Vojna na Ukrajine pripomína pápežovi fázu holokaustu, operáciu Reinhard. Naka obvinila Foraia z prijímania úplatku 

Vojna na Ukrajine pripomína pápežovi Františkovi jednu fázu holokaustu – operáciu Reinhard. Týmto názvom nacisti označovali svoje plány na vyhladenie Židov a Rómov na území Poľska počas druhej svetovej vojny. Pápež tiež vyzval na modlitby za „mučenícky ľud“ Ukrajiny.

 Vo svojom príhovore na generálnej audiencii vo Vatikáne pápež uviedol, že pred niekoľkými dňami si centrum židovsko-katolíckych vzťahov na katolíckej univerzite v poľskom Lubline pripomenulo operáciu Reinhard. „Dejiny sa opakujú. Vidíme, čo sa dnes deje na Ukrajine,“ dodala hlava katolíckej cirkvi, ktorá vyzvala veriacich, aby sa modlili za „mučenícku Ukrajinu“.

Hrôza vojny. Ako vyzerá Rusmi obliehaný Bachmut.

Operácia Reinhard spočívala v pláne na vyhladenie Židov, Rómov a ďalších etník na poľskom území kontrolovanom nacistami, v takzvanom Generálnom gouvernemente. Plán operácie vznikol, na začiatku roku 1942 na schôdzi, ktorej predsedal Reinhard Heydrich, a samotná operácia trvala do roku 1943.

Počas nej v tábore Treblinka za iba 15 mesiacov zahynulo viac ako 870-tisíc ľudí, či už zastrelením alebo v plynových komorách. V rámci celej operácie zomreli takmer dva milióny ľudí. Podľa niektorých odborníkov sa jedná o jednu z najkrvavejších fáz holokaustu.

Pápež František od februárového vypuknutia vojny na Ukrajine opakovane odsúdil krutosť vojnového konfliktu. V nedávnom rozhovore pre jezuitský server America Magazine jednoznačne označil za agresora Rusko, čomu sa predtým kvôli diplomatickým ohľadom vyhýbal./agentury/

X X XX X X

Kritik Kremľa hľadal pravdu. Odsedí si viac ako vrah?

Jeden z posledných ruských opozičných politikov, ktorý si nezvolil exil a doteraz nebol odsúdený na dlhoročný trest odňatia slobody, si má v piatok vypočuť rozsudok. Prokuratúra žiada pre Iľju Jašina deväť rokov väzenia v kauze „fejkov“ o armáde.

Ruský opoziční politik Iľja Jašin v súdnej sieni, kde si má v piatok vypočuť rozsudok za šírenie informácií o vraždení ukrajinských civilistov ruskými vojakmi.

Verdikt mal padnúť už v stredu. Moskovský súd ho ale odložil pod zámienkou údajného bombového poplachu, pre ktorý evakuovali prítomných zo súdnej siene.

 Ľudia evakuovaní po falošnom bombovom poplachu stoja pred budovou moskovského súdu, kde mal v stredu 7. decembra 2022 padnúť verdikt v procese s Iľjom Jašinom.

Jašina obvinili zo šírena úmyselne nepravdivých informácií o nasadení ruských ozbrojených síl. Prokuratúra pritom využila sprísnený odsek paragrafu, podľa ktorého mal konať s „motívom politickej nenávisti“. Najvyššia sadzba je v tomto prípade desať rokov.

S „motívom nenávisti“ doteraz v Moskve odsúdili iba jedného obžalovaného – komunálneho poslanca Alexeja Gorinova. Vyrúbili mu sedem rokov za mrežami. „Zločinom“ Jašinovho kolegu z radnice Krasnoseľského obvodu bolo, že na zasadaní zastupiteľstva vyslovil vetu: „Verím, že všetko úsilie občianskej spoločnosti by malo smerovať k zastaveniu vojny a stiahnutiu ruských jednotiek z územia Ukrajiny.“

Čo spáchal Jašin?

Podľa prokuratúry obžalovaný počas aprílového streamu na YouTube „pod rúškom dôveryhodných informácií vyhlásil“, že ruská armáda zabíja civilistov v ukrajinskej Buči a zároveň sa hanlivo vyjadroval o úradoch v Rusku.

 Zábery sú vhodné len pre silné povahy. Spravodajské fotografie z mesta Buča ukazujú neľudskosť vojny na Ukrajine. Obžaloba okrem uväznenia v trestaneckej kolónii žiada pre Jašina aj zákaz používania internetu na štyri roky po odpykaní si trestu.

Jašin právom posledného slova pripustil, že si nerobí ilúzie a neráta s oslobodzujúcim rozsudkom. K výške trestu, ktorý požaduje prokurátor, poznamenal, že sa vo väzbe stretol s mužom, ktorý bol odsúdený na osem rokov za vraždu. „Dve bodnutia do srdca, jedno bodnutie do pečene. Ak by som bol obvinený z vraždy, prokurátor by pre mňa žiadal kratší trest,“ citoval ho portál Meduza.

Podľa portálu Mediazona prokurátor pri návrhu výšky trestu uviedol, že Jašin pred ruskými oficiálnymi zdrojmi uprednostňoval verzie z „nepriateľských štátov“. Žalobca tiež vyzval súd, aby nebral do úvahy správy OSN a OBSE o porušovaní humanitárneho práva počas vojny na Ukrajine, ktoré citovala obhajoba, keďže tie počas konfliktov v Líbyi a Sýrii mlčali, a nevenovali pozornosť ani útrapám obyvateľstva Donbasu. Prokurátor pritom v zápale obvinil Jašinových obhajcov z „protisovietskeho“ postoja, až po smiechu v sále sa opravil, že myslel „protiruský“.

Maria podáva svedectvo z ostreľovaného Charkova

Z obžalovaného žalobca

Jašin obvinenie odmietol . Zdôraznil, že v relácii o udalostiach v Buči sa držal klasických štandardov žurnalistiky a predstavil publiku rôzne uhly pohľadu – oficiálnu verziu ukrajinskej strany aj oficiálne stanovisko ruského ministerstva obrany. Vyjadril tiež presvedčenie, že občan by mal kriticky pristupovať k tomu, čo mu úrady predostrú.

„Chcem len zistiť, čo sa stalo, a dokopať sa k pravde. To je moja úloha. V skutočnosti som obvinený z toho, že verejne spochybňujem slová ministerstva obrany,“ povedal Jašin na záver procesu.

Obžalovaný sa vo svojej záverečnej reči priamo obrátil na šéfa Kremľa. „Vyzývam vás, Vladimir Vladimirovič, aby ste okamžite zastavili toto šialenstvo. Je potrebné uznať politiku voči Ukrajine za chybnú, stiahnuť jednotky z jej územia a pristúpiť k diplomatickej dohode,“ adresoval svoju výzvu Putinovi, ktorý podľa Jašina už isto sám pochopil, akú chybu urobil 24. februára.

„Našu armádu nevítajú kvetmi, nazývajú nás votrelcami a katanmi. Smrť a ničenie sú spájané s vaším menom. Vediete vojnu nielen s Ukrajincami,ale aj so svojimi krajanmi. Posielate státisíce Rusov do pekla. Pre vás sú to len čísla v kolónkach, ale pre mnohé rodiny je to neúnosná bolesť zo straty manželov, otcov,synov,“ cituje Mediazona 39-ročného súputníka zavraždeného liberálneho politika Borisa Nemcova a spojenca väzneného opozičného lídra Alexeja Navaľného.

Jašin zdôraznil, že je pripravený zaplatiť za to, že sa otvorene postavil proti takzvanej „špeciálnej vojenskej operácii“, ako vojnu na Ukrajine nazýva Kremeľ: „Prisahám, že nič neľutujem. Mohol som utiecť, mohol som mlčať. Ale urobil som, čo som musel. Je lepšie stráviť desať rokov za mrežami a zostať čestným človekom, ako ticho horieť hanbou za to, čo sa robí vo vašom mene.“/agentury/

 X X X

USA tlačia na Berlín: Dodajte Ukrajine tanky. Leopardy však majú ísť na Slovensko

Spojené štáty by uvítali, keby Nemecko dodalo ukrajinskej armáde tanky Leopard 2. Podľa informácií denníka Frankfurter Allgemeine Zeitung (FAZ) to už v októbri Berlínu povedal bezpečnostný poradca amerického prezidenta Joea Bidena Jake Sullivan.

o výzbroji slovenskej armády Leopardy doplnia a v budúcnosti nahradia staré sovietske tanky T-72 (na zábere), ktorých má Slovensko v súčasnosti len 30.

Ukrajina, ktorá od februára vzdoruje ruskej invázii, o Leopardy 2 žiadala. Nemecko sa ale takýto krok zdráha urobiť a opakovane hovorí o nevyhnutnosti spoločného postupu so spojencami.

Ukrajina zatiaľ žiadne tanky západnej konštrukcie nedostala, hoci o ne má záujem. Podľa Gustava Gressela z Európskej rady pre zahraničné vzťahy (ECFR) sú práve nemecké Leopardy 2 vhodnou voľbou, pretože tieto tanky používa poľská armáda. Ukrajina by tak hneď za svojimi hranicami mala možnosť nemecké stroje opravovať.

 O možnej dodávke Leopardov 2 na Ukrajinu sa v Nemecku dlhodobo diskutuje. Kancelár Olaf Scholz ale opakovane zdôrazňuje, že hoci Nemecko Ukrajine pomáha, neurobí žiadny krok v rozpore s postojom svojich spojencov. Berlín tiež poukazuje na to, že žiadna spojenecká krajina zatiaľ ukrajinským silám tanky západnej konštrukcie neposkytla.

 Poradca amerického prezidenta Sullivan však podľa zdrojov FAZ v októbri povedal zahraničnopolitickému poradcovi nemeckého kancelára Jensovi Plötnerovi, že Spojené štáty by odovzdanie Leopardov 2 na Ukrajinu uvítali. Uviedol ale, že USA nebudú Berlín k takémuto kroku nútiť, pretože k rozhodnutiu musí dospieť samo Nemecko.

Nemecké Leopardy 2 zatiaľ získajú napríklad Česko a Slovensko, ktorým ich Berlín daruje výmenou za to, že Ukrajine poskytli svoje tanky a obrnené vozidlá. Nemecko tento postup nazýva reťazovou výmenou.

 Nemecko okrem iného odovzdalo ukrajinským ozbrojeným silám 30 samohybných protilietadlových kanónov Gepard a ďalších sedem im chce ešte dodať. Gepardy sú založené na podvozku tanku Leopard 1.

X X X

NAKA obvinila exriaditeľa Všeobecnej zdravotnej poisťovne Marcela Foraia z prijímania úplatku 

Národná kriminálna agentúra (NAKA) obvinila bývalého generálneho riaditeľa štátnej Všeobecnej zdravotnej poisťovne Marcela Foraia. Informujú o tom Hospodárske noviny s tým, že obvinený je z obzvlášť závažného zločinu prijímania úplatku spáchaného formou spolupáchateľstva.

Spolu s Foraiom obvinili z rovnakého zločinu aj L. J., ktorého po vypočutí rovnako prepustili na slobodu. Druhým obvineným má byť známy advokát pochádzajúci z Košíc.

Akcia NAKA zameraná na Foraia sa uskutočnila minulý týždeň. Podľa novín sa obvinenie Foraia odvíja od výpovede jedného zo spolupracujúcich obvinených v známych korupčných kauzách.

V minulosti už Foraia obvinili aj v kauze maséra Kostku z porušenia povinností pri správe cudzieho majetku.

Jeden z posledných ruských opozičných politikov, ktorý si nezvolil exil a doteraz nebol odsúdený na dlhoročný trest odňatia slobody, si má v piatok vypočuť rozsudok. Prokuratúra žiada pre Iľju Jašina deväť rokov väzenia

 Kritik Kremľa hľadal pravdu. Odsedí si viac ako vrah?

 Ruský opoziční politik Iľja Jašin v súdnej sieni, kde si má v piatok vypočuť rozsudok za šírenie informácií o vraždení ukrajinských civilistov ruskými vojakmi.

Verdikt mal padnúť už v stredu. Moskovský súd ho ale odložil pod zámienkou údajného bombového poplachu, pre ktorý evakuovali prítomných zo súdnej siene.

Foto: SITA/AP, Alexander Zemlianichenko

Ľudia evakuovaní po falošnom bombovom poplachu stoja pred budovou moskovského súdu, kde mal v stredu 7. decembra 2022 padnúť verdikt v procese s Iľjom Jašinom.

Jašina obvinili zo šírena úmyselne nepravdivých informácií o nasadení ruských ozbrojených síl. Prokuratúra pritom využila sprísnený odsek paragrafu, podľa ktorého mal konať s „motívom politickej nenávisti“. Najvyššia sadzba je v tomto prípade desať rokov.

S „motívom nenávisti“ doteraz v Moskve odsúdili iba jedného obžalovaného – komunálneho poslanca Alexeja Gorinova. Vyrúbili mu sedem rokov za mrežami. „Zločinom“ Jašinovho kolegu z radnice Krasnoseľského obvodu bolo, že na zasadaní zastupiteľstva vyslovil vetu: „Verím, že všetko úsilie občianskej spoločnosti by malo smerovať k zastaveniu vojny a stiahnutiu ruských jednotiek z územia Ukrajiny.“

Čo spáchal Jašin?

Podľa prokuratúry obžalovaný počas aprílového streamu na YouTube „pod rúškom dôveryhodných informácií vyhlásil“, že ruská armáda zabíja civilistov v ukrajinskej Buči a zároveň sa hanlivo vyjadroval o úradoch v Rusku.

 

Obžaloba okrem uväznenia v trestaneckej kolónii žiada pre Jašina aj zákaz používania internetu na štyri roky po odpykaní si trestu.

Jašin právom posledného slova pripustil, že si nerobí ilúzie a neráta s oslobodzujúcim rozsudkom. K výške trestu, ktorý požaduje prokurátor, poznamenal, že sa vo väzbe stretol s mužom, ktorý bol odsúdený na osem rokov za vraždu. „Dve bodnutia do srdca, jedno bodnutie do pečene. Ak by som bol obvinený z vraždy, prokurátor by pre mňa žiadal kratší trest,“ citoval ho portál Meduza.

Podľa portálu Mediazona prokurátor pri návrhu výšky trestu uviedol, že Jašin pred ruskými oficiálnymi zdrojmi uprednostňoval verzie z „nepriateľských štátov“. Žalobca tiež vyzval súd, aby nebral do úvahy správy OSN a OBSE o porušovaní humanitárneho práva počas vojny na Ukrajine, ktoré citovala obhajoba, keďže tie počas konfliktov v Líbyi a Sýrii mlčali, a nevenovali pozornosť ani útrapám obyvateľstva Donbasu. Prokurátor pritom v zápale obvinil Jašinových obhajcov z „protisovietskeho“ postoja, až po smiechu v sále sa opravil, že myslel „protiruský“.

Maria podáva svedectvo z ostreľovaného Charkova

Z obžalovaného žalobca

Jašin obvinenie odmietol . Zdôraznil, že v relácii o udalostiach v Buči sa držal klasických štandardov žurnalistiky a predstavil publiku rôzne uhly pohľadu – oficiálnu verziu ukrajinskej strany aj oficiálne stanovisko ruského ministerstva obrany. Vyjadril tiež presvedčenie, že občan by mal kriticky pristupovať k tomu, čo mu úrady predostrú.

„Chcem len zistiť, čo sa stalo, a dokopať sa k pravde. To je moja úloha. V skutočnosti som obvinený z toho, že verejne spochybňujem slová ministerstva obrany,“ povedal Jašin na záver procesu.

Obžalovaný sa vo svojej záverečnej reči priamo obrátil na šéfa Kremľa. „Vyzývam vás, Vladimir Vladimirovič, aby ste okamžite zastavili toto šialenstvo. Je potrebné uznať politiku voči Ukrajine za chybnú, stiahnuť jednotky z jej územia a pristúpiť k diplomatickej dohode,“ adresoval svoju výzvu Putinovi, ktorý podľa Jašina už isto sám pochopil, akú chybu urobil 24. februára.

 „Našu armádu nevítajú kvetmi, nazývajú nás votrelcami a katanmi. Smrť a ničenie sú spájané s vaším menom. Vediete vojnu nielen s Ukrajincami,ale aj so svojimi krajanmi. Posielate státisíce Rusov do pekla. Pre vás sú to len čísla v kolónkach, ale pre mnohé rodiny je to neúnosná bolesť zo straty manželov, otcov,synov,“ cituje Mediazona 39-ročného súputníka zavraždeného liberálneho politika Borisa Nemcova a spojenca väzneného opozičného lídra Alexeja Navaľného.

Jašin zdôraznil, že je pripravený zaplatiť za to, že sa otvorene postavil proti takzvanej „špeciálnej vojenskej operácii“, ako vojnu na Ukrajine nazýva Kremeľ: „Prisahám, že nič neľutujem. Mohol som utiecť, mohol som mlčať. Ale urobil som, čo som musel. Je lepšie stráviť desať rokov za mrežami a zostať čestným človekom, ako ticho horieť hanbou za to, čo sa robí vo vašom mene.“/agentury/

X X X

Veľkú kultúru Ruska nemožno zrušiť bez ohľadu na to, do akých vojen sa jeho lídri pustia. V stredu to povedal taliansky prezident Sergio Mattarella pred premiérou opery „Boris Godunov“ v milánskej La Scale a vyslúžil si za to potlesk v stoji.

X X X

Jeden z posledných ruských opozičných politikov, ktorý si nezvolil exil a doteraz nebol odsúdený na dlhoročný trest odňatia slobody, si má v piatok vypočuť rozsudok. Prokuratúra žiada pre Iľju Jašina deväť rokov väzenia v kauze „fejkov“ o armáde.

x X X

Európska komisia predložila návrh deviateho balíka sankcií voči Rusku v reakcii na vojnu, ktorú Kremeľ vedie na Ukrajine. Je zameraný proti ruským ozbrojeným silám, ďalším bankám a desiatkam ruských predstaviteľov.

Predsedníčka EK Ursula von der Leyenová uviedla, že Európska únia chce tiež obmedziť dodávky dronov pre Rusko a vyradiť z vysielania ďalšie štyri ruské „propagandistické“ stanice. „Rusko naďalej prináša na Ukrajinu smrť a ničenie. Stojíme pri Ukrajine a nútime Rusko platiť za jeho krutosť,“ povedala von der Leyenová vo videu zverejnenom na Twitteri. Doterajších osem súborov sankcií EÚ podľa nej už Rusko tvrdo pocítilo.

Návrh EK obsahuje zaradenie ďalších takmer 200 osôb a organizácií na sankčný zoznam EÚ. Sankcie sa týkajú aj ďalších troch ruských bánk a obmedzí sa prístup Moskvy k dronom priamo aj prostredníctvom dodávateľov z tretích krajín ako Irán.

EK podľa svojej šéfky navrhuje tiež nové obmedzenia vývozu pre tovar dvojakého použitia, ktorý by mohla zneužiť ruská vojnová mašinéria, ako aj ekonomické opatrenia voči ruskému energetickému a ťažobnému sektoru. (tasr)

X XX

Poľskí nacionalisti snívajú o zabraní západnej Ukrajiny a jediným garantom jej celistvosti a suverenity môže byť Rusko, tvrdil Putin tiež bez konkrétnych dôkazov na výročnom zasadnutí prezidentskej rady pre ľudské práva, poradného orgánu Kremľa.

Ruský prezident opäť obhajoval ruskú inváziu na Ukrajinu. Keby Rusko intervenciu nezačalo, hrozila by podľa neho Ukrajine napríklad agresia zo strany Poľska. „Pokiaľ ide o vlády v niektorých našich susedných krajinách, v Poľsku, tak tamojšie nacionalistické živly snívajú o tom, že získajú späť svoje takzvané historické územia, teda že si zaberú západné územia (Ukrajiny – pozn. ČTK), ktoré Ukrajina získala v dôsledku rozhodnutia Josifa Stalina po druhej svetovej vojne,“ citovala ruského lídra agentúra TASS.

Poľsko od začiatku vojny patrí medzi najbližších spojencov brániaceho sa Kyjeva pred ruskou agresiou, cez poľské územie na Ukrajinu mieri väčšina západnej vojenskej pomoci.

X X X

Ruský prezident Putin v stredu vyhlásil, že jeho krajina bude brániť svoje záujmy všetkými dostupnými prostriedkami. Oznámil tiež, že polovicu Rusov povolaných do vojenskej služby v septembri nasadili na Ukrajine. TASR o tom informuje na základe správ agentúr Reuters a AFP.

Putin to povedal na výročnom zasadnutí prezidentskej rady pre ľudské práva, poradného orgánu Kremľa. Vo vystúpení vysielanom v televízii tvrdil, že západné ľudskoprávne organizácie vnímajú Rusko ako „druhoradú krajinu, ktorá nemá právo existovať“.

Rusko podľa neho môže reagovať len tak, že bude zápasiť za svoje národné záujmy. „Budeme to robiť rôznymi spôsobmi a prostriedkami. V prvom rade sa zameriame na mierové prostriedky, ale ak nám nič iné nezostane, budeme sa brániť všetkými dostupnými prostriedkami,“ citoval ho Reuters.

Putin reagoval na vyjadrenie člena zmienenej rady, podľa ktorého ukrajinské sily ostreľujú obytné oblasti Ruskom kontrolovanej Doneckej oblasti.

Šéf Kremľa tiež povedal, že v „oblasti operácií“ sa nachádza 150 000 z celkovo 300 000 mobilizovaných „obrancov vlasti“, z ktorých približne 77 000 je priradených k bojovým jednotkám.

X X X

Ukrajina v stredu uviedla, že jej veľvyslanectvá dostali viac ako 30 podozrivých alebo výhražných zásielok, pričom ako odosielateľ bolo označené obchodné zastúpenie spoločnosti Tesla v Nemecku. TASR informuje na základe správy agentúry AFP.

„Máme dovedna 31 prípadov v 15 krajinách,“ povedal ukrajinský minister zahraničných vecí Dmytro Kuleba s tým, že balíčky dostali diplomatické zastupiteľstvá jeho krajiny v Taliansku, Poľsku, Portugalsku, Rumunsku a Dánsku.

Diplomatické zastúpenie Kyjeva v Madride koncom minulého mesiaca uviedlo, že jedného z členov ochranky listová bomba ľahko zranila. Ukrajina odvtedy informovala o ďalších takýchto incidentoch.

„Všetky obálky majú jedného odosielateľa: obchodné zastúpenie spoločnosti Tesla v nemeckom meste Sindelfingen. Zvyčajne boli odosielané z poštových úradov, ktoré neboli vybavené bezpečnostnými kamerami,“ dodal s tým, že na zásielkach neboli zistené žiadne stopy DNA páchateľov. Ukrajinské veľvyslanectvá a konzuláty preto „fungujú za zvýšených bezpečnostných opatrení“ vrátane prítomnosti pyrotechnikov a kriminalistov.

Začiatkom tohto mesiaca dostalo množstvo ukrajinských diplomatických misií v Európskej únii balíčky obsahujúce zvieracie oči. Kyjev to v piatok označil za „dobre naplánovanú kampaň teroru“.

X X X

Bývalá nemecká kancelárka Angela Merkelová priznala, že v jej politike voči Rusku sa vyskytli zlyhania. Jej komentár sa týkal ruskej okupácie ukrajinského polostrova Krym.

 Pri ruskom ostreľovaní mesta Kurachove v Doneckej oblasti na východe Ukrajiny zomrelo osem ľudíoznámil dnes na sociálnej sieti telegram zástupcu šéfa ukrajinskej prezidentskej kancelárie Kyrylo Tymošenko. Pod paľbou sa podľa neho ocitla tržnica, autobusová stanica, čerpacia stanica i obytné domy. Ďalších päť ľudí utrpelo zranenia, poznamenal.

O ruskom ostreľovaní mesta informoval tiež ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj, ktorý hovorí o najmenej šiestich mŕtvych civilistoch a piatich ranených. „Teroristi zaútočili na mierumilovné mesto Kurachove,“ napísal Zelenskyj na telegrame, kde útočníkov označil za „neľudských“ a vyhlásil, že sa zo svojich činov budú zodpovedať.

O silnom údere na Kurachove, v dôsledku ktorého zahynulo najmenej šesť civilistov, informoval tiež šéf Doneckej oblasti Pavlo Kyrylenko. Server Ukrajinská pravda zverejnil video z miesta po údere.

X X x

*Rusko sa bude počas zimy snažiť o zmrazenie vojny na Ukrajine, aby tak mohlo skonsolidovať sily k jarným útokom. Vyhlásil to generálny tajomník Severoatlantickej aliancie Jens Stoltenberg. Podľa Spojených štátov budú boje v nasledujúcich mesiacoch zrejme pokračovať v „zníženom tempe“, keďže obe strany sa snažia preskupiť svoje sily.

X X X

  Česká republika poskytne finančnú pomoc Ukrajine a Afganistanu v celkovej výške takmer 71 miliónov českých korún (približne tri milióny eur). V stredu to na návrh ministra zahraničných vecí Jana Lipavského schválila vláda, informuje spravodajkyňa TASR v Prahe.

Ide o finančné prostriedky z rozpočtu ministerstva zahraničných vecí. Ukrajine daruje Česko 50 miliónov korún, ktoré sú určené na humanitárnu pomoc. Z toho 30 miliónov pôjde priamo ukrajinskému ministerstvu zdravotníctva, ktoré za tieto prostriedky nakúpi dve mobilné zdravotnícke jednotky, mobilné stanové jednotky a zdravotnícky autobus.

Nakúpené vybavenie podľa Lipavského pomôže so zdravotnou starostlivosťou v ťažko dostupných oblastiach so zničenou zdravotníckou infraštruktúrou alebo v prípade hromadnej evakuácie zranených.

„Našou politikou je vytvárať také podmienky na Ukrajine, ktorými budeme znižovať tlak na utečeneckú vlnu,“ povedal šéf českej diplomacie. Dodal, že s prichádzajúcou zimou a početnými ruskými útokmi na ukrajinskú energetickú infraštruktúru sa zvyšuje migračný tlak.

Ďalších 20 miliónov daruje Česko mestskej rade v ukrajinskej Znamjanke na zaistenie mobilného ubytovania pred nadchádzajúcou zimou pre vnútorne presídlené obyvateľstvo.

X X X

Parlament schválil veľké zmeny v príplatkoch za prácu. Zamestnanci si môžu prilepšiť o desiatky eur

Zamestnanci sa môžu tešiť vyššej mzde. Prilepšia si na príplatkoch za prácu cez sviatky či víkendy. Výpočet minimálnej mzdy sa však meniť nateraz nebude. Dohodli sa na tom poslanci Smeru s ministerstvom práce sociálnych vecí a rodiny. Zmeny v opozičnom návrhu tiež nastali v tom, že zamestnávateľom dajú pol roka na prípravu k pridaniu na príplatkoch.

Národná rada v stredu schválila novelu Zákonníka práce, ktorú predložili poslanci opozičného Smeru. Príplatky ku mzde sa tak „rozmrazia“. Právna norma má nadobudnúť účinnosť 1. júna 2023. Za návrh hlasovalo 110 zo 137 prítomných poslancov.

Vláda pred dvomi rokmi zamestnancom zastavila rast príplatkov spolu s minimálnou mzdou z dôvodu pomoci firmám zvládať ekonomicky náročnú situáciu, ktorú spôsobila pandémia Covidu-19. Od januára 2023 by sa mali znovu napojiť na rast minimálnej mzdy.

Pre zamestnancov je to dobrá správa, no zamestnávatelia sa hnevajú. Stále bojujú s vysokými cenami vstupov a energií. Mnoho z nich navýšenie nákladov môže zruinovať. „Viem vám garantovať, že to bolo prejednané s odbormi a oni nás podporia,“ uviedol v parlamente navrhovateľ Martin Nemky.

 Návrh taktiež podporil aj poslanec Juraj Šeliga (Za ľudí). „Vítam to, že aj po rokovaní s Krajniakom sa podarilo dostať na stôl kompromis, že vypustia zóny minimálnej mzdy. Čas na rozmrazenie príplatkov bude pol roka, zamestnávatelia majú teda pol roka na to, aby sa pripravili,“ uviedol. Vraví, že rozumie, že podnikateľské prostredie nebude spokojné.

Poslanec Ján Richter (Smer) podotkol, že príplatky boli zmrazené, nie zrušené. Zároveň poznamenal, že rozdiel medzi ministerským návrhom výšky príplatkov a tým, ktorý prešiel v parlamente, je napríklad za prácu v nedeľu 0,44 eura na hodinu. „Skutočne to nie sú žiadne prostriedky a peniaze, ktoré majú niekoho zruinovať,“ zdôraznil. Strana eviduje aj požiadavky pekárov, ktorými sa plánuje zaoberať.

Schválené „rozmrazenie“ mzdových zvýhodnení novelou Zákonníka práce je podľa Konfederácie odborových zväzov SR len návratom k úprave, ktorá bola už niekoľko rokov predtým uplatňovaná. „Preto návrat k právnej úprave, ktorá platila do roku 2020, vnímame v súčasnej situácii najmä extrémneho rastu cien ako cestu k zvýšeniu príjmu a tým pádom aj životnej úrovne zamestnancov a ich rodín,“ uviedli odborári v reakcii na schválenie zmeny v NR SR.

O koľko budú vyššie platy?

Poslanci zo strany Smer Martin Nemky a Boris Susko podali opozičný návrh k novele Zákonníka práce. Od novej minimálnej mzdy by sa mali odrážať aj príplatky, ktoré sa snažia poslanci opozičnej strany presadiť. Každý zamestnanec má podľa Zákonníka práce nárok na peniaze navyše, pokiaľ pracuje v noci, má sťažené podmienky, pracuje cez víkend alebo cez sviatok.

„Podstata zhoršenia odmeňovania spočíva v zmene určovania výšky príplatkov: namiesto jeho naviazania na vývoj minimálnej mzdy zákonodarca ustanovil pevné sumy, ktoré sa od roku 2020 nemenili, zatiaľ čo minimálna mzda rastie. V dôsledku takto nastaveného mechanizmu sa reálna výška príplatkov za posledné dva roky znížila, k čomu prispela najmä bezprecedentná inflácia. Keďže rast cien bude pokračovať aj v nasledujúcom období je zrejmé, že reálna výška príplatkov sa bez zmeny bude naďalej znižovať a dá sa očakávať, že onedlho klesne na polovicu úrovne z roku 2020,“ vysvetľujú zámer poslanci v dôvodovej správe.

Príplatok za prácu v sobotu sa zvýši minimálne o 50 percent minimálnej mzdy za hodinu, no najmenej aby bola vo výške 45 percent minimálky za hodinu. Okrem iného sa príplatok za nedeľu zvýši na najmenej v sume 100 % minimálnej mzdy za hodinu, no najmenej na 90 percent minimálnej mzdy za hodinu.

Zamestnanec tak za dve osemhodinové pracovné zmeny odpracované v sobotu v jednom mesiaci v roku 2023 dostane za dotknutý mesiac mzdové zvýhodnenie k svojej dosiahnutej mzde, a to namiesto súčasných 28,64 € (terajšie mzdové zvýhodnenie vyjadrené pevnou sumou 1,79 € x 16 hodín), nové mzdové zvýhodnenie vo výške 32,18 € (navrhovaných 50 % zo sumy 4,023 € x 16 hodín), uviedol pre Pravdu Pavol Daubner, partner advokátskej kancelárie Vojčík & Partners.

Ďalej vypočítal, že za hodinu práce vykonanej v nedeľu by si zamestnanec mohol prilepšiť na mzdovom zvýhodnení o 4,023 € (navrhovaných 100 % hodinovej minimálnej mzdy), namiesto súčasných pevne určených 3,58 €. V prípade vykonávania práce v nedeľu v rozsahu celkovo 16 hodín v jednom mesiaci v roku 2023 by rozdiel v zamestnancovej mesačnej mzde predstavoval sumu 7,09 € oproti súčasnému stavu.

Ak by, ale ako uvádza Daubner, zamestnanec odpracoval v jednom mesiaci v budúcom roku napríklad päť osemhodinových nočných zmien, mzdové zvýhodnenie za vykonanú nočnú prácu by po novom mohlo predstavovať sumu 64,36 € (navrhovaných 40 % zo sumy 4,023 € x 40 hodín). Súčasná platná právna úprava by zamestnancovi za nočnú prácu vykonanú v takomto rozsahu priznala mzdové zvýhodnenie vo výške 57,20 € (terajšie mzdové zvýhodnenie vyjadrené pevnou sumou 1,43 € x 40 hodín).

Zamestnávateľom hrozí krach

Zamestnávatelia však protestujú proti vyšším príplatkom. Dusia ich vysoké účty za energie a teraz im štát prikáže viac platiť aj na zamestnancov. Na stranu zamestnávateľov sa postavil aj poslanec Ján Oravec (SaS). „V tomto prípade máme dočinenia s návrhom, ktorý je nedomyslený a neodkomunikovaný. Môže zamestnancom uškodiť,“ uviedol.

Republiková únia zamestnávateľov (RÚZ) už niekoľko týždňov verejne upozorňuje na nedostatky poslaneckého návrhu z dielne Smeru. Sporne vnímajú predovšetkým to, že navrhované rozmrazenie mzdových príplatkov prešlo v parlamente v časoch extrémnej inflačnej a energetickej krízy.

 Sektor HoReCa tiež kritizuje prijatie novely Zákonníka práce, upozorňuje, že rozmrazenie mzdových príplatkov bude stopka pre množstvo prevádzok. „Je absurdné, že v súčasnom období extrémneho zvyšovania nákladov, majú zamestnávateľom takýmto spôsobom skokovo rásť ďalšie výdavky. Zmena zákona azda najvýraznejšie zasiahne práve do činnosti prevádzok v cestovnom ruchu, pre ktoré je typická práve práca počas víkendov a sviatkov, kedy je dopyt zo strany zákazníkov, pochopiteľne, vyšší. Mnohé prevádzky už dnes nedokážu preniesť zvýšené náklady spôsobené infláciou do cien svojich služieb, pretože by boli nepredajné. Práve to je jeden z dôvodov, prečo mzdy v gastro sektore ako jedinom odvetví stagnujú a nerastú,“ vysvetľuje prezident Asociácie hotelov a reštaurácii Slovenska, Marek Harbuľák.

Zároveň upozorňuje, že sektor HoReCa sa ešte stále nevyrovnal s negatívnymi dôsledkami pandémie. Následne prišla aj inflačná a energetická kríza – podniky pritom napriek prísľubom doposiaľ nedostali žiadne reálne kompenzácie neúnosných nákladov za elektrickú energiu a plyn.

Mnohí zamestnávatelia postupne svoje prevádzky dočasne zatvárajú, ďalšie prežívajú zo dňa na deň „na dlh“. Sektoru navyše ešte stále chýba viac ako 20-tisíc zamestnancov, ktorí z odvetvia odišli. Získať ich späť sa prevádzkam nedarí – vyššie mzdy jednoducho nedokážu zaplatiť. „Zvyšovanie príplatkov v praxi spôsobí ďalšie zdraženie celkovej ceny práce a zvýšenie nákladov pre podnik. Mzdy zamestnancov v cestovnom ruchu budú aj naďalej stagnovať, čo môže prispieť k ďalšiemu odlivu pracovníkov. Je preto potrebné si položiť otázku či tieto opatrenia skutočne niekomu pomôžu,“ zdôrazňuje Harbuľák. /aktuality/

X X X

Selektívna spravodlivosť slovenskej prokuratúry? Ficovi v identickom prípade obvinenie zrušili, Rajecký je naďalej obvinený

Slovenská prokuratúra v takmer identických prípadoch rozhoduje úplne opačne. Kým Ficovi a spol. zrušili obvinenie v prípade prezradenia daňového tajomstva Andreja Kisku, Tomáš Rajecký, ktorý sa v prípade priznal, je stále obvinený.

Prinášame vám prehľad najdôležitejších udalostí a niečo navyše. Dnes ich pre vás pripravil redaktor domáceho spravodajstva Marek Biró.

1. Selektívna spravodlivosť slovenskej prokuratúry

Kým štyria muži si po rozhodnutí generálnej prokuratúry vydýchli, ďalší dvaja môžu len ticho závidieť. Jeden a ten istý príbeh, no úplne odlišný prístup slovenskej prokuratúry“. Takto opisujú investigatívne reportérky Laura Kellöová a Annamária Dömeová príbeh Tomáša Rajeckého, ktorý je obvinený v kauze prezradenia informácií o firme prezidenta Andreja Kisku.

Za vyzradenie daňového tajomstva boli donedávna obvinení aj Robert Fico, Robert Kaliňák, Tibor Gašpar aj Norbert Bödör. Použitie paragrafu 363 generálnou prokuratúrou to však zmenilo, aktuality.sk

Parlament schválil veľké zmeny v príplatkoch za prácu. Zamestnanci si môžu prilepšiť o desiatky eur

 Zamestnanci sa môžu tešiť vyššej mzde. Prilepšia si na príplatkoch za prácu cez sviatky či víkendy. Výpočet minimálnej mzdy sa však meniť nateraz nebude. Dohodli sa na tom poslanci Smeru s ministerstvom práce sociálnych vecí a rodiny. Zmeny v opozičnom návrhu tiež nastali v tom, že zamestnávateľom dajú pol roka na prípravu k pridaniu na príplatkoch.

Národná rada v stredu schválila novelu Zákonníka práce, ktorú predložili poslanci opozičného Smeru. Príplatky ku mzde sa tak „rozmrazia“. Právna norma má nadobudnúť účinnosť 1. júna 2023. Za návrh hlasovalo 110 zo 137 prítomných poslancov.

Vláda pred dvomi rokmi zamestnancom zastavila rast príplatkov spolu s minimálnou mzdou z dôvodu pomoci firmám zvládať ekonomicky náročnú situáciu, ktorú spôsobila pandémia Covidu-19. Od januára 2023 by sa mali znovu napojiť na rast minimálnej mzdy.

Pre zamestnancov je to dobrá správa, no zamestnávatelia sa hnevajú. Stále bojujú s vysokými cenami vstupov a energií. Mnoho z nich navýšenie nákladov môže zruinovať. „Viem vám garantovať, že to bolo prejednané s odbormi a oni nás podporia,“ uviedol v parlamente navrhovateľ Martin Nemky.

 Návrh taktiež podporil aj poslanec Juraj Šeliga (Za ľudí). „Vítam to, že aj po rokovaní s Krajniakom sa podarilo dostať na stôl kompromis, že vypustia zóny minimálnej mzdy. Čas na rozmrazenie príplatkov bude pol roka, zamestnávatelia majú teda pol roka na to, aby sa pripravili,“ uviedol. Vraví, že rozumie, že podnikateľské prostredie nebude spokojné.

Poslanec Ján Richter (Smer) podotkol, že príplatky boli zmrazené, nie zrušené. Zároveň poznamenal, že rozdiel medzi ministerským návrhom výšky príplatkov a tým, ktorý prešiel v parlamente, je napríklad za prácu v nedeľu 0,44 eura na hodinu. „Skutočne to nie sú žiadne prostriedky a peniaze, ktoré majú niekoho zruinovať,“ zdôraznil. Strana eviduje aj požiadavky pekárov, ktorými sa plánuje zaoberať.

Schválené „rozmrazenie“ mzdových zvýhodnení novelou Zákonníka práce je podľa Konfederácie odborových zväzov SR len návratom k úprave, ktorá bola už niekoľko rokov predtým uplatňovaná. „Preto návrat k právnej úprave, ktorá platila do roku 2020, vnímame v súčasnej situácii najmä extrémneho rastu cien ako cestu k zvýšeniu príjmu a tým pádom aj životnej úrovne zamestnancov a ich rodín,“ uviedli odborári v reakcii na schválenie zmeny v NR SR.

O koľko budú vyššie platy?

Poslanci zo strany Smer Martin Nemky a Boris Susko podali opozičný návrh k novele Zákonníka práce. Od novej minimálnej mzdy by sa mali odrážať aj príplatky, ktoré sa snažia poslanci opozičnej strany presadiť. Každý zamestnanec má podľa Zákonníka práce nárok na peniaze navyše, pokiaľ pracuje v noci, má sťažené podmienky, pracuje cez víkend alebo cez sviatok.

„Podstata zhoršenia odmeňovania spočíva v zmene určovania výšky príplatkov: namiesto jeho naviazania na vývoj minimálnej mzdy zákonodarca ustanovil pevné sumy, ktoré sa od roku 2020 nemenili, zatiaľ čo minimálna mzda rastie. V dôsledku takto nastaveného mechanizmu sa reálna výška príplatkov za posledné dva roky znížila, k čomu prispela najmä bezprecedentná inflácia. Keďže rast cien bude pokračovať aj v nasledujúcom období je zrejmé, že reálna výška príplatkov sa bez zmeny bude naďalej znižovať a dá sa očakávať, že onedlho klesne na polovicu úrovne z roku 2020,“ vysvetľujú zámer poslanci v dôvodovej správe.

Príplatok za prácu v sobotu sa zvýši minimálne o 50 percent minimálnej mzdy za hodinu, no najmenej aby bola vo výške 45 percent minimálky za hodinu. Okrem iného sa príplatok za nedeľu zvýši na najmenej v sume 100 % minimálnej mzdy za hodinu, no najmenej na 90 percent minimálnej mzdy za hodinu.

Zamestnanec tak za dve osemhodinové pracovné zmeny odpracované v sobotu v jednom mesiaci v roku 2023 dostane za dotknutý mesiac mzdové zvýhodnenie k svojej dosiahnutej mzde, a to namiesto súčasných 28,64 € (terajšie mzdové zvýhodnenie vyjadrené pevnou sumou 1,79 € x 16 hodín), nové mzdové zvýhodnenie vo výške 32,18 € (navrhovaných 50 % zo sumy 4,023 € x 16 hodín), uviedol pre Pravdu Pavol Daubner, partner advokátskej kancelárie Vojčík & Partners.

 Ďalej vypočítal, že za hodinu práce vykonanej v nedeľu by si zamestnanec mohol prilepšiť na mzdovom zvýhodnení o 4,023 € (navrhovaných 100 % hodinovej minimálnej mzdy), namiesto súčasných pevne určených 3,58 €. V prípade vykonávania práce v nedeľu v rozsahu celkovo 16 hodín v jednom mesiaci v roku 2023 by rozdiel v zamestnancovej mesačnej mzde predstavoval sumu 7,09 € oproti súčasnému stavu.

Ak by, ale ako uvádza Daubner, zamestnanec odpracoval v jednom mesiaci v budúcom roku napríklad päť osemhodinových nočných zmien, mzdové zvýhodnenie za vykonanú nočnú prácu by po novom mohlo predstavovať sumu 64,36 € (navrhovaných 40 % zo sumy 4,023 € x 40 hodín). Súčasná platná právna úprava by zamestnancovi za nočnú prácu vykonanú v takomto rozsahu priznala mzdové zvýhodnenie vo výške 57,20 € (terajšie mzdové zvýhodnenie vyjadrené pevnou sumou 1,43 € x 40 hodín).

Zamestnávateľom hrozí krach

Zamestnávatelia však protestujú proti vyšším príplatkom. Dusia ich vysoké účty za energie a teraz im štát prikáže viac platiť aj na zamestnancov. Na stranu zamestnávateľov sa postavil aj poslanec Ján Oravec (SaS). „V tomto prípade máme dočinenia s návrhom, ktorý je nedomyslený a neodkomunikovaný. Môže zamestnancom uškodiť,“ uviedol.

Republiková únia zamestnávateľov (RÚZ) už niekoľko týždňov verejne upozorňuje na nedostatky poslaneckého návrhu z dielne Smeru. Sporne vnímajú predovšetkým to, že navrhované rozmrazenie mzdových príplatkov prešlo v parlamente v časoch extrémnej inflačnej a energetickej krízy.

 Sektor HoReCa tiež kritizuje prijatie novely Zákonníka práce, upozorňuje, že rozmrazenie mzdových príplatkov bude stopka pre množstvo prevádzok. „Je absurdné, že v súčasnom období extrémneho zvyšovania nákladov, majú zamestnávateľom takýmto spôsobom skokovo rásť ďalšie výdavky. Zmena zákona azda najvýraznejšie zasiahne práve do činnosti prevádzok v cestovnom ruchu, pre ktoré je typická práve práca počas víkendov a sviatkov, kedy je dopyt zo strany zákazníkov, pochopiteľne, vyšší. Mnohé prevádzky už dnes nedokážu preniesť zvýšené náklady spôsobené infláciou do cien svojich služieb, pretože by boli nepredajné. Práve to je jeden z dôvodov, prečo mzdy v gastro sektore ako jedinom odvetví stagnujú a nerastú,“ vysvetľuje prezident Asociácie hotelov a reštaurácii Slovenska, Marek Harbuľák.

Zároveň upozorňuje, že sektor HoReCa sa ešte stále nevyrovnal s negatívnymi dôsledkami pandémie. Následne prišla aj inflačná a energetická kríza – podniky pritom napriek prísľubom doposiaľ nedostali žiadne reálne kompenzácie neúnosných nákladov za elektrickú energiu a plyn.

X X X

Orbána prefackala realita a trh. Fico chcel po ňom opakovať, doplatili by na to šoféri

Zobudíte sa do nového rána, nasadnete do auta a odveziete sa na najbližšiu čerpaciu stanicu. Zrazu zistíte, že ceny pohonných hmôt cez noc skokovito stúpli, až o 50 centov za liter. To je nová realita maďarských vodičov.

 Sen o lacnom tankovaní sa definitívne rozplynul. Vláda maďarského premiéra Viktora Orbána v utorok v noci ukončila takmer 13 mesiacov dlhé zastropovanie cien pohonných hmôt. Maďarským vodičom tak z minúty na minútu vyskočili ceny na čerpacích staniciach. Momentálne sú dokonca o niekoľko centov vyššie ako na Slovensku. Dlho pritom mali najlacnejší benzín a druhú najlacnejšiu naftu spomedzi všetkých členských krajín Európskej únie (EÚ).

Maďarská vláda o konci zastropovania cien pohonných hmôt rozhodla až po tom, čo sa situácia na čerpacích staniciach v posledných dňoch vyhrotila. Zhruba štvrtina čerpačiek maďarského petrochemického gigantu MOL sa v pondelok ocitla bez pohonných hmôt. Vodiči čakali v dlhých radoch s nádejou natankovať, a mnohí radšej prišli naplniť nádrže na Slovensko. Posledný liter benzínu za cenu 480 forintov (1,17 eura) si vodiči mohli natankovať poslednýkrát v utorok večer.

 Orbán sa fiasko snažil zvaliť na ropné embargo, ktoré začalo platiť v pondelok. Podľa českého ekonóma Lukáša Kovandu zo spoločnosti Trinity bank sa vláda v Budapešti len snažila využiť situáciu. „To, že k zrušeniu zastropovania došlo po zavedení embarga EÚ, hneď neznamená, že medzi oboma udalosťami je príčinná súvislosť. Nie je. Dôvodom maďarského fiaska nie je embargo, ale zastropovanie, ktoré spôsobilo, že krajina nebola schopná zaistiť si dostatok palív z dovozu,“ vysvetľuje.

Fico sa chcel Orbánom inšpirovať

Orbánov nápad v podobe zastropovania cien pohonných hmôt učaroval aj niektorým slovenským politikom. Šéf Smeru Robert Fico si spolu s podpredsedom strany Erikom Kaliňákom odskočili na konci mája do maďarskej Rajky lacno natankovať, aby ukázali, ako Orbán pomáha ľuďom. „Matovič so Sulíkom by sa namiesto hádok a urážok v parlamente mali ísť pozrieť do Maďarska, ako sa vláda stará o ľudí a ako vyzerá skutočná pomoc ľuďom pri zdražovaní!“ odkázal vo videu. „Ak majú ceny na úrovni 1,2 eura, prečo to nie je možné vo forme zastropovania urobiť aj na Slovensku?“ pýtal sa Fico.

 Vtedy zrejme ešte netušili, že zastropovanie cien v Maďarsku sa skončí veľkým fiaskom. Ak by sa Ficove túžby naplnili a cenové stropy podľa vzoru Maďarska sa zrealizovali aj na Slovensku, malo by to ohromné následky na ekonomiku.

Analytik spoločnosti Finlord Boris Tomčiak vysvetľuje, že problémom cenových stropov je, že vôbec nemotivujú k obmedzeniu spotreby a, naopak, obmedzujú ponuku danej suroviny na trhu. „Obchodníkom, ktorí, pochopiteľne, tiež musia platiť nájmy, mzdy, služby, sa neoplatí predávať za nízku cenu a radšej hľadajú iné trhy či dokonca iný odbor. Cenový strop je možné nastaviť na krátku dobu, ale potom je nutné strop posúvať vyššie,“ tvrdí pre Pravdu. Podľa neho sú politici všeobecne ekonomicky negramotní a veľká časť z nich sa snaží len o populistické zháňanie hlasov. „Nepremyslené administratívne zásahy do ekonomických procesov len zbytočne ekonomike ubližujú,“ dodáva.

Rok lacného tankovania

K zastropovaniu cien pohonných hmôt pristúpila maďarská vláda vlani v polovici novembra. Maďarskí vodiči si tak vyše roka užívali najlacnejší benzín a druhú najlacnejšiu naftu, hneď po Malte, v celej Európskej únii. Túto situáciu využili aj slovenskí vodiči, ktorí dokázali na plnej nádrži ušetriť tankovaním u južného suseda aj 20 eur.

Keďže benzín a nafta boli extrémne lacné, maďarskí vodiči sa neobmedzovali. Začali jazdiť ešte viac a spotreba rapídne narástla. Cena je signál. Ak je niečo lacné, ľudia to kupujú. Ak je niečo drahé, núti to ľudí zamyslieť sa a znížiť spotrebu. Akékoľvek cenové stropy tento signál úplne potierajú. Nízka cena pohonných hmôt odrádzala zahraničné spoločnosti, aby pohonné hmoty do Maďarska dovážali. Rakúska OMV či spoločnosť Shell si jednoducho povedali, že pre nízke ceny nepošlú do Maďarska nič.

Okrem toho Dunajská rafinéria v Százhalombatte nešla pre údržbu zhruba dva mesiace naplno, a tak nemohla spracovávať maximálnu kapacitu ropy. Výrobu obnovili po údržbe a následnej poruche až v utorok nadránom. Zásobovanie pohonnými hmotami sa v Maďarsku komplikovalo.

Ruské útoky na energetickú infraštruktúru na Ukrajine tiež spôsobili, že ropa sa niekoľkokrát južnou vetvou ropovodu Družba do Maďarska nedostala. Čerpadlá sú poháňané elektrinou, ak ruská raketa odstaví dodávky elektriny, čerpadlá nemajú pohon a ropa Družbou netečie. Maďari sa tak museli prechodne zaobísť aj bez dodávok ruskej ropy.

Nastala situácia, keď bol silný dopyt motoristov jazdiť lacno a na druhej strane nedostatočná ponuka zapríčinená uvedenými faktormi. Za normálnych okolností by sa ceny na čerpacích staniciach zvýšili. Vyššia cena by odradila vodičov jazdiť a situácia by sa dostala do rovnováhy. Lenže cenové stropy to neumožnili, čoho výsledkom bol nedostatok pohonných hmôt. Stovky čerpacích staníc sa tak ocitli bez paliva. Maďarská vláda na návrh spoločnosti MOL sa rozhodla v utorok v noci o 23.00 cenové stropy na pohonné hmoty zrušiť.

Šéf MOL-u Zsolt Hernádi prirovnal krízovú situáciu v krajine k udalostiam, ktoré sa udiali naposledy v 70. a 80. rokoch minulého storočia. Podľa neho v 31-ročnej histórii MOL-u nikdy neboli takéto problémy so zásobovaním. „Urobili sme všetko pre zabezpečenie dodávok. Veľkú časť chýbajúcich palív sme dovážali zo Slovenska, viac však nebolo možné. Potrebujeme dovoz na nápravu stability, to však pri cenovom strope nie je možné,“ vyhlásil.

Situácia sa stala ekonomicky neúnosná. Ak nemá krajina pohonné hmoty, môže to mať vážne dôsledky. Napríklad až také, že to ohrozí činnosti záchranárov či hasičov. Orbána zrejme nakoniec vystrašili dlhé rady na čerpacích staniciach a zastropovanie zrušil. Vinu sa snažil hodiť na embargo na ruskú ropu. Podľa experta na energetiku Attilu Holodu však takéto tvrdenie neobstojí, pretože Maďarsko má podobne ako Slovensko výnimku z embarga a dostáva surovinu prostredníctvom ropovodu aj naďalej z Ruska, a teda aj lacnejšie./agentury/

X  X X

Zadržali bývalého kontroverzného príslušníka daňových kriminalistov

Dôvodom zadržania expracovníka daňových kriminalistov by malo byť podľa informácií Aktuality.sk podozrenie z korupčných trestných činov.

Polícia dnes zadržala muža, ktorý roky pracoval pre Kriminálny úrad Finančnej správy (KÚFS), najdlhšie pod vedením Ľudovíta Makóa. Zadržaný ale na KÚFS pôsobil už pred príchodom dnes asi najznámejšieho kajúcnika Makóa. Dôvodom zadržania podozrivého by malo byť podľa informácií Aktuality.sk podozrenie z korupčných trestných činov.

Policajti dnes zrejme zadržali 3 osoby, ďalší obvinený sa nachádza v zahraničí. Obhajkyňa trestne stíhaného Jana Kubáňová v tomto momente odmietla udalosti komentovať: „To by som mohla iba so súhlasom klienta,“ uviedla advokátka.

Týždenník Plus 7 dní v minulosti zverejnil fotografiu, na ktorej sa podozrivý zabáva spoločne s Matúšom Kuricom, obvineným v rámci pozemkovej kauzy, v ktorej mal profitovať aj z nezákonných lustrácií osôb príslušníkmi KÚFS.

V tohtoročných komunálnych voľbách zadržaný kandidoval za starostu Svätoplukova, spomedzi štvorice kandidátov skončil druhý, aktuality.sk

X X X

Prokuratúra vyšetruje nákup vakcín. Šéf Pfizeru sa už dvakrát vyvliekol z vypočutia

Firma, ktorá na Slovensko dodáva najviac očkovacích látok, zaujala pozornosť europoslancov. Dôvodom je, že Európska prokuratúra začala vyšetrovanie netransparentného nákupu vakcín.

 K podvodu pri nákupe malo dôjsť počas vrcholu pandémie koncom roka 2020. Covid paralyzoval spoločenský aj ekonomický život. Celý svet tak netrpezlivo čakal na nové očkovacie látky a snažil sa ich čo najrýchlejšie získať pre svojich občanov. Mimoriadna situácia si vyžadovala aj mimoriadne riešenia, ktoré sa často tvorili „za pochodu“, keďže precedens neexistoval. Ani samotná Európska komisia (EK) podľa informácií denníka Pravda ešte nikdy v histórii takýmto spôsobom lieky nekupovala.

Prokuratúra sídliaca v Luxemburgu bližšie detaily vyšetrovania poskytnúť odmieta. Odvoláva sa na verejný záujem. Vyšetrovanie by však podľa Európskeho parlamentu (EP) malo súvisieť s nákupom vakcín od farmakorporácie, spoločnosti Pfizer. Práve tých, ktoré boli ako prvé nasadené aj na Slovensku v decembri 2020.

 Na otázky, aký dosah má vyšetrovanie na očkovanie na Slovensku, ministerstvo zdravotníctva aj napriek urgenciám odmietlo odpovedať. Len v tomto roku americký gigant Pfizer doručil na slovenský trh 5,5 milióna dávok, kým druhý najsilnejší, Moderna, len 600-tisíc. A ďalšie milióny sú na ceste. Hoci sa v posledných mesiacoch očkuje len minimum ľudí, do konca roku 2023 má Slovensko od Pfizeru objednaných 4,5 milióna dávok.

Biochemik Jaromír Pastorek, bývalý riaditeľ Virologického ústavu SAV, zdôraznil, že účinky vakcíny týmto vyšetrovaním spochybnené nie sú. Prízvukuje, že koncom roku 2020 neboli iné vakcíny dostupné a nakoniec ich nákup poslúžil svojmu účelu. „No aj veľké farmaceutické firmy razia svoju politiku,“ spresnil. Spoločnosť Pfizer tento rok očakáva, že jej tržby by mohli prekročiť sto miliárd dolárov. To je viac ako dvojnásobok oproti obdobiu pred pandémiou. K nárastu tržieb prispievajú najmä predaje vakcíny a lieku paxlovid proti covidu.

„Je potrebné striktne oddeliť nákup vakcín a dôveru v očkovanie. Vakcínu od Pfizeru – jej bezpečnosť a účinnosť – schválila Európska lieková agentúra. Je kľúčové, aby európska prokuratúra pracovala a vyšetrovala bez politických vplyvov,“ priznal europoslanec Vladimír Bilčík (Spolu).

Aké podvody vyšetruje Európska prokuratúra?

Cezhraničné podvody s DPH zahŕňajúce celkovú škodu vo výške najmenej 10 miliónov eur. Iné druhy podvodov, ktoré poškodzujú finančné záujmy EÚ. Korupciu, ktorá poškodzuje alebo pravdepodobne poškodí finančné záujmy EÚ.

Spreneveru prostriedkov alebo majetku EÚ verejným činiteľom. Pranie špinavých peňazí a organizovaný zločin, ako aj iné trestné činy neoddeliteľne spojené s niektorou z predchádzajúcich kategórií. Úrad vznikol v roku 2021.

Tajné zmluvy, tajné správy

Hoci nikto z odborníkov účinnosť vakcíny ani jej prínosnú úlohu v boji proti pandémii nespochybňuje, otázniky sa dvíhajú nad obchodnými praktikami v pozadí. EP sa odkazuje na nezodpovedané otázky z auditu stratégie Európskej únie (EÚ) v oblasti obstarávania vakcín. Tie sa týkajú konkrétne komunikácie medzi generálnym riaditeľom spoločnosti Pfizer Albertom Bourlom a predsedníčkou EK Ursulou von der Leyenovou, ktorá predchádzala uzavretiu zmluvy na 1,8 miliardy dávok vakcíny v hodnote zhruba 36 miliárd eur. Európska komisia v septembri odmietla zverejniť akékoľvek podrobnosti o osobnej úlohe von der Leyenovej pri rokovaniach o zmluve so spoločnosťou Pfizer.

 Šéfka EK sa v apríli 2021 pre New York Times vyjadrila, že si s generálnym riaditeľom Pfizeru mesiac vymieňala textové správy. Malo sa to stať v období, keď sa schyľovalo k podpisu zmluvy medzi EÚ a farmaceutickým gigantom z USA.

Podľa portálu Politico sa von der Leyenová tak stala terčom špekulácií, podľa ktorých počas rokovaní konala na vlastnú päsť a obišla štandardné spôsoby komunikácie, ktoré sa v rámci týchto postupov využívajú. Následne novinári EK požiadali o sprístupnenie týchto správ, no exekutíva EÚ im oznámila, že žiadne takéto správy neeviduje.

Ombudsmanka EÚ Emily O’Reillyová však neskôr prezradila, že komisia nikdy oficiálne von der Leyenovej tím o dohľadanie správ nepožiadala, pretože podľa inštitúcie nespadajú do kategórie „dokumentov“ hodných uchovávania. Vo svojej správe ombudsmanka označila tento prístup za „nesprávny úradný postup“. V pondelok mal k veci vypovedať generálny riaditeľ Pfizeru Bourla pred Osobitným výborom Európskeho parlamentu pre pandémiu covid. Bourla však ani na druhý pokus neprišiel. „Nemáme žiadne nové informácie, ktoré by sme s výborom mohli zdieľať,“ napísal v písomnej odpovedi. Bourlovi sa ešte v októbri z jedného takéhoto vypočúvania podarilo vyvliecť. Vtedy mal čeliť otázkam o tom, ako došlo k uzavretiu tajných zmlúv na vakcíny.

Ešte v marci Gabriela Vlčanová, riaditeľka oddelenia medzinárodných vzťahov a záležitostí s EÚ pre denník Pravda priblížila, že všetky rokovania prebiehali pod prísnym režimom utajenia a samotná zmluva, teda plné znenie zmluvy, nie je zverejniteľné.

 No časom sa ukázalo, že zmluva nie je pre jednotlivé členské štáty výhodná a Slovensko sa v máji snažilo zmeniť niektoré podmienky. Dôvodom bol nadbytok vakcín a nezáujem populácie o očkovanie. „Ministerstvo zdravotníctva robí všetko pre to, aby napriek platnosti kontraktov boli dodávky vakcín pozastavené, prípadne rozložené v dlhšom časovom horizonte, a tým sa minimalizovali straty. Snahou rezortu je v maximálnej možnej miere nevyužité vakcíny darovať iným krajinám,“ priznal rezort zdravotníctva. Minister zdravotníctva Vladimír Lengvarský (nom. OĽaNO) priznal, že ani s darovaním nadbytočných vakcín to nie je také jednoduché. Chudobnejšie štáty nemajú dostatočnú infraštruktúru na to, aby dokázali očkovacie látky bezpečne skladovať.

Politika farmaceutických firiem

Spoločnosť Pfizer podľa biochemika Pastoreka konkurenciu predbehla vďaka tomu, že sa jej podarilo získať spoločnosť BioNtech a situáciu vedela „dobre zmanažovať a aj dobre na tom zarobiť“.

„Americký Pfizer situáciu manažérsky využil. Kúpil nemeckú firmu BioNtech a s jej pomocou vyrobil vakcínu, ktorú vedel dobre predať. Nikto doteraz nedokázal, že má podstatne lepšiu, účinnejšiu či bezpečnejšiu vakcínu – z tejto strany to bolo v poriadku. No to, ako to spackali európski politici, tak to je druhá vec. Ten nákup nebol transparentný,“ zdôraznil Pastorek. Dodal, že podľa neho EK pri podpise zmluvy nehájila záujmy európskych firiem. „EK sa tvári, že je transparentná a nediskriminačná, tak je otázne, prečo nedali podobný priestor aj iným firmám,“ ozrejmil.

Priznáva, že pred dvoma rokmi to bola to výnimočná situácia no zdôraznil, že takýto nákup musí byť transparentný, pretože išlo o zdravie stámiliónov ľudí. „Takéto obchody sa takto pokútne nedojednávajú cez SMS správy. Je šéfkou EK, má na takéto rozhodnutia poverených ľudí,“ dodal.

Verejný záujem

Európska prokuratúra 14. októbra potvrdila, že úniové nákupy koronavírusových vakcín vyšetruje, no neprezradila, koho a akých zmlúv sa toto vyšetrovanie týka.

„Ministerstvo spravodlivosti nie je orgánom činným v trestnom konaní s prístupom do ‚živých‘ spisov Európskej prokuratúry,“ ozrejmil Timotej Lauko z tlačového oddelenia ministerstva spravodlivosti. No bližšie detailty odmieta poskytnúť aj samotná Európska prokuratúra. „Žiadne ďalšie informácie zatiaľ nebudeme zverejňovať. Poskytneme ich až vo chvíli, keď vyšetrovanie dospeje do fázy, keď to bude bezpečné,“ vyhlásila Lidija Globokar, hovorkyňa Európskej prokuratúry.

Európska prokuratúra je nezávislá verejná prokuratúra Európskej únie. Zodpovedá za vyšetrovanie, stíhanie zločinov proti finančným záujmom EÚ. Patria sem viaceré druhy podvodov, podvody s DPH so škodou nad desať miliónov eur, pranie špinavých peňazí, korupcia atď. Úlohou úradu je tak dohľad nad všetkými príjmami, výdavkami a aktívami, ktoré sú kryté rozpočtom Európskej únie.

V konflikte záujmov sa kvôli vakcínam ocitol aj Heiko von der Leyen, 67-ročný lekár a manžel predsedníčky EK. Firma Orgenesis, v ktorej pôsobí ako lekársky riaditeľ, totiž poberá dotácie z fondu EÚ, pričom Heiko von der Leyen bol jedným z členov nadačnej komisie.

X X X

Zatkli peruánskeho prezidenta Castilla. Mal sa pokúsiť o štátny prevrat

3

Peruánsky parlament v stredu jasnou väčšinou odvolal z funkcie prezidenta Pedra Castilla len krátko po tom, čo hlava štátu oznámila zámer zákonodarný zbor rozpustiť a vyhlásiť predčasné voľby.

ČTK 07.12.2022 23:17

 

Foto: SITA/AP, Martin Mejia

Zosadený prezident Peru Pedro Castillo

Poslanci Castilla zbavili funkcie kvôli „trvalej morálnej nespôsobilosti“. Polícia následne na twitteri oznámila, že Castilla zadržali bezpečnostné zložky. Velitelia polície a peruánskych ozbrojených síl v spoločnom vyhlásení uviedli, že neuposlúchnu rozkazy, ktoré porušujú ústavu. Predseda ústavného súdu Francisco Morales vyzval vojakov, aby obnovili ústavný poriadok v krajine.

O niečo neskôr zložila prísahu doterajšia viceprezidentka Dina Boluarteová a stala sa dočasnou prezidentkou a vôbec prvou ženou na čele Peru. Boluarteová už predtým Castillovo počínanie označila za štátny prevrat.

Vo svojom prvom vyjadrení v novej funkcii Boluarteová vyzvala k jednote a dialógu. Ako uviedla, aby bola prekonaná kríza, ktorá v krajine vypukla, je potrebné dosiahnuť politické prímerie.

 Za odvolanie prezidenta Castilla hlasovalo 101 zo 130 peruánskych poslancov. V polovici októbra prokuratúra podala do parlamentu sťažnosť, v ktorej Castilla obvinila okrem iného zo zločineckého spiknutia či zneužívania právomocí.

Niekoľko hodín pred hlasovaním parlamentu Castillo vystúpil v televízii, kde oznámil svoj úmysel rozpustiť parlament a „uskutočniť v čo najkratšom čase voľby do nového kongresu“. V medziobdobí mal podľa Castilla krajinu riadiť krízový kabinet. Castillo chcel tiež vykonať zmeny v justícii a polícii.

Mnoho peruánskych politikov okamžite označilo Castillovo konanie za pokus o štátny prevrat. „Ide o štátny prevrat, ktorý prehlbuje politickú a ústavnú krízu,“ uviedla vtedy ešte viceprezidentka Boluarteová. Minister zahraničia César Landa vyzval medzinárodné spoločenstvo, aby pomohlo Peru obnoviť demokraciu. Landa spolu s ministrami hospodárstva, spravodlivosti a práce podal demisiu.

Podľa opozičnej političky Keiko Fujimoriovej, ktorá v posledných prezidentských voľbách prehrala práve s Castillom, sa jedná o „zúfalý prevrat“. Vyzvala ozbrojené sily, aby podporili ústavný poriadok.

USA už nepovažujú Castilla za prezidenta

Americká veľvyslankyňa v Lime Lisa Kennaová uviedla, že USA odmietajú mimoústavné konanie prezidenta, ktorého cieľom je zabrániť parlamentu vykonávať mandát. K obnove ústavného poriadku vyzvala aj Kostarika a znepokojenie vyjadrila Argentína.

Americká diplomacia následne oznámila, že už nepovažuje Pedra Castilla za úradujúceho peruánskeho prezidenta. „Ako tomu rozumiem v súvislosti s krokmi Kongresu, je to teraz bývalý prezident Castillo,“ uviedol hovorca amerického ministerstva zahraničných vecí Ned Price.

Kolumbijská vláda vyjadrila v súvislosti s dianím v susednej krajine obavy. Vyzvala na dialóg všetkých politických hráčov, aby „bola uchránená demokracia“. Čilské ministerstvo zahraničia vo svojom vyhlásení uviedlo, že vláda „hlboko ľutuje“ to, čo sa v Peru deje. Podobne sa vyjadril aj šéf mexickej diplomacie Marcelo Ebrard. Ako dodal, dúfa v „rešpektovanie demokracie a ľudských práv“.

Ako mexické ministerstvo zahraničia tiež uviedlo, schôdzka takzvanej Pacifickej aliancie, ktorá sa mala konať 14. decembra v Peru, bola odložená. Pacifická aliancia je zoskupenie štátov usilujúcich sa o ekonomickú integráciu. Jeho zakladajúcimi členmi sú Mexiko, Peru, Čile a Kolumbia./agentury/

X X X

NAKA obvinila exriaditeľa Všeobecnej zdravotnej poisťovne Marcela Foraia z prijímania úplatku

Marcela Foraia po vypočutí prepustili na slobodu – teda nie je stíhaný väzobne.

Národná kriminálna agentúra (NAKA) obvinila bývalého generálneho riaditeľa štátnej Všeobecnej zdravotnej poisťovne Marcela Foraia. Informujú o tom Hospodárske noviny s tým, že obvinený je z obzvlášť závažného zločinu prijímania úplatku spáchaného formou spolupáchateľstva.

Spolu s Foraiom obvinili z rovnakého zločinu aj L. J., ktorého po vypočutí rovnako prepustili na slobodu. Druhým obvineným má byť známy advokát pochádzajúci z Košíc.

Akcia NAKA zameraná na Foraia sa uskutočnila minulý týždeň. Podľa novín sa obvinenie Foraia odvíja od výpovede jedného zo spolupracujúcich obvinených v známych korupčných kauzách.

X X X

Trenčianska prokuratúra preveruje pre nelegálnu migráciu Mikulca a Hamrana

Krajská prokuratúra v Trenčíne preveruje ministra vnútra Romana Mikulca (OĽaNO) a policajného prezidenta Štefana Hamrana v súvislosti s nelegálnou migrácio.

Prokuratúra koná na pokyn generálneho prokurátora Maroša Žilinku. Upozornil na to Denník N, potvrdil to aj hovorca Generálnej prokuratúry Dalibor Skladan. „Vzhľadom na skutočnosť, že predmetná vec je v štádiu prípravného konania, ktoré je neverejné, nebudeme sa k nej ani k interným postupom v súčasnosti vyjadrovať,“ doplnil.

Ministerstvo vnútra sa voči iniciatíve dôrazne ohradzuje. „Obávame sa, že snahou v tejto iniciatíve je prekrytie iných vážnych tém a takýto druh komunikácie je príslušným skôr pre politickú opozíciu,“ uviedla hovorkyňa rezortu vnútra Zuzana Eliášová. Doplnila, že rezort vnútra bude v tejto veci príslušným orgánom plne súčinný.

Hamran o migrantoch: Skôr či neskôr sa do Nemecka dostanú, vraví sedliacky rozum.

Kroky, ktoré ministerstvo vykonalo, boli podľa nej v súlade ako s medzinárodným právom, tak aj v záujme Slovenska. „Kontroly na hraničných priechodoch s Maďarskom by v pomere efektivity, nákladov a personálneho vyťaženia neboli v boji proti nelegálnej migrácii efektívne,“ poznamenala hovorkyňa.

Poukázala, že Mikulec od svojho nástupu komunikoval na európskej úrovni potrebu dlhodobého riešenia nelegálnej migrácie, a to ako v krajinách pôvodu, tak aj v krajinách, ktoré ležia na hlavných migračných trasách. „Od začiatku tohto roka MV reagovalo na vývoj nelegálnej migrácie, a to napriek tomu, že Úrad hraničnej a cudzineckej polície, ako aj iné zložky MV SR boli vyťažené zabezpečovaním prác v súvislosti s príchodom osôb z vojnou postihnutej Ukrajiny,“ skonštatovala Eliášová.

Generálny prokurátor Maroš Žilinka dal ešte v novembri preveriť, či pri plnení úloh v súvislosti so zabezpečovaním kontroly hraníc SR a ochranou SR pred nelegálnou migráciou nedošlo k trestným činom zneužívania právomoci verejného činiteľa alebo marenia úlohy verejným činiteľom./agentury/

X X X

MIRRI môže z eurofondov na energetickú krízu poskytnúť 300 miliónov eur

Slovensko v čerpaní fondov EÚ dlhodobo zaostáva. V októbri sa podarilo s Európskou komisiou dohodnúť použitie časti nevyčerpaných eurofondov na dotovanie cien energií.

Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie (MIRRI) SR môže z eurofondov na energetickú krízu poskytnúť 300 miliónov eur. Uviedla to po stredajšom rokovaní vlády rezortná šéfka Veronika Remišová (Za ľudí).

„Vláda vyzvala každého ministra, ktorý zodpovedá za operačný program, aby ministerstvu financií uviedol sumu, ktorú môže vyčleniť na energetickú krízu. Za náš rezort môžem povedať, že v rámci operačného programu, ktorý my máme v gescii a za sprostredkovateľský orgán môžeme vyčleniť sumu 300 miliónov eur,“ spresnila.

Upozornila, že na uvedený účel by mohla byť vyčlenená suma najviac 1,45 miliardy eur. „Pravdepodobne takto bude postavená legislatíva, ktorá však ešte nie je schválená. Európska komisia (EK) povedala, že z celkovej obálky, ktorú Slovensko má na roky 2014 až 2020, sa môže vyčleniť maximálne 10 %. A maximálne 10 % je 1,4 miliardy eur,“ poznamenala.

„Momentálne čakáme na schválenie európskej legislatívy. EK prisľúbila, že legislatíva by mala byť schválená čo najskôr. Ak bude legislatíva schválená neskoro, nebude už čas na to, aby sme mohli niečo robiť,“ dodala Remišová.

Z materiálu „Návrh na vyčíslenie objemu finančnej alokácie operačných programov programového obdobia 2014 – 2020 na riešenie dopadov energetickej krízy“, ktorý v pondelok (5. 12.) schválila vláda, vyplýva, že jednotlivé rezorty by mali do 7. decembra nahlásiť ministerstvu financií a MIRRI prostriedky z eurofondov, končiaceho sa programového obdobia, ktoré by mohli byť použité na dotovanie energií.

Slovensko v čerpaní fondov EÚ dlhodobo zaostáva, no v októbri sa podarilo s EK dohodnúť použitie časti nevyčerpaných eurofondov na dotovanie cien energií. Výška tejto dotácie je obmedzená na približne 1,5 miliardy eur. Rezorty majú okrem vyčíslenia prostriedkov navrhnúť aj prerozdelenie prostriedkov medzi jednotlivými sprostredkovateľskými orgánmi a platobnými jednotkami v rámci operačných programov.

Minister hospodárstva Karel Hirman 5. decembra na rokovaní Výboru pre hospodárske záležitosti Národnej rady SR priblížil, že použitie týchto financií pre podniky by bolo komplikované, a preto budú financie z eurofondov využité na kompenzácie domácnostiam. „Sústredili sme sa, aby z tejto sumy drvivá časť išla na kompenzáciu pre domácnosti. Tým pádom odbremeníme štátny rozpočet,“ povedal Hirman aktuality.sk

X X X

Rok 2023 bude pre mnohých podnikateľov a firmy výzvou. Na čo by sa mali pripraviť?

Máme za sebou ďalší náročný rok, ktorý neplánovane zasiahol do života každého z nás. Ako sa aktuálnym zmenám prispôsobili banky, čo to znamená pre slovenské firmy a aké sú predikcie na rok 2023?

 X Rok 2022 bol špecifický, pandémiu vystriedala vojna na Ukrajine a s ňou spojená energetická kríza. Ako to ovplyvnilo bankový sektor?

Energetická a inflačná kríza všeobecne zhoršili finančnú situáciu vo firemnom sektore a z dôvodu vyšších nákladov zvýšili dopyt po prevádzkových podnikových úveroch. K tomu naďalej pretrvávali aj logistické problémy, takže sa firmy snažili držať vyšší objem zásob. To bol ďalší element, ktorý vplýval na zvýšenú potrebu prevádzkových zdrojov.

Na druhej strane objem depozít, hlavne v segmente malých podnikateľov a v segmente malých a stredných firiem, rástol minimálne. Je to znakom, že firmy generujú slabý pozitívny cash flow a nevytvárajú peňažné rezervy do budúcnosti.

X Aký vplyv to malo na zmenu správania sa korporátnych klientov?

Slovenské firmy ako celok zatiaľ celkom dobre prenášajú svoje zvýšené náklady do konečných cien pre spotrebiteľov, no situácia veľmi závisí od odvetvia, v ktorom pôsobia. Výrazné individuálne rozdiely dopadov a správania sa vidíme aj v rámci jedného odvetvia. Významne na to vplýva stabilita biznis modelu, pozícia na trhu, finančná situácia pred krízou a napríklad aj to, či má firma fixovanú cenu energií a dokedy. Viaceré energeticky náročné podniky, najmä v hutníctve, chemickom priemysle, museli svoju prevádzku obmedziť, či úplne ukončiť.

X Čo nás to naučilo?

Na vzťahu a vzájomnom poznaní sa dá veľmi dobre stavať a to najmä v čase zvýšenej neistoty. To je základným pilierom firemného bankovníctva. Kríza vždy prináša víťazov a porazených. Napriek zložitej situácii sú firmy, ktoré sa dokážu prispôsobiť novým podmienkam a dosahujú výnimočné výsledky aj v tejto dobe.

„My ako firemní bankári si musíme udržať racionálny pohľad, nepodliehať negatívnym informáciám a pomáhať klientom, aby sme napriek zložitej situácii mali čo možno najviac víťazov.“

X Pokračovali ste v trende digitalizácie, aby ste šetrili čas klientom s operatívou a oni mohli venovať čas svojmu biznisu. Čo sa vám ešte podarilo?

Poskytujeme možnosť klientom podpisovať zmluvy kvalifikovaným elektronickým podpisom, a to aj v prípade viacerých podpisujúcich na diaľku. Klient si dokáže sám elektronicky požiadať a sprocesovať rôzne tipy potvrdení, ktoré potrebuje od banky pre iné inštitúcie. Zjednodušili sme pre mnohých našich klientov ročné obnovy kontokorentných úverov aj s navýšením, bez nutnosti predkladania akýchkoľvek podkladov. V kombinácii s kvalifikovaným elektronickým podpisom je to pre klientov veľmi jednoduché riešenie ako zabezpečiť prostriedky na financovanie prevádzkových nákladov „na diaľku“.

X X X 

Čo očakávate od roka 2023? Ako sa bude vyvíjať bankový sektor?

V roku 2023 by krátkodobé úrokové sadzby určované Európskou centrálnou bankou mohli dosiahnuť svoj vrchol a neskôr možno aj mierne klesnúť. Rast HDP sa spomalí až takmer k nule, aktuálne čakáme rast +0,6%, najmä vďaka pozitívnemu vplyvu dočerpávania eurofondov. Neistota spojená s budúcim vývojom cien tiež znižuje firemné investície. Spolu s vyššími úrokovým sadzbami to znamená, že klienti s problémami budú s najväčšou pravdepodobnosťou rásť, avšak v banke sme na to pripravení. Výraznou črtou budúceho roka bude tiež pokles dopytu po hypotekárnom úverovaní, ktorý sa začal už v lete tohto roka v súvislosti s rastom úrokových sadzieb. To zatlačí na ceny nehnuteľností smerom mierne nadol. Naopak, spotrebné úvery môžu rásť, pretože inflácia znižuje reálnu kúpyschopnosť domácností, no rast takéhoto úverovania bude výrazne limitovať regulácia od NBS.

X Na čo by sa mali pripraviť firemní klienti v roku 2023?

Rok 2023 bude pre mnohých podnikateľov a firmy výzvou. V rámci európskeho priestoru sú formy podpory rozdielne. Na strane vstupov, hlavne energií, to bude spôsobovať rozdielnu konkurencieschopnosť. Európske dohody na zastropovaní cien plynu i ropy sú napokon veľmi slabé. Strop pre plyn vo výške 275 eur/MWh je z dnešného pohľadu príliš vysoký, dvojnásobný k aktuálnej cene. Podnikatelia a firmy potrebujú vedieť, čo ich čaká hlavne v oblasti energií. Mnohým skončila fixácia a faktúry dostávajú na spotovej cene. V tejto situácii je dôležitá aj úloha štátu s jasnou adresnou podporou a pravidlami, keďže medzi podnikateľmi panuje vysoká neistota a mnohí nevedia, čo očakávať v budúcom roku.

Napriek prudkým zmenám finančný sektor zostáva stabilný čo vyplýva aj z poslednej správy NBS o finančnej stabilite. Toto konštatovanie je dôležité práve z pohľadu stability trhu a podpory, na ktorú sme pripravení pre klientov aj v neľahkom roku 2023.

X VÚB sa predovšetkým v retaile profiluje ako zelená banka. Čo v tejto oblasti ponúkate firemným klientom?

Aktívne hľadáme projekty klientov, ktoré majú pozitívny vplyv na udržateľnosť, cirkulárnu ekonomiku a zodpovedné podnikanie. Naša materská spoločnosť je priekopníkom v danej oblasti a vyčlenila aj pre VÚB zdroje, CE plafond na podporu cirkulárnej ekonomiky a zelených projektov. Podpora spočíva v znížených nákladoch na financovanie, čo zvyšuje možnosť realizácie projektov.

X Korporátnych klientov čakajú v súvislosti s ESG viaceré zmeny. Na čo sa majú v najbližšej dobe nachystať? Čo konkrétne ich čaká už v budúcom roku?

Slovíčko ESG (Enviromental, Social, Governance) sa stále viacej udomácňuje vo firemnej sfére. Veľké spoločnosti budú mať ESG reportovaciu povinnosť už od roku 2023, malé a stredné podniky od 2026. Transformácia na udržateľné podnikanie nie je len nevyhnutnosťou, ale práve veľkou príležitosťou v aktuálnej dobe. K tejto zmene chceme prispieť aj my a byť jej neoddeliteľnou súčasťou. Spúšťame úver na podporu udržateľnosti s významnou zľavou z úrokovej sadzby za predpokladu, že klient spĺňa špecifické požiadavky pilierov ESG a zaviaže sa ich aj naďalej plniť.

Ak vás zaujímajú témy z prostredia podnikania a ekonomiky na Slovensku, pravidelne sledujte podstránku aktuality.sk Váš úspešný biznis, kde nájdete užitočné informácie, rady odborníkov aj inšpirácie pre váš biznis, aktuality.sk

 

 

 

 

 

Příspěvek byl publikován v rubrice Autor a jeho autorem je autor. Můžete si jeho odkaz uložit mezi své oblíbené záložky nebo ho sdílet s přáteli.