Vojenská prehlidka v Moskve 9. mája, EU nemá dohodu na ropu Ruska

 Moskva prichystaná na tradičnú vojenskú prehliadku, ktorá sa koná 9. mája, v tomto roku v tieni invázie na Ukrajine. Na tribúne nebudú zahraniční hostia, ako to bývalo v minulých rokoch.

 Tanky T-34. Nácvik vojenskej prehliadky ku Dňu víťazstva nad fašizmom v Moskve v stredu 4. mája 2022.

Rusko v sobotu usporiadalo generálnu skúšku vojenskej prehliadky, ktorou si krajina 9. mája pripomenie porážku nacistického Nemecka v roku 1945. Do pondelkového sprievodu na Červenom námestí v Moskve sa zapoja aj účastníci ruskej invázie na Ukrajinu.

 Ruskí výsadkári, ktorí sa zúčastnili invázie na Ukrajinu, boli aj na sobotňajšom nácviku prehliadky. Podľa spravodajcu agentúry TASS ich obecenstvo, ktoré sa prišlo na skúšku pozrieť, privítalo potleskom. Agentúra AP uviedla, že v sobou boli na Červenom námestí vidieť aj najmodernejšie zbrane ruskej armády, ako je medzikontinentálna balistická strela RS-24 Jars. Po námestí prešli samohybné delá a nad mestom preleteli bojové lietadlá a vrtuľníky.

V tomto roku sa na prehliadke zúčastní 11 000 ľudí a súčasťou mechanizovanej kolóny bude 131 jednotiek vojenskej techniky, uviedla agentúra TASS. Ako znak podpory „špeciálnej vojenskej operácie“ na Ukrajine, preletí nad Červeným námestím osem stíhačiek MiG-29SMT, ktoré vytvoria písmeno Z – to je symbolom ruskej invázie na Ukrajine.

Ruský prezident Vladimír Putin bude chcieť podľa západných predstaviteľov pravdepodobne využiť symbolický význam, ktorý v Rusku sviatok 9. mája predstavuje. Stanica CNN už skôr uviedla, že by šéf Kremľa mohol v ten deň oficiálne vyhlásiť Ukrajine vojnu, čo by mu umožnilo nariadiť plnú mobilizáciu ruských záložníkov. Moskva takéto tvrdenie odmietla.

Putin by tiež mohol vyhlásiť úplné ovládnutie mesta Mariupol na juhovýchode Ukrajiny alebo urobiť kroky na pripojenie separatistických regiónov na východe Ukrajiny.

 Celkové straty Červenej armády počas druhej svetovej vojny sa blížia k deviatim miliónom mŕtvych, uviedol pred šiestimi rokmi expert ruského ministerstva obrany generál Alexander Kirilin. Štatistika je podľa neho výsledkom dlhoročného bádania.

Informácie o sovietskych vojnových stratách sa často líšia. K tomuto počtu dospeli bádatelia „s ceruzkou v ruke“ na základe údajov z centrálneho archívu ministerstva obrany. Presné číslo je podľa Kirilina 8 866 400 mŕtvych. Do bilancie obetí vojnového konfliktu sú započítaní vojaci padlí v boji, nezvestní a tí, ktorí sa nevrátili zo zajatia alebo zomreli v nemocniciach. Zo zajatia sa podľa Kirilina do vlasti vrátilo 1,8 milióna ľudí.

Vladimír Popov, ktorý má v ruskom ministerstve obrany na starosti vojnové pomníky, agentúre Interfax v roku 2016 povedal, že straty nemeckého wehrmachtu podľa ruských odhadov počas vojny dosiahli zhruba 6,7 milióna mŕtvych./agentury/

X X X

Taliani žiadali od Nemcov vojnové reparácie za nacizmus. Spor na poslednú chvíľu urovnali. Spor sa takmer dostal na Medzinárodný súdny dvor v Haagu.

Nemecko-talianske spory o vojnových reparáciách trvajú už niekoľko rokov. Tieto dva európske štáty sa mali už po tretí raz stretnúť na súde v rovnakej veci. Spor sa nakoniec nedostane pred súd.

Od konca druhej svetovej vojny uplynulo už bezmála 80 rokov, ale spory medzi európskymi krajinami sa stále neskončili. Dôkazom je ten medzi Talianskom a Nemeckom. Všetko mal vyriešiť až Medzinárodný trestný súd (ICJ), ktorý sa zaoberá diplomatickým riešením sporov medzi jednotlivými štátmi OSN.

Nemecko však na poslednú chvíľu žiadosť o žalobu Talianska stiahlo.

Nemci odmietali žiadosť Talianov

V roku 2008 Taliansko vymáhalo milióny od Nemecka v rámci reparácií z druhej svetovej vojny. Konkrétne išlo o reparácie, ktoré mali byť vyplatené rodinám deviatich z 203 obetí, ktoré zabili nacisti v Toskánsku, v rokoch 1943 až 1945, kedy sa viedli boje o Taliansko.

Nemecká spolková republika odmietla vyplatiť tieto peniaze obetiam, pričom sa odvolávala na medzinárodné zmluvy, ktoré boli uzavreté medzi týmito dvoma štátmi v roku 1961. Vtedy sa obe krajiny dohodli na výške vyplatených reparácií, ktoré predstavovali sumu 20 miliónov eur. Oba národy sa zaviazali dodržiavať medzinárodné právo a rešpektovať štátnu suverenitu a jurisdikciu.

O štyri roky neskôr, v 2012, musel Medzinárodný súdny dvor (ICJ) riešiť spor medzi Nemeckom a Talianskom a vyhovel Nemecku. V tomto prípade išlo znovu o talianske vymáhanie vojnových reparácií, ktorými Taliansko narušilo štátnu suverenitu Nemecka, keď dalo svojim národným súdom povolenie, aby mohli vymaháť od Nemecka reparácie.

Taliansko vraj nerešpektuje nemeckú suverenitu

Najvyšší súdny dvor vo svojom opodstatnení vyhlásil, že Taliansko týmto krokom nerešpektuje právo Nemecka, ktoré je pod ochranou medzinárodného práva. Najvyšší právny orgán OSN vyhlásil, že v tejto veci sa už nesmie pojednávať a že Taliansko v budúcnosti nesmie žiadať nemecké reparácie.

Desať rokov prešlo od tohto vyhlásenia a v evidencii je 25 nových prípadov k tejto veci. Berlín podal žalobu na Rím 29. apríla 2022 za to, že i napriek vyhláseniu ICJ z roku 2012, dovoľuje talianskym súdom pojednávať nové prípady z čias nacistického Nemecka.

Berlín argumentuje tým, že Taliansko pokračuje v nerešpektovaní suverenity Nemecka a vyhráža sa Berlínu rôznymi nástrojmi. Na základe dlhoročného odmietavého postoja zo strany Nemecka, talianske súdy požadujú odobranie majetku, ktoré Berlín vlastní v Ríme. Jedná sa hlavne o budovy, v ktorých sídli dom nemeckej kultúry, archeologické, kultúrne a vzdelávacie inštitúcie. Z týchto nehnuteľností by sa následne mali vyplatiť vojnové reparácie obetiam.

Nemci nebudú nič platiť

Taliansky súd má 25. mája rozhodnúť o tom, či budú tieto majetky odkúpené z nemeckého vlastníctva. Toto rozhodnutie súdu podnietilo Nemecko, aby podalo svoju žalobu na najvyššiu súdnu inštanciu a nechal Najvyšší súdny dvor rozhodnúť. Berlín tento raz žiada od ICJ aby určilo Rímu konkrétne opatrenia, ktoré by ho mali zadržať pred prípadnými opakovaniami, ktorých sa Taliansko dopúšťa.

Termín pojednávania mal byť vytýčený už na zajtra, teda nedeľu 9. mája. Spor sa však podarilo diplomaticky urovnať ešte predtým, než by sa dostal pred ICJ. Nemci tak nebudú musieť Taliansku nič platiť 77 rokov po skočení druhej svetovej vojny, aktuality.sk

X X X

Sulík prerazil dno. Pravá tvár našich „liberálov“

 V strede týždňa po hlasovaní „o Ficovi“ Slovensko zaplavil prúd hodnotového mravokárstva od Richarda Sulíka a celej sasky. Ich nekompromisné reči naznačovali nielen rozpad koalície, ale aj nezastaviteľný pád celej krajiny na morálne dno. Prišiel víkend a sulíkovci ukázali svoju pravú tvár.

 Pri tom, čo predvádzajú pri návšteve Geissenovcov, sa zastavuje každému súdnemu človeku rozum. Bežný občan do soboty ani netušil, kto tí milionári z Nemecka, manželia Geissovci, vlastne sú. Ani sme to nestihli zistiť, už sa na nás valili fotky Sulíka s poslankyňou Bittó Cigánikovou z uvítacieho rituálu na letisku, z návštevy Devína, Bratislavského hradu a dokonca aj rokovacej sály Národnej rady. Tam, kde je bežnému človeku vstup zakázaný (okrem dňa otvorených dverí), sa dokorán otvorili dvere Geissenovcom. Neodmietli ani pozvanie k rečníckemu pultu. Sulík si pri ňom aj zavtipkoval – samozrejme, v nemčine. To vylúdilo úsmev na tvári samotného milionára náležite vyobliekaného do trička s lebkou.

Po príčine až otrockej úslužnosti našich liberálov – ktorá sa nedostala azda ani pápežovi Františkovi – sme museli pátrať. Nakoniec Sulík prezradil, že s milionármi sa zoznámil na výstave Expo v Dubaji. Dobre, veď vplyvní podnikatelia môžu Slovensku pomôcť. Lenže čím sa to títo nemeckí zbohatlíci vlastne preslávili? Reality šou Ťažký život milionárov. Takí naši Mojsejovci…

Aj pri ich ostatných podnikateľských aktivitách len ťažko hľadáme, v čom by nám mohli prispieť. Módnymi odevmi či obchodovaním s luxusnými nehnuteľnosťami. Sulík nám prišiel na pomoc. Vraj jedna epizóda „veľkolepej“ šou bude zo Slovenska, čo bude pre našu krajinu neopakovateľná reklama.

Nuž, po ničom inom než po propagácii v duchovne plytkej a úbohej relácii ani netúžime. Veď na túto šou sa dívajú iba múdri, dôležití a kultúrni ľudia z celého sveta. Ministrovi hospodárstva by sme mali azda aj zaďakovať, že sa stará, aby do sveta vysielal to „pravé“ posolstvo o Slovensku.

Najhoršie na tom celom je, že kultúrny vkus a hodnotovú úbohosť Sulíka, Cigánikovej a všetkých saskárskych „liberálov“ zdieľa veľká časť našich politikov naprieč celým politickým spektrom. Bohužiaľ./agentury/

X X X

Putin zaželal pokojnú budúcnosť občanom Ukrajiny, na ktorú Rusi útočia

 Ruský prezident Vladimir Putin zaželal všetkým občanom Ukrajiny „pokojnú a spravodlivú budúcnosť“.

K občanom a vojenským veteránom krajiny, na ktorú od konca februára útočia jeho vojská, sa obrátil v súvislosti so 77. výročím konca druhej svetovej vojny. Posolstvo adresoval Kremeľ tradične tiež do ďalších krajín niekdajšieho Sovietskeho zväzu, v prípade Ukrajiny a Gruzínska sa Putin obrátil na tamojšie „národy“, pri ďalších postsovietskych krajinách oslovil tiež ich lídrov.

„Bohužiaľ, nacizmus teraz opäť dvíha hlavu a snaží sa vnútiť nám svoj barbarský, neľudský poriadok. Je našou svätou povinnosťou zabrániť odplate ideologických nástupcov tých, ktorí boli porazení počas Veľkej vlasteneckej vojny. Veteránom Veľkej vlasteneckej vojny úprimne želám duševnú statočnosť, zdravie a dlhý život a všetkým občanom Ukrajiny pokojnú a spravodlivú budúcnosť, „uviedol ruský prezident podľa internetovej stránky Kremľa.

Svoju zatiaľ síce krvavú, ale doteraz neúspešnú inváziu na Ukrajinu, ktorú začal 24. februára, pritom Putin spočiatku ospravedlňoval práve potrebou „denacifikácie“ Ukrajiny. Podľa pozorovateľov bola pôvodným cieľom Moskvy rýchla zmena režimu v Kyjeve, po krachu pokusu o dobytie ukrajinského hlavného mesta sa teraz ruské vojská snažia obsadiť územia na východe a juhu susednej krajiny. Boje si zatiaľ vyžiadali tisíce mŕtvych civilistov, Rusi raketovými a leteckými údermi ničia ukrajinské mestá.

Ruské správanie voči Ukrajine dnes s postupom nacistických vojsk počas druhej svetovej vojny porovnal vo vlastnej, asi desaťminútovej videonahrávke ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj. Rusko obvinil z opakovania nacistických zločinov a poznamenal, že po dianí na Ukrajine prestalo po ruskej invázii 24. februára byť pre ľudí na Ukrajine pravdivé heslo „Už nikdy!“, pripomínajúce, že zverstvá druhej svetovej vojny nie je možné opakovať./agentury/

X X X

Európska únia zatiaľ nedospela k dohode o embargu na ruskú ropu

Rokovania na všetkých úrovniach budú pokračovať na začiatku nového týždňa, aby sa nový balík sankcií schválil čo najskôr.

BRUSEL: Krajiny Európskej únie zatiaľ ani po niekoľkých dňoch rokovaní nenašli kompromis v otázke embarga na ruskú ropu. Ešte sa pracuje na garanciách týkajúcich sa zabezpečenia dodávok pre niektoré krajiny, ktoré sú závislé od ropy dodávanej z Ruska cez ropovody, uviedlo v nedeľu francúzske predsedníctvo Rady Európskej únie a Európska komisia.

Európski predstavitelia počas uplynulých dní intenzívne diskutovali o kompromisných návrhoch Európskej komisie a dosiahli významný pokrok. Rokovania na všetkých úrovniach budú pokračovať na začiatku nového týždňa, aby sa nový balík sankcií schválil čo najskôr.

Európska komisia naposledy navrhla, aby Maďarsko, Slovensko a Česko mali viac času na zastavenie importu ruskej ropy. Pre viacero krajín však bol kompromisný návrh nedostatočný, požadujú nielen viac času, ale aj finančnú podporu.

Okrem toho výnimku požaduje napríklad aj Bulharsko. Podľa diplomatických zdrojov sa ďalej diskutuje o technických riešeniach pre tieto krajiny. Na schválenie sankčného balíka je potrený súhlas všetkých členských štátov.

Maďarsko, Česko a Slovensko sú krajiny vysoko závislé od ruskej ropy, ktorá prúdi cez ropovod Družba. Česko v roku 2021 pokrývalo ruskou ropou približne polovicu svojej spotreby. Maďarsko pokrýva ruskou ropu asi 65 percent spotreby a pre Slovensko je Rusko jediným zdrojom ropy. Na tieto krajiny však pripadá len zlomok z celkového importu ruskej ropy do Európskej únie, aktuality.sk

X X X

Remišová varuje: Ak padne táto koalícia, Fico sa vráti na oveľa dlhší čas

 Rozbroje v súčasnej vládnej koalícii sa nezmenšujú. Vicepremiérka a šéfka najmenšej strany Za ľudí Veronika Remišová kolegov varuje: Ak padne koalícia, Fico sa vráti na oveľa dlhšiu dobu.

 „Vetovanie pomoci rodinám a následne hádky v koalícií, dokonca jej rozbitie by znamenali, že ohrozíme všetkých vyšetrovateľov, prokurátorov, policajtov a sudcov, ktorí sa odvážili stíhať zločin bez ohľadu na postavenie a moc. Denne sa im otvorene vyhráža Fico, ale aj extrémisti a zločinci, ktorých stíhajú,“ prehovára do duše koaličným partnerom Remišová.

Tvrdí, že rozbitie koalície by prinieslo oveľa horšie následky, ako nešťastné nevydanie Fica pred súd. „Videli sme, ako si podával ruky s extrémistami, ktorí ho do nohy podržali. Títo ľudia sa chystajú doslova zničiť Slovensko a koaliční partneri nesú na pleciach zodpovednosť za to, aby im k tomu nepomohli,“ pokračuje vicepremiérka.

Preto do radov koalície adresuje tieto slová: „Je najvyšší čas, aby tí koaliční partneri, ktorí sa nesprávajú ako druhý Smer, spoločne prijali protikorupčné zákony.“

A vyratúva, čo všetko ešte koalícia neurobila: nebol vypracovaný a prijatý zákon o preukazovaní pôvodu majetku, nebola predstavená a prijatá reforma prokuratúry, je najvyšší čas hovoriť o zmene § 363. „Namiesto obviňovania a hrozieb vyzývam partnerov, aby sme spoločne urýchlene tieto zmeny navrhli a prijali,“ obracia sa na tri koaličné strany. Pričom pomerne tvrdo hodnotí, prečo koalícia mešká za svojimi sľubmi: kvôli hádkam a bojom o funkcie.

„Slovensko stojí na križovatke, keď mu z jednej strany hrozia extrémisti s Ficom, z druhej strany čelíme neľahkej hospodárskej a spoločenskej situácií v celej Európe. Rozbitie vlády Ivety Radičovej odovzdalo Slovensko Ficovi na 8 rokov, rozbitie súčasnej koalície by odovzdalo našu krajinu do rúk Ficovi, jeho odnožiam a extrémistom ešte na oveľa dlhšiu dobu,“ myslí si Remišová.

A dodáva, že jej strana bude robiť „normálnu ľudskú, stredopravú politiku zameranú na riešenie problémov a nie na vytváranie nových problémov a zbytočné hádky“. /agentury/

X X X

Minister Gröhling pýta viac pre učiteľov. Platy im chce zvýšiť o percento

Na budúci rok chce vláda pomôcť ľuďom pri zdražovaní a inflácii vyše miliardou eur. Minister školstva Branislav Gröhling (SaS) pýta z tohto balíčka 18 miliónov eur na vyššie platy učiteľov. Bolo by to zvýšenie o jedno percento.

 „Opäť v týchto dňoch riešime výdavky a platy v školstve na budúci rok. Aktuálne sa skloňuje navýšenie výdavkov štátu na budúci rok o neuveriteľných 1,3 miliardy eur na sociálny balík na podporu rodín, píše minister.

Je to podľa neho dostatočne veľká suma na to, aby sa dali zvýšiť platy učiteľov. Vyrátal, že zvýšenie platov v školstve len o jedno percento predstavuje 18 miliónov eur. „V sume 1,3 miliardy eur je teda dostatočný priestor aj na ohodnotenie učiteľov a aj na plánovanú podporu rodín,“ hodnotí situáciu Gröhling.

Odkazuje svojim kolegom v kabinete, že ak má vláda vytvoriť nové dane, musia ísť financie aj do školstva zdravotníctva. „V školstve máme približne 800-tisíc detí od materských až po stredné školy. Malo by byť v záujme každého občana, aby týmto deťom odovzdával vzdelanie kvalifikovaný a motivovaný človek,“ snaží sa vplývať Gröhling na ďalších ministrov. Najmä na ministra financií Igora Matoviča (OĽaNO), ktorý spolu s ministrom práce Milanom Krajniakom (Sme rodina) najviac sľubujú pomoc.

Nástupný plat učiteľa je 915 eur v hrubom, v čistom asi 640 eur. „Je to asi 300 eur pod úrovňou priemernej mzdy,“ podčiarkuje minister. Dôvodí aj infláciou, ktorá bude lámať rekordy, ale aj tým, že sa platy dva roky nemenili. Čiže – za rovnakú sumu si každý nakúpi menej ako vlani či predvlani.

„Každý rok nám chýba stále viac učiteľov. Ide o učiteľov cudzích jazykov, matematiky, informatiky či prírodných vied. IVP na rok 2022 odhadoval počet chýbajúcich učiteľov na 1 300. V roku 2025 to má byť až 8 600,“ upozorňuje minister na nelichotivú budúcnosť.

Ak riaditeľ školy nenájde učiteľa, nebudú sa jednoducho tieto predmety učiť na vysokej úrovni. V krajinách OECD a EÚ23 učiteľ zarába 89 percent platu vysokoškolsky vzdelaného človeka. Na Slovensku učiteľ zarába 74 percent platu vysokoškolsky vzdelaného človeka. Za priemerom OECD teda Slovensko zaostáva o 15 percent, ráta Gröhling.

Dodáva, že v Litve, ktorú často niektorí ministri používajú ako vzor Slovenska, učiteľ zarába 140 percent platu vysokoškolsky vzdelaného človeka, v Portugalsku je to 134 percent. Podľa Inštitútu finančnej politiky vojak na Slovensku zarába v pomere k priemernej mzde o 35 percent viac ako v zahraničí. Prokurátor o 29 percent viac ako v zahraničí.

X X X

Šéfka plánu obnovy: Najťažšia reforma bola súdna mapa, u Lengvarského sme nasadili krízové riadenie

 Prichádzame s reformami vo viacerých oblastiach. Aj v tých, ktoré sú kľúčové národné priority, ako je školstvo a zdravotníctvo. Máme tiež veľa reforiem v oblasti zelenej ekonomiky a digitalizácie či verejnej správy. To je na slovenské pomery nevídané, hovorí v rozhovore pre denník Pravda šéfka slovenského plánu obnovy Lívia Vašáková.

 Lívia Vašáková, generálna riaditeľka Sekcie Plánu obnovy na Úrade vlády Slovenskej republiky.                                                                                                                             Podarilo sa nám splniť prvých 14 míľnikov z plánu obnovy. Oficiálne sme požiadali takmer o 460 miliónov eur. Čo bude nasledovať teraz?

Boli sme siedma krajina, ktorá si podala žiadosť o platbu. Európska komisia má teraz dva mesiace na to, aby našu žiadosť zhodnotila. Potom sa žiadosť posúva na Radu EÚ, ktorá má ďalší mesiac na hodnotenie. Po pozitívnom hodnotení, teda približne na konci júla, môžeme dostať peniaze.

X Čo presne bude Európska komisia skúmať? Môže nám poslať reformy na prepracovanie?

Európska komisia bude hodnotiť nielen kvantitatívne plnenie, teda že sme splnili tých 14 míľnikov v danom čase, ale bude ich hodnotiť aj kvalitatívne, teda bude posudzovať jednotlivé aspekty reforiem tak, ako to máme napísané vo vykonávacom rozhodnutí rady. Je to vlastne zmluva medzi Európskou komisiou a Slovenskom. Teda na základe toho, či sme sľúbené opatrenia splnili, alebo nesplnili, budeme dostávať peniaze.

Lívia Vašáková Pracuje ako generálna riaditeľka sekcie plánu obnovy na Úrade vlády Slovenskej republiky. Predtým pôsobila ako vedúca sekcie ekonomických analýz na Zastúpení Európskej komisie na Slovensku a na generálnom riaditeľstve pre energetiku v Európskej komisii v Bruseli.

  X Ktorá reforma sa najťažšie presadzovala a ktorú považujete za najdôležitejšiu?

Najťažšie sa presadzovala tá posledná, teda reforma súdnej mapy. Veľmi dlho trvalo, kým sa našiel politický konsenzus na tom, v akej forme súdna mapa prejde. Osobne za najdôležitejšiu považujem reformu vysokých škôl, ktorá je dôležitá v tom, aby zo Slovenska neodchádzali elity v takej miere, ako to je teraz. Táto reforma znamená zvýšiť kvalitu vysokých škôl, otvoriť vysoké školy, zatraktívniť štúdium pre slovenských študentov a prilákať sem študentov, ale aj vysokokvalifikovaných pracovníkov na vysokých školách zo zahraničia. To považujem osobne za veľmi dôležité.

X Ešte na jeseň Slovensko dostalo peniaze v objeme 800 miliónov. Čo to boli za peniaze?

Bola to preddavková platba vo výške 13 percent z celkovej alokácie, o ktorú sme si mohli požiadať na základe podpísanej dohody o financovaní. Väčšina členských štátov túto možnosť využila./agentury/

X X X

Policajt fotografoval utečencov na hranici, príbehom 11-ročného Hassana zaujal svet

 Na Ukrajine nikdy nebol, Ukrajina prišla za ním. Policajný fotograf mesiac dokumentoval udalosti na hranici. Teraz s kolegom vydali knihu fotografií.

Na hranici s Ukrajinou strávil ako fotograf mesiac. Mário Bóna je za normálnych okolností súčasťou komunikačného oddelenia polície v Banskobystrickom kraji. Po vypuknutí vojny však s kolegom Davidom Púchovským dokumentovali nápor utečencov – a to prvé hodiny aj nasledujúce týždne priamo na slovenských hraničných priechodoch, predovšetkým vo Vyšnom Nemeckom.

Teraz spoločne vydali knihu fotografií Vojna na Ukrajine – Príbehy z hraníc. Výťažok z jej predaja pôjde na pomoc Ukrajincom.

Okrem iných zachytáva príbeh 11-ročného Hassana. Chlapca, ktorý počas svojho krátkeho života musel pred vojnou utekať už dvakrát, a na Slovensko cestoval tisíc kilometrov celkom sám.

 

 X Štandardne vás poznáme ako člena policajného hovorcovského tímu z Banskej Bystrice. Ako ste sa dostali k príležitosti mapovať dianie na našej východnej hranici?

Keď vypukla na Ukrajine vojna, na východ najskôr smerovali kolegovia z Bratislavy, medzi nimi aj David Puchovský, spoluautor aktuálnej knihy. Práve on dokumentoval prvé dni na hranici. Materiál mi posielal a ja, sediac v kancelárii v Banskej Bystrici, som fotografie a videá spracúval na zverejnenie.

Aj 2. marca som bol normálne v práci, keď mi oznámili, že sa mám ísť domov zbaliť, pretože odchádzam na východnú hranicu. Keďže som celkom dobrodružná povaha, tak som neváhal.

X Aké boli vaše prvé dojmy, keď ste dorazili na miesto, teda na hraničný priechod Vyšné Nemecké?

Prvý dojem, keď som prichádzal, bol veľmi zvláštny. Cítil som sa ako na jarmoku. Všade rozsvietené stánky, voňalo tam jedlo, stáli tam veľké stany ako cirkusové šapitá. Už chýbali len hudba a kolotoče. Až človek na chvíľu zabudol, čo sa deje na druhej strane kopca.

Keď som však dorazil priamo na hraničný priechod, prišlo vytriezvenie. Dalo by sa to prirovnať k pocitu, keď je človek na pohrebe a vníma všadeprítomnú pochmúrnu atmosféru. Ľudia sú smutní, vládne ticho, človek si dáva pozor, čo povie, čo urobí, na koho a ako sa pozrie. Pri pohrebe to však vyprchá, keď sa obrad skončí. Na hranici ten pocit pretrvával.

Videl som obrovské zástupy ľudí. Ženy so slzami v očiach a deti, ktoré to možno až tak nevnímali a brali to ako dobrodružstvo. Čakali, pohybovali sa od okienka k okienku, v očiach otázniky – kam pôjdem, čo budem robiť? Niektorých na našej strane čakali príbuzní, no mnohí nevedeli, čo s nimi bude, išli do absolútnej neistoty.

Atmosféra bola ťaživá a chvíľu mi trvalo, kým som sa s tým vyrovnal. Potom som to už bral ako každodennú realitu.

 X Na hranicu ste cestovali pracovne, aké zadanie ste dostali?

Prioritne som mal dokumentovať udalosti na hranici, situáciu utečencov, no aj prácu policajtov a ďalších zložiek.

V hluchých momentoch, keď toho bolo menej, sme všetci pomáhali, ako sme vedeli. Banálne veci sa zrazu stali takými, ktoré by ste vyvážili zlatom. Pre ľudí, ktorí v zime čakali v radoch alebo kolóne sedem – osem hodín, boli zrazu odnesenie tašky, teplý čaj alebo deka veľkou pomocou.

 X Akým spôsobom ste sa rozhodovali, koho a kedy fotiť, rozpoznávali silný či zaujímavý príbeh?

Na začiatku som zaznamenával takmer všetko, za deň som nafotil aj tisíc fotografií. Keď som sa v tom naučil chodiť a rozpoznať, ako sú ľudia naladení, aká je atmosféra, odhadnúť, s kým a ako hovoriť, námety som si viac vyberal. Nikoho som nenútil rozprávať, no boli aj takí, ktorí sami nadviazali očný kontakt a pustili sa do reči. Keď mali malé deti, doniesol som im nejaké hračky a oni sa uvoľnili. Snažil som sa však pôsobiť nenásilne, keďže práve pred násilím v ich krajine utekali.

Pomocou pre mňa boli dobrovoľníci, ktorí hovorili ukrajinsky a tlmočili, s niektorými sme sa dorozumeli po anglicky.

X V začiatkoch patrili k najsilnejším príbehom tie z ostreľovaného Charkova, odkiaľ prúdili aj davy utečencov.

Pamätám si na deň, keď väčšina z prichádzajúcich pochádzala z Charkova. Rozprával som sa napríklad s hudobným skladateľom, ktorý ma oslovil sám. So skupinou asi deviatich ľudí prežili v Charkove päť dní v kryte bez možnosti uniknúť. Boli tam ženy, deti, starší ľudia. Nad hlavami počuli výbuchy, nemali jedlo, vodu, a lekár, ktorý bol medzi nimi, ich pripravoval na situáciu, že ak to potrvá dlhšie, budú musieť piť vlastný moč.

Napokon sa dostali do vlaku, ktorý so zhasnutými svetlami smeroval do Kyjeva. Pred hlavným mestom sa však opäť dostali do zóny, kde prebiehali boje. Vtedy niektorí plakali, že síce prežili Charkov, no teraz určite zomrú. Keď sa konečne dostali na našu stranu hranice, bolo to pre nich vykúpenie a veľká úľava.

X Príbeh 11-ročného Hassana, ktorý prekročil hranice sám, len s číslom na brata napísaným na ruke, obletel celý svet. Ľudia v rôznych krajinách sa dozvedeli o hrdinskej ceste chlapca, ktorý pred vojnou utekal už dvakrát. Prvýkrát ako malé dieťa musel spolu s rodinou opustiť Sýriu. Ako vznikla táto séria fotografií?

Bola to klasická nočná, trávil som ju s českými kolegami a dobrovoľníkmi. Nápor na hraniciach bol v tých dňoch pomerne trvalý, ale niekedy sa stalo, že vzniklo prázdne okno. Nápory súviseli aj s príchodmi vlakov a evakuačných autobusov. To však bola práve chvíľka pokoja.

Nedialo sa nič a zrazu sme videli siluetu schádzajúcu dole kopcom. Ako sa približovala, zdalo sa nám, že je to dieťa. Hneď sme si však odpovedali, že to asi nie, lebo postava prichádzala osamotená. Český kolega Martin Šlechta mu išiel oproti a doviedol ho na hraničný priechod. Ukázalo sa, že je to 11-ročný chlapec zo Záporožia a skutočne prichádza sám, v ruke jedna igelitka.

 X Na fotografiách z neho vyžaruje pokoj, bolo to tak?

To nás zarazilo, bol optimisticky naladený, vyžarovala z neho hrdosť, že celú cestu, asi tisíc kilometrov, zvládol sám. Na svoj vek je to veľmi silný chalan, pre mňa ostane malým hrdinom.

Pomohli sme mu prejsť prvotnou kontrolou a hneď sa ho ujali dobrovoľníci. Vzali sme ho do humanitárneho stanu, kde sa zohrial, najedol a kde ho nabalili na cestu.

Zaujímavé bolo práve číslo, ktoré mal napísané na ruke. Patrilo jeho bratovi, ktorý žije a študuje v Bratislave. Kontaktné údaje naňho mal aj na lístočku založenom v pase.

Brata z hranice skontaktovali a Hassan sa k nemu dostal. Veľmi ma potešilo, keď sa na Slovensku podarilo spojiť celú jeho rodinu a stretol sa aj s mamou a babkou, ktoré z Ukrajiny ušli až neskôr.

x Príbeh aj fotografie prevzali od slovenskej polície mnohé svetové médiá, zdieľala ho napríklad aj Khloe Kardashian. Prekvapilo vás to?

Hassanov príbeh bol veľmi silný, výstižne ilustroval, ako vojna rozdeľuje rodiny a ako trpia obyčajní ľudia. Bol to markantný príklad, ktorý ukázal dieťa utekajúce pred vojnou.

Na jednej strane ma množstvo reakcií prekvapilo, na druhej strane som sa z nich tešil. Hovoril som si, že čím viac ľudí to uvidí, tým je väčšia šanca, že príde reálna pomoc.

Zároveň som dúfal, že to pomôže rozlepiť oči aj ľuďom, ktorí dovtedy váhali, kde je pravda a či sa vôbec niečo zlé deje. Dezinfo scéna je u nás totiž veľmi silná.

A Kardashianka? Ocenil som, že má aj ľudskú tvár a dokázala, že nie je len produkt.

 X Mnoho ľudí dojali fotografie slovenských vojakov hrajúcich sa s ukrajinskými deťmi. Vy ste mi však povedali, že práve toto bol na hranici pomerne bežný obrázok.

Ako som už hovoril, na hranici vládla ťaživá a pochmúrna atmosféra. Preto bolo úžasné sledovať, ako sme sa všetci prepli do módu, keď sme sa k prichádzajúcim ľuďom správali veľmi empaticky. Bolo jedno, či išlo o vojaka, hasiča, policajta, humanitárneho pracovníka či duchovného – každý sa atmosféru snažil zlepšiť, aj keď len umelo. Cieľom bolo, aby utečenci aspoň na chvíľu zabudli, odkiaľ prichádzajú a čo nechávajú za sebou.

Na to slúžili aj hračky, ktorých tam bolo množstvo a pre rôzne vekové kategórie detí.

Aj séria fotografií s vojakmi je o tom. Boli tam, aby ľuďom pomáhali s batožinou a uľahčili im prechod hranicou. Kým sa rodičia s dokladmi presúvali od jedného okienka k druhému, deti sa často nudili, a títo vojaci sa ich snažili zabaviť.

X Cez hranice prúdili aj cudzinci, na sociálnych sieťach sa vtedy objavila vlna dezinformácií, že prechádzajú bez kontroly. Milan Uhrík z Republiky hovoril o „afrických špekulantoch“, kotlebovec Stanislav Mizík hulákal vo videu z hranice, že tam „nenašiel matky s deťmi, ale Afriku“. Polícia to odmietla ako hoaxy. Vy ste boli priamo na mieste, ako ste to videli vy?

Imigranti bez kontroly, to je nezmysel. Kontrola na mieste bola rovnaká pre každého, či to bol Ukrajinec, Američan alebo študent z Afriky. Nikto nemal šancu sa prešmyknúť, ľudia prichádzali cez striktne vyhradené koridory. Či medzi nimi boli aj migranti, ktorí len využili situáciu, to neviem povedať.

Z toho, čo som videl a zažil ja, tam bolo mnoho ľudí z afrických krajín, Indov, no prechádzali aj Číňania. V prípade tých, s ktorými som sa rozprával, išlo najmä o zamestnancov veľkých nadnárodných firiem, pracujúcich v rôznych call centrách, alebo o študentov univerzít.

Ja som hovoril s viacerými, ktorí utiekli z Charkova, študovali tam medicínu, veterinu, fyziku a podobne. Mladík z Egypta mi napríklad smutne vysvetľoval, že bol v poslednom ročníku medicíny a teraz nevie, čo bude ďalej. Či bude môcť doštudovať a či mu niekto roky štúdia vôbec uzná.

Skupiny cudzincov mali zväčša zorganizované ubytovanie, transport aj odlet zo Slovenska, postarali sa o to ich ambasády. Väčšina z nich sa zdržala len pár dní a odletela do domovskej krajiny.

X Z afrických krajín prichádzali v jednom momente sťažnosti na rasizmus na ukrajinskej strane hranice, najmä z ukrajinsko-poľskej, keď sa odchádzajúci študenti sťažovali, že nemôžu opustiť krajinu, lebo ich nepúšťajú do vlakov a autobusov a uprednostňujú Ukrajincov. Ukrajina vtedy reagovala, že to preverí. Stretli ste sa s tým?

V dňoch, keď som dorazil na hraničný priechod, zrazu viac ako 24 hodín prechádzali hranicu predovšetkým cudzinci, teda menej Ukrajincov. Neviem však, či to bolo pred alebo po takýchto vyjadreniach. Ťažko hľadať dôvody, pretože my sme na ukrajinskú stranu nevideli, ukrajinské pracovisko bolo za horizontom.

Títo ľudia rovnako čakali v rade, či ich tam niekto triedil a na akom princípe, to neviem.

X V knihe je aj výber fotografií ľudí utekajúcich spolu so zvieratami, zachytili ste psy, mačky, papagáje, kone.

Áno, stretli sme sa napríklad aj so surikatou.

Keď som na hranicu vyrážal, vôbec mi nenapadlo, že ľudia budú utekať aj so zvieratami. Je to pritom úplne prirodzená vec, že ak máte psa, mačku alebo iného domáceho miláčika a považujete ho za člena rodiny, tak ho nenecháte napospas osudu. Prekvapilo ma napríklad množstvo mačiek, niekedy rodina prechádzala aj s troma v prepravkách.

Na hranici fungoval celý čas stánok zvieracieho ombudsmana, kde ponúkali prichádzajúcim veterinárnu pomoc, jedlo a vybavenie pre ich zvieratá, registrovali ich a čipovali. Bolo fajn vidieť, že je postarané aj o zvieratá.

 X Jedna vec je zobrať mačku do prepravky, ale vy ste zachytili aj príbeh evakuácie koní.

Dostal som informáciu, že cez hranicu k nám privezú niekoľko koní, tak som na ne čakal. Pán bol zo slovenskej karanténnej stanice, kde sa starajú o tieto zvieratá. Spolu s Ukrajinkou Anyou prevážali päť koní.

Ona mi rozprávala príbeh o tom, že pred vojnou pracovala v jazdeckom klube neďaleko Kyjeva a keď začali boje, postupne sa snažili evakuovať všetky kone, čo sa im aj darilo.

Vtedy mali odviezť niekoľko ďalších. Naložili päť a keď chceli pokračovať, ruskí vojaci zvyšné zvieratá zastrelili. Boli radi, že zachránili seba a časť zvierat. Pýtal som sa, prečo ich Rusi zastrelili a Anya odpovedala, že „len tak“, že ľuďom jednoducho „robili zle“ bez dôvodu.

Pri tomto príbehu som rozmýšľal, aká je vlastne motivácia Rusov, ale na nič som neprišiel, je to pre mňa nepochopiteľné.

X Po prvých dňoch a týždňoch na hraniciach sa dobrovoľníci sťažovali, že štát v pomoci nie je dostatočne efektívny, zodpovednosť za pomoc naplno neprevzal a v mnohom sa spoľahol na dobrovoľníkov. Súhlasíte?

Ja si myslím, že pravda bola niekde uprostred. Aktivity dobrovoľníkov boli najviac viditeľné, boli akousi výkladnou skriňou hranice, no ďalšie činnosti sa diali „v zákulisí“ a ľudia ich nemali možnosť vidieť. Zrejme aj preto vznikol dojem, že štát situáciu nezvláda dobre, no ja som to tak nevidel.

Pohyboval som sa aj v krízovom štábe v Sobranciach, takže som mal relatívne prehľad, čo sa tam deje a o čom sa tam komunikuje.

Dobrovoľníci odviedli skutočne kus práce, podporné aktivity, ktoré organizovala štátna správa, možno s výnimkou veľkokapacitných centier, už také viditeľné neboli. Dôležité boli napríklad transporty z hranice, ktoré koordinovali hasiči.

X Takže z vášho pohľadu štát v ničom nezlyhal?

Situácia sa rýchlo vyvíjala a menila v čase. Napríklad niečo, čo sa vymyslelo a vybudovalo na začiatku, už po pár dňoch nemuselo byť adekvátne, a tak sa prišlo s niečím iným. Len za môjho pobytu sa viackrát menili pozície stánkov, tie infopointy sa predierali dopredu a ďalšie stánky sa posúvali ďalej od hranice. Celé to bol pokus – omyl, vojnu v susednom štáte každý deň nezažívame.

X Ktoré chvíle boli pre vás najemotívnejšie a ste hrdý, že ste ich ako fotograf zachytili?

Silné boli práve tie, ktoré sa zachytiť nedali. Všetky tie výpovede ľudí, ktorí cez hranicu prechádzali, o tých by sa dala napísať samostatná hrubá kniha.

Raz ma napríklad šofér českého autobusu, ktorý bol plný utečencov, zavolal – poď sa pozrieť, niečo ti ukážem. Otvoril batožinový priestor, boli v ňom len štyri kufre a pár igelitiek. Vo vzduchu ostal visieť otáznik, či chápem dobre, a on po chvíli prisvedčil: Áno, to je všetko, čo majú.

Boli tam várky ľudí, ktorí odišli z domova iba v tom, čo mali na sebe. Pamätám si prípad, keď sme dôchodcovskému páru hľadali tenisky, pretože prišli v papučiach. Alebo na mamičku s dvoma deťmi, ktorá držala v ruke len papier. Keď sa jej pýtali, kde majú batožinu, odpovedala, že nemajú nič, všetko im totiž zhorelo.

Párkrát sa stalo, že na hranicu dorazili matky s novorodencami, ktorí sa narodili cestou, teda na úteku. Je ťažké si predstaviť starostlivosť o novonarodené dieťa v takých podmienkach, ale aj o samotnú matku, ktorá porodila niekde v pivnici a musela utekať ďalej.

X Človek by čakal, že ste videli veľa rozlúčok, vy ste ma však vyviedli z omylu.

Rozlúčky a rozdelenie rodín, keď ženy s deťmi opúšťali bojaschopných mužov, to všetko sa dialo na ukrajinskej strane. My sme naopak sledovali emotívne zvítania s príbuznými, priateľmi a známymi, ktorí ich čakali na slovenskej strane.

Na jednu rozlúčku si však predsa len spomínam. Bol to moment, keď matka – vojačka v uniforme odovzdávala svoje deti našim vojakom, lebo ona ani jej manžel Ukrajinu opustiť nemohli. Na našej strane hranice už deti čakali príbuzní.

 X Takéto vypäté momenty zvyknú v ľuďoch vyvolať prehodnotenie priorít. Bolo to tak aj u vás?

Určite áno. Za štyri týždne na hranici som si uvedomil, ako veľa v takejto chvíli znamená podať ľuďom teplý čaj alebo obyčajnú deku, teda úplne jednoduché veci pre nás, ktorí máme to šťastie a žijeme v bezpečí a, priznajme si, veľmi konzumným spôsobom života.

Uvedomil som si, že my na Slovensku žijeme sociálnymi sieťami a mnohí z nás tam píšu totálne bludy, a ľudia na rôznych miestach sveta, nielen na Ukrajine, musia riešiť existenčné problémy.

Dospel som tiež k zisteniu, že by sme si mali vážiť čas s našimi blízkymi, lebo nevieme, či sa s nimi nebudeme musieť rozlúčiť, napríklad pre vojnu.

Neviem si predstaviť, že by som odišiel do neznáma a celý život si musel zbaliť do jedného kufra. Stále sa bránim predstave, že by som musel opustiť najbližších nevediac, či ich ešte uvidím.

X Na Ukrajine ste nikdy neboli. Chcete sa tam niekedy v budúcnosti vydať?

Paradoxné je, že práve toto leto som sa chystal do Černobyľa, fascinujú ma miesta reálnych historických udalostí. Keď to celé skončí, určite na Ukrajinu vycestujem.

Práve, keď som sa rozprával so zahraničnými študentmi z Charkova, uvedomil som si, že Ukrajina je náš sused a mnohí o nej nevieme takmer nič.

Ako športový fanúšik som vedel, že Kyjev hrá na svetovej úrovni futbal, ale keď som sa pýtal cudzincov na hranici, čo u našich susedov vlastne robili, zisťoval som, že Ukrajina je krásna krajina s veľkými mestami, že sú tam školy, ktoré lákajú zahraničných študentov, že tam majú svoje pobočky aj známe svetové firmy, ktoré u nás nesídlia.

Priznávam, že Ukrajina bola pre mňa donedávna ako krajina z opačnej strany zemegule.

 X Po štyroch týždňoch ste sa vrátili do bežného života. Ako celú situáciu vnímate teraz, s odstupom?

Stávalo sa, že keď som sa po celom dni v teréne vrátil na ubytovňu a pozrel sa, čo sa rieši na sociálnych sieťach, vybehli mi tam nejaké hoaxy, dezinformácie, propaganda.

Keď som videl, aké „overené fakty“ ľudia píšu a zdieľajú – aj o tom, čo sa deje na hranici, sám seba som sa pýtal, či máme ešte nejaké iné hraničné priechody na východe, kde oni boli a ja nie? Veľakrát to boli totálne nezmysly, ktoré nemali nič s realitou. To ma hnevalo.

Ani teraz sa nestaviam do roly rozhodcu, nekomentujem, ako k vojne na Ukrajine došlo a čo všetko jej predchádzalo. Nežijem tam a nepoznám to pozadie, nestrávil som tam ani deň. Aj to je dôvod, prečo sa k tomu nevyjadrujem, na rozdiel od rôznych táborov na Facebooku, ktoré píšu bludy, hoci o tom nič nevedia.

Preto aj v našej knihe píšeme iba o tom a fotografiami dokumentujeme len to, čo sme sami zažili.

Čo ma teší aj po návrate z hranice, je aktivita dobrovoľníkov, ktorých ochota pomáhať trvá a odoláva rôznym otrasom a poklesu prvotnej solidarity Slovákov.

X Do vašej knihy sa dostalo 160 fotografií z tisícov, ktoré ste odfotografovali. Ich autormi ste vy a David Puchovský. Publikácia má však aj iný cieľ, ako ukázať to, čo ste na hranici videli na vlastné oči.

Rád by som sa poďakoval kolegovi a spoluautorovi Davidovi Púchovskému, že vôbec prišiel s myšlienkou vydať knihu, bez neho a jeho skúseností by určite nevznikla.

A ako ste povedali, dôležitým aspektom je poslanie našej knihy. Teší ma, že sme sa všetci aj s vydavateľom zhodli, že budeme pracovať bez nároku na honorár a celý výťažok z predaja pôjde na pomoc Ukrajincom, konkrétne iniciatíve Kto pomôže Ukrajine, aktuality.sk

X X X

Gazprom rozposlal listy klientom: Ponúka návod, ako platiť v rubľoch a neporušiť sankcie

 Európski klienti spoločnosti Gazprom PJSC dostali list, v ktorom ich firma uisťuje, že môžu naďalej platiť za plyn bez porušenia sankcií, píše agentúra Bloomberg. Podľa agentúry je to najnovší náznak toho, že Rusko sa snaží nájsť spôsob, ako udržať predaj plynu Európe.

 Muž chytá ryby pred mrakodrapom Lachta Centrum, v ktorom sídli spoločnosť Gazprom v Petrohrade.

Európske spoločnosti sa snažia vyriešiť, ako pokračovať v nákupe ruského plynu po tom, čo Moskva vydala požiadavku uhrádzať platby za plyn v rubľoch. Európska komisia ale upozorňuje, že takýto krok by porušil sankcie.

Poľsko a Bulharsko ako prvé ruské podmienky odmietli. Následne ich Gazprom odstrihol od dodávok plynu. Mnohé európske štáty však kľúčové termíny platieb za ruský plyn tento mesiac ešte len čakajú. Vrátane Slovenska, ktoré má platbu naplánovanú na 20. mája.

V sobotnom liste, na ktorý sa odvoláva agentúra Bloomberg, Gazprom klientov ubezpečuje, že nový príkaz zverejnený Kremľom 4. mája „objasňuje postup“ stanovený v pôvodnom dekréte o platbách za rubeľ.

 Nie je však jasné, či nový príkaz bude stačiť na upokojenie obáv Európskej únie, ktorá uviedla, že zriadenie účtu v rubľoch a jednanie s centrálnou bankou by porušilo sankcie. EÚ na sobotný list zatiaľ nereagovala.

Nový príkaz hovorí, že cudzia mena prijatá od kupujúcich sa má zameniť za ruble prostredníctvom účtov v ruskom Národnom zúčtovacom centre.

Gazprom v liste podľa Bloombergu tiež uviedol, že príkaz zabezpečuje transparentnosť peňažných tokov od zahraničných kupcov a vylučuje možnosť zapojenia akejkoľvek „tretej strany“ do vyrovnania. Zdá sa, že uvedený postup vylučuje aj sankcionovanú centrálnu banku Sberbank.

 Prezident Vladimir Putin uvrhol trhy s plynom a tvorcov politiky do chaosu, keď vyzval na platenie plynu v rubľoch. Konkrétne, firmy dostali inštrukcie, aby si otvorili dva účty – jeden v eurách a jeden v rubľoch. Zároveň upozornili klientov Gazpromu, že platby za dodávky nebudú zaúčtované, kým neprídu v rubľoch.

EÚ však reagovala uviedla, že takýto postup dáva príliš veľa právomocí Moskve a porušuje sankcie. Preto Brusel požaduje, aby firmy z Európy platili v eurách a žiadali od ruskej strany potvrdenie, že tam transakcia končí./agentury/

X X X

V sociálnom podniku v Dedinkách zamestnali sedem ľudí. Chystajú spustenie lanovky

Rekonštrukcia lanovej dráhy na Geravy je po technologickej a technickej stránke takmer dokončená. V rámci projektu ju ešte čaká kolaudácia a úradná skúška.

DEDINKY: Do sociálneho podniku obce Dedinky v okrese Rožňava zamestnali v marci siedmich ľudí. Pracujú na dokončovacích prácach súvisiacich s rekonštrukciou jednosedačkovej lanovky na Geravy, ktorá bude po desaťročí opäť lákadlom turistov v južnej časti Slovenského raja.

„Pracujú napríklad na obnove fasády budov lanovky. Dolná stanica je už takmer hotová, budeme ešte pracovať na hornej stanici, kde nás ale čakajú menej náročné práce,“ priblížil starosta obce Dedinky Milan Červenka.

Ako dodal, rekonštrukcia lanovej dráhy na Geravy je po technologickej a technickej stránke takmer dokončená. V rámci projektu ju ešte čaká kolaudácia a úradná skúška.

V júli bude lanovka v prevádzke

Podľa dodatku k zmluve o rekonštrukcii lanovej dráhy by stavba mala byť odovzdaná k 31. máju, podľa starostu sa však proces môže ešte o niečo predĺžiť.

„Koniec júna je reálnejší. Letnú turistickú sezónu by sme ale mali zachytiť prakticky celú,“ ubezpečil Červenka.

Prevádzku lanovky z obce Dedinky na Geravy ukončili pre technickú nespôsobilosť v roku 2012. S prípravou rekonštrukcie necelé dva kilometre dlhej lanovej dráhy s prevýšením približne 220 metrov sa začalo už v roku 2018.

Pôvodne sa predpokladalo, že ju dokončia v lete 2019. Oneskorenie spôsobili náročné administratívno-technické procesy a prekážky a neskôr i pandémia nového koronavírusu.

Celková suma za rekonštrukciu lanovky v južnej časti Slovenského raja predstavuje viac ako 900 000 eur. Projekt okrem obce Dedinky financovali i Košický samosprávny kraj a niekdajší Úrad podpredsedu vlády pre investície a informatizáciu, aktuality.sk

X X X

Ceny ropy pokračujú v raste. Rast podporuje chystané embargo na surovinu z Ruska

Organizácia krajín vyvážajúcich ropu – OPEC – nemá v pláne nahradiť výpadok ruskej ropy zvýšením produkcie. Obáva sa totiž spomalenia dopytu v Číne.

NEW YORK: Ceny ropy si v piatok 6. mája 2022 polepšili o viac než 1 percento a takisto zaznamenali týždňový rast. Podporili ich predovšetkým riziká týkajúce sa ponuky, keďže Európska únia pripravuje embargo na ruskú ropu. Tie prevážili nad obavami zo spomaľovania globálnej ekonomiky a tým aj dopytu.

Júnový kontrakt na americkú ropu WTI si v piatok pripísal 1,51 USD alebo 1,39 percenta a uzavrel na 109,77 USD (103,85 eura) za barel (159 litrov), keď predtým sa počas piatkového obchodovania jeho cena dostala až na 111,18 USD za barel. Za celý uplynulý týždeň sa WTI posilnila takmer o 5 percent.

Cena júlového kontraktu na severomorskú ropnú zmes Brent v piatok stúpla o 1,49 USD alebo 1,32 percenta na 112,34 USD za barel.

Dohadujú sa o podobe embarga

Rokovania o embargu na ruskú ropu sa v piatok večer prerušili. Niektoré členské štáty totiž požadujú dlhšie prechodné obdobie než v novom kompromisnom návrhu predpokladala Európska komisia.

Mali však pokračovať počas víkendu. Na ich konci bude zrejme dohoda o postupnom zastavení dovozu ruskej ropy. Súčasťou nových sankcií majú byť takisto reštrikcie týkajúce sa služieb, ako je napríklad poistenie pri preprave ruskej ropy, čo by Moskve výrazne sťažilo jej transport.

Organizácia krajín vyvážajúcich ropu – OPEC – nemá v pláne nahradiť výpadok ruskej ropy zvýšením produkcie. Obáva sa totiž spomalenia dopytu v Číne. Aliancia OPEC+ vo štvrtok 5. mája 2022 potvrdila svoju predchádzajúcu dohodu, že bude ťažbu zvyšovať len postupne a ignorovala výzvy západných krajín na jej zvýšenie, aktualit.sk

X X X

Rakúsky ex-kancelár Sebastian Kurz sa už do politiky nevráti

Aktuálne pracuje ako globálny stratég v spoločnosti Thiel Capital, ktorá patrí americkému miliardárovi Petrovi Thielovi.

VIEDEŇ: Bývalý rakúsky kancelár Sebastian Kurz návrat do politiky neplánuje. Oznámil to v prvom rozhovore po svojom odstúpení, ktorý poskytol rakúskemu denníku Kronen Zeitung.

„Do politiky sa už nikdy nevrátim,“ vyhlásil Kurz. Dodal, že hoci 14. mája príde na zasadnutie Rakúskej ľudovej strany, jeho prítomnosť bude len vyjadrením podpory pre terajšieho rakúskeho kancelára Karla Nehammera.

Kurza podľa vlastných slov domáca rakúska politika už vôbec nezaujíma, stále však „z čistého záujmu a profesionality“ podrobne sleduje geopolitický vývoj.

Odišiel pre podozrenia z korupcie

Sebastian Kurz sa už vo svojich 27 rokoch stal ministrom zahraničných vecí a v 31 rokoch spolkovým kancelárom. Obe jeho obdobia vo funkcii šéfa vlády sa však skončili predčasne:

V máji 2019 odstúpil po vyše poldruha roku v dôsledku obvinení z korupcie v prípade Ibiza voči koaličnému partnerovi Slobodnej strane Rakúska a v októbri 2020 sa stal podozrivým z korupcie on sám, respektíve jeho strana. Začiatkom decembra náhle oznámil koniec svojho pôsobenia v politike. Povedal, že po narodení syna prehodnotil svoj život a chce sa venovať rodine.

Aktuálne pracuje ako globálny stratég v spoločnosti Thiel Capital, ktorá patrí americkému miliardárovi Petrovi Thielovi. Ide o fond, ktorý investuje do veľkých korporácií a sídli v kalifornskom Silicon Valley, aktuality.sk

X X X

Djokovič padol v súboji generácií. Mladíkovi poslal silný odkaz

V priebehu 24 hodín vyprevadil z kurtu dve legendy, hráčov, ktorí patria k tomu najlepšiemu, čo svetový tenis v histórii ponúkol. Novak Djokovič priznal, že Carlos Alcaraz bol v zápase lepší.

Carlos Alcaraz.

Meno, ktoré si musia tenisoví fanúšikovia zapamätať. A verte, nebude to problém. Mladík, ktorý pred tromi dňami oslávil len devätnáste narodeniny, získal na domácej antuke skalpy Rafaela Nadala i Novaka Djokoviča.

Slávnejšieho krajana vycvičil vo štvrťfinále, veľkú a najmä úspešnú bitku zviedol so Srbom v semifinále.

 V ňom videli diváci viac ako tri hodiny mimoriadne vzrušujúceho a kvalitného tenisu. A tiež vytúžené víťazstvo svojho miláčika.

Ten zaujal nielen priaznivcov na tribúnach, ale aj svojho veľkého, o pätnásť rokov staršieho súpera.

Djokovič, ktorý stále hľadá ideálnu formu, no podľa mnohých zahraničných zdrojov sa k nej už blíži, mu zložil poklonu.

„Bol pôsobivý. V kľúčových momentoch skvele zvládol boj s nervami. Je úchvatné vidieť hráča v jeho veku, ako pôsobí dospelo a nebojácne,“ vravel po stretnutí dvadsaťnásobný grandslamový šampión.

Djokovič sa najbližšie predstaví na rímskej antuke./agentury/

 

 

 

 

 

 

Příspěvek byl publikován v rubrice Nezařazené a jeho autorem je autor. Můžete si jeho odkaz uložit mezi své oblíbené záložky nebo ho sdílet s přáteli.