Vojna po kapitulácii: porazení bojovali na strane víťazov. Príjmy Ruska sa nafúknu aj napriek sankciám. Slovenka riadi továreň na Kube. Proruský agent ušiel z ČR na SR. Minister Eštok nevidí dôvod na jeho vyhostenie. Minister Ukrajiny rezignoval pre podozrenie z korupcie

Znie to priam neuveriteľne, ale posledná bitka druhej svetovej vojny v Európe sa odohrala 26. júna 1945. Pritom nacistické Nemecko kapitulovalo takmer o sedem týždňov skôr. Nemeckí a gruzínski vojaci na holandskom ostrove Texel po tom, čo zložili zbrane.

Ako je známe, akt bezpodmienečnej kapitulácie nacistického Nemecka podpísali zástupcovia bojujúcich strán v obsadenom Berlíne 8. mája 1945 o 23.01. Podľa moskovského času už bola hodina po polnoci, preto väčšina krajín bývalého Sovietskeho zväzu dodnes oslavuje Deň víťazstva nad fašizmom 9. mája.

Bitky druhej svetovej vojny v Európe však pokračovali aj po tomto dni. Mier nezavládol hneď a zďaleka nie všade. Nemecko bolo pred 79 rokmi rozdelené na štyri okupačné zóny.

Najmä v sovietskej zóne odmietali zložiť zbrane oddiely Werwolf (Vlkolak). Išlo o skupiny nacistických hrdlorezov, vycvičených koncom vojny na partizánsku a diverznú činnosť.

 Werwolfovia operovali aj v Sudetách, pohraničných horách, ktoré sa vracali do obnoveného Československa. Archívy hovoria jasnou rečou, že v prvom období po nemeckej kapitulácii sa tam okupačné komandatúry nemohli cítiť bezpečne a tobôž nie vznikajúce československé orgány verejnej správy. Do konca roku 1945 zaznamenali 314 sabotáží a 84 ozbrojených prepadnutí.

Vo viacerých európskych krajinách zostávali aj po 8. máji 1945 roztratené formácie nemeckých ozbrojených síl, ktoré z rôznych dôvodov nezastavili bojovú činnosť. Niektoré stratili spojenie s vyšším velením a nemuseli ani vedieť, že vojna v Európe sa oficiálne skončila.

Ďalšie sa pokúšali prebojovať bližšie k britským alebo americkým vojskám. Ako čert kríža sa totiž báli padnúť do zajatia Červenou armádou. Vedeli dobre, čo ich potom čaká.

Britskí a nemeckí dôstojníci spolupracovali pri spoločných akciách proti gréckym partizánom.

Briti s Nemcami proti partizánom

Až neuveriteľný záver mala vojna na Kréte, najväčšom gréckom ostrove a piatom najväčšom ostrove v Stredozemnom mori. Podľa pôvodných dohôd medzi Hitlerom a Mussolinim mali Grécko okupovať Taliani, ale narazili tam na tvrdý odpor, a tak v apríli 1941 museli zasiahnuť Nemci.

Podľa niektorých historikov musel Hitler kvôli tomu presunúť realizáciu plánu Barbarossa z mája na jún. To údajne zmarilo stratégiu bleskovej vojny po vpáde wehrmachtu do Sovietskeho zväzu.

Správu nad Krétou si rozdelili Nemci s Talianmi. Kým prví obsadili väčšie mestá, druhí najmä vidiek. V okupovanom Grécku vznikla národnooslobod­zovacia partizánska armáda ELAS/EAM, v ktorej prvé husle hral komunisti.

V októbri 1944 mali povstalci 10 divízií (spolu takmer 120-tisíc mužov a žien v zbrani). V tom čase už nariadil Hitler evakuáciu nemeckých síl z Egejských ostrovov. Na Kréte zostala len posádka, ktorú tvorilo okolo 12-tisíc vojakov.

Medzitým prebiehali intenzívne rokovania medzi spojencami o povojnovom rozdelení sfér vplyvu. Ako píše britský historik a politológ David Close, konečná dohoda medzi Stalinom a Churchillom bola politickým obchodom.

Sovieti dostali úplnú voľnosť v Rumunsku za to, že sa vzdajú v prospech Britov svojho 10-percentného podielu v Grécku.

Britská intervencia do Grécka prebiehala v čase, keď sa hitlerovci už takmer úplne stiahli z krajiny, ale začala sa tam takzvaná prvá občianska vojna.

Príslušníci wehrmachtu na Kréte sa 8. mája dozvedeli z rozhlasu o kapitulácii vrchného velenia v Berlíne a pripravovali sa zložiť zbrane Britom. Vojaci 28. pešej brigády pod velením generála Perryho Prestona sa vylodili na ostrove 11. mája.

Hneď však museli zvádzať urputné boje s oddielmi gréckych partizánov z ELAS. Čoskoro sa dostali do obkľúčenia a ich zúfalé volanie zachytila nemecká útočná jednotka s tankovým práporom. Včas prišla Britom na pomoc a spoločne odrazili útok oddielov ELAS.

O tejto epizóde vojny sa dlho mlčalo, prvýkrát o nej prehovoril nemecký historik Peter Schenk až v roku 2000.

„Džíp generála Prestona odvtedy vždy sprevádzali dva tanky wehrmachtu,“ napísal Schenk. „Až do konca júna 1945 bolo 1 600 nemeckých vojakov zapojených do britských protipartizánskych akcií v priestore Soudy (prístavné mesto v oblasti Chania na Kréte – pozn. red.).“

Nemcom ponechali zbrane, dostávali žold a pokračovali v boji s gréckymi partizánmi ako súčasť britskej brigády ešte pol druha mesiaca. Až 26. júna sa im podarilo zatlačiť partizánov do hôr v okolí Soudy. Nemci potom zložili zbrane.

 Masaker na ostrove Texel

Niektorí gruzínski historici ju nazývajú poslednou veľkou bitkou druhej svetovej vojny. Je to asi zveličené, ale nech, udalosť si v každom prípade zasluhuje našu pozornosť.

Všetko sa začalo ešte 5. apríla 1945, keď príslušníci gruzínskeho vojenského práporu prepadli na holandskom ostrove Texel svojich spiacich nemeckých spolubojovníkov a zmasakrovali ich – mnohým v spánku prerezali hrdlo.

Texel je jeden z piatich obývaných Frízskych ostrovov, s rozlohou iba 161 km2. Na západnej strane ho obmýva Severné more, na západnej Waddenské.

Zložitejšia otázka je, akí Gruzínci slúžili vo wehrmachte a prečo? Lebo, podobne ako niektorí príslušníci iných národov Sovietskeho zväzu, sa počas druhej svetovej vojny pridali na stranu nacistov.

V jednom období gruzínska légia mala takmer 30-tisíc vojakov, prevažne z radov emigrantov, ktorí po boľševickej revolúcii odišli na Západ. Časom sa k nim pridali sovietski zajatci gruzínskej národnosti, ktorých vďaka tomu prepustili z nemeckých zajateckých táborov.

 Prešli nevyhnutným výcvikom a v druhej polovici roku 1943 nacisti poslali Gruzíncov na front. Ich prápor, nazvaný na počesť gruzínskej stredovekej panovníčky Kráľovná Tamara, sa dostal v marci 1945 na ostrov Texel.

Ten mal byť pôvodne súčasťou Atlantického valu, ktorý Nemci budovali proti invázii USA a Británie na kontinent.

Podľa holandského historika Henriho A. Van der Zeeho mala jednotka v čase dislokácie na ostrov okolo 900 Gruzíncov a 150 Nemcov. Velil jej major Klaus Breitner. Vtedy už na ostrove pôsobilo hnutie odporu.

S jeho predstaviteľmi sa skontaktovali bývalí sovietski zajatci z práporu, ktorých viedol Šalva Loladze (Shalva Loladze). Ten sa v osudnú aprílovú noc postavil na čelo povstania.

Ešte predtým sa Loladzemu podarilo nadviazať spojenie s Britmi a požiadať ich o výsadok. Ako však zistil gruzínsky historik Giorgi Mamulia, Angličania boli proti povstaniu. „Predpokladali, že to privedie iba k zbytočným obetiam,“ myslí si historik.

Povstalci pomerne rýchlo získali kontrolu nad ostrovom. Breitnerovi sa však podarilo ujsť a poslať správu nemeckému veleniu na pevnine.

Proti povstalcom zaútočili zo vzduchu i z mora. Boje však trvali takmer mesiac. Pokračovali, hoci v nich zahynul Loladze a hoci 8. mája tretia ríša kapitulovala, Nemci 15. mája späť dobili Texel a v jeho hlavnom meste Den Burgu usporiadali vojenskú prehliadku na oslavu víťazstva.

 Podľa zistení Van der Zeeho nikto na ostrove dovtedy nevedel, že druhá svetová vojna sa v Európe už oficiálne skončila.

Príslušníci wehrmachtu sa vzdali až 20. mája, keď na ostrov zaútočili kanadskí výsadkári. Z povstalcov vtedy zostalo nažive iba 228 mužov, menej ako tretina. V bojoch zahynulo podľa rôznych zdrojov okolo 800 vojakov wehrmachtu a 120 civilistov.

 „Vzdáme sa iba Angličanom“

V najvýchodnejšej časti Dánska sa nachádza ostrov Bornholm. Má iba 588 štvorcových kilometrov, ale Nemci ho po okupácii tejto krajiny premenili na prirodzenú pevnosť proti nepriateľským ponorkám a torpédoborcom.

Koncom vojny sa Bornholm stal prestupnou stanicou jednotiek wehrmachtu, ktoré ustupovali z Pobaltska do Nemecka. Mohli využívať jedine túto vodnú cestu, ak nechceli naraziť na postupujúce vojská Červenej armády.

Ako píše dánsky historik Bent Jensen, v čase kapitulácie nemeckej brannej moci sa na ostrove zdržiavalo približne 11-tisíc vojakov werhrmachtu a 4-tisíc civilistov – utečencov z východného Pruska. Okrem toho v prístavoch Rønne a Nexø kotvilo desať nemeckých lodí s asi 5-tisíc námorníkmi a civilistami.

Podľa Jensena nebolo do poslednej chvíle jasné, kto bude ostrov oslobodzovať. „Po konzultáciách medzi spojencami sa dohodlo, že ostrov obsadí Červená armáda a ostatné Dánsko vojská britského maršala Bernarda Montgomeryho,“ uvádza historik.

Dohoda zároveň stanovila, že sovietske okupačné jednotky sa budú na Bornholme zdržiavať dočasne.

Boje o ostrov sa začali 9. mája 1945, keď Sovieti zbombardovali nemecké lode, ktoré vyplávali z prístavov Bornholmu a pokúšali sa prebiť k Britom. Niektoré potopili, dve zajali aj s 800 príslušníkmi wehrmachtu.

Na druhý deň zaútočil sovietsky výsadok na nemeckú ostrovnú posádku. Jej veliteľ, kapitán 1. stupňa Gerhard von Kamptz odmietol kapitulovať a britskému veleniu do Hamburgu poslal telegram: „Vzdáme sa len poddaným Jeho Veličenstva.“

Medzitým traja nemeckí dôstojníci kapitána uväznili a s jadrom posádky sa vzdali Sovietom. Ale asi 4-tisíc Nemcov kládlo odpor protivníkovi až do 19. mája, keď podľahli zjavnej presile. V boji padlo aj niekoľko stoviek červenoarmejcov.

Sovieti sa z ostrova stiahli až 5. apríla 1946, keď ich vystriedali dánski vojaci.

 Robinsoni zo zálivu Rijpfiorden

Možno s veľkou dávkou pravdepodobnosti predpokladať, že ako poslední v tejto vojne spustili zo žrde zástavu s hákovým krížom a zložili zbrane 11 príslušníci wehrmachtu na Špicbergoch.

Na jednom z týchto ostrovov v Severnom ľadovom oceáne obsluhovali nemeckú vojenskú meteorologickú stanicu až do 4. septembra 1945! To už uplynuli dva dni od kapitulácie cisárskeho Japonska, čím sa skončila druhá svetová vojna aj v Tichomorí.

Ako je vôbec možné, že tam tak dlho vydržali? Je zrejmé, že tu hlavnú úlohu zohrali zvláštne okolnosti, a nie fanatická viera vo víťazstvo Führera. Obsluha stanice o skončení vojny v Európe jednoducho nevedela. V máji 1945 už totiž nemala spojenie so svojím ústredím.

Príbeh stanice vyrozprával v spomienkovej knihe jej veliteľ poručík Wilhelm Dege, profesionálny meteorológ. Na severovýchod Špicbergov do zálivu Rijpfiorden ich dopravila ponorka v októbri 1944.

Mali tam zriadiť meteorologickú stanicu, ktorá by poskytovala pravidelné informácie o poveternostných podmienkach, dôležité najmä pre nemecké lode operujúce vo vodách Atlantiku. Šifrované údaje prenášala do nórskeho prístavu Tromsø.

Už 29. apríla 1945 však skupina stratila s prístavom spojenie. Navyše stanica nebola väčšinu roka po mori prístupná a cesta po pevnine bola v tých časoch nebezpečná.

Zúfalí meteorológia boli bez potravín a posielali písané správy o svojej situácii po mori v zapečatených fľašiach.

Koncom augusta 1945 objavili jednu z týchto fliaš nórski lovci tuleňov. A tak veliteľ Dege zložil kapituláciu svojej skupiny do rúk kapitána rybárskej lode Ludwiga Albertsena.

Ten prevzal aj zbrane Nemcov: guľomet, osem pušiek i osobnú zbraň poručíka Degeho – pištoľ.

O dva týždne neskôr 19. septembra dorazil do zálivu americký krížnik so štyrmi torpédoborcami. Spojenci tam zriadili vlastnú stanicu a evakuoval Nemcov zo Špicbergov.

 Vlasovovci spolu s červenoarmejcami

Aj v bývalom Československu sa po 8. máji 1945 ešte bojovalo. Prahu oslobodili od Nemcov sovietske jednotky o deň neskôr.

Ale posledná bitka medzi partizánmi, červenoarmejcami z 9. gardovej armády 2. ukrajinského frontu a jednotkami wehrmachtu sa odohrala až od 11. do 12. mája 1945. Stalo sa to v osade Slivice pri obci Milín pod pohorím Brdy v okrese Příbram.

V tomto priestore sa sústredili zvyšky nemeckej armády – spolu asi 6-tisíc mužov v zbrani – pod velením generála Karla von Pücklera.

Ten sa rozhodol klásť odpor silám protivníka napriek kapitulácii velenia wehrmachtu. Prikázal vytvoriť v kotline pri Milíne oporný bod. „Išlo o tri obranné pásma s cieľom odraziť predpokladaný útok Sovietov a pokúsiť sa o separátne rokovania s Američanmi,“ približuje český historik Josef Volfl.

Partizánska brigáda Smrť fašizmu v tom čase mala už okolo 700 príslušníkov a podieľala sa aj na Pražskom povstaní. Okrem Čechov a Slovákov bojovali v jej radoch Rusi, Ukrajinci a príslušníci iných národností, dokonca i jeden Španiel.

Je zaujímavé, že do bojov zasiahli aj vojaci z Vlasovovej Ruskej oslobodeneckej armády, presnejšie z jej divízie pod velením generála Sergeja Buňačenka. Tá predtým bojovala po boku wehrmachtu, ale v čase Pražského povstania sa pridala k českému domácemu odboju.

Napokon, bitky pri Slivici sa v jej záverečnej fáze zúčastnili aj príslušníci jednej tankovej divízie 3. americkej armády, ktorí napriek dohode prekročili demarkačnú líniu.

 Tá mala oddeliť Američanov od postupujúcich jednotiek Červenej armády, aby si navzájom neprekážali. Bol to možno jediný prípad, keď Američania a Sovieti bojovali doslova bok po boku proti spoločnému nepriateľovi v jednej bitke.

Po opakovaných ultimátach Pückler napokon okolo druhej hodiny nadránom 12. mája s kapituláciou súhlasil. O hodinu sovietske jednotky obsadili obec Milín aj s osadou Slivice. Kapitulačný protokol podpisovali o niekoľko hodín neskôr v neďalekom mlyne.

Podľa niektorých českých historikov je to posledný dokument o kapitulácii z obdobia druhej svetovej vojny v Európe. Ale skutočne? Veď v bývalej Juhoslávii sa za oficiálny dátum ukončenia vojny na jej území považoval 15. máj 1945./agentury/

X X X

Slovenka riadi továreň na Kube. Výzvou bolo zvyknúť si na kubánsky životný a pracovný štýl

Je dôležité nepodceňovať sa a ísť si za svojím cieľom a veriť si, hovorí generálna riaditeľka závodu na výrobu cukroviniek v kubánskom meste Caibarién Zuzana Školárová. Zuzane sa podarilo presadiť vo svete biznisu a dnes vedie jeden z najväčších závodov na tomto karibskom ostrove. Nebolo to vždy jednoduché, sama si prešla rôznymi situáciami, aj pozitívnymi, aj tými náročnejšími. Netreba zabudnúť na seba, na svoju osobnosť a vnášať do svojej práce ženský aspekt. Synergia mužského a ženského videnia je dôležitá a potrebná nielen v biznise, opisuje generálna riaditeľka svoju cestu k úspechu.

X Na Kube zastávate pozíciu generálnej riaditeľky najväčšej tamojšej továrne na cukrovinky. Vždy vás pracovne lákalo zahraničie?

Počas mojej pracovnej kariéry som prešla rôznymi pozíciami. Začínala som ako radová referentka v auto-moto priemysle, postupne som sa vypracovala do manažmentu a osem rokov som pôsobila ako výkonná riaditeľka. Moje túlavé topánky putovali vďaka práci po celom svete. Pracovala som v Česku, Poľsku, ale aj v Rusku, Číne či na Ukrajine. A potom som prijala ponuku od spoločnosti Proxenta, kde som rok viedla oddelenie logistiky pre projekt na Kube. Som jeho súčasťou od úplného začiatku, čiže od betonáže výrobnej haly až po jej spustenie. Aj vďaka tomu poznám továreň do najmenšieho detailu. Keď sa uvoľnila pozícia generálneho riaditeľa, prihlásila som sa do výberového konania. O túto funkciu bol naozaj veľký záujem a niekoľkokolové pohovory boli veľmi náročné. Ten pocit, že som získala túto pozíciu, však stál za to. Náročná výzva, ale ja som sa rozhodla ju prijať.

X Zastávajú na Kube ženy bežne vysoké pozície alebo ste výnimka?

Kubánci sú známi tým, že na riadiacich pozíciách nie sú ženy výnimkou. Dokonca v rámci parlamentu a štátnej správy majú pomerne vysoké zastúpenie. Je však pravda, že vo vedení firiem, ktoré spoluvlastnia zahraniční investori, som jediná žena na pozícii generálneho riaditeľa. Myslím si však, že aj toto sa postupne zmení.

Zuzana Školárová

X Nebáli ste sa toho trochu?

Určite som cítila zdravý rešpekt. Ide o projekt v úplne inej krajine, na Kube, ktorá je tisícky kilometrov vzdialená a má svoje špecifické podmienky, a to aj klimatické. Mala som však nazbierané skúsenosti, ktoré som hodlala využiť. Najnáročnejšou úlohou bola „tropikalizácia“. Tak sme si interne nazvali našu adaptáciu sa na kubánsky pracovný a životný štýl . Dosiahnuť harmóniu medzi nami ako zahraničným investorom a Kubáncami, z ktorých väčšina predtým pracovala v štátnom podniku, istý čas trvalo. Prišli sme s cieľom priniesť moderné trendy v riadení továrne, zabezpečiť, aby firma fungovala efektívne a bola profitabilná. Keď som prevzala vedenie továrne, práve prebiehalo finálne nastavovanie sériovej výroby a potrebná certifikácia. Budovanie vzťahov bolo kľúčové – nielen s klientmi, ale aj so zástupcami Kuby, s provinciami, guvernérmi. Rovnako tak bolo pre mňa dôležité, aby aj zamestnanci dôverovali mojim schopnostiam a skúsenostiam. Aj keď som vtedy už dva roky pracovala v továrni, nástup do pozície generálnej riaditeľky priniesol nové výzvy, na ktoré som sa musela rýchlo adaptovať a reagovať.

X Ako vyzerá váš pracovný deň? Určite je náročný…

Ráno začínam už pred siedmou. Šesťhodinový časový posun ovplyvňuje nás na Kube aj kolegov na Slovensku, takže urgentné záležitosti sa riešia hneď ráno, niekedy máme porady už aj o siedmej. Deň delím medzi pracovné stretnutia s dodávateľmi, partnermi, miestnou samosprávou a interné porady, kde riešime aktuálne úlohy. Každý deň zájdem do výroby, preberiem so zamestnancami, čo riešia, čo ich trápi a teší. To si veľmi cenia a aj pre mňa je dôležité vedieť, ako sa majú a či všetko funguje tak, ako má.

X Nemávate pri svojej práci problém s tým, že ste žena v riadiacej funkcii? Ako vás vnímajú zamestnanci. Pracuje v továrni veľa Slovákov?

Väčšina kolegov je, samozrejme, z Kuby. Ale v Proxcore, závode na výrobu cukroviniek, pracujú aj Slováci. Som človek otvorený a priateľský, ale zároveň dbám na to, aby si každý plnil svoje povinnosti. Keď sa stanovia požiadavky a ciele, trvám na ich splnení. U kolegov si veľmi cením ochotu, kreativitu a schopnosť nájsť riešenia. A čo sa týka toho, ako ma vnímajú moji podriadení, tak v spätnej väzbe, ktorú dostávam, oceňujú, že som vždy férová a venujem im čas.

X Ako vnímate Kubáncov ako zamestnancov? Spolupracuje sa vám s nimi dobre?

Latinská Amerika je úplne iná časť sveta a aj tí ľudia fungujú inak. Celoročné teplo vplýva na ich kultúru aj na spôsob života. Kubánci si život neustále vychutnávajú a majú zo všetkého väčšiu radosť. V práci nekričia a všetko sa snažia vyriešiť pokojne. Sú špecifickí jednou vlastnosťou. Keď prejdú za bránu továrne, dokážu zo seba striasť všetky pracovné problémy a venovať sa naplno sebe, rodine a priateľom. Majú správne nastavený „work life balance“, a to je úžasné.

X Na čo ste najviac hrdá v rámci toho, čo sa vám na Kube podarilo dosiahnuť?

Jednoznačne multifunkčnosť. Vďaka nej sme schopní rozširovať našu prevádzku, inštalovať nové linky v ďalšej hale, renovovať zvyšnú časť vonkajších priestorov a zároveň vyrábať na tri zmeny v hale na oplátky a sušienky, riešiť predaj, distribúciu a logistiku. Som hrdá na to, že sme jediná firma na Kube, ktorá úspešne dokáže riešiť toľko aktivít naraz. Aj keď sme v potravinárskom priemysle, kde v jednej hale vyrábame a v druhej budujeme, dokázali sme získať všetky potrebné licencie a certifikáty. Tým sme potvrdili všetkým úradom a inštitúciám, že sme schopní fungovať podľa najvyšších štandardov, čo bolo obzvlášť náročné. Som veľmi hrdá na tímovú prácu a na všetkých ľudí, ktorí prispeli k úspechu v náročnej situácii. Nájsť správnu rovnováhu medzi fungovaním celej prevádzky a uspokojením potrieb zamestnancov je skutočne náročné.

X Čo hovoria domáci na sušienky a oplátky z vašej továrne? Chutia im?

Kubánci zbožňujú sladké. A je zaujímavé, že majú veľmi podobné chute ako Slováci. Odborný inštitút napríklad ocenil a označil naše citrónové oplátky za jeden z najlepších a najkvalitnejších výrobkov, ktoré kedy testovali. To bolo pre nás veľmi povzbudzujúce a veľmi nás to teší. To, že naše produkty sú v obchodoch, hoteloch, ale už aj na letiskách a dokonca aj v obedových balíčkoch niektorých leteckých spoločností, asi hovorí za všetko.

X Riadite továreň na cukrovinky, máte rada sladké? Obľubujete nejaký z vašich výrobkov? Dá sa kúpiť aj u nás?

Sladké je súčasťou mojej práce. Máme veľa ochutnávok, tak mám sladkého až-až. Takže mimo práce sa potom snažím sladkému vyhýbať. Moja obľúbená je práve tá spomínaná citrónová príchuť. Aktuálne exportujeme len do Latinskej Ameriky. Je možné, že by sme v budúcnosti mohli exportovať aj do Európy a na Slovensko, je to jeden z našich dlhodobých cieľov. Momentálne prebiehajú rôzne diskusie a konzultácie so slovenskými dodávateľmi a riešia sa všetky potrebné náležitosti.

X Pôsobili ste vo viacerých dôležitých funkciách. Čo by ste poradili ženám, ktoré sa nevedia presadiť vo svete biznisu, ktorý je v podstate stále doménou mužov?

Je dôležité nepodceňovať sa a ísť si za svojím cieľom a veriť si. Ja som si tiež prešla rôznymi situáciami, aj pozitívnymi, aj tými náročnejšími. Netreba zabudnúť na seba, na svoju osobnosť a vnášať do svojej práce ženský aspekt. Synergia mužského a ženského videnia je dôležitá a potrebná nielen v biznise. Oba pohľady dokážu prácu obohatiť a posúvať ju ďalej./agentury/

X X X

V Česku je na sankčnom zozname, ušiel na Slovensko. PS žiada vnútro konať v prípade proruského špióna

 Opozičné parlamentné hnutie PS vyzýva ministerstvo vnútra a migračný úrad, aby konali v prípade Arťoma Marčevského z platformy Voice of Europe. Ministerstvo vnútra argumentuje, že Marčevskij sa nedopustil trestného činu, pre ktorý by bol zaradený na zoznam sankcionovaných osôb.

 PS upozornilo, že Marčevskyj je súčasťou ruskej siete v Európe, ktorá sa pokúšala ovplyvniť politiku v EÚ vrátane eurovolieb.

„Kompetentní by dávno mali pracovať na jeho vyhostení, no vláda odmieta konať. Minister vnútra Matúš Šutaj Eštok (Hlas) tvrdí, že žiadne ohrozenie nevidí a konať nebude,“ uviedla poslankyňa Národnej rady Zuzana Števulová (PS), ktorá poukázala na to, že na platforme Voice of Europe vystúpili aj koaliční politici.

 Ministerka kultúry Martina Šimkovičová (nominantka SNS) v mene ministra vnútra počas pravidelnej štvrtkovej Hodiny otázok v NR SR deklarovala, že MV bude konanie o vykonávaní medzinárodných sankcií voči Marčevskému iniciovať, ak sa naplnia jeho zákonné dôvody.

Marčevskij sa podľa českej vlády a spravodajských služieb spolu s ďalším ukrajinským proruským politikom Viktorom Medvedčukom prostredníctvom Voice of Europe snažili ovplyvňovať európskych politikov a niektorým z nich odovzdávať peniaze. Na český sankčný zoznam bol zaradený koncom marca, odvtedy sa zdržiava na Slovensku. Podnikateľ využíval dočasnú ochranu, ktorú získal ako „utečenec“ z Ukrajiny v prvej polovici roku 2022 od českého ministerstva vnútra./agentury/

X X X

Príjmy Kremľa sa nafúknu aj napriek sankciám, analytik vidí tri hlavné dôvody

Režim ruského prezidenta Vladimíra Putina v tomto roku poriadne získa na predaji ropy a plynu, a to aj napriek západným sankciám. Ruský rozpočet tento rok môže počítať medziročne o zhruba 20 percent vyššími príjmami z predaja ropy a plynu, prognózuje agentúra Bloomberg.

 Ruský prezident Vladimir Putin

K výraznému nárastu príjmov ruského rozpočtu môže dôjsť podľa ekonóma Lukáša Kovandu z Trinity bank z troch kľúčových dôvodov.

Rusku podľa neho nahráva, že teroristická organizácia Hamas, vlani krvavo udrela na Izrael. Výsledkom je izraelská odveta a zvýšené napätie na Blízkom Východe, ktoré zvyšuje svetové ceny ropy a plynu, teda aj príjmy Kremľa.

 Druhý dôvod je ten, že Kremľu sa darí obchádzať západné sankcie prostredníctvom tieňovej flotily tankerov operujúcej v ruských službách. „Existencia tejto flotily umožňuje minimalizovať sankčnú zľavu na vyváženej ruskej rope. Napríklad tento rok v apríli sa Rusku darilo predávať svoju ropu Ural Indii za 75 dolárov za barel, teda 15 dolárov nad stropom stanoveným sankciami,“ hovorí ekonóm.

 Po tretie, Kremeľ tiež zvyšuje ťažobné dane domácim energetickým podnikom, vrátane Gazpromu.

Ruský plynárenský monopol sa pritom vlani dostal do rekordnej straty. Stratový bol prvýkrát od roku 1999. Kovanda hovorí, že Rusko totiž teraz dodáva Európe najmenej plynu od začiatku 70. rokov minulého storočia, pričom Ázia zatiaľ markantne znížený odber nedokáže kompenzovať./agentury/

X X X

Proruský agent ušiel z Česka na Slovensko. Minister Eštok nevidí dôvod na jeho vyhostenie

Údajný proruský agent Arťom Marčevskij ušiel na konci apríla na Slovensko z Českej republiky, kde mu zmrazili majetky a zaradili ho na sankčný zoznam. Slovenské orgány si aj tak nemyslia, že by predstavoval bezpečnostné riziko a neplánujú mu zrušiť dočasné útočisko.

Údajný proruský agent Arťom Marčevskij, ktorý na Slovensko ušiel z Českej republiky, sa zatiaľ nemusí báť, že by mu Slovensko zrušilo dočasné útočisko. Vyplýva to z odpovede ministra vnútra Matúša Šutaja Eštoka, podľa ktorého jeho rezort nenašiel dôvod na to, aby Marčevskému zrušil pobyt na Slovensku.

Ukrajinec na začiatku apríla ušiel na Slovensko, pretože ho u našich západných susedov zaradili na sankčný zoznam a zmrazili mu majetky. „V prípade, ak sa preukáže, že osobu bude možné odôvodnene považovať za nebezpečného pre bezpečnosť Slovenskej republiky, migračný úrad (…) začne konanie o zrušení dočasného útočiska na základe dostatočne odôvodneného podnetu iného orgánu,“ napísal včera v odpovedi poslancom Šutaj Eštok. Jeho odpoveď pre jeho neprítomnosť v pléne čítala ministerka kultúry Martina Šimkovičová. Ako dodal, na migračný úrad takýto podnet týkajúci sa zrušenia dočasného útočiska do dnešného dňa podaný nebol.

Podľa opozičných poslancov Šutaj Eštok a vláda kryjú Marčevského a pomáhajú režimu Vladimira Putina. Na zrušenie dočasného útočiska totiž ministerstvu vnútra stačí len takzvané dôvodné podozrenie z ohrozenia Slovenskej republiky./aktuality.sk

X X X

Lexmann z KDH: Smer môže prejsť veľkými zmenami, nevieme, ako bude vyzerať o tri roky. S dnešným by sme do vlády nešli (podcast)

 Hnutie KDH pred niekoľkými mesiacmi poslalo list šéfke Európskej komisie, v ktorom žiadalo, aby Slovensku nestopli peniaze z plánu obnovy. Hnutie sa tiež nedávno dohodlo s ministrom životného prostredia na zákone o medveďoch. A je možné, že Hlas sa pri voľbe nového šéfa parlamentu bude môcť oprieť práve o hlasy KDH. Europoslankyňa Miriam Lexmann v podcaste približuje, aký vzťah má opozičné hnutie s vládnou koalíciou.

Líderka kandidátky KDH do eurovolieb Miriam Lexmann v podcaste vysvetľuje, prečo si myslí, že nám Komisia nemôže vziať eurofondy za to, že sme zrušili Úrad špeciálnej prokuratúry.

„Nemôžeme dovoliť, aby Európska komisia argumentovala zrušením Úradu špeciálnej prokuratúry a že preto nám ide zobrať eurofondy. Pre tento dôvod nám eurofondy vziať nemôže. Iba ak dokáže, že dochádza ku korupcii. V liste sme apelovali na to, aby sa Európska komisia pozrela na to, ako sa nakladá so spismi,“ približuje v podcaste europoslankyňa Miriam Lexmann list, ktorý poslali šéfke Európskej komisie.

Lexmann tiež hovorí, že s predsedníčkou Komisie Ursulou von der Leyenovou o liste komunikovala. „Sama mi povedala, že si uvedomuje problém, že sa argumentuje zrušením ÚŠP. Pretože to môže byť vnímané ako zasahovanie do vnútorných záležitostí Slovenska. Svojím spôsom sa to obráti proti všetkým, pretože s tým môže Fico nakladať tak, že nám berú eurofondy spôsobom, na ktorý nemajú právo,“ hovorí v podcaste.

 Smer môže prejsť zmenami

Témou podcastu je aj opozičná politika hnutia. Podľa Lexmann ide KDH svojou cestou a správa sa zodpovedne. Hnutie si bude v najbližších parlamentných voľbách hľadať partnerov, s ktorými by mohlo naplniť volebný program.

Europoslankyňa tiež v podcaste odpovedá na otázku, či vedia do budúcna vylúčiť vládnu koalíciu so Smerom tak ako v nedávnych parlamentných voľbách. „Nedokážeme vylúčiť ani to, že strana bude vyzerať, ako vyzerá. Či bude taká silná, alebo tu nebude iná strana. To je otázka, ktorá je budúcnosť. Nedokážeme sa rozprávať o veciach hypoteticky. V politike sa musíte rozprávať o konkrétnom nastavení a na základe toho sa rozhodnúť,“ hovorí.

V podcaste tiež pýtame, prečo dokáže KDH vylúčiť do budúcna spoluprácu s Republikou, no so Smerom nie. „Lebo Smer určite môže prejsť veľkými zmenami. Nevieme, kto bude ten partner. Vieme, za čím stojí Republika, a to je pre nás neakceptovateľné. My nevieme, za čím stojí Smer. Smer je raz taký a raz taký. Raz háji to, potom hovorí presný opak. Z tohto hľadiska to pre nás nie je uchopiteľná politická strana, ktorá sa dnes dá predvídať, ako bude vyzerať o tri a pol roka. Samozrejme, v prípade, že to bude ten istý Smer, tak pravdepodobne s nimi nebudeme môcť íst do koalície, lebo to sme vylúčili teraz a sme v tom konzistentní,“ dopĺňa.

 Právo veta v EÚ a Čína

Témou podcastu sú aj blížiace sa eurovoľby. KDH v programe do eurovolieb hovorí, že chce, aby bolo zachované právo veta. „Mňa mrzí, že politické strany, ktoré súhlasili s odobratím práva veta v minulosti, dnes strašia tým, že nám ho niekto chce zobrať. Hoci vedia, že je tu zábezpeka, že Slovensko to neodsúhlasí.“

Plán premiéra Roberta Fica vycestovať do Číny a nájsť partnerov na opravu stoviek mostov a výstavbu novej koľaje považuje europoslankyňa za nebezpečný.

„Čítam to ako zlý a nebezpečný krok pre Slovensko. Vyzerá to, že z krátkodobého hľadiska to môže priniesť výhody, ale z dlhodobého hľadiska to ohrozuje naše ekonomické aj bezpečnostné záujmy,“ vysvetľuje Miriam Lexmann, na ktorú Čína pred tromi rokmi uvalila sankcie., aktuality.sk

X X X

Ukrajinský minister poľnohospodárstva oficiálne rezignoval pre podozrenie z korupcie

Mykola Soľskyj v rezignačnom prejave vyhlásil, že obavy Národného protikorupčného úradu chápe, zároveň však dôrazne poprel všetky obvinenia. Rezignáciu ponúkol už v apríli.

Ukrajinský minister poľnohospodárstva Mykola Soľskyj, ktorý je podozrivý z korupcie, v piatok oficiálne rezignoval. TASR informuje na základe správy agentúry AFP. „Ukrajinský parlament prijal rezignáciu ministra potravinárstva a poľnohospodárstva Ukrajiny Mykolu Soľského,“ uvádza vyhlásenie ministra poľnohospodárstva.

Ukrajinský Národný protikorupčný úrad (NABU) obvinil Soľského z vedenia skupiny, ktorá v rokoch 2017 až 2021 vyvlastňovala štátnu pôdu v Sumskej oblasti na severe Ukrajiny. Soľskyj v tom čase pôsobil vo vedení veľkej poľnohospodárskej spoločnosti.

Vážne korupčné škandály sú súčasťou verejného života na Ukrajine od pádu Sovietskeho zväzu. Kyjev sa zaviazal zvýšiť intenzitu boja proti korupcii v rámci rokovaní o vstupe Ukrajiny do EÚ. Ide tiež o snahu posilniť dôveru svojich západných podporovateľov.

Podľa ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského sa korupcia počas vojnového stavu rovná zrade. Minulý rok po sérii korupčných škandálov v armáde zbavil funkcie ministra obrany. Tento rok pre podozrenia z korupcie odvolal vedúceho oddelenia kybernetickej bezpečnosti spravodajskej služby SBU, aktuality.sk

X X X

Na Slovensku lekárka odporučila želatínu a mentolovú vodičku. V susednom Česku malú Vanesku vyliečili

„V Česku nám dali to hlavné – nádej. Ak mám byť úprimná, sem k lekárovi už nepôjdeme,“ hovorí Soňa Kováčová, ktorej dcéra musela účinnú liečbu hľadať až v OIomouci.

Vaneska prišla do redakcie Aktualít s mamou, otcom a plyšovou Šmolinkou. V jej vlnitých vlasoch som si všimla fialovú mašľu. Čakala na začiatok rozhovoru a potichu jedla lentilky, ktoré si priniesla so sebou. Farby si vyberala obzvlášť starostlivo. Vyzerala úplne rovnako ako každé štvorročné dievčatko.

Nič zvláštne na nej nevideli ani moji kolegovia, ktorí ju stretli na chodbách. Takto pred rokom by jej však mama do vlasov fialovú mašľu neuviazala. Vaneska totiž takmer žiadne vlasy nemala. Na temene jej zostalo pár posledných prameňov. Okrem Vaneskiných rodičov to však na Slovensku nechcel riešiť nikto. Ani lekári.

Malá Vaneska pred začiatkom liečbyZdroj: Soňa Kováčová

K narodeninám oholená hlava

„V Česku nám dali to hlavné – nádej. Ak mám byť úprimná, sem k lekárovi už nepôjdeme,“ priznáva Vaneskina mama Soňa, odpije si z pohára vody a pozrie sa na dcéru. Hľadí na ňu celý čas, aktuality.sk

X X X

Juhoafrická republika požiadala Medzinárodný súdny dvor, aby sa Izrael stiahol z Rafahu

Súd v januárovom predbežnom rozhodnutí uznal, že v Pásme Gazy existuje riziko genocídy.

Juhoafrická republika (JAR) žiada Medzinárodný súdny dvor (MSD), aby Izraelu prikázal stiahnuť sa z mesta Rafah na juhu Gazy. Vyplýva to zo súdnych spisov publikovaných v piatok, uvádza TASR podľa správy agentúry Reuters.

JAR ešte koncom decembra zažalovala Izrael na pôde hlavného súdu OSN so sídlom v Haagu za to, že sa podľa nej dopustil porušenia dohovoru o genocíde. MSD v januárovom predbežnom rozhodnutí uznal, že v Pásme Gazy existuje riziko genocídy, no Izraelu neprikázal ukončiť tamojšiu vojenskú operáciu. Súd uviedol, že Izrael musí podniknúť všetky opatrenia potrebné na zabránenie genocídnym činom.

Juhoafrická republika teraz požiadala o ďalšie mimoriadne opatrenia v súvislosti s izraelskou operáciou v Rafahu, ktorý označuje za posledné útočisko pre Palestínčanov v Pásme Gazy.

Súd v Haagu má prikázať Izraelu, nech sa okamžite stiahne a zastaví ofenzívu v Rafahu, a umožní predstaviteľom OSN, humanitárnym organizáciám aj novinárom neobmedzený prístup do palestínskej enklávy, aktuality.sk

X  X x

V Česku je na sankčnom zozname, ušiel na Slovensko. PS žiada vnútro konať v prípade proruského špióna

Opozičné parlamentné hnutie PS vyzýva ministerstvo vnútra a migračný úrad, aby konali v prípade Arťoma Marčevského z platformy Voice of Europe. Ministerstvo vnútra argumentuje, že Marčevskij sa nedopustil trestného činu, pre ktorý by bol zaradený na zoznam sankcionovaných osôb.

 PS upozornilo, že Marčevskyj je súčasťou ruskej siete v Európe, ktorá sa pokúšala ovplyvniť politiku v EÚ vrátane eurovolieb.

„Kompetentní by dávno mali pracovať na jeho vyhostení, no vláda odmieta konať. Minister vnútra Matúš Šutaj Eštok (Hlas) tvrdí, že žiadne ohrozenie nevidí a konať nebude,“ uviedla poslankyňa Národnej rady Zuzana Števulová (PS), ktorá poukázala na to, že na platforme Voice of Europe vystúpili aj koaliční politici.

 Ministra vnútra počas pravidelnej štvrtkovej Hodiny otázok v NR SR deklarovala, že MV bude konanie o vykonávaní medzinárodných sankcií voči Marčevskému iniciovať, ak sa naplnia jeho zákonné dôvody.

Marčevskij sa podľa českej vlády a spravodajských služieb spolu s ďalším ukrajinským proruským politikom Viktorom Medvedčukom prostredníctvom Voice of Europe snažili ovplyvňovať európskych politikov a niektorým z nich odovzdávať peniaze. Na český sankčný zoznam bol zaradený koncom marca, odvtedy sa zdržiava na Slovensku. Podnikateľ využíval dočasnú ochranu, ktorú získal ako „utečenec“ z Ukrajiny v prvej polovici roku 2022 od českého ministerstva vnútra./agentury/

X X X

Nepomohol ani míting s rozhodcami. Ramsay a Frühauf vysvetľujú trénerskú výzvu: Nechceli sme byť bojazliví. Čo sa im nepozdávalo?

Slovenskí hokejisti cítili po úvodnom zápase na MS v Česku veľkú krivdu. Obrovský risk Craigovi Ramsaymu a spol. nevyšiel. Trénerská výzva, ktorou sa snažili zrušiť vedúci gól Nemcov, nebola úspešná. Súper išiel opäť do presilovky piatich proti trom, po ktorej zasadil slovenskej strane druhý gólový úder.

Po stretnutí s Nemeckom (4:6) sa k spornému momentu vyjadrili Ramsay i jeho asistent Peter Frühauf.

„Z nášho pohľadu sme to videli úplne jasne. Bol tam kontakt útočiaceho Nemca v bránkovisku. Stanislav Škorvánek nemohol spraviť zákrok, ktorým by zabránil gólu. Za nás to bolo jasné,“ vravel Frühauf.

Tréneri zvyknú mať pred štartom šampionátu stretnutie s rozhodcami, kde si vysvetľujú sporné situácie a ako budú v zápasoch vyhodnocované.

„Na základe mítingu, ktorý sme mali s rozhodcami, sme presvedčení o tom, že pred prvým gólom došlo k bráneniu brankárovi v zákroku. Nehovoriac o tom, že… Vlastne, nemôžem o tom hovoriť,“ hodnotí Frühauf, ktorý si musel dať pozor, aby sa vyhol otvorenej kritike rozhodcov.

 Podľa Ramsayho sa jeho zverenci dopustili v zápase viacerých chýb v defenzíve, kde nechali súperom až príliš veľa priestoru.

Kanaďan mal k trénerskej výzve, podobne ako jeho asistent, jednoznačný názor.

„Rozhodcovia to videli inak ako my. Bol to z našej strany veľký risk, ale všetci sme si boli istí, že nemecký hráč bránil Škorvánkovi v zákroku. Keď ste si v danej situácii istý, musíte podstúpiť risk a zobrať si výzvu,“ konštatoval Ramsay.

Rozhodcovia sa aj pri nastavení jasných kritérií pred šampionátom počas zápasu rozhodujú v konkrétnej situácii subjektívne.

Ramsay bol kritický

„Boli by sme veľmi bojazliví, ak by sme do toho nešli. Chlapci na striedačke to videli rovnako. Nechceli sme zradiť našich hráčov tým, že by sme sa báli,“ mieni Frühauf.

Slováci nedokázali nájsť recept na nemeckých hokejistov, s ktorými nedokázali zvíťaziť na MS už 11 rokov.

 „Sú to len štatistiky. Nemcov sme dokázali poraziť v príprave. Čo sa týka bilancie na MS, myslím si, že dokážeme proti nim hrať skvelý hokej. Veľa zápasov na minulých šampionátoch bolo vyrovnaných.

Hrajú veľmi organizovane a dokážu potrestať našu lajdáckosť. Zaslúžia si kredit za to, že nás porazili a my musíme byť pripravení najbližšie im to vrátiť,“ vraví Ramsay.

Kritickí nebol iba na hráčov, ale aj sám voči sebe. Poukazoval na to, že tím sa musí zomknúť a budovať sebavedomie, ktoré bude v ďalších zápasoch potrebovať.

Budú meniť formácie?

„Je to nepríjemné prehrať takýmto spôsobom hneď na úvod MS. Je len na nás, ako sa s tým dokážeme vyrovnať. Musíme sa oklepať, pretože už v nedeľu nás čaká Kazachstan,“ pripomína Frühauf.

Druhá formácia na čele s kapitánom Tomášom Tatarom nepôsobila na ľade istým dojmom. Pred druhým stretnutím na šampionáte by mohlo dôjsť ku zmenám v zostave.

 „Musíme si to rozobrať, ale je to možné. Nedokážem krátko po zápase povedať, ako veľmi a či vôbec pristúpime k úpravám formácií. Bude to jedna z tém, ktorej sa musíme venovať,“ vraví Frühauf.

Hráči sa musia podľa trénerov viac venovať výkonom na ľade a menej diskutovať s rozhodcami a súpermi.

„Nemôžeme hľadať výhovorky, ale lepšie riešenia situácií. Každý by si mal vstúpiť do svedomia a až potom môžeme byť úspešní,“ uvádza Ramsay./agentury/

X X X

Dortmund rieši pred finále LM praktickú otázku. Ak by prehral s Realom, zarobil by viac ako v prípade výhry

Nemecký futbalový klub Borussia Dortmund sa po postupe do finále tohtosezónnej edície Ligy majstrov ocitol v pomerne zaujímavej situácii. Ako uvádza web dailysports.net, vestfálska značka zarobí omnoho viac peňazí, ak vo finále proti Realu Madrid prehrá.

 Dortmund v prípade finálovej prehry môže paradoxne zarobiť viac.

Kartami nečakane zamiešal Angličan Jude Bellingham, ktorý pred aktuálnou sezónou 2023/2024 prišiel do Realu Madrid práve z Borussie Dortmund.

Podstata spočíva v tom, že víťazstvo v LM by mohlo BVB priniesť do klubovej pokladnice 20 miliónov eur od Európskej futbalovej únie (UEFA), no v prípade prehry by Borussia na základe klauzuly v dohode o prestupe Bellinghama do Realu Madrid dostala od španielskeho klubu dohodnutý bonus v podobe 25 miliónov eur.

Dortmund v semifinále vyradil francúzsky tím Paríž Saint-Germain, keď v oboch zápasoch triumfoval 1:0.

 Bellingham hral za Borussiu Dortund v rokoch 2020 až 2023 a následne prestúpil do Madridu za 103 miliónov eur.

V tejto sezóne strelil 20-ročný Angličan v 39 súťažných stretnutiach v drese Realu 22 gólov a pridal desať asistencií.

Finále Ligy majstrov sa uskutoční 1. júna na legendárnom štadióne Wembley v Londýne./agentury´/

X X X

Desať gólov, bojovný výkon, ale bez bodu. Slováci v úvodnom zápase nestačili na nemecký stroj

Slovenskí hokejoví reprezentanti prehrali v úvodnom zápase B-skupiny majstrovstiev sveta s Nemeckom 4:6.

 Zverenci trénera Craiga Ramsayho doplatili na vylúčenia v druhej tretine, keď hrali dvakrát v trojici, a chyby v obrane.

Slovensko odohrá najbližší duel v nedeľu o 12.20 h proti Kazachstanu, Nemci nastúpia v sobotu vo večernom stretnutí proti Američanom.

 Slováci mohli inkasovať už po 30 sekundách, keď Škorvánek neudržal strelu z kruhu a puk sa takmer dokĺzal za bránkovú čiaru. Slovenský brankár ho s veľkou pomocou obrancov nakoniec zastavil.

Nemci mali lepší vstup do zápasu a v 4. minúte mali ďalšiu tutovku, keď sa dostali do prečíslenia 2 na 1, ale Škorvánek tentokrát pri strele Ehliza nezaváhal.

  Po zbytočnom faule Pospíšila pri mantineli sa jeho spoluhráči museli brániť presile, no paradoxne práve vtedy si vypracovali najlepšiu šancu.

Cingel po výbornom forčekingu vybojoval puk, poslal ho Regendovi a ten takmer otvoril skóre. Pri zakončení ho fauloval Pföderl a sily na ľade sa vyrovnali.

 žŕdky. V 11. minúte mal veľkú šancu Sukeľ, no z dorážky minul. Slováci si zahrali prvú celú presilovku od 14. minúty, ale pokazili ju a na Grubauera išla iba jedna strela.

V 19. minúte Hudáček nastrelil puk pred bránku a Tatar ho tečoval do ľavej žŕdky.

V úvode druhého dejstva sa Slafkovský natlačil pred Grubauera, no jeho bekhendové zakončenie skončilo na betóne.

V 24. minúte zachytil Cehlárik rozohrávku Nemcov a vypálil spomedzi kruhov, ale opäť uspel nemecký brankár. V 27. minúte mali oba tímy obrovské šance otvoriť skóre.

Hrivíkovu prihrávku pred bránku na voľného Cehlárika zastavil „šmýkačkou“ J. Müller, na druhej strane chyboval Fehérváry, Kahun posunul do čistej šance Ehlizovi, ale Škovránek sa stihol presunúť.

V druhej tretine sa hral svižný hokej zo strany na stranu a s množstvom šancí. V 29. minúte však prišla druhá presilovková možnosť pre Nemecko, ktorá sa po 30 sekundách zmenila na výhodu 5 na 3, keďže Čerešňák trafil hokejkou do tváre Sturma a dostal 2+2 minúty.

Nemci ponúknutú výhodu rýchlo využili po dorážke Kahuna a zostala im ešte o jedného hráča dlhá 3:30 min. Ramsayho trénerský tím si zobral výzvu, ale neúspešne i keď mal nemecký hráč obe nohy v bránkovisku a dostal sa do kontaktu so Škovránkom.

 Ide o dvoch hráčov. Tú nevyužili, ale dohrávanú o jedného áno, keď J. Müller zvýšil na 2:0.

V 35. minúte boli blízko kontaktnému gólu Ivan a z dorážky Slafkovský, Grubauer znovu zachránil. O minút neskôr však už nestačil ani on.

Cehlárikovu tutovku ešte ako tak vyrazil, ale na Hrivíkovu strelu z veľkého uhla už nemal nárok – 1:2. Slováci pokračovali vo veľkom nápore a po výbornej práci

Pospíšila vyrovnal delovkou od modrej Fehérváry. Posledné slovo však mali ich súperi a po nedôraznej obrane pred Škorvánkom upravil na 3:2 Kälble.

 Slováci vstúpili do tretieho dejstva náporom a viackrát zavarili pred Grubauerom, no gól padol na druhej strane. Ramseyho zverenci prepadli v obrane a Pföderlovu strelu dorazil do siete voľný Michaelis.

V 48. minúte zahákoval Tiffels a Nemci sa museli brániť v štyroch. Po závere pred bránkou dokázal Regenda, ktorý ležal na ľade posunúť puk okolo bránky pred Grubauera a Hrivík dal druhý gól v zápase.

Ten však neplatil, keďže nemecká trénerská výzva slávila úspech. Pred gólom ušiel Čerešňákovi puk kúsoček za modrú čiaru, čo znamenalo ofsajd.

Ďalšie veľké šance v pokračujúcej presilovke mali Slafkovský a Tatar, Grubauer ich zastavil a po dôraznom dotieraní Pospíšila sa pred ním strhla šarvátka.

Po nej išli na trestnú Pospíšil i Slafkovský za hrubosť a za rovnaký prehrešok aj Szuber. Slovenská presilovka sa tak skončila.

Ramsayho zverenci však ďalšej tlačili a odmena prišla v 55. minúte, keď Hudáček znížil na 3:4.

Necelé štyri minúty pred koncom však prišla ďalšia chyba v slovenskej obrane a nekrytý Pföderl upravil na 5:3 a do prázdnej bránky pridal šiesty gól Eder. Pätnásť sekúnd pred koncom skorigoval skóre Sukeľ.

hlasy po zápas /JOJ Šport/:
Tomáš Tatar, kapitán SR: „Hrali sme dve oslabenia 3 na 5, čo nám zobral veľa síl. Je to prvý zápas a musíme sa z neho poučiť a nerobiť chyby v obrane a hlavne menej faulovať. Nemci majú stabilných hráčov zo svojej ligy, ďalších z NHL a majú kvalitu. Mali sme šancu ich zdolať, ale mali sme príliš veľa vylúčení. V ďalších zápasoch musia zabrať všetky formácie.“
Libor Hudáček, strelec tretieho gólu SR: „Hodnotí sa to ťažko, dostali sme zbytočné góly, ktoré sme im darovali. Nevyrovnali sme sa im v bojovnosti a myslím si, že to rozhodlo. Nemyslím si, že v tom bola nervozita, ale kým sme sa do toho dostali bolo 0:2. Bolo to ťažké, snažili sme sa vyrovnať, dali sme góly, no potom sme dostali ďalší. Darovali sme im príliš veľa prečíslení. Takýto zápas už na turnaji nemôžeme mať.“
Martin Pospíšil, debutant v národnom A-tíme: „Je to môj prvý zápas a predstavoval som si ho úplne inak. Musíme si pozrieť video, kde sme spravili chyby, hodiť ho za hlavu a pokračovať ďalej. Chyby sa robia, ale nemôžu sa opakovať, tak verím, že sa im vyvarujeme. Myslím si, že v druhej tretine sme mali navrch, doťahovali sme, ale vždy nám odskočili. V rozhodujúcich chvíľach sme inkasovali.“ Miloš Kelemen, útočník SR: „Prvý zápas sme si predstavovali inak. Šesť inkasovaných gólov je veľa. Vytvorili sme si veľa šancí, no máme na čom pracovať. Nesmieme toľko prepadávať, celkovo musíme hrať zodpovednejšie. Asi sme dnes príliš veľmi chceli a mysleli sme si, že dokážeme zvíťaziť iba útočnou silou. Nemci však majú tiež šikovných hráčov. Naša „coach’s challenge“ bola rozhodnutím tímu a stojíme si za tým, hoci bola neúspešná.„
Peter Cehlárik, útočník SR: „Nemci nás dostávali pod tlak počas našej rozohrávky. Mali sme problém prechádzať cez stredné pásmo. Výborný Stano (Škorvánek, pozn.) nás v prvej tretine podržal a dal nám šancu zvíťaziť. Dostali sme sa do zápasu, ale nebolo to dosť na víťazstvo. Aj v tretej tretine sme sa dotiahli, no hneď v ďalšom striedaní sme dostali gól. Je to o tom byť pripravený na každé striedanie. Do ďalších zápasov musíme zlepšiť všetko. Je to hlavne v hlavách. Máme v Ostrave skvelých fanúšikov a chceme víťaziť aj pre nich. V prvom rade však musíme byť lepší my na ľade.“
Pavol Regenda, útočník SR: „Keď chceme uspieť, musíme viac bojovať. Toto nebol výkon hodný víťazstva. Spravili sme vylúčenia a oni to potrestali. Bolo to len o našej disciplíne. Ukázali sme, že to nechceme tak, ako by sme to mali chcieť. Žiaľ, dnes to vzal súper. Ideme ďalej. /agentury/

 

 

 

 

 

 

 

 

Příspěvek byl publikován v rubrice Autor a jeho autorem je autor. Můžete si jeho odkaz uložit mezi své oblíbené záložky nebo ho sdílet s přáteli.