Fico opäť volal s ukrajinským premiérom o zastavenej rope, navrhol mu riešenie. Premiér SR Robert Fico opätovne telefonicky komunikoval otázku tranzitu ruskej ropy cez Ukrajinu s ukrajinským premiérom Denysom Šmyhaľom. Fico navrhol ukrajinskému partnerovi technické riešenie, na ktorom by museli participovať viaceré štáty vrátane SR.
Informoval o tom tlačový a informačný odbor Úrad vlády (ÚV) SR. Fico telefonoval s D. Šmyhaľom pre situáciu v zásobovaní ropou aj minulú sobotu (20. 7.). Čo hovoria Peter Kmec (Hlas) a Jozef Hajko (KDH) na ukrajinské sankcie voči ruskému Lukoilu?
Obnova tranzitu časti ruskej ropy je podľa úradu vlády pre rafinériu Slovnaft mimoriadne dôležitá, pretože náhradné zdroje ropy sú drahšie a nemusia technologicky vyhovovať.
ÚV SR pripomenul, že celý prípad zastavenia tranzitu časti ruskej ropy vznikol po rozhodnutí ukrajinského prezidenta z 24. júna 2024, ktorým bola ruská spoločnosť Lukoil, dodávajúca ropu aj Slovnaftu, daná na sankčný zoznam. Intenzívne rokovania budú podľa úradu vlády prebiehať na najvyššej politickej a odbornej úrovni aj v najbližších hodinách a dňoch.
Blanár volal do Maďarska
Minister zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Juraj Blanár telefonoval s maďarským ministrom zahraničných vecí Péterom Szijjártóom. Hovorili o konaní vo veci podania pre porušenie asociačnej zmluvy. TASR o tom informoval komunikačný odbor Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí (MZVEZ) SR.
„Dohodli sme sa, že budeme aj naďalej koordinovať naše kroky vo vzťahu k Európskej komisii (EK), ktorá musí zastupovať v prvom rade záujmy členských štátov. Ak sú primárne postihnuté dva štáty porušením asociačnej dohody zo strany Ukrajiny, o to viac by sme očakávali ochotu pomôcť zo strany EK,“ uviedol Blanár.
Blanár a Szijjártó v pondelok (22. 7.) spoločne iniciovali urgentnú výzvu Európskej komisii v súvislosti s ukrajinským zastavením tranzitu ropy z Ruska dodávanej do oboch štátov spoločnosťou Lukoil./agentury/
X X X
Sabotáž bola dôkladne pripravená. Čo už vedia Francúzi o útokoch proti železničnej doprave?
Vedú stopy páchateľov do zahraničia alebo pochádzajú z domáceho prostredia? Francúzske bezpečnostné zložky zatiaľ netušia, kto stojí za sabotážou železničnej infraštruktúry, po ktorej sa státisíce ľudí ocitli bez dopravného spojenia. Jasných je však už aspoň niekoľko faktov o pozadí útokov, ktoré sa stali len niekoľko hodín pred slávnostným otvorením letných olympijských hier v Paríži. A dalo sa vôbec zabrániť paralyzovaniu premávky vlakov a aké tresty hrozia zločincom, ktorí v tom majú prsty?
Francúzski vojaci hliadkujú v okolí železničnej stanice v Paríži.
Minister dopravy Patrice Vengriette podľa serveru Le Monde považuje za predčasné špekulovať, kto sa mohol podujať k sabotáži na viacerých miestach v krajine. Dodal, že zo spravodajských služieb neprišli žiadne varovania o možných útokoch. Podobne sa vyjadril premiér Gabriel Attal: „Vyšetrovanie sa začína, vyzývam všetkých, aby boli opatrní. Čo vieme, je, že táto operácia bola pripravená, koordinovaná. Zamerala na neuralgické body, čo ukazuje znalosť železničnej siete, vedeli, kde majú zasiahnuť,“ citovala ho agentúra AFP. Prezident Emmanuel Macron, ktorého zástupcovia médií oslovili na nádvorí Elyzejského paláca, reagoval, že nateraz nebude nič komentovať.
Páchatelia spálili alebo iným spôsobom poškodili elektrické káble, čím neumožnili vlakom jazdiť, preto by sa dalo predpokladať, že nemali v úmysle zabíjať. Samozrejme, že do úvahy prichádza aj možnosť, že išlo o členov organizovanej skupiny, ktorí si nedokázali obstarať zbrane či výbušniny. Isté je, že veľmi dobre poznali terén, ako upozornil Attal; vyznali sa v tom, kde si vybrať dôležité terče, aby zastavili železničnú dopravu. „Podpaľačstvo sa zameralo na kľúčové uzly ďaleko od Paríža,“ citoval Le Monde generálneho riaditeľa národnej železničnej spoločnosti Jeana-Pierra Farandoua. Konkretizoval, že udreli pri mestách Dijon, Orléans, Nancy a Lille. Z pohľadu na mapu vyplýva, že vzdialenosť z Paríža až do troch z týchto miest je viac ako dvesto kilometrov: Dijon (262 km), Orléans (112 km), Nancy (281 km), Lille (225 km).
Server Le Figaro s odvolaním na kriminalistov napísal, že páchatelia udreli proti železnici v noci zo štvrtka na piatok. Paralyzovaná vlaková doprava postihla až 800-tisíc cestujúcich. Mnohí z nich sa chystali odcestovať na dovolenku – odchod si naplánovali posledný deň pracovného týždňa. Ak sa podarí vypátrať sabotérov a postaviť ich pred súd, ktorý by ich uznal vinnými, čo im hrozí? V prípade členov organizovanej skupiny to môže byť odsúdenie až na 20 rokov a pokuta do výšky 300-tisíc eur.
Vo Francúzsku sa v moderných dejinách nič podobné neudialo. „Nikdy sme niečo také nevideli. Zvyčajne sa kradnú káble, ale toto bolo zacielené na likvidáciu,“ povedal pre server Le Parisien zdroj z národnej železničnej spoločnosti. Napriek tomu, oficiálni predstavitelia apelujú na zdržanlivosť pri označení možných páchateľov, Le Parisien a Le Figaro napísali, že by teoreticky mohlo ísť o extrémistov bez akéhokoľvek prepojenia s islamizmom. „Modus operandi, podpaľačstvo na zariadeniach, sa podobá tomu, ktorý v minulosti používala ultraľavica,“ citovali svoj nemenovaný zdroj z bezpečnostných zložiek. Akúkoľvek domnienku však treba brať nateraz s maximálnou rezervou.
Vedenie železničnej spoločnosti ubezpečilo, že jej technici robia maximum, aby úplne obnovili premávku vlakov na tratiach, ale súčasne zdôrazňuje, že nedokážu robiť rýchle zázraky: „Opravy budú trvať dlhšie. Podpaľači sa zamerali na úseky, kadiaľ vedie veľa káblov, ktoré slúžia pri signalizácii na železničných staniciach. Musíme opraviť kábel po kábli. Je to veľmi dôkladná práca,“ citoval Le Parisien už zmieneného Farandoua.
Nepodcenili zodpovední nič pri ochrane železničnej dopravy, o ktorej sa dalo predpokladať, že by sa v období konania olympiády mohla stať jedným z terčov útokov? Odpoveď znie, že všetko sa ustrážiť nedá. Vlaková doprava nie je letecká doprava: kým vo Francúzsku sa nachádza dovedna 169 letísk pre nákladné a civilné stroje, celková dĺžka železničnej strate je v krajine až 30-tisíc kilometrov. A to je dĺžka, ktorú nemožno ustriehnuť, že sa tam nič nekalé neudeje./agentury/
X X X
Sergej Bubka: Zloduch, alebo hrdina? Prečo sa zo slávneho skokana o tyči stal vyvrheľ
Medzi zástupom zaslúžilých olympijských víťazov a čestných hostí na olympijských hrách v Paríži je tiež bývalý ukrajinský skokan o tyči Sergej Bubka.
Majiteľ zlatej medaily z OH v Soule 1988, šiestich titulov majstra sveta a držiteľ 35 svetových rekordov sa posadí do VIP lóží, ale už len ako súkromná osoba.
Bývalý dlhoročný prezident Ukrajinského olympijského výboru, jeden zo šéfov Svetovej atletickej federácie (World Athletics), v súčasnosti nemá žiadnu funkciu a predo oficiálnu akreditáciu nedostal.
Po obvinení z kolaborácie s ruskými okupantmi na Donbase sa z Bubku pred dvoma rokmi stal vyvrheľ. Musel opustiť všetky posty, zbaliť si kufre a zmiznúť v cudzine. Konkrétne si to namieril do Monaka.
Bubka bol vždy výnimočným atlétom. Obrovským, mimoriadnym talentom, ale zároveň svojráznym čudákom. Zatiaľ čo ostatným sovietskym športovcom bola cudzia akákoľvek ezoterika, zväčša verili len na moc komunistickej strany a peniaze, Bubka sa už vtedy zaujímal o rôzne duchovné praktiky.
Bál sa nedôverčivých pohľadov, bol presvedčený o tom, že prostredníctvom podania ruky môže unikať pozitívna energia. Kvôli tomu pred pretekmi odmietal natiahnuté pravice a na všetky pozdravy odpovedal iba miernym pokývaním hlavy.
Na peniaze však veril tiež, inak to ani nešlo. Na to bol až moc pragmatický a racionálny. Všetky svetové rekordy Bubka zlepšoval iba o centimeter, vyššie nikdy nechcel.
„To bolo kvôli prémiám, ktoré Svetová atletická federácia platila za každý taký úspech. Nechcel som urobiť super výsledok a dostať len jednu odmenu, radšej som mal taký príjem pravidelne. Iná vec je, že skoro 70 percent z týchto príjmov mi strhával štát. Zdôvodňovalo sa to tým, že zabezpečuje celú moju prípravu a uhrádza všetky náklady,“ priznal v jednom z rozhovorov Bubka.
Niet sa čomu čudovať, že sa v roku 1991 rozhodol vymaniť z rúk vtedajšieho systému sovietskej telovýchovy športu. Založil si súkromnú firmu, ktorá mala financovať jeho sústredenia, a zriekol sa nárokov na podporu zo strany štátu. S tým, že odvtedy všetky zarobené peniaze v plnej výške patrili jemu.
Vznikal nebezpečný precedens: Bubku mohli nasledovať ďalšie hviezdy sovietskeho športu. A tak režim urobil všetko, aby uzemnil vzdorovitého atléta. Niekoľko mesiacov nedostával nominácie na žiadne medzinárodné podujatia. Ktovie, ako by to skončilo, keby na konci toho istého roku Sovietsky zväz nezanikol.
Rovnako dôkladne Ukrajinec premýšľal aj o tom, čo bude robiť, až jedného dňa zavesí tretry na klinec. „Mal som pred očami veľa prípadov, keď sa včerajší šampióni náhle ocitli na mizine. Tí ľudia vôbec nemysleli na budúcnosť. Boli presvedčení, že im tituly a medaile zaručia pohodlný život aj po športovej kariére. Spálili sa, pretože tak to nefunguje. Pozeral som sa na nich a snažil sa poučiť z cudzích chýb,“ skonštatoval Bubka.
Začal sa učiť po anglicky. Ako aktívny športovec organizoval medzinárodný turnaj Hviezdy skoku o tyči, ktorý získal kladný ohlas a zaujal stále miesto v atletickom kalendári. Jeho firma čoskoro prerástla rámec športu a odštartovala obchodnú činnosť.
Okrem finančného kapitálu Bubka usilovne navyšoval aj kapitál politický. Po olympiáde 2000 v Sydney ukončil úspešnú športovú kariéru a okamžite presedlal do funkcionárskeho kresla. Vtedajší šéf Medzinárodného olympijského výboru Juan Antonio Samaranch prišiel s nápadom zriadiť v MOV komisiu športovcov a Ukrajinec v nej hneď získal miesto.
Počas dvadsiatich rokov budovania nešportovej kariéry toho Bubka stihol viac než dosť. Ako jeden z najznámejších športovcov krajiny bol bývalý skokanský rekordér v roku 2005 zvolený za prezidenta Olympijského výboru Ukrajiny. Vo funkcii zostal až do predvlaňajšieho odvolania.
Zároveň posledné dve desaťročia zastával najvyššie posty vo World Athletics. Boj o kreslo šéfa federácie síce vyhral Brit Sebastian Coe, ale Bubka sa po jeho boku stal prvým viceprezidentom. Nikdy nezakrýval, že za svoju pozíciu vďačí podpore štátov bývalého ZSSR, predovšetkým Rusku. So športovými funkcionármi z Moskvy bol jedna roka, komunikoval s nimi na dennej báze.
Súbežne si Bubka dôsledne budoval silné ekonomické zázemie. Časom sa jeho skromná firma premenila na veľký holding, kam patrili vlastná banka, sieť obchodov s potravinami a čerpacími stanicami, továreň na výrobu kancelárskych potrieb a napríklad aj pekáreň.
Finančné zisky bývalého atléta rástli súmerne s jeho politickým vplyvom a počítali sa na milióny eur ročne. Život sa pre neho javil ako prechádza ružovým sadom…
Všetko sa pokazilo v roku 2022, krátko po začiatku ruskej agresie na Ukrajine. Bubka sa rozhodol, že bude vďaka vojne zarábať ešte viac. Bývalý skokan o tyči si zaregistroval firmu Mont Blanc, ktorá začala predávať palivo vojenským jednotkám v Doneckej národnej republike (ukrajinské územie anektované Ruskom). Bubka stihol uzatvoriť s okupačnou správou na Donbase tri zmluvy, potom sa celá vec prevalila.
Vypukol obrovský škandál. Legendárny športovec musel opustiť všetky svoje posty a urýchlene odísť z vlasti. Dnes Bubka žije v Monaku, kde prezieravo kúpil nehnuteľnosti ešte počas atletickej kariéry.
Z verejného života sa olympijský víťaz nadobro stiahol. Len občas je prítomný na zápasoch miestneho futbalového klubu AS Monako, ktorý vlastní jeho kamarát, ruský miliardár Dmitrij Rybolovlev. Posledné udalosti svojho života Bubka radšej nekomentuje.
X X X
Taliansko chce po 13 rokoch obnoviť diplomatické zastúpenie v Sýrii
Dôvodom je podľa talianskeho ministra zahraničných vecí zabrániť Rusku vytvoriť monopol na diplomatické vzťahy so Sýriou.
Taliansko chce po 13 rokoch aj napriek pokračujúcej občianskej vojne v Sýrii opäť vyslať svojho veľvyslanca do Damasku, uviedol taliansky minister zahraničných vecí Antonio Tajani. Toto rozhodnutie zdôvodnil Tajani na pôde parlamentu tým, že Európska únia musí zabrániť Rusku vytvoriť monopol na diplomatické vzťahy s touto blízkovýchodnou krajinou.
V Sýrii od marca 2011 prebieha občianska vojna, ktorá si vyžiadala tisíce životov civilistov. Napriek izolácii zo strany západných krajín režim prezidenta Baššára Asada opäť získal kontrolu nad približne dvoma tretinami územia krajiny, a to aj vďaka podpore Moskvy.
Podľa Tajaniho musí EÚ po 13 rokoch prispôsobiť svoju politiku voči Sýrii „vývoju situácie“. Dodal, že jeho krajina má v tejto otázke aj podporu Rakúska, Chorvátska, Grécka, Českej republiky, Slovinska, Cypru a Slovenska.
Taliansko, podobne ako väčšina krajín EÚ, v uplynulých rokoch riešilo diplomatické záležitosti so Sýriou prostredníctvom svojho veľvyslanectva v Libanone. Talianske veľvyslanectvo v Damasku však nebolo nikdy oficiálne zatvorené. Susedné arabské krajiny postupne obnovili vzťahy so Sýriou. Najvýznamnejší krok prišiel minulý rok, keď bola Sýria znovu prijatá do Ligy arabských štátov, aktuality.sk
X X X
Poľsko prijalo zákon uľahčujúci bezpečnostným zložkám použitie zbraní
Poslanci Sejmu, dolnej komory poľského parlamentu, schválili v piatok návrh zákona, ktorý bezpečnostným zložkám strážiacim hranice uľahčí použitie zbraní v reakcii na aktívne hrozby. Informovali o tom agentúry AFP a Reuters.
Zákon bol predložený najmä v súvislosti s napätou situáciou na hraniciach s Bieloruskom, kde od roku 2021 rastie počet prichádzajúcich migrantov. Varšava aj EÚ tvrdia, že Bielorusko a jeho spojenec Rusko migrantov z krajín Blízkeho východu a Afriky posielajú k hraniciam zámerne v rámci hybridnej vojny, čo Minsk a Moskva popierajú.
Nová právna úprava „vylučuje trestnú zodpovednosť za použitie zbraní alebo priamej sily v rozpore s pravidlami“ zo strany bezpečnostných zložiek, ak došlo k ohrozeniu bezpečnosti jednotlivca alebo krajiny. Podmienkou beztrestnosti je, že musia existovať okolnosti vyžadujúce okamžitý zásah.
Rada Európy a ľudskoprávni aktivisti vyjadrili obavy, že polícia, pohraničná stráž a vojaci budú teraz môcť používať zbrane bez vyvodenia zodpovednosti.
Návrh zákona, ktorý si ešte musí podpísať prezident, bol predložený po tom, čo bol v júni pri plote postavenom v roku 2022 na bieloruských hraniciach smrteľne pobodaný 21-ročný poľský vojak. Mnohých Poliakov rozhnevala aj správa, že vojaci, ktorí vypálili varovné výstrely, boli zatknutí a odvedení v putách.
Začiatkom júla poľská vláda avizovala, že posilní počty vojakov na hraniciach s Bieloruskom a vybuduje tam ďalšie zábrany./agentury/
X X X
Credendo: Pravidelný monitoring rizík sa vypláca, alebo ako sa hovorí “Opatrnosti nikdy nie je dosť”
Úverová poisťovňa Credendo pravidelne monitoruje vývoj v rôznych priemyselných sektoroch.
„Aktuálne nás vývoj trhov núti reagovať v oblastiach sektoru stavebníctva, ocele a elektroniky“, hovorí Marek Gašparík, country manažér slovenskej pobočky Credendo Short-Term EU Risks. „Našim cieľom je správne identifikovať predovšetkým menšie a finančne slabšie spoločnosti, ktorým zvyčajne vysychajú finančné toky najskôr, a následne informovať našich klientov, aby sme sa spoločne mohli zvýšenému riziku ideálne úplne vyhnúť. Úverové poistenie, resp. Poistenie pohľadávok je tým najlepším spôsobom prevencie pred prípadnými stratami z nezaplatenia pohľadávok “, dodáva Marek Gašparík.
Na trhu je možné stále pozorovať nasledujúce negatívne trendy:
Stavebníctvo (vrátane elektro-inštalácií):
stále vysoké ceny niektorých stavebných materiálov, nedostatok pracovnej sily, stále vysoké úrokové sazby, ktoré znižujú dostupnosť úvěrov, vyčerpanie finančnej hotovosti investorov
Prvé známky odrazu sú síce viditeľné, ale je potrebné ich potvrdiť. Vyhlásenia bankrotov stále pribúdajú, aj keď postupne nižším tempom a dôvera je veľmi nízka a klesá. Pozitívom je, že počet povolení na nové budovy začal opäť pomaly stúpať v Nemecku, ktoré patrí medzi krajiny, kde bol pokles najvážnejší.
Aj keď existujú náznaky, že to najhoršie už môže byť za nami, stavebný sektor zostáva veľmi zložitým sektorom, ktorý čelí veľkej neistote, a preto je potrebná opatrnosť, kým sa zlepšenia prejavia.
Ocel / kovy
negatívne ovplyvnený poklesom dopytu zo stavebníctva ale aj strojárstva (hlavne pokles dopytu z Nemecka), drahé energie (vzhľadom na zvyšok sveta)
Elektronika
pokles dopytu z dôvodu presýtenia trhu počas pandémie a poklesu kúpnej sily obyvateľstva, väčšinou „nepotrebné“ produkty, ktorých nákup je možné odložiť na „lepšie časy“
„Situácia je skutočne znepokojujúca. Firmám preto odporúčame nepodceňovať možnosť úverového poistenia, ktorého súčasťou je aj monitoring jednotlivých zákazníkov,“ hovorí Jan Vávra, Head of Underwriting Credendo Short-Term EU Risks a dodáva: „Vzhľadom na neistý výhľad sme sa v súčasnosti zamerali na odberateľov v stavebníctve a príbuzných odboroch, aby sme našim klientom vedeli poskytnúť čo najkvalitnejšie informácie o finančnej situácii týchto dodávateľov.“
Ak chcete vedieť viac o tom, ako úverová poisťovňa Credendo hodnotí riziká jednotlivých sektorov a krajín, môžete si stiahnuť Risk aplikáciu, ktorá je dostupná v App store aj Google play. Vďaka aplikácii máte k dispozícii okamžité posúdenie rizika akejkoľvek krajiny na svete a prístup k analýzam krajín a sektorov./agentury/
X X X
Bitka o kávu Starbucks na slovenských pumpách. Jedna sieť čerpačiek tvrdí, že ju predáva už len ona
Na slovenský trh priniesla známu značku spoločnosť Shell. Neskôr Starbucks otvoril aj klasické kaviarne, ktorým sa u nás darí.
Bol rok 2015, a kým v Poľsku, Česku či Maďarsku už fungovali kaviarne Starbucks, u nás káva tejto americkej siete stále nebola dostupná. Sieť čerpacích staníc Shell však v tom roku oznámila novú spoluprácu a začala ponúkať automatovú verziu kávy tejto značky v rámci pilotného projektu na piatich čerpacích staniciach v Bratislave, Nových Zámkoch a na Červeníku. V ďalšom roku pribudlo 24 ďalších staníc, kde sa dali kúpiť nápoje značky Starbucks a pribudla aj prvá štandardná kaviareň v bratislavskom Auparku.
Na trhu sa aktuálne objavil nečakaný spor medzi dvomi významnými hráčmi v oblasti čerpacích staníc – Dalioil a Shell. Dalioil, sieť tridsiatich čerpacích staníc, totiž oznámila, že odteraz bude jedinou sieťou s kávovými nápojmi Starbucks na svojich staniciach.
„Máte chuť na Starbucks kávu pri presunoch našou krajinou? Odteraz si ju môžete vychutnať výlučne už len na našich čerpacích staniciach,“ láka motoristov Dalioil na sociálnej sieti. Len v minulých dňoch protimonopolný úrad oznámil, že Dalioil chce dokúpiť sedem čerpacích staníc od Benzinolu v Modre, Strážskom, Ivachnovej, Nitrianskom Rudne, Moste pri Bratislave, Tvrdošíne a Trstenej, aktuality.sk
X X X
V Amerike mi ani najúspešnejší nedali pocítiť, že nie som pre nich dosť dobrá, hovorí modelka Veronika Rajek. Sleduje ju 7 miliónov ľudí
Svoj život delí medzi Ameriku a Európu. Pózuje pred objektívom, vyvoláva obdiv na sociálnych sieťach. Objavuje na akciách v Los Angeles, Las Vegas, nedávno ozdobila preteky v Miami. A našla si aj cestu do redakcie Pravdy.
Influencerka, modelka a showgirl Veronika Rajek je momentálne najsledovanejšou Slovenkou na platforme Instagram. Vďačí za to počtu bezmála sedem miliónov sledovateľov z celého sveta. Zhruba pred rokom ich pritom mala okolo päť. Ako prezradila v relácii Ide o nás, jej pôsobenie na sieti už dávno nie je len záležitosť jedného človeka.
„Mám modelingovú agentúru, marketingovú agentúru. Je tam tím ľudí, ktorí sa aj starajú o môj profil, aj mi radia, kedy pridávať nové fotografie. Robia mi harmonogram na jednotlivé eventy, ktoré absolvujem osobne. Aj v Amerike, aj v Európe sa o mňa stará manažér, ktorý je prostredníkom medzi mnou a agentúrou,“ prezradila v relácii Ide o nás rodáčka z Vranova nad Topľou.
V minulosti sa Veronika zúčastnila na súťaži Miss Slovensko. Ešte pred ňou zbierala modelingové skúsenosti. Predurčovala ju na to výška a štíhla postava. Nejaký čas dokonca žila v Miláne v apartmáne s inými modelkami. Dnes už pracuje takmer výlučne individuálne. Na kastingy chodí naozaj sporadicky, veľa značiek, ale aj firiem alebo organizátorov akcií ju oslovuje napriamo, respektíve cez agentúru.
Fungovanie vo svete influencingu pôsobí vo výsledku ako nablýskané predvádzanie sa. Veronika prizvukuje, že nutná je disciplína. Ona ju má vybudovanú už z domu. „Som z policajnej rodiny. Osem, teda takmer deväť rokov som robila atletiku. Nestala som sa disciplinovanou kvôli mojej práci, vždy som taká bola,“ uviedla v štúdiu relácie Ide o nás. S humorom, ale aj trochou frustrácie dodala, že hoci ona je disciplinovaná, dnešná doba už nie je.
Za veľkou mlákou, kam by raz chceli odísť žiť natrvalo, sa jej páči prístup k životu. „Žijem vo svete, kde ľudia dosiahli naozaj veľké veci – či sú to športovci, herci alebo podnikatelia. Vzhliadam k nim, lebo práve ľudia, ktorí dosiahli veľké veci, ma naučili, že treba ostať ľudský,“ vraví kráska, ktorej snom je pózovať pre magazín Sports Illustrated. Okrem neho má ešte jeden. Prezradila aký? To sa dozviete v novej epizóde relácie.
Veronika tiež odpovedala, aké sú jej ambície do budúcnosti. či aké sú jej skúsenosti z modelingového života. Funguje v jej prostredí veľká rivalita? Prečo sa rozhodla založiť si profil na OnlyFans, s ktorou platformou sa v minulosti súdila a prečo si myslí, že ju čínska vláda nemá ráda? Na to všetko odpovedala Veronika Rajek v relácii Ide o nás./agentury/
X X X
Unikátne otvorenie OH v Paríži. Slováci išli 169. v poradí, ceremoniál kazilo pochmúrne počasie
Francúzsky prezident Emmanuel Macron slávnostne otvoril Hry XXXIII. olympiády v Paríži. Stalo sa tak v piatok 26. júla o 22.55 h. „Vyhlasujem olympijské hry v Paríži za otvorené,“ povedal Macron.
Ceremoniál mal stáť vyše 100 miliónov dolárov. Napriek veľkoleposti však organizátorom počasie nevyšlo. Súčasťou programu mal byť nezabudnuteľný zápas slnka, no mohutné mračná urobili škrt cez rozpočet.
Slávnostnej formulke predchádzal unikátny otvárací ceremoniál, ktorý sa prvýkrát v histórii nekonal na hlavnom štadióne, ale v samotnom centre mesta. Športovci preplávali na lodiach šesťkilometrovým úsekom rieky Seiny, ktorej brehy lemovali desaťtisíce divákov. Športovci preplávali na lodiach šesťkilometrovým úsekom rieky Seiny, ktorej brehy lemovali desaťtisíce divákov.
Jedinečné plány organizátorov vyvolávali od počiatkov bezpečnostné obavy, no napokon sa udalosť odohrala v pokojnom duchu. Jednotlivé výpravy nepochodovali na ploche štadióna, ako to bývalo zvykom v minulosti, ale sa plavili loďami na Seine.
Trasu absolvovalo dokopy 85 lodí s približne 7500 športovcami z 205 účastníckych krajín, pričom pompéznu slávnosť malo na improvizovaných tribúnach na brehoch rieky sledovať 300.000 divákov a ďalších približne 200.000 z priľahlých balkónov a apartmánov.
Organizátori však nakoniec ich počet znížili zhruba na polovicu. Flotila previezla športovcov cez sedem mostov popri najvýznamnejších parížskych pamiatkach – popod ikonickú katedrálu Notre-Dame, v blízkosti múzea Louvre, Place de la Concorde až zakotvila neďaleko slávnej Eiffelovej veže. Ceremoniál vyvrcholil na námestí Trocadero, kde sa uskutočnili aj všetky tradičné oficiality.
Defilé športovcov tradične odštartovala výprava Grécka ako krajina, ktorá dala svetu olympijské hry. Tím viedol basketbalista Jannis Antetokunmpo. Po gréckej výprave nasledoval tím utečencov a postupne ďalšie krajiny podľa abecedného poradia. Ako 169. v poradí sa predstavila slovenská výprava, ktorá bola na jednej lodi so športovcami zo Slovinska a Somálska. Slovenskú vlajku držali vodní slalomári Jakub Grigar a Zuzana Paňková.
Tá sa stala najmladšou slovenskou vlajkonosičkou v ére samostatnosti, debutantka na olympijskej divokej vode poniesla zástavu štyri mesiace pred dovŕšením 20. narodenín. Zážitok jej nepokazil ani vytrvalý dážď. „Napriek tomu, že sme boli úplne mokrí, som si to nesmierne užívala. Keď sme videli slovenskú vlajku, nás to nabilo znovu energiou. Bol to neskutočný pocit. Trochu sme mokrí, ale sme na to zvyknutí. My sme mokrí každý deň,“ povedala Paňková.
Grigar štartuje v Paríži už na svojich tretích olympijských hrách, v Riu de Janeiro 2016 skončil v K1 na 5. mieste, v Tokiu 2020 bol strieborný. „Na jednej strane to bolo náročné, lebo predsa len ten dážď to naše mávanie zosilnel, ale je to naozaj veľká česť a radosť. Myslím si, že sme si to veľmi užili. Neľutujem, že som sem išiel, dúfam, že sa nám podarí dostať sa čím skôr na olympijskú dedinu, aby sme sa čím skôr prezliekli a nedajbože neochoreli. Snažil som sa zostať bez pršiplášťa, povedali nám, že tí, čo nesú vlajku, musia zostať pekní. Nebol to veľký problém, veď väčšinu života strávime vo vode. Niesť na olympijských hrách národnú vlajku je vždy veľká pocta,“ vyznal sa Grigar.
Na samý záver zožala najhlasitejšie ovácie najväčšia loď s domácim tímom, ktorú viedli plavec Florent Manaudou a diskárka Melina Robertová-Michonová. Vlajok ďalších krajín sa chopili basketbalista LeBron James a tenistka Coco Gauffová (USA), skokani do výšky Mutaz Issa Baršim (Katar) a Gianmarco Tamberi (Taliansko), kladivárka Anita Wlodarczyková (Poľsko) či šprintér Andre De Grasse (Kanada).
Ceremoniál tradične spestril bohatý sprievodný program, ktorý zmapoval francúzsku históriu a kultúru. Heslom otváracieho ceremoniálu bolo „Ca ira“, teda „Vyjde to“. V úvodnom videosegmente sa objavil legendárny francúzsky futbalista Zinedine Zidane, ktorý odovzdal olympijskú pochodeň v parížskom metre skupinke detí. V rámci programu vystúpila americká popová hviezda Lady Gaga, ktorá zaspievala francúzsku kabaretnú pieseň „Mon Truc en Plumes“.
Jej predstavenie bolo prekvapením, keďže nebola uvedená v programe prístupnom pre médiá. Zaspievali aj Aya Nakamurová či Celine Dion, nechýbal kankán v prevedení tanečníc z Moulin Rouge, zahral aj hudobný zbor republikánskej gardy. Triumf lásky dokumentovalo obrovské srdce nad francúzskou metropolou, zneli i tóny Marseillaisy, ktorú zo strechy Grand Palais predniesla speváčka Axelle Saint-Cirelová. Organizátori si pripomenuli aj významné ženy francúzskej histórie. V hlavnom meste svetovej módy nemohla chýbať ani módna prehliadka plná rôznych zaujímavých kreácií. Réžia potom prestrihla obraz na Tahiti, kde sa uskutočnia súťaže v surfovaní.
anečníci z celej Európy oslavovali rôznorodosť, čo je jedna z hlavných myšlienok olympiády. Miesto si našla pieseň Imagine od Johna Lennona, ktorú zaspievala Juliette Armanetová a bola zakončená výzvou na svetový mier. Nasledovala spomienka na autora myšlienky obnovy OH baróna Pierra de Coubertina a za tónov olympijskej hymny príslušníci francúzskych ozbrojených síl slávnostne vztýčili olympijskú vlajku.
Konaniu veľkolepej udalosti nezabránil ani dážď či nočné útoky na železničnú sieť vo Francúzsku. Ceremoniál prebehol za prísnych bezpečnostných opatrení, nasadených bolo 45.000 policajtov a vojakov. Prezident Emmanuel Macron už dávnejšie naznačil, že organizátori mali pripravený aj plán B a C, ak by okolnosti nepriali usporiadaniu slávnosti na Seine, k tomu však nemuseli pristúpiť.
Tajničkou zostávalo meno osobnosti, ktorá mala zapáliť olympijský oheň. V záverečnej etape pred ceremoniálom niesli pochodeň napríklad šéf MOV Thomas Bach, bývalá americká lyžiarka Lindsey Vonnová či rapper Snoop Dogg.
Najväčší športový sviatok hostí francúzska metropola tretíkrát v histórii. OH usporiadala už v rokoch 1900 a 1924. Paríž sa tak pridal k Londýnu, ktorý doposiaľ ako jediný hostil hry trikrát. OH slávnostne otvorili v piatok, avšak súťažný program sa začal už skôr. Už dva dni pred oficiálnym úvodom sa rozbehli prvé zápasy futbalového turnaja či sedmičkového ragby, vo štvrtok začali svoje pôsobenie na olympiáde aj hádzanárky, futbalistky či lukostrelci.
Kým v Tokiu malo premiéru až päť nových športov (surfing, skejtbording, športové lezenie, softbal a karate), v Paríži sa pridá len breaking. Takmer 11-tisíc športovcov zabojuje o 329 sád medailí v 32 športoch. Slovensko vyslalo najmenšiu výpravu v ére samostatnosti, v ktorej je 28 športovcov./agentury/
X X X
Plat princa Williama a dedičstvo princa Harryho sú známe. Vojvodstvo zverejnilo finančnú správu za uplynulý rok
Verejnosť dostala možnosť nahliadnuť do finančných údajov kráľovskej rodiny. Už sú to takmer dva roky, čo sa princ William stal hlavou Cornwallského vojvodstva, majetku, ktorý tradične pripadá následníkovi britského trónu. Cornwall každoročne uverejňuje výročnú správu o svojich financiách, aby tak zabezpečil transparentnosť a dôveru britských obyvateľov.
V stredu Cornwallské vojvodstvo zverejnilo správu za obdobie 2023-2024, ktorá odhalila realitu kráľovských zárobkov. Vojvodstvo oznámilo, že William zarobil približne 27,7 milióna eur. Uplynulý finančný rok totiž vojvodstvo dosiahlo rozdeliteľný prebytok vo výške 23,6 milióna britských libier.
Prebytok funguje ako Wiliamov plat a podľa webovej stránky vojvodstva platí z tejto sumy dobrovoľnú daň z príjmu. V správe sa neuvádza, koľko William zaplatil na daniach v minulom roku. Nemá tiež prístup ku kapitálovým výnosom vojvodstva.
Vo výročnej správe je zhrnutá činnosť na majetku Cornwallského vojvodstva za finančný rok, ktorý sa skončil 31. marca 2024. Jej cieľom je podľa autorov správy „opísať, ako pracujeme na tom, aby sme vyvážili naše obchodné povinnosti s naším záväzkom podporovať miestne komunity, miestne ekonomiky a prírodné prostredie.“
Pred nástupom na trón stál na čele Cornwallského vojvodstvakráľ Karol III. a pod jeho dohľadom sa panstvo stalo ekonomickou veľmocou s investíciami v hodnote približne jednej miliardy dolárov. Od roku 1337 slúžilo vojvodstvo následníkovi trónu ako zdroj príjmov na financovanie jeho životného štýlu a úradných povinností, ktoré nie sú pokryté panovníckym grantom od vlády.
Vojvodstvo patrí vojvodovi z Cornwallu, takže princ William zdedil portfólio a titul, keď kráľ Karol v septembri 2022 nastúpil na trón. Počas vlády zosnulej kráľovnej Alžbety II. boli William aj princezná Kate čiastočne financovaní z príjmov vojvodstva. Fiškálny rok, ktorý sa začal v apríli 2023 a skončil sa v marci 2024, znamenal pre Williama prvý celý rok čerpania príjmov z vojvodstva.
Rovnakým spôsobom boli financovaní aj princ Harry a Meghan Markle až do svojho odchodu z kráľovstva v marci 2020. Správa vyšla práve v čase, keď má Harry zdediť peniaze po svojej prababičke, britskej kráľovnej matke, keď 15. septembra dovŕši 40 rokov, aktuality.sk
X X X
Vyše pol milióna za lety na futbal. Nemecká vláda sa na zápasy majstrovstiev Európy vozila špeciálom
Majstrovstvá Európy vo futbale navštívilo viacero politikov. Nechýbali ani členovia nemeckej vlády, ktorých na zápasy dopravovala letka ministerstva obrany. Výnimkou nebol ani kancelár Olaf Scholz, ktorý so sebou brával i manželku. Cesty „vládnych fanúšikov“ však zaplatil štát, daňových poplatníkov to vyšlo na viac ako pol milióna eur. V časoch, keď Nemecko potrebuje šetriť, je to podľa opozičnej strany Ľavica (Die Linke) nezodpovedné.
Nemecký kancelár Olaf Scholz s manželkou Brittou Ernstovou na zápase Nemecko – Dánsko v Dortmunde v júni tohto roka.
Ako informoval denník Die Welt, na zápasy nemeckých reprezentantov sa prišiel pozrieť nielen Scholz, ale aj minister zdravotníctva Karl Lauterbach, šéfka rezortu vnútra Nancy Faeserová, ministerka zahraničných vecí Annalena Baerbocková či ministerka školstva Bettina Stark-Watzingerová.
Celkovo išlo o šesť – väčšinou spiatočných – letov na zápasy ME, ktoré sa nedávno konali v Nemecku. Politici navštívili podujatia vo Frankfurte nad Mohanom, v Mníchove, Stuttgarte a Dortmunde.
Na problém upozornil šéf poslaneckého klubu Ľavice v Spolkovom sneme Sören Pellmann, ktorý si údaje o letoch vyžiadal priamo od rezortu obrany. Z nich vyplýva, že vládni predstavitelia na cesty využili
Letovú pohotovosť spolkového ministerstva obrany, čo je špeciálna eskadra nemeckej Luftwaffe. Jej úlohou je preprava vojakov a materiálu, no aj vrcholových politikov. Slúži teda i ako obdoba vládneho špeciálu.
Všetky lety na futbalové zápasy stáli dokopy vyše 531-tisíc eur. Najdrahší bol spiatočný let z Berlína do Stuttgartu za viac ako 114-tisíc eur na zápas Nemecko – Maďarsko. Na palube lietadla bol vtedy kancelár, ktorému robili spoločnosť zástupcovia ministerstva vnútra a rezortu zdravotníctva.
Najlacnejšia bola cesta Baerbockovej, nominantky strany Zelených, za vyše 47-tisíc eur. Po stretnutí nemeckého tímu so švajčiarskym odštartovala – napriek zákazu nočných letov – z Frankfurtu nad Mohanom do Luxemburgu, kde ju čakali pracovné povinnosti.
Pre poslancov Ľavice je také správanie neprijateľné. „Ten, komu za šesť údajných služobných ciest vzniknú náklady prevyšujúce pol milióna eur, je buď úplne nezodpovedný, alebo odtrhnutý od reality,“ zhodnotil Pellmann.
Špeciálna eskadra nemeckého letectva by sa podľa neho nemala využívať ako „alternatívna možnosť cestovania na večerný zábavný program spolkovej vlády“.
Kritike v nemeckých médiách sa nevyhol ani Scholz, ktorý na futbal lietal spolu s manželkou, sociálnodemokratickou političkou a bývalou ministerkou Brittou Ernstovou.
Okrem troch zápasov nemeckej reprezentácie ju zobral i na finále medzi Španielskom a Anglickom, a to na tzv. čestné vstupenky. Ako pritom upozornil Die Welt, Ernstová na ne vôbec nemala nárok.
Únia európskych futbalových zväzov (UEFA), ktorá bola organizátorom šampionátu, síce vydala vyše 700 bezplatných VIP lístkov pre členov spolkovej vlády a Bundestagu (30 na každý zápas nemeckého tímu a desať na ostatné), ale boli neprenosné a určené výlučne vybraným politikom, ako potvrdil vedúci protokolu Spolkového snemu Guido Large.
„Osobný alebo služobný sprievod nie je možný,“ zdôraznil, čo znamená, že Scholzova manželka využila čestnú vstupenku neoprávnene.
To, že politikom štát uhradil cestovné náklady len preto, aby naživo videli futbalové zápasy, vyvolalo nevôľu. Nemecká ekonomika sa totiž nachádza v ťažkej situácii, keď sa musí vyrovnať s vysokým dlhom a slabým hospodárskym rastom.
Minúť v takej chvíli vyše 531-tisíc na športové vyžitie členov vlády preto mnohí považujú za „papalášstvo“. O to viac, že ako informovala verejnoprávna televízia ARD, viacerí ministri na športové podujatia cestovali za vlastné – či už autom, lietadlom alebo vlakom.
Zástupcovia Ľavice teraz žiadajú, aby svoje náklady uhradila aspoň Ernstová – za čestné lístky, ktoré jej nepatrili, a využitie špeciálnej letky ministerstva obrany.
„Zatiaľ čo praví fanúšikovia museli siahnuť hlboko do vrecka, kancelárova manželka viackrát sedela na prémiových miestach, a to zadarmo, respektíve na náklady širokej verejnosti,“ uviedol poslanec strany Christian Görke.
Scholzov kabinet si však z toho ťažkú hlavu nerobí. „Už desaťročia je tradičnou praxou v štáte, že šéfov ústavných orgánov môžu pri návšteve podujatí sprevádzať ich partneri alebo partnerky. Na základe tejto štátnej praxe sprevádzala i pani Ernstová spolkového kancelára na zápasoch futbalových majstrovstiev Európy,“ vysvetlila vláda stroho v písomnom stanovisku./agentury/
X X X
Toto je druhý najbohatší klub na Slovensku? Čistá tragédia! Za debakel Dunajskej Stredy môže Orbán, hnevajú sa fanúšikovia
Chceli si dať pozor, aby sa nezopakovalo zahanbujúce vyradenie z vlaňajška. Futbalisti Dunajskej Stredy vtedy v prvom predkole Konferenčnej ligy (EKL) nestačili na gruzínsky klub Dila Gori, ktorý bol o 216 miest v rebríčku FIFA za slovenským celkom.
Hráčom DAC však vo štvrtok absolútne nevyšiel prvý zápas 2. predkola EKL, keď na ihrisku FK Zira dostali debakel 0:4.
Lepšiu východiskovú pozíciu si do odvety odniesla Trnava, ktorá remizovala v Sarajeve s domácim tímom 0:0.
Futbalisti Ružomberka prehrali v úvodnom dueli 2. predkola Európskej ligy proti tureckému Trabzonsporu na domácom ihrisku 0:2.
Najväčšie sklamanie spomedzi slovenských zástupcov v európskych pohároch zažili Dunajskostredčania, ktorých šanca na postup ostala len v teoretickej rovine. Vinu na seba zobral tréner Xisco Muňoz.
„Tento výsledok je mojou obrovskou chybou. Nedokázal som presvedčiť hráčov o dôležitosti zápasu.
Nezostáva nám nič iné, len sa ospravedlniť fanúšikom a všetkým ľuďom okolo klubu, pretože z tohto výsledku bude veľmi náročné vrátiť sa a zvrátiť ho,“ vravel na tlačovej konferencii po stretnutí Muňoz.
Postup? Nič nie je nemožné
Hráči mužstva z Azerbajdžanu boli podľa španielskeho kouča lepšie fyzicky pripravení a prejavili väčšiu chuť po víťazstve.
„Úlohou nás trénerov je teraz presvedčiť chlapcov, ako majú hrať, keď nastupujú na zápas s takým silným súperom. Jediná cesta je ešte tvrdšie pracovať,“ dodáva Muňoz, ktorý zareagoval aj na otázku novinárov, či ešte verí v zázrak a postup.
„V prvom rade verím svojmu mužstvu. Vo futbale nič nie je nemožné,“ dodal.
Menej optimistickí sú fanúšikovia „žltomodrých“. Na sociálnych sieťach sa to priam hemžilo kritickými komentármi.
„Toto je druhý najbohatší tím na Slovensku? Čistá tragédia!“ napísal Marek.
Viacerí komentujúci glosovali, že za prehru a vysoký debakel môže maďarský premiér Viktor Orbán.
„Maďarsko je v rebríčku FIFA o pár priečok nad Slovenskom. Orbán sa asi chcel uistiť, že to tak ostane. Koeficient je dôležitejší ako úspech DAC v pohárovej Európe,“ hodnotí ďalší diskutujúci.
Nahnevaným fanúšikom nemožno uprieť, že od klubu, ktorý má rozpočet na úrovni 6–7 miliónov eur, sa očakáva omnoho viac.
Gašparík: To sa často nevidí
Najlepší výsledok pred odvetou uhral Spartak. Ten aj s obrovskou dávkou šťastia, keď domáci nevyužili viacero vyložených šancí po chybách v obrane, uhral v Sarajeve bezgólovú remízu.
„To, čo sme videli v prvom polčase, to sa často nevidí. Plán síce bol, že chceme hrať kombinačne, ale mali sme katastrofálnu rozohrávku vzadu a boli tam šanca za šancou, ktoré sme v podstate my sami vypracovali súperovi.
S veľkou dávkou šťastia sme napokon prvý polčas ustáli,“ hodnotil pred médiami trnavský tréner Michal Gašparík.
Zároveň dodal, že pred stredajšou odvetou na domácej pôde verí v podstatne lepší výkon./agentury/
X X X
Exhovorca Martin Strižinec o Zuzane Čaputovej: Hoci sme si tykali, stále som ju oslovoval pani prezidentka
Päť rokov strávil v paláci ako hovorca hlavy štátu. Zuzana Čaputová bola dlhodobo najpopulárnejšou političkou v krajine. No v jej mene neriešil len príjemné veci. Zaspomínal si tiež na záležitosti okolo vyhrážok či slovnej agresie na jej osobu.
Tvrdí, že málokedy pri nich zohrávali úlohu fakty. „A potom išlo o útoky na rodinu a príbuzných. Neskôr to vyústilo až do vyhrážok. Z nich bolo jasne vidieť stopu, na čo sa títo ľudia odvolávali, keď sa jej vyhrážali,“ povedal v rozhovore pre Aktuality.sk Martin STRIŽINEC.
X Čo všetko ste za obdobie od 16. júna stihli absolvovať?
Vyvetral som si hlavu a naozaj som vypol. Bol som na dovolenke a stretol som starých známych. Robil som veci, ktoré pre mňa neboli v tom predošlom období bežné a nemal som na ne toľko času. A ešte s pocitom, že ma teraz nič netlačí.
X Pre Denník N ste sa vyjadrili, že ste slobodnejší v tom, čomu venujete pozornosť. Čomu ju teda dnes venujete?
Určite menej politike. Stále ma zaujíma aktuálne dianie, ale nie v takej intenzite ako predtým, keď som musel byť neustále v strehu a snažiť sa byť zorientovaný vo všetkom, čo sa deje. Teraz si vyberám, čomu venujem pozornosť. Nie som úplne online. Mám vypnuté notifikácie a správy si prečítam možno raz za deň. Napríklad o tom, že Joe Biden už nebude kandidovať, som sa v nedeľu dozvedel až s výrazným oneskorením. Pred časom by mi by niečo také neušlo a vedel by som o tom hneď.
X Zažili ste pri tomto povolaní aj povestnú profesionálnu deformáciu?
Doteraz som o tom neuvažoval týmto spôsobom. Ale keď sa nad tým zamyslím, tak asi viem posúdiť, prečo niekto niečo hovorí, ako to hovorí a komu sa tým prihovára. Asi tu by sme našli stopy profesionálnej deformácie. V tom, kto ako komunikuje, prečo si zvolil túto formu a čo má pri tom za lubom.
X Ste naďalej v kontakte s exprezidentkou?
Vo veľmi sporadickom. Písali sme si spolu aj s kolegami, keď ožila téma trestných zákonov. Bolo jasné, že bude musieť zareagovať. A mali sme sa stretnúť na Pohode, kde mala diskutovať. Žiaľ, festival sa skončil skôr.
Takže ste dali hlavy znovu dokopy kvôli komunikácii okolo reakcie k trestným zákonom.
Išlo o to dohodnúť sa, akú formu bude mať jej reakcia a kedy bude k dispozícii, keďže sa na mňa ešte zo zvyku začali obracať novinári.
X Museli ste s ňou konzultovať všetky otázky médií alebo bolo dovolené v niečom improvizovať?
Nedá sa to zovšeobecniť. Zuzana Čaputová je právnička a vždy jej veľmi záležalo na presných formuláciách. Keď to boli témy odborné, komplikovanejšie, jej stanovisko sa rodilo v dlhej debate a radila sa s ďalšími odborníkmi.
Samozrejme, išlo aj o to, či bolo potrebné reagovať bezprostredne a stručne alebo či potrebujeme niečo vyargumentovať na väčšom priestore. Prezidentka nám zvyčajne odprezentovala svoj názor a od nás chcela počuť spätnú väzbu. A išlo aj o načasovanie – kedy má povedať viac alebo kedy sa má šetriť. Takýmto spôsobom sme dávali dokopy finálne stanovisko.
X Ste bývalý novinár. Mali ste pocit, že prezidentku bolo treba školiť, ako má s médiami pracovať?
Ona si predovšetkým uvedomovala váhu svojich slov a k novinárom prichádzala vždy s veľkým rešpektom. Zakaždým si chcela byť istá, že pokiaľ niečo povie, je to k veci a má to hlavu a pätu. Nechcela hovoriť prázdne frázy.
A niekedy bojovala s tým, že niečo už predsa povedala a že sa nechce opakovať. Vtedy sme ju upozorňovali na to, že to hovorí v iných súvislostiach alebo pred iným publikom a je potrebné, aby to zaznelo znova.
Ale paradoxne najlepšie odpovedala, keď improvizovala, bola autentická a sama sebou. A nerobilo jej problém odpovedať priamo. Toto bolo na nej veľmi cenné – v porovnaní s jej politickými súputníkmi. Prezidentka na otázky vždy odpovedala, nehľadala z nich skratku ani únik.
X Prezidentka je doteraz terčom verbálnych útokov najmä od politikov súčasnej koalície. Mali ste určenú hranicu, kedy na Roberta Fica reagovať a kedy nie?
Stupňovalo sa to. Bolo to čoraz nepríjemnejšie i osobnejšie. Takže aj v čase sme na to hľadali recept. Boli sme si vedomí, že každá jej reakcia znova upriami pozornosť aj na autora útoku a možno vyprovokuje ďalší. Hranice bolo preto ťažké presne stanoviť. Záležalo na tom, kedy sa čo objavilo a ako veľmi to zarezonovalo.
Reagovali sme na vyslovené nepravdy a klamstvá o tom, čo prezidentka robí či nerobí, a keď to prešlo do roviny osobných útokov. Ale nebolo možné reagovať na všetky útoky a nezmysly, ktoré sa šírili.
X Čo ju najviac zasiahlo?
Neustále sme sa napríklad museli vracať k tvrdeniam, že prezidentka „zmarila referendum“. Išlo o absolútne lži a zo strany autorov to bol čistý politický kalkul, ako stimulovať svojich voličov.
Vedeli, že klamú, aj napriek tomu to neustále opakovali a prezidentke nezostávalo nič iné, ako aj s odstupom času toto tvrdenie vyvracať. Potom išlo o nehorázne hlúposti o „americkej agentke“. Žiaľ, aj toto musela opakovane dementovať.
Z toho, čo hovoríte, najviac dementovala kritiku, ktorá bola postavená na klamstvách.
Samozrejme, lebo málokedy pri týchto útokoch zohrávali úlohu fakty. A potom išlo o útoky na rodinu a príbuzných. Celé sa to potom pretransformovalo do vyhrážok. Z nich bolo jasne vidieť stopu, na čo a na koho sa títo ľudia odvolávali, keď sa jej vyhrážali.
X Už ste dostali nejaké ponuky byť znovu hovorcom?
Nie (smiech).
X Prekvapilo vás to?
Ani nie. Pre mňa to malo jasný začiatok a koniec. Robil som hovorcu prezidentke Zuzane Čaputovej. Tým by som to uzavrel.
X Bavilo vás to alebo ste pocítili, že prídete do štádia, keď sa budete zaoberať profesijnou zmenou?
Je to veľmi špecifická práca a neprenosná skúsenosť. Tak trochu sa musíte stiahnuť do úzadia, pretože hovoríte za niekoho iného. Naučíte sa nejakým spôsobom myslieť ako ten druhý človek, začnete používať aj jeho slová. Tá zhoda je pri tom veľmi dôležitá. Vrátane tej hodnotovej.
X A musíte si zvyknúť na to, že nič nemáte vo svojich rukách. Je to práca pre hlavu štátu a tá je o tom, že sa prispôsobujete jej pracovnému tempu a kalendáru a musíte byť pripravený reagovať na všetko.
Tých päť rokov bolo náročných. Nesiete si plnú hlavu a neviete, kedy príde chvíľa, že sa niečo zomelie. Nie ste pánom svojho času. Aj preto je pre mňa teraz dôležité získať od toho celého odstup.
X Kde by ste sa rád videli po tejto skúsenosti?
Ešte na to hľadám odpoveď. Rád by som bol nejako užitočný aj vo verejnom priestore. Chcel by som robiť niečo, čo bude zmysluplné a čo ma bude baviť. Možno to znie jednoducho, ale je to vlastne ťažké zadanie. Je to vízia a uvidím, ako sa jej budem schopný priblížiť v realite.
X Hľadali ste rady či inšpirácie od predošlých hovorcov slovenských či českých prezidentov? Jiří Ovčáček od Miloša Zemana bol napríklad známy tým, že sa vyjadroval aj sám za seba.
Bolo som hovorcom Zuzany Čaputovej, nie Martina Strižinca. Tak som k tomu pristupoval. Je to aj o nastavení prezidenta, každý má svoj vlastný spôsob, ako sa navonok prezentuje. Predpokladám, že pán Ovčáček a pán Zeman mali úplne inú vzájomnú dynamiku ako ja s prezidentkou.
Keď hovoríte o nastavení prezidenta, Zuzane Čaputovej sa počas jej mandátu nepodarilo vydať zo seba expresívne slová. Počas covidu použila slovo „tliachať“.
Expresívne slová prezidentka nemá ani v aktívnej slovnej zásobe. Skôr využíva odborné právne výrazy aj v bežnej komunikácii. Tliachanie povedala v súvislosti s debatou o covide. A tam si myslím, že v tej chvíli zvolila veľmi adekvátne slovo. Lebo sme tu naozaj strácali čas v riešení situácie okolo pandémie.
Ako to bolo s komunikáciou v jej tíme? Tykala si s vami?
Tykali sme si. Nie je to prekvapenie, pokiaľ patríte k najbližším spolupracovníkom a stretávate konkrétneho človeka každý deň. Ale platí to, že vždy som ju oslovoval a vždy aj budem pani prezidentka. Aj preto, aby mi nič neukĺzlo, a zároveň mi to pripomínalo, pre koho robím a čo robím.
Poviete, ako ju máte uloženú v telefóne?, aktuality.sk
X X X
Elegán Djokovič aj basketbalový Anjel v mini, Paríž ožil módou a športom: Ale keď vstúpila Charlize Theron a Zendaya, ostatní mohli ísť domov…
Jedna z najsledovanejších olympiád už čoskoro oficiálne otvorí svoje brány. V predvečer slávnostného ceremoniálu sa v Paríži však konal aj iný event. Nabitý hviezdami.
Juhoafrická herečka Charlize Theron vyzerala úchvatne v kreácii Louis Vuitton.
Módna značka Louis Vuitton a magazín Vogue spoločne zorganizovali podujatie Prelude to Olympics, ktoré sa konalo v priestoroch múzea Louis Vuitton Foundation. Pozvanie prijali nielen slávne tváre športu, ale aj sveta módy, filmu a hudby.
Medzi hviezdami sa objavila napríklad španielska speváčka Rosalia, ktorú doplnil aj Jeremy Allen White. Dvojica tvorí už niekoľko mesiacov pár a nepochybne prišli spolu, pózovali však každý sám. Hudobná superstar v čipkovanej kreácii Christian Dior, hrdina seriálu Medveď v obleku Louis Vuitton.
Druhá menovaná značka hrala v tento večer prím a obliekla väčšinu pozvaných dám aj pánov. Jednou z najväčších hviezd bola herečka Zendaya, ktorá je aj reklamnou ambasádorkou módneho domu so skratkou LV. Prekvapivo však nepózovala na mieste, kde sa počas príchodov striedali známe tváre. Dostali sa k nej len vybrané médiá.
Tenista Novak Djokovič a jeho manželka Jelena Djokovič nechýbali na evente pod záštitou Vogue a Louis Vuitton.
Na podujatí sa objavili aj športové ikony ako Serena Williams, Eileen Gu, Naomi Osaka či Novaj Djokovič. Srbský tenista, ktorého nedávno fotografoval slovenský fotograf Branislav Šimončík pre Vogue Adria (viac tu), bude súperiť aj o medailu. Spoločne s americkou gymnastkou Aly Raismanovou či basketbalistkou Angel(Anjel) Reeseovou, ktorá sa tiež objavila medzi hosťami a prekvapila v minišatách Louis Vuitton a s kabelkou za 2300 dolárov. Luxusné doplnky a odevy boli súčasťou garderóby všetkých pozvaných.
V zástupe hviezd si výnimočnú pozornosť uchmatla vo štvrtok večer držiteľka Oscara – herečka Charlize Theron. Štyridsaťosemročná blondínka pôsobila totiž ako zjavenie. Krátke biele šaty s aranžovaným dlhým rukávom na jednom ramene od značky Dior odhalili jej dokonalé nohy. Charlize vyzerala úchvatne a bola jednou z najlepšie oblečených žien akcie.
Na podujatí sa objavili aj modelky Natalia Vodianova a Cindy Bruna či dizajnéri Simon Porte Jacquemus či Alexandre Mattiussi z AMI Paris a nechýbal ani Pharell Williams, ktorý tvorí pánsku líniu Louis Vuitton. Viac si pozrite v galérii. O letnej olympiáde v Paríži vás budeme informovať v najbližších dňoch na celej Pravda.sk, najviac informácií nájdete v rubrike Športweb./agentury/
X X X
Rusi na olympijských hrách: 15 športovcov bez vlajok, pre džudistov bola účasť ponižujúca
Po dlhých mesiacoch rokovaní a debát vzbudzujúce kontroverzie sa na olympijských hrách napokon predstaví aj skupina ruských športovcov.
Daniil Medvedev bude patriť medzi ostro sledovaných mužov parížskej olympiády.
Pod neutrálnou vlajkou v Paríži nastúpi pätnásťčlenná výprava na čele s tenisovou hviezdou Daniilom Medvedevom. Účasť napokon odriekli džudisti, po tom čo Medzinárodný olympijský výbor schválil účasť iba štyroch zo 17 kvalifikovaných reprezentantov.
Mohol ich nastúpiť 36, nakoniec sa ich predstaví iba 15. Okrem džudistov odriekli účasť aj zápasníci. Zatiaľ čo niektorí Ukrajinci cítia úľavu, že s Rusmi súperiť nebudú, iných nepríjemné zápolenie proti nim čaká. Okrem Medvedeva budú v neutrálnych farbách súťažiť cyklisti, kanoisti, plavkyne a skokanka na trampolíne.
Najväčšou hviezdou je bezpochyby Medvedev, piaty muž svetového rebríčka. Šancu posunúť Rusko v dlhodobom poradí štátov podľa počtu medailí však nedostane. To je dopad jednej z mnohých sankcií pre neutrálnych športovcov.
Ďalším bol zákaz nástupu na slávnostnom otvorení olympijských hier, na čo Ruská federácia reagovala obvineniami z rasizmu a neonacizmu mierenými na Medzinárodný olympijský výbor.
Výberovým konaním, pri ktorom MOV posudzoval, či športovci, ktorý sa kvalifikovali, neschvaľujú ruskú agresiu na Ukrajine, neprešlo 13 džudistov. Ruská džudistická federácia následne zakázala štart štyrom zostávajúcim, ktorí boli schválení. Podľa ich stanoviska by taká výprava bola ponižujúca.
Aj keď nebude pod ruskou vlajkou štartovať ani jeden športovec, najviac utrpela Ukrajina. Mnohí jej reprezentanti položili životy pri obrane vlasti, iní na fronte stále bojujú. Do Paríža tak vyrazilo 140 ukrajinských športovcov, najmenšia výprava v histórii krajiny. Pre porovnanie, v Rio de Janeiro ich bolo 206./agentury/
X X X
Sú olympijské hry skutočne dejiskom sexuálnych orgií? Športovci porozprávali neuveriteľné príbehy
Športovci na vrchole svojich fyzických možností. S dostatkom voľného času. S dôvodom oslavovať a neobmedzeným prístupom k alkoholu.
Čo myslíte, ako to môže dopadnúť?
Josh Lakatos, bývalý skvelý americký trapista, kedysi prezradil, že „nikdy vo svojom živote nebol svedkom toľkej zhýralosti“, zatiaľ čo legendárny plavec Ryan Lochte dodal, že medzi súťažením si 70 až 75 percent olympionikov dopraje nezáväzný sex. „Hej, niekedy musíš spraviť to, čo musíš,“ povedal.
Spomienky bývalých elitných športovcov potvrdzujú, že sexuálne radovánky dianie pod piatimi kruhmi rozhodne neobchádzajú.
Olympijský panic
Zatiaľ čo olympijské hry sú staré tisíce rokov, olympijská dedina existuje len niečo vyše sto. Nie, nie sme svedkami skazenej doby, „vedľajšie aktivity“ sú medzi športovcami akousi tradíciou. Greg Louganis, trojnásobný olympijský šampión v skokoch do vody, spomína na Hry v Montreale 1976.
„Keď bolo po všetkom, celá naša strava bola kaviár, vodka a ruské šampanské. Bolo to šialené,“ vraví americký športový velikán, ktorý priznal svoju homosexuálnu orientáciu. Zasiahol ho vraj zmysel Sovietov pre sexuálnu slobodu.
„Oči som mal predovšetkým na jednom z nich, schúlil sa mu do lona, objímali sme sa a maznali. Cítil som sa tak bezpečne.“
Ďalej to vraj nezašlo, lebo spomínaný Soviet – hoci bol ženatý – sa dal v Montreale pred zrakmi všetkých dohromady s kolegom z reprezentácie.
Susen Tiedtkeová, nemecká skokanka do diaľky, všetko podčiarkuje. „Niekedy sa stalo, že ste ani nemohli spať. Z vedľajších izieb bolo totiž počuť ľudí, ako sa oddávajú sexuálnym radovánkam.“
Soul 1988? Organizátori zakázali športovcom sex vo všetkých budovách v olympijskej dedine. Výsledok? Dobrovoľníci týždne po konci Hier zbierali kondómy na strechách.
A ešte aspoň jeden návrat do minulého tisícročia. Britský stolný tenista Matthew Syed sa vraj na Hrách 1992 v Barcelone nestačil čudovať a vyslovil túto legendárnu hlášku.
„Často sa ma pýtajú, či je olympijská dedina, ktorá hostí tých najlepších športovcov na svete, naozaj jedným veľkým sexuálnym festivalom, ako sa traduje. Moja odpoveď je vždy rovnaká: áno! Musím priznať, že za dva a pol týždňa som mal sex viackrát, než za celý svoj dovtedajší život,“ zveril sa denníku The Times.
„V skutočnosti to znamená dvakrát, čo možno pre niekoho neznie až tak skvele, ale verte tomu, že pre dvadsaťjedenročného vysokoškoláka s krivými zubami to bol menší zázrak. Barcelona bola pre mnoho z nás – olympijských panicov – rovnako o sexe, ako o športe,“ dodal s úsmevom.
Britský stolný tenista Matthew Syed.
Takto to bolo kedysi a takto je to aj dnes. Nezmenia na tom nič ani ekologické kartónové postele v Paríži.
Aj v lietadle
Spomienky bývalých olympionikov sú často úsmevné, keď však otvorí ústa niekdajší americký oštepár Breaux Greer, ústa otvárajú aj všetci ostatní. Pravda, jeho dvanáste miesto v Sydney nestojí za reč, to, čo však narozprával pre stanicu ESPN, už akiste áno.
Greer si napríklad spomenul na spiatočnú cestu domov z Austrálie do Los Angeles v roku 2000. To, čo sa dialo na palube amerického lietadla, nazval sexfestom. Športovci sa totiž oddávali radovánkam nielen na toalete Boeingu 747, ale aj v jednotlivých uličkách.
„Všetci sa pomerne rýchlo pridali,“ smeje sa s odstupom času americký atlét, ktorý štartoval aj na dvoch ďalších olympiádach – v Aténach 2004 a Pekingu 2008.
Greer, hoci neprezradil, s kým presne si na palube lietadla užíval, bol pri tejto téme napriek všetkému nadštandardne konkrétny. Na ceste do L.A. vraj toaletu zdieľal so slávnou olympioničkou.
Nebol to však len bujarý návrat domov, ale aj samotné dva týždne na olympiáde v Sydney, ktoré spätne vyčaria úsmev na jeho perách. Oštepársky rodák z Houstonu sa pochválil, že nebolo dňa, kedy by ho nenavštívili aspoň tri ženy. Neraz vraj nemal ani dvojhodinovú prestávku.
Pre ESPN tieto ženy opísal ako napríklad: „dokonalá skokanka o žrdi, silná prekážkarka, ktorá sa ma snažila zmocniť a v posteli chcela dominovať i veľmi talentovaná dovolenkárka zo Škandinávie.“
Slávny americký guliar John Godina mal to „šťastie“ zdieľať s Greerom jednu izbu. Tvrdí, že ako účastník Hier v Atlante 1996 si myslel, že už videl všetko. No veru nevidel. „Cítil som sa ako vo Vegas. Naučil som sa však neklásť príliš veľa otázok.“
Orgie vo vírivke
Ak si myslíte, že takéto orgie sú len záležitosťou americkej výpravy, nie je to pravda. Možno len jej členovia o tom dokážu ako jediní otvorene hovoriť.
Zdroj denníka The Mail, ktorý nechce byť menovaný, dianie v olympijskej dedine popísal takto:
„Keď človek chcel, mohol spať každú druhú noc s inou ženou. Keď mal niekto navyše svoju vlastnú izbu, šlo to samozrejme ešte jednoduchšie. Američania flirtovali a boli povoľní k sexu zrejme najviac. Okrem nich aj východní Európania – tí sú pri tom naozaj veľmi pohodoví a uvoľnení.“
Prišiel Vancouver 2010, povedali by ste si, že v zime sex chutí menej ako v lete, ale organizátori aj tam museli poslať žiadosť o „núdzovú“ zásielku ďalších 10-tisíc kondómov. Stotisíc naskladnených kusov bolo zrazu málo, hoci v prepočte na jedného športovca šlo o štrnásť prezervatívov na hlavu.
Situáciu napokon zachránila kanadská nadácia pre výskum AIDS… Možno tak pripravila pekný večer skupine kanadských, nemeckých a rakúskych športovcov, ktorých vraj „načapali“ pri skupinových orgiách. Párty vo vírivke sa jednoducho zmenila na orgie vo vírivke.
A ešte jeden dôkaz, že zima nie je žiadna prekážka.
V Lillehameri 1994 sa nemeckí bobisti pokúsili vymeniť zlaté medaily za „hromadnú zábavku“ s americkou lyžiarkou Carrie Sheinbergovou. „Dali mi jasne najavo, že svoje kovy vymenia za všetky druhy iných láskavostí. Povedal som im zo žartu: ‚Ďakujem, ale Tommy Moe má medailu tiež. Budem sa hrať s ňou‘,“ spomína.
Američan Moe získal v Nórsku zjazdárske zlato i striebro v super-G.
Čo je to však proti Brazílii? Najviac kondómov na olympijských hrách bolo pripravených v Riu de Janeiro 2016 – až 450-tisíc. Prvýkrát v histórii sa na olympijskej scéne objavili aj ženské verzie ochrany. Juhoameričania k tomu pridali aj 175-tisíc balení lubrikantov.
Kilometre za sexom
V Londýne 2012 skolabovala online zoznamka, o štyri roky neskôr vraj v olympijskej dedine stúpol počet kliknutí na Pornhube.
Iste, mnohí tréneri presadzujú prísne pravidlá – napríklad zákaz vychádzania alebo návštev v izbách pre opačné pohlavie. Zdá sa však, že to vedie športovcov len k tomu, aby sa aspoň na chvíľu kamsi „vykradli“.
Americká plavkyňa Amanda Beardová, sedemnásobná olympijská medailistka, vraví, že v Sydney sa „športovci nachodili kilometre, len aby si našli kúsok súkromia.“Paríž na tom bude asi rovnako…/agentury/