Sulík chcel Matoviča v roku 2010 stiahnuť s kandidátky SaS. Líder Obyčajných ľudí totiž kampaňoval proti strane, za ktorú kandidoval. Dnes sa rozhodne, či z vlády odíde Igor Matovič, alebo Richard Sulík a ďalší ministri SaS. Spor lemuje vzťah tejto dvojice už od jeho počiatkov. V úryvku z knihy Obyčajný Matovič. Homo vulgarisjej autor,šéfredaktor portálu Aktuality.sk Peter Bárdy, približuje, ako sa títo dvaja politici vlastne stretli.

Prvý krok pre spojenie Matoviča so stranou SaS urobil Sulík. „Na Matoviča ma upozornilo pár ľudí, že si robí kampaň na letákoch, ktoré hádžu do schránok. Tak som sa s ním skontaktoval niekedy na jeseň 2009 a oslovil ho s tým, aké má plány.“

Sulík poznamenal, že trnavský podnikateľ chcel od začiatku zakladať politickú stranu a že miesto na kandidátke SaS bola len z núdze cnosť: „Povedal mi, že chce zakladať politickú stranu a ísť do politiky. Snažil som sa ho odhovoriť od založenia strany, aby netrieštil sily a išiel na našu kandidátku. On bol proti, tak som ho nechal,“ zaspomínal si s odstupom dekády v rozhovore s autorom knihy.

Založenie strany však trvá nejaký čas. Na začiatok potrebujete minimálne 10-tisíc podpisov od občanov, ktorí súhlasia so vznikom strany. „Matovič si veril, že ich vyzbiera veľmi rýchlo. Bolo vidieť jeho naivitu, že si veci predstavoval ako ‚Hurvínek válku‘,“ dodal Sulík.

SaS už mala zber podpisov za sebou. „Medzičasom som mu volal, či už zbiera podpisy a on len opakoval, že už začne, že sa už ide do toho pustiť. Lenže čas letel a nakoniec ich nevyzbieral.“ A práve to bol podľa predsedu SaS skutočný dôvod, prečo nakoniec Matovič a jeho traja spoločníci nezaložili pred voľbami v júni 2010 stranu.

Pre sulíkovcov však bolo výhodou mať Matovičovo kvarteto na kandidátke. „Raz mi hovoril, že kolportérom novín dal úlohu, aby sa pýtali ľudí z prvej dvadsiatky domov na ulici, koho by volili. Spomínal to v čase, keď bola SaS podľa prieskumu Focusu pod piatimi percentami. Matovič mi povedal, že z jeho prieskumu to vychádza na 6,5 až 6,7 percenta. Zároveň mi garantoval, že nám prinesie 60-tisíc hlasov, čo sa mu nakoniec nepodarilo.“

Jediným členom predsedníctva SaS, ktorý v tom čase nesúhlasil s Matovičom na straníckej kandidátke, bol vedec Robert Mistrík. Nebolo to preto, že by predvídal komplikovanú povahu ambiciózneho Trnavčana. Skôr sa mu nepozdávalo, že ho Sulík priniesol krátko pred voľbami. Kým dovtedy tvorili SaS ľudia, ktorí sa poznali a mali podobný pohľad na svet, krátko pred voľbami im na kandidátke pristál niekto, o kom nič nevedeli. Mistríkove obavy však nezabrali – ostatní členovia SaS ho pri rozhodovaní o angažovaní Matoviča a jeho ľudí prehlasovali.

Obyčajní ľudia sa tak pred parlamentnými voľbami 2010 dostali na kandidátku strany SaS a obsadili posledné štyri miesta – na 150. bol Igor Matovič.

Profesorka politológie na Univerzite Komenského v Bratislave Darina Malová to s odstupom času označila za vopred premyslený kalkul a marketing: „Povedzme si úprimne, je to aj marketing, jednoduchý psychologický ťah. Vieme, ako kandidátky vyzerajú, je tam 150 mien. Ak nie som zorientovaný v politike, len ťažko krúžkujem. Budem hľadať napríklad kandidáta číslo 23 alebo prvého lekára na kandidátke? Ak so stranou sympatizujem, som informovaný o číslach svojich kandidátov – ale to sa dá očakávať najmä pri informovanejších voličoch, ktorí majú väčšiu mieru lojality voči danej strane. Ale pre ostatných voličov sa prvý a posledný hľadá ľahko. V tom je ten marketing.“

Matovič dobre vedel, že na kandidátke Sulíkovej SaS by sa teoreticky mohol dostať do druhej päťky. Zároveň mu bolo jasné, že zvyšní traja Obyčajní ľudia by sa stali akýmsi planktónom kandidátky – nik by ich nenašiel.

Fakt, že figurovali pekne pohromade na konci 150-členného zoznamu mien, im paradoxne zaisťoval lepšiu viditeľnosť. V spojení s odkazom, že sú iba obyčajnými ľuďmi, ktorí idú zabojovať z konca kandidátky, to zafungovalo.

Odvtedy si Matovič nechal 150. miesto pre seba. Stalo sa jeho obchodnou značkou. Volič OĽaNO spoľahlivo vie, kde má Igora hľadať. Navyše tým deklaruje, že je povinnosťou všetkých starých politikov OĽaNO, aby obhajovali poslanecké mandáty z konca kandidátky. Niektorým sa to darí, iní na Matovičovu marketingovú stratégiu doplatili. Ale o tom neskôr.

Málokto vie, že Sulík chcel štyri dni pred voľbami 2010 vyhodiť Matoviča z kandidátky SaS: „Problém s Igorom sa začal ešte pred voľbami. V schránkových novinách začal vypisovať, že nesúhlasí s programom SaS, čo znervózňovalo mojich straníckych kolegov. Mali sme vtedy program 120 opatrení a on mi vysvetľoval, že so 111 súhlasí a je len proti deviatim. A tých deväť dokola vypisoval vo svojich novinách, až ma kolegovia dotlačili k tomu, že ho stiahneme z kandidátky.“

Sulík odcestoval do Trnavy, aby to Matovičovi vysvetlil. Bolo neprijateľné, aby išli do volieb s človekom, ktorý má kampaň postavenú na vyhraňovaní sa proti strane, za ktorú kandiduje. „Igor ma uprosil, aby som to nerobil, že on donesie 60-tisíc voličských hlasov. Opýtal som sa ho, že čo ak ich neprinesie. Odpovedal, že odstúpi toľko jeho kandidátov, koľko hlasov mu bude chýbať podľa prepočtu, ktorý sme obaja považovali za nespochybniteľný. Nakoniec priniesol hlasy v prepočte 2,75 poslanca, na čo som mu povedal, že jeden z kandidátov Obyčajných ľudí musí odstúpiť a prenechať poslanecké miesto pre kandidáta SaS, ktorý bol zvolený v ďalšom poradí.“

Matovič to však odmietol. Uvedomoval si dôležitosť a silu svojej pozície v situácii, keď Radičovej koalícii chýbal bez jeho štvorice jeden hlas k väčšine. „Koalícia tak závisela od jeho rozhodnutia. Mali sme spolu 79 poslancov, z toho štyria boli Matovič a jeho traja ľudia,“ priblížil Sulík pomery po parlamentných voľbách v júni 2010, ktoré síce vyhral Smer-SD, no vládu zostavovala Radičová.

Výsledkom nedodržania dohody bol konflikt, ktorý postupne naberal na sile. A ktorý vzhľadom na Matovičovu povestnú pomstychtivosť zohral úlohu aj o desať rokov neskôr, keď sa voľakedajší politickí spojenci opäť stretli v spoločnej vláde.

„Za to, že nestiahol kandidáta, som mu povedal, že mu nedám peniaze za volebný výsledok. Bolo to asi 100-tisíc eur, ktoré mal dostať za získané volebné hlasy. Raz prišiel za mnou, že by ich potreboval. Vtedy som asi pripustil, že by som mu zaplatil. Lenže nakoniec som mu to nevyplatil,“ priznal Sulík, aktuality.sk

X X X

 Zmajkovičová nie je jediná. Krajniakovo ministerstvo podporilo desiatky podozrivých projektov za 10 miliónov eur

Peniaze na projekty, ako dostať neaktívnych ľudí späť na trh práce, dostali aj lyžiari a organizácia bojových športov. Niektorí záujemcovia si vybrali štátnu podporu hneď na dve združenia súčasne.

Ministerstvo práce sa podujalo na užitočnú vec – začalo hľadať združenia, ktoré by dokázali pomocou štátnych peňazí vrátiť na pracovný trh takých ľudí, ktorí sa do práce veľmi nehrnuli. Redakcia Aktuality.sk už informovala, že štedrú dotáciu získala Nadácia Renáty Zmajkovičovej, teda bývalej známej političky strany Smer. Podozrivo však pôsobí celkový zoznam organizácií, ktorým peniaze rozdelili.

Štátnu podporu dostalo napríklad združenie Puart Gallery bývalého poslanca mestského zastupiteľstva v Púchove Romana Hvizdáka. Organizácia, ktorá má vrátiť na trh práce 30 ľudí za 498-tisíc eur, sa doteraz venovala projektu Okná do rozprávok. Išlo o maľby rozprávkových výjavov na chodbách nemocnice – do ich tvorby sa zapájali aj malí pacienti, rodičia či personál nemocnice.

Puart Gallery sa teraz má zapojiť do úplne inej oblasti: poskytnúť poradenstvo a mentorskú činnosti ľuďom, ktorých zákon označuje za neaktívnych – teda nezamestnaných z rôznych znevýhodnených skupín.

Aj keď exposlanec Hvizdák v zmluve figuruje, do telefónu nám povedal, že už štatutárom združenia nie je a okrem projektu malieb v nemocnici sa organizácia dlhodobo venuje aj iným aktivitám. Nespresnil však akým a odkázal nás na nového štatutára. Ten už na naše otázky nereagoval.

Dve organizácie, dva projekty, tí istí ľudia

Podporu dostali aj projekty organizácií MyJump.sk a Martino – Inštitút rozvoja spoločnosti. V oboch prípadoch je pritom štatutárkou tá istá osoba – Ivana Tomanová Čergeťová . Oba projekty pred štátnymi úradnikmi uspeli napriek tomu, že v nich figurujú rovnakí zamestnanci, aj keď na iných pozíciach. Na poste odborného garanta sa striedajú Ivana Tomanová Čergeťová a Marek Ondrík. V druhom projekte potom zastávajú funkciu odborného poradcu.

V oboch projektoch by pritom mali ľudia na všetkých pozíciách pracovať na plný úväzok – je to tak uvedené v rozpočte, ktorý je zverejnený v prílohezmlúv. Podľa Tomanovej Čergeťovej je však všetko v poriadku, aj keď tí istí ľudia figurujú na plný úväzok hneď v dvoch projektoch.

„Naši pracovníci nepracujú na plný úväzok. Jediná pozícia v projekte, ktorá je obsadená formou trvalého pracovného pomeru, je pozícia odborného garanta. Pozície odborného personálu – odborný poradca, peer pracovník a projektový/finančný manažér – sú obsadené formou dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru. V našich projektoch ide konkrétne o dohody o pracovnej činnosti, kde nás Zákonník práce limituje prácou max. 10 hod. týždenne. U našich zamestnancov z časového hľadiska nedochádza k prekrývaniu pracovnej doby,“ uviedla Tomanová Čergeťová.

Ministerstvo práce tvrdí, že v prípade prekrývajúcich sa úväzkov nemôže jedna fyzická osoba pracovať na viac ako 1,5 úväzku. Znamená to, že na jednom projekte má zamestnanec plný úväzok a na druhom polovičný. Zamestnanci by tak mali robiť na dvoch projektoch dokopy 12 hodín denne.

„Jedna fyzická osoba môže byť odborným garantom len v jednom podporenom projekte. Dôvodom pre túto podmienku bola práve snaha o zabezpečenie kvality projektu v tom zmysle, že odborný garant bude poskytovať svoju odbornú kapacitu na efektívne a dôsledné riešenie výziev, ktoré sa vyskytnú počas realizácie projektu. Nie je vylúčené, že odborný garant projektu v inom projekte pôsobí ako poradca a naplno tak využíva svoj odborný potenciál. Rozsah týchto činností je však limitovaný a riadiaci orgán kontroluje, či uvedené činnosti v súčte nepresahujú 1,5-násobok bežného pracovného úväzku.“

Štatutárka združení MyJump a Matino otvorene priznáva, že o podporu požiadala dvakrát zámerne – nazýva to čistým pragmatizmom. „Vzhľadom na to, že sme chceli zvýšiť svoje šance na úspech pri predkladaní žiadosti o nenávratný finančný príspevok, rozhodli sme sa podať žiadosti za dve organizácie. Aby sme predišli neúspechu, rozhodli sme sa zapojiť obe organizácie, čo nie je v rozpore so zákonom.“

Faktom, je že ministerstvo nijak neobmedzilo, koľko projektov, respektíve organizácií môžu žiadatelia do výzvy prihlásiť. Aj preto, že vo výzve bolo neúspešných projektov výrazne menej ako tých úspešných.

S tým, že oba projekty uspejú, zrejme na začiatku nepočítali ani žiadatelia, keďže do oboch napísali rovnaké osoby.

Športové kluby v boji s nezamestnanosťou

O štátne peniaze sa v tejto výzve na boj s nezamestnanosťou uchádzali aj športové kluby – a darilo sa im. Medzi úspešnými organizáciami je napríklad občianske združenie Slavjan z obce Jarabina či EMAA – European Martial Arts Association – organizácia zaoberajúca sa výučbou bojových umení.

V prípade organizácie Slavjan je jediná verejne dostupná informácia, že je športovým lyžiarskym klubom. Keď sme sa chceli organizácie na zverejnenej emailovej adrese spýtať bližšie podrobnosti o projekte a jej činnosti, dostali sme len útočnú odpoveď. Jej pisateľ nám oznámil, že táto organizácia nakoniec projekt realizovať aj tak nebude.

„Do projektu Krok za krokom sme sa nakoniec nezapojili. Zrovnajte si fakty, máte k tomu k dispozícii verejne dostupný centrálny register zmlúv. Aj iné registre natož, aby ste vehementne tvrdil, že sa venujeme len lyžovaniu. Ale čo by človek čakal od prestitúta z aktualít, všakže?!“

Organizácia EMAA nám na otázky o projekte vôbec neodpovedala.

Medzi úspešnými uchádzačmi figuruje aj organizácia NLH Nitra. Ani o nej sa nedá z otvorených zdrojov veľa zistiť. V minulosti žiadala dve percentá z dane pre projekt trénovania malých hokejistov. Štatutárom organizácie je Marcel Ozimák, ktorý je v súčasnosti hokejovým trénerom v ruskom Nižnekamsku.

Ani táto organizácia na naše otázky do uzávierky nereagovala.

Aj syn politika s ministerským úradníkom

Športovo ladená je zrejme aj organizácia #futura2040, ktorá podľa svojej facebookovej stránky v minulosti spoluorganizovala jeden boxerský turnaj v Holíči a jedno benefičné podujatie. Jej predsedom je Dávid Bodnár, ktorý pracuje na ministerstve vnútra ako odborník na komunikáciu a PR operačného programu Ľudské zdroje, financovaného z európskych fondov.

Tajomníkom združenia je Matej Čambal – syn primátora mesta Holíč Zdenka Čambala, ktorý kandiduje aj na post predsedu Trnavského samosprávneho kraja s podporou strán Smer a SNS. Čambal sa so synom objavili aj na benefičnom podujatí organizácie #futura2040.

„#futura2040 od svojho vzniku realizovala okrem podujatí zverejnených na FB stránke aj iné aktivity v oblasti sociálnych vecí. #futura2040 disponuje zamestnancami s rozsiahlym odborným zázemím pre realizáciu projektu v oblasti zamestnanosti, konkrétne zamestnancov s dlhoročnými skúsenosťami a zodpovedajúcou kvalifikáciou,“ opísal Bodnár fungovanie tejto organizácie.

Bližšie podrobnosti však neuviedol a odmietol uviesť mená zamestnancov, ktorí na projekte pracujú – odvolal sa na ochranu osobných údajov

Ďalším príjemcom nenávratného finančného príspevku na projekt je aj občianske združenie Pre lepšiu spoločnosť. Jej štatutárom je Pavol Kalinský, ktorý bol v minulosti externým spolupracovníkom tlačového oddelenia úradu vlády za expremiéra Igora Matoviča. Jeho občianskemu združeniu v minulosti na iný projekt odkleplo státisíce aj ministerstvo životného prostredia. Po medializácii tohto prípadu ministerstvo zmluvu zrušilo, peniaze nevyplatilo a Kalinský ukončil aj spoluprácu s Matovičom.

„Ako predseda OZ Pre lepšiu spoločnosť som za vyše 10 rokov praxe spolupracoval na viacerých projektoch, ktoré sa týkajú marginalizovaných rómskych komunít, sociálne vylúčených ľudí, krehkých osôb a pod. Rovnako tak OZ Pre lepšiu spoločnosť spolupracovalo na podobných projektoch (komunitné centrá, sociálne podniky, chránené dielne a pod.),“ uviedol Kalinský na margo skúseností občianskeho združenia v oblasti, na ktorú je projekt zameraný.

Na otázku, ako sa zatiaľ darí združeniu napĺňať cieľ projektov, konštatoval, že teraz sú vo fáze vyhľadávania a anamnézy ľudí z cieľovej skupiny.

„V súčasnosti máme v systéme ITMS2014 zaregistrovaných asi 40 klientov, s ktorými pracujeme a vytvárame im plán aktivít. Navrátiť osobu, ktorá dlhodobo nepracuje pre rôzne dôvody (exekúcia, závislosť, rodinná situácia..), nie je otázka dní či týždňov, ale mesiacov, možno roka.“

Primárne sa zamerali na klientov z marginalizovanej rómskej komunity, oslovujú aj ľudí bez domova či mladé matky, ktoré ešte nikdy nepracovali.

Majiteľ firmy s problémami s daňami

Veľké nejasnosti vzbudzuje projekt s názvom Runaway organizácie TMB Consulting. Z voľne dostupných zdrojov sa o nej nedajú nájsť prakticky žiadne informácie. Jedinou linkou na ňu je štatutár Tomáš Masaryk, ktorému patria firmy TMB Cars a TMB Clean. Spoločnosť TMB Cars sa zaoberá, podľa svojej internetovej stránky, sprostredkovaním predaja luxusných áut. Spoločnosť TMB Clean zas bola finančnou správou zaradená na zoznam firiem s dôvodmi na zrušenie registrácie na daň z pridanej hodnoty (DPH). Finančná správa podľa zákona zaraďuje na zoznam firmy, ktoré si neplnia alebo opakovane porušujú daňové povinnosti, nie sú zastihnuteľné na adrese a podobne.

Aj ďalšia firma TM Corporation, ktorú medzičasom Masaryk predal občanovi Bosny a Hercegoviny, je zaradená na tomto zozname a má už aj vyrubený daňový dlh. Masaryk na naše otázky zaslané mailom nereagoval.

Kde sa stala chyba?

Problém nie je vo výzve, ale v pravidlách výberu projektov, ktoré napokon dostali peňažnú podporu. Takto vidí situáciu Zuzana Polačková, ktorá je uznávanou odborníčkou na zamestnanosť. Samotnú výzvu ministerstva práce, ktoré chcelo zamestnávanie priblížiť ľuďom dlhodobo mimo trhu práce, považuje za kvalitnú.

„Osobne s výzvou nemám žiaden problém, ide o dlhoočakávanú výzvu, ktorá bola pripravovaná v spolupráci so širokým spektrom mimovládnych organizácií, ktoré služby dlhodobo poskytujú. Čo v prostredí európskych štrukturálnych a investičných fondov (EŠIF) na Slovensku považujem za unikát a veľmi pozitívny bod,“ hovorí Polačková.

Ako dodala, problém je skôr v tom, ako sa projekty vyberajú, čo je však viac-menej vopred stanovené systémom riadenia eurofondov.

Zjednodušene povedané, projekty aj žiadatelia sú nadmerne zaťažení administratívou. Aby boli ich projekty úspešné, musia sa zameriavať na formálne kritériá. Aj preto sa do výzvy nezapojilo viac etablovaných organizácií. Tie často len poskytli odborných pracovníkov menej známym organizáciám.

Za podozrivými výsledkami Polačková vidí snahu hodnotiť všetko tabuľkovým prístupom.

„Problém je skôr v neschopnosti zohľadňovať akékoľvek iné kritéria a subjektívny názor hodnotiteľa. Ak sú podmienky splnené, hodnotiteľ nemá inú možnosť ako projekt odporučiť na schválenie. A to aj v tom prípade, ak osobne vie, že organizácia sa téme nevenuje. Do úvahy sú brané len technokratické kritériá. Žiaľ, aj toto je výsledok prehnanej snahy vynechať akýkoľvek subjektívny názor hodnotiteľa.“

Samotné ministerstvo však zodpovednosť za výber projektov neprebralo. „Projekty nie sú schvaľované ministerstvom. Každá žiadosť o nenávratný finančný prostriedok, ktorá splnila podmienky v administratívnom overovaní, bola predložená na externé odborné hodnotenie. Na základe tohto odborného hodnotenia je riadiaci orgán povinný vydať rozhodnutie o podporení alebo nepodporení príslušnej žiadosti,“ uviedli ministerskí úradníci v stanovisku.

Budeme kontrolovať

Ministerstvo ubezpečuje, že podporené projekty si ešte preverí, aktuálne už rozbehlo prvé kontroly. „Predmetom kontrol sú všetky skutočnosti, na základe ktorých je možné identifikovať, že prijímateľ zabezpečuje implementáciu projektu podľa podmienok dojednaných v zmluvne, a teda v projekte, ktorý je súčasťou zmluvy.“

Okrem týchto kontrol môže ministerstvo vykonávať aj inú formu kontroly projektov. „Ministerstvo práce vykonáva na projektoch aj finančné kontroly priamo u prijímateľa nenávratného finančného príspevku. Tieto finančné kontroly na mieste môžu byť ohlásené alebo neohlásené. Ide o finančné kontroly oprávnenosti výdavkov, dokladov, účtovníctva a podobne.”, aktuality.sk

X X X

Košická nemocnica: Do kauzy ignorovaného víťaza na primára gynekológie vstupuje súd

Riaditeľ „starej“ košickej nemocnice Ľuboslav Beňa vymenoval za primára gynekológa Ladislava Rosochu. V personálnom konkurze skončil Rosocha za Jánom Richnavským.

V redakcii Aktuality.sk sme od začiatku nezávislí a vo verejnom záujme sprístupňujeme dôležitý spravodajský obsah pre všetkých našich čitateľov zadarmo. Na to, aby sme mohli aj naďalej pripravovať kvalitné spravodajstvo a neustále sa zlepšovať, potrebujeme aj vašu podporu.

Košický gynekológ Ján Richnavský vyhral riadne výberové konanie na pozíciu primára gynekologicko-pôrodníckeho oddelenia Univerzitnej nemocnice Louisa Pasteura v Košiciach, napriek tomu sa ním nestal.

Nový šéf „starej“ košickej nemocnice Ľuboslav Beňa vymenoval za primára iného gynekológa – Ladislava Rosochu. V personálnom konkurze skončil Rosocha za Jánom Richnavským. Na zvláštne rozhodnutie nového riaditeľa „starej nemocnice“ v Košiciach upozornili pred časom Aktuality.sk. Kauza má teraz ďalšie pokračovanie.

Richnavský sa žalobou obrátil na košické súdy s tým, aby si jeho zamestnávateľ splnil povinnosť vyplývajúcu zo zákona o výkone práce vo verejnom záujme aj z vnútorných predpisov košickej nemocnice – zriaďovacej listiny a jej pracovného poriadku. Oba interné dokumenty píšu o tom, že „poradie uchádzačov je záväzné pri obsadení funkcie. Zamestnávateľ uzavrie pracovný pomer s uchádzačom podľa poradia“.

Žalobou sa Ján Richnavský domáha, aby bol ako víťaz výberového konania vymenovaný do funkcie primára na päťročné obdobie. Súčasťou žaloby je aj návrh na neodkladné opatrenie. Súd tento jeho nárok koncom augusta uznal.

Plány riaditeľa nemocnice

Pre univerzitnú nemocnicu to znamená, že nezorganizuje ďalšie výberové konanie, tak ako to podľa slov jej riaditeľa Beňu v najbližšom polročnom horizonte plánovala, až do času, kým súd nerozhodne o žalobe ako celku. Súčasťou neodkladného opatrenia vydaného Okresným súdom Košice II je aj skutočnosť, že Ladislav Rosocha nesmie byť poverený funkciou primára.

Víťaz-nevíťaz

Začiatkom júla tohto roka nemocnica Richnavskému písomne oznámila, že sa stal víťazom výberového konania. Tiež mu oznámila, že končí jeho dočasné poverenie funkciou primára gynekologicko-pôrodníckeho oddelenia.

Poverenie mu udelil v tom čase už bývalý generálny riaditeľ univerzitnej nemocnice Ján Slávik, ktorého po rozhodnutí ministerstva zdravotníctva Vladimíra Lengvarského nahradil Ľuboslav Beňa. Zároveň sa Richnavský dozvedel, že Beňa dočasne poveril vedením tohto oddelenia svojho bývalého nadriadeného Ladislava Rosochu.

Neodkladné opatrenie košického súdu zatiaľ nie je právoplatné. Nemocnica neprezradila, či sa voči nemu odvolá. „Vedenie Univerzitnej nemocnice Louisa Pasteura plne rešpektuje rozhodnutie súdu o nariadení neodkladného opatrenia,“ odkázal stručne riaditeľ Ľuboslav Beňa cez marketingové oddelenie nemocnice.

Ministerstvo s dianím nič nemá

Ešte nedávno pritom tvrdil, že jeho manažérsky krok je v súlade so zákonom. Beňa najprv pre Aktuality.sk priznal, že výberové konanie na pracovnú pozíciu primára gynekologicko-pôrodníckeho oddelenia nemocnice prebehlo v súlade s právnymi predpismi. Napriek tomu jeho výsledok nerešpektoval a ignoroval.

„Výsledky výberovej komisie je štatutár povinný akceptovať, avšak žiadne právne predpisy ani zriaďovacia listina vydaná ministerstvom zdravotníctva a tiež platné interné predpisy nemocnice neukladajú povinnosť štatutárovi úspešného uchádzača podľa výberovej komisie vymenovať do pracovnej pozície primára,“ tvrdil Ľuboslav Beňa.

Ministerstvo zdravotníctva vedené nominantom OĽaNO Vladimírom Lengvarským dáva od diania v Košiciach ruky preč.

„Vzhľadom na zákonnou úpravou vymedzenú pôsobnosť ministerstva zdravotníctva nie je v jeho pôsobnosti vyjadrovať sa k postupom a procesom organizácií v jeho zriaďovateľskej pôsobnosti pri obsadzovaní miest vedúcich zamestnancov,“ píše sa v odpovedi tlačového oddelenia rezortu.

Beňa svoje rozhodnutie nevysvetľuje

Ministerstvo v prvej reakcii tvrdilo, že dianie v Košiciach „neodkladne preverí“, napokon iba prevzalo rétoriku riaditeľa Ľuboslava Beňu.

„Podľa informácií, ktoré ministerstvu poskytla nemocnica, je aktuálne poverenie vedúceho zamestnanca viesť gynekologicko-pôrodnícke oddelenie v zmysle zákona o výkone práce vo verejnom záujme dočasné, a to do riadneho vykonania nového výberového konania,“ konštatovala hovorkyňa rezortu zdravotníctva Petra Lániková. Doplnila, že nové výberové konanie na post primára oddelenia bude v zákonnej lehote, a to maximálne do šiestich mesiacov odo dňa poverenia.

íRezort zdravotníctva prebiehajúci súdny spor s nevymenovaným primárom Richnavským teraz nekomentuje: „Vzhľadom na skutočnosť, že ministerstvo nie je účastníkom predmetného súdneho konania ani žiadneho konania v uvedenej veci, nie je možné sa k prebiehajúcemu súdnemu konaniu vo veci obsadzovania funkcie primára gynekologicko-pôrodníckeho oddelenia žiadnym spôsobom vyjadrovať ani komentovať rozhodnutia súdu.“

Aktuality.sk preto požiadali riaditeľa Univerzitnej nemocnice Louisa Pasteura Ľuboslava Beňu, aby svoje rozhodnutie nevymenovať víťaza výberového konania Jána Richnavského za primára verejne vysvetlil. Beňa tak opätovne nespravil.

Bol Rosochovým podriadeným

V univerzitnej nemocnici pracuje celý svoj profesijný život – už 28 rokov. Dlhé roky pôsobil ako primár jej transplantačného oddelenia. Keď jej v rokoch 2012 až 2014 z pozície generálneho riaditeľa šéfoval kontroverzný gynekológ Rosocha spájaný s dnes už nebohým Košičanom Pavlom Paškom, Beňa mu robil námestníka. Do jeho kompetencií spadala liečebno-preventívna starostlivosť pre internistické odbory.

Beňa bol námestníkom do roku 2017, potom krátko pracoval na pozícii medicínskeho riaditeľa. Do manažmentu štátnej nemocnice sa znova vrátil v roku 2021, keď získal post výkonného riaditeľa pre liečebno-preventívnu starostlivosť.

Beňa sa stal šéfom univerzitnej nemocnice v júni tohto roka vďaka rozhodnutiu rezortu zdravotníctva, ktoré zmenilo zriaďovateľskú listinu „starej“ košickej nemocnice.

Šéfom sa stal po ťahu ministerstva

Zmenou došlo k zrušeniu takzvanej rady riaditeľov a vytvoreniu novej organizačnej štruktúry a Beňa sa dostal z postu výkonného riaditeľa pre liečebno-preventívnu starostlivosť na najvyšší riadiaci post.

Do pozície šéfa nemocnice ho menoval minister zdravotníctva za OĽaNO Vladimír Lengvarský, keď nahradil Jána Slávika, odvolaného narýchlo a bez vysvetlenia po roku vo funkcii.

Na post výkonného riaditeľa Beňa nastúpil podobne ako Slávik pred rokom v júni. Ján Slávik do košickej univerzitnej nemocnice nastúpil pred vyše rokom po prestupe z nemocnice skupiny Agel v košickej Šaci. V nej pôvodne pracoval aj gynekológ Ján Richnavský, aktuality.sk

X X X

SaS odíde, rokovania budú pokračovať alebo všetkých prekvapí Matovič. Ako sa vyvinie koaličná kríza

Premiér Eduard Heger predstavil v stredu desať opatrení, ktoré majú pomôcť ľudom. Vyhlásil pritom, že ak ich SaS pomôže schváliť, Igor Matovič odíde z vlády. Sulíkovci dali šéfovi Obyčajných ľudí čas do dnešného dňa na odchod, až potom sa začnú o bodoch rozprávať.

Mesiace trvajúcu koaličnú krízu dnes čaká definitívne rozuzlenie. Vládu opustí buď Igor Matovič, alebo zvyšok ministrov SaS. Koaliční partneri tak už nemajú veľa možností a podľa ich vyjadrení čaká kabinet Eduarda Hegera rozpad.

„Ono to vyzerá tak, že SaS aj OĽaNO už hrajú na to, ako si zachovať aspoň trochu tvár pred svojimi voličmi, a nejde im o zachovanie štvorkoalície,“ konštatuje aj politológ Tomáš Koziak.

Sulíkovci podajú demisiu a odídu do opozície

Premiér Eduard Heger predstavil v stredu desať opatrení, po ktorých schválení s hlasmi poslancov SaS je Igor Matovič ochotný odísť z vlády.

Koziak kritizoval obe strany, že riešenie súčasnej krízy stavajú na ultimátach. Hegerov návrh podľa neho prišiel „nie o päť minút dvanásť, ale o minútu dvanásť“. Prijatím desiatich bodov by SaS poprela samu seba, pretože mnohé z nich v minulosti odmietla.

Preto sa Koziak domnieva, že najpravdepodobnejším scenárom, ktorý nás dnes čaká, je demisia všetkých ministrov SaS. „Teraz by som na to stavil, že to takto dopadne. SaS nemá kam ustúpiť,“ pokračoval.

SaS bude po odchode z vlády súčasťou opozície a v parlamente ju bude zastupovať 21 poslancov. Do parlamentu sa totiž vráti ministerka spravodlivosti Mária Kolíková, ktorá síce kandidovala za stranu Za ľudí, ale v súčasnosti už reprezentuje SaS. Počas krízy sa poslanecký klub rozšíril aj o odídenca z OĽaNO Juraja Krúpu.

Richard Sulík po posledných koaličných rokovaniach na Bôriku oznámil, že jeho poslanci pomôžu z opozície otvoriť septembrovú schôdzu parlamentu. No ďalšiu pomoc už garantovať nevedel. Zároveň avizoval, že SaS nepodporí v Národnej rade napríklad ani štátny rozpočet na budúci rok, ak v ňom budú výdavky spojené s miliardovým balíkom od ministra financií.

SaS z vlády odíde, rokovania o návrate budú pokračovať

Šéf SaS v stredu neodmietol návrh desiatich opatrení, ktoré predstavil Eduard Heger. Uviedol, že jeho strana je o nich ochotná rokovať, ale najprv musí Matovič podať demisiu. Jedným zo scenárov je teda aj odchod SaS z vlády a pokračovanie rokovaní o tom, za akých podmienok sú sulíkovci ochotní vrátiť sa.

Aj minister životného prostredia za OĽaNO Ján Budaj v stredu pripustil, že desať bodov jeho hnutia nie je vytesaných do kameňa a je o nich možné diskutovať.

„Viem si predstaviť, že niektoré z tých bodov by SaS v rámci svojho pôsobenia v parlamente, ale mimo koalície, mohla akceptovať. Pretože o týchto bodoch treba rokovať. Týkajú sa veľmi závažných problémov, ktoré Slovensko čakajú,“ povedal politológ Koziak.

Podľa odborníka je však návrat SaS do koalície a vlády nepravdepodobný. Podľa neho by však SaS svoj avizovaný odchod mohla opäť predĺžiť, aby získala čas na ďalšie spoločné rokovania.

Demisiu dnes podá Igor Matovič

Najpravdepodobnejší je podľa Koziaka scenár, že Matovič dnes predbehne ministrov SaS a demisiu podá skôr. „OĽaNO čaká, ako sa SaS postaví k tým bodom. Ak by ich prijala bez podmienok a pripomienok, tak by odišiel,“ pokračoval politológ.

Samotný Igor Matovič zdôraznil, že ultimátum na odchod nebude akceptovať a na „tisíc percent“ dnes z funkcie neodíde. Podľa jeho slov cíti viac ako 90-percentnú podporu v hnutí. Zároveň však priznal, že s „dvoma, tromi“ predstaviteľmi hnutia debatuje o tom, či by nemal z vlády odísť.

Navyše na Facebooku včera opäť zaútočil na SaS a tvrdil, že „povalí tretiu demokratickú protikorupčnú vládu“.

OĽaNO spoločne so svojimi dvoma koaličnými partnermi smeruje do menšinovej vlády. Spolu s Romanou Tabák, Jánom Krošlákom a Jozefom Šimkom, ktorí na začiatku septembra vstúpili do poslaneckého klubu hnutia Sme rodina, bude mať v parlamente koalícia podporu 70 poslancov.

Takýto počet nebude pri plnom pléne stačiť ani na presadzovanie zákonov a problematické môže byť aj samotné otváranie schôdze, na čo je potrebných aspoň 76 zo 150 poslancov, aktuality.sk

X X X

Bývalý americký prezident Barack Obama získal cenu Emmy

Barack Obama získal televíznu cenu Emmy za nahovorenie komentára k dokumentárnom seriálu Our Great National Parks (Naše slávne národné parky) streamovacej spoločnosti Netflix.

V redakcii Aktuality.sk sme od začiatku nezávislí a vo verejnom záujme sprístupňujeme dôležitý spravodajský obsah pre všetkých našich čitateľov zadarmo. Na to, aby sme mohli aj naďalej pripravovať kvalitné spravodajstvo a neustále sa zlepšovať, potrebujeme aj vašu podporu.

Päťdielny seriál, predstavujúci národné parky z celého sveta, vyrobila produkčná spoločnosť Higher Ground, ktorú založil Obama s manželkou Michelle.

Spoločnosť uzavrela dohodu s Netflixom, ktorá má údajne hodnotu niekoľko desiatok miliónov dolárov. Jej prvý titul pre Netflix s názvom American Factory získal Oscara za najlepší dokumentárny film a cenu Emmy za réžiu, hoci ocenení boli tvorcovia, nie samotní Obamovci.

Emmy získal aj Eisenhower

Obama nie je prvým prezidentom USA, ktorý dostal cenu Emmy. Už v roku 1956 ju získal Dwight D. Eisenhower, aj keď išlo o čestné ocenenie.

Okrem Baracka Obamu boli v kategórii Creative Arts nominovaní aj bývalý americký profesionálny basketbalista Kareem Abdul-Jabbar, scenárista David Attenborough a mexická herečka a režisérka kenského pôvodu Lupita Nyong’o.

Obama už predtým získal dve ceny Grammy za audioverzie svojich pamätí. AFP poznamenáva, že po získaní Emmy je na polceste k tzv. EGOT, teda zisku cien Emmy, Grammy, Oscara a Tony. Doteraz sa to podarilo len 17 osobnostiam, napríklad Melovi Brooksovi, Whoopie Goldbergovej, Audrey Hepburnovej či Jennifer Hudsonovej.

Obama po svojom víťazstve v prezidentských voľbách v roku 2008 dostal Nobelovu cenu za mier za „mimoriadne úsilie o posilnenie medzinárodnej diplomacie a spolupráce medzi národmi“.

Jeho nástupca v prezidentskom úrade Donald Trump bol na Emmy dvakrát nominovaný za súťažnú reality show The Apprentice, no cenu nakoniec nezískal./agentury/

X X X

Politológ po protestoch: Nielen proruskí českí voliči sa boja krízy

 Česká krajná pravica a ľavica si pripísali politický úspech. Na Václavské námestie v Prahe dostali v sobotu 70-tisíc ľudí, ktorí demonštrovali proti vláde. Protesty zorganizovala SPD Tomia Okamuru či KSČM a zaznelo na nich aj veľa proruských odkazov. Čo to znamená pre českú politickú scénu? Pre Pravdu odpovedal politológ Jan Bureš z Metropolitnej univerzity v Prahe.

 Na Václavskom námestí proti vláde v sobotu protestovalo odhadom 70-tisíc ľudí.

x Na demonštráciu v Prahe prilákali populisti, krajná pravica a komunisti podľa odhadov 70-tisíc ľudí. Ako hodnotíte takúto účasť?

Bola vysoká. Organizátorom sa podarilo zmobilizovať ľudí. Je to dané pomerne extrémnou situáciou, v ktorej sa nachádzame. Ľudia majú obavy najmä z nárastu cien energií, z inflácie a všeobecne zo zhoršovania životnej úrovne. Keby som bol premiérom Petrom Fialom, demonštráciu by som vnímal ako veľmi vážne varovanie, že spoločnosť je napätá. Ľudí, ktorí majú obavy, je oveľa viac ako tých, čo prišli na Václavské námestie. Vláda by mala čo najrýchlejšie riešiť ich problémy a dať obyvateľov najavo, že to robí a že v tom bude aj úspešná. Musí prísť s niečím, čo ľuďom reálne pomôže, hoci by to znamenalo, že politici v prípade trhu s energiami siahnu k radikálnym a neobvyklým nástrojom.

x Čo pre českú politiku znamená, že protest spoločne zorganizovali radikálna pravica a ľavica?

Strach zo zhoršovania sa ekonomickej a sociálnej situácie trápi rovnako pravicových aj ľavicových voličov. Hovorím, že by sme mali byť opatrní, keď komentuje takéto demonštrácie. Najmä zo strany politikov. Na proteste zazneli radikálne názory, ku ktorým sa však podľa mňa hlási aj veľa serióznych voličov. Zvyšujúce sa životné náklady budú znamenať veľký problém pre strednú triedu, ktorej predstavitelia doteraz nemali žiadne zásadné ekonomické ťažkosti a viac-menej podporovali štandardnú politiku. Títo ľudia možno nie sú zvyknutí chodiť na demonštrácie, ale ich očakávania týkajúce sa vlády sa veľmi nelíšia od tých, ktoré majú účastníci protestu. Istým špecifikom boli proruské vystúpenia. Väčšina bežných ľudí odsudzuje to, čo robí Moskva na Ukrajine. No pokiaľ dôjde k výraznému zdraženiu energií, môže sa stať, že voliči, ktorí doteraz jednoznačne podporovali Kyjev, budú uvažovať na tým, čo bude ďalej. Jednoducho si spoja energetickú krízu s konfliktom na Ukrajine.

 Mala by rokovať, aby sa na úrovni Európskej únie pokiaľ možno čo najrýchlejšie našlo spoločné riešenie energetických problémov. Zdá sa mi, že premiér Fiala je v tomto človek na svojom mieste, lebo sa usiluje vystupovať pokojne a s určitým nadhľadom. Ale jeho reakcia na sobotné protesty bola jeho zatiaľ najväčšou chybou. Povedal, že to bola len demonštrácia proruských síl.

x No ako ste aj vy spomenuli, v Prahe zaznelo veľa proruských slov. Dokonca konšpirácie. Napríklad, že vraj majú prichádzajúci Ukrajinci „rozriediť“ český národ.

Fiala by mal prejaviť pochopenie pre obavy ľudí. Som presvedčený, že mnoho účastníkov demonštrácie odsudzuje, čo Rusko na Ukrajine robí. Je pravda, že v Prahe zazneli aj slová o tom, ako by sa vraj Česko malo zbaviť závislosti od EÚ či NATO. Premiér by to mal jednoznačne odmietnuť, ale kritiku by mal adresovať rečníkom, nie bežným občanom. Úprimne povedané, pokiaľ sa na úrovni únie nepodarí nájsť riešenie energetickej krízy, je veľmi pravdepodobné, že podpora európskej integrácie sa zníži. Ľudí vôbec nebudú zaujímať argumenty, že chceme patriť k slobodnému a demokratickému Západu. Budú vnímať EÚ ako neschopnú inštitúciu a bude to pochopiteľný postoj. Premiér Fiala by sa mal najmä usilovať, aby sa spoločné riešenie krízy našlo.

x Do organizácie demonštrácie sa priamo nezapojilo ANO Andrej Babiša, teda najsilnejší opozičný subjekt. No v piatok odvolávalo Fialovu vládu. Od požiadaviek protestujúcich teda nemá ANO ďaleko, pravda?

Výroky poslancov ANO boli v tomto jednoznačné. Vláde odkázali, že v parlamente má na základe výsledkov volieb väčšinu, ale v spoločnosti ju už vraj stratila. A ANO v súvislosti s tým bude poukazovať na demonštrácie. Samozrejme, je to populistický argument. No na druhej strane podpora pre vládu naozaj rýchlo klesne, ak nepresvedčí voličov, že pre nich má skutočné riešenia. Potom sa veľmi ľahko môže stať, že päťčlenná vládna koalícia sa rozpadne./agentury/