Vplyv inflácie, niektorým zoberie 200, 400 až 600 eur. Zdanenie ziskov energetických firiem

 Ukazujú prepočty NBS. Koronakríza je už za nami. No vystriedala ju oveľa väčšia kríza – vysoká inflácia a rastúce úrokové sadzby, vojna v susednej krajine a zhoršujúce sa ekonomické vyhliadky. Rok 2022 tak priniesol výzvy, na ktoré sme veľmi dlhé obdobie neboli zvyknutí.

Tento rok bol prvým v histórii, keď vklady domácností v bankách klesli. Ľudia aj počas koronakrízy odkladali na svoje účty veľký objem peňazí. Jednak ich nemali počas lockdownov až tak míňať, pričom o inflácii sa ešte nehovorilo a platy rástli. No situácia sa koncom roka 2021 a v priebehu roka 2022 úplne zmenila.

„Zvyklo sa hovoriť, že za všetkým hľadaj ženu, dnes za všetkým hľadáme infláciu,“ povedal v pondelok na tlačovej konferencii šéf odboru finančnej stability Národnej banky Slovenska (NBS) Marek Ličák.

 NBS preto v najnovšej správe o finančnej stabilite prepočítala, aký vplyv bude mať inflácia na financie domácností. Až 61 percent z nich to bude znamenať zhoršenie finančnej stability. Vyše 226-tisíc domácností tak medzi júnom 2022 a decembrom 2024 stratí do 200 eur, prepočítala banka. Vyše 106-tisíc domácností príde kvôli zdražovaniu a drahším úverom od 200 do 400 eur. Vyše 53-tisíc domácností príde o 400 až 600 eur. Dokopy tak približne 385-tisíc domácností pocíti zdraženie do 600 eur.

 Horšia finančná situácia môže uvrhnúť ľudí do problémov. Tie súvisia najmä s nedostatkom peňazí a hrozbou rizika z nesplácania úverov. Banka predpovedá, že v základnom scenári sa do rizika môže dostať zhruba 4 percentá hypoték a 5,7 percenta spotrebákov. „V nepriaznivom scenári by boli tieto podiely viac ako dvojnásobné. Dominantný efekt má nárast nevyhnutných výdavkov v dôsledku inflácie,“ upozorňuje NBS. Preto si treba dobre strážiť výdavky či splátky. Ľudia by sa mali pripraviť na zhoršenú situáciu.

Veľa ľudí si polepší

Naopak, pre 39 percent domácností sa situácia dokonca zlepší. Ako je to možné? Pretože táto časť domácností ju dokáže poraziť vďaka tomu, že im platy budú rásť rýchlejšie ako rast cien. To je dobrá správa. „Veľa domácností porazí infláciu. 40 percent ju porazí,“ povedal Ličák.

Vyše 154-tisíc domácnotí si v tomto období podľa NBS prilepší do 200 eur. Takmer 67-tisíc domácností si polepší o 200 až 400 eur.

„Zrýchľujúce sa ceny motivovali domácnosti k zvýšeným výdavkom, aj na úkor úspor naakumulovaných počas pandémie. Navyše sa miera úspor aktuálne približuje k historickým minimám,“ hodnotia ekonómovia z národnej banky aktuálnu situáciu. Miera úspor, ktorá pred pandémiou dosahovala približne 10 percent, a počas nej vzrástla dokonca na 13 percent, následne začala plynule klesať až pod 6 percent.

 „Medzi podnikmi a domácnosťami budú víťazi a porazení,“ tvrdí v úvode správy guvernér NBS Peter Kažimír. Preto je podľa neho dôležité túto otázku čo najhlbšie analyzovať a pripraviť adresnú pomoc pre tých, ktorí to budú potrebovať. „Paušálne riešenia nie sú riešením a nesú so sebou nemalé riziká pre vývoj inflácie v nasledujúcich rokoch,“ myslí si Kažimír. Guvernér NBS v súčasnosti čelí obvineniu z korupcie, on to ale odmieta.

Ľudia majú prácu, platy rastú

Napriek ťažkostiam, ktorým čelí ekonomika, ostáva situácia na trhu práce priaznivá. Na konci prvého polroka pracovalo na Slovensku vyše 2,4 milióna ľudí, čo bolo o vyše 30-tisíc viac, ako to bolo v závere minulého roka.

Miera nezamestnanosti pokračovala v poklese na hodnotu 6,1 %, čo je už len približne 1 percentuálny bod nad úrovňou spred pandémie. Ľudia nachádzali prácu predovšetkým v priemysle, obchode a službách.

Napätie na trhu práce pomáha zmierňovať aj zamestnávanie utečencov z Ukrajiny, ktorých sa v prvom polroku zamestnalo takmer 10 000.

Mzdy si udržali dynamické tempo, keď na konci druhého štvrťroka medziročne vzrástli o 7,4 %. Ich vývoj v rámci jednotlivých odvetví je však rôznorodý, keď najmä v odvetviach, ako sú služby a obchod, kde bol v poslednom roku silný dopyt po pracovnej sile, rástli mzdy aj dvojciferným tempom. Napriek silnému rastu platov však v dôsledku zvyšujúcej sa inflácie reálne mzdy medziročne poklesli v priemere o 4,6 %. Takýmto tempom klesali reálne mzdy na Slovensku iba raz, počas prvej vlny pandémie v druhom štvrťroku 2020.

 Úroky u nás vyleteli

Regulátor očakáva, že úrokové sadzby na hypotékach porastú aj v budúcom roku. „Pokiaľ by napríklad sadzby na nové hypotéky v marci 2023 dosiahli úroveň 5,0 percent a štruktúra klientov by sa nezmenila, viac ako polovica úverov by narazila na limit na zadlženosti voči splátke dlhov,“ tvrdí NBS. Veľa ľudí si preto zafixovalo na dlhšie obdobie čo najnižšie sadzby, no ide zväčša o bohatších ľudí, teda bezrizikových klientov.

Ide o peniaze: Hyperinflácia, inflácia a ochrana pred ňou. Odpovedá Pavel Škriniar, investičný analytik Swiss Life Select. Premiéra 29. 6. 2022.

Kým donedávna malo Slovensko jedny z najnižších úrokových sadzieb na hypotékach, už to neplatí. Za krátke obdobie sme sa dostali na priemer EÚ. „Rast úrokových sadzieb na domáce hypotéky bol výraznejší ako v iných krajinách eurozóny. Z jednej z najnižších úrovní v eurozóne sa Slovensko v priebehu piatich mesiacov dostalo na jej priemer. Medzi krajinami strednej a východnej eurozóny je však Slovensko stále najlacnejšie,“ tvrdí správa o finančnej stabilite.

Banky zdražujú úvery preto, lebo aj im sa zdražujú zdroje na finančných trhoch. Prostredníctvom dlhopisov sa v súčasnosti financuje približne pätina hypotekárneho portfólia. V súčasnosti slovenské dlhopisy majú výnos cez tri percentá.

„Ich nákup pritom možno z pohľadu bánk považovať za priamu alternatívu k poskytovaniu hypoték, ich výnos preto zvykne byť nižší ako úrokové sadzby na hypotékach. Situácia, v ktorej je výnos vyšší, nie je dlhodobo udržateľná,“ vysvetľuje NBS.

S rastúcimi úrokovými sadzbami sa zvyšuje aj rizikovosť úverov

 Alternatívne sa dá predpokladať, že by domácnosť namiesto výšky úveru (123 000 EUR) zachovala svoju hodnotu DTI (podiel celkovej zadlženosti k príjmu spotrebiteľa) z decembra 2021 (8,8). V tom prípade by v marci 2023 čerpala úver 139 000 EUR a jej hodnota DSTI (podiel celkových splátok k príjmu spotrebiteľa) by dosiahla úroveň 68 %.

Rast cien bývania a úrokov teda prispel k tomu, že dostupnosť bývania sa zhoršili pre všetky kategórie ľudí. „Bývanie vo vlastnej nehnuteľnosti sa za posledný rok stalo menej dostupným pre všetky príjmové aj vekové skupiny obyvateľstva vo všetkých krajoch,“ konštatuje správa. Čoraz viac ľudí si môže dovoliť čoraz menšie byty. Zatiaľ čo v júni 2021 si jednotlivec s mediánovým príjmom mohol dovoliť kúpiť byt s rozlohou 78 štvorcových metrov, v júni 2022 to bolo už len 56 metro.

V predpandemickom období bola dostupnosť bývania blízko svojich historických maxím. „Zhoršovala sa veľmi mierne, keďže rast cien nehnuteľností bol do značnej miery kompenzovaný rastom príjmov a poklesom úrokových sadzieb na úvery na bývanie. V roku 2021 sa však rast cien nehnuteľností tak zrýchlil, že ani rast príjmov a nízke úrokové sadzby nedokázali zabrániť prudkému zhoršeniu dostupnosti bývania. Zníženie dostupnosti sa ešte prehĺbilo rastom sadzieb v druhom štvrťroku 2022,“ hodnotí aktuálny stav NBS./agentury/

X X X

Vláda schválila zdanenie mimoriadnych ziskov energetických firiem. Až 90 percent „nadzisku“ im zoberie

Výrobcovia energií zo zariadení s inštalovaným výkonom nad 0,9 megawattu (MW) a tiež dodávatelia energií by mali platiť daň z nadmerného príjmu. Vyplýva to návrhu novely zákona o energetike, ktorú v pondelok schválila vláda. Kabinet Eduarda Hegera (OĽANO) zároveň požiadal Národnú radu (NR) SR o prerokovanie zákona v skrátenom legislatívnom konaní.

 .„Konkrétny spôsob, akým platiteľ určí výšku nadmerného príjmu za odvodové (alebo preddavkové) obdobie, určí vláda nariadením,“ uviedlo Ministerstvo hospodárstva (MH) SR v dôvodovej správe k schválenému zákonu. Výška odvodu bude 90 % z nadmerného príjmu a odvod by sa mal vzťahovať na obdobie od 1. decembra 2022 do 31. decembra 2024.

 Okrem malých zdrojov energie do 0,9 MW bude od platenia odvodu oslobodená aj energia vyrobená v prečerpávacích vodných elektrárňach alebo z biometánu. Predmetom odvodu ďalej nie je nadmerný príjem za redispečing a náhrady za neodobratú elektrinu.

Strop pre trhový príjem získaný z predaja jednej megawatthodiny (MWh) elektriny určí nariadením vláda v rozpätí od 50 do 250 eur podľa typu zdroja.

Návrhom zákona sa tiež zavádza povinnosť označovania ruskej ropy dodanej do Slovenskej republiky ropovodom a ropných výrobkov vyrobených z takejto ropy, ako aj povinnosť vedenia evidencie nakladania s takto označenými výrobkami.

Novela zároveň umožní dotovanie cien tepla na pokrytie rozdielu medzi cenou tepla schválenou alebo určenou Úradom pre reguláciu sieťových odvetví (ÚRSO) a cenou tepla, ktorú určila vláda nariadením. Dotáciu bude možné poskytnúť osobe, ktorá podniká v tepelnej energetike a ktorej ÚRSO schválil alebo určil cenu tepla cenovým rozhodnutím na rok 2023./agentury/

X X X

 Kauza Súmrak vo finále. Budeme svedkami predĺženia?

Exstarostu Kusého budú stíhať na slobode. | Policajt, ktorý pri naháňačke usmrtil mladíka, dostal podmienku.

Za týmto účelom dnes dorazil do nitrianskej centrály NAKA aj Tibor Gašpar – pravda, už nie ako policajný šéf, ale ako jeden z obvinených. A hoci považuje konanie vyšetrovateľov – teda svojich bývalých podriadených a kolegov – za nezákonné a zaujaté, to, čo doteraz o Súmraku vieme naznačuje, že ide o kauzu nevídaných rozmerov, aktuality.sk

X X X

Irán tvrdí, že má dôkaz o zapojení západných krajín do nedávnych protestov

Irán má dôkaz, že do rozsiahlych protestov, ktoré vypukli v Iráne po smrti mladej Kurdky Mahsy Amíníovej, sú zapojené západné krajiny, uviedlo v pondelok iránske ministerstvo zahraničných vecí.

„Máme špecifickú informáciu, ktorá dokazuje, že Spojené štáty, západné krajiny a niektorí americkí spojenci zohrali pri protestoch rolu,“ uviedol hovorca iránskeho rezortu diplomacie Náser Kanání.

Rozsiahle protesty vypukli v Iráne v polovici septembra po smrti mladej Kurdky Mashy Amíníovej, ktorá zomrela vo väzbe. Krátko predtým ju zatkla teheránska mravnostná polícia za údajné porušenie pravidiel obliekania pre ženy.

Iránska aktivistická tlačová agentúra HRANA uviedla, že protesty si vyžiadali už najmenej 448 mŕtvych, medzi ktorými je aj 63 detí. Zahynulo pri nich aj 57 členov bezpečnostných síl a približne 18.170 osôb bolo zatknutých.

Podľa agentúry Reuters predstavujú protesty jednu z najväčších výziev pre vládny estabilišment zložený prevažne z duchovných od Iránskej islamskej revolúcie z roku 1979, aktuality.sk

X X X

Lekári SR ešte zďaleka nevyhrali. Bez rozpočtu výplaty nebudú, výbor to odignoroval

Za potlesku prítomných v sobotu večer na Úrade vlády predstavili dohodu medzi štátom a Lekárskym odborovým združením (LOZ). Premiér Eduard Heger (OĽaNO) sa nechal počuť, že „kríza je tak definitívne zažehnaná“. Nemal však úplne pravdu.

 Zdravotnícky výbor nie je uznášaniaschopný.

Pokiaľ premiér hovoril výhradne o odvrátení hroziaceho núdzového stavu, ktorý by bol následkom odchodu 2,1-tisíc lekárov z nemocníc, mal čiastočne pravdu. Hromadné výpovede sú stiahnuté. Komplexnejšiu krízu v slovenskom zdravotníctve však sobotná dohoda nevyriešila, len ju oddialila.

Nemocniční lekári totiž stále nevedia, aké zmluvy na zotrvanie v nemocniciach majú podpísať. Všetky vládne sľuby na zvyšovanie platov sú naviazané na štátny rozpočet, ktorého schválenie podporu v parlamente nemá. A po nemocničných sa teraz ozvali aj ambulantní lekári. Pre prudké zdražovanie komodít nemajú z čoho vyplatiť účty za energie a po novom roku hrozí zatváranie ambulancií. Vyčísľujú, že im chýbajú stovky miliónov eur.

„Mnohí poskytovatelia jednoducho skončia. Sú takí, ktorá musia zaplatiť 150-tisíc eur za energie do konca roka a nedokážu to ustáť, ani úver nedostanú,“ zdôraznil prezident Asociácie súkromných poskytovateľov.

Upozornil, že to spôsobí krach v ambulanciách. Podotkol, že kým nemocnice mali tento rok milión hospitalizácii, tak ambulancie spravili 61 miliónov vyšetrení. „Všetci títo ľudia pôjdu teraz do nemocníc a tie to neunesú,“ dodal Šóth.

Na prežitie ambulantného sektoru by malo ísť podľa neho minimálne 180 miliónov eur z covidových rezerv. „Rozpočet nám stále nepovedal, ako budú vyriešené energie. Pre ambulantných poskytovateľov je potrebné vyčísliť dostatočné peniaze. Nedostávame stabilizačný príspevok a pokiaľ to dostanú v nemociach, tak my nebudeme konkurencieschopní,“ spresnil Šóth. Obáva sa, že financie štát nájde financie len na platy nemocničných lekárov.

Neuznášaniashopný

V pondelok sa preto mal stretnúť parlamentný zdravotnícky výbor. Hlavným bodom programu bol budúcoročný štátny rozpočet. Poslanci chceli prerokovať, aké možnosti má štát na to, aby zabránil kolapsu zdravotníctva.

To, na čom sa vláda s LOZ v sobotu dohodla, mal pred výborom odprezentovať minister zdravotníctva Vladimír Lengvarský (nom. OĽaNO). Keď sa po hodine na neuznášaniaschopný výbor dostavil, nepredstavil žiaden návrh k požiadavkám lekárov. Stručne dodal, že ho prinesie v utorok ráno.

 „Poslancom koalície nezáleží na rozpočte,“ pohoršovala sa bývala predsedníčka zdravotníckeho výboru Jana Bittó Cigániková (SaS). Poukazovala na fakt, že kvôli šiestim chýbajúcim poslancom nemohol byť výbor uznášaniaschopný.

„Považujeme to za škandalózne,“ vyhlásil viceprezident Asociácie nemocníc Slovenska Igor Pramuk na adresu chýbajúcich poslancov. „Pokiaľ nebude schválený rozpočet, tak nebudeme vedieť zabezpečiť ani len základná mzdy, nie to ešte kompenzácie energií a to navyšovanie na ktorom na vláda s lekárskymi odbormi dohodli. Ak sa nepodarí dohodnúť to, tak budeme všetci v uliciach,“ dodal Pramuk. Poslanec Marek Ševčík (OĽaNO) sa obul do Bittó Cigánikovej, že práve liberáli odmietajú prijať rozpočet.

Strana SaS rozpočet ani napriek apelu lekárskych odborov nechce podporiť. Podľa exministerky spravodlivosti Márie Kolíkovej (SaS) je rozpočet nezodpovedný, chýbajú v ňom výdavkové limity, s čím má problém aj Európska komisia. Za rozpočet nezahlasuje ani strana Hlas. Smer tvrdí, že za rozpočet zahlasuje, len ak dostane záruku predčasných volieb.

 Výbor chcel dnes nájsť odpoveď aj na to, odkiaľ štát zoberie peniaze na stabilizačný príspevok pre 25 zdravotníckych profesií. „Stabilizačný príplatok je pre všetky zdravotnícke profesie. Bude vyplácaný z tohtoročného rozpočtu a peniaze pôjdu z rezervy ministerstva financií,“ priblížil minister Lengvarský. Zastavil sa však len na 15 minúť, pretože odišiel na rokovanie vlády ohľadom energií. Ostatné otázky sú podľa neho v štádiu riešenia.

„Malo by to byť 104 miliónov eur na budúci rok,“ spresnil dopad stabilizačného príspevku na verejné financie šéf Inštitútu zdravotných analýz Matej Mišík. Štát však zatiaľ nevie, ako tento príspevok vyplatí, či príde zdravotníkom naraz, alebo ako súčasť mzdy. Zástupcovia ministerstva financií z rokovania odišli.

Minister financií Igor Matovič (OĽaNO) sľúbil, že 40-tisíc zdravotníkov okrem nemocničných lekárov dostane stabilizačný príspevok. Medzi tých, čo dostanú príspevok majú patriť napríklad zdravotné sestry, laboranti či sanitári. Celkovo má ísť o viac ako 20 profesií, no ich zoznam zatiaľ ministerstvo financií nezverejnilo. Podľa ministerstva zdravotníctva to má byť päťtisíc eur. Matovič veril, že by ho mohli dostať už v novembrovej výplate.

 Zabudnuté ambulancie

Hneď po uzavretí dohody medzi štátom a nemocničnými lekármi sa ozvali zdravotníci z ambulancií. „Zvýšené platy lekárov porovnateľné s platmi lekárov v Česku, teda jednej skupiny ľudí v zdravotníctve, vyvolá pnutie v celom rezorte aj v štátnej správe,“ upozornil analytik Dušan Zachar, riaditeľ Inštitútu pre ekonomické a sociálne reformy. Pacienti však z toho lepšie zdravotníctvo nepocítia, ak účinné reformy zostanú iba na papieri. Dohoda aspoň, zdá sa, zabráni kolapsu.

Aj po výpovediach lekárov v roku 2011 vláda podpísala s lekármi memorandum, na základe ktorého bol zavedený platový automat s pravidelným rastom miezd lekárov, na základe rastu priemernej mzdy v hospodárstve. Efekt pre pacienta bol taký, že sa výsledky nášho zdravotníctva v porovnaní s ostatnými krajinami zhoršili. „Je to dobrým príkladom toho, že len zvýšiť platy lekárom nestačí. Musí prísť k reformám, systémovým zmenám, aby to pocítili aj pacienti. Lekári budú síce lepšie zarábať, budú konkurencieschopne zarábať aj v porovnaní s Českom, Poľskom a Maďarskom, ale stále budú slúžiť v tých zanedbaných nemocniciach, budovách s plesňami, keďže ten obmedzený balík prostriedkov v zdravotníctve bude rozdelený najmä v prospech personálnych nákladov a potom oveľa menej zostane na investície do infraštruktúry, na nákup nových prístrojov a zmenu procesov a na reformy,“ dodáva analytik Zachar.

Následku zvýšených platov lekárov sa obávajú aj ambulancie, podľa ktorých následkom môže byť menej peňazí na ich podporu, napríklad pomoc s energiami. Koncom februára podpisujú nové zmluvy s poisťovňami. Kritická teda bude u nich budúca jar. Analytik sa preto obáva, že sa hrozba kolapsu môže preniesť na sektor ambulancií. „Sú to spojené nádoby. To znamená, že ak sa nedofinancuje ambulantný sektor na úroveň sektora ústavného, ak tam bude vysoký nepomer a práca špecialistu bude niekoľkonásobne lepšie ohodnotená ako práca špecialistu v ambulancii, tak si ambulantný lekár povie, že sa mu neoplatí podnikateľsky riskovať a mať svoju vlastnú ambulanciu, platiť si zdravotnú sestru, všetky náklady, a radšej sa zamestná v nemocnici. Síce bude mať nadčasy, nočné služby, možno trochu stresovejšiu prácu, ale istotu dobrej mzdy,“ hovorí Zachar.

Ambulantná sféra by pritom mala byť prioritou. Aj optimalizácia siete nemocníc počíta s tým, že sa časť starostlivosti presunie do ambulancií a na domácich ošetrovateľov. „Čiže paradoxne to môže oslabiť ambulantný sektor, ktorý by sa mal práve posilňovať,“ predpokladá analytik.

Súčasne s vyššími platmi lekárov a s reformami by sa podľa analytika malo od lekárov tiež vyžadovať zlepšenie výsledkov, kvality a bezpečnosti pri ich práci v prospech pacienta. „Aby to bolo vyvážené a kompromisné, by som na mieste vlády požadoval napríklad konečne poctivé sledovanie a porovnávanie výskytu nemocničných nákaz, pretože počas covidovej krízy na ne umieralo veľmi veľa pacientov. Na to v nemocniciach v podstate kašleme, tým pádom to neriešime a nezlepšujeme sa,“ odporúča analytik Zachar. „Zakrývame si oči pred takýmito vecami. Mali by sme si každý vstúpiť do seba a pozrieť sa, čo môžeme urobiť lepšie. Čo môže urobiť každý sanitár, zdravotná sestra, lekár či primár pre zlepšenie fungovania svojho oddelenia. Stále natŕčať ruky a čakať na pomoc štátu tiež nie je sympatické, pretože do veľkej miery môžu zlepšiť zdravotníctvo aj samotní lekári, samotné kliniky a nemocnice,“ uzatvára./agentury/

 X X X

Policajt si vypočul verdikt za smrť tínedžera. Jeho matku o odpustenie neprosil

Tomáš Mojto (†17) prišiel o život pri policajnej naháňačke. V osudnom okamihu sedel na zadnom sedadle auta, ktoré šoféroval vtedy devätnásťročný Michal. Ten napriek prosbám spolupasažierov odmietal zastaviť. S úmyslom stopnúť ho vystrelil Vladimír Nemčok mieriac na pneumatiku, no náboj zasiahol, cez kufor, nevinného mladíka.

 Súd teraz policajta uznal vinným z prečinu usmrtenia. Odsúdil ho na 2 roky odňatia slobody s podmienečným odkladom so skúšobnou dobou na tri roky. Náhradu škody si má matka vymáhať v civilnom konaní. Po krátkej porade obhajca vyhlásil, že sa odvolajú. Rozsudok teda nie je právoplatný.

Tragédia sa odohrala v lete 2017 pri Hronskom Beňadiku. Nezodpovedný šofér Michal Jenis, pochádzajúci z obce Machulince pri Zlatých Moravciach, viezol v nočných hodinách ďalších troch ľudí. Okrem Tomáša aj Bereniku a Roderika, ktorí boli rovesníkmi.

Všetci traja bývali v obci Malá Lehota, pričom Michala poznali len zbežne. Ten sa ponúkol, že ich odvezie. To však netušili, o akého problémového človeka ide. Mladý muž totiž jazdil bez vodičského oprávnenia, pričom pre policajtov bol už so svojím Seatom Ibiza známou „firmou“.

Práve preto sa ho hliadka, keď zbadala toto auto, pokúsila zastaviť a skontrolovať. Vyštartovala za ním v smere na obec Orovnica, no na výstražné zvukové a svetelné znamenia reagoval zrýchlenou jazdou.

Ignoroval tiež varovné výstrely, po ktorých sa jeden z policajtov, Vladimír Nemčok, rozhodol mieriť na pravú zadnú pneumatiku. Celé sa to skončilo fatálne, lebo náboj trafil kufor, cez ktorý zasiahol Tomáša. Prenasledovaná posádka vzápätí havarovala pri železničnom priecestí v obci Psiare. Krátko nato zúčastnení zistili, že zranený mladík streľbu neprežil. Jeho matka Zuzana Debnárová tak prišla o svoje jediné dieťa.

Povýšili ho na kapitána

Jenisovi uložil v júni 2018 Okresný súd v Žiari nad Hronom trest odňatia slobody na 6,5 roka. Uznal ho vinným zo zločinu útoku na verejného činiteľa a pre prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia.

Obžalobe, konkrétne pre prečin usmrtenia, čelil aj Nemčok. Proces sa ťahal viac ako päť rokov, no v pondelok žiarsky súd konečne vyniesol verdikt aj v jeho prípade. Ešte predtým obžalovaný uviedol, že stále pôsobí v Policajnom zbore, pričom z nadporučíka ho od decembra povýšili na hodnosť kapitána.

Záverečné reči neboli dlhé. Prokurátor navrhol Nemčokovi uložiť trojročný trest odňatia slobody s podmienkou odkladu na skúšobnú dobu rovnakého trvania. Zároveň žiadal zákaz vykonávania jeho policajnej služby na tri roky a uhradiť škodu Tomášovej matke vo výške 23 683 eur. Jej splnomocnenec Ľubomír Hrežďovič pripomenul, že umrel nevinný mladík, pričom z pohľadu poškodenej nebol dôvod na použitie služobnej zbrane.

Nemčokov obhajca Rastislav Urbáni podčiarkol, že Jenis ohrozoval protiidúce vozidlá a osoby v nich. V jazde pokračoval napriek tomu, že podľa výpovedí svedkyne Bereniky, ktorá sa tiež nachádzala v aute, ho celá posádka prosila, aby zastavil.

Poukázal na nezákonné konanie šoféra a jeho podozrivú jazdu. „Zo strany obžalovaného bolo nutné vykonať služobný zákrok. Tragických následkov je nám nesmierne ľúto, no nedošlo k spáchaniu trestného činu,“ poznamenal advokát. Vzápätí žiadal svojho klienta spod obžaloby oslobodiť.

Konal by rovnako

Nemčok pred samosudcom hovoril, že táto udalosť hlboko zasiahla do jeho života. „Neprejde deň, aby mi to niekto nepripomenul,“ podotkol. „Útok nebol zameraný na nebohého Tomáša, ale na zadnú pneumatiku. Na zastavenie vozidla som inú možnosť ako vystreliť nemal,“ povedal.

Vzápätí sa rozcítil. „O odpustenie som Tomášovu mamu nežiadal. Myslím, že by to bolo zbytočné, lebo odpustiť sa to nedá. Mám dve deti a neviem si predstaviť, ako by som pri takej strate reagoval ja,“ zdôvodnil.

Samosudca potom vyniesol verdikt. Obžalovaného uznal vinným z prečinu usmrtenia, no časť týkajúcu sa zákazu jeho činnosti v Policajnom zbore vypustil. Odsúdil ho na 2 roky odňatia slobody s podmienečným odkladom so skúšobnou dobou na tri roky. Náhradu škody si má matka vymáhať v civilnom konaní. Po krátkej porade obhajca vyhlásil, že sa odvolajú. Rozsudok teda nie je právoplatný.

Nemčok reagoval, že celé je to pre neho ťažké. „Ale viem, že som konal v prospech štátu. Robil som to, čo mi káže zákon o Policajnom zbore, takže s odstupom času by som konal rovnako,“ povedal. Urbáni uviedol, že s verdiktom spokojný nie je. „Súd nevyhodnotil správne všetky dôkazy,“ mieni.

Nevie si vraj predstaviť inú situáciu, kedy by mala byť služobná zbraň použitá tak, ako v tomto prípade. „Potom už mám len jeden odkaz pre všetkých policajtov: Nepoužívajte služobné zbrane, lebo za to budete odsúdení týmto štátom. To je všetko,“ doplnil.

Hrežďovič považuje rozsudok za správny. „Bez ohľadu na akékoľvek okolnosti som presvedčený, že nie je možné, aby polícia strieľala po uliciach a cestách bez toho, aby sa presvedčila, či je zákrok adekvátny či nedôvodný,“ vraví.

Náhrada škody podľa neho spočíva z pohrebných trov a všetkých výdavkov spojených s konaním. „A najmä, samozrejme, so stratou syna, pričom je podaná aj žaloba o náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch,“ dodal, pričom sumu nekonkretizoval./agentury/

X X X

Najväčšie svetové automobilky naďalej zaznamenávajú rekordné zisky

Najväčšie svetové automobilky naďalej zaznamenávajú rekordné zisky, tvrdí štúdia poradenskej spoločnosti EY.

„Celkovo bol tretí kvartál aj napriek oslabovaniu ekonomiky a komplikovanej geopolitickej situácii pre automobilový priemysel štvrťrokom z ríše snov,“ uviedol šéf divízie mobility pre západnú Európu Constantin Gall.

Situácia okolo dodávok polovodičov sa postupne mierne zlepšuje a dopyt po prémiových modeloch je naďalej vysoký. Avšak trh pre výrobcov dostupnejších áut môže zostať pod tlakom, uviedol poradca EY v oblasti automobilového priemyslu Peter Fuss.

„Práve sme svedkami toho, že široké vrstvy obyvateľstva na dôležitých odbytových trhoch sa musia vyrovnávať s výrazným poklesom kúpnej sily. To znamená, že čoraz menej ľudí si bude môcť alebo chcieť dovoliť kúpiť nové auto,“ uviedol Fuss. Naopak, výrobcovia drahších áut sa zrejme nebudú musieť uchyľovať k zľavám.

V od júla do septembra 2022 dosiahlo 16 analyzovaných automobiliek celkovo rekordné tržby rovnako ako rekordné zisky z prebiehajúcich operácií pre 3. kvartál.

Pokiaľ ide o prevádzkový zisk, svetovou jednotkou bol Mercedes-Benz so ziskom približne 5,2 miliardy eur pred Volkswagenom so 4,3 miliardy eurami a BMW s 3,7 miliardy eurami. Najväčšia svetová automobilka Toyota, naopak, zaznamenala pokles zisku o 25 %. Opäť rastie aj čínsky trh, ktorý mal v poslednom čase problémy, aktuality.sk

X X X

Rusko odpálilo už 16-tisíc rakiet, veľká väčšina mierila na civilov

 Rusko počas deviatich mesiacov vojny podniklo viac ako 16-tisíc raketových útokov proti Ukrajine, z toho 97 percent zasiahlo civilné ciele, uviedol ukrajinský minister obrany Oleksij Reznikov.

 Žena prechádza okolo trosiek zničeného domu po ruskom útoku na Chasiv Jar na Ukrajine v nedeľu 27. novembra 2022.

Reznikov na twitteri napísal, že 12 300 ruských striel mierilo na predmestské oblasti a vidiek, 1 900 zasiahlo obytné domy, viac ako 250 dopadlo na dopravnú infraštruktúru a asi 220 na energetickú infraštruktúru. Cieľom viac ako 500 rakiet boli vojenské objekty.

„Bojujeme proti teroristickému štátu. Ukrajina zvíťazí a postaví vojnových zločincov pred súd,“ zdôraznil minister.

Doterajšie ruské útoky podľa poznatkov ukrajinskej rozviedky viedli k spotrebovaniu väčšej časti presne navádzaných rakiet a striel s plochou dráhou letu. Rusi sa ich snažia nahradiť dronmi iránskej výroby či raketami S-300, ktoré boli pôvodne určené na protivzdušnú obranu. Pri paľbe na pozemné ciele síce vykazujú značnú nepresnosť, ale k dispozícii je ich veľa.

 Moskva od začiatku vojny tvrdila, že neútočí na civilistov a civilné objekty, hoci fakty často svedčili o opaku. Útoky z poslednej doby na energetickú infraštruktúru, ktoré uvrhli milióny Ukrajincov do tmy a zimy, obhajuje tým, že súvisí s vojenskými schopnosťami Ukrajiny a pripúšťa, že majú prinútiť Kyjev k rokovaniam ak splneniu požiadaviek ruského vedenia./agentury/

X X X

 Keď ČSSR spôsobila aktiváciu nukleárnych hlavíc. Navštívili sme raketovú základňu

Len tri miesta na svete umožňujú nahliadnuť do raketovej základne, kde boli umiestnené nukleárne hlavice. Jedno je v USA v štáte Arizona, ďalšie je na Ukrajine pri Kyjeve a posledné, ktoré svoju históriu spája aj s Československom, je na západe Litvy. Práve litovskú základňu sme navštívili.

 Nachádza sa v hustom lese v kraji jazier a riedkeho osídlenia. Dnes je súčasťou Žemaitijoského národného parku, no pred jeho vznikom to bolo utajené miesto, ktoré si Sovieti vybrali na vybudovanie podzemnej raketovej základne.

Príjazdová cesta k Plokštinskej raketovej základni nenaznačuje nič nezvyčajné. V areáli základne nie je žiadna veľká budova. Z parkoviska je vidieť len bránu do múzea studenej vojny, ktoré tu sídli. Okolie objektu je ohradené ostnatým drôtom. Po zaplatení vstupného (10 eur) sa nás pracovníčka múzea opýtala, odkiaľ sme prišli. Bola prekvapená, ako sme sa dozvedeli o tomto mieste a dodala, že práve pred týždňom bola v Tatrách. Milo nám ukázala, ako ísť ďalej, pretože návštevníci sa v objekte pohybujú bez sprievodcu.

 Sovietská nukleárna raketová základňa v Litve. Celá je v podzemí a na povrchu sú len kopule raketového sila

Na zelenej ploche základne vidieť len hnedé klobúčiky raketového sila. Celá základňa je v podzemí, vstupuje sa do nej cez hrubé pancierové dvere. Pod povrchom zeme sa nachádza spleť miestností a chodieb. Hneď v prvej je na stene mapka s plánikom a figurína vojaka telefonistu. Na tomto poschodí sa dozvieme niečo o histórii.

V roku 1960 sa začala výstavba raketového sila pre nové sovietske nukleárne rakety R-12 Dvina, v označení NATO- SS-4. Miesto základne nebolo určené náhodne. Rakety z neho vedeli zasiahnuť v tom čase všetkých členov NATO v Európe vrátane Turecka. Desaťtisíc vojakov začalo s výstavbou v Plokštinskom lese. Obyvateľom za vysťahovanie ponúkli 4¤500 rubľov.

Súradnice cieľov prípadného raketového útoku boli uložené v obálke v trezore objektu a boli nemenné. Pravdepodobne jediný raz, keď sa obálka aktivovala, nastal v lete roku 1968. V Československu bola Pražská jar a Sovieti sa obávali vstupu vojsk NATO a jadrového útoku, a tak aktivovali zbraňové systémy. Či bol cieľom aj nejaký objekt vo vtedajšej ČSR, môžeme iba hádať. Napriek tomu zo základne nebola nikdy vypálená žiadna strela.

Jedna raketa vážila 40 ton, z čoho 1,5 tony bola váha nukleárnej hlavice. Dostrel bol okolo 2¤500 km. Na akciu mohli byť pripravené štyri raketové silá naraz, pričom otvorenie kupol trvalo 30 minút. Členovia základne mohli vydržať uzavretí v podzemí až 15 dní.

Základňa bola prísne utajená a Američanom sa podarilo odhaliť jej existenciu až v roku 1978, pravdepodobne satelitnými snímkami. Po tomto čase už bola základňa opustená a prestali ju udržiavať.

Po veliteľskom stanovišti a historickom okienku zostupujeme o poschodie nižšie, kde si môžeme pozrieť technické zabezpečenie. Bývala tu obrovská hliníková nádrž na palivo do rakety, tzv. oxidizér. Oxidizér sa nazýval AR27И a obsahoval 27 percent nitrogén oxidu a zvyšok bol nitrogén acid. Táto látka je vysoko toxická, takže posádku základne od nádrže chránili hermetické dvere a výkonná sústava vetrania.

Na dvoch poschodiach technického zabezpečenia sa nachádzali aj dieselagregáty, jeden D-830 v sile 830 koní a dva menšie D-100. Palivo mali uskladnené v stenách miestnosti. Vedľa neho bol umiestnený akumulátor a elektrické zabezpečenie základne.

Posádka v službe sa striedala každých osem hodín, pričom v službe bola vždy menej ako polovica mužov z celkovej dispozície. Každý musel byť schopný po zaznení alarmu nastúpiť na svoje miesto do štyroch minút a do 48 minút vystreliť raketu.

Predposledná miestnosť komplexu ukazuje ničivú silu jadrového výbuchu na modelové mesto, ktorého povrch v okruhu výbuchu je najprv roztopený a postupne ničený tlakovou vlnou.

Po spustení alarmu pokračujeme dlhou chodbou k samotnému silu, kde má byť raketa. Vstup je ohromujúci s obrovskou betónovou dierou, ktorá je hlboká 30 metrov. Vstupujeme v hornej polovici. Je tu celkovo šesť technických poschodí a vidieť rôzne vývody exhalátov či prísunu paliva.

Tu sa nachádzala zbraň vymyslená ľudstvom, do ktorej spoločnosť investovala energiu a zdroje, aby nakoniec bola schopná zasiahnuť akékoľvek miesto v Európe a „vymazať ho“./agentury/

X X X

Policajt si vypočul verdikt za smrť tínedžera. Jeho matku o odpustenie neprosil

Tomáš Mojto (†17) prišiel o život pri policajnej naháňačke. V osudnom okamihu sedel na zadnom sedadle auta, ktoré šoféroval vtedy devätnásťročný Michal. Ten napriek prosbám spolupasažierov odmietal zastaviť. S úmyslom stopnúť ho vystrelil Vladimír Nemčok mieriac na pneumatiku, no náboj zasiahol, cez kufor, nevinného mladíka.

 Súd teraz policajta uznal vinným z prečinu usmrtenia. Odsúdil ho na 2 roky odňatia slobody s podmienečným odkladom so skúšobnou dobou na tri roky. Náhradu škody si má matka vymáhať v civilnom konaní. Po krátkej porade obhajca vyhlásil, že sa odvolajú. Rozsudok teda nie je právoplatný.

Tragédia sa odohrala v lete 2017 pri Hronskom Beňadiku. Nezodpovedný šofér Michal Jenis, pochádzajúci z obce Machulince pri Zlatých Moravciach, viezol v nočných hodinách ďalších troch ľudí. Okrem Tomáša aj Bereniku a Roderika, ktorí boli rovesníkmi.

Všetci traja bývali v obci Malá Lehota, pričom Michala poznali len zbežne. Ten sa ponúkol, že ich odvezie. To však netušili, o akého problémového človeka ide. Mladý muž totiž jazdil bez vodičského oprávnenia, pričom pre policajtov bol už so svojím Seatom Ibiza známou „firmou“.

Práve preto sa ho hliadka, keď zbadala toto auto, pokúsila zastaviť a skontrolovať. Vyštartovala za ním v smere na obec Orovnica, no na výstražné zvukové a svetelné znamenia reagoval zrýchlenou jazdou.

Ignoroval tiež varovné výstrely, po ktorých sa jeden z policajtov, Vladimír Nemčok, rozhodol mieriť na pravú zadnú pneumatiku. Celé sa to skončilo fatálne, lebo náboj trafil kufor, cez ktorý zasiahol Tomáša. Prenasledovaná posádka vzápätí havarovala pri železničnom priecestí v obci Psiare. Krátko nato zúčastnení zistili, že zranený mladík streľbu neprežil. Jeho matka Zuzana Debnárová tak prišla o svoje jediné dieťa.

Povýšili ho na kapitána

Jenisovi uložil v júni 2018 Okresný súd v Žiari nad Hronom trest odňatia slobody na 6,5 roka. Uznal ho vinným zo zločinu útoku na verejného činiteľa a pre prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia.

Obžalobe, konkrétne pre prečin usmrtenia, čelil aj Nemčok. Proces sa ťahal viac ako päť rokov, no v pondelok žiarsky súd konečne vyniesol verdikt aj v jeho prípade. Ešte predtým obžalovaný uviedol, že stále pôsobí v Policajnom zbore, pričom z nadporučíka ho od decembra povýšili na hodnosť kapitána.

Záverečné reči neboli dlhé. Prokurátor navrhol Nemčokovi uložiť trojročný trest odňatia slobody s podmienkou odkladu na skúšobnú dobu rovnakého trvania. Zároveň žiadal zákaz vykonávania jeho policajnej služby na tri roky a uhradiť škodu Tomášovej matke vo výške 23 683 eur. Jej splnomocnenec Ľubomír Hrežďovič pripomenul, že umrel nevinný mladík, pričom z pohľadu poškodenej nebol dôvod na použitie služobnej zbrane.

Nemčokov obhajca Rastislav Urbáni podčiarkol, že Jenis ohrozoval protiidúce vozidlá a osoby v nich. V jazde pokračoval napriek tomu, že podľa výpovedí svedkyne Bereniky, ktorá sa tiež nachádzala v aute, ho celá posádka prosila, aby zastavil.

Poukázal na nezákonné konanie šoféra a jeho podozrivú jazdu. „Zo strany obžalovaného bolo nutné vykonať služobný zákrok. Tragických následkov je nám nesmierne ľúto, no nedošlo k spáchaniu trestného činu,“ poznamenal advokát. Vzápätí žiadal svojho klienta spod obžaloby oslobodiť.

Konal by rovnako

Nemčok pred samosudcom hovoril, že táto udalosť hlboko zasiahla do jeho života. „Neprejde deň, aby mi to niekto nepripomenul,“ podotkol. „Útok nebol zameraný na nebohého Tomáša, ale na zadnú pneumatiku. Na zastavenie vozidla som inú možnosť ako vystreliť nemal,“ povedal.

Vzápätí sa rozcítil. „O odpustenie som Tomášovu mamu nežiadal. Myslím, že by to bolo zbytočné, lebo odpustiť sa to nedá. Mám dve deti a neviem si predstaviť, ako by som pri takej strate reagoval ja,“ zdôvodnil.

Samosudca potom vyniesol verdikt. Obžalovaného uznal vinným z prečinu usmrtenia, no časť týkajúcu sa zákazu jeho činnosti v Policajnom zbore vypustil. Odsúdil ho na 2 roky odňatia slobody s podmienečným odkladom so skúšobnou dobou na tri roky. Náhradu škody si má matka vymáhať v civilnom konaní. Po krátkej porade obhajca vyhlásil, že sa odvolajú. Rozsudok teda nie je právoplatný.

Nemčok reagoval, že celé je to pre neho ťažké. „Ale viem, že som konal v prospech štátu. Robil som to, čo mi káže zákon o Policajnom zbore, takže s odstupom času by som konal rovnako,“ povedal. Urbáni uviedol, že s verdiktom spokojný nie je. „Súd nevyhodnotil správne všetky dôkazy,“ mieni.

Nevie si vraj predstaviť inú situáciu, kedy by mala byť služobná zbraň použitá tak, ako v tomto prípade. „Potom už mám len jeden odkaz pre všetkých policajtov: Nepoužívajte služobné zbrane, lebo za to budete odsúdení týmto štátom. To je všetko,“ doplnil.

Hrežďovič považuje rozsudok za správny. „Bez ohľadu na akékoľvek okolnosti som presvedčený, že nie je možné, aby polícia strieľala po uliciach a cestách bez toho, aby sa presvedčila, či je zákrok adekvátny či nedôvodný,“ vraví.

Náhrada škody podľa neho spočíva z pohrebných trov a všetkých výdavkov spojených s konaním. „A najmä, samozrejme, so stratou syna, pričom je podaná aj žaloba o náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch,“ dodal, pričom sumu nekonkretizoval./agentury/

X X X

Minister zdravotníctva nepredstavil návrh k lekárom, výbor NR SR nebol uznášaniaschopný

Minister zdravotníctva Vladimír Lengvarský (nominant OĽANO) nepredstavil návrh k požiadavkám lekárov na pondelkovom Výbore Národnej rady (NR) SR pre zdravotníctvo. Nebol uznášaniaschopný.

Minister avizoval, že ho predstaví na utorkovom (29. 11.) zasadnutí výboru.

Vláda a lekárski odborári na sobotňajšom (26. 11.) rokovaní vyriešili otázku platov lekárov a dohodli sa. Dohodnuté zmeny mal Lengvarský v pondelok predstaviť na parlamentnom zdravotníckom výbore, aktuality.sk

X X X

Ústavný súd zamietol Ficovu sťažnosť týkajúcu sa nahrávok z poľovníckej chaty

 Predseda Smeru a poslanec Robert Fico na Ústavnom súde neuspel so svojou  sťažnosťou týkajúcou sa nahrávok z poľovníckej chaty.

 Informoval o tom denník N. Sťažnosť šéfa smeru zamietol senát Ústavného súdu predsedu Petra Straku a sudcov Roberta Šorla a Martina Vernarského. Sudca Straka pritom pripojil k rozhodnutiu odlišné stanovisko, informoval Ústavný súd.

Nasadenie odposluchov v poľovníckej chate pri Leviciach schválil Okresný súd v Nitre v apríli a júli 2021. Fico chcel tieto príkazy spochybniť cez Ústavný súd, ten však jeho sťažnosť odmietol./agentury/

X X X

Na najväčšej sopke sveta Mauna Loa sa začala erupcia

Správanie sopky môže byť veľmi dynamické.

Na vrchole kaldery havajskej sopky Mauna Loa, ktorá je najväčšou aktívnou sopkou na svete, sa začala v noci na pondelok erupcia. Podľa agentúry Reuters to oznámila americká geologická služba USGS.

„Prúd lávy sa v tejto chvíli drží v oblasti vrcholu a obce ležiace pod úbočím neohrozuje,“ uvádza sa vo varovaní, ktoré vydalo USGS.

Americká geologická služba ďalej upozorňuje, že vzhľadom na predchádzajúce skúsenosti môžu byť počiatočné fázy erupcie Mauny Loy veľmi dynamické, pričom miesto i postup lávového toku sa môžu rýchlo meniť.

Vo varovaní USGS sa ďalej uvádza, že Havajské vulkanologické observatórium (HVO) vykoná zo vzduchu prieskum sopky ihneď, ako to bude možné, aby vyhodnotilo nebezpečenstvo a dokázalo časovo viac spresniť jej výbuch.

Okolie sopky pritom za menej ako dve hodiny zasiahla aktuálne vyše desiatka zemetrasení s magnitúdou presahujúcou 2,5. Násilnejšie zemetrasenie malo magnitúdu 4,2.

Mauna Loa sa rozprestiera na takmer polovici územia ostrova Havaj – známeho tiež ako Veľký ostrov – najväčšieho spomedzi Havajských ostrovov. Týči sa do výšky 4169 metrov nad Tichým oceánom. Naposledy vybuchovala v marci a apríli 1984 a tok lávy sa vtedy dostal až k blízkosti priľahlého mesta Hilo, aktuality.sk

X X X

Kauza Kusý: polícia monitorovala jeho stretnutie. Ako mohli európski politici diskreditovať oponentov

Štrnásť členských štátov Únie malo v minulosti použiť sledovací softvér Pegasus. Krajiny ako Poľsko, Maďarsko, Grécko a Španielsko ho aj údajne zneužívali na diskreditáciu demokratických síl. Európska únia sa kauzou Pegasus zaoberá v rámci vyšetrovacieho výboru PEGA. V súčasnosti už pracuje na príprave konkrétnych záverov vyšetrovaní v jednotlivých krajinách. Na sledovaciu kauzu sme sa pozreli s členom vyšetrovacieho výboru a europoslancom Vladimírom Bilčíkom (Spolu).

Exstarosta bratislavského Starého mesta Rudolf Kusý bude stíhaný na slobode a nie vo väzbe. Najvyšší súd dnes rozhodol o zamietnutí sťažnosti prokurátora. Kusého obvinili z obzvlášť závažného zločinu prijímania úplatku – podľa vyšetrovateľa si vypýtal od developera úplatok 150-tisíc eur za podpísanie územného rozhodnutia na stavbu bytového domu.

Napriek tomu, že Najvyšší súd Kusého nevzal do väzby obvinenie z korupcie považuje za opodstatnené. Ako to súd zdôvodnil? Čo má polícia v rukách proti Rudolfovi Kusému a čo ,naopak, tvrdí on? V podcaste o prípade povie novinárka Aktualít Laura Kellöová, aktuality.sk

X X X

OPCW: Vojna na Ukrajine zvýšila hrozbu použitia zbraní hromadného ničenia

Invázia ruskej armády na Ukrajinu opäť zvýšila hrozbu použitia zbraní hromadného ničenia, uviedol v pondelok generálny riaditeľ Organizácie pre zákaz chemických zbraní (OPCW) Fernando Arias.

„Situácia na Ukrajine opäť zvýšila reálnu hrozbu, ktorú predstavujú zbrane hromadného ničenia vrátane chemických zbraní,“ povedal Arias na úvod výročného zasadnutia OPCW v Haagu, ako s odvolaním sa na agentúru AFP informuje TASR.

Tento stav podľa Ariasa „vyostril existujúce napätie do bodu, keď nemožno predpokladať jednotu medzinárodného spoločenstva v spoločných globálnych výzvach súvisiacich s medzinárodnou bezpečnosťou a mierom.“

Medzinárodné odzbrojovacie organizácie ako OPCW – laureát Nobelovej ceny za mier z roku 2013 – sa „teraz stali miestami konfrontácií a nezhôd,“ uviedol Arias s poľutovaním.

AFP pripomenula, že vyhrážky a obvinenia o možnom použití jadrových, chemických a biologických zbraní sa objavili krátko po vypuknutí vojny na Ukrajine vo februári tohto roku, no bez akýchkoľvek dôkazov o ich nasadení.

Generálny riaditeľ OPCW vo svojom prejave pripomenul Rusku a Ukrajine, že patria medzi 193 krajín, ktoré sa zaviazali, že „nikdy a za žiadnych okolností nebudú vyvíjať, vyrábať, získavať, skladovať, prenášať alebo používať chemické zbrane“.

Dodal, že OPCW „naďalej pozorne sleduje vážnu situáciu (na Ukrajine) a zostáva v kontakte so stálymi zastúpeniami Ruskej federácie i Ukrajiny“.

AFP podotkla, že OPCW Ukrajine na jej žiadosť poskytla školenie pre zásahové tímy záchranných zložiek v prípade chemického útoku alebo úniku chemikálií, aktuality.sk

X X X

Živnostníci si od januára opäť priplatia. Ako porastú minimálne a maximálne odvody?

Pre samostatne zárobkovo činné osoby (SZČO) a dobrovoľne poistené osoby (DPO) budú od roku 2023 platiť nové minimálne a maximálne vymeriavacie základy pre platenie poistného na sociálne poistenie.

 Odvody za január bude potrebné uhradiť najneskôr do 8. februára 2023. Ako informoval hovorca Sociálnej poisťovne Martin Kontúr, minimálne poistné bude 200,72 eura a maximálne 2 810,11 eura.

Podobne čaká zmena v platení poistného od 1. januára 2023 aj zamestnávateľov a zamestnancov, pre ktorých sa mení výška maximálneho vymeriavacieho základu pre platenie poistného.

Minimálne a maximálne poistné od 1. januára 2023

Minimálny a maximálny vymeriavací základ na sociálne poistenie sa zvyšuje takto minimálny vymeriavací základ, ktorý je v súčasnosti 566,50 eur, sa zvyšuje na 605,50 eura, maximálny vymeriavací základ, ktorý je v súčasnosti je 7 931 eur, sa zvyšuje na 8 477 eur.

Minimálne poistné pre DPO, ktorá je dobrovoľne poistená dôchodkovo, nemocensky a v nezamestnanosti, bude vo výške 212,83 eura.

„Informáciu zo Sociálnej poisťovne o novej výške poistného dostanú SZČO, ktorých sa to týka, v priebehu januára 2023 listom alebo do e-schránky, ak ju majú aktivovanú. Poistné v novej výške potom prvý raz zaplatia do 8. februára 2023 (za január 2023),“ uviedol Kontúr.

V tejto súvislosti Sociálna poisťovňa odporúča SZČO a DPO upraviť si výšku platby v trvalom bankovom príkaze a tiež si skontrolovať správny variabilný a špecifický symbol.

Zmena pre zamestnávateľov a zamestnancov

Pre zamestnávateľov a zamestnancov bude od roku 2023 platiť nový maximálny vymeriavací základ pre platenie poistného na sociálne poistenie:

Minimálny vymeriavací základ sa na zamestnanca nevzťahuje. Podľa pracovnoprávnych predpisov je zamestnávateľ povinný odmeňovať zamestnanca v súlade s ustanoveniami zákona č. 663/2007 Z. z. o minimálnej mzde v znení neskorších predpisov. Suma vymeriavacieho základu na platenie poistného na jednotlivé druhy sociálneho poistenia zamestnanca je zamestnávateľom skutočne zúčtovaný príjem zamestnanca za vykonanú prácu, s prihliadnutím na sumu maximálneho mesačného vymeriavacieho základu na platenie poistného na mesiac.

„Maximálny vymeriavací základ zamestnanca na platenie poistného na nemocenské poistenie, poistného na dôchodkové poistenie a poistného na poistenie v nezamestnanosti bude v úhrne mesačne 8 477 eur, z toho maximálne poistné 796,83 eura,“ hovorí Martin Kontúr.

Vymeriavací základ zamestnávateľa je vymeriavacím základom jeho zamestnanca. Maximálny vymeriavací základ zamestnávateľa mesačne na platenie poistného na nemocenské poistenie, poistného na dôchodkové poistenie, poistného na poistenie v nezamestnanosti, poistného na financovanie podpory, poistného na garančné poistenie a poistného do rezervného fondu solidarity za zamestnanca bude 8 477 eur, z toho maximálne poistné 2 068,36 eura. Vymeriavací základ zamestnávateľa na platenie poistného na úrazové poistenie nie je obmedzený maximálnou výškou./agentury/

 X X X

 Bývalý šéf polície Tibor Gašpar je na polícii. Obvinených z kauzy Súmrak čaká štúdium spisu, prípad sa končí

Okrem Tibora Gašpara sú v kauze Súmrak obvinení aj Robert Fico a Robert Kaliňák, ako aj Norbert Bödor. Obvinenia od začiatku odmietajú.

Bývalý policajný prezident Tibor Gašpar dnes dorazil do nitrianskej centrály NAKA. Obvinení z tohto prípadu by tam mali študovať trestný spis kauzy Súmrak. Výšetrovanie sa totiž skončilo.

Gašpar po príchode na NAKA povedal, že nerozumie viacerým formuláciám v uznesení o jeho obvinení.

„Požadujem od začiatku vyšetrovania doplňujúce informácie a stále som ich nedostal,“ vyhlásil Gašpar pred políciou. „Neviem, aké bankové tajomstvo som mal ja prezrádzať,“ ohradil sa.

Policajný exprezident považuje konanie vyšetrovateľov za nezákonné a zaujaté.

V tomto ostro sledovanom prípade mal patriť exminister vnútra Robert Kaliňák spolu so svojím straníckym šéfom Robertom Ficom – podľa vzneseného obvinenia – na najvyššie poschodie mafie v ozbrojených zložkách. Vyšetrovateľ priradil dvojicu politikov na vrchol pyramídy k Norbertovi Bödörovi a bývalému šéfovi políciie Tiborovi Gašparovi. Čelia obvineniu zo zločinu založenia organizovanej zločineckej skupiny a ďalších skutkov.

Advokát David Lindtner, ktorý zastupuje Kaliňáka s Ficom je však presvedčený, že vyšetrovanie nemalo byť skončené, ale prerušené – polícia mala podľa neho počkať, kým Ústavný súd rozhodne v kauze Očistec. Oba prípady totiž priamo súvisia.

Sudca Špecializovaného trestného súdu Peter Pulman pred niekoľkými týždňami prerušil stíhanie v kauze policajnej mafie pod názvom Očistec a obrátil sa na Ústavný súd. Argumentoval obavou, že mohlo dôjsť k poškodeniu práv obvinených. Teraz chce jeho rozhodnutie využiť Lindtner pri obhajobe svojich klientov Kaliňáka a Fica v kauze Súmrak.

Robert Kaliňák vidí aj ďalšie prekážky, ktoré podľa neho skončeniu vyšetrovania bránia. Poukazuje na to, že jeho výsluch v tejto kauze, ako aj výsluch Tibora Gašpara sa ešte neskončili – oba boli len prerušené. Okrem toho tvrdí, že vyšetrovateľ nevykonal všetko, čo dostal v pokynoch po vrátení prípadu prokuratúrou. Konkrétne má na mysli nevykonané výsluchy osôb, okrem toho sa nezopakovali niektoré nariadené úkony.

Chce prerušiť stíhanie

Advokát dvojice politikov Lindtner poslal na NAKA návrh, aby vyšetrovateľ v kauze Súmrak prerušil trestné stíhanie. Opieral sa pritom práve o postup sudcu Pulmana. Tvrdí, že kauzy policajnej mafie a obvinenie jeho klientov spolu priamo súvisia a ak je prerušené stíhanie v prvom prípade, malo by sa analogicky postupovať aj v tom druhom.

„Trestné stíhanie klienta priamo súvisí s kauzou ,Očistec‘, pretože skutková veta uznesenia o vznesení obvinenia na túto kauzu odkazuje, a preto je jej súčasťou. V osobe Daniela Lipšica ide o osobu, ktorá je v trestnej veci ,Očistec‘ rovnako ako aj v trestnej veci klienta – ,Súmrak‘ v procesnom postavení poškodeného,“ vysvetľuje vo svojom návrhu.

Na Lindtnerov krok sme sa nedávno pýtali aj policajného prezídia. Ku konkrétnostiam sa však cez svoju hovorkyňu nevyjadrilo. „V tomto prípade vyšetrovateľ Národnej kriminálnej agentúry naďalej vykonáva dokazovanie. Viac informácií preto v súčasnosti nie je možné poskytnúť,“ napísala nám vtedy hovorkyňa polície Karolína Barinková. Pôvodný vyšetrovateľ kauzy Súmrak Juraj Vereščák odchádza do civilu.

Zaujatý celý úrad?

Advokát Lindtner vidí v kauze Súmrak rovnaký problém ako sudca Pulman v kauze Očistec. Je ním nemožnosť vylúčiť celý Úrad špeciálnej prokuratúry z dozorovania týchto prípadov – zákon to totiž v prípadoch korupcie či organizovaných zločineckých skupín neumožňuje.

Lindtner pritom považuje celý úrad za zaujatý, keďže mu šéfuje Daniel Lipšic. „Ten je Kaliňákovým a Ficovým dlhoročným politickým oponentom,“ zdôrazňuje advokát. V Súmraku tak ako aj v Očistci okrem toho figuruje Lipšic ako poškodený. No a do tretice: Lipšic bol pred nástupom do funkcie špeciálneho prokurátora advokátom Bernarda Slobodníka. Bývalý policajný funkcionár je pritom v oboch prípadoch jedným z dôležitých svedkov.

Lindtner hovorí, že ústavné právo obvinených, aby o nich rozhodoval nezaujatý vyšetrovateľ, prokurátor aj súd, stojí nad faktom, že zákonná úprava v tomto prípade nepamätala na možnosť vylúčenia celej špeciálnej prokuratúry.

Podobne argumentoval aj sudca Pulman v prípade Očistec – videl v tom možné riziko z porušenia práv obvinených, pre ktoré sa obrátil na Ústavný súd. Generálny prokurátor totiž mohol rozhodnúť len o zaujatosti konkrétneho jedného prokurátora, ale nie celého úradu.

Všetci obvinení v kauze Súmrak sa ešte v lete obrátili na generálnu prokuratúru s návrhom na postup podľa známeho paragrafu 363, na základe ktorého už bolo zrušené stíhanie Jaroslavovi Haščákovi z Penty či guvernérovi NBS Petrovi Kažimírovi. „Prokurátor Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky študuje spisový materiál, po jeho preštudovaní rozhodne o ďalšom postupe,“ informoval hovorca prokuratúry Dalibor Skladan. Rozhodnutie sa očakáva už čoskoro.

Obvinení žiadajú stopku pre vyšetrovanie od samotného začiatku, teda ešte pred vznesením obvinenia. Tvrdia, že právna kvalifikácia zločineckej skupiny je nezmyselná a zneužívanie právomoci verejného činiteľa u Roberta Fica je nelogické rovnako ako ohrozenie daňového tajomstva, ktoré v tejto podobe podľa Lindtnera ani nie je trestným činom.

Tajné porady na úrade vlády

Obvinení spochybňujú aj kľúčových svedkov Bernarda Slobodníka a Ľudovíta Makóa. Tí rozprávajú o tajných poradách, na ktorých sa mala pripravovať diskreditácia politických oponentov vlády pod vedením Roberta Fica – aj vtedajšej hlavy štátu Andreja Kisku. Vyšetrovací pokus sa v tejto kauze robil aj priamo na úrade vlády. O stretnutí na tomto mieste vypovedal Makó, ale aj bývalý prezident daniarov František Imrecze.

Podľa jeho slov tajnú schôdzku na jeseň 2017 inicioval vtedajší minister vnútra Robert Kaliňák. Okrem neho, Fica a Imreczeho sa na nej zúčastnil aj policajný prezident Tibor Gašpar a oligarcha Norbert Bödör. Kaliňák vraj Imreczeho požiadal, aby so sebou zobral aj vtedajšieho šéfa Kriminálneho úradu finančnej správy Makóa.

Bývalý šéf finančnej správy hovorí o viacerých stretnutiach. Niektoré mali byť s Erikom Tomášom a Robertom Ficom a týkali sa daňovej kauzy Igora Matoviča ešte okolo roku 2016. Ďalšie neformálne porady na úrade vlády mali byť o kauze Kiskovej firmy. Stretnutia sa mali odohrať ešte v roku 2017, mala sa tam preberať kauza prezidenta Andreja Kisku.

Neskôr anonym poslal médiám informácie z Kiskovho účtovníctva firmy KTAG. K rozposlaniu citlivých dokumentov do médií sa neskôr priznal Tomáš Rajecký, Bödörov kamarát. Je jedným z dôležitých svedkov v kauze Súmrak, ktorý potvrdzuje, že za únikom dát z Kiskovho účtovníctva stál nitriansky oligarcha a politici. Tí to popierajú, aktuality.sk

X X X

 Mesto Mykolajiv zostalo pre ruské ostreľovanie bez pitnej vody

Podľa starostu Mykolajiva má mesto do činenia s teroristami.

Ukrajinské mesto Mykolajiv zostalo v dôsledku ruského ostreľovania odrezané od dodávok pitnej vody. Povedal to v pondelok starosta tohto mesta Olexandr Sienkevyč, ktorého cituje denník The Guardian a spravodajská stanica CNN.

Ruské útoky podľa slov Sienkevyča poškodili čerpaciu stanicu na území susednej Chersonskej oblasti, ktorá dodáva pitnú vodu aj do Mykolajiva. Úrady sú tak momentálne nútené do mesta dovážať úžitkovú vodu z ústia rieky Južný Bug.

Vodovod dovážajúci pitnú vodu do Mykolajiva pritom podľa slov starostu opravili len pred približne týždňom, a to po tom, ako bolo mesto Cherson oslobodené od ruských okupantov.

„Máme do činenia so skutočnými teroristami, ktorí sú proti našej armáde bezmocní, a preto bojujú s civilným obyvateľstvom,“ uviedol Sienkevyč. „Ihneď, ako to bezpečnostná situácia dovolí, urýchlene opravíme čerpaciu stanicu a znovu dovedieme pitnú vodu do Mykolajiva,” dodal.

Sienkevyč tiež informoval, že úrady sa momentálne snažia opraviť aj vodárenské systémy, ktoré poškodila kontaminácia slanou vodou, aktuality.sk

X X X

Američania váhajú, Rusko zatiaľ neoznačia za teroristický štát. Európa ho na zoznam zaradila len symbolicky

Europoslanci žiadajú izoláciu Ruska na medzinárodnej úrovni, zákaz prepojených inštitúcií, ktoré šíria propagandu a vyzývajú členské štáty na dokončenie deviateho sankčného balíka.

Keď iracký diktátor Saddám Husajn pred vyše dvoma desaťročiami napadol susedný Kuvajt, západné krajiny Irak okamžite vyhlásili za teroristický štát. Američania však to isté odmietajú teraz urobiť v prípade Ruska v reakcii na napadnutie Ukrainy. Napriek tomu, že na americkom zozname teroristických krajín je aj taká Kuba či Irán.

Zatiaľ sa k pridaniu Ruska na zoznam teroristických štátov minulý týždeň odhodlal len Európsky parlament, aj to však len v rezolúcii, ktorá k ničomu nikoho nezaväzuje. Za hlasovalo až 494 europoslancov, proti bolo len 58 z nich.

Rusko reagovalo podráždene. „Navrhujem vyhlásiť europarlament za podporovateľa stupidity,“ vyhlásila Maria Zakharovová, hovorkyňa ruského ministerstva zahraničných vecí cez sociálnu sieť Telegram.

Zreteľné stanovisko

Poslanci Európskeho parlamentu označili bombardovanie civilnej infraštruktúry, úmyselné útoky na ukrajinských civilistov a iné porušenia medzinárodného a humanitárneho práva v období ruskej invázie za teroristické činy.

EÚ však nemá v súčasnosti právo na označovanie štátov z podporovateľov terorizmu a preto Európsky parlament žiada, aby členské štáty zvážili pridať Rusko na svoje vlastné zoznamy. Tvrdí, že by to viedlo ku viacerým reštriktívnym opatreniam proti Moskve.

Spravilo tak už Poľsko, Estónsko, Litva a Lotyšsko.

„Ruská agresia voči Ukrajine je od prvého dňa neodôvodnená a absolútne neakceptovateľná. Útoky na civilistov sa stupňujú a nikdy nemôžeme zabudnúť na odporné zverstvo, ktoré ruská armáda napáchala v Buči či zbombardovanú nemocnicu v Mariupole. S ruským prezidentom Vladimirom Putinom a jeho vládou musíme zaobchádzať ako s teroristami a požadovať riadne vyšetrenie a potrestanie ich vojnových zločinov. Nemôžeme zabudnúť, lebo dnes je to Ukrajina, a zajtra to môže byť Slovensko,“ vyhlásil sa Michal Hojsík, poslanec Európskeho parlamentu za Progresívne Slovensko.

Od septembra 2016 má však EÚ zoznam, v ktorom môže uplatnovať sakncie voči teroristickým skupinám a subjektom, ktoré sú s nimi spojené alebo ich podporujú.

Na tento zoznam patria teroristické skupiny Islamský štát a al-Káida. Taktiež sa na ňom vyskytujú ľudia, ktorí sú ich priamou súčasťou, alebo ich podporujú.

Europarlament žiada, aby na tento zoznam EÚ pripísala aj ruskú polovojenskú organizáciu Wagnerovu skupinu, 141. špeciálny motorizovaný pluk, alebo inak „kadyrovcov“. Zároveň žiada aj o doplnenie ostatných ozbrojených skupín financovaných Ruskom.

Táto skupina je pod vedením čečenského diktátora Ramzana Kadyrova. Taktiež sú to práve oni, ktorí rozpútali masaker v Buči.

Európa chystá nové sankcie voči Rusku

Poslanci žiadajú obmedzenie diplomatických vzťahov s Ruskom a dúfajú, že sa zmenší na minimum. Taktiež naďalej vyzývajú ich blokovanie na medzinárodnej úrovni.

Brusel takisto pripravuje deviaty balík sankcií voči Rusku. Členské krajiny sa však na jeho podobe stále nevedia dohodnúť.

„A verím, že veľmi skoro schválime globálny cenový strop na ruskú ropu spolu s G7 a ďalšími veľkými partnermi. Nebudeme oddychovať, kým Ukrajina nezvíťazí nad Putinom a jeho nezákonnou a barbarskou vojnou,“ uviedla šéfka Európskej komisie, Ursula von der Leyenová.

Na americkom zozname je aj Kuba či Irán

Keď v roku 1990 napadol Irak Kuvajt, okamžite bol označený za štát, ktorý podporuje terorizmus. Husajn mal túto inváziu naplánovanú mesiace pred jej uskutočnením a nakoniec bola úspešná. Do dvoch dní sa jeho vláde podarilo suverénne poraziť kuvajtské ozbrojené sily a vyhlásiť kedysi samostatnú krajinu za 19. provinciu Iraku.

Spojené štáty vtedy priradili Irak na zoznam krajín, ktoré podporujú terorizmus.

Motív Husajnovej vlády je však dodnes neznámy. Mnoho nacionalistov vníma Kuvajt ako historickú súčasť Iraku, no pred inváziou obe krajiny rozoberali spory v podobe finančných nezrovnalostí astronomických dlhov a iných ekonomických nevýhod spojených s ropným priemyslom.

Pri oslobodzovaní Kuvajtu jednotkami UNIKOM na čele s Američanmi, vypálili Iračania pri ich odstupe z krajiny okolo 600 ropných vrtov. Počas tejto 7-mesačnej vojenskej okupácie došlo aj ku popravám kuvajtských odporcov Husajnovho režimu.

Z amerického zoznamu krajín podporujúcich terorizmus medzitým Irak vypadol, podobne ako aj Líbya.

Naopak, stále sú na ňom krajiny ako Irán, Severná Kórea ale aj Kuba — tá z neho v roku 2015 vypadla za vlády Baracka Obamu, no administratíva súčasného prezidenta Joa Bidena ju tam opäť pridala vlani. Dôvodom boli podozrenia, že kubánska vláda pomáha kolumbijským povstalcom.

Na zaradenie Ruska na americký zoznam teroristických krajín však už vyzvali aspoň dvaja senátori, republikán Lindsay Graham a Richard Blumenthal, aktuality.sk

X X X

Ukrajina popiera tvrdenia Ruska, že Bachmut je takmer obkľúčený

Ukrajinci priznávajú ruskú ofenzívu v oblasti, avšak popierajú postup Rusov. V okolí východoukrajinského mesta Bachmut pokračovali v pondelok ťažké boje. Potvrdili to ruské i ukrajinské zdroje. Ukrajina však popiera tvrdenia Rusov, že mesto je takmer obkľúčené. Informuje o tom TASR podľa správ americkej spravodajskej televízie CNN. Tá poznamenáva, že pre ruské sily ide o dôležitý cieľ po nedávnych neúspechoch na fronte.

Na sociálnych sieťach sa šíria videá zo zničených budov v meste, v ktorom sa stále nachádzajú tisícky civilistov, a to bez dodávok elektriny či vody.

Najvyšší predstaviteľ separatistickej Doneckej ľudovej republiky Denis Pušilin v pondelok vyhlásil, že ruské jednotky už takmer obkľúčili Bachmut.

„Situácia v Bachmute je naďalej zložitá, ale naše jednotky, predovšetkým z Vagnerovej skupiny, jednoznačne postupujú,“ povedal Pušilin v ruskej televízii.

Ukrajinci priznávajú ruskú ofenzívu v oblasti, avšak popierajú postup Rusov.

Hovorca východného krídla ukrajinskej armády Serhij Čerevatyj označil v pondelok v ukrajinskej televízii Bachmut za hlavné bojisko na Ukrajine. Ruská armáda tam vypáli približne 180 až 200 delostreleckých granátov denne, spresnil, aktuality.sk

X X X

Vojna na Ukrajine: Poľsko vyzvalo EÚ, aby zvýšili humanitárnu pomoc pre Ukrajinu

Poľsko v pondelok apelovalo na Európsku úniu a jej členské štáty, aby zvýšili množstvo humanitárnej pomoci pre Ukrajinu a takisto podporili aj krajiny, ktoré poskytujú útočisko pre ľudí utekajúcich pred ruskou ofenzívou.

„Požiadal som členské štáty EÚ a predovšetkým Európsku úniu, aby navýšili humanitárnu pomoc pre Ukrajinu, aby mohla obnoviť svoju energetickú infraštruktúru a vybudovať dočasné prístrešky pre ľudí utekajúcich pred vojnou,“ uviedol námestník poľského ministra zahraničných vecí Pawel Jablonski na stretnutí ministrov krajín EÚ zodpovedných za oblasť rozvoja.

„Potrebujeme väčšiu podporu pre Ukrajinu a tiež väčšiu podporu pre štáty, akým je i Poľsko, ktoré prijímajú utečencov,“ povedal s tým, že Poľsko spomedzi krajín EÚ prijalo najviac utečencov z Ukrajiny a vynaložilo na pomoc pre nich miliardy zlotých.

„Je neprijateľné, že EÚ si v tejto situácii udržuje odstup, neangažuje sa a nepodporuje štáty, ktoré prijímajú utečencov,“ tvrdil Jablonski.

Finančné zdroje potrebné pre Ukrajinu by sa podľa slov Jablonského dali získať zo zmrazených ruských aktív. Ocenil, že Európska komisia na tejto záležitosti pracuje, avšak poznamenal, že v tejto veci neboli „od marca podniknuté žiadne kroky“, aktuality.sk

X X X

Podnapitý Slovák v Maďarsku strieľal do vzduchu a jazdil autom

Maďarská polícia v meste Keszthely v Zalianskej župe zadržala občana Slovenska, ktorý na parkovisku kúpaliska v sobotu v noci vystrelil pištoľou dvakrát do vzduchu.

Policajti ho zadržali na križovatke pri Viedenskej bráne (Bécsi kapu). Informuje o tom spravodajca TASR s odvolaním sa na pondelňajšiu správu servera 24.hu.

Hliadka u 36-ročného muža našla pištoľ kalibru deväť milimetrov s piatimi ostrými nábojmi v zásobníku a zistila, že je pod vplyvom alkoholu.

Keszthelyskí policajti Slováka predviedli a iniciovali jeho zadržanie pre podozrenie z trestného činu výtržníctva so zbraňou, pre zneužitie zbrane a streliva, ako aj pre jazdu pod vplyvom alkoholu, aktuality.sk

X X X

Brazília postúpila, šesťgólové divadlo Srbov s Kamerunom

Futbalisti Brazílie zvíťazili v pondelkovom zápase G-skupiny MS v Katare nad Švajčiarskom 1:0 a zaistili si postup do osemfinále.

X X X

Ronaldo a spol. idú ďalej, Ghančania uhájili prvú výhru

Futbalisti Portugalska zdolali v zápase H-skupiny MS v Katare Uruguaj 2:0 a po dvoch zápasoch dosiahli istotu postupu do osemfinále. Oba góly strelil Bruno Fernandes, ktorý sa presadil v 54. a 90.+3 minúte.

 Portugalci majú po dvoch víťazstvách plný počet 6 bodov a sú na priebežnom 1. mieste skupiny, Uruguaj je s jedným bodom posledný.

Futbalisti Ghany zvíťazili vo svojom druhom zápase na MS v Katare nad Kórejskou republikou 3:2.

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Příspěvek byl publikován v rubrice Autor a jeho autorem je autor. Můžete si jeho odkaz uložit mezi své oblíbené záložky nebo ho sdílet s přáteli.