Výbor pre nezlučiteľnosť funkcií Národnej rady ukončil konanie voči exprezidentovi Andrejovi Kiskovi v súvislosti s financovaním jeho volebnej kampane. Výbor tiež zastavil konanie voči šéfovi Smeru Robertovi Ficovi v súvislosti so zlatými mincami, ako aj voči lídrovi Hlasu Petrovi Pellegrinimu za využívanie vozidla.
O zastavení konania voči Kiskovi rozhodli členovia výboru na utorkovom zasadnutí. Šéf výboru Boris Susko (Smer) priblížil, že výbor sa stotožnil s nálezom Ústavného súdu.
Ústavný súd zrušil uznesenie o Kiskovi ešte v novembri 2019 a vec vrátil výboru na ďalšie konanie. ÚS tak zrušil pokutu, ktorú mu výbor uložil. Sankcia vo výške jeho trojmesačného platu sa týkala financovania jeho prezidentskej kampane. Kiskovi mal výbor sprístupniť spis a dať možnosť sa vyjadriť. Susko v utorok povedal, že konanie voči Kiskovi zastavili v zmysle nálezu ÚS, a teda Kiska nemusí platiť pokutu.
Bývalá hlava štátu mala podľa výboru NR SR zaplatiť pokutu vo výške troch mesačných platov verejného funkcionára za to, že jej získaním majetkového prospechu vznikol záväzok. Uznesenie výboru z mája 2019 súviselo s financovaním Kiskovej prezidentskej kampane, ktorú mu mala robiť firma KTAG, pretože exprezident v oznámení za rok 2013 neuviedol tento vzniknutý záväzok. Vec vrátil v októbri výboru na prerokovanie ÚS SR.
Chýbal dôkaz o hodnote mincí
Podnet voči Ficovi podali ešte v minulom roku organizácia Transparency International Slovensko (TIS), ako aj poslanci Ján Benčík a Radovan Kazda (obaja SaS). TIS upozornilo na medializované informácie, podľa ktorých mali Ficovi z kancelárie ukradnúť 50 000 eur a zlaté mince. V majetkovom priznaní za rok 2020 Fico podľa TIS uvádzal iba príjmy z politiky. Žiadali teda preveriť, či sú majetkové priznania Fica úplné, respektíve pravdivé. Susko priblížil, že sa nepreukázalo porušenie zákona. Výbor sa vecou podľa jeho slov nemohol zaoberať, keďže nemal dôkaz o hodnote mincí a s tým by súvisela aj potreba uvádzania v majetkovom priznaní.
Výbor mal tiež riešiť Pellegriniho majetkové priznania v súvislosti s využívaním auta a šoféra cez spoločnosť SAD Zvolen. Podnet podala skupina poslancov za OĽANO. Pellegrini mal podľa nich porušiť zákon tým, že neuviedol v majetkovom priznaní využívanie vozidla a tiež to, že sprostredkoval obchod ako verejný funkcionár so spoločnosťou s majetkovou účasťou štátu. Poslanci podľa Suska nedodali dôkazy. Pellegrini využívanie auta uviedol v priznaní za rok 2021, za rok 2020 nie. Vysvetlil to tým, že vtedy neboli dôvody to preukazovať v majetkovom priznaní./agentury/
X X X
Erdogan: Za energetickú krízu v Európe môžu únijné sankcie voči Rusku
Turecký prezident Recep Tayyip Erdogan pripísal v utorok vinu za energetickú krízu v Európe sankciám, ktoré Európska únia uvalila na Rusko za jeho vojenskú inváziu na Ukrajinu. Rovnakú rétoriku pritom v tejto súvislosti používaj aj Kremeľ.
Erdogan si zachováva dobré pracovné vzťahy s ruským prezidentom Vladimirom Putinom. Zároveň sa však snaží v ukrajinskom konflikte zaujať neutrálny postoj, aj keď Ukrajine dodáva zbrane a turecké bojové drony.
„Prístup Európy k pánu Putinovi a jej sankcie dohnali pána Putina – či už zámerne alebo nie – do bodu, keď povedal: Ak vy urobíte toto, ja spravím tamto,“ uviedol Erdogan. „(Putin) používa všetky svoje prostriedky a zbrane. Zemný plyn je nanešťastie jedným z nich,“ vyhlásil turecký prezident.
Erdogan okrem toho uviedol, že neočakáva, že by jeho krajina musela tento rok zápasiť s nedostatok energií. „Myslím si, že Európu čakajú túto zimu vážne problémy… Nemyslím si, že u nás taká situácia nastane,“ povedal.
Toto vyjadrenie tureckého prezidenta pritom odráža postoj, ktorý v pondelok vyjadril Kremeľ, keď jeho hovorca Dmitrij Peskov uviedol, že dôvodom, pre ktorý Rusko pozastavilo dodávky plynu do Nemecka cez plynovod Nord Stream 1, sú sankcie uvalené na Rusko.
Takmer polovica zemného plynu, ktorý Turecko vlani nakúpilo, pochádzala z Ruska. Turecko sa počas nedávneho summitu Erdogana s Putinom tiež zaviazalo, že pri platbách za dovoz ruských surovín začne pomaly prechádzať na ruble. Podľa analytikov táto dohoda zaistí, že Rusko bude Turecku aj naďalej dodávať plyn cez potrubie plynovodu TurkStream, vedúceho cez Čierne more.
Nárast cien energií na svetových trhoch, ktorý bol vyvolaný narušením dodávok energií z Ruska, však podnietil vznik ekonomickej krízy aj v Turecku, v dôsledku ktorej dosiahla medziročná inflácia v krajine polmesiaca 80 percent./agentury/
X X X
Gazprom zverejnil video, kde odkazuje, že zamrzne
Ruský plynárenský gigant Gazprom zverejnil nové video, kde Európu vystríha pred studenou zimou. „Zima bude veľká, prinesie súmrak a sneh,“ hlási spot.
Video sa šíri na sociálnej sieti Twitter. Na začiatku spotu pracovník vypína plyn a kontrolka ukazuje, ako klesá prúd plynu do Európy. Následne sa striedajú zábery európskych miest, do ktorých prichádza sneh. Vo videu spieva ženský hlas, že zima bude veľká.
Video má zrejme za cieľ vystrašiť Európanov, no na Twitteri sa z neho niektorí vysmievajú. Pýtajú sa, či Európania mrzli pred vynájdením zemného plynu. Alebo sa pýtajú, že či si Rusi myslia, že na celom starom kontinente je zima ako na Sibíri.
Kremeľ viní z energetickej krízy sankcie, ktoré na Moskvu uvalil Západ po invázii ruskej armády na Ukrajinu. Európski lídri zase obviňujú Moskvu, že využíva energiu na vydieranie EÚ.
Nord Stream 1, ktorý vedie cez Baltické more do Nemecka, je najväčším ruským plynovodom do Európy s kapacitou 59,2 miliardy kubických metrov (m3) ročne. Kedysi bol považovaný za symbol spolupráce medzi jednou z najväčších energetických mocností sveta a štvrtou najväčšou svetovou ekonomikou, teraz sa však stal predmetom obviňovania medzi Berlínom a Moskvou./agentury/
X X X
Sulík: SaS bude hlasovať za odvolanie Matoviča, ak s návrhom príde iná strana
Predseda strany Sloboda a Solidarita (SaS) a minister hospodárstva v demisii Richard Sulík viackrát videl záblesky dobrej spolupráce medzi ním a ministrom financií a lídrom hnutia Obyčajní ľudia a nezávislé osobnosti (OĽaNO) Igorom Matovičom. Podľa Sulíkových slov mohli vo vláde dosiahnuť omnoho viac, avšak útoky ministra financií už ďalej nestrpel.
Podotkol, že jeho odchod nepodmienili personálne záležitosti, ale Matovičove rozhodnutia na poste ministra financií. V relácii Braňo Závodský Naživo v Rádiu Expres Sulík povedal, že prezidentka by mala prijať demisie ministrov za SaS začiatkom budúceho týždňa.
Sulík zároveň oznámil, že na dnešnom rokovaní poslaneckého klubu sa všetci zhodli, že budú hlasovať za odvolanie Matoviča, ak s takýmto návrhom príde nejaká strana. „Neviem vám teraz povedať, na základe akého návrhu budeme za to hlasovať. Budeme hlasovať za odvolanie, ak s tým príde napr. Smer – sociálna demokracia (Smer-SD) alebo Hlas – sociálna demokracia (Hlas-SD),“ uviedol. Šéf liberálov však priznal, že možno s návrhom príde i samotná SaS. Podľa Sulíkových slov sa však už „Fico vyjadril, že nebudú hlasovať za odvolanie Matoviča, preto nemá zmysel, aby sme predkladali nejaký návrh“.
Na podotknutie, že sám Sulík vytiahol na svoju kandidátku pred dvanástimi rokmi Igora Matoviča, odpovedal, „každý robí na začiatku svojej kariéry chyby“. Počas koaličnej krízy vyzval predseda parlamentu a Sme rodina Boris Kollár Sulíka s Matovičom, aby ukončili svoje spory, lebo dláždia cestu späť Robertovi Ficovi. Šéf SaS však tvrdí, že „Igor Matovič mal možnosť tomuto zabrániť, keby nebol prilepený na stoličke. My sme sa snažili urobiť veľa ústupkov. Matovič robil všetko preto, aby nás vyštval z koalície“. Predseda SaS ďalej priznal, že po odchode z vlády nemá v pláne stretávať sa s predsedom opozičnej strany Smer Robertom Ficom. S Ficom sa podľa vlastných slov počas leta stretol iba raz, a to preto, lebo mu chcel odpovedať na otázky o energetike. „Nevidím to tak, že by to mala byť dráma v našej spoločnosti,“ uviedol. Sulík však priznal, že stretnúť sa s Ficom bola chyba, pretože to spôsobilo poryv.
Na otázku, prečo dal Sulík koaličným partnerom na rozmyslenie ultimáta až sedem týždňov, predseda SaS odpovedal, „že sa to nedalo vybaviť za jeden týždeň. Chcel som, aby si v OĽaNO všetko v kľude rozmysleli. Heger a Matovič mohli ten čas využiť zmysluplnejšie“. Šéf liberálov je presvedčený, že premiér Eduard Heger mal byť aktívnejší pri riešení koaličnej krízy. „Ja som mu to aj opakovane hovoril. Heger je kolegiálne zmýšľajúci človek, SaS sa veľmi dobre fungovalo v jeho vláde, keby nebolo ministra financií,“ vyhlásil. Sulík sa k návrhu desiatich bodov, ktoré predložilo hnutie OĽaNO, vyjadril, že si prezrel iba úvodné body a ďalej ho nečítal. Dodal, že keď Matovič odíde z vlády, prečíta si celý návrh./agentury/
X X X
Kollár vymenoval podmienky, za ktorých zostanú vo vláde. Nechce visieť na špagáte ĽSNS a Republiky
Kým Igor Matovič v uplynulých dňoch nešetrí kritikou voči SaS a v podstate neprejde deň, aby na Facebooku na Richarda Sulíka neútočil, Kollár volí oveľa zmierlivejší slovník.
Nechceme povaliť vládu, no podporovať ju budeme len vtedy, ak sa nám podarí presadiť niekoľko konkrétnych vecí. S takýmto posolstvom dnes šéf hnutia Sme rodina Boris Kollár reagoval na odchod SaS z vlády Eduarda Hegera, ktorá už v parlamente nemá väčšinu.
Kollár chce o požiadavkách svojho hnutia rokovať s premiérom Hegerom aj ministrom financií Igorom Matovičom ešte dnes.
Sme rodina trvá na presadení exekučnej amnestie, podpore cestovného ruchu aj reštaurácií, ktoré boli podľa Kollára zdecimované počas pandémie covidu. Vláda sa tiež podľa neho bude musieť zaoberať cenami plynu a elektriny.
„To bude alfa a omega, aby sme vôbec boli ochotní podporovať vládu,“ vyhlásil Kollár na tlačovej besede.
Predseda parlamentu však neočakáva, že by v trojkoalícii na týchto požiadavkách nenašli zhodu. Kollár predpokladá, že v súvislosti s energetickou krízou bude vláda musieť urobiť viacero tvrdých krokov.
Nie nepriateľ, ale partner
Líder hnutia Sme rodina avizuje blokovanie vývozu elektriny či zastropovanie cien energií. Najviac postihnutým obyvateľom podľa neho možno bude štát rozdávať energetické šeky.
Kým Igor Matovič v uplynulých dňoch nešetrí kritikou voči SaS a v podstate neprejde deň, aby na Facebooku na Richarda Sulíka neútočil, Kollár volí oveľa zmierlivejší slovník.
O SaS nehovorí ako o nepriateľovi, ale ako o partnerovi, ktorý sa práve ocitol v opozícii. „Nebudem napádať jedného ani druhého, len konštatujem, že sme sa ocitli v nezávideniahodnej situácii,“ povedal.
So Sulíkom je pripravený rokovať o podpore pre zákony, baviť sa vraj spolu budú aj o programe schôdze. „Nerád by som bol vo vláde, ktorá je na špagáte ĽSNS alebo Republiky,“ dodal.
V prípade, že by SaS so zvyškom opozície robila obštrukcie a blokovala parlament, ktorý by tak nebol schopný prijímať zákony, Kollár by volil predčasné voľby. Nemá totiž podľa neho význam, aby vláda iba „svietila a kúrila“.
Za odvolanie Matoviča by nehlasoval
Predsedovi vlády by Kollár určite neodporúčal, aby v parlamente vyvolal hlasovanie o dôvere vláde. Na takýto krok Hegera vyzval líder Hlasu a expremiér Peter Pellegrini.
V Národnej rade by sa muselo nájsť aspoň 76 zákonodarcov, ktorí by vláde vyslovili dôveru. V opačnom prípade by vláda padla. Heger už avizoval, že to robiť nebude. „Samozrejme, že nie, veď nás môžu povaliť, nemáme väčšinu,“ tvrdí aj Kollár.
Predseda parlamentu tiež hovorí, že jeho poslanci nebudú hlasovať za odvolanie Igora Matoviča, ak by k nemu došlo. Matoviča chceli najskôr odvolávať poslanci Republiky.
Smer, bez ktorého poslancov opozícia nevie zvolať mimoriadnu schôdzu, sa však k iniciatíve uhríkovcov nepridal. Robert Fico totiž hovorí, že ak by Matoviča odvolali, SaS by sa vrátila do vlády.
Mená nových ministrov, ktorí by mali nahradiť odídencov zo SaS, stále nie sú známe a neprezradil ich ani Kollár. Potvrdil však, že pôjde o odborníkov. „Nebudú to žiadni poslanci ani straníci,“ vysvetlil, aktuality.sk
X X X
Exminister Zajac: Koalícia je na tenkom ľade. Sulík sa skôr či neskôr pridá k Ficovi
Táto koalícia sa nenaučila vyjednávať. Najväčší problém, pred ktorým táto koalícia stojí, je nájsť toho vyjednávača, ktorý by mal aj dostatočnú autoritu, hovorí v rozhovore Rudolf Zajac, minister zdravotníctva v druhej vláde Mikuláša Dzurindu (2002 – 2006) za stranu ANO. Osobne som skeptický voči tomu, že sa tam nájde niekto, kto by bol schopný nejakým spôsobom hľadať riešenia bez toho, aby stratil svoju tvár. Teraz je však koalícia na tenkom ľade, lebo Robert Fico s Petrom Pellegrinim skôr či neskôr stratia nervy, Sulík sa pridá a bude vybavené, varuje Zajac.
x Čo znamená menšinová vláda pre fungovanie parlamentu? Ako si na to spomínate vy?
Ak má fungovať menšinová vláda, koalícia potrebuje jedného vyjednávača, ktorý nejakým spôsobom dokáže udržať jednotnú líniu a vyjednávať za všetkých. Týchto poslancov treba presviedčať argumentmi a musia byť pripravení aj na to, že budú napádaní z kupovania poslancov. Vtedy to vyhlasoval Fico, lebo dobre znelo, keď sa pýtal, ako je možné, že menšinovej vláde prechádzajú zákony. Dzurinda bol však ako premiér veľký v tom, že bol výborný vyjednávač a vedel dohodnúť veci aj s nezaradenými poslancami. A keď ich dohadoval, nepísali o tom hneď alebo vopred všetci novinári. Síce ho obviňovali z kupovania poslancov, ale nič také nikto nikdy nedokázal.
x Ako to ovplyvňuje prácu ministra, ak nemá garantovanú podporu pre svoje zákony?
Od ministrov sa vyžaduje ďaleko viac odhodlania rokovať a ďaleko viac schopnosti hľadať riešenia, ktoré im opozícia a nezaradení poslanci podporia. Ak chcú tí jednotliví ministri niečo presadiť, musia v parlamente rokovať s jednotlivými poslancami. Bolo jedno, či to za mojich čias to boli Vladimír Mečiar alebo Robert Fico. Ministri musia jednoducho hľadať podporu aj u nezaradených. Tých bolo v mojom čase dosť najmä po tom, čo odišli z Mečiarovho HZDS.
x Je na takéto fungovanie podľa vás súčasná koalícia pripravená?
Nebude to pre ňu vôbec jednoduché, pretože táto koalícia sa nenaučila vyjednávať. Jej predstavitelia si mysleli, že všetko patrí im, lebo mali ústavnú väčšinu, ale z nej sa zrazu stala menšina. Osobne som skeptický voči tomu, že sa tam nájde niekto, kto by bol schopný nejakým spôsobom hľadať riešenia bez toho, aby stratil svoju tvár. To je umenie politiky, že nemôžete zapredať svoju dušu. Výsledok by mal byť taký, že sa vám podarí vyrokovať podporu aj od časti opozície, ale nemožno pri tom stratiť svoju politickú tvár. To však nie je až také úplne jednoduché. Tu má súčasná koalícia výhodu, lebo v parlamente bude aj časť opozície, ktorá neodišla z ideových dôvodov, ale kvôli Matovičovi.
x Je premiér Eduard Heger takým človekom, ktorý dokáže udržať tú jednotnú líniu?
Líder si vo vlastnej strane aj v koalícii nemôže dovoliť žiadne rozbroje. Musí teda vedieť vyjsť v ústrety vlastným poslancom, lebo aj tí sú volení a majú rôzne požiadavky. Musí však hľadať aj medzi nevládnymi poslancami podporu, aby mu zákony prechádzali. Teraz sú však kľúčoví hlavne tí nezaradení. Keď od nich Mikuláš Dzurinda niečo chcel, určite nebúchal do stola. Najväčší problém, pred ktorým táto koalícia stojí, je nájsť toho vyjednávača, ktorý by mal aj dostatočnú autoritu.
x Heger ju teda podľa vás nemá?
Nie, lebo je tam zakódovaná Hlava XXII. Všetci pozerajú na Hegera kriticky, že nemôže nič, je slabý či bábkový premiér. Heger však bude len taký silný premiér, ako mu to dovolí Matovič. Heger je mu nadriadený na úrovni vlády, no Matovič mu je šéf na úrovni vlády. Matovič na vláde síce Hegerovi podlieha, ale už na hocijakom koaličnom stretnutí sa musí Heger prispôsobiť Matovičovi. Musí tam byť šikovný vyjednávať, ktorý je však aj kompetentný a má dosť rozumu a pokory. V tejto koalícii nikoho takého široko-ďaleko nevidím. Bavíme sa len o tom, kto bude schopný Matovič.
x Aký osud teda tejto koalícii predpovedáte?
To nechcem predpovedať, lebo dnes je možné všetko, keďže každý tam hrá svoje hry. Bude veľmi ťažké niečo rozumné urobiť. Reformám už odzvonilo, aj keď, našťastie, žiadne sa ani nerobili. Takže to nie je až taká veľká tragédia. Teraz už jasne priznali, že už ide len o to, aby ten fond obnovy dokončili. To sú čisté peniaze, ktoré treba minúť. Ak budú dostatočne flexibilní a budú rokovať, možno im to aj vyjde.
No teraz sú na tenkom ľade, lebo Fico s Petrom Pellegrinim skôr či neskôr stratia nervy, Sulík sa pridá a bude vybavené. Mali si uvedomiť, že bolo ďaleko lepšie vyhovieť Sulíkovi, lebo jeho požiadavka bola oprávnená. Sulík má veľké ego, ale s Matovičom sa naozaj fungovať nedá. Ten človek nepatrí do politiky. Teraz sa ukáže, kto má politickú vôľu vyjednávať. Predstavitelia koalície musia získať podporu, ale nie za cenu, že stratia vlastnú tvár. Nemôže to fungovať tak, ako to už predviedli, že sa Matovič spojí s fašistami./agentury/
X X X
Dzurinda mesiace fungoval v menšinovej vláde. Hegerovi ponúka návod na prežitie
Jeden a pol roka tápania vlády s menšinovou podporou v parlamente ukončil až jej pád. Slovensko si aj takmer pred dvadsiatimi rokmi počas premiérovania Mikuláša Dzurindu vyskúšalo menšinovú vládu. Tá najprv prišla v dôsledku káuz „zmenky“ a „skupinka“ o väčšinu a jej definitívny koniec znamenal odchod KDH. Aj tak však dokázala dovládnuť až takmer do konca svojho volebného obdobia.
Premiér Eduard Heger (OĽaNO) je vraj napriek nedostatočnej podpore v parlamente aj naďalej odhodlaný vládnuť. „Vieme, že máme v parlamente 70 hlasov, ale nebudeme nikam utekať,“ vyhlásil v utorok premiér s tým, že bez funkčnej vlády by nebolo možné pomôcť ľuďom s výrazným rastom cien. Odpovedi na opakovanú otázku, ako dlho to môže podľa neho vydržať, sa však Heger vyhýba.
Inšpiráciou mu môže byť práve druhá vláda Mikuláša Dzurindu. Ten dokázal medzi rokmi 2002 a 2006 dovládnuť takmer do konca aj napriek viacerým ostrým koaličným sporom a najmä odchodu viacerých poslancov koalície. Premiér Eduard Heger s Igorom Matovičom na ramenách však zatiaľ neukázal pri rokovaniach toľko politického talentu a schopnosť hovoriť za celú koalíciu ako Dzurinda.
„Nehanbím sa povedať, že mám za sebou desiatky hodín istého, ak nie rovno presviedčania, tak získavania nezávislých poslancov, pretože nestabilita v konečnom dôsledku znamená predčasné voľby,“ uviedol Dzurinda v decembri 2004 v diskusnej relácii RTVS Sobotné dialógy.
Za pravdu mu dáva aj jeho vtedajší minister Rudolf Zajac, ktorý mal na starosti rezort zdravotníctva. „Dzurinda bol ale ako premiér veľký v tom, že bol výborný vyjednávač a vedel dohodnúť veci aj s nezaradenými poslancami. A keď ich dohadoval, nepísali o tom hneď alebo vopred všetci novinári,“ priblížil Zajac v rozhovore pre denník Pravda.
Druhú Dzurindovu vládu po voľbách v septembri 2002 zložili strany Slovenská demokratická a kresťanská únia (SDKÚ), Kresťanskodemokratické hnutie (KDH), Strana maďarskej koalície (SMK) a Aliancia nového občana (ANO).
Už po prvom roku volebného obdobia však prišli prvé výrazné problémy. V roku 2003 prišiel premiér s vlastnou kauzou „skupinka“. Dzurinda vtedy oznámil, že v krajine operuje skupina ľudí, ktorí škodia jeho vláde a SDKÚ. Podľa premiéra bol v skupinke aj šéf Národného bezpečnostného úradu (NBÚ) Ján Mojžiš, ktorého preto navrhol odvolať.
V dôsledku toho stranu SDKÚ vtedy opustil minister obrany Ivan Šimko a Zuzana Martináková s ďalšími piatimi poslancami. Po prvom roku tak koalícia stratila siedmich spomedzi 78 pôvodných poslancov. Tí sa však automaticky nepripojili k opozícii na čele s HZDS a väčšinu v parlamente nemala ani koalícia, ani opozícia.
Ruskove prvé zmenky
Ďalšia rana postihla koalíciu už s menšinovou podporou v lete 2005, keď sa prevalilo, že si predseda ANO Pavol Rusko už ako minister hospodárstva v roku 2003 požičal viac ako 100 miliónov korún od podnikateľa Ľubomíra Blaška. Za peniaze mu ručil jedenástimi zmenkami. Okolnosti pôžičky ako aj jej účel a konflikt záujmu však nedokázal dôveryhodne vysvetliť.
Pre nejasnosti v súvislosti s kauzou zmenky predseda KDH Pavol Hrušovský vyzval premiéra Dzurindu, aby podal prezidentovi návrh na Ruskovo odvolanie. K požiadavke sa neskôr pridala aj SMK. Keďže Rusko odmietol abdikovať aj po výzve celej koaličnej rady, 24. augusta 2005 podal premiér návrh na odvolanie, ktorý prezident Ivan Gašparovič ešte v ten deň prijal.
Koalícii sa síce podarilo zabrániť znehodnoteniu dovtedajších výsledkov svojej práce, ale následný rozkol v strane ANO už koalícia len ťažko predychávala. Osem členov poslaneckého klubu ANO spolu s dvojicou svojich ministrov (František Tóth a Rudolf Zajac) tiež vyzvali Ruska na odchod z funkcie.
Strana následne zhruba dva týždne po rokovaniach na rôznych úrovniach rozhodla o vypovedaní koaličnej zmluvy a vylúčení poslancov, ktorí Ruska nepodporili. Tí však zároveň deklarovali podporu vláde a do opozície preto odišli len štyria ich poslanci. Okrem Ruska aj Eva Černá, Iveta Henzélyová a Beáta Brestenská.
Vatikánska zmluva
Po prázdninách mali poslanci 12. septembra 2005 zasadnúť do parlamentných lavíc. Pre odchod štvorice poslancov do opozície sa však schôdzu pre obštrukcie pri zisťovaní uznášaniaschopnosti nepodarilo otvoriť. Keď sa schôdzu nepodarilo otvoriť ani na tretí deň, rokovanie sa odložilo.
Keď sa o týždeň už opäť pokračovalo, za otvorenie schôdze už spolu s koalíciou hlasovali aj poslanci, ktorí opustili Hnutie za demokratické Slovensko (HZDS). Už vtedy začal predseda Smeru Robert Fico koalíciu obviňovať z kupovania hlasov poslancov.
Dzurindova vláda však naďalej dokázala poslancov presvedčiť, aby podporili svoje zákony. V prípade tej súčasnej to však tak optimisticky nevyzerá. Vyhlásenie predčasných volieb tiež zatiaľ podporu nemá.
„Keby došla teraz koalícia k tomu, že menšinovou vládou sa dlhodobo normálne vládnuť nedá, muselo by predčasné voľby odhlasovať 90 poslancov. Množstvo poslancov si ale uvedomuje, že sú v parlamente prvý aj poslednýkrát. To platí nielen, ale najmä pre OĽaNO. A toto bude pre daného poslanca v tom momente najdôležitejšie,“ poznamenal Béla Bugár, šéf SMK v období druhej Dzurindovej vlády.
Definitívu dala vtedajšej koalícii až v poslednom roku vládnutia Vatikánska zmluva. KDH vo februári 2006 oznámilo, že ak vláda neschváli zmluvu o výhrade vo svedomí medzi Slovenskom a Vatikánom, koalíciu opustí. Premiérovo SDKÚ však označilo zmluvu za neprijateľnú. O dva dni neskôr tak KDH z koalície aj so svojimi 15 poslancami a troma ministrami naozaj odišlo. Vzápätí sa preto parlamentné strany dohodli na konaní predčasných parlamentných volieb v júni toho roku.
Po odchode KDH nahradili ich ministrov dovtedajší štátni tajomníci. Takto sa na necelých šesť mesiacov stala ministerkou spravodlivosti aj Lucia Žitňanská (vtedy SDKÚ). Tá vysvetlila, že ich situácia bola v tom čase iná. Na rezorte už pôsobila a navyše už bolo rozhodnuté aj o predčasných voľbách.
„Keď KDH odišlo z vlády, premiér ma oslovil a stala som sa ministerkou z pozície štátnej tajomníčky. Tento systém sa uplatnil aj pri ďalších troch ministerstvách KDH. Je som teda len kontinuálne dokončila rozrobené veci. Zároveň už boli dohodnuté aj predčasné voľby, takže som len dokončovala implementáciu toho, čo už bolo presadené predchádzajúcim ministrom Danielom Lipšicom. Je som na tých päť mesiacov v parlamente ani žiadnu podporu vlastne nepotrebovala organizovať,“ priblížila Žitňanská.
V tom čase sa už niekoľko mesiacov hovorilo o kupovaním hlasov poslancov. Pavol Rusko v novembri 2005 vyhlásil, že má o ňom dôkazy. Šéf klubu ANO Ľubomír Lintner vraj mal svojej bývalej kolegyni z ANO Ivete Henzélyovej ponúkať za podporu vládnej koalície peniaze, rekonštrukciu domu či ďalšie možné spolupráce. Ona to opakovane popierala.
Rusko však zverejnil aj videonahrávky z tajnej kamery, kde mala Henzélyová hovoriť, že dostala „od našich“ ponuku na rekonštrukciu domu, ak bude podporovať koalíciu. Na druhej nahrávke zas hovoril poslanec ANO Jozef Elsner, že mal údajne dostať isté „ponuky“.
„Nahrávka bola zmanipulovaná, nebola kompletná, boli tam účelovo vytiahnuté veci, ktoré mu mali nahrávať na to, že to malo byť, ako chcel,“ bránila sa vtedy tajne nahratá dvojica. Okrem toho polícia preverovala aj podozrivý prestup Mečiarových poslancov Karola Džupu a Eduarda Kolesára ku koalícii, rovnako však bez konkrétnych trestnoprávnych záverov.
Druhá vláda Mikuláša Dzurindu bola vymenovaná prezidentom Rudolfom Schusterom 16. októbra 2002 a skončila podaním demisie 4. júla 2006. Do plných štyroch rokov im teda chýbali len necelé štyri mesiace./agentury/
X X X
Behula: Fico je už nudný, ale vie, čo robí
Šéf Smeru ráta s tým, že Richardovi Sulíkovi pobyt v opozícii uškodí.
V redakcii Aktuality.sk sme od začiatku nezávislí a vo verejnom záujme sprístupňujeme dôležitý spravodajský obsah pre všetkých našich čitateľov zadarmo. Na to, aby sme mohli aj naďalej pripravovať kvalitné spravodajstvo a neustále sa zlepšovať, potrebujeme aj vašu podporu.
Keď pred jedenástimi rokmi padla vláda Ivety Radičovej, Robert Fico vedel presne, čo má robiť. Výmenou za podporu eurovalu, na ktorú čakala celá eurozóna, si vynútil predčasné voľby. Už dva dni po vyslovení nedôvery vlády parlament vďaka Smeru viac ako sto hlasmi schválil skrátenie volebného obdobia i zriadenie trvalého eurovalu. O necelých päť mesiacov Fico tie voľby jednoznačne vyhral a Smer sám zostavil vládu.
Tentoraz mu však Richard Sulík tak nenahral, hoci Obyčajní ľudia sa veľmi snažia, aby to tak vyzeralo. Vláda zatiaľ nepadla a Sulík sa zaprisaháva, že vďaka nemu ani nepadne. To by sme mali brať s rezervou. Všeličo sa môže zmeniť, veď Sulík ešte pred tromi mesiacmi tvrdil, že z koalície neodíde, lebo takú radosť Igorovi Matovičovi nespraví.
Silové riešenie
Fico je tak v ťažšej situácii ako na jeseň 2011. Dnes od neho nič nezávisí. Zdá sa však, že rozpad vlády ho veľmi neinšpiroval. Hovorí to isté, čo opakuje už dlho. Sulík neuteká pred Matovičom, ale pred zodpovednosťou za energetickú krízu. Najlepším riešením sú predčasné voľby, no potrebná zmena Ústavy v parlamente nikdy neprejde.
Prezidentka Čaputová zmarila referendum, pretože sa bojí, že by bolo úspešné. Vláda počúva príkazy Západu, ktorý chce zničiť Rusko, preto musí zostať pri moci za každú cenu, hoci sankcie sú samovražda. Jediné demokratické a silové riešenie sú veľké protesty, preto jeden taký zvoláva na 19. septembra a pozýva naň celú opozíciu. Je to nuda, počúvať stále to isté.
No Smeru takáto situácia môže vyhovovať. Napokon, prvýkrát ho k moci pred šestnástimi rokmi dostalo chaotické menšinové vládnutie pravicovej vlády Mikuláša Dzurindu. Možno by vtedy zvíťazil aj tak, voliči už boli z ôsmich rokov pravice unavení. No morálny i matematický rozklad Dzurindovej vlády mu pomohol získať takmer 30 percent hlasov.
Fico sa na jednej strane teší, že Zuzana Čaputová chce poslať referendum na Ústavný súd. Tvrdí síce, že na spojené komunálne a župné voľby sa chystá viac ako 66 percent voličov, ale sám tomu neverí. V prieskumoch to hovoria, no v skutočnosti sa to sotva stane.
Historicky najvyššia účasť vo voľbách do VÚC bola pred piatimi rokmi – takmer 30 percent. V komunálnych voľbách sa dve tretiny voličov nezúčastnili ani v tých prvých v roku 1990 a v posledných piatich voľbách účasť nedosiahla ani 50 percent. A aj keby voliť prišla aspoň polovica oprávnených voličov, na referende by ich bolo pravdepodobne menej.
Demoralizovať a trápiť
Takto Fico dostane voľné ruky a dostatok času na to, aby mohol kritizovať vládne strany a SaS, že bránia predčasným voľbám. A pri každej príležitosti bude Hegerovu vládu demoralizovať a trápiť. Energetickú krízu od januára si určite vychutná. Najmä preto, že ju nebude musieť riešiť on a zožne len výsledky nespokojnosti a frustrácie. No zle môže robiť aj aktívne. A nielen silovými riešeniami, na ktoré počúvajú jeho voliči.
Odvolávanie ministrov v parlamente býva zväčša zbytočným divadlom. Zrejme iba raz sa stalo, že člen vlády takto prišiel o svoje kreslo. V novembri 1993 poslanci vyslovili nedôveru ministrovi zdravotníctva Viliamovi Soboňovi za HZDS. Vláda Vladimíra Mečiara vtedy vládla v menšine. Asi netreba pripomínať, že o štyri mesiace neskôr padol aj Mečiar.
Radičovej vláda sa síce napokon zložila sama, no aj tú Fico predtým dostatočne znechutil a naštrbil, pretože cítil jej slabosť. Mesiac pred pádom vlády sa Smer v parlamente pokúsil odvolať Ivetu Radičovú. Neuspel, no premiérku aspoň znechutil. Pochybujeme, že premiér Eduard Heger položí funkciu dobrovoľne. Keby to chcel urobiť, dôvodov na znechutenie mal viac než dosť už doteraz.
Je však dosť možné, že ak bude Fico vládnutie dostatočne kaziť, môže presvedčiť trebárs Borisa Kollára, aby si povedal, že stačilo. Dlhší pobyt v opozícii s Ficom zas môže uškodiť aj Sulíkovi, ak to bude vyzerať, že sa s ním príliš zbližuje. A Matovič sa postará, aby to tak vyzeralo. Už teraz hovorí o „nových kamkoch Robovi, Peťovi a Rišovi“, ktorých spája živočíšna nenávisť k nemu.
V tom sa však šéf OĽaNO mýli. Osobnými antipatiami sa v politike riadi iba on. Preto nemohol odstúpiť. Robert Fico to urobil, lebo sa riadi iba percentami a svojím záujmom. Preto tak veľmi potrebuje Matoviča. A preto ho v parlamente nemôže odvolať, aktuality.cz
X X X
Náhradníci za ministrov SaS: Heger verí v odborníkov, no ponuku dostal aj Vašečka
Mená nástupcov za ministrov SaS zatiaľ nie sú známe. Premiér Eduard Heger (OĽaNO) ich chce najskôr predstaviť prezidentke Zuzane Čaputovej. Zoznam nasledovníkov sa tak zrejme uzavrie až na konci tohto týždňa. Vymenovanie nových ministrov by mohlo prísť na budúci pondelok alebo utorok.
Premiér Heger vyhlásil, že ministrami by sa mali stať odborníci a nie politickí nominanti. Ako možný nástupca Richarda Sulíka na stoličke ministra hospodárstva sa spomína energetický analytik Karel Hirman. Sám však nomináciu priznať nechcel a tvrdí, „že dostať ponuku je iné ako byť vymenovaný.“
Minister školstva v demisii Branislav Gröhling (SaS) v utorok ráno otvoril nový školský rok a následne podal demisiu. Poslanec Richard Vašečka (OĽaNO) pre portál aktuality.sk potvrdil, že je medzi vážnymi kandidátmi na post ministra školstva. „Nemám túžbu po funkcii ministra, ale nevyhýbam sa zodpovednosti a nevylučujem to. Osobne sa však prikláňam k tomu, aby tento post zastával nestranícky odborník nominovaný hnutím OĽaNO.“ Konečné slovo, kto zasadne do kresla ministra školstva, bude mať podľa Vašečku premiér. Ako o kandidátovi na ministra školstva sa vraj v koalícii hovorí o Danielovi Bútorovi. Bútora sa zúčastňoval na študentských aktivitách v novembri ’89. Pracoval pre Rádio Slobodná Európa, neskôr sa stal riaditeľom slovenského oddelenia. Dnes je lektorom a koučom v oblasti leadershipu a riadenia projektov. Zatiaľ nie nie je jasné, ako odpovedal na ponuku.
Denník N tvrdí, že ponuku stať sa ministrom zahraničných vecí dostal veľvyslanec Rastislav Káčer. Či ponuku vážne dostal sa redakcii Pravdy nepodarilo overiť, no podľa informácií Denníka N to tak s určitosťou je a zároveň je pomerne pravdepodobné, že sa stane ministrom.
No Káčer bol medzi veľvyslancami, ktorí sa v apríli roku 2021 pustili do expremiéra Igora Matoviča (OĽaNO). Prekážalo im ako potom čo Matovič doviezol neregistrovanú vakcínu Sputnik V spochybnil nezávislé inštitúcie a zaútočil na vlastnú zahraničnú službu. V minulosti sa viacerí odborníci presvedčili, že Matovičov hnev nepozná hraníc a financmajster je ochotný ísť do osobných invektív.
„Spochybniť nezávislé a odborné inštitúcie vlastného štátu, zaútočiť na vlastnú zahraničnú službu, spochybňovať autoritu vlastného ministra zahraničných vecí, ignorovať písané a nepísané pravidlá pri výkone ústavnej funkcie – toľkokrát, v takom krátkom čase a takej intenzite – je v pomeroch SR bezprecedentné,“ uvádzalo sa vo vyhlásení, pod ktoré sa podpísali slovenskí veľvyslanci Iveta Hricová, Radovan Javorčík, Rastislav Káčer, Andrea Elscheková Matisová, Peter Mišík, Michal Mlynár, Igor Slobodník a Miroslav Wlachovský.
Medzi možnými kandidátmi z radu odborníkov sa na post ministra spomína aj meno veľvyslanca Miroslava Wlachovského. Ten momentálne pracuje ako poradca premiéra pre zahraničnú politiku. Podľa informácií denníka Pravda však ponuku na vedenie rezortu zahraničných vecí nedostal.
Ponuku stať sa ministrom spravodlivosti dostal podľa Denníku N aj bývalý dlhoročný sudca Ľudovít Bradáč, ktorý už ako aktívny sudca nepracuje a v posledných rokoch sa venoval predovšetkým farmárčeniu na rodinnej usadlosti. /agentury/
X X X
Kráľovná vymenovala Trussovú za britskú premiérku. Tá má tri priority
Štyridsaťsedemročná bývalá ministerka zahraničných vecí Liz Trussová sa stala britskou premiérkou. Kráľovná Alžbeta II. ju dnes do funkcie vymenovala na škótskom zámku Balmoral, kde zhruba o hodinu skôr „láskavo“ prijala rezignáciu Borisa Johnsona, informoval web stanica BBC.
Novozvolená líderka britskej Konzervatívnej strany Liz Trussová a britská kráľovná Alžbeta II. si podávajú ruky počas audiencie na zámku Balmoral 6. septembra 2022.
Nová britská premiérka vo svojom prvom prejave vo funkcii v utorok podvečer predstavila tri priority svojej vlády. Prvou je zníženie daní, druhou boj proti energetickej kríze „spôsobenej Putinovou vojnou“ na Ukrajine a treťou podpora zdravotníctva, informuje TASR.
Daňová reforma novej premiérky má pomôcť pracujúcim aj podnikom a viesť k zvýšeniu investícií. Vďaka jej reformným plánom má Británia „pracovať, budovať a rásť“. Trussová je odhodlaná zabezpečiť v krajine vysoké platy aj verejnú bezpečnosť. Prisľúbila zvýšené investície po celej krajine, okrem iného aj v oblasti infraštruktúry. Zároveň chce zaistiť energetickú bezpečnosť Británie. Sľubuje opatrenia, ktoré majú občanom pomôcť platiť čoraz drahšie energie.
V súvislosti s krízovým stavom v Národnej zdravotnej službe (NHS) uviedla, Britom chce zabezpečiť riadny prístup k zdravotnej starostlivosti, a to aj prostredníctvom hospodárskeho rastu.
Svojmu predchodcovi Borisovi Johnsonovi vyslovila uznanie za to, že Britániu vyviedol z Európskej únie, spustil očkovanie proti ochoreniu COVID-19 a „postavil sa proti ruskej agresii“. „Dejiny sa naňho budú pozerať ako na veľmi dôležitého premiéra,“ poznamenala.
Trussová vo funkcii premiérky nahradí Borisa Johnsona. V pondelok ho nahradila aj na čele Konzervatívnej strany po vnútrostraníckom hlasovaní, v ktorom zvíťazila nad bývalým ministrom financií Rishim Sunakom.
Proces výberu nového predsedu Konzervatívnej strany sa začal v júli po tom, ako Johnson oznámil svoju rezignáciu. Do súboja sa prihlásilo osem kandidátov, dvaja najúspešnejší – Trussová a Sunak – postúpili do záverečného kola.
Trussová od roku 2012 pôsobila na viacerých ministerstvách vo funkcii štátnej tajomníčky či vedúcej rezortu. Ministerkou zahraničných vecí sa stala v novembri 2021.
V pondelok po oznámení víťazstva vo vnútrostraníckom hlasovaní sľúbila priniesť riešenia v oblasti rastúcich cien energií a znížiť dane s cieľom zabrániť hospodárskej recesii, píše BBC.
Johnson: Som raketa, ktorá sa vracia do atmosféry
Teraz už bývalý premiér Johnson sa v utorok poďakoval za podporu a vyzval konzervatívcov, aby podporili jeho nástupkyňu Liz Trussovú. Konzervatívna vláda podľa jeho slov krajinu dostane z krízy.
Johnson v rozlúčkovom prejave povedal, že jeho vláde sa podarilo dokončiť brexit – odchod Spojeného kráľovstva z EÚ -, Británia pod jeho vedením v decembri 2020 ako prvá začala s očkovaním proti covidu a tento rok zabezpečila dodávky zbraní na Ukrajinu.
Pripomenul tiež úspechy konzervatívcov pri znižovaní kriminality, budovaní nových nemocníc, vo vzdelávaní, rozvoji infraštruktúry, či využívaní veternej energie.
Britské hospodárstvo a rodiny zažívajú náročné obdobie, povedal Johnson. „Verím, že Liz Trussová a konzervatívna vláda urobí všetko, čo je v našich silách, aby ľudí dostala z tejto krízy. Táto krajina to vydrží a zvíťazíme,“ povedal.
Ruský prezident Vladimir Putin si podľa neho robí zbytočné „ilúzie“, ak si myslí, že vydieraním a zastrašovaním Britov v spojitosti s energetickou krízou môže uspieť.
O svojej budúcnosti Johnson povedal, že „je jednou z pomocných rakiet, ktorá splnila svoju funkciu a teraz sa zľahka vráti do atmosféry a so šplechnutím zmizne v nejakom vzdialenom a neznámom kúte Tichomoria.“
„Vraciam sa k svojmu pluhu ako Cincinnatus a tejto vláde neponúkam nič, len čo najvrúcnejšiu podporu,“ povedal odchádzajúci premiér. Lucius Quinctius Cincinnatus bol rímsky šľachtic, ktorého v piatom storočí pred Kristom dvakrát povolali do funkcie diktátora aby porazil nepriateľov Ríma.
Johnson sa v závere svojho prejavu poďakoval členom vlády, obyvateľom Británie i každému, kto pomáhal jeho rodine, vrátane svojho psa Dilyna a kocúra Larryho na Downing Street.
Johnson sa po prejave v spoločnosti manželky Carrie vydal na cestu na zámok Balmoral v Škótsku, kde britskej kráľovnej Alžbete II. oficiálne odovzdá rezignáciu. Kráľovná potom poverí zostavením vlády novú premiérku Liz Trussovú. Balmoral je od Londýna vzdialený približne 830 kilometrov./agentury/
X X X
Dom si môžete opraviť aj sami. Štát vám dá do 19-tisíc eur, projekt o chvíľu štartuje
Veľká obnova domov sa onedlho začne. Od 15. októbra bude možné požiadať o 30 miliónov eur na rekonštrukciu starých domov. Domácnosti môžu dostať až 19-tisíc eur. Minister životného prostredia Ján Budaj (OĽaNO), ktorý výzvu v utorok ohlásil, verí, že do konca roka prvých 4 000 záujemcov bude môcť začať obnovovať svoj dom. Celý balík 528 miliónov eur pôjde z plánu obnovy a štát plánuje zrenovovať až 30-tisíc domov z celkového milióna. Na Slovensku je približne tritisíc dedín, čo na jednu obec vychádza desať obnovených starých domov.
Ceny energií robia veľký „kríž“ aj domácnostiam. Rastú enormnou rýchlosťou a nik nedokáže odhadnúť, kedy sa tempo spomalí. Investovať do rekonštrukcie domu sa teda oplatí z dlhodobého hľadiska. Nová fasáda, okná, dvere, kotol či nová strecha, je len pár bodov toho, čo si môžu domácnosti dať zlepšiť a nemusia celú renováciu platiť z vlastného vrecka. Premiér Eduard Heger (OĽaNO) skonštatoval, že pomoc z plánu obnovy na dosiahnutie vyššej efektivity a zníženie nákladov prichádza v čase, keď Slovensko prechádza náročnou energetickou krízou. „Práve táto výzva je tu na to, aby vám pomohla v týchto ťažkých časoch zvládnuť vaše účty za energie aj takým spôsobom, že si budete môcť obnoviť svoj dom, bývať v kvalitnejšom bývaní a zároveň mať pod kontrolou svoje účty,“ vyhlásil Heger.
Premiér spolu s ministrom financií Igorom Matovičom (OĽaNO) a Budajom stáli v Jelke neďaleko Bratislavy pred starým domom, aby ilustrovali, na aké domy môžu o peniaze žiadať.
Výzva prerábky rodinného domu podporuje realizáciu úspory primárnej energie. Hlavným cieľom obnovy rodinných domov je úspora energie skvalitnením tepelno-technických vlastností a zefektívnením vykurovania. Majiteľ domu pocíti úsporu aj na meračoch a faktúrach. „Predpokladáme tiež, že úspešní žiadatelia, ktorí využijú na obnovu rodinného domu financovanie prostredníctvom na to určených bankových produktov, dokážu v podstatnej miere pokryť náklady na úver z úspory na platbách za energie,“ uviedol Budajov rezort.
Znevýhodnení dostanú viac
Cieľové skupiny sú dve. Ale jedno pravidlo platí pre všetkých. „Občan musí mať trvalé bydlisko na Slovensku v rodinnom dome, ktorý chce renovovať. A dom musí mať viac ako desať rokov,“ hovorí pre Pravdu Michal Maco, generálny riaditeľ Slovenskej agentúry životného prostredia, ktorá celý projekt zastrešuje. Rozdiel medzi skupinami je v intenzite podpory a sociálnom postavení žiadateľa. Ak má žiadateľ v starostlivosti dieťa s ŤZP alebo žije v spoločnej domácnosti vo štvor- a viacdetnej rodine, môže dostať viac peňazí. Podmienkou je, aby všetky deti mali trvalé bydlisko v rodinnom dome. Ak táto domácnosť ušetrí 30 percent energií, môže dostať až 18-tisíc eur, zároveň to bude predstavovať 95 percent celkových oprávnených výdavkov.
Druhá skupina žiadateľov môže dostať 14-tisíc eur, keď dosiahnu úsporu primárnej energie na úrovni 30 až 60 percent oproti stavu pred obnovou. A maximálnu dotáciu 19-tisíc eur môžu získať projekty, ktoré dosiahnu úsporu primárnej energie viac ako 60 percent oproti stavu pred obnovou a zároveň to bude predstavovať 60 percent celkových oprávnených výdavkov.
Opraviť sa dá aj svojpomocne
Je viacero variantov, ako financovať prerábku rodinného domu. Spôsob je však viac-menej rovnaký. Najprv si majiteľ nehnuteľnosti zaplatí obnovu sám buď z vlastných zdrojov, alebo pomocou úveru. Po schválení žiadosti mu budú spätne vyplatené peniaze od štátu. Slovenská agentúra životného prostredia iniciovala spoluprácu s bankami. Nebudú tak musieť druhú polovicu dokladať zo svojich úspor. Lacno im požičajú slovenské banky, ktoré dostanú krytie od Európskej banky pre obnovu a rozvoj. Základom je to, že Európska banka poskytne komerčným slovenským bankám zábezpeku sto miliónov eur pre prípadné riziká, ktoré môžu vzniknúť pri poskytnutí úveru. Chcú tak pomôcť k lepšiemu, kvalitnejšiemu bývaniu aj občanom, ktorých finančná situácia nie je najlepšia.
„Komunikujeme s Národnou bankou Slovenska, so Slovenskou bankovou asociáciou aj priamo s komerčnými bankami. Cieľom našej iniciatívy je, aby žiadatelia mali prístup k potrebnému financovaniu,“ uviedol Budajov rezort s tým, že do projektu sa zapojili dve komerčné banky, a to VÚB a Tatra banka.
Žiadatelia si môžu dom opraviť aj svojpomocne. Alebo si na to objednajú firmu. „Výber firmy je osobnou voľbou vlastníka rodinného domu,“ informuje ministerstvo životného prostredia. „Odporúčam si dôsledne archivovať všetky dokumenty súvisiace s realizáciou obnovy, aby ich v prípade kontroly vedel preukázať,“ uviedol Maco. Zároveň pripomína, aby si majitelia nezabudli zhotoviť fotografie pred začatím rekonštrukcie./agentury/
X X X
Náhradníci za ministrov SaS: Heger verí v odborníkov, no ponuku dostal aj Vašečka
Mená nástupcov za ministrov SaS zatiaľ nie sú známe. Premiér Eduard Heger (OĽaNO) ich chce najskôr predstaviť prezidentke Zuzane Čaputovej. Zoznam nasledovníkov sa tak zrejme uzavrie až na konci tohto týždňa. Vymenovanie nových ministrov by mohlo prísť na budúci pondelok alebo utorok.
Premiér Heger vyhlásil, že ministrami by sa mali stať odborníci a nie politickí nominanti. Ako možný nástupca Richarda Sulíka na stoličke ministra hospodárstva sa spomína energetický analytik Karel Hirman. Sám však nomináciu priznať nechcel a tvrdí, „že dostať ponuku je iné ako byť vymenovaný.“
Minister školstva v demisii Branislav Gröhling (SaS) v utorok ráno otvoril nový školský rok a následne podal demisiu. Poslanec Richard Vašečka (OĽaNO) pre portál aktuality.sk potvrdil, že je medzi vážnymi kandidátmi na post ministra školstva. „Nemám túžbu po funkcii ministra, ale nevyhýbam sa zodpovednosti a nevylučujem to. Osobne sa však prikláňam k tomu, aby tento post zastával nestranícky odborník nominovaný hnutím OĽaNO.“ Konečné slovo, kto zasadne do kresla ministra školstva, bude mať podľa Vašečku premiér. Ako o kandidátovi na ministra školstva sa vraj v koalícii hovorí o Danielovi Bútorovi. Bútora sa zúčastňoval na študentských aktivitách v novembri ’89. Pracoval pre Rádio Slobodná Európa, neskôr sa stal riaditeľom slovenského oddelenia. Dnes je lektorom a koučom v oblasti leadershipu a riadenia projektov. Zatiaľ nie nie je jasné, ako odpovedal na ponuku.
Denník N tvrdí, že ponuku stať sa ministrom zahraničných vecí dostal veľvyslanec Rastislav Káčer. Či ponuku vážne dostal sa redakcii Pravdy nepodarilo overiť, no podľa informácií Denníka N to tak s určitosťou je a zároveň je pomerne pravdepodobné, že sa stane ministrom.
No Káčer bol medzi veľvyslancami, ktorí sa v apríli roku 2021 pustili do expremiéra Igora Matoviča (OĽaNO). Prekážalo im ako potom čo Matovič doviezol neregistrovanú vakcínu Sputnik V spochybnil nezávislé inštitúcie a zaútočil na vlastnú zahraničnú službu. V minulosti sa viacerí odborníci presvedčili, že Matovičov hnev nepozná hraníc a financmajster je ochotný ísť do osobných invektív.
„Spochybniť nezávislé a odborné inštitúcie vlastného štátu, zaútočiť na vlastnú zahraničnú službu, spochybňovať autoritu vlastného ministra zahraničných vecí, ignorovať písané a nepísané pravidlá pri výkone ústavnej funkcie – toľkokrát, v takom krátkom čase a takej intenzite – je v pomeroch SR bezprecedentné,“ uvádzalo sa vo vyhlásení, pod ktoré sa podpísali slovenskí veľvyslanci Iveta Hricová, Radovan Javorčík, Rastislav Káčer, Andrea Elscheková Matisová, Peter Mišík, Michal Mlynár, Igor Slobodník a Miroslav Wlachovský.
Medzi možnými kandidátmi z radu odborníkov sa na post ministra spomína aj meno veľvyslanca Miroslava Wlachovského. Ten momentálne pracuje ako poradca premiéra pre zahraničnú politiku. Podľa informácií denníka Pravda však ponuku na vedenie rezortu zahraničných vecí nedostal.
Ponuku stať sa ministrom spravodlivosti dostal podľa Denníku N aj bývalý dlhoročný sudca Ľudovít Bradáč, ktorý už ako aktívny sudca nepracuje a v posledných rokoch sa venoval predovšetkým farmárčeniu na rodinnej usadlosti./agentury/
X X X
Hasiči – podpaľači idú do väzby. Starosta Závadky nad Hronom vrátil ocenenie, ktoré dostali
Za minimálne šiestimi požiarmi na Horehroní sú dobrovoľní hasiči. Banskobystrický krajský súd rozhodol, že do väzby predsa len pôjdu.
V redakcii Aktuality.sk sme od začiatku nezávislí a vo verejnom záujme sprístupňujeme dôležitý spravodajský obsah pre všetkých našich čitateľov zadarmo. Na to, aby sme mohli aj naďalej pripravovať kvalitné spravodajstvo a neustále sa zlepšovať, potrebujeme aj vašu podporu.
Dvojica dobrovoľných hasičov zo Závadky nad Hronom, ktorí zakladali požiare, aby ich následne mohli hasiť, pôjde do väzby. Krajský súd v Banskej Bystrici tak vyhovel sťažnosti prokurátora, ktorý nesúhlasil s rozhodnutím breznianskeho okresného súdu o ich stíhaní na slobode.
Obvinení Ján a Kamil sa pod tlakom kamerových záznamov priznali, že oheň na Horehroní založili úmyselne šesťkrát. V utorok na súd neprišli, zastupovali ich advokáti. Tretí z partie ešte nie je plnoletý a ostáva na slobode.
Sudca: Motív nie je vierohodný
Hoci okresný súd pôvodne väzbu nahradil dohľadom probačného a mediačného úradníka a v prípade dnes už exveliteľa obecných hasičov vzal do úvahy aj záruky matky, starého otca či farára, krajský súd sa s týmto postupom nestotožnil. Nestačil mu ani zákaz pôsobenia v dobrovoľnom hasičskom zbore či vzdanie sa členstva v ňom zo strany dvojice mužov.
„Nie sú stíhaní za to, že sú členmi dobrovoľného hasičského zboru, ale že podpaľovali,“ povedal sudca Jozef Mikluš. Pripomínal, že nejde o ojedinelý prešľap, no o šesť prípadov v tomto a minulom roku. Riziko, že by požiar mohli založiť znovu, tak trvá.
Za nedôveryhodný označil aj motív, že hasiči sa chceli predviesť vyšším počtom zásahov či udržať obecnú hasičskú techniku v pohybe. Obaja si podľa sudcu museli uvedomovať, že obce a aj objekty, kde ohne zakladali a potom hasili, sú pod kamerami, no nezastavilo ich to. Do budúcna by sa tak medzi možnými motívmi mala skúmať aj pyrománia.
Kauza sa prevalila po augustovom požiari na píle v Polomke, firma škodu odhadla na 190-tisíc eur. Podpaľači tam pred touto udalosťou boli už dvakrát, v „ich réžii“ sa však rozhoreli ohne aj v Heľpe, kde zapálili drevo určené na štiepku, a v Závadke, kde horeli balíky sena na družstve a inokedy drevná hmota.
Súd argumentoval aj generálnou prevenciou, teda snahou odradiť od podobného nezákonného konania iných. „Oni nám tu chodia podpaľovať a my ich ešte necháme na slobode,“ vyčítal Mikluš nižšiemu súdu.
Muži čelia obvineniu z poškodzovania cudzej veci v spolupáchateľstve. Na kuriózny prípad ako prvá upozornila TV Joj.
Záruky nestačili, šesť prípadov je veľa
Prokurátor rozhodnutie krajského súdu privítal. „Mali sme dôvodnú obavu, že by pokračovali v trestnej činnosti, teda založili ďalší požiar, aby ho mohli prísť hasiť,“ vysvetlil prečo sa pri dvojici obvinených domáhal väzobného stíhania. Záruky zo strany matky či kňaza by podľa neho mohli stačiť, ak by nešlo o opakované trestné činy. „Sú stíhaní až za šesť skutkov,“ pripomenul.
Celkovú škodu zatiaľ vyčísliť nevedel, no pôjde zrejme o státisíce eur. Komentovať zatiaľ nechcel ani možný motív, pripustil možnosť, že do budúcna k prípadu prizvú aj znalcov z oblasti psychiatrie či psychológie.
Advokát jedného z mužov nemal povolenie od klienta vyjadrovať sa pre médiá, právny zástupca obvineného exšéfa obecných dobrovoľných hasičov Richard Piliar reagoval stručne. „Snažili sme sa, aby boli stíhaní na slobode.“ Jeho klient činy oľutoval, písomne sa ospravedlnil obci aj kolegom a členstva v dobrovoľníckom hasičskom zbore sa vzdal. Do väzby podľa advokáta nastúpi.
Starosta: Ocenenie sme vrátili, mrzí nás to
V Závadke nad Hronom si počínanie trojice dobrovoľníkov nevedia vysvetliť. „Keď sme sa to dozvedeli, bola to pre nás tvrdá rana a šok. Poškodili nielen svoje dobré meno, ale aj meno rodičov, DHZ ako celku a tiež obce,“ reagoval starosta obce Ján Tešlár.
Celá situácia ho mrzí, v mene miestnych hasičov sa za ňu ospravedlnil všetkým poškodeným subjektom aj verejnosti. Dobrovoľníci si len v júni prevzali ocenenie od krajského šéfa profesionálnych hasičov Dušana Hancka.
„Dostali sme pamätný list za mimoriadne nasadenie pri zdolávaní požiarov a nežiaducich udalostí za rok 2021. Po porade so zvyšnými členmi hasičského zboru sme sa rozhodli, že ho vrátime. Nezaslúžime si ho, preto som ho dnes odovzdal Dušanovi Hanckovi,“ potvrdil starosta.
Šéf samosprávy dúfa, že miestnemu zboru sa opäť podarí získať si dôveru ľudí a napraviť pošramotenú reputáciu.
„Ja si to ich zlyhanie neviem vysvetliť. Za to, čo vykonali, budú pykať, aj keď by možno chceli vrátiť čas, ťažko povedať, čo sa dialo v ich hlavách. Na druhej strane, pri všetkých mimoriadnych udalostiach, covide, spoločenských akciách, opravách v obci, stáli vždy na čele výjazdov ako prví,“ okomentoval správu, že dvojica pôjde do väzby, aktuality.sk
X X X
Má 70 hlasov. Heger nevidí dôvod žiadať o dôveru: To rovno môžem podať demisiu
Požiadať parlament o dôveru vláde nie je potrebné. Myslí si to premiér Eduard Heger (OĽANO). Tvrdí, že o vyslovenie dôvery sa žiada, keď sa vláda ustanoví a nie je povinné ju dávať pravidelne schvaľovať. Premiér pripúšťa, že by hlasovanie nemusel ustáť. Pokiaľ by požiadal o dôveru v parlamente pri 70 vládnych poslancoch, môže podľa svojich slov rovno podať demisiu.
„Myslím si, že v tomto momente ísť pred parlament, kde viete, že máte 70 hlasov a dať si deklarovať dôveru, to môžem rovno dať demisiu. Ale ak by som dal teraz demisiu, nevedeli by sme ľuďom dať nič. Do najbližších volieb, a nevieme, kedy budú, by Slovensko bolo v agónii a nevedeli by sme ľuďom priniesť žiadne opatrenia. Takémuto riziku Slovensko nevystavím,“ povedal premiér počas utorkovej tlačovej konferencie v Jelke.
Premiér nerozumie, prečo by mala byť na stole požiadavka na požiadanie o dôveru v parlamente. „Nie je to vôbec potrebné. Vieme, že v parlamente máme 70 hlasov, ale nebudeme utekať z lode, keď vidíme, že ideme do náročnej energetickej búrky,“ dodal Heger.
Zverejní ich po tom, ako sa na nich dohodne s prezidentkou Zuzanou Čaputovou. Líder OĽANO a minister financií Igor Matovič doplnil, že v prípade obsadenia postov v parlamentných výboroch sú určité tradície. Záleží podľa neho od toho, ako sa bude SaS správať v opozícii.
Výpovede lekárov? Nevidím dôvod
Premiér rovnako nevidí dôvod, aby lekári dávali výpovede. Súčasná vláda podľa neho pracuje na rozsiahlych reformách v zdravotníctve. „Nedáva mi zmysel, aby lekári dávali výpovede vláde, ktorá robí enormný krok pre zdravotníctvo. Nie je to fér voči ľuďom,“ skonštatoval.
Zdravotníctvo je podľa Hegera pre vládu jednou z najvyšších priorít. „Vlády pred nami sa zdravotníctvu nevenovali, zostávalo zanedbané,“ podotkol. Upozornil, že vláda pracuje na reformách, no tie si podľa neho vyžadujú čas. Poukázal tiež, že lekárom predstavili návrh historicky najvyššieho zvyšovania platov.
Premiér tiež skritizoval šéfa lekárskych odborárov Petra Visolajského, že hrozia hromadnými výpoveďami lekárov. „Otázka na mieste je, prečo pán Visolajský neapeloval na predchádzajúcich ministrov, aby sa tieto reformy začali a nevyhrážal sa výpoveďami vedeniam rezortu v predchádzajúcich rokoch,“ dodal.
Visolajský reagoval, že ku krokom ministrov sa tvrdo vyjadrovali aj v minulosti. Počas vlád Roberta Fica podávali lekári podľa neho výpovede štyrikrát. Upozornil, že počas pandémie COVID-19 sa situácia s nedostatkom zdravotníkov zhoršila v celej Európe. „Všetky okolité krajiny na to zareagovali systémovými opatreniami a výrazným zvyšovaním miezd zdravotníkov, len Slovensko nekonalo,“ skonštatoval pre TASR.
Pre zanedbané zdravotníctvo sa podľa neho v súčasnosti zatvárajú plné nemocničné oddelenia pre nedostatok lekárov a sestier. „Slovenské zdravotníctvo sa dostalo do stavu, kde my lekári často nemôžeme poskytnúť našim pacientom takú starostlivosť, akú by dostať mali,“ upozornil. Zároveň doplnil, že k historicky najvyššiemu zvýšeniu platov lekárov prišlo v roku 2011.
Visolajský už po augustovom rokovaní na Úrade vlády uviedol, že iná možnosť ako hromadné výpovede neexistuje. Poukázal na to, že vláda na niektoré požiadavky lekárskych odborov stále nepredstavila riešenia.
Minister zdravotníctva Vladimír Lengvarský (nominant OĽANO) po pondelkovom rokovaní vlády potvrdil, že hromadné výpovede lekárov hrozia. Rezort zdravotníctva sa podľa neho pripravuje na scenár s 3 500 výpoveďami./agentury/
X X X
U. S. Steel Košice vypína vysokú pec, nie je to pre súčasnú situáciu na trhu, tvrdí
Hutnícka firma chce znížiť počet zamestnancov, ponúka jednorazovú odmenu pri odchode od 12 po 14-násobok priemernej mesačnej mzdy.
U. S. Steel Košice od pondelka odstavuje jednu z vysokých pecí, tvrdí, že to nerobí pre aktuálnu situáciu na trhu, ako druhý najväčší výrobca ocele na svete ArcelorMittal, ktorý sa rozhodol o odstavení dvoch vysokých pecí v Európe.
Až do odvolania prestanú koncom septembra fungovať pece v Brémach na severe Nemecka a neďaleko Gijónu na severe Španielska. ArcelorMittal to zdôvodňuje okrem iného zdražením energií a nižším dopytom po oceli.
Odstavia pec
„Môžem potvrdiť, že sme od pondelka začali s plánovaným odstavením vysokej pece VP2. Odstávka bude trvať 60 dní,“ informoval Ján Bača, hovorca spoločnosti U. S. Steel Košice.
Zariadenia spoločnosť naďalej prevádzkuje podľa Baču v súlade s požiadavkami zákazníkov a podľa toho upraví harmonogramy údržby.
„Na rast cien energií bude musieť rázne zareagovať Európska komisia a aj naša vláda. Energeticky náročný priemysel musí poznať podmienky, za akých tu bude možné podnikať v ďalších mesiacoch. V súčasnosti je veľmi ťažké naplánovať a zabezpečiť chod priemyselných podnikov,“ reagoval Bača na otázku, či aj košická hutnícka fabrika pociťuje podobné problémy, akými zdôvodnila zatvorenie dvoch vysokých pecí ArcelorMittal.
Menia štruktúru zamestnanosti
Hutnícka fabrika sa tiež rozhodla pre zníženie počtu zamestnancov a pripravila návrh motivačného programu. Napriek hrozbe štrajku odborárov, ktorí žiadajú dodatok ku kolektívnej zmluve o zvýšení miezd a týždennom pracovnom čase, sa v tomto zhodli.
„Včera sme s odbormi tiež podpísali dodatok ku kolektívnej zmluve, ktorý nám umožní prispôsobiť štruktúru zamestnanosti súčasným podmienkam. Všetci zamestnanci majú možnosť sa s ním oboznámiť,“ potvrdil dohodu Bača. Nešpecifikoval, koľko ľudí by mohlo odísť z fabriky.
Zamestnanci, ktorí si podajú žiadosť v termíne od 6. septembra do 13. septembra, môžu skončiť pracovný pomer dohodou. Jednorazová odmena pri odchode zamestnanca bude závisieť od počtu odpracovaných rokov.
„Zároveň sa zruší pracovné miesto zamestnanca, ktorý požiadal o skončenie pracovného pomeru, resp. zruší sa iné pracovné miesto na jeho organizačnej jednotke. Naším cieľom bolo prijať také rozhodnutie, aby sme zachovali bezpečné prevádzkovanie všetkých procesov, a zároveň, aby zamestnanci, ktorí sa rozhodnú ukončiť pracovný pomer boli motivovaní atraktívnou finančnou odmenou,“ informovali odborári prostredníctvom ich informátora zamestnancov.
Dodatok napríklad upravuje podmienky odchodu zamestnancov, ktorí v spoločnosti odpracovali nepretržite 5 až 20 rokov. Tí pri odchode dostanú 12-násobok priemernej mzdy, s možnosťou až 14-násobku priemernej mesačnej mzdy u zamestnanca, ktorý odpracoval 31 alebo viac rokov.
Zbierajú stále podpisy
Odborári v U. S. Steele stále hlasujú o štrajku, pretože obe strany sa nedohodli na podmienkach kolektívnej zmluvy, a to ani po konaní pred sprostredkovateľom.
Predmetom sporu je uzavretie dodatku ku platnej kolektívnej zmluve pre roky 2020 až 2024. Vyjednávanie začalo v januári 2022. Počas šiestich kôl rokovaní zástupcovia zamestnávateľa a odborových organizácií nedospeli k zhode, preto po šiestom kole 22.apríla vyhlásili spor. O tri dni neskôr Rada odborov OZ KOVO USSK vyhlásila štrajkovú pohotovosť.
Odborári prišli s požiadavkou udržať súčasný 35,5 hodinový týždenný pracovný čas a mzdové navýšenie plošne o 80 eur mesačne. U. S. Steel navrhoval zvýšenie na 37,5 hodinový týždenný pracovný čas a navýšenie o 30 eur.
Podpisy zbierajú od 1.augusta po tom, čo nedošlo k dohode so sociálnym partnerom ani po predložení dvoch alternatívnych návrhov sprostredkovateľky, aktuality.sk
X X X
Kadyrov zmenil názor a už nechce „prestávku” vo vládnutí v Čečensku
Kadyrov oznámil, že sa chce stať najdlhšie slúžiacim šéfom ruského regiónu.
Čečenský vodca Ramzan Kadyrov zmenil názor a už nemá záujem dať si prestávku vo vládnutí. Naopak, prostredníctvom platformy Telegram, monitorovanej TASR, v utorok oznámil, že chce zostať lídrom svojho regiónu na Kaukaze ešte najmenej 12 rokov.
Globálny satanizmus
Kadyrov vyzval, aby sa prestalo diskutovať o jeho zámere zobrať si pri vládnutí „prestávku na dobu neurčitú”. Zdôraznil, že on ani nemá právo opustiť svoj post „len tak” – bez toho, aby sa opýtal ľudí a prezidenta Ruskej federácie Vladimira Putina.
„V tomto rozhodujúcom čase, keď naša krajina bojuje proti globálnemu satanizmu na Donbase, nemôžu ísť na dovolenku ani regionálne orgány, ani vojenský personál všetkých úrovní,” tvrdí Kadyrov.
Na Telegrame tiež vysvetlil, že v deň, keď sa zmienil o časovo neobmedzenej prestávke, naďabil aj na článok, v ktorom sa písalo, že svoju funkciu zastáva 15 rokov a je rekordérom medzi šéfmi ruských regiónov.
Chce byť rekordérom
Neskôr však zistil, že rekordérom je v skutočnosti exgubernátor Belgorodskej oblasti Jevgenij Savčenko, ktorý v tejto funkcii pôsobil rokoch 1993 – 2020. Kadyrov oznámil, že sa tento rekord rozhodol prekonať.
Kadyrov stojí na čele Čečenska od roku 2007. O svojom odchode z funkcie hovoril aj v máji minulého roka, ale na jeseň bol formálne znovuzvolený na ďalších päť rokov. Svoju možnú demisiu avizoval aj v rokoch 2016 a 2017. Aj preto jeho najnovšie výroky vyvolali diskusiu, či nejde len o trik.
„Takéto výroky zvyčajne prichádzajú vtedy, keď chce niečo od Putina, prinajmenšom verejné vyjadrenie podpory,” podotkol estónsky expert na Kaukaz Ivan Klyszcz.
Tiktoková armáda
Čečenský vodca má blízke vzťahy s Putinom, s ktorým sa v Kremli pravidelne stretáva. Naposledy sa tak stalo 5. augusta v Soči.
Kadyrov zohral významnú úlohu v podpore vojny Ruska na Ukrajine a v Čečensku robil nábor do jednotiek bojujúcich na strane ruskej armády. Čečenskí vojaci však utrpeli na Ukrajine veľké straty, pripomenulo Rádio Sloboda (RFE/RL).
Kritici od začiatku vojny na Ukrajine spochybňujú efektivitu Kadyrovových mužov a jeho jednotky označujú za „tiktokovú” armádu – čečenskí ozbrojenci totiž na tejto sociálnej sieti zverejňovali videá o svojich údajných vojenských úspechoch, ktoré sa často nepotvrdili alebo boli vnímané ako paródia vojny. Smutne sa preslávili aj vyhrážkami adresovanými ukrajinským vojakom a ich spojencom či ukrajinským civilistom.
O Čečensku sa v posledných rokoch často hovorí ako o regióne, kde dochádza k závažnému porušovaniu ľudských práv vrátane práv homosexuálov. Kadyrov tiež čelil obvineniam z objednávania politických vrážd svojich odporcov žijúcich v Európe, aktuality.sk
X X X
Vojna na Ukrajine zasiahla aj Košice. Oceliari opúšťajú svoj domov
Z väčšej haly do menšej. Podľa posledných správ existuje možnosť, že hokejisti HC Košice odohrajú novú extraligovú sezónu mimo svojho tradičného pôsobiska.
Oceliari dnes na sociálnych sieťach informovali, že sa sťahujú zo Steel arény do menšej Crow arény. Dôvod je jednoduchý – rapídny nárast cien energií, ktorý má na svedomí ruská vojenská agresia na Ukrajine.
„Ceny elektrickej energie sa v posledných týždňoch bezprecedentne a astronomicky zvýšili. Kým v decembri 2021 bola cena 54,96 € za MWh, koncom mája to bolo 229 eur za MWh a koncom augusta cena energie dosiahla strop 1050 eur za MWh,“ informujú Košičania na svojom facebooku.
Klub ďalej uvádza, že za prenájom ľadových plôch, šatní a administratívnych priestorov v Steel aréne zaplatil v sezóne 2021/2022 spolu takmer 500-tisíc eur, pričom 85 % nákladov na prenájom ľadu tvoril prenájom ľadu pre mládežnícke tímy.
„Klub uzavrel na sezónu 2022/2023 so Steel arénou dohodu o navýšení platby na sumu 650-tisíc eur. Aktuálne ceny energie však spôsobili, že dohodnutých 35-tisíc eur za mesiac august pokryje len cca šestinu reálnej spotreby,“ informujú Košičania.
Oceliari dodali, že dohodnutých 650-tisíc eur na sezónu 2022/23 by za aktuálnych podmienok a cenách elektrickej energie vystačilo na tri mesiace fungovania. Celosezónne by sa celková suma za prenájom ľadovej plochy mohla vyšplhať na dva milióny eur.
„Táto suma by však bola pre klub a najmä mládežnícke tímy likvidačná. Klub má nastavený rozpočet, ktorý sa s tak enormným zvýšením nájmu nemá šancu vyrovnať. Krízovým riešením je presunutie tréningového procesu všetkých tímov do Crow arény, kde bude prebiehať v obmedzenej podobe,“ píše sa v komuniké.
Nová extraligová sezóna sa začína 16. septembra, Košičania nastúpia v 1. kole v derby zápase na ľade Michaloviec.
Hráči košického A-mužstva nedávno absolvovali turnaj vo Švédsku, po ktorom sa budú na začiatok extraligy (piatok 16. septembra) pripravovať v Crow aréne. V ich domovskom stánku Steel aréna už rozpustili ľad a termín opätovného zmrazenia nie je známy.
Riaditeľ klubu Miloslav Klíma verí, že dôjde k vyriešeniu situácie a že tím nebude musieť hrať domáce zápasy v Crow aréne. Reálny je odklad niekoľkých domácich stretnutí z úvodu ročníka na náhradné termíny:
„Netuším, ako dlho budeme v Crow aréne. Mládež v nej bude fungovať a čo sa týka A-mužstva, tak sa pokúsime preložiť niekoľko zápasov z úvodu.“
Crow aréna vyšla košickému klubu v ústrety, no je otázne, či v nej „oceliari“ odohrajú zápasy nasledujúceho extraligového ročníka.
„Uvidíme, čo prinesú najbližšie dni. Náš manažment neskladal káder na to, aby hral v malej hale s kapacitou 1100 divákov. My chceme hrať v Steel aréne, to je naša domovská aréna. Verím, že kompetentní sa rozhodnú správne a že budeme môcť pokračovať v našej hale,“ uviedol riaditeľ klubu./agentury/
X X X