Polícia o jeho zámere nevedela: Veľmi frustrujúce, mali sme ho na dosah. Česká polícia nemala pred zásahom na Filozofickej fakulte Univerzity Karlovej vlani v decembri informáciu o tom, že strelec chce vraždiť. Poslancom to vo štvrtok povedal riaditeľ Krajského riaditeľstva Polície ČR hlavného mesta Prahy Petr Matějček.

 Vyvrátil tak informácie, ktoré sa objavili v niektorých českých médiách. Zároveň potvrdil, že vrah sa pri budove tesne minul s policajnou hliadkou. Policajný prezident Martin Vondrášek pripustil chyby napríklad v komunikácii s vedením fakulty, informuje spravodajkyňa TASR v Prahe.

Matějček opisoval minútu po minúte postup polície od nahlásenia SMS správy so samovražednými sklonmi páchateľovou kamarátkou až po oznámenie streľby na FF UK. Snažil sa tiež zodpovedať najčastejšie kladené otázky kritizujúce postup polície. Dôrazne poprel informácie, že by polícia vedela o jeho úmysloch. „Žiadna takáto indícia počas celej doby pred zákrokom naozaj nezaznela,“ povedal Matějček.

 To, že osoba môže byť nebezpečná, zisťovali podľa jeho slov až postupne. Vrah do budovy vošiel o 13.24 h, policajti tam prišli minútu po ňom. Prvá streľba nastala podľa Matějčka o 14.57 h. Dovtedy sa páchateľ v budove skrýval. Policajti ho hľadali na základe fotky. Ako však podotkol policajný riaditeľ, nakoniec vyzeral úplne inak a výzor si zmenil pravdepodobne zámerne, aby ho nedokázali identifikovať. Hliadka potom zo sídla fakulty odišla a išla ho hľadať do inej budovy, kde mal mať prednášku.

„Nikto nevedel, že páchateľ je už vnútri. Snažili sme sa to zistiť, ale vtedy to naozaj nikto nevedel. Páchateľ bol na takom mieste, že aj keby čokoľvek prebiehalo, on videl a počul akýkoľvek hluk… Aj pre nás je to veľmi frustrujúce, mali sme ho na dosah,“ povedal emotívne Matějček. Zdôraznil však, že ich zásah by nebol taký rýchly, ak by po ňom nepátrali v blízkom okolí. Polícia si chce podľa neho vziať z prípadu ponaučenie. „To, čo sa stalo, je pre nás veľké ponaučenie. Je mi to veľmi ľúto,“ dodal.

 Policajný prezident Martin Vondrášek pri postupe polície identifikoval dve chyby – komunikáciu s vedením fakulty a analytické schopnosti polície. Avizoval viaceré kroky, ktoré polícia v nadväznosti na tento prípad aj odporúčania GIBS urobí, jedným z nich je napríklad zintenzívnenie streleckého výcviku.

 Podľa dozorujúcej štátnej zástupkyne Jany Murínovej odborný posudok potvrdil, že páchateľ mal zmiešanú poruchu osobnosti. Podotkla, že nejde o chorobu, ktorá by sa dala liečiť a významne by narúšala kontakt s realitou. Podľa psychológa však páchateľovo konanie možno vysvetliť jeho osobnosťou. „Cítil sa odstrčený, ľuďmi neprijímaný, neužitočný,“ citovala z posudku. Činy boli preňho satisfakciou za nakumulované frustrácie. Nemal nikoho, s kým by svoje problémy mohol riešiť, trpel nedostatkom uznania a prijatia.

 Dodala, že spis má 28 zväzkov, čo je približne 10 000 strán. Podotkla, že trestné konanie sa ešte neskončilo. Naďalej sa napríklad preveruje jeho údajný účet na Telegrame. Prevádzkovateľ tejto sociálnej siete však s políciou nespolupracuje, preto to podľa nej môže trvať mesiace. Nebráni to však tomu, aby bola vec odložená./agentury/

X X X

Srbi pohrozili, že odídu z európskeho šampionátu. Žiadajú rázne kroky UEFA voči provokáciám

Srbskí futbaloví funkcionári pohrozili odchodom z majstrovstiev Európy po tom, čo ich urazilo fanúšikovské skandovanie, ktoré údajne počuli počas zápasu Albánsko – Chorvátsko.

Stredajší zápas v Hamburgu sa skončil 2:2. Kvalitu zápasu však zatienilo správanie fanúšikov z oboch strán, ktorých bolo počuť na tribúnach skandovať výzvy k násiliu. Srbom totiž želali smrť.

Všetky tri balkánske národy boli súčasťou Bývalej juhoslovanskej republiky, ktorá sa rozpadla v 90. rokoch, pričom mnohí Albánci a Chorváti stále prechovávajú voči Srbom nedôveru a v niektorých prípadoch nenávisť kvôli vojenským konfliktom, ktoré si vyžiadali státisíce mŕtvych.

Albánsko a Srbsko majú mimoriadne problematické vzťahy v súvislosti s Kosovom – malým územím na Balkáne, ktoré tvoria predovšetkým etnickí Albánci, ktorých nezávislosť Belehrad neuznáva.

Srbsko nastúpilo vo štvrtok popoludní v Mníchove na svoj druhý skupinový zápas proti Slovinsku.

„To, čo sa stalo, je škandalózne a budeme žiadať UEFA o sankcie, a to aj za cenu nepokračovania v súťaži,“ povedal generálny sekretár Srbského futbalového zväzu Jovan Surbatovič.

„Požiadame UEFA, aby potrestala federácie oboch tímov. Nechceme sa na tom podieľať, ale ak ich UEFA nepotrestá, budeme rozmýšľať, ako ďalej.“

UEFA ešte nereagovala.

Srbskí fanúšikovia sú notoricky známi svojimi skandovaním proti Chorvátom a Albáncom, ako aj rasistickými pokrikmi a hlasitou podporou odsúdených vojnových zločincov zodpovedných za smrť desaťtisícov počas krvavého rozpadu bývalej Juhoslávie.

UEFA potrestala albánsku a srbskú federáciu po prvých zápasoch v skupine pokutou 10-tisíc eur za fanúšikov s transparentmi s nacionalistickými mapami./agentury/

X X X

Rusko uvažuje o pozmenení svojej jadrovej doktríny, vyhlásil Vladimir Putin

Súčasná ruská jadrová doktrína stanovuje použitie len v prípade jadrového útoku na Rusko alebo v prípade útoku na Rusko zbraňami, ktoré by ohrozovali existenciu krajiny.

Rusko uvažuje o možnom pozmenení svojej jadrovej doktríny, vyhlásil ruský prezident Vladimir Putin vo štvrtok pri ukončení návštevy Vietnamu. Súčasná ruská jadrová doktrína stanovuje, že Moskva môže použiť jadrové zbrane len v dvoch prípadoch – v prípade jadrového útoku na Rusko alebo v prípade útoku na Rusko konvenčnými zbraňami, ktoré by ohrozovali samotnú existenciu krajiny. TASR o tom informuje na základe správy agentúry Reuters.

Ruský prezident hovoril o možných zmenách v ruskej jadrovej doktríne aj pred dvoma týždňami. „Táto doktrína je živý nástroj a my pozorne sledujeme, čo sa vo svete okolo nás deje, a nevylučujeme nejaké zmeny tejto doktríny. To sa týka aj testovania jadrových zbraní,“ povedal 7. júna.

Putin od začiatku ruskej invázie na Ukrajinu viackrát pohrozil, že Moskva by v prípade mimoriadnych okolností mohla použiť jadrové zbrane na svoju obranu. Rusko obviňuje západné krajiny, že tlačia svet do jadrovej konfrontácie tým, že poskytujú Ukrajine zbrane v hodnote miliárd dolárov, z ktorých niektoré sa používajú pri útokoch na ruskom území, aktuality.sk

X X X

Manželku rozpustil v kyseline. Miroslav Vlček dostal doživotie

Senát Špecializovaného trestného súdu (ŠTS) v Pezinku odsúdil Miroslava Vlčeka za úkladnú vraždu exmanželky na doživotný trest odňatia slobody. Rozsudok zatiaľ nie je právoplatný, procesné strany sa môžu odvolať.

 Trest by si mal Miroslav Vlček odpykať vo väzení s maximálnym stupňom stráženia. Dostal i trest prepadnutia veci. Zaplatiť musí dvom osobám aj nemajetkovú ujmu po 100-tisíc eur.

Súd podľa predsedníčky senátu vypustil z obžaloby tvrdenia, ktoré neboli vo veci podstatné. Svoju pozornosť zameral na to, aby zo skutkovej vety vyplývala časová postupnosť skutku, kto sa na ňom podieľal, a motív. Zdôraznila, že nie je pravda, že by nebolo obžalovanému umožnené, aby sa v tomto trestnom konaní bránil.

Obžalovaný avizoval podanie odvolania proti rozhodnutiu o vine, treste a aj v súvislosti s konaním, ktoré verdiktu predchádzalo. Prokurátor Generálnej prokuratúry (GP) SR Daniel Lipšic si ponechal lehotu na prípadné podanie odvolania.

„Dnešný rozsudok súdu považujem za zákonný a spravodlivý,“ povedal po skončení hlavného pojednávania Lipšic. Poukázal na to, že vina za úkladnú vraždu bola uznaná na základe nájdených telesných pozostatkov, z ktorých zostali len biele plomby. Obhajca Miroslava Vlčeka Dušan Jóža na otázky médií nechcel odpovedať.

Súd vo štvrtok rozhodol aj o zamietnutí žiadosti obžalovaného o prepustenie z väzby na slobodu. Obžalovaný podal proti tomuto rozhodnutiu sťažnosť, rozhodne Najvyšší súd SR.

 Prokurátor Generálnej prokuratúry (GP) SR Daniel Lipšic navrhol obžalovanému Miroslavovi Vlčekovi za vraždu exmanželky doživotný trest odňatia slobody. Uviedol to v záverečnej reči pred senátom Špecializovaného trestného súdu (ŠTS) v Pezinku.

Obžalovaného podľa prokurátora usvedčujú nielen výpovede svedkov, ale aj znalecké dokazovanie a ďalšie listiny. Poukázal napríklad na svedka Vojtecha Olého, ktorý opisoval okolnosti únosu exmanželky obžalovaného. Lipšic tvrdí, že obžalobná verzia je posilnená aj nevierohodnou verziou obhajoby. Pri návrhu doživotného trestu argumentoval nepriaznivou prognózou prípadnej resocializácie.

Advokát Dušan Jóža hovoril vo svojej záverečnej reči o odopretí práva na obhajobu jeho klienta. Tvrdil, že polícia pripravovala svedkov na výpovede, spochybňoval závery znaleckých posudkov. „Obžaloba neuniesla dôkazné bremeno,“ podotkol. Obžalovaný sa pripojil k záverečnej reči svojho obhajcu. Rozsudok sa očakáva vo štvrtok po 15.00 h. Súd by mal rozhodnúť aj o žiadosti Vlčeka o prepustenie z väzby na slobodu.

 Prokurátor podal na Vlčeka vlani v septembri obžalobu pre obzvlášť závažný zločin úkladnej vraždy. Vlček si mal podľa obžaloby v roku 2016 objednať únos exmanželky do areálu skladu vo Veľkých Ripňanoch, následne ju mal usmrtiť a jej telesné pozostatky rozpustiť v plastovom sude s kyselinou sírovou a chlorovodíkovou. Motívom konania mala byť najmä pomsta i skutočnosť, že proti exmanželovi vypovedala v ekonomických trestných veciach.

Miroslav Vlček bol pôvodne právoplatne odsúdený za zločin pozbavenia osobnej slobody. Krajský súd v Trnave však vlani v apríli vyhovel Lipšicovmu návrhu a povolil obnovu konania. V rovnaký deň bolo Miroslavovi Vlčekovi doručené uznesenie o vznesení obvinenia z úkladnej vraždy. Prípad sa posunul vpred vďaka nájdeniu plastového suda, v ktorom sa podarilo stotožniť pozostatky poškodenej na základe fotokompozitných výplní, čiže zubných plomb./agentury/

X X X

Prichádza druhá najväčšia investícia v dejinách Slovenska. Prácu si nájde zhruba 1 300 ľudí

Slovensko podpísalo s konzorciom firiem InoBat a skupiny Gotion investičnú zmluvu na výstavbu závodu na výrobu batérií do elektromobilov za 1,233 miliardy eur. Spoločnosť GIB EnergyX Slovakia v Šuranoch dostane od štátu investičnú pomoc vo výške 214 miliónov eur. Z toho 150 miliónov eur vo forme dotácie a 64 miliónov eur ako úľavu na dani z príjmov. Na štvrtkovej tlačovej konferencii to povedala ministerka hospodárstva Denisa Saková.

 GIB EnergyX, ktorá je spoločným podnikom čínskej skupiny Gotion a slovenskej spoločnosti InoBat, plánuje zamestnať do roku 2027 1311 ľudí.

„Cieľom investičného zámeru prijímateľa je zriadenie novej prevádzkarne priemyselnej výroby zameranej na výrobu lítium-železo-fosfátových batérií do automobilov,“ uviedlo ministerstvo hospodárstva v schválenom návrhu. Práce na investičnom zámere sú plánované do júla 2028. Začatie výroby spoločnosť plánuje v januári 2027 a dosiahnutie plnej plánovanej kapacity predpokladá v júni 2027. Celá produkcia novej prevádzkarne je určená na export na trh Európskej únie.

 „Touto zmluvou nám na Slovensku vznikne jedna veľká gigafabrika na výrobu batérií, ktoré sa budú používať pri výrobe elektromobilov, a čo je ešte väčším potešením pre mňa, že táto spoločnosť sa zaviazala na Slovensku vytvoriť aj vedeckovýskumné centrum priamo v Šuranoch,“ povedala Saková.

Firma by mala vyrábať približne 20 gigawatthodín (GWh) kapacity ročne, čo je pri batériách s kapacitou 70 kilowatthodín viac ako 285.000 batérií pre elektromobily. Prvá testovacia vzorka by mala byť podľa Sakovej vyrobená v septembri 2025. Produkčná výroba by sa podľa plánu mala naštartovať začiatkom roka 2027 a plná výroba sa očakáva v júni v roku 2027.

Skupina Gotion, ktorá ako prvá spoločnosť v odvetví energetických batérií vstúpila na kapitálový trh v Číne, sa špecializuje na vývoj a výrobu batérií pre vozidlá, prenos a distribúciu energie a skladovanie energie. Spoločnosť vybudovala 14 gigafabrík s kapacitou nad 100 gigawatthodín (GWh). Gotion spolupracuje s viacerými nadnárodnými spoločnosťami vyrábajúcimi automobily. Jedným z akcionárov skupiny s podielom 25 % je Volkswagen Group. V roku 2023 skupina Gotion celosvetovo zamestnávala približne 23.000 zamestnancov a jej obrat dosiahol v prepočte 3,9 miliardy eur./agentury/

X X X

 Európa prelomí tabu a zasiahne prvý raz ruský plyn

Európa prvýkrát zasiahne ruský plyn. Vo štvrtok sa predstavitelia európskych krajín zhodli na 14. balíku sankcií voči Rusku. O kroku informovalo belgické predsedníctvo únie. Cieľom je obmedziť ruské príjmy z tejto vzácnej komodity, vďaka ktorej je poháňaný európsky priemysel a vykurujú sa mnohé domácnosti cez zimu. Doteraz bola sankciami zasiahnutá iba ropa a uhlie.

Sankcie sa budú týkať aj tieňovej flotily ruských tankerov, ktorá pomáha Rusku vyhnúť sa cenovému stropu na ropu. Okrem zacielenia na plyn je v novom balíku viacero opatrení, no na tomto mieste sa budeme venovať iba otázke plynu.

Portál Politico nazval krok zasiahnuť ruský skvapalnený (LNG) plyn „doteraz nemysliteľným“. Narážal zrejme na to, že ešte pred pár rokmi cez potrubie prúdilo do Európy až 40 celkovej spotreby. Za celý vlaňajšok cez potrubie z Ruska pritieklo na starý kontinent necelých deväť percent celkovej spotreby.

 Ako však klesá preprava plynu cez potrubie, stúpa preprava skvapalneného plynu prevážaného na tankeroch z arktických ruských terminálov. Toho sa vlani doviezlo vyše šesť percent celkovej spotreby. Aj tento malý objem však priniesol do pokladnice Kremľa zhruba osem miliárd eur. Podľa prvých odhadov nové sankcie zasiahnu asi štvrtinu z tejto sumy, čo sú asi dve miliardy eur. Agentúra Reuters ale upozorňuje, že reexport ruského LNG z európskych prístavov do Ázie tvorí iba desať percent.

Zo 40 percent tak v súčasnosti odoberá Európa iba 15 percent ruského plynu. Najviac ho odoberá z Nórska (30 percent), USA (19,4 percenta) a zo severnej Afriky (14 percent).

Diplomati dosiahli zhodu aj napriek odporu Nemecka, ktorého priemysel dlhé roky poháňal lacný plyn z Ruska, a Maďarska, ktoré v únii pod vedením premiéra Viktora Orbána predstavuje najväčšieho odporcu protiruských opatrení. Podľa niektorých zdrojov Politica vraj Maďari sankcie podporili výmenou za to, že sa nijako neobmedzia ruské investície do jadrovej elektrárne v Paksi.

Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová to komentovala takto: „Tento tvrdý balík ešte viac odoprie Rusku prístup ku kľúčovým technológiám. Rusko to pripraví o ďalšie energetické príjmy. A zasiahne Putinovu tieňovú flotilu a sieť tieňového bankovníctva v zahraničí,“ napísala na sociálnej sieti X.

Nemajú špeciálne tankery

Sankcie proti ruskému LNG plynu sa budú týkať zákazu prekladania z ruských tankerov v európskych prístavoch, odkiaľ sa predával ďalej do sveta. Nezakáže sa dovoz ruského plynu do Európy. Navyše sa zakážu investície do nových LNG terminálov v Baltickom mori a na arktických ruských polostrovoch. Zákaz prekladania LNG Rusko pocíti najmä preto, lebo v európskych prístavoch sa preložil na iné tankery, ktoré putovali ku kupcom do Ázie, ktorá je hladná po plyne. Ázijské krajiny odoberajú totiž polovicu vyvezeného super chladeného a skvapalneného ruského plynu. Druhá polovica smeruje do Európy. Vlani vyviezlo Rusko do Ázie 20 miliónov kubických ton plynu, do Európy 21.

Ak plyn nebudú môcť Rusi prekladať v Európe, musia nájsť iné trasy, ako ho dopravia ku svojim kupcom. A to je problém, pretože ak by tankery smerovali nie na západ smerom do Európy, ale do Ázie, museli by si cestu preraziť cez zamrznutý oceán. Na to však nemajú Rusi dosť veľa arktických torpédoborcov schopných prevážať plyn.

 „Reexport LNG je dôležitý preto, aby Rusko mohlo rýchlejšie točiť tankery, ktoré sa dokážu plaviť ako ľadoborce a dopravujú LNG z polostrova Jamal do troch európskych terminálov. Tu svoj náklad vyložia alebo prečerpajú na iný tanker a vracajú sa rýchlo na polostrov Jamal. V roku 2023 bolo z polostrova Jamal vyvezených 26 miliárd kubických metrov LNG. Zastavenie prekládky ruského plynu v európskych prístavoch v dôsledku sankcií EÚ by zabránilo Kremľu zarábať stámilióny dolárov na príjmoch z exportu,“ vysvetlil dávnejšie pre Pravdu energetický expert zo spoločnosti JPX Ján Pišta.

„Rusko nemá svoju flotilu LNG tankerov a pri námornej preprave sa spolieha na európske spoločnosti. V prípade hroziaceho zákazu by podobne ako pri rope budovalo ‚tieňovú‘ flotilu. Tieto lode sú odkupované od európskych spoločností a plávajú bez poistenia alebo s nejakým alternatívnym poistením, napríklad od čínskych spoločností,“ povedal analytik spoločnosti Finlord Boris Tomčiak.

Slovensko tiež odoberá potrubný plyn

Potrubný plyn z Ruska odoberá aj Slovensko. Ten prúdi cez Ukrajinu, ktorá však na konci tohto roka chce s prepravou vzácnej ruskej komodity skončiť.

Slovenská strana hovorí, že vybavuje, aby cez toto potrubie prúdil azerbajdžanský plyn. Zatiaľ to bližšie nechce komentovať ani ministerstvo hospodárstva. Ruský Gazprom a Slovenský plynárenský priemysel majú zmluvu uzavretú do roku 2034. V súčasnosti má Slovensko v zásobníkoch 75 percent svojej spotreby a na zimu je dobre pripravené. Navyše štátny obchodník a najväčší dodávateľ plynu SPP má zazmluvnených viacerých dodávateľov mimo Ruska, ktorí vedia pokryť dve tretiny spotreby./agentury/

X X X

Eufória po Belgicku? Na prípitok si ešte musíme počkať. Dnešný futbal nepozná tajomstvá, vraví Calzona pred Ukrajincami

Slovenský športový naturel sa zrejme najviac ukáže po veľkom víťazstve. Príde pocit – často predčasného – uspokojenia. Pozor si naň musia dávať aj slovenskí futbalisti pred zajtrajším druhým zápasom na majstrovstvách Európy 2024.

Národný tím do nich vstúpil parádne. V pondelok zdolal v E-skupine Belgicko 1:0 a ak zajtra o 15.00 v Düssel­dorfe zdolá Ukrajinu, zaistí si postup do osemfinále Eura v najkratšom možnom čase.

„Proti Belgicku to bol náročný duel pre všetkých. Hrali sme proti svetovému súperovi. Ukrajina má jasnú identitu. Hrajú pod trénerom už nejaký čas.

My však chceme ukázať náš štýl bez ohľadu na súpera. Nebude to ľahké, ale chceme sa držať našej filozofie,“ povedal tréner Francesco Calzona na dnešnej predzápasovej tlačovej konferencii.

Zvykne sa hovoriť, že sa víťazná zostava nemení. Taliansky kouč si však chce počkať na dnešný posledný predzápasový tréning a potom vyberie základnú jedenástku.

 „Našou najväčšou prednosťou je pokora. Musíme zo seba dať 110 percent. Sme malá krajina a ak chceme potešiť našich fanúšikov, nemáme na výber.

Keď vidíme také zástupy slovenských priaznivcov je to skvelé. Veríme, že na to nadviažeme aj v druhom dueli na šampionáte,“ pokračoval Calzona.

Päťdesiatpäťročný kouč na tíme nespozoroval, že by sa po triumfe nad Belgickom uspokojil s tromi bodmi.

„Nebolo ťažké chlapcov pripraviť. Eufória trvala niekoľko hodín. Nič sme nedosiahli, máme len tri body. Na postup to nestačí.

Nie je čo oslavovať. Ak sa to podarí, potom si môžeme pripiť. Sme plne sústredení na ďalší duel,“ doplnil Calzona.

Mužstvu priniesol úspech v kvalifikácii i počas šampionátu vysoký pressing. Calzona od svojho mužstva bude žiadať to, čo vždy.

„V týchto dňoch nie je vo futbale veľa tajomstiev. Aj Belgicko hralo vysoký pressing a poznali našu hru. Každý duel je iný, neexistujú výhody a nevýhody.

Bude to vzrušujúce i ťažké. Potrebujeme si proti Ukrajine zachovať chladnú hlavu, zostať nohami na zemi a veriť v úspech.“

Posledných 24 hodín do výkopu druhého súboja Slovenska na ME proti ťažko skúšanému susedovi pomaly plynie…/agentury/

X X X

Juh proti severu. Rusi a Ukrajinci budú po sebe páliť kórejskými zbraňami

Strelil sa Vladimir Putin uzavretím paktu s Kim Čong-unom do nohy? Južnú Kóreu touto spojeneckou dohodou ruský prezident vyprovokoval k prehodnoteniu jej postoja k dodávkam zbraní Ukrajine.  Národnú bezpečnosť Čang Ho-ťin odsúdil „komplexnú strategickú zmluvu“, ktorú vodcovia Ruska a Severnej Kórei podpísali v stredu v Pchjongjangu.

 „Vláda vyjadruje vážne znepokojenie a odsudzuje podpísanie komplexnej dohody o strategickom partnerstve medzi Severnou Kóreou a Ruskom, ktorej cieľom je posilniť vzájomnú vojenskú a hospodársku spoluprácu,“ uviedol Čang podľa agentúry Yonhap na brífingu v prezidentskom ú­rade.

  Čang uviedol, že akákoľvek spolupráca, ktorá priamo alebo nepriamo napomáha vojenskému posilneniu Severnej Kórey, je porušením rezolúcií Bezpečnostnej rady OSN a bude podliehať medzinárodnej kontrole a sankciám. Prisľúbil tiež, že Soul prijme zodpovedajúce opatrenia.

„Plánujeme prehodnotiť otázku zbrojnej podpory Ukrajine,“ povedal Čang a naznačil zmenu v juhokórejskej politike neposkytovania smrtiacich zbraní Ukrajine.

 Jaroslav Naď v septembri 2022navštívil vojensko-obranný veľtrh DX Korea 2022, kde so spoločnosťou Korean Aerospace Industries (KAI) rokoval o možnom nákupe jej výcvikových stíhačiek FA-50. / Zdroj: TV Pravda

Poradca pre národnú bezpečnosť nespresnil, o akú výzbroj či muníciu by mohlo ísť. Soul podľa neho „bude udržiavať strategickú nejednoznačnosť, pokiaľ ide o typy zbraní,“ ktoré Kyjevu dodá.

„Namiesto toho, aby sme vopred odhalili naše plány, budú konkrétne opatrenia zverejnené neskôr. Bude zaujímavé vidieť, ako Rusko zareaguje,“ konštatoval Čang.

Podľa agentúry Yonhap by mohlo ísť o systémy protivzdušnej obrany, ktoré Ukrajina zúfalo potrebuje proti ruským náletom.

Južná Kórea tiež uvalí dodatočné sankcie na štyri ruské lode, päť organizácií a osem jednotlivcov zapojených do transferu zbraní a ropy medzi Ruskom a Severnou Kóreou, povedal Čang.

Predstaviteľ Soulu označil za „znepokojujúce“, že Pchjongjang a Moskva s ich historickou zodpovednosťou za rozpútanie kórejskej vojny začiatkom 50. rokov minulého storočia a terajšej agresie proti Ukrajine si vzájomne prisľúbili vojenskú pomoc založenú na hypotetickom scenári preventívneho útoku. „Je to mylný a iracionálny argument, ktorý ignoruje medzinárodnú zodpovednosť a normy,“ povedal.

Vo svetle prehlbujúcich sa väzieb medzi Pchjongjangom a Moskvou vláda v Soule prisľúbila, že bude rázne reagovať na akékoľvek bezpečnostné hrozby v koordinácii s medzinárodným spoločenstvom.

„Ďalej posilníme spojenectvo zamerané na odstašovanie medzi Južnou Kóreou a USA a bezpečnostnú spoluprácu medzi Južnou Kóreou, Spojenými štátmi a Japonskom, aby sme eliminovali severokórejské jadrové a raketové hrozby,“ povedal Čang.

Južná Kórea doteraz smrtiace zbrane na Ukrajinu priamo nedodávala. Začiatkom mája prezident republiky Jun Sok-jol naznačil, že tento postoj mieni dodržiavať aj naďalej.

 Juhokórejské zbrane ale ani doposiaľ vo výzbroji Ukrajinských ozbrojených síl nechýbali. Kyjev ich dostával cez sprostredkovateľov. Pred protiofenzívou Ukrajinských ozbrojených síl na jar 2023 tak Ukrajinci získali viac ako juhokórejských 300– tisíc delostreleckých granátov kalibru 155 mm. Ukrajincom to v tom čase umožnilo vypáliť 7 tisíc granátov denne, kým Rusi vtedy dokázali za 24 hodín použiť iba 5 tisíc.

Tento pomer sa však neskôr obrátil v prospech ruských agresorov, a to v značnej miere zásluhou severokórejskej delostreleckej munície. Jej dodávky výrazne zosilneli obzvášť po návšteve Kim Čong-una v Rusku v septembri minulého roku. Pchjongjang podľa odhadu Soulu dodal Moskve od začiatku vojny na Ukrajine už prinajmenšom 4,8 milióna kusov delostreleckých granátov. Pre porovnanie, Európska únia nedokázala splniť svoj sľub z jari 2023, že do roka dodá Kyjevu milión delostreleckých granátov.

Soul už pred stredajšou návštevou Putina v KĽDR varoval Moskvu, že by „nemala prekročiť určité hranice“. Poradca juhokórejského prezidenta Čang nespresnil o aké „červené čiary“ má ísť ale médiá to dali do súvislosti s tým, že úrad juhokórejského prezidenta dostal spravodajské informácie o pripravovanej dohode medzi Ruskom a KĽDR.

Klauzula o vojenskej pomoci v novej zmluve takmer doslova opakuje text sovietsko-severokórejskej dohody z roku 1961, hovorí Fjodor Tertickij, vedúci výskumník na Kunmingskej univerzite v Soule. „Z pohľadu Soulu je to, čo sa teraz stalo, veľmi zlé. O možnom znovuoživení takejto únie sa diskutovalo tu aj v Tokiu ako o najhoršom scenári,“ cituje Tertického BBC. „Posolstvo Moskvy a Pchjingjangu je veľmi jasné: obnovujeme spojenecké vzťahy, ktoré sme mali v roku 1961,“ poznamenal.

Najdôležitejšia veta v texte paktu podľa ruského experta pôsobiaceho v Soule znie nasledovne: „V prípade, že jedna zo zmluvných strán bude vystavená ozbrojenému útoku ktoréhokoľvek štátu alebo koalície štátov a ocitne sa tak vo vojnovom stave, druhá zmluvná krajina okamžite poskytne vojenskú a inú pomoc všetkými dostupnými prostriedkami.“ Krátko po príchode Putina do Kremľa v roku 2000 bol dokument z roku 1961 nahradený Zmluvou o priateľstve a dobrom susedstve, ktorá klauzulu o vojenskej pomoci neobsahovala a celkovo bola dostatočne vágna. Do čerstvo uzavretého paktu sa však spomínaná veta z roku 1961 v doslovnom znení vrátila, pripomína Tertickij. /agentury/

X X X

„Tvoj zločin nezostane nepotrestaný,“ napísal vojnovej novinárke veliteľ ukrajinskej útočnej brigády

Novinárka napísala ironický status, začali sa jej vyhrážať znásilnením rodičov.

Jeden z veliteľov ukrajinskej 3. útočnej brigády Dmytro Kucharčuk a pravdepodobne i niektorý z jeho podriadených sa v telefonickej komunikácii vyhrážali vojnovej novinárke Anne Kaljužnej.

Upozornila na to samotná novinárka, ktorá na Facebooku zverejnila, čo všetko jej pristálo v pošte po tom, čo ironicky okomentovala slová moderátorky Janiny Sokolovovej, ktorá vyzvala velenie armády, aby do oblasti, ktorú bráni 3. útočná brigáda, urýchlene poslalo rezervy.

Ide o úsek pri meste Borova v Charkovskej oblasti, kde momentálne Rusi sústredili sily v počte okolo 10-tisíc mužov a kde pravdepodobne pripravujú lokálnu ofenzívu.

Čo predchádzalo vyhrážkam

„Súrne! Všetci velitelia Ozbrojených síl Ukrajiny, vykonajte rozkaz Janiny Sokolovej!“ napísala Kaljužna, ktorá upozornila na to, že sa Sokolovová prihovárala za 3. útočnú brigádu aj vo februári tohto roka, keď sa blížil pád mesta Avdijivka.

Avdijivku pritom dva roky, a zvlášť od októbra 2023, keď ju Rusi začali tvrdo dobýjať, bránili iné jednotky.

Vojaci 3. útočnej brigády boli jednou z posíl, ktoré vo februári poslali do Avdijivky s úlohou kryť stiahnutie vojsk z mesta.

Sokolovová vtedy dokonca na Facebooku napísala odkaz prezidentovi Volodymyrovi Zelenskému, či 3. útočnú brigádu do Avdijivky poslal, aby ju „úmyselne zničil“. Moderátorka je známa svojimi priateľskými vzťahmi s 3. útočnou brigádou.

Novinárka Kaljužna, ktorá niekoľko rokov pokrýva dianie na fronte, vo svojom statuse takisto poznamenala, že v súčasnosti ukrajinské ozbrojené sily odrážajú ruské útoky po celej dĺžke frontu a na niektorých úsekoch majú Rusi aj desaťnásobnú prevahu.

Doplnila aj to, že jej kritický status sa netýka bežných vojakov 3. útočnej bridády, ale „politikov a ich kamarátov v médiách, ktorí vo vojne používajú manipulatívne politické nástroje“.

„Tvoj zločin nezostane nepotrestaný“

Následne prišla reakcia. A to priamo z velenia 3. útočnej brigády.

Veliteľ 2. útočného práporu Dmytro Kucharčuk na Facebooku zazdieľal zoznam ôsmich novinárov, medzičasom jedného vymazal, o ktorých napísal, že sú „hanbou národa“, keďže podľa jeho interpretácie znevažujú „krv jeho kamarátov, ktorí zahynuli v Avdijivke“.

„Som si istý, že tento zoznam sa bude dopĺňať,“ doplnil.

V zozname sa ocitla aj novinárka Kaljužna, ktorej následne začali vyvolávať a písať neznáme čísla. Okrem iného sa jej začali vyhrážať znásilnením jej rodičov pred jej očami.

Novinárke výhražné slová poslal aj samotný Kucharčuk. V súkromnej komunikácii jej automaticky tykal a napísal jej, že jej „zločin nezostane nepotrestnaný“. „Môj prápor zabezpečoval východ vojsk z Avdijivky. Takže ty si teraz pre mňa otázka cti. Teraz si môj nepriateľ do konca života,“ napísal veliteľ.

Po tom, čo na jeho slová upozornila na Facebooku, jej Kucharčuk napísal aj verejne.

„Čoskoro sa budeš zobúdzať so studeným potom z toho, že k tebe budú prichádzať mŕtvi. To nie je vyhrážka, ale konštatovanie,“ napísal jej Kucharčuk.

Novinárka avizovala, že sa obráti na políciu. Podľa Inštitútu masových informácií polícia začala trestné stíhanie vo veci vyhrážania sa.

Veliteľ, ktorý je proti vstupu do EÚ

Kucharčuk je členom krajne pravicovej strany Národný zbor, na čele ktorej stojí veliteľ 3. útočnej brigády Andrij Bileckyj. Ich členstvo v strane je nateraz pozastavené, keďže obaja dnes slúžia v ozbrojených silách. Bileckyj bol v roku 2014 veliteľom práporu Azov, ktorému sa v tom čase vyčítalo, že má vo svojich radoch aj otvorených neonacistov. Problematickú reputáciu mal už samotný veliteľ, ktorého meno sa v roku 2007 objavilo podpísané pod článkom s názvom Ukrajinský rasový social-nacionalizmus, v ktorom odmietol liberálnu demokraciu. Bileckyj po rokoch tvrdil, že daný dokument bol prácou ruskej FSB.

Príslušnosť k ultrapravici bol dôvod, prečo americký Kongres v roku 2015 rozhodol o zákaze poskytovania zbraní Azovu. Americké zákony totiž zakazujú poskytovať zbrane, vybavenie a výcvik jednotkám a osobám podozrivým z hrubého porušovania ľudských práv. Pred pár týždňami Američania tento zákaz zrušili.

Azov sa v roku 2016 postupne pretransformoval do jednotky Národnej gardy, rozšíril svoje rady a aktuálne je 12. brigádou špeciálneho určenia Národnej gardy. Tretia útočná brigáda vznikla v roku 2022 v reakcii na ruskú inváziu a v jej radoch sú i bývalí veteráni práporu Azov. Jej rady dopĺňajú aj muži z ukrajinských paramilitárnych nacionalistických organizácií.

Kucharčuk v roku 2014 absolvoval viaceré boje na východe Ukrajiny, neskôr Bileckému robil poslaneckého asistenta. Zúčastňoval sa rôznych protivládnych akcií, viackrát ho zadržala polícia.

Pred pár dňami v reakcii na kyjevský Pride, ktorý sprevádzali prísne bezpečnostné opatrenia, keďže v rovnakom čase sa neďaleko ľudí, ktorí prišli podporiť LGBTI komunitu, stretlo niekoľko stoviek odporcov Pridu.

Muži, mnohí z nich s tvárami zahalenými v kuklách, prerazili policajný kordón a rozbehli v miestu, kde sa Pride konal. Jeho účastníci ale odišli skôr, ako mohlo dôjsť k potýčkam.

„Nestretol som jediného reálneho vojaka, ktorý by bol lojálny k LGBT propagande, jediného vojaka, ktorý bojuje za efemérny vstup Ukrajiny do EÚ,“ napísal Kucharčuk, ktorý v danom status odkázal, že je proti vstupu Ukrajiny do Európskej únie, aktuality.sk

X X X

Juh proti severu. Rusi a Ukrajinci budú po sebe páliť kórejskými zbraňami.

Strelil sa Vladimir Putin uzavretím paktu s Kim Čong-unom do nohy? Južnú Kóreu touto spojeneckou dohodou ruský prezident vyprovokoval k prehodnoteniu jej postoja k dodávkam zbraní Ukrajine.

 Juhokórejskí vojaci zoraďujú muníciu do húfnic 155-milimetrového kalibru, akých USA objednala od Soulu dvestotisíc kusov. Smrtiace zbrane a muníciu Soul doteraz odmietal dodívať priamo Kyjevu.

Juhokórejský poradca pre národnú bezpečnosť Čang Ho-ťin odsúdil „komplexnú strategickú zmluvu“, ktorú vodcovia Ruska a Severnej Kórei podpísali v stredu v Pchjongjangu.

 „Vláda vyjadruje vážne znepokojenie a odsudzuje podpísanie komplexnej dohody o strategickom partnerstve medzi Severnou Kóreou a Ruskom, ktorej cieľom je posilniť vzájomnú vojenskú a hospodársku spoluprácu,“ uviedol Čang podľa agentúry Yonhap na brífingu v prezidentskom ú­rade.

 Čang uviedol, že akákoľvek spolupráca, ktorá priamo alebo nepriamo napomáha vojenskému posilneniu Severnej Kórey, je porušením rezolúcií Bezpečnostnej rady OSN a bude podliehať medzinárodnej kontrole a sankciám. Prisľúbil tiež, že Soul prijme zodpovedajúce opatrenia.

„Plánujeme prehodnotiť otázku zbrojnej podpory Ukrajine,“ povedal Čang a naznačil zmenu v juhokórejskej politike neposkytovania smrtiacich zbraní Ukrajine.

Stíhačky či drony. Slobenský minister obrany sondoval v Južnej Kórei možný nákup zbraní za desiatky miliónov

Poradca pre národnú bezpečnosť nespresnil, o akú výzbroj či muníciu by mohlo ísť. Soul podľa neho „bude udržiavať strategickú nejednoznačnosť, pokiaľ ide o typy zbraní,“ ktoré Kyjevu dodá.

„Namiesto toho, aby sme vopred odhalili naše plány, budú konkrétne opatrenia zverejnené neskôr. Bude zaujímavé vidieť, ako Rusko zareaguje,“ konštatoval Čang.

Podľa agentúry Yonhap by mohlo ísť o systémy protivzdušnej obrany, ktoré Ukrajina zúfalo potrebuje proti ruským náletom.

Južná Kórea tiež uvalí dodatočné sankcie na štyri ruské lode, päť organizácií a osem jednotlivcov zapojených do transferu zbraní a ropy medzi Ruskom a Severnou Kóreou, povedal Čang.

Predstaviteľ Soulu označil za „znepokojujúce“, že Pchjongjang a Moskva s ich historickou zodpovednosťou za rozpútanie kórejskej vojny začiatkom 50. rokov minulého storočia a terajšej agresie proti Ukrajine si vzájomne prisľúbili vojenskú pomoc založenú na hypotetickom scenári preventívneho útoku. „Je to mylný a iracionálny argument, ktorý ignoruje medzinárodnú zodpovednosť a normy,“ povedal.

Vo svetle prehlbujúcich sa väzieb medzi Pchjongjangom a Moskvou vláda v Soule prisľúbila, že bude rázne reagovať na akékoľvek bezpečnostné hrozby v koordinácii s medzinárodným spoločenstvom.

„Ďalej posilníme spojenectvo zamerané na odstašovanie medzi Južnou Kóreou a USA a bezpečnostnú spoluprácu medzi Južnou Kóreou, Spojenými štátmi a Japonskom, aby sme eliminovali severokórejské jadrové a raketové hrozby,“ povedal Čang.

Južná Kórea doteraz smrtiace zbrane na Ukrajinu priamo nedodávala. Začiatkom mája prezident republiky Jun Sok-jol naznačil, že tento postoj mieni dodržiavať aj naďalej.

 Juhokórejské zbrane ale ani doposiaľ vo výzbroji Ukrajinských ozbrojených síl nechýbali. Kyjev ich dostával cez sprostredkovateľov. Pred protiofenzívou Ukrajinských ozbrojených síl na jar 2023 tak Ukrajinci získali viac ako juhokórejských 300– tisíc delostreleckých granátov kalibru 155 mm. Ukrajincom to v tom čase umožnilo vypáliť 7 tisíc granátov denne, kým Rusi vtedy dokázali za 24 hodín použiť iba 5 tisíc.

Tento pomer sa však neskôr obrátil v prospech ruských agresorov, a to v značnej miere zásluhou severokórejskej delostreleckej munície. Jej dodávky výrazne zosilneli obzvášť po návšteve Kim Čong-una v Rusku v septembri minulého roku. Pchjongjang podľa odhadu Soulu dodal Moskve od začiatku vojny na Ukrajine už prinajmenšom 4,8 milióna kusov delostreleckých granátov. Pre porovnanie, Európska únia nedokázala splniť svoj sľub z jari 2023, že do roka dodá Kyjevu milión delostreleckých granátov.

Soul už pred stredajšou návštevou Putina v KĽDR varoval Moskvu, že by „nemala prekročiť určité hranice“. Poradca juhokórejského prezidenta Čang nespresnil o aké „červené čiary“ má ísť ale médiá to dali do súvislosti s tým, že úrad juhokórejského prezidenta dostal spravodajské informácie o pripravovanej dohode medzi Ruskom a KĽDR.

Klauzula o vojenskej pomoci v novej zmluve takmer doslova opakuje text sovietsko-severokórejskej dohody z roku 1961, hovorí Fjodor Tertickij, vedúci výskumník na Kunmingskej univerzite v Soule. „Z pohľadu Soulu je to, čo sa teraz stalo, veľmi zlé. O možnom znovuoživení takejto únie sa diskutovalo tu aj v Tokiu ako o najhoršom scenári,“ cituje Tertického BBC. „Posolstvo Moskvy a Pchjingjangu je veľmi jasné: obnovujeme spojenecké vzťahy, ktoré sme mali v roku 1961,“ poznamenal.

Najdôležitejšia veta v texte paktu podľa ruského experta pôsobiaceho v Soule znie nasledovne: „V prípade, že jedna zo zmluvných strán bude vystavená ozbrojenému útoku ktoréhokoľvek štátu alebo koalície štátov a ocitne sa tak vo vojnovom stave, druhá zmluvná krajina okamžite poskytne vojenskú a inú pomoc všetkými dostupnými prostriedkami.“ Krátko po príchode Putina do Kremľa v roku 2000 bol dokument z roku 1961 nahradený Zmluvou o priateľstve a dobrom susedstve, ktorá klauzulu o vojenskej pomoci neobsahovala a celkovo bola dostatočne vágna. Do čerstvo uzavretého paktu sa však spomínaná veta z roku 1961 v doslovnom znení vrátila, pripomína Tertickij/agentury/

X X X

V igelitkách našli vyše štvrť milióna eur, známi pašeráci z východu skončili pred súdom

Kriminálny úrad finančnej správy vlani v máji odhalil počas razie Fešák medzinárodnú skupinu pašerákov cigariet.

TRNAVA: Neprešiel ani rok od ich zadržania políciou a už čelia pred súdom obžalobe z trestného činu porušovania predpisov o štátnych technických opatreniach na označenie tovaru. Kriminálny úrad finančnej správy vlani v máji odhalil počas razie Fešák medzinárodnú skupinu pašerákov cigariet. Čiastočne ich prichytili aj priamo pri čine v utajenom sklade v areáli bývalej niklovej hute v Seredi.

Medzi chytenými a aktuálne už aj obžalovanými pašerákmi figurujú viaceré známe mená z východného Slovenska – Tomáš H. a Martin H. z Čierneho Poľa pri Veľkých Kapušanoch či Tomáš G. z Vinného pri Zemplínskej Šírave. Tomáš H. i Martin H. síce pochádzajú z Čierneho Poľa, ale reálne obývajú vily v obci Vinné pri Zemplínskej Šírave. Ďalšími členmi údajného pašeráckeho gangu sú Karol N. z Lučenca, Ukrajinec Valeryi H. z mestečka Berehovo a občan Maďarska D. N. z Debrecína.

Od razie bola šestica podozrivých stíhaná väzobne, za mrežami pritom strávili aj vianočné a novoročné sviatky. Na slobodu sa dostali až v prvom štvrťroku 2024 po približne deviatich mesiacoch strávených vo väzobnej cele, aktuality.sk

X X X

Deň obetí pandémie Covid-19 platným pamätným dňom, tvrdí Peter Pellegrini

Zdôraznil zároveň, že tak k tomu i pristupuje.

Prezident SR Peter Pellegrini na sociálnej sieti pripomenul, že 6. marec je pamätným dňom SR – Dňom obetí pandémie COVID-19. „Tohto roku som si ho ako prezident ešte uctiť nestihol, ale na budúci rok tak určite urobím,“ uviedol na sociálnej sieti.

Splnomocnenec vlády SR pre preverenie procesu riadenia a manažovania zdrojov počas pandémie COVID-19 Peter Kotlár na stredajšom rokovaní parlamentného výboru pre zdravotníctvo avizoval, že v septembri predstaví závery vyšetrovania k manažovaniu pandémie COVID-19. Tie podľa neho ukázali, že pandémia na Slovensku z hľadiska incidencie a ostatných merateľných parametrov nebola.

Dané tvrdenia odmietla opozícia aj vedenie Ministerstva zdravotníctva SR. Šéfka rezortu Zuzana Dolinková (Hlas-SD) upozornila, že „akékoľvek spochybňovanie pandémie je neúctou k pozostalým jej obetí“, aktuality.sk

X X X

Kotlár žiada presnú definíciu pandémie, spomína bioterorizmus. Dolinková spochybňovanie pandémie kritizovala, vyjadril sa aj Pellegrini

Hmatateľné parametre, na základe ktorých by bolo možné zadefinovať pandémiu, nie sú jasne zadefinované. Myslí si to splnomocnenec vlády SR pre preverenie procesu riadenia a manažovania zdrojov počas pandémie COVID-19 Peter Kotlár. Volá preto po vytvorení presnej definície. Šéfka rezortu zdravotníctva Zuzana Dolinková (Hlas) upozornila, že „akékoľvek spochybňovanie pandémie je neúctou k pozostalým jej obetí“. Prezident Peter Pellegrini avizoval, že si budúci rok uctí marcový Deň obetí pandémie COVID-19, keďže tento rok to ako hlava štátu nestihol.

 Kotlár sa ohradil voči medializovaným tvrdeniam, že je človek, ktorý si neváži obete pandémie COVID-19 a popiera prítomnosť infekčného ochorenia. „Odzneli informácie, ktoré vniesli dezinformačné svetlo,“ uviedol. Podľa neho ide o účelové zostrihanie informácií médiami. „Som nasratý. Ľudia mi napľuli do tváre,“ povedal Kotlár a popri tom ukázal mediálnu karikatúru jeho postavy, ako močí na hroby tých, ktorí zomreli počas pandémie COVID-19. Pandémia COVID-19 podľa neho spĺňala parametre epidémie veľkého rozsahu, nie pandémie.

 „My momentálne máme vágnu definíciu, že je to epidémia veľkého rozsahu, ktorá preskočí cez kontinenty. (…) Jediné, na čom mi záleží, je zadefinovať definíciu pandémie, a to teraz nielen vo svete, ale aj pandemickú situáciu na Slovensku. Na základe toho my môžeme potom vydávať príkazy a zákazy, ktoré obmedzujú bežného človeka,“ skonštatoval.

Možno to všetko bolo podľa Kotlára aj nejako inak. „Je možné, že sa dopracujeme k tomu, že niekto vyrábal vírus. Je tu taká pravdepodobnosť,“ povedal Kotlár. „Ide o akt bioterorizmu? Treba sa na to pozrieť,“ povedal Kotlár. Zopakoval, že v septembri predstaví závery vyšetrovania k manažovaniu pandémie COVID-19. Avizoval, že ich posunú na Generálnu prokuratúru SR. Zároveň pripomenul, že jeho štatút má len odporúčací charakter.

 Kotlár predstavenie výsledkov avizoval už na stredajšom rokovaní parlamentného výboru pre zdravotníctvo. Tie podľa neho ukázali, že pandémia na Slovensku z hľadiska incidencie a ostatných merateľných parametrov nebola. Dané tvrdenia odmietla opozícia aj štátny tajomník ministerstva zdravotníctva Michal Štofko.

 Pandémie ochorenia COVID-19 je neúctou k pozostalým obetí pandémie. Uviedla to ministerka zdravotníctva Zuzana Dolinková (Hlas) s tým, že Slovensko zaznamenalo asi 21-tisíc vynútených obetí pandémie. Vyjadrila nad nimi ľútosť. Zároveň poukázala na potrebu vyšetrenia zodpovednosti za pandémiu.

  tom, aby bola vyšetrená orgánmi činnými v trestnom konaní konkrétna zodpovednosť osôb, ktoré boj proti COVID-19 na Slovensku riadili. Akékoľvek spochybňovanie pandémie je neúctou k ich pozostalým. Zároveň musím povedať, že je to aj zodpovednosť tých, ktorí dnes opozícii vykrikujú a zachraňujú slovenské zdravotníctvo. Pamätáme si na ich manažérske zlyhania, plytvanie peniazmi a neschopnosť ochrániť ľudí. V tých časoch, keď sa utiekali ľudia o ich ochranu a podporu, zlyhali na plnej čiare,“ skonštatovala.

 Šéfka rezortu vyzdvihla všetkých lekárov a zdravotníkov za prácu v období pandémie. „Chcem sa zároveň poďakovať všetkým lekárom a zdravotníckemu personálu, ktorí v tých ťažkých a zložitých časoch aj za cenu nasadzovania vlastných životov pomáhali ohrozeným ľuďom,“ uzavrela.

Prezident SR Peter Pellegrini na sociálnej sieti pripomenul, že 6. marec je pamätným dňom SR – Dňom obetí pandémie COVID-19. Zdôraznil zároveň, že tak k tomu i pristupuje./agentury/

X X X

Cesta vládnym špeciálom na Euro stála tisícky eur, priznal minister Eštok

Podľa ministra vnútra Matúša Šutaja Eštoka bolo správne, že išla slovenská delegácia podporiť futbalistov na európske majstrovstvá vo futbale.

Slovenskí ministri a poslanci boli vo Frankfurte nad Mohanom vzdať úctu futbalistom a tak je to správne. Uviedol to minister vnútra Matúš Šutaj Eštok (Hlas) v parlamente, kde reagoval na otázku poslanca Progresívneho Slovenska Mareka Lackoviča, aké boli jeho oficiálne medzištátne stretnutia a rokovania v Nemecku.

Denník Sme v pondelok upozornil na to, že slovenská delegácia letela vládnym špeciálom na futbalový zápas Slovensko – Belgicko v Nemecku. Jej súčasťou bol nielen Eštok, ale aj podpredseda parlamentu Andrej Danko (SNS), zastupujúci predseda parlamentu Peter Žiga (Hlas), minister školstva Tomáš Drucker (Hlas) a minister práce Erik Tomáš (Hlas).

Eštok: Pre krajinu je to česť

„Nerozumiem tomu humbuku, ktorý spustil denník Sme v rámci oficiálnej delegácie,“ začal odpoveď Eštok, podľa ktorého je „bežné a normálne“, že ak príde pozvánka od UEFA (Únia európskych futbalových zväzov, pozn. red.) a Slovenského futbalového zväzu, tak sa najvyšší reprezentanti krajiny zápasu zúčastnia.

Ako príklad uviedol Eštok účasť bývalého prezidenta Andreja Kisku na majstrovstvách Európy vo futbale 2016 či premiéra Roberta Fica na hokejových majstrovstvách v roku 2012.

„Pre krajinu je to česť, že má svojich športovcov futbalistov, ktorí reprezentujú krajinu na tomto významnom podujatí. Pre nás to bola česť, že sme tam mohli ísť a podporiť ich takto,“ pokračoval Eštok.

Ten aj v pléne parlamentu odhadol, koľko Slovensko stála cesta vládnym špeciálom na futbalový turnaj. Podľa neho sa faktúra rozdelí medzi päť rezortov a jeden by to mohlo stáť približne 3-tisíc eur.

Lackovič, ktorý položil otázku, sa neskôr ohradil, že sa minister vyhol odpovedi.

„Ja by som vám toto všetko aj veril, keby sa nestalo to, že po tom, ako ste vy a vaši kolegovia tvrdili, že sa stretli aj s primátorom Frankfurtu, tak sám primátor pre niekoľko nezávislých zdrojov takéto tvrdenia poprel. Takže mne sa tu javí, že buď klame starosta mesta Frankfurt nad Mohanom, alebo niektorí predstavitelia vládnej koalície. Keď si mám vybrať, tak si nemyslím, že klame starosta,“ doplnil Lackovič ministra.

Ten na neho reagoval s tým, že on vie osobne „odprisahať a podpísať krvou“, že sa so starostom Frankfurtu stretol.

„My sme tam primárne nešli sa stretávať s primátorom Frankfurtu ani s niekým iným. To, že sme sa s nimi stretli, je fakt. Ale tá hlavná príčina, prečo tam bolo päť zástupcov ústavných činiteľov, traja ministri, poverený predseda parlamentu a podpredseda parlamentu, dvaja štátni tajomníci a minister športu, bolo preto, lebo takto je to bežné a normálne v akejkoľvek krajine,“ uzavrel Eštok výmenu, aktuality.sk

X X X

Slováci? Naisto postúpia! Podľa predpovede môžu pomýšľať dokonca na megaúspech

Ako to býva na veľkých – futbalových či hokejových – turnajoch zvykom, predchádzajú im rôzne predikcie. Kto postúpi do vyraďovacej fázy? Kto bude nový šampión?

 Experti i fanúšikovia si kladú zakaždým v podstate rovnaké otázky. Prebiehajúce Euro nie je výnimkou.

Aj pred ním prichádzali zo všetkých kútov kontinentu rôzne predpovede. Pre Slovákov neboli lichotivé. Ani zďaleka.

Zverencom Francesca Calzonu nedávali experti veľké šance. Skôr ich pasovali do pozície outsidera skupiny. Napokon, predurčoval ich k tomu aj rebríček Medzinárodnej futbalovej federácie, v ktorom sú v konkurencii Belgicka, Ukrajiny a Rumunska.

Po prvých dueloch na turnaji je však všetko inak. Aspoň podľa superpočítača. Najnovšie dáta spoločnosti Opta totiž uvádzajú, že partia okolo kapitána Milana Škiniara môže mať smelé ambície.

Predikcie od Opty odhadujú pravdepodobnosť každého výsledku na základe stávkového trhu a ukazovateľov z databázy Stats Perform.

Model následne zohľadňuje silu tímov, zvyšok turnaja simuluje 40-tisíc krát. Na základe toho potom vytvára možný obraz o tom, kam by to každé mužstvo mohlo na ME dotiahnuť.

No a ako to teda vyzerá s ambíciami Slovákov?

 Zdolali Belgicko (1:0), druhé miesto (s viac ako 29-percentnou istotou).

To, že skupinu ovládnu, predikuje na 36,5 percenta. Viac dáva len Rumunom (viac ako 39 percent), ktorí si suverénne poradili s Ukrajincami (3:0).

Slováci zároveň nebudú chýbať na 85 percent v osemfinále. Dokonca majú solídnu šancu zahrať si aj medzi najlepšou osmičkou (na necelých 28 percent).

A keby sme zašli ešte ďalej, zrejme už do roviny sci-fi, tak na semifinále majú 12-percentý predpoklad. Na to, že si zahrajú vo finále, 2-percentný.

No a akú šancu im dáva superpočítač na to, že domov privezú zlato?

Pol percenta…

O niečo múdrejší budú fanúšikovia v piatok podvečer, keď sa skončí ich druhý duel na šampionáte. V ňom vyzvú Ukrajinu a zabezpečiť si môžu definitívny postup.

Či s to Slovákom podarí, môžete sledovať v našom online prenose./agentury/

X X X

Zrušenie RTVS je na dosah. Opozícia hovorí o zoštátnení, zamestnanci budú štrajkovať: Ak zákon schvália, bude to čierny deň

Návrh zákona o Slovenskej televízii a rozhlase (STVR) budú poslanci Národnej rady (NR) SR vo štvrtok preberať až do úplného prerokovania, teda v prípade potreby aj po 20.00 h. Následne budú o návrhu hlasovať. Parlament zmenu odsúhlasil na návrh podpredsedu NR SR Petra Žigu (Hlas). Zamestnanci RTVS usporiadali mobilizačný štrajk, pochodovať budú od Slovenského rozhlasu k budove parlamentu, kde by sa malo konať verejné zhromaždenie. Počas hlasovania si chcú prelepiť ústa čiernymi páskami. Ak zákon schvália, pôjde podľa zamestnancov a spolupracovníkov o čierny deň pre RTVS.

Zamestnanci a spolupracovníci prerušia počas štrajku prácu od pol tretej do konca pracovnej doby. „Vysielanie RTVS nebudeme narúšať. Na zhromaždení vystúpia zamestnanci a spolupracovníci RTVS,“ uviedol na sociálnej sieti štrajkový výbor. „V čase hlasovania si symbolicky prelepíme ústa čiernou páskou. Napriek prelepeným ústam však nebudeme mlčky čakať na schválenie nového zákona,“ uviedol štrajkový výbor.

 „Ak bude zákon plénom schválený, pôjde o definitívny čierny deň pre RTVS. Predkladateľ návrhu zákona (Ministerstvo kultúry SR) i poslanci NR SR doposiaľ vytrvalo ignorovali všetky výzvy Štrajkového výboru našej iniciatívy k stiahnutiu zákona a k otvoreniu dialógu o tom, aké má mať verejnoprávne médium garancie nezávislosti od politickej moci či o tom, ako nastaviť jeho udržateľné financovanie tak, aby nebolo v područí akejkoľvek vládnej garnitúry. Namiesto dialógu sme sa zo strany niektorých predstaviteľov vládnej moci dočkali osočovania, znevažovania a útokov na našich kolegov,“ hovorí štrajkový výbor v stanovisku.

Zároveň dodávajú, že bol na 18. júna zvolaný mimoriadny výbor pre kultúru a médiá, ktorého sa zúčastnil len poslanec SNS Roman Michelko, ktorý mal povinnosť výbor otvoriť. „Viacerých poslancov tohto výboru sme pritom na chodbách parlamentu stretli, ba dokonca sme sa v prípade jedného poslanca výboru dočkali aj otvorenej ignorácie,“ dodávajú s tým, že úlohou štrajku je zatlačiť na poslancov.

Šimkovičová: Zákon o STVR má posilniť verejnoprávny charakter

Návrh zákona o STVR má za cieľ posilniť verejnoprávny charakter inštitúcie a zabezpečiť dodržiavanie plurality a princípov demokracie a slobodnej tvorby. Uviedla to ministerka kultúry Martina Šimkovičová (nom. SNS) po uvedení návrhu, ktorý je v druhom čítaní, v pléne.

 Šéfka rezortu upozornila na súčasný stav Rozhlasu a televízia Slovenska (RTVS). Tvrdí, že vysielanie postupne strácalo atribúty verejnoprávnosti. „Unifikovali sa tvorba a názory tvorcov, ktoré sa v súčasnom období minimálne líšia od iných komerčných médií hlavného prúdu, a tým sa v podstate vytratil nejaký zmysel, zámery duálneho systému v slovenskom mediálnom priestore,“ poznamenala. V podobnom duchu sa niesla aj jej prvá reč, ktorú už v parlamente raz čítala.

Nová legislatíva podľa ministerky zlepšuje podmienky pre výkon novinárskej profesie a všetkých tvorcov vo verejnej službe. „Nežiada od nich nič iné len a len objektivitu,“ dodala. Objektivitu označila za kľúčovú požiadavku verejnoprávnosti. „Mnohí tvorcovia a vedenie súčasnej RTVS na ňu rezignovali,“ skonštatovala. Ministerka hovorila aj o posilnení reklám, aby si nová STVR ukrojila viac z „reklamného koláča“. Podiel reklamy by sa mal zvýšiť z 0,5 na 5 percent.

Jarjabek podal pozmeňujúci návrh

Návrh zákona o STVR by sa mohol ešte upraviť. Poslanec Dušan Jarjabek (Smer) podal pozmeňujúci návrh. Ten okrem iného prináša navýšenie mesačnej odmeny člena rady a upravuje aj rozsah vysielania prostredníctvom regionálnych rozhlasových a televíznych štúdií. Pozmeňujúci návrh stanovuje minimálny rozsah vysielania prostredníctvom regionálnych rozhlasových a televíznych štúdií. Každé má podľa neho zabezpečiť vysielanie najmenej 20 minút denne. Hovorí aj o povinnosti STVR zabezpečiť podporu regionálnych televíznych a rozhlasových štúdií, a to najmä v Banskej Bystrici a Košiciach.

Navrhuje sa tiež, aby člen rady STVR, ktorému sa skončilo funkčné obdobie, bol oprávnený vykonávať funkciu až do zvolenia alebo vymenovania nového člena. Predkladatelia to v pozmeňujúcom návrhu odôvodňujú záujmom zachovania funkčnosti rady. Pozmeňujúci návrh má tiež zvýšiť mesačnú odmenu člena rady.

 Poslankyňa a exministerka kultúry Ľubica Laššáková (Hlas) ocenila, že Jarjabek spomenul vo svojom návrhu regionálne vysielanie, ktoré je podľa nej tepnou každého vysielania. „Som rada, že jeho vážnosť bude opäť potvrdená aj v zákone,“ uviedla s tým, že regionálne štúdiá sa roky považovali za „technickú popolušku RTVS“, hoci v nich pracujú šikovní ľudia. Rovnako ocenila, že v zákone bude ukotvená existencia a relevantnosť symfonického orchestra rozhlasu. Poslankyňa Lucia Plaváková (PS) pripomenula, že Jarjabek predložil rozsiahly pozmeňujúci návrh. Nerozumie navyšovaniu odmeny členov rady na dvojnásobok, chcela by preto počuť odôvodnenie tejto zmeny.

Skutočným zámerom je odvolanie súčasného vedenia

Zámerom návrhu zákona nie je reforma zlepšenia verejnoprávnych médií, ale odvolanie súčasného vedenia, ktoré je vládnej koalícii nepohodlné, uviedla v diskusii Zora Jaurová, poslankyňa Progresívneho Slovenska (PS). Poslanec KDH Jozef Hajko dodáva, že chce vláda do novej STVR dosadiť „svojich ľudí“ a bude len predĺženou rukou vlády.

 Jaurová si myslí, že je to v rozpore s európskou legislatívou. „Verejnoprávne médiá by mali mať zabezpečenú ochranu pred akýmkoľvek politickým alebo ekonomickým zasahovaním, čo je nevyhnutné na udržanie ich objektivity a nezávislosti,“ poznamenala s tým, že podľa európskej legislatívy nie je možné ukončovať predčasne funkčné obdobia vedúcich zamestnancov verejnoprávnych mé­dií.

Zákon podľa nej obsahuje viaceré body, ktoré sú v rozpore s európskou legislatívou. Tvrdí, že návrh je problematický aj z ústavného hľadiska. Poslankyňa namietala aj legislatívny postup. „Bezdôvodné rušenie existujúcej verejnoprávnej inštitúcie a zakladanie novej identickej ibaže úplne podriadenej vláde s cieľom odstrániť súčasného generálneho riaditeľa a manažment a ovládnuť spravodajstvo je presne taký zásah do slobody médií, pred akým varuje aj novoprijatá európska legislatíva, s ktorou je táto úprava v príkrom rozpore,“ dodala. Nesúhlasí s viacerými navrhovanými zmenami, napríklad so spôsobom kreovania rady STVR či zvýšením reklamného objemu. Zároveň skritizovala, že návrh nerieši financovanie verejnoprávnych mé­dií.

 Hajko označil za prázdne reči tvrdenia, že zabezpečiť nezávislosť inštitúcie má to, že riaditeľa bude voliť rada namiesto parlamentu. Poslanec KDH si myslí, že generálny riaditeľ RTVS Ľuboš Machaj mal odstúpiť, ak to malo zabrániť zdevastovaniu súčasnej inštitúcie. Zákon sa podľa neho robil na „kolene“, označil za absurdné zvýšenie odmeny pre členov rady a pre generálneho riaditeľa. Považuje to za sprivatizovani­e RTVS.

Poslanec vyčítal vláde, že odmieta diskutovať o tom, čo sú to verejnoprávne médiá a akú úlohu majú zohrávať v 21. storočí, či sú vysielateľmi alebo producentmi a v akom pomere. „Pre vás je verejnoprávne médium médium služby politikom a vašim politickým záujmom,“ odkázal vládnej koalícii. Dodal, že striedajúce sa vládne garnitúry si cez RTVS realizujú svoje úzke záujmy. Hajko dodal, že nový zákon bude telerozhlas nútiť ku komercionalizovaniu obsahu, pretože percento reklamy sa desaťnásobne zvyšuje.

SaS: Cieľom je politické ovládnutie

Cieľom nového zákona je podľa opozičnej SaS politicky ovládnuť verejnoprávnu televíziu a rozhlas a určovať jej obsah. Podľa SaS koalícia nemá žiadne argumenty ani dáta a pri obhajovaní zákona používa všeobecné frázy, pretože nevie vysvetliť cieľ návrhu. Strana zdôraznila, že verejnoprávne médiá majú byť schopné a spôsobilé byť kritické aj voči vláde.

 Poslanec Tomáš Szalay dodal, že návrh je v rozpore s európskymi predpismi. SaS kritizuje aj obmedzenie diskusie k zákonu, ktorá má trvať 12 hodín. Poslankyňa Mária Kolíková (SaS) si myslí, že prezident SR Peter Pellegrini by nemal zákon podpísať. Poukázala na to, že ako premiér v roku 2019 za Slovensko podpísal dokument, vďaka ktorému sa SR stala členom tzv. Media Freedom Coalition. Návrh zákona je podľa nej v rozpore so záväzkami, ktoré vyplývajú z tohto členstva.

Poslanec Bužo navrhuje vypustiť zo zákona o STVR zriadenie etickej komisie

Z navrhovaného zákona o Slovenskej televízii a rozhlase (STVR) by sa malo vypustiť zriadenie etickej komisie. Navrhuje to opozičný poslanec Národnej rady (NR) SR Lukáš Bužo (Slovensko, Za ľudí, KÚ), ktorý predložil pozmeňujúci návrh. V diskusii v pléne NR SR pripomenul, že fungovanie verejnoprávnej televízie a rozhlasu potrebovalo zmeny, no mohli prísť cez novelu už existujúceho zákona. Dodal, že hnutie Slovensko s návrhom zákona nesúhlasí.

Okrem vypustenia etickej komisie navrhuje Bužo zmenu v kreovaní rady STVR tak, aby sa každé dva roky menila jedna tretina členov. To podľa neho zabezpečí väčšiu stabilitu rady. Chce takisto vypustiť možnosť znížiť mzdu generálneho riaditeľa.

„To, s čím prišla koalícia, je vec, ktorá mení charakter, spôsob verejnoprávnej inštitúcie, ktorá bola v mienke ľudí na dosť vysokej úrovni,“ povedal. Poslanec si nemyslí, že po prijatí zákona sa zvýši dôvera vo verejnoprávny telerozhlas./agentury/

X X X

Pandémiu musíme presne zadefinovať nielen vo svete, ale aj na Slovensku, myslí si Peter Kotlár

Kotlár zároveň tvrdí, že jeho výroky k pandémii boli dezinterpretované.

Hmatateľné parametre, na základe ktorých by bolo možné zadefinovať pandémiu, nie sú jasne zadefinované. Myslí si to splnomocnenec vlády SR pre preverenie procesu riadenia a manažovania zdrojov počas pandémie COVID-19 Peter Kotlár. Volá preto po vytvorení presnej definície.

„My momentálne máme vágnu definíciu, že je to epidémia veľkého rozsahu, ktorá preskočí cez kontinenty. (…) Jediné, na čom mi záleží, je zadefinovať definíciu pandémie, a to teraz nielen vo svete, ale aj pandemickú situáciu na Slovensku. Na základe toho my môžeme potom vydávať príkazy a zákazy, ktoré obmedzujú bežného človeka,“ skonštatoval.

Kotlár zároveň tvrdí, že jeho stredajšie výroky k pandémii ochorenia COVID-19 boli dezinterpretované. Pandémia COVID-19 podľa neho spĺňala parametre epidémie veľkého rozsahu, nie pandémie. „Na druhej strane, ak sa zistí, že vírus bol umelo vytvorený, nešlo o pandémiu, ale o akt bioterorizmu,“ podotkol. Zopakoval, že v septembri predstaví závery vyšetrovania k manažovaniu pandémie COVID-19. Avizoval, že ich posunú na Generálnu prokuratúru SR. Zároveň pripomenul, že jeho štatút má len odporúčací charakter.

Kotlár predstavenie výsledkov avizoval už na stredajšom rokovaní parlamentného výboru pre zdravotníctvo. Tie podľa neho ukázali, že pandémia na Slovensku z hľadiska incidencie a ostatných merateľných parametrov nebola. Dané tvrdenia odmietla opozícia aj vedenie Ministerstva zdravotníctva SR. Šéfka rezortu Zuzana Dolinková (Hlas-SD) upozornila, že „akékoľvek spochybňovanie pandémie je neúctou k pozostalým jej obetí“. Prezident SR Peter Pellegrini avizoval, že si budúci rok uctí marcový Deň obetí pandémie COVID-19, keďže tento rok to ako hlava štátu nestihlo, aktuality.sk

X X X

Slováci chcú investovať lokálne a priamo. Aké majú možnosti?

Stále viac Slovákov investuje alebo chce investovať. Chuť zhodnocovať kapitál súvisí s väčšou dostupnosťou investovania, či rozvojom investičného sveta a jeho nástrojov. Zaujímavý je aj trend hromadného investovania.

 Viacero prieskumov udáva, že investuje len štvrtina Slovákov a polovica si myslí, že investovanie je pre bohatých. Ak sa však pozrieme pár rokov späť do histórie zistíme, že investičné riziko bolo ochotných znášať ešte menšie percento ľudí. Pravdou je, že investovanie na Slovensku sa rozvíja a pomáha tomu nielen edukácia v oblasti finančnej gramotnosti, ale aj lovebrandy, ktoré môžu Slováci investovaním spoluvlastniť a najnovšie im kapitál aj požičiavať ako ekvivalent bankového firemného úveru. Za posledný rok sa za týmto účelom registrovali tisícky Slovákov na najväčšej crowdinvestičnej platforme, ktorá zaznamenala takmer 20% nárast registrácií.

Lokálne, preverené a priame investovanie

Investovať priamo do preverených firiem a navyše aj lokálne. Na tomto je postavená aj najväčšia investičná platforma, na ktorej investori nájdu transparentne komunikované investičné príležitosti. Do ktorej spoločnosti investícia putuje, ako je investícia použitá, či možnosť nahliadnuť do vnútra samotných firiem, ktoré privátni investori financujú výmenou za výnos.

Za takmer 10 rokov investori cez Crowdberry úspešne zainvestovali lokálne značky v objeme presahujúcom sto miliónov EUR. Prispeli k rastu spoločností ako GymBeam, MultiplexDX, Boataround, Ecocapsule, Footshop, Refresher, Isadore, či poliklinika Váš lekár v Eurovea a desiatok ďalších, vrátane realitných projektov, z ktorých investori aktuálne získali nadštandardné výnosy.

 „Nedávno naši investori zúročili svoju investíciu do nehnuteľností cez Crowdberry takmer dvojnásobne. Investovaním privátneho kapitálu spoluvlastnili dva komerčné logistické projekty. Zároveň vidíme dopyt po priamom investovaní nielen v real estate, ale napríklad aj v sektore zdravotníctva či e-commerce .“ hovorí partner v Crowdberry, Peter Bečár.

Zdieľanie úspechov

Priame investície a poskytovanie rizikového kapitálu do firiem bolo dlho doménou inštitucionálnych fondov alebo business angels investorov. S rozvojom hromadného investovania prichádza demokratizácia investovania a drobní privátni investori môžu zdieľať úspechy týchto firiem, pretože sa stávajú spolumajiteľmi, alebo bankármi týchto firiem. Investovanie do úverov navyše otvára dvere aj pre konzervatívnejších investorov.

Staňte sa „bankárom“

Získaním európskej ECSP licencie od Národnej banky Slovenska mohla spoločnosť priniesť nový investičný produkt – privátne kreditné financovanie. Tento typ zabezpečeného financovania prináša vyššie úrokové výnosy, než aké získajú z dlhopisov, bánk alebo sporiacich účtov. Investori dostávajú pravidelné splátky kapitálu a úrokov. Navyše ponúka príležitosť investovať do podnikov a značiek, ktoré poznajú a chcú byť súčasťou ich príbehu a podnikania. Takéto investovanie má navyše aj pozitívny efekt na domácu ekonomiku.

“V jednoduchosti, dlhový crowdinvesting predstavuje poskytnutie pôžičky firme za úrok. Pre investora predstavuje nižšie riziko, fixnú splatnosť a prioritu vo vyplácaní v porovnaní s kapitálovým crowdinvestingom (growth equity), kde investor získava vlastníctvo (podiel) v spoločnosti. V prípade dlhového financovania investor môže získať záruky v podobe zabezpečenia úveru.”, vysvetľuje Dano Gašpar, managing partner v Crowdberry.

Prvou úspešne uzatvorenou kreditnou investičnou kampaňou bolo financovanie pre festival Pohoda, kde investori získajú prvú výplatu dividendy už v tomto roku.

„Kreditné financovanie je vyústením niekoľkoročných diskusií nielen s firmami a investormi, ale aj bankovými hráčmi a regulátorom na slovenskom a českom finančnom trhu. Tešíme sa, že dlhové financovanie investorov oslovilo a chcú takto investovať.” uzatvára Dano Gašpar.

Aktuálne investori na Crowdberry nájdu 6 investičných príležitostí. Môžu spoluvlastniť úspešnú biotechnologickú firmu Glycanostics, e-commerce platformu pre generáciu Z – Flexdog, stavebnú firmu s patentom na odľahčený betón Terratico, alebo poskytnúť úver IT firme vyvíjajúcej softvérr na automatizáciu sietí Unimus by Netcore či známemu festivalu Pohoda. Investičné príležitosti investori na www.crowdberry.eu /agentury/

X X X

Škandál na Eure: Zabite Srbov, kričali svorne diváci v súboji Chorvátska s Albánskom

Európska futbalová únia (UEFA) chystá tvrdé tresty za škandalózne scény a skandovanie fanúšikov počas zápasu Chorvátska s Albánskom (2:2).

 V zápase medzi Chorvátskom a Srbskom sa okrem antisemitských pokrikov na tribúnach objavili svetlice a iná pyrotechnika.

Ako informoval srbský Kurir, informáciu o začiatku vyšetrovania udalostí na stredajšom zápase B skupiny a tiež za svetlice a ďalšiu pyrotechniku na tribúnach štadióna Volksparkstadion v Hamburgu.

Poslednou kvapkou mali byť šokujúce chorály z hrdiel tak chorvátskych, ako aj albánskych fanúšikov, ktoré volali po zabití Srbov a tiež pokrik Srbi na vŕbe. Ide o slogan chorvátskych a bosniackych nacionalistov, ktorý volá po obesení Srbov.

Rýchla reakcia na udalosti v Hamburgu zo strany UEFA aj závažnosť priestupkov a antisemitského správania fanúšikov naznačujú, že tentokrát budú tresty prísne.

Rozhodnutie o trestoch by malo byť známe do konca týždňa. Národných federáciám oboch krajín hrozí vysoká pokuta, ale aj obmedzenie účasti ich fanúšikov na štadiónoch na majstrovstvách Európy v nasledujúcich zápasoch.

Dá sa predpokladať, že na nenávistné prejavy zareaguje aj Futbalový zväz Srbska. Tamojšie médiá opisujú scény z Hamburgu ako šialené a zaslúžia si verejné odsúdenie a trest./agentury/

X X X

Švajčiarska skala napodobní Mbappého. Hrať bude napriek zlomenému nosu

Švajčiarsky futbalový reprezentant Fabian Schär utrpel zlomeninu nosa počas stredajšieho zápasu so Škótskom na ME v Nemecku (1:1). Predstavitelia švajčiarskeho tímu informovali, že obranca Newcastlu bude fit a dohrá zvyšok turnaja.

 Tridsaťdvaročný Schär sa v 19. minúte zápasu zrazil so škótskym obrancom Anthonym Ralstonom. V dôsledku stretu potrebovali ošetrenie obaja hráči, ktorí napokon v zápase pokračovali. „Mám zlomený nos. Bol to intenzívny zápas plný súbojov a zákrokov, čo sme aj očakávali. Škóti nám ho však nesmierne skomplikovali,“ uviedol Schär podľa agentúry Reuters.

 Švajčiari dosiaľ odohrali na turnaji dva zápasy, po ktorých majú na konte štyri body. V tabuľke A-skupiny im patrí druhé miesto, tretí Škóti majú jeden bod, aktuality.sk

X X X

Duda: Ukrajinci sú v ťažkej situácii. Bojujú za svoju krajinu, dotýka sa to aj Slovenska

V Nemecku si urobil meno v drese Herthy Berlín a 1.FC Kolín. Avšak na štadión, kde slovenskí futbalisti odohrajú zajtra druhý duel majstrovstiev Európy 2024, nemá ideálne spomienky.

Slovenský futbalista Ondrej Duda (uprostred) a kapitán Belgicka Kevin De Bruyne (vľavo) bojujú o loptu.

„Bolo to dávno… Už si ani nepamätám, ale zrejme som tu v Düsseldorfe ani nevyhral,“ usmieval sa Ondrej Duda (29) pred slovenskými médiami na oficiálnej predzápasovej tlačovke zajtrajšieho duelu Slovensko – Ukrajina (15.00, prenos vysiela TV Markíza).

Aká je nálada v tíme po výhre nad Belgickom a pred súbojom proti Ukrajine?

Cítim sa dobre a podobne sú na tom chalani. Čím viac zápasov, tým lepšie, netreba toľko trénovať.

Ideme do stretnutia proti Ukrajine s pokorou. Je to pre nás duel ako každý iný. Netreba si myslieť, že sme už tam. Rozhodne však chceme postúpiť do play off majstrovstiev E­urópy

Aj na poslednom šampionáte ste zdolali Poľsko, ale nakoniec ste zo skupiny nepostúpili. Pripomenuli ste si to?

Máme skúsenosť, ktorú sme prežili v minulosti. Futbal vie byť krutý aj pekný.

Kým bude šanca na postup, urobíme to maximum. Máme to dobre rozohraté, ale prvý duel je minulosť.

 Podpora priaznivcov vo Frankfurte bola enormná. Očakávate rovnaký nával Slovákov aj do Düsseldorfu?

Veríme, že sme dali fanúšikom signál, že s nami môžu počítať. A vlastne je to aj opačne – že nám budú fandiť.

Odohrali ste niekoľko sezón v Herthe Berlín a Kolíne. Máte nejaké spomienky na štadión v Düsseldorfe?

Bolo to dávno… Už si ani nepamätám, ale zrejme som tu ani nevyhral.

Belgičania chválili súhru stredovej formácie Ondrej Duda – Juraj Kucka – Stanislav Lobotka. Ako sa vám hrá v tejto spoločnosti?

Naša súhra v strede poľa sa odvíja od hry obrancov, krídelníkov aj útočníka. Je zbytočné hovoriť o nás troch.

Proti Belgičanmi sme boli všetci zomknutí a ťahali sme za jeden povraz. Nemáme toľko kvality, aby sme hovorili o jednotlivcoch. Musíme byť silní ako mužstvo.

 Čo očakávate od Ukrajiny, ktorá v prvom dueli prehrala 0:3 s Rumunskom?

Bude to pre nich finále, ale to je vlastne aj pre nás. Keď ste na ME, platí to v každom dueli. Obaja chceme vyhrať a to sa podarí lepšiemu. Sme pripravení, aby sme to zvládli.

Čím vás môžu najviac potrápiť?

Majú kvalitné individuality. Prebrali sme si to na videu, tréneri nám ukázali, v čom sú silní aj slabí.

Neviem, či ich Rumuni zaskočili. My musíme na ihrisku nechať všetko, nič ľahké nás proti Ukrajine načaká.

Na Ukrajine je vojna. Ako vnímate fakt, že aj napriek tomu sa jej futbalisti pripravili na Euro?

Sú v ťažkej situácii, nechcem to veľmi rozoberať. Bojujú aj za svoju krajinu. Dotýka sa to aj nás, lebo je to blízko našej krajiny. Nie j/agenturye to ideálny moment, aby som sa k tomu vyjadroval./agentury/