Štátu hrozia fatálne následky, myslí si politológ Lenčm.  Dve nové nemocnice alebo hokejový štadión. Aj to mohlo mať Slovensko za 74 miliónov eur, o ktoré prišlo pri predražených zákazkách pre Vojenské spravodajstvo. Na tlačovke k akcii Vírus Národnej kriminálnej agentúry (NAKA), ktorá zasahovala v utorok, to uviedol policajný prezident Štefan Hamran. Polícia obvinila dve firmy a 16 fyzických osôb, medzi ktorými sú aj bývalý šéf vojenských tajných Ján Balciar, podnikateľ Michal Gučík či exriaditeľ Vojenského obranného spravodajstva Ľubomír Skuhra. Zadržala 17 ľudí, Balciara však nie, pretože je v zahraničí.

 Elitní policajti zasahovali na celom území Slovenska od skorého rána pre podozrenia z rozkrádania verejných financií vo Vojenskom spravodajstve. Na ekonomickú trestnú činnosť dostala polícia niekoľko podnetov, okrem iných aj od Národného kontrolného úradu (NKÚ). Hamran tvrdí, že polícii aj NKÚ bránili v minulosti vo vykonávaní kontroly vo vzťahu k Vojenskému spravodajstvu. Kontrolné mechanizmy nefungovali ani tam, ani na ministerstve obrany.

Politológ Jozef Lenč si myslí, že o tajných službách to doma aj v zahraničí vytvára veľmi negatívny obraz. „Rozhodne to nepomáha dôveryhodnosti Slovenska v očiach našich partnerov. Skôr naopak. Ak sa dokáže, že vo vedení tajných služieb pôsobili či pôsobia osoby, ktoré sú náchylné na korupciu, ktoré uprednostňujú vlastné obohatenie sa pred službou štátu, tak to môže mať z hľadiska renomé štátu až fatálne dôsledky,“ uviedol pre Pravdu.

Predpokladá, že Balciar bude spolupracovať

Polícia vyčíslila, že nákup predražených obranných technológií pre Vojenské spravodajstvo v rokoch 2013 až 2020 spôsobil škodu za 74 miliónov eur. V utorok vzniesla obvinenie voči 16 fyzickým osobám a dvom právnickým osobám. Aktuálne zadržaných má polícia 17 ľudí, z toho je 13 obvinených a štyria sú podozriví. „Chýbajú nám 1 + 2 osoby. Dve sú v zahraničí, v cudzine, tam pracujú. Máme o nich informácie,“ uviedol policajný prezident.

Medzi obvinenými sú bývalý riaditeľ Vojenského spravodajstva Ľubomír Skuhra, a tiež bývalý šéf Vojenského spravodajstva, ktorý ho vo funkcii nahradil v roku 2016, Ján Balciar, vysoký funkcionár Vojenského obranného spravodajstva Daniel Jackuliak, člen predstavenstva obvinenej obchodnej spoločnosti F. T., a. s. Tomáš Sallem, potom účtovník Edmund Pataky, ale aj bývalý prezident Slovenského zväzu ľadového hokeja Martin Kohút. Obvinený je aj bývalý riaditeľ spravodajskej Televízie ta3 Michal Gučík.

 Skuhra, Balciar, Jackuliak a Sallem sú obvinení z obzvlášť závažného zločinu porušovania povinnosti pri správe cudzieho majetku, za čo hrozí trest odňatia slobody na 10 až 15 rokov. Jackuliak je okrem toho obvinený aj z legalizácie výnosu z trestnej činnosti. Gučíka vyšetrovateľ obvinil z obzvlášť závažného zločinu legalizácie výnosu z trestnej činnosti, za čo mu hrozí trest 12 až 20 rokov za mrežami.

Pri Balciarovi Hamran predpokladá, že bude s políciou spolupracovať. Zatiaľ ho nezadržala, keďže sa nachádza v zahraničí. V utorok však policajti zadržali nielen Gučíka, Skruhu a Kohúta, ale aj Jackuliaka, Sallema a Patakyho.

 Medzi obvinenými sú bývalý riaditeľ Vojenského spravodajstva z obdobia 2013 do 2016 Ľubomír Skuhra (vľavo hore), ďalej bývalý šéf Vojenského spravodajstva v období od roku 2016 až 2020 Ján Balciar (vpravo hore), vplyvný podnikateľ Michal Gučík (dole vľavo)a aj bývalý prezident Slovenského zväzu ľadového hokeja Martin Kohút (dole vpravo).

K akcii Vírus pritom došlo len niekoľko týždňov po tom, čo NAKA obvinila bývalých riaditeľov Slovenskej informačnej služby Michala Aláča a Vladimíra Pčolinského a tiež šéfa Národného bezpečnostného úradu Romana Konečného.

Odborník na bezpečnosť Radovan Bránik pre Pravdu uviedol, že nepredpokladal, že v prípade Balciara a jeho skupiny dôjde k zásahu. Aj v minulosti sa totiž stávalo, že osoby, ktoré boli vo vedení spravodajskej služby, disponovali množstvom informácií, ktoré by mohli poškodiť bezpečnostné záujmy krajiny, a možno sa ich aj dopúšťali, ale nie v takej miere, aby niekomu stálo za to ich trestne stíhať. „Balciarov problém spočíva v tom, že dnes sa hovorilo o sume 74 miliónov. Treba povedať, že to je iba časť celkovo spôsobenej škody. Sú tam ďalšie dve oblasti a je možné, že aj v tejto samotnej veci výška škody ešte porastie,“ povedal.

Zlatá tehlička aj whisky za 26-tisíc

Polícia zverejnila aj zoznam vecí, ktoré pri akcii Vírus zaistila. Sú medzi nimi zlatá tehlička, mince, limitovaná škótska whisky v hodnote 26-tisíc eur, peniaze na osobných účtoch vo dvoch bankách – jedna suma v hodnote 1,1 milióna eur a druhá vo výške šesť miliónov eur. Okrem toho aj finančné prostriedky na účte obvinenej právnickej osoby vo výške päť miliónov eur. Zaistila aj nehnuteľnosti v Bratislave a Prahe. Polícia však okrem cenností zadržiava aj viac ako sto utajovaných listín so stupňom utajenia „Vyhradené“ alebo „Dôverné“. Utajený režim mal podľa predstaviteľov polície napomôcť k tomu, že o predražených zákazkách nikto zvonka nevedel.

Bránik si nemyslí, že v zozname zaistených vecí bolo niečo, čo by sa nedalo očakávať. Je tam pomerne málo investičného zlata. Je podľa neho verejným tajomstvom, že aj investičné zlato, aj normálne zlato sa používa v spravodajských službách dodnes až v nečakanej miere. Ak sa napríklad agent alebo príslušník tajnej služby ocitne v úzkych, tak použije zlato vo výkupe, dostane zaň hotovosť, bez toho, že by to bol ktokoľvek schopný zaznamenať.

Balciarove majetky

Prokurátor Úradu špeciálnej prokuratúry Ondrej Repa vysvetlil, že polícia na prípade pracovala dlhodobo. Vyzval na rešpektovanie prezumpcie neviny. Trestná činnosť sa podľa neho diala prostredníctvom prostredníkov a špekulatívne vytvorených firiem. Nákupy sa pritom realizovali v utajenom režime. Tajné služby majú navyše výnimku vo verejnom obstarávaní, čo aj podľa odborníka na bezpečnosť Bránika láka k zneužitiu.

„Je tu dané podozrenie z nehospodárneho a neefektívneho nakladania s verejnými prostriedkami, ktoré v konečnom dôsledku končia v súkromných rukách,“ priblížil Repa. Časť takto nadobudnutých peňazí sa polícii podarilo zdokumentovať, použitie ďalších prostriedkov sa ďalej preveruje.

Ján Balciar je štvorhviezdičkový generál. Vojenské spravodajstvo riadil odvtedy, ako sa zlúčili do jednej inštitúcie Vojenská spravodajská služba a Vojenské obranné spravodajstvo. Šéfoval mu v rokoch 2016 až 2020, za ministra obrany Petra Gajdoša zo SNS. Keďže sú medzi obvinenými v rámci akcie Vírus aj nominanti bývalých vládnych strán, politológ Univerzity Cyrila a Metoda v Trnave Jozef Lenč si myslí, že ak polícia zadrží či na čas obmedzí na slobode osoby, ktoré majú väzbu na kandidujúce politické strany, rozhodne to môže ovplyvniť predvolebný súboj.

Balciarove majetky dlhodobo vyvolávali pochybnosti. K jeho majetku patrí 15 apartmánov na Táľoch, chata v národnom parku, dom a pozemok v Nízkych Tatrách, nehnuteľnosti v Rimavskej Sobote aj apartmán v chorvátskom Sukošane. Svoje majetky vysvetľoval v marci 2019 aj pred parlamentným výborom. Bránik si myslí, že Balciar poslancom mohol povedať takmer čokoľvek. „Kontrolný parlamentný výbor nemožno považovať za rizikového partnera o vzťahu k spravodajskej službe,“ povedal Bránik. Možnosti poslancov, ktoré im vyplývajú z členstva vo výbore, zďaleka nestačia na to, aby videli do štruktúry tajnej služby a mohli procesy kontrolovať. Na Slovensku nemáme a nikdy sme nemali žiadnu štruktúru, ktorá by bola schopná plnohodnotne kontrolovať fungovanie tajnej služby,“ pokračoval.

Na desiatu hodinu zvolala tlačovú konferenciu s názvom Spravodlivosť prichádza – Balciar je obvinený aj strana Demokrati. Podpredseda strany Jaroslav Naď patrí k hlasným Balciarovým kritikom a v minulosti upozorňoval na jeho praktiky vo Vojenskom spravodajstve. Počas prebiehajúcej predvolebnej kampane viackrát uviedol, že na kandidátke konkurenčného hnutia Republika sa o priazeň voličov v nadchádzajúcich voľbách uchádzajú ľudia napojení na bývalého šéfa vojenských tajných.

Pred voľbami 2020 Balciar podal na Naďa trestné oznámenie, po čom ho vyšetrovateľ NAKA obvinil z trestného činu ohrozovania utajenej skutočnosti. Vyšetrovateľ ho vtedy obvinil, že žiadal utajované skutočnosti na ochranu záujmu Slovenskej republiky a následne ich vyzradil ďalším ľuďom. Vtedajší premiér Peter Pellegrini zvolal dokonca aj bezpečnostnú radu.

Šéf vojenských tajných: Viem, čo vás zaujíma, ale…

Obvinenie Naďa, ktorý bol v tom čase členom hnutia OĽaNO, napokon zrušili, verejne sa ho vtedy zastal aj Igor Matovič. Naďovi sa meno podarilo očistiť. Keď nastúpil do funkcie ministra obrany, Balciar sa rozhodol na svojom poste skončiť. V marci 2020 oznámil Naďovi, že je už unavený a zo svojej pozície odchádza. Spolu s bývalým šéfom vojenských tajných je obvinený aj Ľubomír Skuhra, ktorého na čele Vojenského spravodajstva v roku 2016 nahradil práve Balciar.

Michal Gučík bol jedným z poškodených aj v afére odpočúvania na ministerstve obrany za éry Ľubomíra Galka (vtedy SaS, dnes OĽaNO). Galko vtedy na ministerskej stoličke skončil.

Vojenská rozviedka vtedy odpočúvala viacerých novinárov. Gučík sa pred viac ako desiatimi rokmi ako poškodený domáhal odškodného vo výške 750-tisíc eur. Argumentoval tým, že mu nejde o peniaze, chcel vedieť, na čí rozkaz a z akého dôvodu k odpočúvaniu došlo. Vyhlásil tiež, že ak by mu sumu nakoniec vyplatili, nechce si z nej nechať ani jedno euro. S Gučíkom sa pre žiadosť o odškodného stretol aj vtedajší minister obrany Martin Glváč (Smer). Exriaditeľovi spravodajskej televízie sa ospravedlnil.

 Po zásahu NAKA Galko zverejnil aj sarkastický príspevok so slovami. „Pri príležitosti dnešného zásahu NAKA voči Gučíkovi, Balciarovi a Skuhrovi pozdravujem pani profesorku Radičovú, ktorá vtedy mňa aj Romana Mikulca vykopla z rezortu a naše informácie o tunelovaní VSS odignorovala,“ napísal na Facebooku.

Gučík v lete 2020 telefonoval aj lídrovi Strany sloboda a Solidarita Richardovi Sulíkovi, či by nemohol prijať vtedajšieho kandidáta na šéfa prokuratúry Maroša Žilinku. Líder SaS to vtedy potvrdil a Žilinku prijal. Uviedol vtedy, že by to urobil aj bez toho, aby mu volal Gučík, preto to nepovažoval za lobovanie. Žilinka v utorok pre Aktuality uviedol, že Gučíka nevidel viac ako tri roky a nemá s ním žiaden kontakt.

Naď: Len som položil otázku ku kauze Skripaľ

Trestný poriadok neumožňuje polícii čakať

Hamran zvolal tlačovku na jedenástu hodinu a už na nej prezieravo reagoval na prípadné ataky politických strán, že ide o zasahovanie do predvolebnej kampane. Polícia podľa neho nemá politický kalendár. Uznesenie o začatí trestného stíhania vydali ešte v auguste 2022 a už v marci tohto roka vykonali domové prehliadky a zaistili veci.

„Bohužiaľ, smutný pohľad je taký, že vo väčšine týchto prípadov sú odsúdení ľudia, a nie je to len výmysel policajtov, ako to niektorí chcú vsugerovať verejnosti,“ zdôraznil v tejto súvislosti premiér Ľudovít Ódor. Priznal že bližšie informácie k prípadu nemá a poprel, že by do prípadov zasahoval. Podľa neho bol verejný záujem na poslednom mieste organizácií, ktoré sú zapletené do vyšetrovania. Zároveň požiadal budúcu vládu, aby „spravila v týchto inštitúciách poriadky“.

Tlačovka nezostala bez reakcií politických strán. Šéf Smeru Robert Fico sa opätovne vyjadril, že ide o zasahovanie do kampane. Pýtal sa, prečo bolo potrebné urobiť tlačovku k dva roky starej veci a prečo sa k zásahu nemohla polícia vyjadriť až po voľbách. Fico označil tlačovku polície za zneužitie prostriedkov trestného práva proti opozícii. Prípad tiež nazval mimoriadne citlivým.

Trestný poriadok podľa Bránika polícii neumožňuje čakať. Ak by brala do úvahy politickú situáciu a taktizovala, bol by to problém. Nemyslí si preto, že ide o časovú koincidenciu. Ak už mala polícia dostatok dôkazov a veci vyšetrené, čakať by znamenalo porušiť zákon závažným spôsobom. V prípade podľa neho ide o obrovské množstvo dožiadaní od zahraničných krajín, bez ktorých nebolo možné pokračovať, Kým nemali posledný dokument a súhlas od partnerských spravodajských služieb, konať nemohli. Aj stav napovedá, že to bolo organické a polícia zvolala tlačovku v čase, keď to dôkazná situácia dovoľuje.

Politológ Lenč rozumie, že polícia sa nemá riadiť „volebným kalendárom“. A rozumie aj motivácii Policajného zboru. Myslí si však, že akákoľvek udalosť, ktorá sa udeje počas predvolebnej kampane, ovplyvní výsledok volieb. „Akákoľvek, hoci aj v predstave aktérov pozitívna aktivita, môže mať potenciálne negatívne dosahy na výsledok volieb. Ak sa v čase vrcholiacej kampane zo strany orgánov štátu realizujú úkony, ktoré zvýhodňujú (či, naopak, znevýhodňujú) jedných na úkor druhých, môžu narušiť férovosť volebnej kampane,“ pokračoval.

Ozvalo sa aj hnutie Progresívne Slovensko, podľa ktorého sú tajné služby v zlých rukách pre Slovensko bezpečnostné riziko. Obvinenie nominantov Smeru a SNS považuje za alarmujúce a volá po zmene súčasného fungovania spravodajských a bezpečnostných služieb, ktoré patrí do minulosti./agentury/

X X X

Slovensko v budúcom roku strojnásobí výrobu munície, sľubuje minister obrany Sklenár

Ozbrojené sily SR sú pripravené poskytnúť ukrajinským vojakom odmínovací výcvik.

Cieľom SR a jej zahraničných partnerov je poskytnúť čo najadresnejšiu pomoc v prospech ukrajinskej protiofenzívy. Na margo rokovaní na nemeckej leteckej základni v Ramstein to v utorok uviedol slovenský minister obrany Martin Sklenár. TASR o tom informovalo komunikačné oddelenie ministerstva.

Sklenár zároveň uviedol, že SR plánuje v budúcom roku strojnásobiť výrobu munície. Okrem výroby novej munície sa podľa neho hľadajú možnosti predĺženia životnosti starých exspirovaných nábojov zo skladov niektorých krajín.

Sklenár: Ukrajina sa hrdinsky bráni

„Dialóg s ukrajinskými partnermi o konkrétnych požiadavkách pokračuje. Ukrajina sa hrdinsky bráni proti nezmyselnej agresii Ruska. Bojuje za naše spoločné hodnoty, pomáha chrániť náš spôsob života,“ uviedol Sklenár na margo rokovaní Kontaktnej skupiny na podporu obrany Ukrajiny v nemeckom Ramsteine.

Prisľúbil, že ozbrojené sily SR sú pripravené poskytnúť ukrajinským vojakom odmínovací výcvik. V tejto súvislosti Sklenár tiež informoval, že SR plánuje intenzívnejšie podporiť Ukrajinu v procese odmínovania pripojením sa k takzvanej Koalícii na podporu odmínovania Ukrajiny. Jej vznik oznámil litovský minister obrany na júlovom rokovaní.

Sklenár poznamenal, že cieľom tejto koalície je vycvičiť a vyzbrojiť desať práporov pre humanitárne odmínovanie oslobodeného územia Ukrajiny. Podľa slovenského ministra obrany je táto iniciatíva zároveň príležitosťou aj pre obranný priemysel v SR. Pripomenul, že na Ukrajinu už bolo dodaných desať odmínovacích systémov Božena slovenskej výroby.

Šéf slovenského rezortu obrany informoval svojich partnerov o rozbehnutej spolupráci slovenského a ukrajinského obranného priemyslu v oblasti vývoja nového typu húfnice.

Stretnutie s Rustemom Umerovom

Sklenár v utorok absolvoval aj bilaterálne stretnutie s novým ukrajinským ministrom obrany Rustemom Umerovom, ktorého ubezpečil o stabilite slovenskej podpory pre Ukrajinu.

Ministri využili prvé osobné stretnutie predovšetkým na zhodnotenie aktuálneho vývoja ukrajinskej protiofenzívy. Témou diskusií bola aj doterajšia pomoc a súčasné potreby Ukrajiny v boji proti ruskej agresii.

„Každou žiadosťou sa, samozrejme, zaoberáme veľmi intenzívne, pričom s ohľadom na naše vlastné kapacity a potreby hľadáme možnosti ďalšej podpory,“ uviedol Sklenár.

Okrem vojenskej pomoci je podľa neho dôležitou formou podpory Ukrajiny aj intenzívnejšia spolupráca podnikov obranného priemyslu. Sklenár sa domnieva, že takýto typ spolupráce prinesie ekonomický prospech obom krajinám a zvýši kapacity na výrobu potrebného vybavenia a munície pre Ukrajinu i Slovensko.

Na leteckej základni Ramstein sa v utorok konalo 15. rokovanie Kontaktnej skupiny na podporu obrany Ukrajiny vo formáte ministrov obrany. Témou stretnutia bola aktuálna situácia na bojisku a súčasné potreby ukrajinských ozbrojených síl, aktality.sk

X X X

Michala Kianičku zvolili za kandidáta na sudcu Všeobecného súdu EÚ

Michal Kianička pôsobí od septembra 2021 ako starší právny poradca v Európskom mechanizme pre stabilitu.

Súdna rada SR v utorok zvolila Michala Kianičku za kandidáta na sudcu Všeobecného súdu EÚ. Jeho kandidatúru ešte musí odsúhlasiť vláda. Potom sa bude môcť postaviť pred poradný výbor Rady EÚ.

Kianička pôsobí od septembra 2021 ako starší právny poradca v Európskom mechanizme pre stabilitu. V minulosti okrem iného absolvoval stáž na Súdnom dvore EÚ.

Súčasný mandát uplynul 26 národným sudcom Všeobecného súdu EÚ 31. augusta 2022. Slovensko druhé funkčné obdobie zastupoval Juraj Schwarcz, v rokoch 2004 až 2009 to bol Daniel Šváby. Všeobecný súd EÚ je súčasťou Súdneho dvora EÚ. Funkčné obdobie sudcov je šesť rokov. Rovnako ako Súdny dvor EÚ aj Všeobecný súd EÚ sídli v Luxemburgu, aktuality.sk

X X X

Smer chce vrátiť všetky sociálne istoty. Štát musí podať pomocnú ruku, odkázal Fico

Posledné tri roky sme si dosť vytrpeli. Najprv nás vymordoval covid, finančná kríza a momentálne prebiehajúca vojna u našich východných susedov, ktorá cez ekonomické sankcie negatívne dopadá na slovenský priemysel, firmy a jednotlivých zamestnancov. Čo v tomto marazme môžu pre nás urobiť naši politici?

 Európsky štatistický úrad Eurostat prišiel s nemilou správou. Slovensko je druhou najchudobnejšou krajinou Európske únie. Horšie je na tom už len Bulharsko a zaujímavosťou je, že dokonca aj Rumuni sa umiestnili lepšie ako my. Slováci si tak môžu dovoliť iba 68 % z toho, čo priemerní obyvatelia Európskej únie.

„Máme verejné financie v katastrofálnom stave, deficit verejných financií stúpol od konca vlády Smeru z 0,7% na 7% čo je 10-násobný nárast na približne 8 miliárd eur nového dlhu. Reálne mzdy poklesli o viac ako 4 percentá, čo je najviac od 90. rokov minulého storočia a znamená to, že si ľudia za rovnaké peniaze nakoniec kúpia menej potravín alebo tovarov či služieb, ako tomu bolo v minulosti,“ tvrdí líder Smeru-SSD Robert Fico. Ľudia sú dnes podľa jeho slov na kolenách a namiesto predlžovania vlády chaosu alebo nástupu ďalších neskúsených a neodborných politikov do vlády potrebuje štát stabilizovať situáciu, priniesť pokoj a sociálne istoty pre ľudí.

Pomoc aj v opozícii

Fico pripomína, že Smer-SSD dokázal aj v opozičnom prostredí, že je schopný presadiť dôležité opatrenia pre pomoc ľuďom. Ako konkrétny príklad uviedol intenzívne rokovania so zástupcami potravinárskeho sektora, ktoré boli zakončené prípravou a schválením zákonov z ich dielne a ktoré v konečnom dôsledku zabrzdili nekončiaci rast cien potravín, pomáhajú potravinárom, poľnohospodárom, prvovýrobcom a spotrebiteľom prekonať ťažké časy kríz. Po ruke má hneď aj ďalšie príklady pomoci. „Ďalej je to rozmrazenie minimálnych dôchodkov, presadenie zníženie odvodov pre zamestnancov pracujúcich v potravinárstve najmä v noci, aby napríklad pekári nemali existenčné problémy a mohli byť naďalej produktívny v konkurenčnom prostredí,“ vyratúva Fico.

Kritizuje Matovičovu a Hegerovu vládu, ktoré od roku 2020 vzali seniorom 13. dôchodok, zmrazili najnižšie peniaze a definitívne zrušili dôchodkový strop 64. rokov. „Namiesto priemerného starobného dôchodku dostávajú iba vianočný príspevok v rôznej výške. 13. dôchodok Smeru bol totiž nastavený na výšku priemerného dôchodku daného druhu pre každého poberateľa. Každý starobný dôchodca tak mal v roku 2020 dostať 13. dôchodok vo výške 460 eur a každý ďalší rok by bola jeho výška, samozrejme, vyššia,“ uviedol. Obnoviť je potrebné podľa neho aj strop na vek odchodu do dôchodku, inak sa pri strednej dĺžke dožitia môže stať, že mladšie generácie budú musieť byť v práci až do veku 70 a viac rokov.

 Dôchodcom vzali stovky eur

„Papier znesie všetko, najmä ten, ktorým sa dookola oháňajú Matovič, Heger aj Krajniak, aby presvedčili seniorov, že im dali toľko peňazí ako snáď ešte nikto. Pravdou však je, že im skôr vzali tak ako nikto. Veď seniorov obrali každý rok o stovky miliónov eur na 13. dôchodkoch, ďalšie milióny ušetrili na dôchodcoch s minimálnymi penziami, ktoré im surovo zmrazili, a nič navyše im nedali ani v časoch extrémneho rastu cien. A hoci sa chvália, že im v tomto roku rozdelia o jednu miliardu eur viac, sú to z väčšej časti peniaze, ktoré pre nich v parlamente vybojovala opozícia presadením mimoriadnej valorizácie všetkých dôchodkov a rozmrazením minimálnych penzií. Čiže pomoc zo strany Matoviča, Hegera aj Krajniaka je v tomto prípade naozaj nulová,“ pripája sa ku kritike aj exminister práce Ján Richter, podľa ktorého mnohí seniori museli po celé roky vyžiť mesačne z necelých 335 či 410 eur, čo pri nezastaviteľnom raste cien pre nich nebolo jednoduché. Exministrovi Krajniakovi takisto vyčíta, že krátko po nástupe na rezort sa postaral nielen o to, aby ľudia pracujúci za minimálnu mzdu mali nižšie výplaty, ale zmrazil aj príplatky za prácu v noci, v sobotu a v nedeľu. „Od januára 2022 ani od januára 2023 sa tak s rastom minimálnej mzdy príplatky nezvýšili a zamestnanci každý mesiac prichádzali o desiatky eur, ktoré by im najmä v ťažkých časoch enormného zdražovania rozhodne pomohli. Pritom ľudí, ktorí pracujú v noci či v nedeľu, je viac ako 300 000 a v sobotu chodí do práce dokonca viac ako 400 000 zames­tnancov,“ dodáva Richter. Príplatky sú už dnes opäť zvýšené. Ešte koncom minulého roka sa na zmene zákona dohodli opoziční poslanci Smeru Martin Nemky a Boris Susko s ministerstvom práce, sociálnych vecí a rodiny a vtedajšou koalíciou.

Obedy nie pre každé dieťa

Ďalším z opatrení, kde cíti Smer krivdu, že zrušenie obedov zadarmo. „Rodinám zobrali obedy bezplatne. Pritom sú to opatrenia, za ktoré hlasovala ešte z opozičných lavíc pred rokom 2020 aj strana Sme rodina a koalícia dokonca krátko po voľbách vyhlasovala, že ich rušiť nebudú. Opak bol však pravdou a na žiadosť strany SaS boli školské obedy bezplatne zrušené a nahradené neosobným a nedostačujúcim daňovým bonusom,“ spomína Fico. Obedy bezplatne sa nakoniec do legislatívy po troch rokoch vrátili, ale len v obmedzenej miere a nie univerzálne pre každé dieťa.

Smer-SSD má jasný cieľ – vrátiť ľuďom dôstojnosť do života, ktorú im amatérske vlády Matoviča a Hegera veľmi rýchlo vzali, tvrdí Fico. „Nepochopiteľné rušenie sociálnych istôt, nekonečný chaos a amaterizmus či ignorovanie skutočných problémov ľudí spôsobili, že mnohí sa prepadli pod hranicu chudoby alebo na nej balansujú a potrebujú, aby im štát urýchlene podal pomocnú ruku. Smer-SSD takouto pomocnou rukou je a vždy bude stáť na strane ľudí – seniorov, rodín, mladých ľudí, zamestnancov aj ľudí so zdravotným znevýhodnením či ľudí bez práce,“ dodal s tým, že mnohé sociálne opatrenia, ktoré boli roky v platnosti sa budú po výmene vlády musieť jednoznačne obnoviť../agentury/

X X X

Radoslava Procházku a Zuzanu Vikarskú zvolili za kandidátov na sudcu ESĽP

Súdna rada ešte potrebuje vybrať tretieho kandidáta.

Súdna rada SR zvolila Radoslava Procházku a Zuzanu Vikarskú za kandidátov na sudcu Európskeho súdu pre ľudské práva (ESĽP). Voľba tretieho kandidáta by sa mala uskutočniť do 60 dní. Rada Európy by mala voliť nového sudcu ESĽP za SR v júni 2024 zo zoznamu troch kandidátov predložených slovenskou vládou.

Do voľby na troch kandidátov na sudcu ESĽP za SR sa zapojilo sedem uchádzačov. Vikarská bola zvolená 13 hlasmi, dvaja členovia Súdnej rady SR boli proti a dvaja sa zdržali hlasovania. Procházku zvolili desiatimi hlasmi, sedem členov Súdnej rady SR sa zdržalo hlasovania.

Kandidatúru bude musieť ešte odobriť vláda, ktorá vzíde zo septembrových predčasných parlamentných volieb. „Súčasná vláda odborníkov podľa prevažujúcich názorov a so zreteľom na nález Ústavného súdu SR nemá právo nominovať kandidátov na európske súdy. Dôvodom je to, že ide o zásadnú otázku zahraničnej politiky, ktorá nepatrí do kompetencií úradníckej vlády,“ povedal už skôr predseda Súdnej rady SR Ján Mazák.

Mandát súčasnej slovenskej sudkyne ESĽP Alene Poláčkovej uplynie 28. decembra 2024, aktuality.sk

X X X

NAKA obvinila generála Balciara, podnikateľa Gučíka aj exšéfa SZĽH Kohúta. Zaistila zlato aj milióny eur

 Národná kriminálna agentúra od rána zasahuje pri akcii Vírus zameranej na vyšetrovanie možných machinácií pri verejnom obstarávaní vo Vojenskom spravodajstve. Podľa prezidenta Policajného zboru Štefana Hamrana došlo v rokoch 2013 až 2020 k spôsobeniu škody vo výške najmenej 74 miliónov eur.

 Medzi obvinenými sú bývalý riaditeľ Vojenského spravodajstva z obdobia 2013 do 2016 Ľubomír Skuhra (vľavo hore), ďalej bývalý šéf Vojenského spravodajstva v období od roku 2016 až 2020 Ján Balciar (vpravo hore), bývalý riaditeľ spravodajskej Televízie ta3 Michal Gučík (dole vľavo)a aj bývalý prezident Slovenského zväzu ľadového hokeja Martin Kohút (dole vpravo).

Vedenie polície na tlačovej konferencii spresnilo, že zadržali celkovo 17 osôb, z toho 13 obvinili. Ďalšie štyri podozrivé osoby, ktoré boli pri akcii zadržané, prepustili na slobodu. Dve osoby sa zdržiavajú v zahraničí, kde pracujú. Vykonáva sa šesť domových prehliadok a jedna prehliadka iných priestorov.

 Medzi obvinenými osobami je okrem podnikateľa Michala Gučíka aj exriaditeľ vojenských tajných Ján Balciar a exšéf Vojenského obranného spravodajstva Ľubomír Skuhra. Balciar zatiaľ ostáva na slobode, Gučíka zadržala polícia dnes.

Podľa portálu Aktuality polícia pri akcii zadržala aj bývalého predsedu Slovenského zväzu ľadového hokeja Martina Kohúta – zväz riadil v rokoch 2016 – 2019.

Kohút viedol aj IT firmu Ness, ktorá mala aj štátne zákazky. Obvinený je z legalizácie nelegálnych príjmov, dodáva portál.

NAKA počas akcie zaistila 101 utajovaných listín, fľašu škótskej whisky za 26-tisíc eur, ďalej investičné zlato, mince, finančné prostriedky na osobných účtoch v banke v sume 1 100 000 eur, finančné prostriedky v banke v sume 6 miliónov eur, 4-izbové byty v Prahe a Bratislave.

Vyšetrovací spis má osem zväzkov a 2 700 strán, prílohy majú 11 zväzkov. „V prípade polícia vypočula 25 svedkov, analyzovalo sa viac ako 100 účtov, polícia sa takisto obrátila vo viacerých prípadoch na orgány v cudzine,“ dodal Hamran.

Samotné uznesenie o vznesení obvinenia má vyše 80 strán. Na prípade s elitnými policajtmi spolupracuje Úrad špeciálnej prokuratúry pod vedením Daniela Lipšica.

Prezident Policajného zboru Štefana Hamran (vľavo) a prokurátor Úradu špeciálnej prokuratúry Ondrej Repa na tlačovej koferencii k akcii Vírus

Prokurátor Úradu špeciálnej prokuratúry Ondrej Repa vysvetlil, že trestná činnosť sa diala prostredníctvom prostredníkov, špekulatívne vytvorených firiem. Nákupy sa pritom realizovali v utajenom režime.

„Je tu dané podozrenie z nehospodárneho a neefektívneho nakladania s verejnými prostriedkami, ktoré v konečnom dôsledku končia v súkromných rukách,“ priblížil. Časť takto nadobudnutých peňazí sa polícii podarilo zdokumentovať, použitie ďalších prostriedkov sa ďalej preveruje.

Obvinení sú z obzvlášť závažného zločinu porušovania povinnosti pri správe cudzieho majetku, kde je trestná sadzba 10 až 15 rokov a z obzvlášť závažného zločinu legalizácie výnosu z trestnej činnosti s trestnou sadzbou 12 až 20 rokov.

„Sme pevne presvedčení, že tie dôkazy, ktoré sa podarilo polícii zadokumentovať, budú postačujúce na to, aby sme tento prípad dostali pred nestranný a nezávislý súd,“ povedal policajný prezident.

Tlačová konferencia prezidenta Policajného zboru Štefana Hamrana (prvý zľava), viceprezidenta polície Branka Kišša, riaditeľa NAKA Ľubomíra Daňka a prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry Ondreja Repu (vpravo hore)

Podnikateľ Gučík je osobným priateľom generálneho prokurátora Maroša Žilinku. Práve Gučík mal údajne Žilinkovi pomôcť k funkcii. V roku 2020 zorganizoval jeho stretnutie s Richardom Sulíkom. Žilinka však poprel, že by sa Gučík angažoval v prospech jeho zvolenia za šéfa GP.

Sám Sulík k celej kauze uviedol, že Gučík mu volal a pýtal sa, či prijme Žilinku. „Odpovedal som mu, že volá zbytočne, lebo keby mi zavolal pán Žilinka, tak ho prijmem rovnako. To bol celý telefonát. Nedá sa to nazvať lobovaním,“ povedal Sulík. Skonštatoval, že sa mu prišiel predstaviť ako predsedovi koaličnej strany. Šéf SaS na tom nevidí nič zlé. Dodal, že sa stretol aj s ďalšími kandidátmi na post šéfa Generálnej prokuratúry, napríklad s Jurajom Klimentom, Jozefom Čentéšom a Jánom Šantom.

Štvorhviezdičkový generál Balciar sa šéfovania vojenským tajným vzdal začiatkom roka 2020. „Pán Balciar mi v sobotu 21. marca oznámil, že je už unavený a k 31. marcu končí vo funkcii,“ uviedol vtedajší minister obrany Jaroslav Naď. V minulosti musel Balciar napríklad vysvetľovať podozrivý nárast jeho majetku. Preverovala ho aj polícia.

Práve Naď ešte ako poslanec upozorňoval na majetkové pomery Balciara. Podľa vlastných slov práve pre túto aktivitu bolo na neho vznesené obvinenie z trestného činu ohrozovania utajovanej skutočnosti súvisiacej s kauzou Skripaľ. Neskôr bolo obvinenie úplne zrušené. „Počas úkonov po vznesení obvinenia upravil hlavný svedok svoju výpoveď. Tým eliminoval úmysel zavinenia,“ napísala polícia.

20 nehnuteľností

Na prelome rokov 2019 a 2020 vlastnil Balciar viac ako 20 nehnuteľností, informoval portál Defence News. Okrem iného išlo o rozsiahle pozemky, niekoľko bytov ale aj apartmány na Donovaloch v hodnote viac ako tri milióny eur, luxusný byt v Bratislave, 15 apartmánových domov na Táloch, apartmán v Chorvátsku, dom aj byt v Rimavskej Sobote či chatu v Nízkych Tatrách.

Aktuality celkovú hodnotu majetkov odhadli na tri milióny eur, všetky však oficiálne vlastní aj Balciarova manželka. Prepočty ukázali, že z platu štátneho funkcionára by si len ťažko na spomínané nehnuteľnosti zarobil.

 Mnohé veci v aktuálnej akcii Vírus sa podarilo vyšetriť vďaka súčinnosti, ktorú rezort obrany poskytol orgánom činným v trestnom konaní v čase, keď Ministerstvo obrany viedol Jaroslav Naď. Policajná akcia sa má týkať rozkrádania verejných financií vo Vojenskom spravodajstve. Naď o tom informoval na utorkovej tlačovej konferencii.

Naď sa poďakoval všetkým ľuďom v rezorte obrany aj vo Vojenskom spravodajstve, ktorí nemali za jeho pôsobenia v čele rezortu žiadnu kauzu. Doplnil, že po jeho nástupe do funkcie v roku 2020 sa začali odkrývať schémy a začali podávať trestné oznámenia. Kauza Vírus je podľa Naďa len vrchol ľadovca.

„Úlohou tajných služieb je chrániť Slovensko a jeho obyvateľov, no v zlých rukách predstavujú skôr bezpečnostné riziko. Keď ich šéfovia kradnú či klamú, stratíme dôveru spojencov, a tí s nami prestanú zdieľať dôležité informácie,“ uviedol v reakcii predseda Progresívneho Slovenska Michal Šimečka.

Podpredseda PS Tomáš Valášek poukázal na potrebu zmeniť spôsob kontroly spravodajských služieb a Národného bezpečnostného úradu. „Dnešný systém v praxi nefunguje. Tie isté strany, ktoré nominujú riaditeľov tajných služieb, majú zároveň väčšinu vo výboroch, ktoré ich majú kontrolovať. Súčasné nastavenie ohrozuje verejné financie, a čo je horšie, priamo oslabuje bezpečnosť krajiny,“ dodal.

Hnutie navrhuje zveriť kontrolu nad službami osobitnej komisii zloženej z poslancov Národnej rady a predstaviteľov Najvyššieho kontrolného úradu, verejného ochrancu práv a kancelárie prezidenta. Riaditeľom Slovenskej informačnej služby by mal byť podľa progresívcov apolitický odborník.

V reakcii na obvinenie dvoch bývalých riaditeľov Vojenského spravodajstva predseda Smeru Robert Fico uviedol, že cieľom aktivít Špeciálnej prokuratúry a NAKA je vstúpiť do predvolebnej kampane a poškodiť opozícii.

Utorkovú tlačovú konferenciu policajného prezidenta Štefana Hamrana k prípadu považuje Fico za politickú. „Táto vec je dva roky stará, prečo bolo treba robiť tlačovú konferenciu deväť dní pred voľbami a útočiť na opozíciu. Prečo sa to nemohlo robiť 1. októbra po parlamentných voľbách,“ skonštatoval. Fico to považuje za zneužitie prostriedkov trestného práva na mobilizáciu proti opozícii.

Ide podľa Fica o mimoriadne citlivý prípad fungovania spravodajských služieb z minulosti. „Netuším, o čom to je,“ poznamenal./agentury/

X X X

Smer chce vrátiť všetky sociálne istoty. Štát musí podať pomocnú ruku, odkázal Fico

Posledné tri roky sme si dosť vytrpeli. Najprv nás vymordoval covid, finančná kríza a momentálne prebiehajúca vojna u našich východných susedov, ktorá cez ekonomické sankcie negatívne dopadá na slovenský priemysel, firmy a jednotlivých zamestnancov. Čo v tomto marazme môžu pre nás urobiť naši politici?

 Európsky štatistický úrad Eurostat prišiel s nemilou správou. Slovensko je druhou najchudobnejšou krajinou Európske únie. Horšie je na tom už len Bulharsko a zaujímavosťou je, že dokonca aj Rumuni sa umiestnili lepšie ako my. Slováci si tak môžu dovoliť iba 68 % z toho, čo priemerní obyvatelia Európskej únie.

„Máme verejné financie v katastrofálnom stave, deficit verejných financií stúpol od konca vlády Smeru z 0,7% na 7% čo je 10-násobný nárast na približne 8 miliárd eur nového dlhu. Reálne mzdy poklesli o viac ako 4 percentá, čo je najviac od 90. rokov minulého storočia a znamená to, že si ľudia za rovnaké peniaze nakoniec kúpia menej potravín alebo tovarov či služieb, ako tomu bolo v minulosti,“ tvrdí líder Smeru-SSD Robert Fico. Ľudia sú dnes podľa jeho slov na kolenách a namiesto predlžovania vlády chaosu alebo nástupu ďalších neskúsených a neodborných politikov do vlády potrebuje štát stabilizovať situáciu, priniesť pokoj a sociálne istoty pre ľudí.

Pomoc aj v opozícii

Fico pripomína, že Smer-SSD dokázal aj v opozičnom prostredí, že je schopný presadiť dôležité opatrenia pre pomoc ľuďom. Ako konkrétny príklad uviedol intenzívne rokovania so zástupcami potravinárskeho sektora, ktoré boli zakončené prípravou a schválením zákonov z ich dielne a ktoré v konečnom dôsledku zabrzdili nekončiaci rast cien potravín, pomáhajú potravinárom, poľnohospodárom, prvovýrobcom a spotrebiteľom prekonať ťažké časy kríz. Po ruke má hneď aj ďalšie príklady pomoci. „Ďalej je to rozmrazenie minimálnych dôchodkov, presadenie zníženie odvodov pre zamestnancov pracujúcich v potravinárstve najmä v noci, aby napríklad pekári nemali existenčné problémy a mohli byť naďalej produktívny v konkurenčnom prostredí,“ vyratúva Fico.

Kritizuje Matovičovu a Hegerovu vládu, ktoré od roku 2020 vzali seniorom 13. dôchodok, zmrazili najnižšie peniaze a definitívne zrušili dôchodkový strop 64. rokov. „Namiesto priemerného starobného dôchodku dostávajú iba vianočný príspevok v rôznej výške. 13. dôchodok Smeru bol totiž nastavený na výšku priemerného dôchodku daného druhu pre každého poberateľa. Každý starobný dôchodca tak mal v roku 2020 dostať 13. dôchodok vo výške 460 eur a každý ďalší rok by bola jeho výška, samozrejme, vyššia,“ uviedol. Obnoviť je potrebné podľa neho aj strop na vek odchodu do dôchodku, inak sa pri strednej dĺžke dožitia môže stať, že mladšie generácie budú musieť byť v práci až do veku 70 a viac rokov.

„Papier znesie všetko, najmä ten, ktorým sa dookola oháňajú Matovič, Heger aj Krajniak, aby presvedčili seniorov, že im dali toľko peňazí ako snáď ešte nikto. Pravdou však je, že im skôr vzali tak ako nikto. Veď seniorov obrali každý rok o stovky miliónov eur na 13. dôchodkoch, ďalšie milióny ušetrili na dôchodcoch s minimálnymi penziami, ktoré im surovo zmrazili, a nič navyše im nedali ani v časoch extrémneho rastu cien. A hoci sa chvália, že im v tomto roku rozdelia o jednu miliardu eur viac, sú to z väčšej časti peniaze, ktoré pre nich v parlamente vybojovala opozícia presadením mimoriadnej valorizácie všetkých dôchodkov a rozmrazením minimálnych penzií.

Čiže pomoc zo strany Matoviča, Hegera aj Krajniaka je v tomto prípade naozaj nulová,“ pripája sa ku kritike aj exminister práce Ján Richter, podľa ktorého mnohí seniori museli po celé roky vyžiť mesačne z necelých 335 či 410 eur, čo pri nezastaviteľnom raste cien pre nich nebolo jednoduché. Exministrovi Krajniakovi takisto vyčíta, že krátko po nástupe na rezort sa postaral nielen o to, aby ľudia pracujúci za minimálnu mzdu mali nižšie výplaty, ale zmrazil aj príplatky za prácu v noci, v sobotu a v nedeľu. „Od januára 2022 ani od januára 2023 sa tak s rastom minimálnej mzdy príplatky nezvýšili a zamestnanci každý mesiac prichádzali o desiatky eur, ktoré by im najmä v ťažkých časoch enormného zdražovania rozhodne pomohli. Pritom ľudí, ktorí pracujú v noci či v nedeľu, je viac ako 300 000 a v sobotu chodí do práce dokonca viac ako 400 000 zames­tnancov,“ dodáva Richter. Príplatky sú už dnes opäť zvýšené. Ešte koncom minulého roka sa na zmene zákona dohodli opoziční poslanci Smeru Martin Nemky a Boris Susko s ministerstvom práce, sociálnych vecí a rodiny a vtedajšou koalíciou.

 Ďalším z opatrení, kde cíti Smer krivdu, že zrušenie obedov zadarmo. „Rodinám zobrali obedy bezplatne. Pritom sú to opatrenia, za ktoré hlasovala ešte z opozičných lavíc pred rokom 2020 aj strana Sme rodina a koalícia dokonca krátko po voľbách vyhlasovala, že ich rušiť nebudú. Opak bol však pravdou a na žiadosť strany SaS boli školské obedy bezplatne zrušené a nahradené neosobným a nedostačujúcim daňovým bonusom,“ spomína Fico. Obedy bezplatne sa nakoniec do legislatívy po troch rokoch vrátili, ale len v obmedzenej miere a nie univerzálne pre každé dieťa.

Smer-SSD má jasný cieľ – vrátiť ľuďom dôstojnosť do života, ktorú im amatérske vlády Matoviča a Hegera veľmi rýchlo vzali, tvrdí Fico. „Nepochopiteľné rušenie sociálnych istôt, nekonečný chaos a amaterizmus či ignorovanie skutočných problémov ľudí spôsobili, že mnohí sa prepadli pod hranicu chudoby alebo na nej balansujú a potrebujú, aby im štát urýchlene podal pomocnú ruku. Smer-SSD takouto pomocnou rukou je a vždy bude stáť na strane ľudí – seniorov, rodín, mladých ľudí, zamestnancov aj ľudí so zdravotným znevýhodnením či ľudí bez práce,“ dodal s tým, že mnohé sociálne opatrenia, ktoré boli roky v platnosti sa budú po výmene vlády musieť jednoznačne obnoviť../agentury/

X X X

Po Pamele Záleskej chcú riešiť predsedu súdnej rady. Padla aj výzva, aby Ján Mazák zvážil odstúpenie

Aktuality.sk zverejňujú súčasne rozhovory s oboma stranami sporu o fungovaní súdnej rady pod vedením Jána Mazáka.

Súdna rada bude tento týždeň riešiť 20-bodový zoznam údajných pochybení, ktorých sa mal podľa niektorých kritikov dopustiť jej predseda Ján Mazák. Proti nemu stojí štvorica sudcov bratislavského krajského súdu, ktorí tvrdia, že dlhoročný sudca a bývalý predseda Ústavného súdu opakovane zlyhal ako manažér, zneužíva svoju funkciu a diskriminuje celú generáciu sudcov.

Jeden z nich – sudca Peter Šamko – v rozhovore pre Aktuality.sk vyhlásil, že nateraz nechystajú odvolávanie Jána Mazáka, on sám by však mal pouvažovať nad odstúpením. Aktuálny predseda súdnej rady na to nevidí žiadny dôvod.

„Vo funkcii som 39 mesiacov, počas toho som prijal vyše 4200 aj veľmi náročných rozhodnutí. Ak by som sa aj bol 20-krát pomýlil, tak to považujem za veľmi dobrý manažérsky výsledok,“ reagoval na kritiku v rozhovore pre náš portál Ján Mazák.

Sudca Šamko aj v súvislosti s kolegyňou Pamelou Záleskou tvrdí, že Ján Mazák má inštinkt brániť si niektorých sudcov, aj keď to nepotrebujú. „Vyberá si sudcov, ktorých chráni, pričom títo sudcovia o to ani nemusia stáť a dokážu sa obrániť sami,“ hovorí.

„Chránim sudkyňu Slovenskej republiky pred neoprávnenými útokmi, ba až šikanovaním. Ak by sa objavilo podozrenie, že sa dopustila disciplinárneho previnenia, okamžite by som to avizoval predsedovi Špecializovaného trestného súdu,“ oponuje kritikom predseda súdnej rady.

X X X

 Kyjev ustupuje. Po vyhrážkach so žalobou na Slovensko prišiel s prekvapivým vyhlásením

Ukrajinská vláda ponúkla členom Európskej únie (EÚ), ktorí s ňou susedia, kompromis v oblasti exportu obilia. Informuje o tom web Ukrajinská pravda, ktorý cituje vyjadrenie premiéra Ukrajiny Denysa Šmyhaľa.

„Naša vláda ponúka Európskej únii a susedným krajinám kompromisný scenár. Už sme predstavili Európskej komisii akčný plán kontroly exportu štyroch druhov poľnohospodárskych produktov,“ uviedol premiér.

Podľa jeho slov navrhnutý kontrolný mechanizmus pomôže predchádzať narušeniam trhu susedov Ukrajiny, ktoré sú členmi EÚ.

 „Predovšetkým plánujeme prijať uznesenie, na základe ktorého vývoz tovarov do piatich susedných štátov bude musieť schvaľovať ukrajinský rezort hospodárstva,“ povedal Šmyhaľ.

Ak sa kompromis nedosiahne, bude Ukrajina podľa jej premiéra pokračovať v procese sťažnosti na pôde Svetovej obchodnej organizácie (WTO) voči Poľsku, Maďarsku a Slovensku pre jednostranné reštrikcie importu ukrajinských poľnohospodárskych produktov.

 Ukrajina okrem toho štartuje antidiskriminačné prešetrovanie nepriateľských krokov týchto krajín v oblasti obchodu na základe štatistiky za rok 2023. „Ak Poľsko a Maďarsko nebudú súhlasiť s opatreniami schválenými Európskou komisiou a nezrušia jednostranné zákazy našich tovarov, rozhodneme o zákaze dovozu určitých kategórií tovarov z týchto krajín na ukrajinský trh,“ zdôraznil Šmyhaľ./agentury/

X X X

Bude zo známeho producenta mediálny magnát? Na Slovensku chce konzervatívnu televíziu po vzore Fox News, ktorú „preslávil“ Donald Trump

Producent Peter Núñez plánuje veľkú expanziu do zahraničia.

Producent a režisér Peter Núñez, ktorý je väčšinovým vlastníkom internetového denníka Štandard, oznámil, že vydavateľstvo plánuje významný rast. Okrem expanzie do zahraničia chce vybudovať aj digitálnu televíziu pre strednú Európu podobnú Fox News.

„Projekt bude produkovať kontent blízky nášmu pohľadu na svet,“ uviedol Núñez v rozhovore pre konzervatívny web Štandard. „Je to mimoriadne ambiciózna aktivita, vyžaduje si veľké zdroje, ale ako akcionári sme rozhodnutí dotiahnuť to do víťazného konca. Presné kontúry ešte nepoznáme, rozpočet ešte nemáme, ale už o tom intenzívne debatujeme,“ dodal. Sídlo televízie by malo byť v Bratislave.

Televízia Fox News bola v minulosti kritizovaná za podporu Donalda Trumpa počas jeho pôsobenia na poste prezidenta USA. Na jar tohto roka ju zažalovala spoločnosť Dominion Voting Systems prevádzkujúca volebné automaty za ohováranie a šírenie nepravdivých Trumpových vyhlásení o zmanipulovanom hlasovaní vo voľbách v roku 2020. Spoločnosť žiadala od televízie 1,6 miliardy dolárov, napokon sa dohodli na mimosúdnom vyrovnaní vo výške 787,5 milióna dolárov. Je to najväčšia suma v dejinách USA, ktorú zaplatilo americké médium.

 Štandard mieri za hranice Slovenska

Plánovaná expanzia webového portálu do zahraničia sa týka strednej Európy. „Sme rozhodnutí, že do konca budúceho roka chceme byť médiom, ktoré bude minimálne v dvoch štátoch strednej Európy. To je teritórium, ktoré považujeme za našu prirodzenú oblasť záujmu, takto o rok chceme byť aj za hranicami Slovenska,“ uviedol Núñez s tým, že sa nebráni ani akvizícii.

Internetový denník Štandard založil Núñez koncom roka 2020. Je väčšinovým vlastníkom vydavateľstva (51 %), ďalšími akcionármi sú švajčiarska investičná firma Saidler & Co (47 %) a Peter Peťovský (2 %), bývalý spolumajiteľ a zakladateľ regionálnych trenčianských novín. Od februára tohto roka Štandard expandoval do regiónov a postupne vytvoril sieť redakcií v šiestich krajských mestách.

Biznisplán počíta budúci rok so ziskom

„K dnešnému dňu máme pokrytých asi 20 percent bežných mesačných nákladov. Držíme sa nášho biznisplánu, a očakávame, že budúci rok sa dostaneme do čiernych čísel,“ povedal Núñez. Do Štandardu už neplánuje investovať ďalšie peniaze a postupne sa pripravuje na predaj svojich akcií. „V rámci nasledujúcich akciových operácií si chcem z firmy „vytiahnuť“ svoje peniaze vložené na začiatku. A chcem, samozrejme, aj zisk. Za optimum považujem štvornásobok vloženej sumy,“ uviedol.

Na web Štandardu si v auguste kliklo viac než 905-tisíc čitateľov a patrila mu 24. priečka v rebríčku návštevnosti slovenských webov. Medziročne zvýšil svoju návštevnosť až o 145 %. Do oficiálneho merania návštevnosti webov IABmonitor sa zapojil v máji minulého roka, doterajším maximom bolo 937-tisíc návštevníkov v júni tohto roka.

 Kto je Peter Núñez

Peter Núñez patrí k najvýznamnejším filmovým a televíznym producentom a režisérom. Jeho produkčná spoločnosť NUNEZ NFE spolupracuje so všetkými televíziami.

Pre RTVS pripravila aktuálnu šou Voda spieva, v jarnej sezóne to boli Pravidlá mojej ženy. V minulosti priniesla na obrazovky RTVS úspešný formát Zem spieva alebo Najväčší Slovák, ale aj podvečernú šou 5 proti 5. Podpísaný je tiež pod diskusnou reláciou Do kríža, ktorú moderuje šéfredaktor Štandardu Jaroslav Daniška.

 Predstavenie projektu Najväčší Slovák v roku 2018. Na snímke zľava vtedajší generálny riaditeľ RTVS Jaroslav Rezník, režisér a producent projektu Peter Núñez a spoluautor projektu Ľuboš Machaj.

Pre televíziu JOJ pripravuje V siedmom nebi alebo v minulosti Dom snov, pre Markízu šou Extrémne premeny a Svadba na prvý pohľad, ale aj seriály Chatári a Výnimočná Nikol.

 Tvorcovia seriálu Výnimočná Nikol (zľava): kreatívna producentka a scenáristka Evita Twardzik, producent Peter Núñez a producentka TV Markíza Alexandra Dubovská.

Z filmových projektov je podpísaný pod romantickými komédiami Všetko alebo nič, Príliš osobná známosť a Nikdy nehovor nikdy./agentury/

X X X

Boj o Ukrajinu sa odohráva aj na iných bojiskách. Cena obilia zletela dole, trhy zaplavujú dve obilnice sveta

Európska komisia nesúhlasila s predĺžením zákazu dovozu ukrajinského obilia do piatich krajín susediacich s Ukrajinou. Slovensko spolu s Poľskom a Maďarskom z obáv pred destabilizáciou národných trhov však zákaz nevypovedali, ale predĺžili. V reakcii na to v pondelok Ukrajina všetky tri krajiny zažalovala na pôde Svetovej obchodnej organizácie za nedodržiavanie pravidiel voľného pohybu tovaru. V utorok vláda v Kyjeve zmiernila svoj ostrý kurz.

   Ľudovít Ódor, predseda Slovenskej poľnohospodárskej a potravinovej komory Emil Macho a minister pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR Jozef Bíreš pri príležitosti žatevného výjazdu pri obci Špačince.

Premiér Denys Šmyhaľ oznámil, že ukrajinská vláda plánuje prijať uznesenie, na základe ktorého vývoz tovarov do piatich susedných štátov bude musieť schvaľovať ukrajinský rezort hospodárstva. Ak sa kompromis nedosiahne, bude Ukrajina podľa jej premiéra pokračovať v procese sťažnosti na pôde Svetovej obchodnej organizácie (WTO) voči Poľsku, Maďarsku a Slovensku pre jednostranné reštrikcie importu ukrajinských poľnohospodárskych produktov. Informoval o tom web Ukrajinská pravda.

 Ukrajina podľa tohto zdroja štartuje antidiskriminačné prešetrovanie nepriateľských krokov týchto krajín v oblasti obchodu na základe štatistiky za rok 2023. „Ak Poľsko a Maďarsko nebudú súhlasiť s opatreniami schválenými Európskou komisiou a nezrušia jednostranné zákazy našich tovarov, rozhodneme o zákaze dovozu určitých kategórií tovarov z týchto krajín na ukrajinský trh,“ zdôraznil Šmyhaľ.

Na účty príde symbolické odškodné

Atmosféra okolo transferu ukrajinského obilia do prístavov Európskej únie, odkiaľ by malo putovať do Afriky, je, ako vidno, nabitá elektrinou. Časť ukrajinskej pšenice totiž zostáva v Európe, kde z trhov vytláča napríklad aj slovenské obilie. Vo chvíli, keď sa rozbieha zber kukurice a do skladov príde ďalší milión ton zrna, Slovensko nemení svoju pozíciu a trvá na predĺžení zákazu dovozu. Odôvodňovalo ju aj v pondelok v Bruseli, kde sa stretli ministri poľnohospodárstva členských krajín. Inak totiž vnímajú situáciu v západnej časti EÚ a inak vo východnej./agentury/

X X X

Svetová agentúra zavítala na míting Smeru. Ficovu kampaň ohodnotila ako proruskú a protiamerickú

Návrat bývalého trojnásobného premiéra a lídra Smeru Roberta Fica k moci by mohol viesť k tomu, že Slovensko opustí svoj demokratický kurz a bude nasledovať cestu Maďarska pod vedením premiéra Viktora Orbána. Uviedla to americká tlačová agentúra Associated Press vo svojej predvolebnej reportáži zo Slovenska. Agentúra urobila s Ficom aj rozhovor.

Míting strany Smer v Michalovciach 6. september 2023

Poukazuje na to, že Smer vedie volebnú kampaň s jasným proruským a protiamerickým posolstvom, pričom tento trend v Európe silnie. Iba Maďarsko má podľa AP otvorene proruskú vládu, no aj v iných krajinách vrátane Nemecka, Francúzska a Španielska majú populistické strany skeptické voči intervencii na Ukrajine významnú podporu.

 Agentúra pripomína, že 59-ročný Fico je proti vojenskej pomoci Ukrajine, sankciám Európskej únie voči Rusku a je zásadne aj proti vstupu Ukrajiny do NATO, pretože by to podľa neho viedlo k tretej svetovej vojne.

Fico v rozhovore pre agentúru AP povedal, že žiadne západné zbrane, ktoré by smerovali na Ukrajinu, by nezmenili priebeh vojny. Uviedol, že Európska únia a Spojené štáty by mali využiť svoj vplyv, aby donútili Rusko a Ukrajinu uzavrieť kompromisnú mierovú dohodu.

„Je naivné myslieť si, že Rusko opustí Krym,“ povedal Fico s odkazom na polostrov, ktorý Rusko anektovalo od Ukrajiny v roku 2014. Podľa AP Fico opakuje ruský príbeh o príčinách vojny na Ukrajine vrátane nepodloženého tvrdenia ruského prezidenta Vladimíra Putina, že súčasná ukrajinská vláda riadi nacistický štát, pred ktorým etnickí Rusi žijúci na východe krajiny potrebujú ochranu.

 Tlačová agentúra ďalej píše, že Fico býval pragmatickejší. Počas jeho prvého štvorročného funkčného obdobia vo funkcii premiéra bolo Slovensko v roku 2007 prijaté do bezvízového schengenského priestoru EÚ a v roku 2009 prijalo euro ako národnú menu.

AP pripomína, že Fico sa dostal do opozície po mnohých korupčných škandáloch spojených s jeho stranou a pouličných protestoch. Za korupciu a iné trestné činy boli odsúdené desiatky vysokých úradníkov, predstaviteľov orgánov činných v trestnom konaní, politikov a podnikateľov napojených na Smer.

„Malý stredoeurópsky štát, ktorý vznikol v roku 1993 po rozpade Československa, je skalným zástancom Ukrajiny od začiatku invázie Ruska pred viac ako 18 mesiacmi. Slovensko bolo druhým členom NATO, ktorý súhlasil s odovzdaním svojej flotily bojových lietadiel MiG-29 zo sovietskej éry Kyjevu a tiež daroval systém protivzdušnej obrany S-300,“ píše AP a dodáva, že napriek tomu majú mnohí Slováci stále slabosť pre svojich ruských slovanských bratov a sestry a sú vďační Červenej armáde za oslobodenie krajiny na konci druhej svetovej vojny. „Svoju úlohu zohrali aj ruské dezinformačné operácie – promoskovská propaganda je v súčasnosti v slovenských médiách veľmi rozšírená,“ uviedla agentúra.

Zároveň poukazuje na skutočnosť, že Slovensko zaznamenalo väčší pokles dôvery verejnosti v liberálnu demokraciu a západné organizácie ako iné krajiny širšieho regiónu, ktorým otriasli desaťročia sovietskej nadvlády.

Podľa marcového prieskumu, ktorý si nechal vypracovať think tank Globsec sídliaci v Bratislave, si až 51 percent slovenských respondentov myslí, že za vojnu na Ukrajine je zodpovedný Západ alebo Ukrajina. Polovica respondentov považuje Spojené štáty americké za bezpečnostnú hrozbu pre svoju krajinu./agentury/

X X X

Konflikt v Náhornom Karabachu: Arménski separatisti obviňujú medzinárodné spoločenstvo z nečinnosti

Podľa najnovšej bilancie arménskych separatistov zahynulo v dôsledku tejto operácie už najmenej 25 ľudí vrátane dvoch civilistov.

Arménski separatisti v azerbajdžanskom odštiepeneckom regióne Náhorný Karabach obvinili v utorok medzinárodné spoločenstvo z nečinnosti a neschopnosti zabrániť ďalšej eskalácii po tom, čo Azerbajdžan spustil v oblasti vojenskú operáciu a vyzval Arménskom podporované jednotky na kapituláciu. TASR informuje podľa agentúry AFP.

„Ignorovaním varovaní v súvislosti so zločineckými úmyslami Azerbajdžanu a odmietaním adekvátne konať zlyhali všetky medzinárodné faktory v tom, aby zabránili ďalšiemu azerbajdžanskému aktu agresie proti Arcachu,“ uvádza sa vo vyhlásení separatistov, ktorí použili arménsky názov pre Náhorný Karabach.

Azerbajdžan žiada rozpustenie separatistickej vlády

Azerbajdžan v utorok v Náhornom Karabachu spustil pozemnú vojenskú „protiteroristickú“ operáciu, ktorej deklarovaným cieľom je „obnovenie ústavného poriadku“. Podľa najnovšej bilancie arménskych separatistov zahynulo v dôsledku tejto operácie už najmenej 25 ľudí vrátane dvoch civilistov.

Arménski separatisti následne vyzvali Baku na rokovania. Azerbajdžan však mierové rozhovory podmienil ich kapituláciou a rozpustením separatistickej vlády.

Obe krajiny sa už desaťročia sporia o separatistický región Náhorný Karabach, ktorý je oficiálne súčasťou Azerbajdžanu, avšak od začiatku 90. rokov je pod kontrolou Arménov. Počas šesťtýždňovej vojny v roku 2020 Azerbajdžan znovu získal kontrolu nad niektorými karabašskými regiónmi a následne s Arménskom podpísal prímerie, ktoré sprostredkovalo Rusko., aktulity.sk

X X X

Konflikt v Náhornom Karabachu: Arménski separatisti obviňujú medzinárodné spoločenstvo z nečinnosti

Podľa najnovšej bilancie arménskych separatistov zahynulo v dôsledku tejto operácie už najmenej 25 ľudí vrátane dvoch civilistov.

Arménski separatisti v azerbajdžanskom odštiepeneckom regióne Náhorný Karabach obvinili v utorok medzinárodné spoločenstvo z nečinnosti a neschopnosti zabrániť ďalšej eskalácii po tom, čo Azerbajdžan spustil v oblasti vojenskú operáciu a vyzval Arménskom podporované jednotky na kapituláciu. TASR informuje podľa agentúry AFP.

„Ignorovaním varovaní v súvislosti so zločineckými úmyslami Azerbajdžanu a odmietaním adekvátne konať zlyhali všetky medzinárodné faktory v tom, aby zabránili ďalšiemu azerbajdžanskému aktu agresie proti Arcachu,“ uvádza sa vo vyhlásení separatistov, ktorí použili arménsky názov pre Náhorný Karabach.

Azerbajdžan žiada rozpustenie separatistickej vlády

Azerbajdžan v utorok v Náhornom Karabachu spustil pozemnú vojenskú „protiteroristickú“ operáciu, ktorej deklarovaným cieľom je „obnovenie ústavného poriadku“. Podľa najnovšej bilancie arménskych separatistov zahynulo v dôsledku tejto operácie už najmenej 25 ľudí vrátane dvoch civilistov.

Arménski separatisti následne vyzvali Baku na rokovania. Azerbajdžan však mierové rozhovory podmienil ich kapituláciou a rozpustením separatistickej vlády.

Obe krajiny sa už desaťročia sporia o separatistický región Náhorný Karabach, ktorý je oficiálne súčasťou Azerbajdžanu, avšak od začiatku 90. rokov je pod kontrolou Arménov. Počas šesťtýždňovej vojny v roku 2020 Azerbajdžan znovu získal kontrolu nad niektorými karabašskými regiónmi a následne s Arménskom podpísal prímerie, ktoré sprostredkovalo Rusko, aktuality.sk

X X X

Hasiči zachraňujú na autách, ktoré už mali byť mimo prevádzky

 Nakúpili dezinfekčné roboty či drony, pritom najpoužívanejšie vozidlá v hasičskom zbore presluhujú. Nákup nových vozidiel začalo ministerstvo riešiť roky po tom, ako mali byť tie súčasné už vyradené.

Hasiči majú zachraňovať životy a majetok ľudí s 15-ročnými vozidlami, ktoré už podľa vlastných predpisov ministerstva vnútra mali byť mimo prevádzky. Obstarávanie nových vozidiel pre hasičov sa začalo až v lete 2023. Predpokladané dodávky nových áut sa tak uskutočnia až v roku 2025, a to len v prípade, že obstarávanie bude mať hladký priebeh bez zádrhov.

Nehovoríme pritom o špecializovaných vozidlách, ale takpovediac ťažných koňoch hasičov, teda tých najuniverzálnejších vozidlách – automobiloch hasičskej a záchrannej služby 1A a 1B, ako znie ich oficiálne označenie.

Sú to vozidlá, ktoré sú vybavené širokým spektrom techniky a hasiči ich využívajú pri takmer všetkých typoch zásahov – či už ide o požiare, dopravné nehody alebo technické zásahy. Autá majú totiž hasičské čerpadlo aj zásobu vody, dýchacie prístroje, výbavu vyslobodzovacieho hydraulického náradia, ktorú najčastejšie používajú pri dopravných nehodách. Okrem toho však v autách nájdeme aj špeciálne ochranné obleky, meracie prístroje, termokamery a množstvo menšieho náradia. Nadnesene povedané, tieto vozidlá sú švajčiarskym nožíkom hasičov.

Podľa štúdie Útvaru hodnoty za peniaze (ÚHP) však tieto vozidlá mali byť už niekoľko rokov mimo prevádzky. Vyplýva to z interného predpisu ministerstva vnútra, ktorý nariaďuje, že vozidlo by po 12 rokoch služby alebo nájazde 100-tisíc kilometrov malo byť vymenené za nové. Pritom všetky vozidlá kategórie AZHS 1A a 1B sú staré 13 až 17 rokov. Zlý stav tejto techniky potvrdil vo vyjadrení aj samotný rezort vnútra.

„Doba používania vozidiel je v od 13 do 17 rokov. Nájazd jednotlivých vozidiel je rôzny, závisí to od konkrétneho typu vozidla, ako aj od charakteristiky zásahového obvodu, v ktorom je technika dislokovaná, orientačne nájazdovosť pri jednom kuse techniky predstavuje 48 181 km,“ uviedol tlačový odbor ministerstva vnútra.

Analytici z ministerstva financií sa pozreli na stav vozidiel aj bodovacím systémom, ktorý pre záchranárske vozidlá používajú v USA. Ten zohľadňuje faktory ako vek vozidla, najazdené kilometre, náklady na servis, ako aj čas strávený opravami. Aj na základe tohto bodového hodnotenia všetky vozidlá spadli do poslednej, najhoršej kategórie – vyžaduje okamžitú výmenu.

Až o dva roky

S okamžitou výmenou však hasiči nemôžu počítať, staré vozidlá im budú musieť vydržať aspoň dva roky – na ministerstve predpokladajú, že toľko bude trvať obstaranie a dodávka nových vozidiel. Aj to však len v prípade, že všetko pôjde hladko. Súťaž na obstarávanie vozidiel vyhlásili ministerskí úradníci koncom augusta, otváranie obálok s ponukami by sa malo uskutočniť 2. októbra.

Nakúpiť sa chystajú celkovo 80 kusov vozidiel. Nové vozidlo tak dostane každá jedna hasičská stanica každá stanica kategórie II až V (podľa normatívu HaZZ) na Slovensku teda každá stanica okrem tých najmenších. Hasiči nakúpia aj šesť vozidiel pre stanice, ktoré ešte dnes ani neexistujú. Na ministerstve predpokladajú, že by celý nákup mal stáť 54 miliónov eur (bez DPH). K predpokladanej hodnote zákazky sa chceli vyjadriť aj analytici z ÚHP, avšak nemali ju veľmi s čím porovnať. „Jednotkovú cenu vozidla nie je možné porovnať v dostatočnom detaile s inými realizovanými nákupmi z dôvodu zahrnutia rozsiahlej technickej výbavy, ktorá nebola samostatne nacenená. Na porovnanie bol použitý referenčný nákup podobného vozidla z Českej republiky, ktorého vybavenie sa však nezhoduje s plánovaným obstarávaním automobilov hasičskej záchrannej služby 1B,“ uvádza sa v analýze ÚHP.

 Analytici upozorňujú, že predpokladaná jednotková cena zásahových vozidiel v porovnaní s Českom je vyššia, aj preto vo svojej správe uviedli nasledujúce odporúčanie. „Zaslať Ministerstvu financií SR položkový rozpočet s nacenením technického vybavenia vozidla. Alternatívne podrobne zdôvodniť vyššie jednotkové náklady v porovnaní s referenčným nákupom v Českej republike.“

V Česku menia už druhýkrát

Práve českým kolegom môžu slovenskí hasiči ticho závidieť. Približne v rovnakom čase, teda pred 15 rokmi, u našich západných susedov vo veľkom nakúpili prvovýjazdové vozidlá MAN. Dnes tieto stroje postupne prechádzajú do rúk dobrovoľných hasičov a slúžia skôr ako záloha. Medzičasom totiž na väčšine staníc kraje a aj ministerstvo tieto vozidlá nahradili novými. Už od roku 2022 napríklad pre stanice mimo miest (na dedinách) realizujú rámcový nákup vozidiel Tatra, ktorých podľa zmluvy môžu nakúpiť až 100 kusov.

Na zlý stav techniky a jej časté opravovanie sa dokonca sťažujú samotní hasiči priamo pod statusom Hasičského a záchranného zboru, v ktorom sa vedenie hasičov vyjadrovalo k nákupu dezinfekčných robotov. O ich nákupe sme písali už dávnejšie. Hasiči v súvislosti s pandémiou nakúpili vozidlá na diaľkové ovládanie, ktoré môžu dezinfikovať bez prítomnosti osôb v priestore. Jedno takéto zariadenie stálo hasičov 41-tisíc eur.

 Nákupy hasičskej techniky v minulosti neobišli ani podozrenia z korupcie a predraženia. Polícia stále vyšetruje kauzu Vata, keď malo ministerstvo vnútra pod taktovkou Roberta Kaliňáka a neskôr Denisy Sakovej nakupovať predražené hasičské vozidlá a protipovodňové vozíky pre dobrovoľných hasičov. Podľa informácií mali pri nákupe hasičskej techniky nadhodnotiť jej cenu o deväť miliónov eur.

Rovnako tak napríklad za ministrovania Roberta Kaliňáka nakúpili pre hasičov špeciálne upravené trojnápravové Toyoty do lesného terénu. Išlo pritom o úpravu, ktorú výrobca vozidla štandardne nerobí, robí ju len výrobca v Spojených arabských emirátoch. Cena jedného takéhoto vozidla výrazne prevýšila aj cenu za už spomínané vozidlá AZHS 1B, aktuality.sk

X X X

Inflácia, rast cien vstupov a nižšia pridaná hodnota trápia chémiu

Chemický a farmaceutický priemysel zaznamenal za 1.polrok 9% pokles

Dvojciferná inflácia v prvom polroku 2023, sa spolu s rastom cien vstupov a nižšou pridanou hodnotou, podpísali pod slabší dopyt a tým aj pokles chemického a farmaceutického priemyslu SR. Tržby v odvetví sa znížili zo 7,093 mld EUR za 1.polrok 2022 na 6,475 mld EUR za 1.polrok 2023. Predstavuje to 9% pokles. Nepriaznivý  vývoj postihol takmer všetky odvetvia. Výnimkou je len 37% nárast tržieb v odvetví farmaceutických výrobkov a 3% v odvetví výrobkov z gumy a plastov. Informoval o tom Ing. Roman Karlubík, MBA, prezident Zväzu chemického a farmaceutického priemyslu (ZCHFP) SR.

,,Aj keď inflácia v júli 2023 konečne klesla pod 10%, na úroveň 9,7 %, predtým sa dlhé mesiace držala na dvojciferných hodnotách. Odrazilo sa to na tom, že v 1.polroku 2023 v chemickom a farmaceutickom priemysle klesol počet podnikov, klesol počet zamestnancov pracujúcich  v tomto odvetví, tržby nedosiahli hodnoty ako v roku 2022 a náklady na mzdy stúpli. Slabšou náplasťou je nárast tržieb v odvetví farmaceutické výrobky o 139,3 mil. EUR (+37%) a 3% prírastok výrobkov z gumy a plastov. Z pododvetvia chemických výrobkov, len pododvetvie mydlá, pracie a čistiace prostriedky dosiahli tržby o 28 % vyššie v porovnaní s rovnakým obdobím.

V ostatných odvetviach je zaznamenaný pokles tržieb, najviac však v odvetví chemikálií a chemických výrobkov a to až o 33 %. Z pododvetvia chemických výrobkov to boli najmä plasty v primárnej forme a odvetvie umelých vlákien, u oboch tržby poklesli  o viac ako  59 % za uvedené obdobie. Rafinované ropné produkty klesli o 15%, čo je však vo finančnom vyjadrení pokles o 403 mil. EUR,“ ilustroval vývoj R.Karlubík.

 Počty podnikov dlhodobo klesajú

ŠÚ v 1.polroku 2023 eviduje v chemickom a farmaceutickom priemysle celkovo 276 podnikov s počtom zamestnancov 20 a viac. V porovnaní s minulým rokom je pokles o takmer 1 %. V odvetví rafinovaných ropných produktov na slovenskom trhu už dlhodobo pôsobia 4 spoločnosti a vo výrobe chemikálií a chemických výrobkov to bolo v 2. kvartáli 2023 spolu 47 podnikov, ich počet medziročne klesol o 4 %. V porovnaní s vlaňajším rokom nevznikol žiadny nový podnik. Počet podnikov však dlhodobo klesá.

Zamestnanosť sa v chemickom a farmaceutickom priemysle medziročne v 1.polroku 2023 znížila, a trh práce bol ochudobnený o približne 4 % zamestnancov. Vo všetkých odvetviach, je zaznamenaný pokles počtu zamestnancov. V chemickom a farmaceutickom priemysle SR pracuje celkovo 39 087 zamestnancov, čo predstavuje približne 10 % všetkých zamestnancov celého slovenského priemyslu.

Mzdy rástli, napriek poklesu pridanej hodnoty

Vysoká miera inflácie sa premietla do zvyšovania miezd aj v chemickom a farmaceutickom priemysle. Priemerná mesačná mzda v chemickom a farmaceutickom priemysle medziročne stúpla o takmer 9 % na  2 207 eur. Najvýraznejšie v odvetví chemikálií a chemických výrobkov. Zamestnanci tohto odvetvia si polepšili o 13 % oproti roku 2022. Najvyššiu priemernú mzdu dlhodobo vykazuje rafinérsky priemysel. V iných odvetviach priemyslu bol zaznamenaný nárast od 7 až do 18 %.

,,Zároveň za prvých 6 mesiacov klesla pridaná hodnota, medziročne o 34 % v porovnaní s rokom 2022. Z hľadiska konkurencieschopnosti z dlhodobého hľadiska je nezdravý vysoký nárast miezd a vysoký pokles pridanej hodnoty. Spotreba materiálu, energie a ostatných neskladových dodávok poklesla o takmer 16 % v porovnaní s rovnakým obdobím v roku 2022. Nárast bol zaznamenaný len vo farmaceutickom odvetví a to o 43 %.

Vysoké ceny energií budú pravdepodobne brániť poklesu inflácie v ďalšom období a Národná banka predpokladá, že sa dotiahnu na trhové ceny až o dva roky.  Tretí kvartál 2023 bude pre chemický a farmaceutický priemysel náročný. Musí sa vysporiadať s cenami energií, infláciou a nízkym dopytom. A v nasledujúcich rokoch čaká priemysel výzva – jeho transformácia,“ uzavrel R.Karlubík. /ku/