Kočner je obvinený za účelové manévre s donovalskými hotelmi a poškodenie veriteľov v kauze golfového areálu Welten neďaleko Bratislavy. V oboch prípadoch ide o milióny eur. Marian Kočner v súčasnosti stojí pred súdom pre úkladnú vraždu Jána Kuciaka a prípravu vrážd prokurátorov Maroša Žilinku, Daniela Lipšica a Petra Šufliarskeho.

Už čoskoro však zrejme bude vysvetľovať aj podozrenia z rozsiahlej ekonomickej trestnej činnosti. Na súd totiž mieria miliónové kauzy Donovaly a Báč. Motívom vraždy mladého novinára mala byť podľa obžaloby jeho práca. Práve Kočnerovi totiž venoval množstvo článkov.

Jeden z najdôležitejších sa týkal miliónovej kauzy Donovaly, kde Kuciak podrobne rozobral uznesenie vyšetrovateľa o zastavení trestného stíhania a našiel také fatálne chyby, že mu prípad napokon prokurátor zobral a dal inému policajtovi rovno s pokynom obviniť Kočnera.

Čo vyšetrovateľ nevidel

Pôvodný vyšetrovateľ Štefan Jombík, označovaný za jedného z Kočnerových policajtov, v uznesení napríklad tvrdil, že medzi vtedajším donovalským mocipánom a jeho dnes už bývalým zaťom Christianom Ellulom nie je žiadne majetkové ani personálne prepojenie. V médiách pritom Kočner už v roku 2009 hovoril o maltskom právnikovi ako o priateľovi svojej dcéry Karolíny.

Rovnako v uznesení tvrdil, že Kočner a Jana Šlachtová sa nepoznali. K vzájomným kontaktom sa pritom podľa Kuciaka priznali priamo na výsluchoch. „Marian Kočner je mojím dlhoročným priateľom, naši otcovia sa veľmi dobre poznajú, pochádzame z rovnakého mesta,“ vypovedala pred časom Šlachtová.

Vyšetrovateľ tiež poprel vzťah Kočnera k schránke IIHL, a to napriek tomu, že priamo v uznesení sa píše, ako peniaze z vratky DPH pre IIHL skončili na účte Mariana Kočnera a jeho spoločností Inkasný servis či Residence hotel.

Majiteľ sa menil len na papieri

Kuciakov článok vyšiel v lete 2017, teda osem mesiacov pred vraždou. O päť rokov a niekoľko výmen vyšetrovateľov neskôr je prípad ukončený. Vyšetrovateľ poslal prokurátorovi spis s návrhom na podanie obžaloby nielen na Kočnera, ale aj na Janu Šlachtovú známu z kauzy Glance House, kde mal Kočner tiež prsty, a jeho dvorného účtovníka Petra Pechu. Pre Aktuality.sk to potvrdil hovorca policajného prezídia Michal Slivka.

„V kauze Donovaly bol spracovaný návrh na podanie obžaloby v súvislosti s účelovými prevodmi nehnuteľného majetku a následným uplatňovaním nadmerných odpočtov dane z pridanej hodnoty vo výške viac ako osem miliónov eur,“ povedal Slivka.

Vyšetrovateľ navrhuje Kočnera, Šlachtovú a Pechu obžalovať zo zločinu neodvedenia dane a poistného pre donovalské hotely Šport a Residence. Tie v rokoch 2010 a 2012 zmenili na papieri majiteľa hneď trikrát. Výsledkom transakcií boli vratky DPH za osem miliónov eur a rovnaká strata na strane štátu. Podľa podozrení polície pritom hotely celý čas ovládal Kočner.

Ako sa Kočner priznal k hotelu

Ján Kuciak v článku upozornil aj na to, že Kočner sa v roku 2016 priznal k ovládaniu minimálne jedného z hotelov priamo na tlačovej besede. Stalo sa to počas jeho reakcie na slová dnešného šéfa parlamentu Borisa Kollára, ktorý ho v tom čase obvinil, že má vplyv na ministerstve pôdohospodárstva, z čoho aj finančne profituje.

Kočner vzápätí na tlačovej konferencii vyhlásil, že Kollár klame. Ako dôkaz vytiahol prípad, keď žiadal o eurofondy a nedostal ich.

Vyšetrovanie kauzy Donovaly sa už dávnejšie spojilo aj s ďalším prípadom, na ktorý upozornil Ján Kuciak. Išlo o golfový areál Welten v Báči. Oba prípady totiž spája nielen meno Mariana Kočnera, ale aj rovnaký rukopis. S tým rozdielom, že tu štát prišiel o štyri milióny eur, pretože pôvodný vlastník firma Welten nemala peniaze na zaplatenie dane.

Poškodili veriteľov

„V kauze Báč bol spracovaný návrh na podanie obžaloby v súvislosti s realizáciou série účelových právnych úkonov smerujúcich k odstráneniu časti majetku konkrétnej obchodnej spoločnosti, a tým k poškodeniu jej 16 veriteľov, rozsah následku predstavuje takmer tri milióny eur,“ vysvetlil Slivka. Tam vyšetrovateľ navrhuje Kočnera, Pechu a advokáta Jána F. obžalovať zo zločinu poškodzovania veriteľa. Ján F. v minulosti zastupoval napríklad Šlachtovú v kauze Glance House. Objavil sa aj v Kočnerovej Threeme. Vymenili si viac ako dve stovky správ.

Kočner bol podľa Kuciaka hlavným hýbateľom kauzy okolo golfového areálu v obci Báč neďaleko Bratislavy: najskôr cez záložné právo ovládol firmu, ktorá ho vlastnila, potom predal jej akcie a záložné právo previedol na schránkovú firmu, aby nakoniec po dražbe areál za zlomok skutočnej ceny kúpil. Ján Kuciak dokonca predpokladal, že Kočner za pohľadávku voči Weltenu zaplatil peniazmi z vratky DPH zo štátneho rozpočtu. Ten to však vtedy odmietol.

Spis má 41 zväzkov

V tomto prípade Kočnerovi vzniesli obvinenie až po vražde investigatívneho novinára. Medzičasom ho už právoplatne odsúdili v kauze zmenky televízie Markíza.

Spis teraz študuje dozorujúci prokurátor Úradu špeciálnej prokuratúry. Ak sa s návrhom vyšetrovateľa stotožní, podá obžalobu na súd. Prípad však môže aj vrátiť na doplnenie dokazovania.

„S návrhom na podanie obžaloby vyšetrovateľ predložil aj doposiaľ zabezpečené dôkazy zoradené do 41 zväzkov spisu. V súčasnosti prebieha štúdium predloženého spisového materiálu za účelom vyhodnotenia opodstatnenosti návrhu vyšetrovateľa,“ informovala hovorkyňa generálnej prokuratúry Jana Tökölyová, aktuality.sk

X X X

Masakre, historické krivdy a nezmieriteľní Srbi a Albánci. V Kosove tečie krv už po stáročia

 Srbi stále považujú Kosovo za svoje, hoci to už dávno nie je pravda. Historické krivdy sú však na oboch stranách.

Kosovská dedinka Račak leží presne na hranici medzi dvoma historickými regiónmi, ktoré sú pre Srbov symbolom dávnej histórie. Dodnes obe územia striktne rozdeľujú na Kosovo a Metohiju.

Keď začiatkom roku 1999 vrcholila vojna medzi vtedajším juhoslovanským režimom na čele so Slobodanom Miloševičom a kosovskými separatistami, práve maličký Račak sa stal aj jedným z hlavných symbolov zverstiev páchaných na Balkáne.

Srbské jednotky tam vtedy chladnokrvne zavraždili 45 dedinčanov vrátane 12-ročného dieťaťa. Miloševič dlho odmietal vyšetrenie zločinov v Račaku a tvrdil, že jeho vojaci sa v skutočnosti len bránili povstalcom z Kosovskej oslobodzovacej armády.

Medzinárodné vyšetrovanie neskôr skutočne odhalilo, že išlo o masaker a vojnový zločin. Pre amerického prezidenta Billa Clintona to bola posledná kvapka, ale aj príležitosť, ako pripraviť vlastnú verejnosť na možný vojenský zásah voči Miloševičovmu režimu.

Ten prišiel už o dva mesiace neskôr, keď v marci 1999 Severoatlantická aliancia spustila nálety na Srbsko. Ich hlavným cieľom bolo, aby sa masakre podobné tomu v Račaku už nikdy nezopakovali.

Kosovo sa už o deväť rokov osamostatnilo aj napriek odporu Srbska. No nedávne nepokoje na hranici medzi týmito krajinami dokazujú, že obe strany sú stále nezmieriteľné.

História krívd, zverstiev či otvorených vojen v Kosove však siaha oveľa ďalej ako len do 90. rokov minulého storočia, keď zúril konflikt na Balkáne.

Kosovo je Srbija? Už to neplatí

Srbi sa často odvolávajú na to, že Kosovo vždy patrilo Srbsku. Odkazuje na to aj dodnes frekventovaný slogan používaný nacionalistami dokonca aj na Slovensku: Kosovo je Srbija.

Ešte v 15. storočí to bola pravda, keď bolo dnešné územie Kosova dokonca centrom Srbského kráľovstva. Albánske národy začali túto oblasť obývať až v 17. storočí.

V roku 1339 sa na Kosovskom poli odohrala aj známa bitka, na ktorú Srbi dodnes spomínajú ako na jednu z najdôležitejších, hoci pre nich tragických historických udalostí. Došlo k nej len päť kilometrov od Prištiny, dnešného hlavného mesta samostného Kosova, ktoré doteraz uznalo 117 krajín sveta. Osmanské vojská vtedy porazili Srbov a na ďalších 500 rokov ovládli túto časť Európy.

Albánci začali mať navrch

Už v 19. storočí tvorili Albánci viac ako polovicu obyvateľstva územia dnešného Kosova. Ich spojencom bolo Turecko, nástupnícka krajina po Osmanskej ríši, a práve Ankara koncom 19. storočia podporovala albánskych nacionalistov, ktorí žiadali autonómiu.

Srbi sa nikdy nevzdali nároku na Kosovo, späť ho však získali až po prvej svetovej vojne, keď vzniklo Juhoslovanské kráľovstvo Srbov, Chorvátov a Slovincov.

Juhoslovanskí nacionalisti sa ani vtedy nedokázali zmieriť s tým, že Albánci začínajú v Kosove tvoriť väčšinu a v medzivojnovom období sa ich odtiaľ snažili vyhnať aj „podobrotky“ – platili im presťahovanie do Turecka.

 Tito umlčal nacionalistov

Skutočné zverstvá tam v novodobej histórii začali prebiehať až počas druhej svetovej vojny. Albánsko vtedy kolaborovalo s talianskymi fašistami a privlastnilo si aj Kosovo. Fašistický režim začal v Kosove genocídu, tentoraz na srbskom obyvateľstve. Pomer Srbov a Albáncov obývajúcich Kosovo sa opäť zvýšil v prospech tých druhých.

Fašisti však vojnu prehrali a komunista Josip Broz Tito, ktorý sa postavil na čelo Juhoslávie, získal Kosovo späť pod správu Belehradu. Pomer obyvateľstva medzi kosovskými Srbmi a Albáncami bol vtedy už jeden ku deväť, a tak je to prakticky až dodnes.

Titovi sa však v komunistickej Juhoslávii podarilo odstaviť od moci všetkých nacionalistov a separatistov, nielen tých kosovských, ale aj chorvátskych či srbských.

Kosovo však predsa len malo v Juhoslávii špeciálny štatút – bola to vtedy len jedna z dvoch autonómií v celej socialistickej republike, tou druhou bola etnicky zmiešaná Vojvodina (ktorú dodnes obýva aj slovenská menšina).

 Násilie opäť rozpútal Miloševič

Násilie sa do Kosova vrátilo až po páde komunizmu, keď sa na čelo Juhoslávie dostal srbský nacionalista Slobodan Miloševič. Ten kosovskú autonómiu zrušil a neskôr, keď rozpútal vojnu v celej Juhoslávii, tam začali jeho jednotky vraždiť miestne obyvateľstvo. Zverstvá páchali aj albánsko-kosovskí nacionalisti na čele s neslávne známou Kosovskou oslobodzovacou armádou, známou pod skratkou UCK. Medzi ich lídrov v istom čase patril aj Hashim Thaci, neskorší kosovský prezident.

Vojna v Kosove bola v skutočnosti poslednou v rámci celého konfliktu na západnom Balkáne v 90. rokoch. Skutočný ozbrojený konflikt medzi srbskou armádou a kosovskými povstalcami na čele s UCK tam vypukol v roku 1998, keď už utíchala vojna v iných častiach západného Balkánu, v Bosne či v Chorvátsku.

Vyvražďovanie v Kosove sa skončilo až po zásahu NATO v roku 1999, hoci ten si na strane srbskej armády vyžiadal asi tisíc a na strane civilistov až ďalších päťsto obetí. Operácia trvala oveľa dlhšie, ako si USA a jeho spojenci predstavili a vyžiadala si oveľa viac mŕtvych.

Kosovo bolo odvtedy pod medzinárodnou správou a albánske civilné obyvateľstvo pod ochranou jednotiek KFOR, ktorú vytvorilo NATO a v Kosove pôsobila aj pod mandátom OSN. KFOR tam pôsobí dodnes, má približe 3700 vojakov.

Vráti sa do Kosova násilie?

Práve jednotky KFOR teraz dohliadali na bezpečnosť civilného obyvateľstva po tom, ako Srbi obývajúci sever Kosova zablokovali hranice na protest proti rozhodnutí Prištiny.

Keďže Srbsko neuznáva Kosovo a kosovských Srbov považuje naďalej za svojich občanov, začalo im vydávať poznávacie značky so srbskými symbolmi. Tie však neuznáva Kosovo, keďže nespĺňajú ich normy.

Rovnaký problém je aj na opačnej strane – Srbi dlho odmietali púšťať cez hranicu autá s kosovskými značkami, keďže krajinu neuznávajú. Kosovčania si ich museli prelepovať dočasnými srbskými, samozrejme, za poplatok.

Spor vyvrcholil vlani, keď Kosovu došla trpezlivosť a Srbov na svoje územie prakticky prestalo púšťať.

Na hraničných priechodoch Jarinje a Brnjak vtedy rovnako ako teraz vypukli násilnosti a napokon obe strany pristúpili ku kompromisu. Kosovskí Srbi však teraz opäť zablokovali hraničné priechody na protest proti nariadeniam Prištiny, aby používali kosovské ešpézetky.

Kosovo napokon ustúpilo, ale platnosť nových nariadení len posunulo na 1. september.

Konflikt tak nie je zažehnaný, ale podľa mnohých len odložený. Násilie, aké Kosovo zažívalo po stáročia, by sa tam však už v takej hroznej podobe nemalo vrátiť, aktuality.sk

X X X

Putin to skúša aj migráciou. Do Poľska prúdi viac afrických migrantov

Poľskí predstavitelia vo štvrtok informovali, že registrujú zmenu migrácie cez hranice s Bieloruskom. Väčšina ľudí, ktorí sa ilegálne pokúšajú vstúpiť do krajiny, sú teraz podľa nich Afričania, ktorí najprv vycestovali do Ruska.

 Poľskí pohraničníci hliadkujú v oblasti novovybudovaného kovového múru na hranici medzi Poľskom a Bieloruskom neďaleko poľskej obce Gmina Kuźnica.

Predtým bola väčšina migrantov z Blízkeho východu. Medzi africkými migrantmi sú pritom podľa nich takí, čo prechádzajú cez Rusko, blízkeho spojenca a suseda Bieloruska, i takí, čo boli v Rusku dlhšie.

V stanovisku, ktoré poľská vláda agentúre The Associated Press zaslala e-mailom, migráciu označujú za súčasť „hybridnej operácie zameranej na destabilizáciu východného krídla NATO“.

 „Majú ruské víza a do Bieloruska prichádzajú cez Rusko,“ vyjadril sa pre AP poľský Národný bezpečnostný úrad. „Majú vydané študijné alebo pracovné víza, no podľa výpovedí, ktoré poskytli hraničnej stráži, nikdy nemali také plány a víza využili len na to, aby sa dostali na migračnú trasu,“ uviedli ďalej s tým, že ruské úrady sprostredkúvajú vydávanie víz, pričom medzi migrantmi sú aj ľudia, ktorí boli v Rusku dlhšie.

„Konanie Ruska a Bieloruska potvrdzuje, že umelo vytvorenú migračnú cestu kontrolujú a koordinujú tieto dva režimy a v budúcnosti by sme mali očakávať len ďalšie zintenzívnenie hybridnej operácie zameranej na destabilizáciu východného krídla NATO,“ dodali poľskí predstavitelia./agentury/

X X X

 Ľubo Jaško: Zázrak sa nevolá Dzurinda

Duševné zdravie (a trpezlivosť) slovenského voliča je vážne ohrozené. Príčinami sú nedôstojný výkon politiky, bezcieľne politické zábavky osobného charakteru a nemožnosť sa zorientovať v procese očisty štátu.

V redakcii Aktuality.sk sme od začiatku nezávislí a vo verejnom záujme sprístupňujeme dôležitý spravodajský obsah pre všetkých našich čitateľov zadarmo. Na to, aby sme mohli aj naďalej pripravovať kvalitné spravodajstvo a neustále sa zlepšovať, potrebujeme aj vašu podporu.

Kríza riešení i morálky

Kríza nejakého jednotiaceho princípu, ktorý by dával slovenskej politike smer (s malým s) a cieľ sa ďalej prehlbuje. Mohlo ísť o a) rozumnejší výkon politiky s ohľadom na reálne problémy ľudí alebo b) hrdinskú prácu na očistení štátu od pricucnutých pijavíc a kšeftárov. Nateraz sa rozpadli obe verzie.

Stačí jeden konkrétny príklad: slovenské zdravotníctvo je vo vážnej personálnej aj inej kríze, a tony energie sú denne premrhané čakaním na výsledok duelu Matovič-Sulík. To je viacnásobne choré a ešte viac chorí budú tí, ktorí na to reálne doplatia.

Praktická agenda je samozrejme bohatšia. Stále zostáva záhadou čo s cenami elektriny, čo s dohodou medzi štátom a dodávateľmi energií. Alebo ako má vyzerať stratégia reakcie na zdražovanie.

V tejto chvíli je nejasné, kto bude celý arzenál podobných problémov na ministerských postoch vlastne riešiť. A aká bude politická sila nejakej opravenej alebo menšinovej vlády. Alebo či vôbec bude vláda v záverečnej fáze rozkladu schopná a ochotná vládnuť – hlavne pri spomienke na to, že schopnosťami nevynikala ani doteraz.

Kto si ako zázračné riešenie predstavuje návrat Roberta Fica a jeho mocenského spolku, je úplne vedľa. Ak by bol dotyčný ozaj schopný (hoci nečestný), väčšina súčasných problémov by už dávno neexistovala. Mal na to dostatok poslancov, ministrov aj rokov…

Cez Ficovu mýtickú postavu sa plynulo dostávame k ďalšiemu sklamaniu. Stačí spomenúť niekoľko kľúčových slov, čísel a mien: Žilinka, 363, zrušené rozhodnutia, prieťahy v konaní, odklady a ústavným súdom zrušené opatrenia voči hriešnikom zo starých čias.

Zo súčasnej podoby výkonu spravodlivosti nemôže byť nikto nadšený. A ani zorientovaný. Úsilie o postihnutie starších prechmatov prišlo o nadšenie, dôveryhodných hrdinov a všeobecnú podporu. Z „návratu mafie“ sa stal pochybný slogan, ktorými si pár politikov bez sebareflexie zdôvodňuje svoju politickú existenciu. Veľmi smutné!

S novou intenzitou sa vrátil nápad na zázrak pri oživení slovenskej politiky. Ak vôbec niečo také existuje, lebo to čo teraz vidíme je iba zmes verejných funkcií a vyprázdnených foriem.

Zázrak sa má volať Mikloš+Dzurinda. Najväčšou slabinou tohto želania je tá najjednoduchšia vec. Kde by dotyční navrátilci ulovili voličov potrebných na získanie politického výtlaku? Medzier na straníckom trhu niet a voličov nebude dohromady nikdy viac ako 100 percent. Rozhodnutí sa bez nich zaobídu a nevoličom nepomôže ani svätená voda, tobôž Dzurinda s Miklošom.

Ak si myslíte, že táto megabieda slovenskej politiky dostane rozuzlenie 1. septembra, vitajte v klube naivných optimistov.

Vojnu rozhodne vnútorná odolnosť

Principiálne myslenie stráca na svojej sile aj vo vzťahu k Ukrajine. Opotrebovacia vojna je únavná a náročná na pozornosť. Vyhnitých konfliktov bolo už kopec a zvýšenú pozornosť môže vyvolať len nejaká nová ukážka ruského šialenstva. To si však ozaj neželáme.

Všetci možní proruskí agenti, bezhodnotoví špekulanti, cynici a obhajcovia zla trpezlivo počkali na svoju chvíľu, a tá akoby už práve prišla.

Zlo z Ruska je zákerné práve svojou vytrvalosťou. Nevidno nikoho, kto by sa priamo v Rusku proti nemu postavil. Toto zlo je súčasťou ich anticivilizácie.

Dnes nikto nedokáže vypočítať, koľko amerických Himarsov treba na porážku agresora (nie iba na udržiavanie odstupu a vzbudzovanie akého-takého rešpektu).

Nakoniec nepôjde o Himarsy. Pre podstatné riešenia bude dôležitejšie, aby Západ zostal sebavedomý a presvedčivý. Delá rozhodnú techniku vojny, vnútorná sila a odolnosť rozhodnú jej definitívny výsledok.

Hrdina týždňa

Pre mnohých ide o provokatérku a predstaviteľku americkej arogancie. Nancy Pelosiová, 82-ročná šéfka Snemovne reprezentantov každopádne ukázala návštevou Taiwanu veľkú guráž.

Znovu sme pri chronickej hádke na tému ochrana slobody a demokracie. Poniektorí pri týchto slovách rozhryzú všetko okolo seba, lebo je to vraj len falošné alibi.

Táto súčasná (a divná) averzia voči demokracii nikam nevedie. Demokratický systém na Taiwane je jednoducho lepšou alternatívou pre prosperitu a budúcnosť ako čínska Ríša stredu, v ktorej sa boľševizmus domiešal s ázijskou kolektivistickou kultúrou v strašidelnom mixe.

Čínska rozpínavosť bude ešte hrozivejšia, ak oponenti otočia lietadlá a vrátia sa do svojich istôt, aktuality.sk

X X X

Obetuje sa nakoniec Matovič? Inak nás čakajú na jar predčasné voľby

Koaličná kríza zatiaľ nikam nepokročila. Stále trvá zákopová vojna. Všetci aktéri si vylepšujú pozície. Posledné vyjadrenia šéfky strany Za ľudí Veroniky Remišovej predsa len vniesli trochu svetla.

 Podpredsedníčka vlády označila Richarda Sulíka za zbabelca. Obvinila ho, že chce zutekať v čase, keď sa Slovensko nachádza v ťažkej, kritickej situácii. A pravdepodobne bude ešte horšie. Požiadavka na odchod lídra OĽaNO Igora Matoviča z postu ministra financií sa tak javí ako šikovný uhýbací manéver. V skutočnosti ide Sulíkovi o niečo iné. Podľa posledných informácií majú od januára radikálne vzrásť ceny energií pre domácnosti o stovky eur.

Zodpovednosť za ceny elektriny a plynu nesie minister hospodárstva Sulík. Dobre vie, že ak sa čierny scenár naplní, označenie za hlavného vinníka ho neminie. Preto chce pod vymyslenou zámienkou ešte v septembri vycúvať z koalície. Na začiatku budúceho roka by tak mal čistý štít. Navyše bude môcť obviňovať túto vládu, že počas jesene mohla prijať opatrenia, aby sa ceny energií pre domácnosti nezvýšili.

Niečo na tom bude. Pretože požadovať, aby predseda najsilnejšej koaličnej strany odstúpil z postu ministra financií, je prehnané. Zvlášť po tom, čo Matoviča už raz dohnali k rezignácii z postu predsedu vlády. Nech už je Matovič akýkoľvek, ide o princíp. Znamenalo by to poníženie Matoviča i celého OĽaNO. Preto sa nemôžeme vôbec čudovať, že celá strana zatiaľ jednotne stojí za svojím predsedom. Aj keď dobre vedia, akých chýb sa Matovič dopúšťa, aké toxické je jeho správanie a akú dôveryhodnosť má v spoločnosti.

Ešte zostávajú tri týždne. Ak ani jedna strana neustúpi, predčasné voľby na jar nás neminú. Je dosť možné, že práve to je Sulíkov pravý dôvod.

Matovičovi táto situácia aj vyhovuje. Ak SaS skutočne opustí vládu, líder OĽaNO bude mať pri sebe celú sériu ostrých nábojov. Tak ako pred desiatimi rokmi bude môcť obviňovať Sulíka z povalenia vlády Ivety Radičovej (že k tomu prispel aj on, taktne zamlčí). SaS sa ocitne pod ťažkou paľbou: umožní návrat mafie, Smeru, oligarchov. Matovičovi to nemusí vyjsť. Rovnaký protiargument môže použiť aj Sulík: Keby Matovič rezignoval, mafia sa nevráti. Nie je vôbec vylúčené, že Matovič sa na poslednú chvíľu „obetuje“ a odstúpi. V „prospech“ nás všetkých. Je to jeho nová skrytá atómovka. Stal by sa morálnym víťazom. Tak či tak, vláda môže aj pod odchode SaS naďalej vládnuť. Opozícia jej nemôže vysloviť nedôveru, pretože SaS, Smer, Hlas a fašisti by museli hlasovať spolu. Pre každého z nich by to mohla byť smrteľná rana.

Ak aj sulíkovci prisľúbia, že zahlasujú za “dobré“ zákony, nemusí to nič znamenať. Ani ad hoc podpora extrémistov a fašistov. Matovič, Kollár i Remišová vedia, že aj keď spustia masívnu kampaň za a proti rodine a mafii, demokratickí voliči im to neodpustia. Osud menšinovej vlády sa bude lámať na novembrovom schvaľovaní štátneho rozpočtu. Pri ňom stačí, ak opozícia zaň nezahlasuje (nemusí sa spájať). Matovič síce bude mať na koho hodiť akékoľvek zhoršenie ekonomiky a životnej úrovne, ale stačiť to nebude. Koniec bude spečatený.

Víťazom nebude nikto z tejto štvorkoalície. Ešte zostávajú tri týždne. Ak ani jedna strana neustúpi, predčasné voľby na jar nás neminú. Je dosť možné, že práve to je Sulíkov pravý dôvod./agentury/

X X X

Dostupné interrupcie? Utópia. Slovensko je v rebríčku medzi najprísnejšími

Či už sú to inovatívne lieky, bezpečnosť pacientov a pacientiek, alebo moderná a dostupná zdravotná starostlivosť, Slovensko sa radí medzi najhoršie krajiny moderného rozvinutého sveta. V rebríčkoch je často ďaleko nielen za susedným Českom, v posledných rokoch je na tom štatisticky lepšie napríklad aj Rumunsko.

 Varechami proti sprísneniu interrupcií. Bratislava, 7. júla 2020. Protest proti sprísňovaniu interrupcií, v parlamente boli vtedy štyri návrhy na novelizáciu a sprísnenie podmienok na podstúpenie zákroku. Dva pripravila extrémistická ĽS NS, jeden nezaradení poslanci, jeden OĽaNO. Odvtedy sa parlament každý polrok venuje sprísňovaniu pravidiel pre interrupcie.

Podľa najnovšej štúdie European Abortion Policies Atlas je Slovensko dokonca 43. najhoršou krajinou v Európe v poskytovaní interrupčnej zdravotnej starostlivosti. Štúdia celkovo hodnotí 52 krajín. Celkové skóre vychádza z úrovne rôznych podmienok a služieb, ako sú napríklad čakacie lehoty, povinné poučenie, dostupnosť šetrnejšej tabletkovej formy interrupcie alebo geografické rozloženie poskytovateľov.

„Akékoľvek prekážky v prístupe k interrupciám posilňujú nerovnosť, diskrimináciu a chudobu žien a porušujú celé spektrum ich ľudských práv,“ upozorňuje riaditeľka organizácie Možnosť voľby Adriana Mesochoritosová.

Ako to vyzerá v pokrokovejších krajinách? Napríklad v Anglicku, vo Francúzsku či v Španielsku má žena, ktorá sa rozhodne umelo prerušiť tehotenstvo, omnoho otvorenejšie možnosti voľby. Ženy majú prístup k lepšiemu gynekologickému poradenstvu, k dispozícii majú kliniky, do ktorých netreba ďaleko cestovať a tiež si môžu slobodne vybrať medzi chirurgickým zákrokom či tabletkou.

Na Slovensku je štát na ženy omnoho prísnejší. Podľa predpisov si môžu zvoliť len drahý chirurgický zákrok. Náklady im predražuje aj fakt, že za lekárom musia často cestovať aj stovky kilometrov, pretože mnohé kliniky odmietajú vykonávať interrupcie. A keď sa tam žena predsa len dostane, púť pokračuje. Musí podpísať poučenie o svojom rozhodnutí, ktoré pritom nie je z medicínskeho hľadiska opodstatnené, a taktiež pred operáciou povinne počkať 48 hodín.

Lekár chráni ľudský život

Organizácia Možnosť voľby upozorňuje, že ženy, ktoré sa rozhodnú podstúpiť interrupciu, čelia na Slovensku nedostatku informácií, odmietnutiu i ubližujúcemu prístupu. V niektorých regiónoch interrupciu nevykonávajú vôbec.

Za problém považujú ženy aj povinné čakacie lehoty, vysokú cenu či nemožnosť podstúpiť tabletovú formu. Vyplýva to z prieskumu organizácie Možnosť voľby, ktorý sa zameral na mapovanie skúseností žien s prístupom k interrupciám a antikoncepcii.

„Ak ženy nemajú včasný prístup k bezpečným a finančne dostupným službám umelého prerušenia tehotenstva, môže to ohroziť ich životy a zdravie. Slovensko by sa malo začať dôsledne starať o zdravie žien a odstrániť všetky prekážky, ktorým čelia v prístupe k bezpečným interrupciám,“ uviedla Mesochoritisová.

Rezort zdravotníctva sa v otázkach umelého prerušenia tehotenstva opiera o medicínske stanovisko „založené na existujúcom právnom poriadku a maximálnej reflexii nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky zo 4. decembra 2007“.

 „Lekár je zrejme najvhodnejšou osobou na realizáciu ochrany nenarodeného ľudského života a pre ingerenciu (vplyv, pozn. red.) v unikátnom vzťahu medzi nasciturom (ešte nenarodeným dieťaťom, pozn. red.) a jeho matkou aj s ohľadom na text Hippokratovej prísahy,“ píše sa v náleze.

Text Hippokratovej prísahy podľa Ústavného súdu zosobňuje základný medicínsky etický kódex. „Pričom z nej zjavne vyplýva zásadný etický nesúhlas lekárskeho stavu s prerušením tehotenstva,“ spresnilo ministerstvo zdravotníctva.

No kým na jednej strane ide rezortu o ochranu nenarodeného dieťaťa, na bezpečnosť ženy, ktorá sa rozhodla podstúpiť umelé prerušenie tehotenstva nehladí.

Štát pritom ani nevie povedať, kde zákroky vykonávajú. „Ministerstvo zdravotníctva neeviduje zoznamy zdravotníckych zariadení podľa vykonávania zdravotných výkonov,“ priznal rezort.

Nevedomosť, urážky a bezmocnosť

Riaditeľ inštitútu INEKO Dušan Zachar pripomína, že slabá dostupnosť interrupcií na Slovensku nie je len vinou štátu. No priznal, že štát je aj poskytovateľom zdravotnej starostlivosti v najväčších, koncových nemocniciach.

„Štátne zariadenia by mali poskytovať všetkým všetku zdravotnú starostlivosť, ktorú vedia poskytovať a je v súlade so zákonom. Čiže ako nemocnica v celku by štátne zariadenie nemalo mať možnosť nejakú zdravotnú starostlivosť, ktorá je legálna, odoprieť,“ pripomína Zachar.

Dodáva, že hoci si jednotliví zdravotnícki pracovníci môžu uplatniť výhradu vo svedomí, štátne zariadenie by sa podľa neho malo postarať o náhradný personál, ktorý si takú výhradu vo svedomí neuplatňuje. Pripomína však, že čo sa týka poskytovania informácií, v slovenskom zdravotníctve sú skutočné rezervy a štát, ale podľa neho aj napríklad zdravotné poisťovne, pacientske organizácie, médiá, občiansky sektor, by mali podnecovať k vyššej informovanosti verejnosti.

 Aj v anonymizovaných rozhovoroch, ktoré Možnosť voľby zozbierala, hrá výrazný faktor práve nevedomosť. Napríklad Hana otehotnela štyri mesiace po pôrode prvého dieťaťa. „Môj gynekológ mi nedal žiadne informácie, odporúčania, nič, lebo je proti interrupciám. Musela som si to všetko hľadať, kde mi urobia predoperačné vyšetrenia. Nie je veľa informácií o klinikách, ktoré robia interrupciu,“ opísala. Aj u ďalšej lekárky jej povedali, že oni také nerobia a prečo si nedávala pozor a nebrala antikoncepciu. „Ale ja som netušila, že môžem užívať antikoncepciu, keď dojčím,” priznala.

Z kvantitatívnej časti prieskumu vzišlo, že až 67 percent žien nemalo dosť informácií o tom, kde môžu interrupciu podstúpiť.

Alarmujúcu situáciu potvrdil aj ďalší výskum Možnosti voľby, ktorý mapoval dostupnosť poskytovania interrupcie v zdravotníckych zariadeniach. „Zo 70 mapovaných zariadení poskytujúcich zdravotnú starostlivosť až 34 percent odmieta poskytovať legálnu interrupciu a v 23 percent nie je pre nedostatok alebo nekonzistentnosť informácií o danom zariadení možné určiť úroveň dostupnosti. Len 43 percent poskytuje legálnu interrupciu na žiadosť ženy,“ uviedla sociologička Barbora Holubová, ktorá viedla výskum. V niektorých regiónoch to vedie ku kritickej nedostupnosti a ženy musia často opakovane cestovať veľké vzdialenosti, aby sa dostali k zdravotnej starostlivosti.

Za interrupciou aj viac ako 100 kilometrov

Situácia v krajoch sa veľmi líši. Najlepšia dostupnosť služieb je v Bratislavskom kraji, najhoršia v Prešovskom a Žilinskom kraji. Už teraz slúži jedno zariadenie pre veľa ľudí a situácia sa môže ešte zhoršiť po optimalizácii nemocníc.

Dostupnosť interrupcií na Slovensku významne ovplyvňuje to, že ich odmietajú vykonávať celé zdravotnícke zariadenia. Na Slovensku je ich 26, teda asi tretina mapovaných zariadení.

Medzi jednotlivými krajmi panujú rozdiely, pričom ženy musia cestovať aj viac ako sto kilometrov.

Šéf Slovenskej gynekologicko-pôrodníckej spoločnosti docent Martin Redecha podotkol, že kým sa Žilinský kraj pýši najnižším počtom interrupcií, zdravotnícke zariadenia v jeho okolí ich robia dvakrát viac./agentury/

X X X

Mali by poslanci vlastniť firmy? Poslanec Vetrák im to chce zakázať zákonom

Verejní funkcionári sa u nás nemusia po vstupe do politiky vzdať vlastníctva vo firmách. Zákon im prikazuje len to, že majú informovať, ak sú v konflikte záujmov.

Poslanec hnutia OĽaNO Milan Vetrák si myslí, že verejní funkcionári by nemali byť vlastníkmi ani spoluvlastníkmi firiem. Napísal to na sociálnej sieti po zverejnení článku Aktuality.sk o zákonnej zmene, ktorú presadil jeho kolega z SaS Radovan Kazda.

Kazdovou iniciatívou sa zrušila jedna povinnosť pre firmy zvážajúce odpad – po novom už nebudú musieť montovať váhy do smetiarskych áut. Kazda pritom vlastní webový portál o odpadoch, na ktorom inzerujú aj najväčšie spoločnosti v oblasti odpadového hospodárstva.

Vetrák pre Aktuality.sk potvrdil, že chce ísť ďalej a navrhnúť novelu ústavného zákona o ochrane verejného záujmu. Mala by donútiť verejných funkcionárov, aby pri prijímaní rozhodnutí povinne informovali o konflikte záujmov – ak sa v ňom ocitnú.

„Verejnosť jednoducho neverí tomu, že ak predseda parlamentu Boris Kollár ako vlastník rádia dostane od štátu dotáciu, alebo ak firma ministerky Márie Kolíkovej poškodí vlastníkov pozemkov, alebo ak Radovan Kazda navrhne legislatívu, ktorá prinesie úžitok jeho firme, že takýto výsledok nie je dôsledkom skutočnosti, že súčasne pôsobí v politike a vykonávajú funkciu verejných činiteľov,“ uviedol Vetrák.

Poslanci či iní verejní funkcionári by preto nemali byť vlastníkmi spoločností. Prirovnáva to k inej povinnosti – už teraz si musí každý verejný funkcionár pozastaviť výkon živnosti.

Zákaz môže byť protiústavný

Zakázať pre verejných funkcionárov vlastniť firmy však môže naraziť na ústavu. „Bolo by to protiústavné. V súvislosti s výkonom verejnej funkcie je možné funkcionárovi zakázať vykonávanie určitých činností, ale nie je možné zakázať mu vlastniť majetok,“ vysvetlil odborník na ústavné právo a právnik Peter Kubina s tým, že takou činnosťou je napríklad spomínané vykonávanie živnosti.

Opačný názor má poslanec Obyčajných ľudí. Pozastavením živnosti podľa neho verejný funkcionár prichádza o klientov a zákazky. „Pri živnosti teda nie je obmedzené len konateľstvo za živnosť, ale aj majetková účasť a ďalší rozvoj živnosti. Živnosť je pritom jedným z druhov podnikania, čiže ak by malo byť protiústavným krokom, že určitým spôsobom obmedzíme podnikanie verejných funkcionárov v prípade vlastníctva firiem, už aj dnešné obmedzenia podnikania na živnosť by museli byť protiústavné,“ pokračoval Vetrák.

Kubina mu oponuje tým, že právo vlastniť majetok a súkromné vlastníctvo je jednou z najvyšších ústavou chránených hodnôt. „Naproti tomu výkon určitej činnosti takúto ochranu nepožíva a je prípustné ho za určitých okolností obmedziť v prospech inej činnosti vo verejnom záujme,“ doplnil právnik.

Sankcie za neoznámenie

Vetrák chce najprv odbornú diskusiu a analýzu zo strany Parlamentného inštitútu Kancelárie Národnej rady SR. Z nej by potom vyplynulo, akým spôsobom možno obmedziť účasť verejných funkcionárov na podnikaní obchodnej spoločnosti počas výkonu ich funkcie.

Ako predseda Ústavnoprávneho výboru NR SR sa Vetrák k tejto problematike stretne už 18. augusta s vedúcim úradu vlády. Chce totiž novelizovať ústavný zákon o ochrane verejného záujmu.

Hoci podľa neho už teraz majú verejní funkcionári zákonnú povinnosť oznámiť takzvaný osobný záujem napríklad pri schvaľovaní zákona, v praxi sa to takmer vôbec nedeje.

„Prichádza to do úvahy v komunálnej politike pri predaji alebo prenájme obecného/mestského majetku, ale môže sa to stať aj v parlamente pri schvaľovaní zákona alebo aj pri súhlase s vydaním poslanca súdu na rozhodnutie o väzbe, ako to bolo nedávno pri poslancovi Róbertovi Ficovi,“ skonštatoval.

Vetrák si myslí, že pri najbližšej novelizácii ústavného zákona by poslanci mali toto ustanovenie upraviť tak, že za jeho porušenie dostane verejný funkcionár zodpovedajúcu sankciu. Na tejto zmene je podľa neho zhoda naprieč takmer celým politickým spektrom.

Nedodržiavanie pravidiel o oznamovaní konfliktu záujmov pripisuje politilóg Tomáš Koziak nedostatočným sankciám, ale najmä politickej kultúre na Slovensku.

„Nedodržuje sa to kvôli tomu, že nie je vytvorená politická klíma, aby si ten politik už ďalej v politike neškrtol. Aby vlastná politická strana napríklad prijala opatrenia, aby si už nič také nedovolil,“ dodal. Na Slovensku taká strana podľa jeho slov neexistuje, aktuality.sk

X X X

Poľnohospodári počítajú úrodu. Bola dobrá a obilia máme aj na vývoz, ceny pečiva vyženú hore energie

Potraviny nezlacnejú, hoci cena pšenice začala klesať. Nič na tom nezmení ani relatívne dobrá úroda obilia na Slovensku, ani to, že do niektorých slovenských síl začína prúdiť lacnejšie, cla zbavené ukrajinské zrno. To by malo smerovať predovšetkým do hladom sužovaných krajín v Afrike a na Blízkom východe. Na trhu vládne situácia, aká tu ešte nebola.

 Podľa odborníkov sa dá len ťažko predpovedať, aký bude vývoj cien, pretože pokračuje suché počasie. To decimuje úrodu kukurice, cukrovej repy, krmovín a ohrozuje existenciu mliečnych aj mäsových fariem. Slovensko má dostatok len obilia, z ktorého môže ponúknuť na vývoz 1,3 milióna ton pšenice, štvrť milióna ton repky, bezmála dve tretiny sóje a takmer všetku dopestovanú slnečnicu.

Krajina sa môže spoľahnúť ešte ako-tak na vlastnú produkciu vajec, mlieka, cukru (pokiaľ slnko úplne nezdecimuje porasty cukrovej repy). Zato dovážame už rovno na pulty obchodov okolo 70 percent bravčového mäsa, polovicu hydiny, väčšinu ovocia aj zeleniny.

Takáto je východisková pozícia Slovenska očami Mariána Uhríka a Jozefa Rebra zo Zväzu výrobcov krmív, spracovateľov a obchodných spoločností. Dvojica týchto odborníkov dlhodobo analyzuje vývoj rastlinnej a živočíšnej produkcie. K nevyspytateľným faktorom ovplyvňujúcim vývoj cien agrokomodít zaradili Rebro s Uhríkom nielen počasie či vojnu na Ukrajine, ale aj rozhodnutia politikov.

Na priamu otázku, či výrazný pokles cien pšenice zlacní chlieb, analytik trhu s agrokomoditami Jozef Rebro odvetil, že rožok na pulte určite lacnejší nebude. Do cien potravín sa totiž nepremieta len cena zrna či múky, ale tiež ustavične rastúcich cien energií, plynu predovšetkým. Ide najmä o to, aby ho bolo dosť pre sušičky zrna a, samozrejme, dôležité je, koľko bude plyn stáť.

Sú to nielen ceny agrokomodít, ale najmä energií, pohonných látok, ktoré roztáčajú cenový kolotoč potravín a dvíhajú ich smerom nahor spolu s infláciou. Tá má stále dvojcifernú hodnotu a pokiaľ ju neskrotia centrálne banky, nemožno očakávať zlacnenie potravín. Na trhu je aj v dôsledku boja proti covidu podľa Rebra toľko inflačných peňazí, že ceny potravín stále rastú. K zníženiu cien by mohla prispieť racionalizácia, teda úspornejšia spotreba. Maslo sa už tlačí k cene štyri eurá za kilogram, dražie bravčové mäso. Budú si ľudia kupovať menej masla a bravčového mäsa? To ukážu nasledujúce mesiace.

  Rezeň za nemeckú cenu

Koľko si v nasledujúcich týždňoch a mesiacoch spotrebitelia priplatia za potraviny? Keďže Slovensko väčšinu produkcie mäsa dováža, musia spotrebitelia podľa Mariána Uhríka rátať, že za mäso budú platiť toľko, ako keby žili v Nemecku či Holandsku. Krajinou tulipánov, ktorá je jedným z najväčších exportérov potravín na svete, už vyše mesiaca otriasajú štrajky farmárov. Tí sa búria proti rozhodnutiu vlády znížiť predovšetkým stavy mliečneho dobytka, lebo početné stáda dojníc produkujú veľa metánu a holandská pôda je presýtená hnojovicou.

To zďaleka nie je prípad Slovenska, ktoré sa, naopak, dostalo v produkcii mlieka, bravčového mäsa a hydiny bez ohľadu na obrovské zdroje obilnín a kukurice do opačnej polohy. Nepremieňa zrnoviny na živočíšne bielkoviny a vo veľkom ich dováža. Jednak preto, že na jednej strane klesol počet chovaných zvierat, ale aj bitúnkov a mäsokombinátov.

Stavy ošípaných padli vlani po dlhých desaťročiach hlboko pod hranicu pol milióna zvierat. Na farmách zostalo už len niečo vyše 450-tisíc prasiat a základné stádo prasníc v počte 28-tisíc matiek nedáva nijakú záruku rýchleho oživenia výroby bravčového mäsa.

„Sme plne závislí na dovoze bravčového mäsa a ak sa teraz predáva kilogram živej ošípanej v Nemecku po 1,80 eura ( čo je rekordná cena, obvyklá niežšia o 40 centov), potom slovenský spotrebiteľ musí rátať s adekvátnymi cenami bravčového mäsa na pulte,“ povedal Marián Uhrík.

Napätie medzi slovenskými poľnohospodármi a spracovateľmi vyvoláva ukrajinská pšenica. Tá mala prejsť tranzitom cez Poľsko či Slovensko do cieľových staníc k africkým či blízkovýchodným odberateľom. Množia sa informácie o tom, že kamióny a vagóny po železnici vezú obilie do slovenských mlynov a k spracovateľom krmív. Minister pôdohospodárstva zaraegoval tým, že zaviedol monitoring zásob obilia, ako aj importu a exportu.

Koľko stojí a čo obsahuje

Dovoz ukrajinskej pšenice sa stretáva s nevôľou domácich poľnohospodárov. Tí upozorňujú na to, že Ukrajina mala donedávna štatút tretej krajiny, na dovážané obilie sa uplatňovalo 14-percentné clo. To teraz odpadlo a Ukrajinci tlačení aj novou úrodou potrebujú rýchlo vyprázdniť sklady. Pšenicu z minuloročnej ponúkajú výrazne lacnejšie. Najprv to malo byť okolo 50 až 60 eur za tonu menej a v súčasnosti je to okolo 20 až 30 eur menej, ako sú aktuálne cenové ponuky na Slovensku, povedal Jozef Rebro. Ceny pšenice sa podľa poľnohospodárov dostali na úroveň 270–280 eur za tonu.

Marián Uhrík potvrdil, že spracovatelia naozaj denne dostávajú e-mailové ponuky na dovoz ukrajinskej pšenice. Odhadol ich na 200-tisíc ton, pričom toto množstvo označil za dubiózne. Tento prívlastok v spojení s majetkom znamená nepotrebný. Slovensko naozaj nepotrebuje ukrajinskú pšenicu. Veď jej má dostatok, pretože na vývoz pôjde takmer pol druha milióna ton pšenice.

Nielen v súvislosti s pšenicou, ale aj so sójou sa vyslovujú obavy, že tovar, ktorý prichádza z Ukrajiny, môže spôsobiť problémy. Zrno v dôsledku dramatických vojnových udalostí nemuselo byť v skladoch riadne ošetrené, môže obsahovať plesne, škodcov, pachy. A v súvislosti so sójou sa hovorí, že na Slovensku, kde sa roky rozvíjal program GMO free sóje, teda geneticky nezmenenej sóje, môže dôjsť k zmiešaniu sóje dovezenými sójovými bôbmi.

Mlyny pod drobnohľadom

„Na Slovensku je striktne určené, čím sa majú porasty rastliny ošetrovať. Ukrajina nebola viazaná pri pestovaní rastlín a chove zvierat legislatívou Európskej únie. Svojho času sme kritizovali dovozy živočíšnych produktov z Číny a Thajska za obsah antibiotík, myslím si, že aj teraz treba vytvoriť mechanizmus, ktorý zabráni prieniku produktov s obsahom zakázaných látok na slovenský trh,“ povedal Uhrík.

Dve kľúčové organizácie potravinového dozoru – Štátna veterinárna potravinová správa a Ústredný kontrolný a skúšobný ústav poľnohospodársky – začali s kontrolami obilia.

„Na Slovensku je 80 mlynov. Cieľom kontrol je vysledovať pôvod obilia a analyzovať obilniny a múku na zvyšky pesticídov, ťažké kovy, radiačné zaťaženie, plesne, mykotoxíny a robíme aj senzorické vyšetrenia,“ povedal ústredný riaditeľ Štátnej veterinárnej a potravinovej správy Jozef Bíreš.

Ani jeden z 80 mlynov zatiaľ podľa profesora Jozefa Bíreša nepriznal dovozy z Ukrajiny, štyri z mlynov deklarovali dovoz z Českej republiky a dva z Poľska. K mlynárom teraz vyrazili inšpektori a fyzicky preverujú dodacie listy. Obdobné kontroly majú prebehnúť aj po linke Ústredného kontrolného a skúšobného ústavu poľnohospodárskeho./agentury/

X X X

Návrat do sovietskych čias. Diplomati budú v Rusku opäť nakupovať v Beriozke  

Rusko pre zahraničných diplomatov zriadi bezcolné obchody, kde si budú môcť nakúpiť tovar zo Západu za zahraničnú menu**. Vráti sa tak k praxi zo sovietskej éry, kedy existovali obchody Berjozka, píše denník The Guardian. Na podobnom princípe v niekdajšom Československu fungovala sieť obchodov Tuzex.

 Obchody zrejme privítajú prvých zákazníkov už na jeseň. Vlastniť ich bude spoločnosť patriaca pod ruské ministerstvo zahraničia a diplomati si v nich budú môcť zaobstarať širokú škálu tovaru – alkoholické nápoje a tabakové výrobky, šperky, kozmetiku, parfumy, cukrovinky aj smartphony alebo hodinky, napísal server Mediazona.

Z Ruska sa zahraničné spoločnosti od nábytkárskej značky IKEA cez technologické giganty Apple a Microsoft po reťazce rýchleho občerstvenia McDonald’s stiahli v reakcii na februárovú inváziu na Ukrajinu. Západné krajiny proti ruským spoločnostiam aj jednotlivcom zaviedli sankcie.

V nových obchodoch budú môcť nakupovať len ľudia s oficiálnymi dokladmi, ktoré preukazujú, že patria medzi zahraničných diplomatov, zamestnancov medzinárodnej organizácie alebo sú ich rodinnými príslušníkmi. Obchody budú prijímať platby v eurách či dolároch.

„Je to úplný Sovietsky zväz,“ napísal šéfeditor ruskej Mediazóny Sergej Smirnov v odkaze na prax obchodov, ktoré brali od obyvateľov prostriedky v západnej mene./agentury/

X X X

Pohľad na De Kuip ako motivácia

 Stanislav Griga, Róbert Boženík a teraz aj Leo Sauer. Do slávneho holandského klubu Feyenoord Rotterdam zamieril už tretí slovenský futbalista, ktorý svoj talent rozvíjal v Žiline. Kým prvý odišiel do Eredivisie v najlepšom veku a druhý ako čerstvý slovenský reprezentant, posledne menovaný má len 16 rokov. Rodák z Bratislavy si už užíva prvé týždne v tíme finalistu poslednej sezóny Konferenčnej ligy a v rozhovore pre denník Šport priznal, že si zmenu dresu zatiaľ iba pochvaľuje.

TALENTOVANÝ KRÍDELNÍK LEO SAUER SA PO PRESTUPE ZO ŽILINY UDOMÁCŇUJE V SLÁVNOM HOLANDSKOM KLUBE FEYENOORD ROTTERDAM

Ako sa cítite na novej adrese?

„Som tu už asi tri týždne a zatiaľ je všetko super. Som súčasť akadémie, ktorá ponúka hráčom skvelé zázemie a priestor na rozvoj. Konkurencia je tu vyššia ako v Žiline, takže sa teším, že môžem vyrastať v tomto prostredí. Keď je pre vás všetko náročnejšie, rýchlejšie sa zlepšujete.“

X Skvelé podmienky na rozvoj má na slovenské pomery aj Žilina. V čom sú vo Feyenoorde ďalej?

„V Žiline bolo všetko výborné, ale tunajšie zázemie je ešte väčšie a všetko je prepracovanejšie. Myslí sa tu na každý detail, čo však súvisí aj s tým, že Feyenoord si môže dovoliť investovať viac do infraštruktúry. Samozrejme, klub má aj množstvo fanúšikov a s tým súvisí jeho potenciál.“

X V Žiline neboli z vášho prestupu nadšení, v MŠK chcú predávať hráčov až po tom, čo sa presadia v seniorskom áčku. Ako sa zrodil váš transfer do Holandska?

„Feyenoord si ma všimol v reprezentačnom drese počas kvalifikačného turnaja v Holandsku. Zostali sme v komunikácii a o prípadnom transfere sme začali debatovať aj so Žilinou. Uvedomujem si, že v MŠK si želali, aby som zotrval a zabojoval o miesto v seniorskom áčku. Myšlienka odísť do zahraničia ma však veľmi lákala. Zvážili sme si všetky pre a proti. Žilina je síce špička vo výchove mládeže, no napokon u mňa vyhral Feyenoord.“

X Žiline ste asi vďačný za veľa…

„Určite áno. Je to klub, ktorý ma vychoval a kde som sa mohol rozvíjať na vysokej úrovni.“

X Aké zámery majú s vami vo Feyenoorde?

„Klub hľadal hráča do ofenzívy s potenciálom presadiť sa v prvom tíme. Začal som prípravu s juniorkou, ktorá má názov Feyenoord U21, ale môžu v nej nastupovať aj starší chalani. Uvidíme, za ktoré družstvo budem hrať ligové zápasy. V príprave nastupujem zatiaľ za dvadsaťjednotku, v ktorej kádri som najmladší. Nedá sa vylúčiť, že budem pendlovať medzi dorastom a juniorkou.“

  X Je pre vás veľký skok pripravovať sa hneď aj s dospelými hráčmi?

„Je to skok, to áno. Cítim, že tréningy aj zápasy sú kvalitnejšie. Verím, že mi to umožní rýchlo sa zlepšovať takticky i fyzicky. Hoci mám aj o tri – štyri roky starších spoluhráčov, berú ma ako seberovného. Z toho mám veľkú radosť.“

X Asi sa nemýlime, keď povieme, že celý život ste v tíme so staršími chlapcami.“

„Je to tak. Nejde len o to, že by som vždy hral iba o kategóriu vyššie. Najmladší som takisto vtedy, keď som v mužstve s rovesníkmi, pretože som sa narodil v decembri. Zvykol som si na to a nie je to pre mňa problém.“

X Aké zázemie máte k dispozícii pre bežný život?

„Žijem v apartmáne neďaleko štadiónu De Kuip, hneď vedľa neho sídli aj akadémia Feyenoordu. Všetko je na jednom mieste, mám to asi 500 metrov. Bývam so spoluhráčom, ktorý je súčasť družstva do 18 rokov. Pôvodom je Chorvát, no v Holandsku je celý život. Tiež je tu nový, takže to mám o to jednoduchšie, pretože spoločne spoznávame Rotterdam.“

X Byť v blízkosti štadióna De Kuip musí byť veľká motivácia. Predstavujete si niekedy, ako na ňom vybiehate na ihrisko už ako hráč prvého tímu Feyenoordu?

„Každý deň, keď idem na tréning, kráčam okolo hlavného štadióna. Vždy si pomyslím, že nastupovať na De Kuip je môj cieľ. Zažiť to musí byť neskutočné.“

X Ste súčasť klubu, ktorý v predošlej sezóne absolvoval finále Konferenčnej ligy s AS Rím (0:1). Cítite vo Feyenoordu auru úspešnosti?

„Feyenoord je klub s veľkými ambíciami. Hoci bola predošlá sezóna úspešná, nik sa tým zvlášť nezaoberá. Cieľ je výraznejšie sa presadiť na ligovej úrovni, keďže Feyenoord ovládol Eredivisie naposledy v roku 2017, v ostatnom období dominuje skôr Ajax Amsterdam.“

 X Vy osobne si stanovujete konkrétne méty? Máte v hlave narysovaný scenár, ako by sa v Rotterdame mala vyvíjať vaša kariéra?

„Nie. Som tu ešte krátko a neviem presne, ako to vo Feyenoorde chodí. V juniorke mám spoluhráčov, ktorí už nastúpili za prvý tím. Samozrejme, čím skôr sa objavím v áčku, tým lepšie. Prvá méta pre mňa je dobre sa etablovať v dvadsaťjednotke a v dorasteneckých tímoch, potom sa dostať do prípravy prvého tímu a tak ďalej…“

X Rodnú Bratislavu ste opustili ešte ako žiak, keď ste spoločne s bratom Máriom vymenili Slovan za Žilinu. Napriek tomu, bolo ťažké odísť teraz od rodiny ešte ďalej?

„Je to iné, no cítim, že si postupne zvykám na tunajšiu mentalitu. Veľká výhoda je, že hovorím po anglicky, pretože v Holandsku každý plynule komunikuje v angličtine, čiže mi odpadla jazyková bariéra. Začínam sa však učiť aj holandčinu, aby som to mal ešte ľahšie. Keďže som už v Žiline nebýval s rodičmi, adaptácia prebieha rýchlejšie, ale je to pre mňa aj napriek tomu veľký skok.“

X S o rok a pol starším bratom Máriom ste spolu hrávali za Raču, Slovan aj Žilinu, teraz ste prvýkrát od seba. To musí byť náročné…

„Áno, ale sme spolu v každodennom kontakte. Nie je to ako osobný kontakt, ale aspoň niečo…“

X Vo futbale je možné všetko. Zatiaľ ste vždy vy nasledovali kroky brata, možno časom on príde za vami do Feyenoordu.

„Bolo by to super! Uvidíme…“

ZAŽIŤ MAJSTROVSTVÁ SVETA S BRATOM MÁRIOM

Leo Sauer má pred sebou výzvy nielen na klubovej, ale aj na reprezentačnej úrovni. „S národným tímom do 19 rokov nás čakajú zápasy kvalifikácie majstrovstiev Európy, v ktorých chceme byť úspešní. Predošlá generácia obsadila na domácom Eure piate miesto a kvalifikovala sa na majstrovstvá sveta do Indonézie.

Bol by to splnený sen, ak by som sa prebojoval do nominácie a zažil svetový šampionát,“ povedal Leo Sauer, ktorý by mohol na záverečnom turnaji teoreticky štartovať po boku o rok a pol staršieho brata Mária, ten si zahral na nedávnom Eure a bol teda súčasť úspešného tímu. „Ak by sme šli do Indonézie obaja, bolo by to naozaj krásne,“ doložil s úsmevom.

NESÚLAD S PREDSTAVAMI A SMEROVANÍM

V MŠK Žilina nie sú nadšení z toho, že talentovaný krídelník Leo Sauer odišiel do Feyenoordu Rotterdam už v šestnástich rokoch. Veľmi kultivovane to naznačil vo vyjadrení pre klubový web riaditeľ žilinskej akadémie Jaroslav Bačík:

„Posun hráča do zahraničia v takomto skorom veku nie je v súlade s našimi predstavami a smerovaním klubu, ako chceme rozvíjať hráčov. Priorita je prvé mužstvo, no Leo aj jeho rodičia prejavili extrémny záujem pokračovať v zahraničí, nakoľko Leo sa ukázal vo veľmi dobrom svetle v reprezentačnom drese na Elite Round hráčov do 17 rokov práve v Holandsku. Všetci v klube si uvedomujeme, s akými možnosťami pracujeme a kde v európskom meradle ako krajina sme.

 

V každom prípade si myslíme, že v MŠK Žilina máme vytvorený funkčný systém, v ktorom sa môže hráč cez áčko dostať do zahraničia. Nasledovaniahodných príkladov máme až-až, vždy však má posledné slovo hráč, respektíve jeho rodičia. Leovi napriek skorému odchodu spod Dubňa prajeme veľa šťastia v novej holandskej výzve,“ povedal Jaroslav Bačík, aktuality.sk

X X X

Martin Pospíšil: Zmluvu od Calgary som si vybojoval s odtrhnutým rebrom

 Dvadsaťdvaročný útočník Martin Pospíšil bojuje tri sezóny na farme Calgary Flames v Stocktone Heat nielen o telefonát z prvého tímu, ale najmä so zdravím. V minulom ročníku mal výborné momenty, ktoré mu vyniesli novú dvojcestnú ročnú zmluvu v hodnote 750 tisíc dolárov na úrovni NHL a 80 tisíc na úrovni AHL.

Aj počas posledného ročníka bojoval s viacerými zdravotnými problémami, keď mal až dvakrát otras mozgu, vykĺbené rameno a odtrhnutý kúsok z rebra. Napriek tomu sezónu dohral, čím ukázal Flames, že je stále odhodlaný bojovať o šancu v profilige.

MARTIN POSPÍŠIL: SOM STARŠÍ, MÚDREJŠÍ. MUSÍM SI DÁVAŤ POZOR, ABY SOM NESKONČIL PRI MOJOM ŠTÝLE HRY S HOKEJOM DO DVOCH ROKOV

S Calgary Flames ste podpísali nový dvojcestný kontrakt na rok, ako ste spokojný s podmienkami?

„Som veľmi rád, že môžem pokračovať v organizácii. Dúfam, že sa naplní, čo mi povedali. Mal by som dostať už šancu aj v prvom tíme a zahrať si v NHL. Dostal som novú motiváciu. Najprv mi ponúkali zmluvu na dva roky, ale s agentom sme sa zhodli, že podpíšeme na rok a potom sa uvidí. Je to o dosť menej peňazí, aj v AHL, čo neriešim. Sústredím sa na to, aby som sa už prebojoval do prvého tímu Flames. Nebolo to vyslovene o peniazoch.“

X U vás to zrejme nie je o výkonnosti, ale zdraví, ktoré vás dlhodobo trápi, čo k tomu môžete povedať?

„Je to tak. V poslednej sezóne som mal zas dva otrasy mozgu, do toho prišiel covid a keď som bol konečne zdravý, vykĺbil som si v prvom zápase play-off rameno a mal som odtrhnutý kúsok rebra, ak by sa mi to odtrhlo celé, čakala by ma operácia. Stalo sa mi to v strednom pásme po jednom z bodyčekov. Prešli sme cez prvé kolo a už som ani nepočítal, že budem hrať, keďže som bol zranený a tímu sa darilo.

Zrazu mi však tréner volal zhruba hodinu pred zápasom, že spoluhráčovi je zle od žalúdka a potrebuje, aby som ho nahradil. Bol som práve v bazéne, keď som sa o tom dozvedel. Odohral som následne výborný duel, v ktorom som si pripísal gól a asistenciu. Pritom som dvanásť dní nič nerobil. Odvtedy som hral pravidelne a hovorili mi, že som bol jedným z lídrov tímu. Výkony mi pomohli k novej zmluve.“

X Rameno a rebro vám museli operovať?

„Našťastie nie, boli to zranenia na tri až šesť týždňov. Bolo to však bolestivé, ani som nevedel vystreliť. Ani neviem, ako som odohral zápasy. Pomohlo mi, že ma prišli pozrieť rodičia, aspoň mi varili. Prvý týždeň som sa nevedel skoro postaviť z postele, keďže rebro bolo natrhnuté priamo od hrudnej kosti.“

X Podobné veci sú veľmi ťažké na psychiku, čo vás držalo pri pozitívnom naladení mysle?

„Bolo to veľmi náročné napriek tomu, že som pozitívny človek a len tak niečo ma nezlomí. Snažil som sa ísť deň po dni. Opakoval som si, že teraz len tak neskončím. Vyhrala láska k hokeju, aj keď boli tam momenty, keď som si hovoril, či to stojí za to. Podarilo sa mi otriasť a tréneri ma chválili, ako som sa zlepšoval. Nevzdal som sa. Videl som stále šancu. Som starší, múdrejší a musím si dávať pozor, aby som neskončil pri mojom štýle hry s hokejom do dvoch rokov.

Veľmi mi v tomto pomohla rodina, bratia a aj kamaráti. Takisto sme mali super tím v Stocktone, rovnako trénerov. Veľa zohralo aj vydarené play-off, kde o mojom návrate do zostavy rozhodla náhoda. Pomaly som už počítal, že sa vraciam do Európy. Zápasy vo vyraďovacej časti AHL mi vyšli a aj preto som dostal novú zmluvu od Flames. Cesta je zložitejšia, ako som počítal, ale naďalej vidím svetlo.“

X Ste už zdravotne v poriadku?

„Áno, po troch rokoch som konečne zdravý. Trénujem vo Zvolene aj s HKM, mám k tomu kondičného trénera a cítim sa veľmi dobre. O to viac sa teším na sezónu.“

X V kariére ste mali viacero otrasov mozgu, čo vám k tomu hovorili lekári?

„Mal som ich už tri, lekári vám nepovedia na rovinu, že ešte jeden a končíte, ale nechýba veľa. Po treťom som si vravel aj sám, či stojí za to pokračovať. Nikto ma netrafil špinavo, bola to aj nešťastná náhoda a moja prílišná výbušnosť, keď som bodyčekoval hráča a preletel som hlavou na mantinel.“

X Váš fyzický štýl hry je náchylnejší na zranenia, dá sa tomu predchádzať prípravou alebo špeciálnymi cvičeniami?

„Ťažko sa dá povedať, či sa dá tomu predísť, musím si dávať väčší pozor, aj keď je to náročné v zápale hry. Neísť za každú cenu bezhlavo do súboja. V play-off som z toho ubral a hralo sa mi lepšie. Okrem toho som dostal úplne iný priestor. Nastupoval som v presilovkách, kde som nebol len pred bránkou, ale na krídle na strelu z prvej. Je o mne známe, že som hráč, ktorému nerobí problém sa prispôsobiť.“

Martin PospíšilZdroj: nhl.com/flames

X Pri podpise novej zmluvy vám povedali, na akom poste s vami počítajú?

„Neviem to presne povedať, prvý rok mi tréner hovoril, že ma vidí na ľavom krídle, potom vravel, že spravil hlúposť, mám perfektné buly a vidí ma ako centra. Potom prišla zmena trénera a hrával som pravé krídlo. Každý mi hovorí niečo iné. Sám sa cítim najlepšie na centri, to mi príde najprirodzenejšie. Je tam veľa súbojov o puk, čo mám rád.“

X Z Calgary Flames odišli dvaja stobodoví lídri Johnny Gaudreau s Mattom Tkachukom, za nich však prišli zvučné posily na čele s Jonathanom Hubereaudom, ako vidíte svoje šance konečne sa prebojovať do prvého tímu?

„Šanca je tam vždy, aj keď máte dvadsať hráčov na jedno miesto. Verím, že sa mi to podarí či už po kempe, alebo počas sezóny.“

X Čo hovoríte na situáciu Adama Ružičku, ktorého dlho držali v prvom tíme, ale nedostával šancu v zápasoch?

„O Calgary je známe, že mladí hráči si to musia vytrpieť, dupľom pri náročnom trénerovi Darrylovi Sutterovi. Adam to mal náročné. Verím, že aj v jeho prípade sa to v novom ročníku zmení.“

X Vnímate ako výhodu voči Ružičkovi, ktorý je hráčom do prvých pätiek, že môžete hrať hocikde v zostave?

„Áno, môže to byť mojou výhodou.“

X Vaše rozprávanie potvrdzuje, že okolo bratov Pospíšilovcov je neustále živo (starším bratom Martina je reprezentant Kristián Pospíšil pozn. red.), čo poviete?

„(smiech) Je tomu tak, stále sa okolo nás niečo deje. Nenudíme sa a to ešte máme ďalších dvoch bratov, aj keď tí majú čas, keďže starší má dvanásť a mladší iba štyri roky. Teraz s nimi chodím na ľad doma vo Zvolene. Máme zábavu.“

X Staršiemu bratovi Kristiánovi veľmi nevyšiel svetový šampionát, kde bojoval so zranením nohy a tréner Craig Ramsay ho po dvoch fauloch v zápase s Kazachstanom posadil na tribúnu, ako ste to vnímali?

„Sledoval som to, snažil som sa byť Kristiánovi na diaľku oporou. Brat spravil chybu, že si sadol na mantinel, čo nebolo dobré gesto. Veci sa dejú, poučil sa, týmto by som to uzavrel. Kto Kika pozná, vie, že do všetkého ide naplno, tak je to aj na partičke s kamarátmi.

Nezvládol tento moment. Verím, že v budúcnosti ešte dostane šancu, lebo podobných typov hráčov na svete veľa nie je. Má silu pri hre s pukom, korčuľovanie, aj on však musí trochu ubrať a nebrať všetko smrteľne vážne.“

X Už aj nastal čas, aby ste s bratom spoločne obliekli reprezentačný dres, čo poviete?

„Bolo by to super. Veľmi by som sa z toho tešil.“

ROČNÍK 1999 JE SILNÝ

Aj Martin Pospíšil je príkladom, že ročník 1999 je na Slovensku veľmi silný. Martin Fehérváry hrá už pravidelne NHL, nakukol do nej Adam Ružička a okrem Pospíšila budú bojovať o profiligu v budúcej sezóne Pavol Regenda s Milošom Kelemenom. „Nikdy som nepochyboval o našom ročníku. S odstupom času sa to ukazuje. Škoda ešte Miloša Romana, že nedostal v Amerike poriadnu šancu. Všetkým chalanom fandím a dúfam, že sa stretneme v NHL,“ zaželal si univerzálny útočník.

DVORSKÝ AKO PÁLFFY

Počas partičiek vo Zvolene sa stretol Martin Pospíšil viackrát na ľade aj s ďalším slovenským supertalentom Daliborom Dvorským. „Dalibor je na svoj vek neskutočný talent. Má obrovský prehľad v hre a cit. Nemusí po ľade vôbec lietať, prirovnal by som to k Žigmundovi Pálffymu, keď hrával za Skalicu a pozeral som ho v úžase v telke ako malý chlapec. Cit pre hru sa nedá naučiť, to musíte mať. Verím, že bude takto pokračovať. Maká na sebe, super ho podporujú rodičia. Našliapnuté to má skvele,“ povedal Pospíšil, aktuality.sk