tým veliteľom, pred ktorými stoja tie najzapeklitejšie úlohy. O to väčšie bolo prekvapenie, keď sa dozvedeli, že veliteľ, ktorého muži mali na konte viacero úspešných operácií, z ničoho nič končí.
Lenže prekvapení neboli len Ukrajinci, ale aj samotný veliteľ Síl špeciálnych operácií Ozbrojených síl Ukrajiny Chorenko.
„Dôvody nepoznám. Poviem to tak, dozvedel som sa o tom z médií. Hovoril som s hlavným veliteľom (Valerijom Zalužným), ktorý mi takisto nevedel objasniť dôvod. Ako hlavný veliteľ mal spraviť tomu zodpovedajúce podanie, ale povedal mi, že ho neurobil. Nerozumiem, čo sa stalo,“ povedal Ukrajinskej pravde Chorenko, ktorý je zároveň jedným zo Zalužného zástupcov.
Nakoniec sa ukázalo, že ho z postu odvolala prezidentská kancelária na žiadosť ministra obrany Rustema Umerova. Ten na Facebooku napísal, že Chorenka potrebujú inde. Dôvody si nechal pre seba s odkazom, že komentovať zmeny na vojenských pozíciách počas vojny znamená oslabovať krajinu.
Trhlina, ktorú začína byť vidieť
To, čo sa môže javiť ako kauza nahradenia jedného veliteľa iným, môže v skutočnosti poukazovať na čosi iné – trhlinu vo vzťahu medzi politickým vedením Ukrajiny a jej armády.
Nakoniec, o tom, že medzi prezidentskou kanceláriou a Zalužným môže panovať napätie, sa špekuluje už dlhšie.
Nepriamo to ukazuje aj rozruch okolo dvoch textov, ktoré v uplynulom týždni vyšli v západnej tlači. V prvom, v časopise Time americký novinár okrem iného napísal s odvolaním sa na svoj zdroj, že vojaci mali odmietať plniť rozkazy prichádzajúce z kancelárie prezidenta.
V tom druhom generál Zalužnyj pre týždenník The Economist opísal stav na bojisku, kde sa vojna stáva pozičnou, a poukázal na to, čo Ukrajina potrebuje, aby prebrala iniciatívu.
Zalužného materiál pre Economist následne prezidentský tím ústami zástupcu šéfa ofisu (Andrija Jermaka, pozn. red) Ihora Žovkvu okomentoval pomerne nediplomatickým jazykom. „Na mieste vojakov by som toto robil čo najmenej – komentoval pre tlač a dostával na verejnosť, čo sa deje alebo môže diať na fronte,“ odkázal Žovkvu.
Zalužného chceli vymeniť
Novinárka z Cenzor.net a odborníčka na témy obrany Tetiana Nikolajenková podotkla, že prezidentskej kancelárii sa nie vždy páčilo, keď dával Zalužnyj rozhovory novinárom. Hlavný veliteľ ukrajinskej armády sa pritom s novinármi zhovára len zriedkakedy.
„Spomínam si, že ešte minulý rok nie úplne vítali, keď sa Zalužnyj samostatne zhováral s predstaviteľmi Spojených štátov,“ povedala Nikolajenková pre Radio NV.
Zároveň upozornila, že výmeny nemusia zostať len pri Chorenkovi a skončiť na svojom doterajšom poste môže ďalší vysoko postavený dôstojník. O koho ide, nešpecifikovala.
„Začína to vyzerať, akoby sa prezidentský ofis snažil Zalužnému lámať ruky. Minulý rok sa snažil vymeniť Zalužného napríklad za Syrského (Oleksandr Syrskyj je veliteľom ukrajinských pozemných síl, pozn. red). Jediné, čo vtedy ofis prezidenta zadržalo, ako tvrdia moje zdroje, bol postoj Spojených štátov, ktoré povedali, že podobné kroky sú neprijateľné,“ opísala Nikolajenková.
Snažia sa oslabiť Zalužného vplyv?
Vojnový novinár Jurij Butusov tvrdí, že Zelenskyj ako vrchný veliteľ zásahom do personálnych rozhodnutí v armáde porušil postupy.
Na sociálnej sieti napísal aj to, že mu zdroje v ozbrojených silách potvrdili, že o personálnej zmene politické vedenie nehovorilo so Zalužným.
„Aké môžeme spraviť závery? Ofis prezidenta demonštratívne urazil generála (Chorenka) a prezident ani nepovažuje za potrebné vysvetliť armáde a verejnosti dôvody tejto neúcty,“ okomentoval Butusov, ktorý patrí ku kritikom prezidentskej administratívy prakticky od Zelenského zvolenia.
Podľa neho je výmena na poste šéfa Síl špeciálnych operácií politickou intrigou a nie potrebou v armáde, čo Butusova privádza k záveru, že sa prezidentský ofis snaží oslabiť Zalužného vplyv v armáde.
„Keď je to pre Zelenského a jeho píárčíkov výhodné, skrývajú sa za Zalužného a tvrdia, že všetky rozhodnutia robí sám. Avšak v skutočnosti v armáde neexistuje vertikálne riadenie a zodpovednosť, pretože kádrové rozhodnutia na seba berie Zelenskyj a jeho ofis, a teda Andrij Jermak. Rovnakým spôsobom prijímajú rozhodnutia, ktoré obchádzajú Zalužného, pokiaľ ide o ďalšie menovania na iné veliteľské pozície v armáde,“ uviedol Butusov.
Podobne situáciu okolo Chorenka okomentovala aj poslankyňa opozičnej strany Holos, členka parlamentného výboru pre obranu a spravodajstvo Solomija Bobrovska.
„Vyzerá to ako politické zasahovanie do ozbrojených síl a do ich bojových akcií,“ povedala v rozhovore pre denník New York Times. „Je to veľká chyba, ktorá bude mať svoje následky.“
NY Time vo svojom materáli píše aj to, že Chorenkovo odvolanie bolo prekvapením aj pre amerických vojenských dôstojníkov, ktorí s ním spolupracovali.
Môžu vidieť konkurenta
Nikolajenková si všíma aj postavu Rustema Umerova a to, že na rozdiel od svojho predchodcu Oleksija Reznikova, nastavuje nový trend: začal navštevovať vojakov na fronte. Novinárka pripomína, že od nového ministra obrany sa skôr očakáva, že bude na ministerstve dávať do poriadku to, čo mu tam zanechali predchodcovia.
Práve s týmto rezortom sa totiž v uplynulom roku spájala plejáda škandálov.
„Vyvoláva to vo mne isté obavy, keď sa civily začínajú hrať na nie svojom pieskovisku,“ okomentovala
A prečo by politici mohli mať záujem na oslabení generála Zalužného? Podľa niektorých komentátorov môže byť v hre snaha vytlačiť Zelenského možných konkurentov v politike. Pritom stále nie je jasné, či sa vôbec prezidentské voľby uskutočnia. Navyše, Zalužnyj nikdy nenaznačil, že by mal záujem o politickú kariéru či kandidatúru na prezidenta.
Prieskumy ale ukazujú, že pokiaľ sa niekto teší podobnej podpore ako Zelenskyj, tak je to práve on. V prieskume verejnej mienky z jari 2023 sa napríklad ukázalo, že Ozbrojeným silám Ukrajiny, na ktorých čele je Zalužnyj, dôveruje 93 percent Ukrajincov. Prezidentovi dôverovalo 81 percent opýtaných.
Veliteľ, ktorý poslal do Mariupola vrtuľníky
Krátko pred svojím stiahnutím z postu veliteľa síl špeciálnych operácií poskytol Chorenko rozhovor. Nie je jasné, či už tušil, že ho z postu stiahnu, alebo išlo o zhodu okolností, no pozornosť minimálne vzbudzuje to, že v médiách prehovoril po prvýkrát od svojho nástupu no funkcie v lete 2022 – a to práve tesne pred odvolaním.
Rozhovor, ktorý zverejnila televízia TSN, mal ešte jeden zaujímavý moment: viedla ho exhovorkyňa práporu Národnej gardy Azov, ktorá prežila obliehanie Mariupola aj ruské zajatie, Valerija Subotina.
Generál v ňom okrem iného opisuje riskantnú operáciu, prostredníctvom ktorej dokázali špeciálne jednotky helikoptérami zásobovať vojakov v útrobách Azovstali a odvážať z oceliarní ťažko ranených. Práve Chorenko bol tým, kto bezprostredne komunikoval s veliteľom Azovu Denysom Prokopenkom o potrebách obrancov mesta.
Azovstaľ však zďaleka nebola jedinou operáciou, ktorú mali na konte Chorenkovi podriadení. Príslušníci ukrajinských špeciálov sa okrem iného postarali o znovuzískanie kontroly nad Hadím ostrovom, pomáhali vytlačiť Rusov z Charkovskej oblasti a ich jednotky ako prvé vošli do oslobodeného Chersonu.
Na konte majú takisto operácie na nepriateľskom území. Aj vďaka ich zapojeniu Rusi pred dvomi mesiacmi stratili ponorku a výsadkovú loď, ktoré kotvili v sevastopolskom prístave.
Mimochodom, Subotina po Chorenkovom odvolaní na Facebook napísala, že už (v krajine) nikomu nedôveruje. „Škoda, že v tejto krajine o ničom nerozhodujem a okrem lásky k Ukrajine nič nemám,“ dodala, aktuality.sk
X X X
Zelenskyj nie je pripravený na rozhovory s Ruskom, kým nestiahne svojich vojakov „z jeho Ukrajiny“
Odmieta, že by s ním západní predstavitelia o takýchto rokovaniach hovorili. „(Spojené štáty) vedia, že nie som pripravený hovoriť s teroristami, pretože ich slovo nič neznamená,“ uviedol ukrajinský prezident v rozhovore pre americkú televíziu NBC. „Musia odísť z nášho územia, až po tom môže svet prepnúť na diplomaciu,“ zdôraznil Zelenskyj, informuje TASR podľa agentúry AFP.
Ukrajinský prezident rovnako žiadal USA o väčšiu finančnú pomoc a podporu v boji proti Rusku. Zároveň pozval bývalého amerického prezidenta Donalda Trumpa, vedúceho kandidáta Republikánskej strany v nadchádzajúcich prezidentských voľbách, aby sa prišiel osobne presvedčiť o rozsahu a dôsledkoch konfliktu. Trump, ktorý ostro kritizuje americkú podporu pre Kyjev, vyhlásil, že v prípade znovuzvolenia by mohol vojnu ukončiť do 24 hodín.
„Ak sem príde, budem potrebovať… 24 minút, aby som prezidentovi Trumpovi vysvetlil, že túto vojnu nemôže zvládnuť,“ povedal Zelenskyj. „Nemôže priniesť mier vzhľadom na (ruského prezidenta Vladimira) Putina,“ citovala ho agentúra Reuters, aktuality.sk
X X X
Eric Trump na súde poprel účasť na finančných záznamoch svojho otca
Americký exprezident Donald Trump a jeho dvaja synovia sú v občianskom procese obvinení z podvodu pri ohodnocovaní nehnuteľností.
Eric Trump vo štvrtok pred súdom poprel svoju účasť na finančných záznamoch svojho otca, bývalého amerického prezidenta Donalda Trumpa.
„Nikdy som sa nezúčastňoval a ani nepracoval na finančných záznamoch môjho otca,“ uviedol Eric Trump, jeden z výkonných riaditeľov rodinnej spoločnosti Trump Organization. Neskôr sa však pokúšal vysvetliť e-mail spred viac než desiatich rokov, v ktorom ho žiadali o informácie k finančným záznamom jeho otca.
Jeden z vrcholných manažérov Trump Organization pred súdom uviedol, že Eric Trump bol účastníkom videohovoru o finančných záznamoch svojho otca v roku 2021. Exprezidentov syn si na to nespomína. „Denne som účastníkom tisícov hovorov,“ povedal.
Žalobu podala prokurátorka štátu New York
Žalobu na Trumpa a jeho synov Donalda mladšieho a Erica podala v septembri 2022 generálna prokurátorka štátu New York Letitia Jamesová. Podľa nej poskytovali bankám a poisťovniam „hrubo nafúknuté“ údaje, aby si zabezpečili pôžičky a poistné krytie. Exprezident i jeho synovia pochybenie odmietajú.
Donald Trump mladší v stredu pred súdom poprel účasť na finančných záznamoch svojho otca. Jeho otec má pred súdom vypovedať v pondelok 6. novembra, exprezidentova dcéra Ivanka Trumpová v stredu 8. novembra. Odvolací súd vo štvrtok zamietol jej žiadosť o presunutie výpovede na neskôr.
Donald Trump starší sa v súčasnosti uchádza o nomináciu Republikánskej strany pre prezidentské voľby v roku 2024. Jamesová i sudca Arthur Engoron, ktorý konanie s Trumpovcami vedie, sú Demokratmi., aktuality.sk
X X X
Z Putina sa stáva nočný vták. Inšpiroval ho príklad ponocujúceho Stalina?
Počet večerných a dokonca aj nočných stretnutí a rokovaní, ktoré sú verejne uvedené v pracovnom programe Vladimira Putina, sa za posledný rok výrazne zvýšil.
Šéf Kremľa Vladimir Putin reční na Červenom námestí v Moskve počas večerných osláv anexie ukrajinských regiónov 30. septembra 2022. Podľa analýzy portálu Agentstvo.Novosti sa v októbri takmer polovica pracovných dní ruského prezidenta končila po dvadsiatej hodine.
V roku 2023 prezident Putin končil prácu po 20.00 h v priemere každý štvrtý deň, keď mal oficiálne podujatia, uvádza sa na webovej stránke Kremľa.
Rok predtým bolo takýchto pracovných dní v Putinovom rozvrhu oveľa menej – 15,3 percenta. Najčastejšie pracoval večer vo februári 2022, v mesiaci, keď spustil masívnu inváziu na Ukrajinu. Vtedy sa viac ako 30 percent dní, v ktorých mal stretnutia, schôdzky či telefonáty, končilo po dvadsiatej hodine.
V roku 2023 mal šéf Kremľa už štyri mesiace, v ktorých pracoval vo večerných hodinách takmer kaďý tretí deň. A v uplynulý mesiac Putin zaznamenal rekord tohto a minulého roka (ostatné roky redaktori portálu Agentstvo.Novosti neanalyzovali): viac ako 42 percent pracovných dní hlavy štátu sa začínalo po dvadsiatej hodine. Pre porovnanie, v októbri minulého roka bolo takýchto dní v Putinovom programe o polovicu menej – iba devätnásť percent.
Ukrajinská tajná služba tvrdí, že šéf Kremľa Vladimir Putin má minimálne troch dvojníkov. Pozrite si ruského prezidenta na fotografiách. Nájdete nejaké rozdiely?
Tento rok začal Putin častejšie pracovať v noci. Do novembra už uskutočnil najmenej osem nočných stretnutí a zasadnutí. Po pol dvanástej v noci hovoril v Kremli so zakladateľom opozičnej strany Jabloko Grigorijom Javlinským, premiérom Michailom Mišustinom, v Rostove na Done rokoval v sídle štábu ruských inváznych síl na Ukrajine, odpovedal na otázky novinárov, stretol sa s hlavami afrických štátov i prezidentom Juhoafrickej republiky a hovoril s gubernátorom Murmanskej oblasti.
Vlani Kremeľ informoval len o troch podujatiach s Putinovou účasťou po pol dvanástej v noci: 17. decembra navštívil veliteľstvo ruských vojsk v Rostove na Done, 24. februára telefonicky hovoril so zahraničnými lídrami, z ktorých posledným bol francúzsky prezident Emmanuel Macron, a 7. februára v noci sa s Macronom osobne stretol v Kremli.
Putinov zvyk pracovať večer a v noci sa objavil až v posledných rokoch. Spravodajca, ktorý bol dlhé obdobie akreditovaný v Kremli, pre Agentstvo.Novosti povedal, že ešte v rokoch 2015 až 2019 neexistovali žiadne „ponocovania“: „Bolo nepredstaviteľné, že by sa zasadnutie o ekonomike začínalo okolo deviatej večer. Z Kremľa som odchádzal najneskôr o siedmej večer, ale väčšinou skôr a v (prímoskovskej rezidencii prezidenta) Novo-Ogarjovo sa zvyčajne všetko odohralo zhruba medzi jednou a piatou popoludní. V rezidencii Bočarov Ručej v Soči sa všetko udialo tiež uprostred dňa.“
Putin nie je prvým ruským a sovietskym lídrom, ktorý pracuje po večeroch a v noci. Podobný zvyk Josifa Stalina je všeobecne známy.
„Je známe, že Stalin uprednostňoval prácu vo večerných a nočných hodinách. S tým museli počítať aj jeho spolupracovníci… V dvadsiatych a začiatkom tridsiatych rokov minulého storočia sa ešte zriedkavo stávalo, že Stalin prijal návštevu dopoludnia. Koncom tridsiatych a začiatkom štyridsiatych rokov už ale bolo raritou, keď sa prijatie konalo o 14. alebo 15. hodine“, – uvádza v knihe Na prijatí u Stalina vydavateľstvo Novyj chronograf.
Pri určovaní času udalostí portál Agentstvo.Novosti vychádzal z publikácií na webovej stránke Kremľa. Čas bol upravený len v prípadoch, keď bolo z tlačovej správy alebo mediálnych publikácií známe, že Putin uskutočnil podujatie v inom čase. Z analýzy boli vylúčené aj cesty prezidenta do regiónov v iných časových pásmach, ako aj na anektované územia Ukrajiny (tu mohol byť čas cesty uvedený z bezpečnostných dôvodov nepresne). Analýza nezohľadnila ani tradičnú účasť prezidenta na nočných bohoslužbách v chrámoch počas niektorých náboženských sviatkov./agentury/
X X X
Pápež František opäť prosí o ukončenie konfliktu medzi Izraelom a Hamasom
Humanitárnu situáciu v Pásme Gazy považuje za naozaj vážnu.„Naďalej myslím na vážnu situáciu v Palestíne a v Izraeli, kde mnoho ľudí prišlo o život… Prosím vás v mene Boha, aby ste prestali, zastavte paľbu,“ povedal František po tradičnej nedeľnej modlitbe Anjel Pána na Námestí sv. Petra vo Vatikáne, informuje TASR podľa agentúry AFP.
„Dúfam, že sa preskúmajú všetky možnosti, aby sa úplne predišlo rozšíreniu konfliktu… aby sa pomoc dostala do Gazy, kde je humanitárna situácia veľmi vážna, a aby boli rukojemníci okamžite prepustení,“ dodal. Pápež už viackrát vyzval na zastavenie bojov a na dodanie humanitárnej pomoci do Pásma Gazy.
Konflikt medzi Izraelom a Hamasom sa začal 7. októbra, keď militanti zaútočili na izraelské územie a zabili najmenej 1400 ľudí a viac ako 200 rukojemníkov zajali. Izrael reagoval náletmi na Pásmo Gazy, ktoré si dosiaľ údajne vyžiadali viac ako 9700 obetí, aktuality.sk
X X X
Benjamin Netanjahu opäť odmietol prímerie
K prímeriu nedôjde, kým Hamas neprepustí všetkých rukojemníkov, ktorých zajal počas svojho útoku na Izrael 7. októbra.
„Nebude žiadne prímerie bez návratu našich rukojemníkov, hovoríme to našim nepriateľom aj našim priateľom,“ povedal izraelský premiér Netanjahu na návšteve leteckej základe Ramon v južnom Izraeli, informuje TASR podľa denníka The Guardian a agentúry AP.
„Budeme pokračovať, kým ich neporazíme,“ povedal predseda izraelskej vlády armádnym príslušníkom na základni.
Ozbrojenci palestínskeho militantného hnutia Hamas pri rozsiahlom útoku na Izrael zabili pred štyrmi týždňami viac ako 1400 ľudí. Do pásma Gazy so sebou tiež odvliekli 242 ľudí ako rukojemníkov, aktuality.sk
X X X
Minister Šutaj Eštok trvá na tom, že exšéf polície Hamran chcel vyššie odstupné a dôchodok
Ministrovi vnútra neprekáža, že nový šéf Úradu inšpekčnej služby strávil nejaký čas v Bielorusku, kde ho vypočúvala polícia.
Bývalý policajný prezident Štefan Hamran nepodal žiadosť o odvolanie do civilu, personálne oddelenie podľa ministra vnútra Matúša Šutaja Eštoka (Hlas) takúto žiadosť neevidovalo.
Šutaj Eštok v diskusnej relácii RTVS O 5 minút 12 zároveň na adresu exšéfa policajného zboru znova uviedol, že vo funkcii plánoval zotrvať do konca roka, aby si zabezpečil vyššie odstupné a výsluhový dôchodok.
Opozičný poslanec Juraj Krúpa (SaS) na margo týchto vyjadrení poznamenal, že Hamran mal rozkaz podpísaný od vtedajšieho premiéra Ľudovíta Ódora. Zároveň však veril, že sa s novým ministrom stretne a uvidí, ako sa dohodnú.
Prevelenie Hamrana do Popradu sa podľa Krúpu nemuselo udiať a považuje ho za demonštrovanie moci a pomsty.
Šutaj Eštok tvrdí, že o konkrétnom mieste nerozhodol on, ale personalisti podľa toho, kde bola práve voľná pozícia.
Hamrana zároveň označil za človeka, ktorý robil vo svojej funkcii politiku. Niekoľkokrát zdôraznil, že nemá v osobnej a profesijnej výbave pomstu.
Krúpa Eštokovi pripomenul, že minulá vláda na rozdiel od tejto ponechala vo funkcii dnes už zosnulého bývalého policajného prezidenta Milana Lučanského.
Odvolanie policajného prezidenta, zrušenie pozícií viceprezidentov a ďalšie ministrove kroky podľa poslanca vygenerujú súdne spory, ktoré môžu skončiť vyplácaním náhrad.
„Tieto peniaze pôjdu z rozpočtu ministerstva vnútra – z peňazí daňových poplatníkov,“ doplnil Krúpa.
Do čela polície dosadil Matúš Šutaj Eštok dočasne Rastislava Polakoviča. Zároveň nevylúčil, že by mohol v tejto funkcii zostať.
„Mám v hlave nejaké mená a v krátkom čase sa rozhodnem. Môže to byť aj on,“ odpovedal na otázku moderátora o zotrvaní Polakoviča vo vedení.
Zurian ako rodený policajt
Na adresu nového šéfa Úradu inšpekčnej služby Branislava Zuriana, ktorý v minulosti viedol NAKA a čelí trestnému stíhaniu, povedal Matúš Šutaj Eštok to, že ide o „rodeného policajta“ a „čestného profesionála“.
To, že strávil nejaký čas v Bielorusku, nepovažuje za prekážku napriek tomu, že bieloruský politický systém dlhodobo podporuje ruskú agresiu na Ukrajine a vykazuje známky autoritárskeho režimu, voči ktorému sa v roku 2020 zdvihla vlna masových protestov.
„Ak by bol vo Francúzsku alebo na Miami, bolo by to iné?“ pýtal sa minister vnútra. Zurian podľa neho ušiel zo Slovenska, pretože sa bál o svoju bezpečnosť.
Podľa Juraja Krupu je znepokojujúce, že Úrad inšpekčnej služby povedie človek, ktorého vypočúvala bieloruská polícia. Zároveň sa nahlas pýtal, kto by hľadal azyl v totalitnom režime.
„Čo si pomyslia naši partneri v EÚ? Nebude to vzbudzovať dôveru. Uberáme sa na inú stranu,“ poznamenal s tým, že strana Hlas sa podľa neho zladila so Smerom a naskočila na šprint zmien, ktorý evokuje snahu „vyrvať z pazúrov spravodlivosti všetkých ľudí blízkych Smeru“.
Téma Špecializovaný trestný súd
Nová vláda krátko po voľbách avizovala, že sa bližšie pozrie na fungovanie Špecializovaného trestného súdu a na špeciálneho prokurátora Daniela Lipšica.
„Je na čase sa pozrieť na to, či špeciálna prokuratúra spĺňa svoj účel,“ uviedol Matúš Šutaj Eštok. Daniela Lipšica nepovažuje za špeciálneho prokurátora, ale politika, ktorý je motivovaný politickou pomstou.
Veľkú protimigračnú akciu na hraniciach, počas ktorej polícia nechytila ani jedného migranta, označil Šutaj Eštok za úspešnú. Podľa neho bolo cieľom prevádzačov i ľudí odstrašiť a vyslať signál, že hranica je chránená, čo sa podľa neho podarilo.
„Považujeme to za marketingovú akciu. Vytiahli ste kone, psy, vodné delá. Chytili ste nula ľudí. Ak tam aj nejakí migranti boli, tak prešli, keď ste sa stiahli, “ uviedol Juraj Krupa, aktuality.sk
X X X
Útočník z vlaku smeruje do väzby, hrozí mu 20 rokov za mrežami
Útočník, ktorý mal v stredu vo vlaku z Košíc do Žiliny pobodať 22-ročnú ženu, bude stíhaný väzobne. O jeho umiestnení do preventívnej útekovej väzby v nedeľu popoludní rozhodol sudca Mestského súdu v Košiciach, ktorý vyhovel návrhu prokurátora. Pre médiá to potvrdil obhajca obvineného Tomáš Polák.
Policajti vyvádzajú z Mestského súdu v Košiciach obvineného 29-ročného Mateja z okresu Spišská Nová Ves. Ten mal podľa polície náhle a bez zjavného dôvodu viackrát bodnúť do krku 22-ročnú ženu vo vlaku, ktorý smeroval z Košíc do Žiliny v stredu (1.11.).
„Môj klient bol vzatý do väzby z dôvodu tzv. útekovej a preventívnej väzby. Proti rozhodnutiu zatiaľ sťažnosť nepodal, ponechá si lehotu na rozhodnutie, ktorá je tri dni. Čo sa týka jeho výsluchu, ku skutku nevypovedal, vypovedal len k svojím osobným pomerom a k návrhu prokurátora na jeho vzatie do väzby,“ uviedol obhajca s tým, že obvinený po rozhodnutí súdu ihneď smeroval do Ústavu na výkon väzby a Ústavu na výkon trestu odňatia slobody na Floriánskej ulici v Košiciach. Polák nechcel komentovať zdravotný stav klienta a je podľa neho v súčasnosti ťažké predpokladať, kedy by sa mohol začať súdny proces.
Matej z okresu Spišská Nová Ves čelí obvineniu z obzvlášť závažného zločinu vraždy spáchaného v štádiu pokusu v jednočinnom súbehu s prečinom výtržníctva. V prípade dokázania viny hrozí 29-ročnému mužovi podľa polície trest odňatia slobody na 15 až 20 rokov.
Mladá žena, ktorú napadol v kupé náhle a bez zjavného dôvodu, je mimo ohrozenia života. Dobu liečenia lekári odhadli na dva týždne. Okrem bodných rán na krku utrpela aj rezné poranenia na rukách./agentury/
X X X
Útok Číny lacnými autami naberá na obrátkach. Postavia megatováreň hneď za našimi hranicami
Čínska automobilka BYD zrejme postaví svoj prvý európsky závod v Maďarsku. TASR o tom informuje na základe správy agentúry Reuters.
Spoločnosť BYD plánuje postaviť svoj prvý európsky závod na výrobu áut v Maďarsku a údajne už toto rozhodnutie interne prijala, uviedol v sobotu Frankfurter Allgemeine Sonntagszeitung (FAS) s odvolaním sa na nemenované zdroje blízke automobilke.
Lokalita sa hľadá
BYD je najväčším svetovým výrobcom nových energetických vozidiel (NEV), ktoré zahrnujú elektrické autá a plug-in hybridy, a druhým najväčším výrobcom čistých elektromobilov po Tesle.
Vládna internetová stránka v Šen-čene, kde sídli BYD, v októbri uverejnila článok, podľa ktorého sa maďarský premiér Viktor Orbán počas návštevy spoločnosti BYD stretol s jej šéfom Wangom Čchuan-fu.
Spoločnosť BYD, ktorú oslovila agentúra Reuters, uviedla, že stále hľadá vhodnú lokáciu a že svoje rozhodnutie oznámi koncom roka.
Líder v predaji
Automobilka BYD sa tento rok prvýkrát dostala medzi desať najväčších automobiliek sveta z hľadiska predaja, predbehla tak nemecké automobilky Mercedes-Benz aj BMW. V prvej polovici tohto roka sa predaj nových vozidiel spoločnosti BYD medziročne zvýšil o 96 percent na 1,25 milióna áut. BYD vlani upustil od výroby áut so spaľovacím motorom, informujú České noviny.
Z hľadiska predaja elektrovozidiel v tohtoročnom druhom štvrťroku obsadil BYD druhú priečku za Teslou, uvádza server electrec. Zatiaľ čo americká automobilka dodala 466-tisíc elektromobilov, BYD ich predal 352-tisíc. Ak by sa započítali aj hybridné vozidlá, BYD by s 703.500 vozidlami Teslu predstihol./agentury/
X X X
Slovensko čelí odlivu mozgov a je nutné mu zamedziť. Zhodli sa Drucker s Trubanom
Zlepšenie vysokého školstva na Slovensku nie je o škrtaní škôl, baviť sa treba o kvalifikácii, požiadavkách na vzdelanie i praxi. Zhodli sa minister školstva Tomáš Drucker (Hlas-SD) s poslancom Národnej rady (NR) SR Michalom Trubanom (PS), v nedeľnej diskusnej relácii TV Markíza Na telo.
Obaja si vedia predstaviť zmenu potrebného dosiahnutého stupňa vzdelania v štátnej a verejnej správe. Zhodli sa tiež, že mimovládne organizácie v školstve nie sú iba o ideológii, ale aj o vzdelávaní a môžu byť užitočné.
„Slovensko čelí odlivu mozgov,“ podčiarkol Drucker s tým, že nám chýbajú odborné profesie. Odmietol, že by sa mali niektoré vysoké školy zatvárať a uviedol, že v niektorých odvetviach chýbajú pracovníci. „Objednať“ si ich podľa neho štát dokáže, napríklad poskytnutím viac financií lekárskym fakultám, ktoré budú mať viac slovenských absolventov. Prehodnotiť plánuje kvalifikačné požiadavky v zákone o štátnej a verejnej službe. V praxi podľa neho totiž môžu záujemcovia o takúto prácu študovať iný odbor iba pre titul.
Truban si rovnako myslí, že sa často vyžadujú úrovne vzdelania, ktoré človek v praxi nepotrebuje. Problém vysokých škôl vidí aj v tom, že sú málo špecifikované.
Diskutujúci sa zhodli aj na potrebe investovať do platov učiteľov. Vedia si predstaviť určité dorovnanie platov vzhľadom na regionálne rozdiely. „Musíme to riešiť, inak tu nebudeme mať pedagógov,“ dodal minister.
TASR/Jakub KotianUčitelia opakovane poukazujú na svoje nízke platy. Protest v Bratislave z júna 2022v
Mimovládky sú užitočné, skonštatoval minister
Čo sa týka mimovládnych organizácií v školách, podľa Druckera môžu byť užitočné a ľudia musia rozumieť, že nešíria iba rodovú ideológiu. Podčiarkol, že sa orientujú na umelecké či jazykové vzdelávanie, zastrešujú šachové, športové kluby, špeciálne pedagogické poradne a ďalšie združenia.
Reagoval tak na ich kritiku zo strany predsedu SNS Andreja Danka. Podľa vlastných slov s ním o tom ešte nehovoril, odmieta si posielať odkazy cez médiá. Nepovažuje však za šťastné zovšeobecňovať mimovládne organizácie. Upozornil na šírenie dezinformácií a na hybridné hrozby.
Drucker sa vyjadril aj na margo prípadnej kandidatúry lídra Hlasu-SD Petra Pellegriniho na prezidenta. Označil ho za jedného z najsilnejších kandidátov, no nepotvrdil, že by sa Pellegrini o funkciu chcel uchádzať. „Je to jeho rozhodnutie,“ uviedol. Myslí si však, že strane Hlas-SD by to nepomohlo./agentury/
X X X
Bankový analytik: Na dosiahnutie udržateľnosti verejných financií by sme museli škrtnúť takmer všetky dôchodky
Ešte v roku 2015 boli slovenské verejné financie na ceste k tomu, aby boli na horizonte desaťročí udržateľné. Potom ale nastal obrat a Slovensko sa dostalo do stavu, že deficit rozpočtu patrí k najvyšším v EÚ. „Ešte v roku 2015 bola situácia vo verejných financiách veľmi dobrá, lenže vtedy sme otočili kormidlo,“ hovorí v rozhovore pre denník Pravda analytik Tatra banky Tibor Lörincz.
Slovensko musí konsolidovať, čím skôr začne, tým menej to bude bolieť. Slovensko sa pravdepodobne nevyhne zvyšovaniu daní. Pred vládou stojí úloha konsolidovať a zároveň to musí urobiť tak, aby nezadusila ekonomiku. Problém môže byť aj to, ako sa predstavitelia novej vlády správali v kampani. Deklarovali zachovanie dosiahnutého štandardu, no na ozdravenie verejných financií nebude stačiť zavedenie sektorových daní.
„V jednom roku vláda zavedie bankový odvod, v ďalšom roku musí hľadať inde, v treťom roku zase inde. Za štyri roky treba ozdraviť podľa tohto scenára dve miliardy eur. Ten objem je extrémne veľký, preto si neviem predstaviť, že by to išlo inak ako plošnými opatreniami,“ hovorí Lörincz..
X Prečo je situácia vo verejných financiách urgentná už dnes?
Prirovnal by som to k človeku, ktorý príde k doktorovi. Má možno nadváhu, nie ešte veľmi veľkú, nemá dobrý krvný obraz, trochu vyšší tlak, trochu vyšší cholesterol, je to fajčiar. Doktor ho varuje, že ak to takto pôjde, čaká ho diabetes. Možno je toto situácia, v ktorej sme. Nie je to dobré, mali sme dávno viac športovať, fajčiť sme tiež nemuseli začať, no platí, že ak oddnes zlepšíme životosprávu, tak sa vieme vyhnúť tomu najhoršiemu. Možno by som ešte doplnil, že ešte pred desiatimi rokmi sme nefajčili a športovali, no za uplynulých desať rokov sme sa opustili.
To je podľa mňa obraz Slovenska. Ešte v roku 2015 bola situácia vo verejných financiách veľmi dobrá, lenže vtedy sme otočili kormidlo. Preto aj dnes nie sme v situácii, že by tu bola katastrofa, zdôrazňujem, že to ešte nie je urgentné, no doktor nám už ukazuje varovný prst.
Dnes to vieme napraviť relatívne bezbolestne, verejné financie vieme upratať s relatívne malými škodami, možno aj preto chceme túto tému pripomínať a apelovať na to, aby sme to robili, kým sa to dá robiť dobre. Neskôr sa to už nebude dať urobiť dobre, na stole budú len zlé možnosti.
X Teda sa stotožňujete s tým, úradníckou vládou, že teraz sa to dá robiť ešte skalpelom, neskôr na to bude potrebná sekera.
Presne tak. Je vidno, že vláda mala silné ekonomické know-how. Z tohto hľadiska je ťažké si predstaviť lepšiu vládu. Opatrenia, ktoré sú predstavené, sú veľmi dobré. Je to vymyslené. Je to už len o politickej vôli nastupujúcej vlády, že čo a ako bude robiť. Vieme, kde je problém, vieme, čo treba robiť, máme vymyslené opatrenia na to, aby sme to vyriešili. Je to už iba o tom, či nájdeme vôľu. Vrátim sa k príkladu s pacientom u doktora. Vieme, že treba schudnúť, vieme, že treba prestať fajčiť, povedzme, že máme kamaráta, s ktorým môžeme chodiť hrávať tenis. Len to treba začať robiť.
Hovoríte, že v minulosti boli na tom verejné financie vlastne dobre. No kľúčový problém, ktorý budeme mať po roku 2030 je starnutie obyvateľov. Ten problém nebol vyriešený ani vtedy, keď sme hovorili o dobrom stave verejných financií. Je v poriadku hovoriť, že stav verejných financií bol dobrý?
Ten problém nebol vyriešený, ale boli sme v situácii, že druhý pilier bol štedrejší, platilo vtedy, že vek odchodu do dôchodku bol naviazaný na priemernú dĺžku dožitia, celkovo pravidlá boli nastavené tak, že dlh by sa zvýšil, ale zvýšil by sa na úrovne, s ktorými vieme fungovať. Inak povedané, odkladali sme si na to, že veľké náklady starnutia populácie by sme vedeli zaplatiť. Dnes v tejto situácii nie sme. V minulosti to bolo tak, že problém by prišiel, no vedeli by sme si to dovoliť. Dnes si to dovoliť nemôžeme. To je kľúčový rozdiel.
X Čo sú tie kľúčové okolnosti, ktoré sa stali za uplynulé roky udiali, že sa situácia verejných financií tak veľmi zhoršila?
Rozdelil by som to na tri etapy. Prvou boli vlády Mikuláša Dzurindu. Urobili sa prorastové reformy, zaviedol sa druhý pilier. V konsolidácii ďalej pokračovala aj prvá vláda Smeru, najmä preto, aby sme mohli prijať euro. Vtedy naozaj panoval silný politický konsenzus na tom, že verejné financie majú byť zdravé a to trvalo zhruba do roku 2015. V tom roku sme takmer boli v situácii, že to starnutie populácie by sme vedeli prekonať. Tá krivka je totiž taká, že ten veľký tlak na dlh trvá tiež iba chvíľu, no potom sa to zase otočí, prídu menej početné generácie. V roku 2015 stačilo dotiahnuť pár vecí a bolo by to OK.
Prišla ale druhá fáza a pocit, že ľudia majú hospodársky rast pocítiť a štát sa má s úspechom podeliť. Vtedy sme začali otáčať kormidlo a ešte stále to zásadným spôsobom neškodilo dlhodobej udržateľnosti. Potom prišla nechválne známa schôdza parlamentu v decembri 2019. Tam sa schválilo veľmi veľa zákonov s trvalými dôsledkami pre rozpočet. Úplne sa otočil kurz verejných financií. To čo ma najviac mrzí, že vtedy sa stal normou pochybný spôsob schvaľovania zákonov. Teda na rad prišli skrátené legislatívne konania s obrovským vplyvom na dlhodobú udržateľnosť verejných financií.
X Tam sa bavíme napríklad o schválení nekrytých trinástych dôchodkov.
Presne tak. To si bohužiaľ potom osvojila aj nasledujúca vláda pod vedením OĽaNO, keďže sa vytvoril veľmi nebezpečný precedens na narábanie so štátnym rozpočtom.
X Hovoríte, že už dnes je pre vlády problém komunikovať väčšiu adresnosť sociálnych dávok, čo znamená, že musíme niekomu aj nedať. No hovoríte aj to, že so starnutím obyvateľstva bude ten problém väčší a aj politické náklady spojené s ich riešením budú väčšie. Keď to nevedia urobiť teraz, tak o štyri roky to bude ešte ťažšie. Máte tento druh obáv?
Presne tak. Politická dynamika sa bude výrazne meniť dôchodcov bude stále viac a viac a robiť zásahy do dôchodkového systému bude postupne politicky aj ekonomicky čoraz drahšie. Politicko-ekonomická kalkulácia bude postupne čoraz horšia. Dnes vieme urobiť opatrenia, ktoré budú trochu bolestivé. Každým ďalším rokom budú bolestivejšie a bude ich čoraz ťažšie presadiť.
To, čo hovoríte je, že krajina si žije nad pomery. Čo to znamená? Keby sme každému dali o 50 eur nižší dôchodok už by sme si nežili nad pomery?
To je výborná otázka, lebo tento problém je extrémne veľký a päťdesiat eur dole z dôchodkov to nevyrieši. Ak by sme chceli použiť analógiu s dôchodkami, tak pre dosiahnutie udržateľnosti verejných financií by sme museli škrtnúť takmer všetky dôchodky pre všetkých. Preto zdôrazňujeme, že riešenie sa nedá hodiť len na jednu skupinu ľudí.
Veľmi sa hovorí o bankovom odvode. Aj v najoptimistickejšom scenári pre vládu hovoríme o sume 500 miliónov ročne a potreba konsolidácie je niekde na úrovni šiestich – siedmich miliárd eur. Stále sme mimo o jedno desatinné miesto. Tento problém nevieme vyriešiť bez toho, aby sa dotkol takmer každého. Občania by sa mali pripraviť na rast daní, ak by som si mal staviť, tak zvýšenie DPH je takmer istota. Predpokladám aspoň do určitej miery vyššiu adresnosť niektorých sociálnych dávok, ktoré sa už nebudú poskytovať plošne. To sú dve najjednoduchšie opatrenia, ktoré vie vláda urobiť.
Tibor Lörincz
Tibor Lörincz študoval na Fakulte managementu UK v Bratislave. V Tatra banke pracuje od roku 2016. Venuje sa prevažne analýzam bankového sektora a vývoja slovenskej ekonomiky.
X Najoptimistickejší scenár pre vládu okolo bankového odvodu je príjem na úrovni zhruba 500 miliónov eur ročne. To je zhruba 0,5 percenta HDP, to je to tempo ozdravenia o ktorom najsilnejšia koaličná strana Smer hovorí. Zdá sa teda, že je to vyriešené.
No to práve nie je. Stačiť to môže v prvom roku, lenže aj vláda pri tomto tempe konsolidácie musí nájsť nových 500 miliónov eur každý rok. V jednom roku zavedie bankový odvod, v ďalšom roku musí hľadať inde, v treťom roku zase inde. Za štyri roky treba ozdraviť podľa tohto scenára dve miliardy eur. Ten objem je extrémne veľký, preto si neviem predstaviť, že by to išlo inak ako plošnými opatreniami.
X Tým pádom sú kandidátom na zvyšovanie nepriame dane, teda zdanenie spotreby, napríklad DPH. Prečo je toto lepšie riešenie ako to, že by sme ľuďom viac zobrali napríklad z ich pracovných príjmov?
Veľmi zjednodušene platí, že čo vláda zdaní, toho bude menej. Ak zdaní prácu, práce bude menej. A práce chceme mať vždy viac. Vytvárajú sa tak príjmy pre ľudí, tiež to znamená, že ľudia sa môžu presúvať na lepšie pracovné pozície. Zvyšovanie odvodov a daní z práce vždy v nejakej miere vedie k nižšej tvorbe pracovných miest a k nižšiemu nárastu miezd a to nechceme. Preto je lepšie zamerať sa na nepriame dane. Tam sú aj dobré riešenia, napríklad vyššia daň z tabaku a alkoholu. Štát buď vyberie viac na daniach alebo je menej škodlivých vplyvov na spoločnosť.
X Víťazstvo je nevyhnutné.
Presne tak. To sú tie dobré dane.
X Bola to aj celá kapitola v tom konsolidačnom menu vlády odborníkov.
Presne tak. Potom je tu DPH. Aj keď ľudia trochu obmedzia spotrebu tak je to menej bolestivé ako to, že menej ľudí bude mať prácu.
X Na druhej strane platí, že trh práce je v takej situácii, že veľmi zjednodušene môžeme povedať, že kto chce mať prácu, tak pracuje. Dá sa na to pozrieť aj tak, že vytvárať ďalšie pracovné miesta, ktoré neobsadíme, nie je žiadúce. Odpoveď môže byť migrácia, no s ňou máme úplne iný druh problému. Ako to teda je?
Otázka, že prečo vytvárať pracovné miesta aj v ekonomike, ktorá nevie obsadiť už existujúce pracovné miesta, je skvelá. Odpoveďou je to, že nie všetky pracovné miesta sú rovnaké. Ak si vezmeme napríklad výrobu káblových zväzkov, tak sa bavíme o pracovných miestach s mimoriadne nízkou pridanou hodnotou. Jediná konkurenčná výhoda môže byť vo výške miezd. Je veľmi dobré ak ekonomika dokáže generovať nové pracovné miesta s vyššou pridanou hodnotou a vyššou mzdou, kde sa títo ľudia budú vedieť uplatniť. Stále má zmysel vytvárať nové pracovné miesta, lebo dokážeme zvyšovať príjem ľudí.
Áno, môže to znamenať, že výroba káblových zväzkov odíde zo Slovenska, no je dobré pozrieť sa na dôvod. Ak táto výroba odchádza preto, že ľudia sú na lepších pracovných pozíciách a firma nevie pozície obsadiť, je to dobré. Preto je dôležité vytvárať nové pracovné pozície.
X Prišla nová vláda, niekde s konsolidáciou musí začať, kde je dobré začať?
Ja som si povedal, že budem optimistom a predstavil som si, že ideme budovať škandinávsky model sociálneho štátu.
X Teda modelovo veľmi kvalitné sociálne služby a vysoké odvody a dane.
Áno. No to menu úradníckej vlády paradoxne ponúka aj niečo iné. Lego kocky sú pomerne štedré, dá sa to nastaviť tak, že niektoré dávky sa budú dokonca zvyšovať a to aj bez toho, aby sa zvyšovali priame dane, teda napríklad zdanenie práce. Predošlú vládu by som chcel pochváliť za to, že to portfólio možností, nie je politicky zafarbené a vláda má možnosť napĺňať svoje politické ciele.
Viac treba zdôrazňovať, že konsolidácia nesmie byť na úkor investícií a cez priame dane. Dá sa to totiž aj inak. Ide to aj tak, že ekonomika dostane impulz na rast. Sme v situácii, že si môžeme vybrať, vieme to ešte stále urobiť aj dobre, no čím dlhšie to budeme odkladať, tým to bude horšie a priestor sa bude zužovať. Dnes to ešte stále vieme urobiť tak, že na tom môžeme ešte aj zarobiť.
X Stále ale platí, že aj tie vyššie dávky budú musieť byť adresnejšie.
Áno, ak to má fungovať tak ako popisujeme, musíme sa pozrieť na to, komu pomoc vyplácame. Napríklad kompenzácia cien energií, ktorá aktuálne platí, je príliš štedrá. To si treba povedať otvorene. Aby domácnosti, ktoré vykurujú plynom bazény mali rovnakú cenu plynu ako domácnosti v dvojizbovom byte, to podľa mňa nie je veľmi ľavicové, ani sociálne spravodlivé. Tiež je otázne, či je ten rodinný balíček Igora Matoviča úplne správne nastavený. Javí sa, že je regresívny, teda je nastavený úplne opačne ako by mal byť z pohľadu sociálnej spravodlivosti.
X Inštitút finančnej politiky (IFP) nedávno publikoval štúdiu, kde upozornil, že na plnú výšku podpory rodín treba mať relatívne vysoký príjem.
Presne tak. Asi to nie je úplne najlepšie opatrenie.
X Hovoríte, že existuje aj taká konsolidácia, že by ekonomika mohla ďalej rásť. Čo presne to znamená, ako vyzerá takáto konsolidácia.
Pomôžem si analýzou IFP. Tá hovorí, že vláda by mala hľadať úspory u seba. Mala by si položiť otázku, či si niečo nevie objednať lacnejšie, či nie je niekde v štátnej a verejnej správe veľa zamestnancov. Prvý krok je teda pozrieť sa na seba. Ekonomika stále generuje nové pracovné miesta, ak by aj zanikali pozície v tejto oblasti, tí ľudia sa uplatnia v súkromnej sfére. Trh práce je v stave, že by mal tých ľudí absorbovať.
Ďalšia konsolidácia by sa mala diať práve skôr formou nepriamych daní, o tom sme už hovorili. Opačný extrém je, že sa budú škrtať vládne investície, hoci už teraz sú extrémne nízke, a k tomu by sa pridalo zvyšovanie priamych daní. To by bola katastrofa.
X Čo je v súčasnosti vládne investície. Absolútna drvivá väčšina tohto druhu investícií ide z eurofondov. Bavíme sa o malom zvyšku. O čo presne ide?
Ide napríklad o výstavbu ciest, prípadne nemocníc. My ale veľa hovoríme o výstavbe, no u nás je úplne kritická údržba už existujúcich vecí. My na údržbu ciest prvej triedy dávame extrémne málo. Pri diaľniciach hovoríme o sumách v miliardach, no toto sú desiatky miliónov eur a vláda ich nevie nájsť. To sú problémy, ktoré máme. Často zabúdame na veci, ktoré už máme, možno by bolo efektívnejšie opraviť existujúce nemocnice a až potom stavať nové.
Aj to je samozrejme potrebné, no väčší úžitok by nám možno priniesla oprava existujúcej infraštruktúry. Nová výstavba je totiž extrémne drahá a efekt prináša až po rokoch. Samozrejme tým nechcem povedať, že nemáme stavať diaľnice. Investície vlády sú nízke a aj napriek konsolidácii ich určite treba skôr zvyšovať ako znižovať. Hovorím len, že údržba môže byť efektívnejšia ako nové bombastické projekty.
X Dívate sa do budúcnosti s optimizmom?
To je veľmi ťažká otázka. Budem veľmi zvedavý, nakoľko bola predvolebná rétorika len rétorika a či zvíťazí pragmatizmus. Mantinely sú relatívne jasné, priestor je relatívne obmedzený. Ak by som chcel byť pesimistom, tak budem prihliadať na predvolebnú rétoriku. Tá hovorí, že konsolidácia sa bude uskutočňovať skôr zlým spôsobom.
Ak budem optimistom, poviem, že to ešte stále nie je urgentný problém. Určite Slovensko nezbankrotuje zajtra. Odchádzajúca vláda novému ministrovi pripravila dobrú pôdu. Nechám sa prekvapiť./agentury/
X X X
Stavbu mrakodrapu náhle zastavili v polovici. Nad stavebným sektorom sa sťahujú mraky, pilier hospodárstva sa rúca
Výstavba jednej z najvyšších budov v Nemecku, 64-poschodového mrakodrapu Elbtower v Hamburgu, sa náhle zastavila v polovici po tom, ako developer prestal platiť svojmu staviteľovi. To je ďalšie zlovestné znamenie pre problémový sektor nehnuteľností v krajine. TASR o tom informuje na základe správ Reuters a Bloomberg.
Prerušenie stavebných prác vyvoláva otázky o budúcnosti budovy s odhadovanou hodnotou 1,3 miliardy eur. Je tiež ďalším indikátorom ťažkostí, s ktorými zápasí sektor nehnuteľností v najväčšej európskej ekonomike. Toto odvetvie bolo celé roky pilierom nemeckého hospodárstva, predstavovalo zhruba pätinu produkcie a jedno z 10 pracovných miest. Vďaka nízkym úrokovým sadzbám bolo považované za stabilné a bezpečné.
Prudký nárast úrokových sadzieb a nákladov v stavebníctve však ukončil tento trend a priviedol developerov na pokraj platobnej neschopnosti, keďže bankové financovanie vysychá, obchody zamŕzajú a ceny klesajú.
Tieto problémy sa netýkajú len veľkých developerov, ale aj jednotlivcov, ktorí si chceli kúpiť byt či postaviť dom. Milena a Manuel Davidovci z Düsseldorfu sa plánovali toto leto presťahovať do nového domu zo stiesneného bytu, kde sa delia o spálňu so svojimi dvoma deťmi. Počas 16 mesiacov čakania na povolenie sa však sadzby z hypoték strojnásobili a ich stavebné náklady vzrástli o 85.000 eur. Ich sen postaviť si vlastný dom sa tak zrútil a odhalil najhoršiu stavebnú krízu v Európe za celé desaťročia.
Podobné problémy sa odohrávajú na veľkej časti kontinentu. Náklady na výstavbu stúpajú a zároveň pomalá byrokracia a čoraz prísnejšie predpisy o energetickej efektívnosti prispievajú k protivetrom v tomto odvetví. Napätie na trhu s bývaním v dôsledku toho stúpa a môže vyvolať aj politické napätie, keďže vlády neplnia sľuby voličom. Najviac zasiahnuté krajiny patria medzi najbohatšie.
Švédsko má v ústave zakotvený prísľub poskytovať dostupné bývanie, ale ponuka nájomných bytov už desaťročia nedrží krok s dopytom, čo zvyšuje ceny domov a núti ľudí bývať v podnájmoch za trhové ceny.
V Nemecku bolo dostupné bývanie jedným z kľúčových záväzkov vládnucej koalície kancelára Olafa Scholza pri nástupe k moci v roku 2021.
Problémy s bývaním prehlbujú sociálne rozdiely, keďže nútia ľudí dávať viac zo svojich príjmov za ubytovanie. Postoje k migrantom by sa tiež mohli zhoršovať, keďže sú čoraz viac vnímaní ako rivali o obmedzený životný priestor.
Nie všade sú trendy také hrozné. V Portugalsku a Španielsku je počet začatých stavieb výrazne nad úrovňou z roku 2015, keď v dôsledku dlhovej krízy takmer úplne zamrzla výstavba na týchto trhoch. Stále však pretrváva vážny nedostatok rezidenčných nehnuteľností, čo ukazuje, aké ťažké je problém vyriešiť. Aj iniciatívy na prilákanie investorov, ako portugalský zlatý vízový program, spôsobili prudký nárast cien domov.
Vo východnom Nemecku, kde má najsilnejšiu podporu krajne pravicová AfD, je strach z bývania obzvlášť akútny.
Politici opatrne zvažujú ako ďalej. Cieľom portugalskej vlády je zvýšiť množstvo nehnuteľností dostupných na bývanie a zjednodušiť postupy udeľovania povolení. Nemecko sa zaviazalo zjednodušiť pravidlá výstavby a zvýšiť verejné investície, ale neočakáva sa, že by tieto vlažné opatrenia priniesli veľkú úľavu./agentury/
X X X
Minister vnútra tvrdí, že neporušil zákon pri postavení vyšetrovateľov mimo služby
Reagoval na iniciatívu Progresívneho Slovenska. Jeho poslanci chcú v parlamente iniciovať jeho odvolávanie.
„Rád v parlamente poslancom za PS vysvetlím, že podľa zákona o štátnej službe policajtov som povinný postaviť mimo služby každého príslušníka polície, ktorý je dôvodne podozrivý z porušenia zákona. Ak teda niekto tento zákon porušil, boli to práve predchádzajúci ministri vnútra, pretože nekonali – to však ‚progresívcom‘ vôbec neprekážalo,“ uviedol minister vnútra za Hlas-SD. Tvrdí, že pod jeho vedením sa v polícii bude dodržiavať zákon a platiť bude pre všetkých.
Poslanec za Progresívne Slovensko Michal Truban v diskusnej relácii TV Markíza Na telo avizoval iniciatívu hnutia na Šutajovo Eštokovo odvolávanie. A to v súvislosti s postavením viacerých vyšetrovateľov mimo služby. Podľa PS porušil zákon, keďže vyšetrovatelia mali status chráneného oznamovateľa.
Minister vnútra rozhodol o dočasnom pozbavení výkonu štátnej služby šiestich policajtov. Odvolal sa na zákon a tvrdí, že odmieta tolerovať privilégiá. Právny zástupca policajtov Peter Kubina označil rozkaz ministra za neplatný. Podotkol, že takýto krok si vyžaduje vzhľadom na ich status chránených oznamovateľov súhlas úradu, ktorý udelený nebol, aktuality.
Truban avizoval, že PS chce odvolávať Šutaja Eštoka z postu ministra
Progresívne Slovensko (PS) chce iniciovať mimoriadnu schôdzu Národnej rady (NR) SR na odvolanie Matúša Šutaja Eštoka (Hlas-SD) z pozície ministra vnútra. Avizoval to poslanec z PS Michal Truban v nedeľnej diskusnej relácii TV Markíza Na telo.
Šéfa rezortu vnútra chce PS podľa Trubanových slov odvolávať v súvislosti s postavením viacerých vyšetrovateľov mimo služby. Truban tvrdí, že Šutaj Eštok porušil zákon. Pripomenul, že vyšetrovatelia mali status chráneného oznamovateľa. Čo sa týka výmeny policajného prezidenta, podľa Trubana má minister na to právo. Naďalej však hovorí o čistkách. Negatívne vníma aj nomináciu Branislava Zuriana na post šéfa policajnej inšpekcie. Hovorí o množstve konfliktov záujmov.
Minister školstva Tomáš Drucker (Hlas-SD) reagoval tým, že je právom opozície iniciovať mimoriadnu schôdzu parlamentu s týmto zámerom. Nechcel sa vyjadrovať k personálnym nomináciám zo strany ministra vnútra. Zuriana podľa vlastných slov nepozná a nevidí dôvod to komentovať. Zdôraznil, že Šutaj Eštok má dôveru strany Hlas.
Šutaj Eštok tvrdí, že pri vyšetrovateľoch zákon neporušil
Minister vnútra Matúš Šutaj Eštok (Hlas-SD) trvá na tom, že pri postavení niektorých policajných vyšetrovateľov mimo služby zákon neporušil. Práve naopak. Reagoval tak na iniciatívu PS, ktorého poslanci chcú v Národnej rade (NR) SR iniciovať jeho odvolávanie.
„Rád v parlamente poslancom za PS vysvetlím, že podľa zákona o štátnej službe policajtov som povinný postaviť mimo služby každého príslušníka polície, ktorý je dôvodne podozrivý z porušenia zákona. Ak teda niekto tento zákon porušil, boli to práve predchádzajúci ministri vnútra, pretože nekonali – to však ‚progresívcom‘ vôbec neprekážalo,“ uviedol minister. Deklaroval, že pod jeho vedením sa v polícii bude zákon dodržiavať a platiť pre všetkých. Odmieta tolerovať privilégiá./agentury/
X X X
Ako sa vyhnúť infarktu po šesťdesiatke? Je to jednoduché a úplne zadarmo
Výskum Cambridgeskej univerzity upozorňuje, že ľudia v spomínanom veku by sa mali viac hýbať. Ak robia pravý opak, nastanú vážne zdravotné komplikácie. Čo hovorí štúdia a akým aktivitám by sa mali seniori venovať?
Zníženie množstva času, ktorý strávime fyzickou aktivitou, keď dosiahneme seniorský vek, súvisí s horšou kvalitou života. Nová štúdia pátrala po odpovediach na nedostatok pohybu u starších ľudí na úctyhodnej vzorke až tisíc päťsto ľudí. Hľadala odpovede na otázky, či viac času, ktorý venujeme sedeniu, sledovaniu alebo ležaniu na gauči zhoršuje fyzické a duševné zdravie starších osôb.
Stačí málo v boji proti vážnym chorobám
Je všeobecne známe, že pohyb strednej intenzity zvyšuje srdcovú frekvenciu a znižuje riziko mnohých chorôb vrátane srdcových ochorení, mŕtvice, cukrovky, ale aj rakoviny. Odborníci odporúčajú, aby starší ľudia venovali minimálne 150 minút stredne ťažkému cvičeniu týždenne alebo o polovicu menej času intenzívnej fyzickej činnosti. Seniorom rovnako odporúčajú, aby prerušili obdobie sedavého spôsobu života ľahkými činnosťami, a to vždy, keď je to možné. Ležanie na gauči či sedenie stačí napríklad prerušiť krátkou chôdzou po byte, dome či záhrade.
Čo vraví skóre o dobrom živote
Vedecký tím z University of Cambridge skúmal úroveň pohyblivosti u takmer 1500 účastníkov výskumu vo veku nad 60 rokov pomocou špeciálnych prístrojov. Okrem toho sa vedci zaoberali aj kvalitou života súvisiacou so zdravím, merali ich zdravie, pohodu, mieru bolesti, úzkosť, náladu, ale i schopnosť sa o seba postarať. Nižšie skóre kvality života súvisí podľa nich so zvýšeným rizikom hospitalizácie, horšími výsledkami po návrate z nemocnice a predčasným úmrtím, píše sciencedaily.com.
Výskum varuje, nepríjemne prekvapil
Účastníkov výskumu sledovali približne šesť rokov a zamerali sa na zmeny v kvalite ich života, ale aj v správaní. Výsledky štúdie publikoval Health and Quality of Life Outcomes. Celkový čas sedenia po šiestich rokoch skúmania sa zvýšil v priemere o približne 33 minút denne u mužov a asi o 38 minút denne u žien. Ľudia, ktorí sa venovali miernej až intenzívnej fyzickej aktivite a trávili menej času sedavým spôsobom života, mali neskôr vyššiu kvalitu života. Hodina denne strávená napríklad chôdzou bola spojená s 0,02 vyšším skóre kvality života. Pokiaľ seniori venovali menej ako jednu minútu za deň strednej až intenzívnej fyzickej činnosti (ktorá sa merala šesť rokov) po prvom hodnotení sa skóre kvality života znížilo o 0,03. To znamená, že seniorovi, ktorí sa denne venovali o 15 minút menej dennej aktivite mali spomínané skóre výrazne nižšie.
Keď sa hýbeme, je to skoro zázrak
Ak znižujúce sa skóre premietneme do rizika vzniku chorôb, výsledky príjemne prekvapia. Kvalita života bola v takomto prípade spojená s takmer 7 % znížením počtu priemerných úmrtí, ale aj s približne 4 % zníženým rizikom hospitalizácie. Podľa lekárky Dharani Yerrakalva z Katedry verejného zdravia a primárnej starostlivosti na Univerzite v Cambridge varuje, že množstvo času, ktoré strávime v starobe sedením je pre naše celkové zdravie omnoho horšie než v mladšom veku. „To, koľko času strávime sedením je skutočne dôležité v každom veku. Zdá sa však, že je to zvlášť dôležité v neskoršom veku, keď to môže viesť k potenciálne významnému zlepšeniu fyzickej a duševnej pohody,“ hovorí odborníčka pre spomínaný vedecký portál.
Toto sú top činnosti pre starších
Podľa spomínanej lekárky existuje niekoľko spôsobov, ktorými môžeme zlepšiť naše fyzické zdravie a pomôcť si udržať lepšiu kvalitu života. Napríklad väčšia fyzická aktivita znižuje bolesť pri bežných stavoch, ako je osteoartritída, ale aj pri bolestiach svalov. Rovnako aj depresia a úzkosť súvisia s kvalitou života a možno ich zlepšiť tým, že seniori budú aktívnejší a menej sedaví. K výborným aktivitám pre starších ľudí patria najmä dlhšie prechádzky, plávanie, pilates, ale aj jazda na bicykli./agentury/
X X X
Djokovič na rovinu: Nadala nepovažujem za priateľa. Prezradil, na čo sa teší, keď Španiel skončí s tenisom
Profesionálny tenis je v prvom rade nekompromisný biznis. Ide o veľké peniaze a vyhraté tituly, kamarátstva idú bokom.
Keď Novak Djokovič v septembri vyhral US Open a získal 24. grandslamový titul vo dvojhre, čím vyrovnal absolútny rekord Austrálčanky Margaret Courtovej, blahoželali mu mnohí.
Jeho najväčší súperi Roger Federer a Rafael Nadal, s ktorými roky zvádzal súboje nielen na grandslamových turnajoch však zostali ticho.
Federer zostal mĺkvy, Nadal s odstupom času napokon slová chvály našiel a uznal Srbove kvality. Neodpustil si však poznámku o Djokovičovej súťaživosti.
„Novak prežíva boj o grandslamové tituly intenzívnejšie ako ja. Bola by to pre neho väčšia frustrácia, ak by rekord nezískal. A možno to je aj dôvod, prečo ten rekord napokon vybojoval,“ zamyslel sa Španiel.
Srb reagoval podráždene a vyhlásil:
„Samozrejme, že s ním nesúhlasím. Nemám žiadny záujem rozprávať o Nadalovi či Federerovi v negatívnom svetle. Môj rešpekt k nim dvom prevažuje negatívne komentáre, ktoré by som mohol mať na ich adresu,“ vravel Djokovič.
Pred štartom na turnaji Masters 1000 v Paríži, kde dnes nastúpil vo finále proti Bulharovi Grigorovi Dimitrovovi, bol hosťom televíznej talkšou C à vous.
Na otázku, čo si myslí o Nadalovi, odpovedal na rovinu:
„Nadal je veľmi špeciálny hráč. Nepovažujem ho za priateľa, ale vládne medzi nami vzájomný rešpekt.“
Srb prezradil, na čo sa teší, keď Nadal i on ukončia kariéru. „Verím, že keď skončíme s tenisom, jeden deň si nájdeme čas, stretneme sa pri drinku na pláži a porozprávame sa o živote,“ dodal Djokovič.
Srb napokon uspel v nedeľnom finále a parížsky turnaj ATP Masters 1000 vyhral siedmykrát v kariére. Dimitrova zdolal v dvoch setoch 6:4, 6:3.
Svetová jednotka mužského rebríčka ATP zaokrúhlila počet turnajových titulov v sérii Masters 1000 už na 40./agentury/
X X X
Kde sme nechali Sagana? Záver v Saitame ovládol Pogačar, Slovák na stupňoch víťazov
Tadej Pogačar sa stal víťazom exhibičného kritéria Saitama Criterium 2023 v Japonsku.
Vysmiaty Peter Sagan na stretnutí s fanúšikmi pred štartom Saitama Criterium 2023. Druhý muž tohtoročnej Tour de France triumfoval pred šampiónom Vuelty Seppom Kussom, na treťom mieste skončil Peter Sagan.
Trojnásobný majster sveta na ceste sa držal mladšej dvojice až do posledného kola. Dva kilometre pred cieľom však nastúpil Kuss, Pogačar ho nasledoval, ale Sagan už ich tempu nestíhal.
Slovinec s Američanom sa chvíľu obzerali, či ich Sagan dostihne, napokon si to rozdali v špurte po miernom stúpaní medzi sebou. Slovenská superhviezda na nich stratila v cieli 16 sekúnd.
Kritérium pod hlavičkou Tour de France obsahovalo 17 mestských okruhov v Saitame, jeden meral 3,5 km./agentury/