Kým Ukrajinci musia šetriť elektrinou, ľudia s vplyvom tunelovali energetiku. V lete pokus obmedziť nezávislosť protikorupčných úradov, ktoré vyšetrujú korupciu na top miestach, vyvolal protesty. Politici museli zaradiť spiatočku. Teraz krajinou otriasa veľký prípad. Ukrajinou otriasa korupčný škandál spojený s energetikou v čase, keď ukrajinské domácnosti a ukrajinskí podnikatelia musia tvrdo šetriť elektrinou.
Ruské útoky na energetickú sústavu totiž aj počas tejto jesene spôsobujú, že krajina musela prejsť na špeciálny rozvrh dodávok elektrickej energie, a tak sa Ukrajinci na osem či desať hodín denne ocitajú bez možnosti používať výťahy, zapnúť si ohrievač alebo si uvariť jedlo na varnej doske.
Tamojšie médiá už kauzu označili za jeden z najväčších korupčných škandálov počas funkčného obdobia Volodymyra Zelenského, ktorý môže tvrdo zasiahnuť ratingy dôvery prezidenta.
Najskôr si krátko zhrňme, čo sa v uplynulých troch dňoch stalo. Národný protikorupčný úrad, známy pod skratkou NABU, a Špeciálna protikorupčná prokuratúra v pondelok oznámili, že uskutočňujú rozsiahlu operáciu, ktorá súvisí s odhalením korupcie v energetickom sektore.
Operácia, ktorá dostala názov Midas (pravdepodobne podľa slávnej postavy z gréckej mytológie, ktorá dokázala všetko, čoho sa dotkla, premeniť na zlato, pozn. red) trvala 15 mesiacov a vyšetrovatelia si vypočuli tisíc hodín zvukových nahrávok, aktuality.sk
X X X
Najväčšia moslimská krajina reaguje na plán USA: Indonézia vyčlenila 20-tisíc vojakov pre stabilizačné sily v Pásme Gazy
Indonézia je pripravená vyslať do Pásma Gazy až 20-tisíc vojakov ako súčasť budúcich Medzinárodných stabilizačných síl, ktoré navrhujú Spojené štáty. Indonézske jednotky by sa mali zameriavať najmä na zdravotníctvo a obnovu infraštruktúry.
Indonézske ozbrojené sily vyhradili približne 20-tisíc vojakov pre nasadenie v Pásme Gazy v rámci budúcich Medzinárodných stabilizačných síl. Plniť budú najmä úlohy súvisiace so zdravotníctvom a obnovou zničenej infraštruktúry. V piatok to vyhlásil minister obrany Sjafrie Sjamsoeddin, informuje TASR podľa agentúry Reuters.
Indonézia plánuje vyslať 20-tisíc vojakov do Pásma Gazy. Ich hlavnou úlohou bude zdravotnícka a stavebná pomoc.
Nasadenie závisí od mandátu Bezpečnostnej rady OSN. Indonézia neuznáva Izrael a podporuje dvojštátny princíp.
Vojaci sa budú zameriavať na zdravotníctvo a stavebníctvo
O nasadení svojich jednotiek do Pásma Gazy rokujú so Spojenými štátmi okrem Indonézie aj Azerbajdžan, Egypt a Katar.
Washington navrhuje, aby Medzinárodné stabilizačné sily mali právo „použiť všetky potrebné opatrenia“ na demilitarizáciu Gazy, zabezpečenie jej hraníc, ochranu civilistov a dodávok pomoci a podporu novo vycvičenej palestínskej polície.
Podľa Indonézie zatiaľ nie je rozhodnuté, kedy budú vojaci nasadení a aký mandát budú mať. „Pripravili sme maximálne 20-tisíc vojakov, ale zameriavať sa budú na zdravotníctvo a stavebníctvo,“ povedal Sjamsoeddin. „Čakáme na alternatívy, ako by sa mohla Indonézia do mierového procesu zapojiť,“ ozrejmil. O mierovom procese bude od piatka v Indonézii s prezidentom Prabowom Subiantom rokovať jordánsky kráľ Abdalláh II.
Indonézia neuznáva Izrael
Prabowo vyjadril ochotu poslať do Pásma Gazy indonézskych vojakov na Valnom zhromaždení (VZ) OSN v septembri. Minister zahraničných vecí Sugiono tento týždeň upozornil, že na ich nasadenie bude potrebný mandát od Bezpečnostnej rady OSN.
Reuters pripomína, že Indonézia ako najväčšia moslimská krajina neuznáva Izrael a odsúdila jeho vojenské ťaženie v Pásme Gazy. Dlhodobo presadzuje riešenie palestínsko-izraelského konfliktu na princípe dvojštátnom princípu.
Analytici upozorňujú, že Prabowo v prejave pred VZ OSN okrem výzvy na vytvorenie nezávislého palestínskeho štátu zdôraznil aj potrebu zaručiť bezpečnosť Izraela, aktuality.sk
X X X
Slávnostné otvorenie konzulátu Slovenska v Poľsku. Prezidentka Šperková predstavila diplomatické priority
Nový generálny honorárny konzulát Slovenska v Krakove symbolizuje zásadný krok vo vzťahoch medzi Slovenskom a Poľskom, otvárajúci možnosti pre hlbšiu spoluprácu.
V krakovskom divadle Juliusza Slowackiego v piatok slávnostne otvorili nový generálny honorárny konzulát SR v Krakove. Novou generálnou honorárnou konzulkou bude Paulina Šperková, oznámila veľvyslankyňa SR v Poľsku Andrea Elscheková-Matisová a otvorenie označila za novú kapitolu vo vzťahoch Slovenska a Poľska. Pôvodný konzulát bol zrušený ku koncu roku 2024. Informuje o tom varšavský spravodajca TASR.
Veľvyslankyňa zdôraznila, že otvorenie konzulátu symbolizuje návrat slovenskej diplomatickej prítomnosti do mesta s hlbokými kultúrnymi a historickými väzbami na Slovensko. „Verím, že nová inštitúcia sa stane miestom, ktoré dokáže, že Slovensko a Poľsko nie sú len susedia na mape, ale partneri, ktorí si rozumejú a navzájom sa inšpirujú,“ dodala.
Šperková predstavila priority
Nová honorárna konzulka Šperková predstavila priority novej inštitúcie: služby pre slovenských občanov a komunitu, podporu cezhraničných projektov a výraznejšiu ekonomickú spoluprácu. Zdôraznila, že chce dlhodobo propagovať Slovensko na poľských fórach a konferenciách. „Budem pracovať na zvyšovaní rozpoznateľnosti Slovenska ako krajiny veľkých podnikateľských príležitostí,“ uviedla. Nový konzulárny obvod zahŕňa vojvodstvá Malopoľské, Lublinské, Podkarpatské a Svätokrížske.
Nomináciu Šperkovej na pozíciu kriticky zhodnotil Spolok Slovákov v Poľsku, ktorý združuje pôvodnú slovenskú menšinu, zatiaľ čo jej výber pozitívne hodnotia predstavitelia novej diaspóry Slovákov. Šperková podľa vyjadrenia pre TASR plánuje spolupracovať s oboma skupinami. „Obidve tie komunity sú pre mňa dôležité,“ povedala.
Význam vzťahov s Poľskom
Štátny tajomník ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí Rastislav Chovanec vznik konzulátu privítal a Poľsko označil za kľúčového partnera Slovenska v rámci EÚ aj NATO. „Poľsko je dnes naším štvrtým najväčším obchodným partnerom,“ povedal s tým, že za ostatné tri dekády sa hodnota vzájomného obchodu zvýšila približne pätnásťnásobne z úrovne okolo jednej miliardy eur na takmer 15 miliárd v roku 2024.
Šperková na záver poďakovala za dôveru ministrovi Jurajovi Blanárovi a veľvyslankyni Elschekovej-Matisovej. „Zaručujem, že vysoké očakávania voči generálnemu honorárnemu konzulátu SR v Krakove budú splnené a každý Slovák a každá slovenská firma v Poľsku budú mať reálnu oporu v osobe honorárnej konzulky,“ dodala, aktuality.ask
X X X
Irán a Irak na dohode: Prezident Pezeškiján sľubuje prehĺbenie spolupráce medzi obidvoma krajinami
Iránsky prezident Pezeškiján ocenil úspech irackého premiéra Súdáního po parlamentných voľbách, vyzdvihujúc význam pokojného hlasovania pre posilnenie dôveryhodnosti Iraku.
Iránsky prezident Masúd Pezeškiján v piatok telefonicky zablahoželal irackému premiérovi Muhammadovi Šíjá Súdánímu k jeho „skvelému úspechu“ v tohtotýždňových parlamentných voľbách, informuje TASR podľa správy agentúry AFP.
Iránsky prezident zablahoželal irackému premiérovi k volebnému úspechu. Súdání vedie alianciu šiitských frakcií blízkych Iránu. Prezident Pezeškiján vyjadril nádej na rozvoj spolupráce s Irakom.
Iracké voľby boli pokojné a posilnili dôveryhodnosť krajiny. Voľby sa konali dve desaťročia po americkej invázii.
Súdání je lídrom aliancie šiitských frakcií, z ktorých niektoré majú úzke väzby na Irán, a v súčasnosti rokuje o vytvorení novej koalície, ktorá by v Iraku zostala pri moci.
Dohoda o spolupráci
„Dúfam, že počas nového funkčného obdobia sa naše vzťahy a spolupráca vo všetkých oblastiach budú ďalej rozvíjať a prehlbovať,“ povedal Pezeškiján, ako vyplýva z vyhlásenia jeho kancelárie.
Iránsky prezident podľa vyhlásenia označil iracké voľby za „skvelý úspech, ktorý prebehol pokojne a ktorý posilnil dôveryhodnosť a veľkosť Iraku, nášho spriateleného, bratského národa“, cituje ho AFP.
Pozadie volieb v Iraku
Súdání bol prvýkrát zvolený v roku 2022 s podporou proiránskych strán a v utorkových voľbách sa uchádzal o druhé funkčné obdobie. Hlasovanie sa konalo viac než dve desaťročia po americkej invázii, ktorá vyústila do zvrhnutia režimu prezidenta Saddáma Husajna. Po tomto období nasledovali roky boja proti džihádistickej organizácii Islamský štát (IS), aktuality.sk
X X X
Fico žiada odvolanie vicepremiéra Petra Kmeca. Šutaj Eštok prijal jeho demisiu
Predseda vlády Robert Fico (Smer) oznámil, že podáva prezidentovi návrh na odvolanie podpredsedu vlády pre plán obnovy Petra Kmeca (Hlas). Uviedol tak v piatok 14. novembra, pričom ako hlavný dôvod uviedol obavy týkajúce sa hospodárenia s verejnými financiami.
Fico vo svojom stanovisku na sociálnej sieti zdôraznil, že odmieta riziko spájania kabinetu s akýmikoľvek pochybnosťami: „Nedovolím, aby táto vláda bola spájaná s pochybnosťami pri nakladaní s verejnými prostriedkami,“ uviedol premiér.
Predseda Hlasu Matúš Šutaj Eštok v zverejnenom stanovisku na sociálnej sieti uviedol, že mu Peter Kmec ponúkol svoju demisiu a on ju prijal. „Aj keď sa mi neprijímala ľahko, považoval som to za svoju povinnosť a za správnu vec. Verejný záujem musí byť nadradený funkciám. Dohodli sme sa, že verejnosť budeme informovať nasledujúci deň,“ uviedol šéf Hlasu. Šutaj Eštok zároveň zdôraznil, že prevziať osobnú zodpovednosť už pri samotnom vzniku pochybností si vyžaduje charakter a zaslúži si rešpekt. Takýto krok podľa jeho slov nebýva v našej politike častý. „No Peter Kmec ho urobil,“ dodal.
Hlas podľa Šutaja Eštoka konal bez potreby verejného gesta pána premiéra, ktoré ako verí nesúviselo s udalosťami v Poprade. „O demisii bolo rozhodnuté. Rovnaký prístup považujeme za normu a predpokladáme, že ho uplatnia všetci členovia vlády vrátane ministrov premiéra“ pokračoval.
Šutaj Eštok zdôraznil, že si povedali, že budú iní ako tí pred nami a demisia Petra Kmeca je konkrétny dôkaz, že sa svojho prísľubu verejnosti držia. Peter je podľa Šutaja Eštoka skúsený diplomat a čestný človek, ktorý si počas celej kariéry zakladal na slušnosti a korektnosti. Jeho rozhodnutie odísť je signál verejnosti, že Hlas dokáže urobiť aj kroky, ktorým sa iní vyhýbajú. Svojím odchodom nepriznáva vinu, ale prejavuje úctu voči občanom Slovenska.
„Ako som včera avizoval, dal som pokyn na okamžité pozastavenie výziev a na spustenie dôkladného auditu celého procesu. Kým nebudú všetky okolnosti vysvetlené a overené, nebude sa pokračovať v žiadnych ďalších krokoch. Ochrana verejných zdrojov musí byť prioritou. Tohto prístupu sa budeme držať aj naďalej a rovnaký štandard budeme očakávať aj od ostatných. Dôvera občanov je základom fungovania štátu a je našou povinnosťou ju každým rozhodnutím posilňovať,“ dodal Šutaj Eštok.
Slovenská politická scéna čelí ďalšej vlne napätia po tom, čo sa okolo inovačných výziev z dielne podpredsedu vlády pre plán obnovy a znalostnú ekonomiku Petra Kmeca začali hromadiť pochybnosti.
Viaceré opozičné strany v piatok informovali, že podávajú trestné oznámenia v súvislosti s dotačnými výzvami na výskum a vývoj Úradu podpredsedu vlády pre plán obnovy a znalostnú ekonomiku Petra Kmeca (Hlas). Trestné oznámenie opozičného Progresívneho Slovenska (PS) je zamerané na podozrenie zo spáchania trestného činu zneužívania právomoci verejného činiteľa, trestného činu prijímania úplatku a trestného činu podplácania neznámym páchateľom alebo páchateľmi.
Minister vnútra a predseda Hlasu Matúš Šutaj Eštok oznámil, že Kmecovi dal pokyn okamžite zastaviť a preveriť všetky sporné výzvy. Ako zdôraznil, musí byť úplne jasné, že celý proces sa uskutočnil transparentne, odborne a bez akýchkoľvek vplyvov. Napriek tomu, že minister žiada stopku, v Centrálnom registri zmlúv už medzitým pribudli kontrakty za viac než 60 miliónov eur a úrad podpredsedu vlády ani po niekoľkých dňoch nepotvrdil, či proces skutočne zastaví.
Štátna tajomníčka podpredsedu vlády pre plán obnovy a znalostnú ekonomiku Alena Sabelová v piatok na stretnutí s novinármi informovala, že pri inovačných výzvach sa začne audit, pre ďalší postup sú otvorené všetky scenáre. Potvrdila, že zmluvy s firmami sú pozastavené. Sabelová opakovane kritiku o netransparentnosti odmietla.
Celú situáciu vyvolala kritika opozície, ktorá upozornila, že časť dotácií smeruje k prepojeným osobám či firmám bez zjavnej expertízy. Progresívne Slovensko a SaS hovoria o opakovaní známeho „Plavčanovho scenára“, keď eurofondy pre vedu a výskum pred rokmi končili v rukách málo známych spoločností. Opozičný poslanec Ján Hargaš (PS) označil pridelenie troch miliónov eur firme Grizzly Capital za príklad politickej korupcie, pričom poukázal na jej prepojenie na darcu strany Hlas-SD. Podobne SaS pripomína sériu medializovaných prípadov. Od firmy Perry Soft s prepojením na poradcu prezidenta Pellegriniho až po garážovú firmu DBC Slovakia, ktorá napriek symbolickým tržbám či chýbajúcim zamestnancom získala 1,45 milióna eur na projekt krvnej diagnostiky. Predseda SaS Branislav Gröhling nešetril kritikou, keď vyhlásil: „Tam, kde je Hlas, tam sa kradne.“
Opozícia reaguje
Opozičná Sloboda a Solidarita (SaS) považuje piatkové rozhodnutie premiéra Roberta Fica odvolať Petra Kmeca za jasný dôkaz, že ministri Hlasu sú najskorumpovanejší ministri tejto vlády. SaS tak reagovala na vyjadrenie premiéra na sociálnej sieti, že požiada prezidenta Petra Pellegriniho o Kmecovo odvolanie.
„Po Zuzane Dolinkovej je toto ďalší minister Hlasu, ktorý musí odísť. Kmec navyše zneužil svoju funkciu. Potvrdilo sa to, na čo sme upozorňovali – tam, kde vládne Hlas, tam miznú verejné financie,“ uviedol predseda SaS Branislav Gröhling. Podľa liberálov nejde o náhodu, ale o systém, v ktorom sa rozkrádajú peniaze nás všetkých.
„Kauzu rozdeľovania 200 miliónov eur medzi firmy prepojené na Hlas-SD, kamarátov a poradcov prezidenta či straníckych sponzorov nemohol ignorovať už ani premiér. Vyzývame prezidenta, aby okamžite konal a návrh na odvolanie Kmeca neodkladne schválil,“ dodal Gröhling.
“Náš tlak a naše odhalenia boli úspešné – usvedčili sme Ficovu vládu z ďalšej megalúpeže. Len dnes sme upozornili na to, že jednu z najvyšších dotácií na vedu a výskum získal subjekt, ktorému šéfuje asistent poslanca Barteka (Hlas) – straníckeho kolegu podpredsedu vlády Petra Kmeca, ktorého úrad o dotáciách rozhodoval. Odvolať Petra Kmeca však nestačí, keďže stihol podpísať zmluvy za 60 miliónov eur. Zmluvy treba vypovedať, nakradnuté vrátiť a strojcov tejto kauzy postaviť pred spravodlivosť. Preto podávame aj trestné oznámenie a budeme žiadať dôsledné vyvodenie zodpovednosti. Okrádanie ľudí na Slovensku má táto vládna koalícia v krvi a situácia sa zmení len vtedy, keď sa vymení celá vláda,” uviedla predsedníčka strany ZA ĽUDÍ Veronika Remišová.
„Od začiatku bolo jasné, že dotácie u pána podpredsedu Kmeca neboli nič iné než organizovaný kšeft pre kamarátov Hlasu. V Progresívnom Slovensku sme odkryli prepojenie na sponzora Hlasu a dnes sme podali trestné oznámenie aj s dôkazmi. Premiér Fico po tlaku verejnosti nemal inú možnosť, než Kmeca odvolať. Táto kauza je len vyvrcholením čierneho týždňa koalície, ktorá už ani neskrýva svoju neschopnosť. Zrážajú sa im vlaky, študenti po celom Slovensku im kriedami píšu, čo si o nich myslia – a oni namiesto riešenia problémov krajiny organizujú ďalšie a ďalšie kšefty. Prešľapov je toľko, že tri posledné už radšej na rýchlo pozastavili: záchranky, IT tender na MIRRI a Kmecove dotácie. Ak niečo treba po týchto prešľapoch pozastaviť, tak celú Ficovu vládu. A čo najskôr ju vymeniť. Prezident nemá inú možnosť, ako pána Kmeca odvolať. A my budeme pokračovať v odkrývaní všetkých prepojení, všetkých aktérov a všetkých schém. Ľudia majú právo vedieť, komu a prečo tiekli desiatky miliónov eur – a kto za to nesie zodpovednosť,“ komentoval rozhodnutie premiéra poslanec NRSR za PS Ján Hargaš.
KDH reagovalo slovami, že v politike má platiť pravidlo „padni, komu padni“. Podľa KDH to však u premiéra Roberta Fica však neplatí. Zodpovednosť vyvodzuje iba voči druhým, nikdy voči vlastným ľuďom a už vôbec nie voči sebe. „Odvolanie Petra Kmeca zo strany Hlas síce vítame, ale je jasné, že ide najmä o snahu prekryť problémy, ktoré vláda dlhodobo nerieši – slabú konsolidáciu, chaos v bezpečnosti a nečinnosť voči daňovým podvodom. Rovnako mal premiér konať aj pri kolabujúcich záchrankách, opakovaných vlakových haváriách či zbabranej trestnej reforme. Zodpovednosť nemôže byť výberová. Ak má mať táto krajina dôveru ľudí, musí platiť rovnako pre všetkých,“ uvádza KDH v stanovisku../agentury/
X X X
Fico reagoval na odchod študentov z prednášky: Mali možnosť diskutovať. Podľa politológov premiér nezvládol situáciu
Prednáška Roberta Fica (Smer) v Poprade bola napätá a značná časť študentov z nej predčasne odišla. Vyslovili tak nesúhlas s premiérovým prejavom a smerovaním krajiny. Podľa politológov môže popradský incident ovplyvniť verejnú podporu Smeru a ukázal hranice premiérovej stratégie priameho kontaktu s mladými voličmi.
Pred týždňom bola Ficova prednáška pred popradskými študentmi zrušená. Predchádzal tomu výsluch študenta Michala na polícii, ktorý pred budovou školy kriedou napísal vulgárne odkazy na adresu premiéra. Stretnutie sa napokon uskutočnilo, avšak konalo sa v budove okresného úradu, nie školy. Podľa Úradu vlády bolo cieľom stretnutia oboznámiť študentov so skúsenosťami štvornásobného premiéra z medzinárodnej politiky.
Fica v Poprade sprevádzali poslanec NR SR Richard Glück, vedúci Úradu vlády Juraj Gedra, štátny tajomník ministerstva obrany Igor Melicher a europoslanec Erik Kaliňák. Mladí smeráci obhajovali diskusiu ako nepolitickú. Na stretnutí s Ficom sa zúčastnilo približne sto študentov z troch miestnych stredných škôl.
Len niekoľko minút po začiatku Ficovej prednášky približne 30 študentov podujatie predčasne opustilo. Z budovy okresného úradu vyšli so štrngajúcimi kľúčmi v rukách, čo symbolizovalo protestné gesto. Jedna skupinka niesla aj vlajku Ukrajiny. Väčšina zúčastnených študentov bola oblečená v čiernom, čím chceli vyjadriť nesúhlas so súčasným smerovaním krajiny.
Študentka Sarah z Obchodnej akadémie v Poprade pre ta3 opísala priebeh diskusie s premiérom. Uviedla, že v miestnosti bolo veľké napätie, prednáška nebola o medzinárodnej politike, premiér študentov osočoval a bol arogantný. Ďalšia zo študentiek, ktorá besedu opustila skôr, pre médiá povedala, že stretnutie nebolo príjemné a nemali priestor s premiérom diskutovať na takej úrovni, akú očakávali.
Fico videl priestor na diskusiu
Premiér po prednáške na sociálnej sieti reagoval na konanie študentov. Uviedol, že mladí ľudí mali možnosť diskutovať, no namiesto toho odišli. „No prišli ďalší, pripravení diskutovať a rešpektovať iný názor, lebo bez neho nie je slobodná diskusia a bez slobodnej diskusie nie je demokracia,“ podotkol Fico.
Podrobnosti stretnutia opísal Igor Melicher, ktorý bol počas prednášky prítomný v sále. „Nie, neodišli všetci študenti, ale asi len 20 percent. Zvyšok ostal v sále a pýtal sa otázky, aj tie nepríjemné. Rešpekt patrí chalanovi, ktorý na konci prednášky slušne argumentoval v prospech LGBT a premiér mu slušne odpovedal,“ napísal na sociálnej sieti. Štátny tajomník ministerstva obrany tiež tvrdí, že Fico neposielal študentov na ukrajinský front.
„Študentom hovoril, že Slovensko nepodporí balík 140 miliárd eur pre Ukrajinu, pretože by to predĺžilo vojnu o ďalšie roky. Následne v tomto kontexte všeobecne odkázal všetkým médiám a politikom, ktorí podporujú vojnu, nech si ju idú vyskúšať,“ napísal Melicher.
Podľa neho premiér nebol ani nervózny, ani podráždený — stál medzi študentmi v uličke a diskutoval s každým, kto mal o slušnú diskusiu záujem. Dodal, že neobviňuje študentov, že sa ostentatívne postavili a odišli. Priznal tiež, že prednáška sa niesla v dobrej a konštruktívnej atmosfére. „Aj napriek obštrukcii zostala v sále drvivá väčšina študentov, ktorí sa pýtali otázky,“ podotkol.
Dialóg nevyšiel
Podľa politológa Tomáša Koziaka z Katedry verejnej správy Vysokej školy Danubius Fico prišiel do Popradu, aby „nestratil tvár“ po incidente z minulého týždňa, keď jeho prednáška bola zrušená po objavení vulgárnych nápisov. Odborník si myslí, že výsledok dnešnej akcie je presne opačný. „Podcenil náladu v spoločnosti. Ak si myslel, že získa politické body tým, že sa postaví pred študentov a bude diskutovať, mýlil sa. Verejná mienka nebude tolerovať, keď mladí ľudia začínajú byť šikanovaní za prejavenie názoru,“ uviedol politológ.
Za kľúčový okamih považuje Koziak moment, keď Fico povedal, že Európska únia poskytne 140 miliárd eur „na pokračovanie vojny“ na Ukrajine. V budove okresného súdu sa z publika ozvala nespokojnosť. „Tak keď ste takí hrdinovia v tých čiernych tričkách a take strašne za tú vojnu, tak tam choďte,“ reagoval na to premiér.
Podľa politológa išlo o osobnú, nie odbornú reakciu: „Toto bolo nezvládnutie situácie. Drzosť z jeho strany. A toto nie je konštruktívna argumentácia. Bol to osobný útok na tých študentov, na čo prišla adekvátna reakcia z ich strany.“
Politológ Miroslav Řádek z Katedry politológie Trenčianskej univerzity Alexandra Dubčeka pripomína, že Robert Fico dlhodobo buduje svoju politickú identitu cez priame kontakty s rôznymi skupinami voličov – dôchodcami, poľnohospodármi, ale aj mladými. Podľa neho však práve Poprad ukázal hranice tohto štýlu politiky.
„To, čo sa udialo v Poprade, bolo absolútne fiasko. Diskusia nemôže vyzerať tak, že keď prídete na podujatie, väčšia časť obecenstva sa zdvihne a odíde. Na videách nebolo vidieť, že by Fico chcel viesť dialóg. Skôr karhal a vyzýval,“ zhodnotil.
„Bolo vidieť, že jednoducho bol konfrontovaný sebavedomými študentmi, ktorí možno nevedia úplne precízne formulovať svoje myšlienky a majú ďaleko od profesionálnych politikov, ale jednoducho išlo o obecenstvo, ktoré bolo postavené proti nemu, a on to nezvládol,“ doplnil politológ.
Řádek zároveň dodáva, že Fico narazil na sebavedomých študentov, ktorí sa nebáli nesúhlasiť, a premiér ich reakciu nezvládol. „Na videách išlo niektorým študentom doslova až do plaču. Na toto sa nebudú jeho voliči pozerať s dobrým pocitom. Ak budú preferencie Smeru v najbližších mesiacoch klesať, popradské fiasko bude jedným z dôvodov,“ predpokladá odborník.
Obaja politológovia sa zhodujú, že udalosti v Poprade môžu mať väčší presah, než sa zdá. Mladí ľudia dlhodobo stoja mimo Ficovej voličskej základne, no teraz sa spor medzi nimi a premiérom dostal do ostrej konfrontácie. A to podľa odborníkov môže zmeniť dynamiku verejnej podpory strany Smer./agentury/
X X X
V očiach Rusov Fico vyhral nad Orbánom. Zverejnili rebríček štátov, ktoré sa podľa nich nesprávajú k nim priateľsky
Najhorší vzťah k Rusku má Británia, za ňou nasledujú Nemecko a Francúzsko. Tvrdia to ruské noviny Vzgljad, ktoré zostavili rebríček štátov, ktoré sa podľa nich k Ruskej federácii nesprávajú priateľsky. Slovensko zaradili až kamsi na koniec, čo znamená, že viac-menej ho zobrali na milosť. Dokonca sa umiestnilo výrazne lepšie v porovnaní s Maďarskom, ktoré si pestuje s Kremľom nadštandardné vzťahy.
Viktor Orbán a Robert Fico (snímka je z ich tlačovky po rokovaní v Bratislave v máji tohto roku).
Vzgljad vytvoril rebríček podľa zoznamu krajín, ktorý ruská vláda oficiálne vedie od mája 2021. Список недружественных государств , ako sa to píše v azbuke, sa spravidla prekladá ako zoznam nepriateľských štátov, ale vhodnejšie je používať označenie zoznam nie priateľských štátov alebo znepriatelených štátov. Redakcia hodnotila jednotlivé krajiny bodmi. Najhoršia známka mohla byť 100 bodov. Tú neudelili nikomu.
Podľa Vzgljadu najhoršia Británia má 75 bodov. Za ňou Nemecko a Francúzsko zhodne po 70. Na treťom mieste sa nachádzajú Holandsko a Estónsko (65). Viac ako 50 bodov sa ušlo trom krajinám: Česko, USA a Lotyšsko získali 55 bodov. Na deviatom mieste sa ocitlo Maďarsko (30). Slovensko je hlbšie pod ním s 15 bodmi.
Pripomeňme, že keď ruská vláda prvýkrát začala pracovať so zoznamom štátov, ktoré nepovažuje za priateľské, ako prvé naň na jar 2021 zaradila USA a Česko. Keď po ruskej invázii na Ukrajinu vo februári 2022 nielen členské štáty EÚ uvalili na Moskvu sankcie, Rusi rozšírili zoznam až na 49 štátov.
V septembri 2024 ruská vláda prišla s novinkou: vymenovala krajiny, ktoré podľa nej „vnucujú neoliberálne hodnoty“. Slovensko a Maďarsko však v tomto prípade vynechala.
Vzgljad objasnil vytvorenie svojho rebríčku v duchu kremeľskej propagandy: „Umožňuje nám vidieť trajektóriu správania rôznych krajín vo vzťahu k Ruskej federácii a pochopiť, kto koná proti našim záujmom a kto jednoducho nasleduje vonkajší tlak zo strany spojencov.“
Noviny zároveň ozrejmili, podľa čoho udeľovali body: „Pri zostavovaní rebríčku sme sa opierali o konkrétne kritériá: od vojenských dodávok na Ukrajinu a prijímania sankcií do blokácie ruských médií a diplomatických demaršov.“ Vzgljad tiež poznamenal, že najviac zlých bodov (maximálne až 30) mohol daný štát dostať v prípade, že poskytuje Ukrajincov veľa zbraní.
Redakcia Vzgljadu požiadala o vyjadrenie profesora z Petrohradskej štátnej univerzity Stanislava Tkačenka. Vyslovil pochopenie pre najhoršie hodnotenie Británie a za ňou Nemecka a Francúzska. Jednej veci sa však čudoval: „Rozdiel medzi Maďarskom a Slovenskom bol však trochu prekvapivý. Maďarsko získalo 30 bodov, Slovensko 15 bodov. Podľa môjho názoru sú obe krajiny rovnako odhodlané budovať neutrálny dialóg s Ruskom,“ podotkol Tkačenko.
Skutočnosť, že Vzgljad vidí Slovensko na čele s Robertom Fico lepšie ako Maďarsko, ktoré riadi Viktor Orbán, môže byť naozaj prekvapením. Oboch premiérov síce spája dôrazná neochota vojensky pomáhať Ukrajine, za čo sú terčom kritiky od iných členov EÚ i NATO, no Budapešť sa dá označiť až za nepriateľa Kyjeva. Napríklad kým Fico súhlasí so vstupom Ukrajiny do únie v prípade, že splní všetky podmienky, naopak, Orbán by jej členstvo považoval doslova za katastrofu, čo nepochybne vyhovuje geopolitickým záujmom Kremľa.
Na záver dodajme, že Vzgljad informoval o tom, že tento rebríček bude pravidelne aktualizovať. Napísal, že každý mesiac zverejní nové hodnotenie./agentury/
XSlovenské ženy musia pracovať ešte o viac ako dva týždne dlhšie, aby zarobili to, čo muži za jeden rok
Hoci emancipácia žien prešla za posledné desaťročia dlhú cestu a ženy už nemusia bojovať o svoje volebné právo či základné postavenie v spoločnosti, v pracovnom živote a v oblasti zárobkov sú stále v nevýhodnejšej pozícii ako muži.
Monika Uhlerová, prezidentka KOZ SR13.11.2025 12:00
Rozdiely v platoch sú síce často tichou, no veľmi reálnou formou nerovnosti, ktorá má konkrétne dosahy na ekonomické postavenie žien, ich životnú úroveň a v konečnom dôsledku aj na fungovanie rodín a celej spoločnosti.
Na rozdielnom odmeňovaní žien a mužov sa podieľa celý rad faktorov. Ide najmä o štruktúru pracovného trhu, ktorá býva rodovo segmentovaná – ženy sú častejšie zamestnané v menej platených odvetviach ako je školstvo, zdravotníctvo či sociálne služby. K tomu sa pridávajú systémy odmeňovania u zamestnávateľov, nedostatočné zosúlaďovanie pracovného a rodinného života ako aj pretrvávajúce rodové stereotypy, ktoré ovplyvňujú výber povolania, kariérny rast či rozhodnutia o rodičovstve. Tieto stereotypy sú často hlboko zakorenené a prejavujú sa v tom, ako spoločnosť vníma úlohy žien a mužov – ženy ako opatrovateľky, muži ako živitelia rodiny.
V EÚ zaostávame
Každoročne sa v Európskej únii zverejňuje Deň rovného odmeňovania – symbolický dátum, ktorý pripomína, že ženy v Európe stále zarábajú menej ako ich mužskí kolegovia. Tento rok ten deň pripadá na 17. novembra. Deň má upozorniť na fakt, že od tohto dňa až do konca roka akoby ženy „pracovali zadarmo“, ak by sme ich mzdy porovnali s mužskými. Slovenská realita je však ešte menej priaznivá. Platové rozdiely medzi mužmi a ženami sú u nás výraznejšie než priemer EÚ – kým v únii je rodový mzdový rozdiel okolo 12 %, na Slovensku podľa údajov Štatistického úradu dosahuje až 18,4 %. Znamená to, že slovenské ženy by museli pracovať ešte o viac ako dva týždne dlhšie, aby zarobili to, čo muži za jeden kalendárny rok.
Nerovnosť v odmeňovaní nie je len číselnou štatistikou. Zasahuje do života konkrétnych ľudí, do rozhodovania o rodine, do úspor, dôchodkov či možností osobného rozvoja. Z dlhodobého hľadiska prispieva k udržiavaniu status quo v rozdelení práce podľa pohlavia a prehlbuje ekonomickú nerovnosť medzi mužmi a ženami. Tým brzdí aj hospodársky rast – pretože rovnosť nie je len otázkou spravodlivosti, ale aj efektivity.
Európska únia sa preto dlhodobo snaží túto situáciu zlepšiť. Európska komisia už v roku 2014 prijala odporúčanie o posilnení zásady rovnakej odmeny za rovnakú prácu, no jeho presadzovanie v praxi ostávalo slabé. Až nová smernica o transparentnosti odmeňovania, ktorú členské štáty vrátane Slovenska musia implementovať do júna budúceho roka, prináša konkrétne mechanizmy – povinnosť väčšej otvorenosti v systémoch odmeňovania, povinnosť zverejňovať mzdy v pracovných inzerátoch či umožniť zamestnancom diskutovať o platoch bez sankcií.
Kým v EÚ je rodový mzdový rozdiel okolo 12 %, na Slovensku dosahuje až 18,4 %. Znamená to, že slovenské ženy by museli pracovať ešte o viac ako dva týždne dlhšie, aby zarobili to, čo muži za jeden kalendárny rok.
Konfederácia odborových zväzov SR víta každú iniciatívu Európskej komisie, ktorá má za cieľ zlepšiť pracovné prostredie a spravodlivosť na pracovisku. Ako zdôrazňuje KOZ SR, proti znevýhodňovaniu žien sa nedá bojovať iba odporúčaniami či príkladmi dobrej praxe – Európa potrebuje záväznú smernicu. Práve právne nástroje umožňujú zaručiť, že princíp rovnakého odmeňovania nebude len morálnou zásadou, ale aj vymáhateľným právom.
Dosiahnutý pokrok na Slovensku
Aj slovenské odbory už dosiahli konkrétne zmeny. Vďaka ich úsiliu bola do Zákonníka práce zapracovaná povinnosť zverejňovať mzdy v pracovných inzerátoch ako aj zákaz klauzúl, ktoré by zamestnancom bránili hovoriť o výške svojho platu. Tieto opatrenia zvyšujú transparentnosť, zlepšujú postavenie uchádzačov o prácu a prispievajú k férovejšiemu prostrediu na trhu práce. Prax ukazuje, že zverejňovanie miezd pomáha predchádzať mzdovému „dumpingu“ a zvyšuje konkurenciu medzi zamestnávateľmi.
Zavedenie smernice o transparentnosti by mohlo mať pozitívny efekt nielen pre ženy, ale pre všetkých pracovníkov – keďže spravodlivé odmeňovanie sa týka všetkých, bez ohľadu na pohlavie. Transparentné pravidlá totiž posilňujú dôveru medzi zamestnávateľom a zamestnancom a znižujú riziko diskriminácie.
Popri legislatívnych krokoch však zohráva významnú úlohu i kolektívne vyjednávanie. Odbory sú často tým najúčinnejším nástrojom, ako zabezpečiť rovnaké a spravodlivé odmeňovanie, slušné pracovné podmienky, rovnováhu medzi pracovným a súkromným životom a dôstojné dôchodky.
Znižovanie rodového mzdového rozdielu by malo byť preto spoločenskou prioritou. Je to nielen otázka spravodlivosti, ale aj otázka budúcnosti trhu práce, kde sa očakáva väčšia flexibilita a liberalizácia. Ak nebudú rovnaké podmienky pre všetkých zakotvené v zákonoch, môžu byť tieto zmeny pre ženy ešte nevýhodnejšie.
Rovnaká práca si zaslúži rovnakú odmenu. Nie je to len heslo, ale základný princíp dôstojnej práce, ktorý by mal byť samozrejmosťou v každej modernej spoločnosti. Zavádzanie transparentných pravidiel, aktívna úloha odborov a dôsledná implementácia európskej legislatívy sú kľúčové kroky, aby sa tento princíp stal realitou aj na Slovensku./agentury/
X X X
Korupčný škandál vrhá tieň na samotného prezidenta. Do aféry je namočená aj „Zelenského peňaženka“
Ukrajinský podnikateľ a filmár Timur Mindič je momentálne jednou z najdiskutovanejších postáv v ukrajinskom verejnom priestore. Dlhé roky pôsobil ako producent v zábavnom priemysle a je známy predovšetkým ako spoluzakladateľ produkčnej spoločnosti Kvartal 95, ktorú spolu so svojím priateľom Volodymyrom Zelenským vybudoval ešte predtým, ako sa Zelenskyj stal prezidentom Ukrajiny.
V ostatných rokoch sa však Mindičovo meno čoraz častejšie objavuje nie v súvislosti s filmom, ale s politikou a veľkým biznisom. Ukrajinské médiá ho začali označovať ako „Zelenského peňaženku“, čiže človeka, ktorý má blízke osobné aj finančné väzby na prezidenta a ktorý mohol prostredníctvom svojich kontaktov ovplyvňovať ekonomické toky v strategických odvetviach krajiny.
Tento týždeň Špeciálna protikorupčná prokuratúra Ukrajiny (SAPO) obvinila Mindiča zo zosnovania korupčného škandálu v hodnote 100 miliónov dolárov, ktorý zahŕňal spreneveru v energetickom sektore.
Podľa SAPO Mindič „kontroloval zhromažďovanie, rozdeľovanie a legalizáciu peňazí získaných trestnou činnosťou v ukrajinskom energe tickom sektore“. Prokurátor tiež uviedol, že Mindič využíval „priateľské vzťahy s prezidentom Ukrajiny“ na realizáciu svojich aktivít.
Mindič unikol pred zásahom
Podľa informácií zverejnených portálom Euronews museli dodávatelia platiť 10 až 15 % úplatkov z hodnoty zmlúv, aby mohli pokračovať v spolupráci so štátom. Ako upozornil server EMPR.media, práve Mindič bol podľa vyšetrovateľov identifikovaný ako osoba s krycím menom Karlson, ktorá mala tento systém riadiť. Niektoré médiá ako Liga.net naznačujú, že Mindičov vplyv mohol siahať aj do obranného sektora, kde mal mať možnosť ovplyvňovať kontrakty a rozhodnutia vysokých úradníkov.
Počas pätnásťmesačného vyšetrovania prebehlo viac než 70 razií a bolo uskutočnených vyše tisíc hodín odpočúvania. Podľa webu Ukrajinská pravda Mindič údajne opustil Ukrajinu len niekoľko hodín pred zásahom vo svojej kyjevskej vile a ukrýva sa na neznámom mieste.
Prípad Timura Mindiča má pre Ukrajinu zásadný politický a reputačný dopad. Keď sa vo vyšetrovaní objaví meno osoby, ktorá má dlhodobé väzby na prezidenta, vyvoláva to otázky o nezávislosti štátnych inštitúcií a o tom, do akej miery sú schopné konať bez politického vplyvu.
Ukrajina čelí energetickému škandálu
Energetický sektor je jedným z najstrategickejších odvetví ukrajinskej ekonomiky, a preto správy o rozsiahlej korupcii pôsobia destabilizačne nielen doma, ale aj voči zahraničným partnerom. Prípad Mindiča zároveň testuje dôveryhodnosť Ukrajiny pri rokovaniach o členstve v Európskej únii. Ak sa preukáže, že došlo k zneužívaniu postavenia v najvyšších kruhoch, mohlo by to ohroziť vnímanie krajiny ako transparentného partnera.
Vyšetrovanie zostáva otvorené a ukrajinské úrady oficiálne nepotvrdili, že Mindič bol obvinený alebo zadržaný. Mindič je však symbolom prepojenia biznisu, médií a politiky v Ukrajine. Jeho dlhoročné priateľstvo so Zelenským sa dnes spomína v úplne inom kontexte – nie ako úspešný tvorivý tandem, ale ako možné spojenie, ktoré mohlo ovplyvniť finančné a politické rozhodnutia krajiny.
Či sa Mindič stane obžalovaným, alebo sa podarí jeho vinu preukázať, ukáže až pokračovanie vyšetrovania. V každom prípade je už teraz zrejmé, že tento prípad sa stal lakmusovým papierikom pre ukrajinský boj proti korupcii, a že svet sleduje, ako sa krajina s touto skúškou vysporiada./agentury/
X X X
Nové ceny plynu pre najväčšieho hráča už sú na stole. Tisíce Slovákov bude čakať nepríjemné prekvapenie na účtoch
Časť domácností si od budúceho roka bude musieť za plyn priplatiť. Úrad pre reguláciu sieťových odvetví (ÚRSO) už zverejnil, aké maximálne ceny môže Slovenský plynárenský priemysel (SPP) pre svojich odberateľov účtovať. Nový cenník sa však bude týkať iba domácností, ktoré vypadnú zo systému energopomoci. To, o koľko ľudí pôjde, zatiaľ ešte povedať nevieme – stále totiž čakáme na predstavenie detailov. Podľa pôvodných vyjadrení vlády by však pomoc malo dostať až 90 percent ľudí, zvyšok bude platiť trhové ceny.
Fixná mesačná sadzba zostane od 1. januára 2026 pre všetky tarify rovnaká – 1,50 eura za mesiac. Cena za odobratý plyn sa však líši podľa tarifnej skupiny a pohybuje sa od 0,0484 eura za kilowatthodinu (kWh) v najnižšej tarife D1 až do 0,0585 eura z kWh v najvyšších tarifách D7 a D8. Tarify pritom zohľadňujú ročnú spotrebu domácností – v skupine D1 sú napríklad rodiny s ročnou spotrebou do približne 2 138 kWh, ktoré používajú plyn len na varenie, zatiaľ čo vyššie tarify zahŕňajú odberateľov využívajúcich plyn aj na ohrev vody a vykurovanie.
Ako príklad si zoberme domácnosti v tarife D3 (spotreba od 18 173 kWh do 42 760 kWh za 12 mesiacov), ktoré plyn nevyužívajú len na varenie, ale aj na ohrev vody či vykurovanie menšieho bytu. Predstavme si typickú domácnosť, ktorá za rok minie približne 20-tisíc kWh plynu. Za každú kilowatthodinu si od budúceho roka účtuje SPP podľa rozhodnutia ÚRSO cenu 0,0436 eura. Keď si to prepočítame, samotná dodávka plynu vyjde na 872 eur.
K tomu sa rovnako ako pri ostatných tarifách pripočíta mesačná fixná platba 1,50 eura, čo za celý rok tvorí 18 eur. Celkové náklady na dodávku plynu sa tak pri tejto spotrebe dostanú približne na 890 eur ročne.
Treba však zdôrazniť, že rozhodnutie regulátora sa týka iba ceny za dodávku plynu (ide o samotnú komoditu a náklady dodávateľa). Tá predstavuje najväčšiu pložku z celkovej ceny, ktorú vidíte na faktúre (vyše 62 percent). Zvyšok predstavuje preprava (31,75 percenta) a distribúcia (6,16 percenta). O týchto častiach „cenovej skladačky“ bude regulátor rozhodovať v najbližších týdždňoch.
Rozhodnutie je významné preto, že SPP dodáva kľúčovú komoditu takmer do 70 percent domácností. V roku 2024 bola druhým najväčším distribútorom východoslovenská energetika (16,5 percenta), za ktorou nasledovala Západoslovenská energetika (10,1 percenta). Posledné dve firmy sa v priebehu tohto roka zlúčili do jednej spoločnosti pod názvom Energetika Slovensko, ich podiel na trhu sa teda v tomto roku zmení.
Na finálnu podobu nových cenníkov pre dodávateľov plynu, tepla, vody a elektriny si však ešte počkáme. „O konečnej podobe cenových rozhodnutí budeme verejnosť informovať až po ukončení cenových konaní, začiatkom decembra,“ povedal v tejto súvislosti predseda ÚRSO Jozef Holjenčík.
Ako sa ceny plynu vyrátavajú?
Najdôležitejším bodom pri určovaní toho, koľko bude stáť plyn, je vždy samotná komodita – zemný plyn, ktorý dodávatelia nakupujú na trhu. Regulátor však neberie do úvahy aktuálnu trhovú cenu, ktorá môže zo dňa na deň vystreliť alebo spadnúť. Namiesto toho používa takzvané deväťmesačné referenčné obdobie.
Deväť mesiacov sleduje trhové ceny, vypočíta ich priemer a až ten použije ako základ regulovanej ceny. Na rok 2026 sa brali do úvahy ceny medzi októbrom 2024 a júnom 2025 – teda dostatočne dlhý úsek na to, aby krátkodobé špičky nepokazili celkový obraz.
Len čo je známa cena komodity, nastupuje ďalší krok, ide o výpočet maximálnej ceny za dodávku plynu. Tá zahŕňa nielen samotný plyn, ale aj náklady dodávateľa – obchodovanie, nákup, riziká či zákaznícky servis. ÚRSO stanoví hornú hranicu, ktorú dodávateľ nesmie prekročiť. Takáto regulovaná cena sa potom vzťahuje na zraniteľných odberateľov. Medzi nich okrem domácností patria malé aj podniky s nízkou spotrebou, sociálne zariadenia či bytové domy s vlastnými kotolňami – jednoducho skupiny, ktoré štát považuje za citlivejšie na cenové výkyvy, a preto ich chráni prísnejšími pravidlami.
Väčšina ľudí zaplatí inú cenu
Väčšina domácností však výrazné zmeny nepocíti. Vláda totiž deklaruje, že im bude aj v budúcom roku s cenami energií naďalej pomáhať. Celé to má štátny rozpočet stáť 435 miliónov eur, a to aj napriek tomu, že od roku 2023 pôjde o adresnú pomoc, ktorá sa bude týkať domácností spĺňajúcich nastavené kritériá príjmu. Tento mechanizmus funguje tak, že dodávateľom energií budú vyplácať kompenzácie od štátu – to znamená, že ceny môžu byť nižšie, než by boli bez takejto podpory. Štát teda „preplatí rozdiel“ medzi regulovanou maximálnou cenou alebo trhovou cenou a tým, čo konečný odberateľ zaplatí.
Nový systém bude využívať rozsiahle a automatizované spracovanie údajov. Ministerstvo hospodárstva zhromaždilo desiatky miliónov dát – od informácií o príjmoch domácností, majetku až po technické parametre odberných miest. Cieľom je, aby domácnosti nemuseli podávať množstvo papierov a žiadostí – systém by mal fungovať automaticky podľa algoritmu, ktorý vyhodnotí, či má človek nárok na pomoc. Konkrétne kritériá fungovania systému by mali byť známe už o niekoľko týždňov.
Energopomoc sa bude k ľuďom dostávať dvoma cestami. Niektoré domácnosti získajú energopoukážku, ktorou si priamo znížia sumu na faktúre, iným sa cena energií upraví automaticky a rozdiel dodávateľovi doplatí štát. V konečnom dôsledku teda peniaze nikomu fyzicky neprichádzajú, výsledkom sú jednoducho nižšie účty.
Keďže životné situácie sa menia zo dňa na deň, štát bude posudzovať nárok na pomoc priebežne. Ak človek, ktorý pôvodne na energopomoc nedosiahol, príde o príjem alebo sa zmení jeho finančná situácia, môže na podporu získať nárok dodatočne. Rovnako môže domácnosť o pomoc prísť, ak sa jej príjmy zvýšia. Aby systém vedel zachytiť tieto zmeny, bude štát od budúceho roka automaticky prehodnocovať podmienky minimálne dvakrát ročne.
Dôležité je poznamenať, že bez rozhodnutia o pokračovaní energodotácií by bola cena plynu určovaná na základe rozhodnutia ÚRSO.
X X X
Nové ceny plynu pre najväčšieho hráča už sú na stole. Tisíce Slovákov bude čakať nepríjemné prekvapenie na účtoch
Časť domácností si od budúceho roka bude musieť za plyn priplatiť. Úrad pre reguláciu sieťových odvetví (ÚRSO) už zverejnil, aké maximálne ceny môže Slovenský plynárenský priemysel (SPP) pre svojich odberateľov účtovať. Nový cenník sa však bude týkať iba domácností, ktoré vypadnú zo systému energopomoci. To, o koľko ľudí pôjde, zatiaľ ešte povedať nevieme – stále totiž čakáme na predstavenie detailov. Podľa pôvodných vyjadrení vlády by však pomoc malo dostať až 90 percent ľudí, zvyšok bude platiť trhové ceny.
Fixná mesačná sadzba zostane od 1. januára 2026 pre všetky tarify rovnaká – 1,50 eura za mesiac. Cena za odobratý plyn sa však líši podľa tarifnej skupiny a pohybuje sa od 0,0484 eura za kilowatthodinu (kWh) v najnižšej tarife D1 až do 0,0585 eura z kWh v najvyšších tarifách D7 a D8. Tarify pritom zohľadňujú ročnú spotrebu domácností – v skupine D1 sú napríklad rodiny s ročnou spotrebou do približne 2 138 kWh, ktoré používajú plyn len na varenie, zatiaľ čo vyššie tarify zahŕňajú odberateľov využívajúcich plyn aj na ohrev vody a vykurovanie.
Ako príklad si zoberme domácnosti v tarife D3 (spotreba od 18 173 kWh do 42 760 kWh za 12 mesiacov), ktoré plyn nevyužívajú len na varenie, ale aj na ohrev vody či vykurovanie menšieho bytu. Predstavme si typickú domácnosť, ktorá za rok minie približne 20-tisíc kWh plynu. Za každú kilowatthodinu si od budúceho roka účtuje SPP podľa rozhodnutia ÚRSO cenu 0,0436 eura. Keď si to prepočítame, samotná dodávka plynu vyjde na 872 eur.
K tomu sa rovnako ako pri ostatných tarifách pripočíta mesačná fixná platba 1,50 eura, čo za celý rok tvorí 18 eur. Celkové náklady na dodávku plynu sa tak pri tejto spotrebe dostanú približne na 890 eur ročne.
Treba však zdôrazniť, že rozhodnutie regulátora sa týka iba ceny za dodávku plynu (ide o samotnú komoditu a náklady dodávateľa). Tá predstavuje najväčšiu pložku z celkovej ceny, ktorú vidíte na faktúre (vyše 62 percent). Zvyšok predstavuje preprava (31,75 percenta) a distribúcia (6,16 percenta). O týchto častiach „cenovej skladačky“ bude regulátor rozhodovať v najbližších týdždňoch.
Rozhodnutie je významné preto, že SPP dodáva kľúčovú komoditu takmer do 70 percent domácností. V roku 2024 bola druhým najväčším distribútorom východoslovenská energetika (16,5 percenta), za ktorou nasledovala Západoslovenská energetika (10,1 percenta). Posledné dve firmy sa v priebehu tohto roka zlúčili do jednej spoločnosti pod názvom Energetika Slovensko, ich podiel na trhu sa teda v tomto roku zmení.
Na finálnu podobu nových cenníkov pre dodávateľov plynu, tepla, vody a elektriny si však ešte počkáme. „O konečnej podobe cenových rozhodnutí budeme verejnosť informovať až po ukončení cenových konaní, začiatkom decembra,“ povedal v tejto súvislosti predseda ÚRSO Jozef Holjenčík.
Ako sa ceny plynu vyrátavajú?
Najdôležitejším bodom pri určovaní toho, koľko bude stáť plyn, je vždy samotná komodita – zemný plyn, ktorý dodávatelia nakupujú na trhu. Regulátor však neberie do úvahy aktuálnu trhovú cenu, ktorá môže zo dňa na deň vystreliť alebo spadnúť. Namiesto toho používa takzvané deväťmesačné referenčné obdobie.
Deväť mesiacov sleduje trhové ceny, vypočíta ich priemer a až ten použije ako základ regulovanej ceny. Na rok 2026 sa brali do úvahy ceny medzi októbrom 2024 a júnom 2025 – teda dostatočne dlhý úsek na to, aby krátkodobé špičky nepokazili celkový obraz.
Len čo je známa cena komodity, nastupuje ďalší krok, ide o výpočet maximálnej ceny za dodávku plynu. Tá zahŕňa nielen samotný plyn, ale aj náklady dodávateľa – obchodovanie, nákup, riziká či zákaznícky servis. ÚRSO stanoví hornú hranicu, ktorú dodávateľ nesmie prekročiť. Takáto regulovaná cena sa potom vzťahuje na zraniteľných odberateľov. Medzi nich okrem domácností patria malé aj podniky s nízkou spotrebou, sociálne zariadenia či bytové domy s vlastnými kotolňami – jednoducho skupiny, ktoré štát považuje za citlivejšie na cenové výkyvy, a preto ich chráni prísnejšími pravidlami.
Väčšina ľudí zaplatí inú cenu
Väčšina domácností však výrazné zmeny nepocíti. Vláda totiž deklaruje, že im bude aj v budúcom roku s cenami energií naďalej pomáhať. Celé to má štátny rozpočet stáť 435 miliónov eur, a to aj napriek tomu, že od roku 2023 pôjde o adresnú pomoc, ktorá sa bude týkať domácností spĺňajúcich nastavené kritériá príjmu. Tento mechanizmus funguje tak, že dodávateľom energií budú vyplácať kompenzácie od štátu – to znamená, že ceny môžu byť nižšie, než by boli bez takejto podpory. Štát teda „preplatí rozdiel“ medzi regulovanou maximálnou cenou alebo trhovou cenou a tým, čo konečný odberateľ zaplatí.
Nový systém bude využívať rozsiahle a automatizované spracovanie údajov. Ministerstvo hospodárstva zhromaždilo desiatky miliónov dát – od informácií o príjmoch domácností, majetku až po technické parametre odberných miest. Cieľom je, aby domácnosti nemuseli podávať množstvo papierov a žiadostí – systém by mal fungovať automaticky podľa algoritmu, ktorý vyhodnotí, či má človek nárok na pomoc. Konkrétne kritériá fungovania systému by mali byť známe už o niekoľko týždňov.
Energopomoc sa bude k ľuďom dostávať dvoma cestami. Niektoré domácnosti získajú energopoukážku, ktorou si priamo znížia sumu na faktúre, iným sa cena energií upraví automaticky a rozdiel dodávateľovi doplatí štát. V konečnom dôsledku teda peniaze nikomu fyzicky neprichádzajú, výsledkom sú jednoducho nižšie účty.
Keďže životné situácie sa menia zo dňa na deň, štát bude posudzovať nárok na pomoc priebežne. Ak človek, ktorý pôvodne na energopomoc nedosiahol, príde o príjem alebo sa zmení jeho finančná situácia, môže na podporu získať nárok dodatočne. Rovnako môže domácnosť o pomoc prísť, ak sa jej príjmy zvýšia. Aby systém vedel zachytiť tieto zmeny, bude štát od budúceho roka automaticky prehodnocovať podmienky minimálne dvakrát ročne.
Dôležité je poznamenať, že bez rozhodnutia o pokračovaní energodotácií by bola cena plynu určovaná na základe rozhodnutia ÚRSO./agentury/
X X X
Rozsiahle ekonomické škody. Ukrajinský arzenál ukázal svoju silu. Ruský ropný kolos zastavuje vývoz
Čiernomorský prístav Novorossijsk na juhu Ruska zasiahli v noci ukrajinské strely s plochou dráhou letu Neptun s predĺženým doletom, uviedol v piatok ukrajinský generálny štáb. Prístav po ukrajinskom útoku prerušil vývoz ropy, napísala agentúra Reuters. Strely Neptun majú podľa nej dolet 1000 kilometrov.
Nočný útok na Novorosijsk sa podľa ukrajinských zdrojov stal „prvým oficiálne potvrdeným prípadom použitia modifikovaných striel Neptun s dosahom viac ako 400 kilometrov“.
Strely a drony ukrajinskej výroby v Norossijsku „poškodili infraštruktúru prístavu a ropný terminál, ako aj odpaľovacie zariadenia systému protivzdušnej obrany S-400 a sklad rakiet, ktorý následne vybuchol a vzbĺkol“, napísal generálny štáb na telegrame. Tvrdil, že ukrajinské sily zasiahli tiež rafinériu v Saratove a sklad palív v susednom meste Engels.
Zastavený vývoz ropy
Novorossijsk v piatok po ukrajinskom útoku zastavil vývoz ropy a ropný potrubný monopol Transneft pozastavil dodávky ropy do tohto terminálu, uviedli pre agentúru Reuters dva zdroje z odvetvia.
Ropný terminál v Novorossijsku je schopný vypraviť na vývoz 2,2 milióna barelov ropy denne, čo predstavuje dve percentá svetovej ponuky, poznamenal Reuters. Miestne úrady útok na prístav pričítali dronom.
Ako pre UNIAN uviedli zdroje v Služby bezpečnosti Ukrajiny (SBU), tento prístav je druhým najväčším centrom exportu ropy v Rusku a dôležitým logistickým uzlom pre vývoz ropných produktov cez Čierne more.
Rozsiahle ekonomické škody
Dopady úderu sú podľa agentúry UNIAN už viditeľné. Transneft bol nútený dočasne zastaviť prečerpávanie ropy do prístavu, čo nepriamo potvrdzuje vážnosť poškodení.
Ekonomické straty sú rozsiahle. Ak terminál dokáže spracovať až 1 milión barelov denne, potom „každý deň odstávky stojí približne 60 miliónov dolárov nevyvezeného exportu“. Za týždeň môže suma narásť na 350–400 miliónov dolárov – v závislosti od tempa opráv a možnosti vykládky tankerov, uvádza agentúra.
Ukrajinské sily sa ničením podobných komplexov snažia oslabiť vojenský a ekonomický potenciál Ruska a prinútiť ich k ukončeniu vojny, ktorú vedie proti Ukrajine, vysvetlil generálny štáb.
O úspešnom nasadení „dlhých Neptunov“ proti cieľom v Rusku v piatok informoval tiež ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj, ktorý tiež zverejnil zábery z odpálenia strely. „Je to naša úplne spravodlivá reakcia na pokračujúci ruský teror,“ napísal Zelenskyj na X po tom, čo nočný ruský útok na hlavné mesto Kyjev pripravil o život najmenej šesť ľudí.
Rusi podľa ukrajinského letectva počas noci vyslali do útoku viac ako štyri stovky dronov a dve desiatky striel. Podobné útoky sa opakujú prakticky každú noc vojny, ktorá trvá už takmer štyri roky.
Ukrajinci tvrdia, že strelami Neptun v apríli 2022, niekoľko týždňov po vpáde ruských vojsk do krajiny, poslali ku dnu ruský raketový krížnik Moskva, vlajkovú loď Čiernomorskej flotily. Krížnik sa stal najväčšou zničenou vojnovou loďou pri bojovej akcii od konca druhej svetovej vojny. Medzitým kyjevskí konštruktéri pôvodne protilodnú strelu o dolete asi 300 kilometrov upravili aj k útokom na pozemné ciele a predĺžili jej dolet./agentury/
X X X
Gotion: Američania náš projekt baterkárne za 2,4 miliardy zastavili kvôli svojmu rasizmu
Američania zastavili čínsky projekt na výstavbu baterkárne aj napriek sľubovanej investícii 2,4 miliardy dolárov a predpokladanému vzniku 2 350 pracovných miest
Takto mala vyzerať megabaterkáreň Gotionu v Michigane. Aktuálne je projekt mŕtvy.
Michigan definitívne stopol projekt výstavby závodu na komponenty batérií pri Big Rapids, hoci čínsky investor Gotion ho chcel prostredníctvom svojej americkej dcéry postaviť za 2,4 miliardy dolárov a malo tam vzniknúť 2 350 pracovných miest. Michigan Strategic Fund zmluvu na jej výstavbu zrušil po tom, čo na mieste viac než 120 dní neprebiehali žiadne plánované aktivity, pričom rôzne žaloby bránili ich realizácii. Len pre zaujímavosť – Gotion je spoločnosťou, s ktorou pred časom podpísal zmluvu o o vytvorení spoločného podniku s účelom vybudovať v Šuranoch baterkáreň aj slovenský InoBat.
Štát pre fabriku zároveň zruší 125-miliónový grant, žiada späť približne 23,7 milióna dolárov použitých najmä na kúpu 270 akrov pozemkov a pozastavil vyplatenie ďalších 26,3 milióna. Súčasne pre čínsku spoločnosť ukončí tridsaťročnú daňovú úľavu v odhadovanej hodnote 540 miliónov dolárov. V najnovšej správe pre štát firma priznala, že v súvislosti s projektom nevzniklo ani jedno pracovné miesto.
Podľa vedenia spoločnosti Michigan Economic Development Corporation sa projekt už nedá vrátiť do pôvodnej podoby. Gotion však rozhodnutie spochybňuje. Jeho právny zástupca žiada zrušenie všetkých rozhodnutí o zastavení spolufinancovania a zároveň obvinil miestnych oponentov z rasistických a etnicky motivovaných stereotypov, ktoré viedli k cielenému podkopávaniu jednotlivých článkov dohody. Štát tieto tvrdenia odmieta s tým, že rozhodnutie stojí na zmluvných faktoch, nedostatku preukázateľného postupu a právnych rizikách, tiež sa hovorilo o bezpečnostných obavách v súvislosti so silnými väzbami spoločnosti na Čínu./agentury/
X X X
Vplyvní ľudia, ktorí si dopisovali s Epsteinom: Šejkovia považujú Trumpa za klauna, užíva kokaín?
Významní politici a diplomati, celebrity zo šoubiznisu, bohatí podnikatelia, renomovaní publicisti. Zoznam ľudí, s ktorými si americký finančník Jeffrey Epstein vymieňal e-maily, je rozsiahly. Filantrop, ktorý podporoval vedu, mal širokú sieť dôležitých kontaktov. Nielen v USA si ho však ľudia zapamätali skôr ako sexuálneho delikventa sediaceho za mrežami.
Dokumenty, ktoré sa týkajú Epsteina, zverejnil dozorný výbor dolnej komory Kongresu. Dokopy ich je približne až 20-tisíc. Pripomeňme, že tento boháč, ktorého majetok mal hodnotu bezmála 600 miliónov dolárov, v auguste 2019 spáchal samovraždu. Zomrel, keď mal 66 rokov. Nachádzal sa vtedy vo vyšetrovacej väzbe, kde čakal na začiatok súdneho procesu v prípade obžaloby zo sexuálneho zneužívania neplnoletých dievčat.
Z e-mailovej komunikácie vyplýva, že Epstein sa dobre poznal s vplyvnými ľuďmi na celom svete. Lawrence Summers, ktorý počas vládnutia Billa Clintona v USA bol vo funkcii ministra financií, sa nelichotivo vyjadroval o Donaldovi Trumpovi. Ide o e-mail z roku 2017, čiže z obdobia prvého roku Trumpa v Bielom dome. Summers písal Epsteinovi o svojich dojmoch po návrate zo Saudskej Arábie. Napísal, že podľa tamojších predstaviteľov „Donald je klaun“. A doplnil tieto slová: „Čoraz nebezpečnejší v zahraničnej politike.“ Ich názor mohol súvisieť s tým, že Trump v máji 2017 navštívil Saudskú Arábiu.
V ine správe sa Summers pohŕdavo vyjadril o ženách, keď tvrdil, že majú nižšie IQ v porovnaní s mužmi. V ďalšej elektronickej komunikácii vyzvedal u Epsteina, či má Trump blízko k narkotikám. Bolo to v čase, keď v roku 2016 kandidoval v prezidentských voľbách. „Ako hodnoverná môže byť úvaha, že Trump je skutočný užívateľ kokaínu?“ pýtal sa Summers.
Medzi zverejnenými dokumentmi sa nenachádza prípadná odpoveď Epsteina, čiže je možné, že adresát ignoroval otázku. Summers sa však nepochybne pýtal nezmysel. O Trumpovi sa totiž vie, že je úplný abstinent. Nikdy nepil alkohol, ani nefajčil. Predstava o drogách je v jeho prípade stopercentná hlúposť.
Epstein si dopisoval aj s Thorbjørnom Jaglandom. Niekdajší nórsky premiér bol v rokoch 2009 – 2019 generálny tajomník Rady Európy. Finančník sa mu pochválil, že sa rozprával s vtedajším ruským veľvyslancom pri OSN Vitalijom Čurkinom. Debatovali spolu na začiatku leta 2018, keď sa už vedelo, že Trump sa chystá na summit so šéfom Kremľa (stretli sa v júli toho roku v Helsinkách). „Čurkin bol skvelý. Po našom rozhovor pochopil Trumpa,“ tvrdil Epstein Jaglandovi.
Vďaka svojej funkcii mal Jagland kontakt so všetkými najvýznamnejšími štátnikmi v celej Európe. Patril medzi nich aj ruský prezident a jeho minister zahraničných vecí Sergej Lavrov. „Myslím si, že by ste mohli Putinovi navrhnúť, že Lavrov môže získať pohľad na Trumpa, keď sa so mnou porozpráva,“ napísal Epstein Jaglandovi. Ten mu dal vedieť, že sa spojí s asistentkou Lavrova a navrhne stretnutie. Z e-mailovej komunikácie nie je jasné, či Epstein nakoniec s Lavrovom hovoril. Nedá sa ani povedať, čo finančník s týmto návrhom sledoval. Môžeme len špekulovať o tom, že boháč cítil potrebu z/agenturyvýrazňovať si pocit vlastnej dôležitosti./agentury/
X X X
Na zavedenie novinky majú firmy už len 4 mesiace. Ako na bezhotovostné platby bez stresu a zbytočných výdavkov?
Country manager spoločnosti Global Payments pre Slovensko Michal Kitko v rozhovore priblížil, prečo by podnikatelia novú povinnosť nemali brať ako záťaž, ale ako skvelú biznisovú príležitosť.
Od marca 2026 pribudne tisíckam slovenských podnikateľov nová povinnosť. Každý, kto prijíma platby od jedného eura – či už ide o malého remeselníka, kaderníčku alebo trhovníka – bude musieť svojim zákazníkom umožniť platiť bezhotovostne.
Kým časť podnikateľov vníma novú legislatívu ako ďalšiu zbytočnú záťaž, popredný poskytovateľ platobných technológií Global Payments v nej vidí pre podnikateľov príležitosť na rast.
Country manager spoločnosti Global Payments pre Slovensko Michal Kitko v rozhovore priblížil, ako sa na novú povinnosť pripraviť krok za krokom, aké riešenia sú dostupné pre konkrétne typy prevádzok, aké výhody prinášajú moderné platobné terminály, ale aj ako môžu podnikatelia vďaka prijímaniu bezhotovostných platieb zvýšiť svoje tržby o desiatky percent.
Od marca budúceho roka budú musieť firmy a poskytovatelia služieb umožňovať zákazníkom platiť bezhotovostne. Čo presne sa pre nich v praxi zmení?
Zrušia sa doterajšie výnimky a každý, kto prijíma platby od jedného eura, bude musieť zákazníkom poskytnúť možnosť platiť bezhotovostne alebo QR kódom.
Týka sa to aj tých najmenších podnikateľov? V súčasnosti to majú mnohí z nich nastavené tak, že zákazníci u nich môžu platiť kartou iba nad nejakú sumu, napríklad nad päť eur.
V zákone je jasne napísané, že každý, kto prijíma platby od jedného eura, musí túto povinnosť splniť. Veľké reťazce alebo obchodníci, ktorí bežne karty prijímajú, túto zákonnú povinnosť spĺňajú už dnes. Od marca 2026 teda zmena ovplyvní predovšetkým menších remeselníkov, kaderníčky, opravárov, barbierov či kozmetičky, ktorí často umožňovali iba platbu v hotovosti.
Bude pre nich náročné prispôsobiť sa novej legislatíve?
Sme ľudia, každá zmena je pre nás náročná. V Global Payments sme sa však snažili urobiť to pre zákazníkov čo najjednoduchšie. Dnes si to môžu vyskúšať na 9 mesiacov zadarmo, nemusia čakať do marca, pretože v tom období to bude zavádzať každý, čo môže spôsobiť nával.
Moja rada znie: vyskúšajte si to dnes. Blíži sa vianočná sezóna, čo je pre mnohých obchodníkov najdôležitejšie obdobie roka z hľadiska tržieb. Vyhnú sa stresu na poslednú chvíľu, no čo pre nich môže byť ešte zaujímavejšie – z našich dát vyplýva, že obchodníci prijímaním kariet môžu zvýšiť svoje obraty o 7 až 18 percent. Z tohto dôvodu sa na to pozerám skôr ako na príležitosť.
Koľko vás vyjde zavedenie bezhotovostných platieb, ak sa rozhodnete pre spoluprácu s Global Payments?
Poplatok sa skladá z dvoch častí:
Poplatok za terminál: Malí a strední podnikatelia, ktorí neakceptovali v posledných 12 mesiacoch platobné karty a chcú si vyskúšať výhody digitálnych platieb, môžu požiadať o dotovaný platobný terminál na 9 mesiacov zadarmo.
Transakčné poplatky: Férové sadzby v rozmedzí jedného až dvoch percent, podľa riešenia pre vašu prevádzku, bez skrytých položiek.
Takže Slováci chcú platiť kartami a pre obchodníkov je len výhoda, ak sa tomu prispôsobia, je to tak?
Za posledných 10 rokov podiel bezhotovostných platieb na Slovensku stúpol o 26 percent. Ľudia kartou platia čoraz menšie sumy. Zároveň výrazne klesá výber z bankomatov. To znamená, že v lokalite, kde nie je bankomat, obchodník, ktorý neakceptuje karty, prichádza o príležitosť.
Mnohí podnikatelia sa však tejto novinky obávajú v kontexte transakčnej dane, ktorú musia platiť od 1. apríla tohto roka. Niektorí sa práve kvôli nej rozhodli zrušiť terminály a vrátiť sa do doby „kešu“. Oplatí sa im prijímať bezhotovostné platby napriek poplatkom z každej finančnej transakcie?
V prvom rade je nutné uvedomiť si, že ich budú musieť prijímať, keďže im túto povinnosť bude určovať zákon. Čo sa týka poplatkov, podľa našich prepočtov zaplatia na všetkých poplatkoch približne jedno až dve percentá, v závislosti od terminálu a riešenia.
Mohli by ste priblížiť, aké riešenia ponúkate svojim klientom?
Máme k dispozícii terminál v mobile, čo znamená, že obchodník si nemusí kupovať nový hardvér. Stiahne si do svojho mobilu našu aplikáciu GP Tom, ktorá bude prijímať karty a od 19. novembra aj QR kódy.
Ocenia to najmä malí živnostníci s obratom približne do 1 500 eur mesačne. Toto riešenie je zároveň kompatibilné so štátnou virtuálnou pokladnicou VRP2, čo znamená, že takýmto spôsobom splnia nielen literu zákona pre bezhotovostné platby a QR kódy, ale aj pre ECR fiškalizáciu.
Niektorí obchodníci zase uprednostnia terminál, či už kvôli rýchlosti, prevádzke, bezpečnosti, turistom a ďalším službám, ktoré ponúka. Nemusia si ho zakúpiť, ponúkame im ho na mesačný paušál, spolu s garanciou funkčnosti, opráv a aktualizácií. Snažili sme tú službu urobiť tak, aby naši obchodníci nemali veľké výdavky.
Spomenuli ste turistov. Prečo cudzinci oceňujú, keď môžu v našej krajine platiť bezhotovostne?
Je to transparentné a v ich očiach to zvyšuje dôveryhodnosť daného podniku. Najmä, keď sme obklopení krajinami, ktoré nemajú zavedené euro. Turisti z daných krajín sú z tohto dôvodu pri platbe prirodzene opatrnejší a obozretnejší.
Ako sa prispôsobiť novej legislatíve krok za krokom?
Podľa výšky obratu daného podnikateľa rozlišujeme dva scenáre:
Scenár 1 = obchodník s mesačným obratom do 1 500 eur:
Navštívte našu stránku, nechajte nám na seba kontakt a náš špecialista sa vám ozve do 24 hodín.
Podpíšte s ním zmluvu. Nainštalujte si aplikáciu GP Tom do mobilu. Môžete ju používať na prijímanie platieb, prípadne ju prepojiť so štátnou virtuálnou pokladnicou VRP2. Celý proces vám zaberie maximálne 3 dni.
Scenár 2 = obchodník s mesačným obratom nad 1 500 eur:
Navštívte našu stránku, nechajte nám na seba kontakt, alebo sa stavte v ktorejkoľvek pobočke Slovenskej sporiteľne. Ozve sa vám náš obchodný zástupca a podpíše s vami zmluvu.
Podľa výberu balíčka sa dohodnete na termíne inštalácie terminálu. Do 5 až 7 dní máte vo vašej prevádzke funkčné riešenie v podobe moderného platobného terminálu.
Sú vaše terminály v porovnaní s konkurenčnými v niečom výnimočné?
Moderné platobné terminály sú hardvérovo oveľa silnejšie než klasické staré „krabice“. Sú vybavené operačným systémom Android, podobne ako smartfóny. To im dáva rozsiahlejšie možnosti – dokážu zobrazovať médiá, využívať multimédiá a pracovať so zvukom, kamerou alebo laserom.
Uvedomili sme si, že tieto pokročilé schopnosti doteraz neboli využívané. Napadlo nám premeniť „krabicu“, ktorú zákazník vníma len ako niečo, čo pípne, keď k tomu priloží kartu, na niečo viac. Chceli sme do tohto procesu priniesť emóciu, aby nebol transakčný zážitok „nudný“ pre obsluhu, ani pre zákazníka.
Z tohto dôvodu sme vyvinuli napríklad funkcionalitu GP Stars. Ide o meranie zákazníckej skúsenosti pomocou hviezdičiek. V praxi to vyzerá tak, že pri zadávaní platby sa terminál zákazníka môže opýtať na jeho skúsenosť. Po odvolení sa ukáže obrazovka a následne sa vytlačí potvrdenka, ktorá je dokonca animovaná, aby bol ten zážitok dokonalejší.
Je možné tieto otázky prispôsobovať alebo je k dispozícii iba tá, ktorá sa pýta na skúsenosť?
Plnú kontrolu nad obsahom terminálu má obchodník. To znamená, že môže kedykoľvek zmeniť otázku alebo obrázok. Vďaka tejto funkcii môže zákazníkov upozorniť na aktuálne ponuky či akcie, čím podporuje opakovanú návštevnosť prevádzky. Terminál sa tak stáva aktívnym nástrojom propagácie firmy.
Dokáže terminál podnikateľom poskytnúť aj analytické dáta, napríklad o návštevníkoch?
Áno, obchodník vďaka nemu vie, v ktorých hodinách prichádza aký typ zákazníkov, čiže terminál sa stáva aj marketingovým kanálom.
Máme aj funkciu Cashback cez terminál, vďaka čomu si človek môže vybrať hotovosť do určitej výšky. Terminál teda slúži aj ako bankomat, napríklad v menších obciach s horšou dostupnosťou bankomatov.
V neposlednom rade by som vyzdvihol možnosť navolenia prepitného, kde je dominantne navrhnutá výška 10 percent, a celá suma je už prepočítaná. Máme overené, že ak obchodník túto možnosť prepitného sprístupní, ochota zákazníkov dať obsluhe prepitné výrazne stúpne – môžeme hovoriť o náraste až o 20 percent. Dôležité je, že prepitné je v našom systéme oddelene sledované a vyplácané.
Aké ďalšie výhody ponúkate podnikateľom, ktorí sa rozhodnú pre spoluprácu s Global Payments?
Global Payments sa nachádza v tom trojke na slovenskom trhu, stojí za nami silná banka – Slovenská sporiteľňa, vďaka čomu majú naši klienti peniaze na účte už do druhého dňa. Ponúkame riešenia od mobilného, až po komplexné terminálové. Obrovskou výhodou je naša 24/7 slovensky hovoriaca technická podpora, ktorú majú naši klienti k dispozícii. Ocenia ju napríklad obchodníci, ktorí sa obávajú nových technológií, ich inštalácie a podobne. Máme nízky počet výpadkov, nízku kazivosť, ako aj veľmi nízky počet problémov s konektivitou.
Každý terminál obsahuje SIM kartu, ktorá sa pripája k najsilnejšiemu dostupnému signálu, keďže máme zmluvy so všetkými relevantnými mobilnými operátormi na trhu. Takže každý, kto má signál na mobilnom telefóne, ním bude môcť prijímať aj platby.
Niektoré slovenské dediny však stále nemajú dostatočné pokrytie mobilným signálom.
Zákon myslí aj na výnimky – ak sú miesta, kde nie je signál, tam povinnosť neplatí. Ak tam však mobilný signál má aspoň jeden z operátorov, my pre nich máme riešenie.
Spomenuli ste nonstop technickú podporu. Využívate aj AI asistentov?
AI zatiaľ nevyužívame, pretože takýto nástroj musí byť v prvom rade funkčný, na tom si zakladáme. Záleží nám na proklientskom prístupe. My v súčasnosti vnímame ako konkurenčnú výhodu, že sa naši klienti môžu porozprávať so živým človekom. Samozrejme, nevylučujem, že časom umelú inteligenciu zavedieme, avšak, opakujem, riešenie musí byť v prvom rade funkčné.
Má sa Slovensko v oblasti bezhotovostných platieb stále kam posúvať, napríklad v porovnaní so susednými krajinami?
Počet platobných terminálov na Slovensku stúpol za posledné tri roky o 75 percent na súčasných 21 terminálov na tisíc obyvateľov. Stále sa však nachádzame v spodnej časti rebríčka európskych krajín, keďže európsky priemer je 32 terminálov. Pred nami sa nachádzajú nielen Česko či Rakúsko s 30 terminálmi, ale predbehli nás aj krajiny ako Poľsko, Maďarsko, Rumunsko či Bulharsko.
Zároveň stále málo obchodníkov pracuje s dátami a službami, ktoré terminály ponúkajú, či už ide o analytické alebo vyhodnocovacie údaje. To všetko sú oblasti, v ktorých sa stále máme kam posúvať, aktuality.sk