Za dovolenku na chate väzenie. Atentát Ukrajinců na Putinovho ideológa, zahynula jeho dcéra

 Kedysi bolo lepšie 21. augusta sedieť doma, hovorí disidentka. Emília Pastvová doplatila v roku 1980 na paranoju komunistického režimu. Ten očakával prevrat a každého podozrivého zatýkal. S priateľmi organizovala letné dovolenky, chodili na túry, počas voľných dní zveľaďovali okolie staršej chalupy na juhu Slovenska. Zhodou okolností tam však boli aj 21. augusta 1980.

Skupinové stretnutie mládeže, ktorá bola sledovaná Štátnou bezpečnosťou už dlhšie, si komunistický režim okamžite spojil s protištátnou činnosťou a všetkých postupne zadržal.

Medzi zatknutými bola aj 28-ročná náboženská aktivistka Emília Pastvová, vtedy Kesegová, ktorá sa angažovala v Tajnej cirkvi. Proces s ňou i ďalšími mladými veriacimi trval tri roky a dostal sa až na najvyšší súd. Ten prikázal mladú ženu odsúdiť.

Emília Pastvová bola jednou z hostiek konferencie pri príležitosti prvého výročia Múzea obetí komunizmu v Košiciach, v rámci ktorej bol prezentovaný aj príbeh hrdiniek knihy Jedna svieca stačí.

 Nešťastný dátum

Emília Pastvová pochádzala z veriacej roľníckej rodiny. Potom, čo jej otec odmietol vstúpiť do družstva, prišli o majetok. Napriek takémuto pôvodu sa jej v časoch tvrdého súdruhovania podarilo vyštudovať vysokú školu. Zamestnala sa v Mestskej knižnici v Bratislave a popri tom sa angažovala v rámci aktivít Tajnej cirkvi.

Každý rok v lete organizovala pre veriacich turistické dovolenkové pobyty na chate v Kyjatiach neďaleko Hnúšte. Chodievali na túry, upravovali okolie domu. Každý večer im kamarát a mladý bohoslovec Ján Schneider odslúžil svätú omšu, pri ktorej nechýbali ani hostie, víno a kalich.

Štátna bezpečnosť sledovala chatu v Kyjaticiach niekoľko rokov, zasiahnuť sa odhodlala až 21. augusta 1980.

„Každý rok v tento deň boli všetci v pohotovosti – ľudové milície, ŠtB, vojsko. Očakávali prevrat,“ spomína Emília na dôvody, prečo tajní považovali ich stretnutie za podozrivé a prečo mali dôvod zadržať ich. Emílii vtedy ani len nenapadlo, že na výročie okupácie vojsk Varšavskej zmluvy z roku 1968 sa jednoducho malo sedieť doma, aby nevznikali zbytočné problémy.

Keď ŠtB do Kyjatíc prišla, Emília bola práve s ďalším kolegom Ivanom na nákupoch v meste. Keď sa vracali, zbadali, že policajti vedú ich priateľov. Namiesto odbočenia k chate tak pokračovali rovno. Obďaleč stálo vozidlo Anton – doň ŠtB zbierala ľudí a vozila ich na výsluchy.

„Bolo známe, že si treba dávať pozor, keď ho uvidíte,“ poznamenala. Obaja prečkali, kým eštebáci odídu a dohodli sa, že sa budú tváriť, že sa nič nedeje. Na chate našli iba dve zo skupiny – matku a štvorročné dieťa.

Nasledujúci deň bol ako každý iný, na túru sa nešlo a Emília s Ivanom trávili čas na chate. Ona varila, on opravoval plot. Obaja vedeli, že si skôr či neskôr prídu aj po nich. Na políciu do Rimavskej Soboty ich odviedli 22. augusta.

„Prvý deň mi urobili kompletnú prehliadku a všetko mi vzali. Vybrali mi ešte aj šnúrky z turistických topánok, aby som sa náhodou neobesila. Vzali ma do pivnice, kde boli cely. Za mrežami bola drevená pričňa a na nej pichľavá deka. Môj otec s podobnou prikrýval kone. Nevedela som, čo so mnou bude a čo mám robiť,“ spomína Emília na chvíle, keď sama sebe vravela, že nemôže prejaviť strach.

Noci boli náročné, pretože ju kontrolovala kamera, ktorá v pravidelných intervaloch bzučala a budila ju. Na ďalší deň nasledoval výsluch.

Zničím vám život

„Ja vám to dokážem, zničím vám život. Do tej basy pôjdete,“ cituje Emília prokurátora, ktorý ju vypočúval a snažil sa ju naviesť, aby sa priznala k protištátnej činnosti. Jej priateľov vypočúvali skôr a mnohí si pod nátlakom vymýšľali rôzne verzie len aby neprezradili, že na chate slávili omšu. Emília s Ivanom stihli ešte pred odchodom zjesť hostie, vypiť víno a kalich zahrabať do zeme.

Prokurátorovi sa odmietla priznať k tomu, do čoho ju tvrdý komunista nútil. V duchu si vravela, že jej ústava zaručuje náboženskú slobodu. Že je veriaca, netajila. Napriek tomu sa však okolo obeda rozhodlo o tom, že ide spolu s ďalšími priateľmi do väzenia. Nasledovala cesta do väznice v Banskej Bystrici.

„Keď som tam prišla, mysleli si, že som Rómka a tak sa ku mne aj správali,“ opisuje Emília prvé chvíle vo väznici a ukazuje pritom fotku z mladosti, na ktorej má dlhé kučeravé čierne vlasy. Keďže jej pred výsluchom vzali aj sponky a gumičky, prišla neupravená.

Spočiatku sa snažila dozorcom vysvetliť, že je vo väzení nevinne, neskôr pochopila, že toto počúvajú od každého. Emília zároveň priznáva, že kým prišli jej dokumenty, správali sa k nej nepríjemne.

„Absolvovala som vstupnú gynekologickú prehliadku, bolo to veľmi ponižujúce. I lekár ma bral ako Rómku. Vtedy som pochopila, ako sa k nim spoločnosť správa. Jednali so mnou ako s handrou,“ opisuje negatívnu skúsenosť, ktorá trvala, až dokým naozaj neprišli doklady a bachari nezistili, že Emília nie je Rómka.

Silný zážitok

V cele v Banskej Bystrici Emília žila s ďalšími štyrmi ženami. V malej miestnosti s dvomi poschodovými posteľami, jednou samostatnou a toaletou v rohu za plentou. Pod stropom sa nachádzalo malé zamrežované okno, cez ktoré nebolo vidno von.

„V cele so mnou bolo rómske dievča. Zatkli ju keď mala 15 za kradnutia. Nevedela čítať, písať, nepoznala dni v týždni, mesiace. Bola veľmi pekná, volala sa Giza,“ spomína Emília. Mladé dievča sa jej spočiatku stránilo, pretože sa bálo „gadžovky“. Postupne si ju však získala, naučila poznať dni, týždne.

„Bolo to dieťa, ktoré len potrebovalo viac lásky a pochopenia. Neviem ako dopadla,“ zamýšľa sa Emília.

Prvé noci v cele neboli jednoduché. Vonku štekali psy, boli rozzúrené ako keby niekoho trhali. Do toho Emília imituje zúfalé kričanie, ktoré každú noc počúvala: „Nebi!“ Hlas postupne slabol. Mladá žena bola presvedčená, že dozorcovia niekoho týrajú. Až po čase sa dozvedela, že krik mal na svedomí psychicky chorý muž a psy štekali, pretože ich strážcovia na vežiach dráždili.

Režim väzby bol prísny. Takmer celý deň na cele, iba 20-minútová prechádzka do kruhu na uzavretom dvore a prísna drezúra. Každé ráno bachari kontrolovali poriadok v izbách. Emília spomína na to, ako každému, kto nemal dokonale upravenú posteľ, periny zhodili na zem a musel ustieľať znova. Dni plynuli a strach z toho, čo bude nasledovať Emíliu neopúšťal. Všetko podľa jej slov zmenil jeden silný zážitok.

„Snívalo sa mi, že do mojej cely vstúpil pápež Ján Pavol II. Bola som v šoku. Povedal mi: ,Moja idem za tebou,“ opisuje Emília sen, vďaka ktorému sa v nej akoby všetko zlomilo. Vnútorná panika a strach zoslabli, nahradil ich podľa jej slov pokoj.

Objatie s mamou

Kým bola Emília vo väzbe, čas plynul. Z leta sa stala jeseň, listy zožltli a opadali, príroda sa postupne chystala na zimu. Za múrmi cely však nič z tejto scenérie nevidno. I preto keď ju viezli na súd do Rimavskej Soboty a cez malú škáru medzi záclonami videla, ako sa svet naokolo zmenil, zostala ohúrená.

„Všetko bolo krásne – stromy, kvety. Keď to vidíte každý deň, vôbec to takto nevnímate. Človek si uvedomí, čo všetko stratil, keď ho zatvorili.“

Na pojednávanie prišla aj Emíliina mama. Popri starostlivosti o chorého otca musela po večeroch zahlaďovať stopy, ktoré by jej dćere i ďalším známym priťažili. Doma totiž ukrývali samizdaty i zakázanú literatúru z Ríma. Po nociach ich zakopávala v záhrade a naokolo rozsypala štipľavú papriku a čierne korenie, aby psy nič nenašli.

„Keď som ju videla takú zúboženú, nikoho som sa nepýtala, objala som ju. Mali ste vidieť, ako nás bachari trhali. Ju to však upokojilo,“ opisuje Emília emotívne stretnutie.

Okresný súd jej nakoniec vymeral štvormesačné väzenie. Po odvolaní sa skončil prípad na Krajskom súde v Banskej Bystrici, ktorý prekvalifikoval trestný čin na prečin a Emília sa v novembri dostala na slobodu.

Prokurátor, ktorý mladej žene sľuboval basu, sa však nevzdal a odvolal sa. Prípad tak skončil na najvyššom súde. Ten vrátil prípad krajskému s príkazom, že má Emíliu i jej priateľov odsúdiť. Sudca krajského súdu najprv neuposlúchol. Po opätovnom prejednaní najvyššieho súdu predsedu senátu vymenili a padol konečný rozsudok. Vinní.

Emília strávila vo vyšetrovacej väzbe v roku 1980 tri mesiace, čakalo ju teda už len šesť týždňov. Celý cirkus okolo ich prípadu trval tri roky. Medzitým sa súdila aj s bratislavskou knižnicou, odkiaľ ju prepustili. Spor však prehrala.

Drogy zo zubnej pasty

Na výkon trestu musela Emília nastúpiť tam, kde ju prepustili – v Banskej Bystrici, kde strávila sama v cele niekoľko dní. V rámci presunu väzňov ju najprv previezli do Ilavy, Leopoldova a nakoniec do Bratislavy. Ženská väznica bola vtedy v Mlynskej doline.

„Táto skúsenosť i neskoršie zdravotné problémy ma naučili, že človek vydrží naozaj veľa. Ak si už myslíte, že sa to nedá, je koniec. Nie, všeličo sa dá.“

Vo výkone trestu stretla rôzne ženy, mnohé odsúdené za krádeže či vraždy. Skutočne tvrdé osoby, ktoré sa s ničím nepárali. Hneď po príchode sa ju jedna z nich snažila skompromitovať tým, že upchala toaletu a zvalila to na Emíliu.

„V tej umyvárke boli oproti sebe dva rady toaletných mís, medzi nimi nízke múriky, v strede z každej strany válov a asi 20 kohútikov. To boa hygiena. Žiadna teplá voda, nulové súkromie,“ popisuje pomery v ženskej väznici.

Počas niekoľkých týždňov za mrežami pochopila, že väzenie je svetom vo svete. Fungoval tam obchod s drogami, ženy mali medzi sebou lesbické vzťahy. Najväčším biznisom boli cigarety. Všetko s tichým súhlasom bacharov.

„Keď bachari odišli na Veľkú noc, jedna väzenkyňa si vypýtala zubnú pastu. Dala som jej ju, nech si umyje zuby. Neskôr som našla viaceré ženy zdrogované. Pasta bola jednou z ingrediencií, ktorú využili na uvarenie drogy,“ zasmeje sa Emília nad svojím dobrým úmyslom, ktorý bol zneužitý.

Cvičiteľka turistiky

Po prepustení na slobodu začala Emília s hľadaním práce. Aby mala z čoho žiť, predala zlaté náušnice. Kolotoč neúspešných pohovorov, ktoré vždy pochovalo slovo „basa“ ukončil vtedajší disident Ján Čarnogurský, ktorý jej pomohol zamestnať sa v Telovýchovnej jednote Tatra Regena. Emília sa stala cvičiteľkou turistiky.

„Bolo to smiešne. Sedela som v base za to, že som organizovala letné dovolenky a tu som dostala rovnakú náplň práce,“ smeje sa. V organizácií sa stretla aj s disidentom a neskorším organizátorom Sviečkovej manifestácie Františkom Mikloškom.

Po troch rokoch však odišla, pretože ŠtB začala vypočívať predsedu a koncentrácia disidentov na jednom mieste nerobila dobrotu.

„Za tie tri roky sa mi ,stratil‘ posudok a už v ňom nebolo, že som bola vo väzení.“

Po pár týždňoch práce v nemocnici na bratislavských Kramároch však musela odísť, pretože si vedúci vypýtal výpis z registra trestov. Pomohol jej známy, ktorý jej dohodil prácu v Zväze invalidov, kde pracovala s nevidiacimi a organizovala pre nich výlety.

„Vzala som ich na hrebeňovku na Roháče. Mnohí na to spomínali celý život, pretože to bol pre nich veľký zážitok,“ spomína.

Šéf v zväze ju dlho odmietal zaradiť do vyššej platovej triedy, a tak bola ohodnotená ako stredoškolsky vzdelaný zamestnanec. Dosiahnuť zvýšenie platu sa jej podarilo mesiac pred Nežnou revolúciou.

Po páde komunizmu sa Emília stala riaditeľkou sekretariátu Únie nevidiacich. V roku 1990 organizovala program pri príležitosti návštevy princeznej Diany, ktorá otvárala oddelenie pre nevidiacich v Mestskej knižnici v Bratislave. Neskôr sa vydala, mala deti a po materskej dovolenke sa zamestnala ako dokumentaristka v Ústave pamäti národa, aktuality.sk

X X X

 Pri výbuchu auta pri Moskve zahynula dcéra Putinovho ideológa, šoférovala otcove auto

 Pri explózii auta neďaleko Moskvy v sobotu zomrela dcéra ruského prokremeľského ideológa Alexandra Dugina Darja Duginová. Informoval o tom v nedeľu server BBC News. Ten s odvolaním sa na ruské médiá uviedol, že pravdepodobne išlo o cielený útok a že v tom istom aute mal sedieť aj samotný Dugin.

 Toyota Land Cruiser Prado, v ktorom Darja Duginová (†29) v sobotu večer išla domov, explodoval a začal horieť. Vodička bola na mieste mŕtva. Médiá špekulujú, že cieľom útoku mohol byť aj samotný Dugin, ktorý mal s dcérou spoločný program. Na poslednú chvíľu ale zmenil plány a nasadol do iného vozidla.

„Nehoda sa stala, keď Darja odbočila na diaľnicu a pri dedine Boľšije Viaziomy došlo k detonácii, auto okamžite začalo horieť, úplne ho zachvátili plamene. Stratila nad ním kontrolu, pretože šla vysokou rýchlosťou a preletela na opačnú stranu cesty,“ uviedol pre ruskú agentúru TASS Duginov priateľa a šéf hnutia Ruský horizont.

Zábery, ktoré už kolujú na sociálnych sieťach, zachytávajú muža podobného Duginovi na mieste činu a „v zúfalom stave“.

Hlava samozvanej prokremeľskej Doneckej ľudovej republiky Denis Pušilin na svojom kanáli v aplikácii Telegram napísal, že Daria Duginová bola zavraždená a obvinil z toho ukrajinskú vládu.

Krasnov pre agentúru potvrdil, že auto, ktoré vybuchlo, patrilo Alexandrovi Duginovi: „Je to auto jej otca, Dáša jazdí na inom aute, ale dnes šoférovala jeho auto a Alexander bol v inom aute. Vrátil sa a bol na mieste tragédie. Pokiaľ viem, cieľom bol Alexander Gelievič priamo, alebo možno obidvaja“. Podľa Krasnova ak by k detonácii došlo priamo na parkovisku festivalu Tradícia na sídlisku Zacharovo, ktorého sa Duginovci zúčastnili, následky mohli byť horšie.

Ultrakonzervatívny filozof, politológ a zástanca ideológie veľkého Ruska je považovaný za mentora prezidenta Vladimira Putina a jeho blízkeho spolupracovníka. Dugin nemá žiadnu oficiálnu vládnu funkciu, pôsobí skôr ako sivá eminencia a prezýva sa mu Putinov Rasputin. Duginove ultranacionalistické tézy podľa BBC Putin využíva v súvislosti s inváziou na Ukrajinu.

 X X X

Primátor Budapešti Gergely Karácsony kritizoval vládu premiéra Viktora Orbána za jej postoj k vojne na Ukrajine** a vytkol jej, že túto vojnu i krízu vníma bez morálneho pohľadu. Vo videozázname zverejnenom na Facebooku v sobotu pri príležitosti štátneho sviatku sv. Štefana Karácsony uviedol, že u Orbánovej vlády niet ani stopy po rozlišovaní medzi dobrom a zlom, po ľudskosti či po solidarite.

Ako informuje spravodajca TASR v Budapešti, podľa budapeštianskeho primátora je najdôležitejším prvkom dedičstva zakladateľa štátu – kráľa sv. Štefana – to, že na otázky vzťahu štátu k sebe, k Európe a k svetu je možné dať odpovede iba na morálnom základe.

Karácsony vytkol Orbánovej vláde, že podkopáva demokraciu tým, že – poznajúc krízovú situáciu – robí kampaň zo znižovania režijných nákladov domácnosti, potom jej prvky zruší; že sa púšťa do bezbrehého „volebného“ rozdávania, aby následne zaviedla reštrikcie.

X X X

 Ruské ministerstvo obrany v sobotu obvinilo Ukrajinu, že koncom júla spôsobila otrávenie niektorých ruských vojakov pôsobiacich v Ruskom obsadenej časti Záporožskej oblasti na juhovýchode Ukrajiny.

Agentúra Reuters súčasne s touto správou priniesla aj reakciu poradcu ukrajinského ministerstva vnútra Antona Heraščenka, podľa ktorého údajnú otravu si mohli ruskí vojaci spôsobiť sami, ak konzumovali mäso z konzervy po dátume odporúčanej spotreby.

Ruské ministerstvo obrany vo svojom vyhlásení uviedlo, že 31. júla bolo do vojenskej nemocnice prevezených niekoľko ruských vojakov s príznakmi vážnej otravy. Testy preukázali v ich telách toxickú látku botulotoxín typu B. „V súvislosti s faktom chemického terorizmu, ktorý odobril režim (ukrajinského prezidenta Volodymyra) Zelenského, Rusko pripravuje podporné dôkazy s výsledkami všetkých analýz,“ uviedlo ministerstvo obrany vo svojom vyhlásení s tým, že dôkazy pošle Rusko Organizácii pre zákaz chemických zbraní (OPCW).

Moskva neuviedla, koľko vojakov bolo údajne otrávených, ani aký je ich súčasný stav. Nešpecifikovala ani, o aké „podporné dôkazy“ ide. (tasr)

X X X

Ruské hnojivá a poľnohospodárske produkty sa musia dostať na svetové trhy bez obmedzení. V opačnom prípade by sa mohla svetová potravinová kríza začať už budúci rok. V sobotu to vyhlásil generálny tajomník OSN António Guterres. „Pri dodávaní (hnojív a poľnohospodárskych produktov) na trh je dôležitá spolupráca všetkých vlád aj súkromného sektora,“ povedal Guterres v Spoločnom koordinačnom centre (JCC) v Istanbule.

JCC dohliada na vývoz obilia a iných poľnohospodárskych produktov z Ukrajiny. Pôsobia v ňom zástupcovia Ruska, Ukrajiny, Turecka a OSN. Dohodu o jeho vzniku sprostredkovali v júli OSN a Turecko. „To, čo vidíme v Odese a Istanbule, je len tá viditeľnejšia časť riešenia. Ďalšou časťou je neobmedzený prístup ruských potravín a hnojív, ktoré nie sú predmetom sankcií, na svetové trhy,“ uviedol Guterres. Dodal, že aj napriek tomu dodávky týchto produktov „narážajú na prekážky“.

Generálny tajomník OSN tiež uviedol, že „ak tento rok nebude dostatok hnojív, v roku 2023 možno nebude dosť potravín“. (tasr/afp)

20:00 Ukrajina sa pripravuje na stredajší Deň nezávislosti, keď si pripomenie 31. výročie vzniku samostatného štátu. V ten istý deň uplynie presne pol roka od momentu, keď do krajiny vtrhli ruské invázne vojská.

X X X

Turecko v sobotu oznámilo, že z ukrajinského prístavu Čornomorsk vyplávali na more ďalšie dve lode prepravujúce obilie a slnečnicový olej. Celkovo už z Ukrajiny vyplávalo 27 lodí s obilím.
Agentúra Reuters s odvolaním sa na turecké ministerstvo obrany uviedla, že lode Zumrut Ana a MV Ocean S sú naložené 6300 tonami oleja a 25 000 tonami pšenice.

Koordinačné centrum oznámilo, že pre lode bude zaistená bezpečná plavba cez námorný koridor. Ukrajinské úrady medzičasom informovali, že v troch ukrajinských prístavoch sa začalo s nakládkou ďalších siedmich lodí. Prepraví sa nimi spolu 65 000 ton pšenice, kukurice a oleja.

Ukrajinský minister infraštruktúry Olexandr Kubrakov v piatok uviedol, že z troch ukrajinských prístavov už bolo vypravených 25 lodí so 630 000 tonami poľnohospodárskych produktov, dodal Reuters. (tasr)

X X X

 V okupovanom prístavnom meste Mariupol na juhovýchode Ukrajiny došlo v sobotu zrejme k pokusu o atentát na Ruskom dosadeného primátora Konsťantyna Ivaščenka. Ako informovala agentúra AFP, Ivašenko vyviazol bez zranení. Ruské médiá informovali, že výbušnina bola nastražená pri vchode do zoologickej záhrady a explodovala, keď tadiaľ prechádzalo Ivaščenkovo auto.

Ivaščenko neutrpel žiadne zranenia. Na mieste incidentu zasahovali pyrotechnici. AFP pripomenula, že v uplynulých týždňoch bolo spáchaných niekoľko pokusov o atentát na proruských predstaviteľov napr. aj v okupovanej Chersonskej oblasti. V dôsledku jedného z nich zomrel zástupca proruskej administratívy mesta Nova Kachovka Vitalij Hura. (tasr)

X X X

 Raketový útok na ukrajinské mesto Voznesensk si vyžiadal 12 zranených. Ruská raketa zasiahla obytnú štvrť v meste, ktoré sa nachádza v Mykolajivskej oblasti, a podľa tamojšieho gubernátora poškodila niekoľko domov a päťposchodovú bytovú budovu. Gubernátor Vitalij Kim na komunikačnej platforme Telegram už skôr uviedol, že medzi zranenými sú štyri deti.

Oblasť sa nachádza zhruba 30 kilometrov od Juhoukrajinskej jadrovej elektrárne, ktorá je druhá najväčšia na Ukrajine. Ukrajinská národná spoločnosť na výrobu jadrovej energie Enerhoatom uviedla, že útok na Voznesensk je „ďalším činom ruského jadrového terorizmu“. Spoločnosť skonštatovala, že je možné, že útok bol zameraný priamo na elektráreň, keďže sa jej ruská armáda snažila v marci zmocniť (sita/sky news)

 X X X

Terčom raketového útoku sa v sobotu stalo aj mesto Voznesensk v Mykolajivskej oblasti na juhu Ukrajiny. Jedna z rakiet zasiahla päťposchodový bytový dom. Zásah dostalo aj viacero rodinných domov. Zranenia utrpelo deväť ľudí vrátane štyroch detí vo veku od troch do 17 rokov.

Zranenia všetkých detí lekári označili za vážne. Na svojom konte v aplikácii Telegram o tom informoval šéf Mykolajivskej oblasti Vitalij Kim. Dodal, že jedno zo zranených dievčat prišlo o oko. Ďalšie dieťa previezli do Mikolajiva, kde ho budú operovať.

X X X

Vlnu kritiky vyvolalo v sobotu vyjadrenie ruského veľvyslanca pri medzinárodných organizáciách vo Viedni Michaila Uljanova, ktorý v reakcii na Zelenského poďakovanie Spojeným štátom na twitteri napísal: „Žiadne zľutovanie s ukrajinským obyvateľstvom“. Podľa Zelenského poradca Mychajla Podoľjaka tým ruský diplomat vyzýval na „konečné riešenie ukrajinskej otázky“.

Uljanov neskôr svoj príspevok zmazal a uviedol, že spájať jeho „slová o politike Kyjeva“ s genocídou je „úplne neprijateľné“. Ukrajina sa podľa neho nestará o svoje obyvateľstvo, keď sa sústredí výlučne na dodávky zbraní zo Západu a odmieta diplomatické rokovania s Ruskom. (čtk)

X X X

Z Ruskom anektovaného ukrajinského polostrova Krym je hlásená ďalšia explózia, tentoraz z mesta Sevastopol. S odvolaním sa na jedného z exilových lídrov krymských Tatárov Refata Čubarova o tom dnes informovala agentúra Ukrinform. Podľa jeho informácií narazil do budovy velenia ruskej Čiernomorskej flotily bezpilotné lietadlo. Ruskom dosadený sevastopoľský gubernátor Michail Razvožajev podľa agentúry TASS ale uviedol, že protivzdušná obrana zostrelila dron priamo nad veliteľstvom. Incident podľa neho nespôsobil žiadne vážne škody ani zranenia.

„Spadol na strechu a vzplanul,“ uviedol Razvožajev. Z útoku obvinil ukrajinské ozbrojené sily. Ruská služba BBC na svojom webe poznamenala, že Razvožajev na svojom telegramovom účte najprv napísal, že sa dron nepodarilo zostreliť. Kyjev sa zatiaľ nevyjadril.

Ide o druhý útok dronom na veliteľstvo ruskej Čiernomorskej flotily v Sevastopole počas necelého mesiaca, píše agentúra AFP. (čtk)

X X X

Kauzou výbuchu v bani v Handlovej sa bude Krajský súd v Trenčíne zaoberať v októbri

Výbuch, ku ktorému došlo 10. augusta 2009 v podzemí bane v Handlovej, si vyžiadal životy deviatich baníkov a 11 banských záchranárov.

V redakcii Aktuality.sk sme od začiatku nezávislí a vo verejnom záujme sprístupňujeme dôležitý spravodajský obsah pre všetkých našich čitateľov zadarmo. Na to, aby sme mohli aj naďalej pripravovať kvalitné spravodajstvo a neustále sa zlepšovať, potrebujeme aj vašu podporu.

Krajský súd v Trenčíne sa bude opätovne zaoberať kauzou tragického výbuchu v bani v Handlovej. Verejné zasadnutie vytýčil na 27. októbra tohto roka. Pre TASR to potvrdil hovorca súdov v Trenčianskom kraji Roman Tarabus.

Senát Krajského súdu sa bude kauzou zaoberať po odvolaní viacerých účastníkov konania voči už druhému rozsudku Okresného súdu v Prievidzi z februára 2020. Samosudca vtedy trojicu obžalovaných uznal za vinnú z prečinu všeobecného ohrozenia. Ladislavovi H., Jozefovi T. a Daliborovi R. uložil niekoľkoročné tresty odňatia slobody, ako i zákaz činnosti v ich odboroch.

Podľa názoru súdu vzhľadom na všetky vykonané dôkazy vrátane dôkazov, ktoré boli vykonané po zrušení rozsudku odvolacím súdom, je možné konštatovať, že bolo preukázané, že všetci traja obžalovaní sa dopustili tohto konania. „Súd je toho názoru, že existuje príčinná súvislosť medzi konaním obžalovaných a následkom, ktorý vznikol,“ uviedol pri vyhlásení rozsudku samosudca.

Reakciu v podobe odvolania sa obžalovaných voči rozsudku označil vo februári 2020 jeden z obhajcov Peter Filip za nie prekvapujúcu. „Rozhodnutie, ktoré bolo založené na základe znaleckej organizácie, ktorá už ňou nie je, na základe výpovede svedka, ktorý nie je svedkom, považujem za arbitrárne a nesprávne,“ komentoval Filip.

Prievidzský súd sa kauzou výbuchu opätovne zaoberal po tom, ako Krajský súd v Trenčíne zrušil jeho pôvodný rozsudok v celom rozsahu a vrátil mu vec s tým, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prerokoval a rozhodol. Rozhodnutie vydal ešte v marci 2017. Ešte začiatkom mája 2015 Okresný súd v Prievidzi rovnako uznal trojicu zamestnancov Hornonitrianskych baní Prievidza za vinnú z prečinu všeobecného ohrozenia a odsúdil ju na niekoľkoročné tresty odňatia slobody a zákazy činnosti vedúcich pracovníkov v bani.

Výbuch, ku ktorému došlo 10. augusta 2009 v podzemí bane v Handlovej, si vyžiadal životy deviatich baníkov a 11 banských záchranárov. Udalosť je najväčšou tragédiou v histórii baníctva na Slovensku, aktuality.sk

X X X

Nové prístroje v UNLP majú zlepšiť diagnostiku COVID-19

Celkový objem finančných prostriedkov z IROP pre UNLP predstavuje 2,7 milióna eur.

V Univerzitnej nemocnici Louisa Pasteura (UNLP) v Košiciach začínajú využívať prvé prístroje, ktoré majú zlepšiť diagnostiku ochorenia COVID-19. Nemocnica na ne získala financie v rámci Integrovaného regionálneho operačného programu (IROP). Ide o prístroje a techniku pre nemocničnú Združenú tkanivovú banku (ZTB) a ich hodnota predstavuje viac ako 102-tisíc eur. TASR o tom informovala hovorkyňa nemocnice Monika Krišková.

„Vďaka moderným technológiám sa zrýchli a skvalitní diagnostika ochorenia COVID-19 u našich pacientov, ale aj u zamestnancov UNLP či zdravotníkov okolitých zdravotníckych zariadení, pracovníkov a klientov domovov sociálnych služieb (DSS) Košického samosprávneho kraja, športových klubov a ďalších subjektov, ktorým poskytujeme testovanie vzoriek na prítomnosť vírusu SARS-CoV-2,“ uviedol riaditeľ UNLP Košice Ľuboslav Beňa.

V najnáročnejších časoch pandémie ochorenia COVID-19 v nemocnici testovali podľa vedúcej Laboratória pre diagnostiku porúch plodnosti a banky spermií ZTB Zuzany Váczy viac ako 400 vzoriek denne s technickým vybavením, ktorého kapacitu zvyšovali počtom odpracovaných hodín. „Nové prístroje nám umožnia vyšetriť väčší počet rôznorodých vzoriek za kratšiu časovú jednotku,“ povedala Váczy.

V ZTB boli RT PCR testy zavedené pred siedmimi rokmi na diagnostiku sexuálne prenosných patogénov v rôznych typoch vzoriek. „Vďaka nadobudnutým zručnostiam a vedomostiam sme mohli začať s testovaním SARS-CoV-2, mutácií SARS-CoV-2 a rôznych respiračných patogénov bezprostredne s nástupom pandémie, teda pred viac ako dvoma rokmi,“ vysvetlila Váczy.

Spomenuté prístroje sa podľa Váczy nemusia používať len na diagnostiku vírusu SARS-CoV-2. „Začíname s RT PCR diagnostikou širokej škály patogénov, ktoré môžu byť príčinou meningitídy. V blízkej budúcnosti vďaka modernej technike, ktorú sme dostali, plánujeme rozšíriť diagnostiku sexuálne prenosných patogénov. Taktiež by sme radi zaviedli diagnostiku pôvodcov tropickej horúčky,“ priblížila Váczy.

Celkový objem finančných prostriedkov z IROP pre UNLP predstavuje 2,7 milióna eur. Viac než 90 percent zo sumy pôjde na nové vybavenie, ktoré pomáha v prevencii, diagnostike, testovaní a liečbe pacientov s diagnózou COVID-19.

„V priebehu niekoľkých mesiacov zaobstaráme našim zdravotníkom desať kusov nových röntgenov, 11 ultrazvukových prístrojov a moderný operačný mobilný mikroskop pre oftalmológiu. Tiež pribudne 259 nových germicídnych žiaričov,“ dodal Beňa, aktuality.sk

X X X

 Ako zareagovať, ak vaše dieťa splnilo nebezpečnú online výzvu a čo ho k tomu viedlo. Hovorí Zuzana Juráneková.

Keď sú mladí schopní extrémov, aby získali pozornosť, môžu byť extrémni aj pri riešení zložitej životnej situácie. Preto je dôležité byť dieťaťu na blízku a nikdy ho neodsúdiť, vysvetľuje odborníčka Zuzana Juráneková.

Potrebujú pozornosť a chcú mať úspech. Aj to deti vedie k plneniu nebezpečných výziev na sociálnych sieťach. A to napriek tomu, že niektoré z detí už výzvy stáli zdravie či život. Za nebezpečnými činmi, ako je nalievanie alkoholu do očí, škrtenie sa opaskom či vdychovanie kondómu môže byť aj túžba zapadnúť medzi rovesníkov.

„Kedysi, keď mali deti ťažkosti, išli za kamarátmi a mohli byť sami sebou. Teraz to neplatí. Tlak na výkon je totiž aj v rovesníckych vzťahoch. Keď ich rovesník pozve do výzvy, cítia tlak, že keď chcú byť naďalej v partii, musia ju splniť,“ vysvetľuje Zuzana Juráneková, poradkyňa z linky pomoci pre mladých IPčko.

 X Na začiatok nahliadnime do hláv detí a teenagerov. Na prvý pohľad sa môže zdať úplne nezmyselné, že sa dajú nahovoriť na neraz aj nebezpečné výzvy na internete. Prečo plnia tieto výzvy?

Potrebujú pozornosť, chcú mať úspech a byť súčasťou diania. Keď tieto potreby nemajú dostatočne naplnené v rodinnom alebo offline prostredí, napĺňajú si ich tam, kde je to možné veľmi rýchlo a instatne – teda v online prostredí. Výzvy im tiež prinášajú adrenalín či dobrodružstvo, po ktorom prirodzene túžia.

V tomto období sa tiež vzďaľujú od rodičov, dôležitejší sú pre nich rovesníci a prijatie v skupine. Navyše, tak ako my, aj oni žijú vo svete orientovanom na výkon, a preto pociťujú obrovský tlak. Práve v tom je obrovský rozdiel medzi súčasnými deťmi a tými spred 10 rokov.

Kedysi, keď mali deti ťažkosti, išli za kamarátmi a mohli byť sami sebou. Teraz to neplatí. Tlak na výkon je totiž aj v rovesníckych vzťahoch. Keď ich rovesník pozve do výzvy, cítia tlak, že keď chcú byť naďalej v partii, musia ju splniť.

X Hovoríte, že je prirodzené, že deti chcú zažiť dobrodružstvo a adrenalín. Keď však vidíme tieto nebezpečné výzvy, mnohým ľuďom sa môže zdať, že správanie detí je dôsledkom online prostredia. Je to skutočne tak?

Naša generácia mala obdobie, keď sa napríklad skákalo do stohov slamy. Aj vtedy sa stali rôzne tragédie – boli deti, ktoré sa do nich prepadli a udusili sa. Podobne to bolo aj pri skokoch z výšky do vody. Dobrodružstvá a hecovanie sú pre vývinové obdobie typické.

Pri každej generácii to však prebieha v trochu inom prostredí. My sme boli deti ulice. Zvonili sme susedom, hádzali sme im hlúposti do okna. Ani to nebolo morálne v poriadku. Ale patrilo to k deťom a tej dobe.

Dnes deti fungujú v online aj v offline prostredí, je to pre ne úplne prirodzené. Výzvy sa preto dejú v online prostredí. Všetko sa tam deje rýchlejšie, instantnejšie, je to pre ne ešte príťažlivejšie. Určite by som tejto generácii nedávala nálepku, že je taká, lebo je v online svete. My sme si prešli tým istým, len to bolo v inej podobe.

X Prečo sú deti ochotné plniť aj výzvy, ktoré môžu byť životu nebezpečné či ponižujúce?

To, že výzva je nebezpečná či nedôstojná, si často ani neuvedomujú. Časť mozgu, ktorá zodpovedá za vyhodnocovanie rizika a dôsledky, dozrieva až okolo 25. roku života. Keď sa rozprávame o 10- až 15-ročnom človeku, vývin tejto časti jeho mozgu má pred sebou ešte dlhú cestu.

X Čo rozhoduje o tom, či sa dieťa podujme splniť takúto výzvu?

Napriek tomu, že deti môžu mať na splnenie výzvy množstvo dôvodov, nie vždy do toho idú bezhlavo. Neraz majú aj moment váhania a uvažovania. To, ako sa rozhodnú, záleží od toho, čo dostali predtým v rodine – od hodnôt, bezpečia, po to, či sú v rodine tabu alebo sa môžu rozprávať o všetkom.

Nebezpečné miesto?

X Internet je plný nástrah, výzvy zďaleka nie sú jeho jediným či najväčším nebezpečenstvom. Ako a od kedy by sme mali s deťmi hovoriť o rizikách internetu?

Deti do 10 rokov veľmi potrebujú rodičov z pohľadu bezpečia. V tomto období pre nich zohrávajú najdôležitejšiu úlohu. Čokoľvek sa im stane, bežia za nimi a hovoria im, čo prežívajú. A práve v tomto období rodič utvára pohľad dieťaťa na svet.

O svete by pritom nemal hovoriť ako o hrôzostrašnom mieste – ale ukazovať ho taký, aký je. Mal by hovoriť o dobrých a inšpirujúcich veciach, ale tiež ho učiť pravidlá, ktoré súvisia s bezpečnosťou.

V offline svete rodič dieťa napríklad učí chodiť cez priechod pre chodcov. Vezme ho za ruku a vysvetľuje mu, prečo je dôležité pozrieť sa doľava aj doprava. Nepovie mu: „choď“.

Toto isté by malo platiť aj v online prostredí.

X Ako by to teda malo vyzerať v online prostredí?

Rovnako, ako im hovoríme, že si nemajú brať cukríky od cudzích ľudí a odchádzať s niekým, koho nepoznajú, treba hovoriť aj o online svete. Keď voláme starej mame online, dodáme, že jej voláme práve preto, že ju poznáme a je súčasťou našej rodiny. A keby nám volal niekto, koho nepoznáme, nezdvihneme mu telefón.

Je dôležité, aby sme boli pri nich, keď vstupujú do online sveta. Keď sa dieťa chce zahrať hru, pozrieť si videá, mali by sme byť s ním. Mali by sme dieťaťu povedať, že mu inštalujeme najvyššiu možnú ochranu, aby mu nikto cudzí nepísal – pretože nechceme, aby mu písali ľudia, ktorí by mu mohli ublížiť alebo poslať niečo, čo by nebolo pekné. Vtedy sa tiež utvárajú základné pravidlá – ako v rodine, tak aj v online prostredí. Použitie rodičovských zámkov má v tomto období ešte zmysel.

X A čo neskôr?

Potom už nie, lebo ich vedia obísť. Nájdu si návod, informujú sa u kamaráta. Rodič by mal byť v tomto období v pozícii fanúšika, ktorý sleduje svoje dieťa, približuje sa k nemu, snaží sa porozumieť tomu, čo zažíva a hľadá v online prostredí a najmä mu stále pripomína to, že je tam pre neho.

Väčšinou to však je o komentároch typu: zase pri tom sedíš, nič iné nerobíš. Ale rodičia pritom nevedia, čo ich dieťa na internete robí, až kým sa neopýtajú, akú hru hrá, s kým a čo mu to dáva. Možno s niekým hrá šesťhodinovú šachovú partiu. Alebo sa pri hre rozpráva po anglicky a vďaka tomu sa naučil jazyk. Hra môže byť pre dieťa len prostriedok, ako niekam patriť a zažívať určitý úspech.

Aktívny záujem

X Dnes teda platí, že na to, aby sme poznali svoje dieťa, by sme sa mali aktívne zaujímať aj o to, čo robia v tom virtuálnom svete.

Áno, a tiež do neho vstúpiť. Je ilúzia myslieť si, že z neho dieťa vytrhneme. To sa nestane. Je to súčasť ich života. Keď ich chceme ochrániť, mali by sme vstúpiť aj do ich online sveta. Zaujímať sa napríklad o to, prečo sledujú daného youtubera a nekomentovať, že je to hlúposť, že to nemá zmysel a klesá vám z toho IQ.

Naopak, treba sa pýtať, prečo ho práve tento človek zaujíma a koho ešte sleduje. Len vďaka tomu môžeme vidieť diery, ktoré má naše dieťa v myslení a online bezpečnosti. A potom mu môžeme skúsiť pomôcť vyplniť ich. Treba sa s ním však rozprávať bez rozkazovania alebo nadradenosti.

X Je nebezpečné, aj keď dieťa iba sleduje plnenie týchto výziev, ale zatiaľ sa nezapája? Čo robiť, ak zistíme, že tieto výzvy sleduje?

Ak si moje dieťa kliklo na portál, ktorý ponúka výzvy, netreba ho hneď robiť paniku, kontrolovať a niečo mu zakazovať.

Treba sa spýtať, čo na tom vidí, prečo to vôbec sleduje: či chce vidieť, čoho sú ľudia schopní alebo uvažuje, že by takú výzvu splnil, čo si o tom myslí. Opýtať sa, ako by postupoval, keby ho niekto vyzval. Máme dve uši, jedny ústa. Mali by sme menej hovoriť a viac sa pýtať a počúvať.

X Samotný rozhovor však zrejme nestačí. Čo sa dá po rozhovore spraviť preto, aby dieťa nesplnilo nebezpečnú výzvu?

Ak zistíme, že je za tým túžba po dobrodružstve, adrenalíne alebo niečom novom, je dobré byť spomínaným fanúšikom a povedať, že vidíme, že asi chce zažiť niečo adrenalínové, nové a extrémne. A že chcete, aby zažil adrenalín, ale aby to bolo v bezpečnom prostredí.

Je dobré povedať mu o svojich obavách, že by sa mu niečo mohlo stať. Ale že keď chce niečo extrémne zažiť, mohli by ste to spolu vymyslieť. Či už by to bol bungee jumping alebo nejaký let lietadlom. Pohľadať dostupnú alternatívu, ktorá mu naplní potrebu a prebehne v bezpečí.

X Ako zareagovať, ak zistíme, že naše dieťa splnilo nebezpečnú či nedôstojnú výzvu?

Je prirodzené, že takéto zistenie spustí veľa emócií a že máme možno chuť reagovať direktívne a krikom. Odporúčam sa však najprv nadýchnuť a vydýchnuť, upokojiť sa a uvedomiť si jednu dôležitú vec: dieťa najmenej zo všetkého potrebuje vaše odsúdenie, krik a pocit, že vás sklamalo.

Možno naozaj nemyslelo na to, že vznikla digitálna stopa, ktorá ho môže prenasledovať aj o 20 rokov, keď bude chcieť kandidovať do politiky. Ešte nemyslí na dôsledky. Ak ho však odsúdime, stratí aj dôveru v posledných ľudí, ktorí mu dávajú pocit bezpečia a istotu. Môže sa tak ocitnúť vo veľmi ťažkej situácii, keď bude mať pocit, že je na všetko úplne sám.

X Ako teda postupovať?

Napriek všetkým emóciám, neodsúďte ho. Snažte sa mu byť nablízku dať mu pocit, že to zvládnete. Priznajte, že vás šokovalo, keď ste videli, čomu sa bol ochotný vystaviť. Ak to bolo niečo nebezpečné, povedzte mu aj o tom, že o to väčší strach prežívate pri predstave, že by ste ho stratili. Lebo napriek tomu, čo urobil, je pre vás omnoho desivejšia predstava, že by tu už s vami nebol.

Keď je dieťa v stave, že sa za video hanbí a niekto sa preto vysmieva, povedzte mu, že urobíte všetko, čo sa bude dať, napríklad aj to, aby sa video stiahlo z nejakého webu. Dieťa v tej chvíli potrebuje, aby ste mu dali najavo, že ho neodsudzujete. Vysvetlite mu, že aj vy ste v živote urobili chyby. A zdôrazňujte, že všetko sa dá zvládnuť.

Deti totiž okrem toho, že nevedia zvážiť dôsledky, nemajú ani vytvorený balík zvládacích mechanizmov a stratégií na zvládanie situácií. Aj preto je u mladých ľudí jednou z častých príčin úmrtia samovražda. Často sú radikálni a extrémni. A ako sú extrémni v otázke získania pozornosti, takí sú aj pri riešeniach. Ak majú pocit, že sa nemajú na koho obrátiť a nemajú podporu, povedia si, že sú tu zbytočne. Je to ťažké, hnev rodičov môže byť obrovský, ale nikdy deťom netreba hovoriť, že ich odsudzujete.

Ak sa necítite dobre, nebojte sa kontaktovať linky pomoci, kde vám poradia a pomôžu:

  • Bezplatná a anonymná online poradňa pre mladých ľudí IPčko.sk (www.ipcko.sk), poradna@ipcko.sk
  • Krízová linka pomoci: 0800 500 333, krizovalinkapomoci.sk
  • Dobrá linka – špecializovaná linka pomoci pre mladých ľudí so zdravotným znevýhodnením, dobralinka.sk
  • Linka dôvery Nezábudka: 0800 800 566
  • Linka pre nezvestné a sexuálne zneužívané deti: 116 000
  • Detská linka dôvery: 0907 401 749, www.linkadeti.sk
  • Online poradňa Ligy za duševné zdravie, dusevnezdravie.sk/online-poradna

Zuzana Juráneková

poradkyňa na internetovej poradni IPčko. Je špeciálna pedagogička, koordinátorka poradne Dobralinka.sk, zodpovedná za vzdelávanie, poradenstvo, PR a fundraising Dobrej linky – psychologickej internetovej poradne pre mladých ľudí so zdravotným znevýhodnením. Poskytuje videoporadenstvo sluchovo postihnutým. Je držiteľkou ocenenia Dobrovoľníčka Slovenska za rok 2019, aktuality.sk

 

 

 

 

 

Příspěvek byl publikován v rubrice Autor a jeho autorem je autor. Můžete si jeho odkaz uložit mezi své oblíbené záložky nebo ho sdílet s přáteli.