Poslanci ve Fracii nesúhlasili so škrtmi premiéra Bayroua za 44 miliárd eur. Francúzski poslanci vyslovili nedôveru vláde centristického premiéra Françoisa Bayroua, ktorý v utorok podá demisiu. Informovala o tom agentúra AFP. Bayrou bol vo funkcii od minuloročného 13. decembra. Proti vláde sa vyslovilo 364 poslancov, zatiaľ čo 194 bolo za pokračovanie súčasného menšinového kabinetu. Opozícia nesúhlasila s premiérovým úsporným plánom za asi 44 miliárd eur, ktorý počítal okrem iného so znížením počtu sviatkov a zmrazením rastu výdavkov.

 „V súlade s článkom 50 ústavy musí premiér predložiť demisiu svojej vlády,“ oznámila po hlasovaní predsedníčka Národného zhromaždenia Yaël Braunová-Pivetová. Kancelária premiéra avizovala, že Bayrou odovzdá rezignáciu prezidentovi Emmanuelovi Macronovi v utorok ráno.

Bayrou na začiatku schôdze parlamentu uviedol, že nadmerné zadlženie jeho krajiny je „život ohrozujúce“ a poslancov Národného zhromaždenia preto vyzval hlasovať podľa svedomia a nie podľa straníckej príslušnosti.

„Máte moc zvrhnúť vládu, ale nemáte moc vymazať realitu. Realita zostane neúprosná, výdavky budú naďalej rásť a už aj tak neznesiteľné bremeno dlhu sa stane ešte ťažším a nákladnejším,“ vyhlásil. Úvodná reč premiéra na začiatku schôdze trvala približne 40 minút.

Bayrou vyzval poslancov hlasovať podľa svojho svedomia a nie podľa straníckej príslušnosti. „Stranícke smernice tu nemajú čo robiť. Čo sem patrí, je osobné svedomie každého poslanca tejto krajiny. Chvíľa, ktorú práve prežívame, nám hovorí, že pre Francúzsko existuje len jedna cesta – cesta spoločnej pravdy a odvahy,“ pokračoval.

Premiér sa venoval najmä rozpočtovým otázkam. „Francúzsko nemalo vyrovnaný rozpočet 51 rokov,“ uviedol Bayrou a dodal, že vďaka plánom jeho vlády by Francúzsko mohlo „za niekoľko rokov uniknúť neúprosnej vlne dlhov, ktorá ho zaplavuje“.

Francúzsky premiér chcel vyvolaním hlasovania o dôvere vlády získať podporu pre škrty vo vládnych výdavkoch. Bayrou tvrdil, že poslancov žiada, aby „potvrdili rozsah úsilia“, ktorým sa vláda snaží znížiť výdavky rozpočtu o 43,8 miliárd eur. Návrh počítal napríklad so zrušením dvoch štátnych sviatkov a mal by znížiť rozpočtový deficit Francúzska na 4,6 percenta hrubého domáceho produktu.

Opozičná Socialistická strana (PS), zelení, komunisti a krajne ľavicové Nepoddajné Francúzsko (LFI) a krajne pravicové Národné združenie (RN) Marine Le Penovej vopred avizovali, že nebudú hlasovať za vyslovenie dôvery vláde.

Bayrou vedie menšinovú vládu od decembra po tom, čo francúzsky prezident Emmanuel Macron minulý rok prekvapivo vyhlásil predčasné voľby. V júli Bayrouova vláda ustála hlasovanie o nedôvere iniciované socialistami./agentury/

X X X

Pád štvrtého premiéra za dva roky. Francúzska vláda neustála hlasovanie o dôvere, Bayrou musí podať demisiu

 Francúzska vládna koalícia vedená premiérom Francoisom Bayrouom v pondelkovom (8. 9.) hlasovaní o dôvere po deviatich mesiacoch vo funkcii nezískala v parlamente potrebnú podporu. Informovali o tom svetové agentúry.

Pád štvrtej vlády

Vláda získala podporu 194 poslancov, 364 hlasovalo proti, čo znamená pád štvrtého francúzskeho premiéra za posledné dva roky.

„V súlade s článkom 50 ústavy musí premiér predložiť demisiu svojej vlády,“ oznámila po hlasovaní predsedníčka Národného zhromaždenia Yaël Braunová-Pivetová. Kancelária premiéra avizovala, že Bayrou odovzdá rezignáciu prezidentovi Emmanuelovi Macronovi v utorok ráno.

„Máte moc zvrhnúť vládu, ale nemáte moc vymazať realitu. Realita zostane neúprosná, výdavky budú naďalej rásť a už aj tak neznesiteľné bremeno dlhu sa stane ešte ťažším a nákladnejším,“ varoval parlament pred hlasovaním Bayrou.

Francúzsky premiér chcel vyvolaním hlasovania o dôvere vlády získať podporu pre škrty vo vládnych výdavkoch. Bayrou tvrdil, že poslancov žiada, aby „potvrdili rozsah úsilia“, ktorým sa vláda snaží znížiť výdavky rozpočtu o 43,8 miliárd eur. Návrh počítal napríklad so zrušením dvoch štátnych sviatkov a mal znížiť rozpočtový deficit Francúzska na 4,6 percenta hrubého domáceho produktu.

 Hlasovanie proti návrhu o vyslovenie dôvery vopred avizovala Socialistická strana (PS), zelení, komunisti, krajne ľavicové Nepoddajné Francúzsko (LFI) i krajne pravicové Národné združenie (RN) Marine Le Penovej.

Bayrou je predsedom centristického Demokratického hnutia (MoDem) a menšinovú vládu viedol od decembra po tom, čo francúzsky prezident Emmanuel Macron minulý rok prekvapivo vyhlásil predčasné voľby. V júli vláda ustála hlasovanie o nedôvere iniciované socialistami., aktuality.sk

X X X

Odbory aj firmy sa spojili a bijú na poplach: nové odvody zdvihnú ceny a zničia pracovné miesta. Vládu vyzývajú, aby okamžite stiahla svoj návrh

Slovenská vláda narazila na odpor z oboch strán barikády. Konfederácia odborových zväzov (KOZ) aj Republiková únia zamestnávateľov (RÚZ) sa znova ocitli na jednej lodi a odmietajú akékoľvek zvyšovanie odvodov o jeden či dva percentuálne body v rámci pripravovaného druhého konsolidačného balíka.

  Obe organizácie hovoria o ekonomickom hazarde, ktorý by poškodil podniky aj domácnosti. Vyzývajú kabinet, aby prestal pripravovať rozhodnutia za zatvorenými dverami a predložil balík opatrení na rokovanie tripartity. „Opäť sa o ňom dozvedáme len z medializovaných únikov,“ kritizujú sociálni partneri.

Hovorkyňa RÚZ Petra Podhorcová pre Pravdu v tejto súvislosti zdôraznila, že žiadne oficiálne stretnutie vlády so sociálnymi partnermi sa doposiaľ neuskutočnilo.

Na znenie konkrétnych opatrení stále čakáme. Podľa informácií televízie ta3 by mal minister financií Ladislav Kamenický (Smer) k téme povedať viac v utorok ráno. Zatiaľ je známe iba to, že na budúci rok by mal štát nájsť v rámci konsolidácie dve miliardy eur.

Podľa odborov aj zamestnávateľov je zvyšovanie daňovo-odvodového zaťaženia krokom, ktorý nemá oporu v žiadnych odborných analýzach. „Namiesto skutočnej konsolidácie a úspor na strane štátu sa siaha po najľahšom riešení – zvýšení záťaže pre tých, ktorí pracujú, zamestnávajú a tvoria hodnoty,“ uvádza sa v spoločnom stanovisku.

 Dôsledky by podľa nich boli jednoznačné: zdraženie práce, vyššie ceny výrobkov a služieb, klesajúca konkurencieschopnosť slovenských firiem a tlak na zatváranie prevádzok. „Nezamestnanosť by začala rásť, a to v čase, keď ekonomika už teraz balansuje na hrane,“ upozorňujú.

Firmy, ktoré by sa rozhodli nepremietnuť vyššie odvody do cien, by podľa RÚZ a KOZ zápasili s nedostatkom zdrojov na rozvoj. Výsledkom by bol úpadok investícií a inovácií, zatiaľ čo zahraničná konkurencia v priaznivejších podmienkach by získala navrch.

„Takáto politika je ekonomický hazard. Krátkodobo možno rozpočet získa pár miliónov, dlhodobo však ekonomika padne na kolená a štát nezíska nič,“ tvrdia sociálni partneri.

Zamestnávatelia opakovane pripomínajú, že Slovensko patrí k štátom s najvyšším odvodovým zaťažením práce v regióne. To podľa nich sťažuje aj kolektívne vyjednávanie, keďže priestor na rast miezd sa čoraz viac zužuje.

„Vláda si neuvedomuje, že dlhodobé zvyšovanie daní, odvodov a poplatkov ničí motiváciu investovať a zamestnávať. Prestane sa vyplácať podnikať a tvoriť nové firmy – a to ohrozuje aj samotné príjmy štátu,“ konštatuje sa v stanovisku.

KOZ a RÚZ preto spoločne apelujú na kabinet, aby návrh okamžite stiahol. Žiadajú efektívne a systémové šetrenie vo verejných výdavkoch a transparentnú diskusiu o konsolidačných opatreniach na úrovni tripartity. „Doteraz sa takáto debata vôbec neuskutočnila,“ zdôrazňujú.

 Odborári a firmy už skôr vláde ukázali sedem opatrení, ktoré by jej mohli pomôcť v rámci konsolidácie ušetriť dve miliardy eur. Upozorňujú pritom napríklad na to, že adresné poskytovanie energodotácií by štátu ušetrilo 160 miliónov eur ročne a napríklad odpredaj štátneho majetku po dobu 10 rokov by mohol usporiť až pol miliardy eur každý rok.

Celý zoznam opatrení, s ktorými prišli zamestnávatelia a odborári:

Šetrenie na nákupoch tovarov a služieb vo verejnej správe – štát ušetrí 250 miliónov eur

Zreálnenie rozpočtovaných výdavkov na energie v rozpočte verejnej správy – štát ušetrí 160 miliónov eur ročne

Adresné poskytovanie energodotácií pre domácnosti – štát ušetrí 150 až 400 miliónov eur

Odpredaj nehnuteľného majetku vo vlastníctve štátu, ktorý neslúži na priamy výkon funkcií verejnej správy (ide o rôzne rekreačné objekty a zariadenia, budovy, pozemky, byty a nebytové priestory) – štát ušetrí 500 miliónov eur ročne pri postupnom odpredaji po dobu 10 rokov

Zlučovanie výkonu kompetencií samospráv – štát ušetrí 200 miliónov eur ročne

Realizácia vládou už schválených opatrení revízií výdavkov verejnej správy, ktoré navrhli analytici Útvaru hodnoty za peniaze MF SR – štát ušetrí minimálne 250 miliónov eur, potenciálne až 1 miliarda eur ročne

Zníženie medzery výberu DPH na úroveň priemeru EÚ – štát ušetrí 150 miliónov eur ročne v prvom roku/agentury/.

X X X

 Západ chystá nové sankcie. Berlín sa ostro pustil do Moskvy, hovorí o splnení „historických úloh“

Nemecký kancelár Friedrich Merz v pondelok varoval, že ruský prezident Vladimir Putin má „imperialistický plán“, ktorého cieľom je dobyť aj iné krajiny okrem Ukrajiny. Podľa Merza je konflikt s Kyjevom „skôr len začiatok“. Chce, aby mal Berlín „najsilnejšiu konvenčnú armádu“ v Európe. „Máme historické úlohy,“ vyhlásil Merz a to „vybudovať novú bezpečnostnú architektúru, ktorá by mala vydržať niekoľko nasledujúcich desaťročí“.

 Najdôležitejšie udalosti

Vojna na Ukrajine trvá 1 293 dní, Brusel chystá 19. balík sankcií proti Rusku, Syrskyj: Rusko v auguste pri Pokrovsku stratilo päťkrát viac územia, ako získalo, Ruská spoločnosť sa triešti. Čoraz viac ľudí chce koniec vojny, povedal šéf ukrajinských tajných, Syrskyj: Rusko má na fronte na východe Ukrajiny troj- až šesťnásobnú prevahu, Kremeľ: Žiadne sankcie neprinútia Rusko zmeniť postoj k vojne proti Ukrajine

X X X

  Nemecký kancelár Friedrich Merz v pondelok varoval, že ruský prezident Vladimir Putin má „imperialistický plán“, ktorého cieľom je dobyť aj iné krajiny okrem Ukrajiny. Podľa Merza je konflikt s Kyjevom „skôr len začiatok“.

Na konferencii nemeckých veľvyslancov Merz povedal, že „každý deň čelíme čoraz intenzívnejším hybridným útokom Ruska, vrátane útokov na našu infraštruktúru“. Poukázal na „provokácie Moskvy v Severnom a Baltskom mori“.

Nemecko je od začiatku ruskej invázie na Ukrajinu vo februári 2022 druhým najväčším dodávateľom vojenskej pomoci pre Kyjev a je v stave vysokej pohotovosti pre prípad sabotážnych akcií riadených z Moskvy.

V reakcii na pochybnosti amerického prezidenta Donalda Trumpa o budúcnosti NATO sa Merz rozhodol posilniť obranné kapacity Nemecka. Podľa AFP chce, aby mal Berlín „najsilnejšiu konvenčnú armádu“ v Európe. „Máme historické úlohy,“ vyhlásil Merz v pondelok, a to „vybudovať novú bezpečnostnú architektúru, ktorá by mala vydržať niekoľko nasledujúcich desaťročí“.

„To, čo sme nazývali liberálnym svetovým poriadkom, je pod tlakom z mnohých strán, vrátane zvnútra politického Západu… Medzi liberálnymi demokraciami a osou autokracií vypukol nový konflikt,“ dodal nemecký kancelár. (afp, tasr)

X X X

O špeciálny dlhodobý pobyt v Česku pre ekonomicky sebestačných ukrajinských utečencov prejavilo záujem približne 80-tisíc ľudí. Podmienky na registráciu splnilo podľa ministerstva vnútra asi 15-tisíc z nich. Úspešným žiadateľom rezort udelí pobyt na päť rokov s možnosťou požiadať potom o trvalý pobyt. Informoval Adam Rözler z odboru komunikácie ministerstva vnútra.

Pobyt je určený pre ukrajinských utečencov, ktorí v Česku bývajú s dočasnou ochranou aspoň dva roky, majú platný cestovný doklad, sú ekonomicky sebestační, bezúhonní a majú zaistené bývanie. Súčasne musia mať nepretržite zdravotné poistenie bez nedoplatkov a nemôžu čerpať humanitárnu dávku.

V stanovenej lehote o špeciálny pobyt požiadalo takmer 47-tisíc domácností (teda približne 80-tisíc osôb). Základné podmienky spojené s dĺžkou pobytu na území ČR, nečerpaním dávok či zdravotným poistením nesplnilo 35 percent domácností. Ďalších 45 percent nesplnilo požadovanú výšku ročného príjmu domácnosti 440-tisíc korún (približne 18-tisíc eur).

Tí, ktorí týmto filtrom prešli, si teraz môžu rezervovať termín na pracovisku ministerstva vnútra, kde im pri osobnej návšteve budú úradníci kontrolovať splnenie ďalších podmienok. „V prípade splnenia všetkých podmienok bude žiadateľovi udelený špeciálny dlhodobý pobyt na päť rokov, s voľným prístupom na trh práce a možnosťou následne požiadať o trvalý pobyt,“ uviedol rezort. Podotkol, že tento typ pobytu je určený len pre tých, ktorí oň prejavia záujem. Ukrajinskí utečenci tak môžu aj naďalej využívať inštitút dočasnej ochrany.

Po vyhodnotení prvej vlny česká vláda rozhodne, či vypíše ďalšie kolo registrácií a za akých podmienok. Cieľom je podľa rezortu zaistiť plynulý prechod na dlhodobý pobyt tých, ktorí chcú v Česku dlhodobo žiť a pracovať a zároveň udržať systém podpory pre tých, ktorí to stále potrebujú.

Niektoré neziskové organizácie podmienky udelenia špeciálneho dlhodobého pobytu kritizovali. Podľa riaditeľky Konzorcia mimovládnych organizácií pracujúcich s migrantmi Andrey Krchovej sú tak prísne, že ich dokážu splniť len bohatí Ukrajinci. „Pre matky s deťmi je to takmer nereálne, ani kolegovia z našich členských organizácií na tie podmienky nedosiahnu. Je to absurdné, pretože ani mnoho Čechov na ne nedosiahne,“ uviedla pre Český rozhlas. (tasr)

X X X

Žiadne sankcie nedokážu prinútiť Rusko, aby zmenilo svoj postoj k vojne proti Ukrajine, vyhlásil v pondelok hovorca Kremľa Dmitrij Peskov. Európska únia aj Spojené štáty niekoľko hodín predtým naznačili, že zvažujú zavedenie ďalších ekonomických opatrení proti Rusku.

 X X X

Rusko len hľadá výhovorky, ako sa vyhnúť summitu s Ukrajinou a Spojenými štátmi a pokračovať vo vojne proti Ukrajine. V prejave na stretnutí nemeckých veľvyslankýň a veľvyslancov to v pondelok vyhlásil nemecký minister zahraničia Johann Wadephul. Na Ukrajine sa pritom podľa neho rozhoduje o budúcnosti Európy.

„Tri týždne po summite na Aljaške musíme povedať, že Rusko využíva každú výhovorku, aby viedlo vojnu ďalej a vyhlo sa summitu troch,“ uviedol Wadephul. V auguste sa na Aljaške zišiel americký prezident Donald Trump a jeho ruský náprotivok Vladimir Putin. Trump po stretnutí hovoril o veľkom pokroku vo svojej snahe ukončiť vojnu na Ukrajine, ktorú vo februári 2022 rozpútalo Rusko. Avizoval aj schôdzku Putina so Zelenským, ktorá sa však doteraz neuskutočnila.

 „Rusko útočí na náš bezpečnostný poriadok. A Rusko bude vo svojom agresívnom správaní pokračovať a bude ho ešte viac zameriavať na nás – pokiaľ mu v tom nezabránime,“ povedal Wadephul veľvyslancom. Dodal, že na Ukrajine „sa rozhoduje o budúcnosti Európy“. „Tam sa ukáže, či je možné na európskom kontinente posúvať hranice násilím,“ dodal.

Nemecký minister zahraničia tiež zdôraznil, že Nemecko samozrejme prispeje k bezpečnostným zárukám pre Ukrajinu. Ako by mali garancie konkrétne vyzerať, ale nepovedal. Už minulý týždeň nemecký kancelár Friedrich Merz povedal, že Európa a Nemecko sú pripravené výrazne sa podieľať na silných bezpečnostných zárukách pre Ukrajinu.

Podľa časopisu Der Spiegel sa Nemecko chystá predovšetkým posilniť ukrajinskú armádu. Prípadné vyslanie vojakov na Ukrajinu v rámci mierových jednotiek by podľa kancelára však záviselo od výsledku rokovaní o zastavení bojov, ale aj od spôsobu a rozsahu angažmánu Spojených štátov. Rozhodne sa o ňom podľa neho „vo vhodnom čase“. (čtk)

X X X

Lotyšské imigračné úrady údajne nariadili 841 ruským občanom, aby do 13. októbra opustili krajinu. Toto rozhodnutie vyplýva zo zmien zákona o pobyte, ktoré vstúpili do platnosti v roku 2022. Informovala o tom v nedeľu večer lotyšská televízia.

Zmeny v imigračných zákonoch boli prijaté v reakcii na ruskú vojnu proti Ukrajine a sprísňujú obmedzenia pobytu pre Rusov.

Lotyšsko má približne 1,9 milióna obyvateľov, z ktorých zhruba štvrtina patrí k rusky hovoriacej menšine. Celkovo sa obmedzenia z roku 2022 dotkli približne 25-tisíc ľudí, z ktorých 16-tisíc získalo trvalý pobyt a tisíc dočasný pobyt.

Tí, ktorí nedostali žiadne povolenie, musia krajinu opustiť. Úrady uviedli, že 2 600 ľudí už dobrovoľne odišlo, pričom došlo k desiatim prípadom núteného vysťahovania. Pre pokračovanie legálneho pobytu v Lotyšsku museli ruskí občania požiadať o trvalý pobyt a preukázať znalosť lotyštiny na bežnú komunikáciu. Sú tiež podrobení bezpečnostnej kontrole. (dpa, tasr)

X X X

Najvyšší veliteľ ukrajinských ozbrojených síl Olexandr Syrskyj pri bilancovaní situácie na ukrajinských bojiskách za august pripustil, že Rusko má na fronte na východe Ukrajiny veľkú prevahu v počte vojakov i v zdrojoch – aj vďaka tomu tam už mesiace postupuje.

 X X X

 Trosky dronu boli v noci na pondelok nájdené pri obci Polatycze v blízkosti poľsko-bieloruského hraničného priechodu Terespol. Informovala o tom tamojšia polícia, ktorá dostala podnet od príslušníkov pohraničnej stráže. Pri udalosti neutrpel nikto zranenia, informuje varšavský spravodajca TASR podľa agentúry PAP.

Trosky sa nachádzali v kukuričnom poli približne 300 metrov od hraničného priechodu. Na mieste pracovali príslušníci žandarmérie a polícia, pri vyšetrovaní boli prítomní aj prokurátori. Podľa hovorkyne Okresnej prokuratúry v Lubline Agnieszky Kepkej prípad v plnom rozsahu preberá vojenské oddelenie tejto inštitúcie. Zdôraznila, že dron bol pravdepodobne nevyzbrojený a nachádzali sa na ňom nápisy v cyrilike.

Hovorkyňa polície v Bialej Podlakej Barbara Salczyňska-Pyrchla uviedla, že nič nenaznačuje prítomnosť nebezpečného materiálu. O udalosti bola upovedomená aj miestna prokuratúra v Bialej Podlaskej.

X X X

 Ukrajinskí vojaci v auguste pri meste Pokrovsk v Doneckej oblasti stratili päť štvorcových kilometrov územia, ale znovu získali kontrolu nad 26 štvorcovými kilometrami. Ako informuje web Kyiv Independent, uviedol to na Facebooku hlavný veliteľ ukrajinskej armády Oleksandr Syrskyj.

Počas letnej kampane ruské sily podnikali operácie hlavne v okolí Pokrovska. Nasadili tam aj sabotážne a prieskumné jednotky, ktoré na chvíľu vstúpili do mesta, ale nakoniec boli odrazené.

Podľa Syrského bol podobný pomer strateného a znovuzískaného územia aj v okolí mesta Dobropilľa, kde ruské sily začiatkom augusta dosiahli dramatický krátkodobý postup.

 „Smer na Pokrovsk zostáva jedným z najnáročnejších. Za ostatný týždeň tam naše jednotky odrazili približne 350 nepriateľských útokov,“ povedal Syrskyj. „Práve tu ruské sily sústredili svoje hlavné úsilie a zhromaždili svoje najväčšie útočné zoskupenie v snahe prelomiť našu obranu,“ dodal.

Na Pokrovsk, ktorý sa nachádza zhruba 57 kilometrov severozápadne od mesta Doneck, Rusi útočia už rok a pol. V doterajších bojoch o toto mesto Moskva podľa Kyjeva stratila viac ťažkej techniky ako počas druhej svetovej vojny v Stalingrade.

X X X

Putinovej obľúbenkyni hrozí koniec. Mám strašnú chorobu, zverila sa hlavná ruská propagandistka

Popredná ruská propagandistka Margarita Simonianová oznámila, že trpí vážnym ochorením. Médiá špekulujú, že ide o rakovinu, čo by mohlo viesť k jej odchodu z čela prokremeľských médií.

 Margarita Simonianová

Uviedol to portál indes.cz. V relácii ďalšieho známeho propagandistu Vladimira Solovjova Simonianová uviedla, že musí podstúpiť operáciu pre „strašnú, ťažkú“ chorobu. Počas rozhovoru ukázala na svoj ľavý prsník, píše portál The Moscow Times.

 Ako manažérka štátnych médií RT a Sputnik vysvetlila, že o svojom zdravotnom stave hovorí otvorene, aby predišla všetkým špekuláciám. Zároveň chce dodať odvahu ľuďom, ktorí prechádzajú podobnými ťažkosťami.

Svoje priznanie spojila aj s prebiehajúcou vojnou. „Prišla som podporiť matky, manželky, sestry, dcéry, ktoré čakajú na svojich príbuzných a priateľov z radu, manželov, ktorí čakajú na svoje bojujúce priateľky, a všetkých, ktorí teraz bojujú o zdravie svojich blízkych,“ vyhlásila.

Podrobnosti o diagnóze nezverejnila. Podľa informácií Moscow Times z prostredia médií má rakovinu a uvažuje sa o jej nahradení.

Simonianová sa už v minulosti vyjadrila, že bola pripravená odísť dobrovoľne bojovať na Ukrajinu. Reagovala tým na zdravotný stav svojho manžela, režiséra a propagandistu Tigrana Keosajana, ktorý prekonal klinickú smrť a upadol do kómy. „Pre mňa to bude jednoduchšie, zabijú ma na druhý deň,“ povedala vtedy. Dodala vš/agenturyak, že od tohto plánu napokon ustúpila, pretože nechcela takto ublížiť svojim deťom./agentury/

X X X

Bez asistentky, covid či svedkovia z Ukrajiny. Záleská na súde zdôvodňovala dve desiatky prieťahov

Na pôde Najvyššieho správneho súdu pokračoval disciplinárny proces so sudkyňou Špecializovaného trestného súdu (ŠTS) Pamelou Záleskou. Disciplinárny návrh na sudkyňu z dôvodu údajných prieťahov podala šéfka Súdnej rady Marcela Kosová, ako aj predseda ŠTS Michal Truban. V rámci disciplinárnych návrhov žiadajú navrhovatelia preloženie Záleskej na súd nižšieho stupňa a zníženie funkčného platu. Ako samotná sudkyňa dnes vysvetlila pred súdom, oneskorené rozhodnutie mali svoje objektívne dôvody.

 Podľa disciplinárneho návrhu podaného šéfkou súdnej rady sudkyňa nerozhodla v primeranej lehote o námietke zaujatosti, ktorú voči nej podal obžalovaný advokát David Lindtner. Námietka bola doručená na ŠTS v auguste 2023, sudkyňa však o nej rozhodla až vo februári 2024, čím spôsobila zbytočné prieťahy v konaní. Z tohto dôvodu Kosová navrhla znížiť sudkyni plat o 20 percent na dobu troch mesiacov.

Záleská v tejto súvislosti zdôraznila, že predmetná námietka bola už druhou v poradí. Zároveň bola podľa nej plná invektív a rôznych obvinení. „Bola veľmi osobná,“ povedala s tým, že podobná námietka bola voči nej podaná aj v inom trestnom konaní. Z tohto dôvodu čakala, ako v tej veci rozhodne Najvyšší súd SR, keďže obe veci sa prelínali. „Domnievam sa, že som mala reálny dôvod s vyčkávaním tohto rozhodnutia,“ zdôraznila Záleská. Keď následne najvyšší súd rozhodol, že v inej veci nie je zaujatá, začala vypracovávať podrobné rozhodnutie v danej veci, pričom chcela riadne zdôvodniť, prečo sa necíti zaujatá. Zároveň pripomenula vykonávanie úkonov v iných trestných konaniach, ako aj opakovanú služobnú pohotovosť, teda úkony v prípravnom konaní.

 Disciplinárny návrh šéfa ŠTS sa týka viacerých trestných vecí, v ktorých podľa neho Záleská spôsobila neodôvodnené prieťahy nekonaním alebo oneskoreným vypracovaním rozsudkov. Konkrétne pre pochybenie v 22 skutkoch Truban navrhol, aby disciplinárny senát preložil Záleskú na súd nižšieho stupňa a znížil jej plat o 50 percent na dobu troch mesiacov. Sudkyňa sa totiž podľa neho dopúšťa sústavného a dlhodobého porušovania povinností sudcu. „Ide o konanie sudkyne, ktoré má dlhodobý a opakovaný charakter,“ skonštatoval Truban na predošlom pojednávaní v júni.

V tejto súvislosti dnes Záleská vysvetlila, že viaceré veci boli „neväzobné“, pričom pred takýmito vecami majú prednosť veci, v ktorých sú obžalovaní vo väzbe. Pripomenula tiež, že v období začiatku pandémie ochorenia COVID-19, do ktorého niektoré skutky spadajú, ministerstvo spravodlivosti nariadilo nepojednávať neväzobné veci. V ďalších veciach bolo zase potrebné zabezpečiť svedkov z Ukrajiny alebo zo Severného Macedónska. Sudkyňa tiež poukázala na to, že niektoré prejednávané veci boli veľmi komplikované a spis musela podrobne študovať. „Nerozumiem, prečo má byť rýchlosť konania základným atribútom alebo kritériom,“ vyhlásila. V jednom období tiež sudkyni podľa jej slov chýbala asistentka.

Záleská tiež na margo navrhovateľov jej disciplinárneho stíhania povedala, že šéfka súdnej rady Marcela Kosová nevynechá jedinú príležitosť, aby sa ňou mohla nejakým spôsobom zaoberať. Kosovú na dnešnom pojednávaní zastupoval člen súdnej rady Adrián Kucek, ktorý Záleskej tvrdenie označil za špekuláciu a účelové tvrdenie. Pokiaľ ide o predsedu ŠTS Trubana, ten podľa nej presvedčený, že sa spojila s vyšetrovateľmi Národnej kriminálnej agentúry a tiež ju spája s únikmi informácii zo súdu. Súd na dnešnom pojednávaní tiež oboznámil viaceré listinné dôkazy. Pokračovať v tom bude v nasledujúcom termíne pojednávania 3. novembra.

Podľa právneho zástupcu sudkyne Matúša Harkabusa je podstatou disciplinárneho stíhania Záleskej pomsta, a snaha zbaviť sa jej ako sudkyne ŠTS. Pripomenul pritom, že Truban sa od svojho nástupu do funkcie predsedu ŠTS zameral na preverovanie trestných vecí, ktoré prejednávala Záleská. U iných sudcov tak podľa neho urobil až neskôr. „Vidíme zjavnú účelovosť návrhu,“ skonštatoval v júni Harkabus.

Truban v súvislosti s disciplinárnym návrhom pre média povedal, že žiadny zo sudcov ŠTS nemal toľko prieťahov ako Záleská. „Pôsobím na tom súde skoro od jeho začiatku, mám dostatočný prehľad,“ skonštatoval v júni. Zároveň doplnil, že sudkyňu pre nevypracovanie rozhodnutia v zákonnej lehote napomenul už v roku 2020. „Mal som za to, že to najmiernejšie opatrenie – napomenutie, bude stačiť. Nestačilo,“ doplnil Truban./agentury/

X X X

Spravodlivosť si ich našla roky po besnení i tisíce kilometrov od Ukrajiny. V Chabarovsku boli zabití ruskí vojaci

Dva výbuchy v meste Chabarovsk na ruskom Ďalekom východe zabili a zranili príslušníkov vojenskej jednotky, ktorá podľa Ukrajiny spáchala vojnové zločiny počas bitky o Kyjev v roku 2022.

 Pre web Kyiv Independent to povedal zdroj z ukrajinskej vojenskej spravodajskej služby.

„Dve výbušné zariadenia explodovali na parkovisku neďaleko vojenskej jednotky,“ uviedol zdroj. „Výbuchy nastali okolo 9:00, presne v momente, keď ruskí vojaci prišli do služby. V dôsledku výbuchov sú medzi príslušníkmi nepriateľskej armády mŕtvi a zranení,“ vyjadrila sa ukrajinská vojenská rozviedka.

 Podľa zdroja bola terčom útoku jednotka 748. samostatného operačného práporu Ruskej gardy, ktorá je umiestnená v Chabarovsku vzdialenom viac ako 6-tisíc kilometrov od Ukrajiny. Jednotka sa zapojila do bojov neďaleko Kyjeva v prvých týždňoch ruskej invázie, keď ruskí vojaci spáchali mnohé vojnové zločiny, najmä v mestách Buča a Irpiň.

Zdroj z ukrajinskej vojenskej spravodajskej služby tvrdí, že po výbuchoch miestne úrady v Chabarovsku „zablokovali mobilný internet a presmerovali verejnú dopravu, aby sa miestni obyvatelia nedozvedeli pravdu o mimoriadnej udalosti“.

V Moskve zabili generála: Proti Kyjevu nasadil chemické zbrane, k výbuchu sa prihlásili Ukrajinci /agentury/

X X  X

Brusel chystá novú daň, varuje ekonóm: EÚ chce vyzbierať miliardy eur, za mobily a notebooky si poriadne priplatíme

Spotrebitelia v Európe sa musia pripraviť na drahšie mobily, notebooky či domáce spotrebiče. Dôvodom sú nové opatrenia, ktoré pripravuje Európska únia (EÚ) – daň z elektroodpadu a regulácia zaručujúca právo na opravu, píše ekonóm Trinity Bank Lukáš Kovanda.

 Európska komisia (EK) počíta s tým, že od rokov 2027 až 2028 vstúpi do platnosti daň z nespracovaného elektroodpadu. Každý kilogram, ktorý sa nepodarí vyzbierať a recyklovať, zaťaží výrobcov a predajcov sumou dve eurá. V prepočte má Únia takto získať až 15 miliárd eur ročne.

Napríklad vo Švédsku sa podľa Eurostatu v roku 2021 na jedného obyvateľa vyprodukovalo 28,4 kilogramu elektroodpadu, no vyzbierať sa podarilo len 12,9 kilogramu. Zvyšných 15,5 kilogramu by znamenalo ročnú daň približne 31 eur na osobu. Takéto náklady výrobcovia nepochybne premietnu do cien, takže zdraženie elektroniky bude nevyhnutné.

Ešte skôr, najneskôr do júla 2026, začne platiť ďalšia európska regulácia – právo na opravu. Výrobcovia mobilov, počítačov či bielej techniky budú musieť zabezpečiť dostupné opravy za primeranú cenu a v rozumnom čase.

Na prvý pohľad ide o víťazstvo pre spotrebiteľov, ktorí budú môcť opraviť zariadenia namiesto toho, aby kupovali nové. No podľa Kovandu budú výrobcovia znášať vyššie náklady na skladovanie náhradných dielov a servis. Predĺženie životnosti výrobkov môže zároveň spomaliť ich predaj. To všetko sa premietne do vyšších cien nových zariadení.

„Zatiaľ čo v prípade práva na opravu zákazník za vyššiu cenu získava niečo hmatateľné – jednoduchšiu a lacnejšiu možnú opravu –, daň z elektroodpadu sotva pocíti inak než zdražením. Jej protihodnotou totiž bude skôr nehmotná redukcia negatívnej externality v podobe elektroodpadu a jeho nepriaznivého vplyvu na životné prostredie,“ píše ekonóm

Jasné je jedno: na konci tohto reťazca stojí spotrebiteľ, ktorý si za elektroniku priplatí – či už kvôli povinnej oprave, alebo kvôli dani z elektroodpadu./agentury/

X X X

Voliči českej pravice nechcú dopadnúť ako Slováci. Fialovej vláde vyčítajú drahotu 

 Dúfajme, že nám voliči odpustia, tvrdia politici vládnej koalície. Prieskumy im príliš neprajú.

Mesiac pred parlamentnými voľbami zaostáva česká vládna koalícia (ODS+KDU-ČSL+TOP09) v prieskumoch verejnej mienky za vedúcim opozičným hnutím ANO o viac ako desať percent. Preto sa pustila do záverečnej série mítingov, prosila sklamaných voličov o odpustenie a varovala pred posunom Slovenska smerom k Rusku.

„Babiš aj tak vyhrá,“ povedala žena v preddôchodkovom veku pre Aktuality.sk, keď sa prechádzala okolo zelených a oranžových stolov – inovatívnej farebnej kombinácie trojkoalície SPOLU pre tohtoročné voľby.

Na stredajšom podujatí na Námestí mieru sa zišlo asi 150 ľudí, Skupina asi 30 ľudí prišla vyjadriť nesúhlas s pokračujúcou bezpodmienečnou podporou kabinetu vlády izraelského premiéra Benjamina Netanjahua, hoci Medzinárodný trestný súd vydal na nich zatykač za vojnové zločiny v súvislosti s ich kampaňou proti Palestínčanom v Pásme Gazy.

 Medzitým sa z tábora kritikov ozývali ohlušujúce výkriky a skandovanie „Fiala do Haagu!“. Premiér na to reagoval slovami, že je otvorený diskusii. „Príďte za mnou a porozprávame sa,“ odkázal im.

Ale nie všetko bolo v duchu Fialovej kultivovanej diskusie. Napríklad jedna pani zo zadnej časti fronty na premiéra na neho zakričala: „Vyfoťte ho, vy bastardi!“

Iný muž sa prišiel hlavne sťažovať, že súčasná vláda znížila jeho úspory. „Mal som všetky svoje životné úspory v Sberbanke (ruská Sberbanka CZ prišla o licenciu od Českej národnej banky v roku 2022 – poznámka redaktora). A tento fialový bastard ma okradol o milión korún. Držali ich dva a pol roka s 30-percentnou infláciou. Mal som tam 5 miliónov, čo znamená 30-percentnú stratu. Za tie dva a pol roka ma táto bastardská vláda okradla o milión korún,“ sťažoval sa muž, ktorý údajne kandiduje za Českú republiku na prvom mieste.

 Argumenty o chudobe na neho neplatia. „Keď ANO odchádzalo, pani Schillerová (vtedy ministerka financií vo vláde Andreja Babiša – pozn. red.) navrhla rozpočet s deficitom 500 miliárd v čase, keď sa darilo. Hádzali peniaze z vrtuľníka. Primitívi si na to zvyknú a potom je pre novú vládu ťažké niečo odobrať alebo robiť škrty,“ povedal.

Ale čo ľudia, ktorí sa naozaj ocitli na pokraji chudoby? „Nevidím nikoho, kto by si nemohol dovoliť základné veci. Mám bytový dom v Žižkove, bývajú tam tri ukrajinské rodiny, všetci pracujú, ich deti chodia do školy, sú to slušní ľudia. A naši darebáci, Česi, ktorí tam bývajú, dokážu zničiť byt za šesť mesiacov, chodia len po sociálne dávky a sťažujú sa, že im ich Ukrajinci berú. Len pijú, sú to presne Babišovi voliči a títo primitívi (kývne na pro-palestínskych demonštrantov). Ak vyhrajú voľby, väčšina národa sú jednoduchí ľudia. A oni rátajú s nimi, s jednoduchšími ľuďmi,“ zhrnul.

Dodajme, že v pondelok ráno poslal 10-tisíc korún mužovi, ktorý na zhromaždení ANO udrel Andreja Babiša palicou, a Babiš musel ísť do nemocnice. „Nie preto, že schvaľujem násilie, to nie, ale aby nezostal sám bez právnika na súde.“

 Počas celého podujatia veľká skupina demonštrantov vyjadrovala svoj nesúhlas pomocou hrncov a lyžíc, ktoré symbolizovali hlad v Gaze. Súčasťou izraelského boja je blokovanie humanitárnej pomoci.

„Genocída je najhorší vojnový zločin. Izraelskí politickí lídri, ktorých tu vítame ako na orloji, čelia obvineniam z vojnových zločinov pred Medzinárodným trestným súdom v Haagu. Je to Fiala, kto sa chváli zásadovou politikou založenou na hodnotách, pokiaľ ide o Rusko, kde ho to nič nestojí, a pokiaľ ide o Izrael, poklepkáva ho po ramene za

Vzťahy so slovenskou vládou však označil za korektné a sľúbil, že takými aj zostanú. „Myslím si však, že voliči by nechceli, aby sme boli pod tou istou vládou, aká je momentálne pri moci na Slovensku. Vzťahy so slovenskou vládou zostanú korektné,.

X X X

Sýria sa pripravuje na prvé parlamentné voľby po páde režimu Bašára Asada

 Sýria chystá prvé voľby po odchode Bašára Asada. Termíny sa však menia a situácia v kurdských oblastiach zostáva neistá.

Prvé parlamentné voľby v Sýrii od pádu režimu bývalého prezidenta Bašára Asada by sa mali uskutočniť 25. až 27. septembra. Podľa predsedu ústrednej volebnej komisie Muhammada Ahmáda si prebiehajúce zmeny v Sýrii môžu opäť vyžiadať „zmeny v dátumoch“, píše TASR podľa správy agentúry DPA.

„Konečné volebné zoznamy budú zverejnené 18. septembra,“ uviedol predseda volebnej komisie s tým, že hlasovanie by malo prebehnúť v nasledujúci týždeň. Ahmád koncom júla informoval sýrske médiá, že voľby by sa mali uskutočniť medzi 15. až 20. septembrom. Dôvod zmeny termínov neuviedol.

Napätie v provinciách

Nie je dosiaľ jasné, či sa voľby uskutočnia aj vo väčšinovo drúzskej provincii Suwajdá a provinciách Rakka a Hasaka kontrolovaných kurdskými Sýrskymi demokratickými silami (SDF). Agentúra DPA pripomína, že vzťahy medzi SDF a súčasnou sýrskou vládou sú napäté.

Volebná komisia koncom augusta oznámila, že z bezpečnostných dôvodov v týchto troch provinciách na neurčito pozastavuje možnosť konania volieb. Doplňujúce hlasovania sa tam majú následne uskutočniť podľa bezpečnostnej situácie.

Zvýšenie počtu kresiel

Počet kresiel v parlamente by sa mal v nadchádzajúcich voľbách zvýšiť na 210 a jednu tretinu z nich vymenuje prezident krajiny. Počas vlády prezidenta Asada zastupovalo záujmy približne 23 miliónov Sýrčanov 150 poslancov.

Dočasný sýrsky prezident Ahmad Šara sa stal prezidentom po tom, čo jeho islamistická skupina Hajat Tahrír aš-Šám (HTS) viedla koalíciu síl, ktoré v decembri zvrhli dlhoročného prezidenta Asada po takmer 14 rokoch občianskej vojny. Od nástupu k moci si nová sýrska vláda získala regionálnu i medzinárodnú podporu., aktuality.sk