Bardella: Som pripravený stať sa „kohabitačným“ premiérom. Krajne pravicová strana Národné združenie (RN) Marine Le Penovej získa v prvom kole parlamentných volieb vo Francúzsku približne 34 percent hlasov, uvádzajú povolebné prieskumy. Prezident Emmanuel Macron po uzavretí volebných miestností vyzval voličov, aby v druhom kole hlasovali proti krajnej pravici, informujú francúzske médiá. Macron o predčasných voľbách rozhodol pred troma týždňami, keď po drvivej porážke vo voľbách do Európskeho parlamentu (EP) rozpustil Národné zhromaždenie, teda dolnú komoru francúzskeho parlamentu.

Ľavicový blok Nový ľudový front, v ktorom sa pred voľbami združili socialisti, komunisti, zelení, strana Nepodrobené Francúzsko (LFI) a ďalšie menšie zoskupenia, podľa odhadov získa v prvom kole zhruba 28 až 29 percent hlasov. Stredový tábor prezidenta Macrona sa umiestnil na treťom mieste s približne 20 až 22 percentami.

Pre Macrona znamenajú odhady výsledkov prvého kola veľkú porážku, napísala agentúra DPA. Macronova dlhodobá politická sokyňa a šéfka poslancov RN v parlamente Le Penová uviedla, že Macronov tábor bol v prvom kole volieb „takmer vyhladený“. Vyzvala tiež voličov, aby v druhom kole dali jej strane absolútnu väčšinu v parlamente.

Le Penová vyzvala nacionalistickú alianciu, aby v druhom kole získala absolútnu väčšinu. „Vyzývam vás, aby ste sa pridali ku koalícii slobody, bezpečnosti a bratstva. Zmobilizujte sa, aby zvíťazil ľud,“ povedala Le Penová krátko po zverejnení predbežných volebných výsledkov. V politike nie je nič bežnejšie ako zmena moci, zdôraznila a varovala pred falošným šírením strachu proti jej strane. Le Penová bola predsedníčkou RN do roku 2022.

„Úprimne ďakujeme voličom a vítame tento výsledok ako prvý krok k zmene politiky a ako prejav dôvery, ktorý nás ctí a zaväzuje. Nič však ešte nie je vyhraté, rozhodujúce bude druhé kolo,“ vyhlásila Le Penová.

Attal: Ani jediný hlas pre RN

Francúzsky premiér Gabriel Attal vyzval, aby ľudia v druhom kole nedali ani jeden hlas Národnému združeniu. Attal aj krajne ľavicový líder Jean-Luc Mélenchon vyzvali na odstúpenie tých kandidátov z ich politických táborov, ktorí sa v prvom kole ocitli na tretích miestach, aby tak znížili šance kandidátov RN pre druhé kolo. Informujú o tom tlačové agentúry.

„Ani jeden hlas nesmie pripadnúť Národnému združeniu,“ povedal Attal. „Stávka je jasná: zabrániť tomu, aby Národné združenie získalo absolútnu väčšinu,“ citovala ho agentúra Reuters po tom, čo tábor jeho a Macrona skončil v prvom kole volieb až tretí.

Na hlasovanie proti RN v druhom kole vyzval aj Jean-Luc Mélenchon, šéf ľavicovo populistického zoskupenia Nepodrobené Francúzsko (LFI), ktoré vo voľbách kandidovalo s ďalšími stranami v koalícii Nový ľudový front. „V prípade, že (kandidát RN) skončí na prvom mieste, zatiaľ čo my sme boli až tretí, stiahneme svoju kandidatúru,“ uviedol podľa agentúry AFP Mélenchon. Hlasovanie označil za ťažkú ​​porážku prezidenta Macrona, jeho kandidátov a takzvanej prezidentskej väčšiny.

Predseda RN Jordan Bardella v reakcii na odhady volebných výsledkov uviedol, že je pripravený stať sa premiérom, pokiaľ jeho strana získa po druhom kole absolútnu väčšinu. Povedal tiež, že v takom prípade bude „kohabitačným“ predsedom vlády, ktorý bude „rešpektovať ústavu a úrad prezidenta republiky, ale bude nekompromisný, pokiaľ ide o politiku, ktorú budeme vykonávať“, uviedla agentúra Reuters.

Ako kohabitaciu označuje francúzsky politický systém stav, keď parlamentná väčšina má iný politický názor ako prezident.

 Najvyššia účasť za desaťročie

Podľa prvých odhadov by sa strana Le Penovej a jej spojenci mohli stať najsilnejšou silou v dolnej komore parlamentu s 230 až 280 kreslami. Na absolútnu väčšinu 289 kresiel však zrejme nedosiahne. Ľavica by mohla získať 125 až 200 mandátov, Macronovmu liberálnemu táboru hrozí pokles iba na 60 až 100 kresiel. Odhady sú ale vzhľadom na volebný systém veľmi neisté.

Volebná účasť bola podľa odhadov medzi 67,5 a 69,7 percenta, čo je najviac za posledné desaťročie. O tom, koľko kresiel v Národnom zhromaždení jednotlivé bloky získajú, sa rozhodne až v druhom kole volieb. To sa bude konať 7. júla.

„Vysoká účasť v prvom kole (…) svedčí o dôležitosti tohto hlasovania pre všetkých našich krajanov a o túžbe objasniť politickú situáciu,“ uviedol Macron podľa agentúry AFP v písomnom vyhlásení. Zároveň vyzval na širokú podporu jasne „republikánskych a demokratických“ kandidátov v druhom kole volieb.

Volebná účasť bola podľa tamojšieho ministerstva vnútra o 17.00 h na úrovni 59,4 percenta, čo je približne o 20 percentuálnych bodov viac ako v rovnakej fáze predchádzajúcich volieb v roku 2022. Konečná volebná účasť v roku 2022 bola 47,5 percenta.

 Prezident Emmanuel Macron vypísal predčasné voľby po tom, ako krajne pravicová strana Národné združenie (RN) začiatkom júna porazila jeho centristické sily vo voľbách do Európskeho parlamentu. Hrozí však, že sa tento hazard nevydarí a Macronova aliancia sa podľa prieskumov verejnej mienky umiestni až na treťom mieste za RN a ľavicovým Novým ľudovým frontom (NFP).

Podľa väčšiny prieskumov je RN na najlepšej ceste získať najväčší počet kresiel v Národnom zhromaždení – dolnej komore parlamentu – po druhom kole volieb, ktoré sa bude konať 7. júla, hoci nie je jasné, či získa absolútnu väčšinu. Konečné prieskumy verejnej mienky dávali RN 35 až 37 percent hlasov, zatiaľ čo NFP by získal 27 až 29 percent a Macronov tábor 20 až 21 percent.

 Tieto voľby by mohli priniesť prvú krajne pravicovú vládu vo Francúzsku od druhej svetovej vojny, čo by znamenalo potenciálnu zmenu v srdci EÚ, všíma si tlačová agentúra Reuters. RN, euroskeptická a protiimigračná strana, bola dlho „vyvrheľom“, ale teraz je bližšie k moci ako kedykoľvek predtým.

Marine Le Penová, predsedníčka RN do roku 2022, sa snažila „detoxikovať“ svoju stranu známu rasizmom a antisemitizmom, čo sa jej podarilo na pozadí hnevu voličov na Macrona a vysoké životné náklady, ako aj na pozadí narastajúcich obáv z imigrácie.

Vzhľadom na francúzsky volebný systém je ťažké odhadnúť presné rozdelenie kresiel v 577-člennom Národnom zhromaždení, a konečný výsledok bude známy až po skončení druhého kola. V krajine je viac než 49 miliónov registrovaných voličov. Počiatočné výsledky budú známe už krátko po zatvorení volebných miestností./agentury/

X X X

Účasť vo francúzskych parlamentných voľbách oproti roku 2022 prudko stúpla

Prezident Emmanuel Macron vypísal predčasné voľby po tom, ako krajne pravicová strana Národné združenie porazila jeho centristické sily vo voľbách do Európskeho parlamentu.

Volebná účasť v prvom kole nedeľňajších predčasných parlamentných volieb vo Francúzsku bola podľa tamojšieho ministerstva vnútra o 17.00 h na úrovni 59,4 percenta, čo je približne o 20 percentuálnych bodov viac ako v rovnakej fáze predchádzajúcich volieb v roku 2022. TASR o tom informuje podľa tlačovej agentúry AFP.

Podľa prognóz viacerých prieskumných spoločností by to po zatvorení volebných miestností o 20.00 h znamenalo konečnú účasť 67,5 až 69,7 percenta. Konečná volebná účasť v roku 2022 bola 47,5 percenta.

Prezident Emmanuel Macron vypísal predčasné voľby po tom, ako krajne pravicová strana Národné združenie (RN) začiatkom júna porazila jeho centristické sily vo voľbách do Európskeho parlamentu. Hrozí však, že sa tento hazard nevydarí a Macronova aliancia sa podľa prieskumov verejnej mienky umiestni až na treťom mieste za RN a ľavicovým Novým ľudovým frontom (NFP).

Podľa väčšiny prieskumov je RN na najlepšej ceste získať najväčší počet kresiel v Národnom zhromaždení – dolnej komore parlamentu – po druhom kole volieb, ktoré sa bude konať 7. júla, hoci nie je jasné, či získa absolútnu väčšinu. Konečné prieskumy verejnej mienky dávali RN 35 až 37 percent hlasov, zatiaľ čo NFP by získal 27 až 29 percent a Macronov tábor 20 až 21 percent.

Dlhé roky boli vyvrheľmi

Tieto voľby by mohli priniesť prvú krajne pravicovú vládu vo Francúzsku od druhej svetovej vojny, čo by znamenalo potenciálnu zmenu v srdci EÚ, všíma si tlačová agentúra Reuters. RN, euroskeptická a protiimigračná strana, bola dlho „vyvrheľom“, ale teraz je bližšie k moci ako kedykoľvek predtým.

Marine Le Penová, predsedníčka RN do roku 2022, sa snažila „detoxikovať“ svoju stranu známu rasizmom a antisemitizmom, čo sa jej podarilo na pozadí hnevu voličov na Macrona a vysoké životné náklady, ako aj na pozadí narastajúcich obáv z imigrácie.

Vzhľadom na francúzsky volebný systém je ťažké odhadnúť presné rozdelenie kresiel v 577-člennom Národnom zhromaždení, a konečný výsledok bude známy až po skončení druhého kola. V krajine je viac než 49 miliónov registrovaných voličov. Počiatočné výsledky budú známe už krátko po zatvorení volebných miestností, aktuality.sk

X X X

Macron oblečený i nahý, pešky i na koni

Francúzsko volí v prvom kole parlamentných volieb, ktoré na veľký údiv zvolal prezident Emmanuel Macron po neúspešných voľbách do Európskeho parlamentu.

 Francúzsky prezident Emmanuel Macron počas svojho prejavu na zasadnutí konferencie African Vaccine Manufacturing Accelerator vo štvrtok 20. júna 2024 v Paríži.

Svojich úspešnejších najväčších súperov – Národné združenie (RN) Marine le Penovej a ľavicové Nepoddajné Francúzsko (LFI) Jeana-Luca Mélenchona, označil za hrozbu, ktorá by mohla viesť k občianskej vojne. Otázka je, prečo sa Macron rozhodol voľby vyhlásiť, keď je vysoko pravdepodobné, že RN svoj triumf zopakuje a predsedom vlády sa stane vychádzajúca hviezda ultrapravice Jordan Bardella.

Macron stavil na živenie strachu z konfliktu medzi „extrémami“, čím okrem RN mieril na ľavicové LFI. Mélenchonovo hnutie sa pre ľavicového voliča stalo jedinou alternatívou, no kampaň proti nemu bola dlhodobo vedená podobne ako proti Jeremymu Corbynovi v Británii: účinne mali zapôsobiť najmä obvinenia z antisemitizmu, opakovane po tom, čo po 7. októbri 2023 Mélenchon okrem Hamasu neoblomne kritizuje izraelskú politiku. To samo však nestačí. Najväčším Macronovým nepriateľom je jeho vlastná tvrdo pravicová, antisociálna neoliberálna politika a silové presadenie niektorých zákonov – napríklad zvýšenie dôchodkového veku a odvrhnutie problémov vidieka a periférie.

 Macronov krok do neznáma je aj prejavom jeho typického lavírovania medzi túžbou vzísť z krízovej Európy ako záchranca doterajšej podoby jej integrity, a zároveň si pre dejiny uchovať gloriolu Charla de Gaulla. Nedávno v Normandii si s Joeom Bidenom potvrdili „pokrvné puto vtedy, teraz a vždy“ medzi USA a Francúzskom; a už o pár dní Macron hovoril o potrebe vytvárania „silnej Európy“ nezávislej od „amerických priorít“. Tomu sa dá rozumieť ako pripomienke de Gaullovej predstavy o Európe suverénnych štátov s obmedzeným princípom „nadnárodnosti“ presadzovaným USA. „Amerika nie je v Európe, videl som to na mape,“ legendárne vtedy na účet zámorského modelovania európskej politiky ironizoval de Gaulle.

Dnešná situácia je však iná a vyhliadky oboch prezidentov chatrné. Konfliktné Francúzsko znamená pre EÚ neznámu oveľa väčšiu ako euroskepticizmus poniektorých východných členov únie./agenturyú

X X X

Rusko za týždeň zhodilo na Ukrajinu 800 bômb, uviedol Zelenskyj a žiada Západ o ďalšie zbrane

 Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj uviedol, že Rusko za uplynulý týždeň zhodilo na Ukrajinu 800 bômb a požiadal západných spojencov o posilnenie ukrajinskej protivzdušnej obrany. Ruské priemerné straty vojakov v máji za deň boli podľa predstaviteľov NATO viac ako tisíc mužov. Napriek tomu ich Rusko dokáže nahradiť, píše The New York Times v článku s titulkom Ruské obete na Ukrajine rastú, v brutálnom štýle boja.

 X X X

Najmenej jednu obeť a osem zranených si vyžiadal útok ruskej armády na centrum mesta Charkov na severovýchode Ukrajiny. Uviedli to v nedeľu miestni predstavitelia, píše TASR na základe správy agentúry Reuters.

Centrum Charkova zasiahla riadená bomba, na mieste vypukol požiar, napísal starosta Charkova Ihor Terechov v príspevku na platforme Telegram. Dodal, že medzi zranenými je aj osemmesačné dieťa.

Gubernátor Charkovskej oblasti Oleh Synehubov informoval, že v plameňoch sa ocitla miestna pošta. Na mieste zasahovali pohotovostné zložky.

Charkov, druhé najväčšie mesto Ukrajiny, leží asi 30 kilometrov od hraníc s Ruskom a je pravidelným terčom útokov ruskej armády. Moskva pri svojich útokoch čoraz viac používa riadené bomby./agentury/

X X X

Kaliňák: Fico bude mať po útoku trvalé následky, čoskoro sa objaví na verejnosti

 Predseda vlády Robert Fico bude mať po májovom útoku trvalé následky, pokiaľ ide o činnosť pohybového aparátu, čoskoro sa však objaví na verejnosti. V diskusnej relácii O 5 minút 12 RTVS to povedal podpredseda vlády a minister obrany Robert Kaliňák (Smer).

 „Nedá sa povedať, že by išlo všetko úplne podľa plánu, ale môžem povedať, že ten stav sa už natoľko zlepšil, že sa pán premiér aktívne zapojil do diskusii k samitu, ktorý bol tento týždeň,“ povedal Kaliňák. Ako ďalej uviedol, Fico sa chystá postupnými krokmi chytiť všetkých svojich povinností.

Kedy bude Fico opäť viesť vládu? Rehabilitácia pokračuje, uviedol Kaliňák. Spomenul prelom júna a júla

Kaliňáka momentálne bojuje o to, „aby sa mohol vrátiť do plného zdravia“. „Nie je to ešte zďaleka ideálne. Po strelnom poranení brušnej dutiny jednoducho tie orgány nepracujú ako keď ste mali 17 alebo 30. Je to ešte stále veľmi nevypočitateľné,“ zdôraznil Kaliňák. Dodal však, že Fico sa blíži do stavu, aby mohol vykonávať svoju funkciu s plným nasadením.

Kaliňák tiež uviedol, že nevie a nechce vedieť detaily z vyšetrovania útoku na Fica. Podľa neho príde čas, kedy sa vyšetrovateľ alebo prokurátor rozhodne, že sú v takej fáze vyšetrovania, že môžu verejnosť oboznámiť s nejakými výsledkami vyšetrovania. „Či to bude po prázdninách, na jeseň alebo tak, ja na to nijakým spôsobom netlačím,“ zdôraznil Kaliňák.

 Zároveň minister zopakoval, že obvinený Juraj C. sa zúčastňoval rôznych opozičných zhromaždení. „Dokonca na niektorých mal príhovory. Viackrát sa zúčastnil priamo tých zhromaždení pred výjazdovými vládami. Bol vlastne indoktrinovaný tými názormi, aj tými nenávistnými prejavmi,“ skonštatoval Kaliňák.

Predseda opozičného KDH Milan Majerský v tejto súvislosti povedal, že vláda mala prijímať súbor opatrení známy ako „lex atentát“ práve až po ukončení vyšetrovania. „Keď by sme vedeli, že v akom stave, ktoré veci máme, napríklad Úrad pre ochranu ústavných činiteľov, odborná analýza, odborné stanoviská, a tak ďalej,“ uviedol Majerský.

 Podľa Majerského júnová schôdza parlamentu nenaznačovala záujem vládnej koalície o zmierenie a upokojenie situácie v spoločnosti po útoku na premiéra. „Júnová schôdza išla valcovaním rad za radom,“ vyhlásil Majerský s tým, že celá vec mu pripadá ako „revanšizmus za to, čo sa udialo“. „Veď tú veľkorysosť by mal prejaviť práve ten, kto bol poškodený, kto bol poranený,“ myslí si Majerský. Doplnil, že v tejto súvislosti očakával, že príde stav pokoja. „Ale boli sme svedkami niečoho úplne iného,“ uzavrel šéf KDH.

 Podľa Kaliňáka však vládna koalícia urobila prvý veľký krok k zmiereniu a upokojeniu situácie už po prevzatí moci na jeseň 2023. „Žiadny revanš ani odveta nenastala, nikomu sme dvere nevykopávali. Žiadne ozbrojené komandá nechodili po lídrov opozície,“ zdôraznil Kaliňák. Zároveň upozornil Majerského, aby si nemýlil zmierenie so slabosťou. „Jednoducho, to bol krok, ktorý sme urobili na zmierenie. A to, že ste si na to hneď zvykli, to neznamená, že sme to zmierenie nepriniesli,“ dodal minister./agentury/

X X X

Česko bude mať v Rusku nového veľvyslanca, Petr Pavel už podpísal jeho menovanie

K menovaniu veľvyslanca v Moskve sa český prezident pôvodne staval opatrne. Česká republika bude mať v Rusku nového veľvyslanca. Oznámil to v nedeľu prezident ČR Petr Pavel, ktorý už podpísal jeho menovanie. TASR o tom informuje podľa správy spravodajského portálu Novinky.cz.

„Dokument, ktorým sa proces začína, som už nášmu veľvyslancovi podpísal. Určite nebude dokončený v priebehu týždňov, možno ani mesiacov,“ povedal Pavel v relácii Českej televízie (ČT) Otázky Václava Moravce.

Čakanie na súhlas prijímajúcej krajiny môže podľa českého prezidenta trvať v prípade Ruska aj rok. K menovaniu českého veľvyslanca v Moskve sa Pavel pôvodne staval opatrne. „Impulzom pre mňa bolo, že začal proces, ktorý by mal viesť k mierovému stavu na Ukrajine. Začal mierovou konferenciou vo Švajčiarsku,“ vysvetlil.

„Bude dôležité, aby sme potom boli v Moskve zastúpený tak, ako naši spojenci,“ uviedol český prezident. „S Ruskom bude určite potrebné rokovať, keď sa budeme baviť o konkrétnych podmienkach,“ dodal.

Do mája pôsobil vo funkcii českého veľvyslanca v Moskve Vítězslav Pivoňka. Meno jeho nástupcu zatiaľ nie je oficiálne známe. Podľa informácií portálu Novinky.cz by mal tento diplomatický post obsadiť bývalý námestník ministra obrany Daniel Koštoval.

Návrh na mierové rokovania Rusko podľa Pavla zatiaľ nepredložilo. Podľa neho predstavilo skôr neprijateľný návrh bezpodmienečnej kapitulácie, s ktorým sa nedá súhlasiť. Na mierovej konferencii o Ukrajine, ktorú hostilo v júni Švajčiarsko, sa zúčastnilo viac ako 100 krajín. Pavel verí, že za rokovací stôl si v budúcnosti sadnú aj Rusko a Čína, ktoré na konferencii neboli zastúpené, aktuality.sk

X X X

Zaplatil milióny eur. Cristiano Ronaldo si kúpil časť ostrova v tvare morského koníka

Po skončení EURO 2024 sa Cristiano Ronaldo so svojou priateľkou a deťmi zrejme presunú do Dubaja, kde si za 25 miliónov eur kúpili časť umelo vytvoreného ostrova. Spolumajiteľkou pozemku je Georgina Rodriguezová a pár chce na svojom ostrove postaviť luxusnú vilu.

Nový dom portugalského futbalistu sa bude stáť na ostrove v dubajskom zálive Jumeirah Bay a mal by byť hotový do konca tohto roka. Ich nové sídlo sa bude nachádzať neďaleko Rijádu v Saudskej Arábii, kde 39-ročný útočník pôsobí ako hráč tímu Al-Nassr.

Rovnako, ako mnohé ostrovy v Dubaji, aj tento je umelo vytvorený a má tvar morského koníka. S mestom je prepojený 300 metrov dlhým mostom, a tak si Cristiano Ronaldo s priateľkou a šiestimi deťmi budú môcť užívať neďalekú pláž.

Na ostrove, ktorý sa hrdí najexkluzívnejšími plážami v okolí, zábavnými klubmi, hotelom, jachtárskym klubom a potápačským centrom, je už 15 luxusných domov.

Cristiano Ronaldo momentálne účinkuje na majstrovstvách Európy. K portugalskému tímu sa však pripojil o niečo neskôr, ako jeho spoluhráči, pretože bol pred turnajom na dovolenke. Do Nemecka pricestoval aj s partnerkou Georginou Rodríguezovou, ktorá hviezdneho futbalistu podporuje z tribúny.

Portugalsko odohralo v stredu posledný zápas skupinovej fázy EURO 2024, v ktorom podľahlo Gruzínsku 0:2. Aj napriek tomu z prvého miesta v F-skupine postúpilo do vyraďovacej časti, kde sa v osemfinále v pondelok stretne so Slovinskom.

X X X

Podstav a nízke platy. Šutaj Eštok zatiaľ nenaplnil „slovo chlapa“, podľa odborárov hrozí odchod tisícov policajtov. Čo žiadajú?

Plesnivé steny, rozpadávajúce sa budovy, staré uniformy aj nefunkčné počítače. V takýchto podmienkach pracujú podľa odborárov, ktorým došla trpezlivosť, slovenskí policajti. Ministrovi vnútra Matúšovi Šutajovi Eštokovi (Hlas) adresovali otvorený list. Vyzývajú ho, aby prešiel od sľubov ku skutkom a nečinne sa nedíval na decimovanie bezpečnostných zložiek. Predseda Hlasu sa bráni, že sa neskrýva na ministerstve, vie presne čo policajtov trápi, a pripomína, že tento rok už dostali odmenu a v pláne sú aj ďalšie.

 Odborový zväz polície v Slovenskej republike zverejnil list ministrovi vnútra ešte 21. júna. Policajní odborári v ňom píšu, že po troch rokoch neúspešných apelov, aby sa policajtom zlepšili materiálne, finančné a pracovné podmienky, dúfali, že nové vedenie im pomôže presadiť zmeny hodné doby umelej inteligencie. Po pol roku od prísľubov však zostali sklamaní.

„Aj my máme svoju trpezlivosť, vyzývame Vás preto, pán minister, NEDÍVAŤ SA NEČINNE na našu decimáciu, naše podlomené zdravie, rozpadávajúce sa rodiny, na naše rozbité stoly, nefunkčné stroje, staré uniformy, plesnivé steny, nevyrovnanie sa naším príjmom priemernej mzde v národnom hospodárstve, A KONAŤ, lebo práve Vy budete ten, ktorý za 30-ročnou snahou ochrany práv a záujmov našich občanov napíše bodku a náš spis uloží ad acta,“ odkázali odborári ministrovi.

 Odísť môžu stovky až tisíce príslušníkov

Jednou z hlavných požiadaviek odborárov je personálna stabilizácia Policajného zboru (PZ). Podľa údajov ministerstva vnútra sa o bezpečnosť Slovenska aktuálne stará menej policajtov, ako by sa malo. „V Policajnom zbore máme aktuálne 19 802 prísluš­níkov, čo je o 2 799 policajtov menej ako je plánovaný stav pre tento rok,“ uviedol pre Pravdu hovorca rezortu Matej Neumann s tým, že od začiatku roka prišlo na ministerstvo 1863 žiadostí o prijatie do zboru.

Predseda zväzu Pavol Paračka podotkol, že na to, aby zbor mohol plniť všetky úlohy, ktoré mu zo zákona vyplývajú, by v ňom malo slúžiť až 22 601 policajtov. „Z uvedeného vyplýva, že podstav predstavuje cca 3 500 príslušníkov PZ,“ skonštatoval. Ak by aj prijali všetkých uchádzačov, ktorí sa nahlásili od januára, zboru by naďalej chýbalo takmer tisíc policajtov.

Šéf odborárov priblížil, že väčšina príslušníkov chýba na základných útvaroch. „To sú policajti, ktorí zabezpečujú tie viditeľné činnosti predovšetkým pri ochrane života, zdravia a majetku občanov, verejného poriadku, bezpečnosti cestnej a železničnej dopravy a s ktorými občania najčastejšie dochádzajú do styku,“ priblížil. Z údajov, ktoré Pravde poskytol, vyplýva, že do služobného pomeru do konca mája 2024 prijali 276 ľudí.

V priebehu posledných štrnástich rokov nastúpilo najviac policajtov v roku 2010, kedy do zboru prijali 1492 osôb, a odišlo 1738. Nad tisíc policajtov prijali odvtedy len raz – v roku 2013, keď pribudlo 1204 nováčikov. Počty klesali viditeľne od roku 2016, pokoriť hranicu 900 prijatých policajtov za rok sa odvtedy nepodarilo. Čo sa úbytku síl týka, najviac policajtov za posledné roky odišlo v rokoch 2020 a 2021.

Zisťovali sme tiež, ktoré špecifické profesie, ako napríklad forenzní technici, pyrotechnici, potápači či kynológovia, sú v zbore nedostatkové. „Policajný zbor by v súčasnosti potreboval z vami uvedených špecifických profesií najviac vyšetrovateľov Policajného zboru a poverených príslušníkov Policajného zboru (na OR PZ aj KR PZ). Pre ich plnú obsadenosť ku dnešnému dňu by bolo ideálne viac ako 400 príslušníkov Policajného zboru s týmto špecifickým zameraním (vyšetrovanie a skrátené vyšetrovanie),“ ozrejmilo Pravde Prezídium Policajného zboru.

Šéf odborárov sa obáva, že ak sa neprijmú opatrenia, občania by mohli už reálne pociťovať zhoršenie bezpečnostnej situácie. Od januára do konca mája podľa jeho slov ukončilo služobný pomer 492 policajtov a hrozí odchod „ďalších stoviek až tisícok príslušníkov“.

„Podľa našich informácií má splnený nárok na odchod do výsluhového dôchodku až do 5.000 príslušníkov PZ a máme relevantné informácie z našich základných organizácií o zvýšenom počte policajtov, ktorí zamýšľajú ukončiť služobný pomer ešte v roku 2024,“ uviedol s tým, že odchod dvoch tisícok príslušníkov by vážne ohrozil chod polície.

 Nábor namiesto výberu

No nie sú to len policajti, kto v bezpečnostných zložkách chýba. Paračka hovorí, že malý záujem o výkon povolania registrujú odborári aj v Zbore väzenskej a justičnej stráže. K výzve odborového zväzu sa pridali aj hasiči, ktorí v stanovisku uviedli, že s rovnakými problémami dlhodobo bojujú aj oni. Poukázali aj na to, že už roky sú „na chvoste platového ohodnotenia aj keď sú vždy v prvej línii nech sa deje čokoľvek“.

Odborári v liste ministrovi kritizujú aj predchádzajúce vedenia a posledné roky „rádoby reforiem“, ktoré im mali skvalitniť výkon služby a podmienky práce. Tie podľa Paračku viedli k prepadu personálnych kapacít zboru a náboru uchádzačov namiesto ich výberu.

„Z občanov, ktorí o zamestnanie prejavia záujem, väčšina neprejde náročnými požiadavkami na výkon týchto funkcií už pri prijímacom konaní. Preto by sme uvítali, keby výsledkom bolo aspoň odporúčanie vláde Slovenskej republiky začať riešiť tento nepriaznivý stav a Ministerstvu vnútra Slovenskej republiky spracovať dlhodobý plán rozvoja Policajného zboru,“ vyjadril sa predseda zväzu.

Bývalý policajný prezident z rokov 2010 až 2012 a súčasný poslanec Progresívneho Slovenska Jaroslav Spišiak skonštatoval, že uchádzači, ktorí majú záujem vstúpiť do zboru, sú dnes „jednoznačne“ menej pripravení ako kedysi. Podotkol, že o „policajné remeslo“ nebol nikdy na Slovensku veľký záujem. „Veľmi málo ľudí išlo do polície len čisto kvôli tomu, že chce bojovať s mafiou,“ priblížil poslanec. Väčšinou podľa neho rozhodovali sociálne istoty.

„Ten, kto chce vstúpiť do zboru, pretože si myslí, že je to fakt jeho poslanie, a chce to robiť, tak ten sa pripravuje už predtým, ako ide na prijímačky alebo do prijímacieho konania. Cvičí, trénuje, je to človek, na ktorom to hneď na prvý pohľad vidno, že chce byť fakt policajtom. Na niektorých nevidieť nič a nespravia ani testy z gramatiky, telesnej východy ani psychotesty,“ zhodnotil Spišiak.

Nedôstojné podmienky v zbore si evidentne uvedomujú tiež mladšie ročníky. Podľa Paračku rady príslušníkov opúšťajú už aj mladší policajti bez nároku na výsluhový dôchodok, ktorých má byť až do tridsať percent.

Po 500 eurách majú prísť polročné odmeny

Druhou z požiadaviek odborárov je riešenie platových podmienok. Napriek slovu „chlapa“, ktoré im dal Šutaj Eštok vlani v decembri, zmenu necítia. Na účty im neprichádza ani vyššia výplata, na ktorej sa dohodli v kolektívnej zmluve, a neevidujú ani žiaden konkrétny materiál, ktorý by naznačoval, že k ním smerujú.

Štvrtok dopoludnia sa Šutaj Eštok na tlačovke vyjadril, že s odbormi sa snaží mať konštruktívny dialóg a medzi policajtov chodí. „Ja sa neschovávam tu na ministerstve,“ vyhlásil. Tvrdí, že o problémoch s platmi aj budovami vie a pripomenul odmenu 500 eur, ktorú policajti dostali pred dvoma mesiacmi, čo kritizovala opozícia, pretože rezort vyčlenil odmeny krátko pred prezidentskými voľbami.

Avizoval, že odmeny dostanú aj k polroku. „Každý policajt dostane minimálne 330 eur, maximum môže byť až niekde do výšky, tuším, že 780 eur, ktoré budú vyplatené,“ povedal. Druhým zlepšením má byť spustenie verejného obstarávania na nákup výpočtovej techniky za 300 miliónov eur. S kolegami z ministerstiev chce tiež hľadať „obrovský balík“ peňazí na rekonštrukciu okresných úradov, hasičských a policajných staníc. Obnoviť sa majú aj policajné vozové parky, rokovať chce s fabrikou Škoda.

„Rovnako, ak sa bavíme o zvýšení peňazí. Ja viem aká je požiadavka odborárov – 500 miliónov eur,“ uviedol minister s tým, že štát musí konsolidovať verejné financie na úrovni 1,5 miliardy. „Ja ako minister vnútra, aj ako predseda Hlasu, dávam svoju hlavu na to, že nejaké peniaze pre tých policajtov nájdeme. Ja im nehovorím, že to bude 500 miliónov eur. To im teraz hovorím, že to je nereálne. Takto to nebude,“ vyhlásil s tým, že peniaze na vyššie platy už tento rok sa pokúsi nájsť. Pripustil, že to s ministrom financií Ladislavom Kamenickým nepôjde o jednoduché rokovanie. „Použijem všetku svoju politickú silu na to, aby sme tie zdroje pre policajtov našli,“ dodal.

Odchod policajtov si vysvetľuje tým, že došlo k 14,5-percentnej valorizácii výsluhových dôchodkov. Tých, ktorí nemusia ísť do dôchodku požiadal, aby v zbore zostali.

Bez ministra výbor nerokoval

O závažnosti situácie, ktorú odborári popisujú, mali vo štvrtok rokovať poslanci parlamentného výboru pre obranu a bezpečnosť. K debate o platoch a podstave v polícii napokon nedošlo. Na výbor neprišiel nielen minister vnútra, no ani policajný prezident Ľubomír Solák, ktorého opozícia kritizuje, že sa k téme vôbec nevyjadruje.

Paračka na margo platových podmienok uviedol, že odbory vychádzajú predovšetkým z Koncepčného materiálu, ktorý sa zaoberá zlepšením podmienok aj pre justičnú stráž, Ozbrojené sily, Slovenskú informačnú službu a príslušníkov Národného bezpečnostného úradu. Materiál predpokladá okamžité navýšenie príspevku na bývanie a rizikového príplatku vo výšku dvesto eur.

„Čo sa týka uvedeného príplatku a príspevku, záväzok k ich zvýšeniu máme už aj kolektívnej zmluve na rok 2024. K výzve Rady predsedov ZO OZP v SR ešte predchádzala podpisová akcia policajtov a zamestnancov MV SR, kde sa v priebehu troch pracovných dní vyzbieralo 12 488 podpisov a ktorá bola v mesiaci apríl odovzdaná ministrovi,“ ozrejmil. Všetky snahy však podľa neho napriek mnohým stretnutiam nedostali adekvátne odpovede.

Koaličný poslanec Samuel Migaľ z Hlasu neschválenie programu schôdze zdôvodnil ministrovými pracovnými povinnosťami. „My by sme boli radi, keby pri takejto vážnej téme nebol v zastúpení, ale aby naozaj prišiel a dokázal vysvetľovať a odpovedať na všetky otázky,“ argumentoval.

Stopnuté rokovanie rovnako zdôvodnil aj šéf výboru Tibor Gašpar (Smer), ktorý viedol políciu po Spišiakovi v rokoch 2012 až 2018, kedy skončil po vražde investigatívneho novinára Jána Kuciaka a jeho partnerky Martiny Kušnírovej a spoločenskom tlaku. Gašpar deklaroval, že má tiež záujem, aby sa výbor konal za prítomnosti ministra vnútra a avizoval zvolanie schôdze tak, aby to bolo reálne.

Poslanec Juraj Krúpa (SaS) si myslí, že neotvorenie výboru dokazuje nezáujem vládnej koalície a ministra riešiť situáciu, ktorá je vážna a neriešená dekády. Krúpa si chcel naživo vypočuť aj stanovisko odborárov, aby pochopil ich pohnútky.

Po tom, ako sa rozprúdila debata o pomeroch v polícii sa na stranu policajtov postavili viacerí opoziční poslanci z bývalej vládnej koalície. No ani tým nezostali policajní odborári nič dlžní a odporučili im, aby sa držali hesla „mlčať je zlato“. Ako napísali, s údivom sledujú vyjadrenia niektorých politikov, ktorí sú sami najviac zodpovední za súčasný katastrofálny stav polície.

„Minister Mikulec mohol sám presadiť návrh novej platovky, no neurobil tak. Namiesto toho zrušil nariadenie o kariérnom raste, nariadenie o hodnotiacom systéme, zrušil výberové konanie na prezidenta PZ a znovuzaviedol známy paragraf 35 odsek 2, ktorý umožňuje odvolanie policajného funkcionára. Svoju „odbornosť“ dokázal aj tým, že pripravenú novelu zákona č. 73/1998 po absolvovaní medzirezortného pripomienkového konania „stratil“,“ pripomenuli bývalému ministrovi.

Grendel: Som zvedavý, či minister dodrží sľub, že ak sa platy nezvýšia, tak odstúpi

Spor Hlasu a Smeru?

Krúpa vidí za neriešením situácie viacero dôvodov, jedným z nich je podľa neho koaličný spor Hlasu so Smerom, ktorému patrí ministerstvo financií. „Vnímam to tak, že pán Šutaj Eštok, keď nastúpil do funkcie mal silné reči a mal veľa sľubov a urobil všetko to, o čo ho jeho koaličný partner Smer žiadal,“ reagoval s tým, že keď chce teraz šéf vnútra sanovať situáciu a peniaze na platy, tak mu koaličný partner odkazuje, že je prázdna kasa. „Vidíme, že to vytvára otázky o funkčnosti ministerstva vnútra a schopnosti fungovania Policajného zboru nielen teraz, ale aj do budúcnosti,“ dodal.

Migaľ odmietol, že by neúčasť ministra na výbore značila spor medzi partnermi. „To nemá absolútne nič s koaličnou krízou, tu žiadna koaličná kríza nie je,“ vyjadril sa.

 Parlamentný výbor pre obranu a bezpečnosť vo štvrtok napokon nerokoval.

Spišiak si myslí, že pre koalíciu zrejme nebolo príjemné debatovať o problémoch, ktoré sú v polícii. „Klasicky sa to robí tak, že vôbec neprídu, teraz prišli, ale neschválili program. Ani minister neprišiel, pre neho je to tiež asi problém vysvetľovať,“ zhodnotil exšéf polície z rokov 2010 až 2012. „Nikdy nič nie je tak, aby nemohli byť výhrady,“ podotkol na margo otvoreného vyhlásenia odborárov. Zaujímavé podľa neho je, že odborári v minulosti nikdy neprejavovali svoje výhrady, „a už vôbec nie takto agresívne“ počas vlád Smeru.

Hoci minister o svojom programe celkom detailne informuje na sociálnych sieťach, príspevok o piatkovom vyjednávaní s Kamenickým na Facebooku nezverejnil.

Paračka ďalší postup odborárov špecifikovať nechcel. „K ďalším krokom sa zatiaľ nebudeme vyjadrovať, poukázali sme na vážny stav v Policajnom zbore a veríme, že vláda Slovenskej republiky nakoniec schváli koncepčný materiál. Prijatím vhodných opatrení by sa mohla stabilizovať situácia v Policajnom zbore a zabránilo by sa zvýšenému odchodu policajtov,“ uzavrel./agentury/

X X X

Bulharská pravoslávna cirkev si zvolila nového proruského patriarchu Daniila

Daniil v roku 2022 kritizoval tendenciu „zasievať nenávisť voči jednej z bojujúcich strán označenej za jediného nevyprovokovaného agresora“.

Bulharská pravoslávna cirkev si v nedeľu zvolila za svoju novú hlavu metropolitu Daniila; nahradí patriarchu Neofita, ktorý zomrel v marci ako 78-ročný. TASR o tom informuje podľa tlačovej agentúry AFP.

Daniila (52) podporilo 69 zo 138 delegátov prítomných na cirkevnom sneme, oznámila Svätá synoda. V druhom kole volieb porazil metropolitu Hryhorija, ktorého podporilo 66 delegátov a ktorého odborníci považujú za neutrálnejšieho vo vzťahu k Rusku.

Na počesť zvolenia nového patriarchu sa rozozneli zvony Chrámu svätého Alexandra Nevského v Sofii. Pred jeho intronizáciou, ktorá sa uskutoční ešte v priebehu nedele, je v hlavnom meste naplánovaný cirkevný sprievod. Bulharský patriarcha je volený doživotne, pokiaľ sa sám nerozhodne odstúpiť.

Podporil Kremeľ vo vojne na Ukrajine

Bulharská pravoslávna cirkev, ktorá zastupuje viac ako dve tretiny obyvateľstva, sa zvyčajne vyhýba komentovaniu aktuálnych spoločensko-politických udalostí. Neofit však vyzval na ukončenie vojny na Ukrajine. Daniil – na druhej strane – podporil Kremeľ v dlhom videoposolstve zverejnenom v roku 2023.

Ostro tiež skritizoval vyhostenie hlavy ruskej cirkvi v Sofii v septembri 2023 a dvoch bieloruských kňazov, ktorí boli obvinení, že slúžia geopolitickým záujmom Ruska.

Daniil, občianskym menom Atanas Trendafilov Nikolov, v roku 1996 začal študovať anglickú filológiu na Sofijskej univerzite svätého Klimenta Ochridského, ale v druhom ročníku prestúpil na teologickú fakultu.

V roku 1999 prijal kňazské svätenia a v roku 2002 ukončil štúdium teológie. V roku 2018 ho zvolili za metropolitu mesta Vidin ležiaceho na severozápade krajiny.

V novembri 2022, niekoľko mesiacov po ruskej invázii na Ukrajinu, vydal Daniil inštrukcie svojim kňazom, v ktorých kritizoval tendenciu „zasievať nenávisť voči jednej z bojujúcich strán označenej za jediného nevyprovokovaného agresora“.

Ruský patriarcha Kirill sa intronizácii nezúčastní

Ruský patriarcha Kirill, ktorý podporuje vojnu na Ukrajine, sa na nedeľňajšej intronizácii v Sofii nezúčastní. Prítomný však bude konštantínopolský patriarcha Bartolomej, ktorý v júli 2023 za prítomnosti ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského slúžil v Istanbule omšu na pamiatku obetí konfliktu.

Bartolomej podporil aj ukrajinskú pravoslávnu cirkev, keď v máji 2022 oznámila rozchod s Ruskom a vyhlásila „úplnú nezávislosť“ od ruských duchovných autorít.

Od konca komunizmu, ktorý zaviedol ateizmus, sa mnohí Bulhari obrátili k náboženstvu, pričom 53 percent opýtaných v nedávnom prieskume spoločnosti Gallup uviedlo, že sú veriaci./aktuality.sk

X X X

Pellegrini vyhovel koalícii a podpísal zrušenie RTVS

 Pellegrini ešte v stredu avizoval, že o podpise zákona sa rozhodne až počas budúceho týždňa. Urobiť tak chcel po návrate zo zahraničnej pracovnej cesty do Bruselu. „Považujem za dôležité podrobne sa oboznámiť so schváleným znením zákona, obzvlášť v situácii, keď je tento zákon predmetom výraznej pozornosti doma i v zahraničí. Platí však moje vyjadrenie, že pokiaľ v tomto zákone nevzhliadnem rozpor s ústavou alebo zásah do slobody slova, som pripravený ho podpísať. Nebudem podliehať mediálnym tlakom ani emóciám, ktoré situácia v RTVS vyvoláva, a budem posudzovať výlučne text zákona,“ uviedol prezident.

 Rozhlas a televízia Slovenska sa tak zmení na STVR. Riaditeľa má voliť deväťčlenná rada so štyrmi nominantmi ministerstva kultúry. Poradným orgánom rady má byť deväťčlenná etická komisia. Vyplýva to zo zákona o STVR, ktorý minulý týždeň schválili poslanci Národnej rady. Zákon je po podpise prezidentom účinný od 1. júla. Dňom účinnosti zákona zanikne funkcia súčasného šéfa RTVS Ľuboša Machaja aj mandát členov súčasnej Rady RTVS.

 Ministerka kultúry Martina Šimkovičová (nom. SNS) už avizovala prepúšťanie vrátane známych tvári. O odchode niektorých zamestnancov prehovorila Šimkovičová ešte v čase, kedy zamestnanci RTVS protestovali proti zmene zákona. Protest trval asi tri hodiny, približne 150 zamestnancov a spolupracovníkov telerozhlasu počas neho pochodovalo cez hlavné mesto.

„Pýtala som sa kolegov, koľko ľudí na proteste bolo. Povedali mi, že tam bolo okolo 5 percent z tých zamestnancov. A v rámci konsolidácie práve 5 percent by sme mali teda prepúšťať,“ uviedla Šimkovičová v Téme dňa na TA3./agentura/

X X X

Calzona: V šatni boli všetci sklamaní. Čo iné som mal chlapcom povedať ako to, že som na nich hrdý?

Ticho, smútok, hnev, slzy i nadávky – také bolo rozpoloženie v slovenskej šatni. Po prehre 1:2 po predĺžení s Anglickom v osemfinále majstrovstiev Európy si v nej zobral slovo aj tréner Francesco Calzona.

 Sklamanie je obrovské,“ netajil taliansky kouč na oficiálnej tlačovej konferencii.

Cítite viac hrdosť alebo sklamanie?

Viac cítim hrdosť ako sklamanie. Takmer sme proti svetovému tímu vyhrali a postúpili sme. Veľmi sme sa snažili, takmer sme postúpili. Nepodarilo sa nám postúpiť.

V predĺžení sme polhodinu strávili na polovici súpera. Som hrdý, že sme to takto zvládli a odviedli takú skvelú robotu.

Čo rozhodlo?

Ak by sme do prvého polčasu dali dva góly, bol by to iný zápas. Niekoľko hráčov dostalo žlté karty a museli sme hrať menej agresívne. Som hrdý, že môžem viesť takéto mužstvo.

  Nemali ste viac strážiť Kanea či Bellinghama?

Samozrejme. Bohužiaľ, dostali sme gól, keď chýbalo do konca pár sekúnd. Naše mužstvo nemá takú hodnotu ako oni. Keď nedávate pozor, tak ste potrestaní, nechcem nikoho viniť ani menovať.

V tej chvíli sme mali byť agresívnejší pri bránení jednotlivých hráčov. Nepáčilo sa mi rozhodovanie zápasu. Nie je to dôvod, prečo sme prehrali. Som hrdý na náš tím.

Čo ste povedali hráčom?

Odviedli ste skvelú prácu, ste fantastickí. Čo iné som im mohol povedať. Hrali sme vyrovnané partie so všetkými, mali sme šance, dávali sme góly. Potvrdzujú to aj štatistiky.

Všetci sú veľmi sklamaní, lebo sme boli takmer vo Štvrťfinále. Žiaľ, sen sa rozplynul, ale musíme to akceptovať.

Čo sa dialo po záverečnom hvizde s Declanom Riceom? Strčili ste do neho po záverečnom hvizde?

Declan mal ísť k rozhodcovi, rozlúčiť sa a odísť. Chcel som hovoriť s rozhodcom. Potom sa mi ospravedlnil./agentury/

X X X

Gruzínsko začalo výborne, no gól naštartoval favorita. Španieli poslali prekvapenie turnaja domov s výpraskom

Futbalisti Španielska sa stali ďalšími štvrťfinalistami ME 2024.

 V nedeľňajšom osemfinálovom dueli zvíťazili v Kolíne nad Rýnom nad Gruzínskom 4:1. Od 18. minúty prehrávali po vlastnom góle Robina Le Normanda, no ešte do prestávky vyrovnali Rodrim a na začiatku druhého polčasu rozhodol o ich triumfe Fabian Ruiz.

Vo štvrťfinále nastúpia Španieli v piatok 5. júla o 18.00 h v Stuttgarte proti domácim Nemcom, osemfinále /RheinEnergieS­tadion, Kolín nad Rýnom/
Španielsko – Gruzínsko 4:1 (1:1)