Ropovod Družba opäť terčom útoku: na Slovensko a do Maďarska prestala prúdiť ruská ropa. Orbán dostal z Kyjeva tvrdý odkaz. Dodávky ruskej ropy cez ropovod Družba na Slovensko a do Maďarska boli tento mesiac prerušené. Informovalo tom ministerstvo hospodárstva SR vo vyhlásení pre agentúru Bloomberg.

Štátna akciová spoločnosť Transpetrol následne v piatok 13. februára uviedla, že naďalej eviduje dočasné technické prerušenie príjmu ropy na územie SR prostredníctvom ropovodu Družba. Potvrdila to hovorkyňa Ministerstva hospodárstva (MH) SR Mária Pavlusík. Aktuálna situácia podľa nej však nemá vplyv na zásobovanie domáceho trhu, rezort bude verejnosť informovať o ďalšom vývoji situácie.

„Rezort hospodárstva od začiatku monitoruje vývoj situácie a je v kontakte so spoločnosťou Transpetrol a spoločnosťou Slovnaft, ako aj s ďalšími dotknutými subjektmi v rámci energetického a krízového riadenia štátu,“ spresnila Pavlusík.

Družba v plameňoch. Ukrajinské drony trafili najväčší uzol na ruskom území

Podľa ministerstva má Slovensko k dispozícii strategické zásoby ropy a ropných produktov približne na 90 dní. Očakáva sa, že tok suroviny bude obnovený v najbližších dňoch. Rezort zároveň ubezpečil, že situácia nepredstavuje bezprostredné riziko pre energetickú bezpečnosť krajiny.

Agentúra Bloomberg s odvolaním sa na zdroj oboznámený so situáciou uviedla, že Rusko zatiaľ v tomto mesiaci neposlalo ropu cez Družbu ani na Slovensko, ani do Maďarska. Už v januári pritom došlo k citeľnému poklesu objemu prepravy – približne na 150-tisíc barelov denne, čo je menej než dlhodobý priemer z predchádzajúcich rokov.

Harmonogram obnovenia dodávok bol zo strany ukrajinských partnerov v závislosti od technického vývoja v posledných dňoch podľa hovorkyne rezortu hospodárstva viackrát aktualizovaný. MH SR v spolupráci so spoločnosťou Transpetrol podľa nej vyhodnocuje jednotlivé scenáre a v súčasnosti vychádza z posledného avizovaného termínu obnovenia dodávok začiatkom budúceho týždňa.

Diplomatická prestrelka

Ukrajina medzičasom čelí pokračujúcim útokom na energetickú infraštruktúru, ktoré odsúdil aj minister zahraničných vecí Juraj Blanár (Smer). Bloomberg pripomína, že Kyjev je pri zverejňovaní detailov o škodách zdržanlivý, aby neposkytol Moskve citlivé informácie o zasiahnutých objektoch.

Podľa ukrajinskej strany bol ropovod poškodený počas ruských vzdušných útokov z 27. januára. Minister zahraničných vecí Andrij Sybiha ešte predtým, než sa téma dostala do širšej verejnej diskusie, zverejnil na sociálnej sieti X fotografie horiacej infraštruktúry. Tvrdil, že išlo o preventívny krok.

„Vieme, že maďarská strana sa opäť chystá sťažovať na problémy s tranzitom ruskej ropy cez ropovod Družba. Môžeme im len poradiť, aby sa s týmito fotografiami obrátili na svojich ‚priateľov‘ v Moskve,“ odkázal Budapešti šéf ukrajinskej diplomacie. Zverejnil zároveň fotografiu s následkami útoku a potvrdil, že ide o posledný ruský úder z 27. januára.

„Mimochodom, Maďarsko proti tomu nijako neprotestovalo. Nedokázali ani len vysloviť slovo ‚Rusko‘. Dvojitý meter v tej najčistejšej podobe,“ zdôraznil Sybiha. „Moskva prestala byť spoľahlivým dodávateľom vo chvíli, keď spustila svoju agresiu proti Ukrajine. A táto agresia je príčinou všetkých problémov,“ dodal minister a odporučil Orbánovej vláde, aby si otvorila oči.

Južná vetva ropovodu Družba, vybudovaná ešte v sovietskom období, vedie cez západnú Ukrajinu a je kľúčovou zásobovacou trasou pre vnútrozemské krajiny strednej Európy.

Maďarsko patrí v rámci EÚ medzi najvýraznejších zástancov zachovania energetickej spolupráce s Moskvou. Ruskú ropu využíva vo významnej miere aj po začiatku plnoformátovej ruskej invázie na Ukrajinu v roku 2022. Pri príchode na summit lídrov EÚ Orbán vyhlásil, že finančné prostriedky by sa nemali posielať na Ukrajinu, ak sú potrebné na posilnenie konkurencieschopnosti členských štátov. Na správu upozornil portál televízie TA3.

X X X

 ROZUMNÝ   MOV

 Postoj MOV je jedině rozumný a vyvážený

Na světě je přes 300 vojenských konfliktů a my máme vyšilovat kvůli tomu jedinému?

V českých sdělovacích prostředcích zavládla doslova hysterická bouře, že ukrajinský skeletonista Vladislav Heraskevič byl diskvalifikován, zejména proto, že přes předchozí osobní  varování MOV si odmítl sundat helmu protestující proti rusko-ukrajinskému konfliktu ač byla ukrajinská delegace předtím  vážně varována a vyzývána, aby ta nečinila. Podle  proukrajinských evropských politiků, zejména z pobaltských zemí nehoráznost. A přidali se i  politici z České republiky, pro které je otázka vítězství Ukrajiny hlavním bodem jejich politického programu.

Diskvalifikaci ukrajinského skeletonisty Vladyslava Heraskevyče z olympijského závodu po sporu o helmu považuje prezident Petr Pavel za nespravedlivou. Podle něj se nejednalo o politickou propagandu, ale vyjádření respektu. Heraskevyč měl na helmě fotografie sportovců zabitých během války. Mezinárodní olympijský výbor (MOV) mu helmu zakázal, navzdory tomu v ní chtěl ve čtvrtek jít Heraskevyč na start.

Věci jsou samozřejmě v jiné poloze.

Zatímco i v Česku je společnost ohledně Ukrajiny ostře rozdělena a prezident a opozice se snažila v předvolebním období toto téma prosazovat, provládní většina společnosti je více rezervovaná a část politických sil například SPD je i vůči požadavkům Ukrajiny a Ukrajinců dokonce velmi kritická a odmítavá.

A to je v pořádku. To je svoboda projevu. To je pluralita.

To navíc nic nemění na tom, že mezinárodní olympijský  výbor zahrnuje prakticky všechny státy světa, zahrnující i většinu z tzv. Globálního jihu, který vidí věci jinak. rozhodně nepokládají v podstatě ukrajinský konflikt shledávají zcela jinak než Západ a například mají velice plodné vztahy as Ruskem i často velmi složité vztahy se Západem.

• Velká část zemí Globálního jihu se ukrajinským konfliktem sice zabývá, ale nepřikládá mu stejnou prioritu jako Západ. A to není projev lhostejnosti, ale rozdílného historického, ekonomického a geopolitického ukotvení.
• Mnoho států Globálního jihu odmítlo jednoznačně odsoudit Rusko nebo se připojit k sankcím. Více než 40 zemí opakovaně abstinuje při hlasování v OSN o rezolucích odsuzujících ruskou agresi.
• Vlastní národní zájmy mají přednost
• Nedůvěra k Západu a odpor k „dvojím standardům“

Například Indie, Jihoafrická republika či Brazílie často zdůrazňují, že:

• Západ očekává solidaritu, kterou sám v minulosti neposkytoval,
• západní intervence (Irák, Libye) podkopaly jeho morální autoritu,
• konflikt v Evropě nemá automaticky globální prioritu.

Zatímco Západ jej interpretuje jako střet demokracie s autokracií. Část Globálního jihu tento rámec odmítá – velké demokracie jako Indie či Indonésie se nechtějí nechat vtáhnout do „civilizačního“ konfliktu.

Země Globálního jihu často zdůrazňují, že pro ně jsou urgentnější jiné problémy:

• Potravinová bezpečnost a ceny obilí
• Energetická dostupnost a dopady sankcí
• Dluhová krize a finanční stabilita
• Klimatické změny a adaptace
• Regionální konflikty, které mají přímý dopad na jejich obyvatelstvo
• Reforma globálního řádu, kde chtějí větší hlas

Studie ukazuje, že jejich pozice je výsledkem kombinace racionality, pragmatismu a hodnotových rámců – nikoli prosté lhostejnosti.

Západ očekával, že ruská invaze, u nás označovaná jako ruská agrese vyvolá celosvětovou solidaritu podobnou té po irácké invazi do Kuvajtu. To se nestalo. Důvod je jednoduchý: pro mnoho zemí Globálního jihu je válka v Evropě jen jedním z mnoha konfliktů, a navíc konfliktem, který neohrožuje jejich bezprostřední bezpečnost ani ekonomickou stabilitu tak jako jiné krize.

Proto si Petr Pavel či naše opozice jako stoupenci  „západního“ přístupu mohou namlouvat cosi o povinnosti Rusko odsuzovat, ale my, kteří vnímáme věci šířeji si s klidem můžeme ponechat své stanovisko, u vědomí toho, že kdyby Západ netlačil v Ukrajině na pilu a nesnažil se z ní udělat nástroj porážky Ruska počínaje krvavým euromajdanem, nemuseli bychom zažívat podobné scény jako nyní na olympijských hrách, kde se pomalu vrací svět k normálnosti, i když se to proukrajinským jestřábům nelíbí.

Když Rusku byl zakázán přístup na Olympijské hry, pak odebrání jedné helmy s politickými propagacemi je v podstatě maličkost.

Výborné rozhodnutí MOV. JUDr. Jiří Vyvadil, server vasevec.cz

X XX

Rusko se chce dohodnout, Zelenskyj se musí pohnout, jinak promešká příležitost, řekl Trump

Prezident Spojených států Donald Trump vyzval ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského k aktivitě, jinak podle něj promešká naději na mír s Ruskem. Trump rovněž podle agentury Reuters prohlásil, že Rusko o mír stojí. Šéf Bílého domu v minulosti opakovaně kritizoval Ukrajinu, která se od roku 2022 brání ruské invazi, že mírovou dohodu brzdí ona, a nikoli Rusko.

„Rusko se chce dohodnout a Zelenskyj se bude muset pohnout, jinak promešká skvělou příležitost. Musí se pohnout,“ řekl Trump novinářům v Bílém domě.

 Už na konci ledna Trump prohlásil, že mírovou dohodu, kterou se USA snaží zprostředkovat, brzdí právě Ukrajina. O ruském prezidentovi Vladimiru Putinovi tehdy řekl, že je připraven dohodu uzavřít.

Ukrajina, Rusko i Spojené státy po třístranných jednáních shodně uvádějí, že nastal značný pokrok, stále ale ještě chybí řešení klíčových otázek.

Hlavním sporným bodem jsou územní nároky, neboť Rusko požaduje vydání celého Donbasu na východě Ukrajiny včetně částí, které ruská vojska ani za čtyři roky nedokázala ovládnout. Kyjev to odmítá.

Na příští týden je naplánováno další kolo třístranných rozhovorů, které tentokrát bude hostit Švýcarsko. Na programu bude americký návrh na zřízení svobodné ekonomické zóny jako nárazníkového území na Donbasu.

X X X

 Rusko za minulý rok vyrobilo sedm milionů kusů dělostřelecké munice. Zdaleka tím překonává produkci evropských států, jejichž výrobní kapacity se pohybují kolem dvou milionů granátů ročně. Do ruských zbrojovek se přitom dál dovážejí špičkové německé, italské a britské soustruhy a frézy.

Ruské hospodářství je sevřené v pasti vysokých úroků a doutnající inflace: malé firmy bankrotují, větší volají o pomoc státu a experti věští blížící se bankovní krizi. Ztráty na frontě rostou a už se je nedaří dostatečně rychle nahrazovat. Ale zbrojovky stále jedou na plné obrátky a expandují.

Pro Kreml je udržování rezerv klíčovým prvkem pro plánování potenciálních budoucích konfliktů.

X X X

Francouzské atomovky do služeb celé Evropy. Macron jednal nejen s Merzem

Francie zahájila strategický dialog s německým kancléřem Friedrichem Merzem a dalšími evropskými lídry o přeměně své jaderné odstrašující síly. Na bezpečnostní konferenci v Mnichově to v pátek řekl francouzský prezident Emmanuel Macron. Tato diskuze je podle něj součástí překreslení bezpečnostní architektury v Evropě, která bude muset najít soužití s Ruskem a nebude se moci tolik spoléhat na bezpečnostní podporu ze strany Spojených států. 

„Musíme překreslit bezpečnostní architekturu v Evropě,“ prohlásil Macron. Podle něj měl francouzský jaderný arzenál vždy evropskou inspiraci a Paříž nyní jedná o spolupráci s Velkou Británií, která má rovněž jaderné zbraně. „Mluvíme s kancléřem Merzem a s několika evropskými lídry, jak přeměnit odstrašující jadernou sílu (Francie),“ dodal.

Francouzský prezident znovu zopakoval svou tezi, že Evropa bude muset nalézt způsob soužití s Ruskem, které podle něj bude stále agresivní i po konci války na Ukrajině. To bude od evropských států vyžadovat větší spolupráci například ve zbrojních projektech, řekl Macron.

Ve svém projevu se například zmínil o tom, že Evropa potřebuje vyvinout vlastní „zbraně dlouhého doletu s přesným naváděním“. Francouzský prezident také odmítl možnost, že by evropské státy nebyly přizvány k jednání o míru na Ukrajině. „Žádný mír bez Evropanů,“ řekl.

„Evropa se musí naučit být geopolitickou mocností,“ podotkl Macron s tím, že je nutné, aby evropské státy jednaly společně. Podle něj by evropské země měly zahájit konzultace o klíčových výzvách, které je čekají v budoucnosti. „Potřebujeme výrazně pozitivnější naladění myšlení,“ řekl francouzský prezident, který odmítl negativní líčení kontinentu.

Evropská unie je podle něj neuvěřitelným prostorem pro svobodný pohyb lidí a zboží, svobody a prosperity. „Víme, jaké domácí úkoly musíme udělat,“ řekl i o nedávných diskuzích například o tom, jak zvýšit konkurenceschopnost EU a zlepšit fungování Unie.

 Podle Macrona EU a evropské státy výrazně zvýšily svou akceschopnost v důsledku války na Ukrajině i kvůli novému postojí Spojených států k tomuto konfliktu. Poukázal na podporu, kterou Ukrajina z Evropy dostává, i na sankce zavedené vůči Rusku, které jsou podle francouzského prezidenta bolestivé pro ruské válečné hospodářství.

Vyzval také k důslednějšímu postupu proti lodím převážejícím ruskou ropu, na jejíž prodej zavedla EU sankce po začátku ruské invaze na Ukrajinu v roce 2022.

X X X

 Prezident USA Donald Trump oznámil historickú návštevu Venezuely. Chce vyrokovať ropu a podporu novej vlády

Dráma okolo venezuelskej politiky priviedla Trumpa k rozhodnutiu navštíviť krajinu po zosadení Madura špeciálnymi jednotkami. V hre sú kľúčové rokovania o rope a výrazné priblíženie medzi Caracasom a Washingtonom.

Americký prezident Donald Trump navštívi Venezuelu, no dátum tejto návštevy ešte nebol stanovený. Trump tak v piatok reagoval na otázku novinárov o svojej možnej návšteve juhoamerickej krajiny, ktorej prezidenta Nicolása Madura v januári zajali špeciálne jednotky USA. TASR o to informuje podľa správy agentúry AFP.

„Navštívim Venezuelu,“ povedal šéf Bieleho domu a dodal, že o dátume ešte nie je rozhodnuté.

Zatknutie prezidenta Madura

Špeciálne jednotky Spojených štátov 3. januára zajali prezidenta Venezuely a jeho manželku Ciliu Floresovú v rámci akcie, pri ktorej prišli o život desiatky ľudí.

Prezidentského úradu sa dočasne ujala viceprezidentka Delcy Rodríguezová. Šéf Bieleho domu podporil Rodriguezovú, aby sa ujala vedenia krajiny, pod podmienkou, že vyhovie požiadavkám Spojených štátov a že sprístupní venezuelskú ropu a zmierni štátne represie, píše AFP.

Diskusie o rope

Venezuelu tento týždeň navštívil americký minister energetiky Chris Wright, ktorý rokoval s dočasnou prezidentkou a predstaviteľmi ropného priemyslu o využívaní zásob ropy v krajine. Trump chce, aby veľké americké ropné spoločnosti rýchlo oživili ropný sektor a zvýšili produkciu o milióny barelov denne.

Rodríguezová vo štvrtok povedala, že bola pozvaná na návštevu USA. „Zvažujeme, že tam prídeme, len čo nadviažeme túto spoluprácu a budeme môcť pokročiť vo všetkom,“ uviedla.

X X X

 Pokus o politickú likvidáciu? Magyar podal trestné oznámenie pre nelegálne získané sexuálne nahrávky

Predseda maďarskej mimoparlamentnej opozičnej strany TISZA Péter Magyar podal trestné oznámenie pre podozrenie z nezákonného zhromažďovania a zneužívania osobných údajov v súvislosti s anonymnými vyhrážkami o zverejnení jeho tajne nahratého intímneho videa. Napísal to v piatok na sociálnej sieti Facebook, píše TASR podľa správy agentúry DPA.

Predseda maďarskej mimoparlamentnej opozičnej strany TISZA Péter Magyar.

Magyar naznačil, že vyhrážky môžu prichádzať z okolia premiéra Viktora Orbána. „Je bezprecedentné, aby sa vládnuca strana snažila diskreditovať, vydierať a podkopávať svojho hlavného politického súpera tým, že nelegálnymi metódami nahráva jeho sexuálne aktivity a vyhráža sa, že tieto nahrávky zverejní,“ napísal Magyar na Facebooku.

Magyar vo štvrtok priznal, že v lete 2024 bol v istom byte, kde ho zviedla bývalá priateľka, a dodal, že vtedy mu nedošlo, že môže ísť o spravodajskú hru. Líder opozičnej TISZY na Facebooku ďalej povedal, že v danom budapeštianskom apartmáne boli neznáme osoby a okrem alkoholu tam boli aj drogy, nič z toho však nepožil.

„Neposkytnem Viktorovi Orbánovi príležitosť, aby týždne odvádzal pozornosť od skutočných problémov,“ dodal vo štvrtok Magyar, ktorý tento krok označil za zúfalý pokus vládnej moci o jeho politickú likvidáciu a o prekrytie ekonomických a spoločenských problémov krajiny spravodajským spôsobom ruského typu.

Špekulácie o existencii intímneho videa s maďarským opozičným politikom kolujú v médiách a na sociálnych sieťach už niekoľko dní. Vyvolalo ich spustenie webovej stránky, na ktorej bola zobrazená len prázdna spálňa a anglické slová „Coming soon“ (Už čoskoro) a neskôr „Once upon a time… 2024.08.03“ („Kedysi dávno… 3. augusta 2024“).

Pred parlamentnými voľbami, ktoré sa majú konať 12. apríla, sa vyostruje kampaň, pričom prieskumy verejnej mienky naznačujú tesný súboj medzi Magyarovou stranou TISZA a Fideszom premiéra Orbána.

X XX

 Konec smlouvy Nový START. Rusku by její prodloužení vyhovovalo, Trump chce ale novou verzi s Čínou

Minulý týden vypršela smlouva Nový START, jež Moskvě a Washingtonu stanovovala limity pro jaderné zbraně a jejich nosiče. Kreml ji chtěl prodloužit, USA ale odmítly s tím, že má vzniknout „nová a lepší verze“. V Trumpově slovníku to má znamenat, že by její součástí byla i Čína, jež své jaderné kapacity výrazně navyšuje. Odborníci pak s koncem dohody poukazují i na obavy, že by její zánik mohl řadu států podpořit v úsilí o vlastní jaderný arzenál.

Konec smlouvy Nový START: Proč by její prodloužení Rusku vyhovovalo a koho chce Trump v nové verzi .

„Abychom se vyhnuli vyprovokování závodů ve zbrojení a zajistili přijatelnou úroveň předvídatelnosti a jaderného odstrašování, považujeme za oprávněné pokusit se zachovat status quo stanovený smlouvou během současného turbulentního období,“ prohlásil k blížícímu se konci dohody Nový START loni na podzim ruský prezident Vladimir Putin.

Šéf Kremlu tím navrhoval, aby Moskva i Washington limity pro rakety a jaderné hlavice dodržovaly ještě další rok. Jeho americký protějšek Donald Trump však nakonec stejný názor nesdílel a nechal se slyšet, že „jestli smlouva vyprší, tak vyprší“. A tak se i stalo – k 5. únoru přestala platit.

Nyní se tedy nabízí několik klíčových otázek od dopadů, které zánik smlouvy může mít na budoucnost jaderných kapacit a vůbec chování obou aktérů, přes nejistotu ohledně dlouhodobých snah o efektivnější jaderné zbrojení Číny po úvahy o následcích pro obecnou bezpečnost ve světě.

Nový START

• Smlouvu v roce 2010 v Praze podepsali tehdejší prezidenti Spojených států a Ruska, Barack Obama a Dmitrij Medveděv. Vypršela letos 5. února.
• Navázala na první smlouvu START z počátku devadesátých let, již uzavřeli tehdejší prezidenti Spojených států a Sovětského svazu, George Bush starší a Michail Gorbačov.
• Původně měla platit jen do roku 2021, vedení obou států v čele s Joem Bidenem a Vladimirem Putinem se ale tehdy dohodla na jejím prodloužení o dalších pět let.
• Stanovovala limity pro jaderné zbraně a jejich nosiče. Obě země podle ní nesměly rozmístit více než 1550 strategických jaderných hlavic na 700 mezikontinentálních balistických střelách, ponorkách a bombardérech.
• Jednalo se o poslední dohodu o snižování počtu jaderných zbraní mezi dvěma nejsilnějšími jadernými mocnostmi.
• Rusko svou účast v únoru 2023 pozastavilo s tím, že není jasný „celkový úderný arzenál NATO“, z dohody nicméně neodstoupilo. V praxi to znamenalo, že přestaly fungovat kontrolní mechanismy na dodržování smlouvy.

Obavy jsou podle bezpečnostní analytičky Martiny Heranové namístě hlavně v rámci toho, jaký dopad konec smlouvy Nový START bude mít na ostatní státy. Do kontextu přidává i rostoucí ambice Číny a Ruska, jež stále více států nutí přemýšlet o vlastním zajištění bezpečnosti.

 „Je třeba si uvědomit, že zde máme další jaderné mocnosti, které žádné limity neomezují, neboť se na ně dané smlouvy nevztahovaly. A pak jsou zde státy, jež na to být jadernou mocností aspirují, neboť přihlíží měnícímu se mezinárodnímu kontextu a cítí, že jde o prostředek pro posílení jejich vlastní obrany,“ vyjmenovává odbornice pro iROZHLAS.cz.

Zmiňuje tak například Jižní Koreu, sousedící s jednou ze stávajících devíti jaderných mocností Severní Koreou, a v kontextu Evropy pak připomíná, že o vlastním jaderném odstrašení už začaly uvažovat například Švédsko či Polsko.

Loni v březnu tehdejší polský prezident Andrzej Duda vyzval Spojené státy k přesunu části jejich jaderných kapacit na polské území jakožto odstrašujícího prostředku proti možné ruské agresi. Premiér Donald Tusk následně uvedl, že je načase, aby Polsko debaty o svém zbrojení, včetně vlastních jaderných zbraní, zintenzivnilo.

Podle polského odborníka na obranu Artura Gruszczaka byl ale ke konci března 2025 vlastní jaderný program něčím „naprosto nereálným“ i vzhledem k tomu, že Polsku chybí kapacity, jak popisoval pro iROZHLAS.cz.

Co to znamená v praxi

Situace v Polsku se podle Heranové nicméně od té doby, i pod vlivem Trumpových nevyzpytatelných rozhodnutí, mění.

„Jestli to ještě třeba před rokem pro Polsko představovalo sci-fi, nyní se situace velmi dynamicky vyvíjí. Mluví se o tom, že když na svém území nebudou mít americké jaderné zbraně, musí se proti Rusku zabezpečit jinak. Řeší tedy aspiraci na vlastní jaderný program, což bylo ještě před pár lety něčím zcela nemyslitelným,“ přibližuje analytička.

 Nejvýraznější obavy tedy podle ní vzbuzuje fakt, že zánik smlouvy Nový START může řadu států podpořit v usilovaní o vlastní jaderný arzenál, neboť si uvědomují, že se do budoucna nebudou moci na Spojené státy stoprocentně spolehnout.

„Zatím se o tom tolik nemluví, ale je to velmi nebezpečné. Čím více států bude vlastnit jaderné zbraně, tím se dostáváme do nebezpečnější situace,“ zdůrazňuje analytička.

Pro oba samotné aktéry, tedy Rusko a Spojené státy, pak zánik smlouvy v praxi znamená, že by nyní obě země mohly nekontrolovatelně zvyšovat počet jaderných hlavic a nosičů. Zároveň už nejsou dostupné mechanismy na kontrolu toho, jakým způsobem dané kapacity navyšují.

Za rozdílnými přístupy Kremlu a Bílého domu k ukončení smlouvy je několik faktorů. Z pohledu Ruska se analytici vesměs shodují, že její prodloužení by bývalo bylo výhodnější právě pro Moskvu než pro Washington.

„Americká strana je nepoměrně ekonomicky silnější, aby mohla případné nové závody v jaderném zbrojení rozjet a ruskou stranu jednoznačně uzbrojit. V ruském zájmu proto není, aby něco takového nastalo. Prodloužení smlouvy by tedy bylo především vítězstvím Moskvy,“ nastiňoval pro iROZHLAS.cz ještě před zánikem Nového STARTu bezpečnostní analytik Vlastislav Bříza.

Nová dohoda ,ve třech’?

Dalším důvodem, proč by nyní mohl mít Bílý dům v případném jaderném závodu před Kremlem náskok, je rovněž skutečnost, že ruskou ekonomiku do značné míry vyčerpává již čtyři roky trvající agrese proti Ukrajině. K navyšování jaderného arzenálu mu tak schází kapacity.

 Moskva tedy prohlásila, že ačkoli k prodloužení smlouvy nedojde, bude jí stanovené limity dodržovat i nadále, avšak pouze pokud tak budou činit i Spojené státy.

Trump místo prodloužení upřednostňuje smlouvu novou, v níž by nechyběl podpis Pekingu, na jehož jaderný program by tak rovněž dopadaly kontrolní mechanismy. Ten se ale do takové závazku přirozeně nehrne.

Podle Heranové je daná vize spíše naivní. „Nevím, jak by chtěl Trump Čínu donutit, aby na takovouto dohodu přistoupila,“ říká expertka. Kromě toho by se za odmítnutím prodloužení smlouvy ze strany šéfa Bílého domu podle ní mohly skrývat i jeho plány na modernizaci amerického jaderného arzenálu.

Zprávy o tom, že jaderné kapacity Pekingu rostou, rozhodně nejsou ničím novým. Podle předloňské výroční zprávy Pentagonu „strategie Číny navzdory jejím veřejným prohlášením pravděpodobně zahrnuje možné první použití (jaderných zbraní) v reakci na konvenční útoky, jež ohrožují životaschopnost jejích jaderných sil, velení a řízení nebo které se blíží účinku jaderného úderu“, připomněla loni v srpnu agentura Reuters.

Nulový zájem Číny

Peking by podle Pentagonu jejich první použití pravděpodobně zvážil také v případě, pokud by „konvenční vojenská porážka na Tchaj-wanu vážně ohrozila přežití komunistického režimu“. Čínskou expanzi v jaderném zbrojení pak s obavami sledují i geograficky blízké země jako Japonsko a Jižní Korea.

„Číňané od roku 2020 zbrojí ve velkém, což znamená, že radikálně navýšili počet jaderných hlavic. Odhaduje se, že ročně jsou schopni jich vyrobit až sto. Momentálně disponují přibližně šesti sty jadernými hlavicemi a očekává se, že do roku 2035 by jich mohli vlastnit až 1500. Tím by se z pohledu aktivních hlavic v podstatě vyrovnali počtům Ruska a Spojených států,“ vyjmenovává Heranová s tím, že cíl Pekingu je jasný – stát se novou globální velmocí, pročež v počtu jaderných zbraní musí „dotáhnout“ právě Washington.

Vzhledem k tomu, že by Čína k podpisu podobné smlouvy byla pravděpodobně ochotna jen těžko, považují mnozí odborníci včetně Martiny Heranové vznik její nové verze za spíše nereálný.

Analytička zároveň připomíná, že o podobném „trojpaktu“ se hovořilo již za Trumpova předchůdce Joea Bidena. „Když už se o to pokoušeli v posledních letech a k ničemu nedošlo, nedomnívám se, že by se to mohlo podařit nyní. Zvláště za situace, kdy o to Čína jednoznačně zájem nemá,“ uzavírá bezpečnostní expertka.

 X X X

 Rubio mieri na Slovensko. Odkázal, že s Ficovou vládou sa porozpráva o tom, čo sa musí stať

Americký minister zahraničných vecí Marco Rubio bude počas svojej nedeľňajšej návštevy Bratislavy rokovať so slovenskými predstaviteľmi aj o odstrihnutí sa od ruských energetických surovín. Uviedol to vo štvrtok vo výstupe pre novinárov pred odletom na Mníchovskú bezpečnostnú konferenciu (MSC)

Šéf americkej diplomacie na novinársku otázku, či plánuje na Slovensku a v Maďarsku naliehať na ukončenie nákupov ruských energetických surovín, uviedol, že „s nimi bude viesť tieto rozhovory“. „Porozprávame sa s nimi o tom, čo sa musí stať,“ doplnil.

„Nebudem rozoberať, čo budeme na týchto stretnutiach hovoriť. Predovšetkým sú to krajiny, ktoré sú s nami veľmi silné, veľmi spolupracujú so Spojenými štátmi, úzko s nami spolupracujú. Bola to dobrá príležitosť navštíviť ich. Sú to dve krajiny, v ktorých som nikdy nebol,“ odpovedal Rubio na doplňujúcu otázku.

Amerického ministra sa predtým spýtali, či do Maďarska cestuje, aby pomohol premiérovi Viktorovi Orbánovi v prieskumoch verejnej mienky. „Prezident (Donald Trump) povedal, že ho veľmi podporuje, a my tiež, ale samozrejme sme túto návštevu plánovali ako bilaterálnu. Predtým prišli do USA, minulý rok, koncom minulého roka. Povedali sme im, že keď budem mať príležitosť, navštívim ich, a toto je najlepšia príležitosť. Je to veľmi blízko (od Mníchova),“ uviedol Rubio.

„Zastavíme sa aj na Slovensku, s nimi sme sa stretli koncom minulého roka na Floride, alebo začiatkom tohto roka – už si nepamätám – počas sviatkov. Tak sme im tiež povedali, že sa zastavíme. Takže bolo logické, že sme to pridali k tejto ceste,“ konštatoval

Premiér Robert Fico, ktorý sa stretol s americkým prezidentom, označil cestu do USA a rokovanie s Trumpom za suverénne, sebavedomé a pre Slovensko dôležité z hľadiska energetickej bezpečnosti. / Zdroj: FB Roberta Fica

Rubio sa cez víkend zúčastní na Mníchovskej bezpečnostnej konferencii, odkiaľ odcestuje do Bratislavy na stretnutia s predstaviteľmi slovenskej vlády. Rokovať by s nimi mal o regionálnej bezpečnosti, jadrovej energetike, NATO či o modernizácii slovenskej armády.

X X X

 Stačí jedna obálka v schránke a ste ľahší o 128 eur. Väčšina ľudí ich zaplatí bez pýtania a rozmýšľania

Lukáš mal pocit, že všetko urobil správne. Založil si s. r. o., zaplatil štátu, čo bolo treba, a čakal na zelenú. Potom však v schránke našiel obálku s logom „Register obchodných spoločností SR“. Príbeh čerstvého podnikateľa odkrýva biznis model, ktorý ročne oberá Slovákov o tisíce eur pod rúškom „úradnej“ povinnosti.

Živnosť vs. s.r.o.: Čo je výhodnejšie? Koľko zaplatíte na odvodoch a daniach, koľko ušetríte a komu sa prechod na s.r.o. oplatí?

Lukáš (34) patrí k novej vlne podnikateľov, ktorí si tento rok založili spoločnosť s ručením obmedzeným. Poctivo uhradil súdne poplatky a čakal na zápis. Krátko nato mu prišla zásielka. Vyzerala dôležito, obsahovala všetky jeho osobné údaje aj údaje o firme. Predmet? Registrácia v Registri obchodných spoločností SR. Suma? 128 eur.

„Ako nováčikovi mi prišlo dôležité tento poplatok zaplatiť, aby som mohol pokojne podnikať, nemal podlžnosti a bol právne v poriadku,“ priznáva Lukáš. Dokument pôsobil dôveryhodne najmä preto, že prišiel bezprostredne po založení firmy. Lukáša zachránilo len to, že si začal informácie overovať. Nakoniec nezaplatil.

Podobnú skúsenosť má aj pani Alena. Tá podniká na živnosť už niekoľko rokov a na list z „registru obchodu“ si dobre pamätá. Na rozdiel od Lukáša však mala po ruke skúsenú sprievodkyňu svetom paragrafov. „Pýtala som sa na to svojej účtovníčky. Tá mi okamžite povedala, aby som to rozhodne neplatila,“ spomína.

Tieto „registre“ nie sú štátnymi orgánmi, hoci sa tak tvária. Odborný portál eserocka.sk pred nimi varuje dlhodobo. Podľa ich zistení dostáva takmer každá novozaložená spoločnosť ponuku, ktorá sa nápadne ponáša na oficiálnu registráciu.

„Register obchodu SR, Register obchodu a živnosti alebo Register obchodných spoločností SR – to všetko sú súkromní podnikatelia. Ich cieľom je zapôsobiť na novovzniknutých podnikateľov a vyvolať dojem, že ide o povinnú registráciu. Ide však len o poskytnutie služby bez pridanej hodnoty,“ uvádza eserocka.sk.

Fascinujúca je najmä rýchlosť. Mnohokrát list dorazí skôr, než sa firma objaví na oficiálnych weboch ako orsr.sk alebo zrsr.sk. Zdroj, odkiaľ tieto firmy čerpajú informácie v takom krátkom čase, zostáva podľa portálu utajený.

Našli ste si tento list v schránke?

„Od týchto služieb sa dištancujeme“

K téme sa vyjadril aj Odbor živnostenského podnikania Ministerstva vnútra SR. Ich stanovisko je jasné: podnikatelia sú do registrov zapisovaní automaticky zo zákona.

Živnostenský register SR (www.zrsr.sk) – zápis prebieha automaticky po získaní živnostenského listu.

Obchodný register SR (www.orsr.sk) – zápis prebieha automaticky po podaní návrhu na zápis.

Ministerstvo zdôrazňuje, že tieto súkromné ponuky majú len reklamný charakter a sú pre podnikanie bez právneho významu.

Kto sú títo „hráči“ na trhu?

Podľa advokátskej kancelárie Marônek & Partners ide o fenomén, ktorý spravujú súkromné s. r. o., ktoré sa snažia zhromažďovať dáta. „Tieto subjekty nemajú nič spoločné s oficiálnymi registrami vedenými štátnymi orgánmi,“ upozorňujú právnici.

Aktuálne správne poplatky pre založenie si živnosti

Úkon (Sadzobník od 01.04.2024)	Poplatok štátu
Vydanie osvedčenia o voľnej živnosti	7,00 €
Vydanie osvedčenia o remeselnej/viazanej živnosti	22,00 €
Výpis zo živnostenského registra	5,00 €
Oznámenie o pozastavení živnosti	4,00 €
Vykonanie zmien v živnostenskom osvedčení	5,00 €
Prevod listinných dokumentov do el. podoby (každých 15 strán)	7,00 €

Verdikt je jasný. Ak ste práve založili firmu, šetrite si peniaze na reálny marketing alebo rozvoj. Akýkoľvek list, ktorý od vás žiada peniaze za „registráciu“ v zozname, ktorý nie je orsr.sk alebo zrsr.sk, patrí do skartovačky.

Lukáš to pochopil včas. Koľko iných však v strese zo štartu podnikania túto „vstupnú daň z nevedomosti“ zaplatilo?

S s.r.o-čkami sa roztrhlo vrece

Finančná správa v roku 2025 zaevidovala viac ako 111-tisíc nových daňových subjektov. Najvýraznejší posun nastal v segmente právnických osôb, kde počet nových registrácií vzrástol v porovnaní s rokom 2023 o viac ako štvrtinu. Počet vzniknutých subjektov zároveň prevýšil počet zaniknutých približne o 48-tisíc, čo potvrdzuje dlhodobo priaznivý vývoj podnikateľského prostredia.

„Evidujeme kontinuálny nárast počtu nových firiem, čo je jasným signálom rozvoja podnikateľského prostredia. Skutočnosť, že vzniklo o takmer 48-tisíc subjektov viac, než ich zaniklo, potvrdzuje stabilný záujem o podnikanie na Slovensku. Vyšší počet zrušených registrácií vnímame ako prirodzenú reakciu na zavedenie minimálnej dane, ktorá motivovala k ukončeniu činnosti najmä dlhodobo neaktívne subjekty. Naše analýzy zároveň ukazujú, že viac ako 82 % týchto zaniknutých právnických osôb v predchádzajúcom období nevykazovalo žiadnu daňovú povinnosť, čo len potvrdzuje ich minimálnu ekonomickú aktivitu. Tento proces je dôležitým krokom k ozdraveniu a sprehľadneniu trhu,“ uviedol prezident finančnej správy Jozef Kiss.

  X XX

Izolácia alebo integrácia? Maďarské voľby prekreslia politickú mapu strednej Európy aj vzťah k Slovensku, tvrdí analytik Strážay (podcast)

Izolácia alebo integrácia? Maďarské voľby prekreslia politickú mapu strednej Európy aj vzťah k Slovensku, tvrdí analytik Strážay 

„Pre mnohých Maďarov je to posledná šanca na zmenu predtým, než krajinu definitívne opustia“ – o nadchádzajúcich parlamentných voľbách takto hovorí Tomáš Strážay zo Slovenskej spoločnosti pre zahraničnú politiku. „Po 16 rokoch vidíme prvýkrát reálneho vyzývateľa Viktora Orbána. Opozícia bola doteraz rozdrobená, ale strana Tisza Pétera Magyara sa stala reálnou silou. Otázkou zostáva aj to, ako by Orbánov Fidesz v prípade tesného výsledku prijal porážku a či by nespochybnil legitimitu volieb,“ dodáva.

Boj s korupciou, rozmrazenie európskych miliárd, extra daň pre bohatých a nižšie dane pre strednú vrstvu či pevné ukotvenie v štruktúrach Únie a NATO.

Versus.

Sociálne a prorodinné balíky, príspevky na bývanie. K trinástemu aj štrnásty dôchodok, samozrejme bez zvyšovania daní. A rozhodné nie vojenskej podpore Ukrajine.

Predvolebné ponuky v susednom Maďarsku. Voliči tam už v polovici apríla pristúpia k urnám, aby rozhodli o ďalšom smerovaní krajiny. Spôsoby Orbánovej iliberálnej demokracie vyzýva jeho bývalý spolupracovník Péter Magyar. Proti vládnemu Fidezsu sa postavila jeho Tisza. A predvolebné prieskumy jej dávajú šance. Napriek tomu, že dlhoročného premiéra Orbána otvorene podporil aj Donald Trump.

Navyše – parlamentné brány by mohla prekročiť aj ultrapravicová Naša vlasť – MiHazánk, ktorá vzišla z radikálneho Jobbiku.

Maďarsko stojí pred najdôležitejšími voľbami jeho moderných dejín, zaznieva od pozorovateľov. Ako môže ich výsledok ovplyvniť situáciu v regióne i v Európskej únii?

Na situáciu u našich južných susedov a na volebné šance sa pozrieme s Tomášom Strážayom zo Slovenskej spoločnosti pre zahraničnú politiku.

Tomáš Strážay, Slovenská spoločnosť pre zahraničnú politikuZdroj: Aktuality.sk

Prečo by sme mali sledovať a pozorne vnímať nadchádzajúce voľby v Maďarsku aj u nás, v našich končinách?

Maďarsko je jedným z našich susedov, ktorého jednoducho nemôžeme ignorovať, rovnako ako situáciu v ňom. Spájajú nás viaceré väzby – ekonomické, kultúrne aj historické. Samozrejme, v súčasnosti, keď je vláda na Slovensku nastavená k spolupráci s vládou Viktora Orbána veľmi naklonene, môžeme hovoriť aj o pomerne intenzívnych politických konexiách. Sú však aspekty, ktoré maďarskú a slovenskú politiku spájajú, a iné, v ktorých sa odlišujú. Hádzať Slovensko a Maďarsko jednoznačne do jedného vreca nie je úplne korektné. Vždy sa treba pozerať na každý prípad samostatne, brať si určité ponaučenia a predchádzať chybám, ktoré sa v Maďarsku dejú a ktoré by mohli ovplyvniť volebný i predvolebný proces na Slovensku.

Predvolebná kampaň ide do finišu. V akom rozpoložení vstupuje Maďarsko do týchto posledných dní? Pôjde o potvrdenie moci Viktora Orbána, alebo o prepriahanie vo vedení štátu a nástup Pétera Magyara?

Nemyslím si, že sa dá na túto otázku sformulovať jednoznačná odpoveď. Ak sa pozrieme na prieskumy verejnej mienky, tie hovoria v prospech Pétera Magyara a jeho strany Tisza. V drvivej väčšine prieskumov táto strana vedie.

O koľko? Je to vedenie výrazné?

Rozptyl je pomerne veľký. Pohybuje sa od niekoľkých percent až po 12 či dokonca 15 %. Treba však povedať, že existujú aj agentúry naklonené vláde, kde situácia vyzerá inak. Ak hovoríme o prieskumoch, vidíme tam potenciál na zmenu a veľká časť maďarského obyvateľstva v tom vidí nádej. Na druhej strane netreba zabúdať na komplikovaný volebný systém, ktorý je založený na tom, ktorý kandidát vyhrá vo svojom volebnom obvode. Nejde o súťaž medzi stranami ako takými, ale medzi konkrétnymi kandidátmi.

Čiže víťaz berie všetko, podobne ako v Spojených štátoch.

Presne tak. To znamená, že aj keď prieskumy môžu byť v neprospech vládnej strany Fidesz, volebný výsledok môže byť vzhľadom na tento aspekt značne odlišný.

Nápovedou nám však môžu byť skúsenosti z predchádzajúcich volieb. Ak má strana Tisza takýto náskok, môže to zaručiť porážku Fideszu?

Jednoznačnú odpoveď vám neposkytne nikto. Aktuálny systém je výhodný pre stranu Fidesz. Bol niekoľkokrát upravovaný tak, aby volebné obvody zodpovedali šanciam ich kandidátov. Napríklad sa menili obvody v Budapešti, ktorá je nastavená viac proopozične.

Spomíname si na tie emblematické zábery z veľkého zhromaždenia, kde sa zišli dva milióny Maďarov organizovaných opozíciou.

Presne tak. Viktorovi Orbánovi je jasné, že Budapešť nebude baštou jeho podpory. Tou bude práve vidiek, kde bol Fidesz vždy silnejší. Tomu zodpovedá aj nakreslenie volebných obvodov. Preto je výsledok ťažké predvídať. Navyše nás čakajú ešte dva mesiace intenzívnej kampane, ktorá sa ešte zostrí. V jednomandátových obvodoch budú potvrdení konkrétni kandidáti a vtedy sa začne oveľa lepšie cieliť propaganda, dezinformačné kampane či očierňovanie. Čaká nás špinavá časť kampane.

Už to vidíme, Viktor Orbán je aktuálne zamestnaný novou kauzou závodu Samsung pri Budapešti, kde mali byť prekročené zdravotné limity pre zamestnancov. Čo teda predstavitelia v boji o moc ponúkajú? Začnime Viktorom Orbánom. Ponúka dôchodky, nielen trináste ale aj štrnáste. Majú na to Maďari?

Viktor Orbán sa skutočne zameriava na dôchodcov ako na jadro svojej voličskej podpory. Tvrdí, že kým bude vládnuť, seniori budú v bezpečí a ich dôchodky budú rásť. Aktuálne vláda presadila postupné zavádzanie 14. dôchodku, ktorý sa má v celej výške vyplácať od roku 2030. Už vo februári 2026 sa má vyplatiť jeho prvá štvrtina.

Pokiaľ ide o finančné krytie, vládni predstavitelia uvádzajú, že „skúmajú možnosti, ako vtesnať 14. mesačný dôchodok do rozpočtového rámca“. Orbán podmieňuje tieto sociálne výhody ochranou krajiny pred krízami a udržaním hospodárskeho rastu, pričom oponuje kritike opozície, ktorú obviňuje zo snahy o „brutálne zníženie dôchodkov“.

Čo ponúka na druhej strane Péter Magyar a jeho strana Tisza? Vidíme tam skôr pragmatický, proeurópsky prístup, alebo aj on prichádza s výraznými sociálnymi sľubmi?

Program strany TISZA je v mnohom protipólom Orbánovej politiky. Magyar ho označuje za podrobne prepracovaný plán s cieľom vytvoriť „humánnu a fungujúcu krajinu“. Kľúčovými bodmi sú ekonomika a dane. Tisza sľubuje zdanenie bohatých (tzv. extra daň pre bohatých) a reštart ekonomiky. Prioritou je tiež odblokovanie zmrazených fondov EÚ a intenzívnejšia integrácia vrátane cieľa zaviesť euro.

Na rozdiel od Fideszu Magyar otvorene hovorí o potrebe zreformovať podľa neho „neudržateľný“ dôchodkový systém.

Strana Tisza plánuje predstaviť aj konkrétne detaily finančného krytia svojho viac ako 140-stranového programu, pričom sa spolieha na odborníkov a dobrovoľníkov. V skratke: kým Orbán vsádza na priame sociálne transfery, Magyar sľubuje štrukturálne reformy a návrat k európskemu jadru.

Ak by som mal hľadať analógiu v regióne, najbližšie majú k Občianskej koalícii Donalda Tuska v Poľsku. Ide o obrat z národno-konzervatívnej línie na proeurópsku, s cieľom odblokovať eurofondy a viac zapojiť Maďarsko do integračných procesov.

To sú všetko reakcie na politiku Viktora Orbána.

Áno, Viktor Orbán sa v tomto kontexte správa dosť opozične voči týmto návrhom. Obrovskú úlohu zohráva podpora Ukrajiny – vojenská aj politická. Orbán pred pár dňami vyhlásil, že ak bude energetická politika Ukrajiny nastavená negatívne voči tranzitu ruských surovín, Maďarsko ju bude považovať za nepriateľa. To je v rámci EÚ neprijateľný výrok a Maďarsko sa tým dostalo do izolácie. V tomto treba odlišovať Slovensko a Maďarsko – Maďarsko zašlo v izolácii oveľa ďalej. Otázka vojny na Ukrajine bude v kampani zásadná popri domácich témach ako životná úroveň či zamestnanosť.

Čo je pre Maďarov dôležitejšie? Postoj k NATO a EÚ, alebo to, koľko zarobia a aké majú dane?

Ekonomická situácia v Maďarsku nevyzerá ružovo. Ľudia cítia, že korupcia na vysokých miestach krajinu ochudobňuje. Verejné služby, zdravotníctvo či školstvo nefungujú tak, ako by mali. Maďarsko čelí obrovskému odchodu mladých ľudí a demograficky kleslo za 20 rokov najvýraznejšie v regióne. Fidesz sa snaží nakloniť si voličov bonusmi pre štátnych zamestnancov, prémiami či dostupnejšími úvermi. Tvrdia, že ich vláda znamená prosperitu, ale táto podpora je veľmi selektívna. Maďarské obyvateľstvo to vníma a priame subvencie či lacnejšie potraviny už nemusia zabrať tak ako v minulosti.

Potraviny sú v Maďarsku stále zastropované ako v čase pandémie?

Už nie v takej miere a ukázalo sa, že ceny potravín v Maďarsku stúpli najviac v regióne. Zásahy štátu do ekonomiky, ako napríklad transakčná daň či mimoriadne dane pre reťazce, nepriniesli očakávané výsledky. Medzi obyvateľmi je cítiť nespokojnosť. Je tu však zaujímavý paradox. Viktor Orbán je známy ako kritik Bruselu, ale dáva si pozor, aby nekritizoval priamo Európsku úniu. Kritizuje „Brusel“ ako aparát. Podpora členstva v EÚ je totiž v Maďarsku stále vysoká. Ak Péter Magyar hovorí o zmene politiky a zavedení eura, je to pre mnohých Maďarov unavených z inflácie a forintu zaujímavá téma.

Čo by znamenalo víťazstvo jedného alebo druhého pre Európu a Slovensko?

Ak vyhrá Fidesz, očakávam kontinuitu a hľadanie premostení so slovenskou vládou, spoluprácu v energetike či infraštruktúre. Ak by vyhral Péter Magyar, vzťahy so Slovenskom by sa zrejme dostali do roviny pragmatickej, no menej intenzívnej politickej spolupráce. Jeho hlavný záber by bol na Poľsko a Brusel. Náprava vzťahov s Varšavou je pre novú maďarskú opozíciu kľúčová.

Víťazstvo Pétera Magyara by teda Roberta Fica v regióne akosi „osamotilo“?

Politické konzultácie a neformálne návštevy medzi Budapešťou a Bratislavou by sa zrejme oslabili. Máme tu však aj Česko, ktoré je pre nás tradičnejším partnerom, a tam sú aktuálne vzťahy vďaka odlišnému ideovému základu vlád iné než za minulej českej vlády. V prípade zmeny v Maďarsku by sa zrejme ešte viac zintenzívnil česko-slovenský vektor.

Maďarsko teda stojí pred dôležitými voľbami. Je to naozaj také prelomové, alebo je to prehnané označenie?

Je to zásadné, pretože po 16 rokoch vidíme prvýkrát reálneho vyzývateľa Viktora Orbána. Opozícia bola doteraz rozdrobená, ale strana Tisza sa stala reálnou silou. Pre mnohých Maďarov je to posledná šanca na zmenu predtým, než krajinu definitívne opustia. Otázkou zostáva aj to, ako by Fidesz v prípade tesného výsledku prijal porážku a či by nespochybnil legitimitu volieb. To sú však zatiaľ špekulácie.

Tomáš Strážay, Slovenská spoločnosť pre zahraničnú politikuZdroj: Aktuality.sk

Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

Všetky naše podcasty nájdete na jednej stránke tu. Na odber všetkých nových dielov sa môžete prihlásiť cez iTunes, Google Podcasts alebo Spotify. Sledujte nás aj na facebookovej stránke Podcasty Aktuality.sk alebo na Instagrame.

X X X

Blanár rokoval s europoslancami o prioritách SR v EÚ a dôrazne odmietol návrh RePower EÚ

Minister Juraj Blanár sa stretol s ôsmimi slovenskými europoslancami, s ktorými diskutoval o prioritách Slovenska v Európskej únii vrátane kohéznej politiky a nesúhlasu s legislatívou RePower EÚ. Zdôraznil tiež potrebu silného a jednotného vystupovania za národné záujmy v diskusiách o budúcnosti Európy.

O výzvach, ktoré aktuálne rezonujú v európskom priestore, ale aj o spolupráci so Stálym zastúpením SR pri EÚ v Bruseli, diskutoval v piatok minister zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Juraj Blanár s ôsmimi slovenskými europoslankyňami a europoslancami. TASR o tom informoval komunikačný odbor Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí (MZVEZ) SR.

• Minister Blanár diskutoval s ôsmimi slovenskými europoslancami v Bruseli.
• Zdôraznil potrebu jasného presadzovania slovenských záujmov v EÚ.
• Riešili finančný rámec, poľnohospodársku politiku a energetiku.
• Témou bola aj integrácia západného Balkánu a Ukrajiny do EÚ.
• Blanár chce posilniť spoluprácu slovenských europoslancov v Bruseli.

„Európsky parlament je miestom, kde sa prijímajú rozhodnutia s priamym dopadom na občanov všetkých členských štátov vrátane Slovenska. Je dôležité, aby sme vystupovali s jasne pomenovanými prioritami a dôsledne presadzovali naše národné záujmy, ale i záujmy EÚ. Silný a čitateľný postoj totiž zvyšuje našu schopnosť ovplyvňovať výslednú podobu európskej legislatívy,“ vyhlásil Blanár.

Stretnutie s ôsmimi europoslancami

Na stretnutie bolo pozvaných všetkých 14 slovenských zástupcov v Európskom parlamente. Na diskusii sa zúčastnili ôsmi z nich – Monika Beňová, Ľuboš Blaha, Erik Kaliňák, Judita Laššáková, Katarína Roth Neveďalová (nezaradení/všetci Smer-SD), Branislav Ondruš (nezaradený/Hlas-SD), Miriam Lexmann (EPP/KDH) a Milan Uhrík (ESN/Republika).

Šéf slovenskej diplomacie využil stretnutie na pripomenutie pozície vlády SR k aktuálnym európskym témam. Zdôraznil predovšetkým Rámcovú pozíciu SR k Viacročnému finančnému rámcu EÚ na roky 2028 – 2034 so zameraním sa na silnejšiu kohéznu a spoločnú poľnohospodársku politiku, ale aj slovenský nesúhlas s legislatívnym návrhom RePower EÚ. „Naša pozícia ostáva jasná – dôrazne odmietame ideologicky motivované iniciatívy, ktoré zvýšia tlak na ceny energií a zasadia ďalšiu ranu našej konkurencieschopnosti,“ uviedol Blanár.

Rozširovanie EÚ a obchodné dohody

Predmetom diskusie bol zároveň postoj SR k rozširovaniu EÚ s dôrazom na integráciu štátov západného Balkánu či Ukrajiny. „Europoslancom zastupujúcim Slovensko som jasne tlmočil, aby v priebehu prístupového procesu týchto krajín konali aktívne v prospech jeho úspešného ukončenia, ale dôsledne na základe splnených pravidiel. Teda žiadne skratky alebo dvojaký meter,“ konštatoval minister.

Neformálne stretnutie sa dotklo aj tém obchodnej dohody medzi EÚ a združením juhoamerického bloku Mercosur, aktívneho pôsobenia SR v Slavkovskom formáte (S3) či Vyšehradskej skupine (V4), ale rovnako tak otázky nízkeho slovenského zastúpenia v európskych inštitúciách.

Význam aktívnych europoslancov

Blanár poukázal na dôležitosť aktívneho pôsobenia slovenských europoslancov. „Viditeľnosť a odborná angažovanosť slovenských europoslancov sú kľúčové pre silný hlas SR pri formovaní európskych politík a pre reálny vplyv na prijímanie legislatívy v prospech občanov EÚ,“ uzavrel minister a potvrdil pripravenosť Stáleho zastúpenia SR pri EÚ v Bruseli spolupracovať so slovenskými zástupcami v Európskom parlamente a sprostredkovať im pozície SR.

X X X

Alkohol môže zrušiť vaše poistenie: Využite cez jarné prázdniny Suchý február

Drinky na svahu, kokteily v hoteli či pár pív po večeri? Počas dovolenky v zahraničí sa oplatí strážiť si hladinu alkoholu. Podľa aktuálnych poistných podmienok sa totiž poistná ochrana nevzťahuje na ochorenia, úrazy ani škody spôsobené pod vplyvom alkoholu nad 0,5 ‰.

K alkoholu máme na Slovensku viac ako blízko. Podľa najnovšej správy OECD/WHO je spotreba alkoholu v Slovenskej republike približne 11,1 litra čistého alkoholu na osobu ročne. To zodpovedá približne 2,3 fľaše vína alebo 4,3 l piva týždenne na osobu.

Síce v posledných rokoch došlo k nevýznamnému poklesu, stále sme však na popredných priečkach v EÚ. Podľa veľkého prieskumu UNIQA o pocite bezpečia v rodinách alkohol narúša rodinnú pohodu až v 80 percentách rodín, kde niekto občas či pravidelne pije. Okrem toho, alkohol má ničivý účinok na naše telo. Poškodzuje všetky orgány, je jedným z rizikových faktorov vzniku viacerých druhov rakoviny, ničí spánok, zapríčiňuje dehydratáciu a priberanie, zhoršuje duševné zdravie a samozrejme, ako každá droga, spôsobuje závislosť.

Bez alkoholu jeden mesiac

Čo naopak s naším zdravím urobí, ak piť prestaneme – aspoň na jediný mesiac? Suchý február vznikol ako osvetová kampaň na podporu zodpovedného vzťahu k alkoholu. Myšlienka prišla z Veľkej Británie, kde v roku 2013 spustila organizácia Alcohol Concern výzvu Dry January (Suchý január). Táto výzva sa rýchlo rozšírila do ďalších krajín – a u nás sa prirodzene presunula na február, ktorý je kratší a pre mnohých „ľahšie zvládnuteľný“. Na Slovensku túto výzvu zastrešuje najmä Liga za duševné zdravie.

Suchý február dáva telu aj mysli šancu na oddych a regeneráciu.

„Už po niekoľkých týždňoch bez alkoholu sa zlepšuje kvalita spánku, pečeň sa začne efektívnejšie obnovovať a klesá zaťaženie srdca aj tráviaceho systému. Mnohí ľudia pociťujú viac energie, lepšiu koncentráciu a stabilnejšiu náladu, keďže alkohol negatívne ovplyvňuje nervový systém aj psychiku. Prerušenie pitia zároveň pomáha uvedomiť si vlastné návyky, znižuje riziko vzniku závislosti a môže byť prvým krokom k dlhodobo zdravšiemu vzťahu k alkoholu. Suchý február tak nie je len o „nepití“, ale o lepšom fyzickom aj duševnom zdraví,“ hovorí všeobecná lekárka MUDr. Jana Bendová.

Spojme abstinenciu s poistením

Výzva Suchý február je navyše skvelo načasovaná, môžeme ju totiž vyskúšať práve v období, keď sú v kalendári jarné prázdniny a mnohí cestujeme s rodinami na lyžovačky či do exotiky. V zahraničí totiž potrebujeme cestovné poistenie, a ak pod vplyvom alkoholu utrpíme úraz, alebo spôsobíme škodu, poisťovňa nám vzniknutú škodu nemusí preplatiť.

Suchý február tak prospeje nielen nášmu telu, ale abstinencia v pravý čas nám môže ušetriť aj dosť peňazí. Poisťovne každoročne upozorňujú lyžiarov, aby si odpustili povestný pohárik na svahu. „Prax totiž ukazuje, že pod vplyvom alkoholu prídete k úrazu oveľa ľahšie. Ak sa pri lyžovačke zraníte, poisťovňa Vám môže znížiť či zamietnuť poistné plnenie – podľa toho, koľko alkoholu v krvi Vám namerajú. Problémy pri plnení môžu nastať aj vtedy, ak pod vplyvom alkoholu dôjde k zrážke s iným lyžiarom – ak sa Vašou vinou zraní, poisťovňa môže vyplatenú škodu od Vás vymáhať naspäť,“ upozorňuje manažérka cestovného poistenia UNIQA Ľubomíra Hricová.

Alkohol a poistenie

Užitie väčšieho množstva alkoholu či návykových látok má pri poistnej udalosti zásadný vplyv na poistné plnenie. Poistná ochrana nevzťahuje na ochorenia, úrazy alebo škody spôsobené pod vplyvom alkoholu nad 0,5 ‰. Ak teda poistná udalosť vznikne v príčinnej súvislosti s prekročením tejto hranice (t. j. požitie alkoholu spôsobilo vznik udalosti alebo zvýšilo rozsah škody), môže byť poistné plnenie odmietnuté alebo výrazne znížené – v závislosti od miery vplyvu alkoholu.

Ide o porušenie základnej preventívnej povinnosti klienta stanovenej v poistných podmienkach. Poisťovňa postupuje v súlade s doloženými faktami (napríklad z lekárskej správy, policajného záznamu o udalosti alebo pitevnej správy a pod.).

„Žiaľ, zažili sme množstvo nepríjemných situácií, keď sme boli nútení krátiť výplatu poistného plnenia. Stalo sa tak napríklad v súvislosti s utopením klienta v mori počas nočnej párty na pláži po veľkej konzumácii alkoholu alebo pri páde turistu z výšky v čase, keď bol pod vplyvom omamných látok v krajine, kde sú bežne dostupné. Takéto dovolenkové zážitky, žiaľ, môžu skončiť tragicky a navyše aj oprávnenou redukciou poistného plnenia,“ varuje Ľubomíra Hricová z UNIQA.

X X X

 Sedem z desiatich Američanov nesúhlasí s Trumpovým plánom na kontrolu

Prieskum agentúry AP a centra NORC odhalil, že Trumpove požiadavky na prevzatie kontroly nad Grónskom rozdeľujú aj jeho vlastných republikánov, pričom nesúhlas so spôsobom riešenia Grónska vyjadrilo až sedem z desiatich Američanov. Výrazné generačné rozdiely ukazujú menšiu podporu jeho plánu u mladších republikánov.

S nedávnou snahou amerického prezidenta Donalda Trumpa prevziať kontrolu nad Grónskom nesúhlasí približne polovica členov jeho Republikánskej strany. Ukázal to nový prieskum agentúry AP a výskumného centra NORC, ktorého výsledky zverejnili v piatok. Spôsob, akým Trump rieši otázku Grónska, odmieta sedem z desiatich dospelých Američanov. Informuje o tom TASR.

• Trumpov plán ovládnuť Grónsko rozdelil Republikánsku stranu.
• Približne polovica republikánov nesúhlasí s ovládnutím Grónska.
• Sedem z desiatich Američanov nesúhlasí s Trumpovým prístupom.
• Mladší republikáni častejšie nesúhlasia s Trumpovými plánmi.
• Podpora Trumpovej zahraničnej politiky zostáva stabilná okolo 40 percent.

Šéf Bieleho domu v poslednom čase hrozil anexiou Grónska. Snahu získať najväčší ostrov na svete pod kontrolu Spojených štátov odôvodňoval národnou bezpečnosťou a údajnou prítomnosťou Číny a Ruska v oblasti. V januári ale od svojej hrozby ustúpil po tom, ako s generálnym tajomníkom NATO Markom Ruttem oznámil vytvorenie rámca budúcej dohody týkajúcej sa Grónska a širšieho arktického regiónu.

Republikánske názory rozdelené

AP poznamenala, že Trumpovi voliči a zástancovia ho zvyčajne neochvejne podporujú takmer vo všetkom, no Grónsko predstavuje výnimku. Podľa prieskumu realizovaného od 5. do 8. februára – teda po rozhodnutí Trumpa neuvaliť clá na dovoz z európskych krajín, ktoré sa postavili proti jeho plánom – vyjadrila nesúhlas s jeho pôvodným zámerom asi polovica republikánov, zatiaľ čo druhá polovica ho podporila.

Z hľadiska Republikánskej strany ide pritom o najmenej priaznivé výsledky spomedzi kľúčových otázok. Trumpove postoje k otázke Grónska získali výrazne nižšiu podporu než jeho prístup k imigrácii, ekonomike či zahraničnej politike vo všeobecnosti. Tieto oblasti hodnotí pozitívne sedem až osem z desiatich republikánov.

Generačné rozdiely

Rozdiely sú zjavné aj medzi vekovými skupinami. S Trumpovým prístupom ku Grónsku nesúhlasí približne 60 percent republikánov mladších ako 45 rokov, zatiaľ čo medzi staršími je to asi 40 percent.

Napriek Trumpovým výrazným krokom smerom k získaniu kontroly nad Grónskom sa jeho podpora v oblasti zahraničnej politiky nemení. Stále ju schvaľuje približne 40 percent Američanov, čo je úroveň stabilná už niekoľko mesiacov.

X X X

 Dráma na súde v kauze Kuciak: Kočnera odviedli. Rozhnevaný otec novinára poslal drsný odkaz

Na Špecializovanom trestnom súde (ŠTS) v Pezinku pokračovalo v piatok trestné pojednávanie v kauze vraždy novinára Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej a prípravy likvidácie prokurátorov. Pred súd sa opäť postavili podnikateľ Marian Kočner, jeho volavka Alena Zsuzsová a Dušan Kracina. Kočnera však zhruba po polhodine odviedli.

Proces obnovili po ôsmich rokoch od vraždy investigatívneho žurnalistu a jeho partnerky. Tento týždeň sa pojednáva už po druhýkrát a celkovo je naplánovaných zatiaľ 43 pojednávacích dní.

11:59 Online sme ukončili. Ďakujeme vám za priazeň.

11:56 Výpoveď Aleny Zsuzsovej má podľa Kvasnicu zmysel. „Keď som tú jej výpoveď počúval aj na súde alebo, keď som to čítal z prípravného konania, má zásadný význam. Zásadný význam minimálne potvrdzuje veľmi podstatnú časť výpovedí svedka Petra Tótha,“ dodal právny zástupca poškodených.

11:55 Na margo údajných dvojakých správ Kvasnica uviedol, že treba počkať na vysvetlenia odborníkov. „Nenechajme sa pomýliť, treba počkať na znalca, ktorý to všetko vysvetlí tak, ako to vysvetlil už v konaní pred tunajším súdom,“ doplnil s tým, že ide o komplikovanú problematika a orgány činné v trestnom konaní a súdy sa zrejme ešte s takýmto problémom nestretli.

11:47 Zlomovým momentom kauzy budú podľa Kvasnicu SMS správy, ktoré prebiehali medzi obžalovanými. Budú mať podľa neho zásadný význam pre výsledok konania pred súdom. Spomenul predchádzajúce konania, počas ktorých boli neustále napomínaní súdom, aby nehľadali iné významy za správami medzi obžalovanými.

„Nakoniec Najvyšší súd nám dal za pravdu. Najvyšší súd povedal, že treba hľadať skutočný význam tých správ, ktoré prebiehali v rôznych aplikáciách, nielen v Threeme. Nakoniec tento prvý názor Najvyšší súd zopakoval vo svojom druhom rozhodovaní,“ pokračoval.

11:35 Právny zástupca rodiny Kuciakovcov Roman Kvasnica na margo prístupu senátu povedal, že to netreba brať osobne. „V tejto kauze sme s poškodenými od roku 2018, takže už sme si zvykli na prístup súdov k poškodeným. Predsa len, slovenský právny poriadok nedáva až také silné pozície pre poškodených v trestnom konaní,“ reagoval na dianie v pojednávacej miestnosti.

„Skôr ako ma nechali dohovoriť, už vedeli, že to nie je podstatné pre toto konanie. To ste mali možnosť vidieť aj sami. Pán predseda potom na moju námietku tento nedostatok odstránil. Bolo mi umožnené, aby som sa vyjadril,“ priblížil.

11:15 Para sa ďalej vyjadril, že v prípade Kočnera majú záujem predložiť maximálne množstvo argumentov, aby tretíkrát dosiahli výsledok v jeho prospech. Svojmu klientovi bude odporúčať, aby zodpovedať po otázkach senátu aj otázky prokurátorov.

11:13 Hovorí, že dva telefóny, ktoré skúmal Europol, obsahovali vo WhatsAppe-e rôzne znenie správ. „Niektoré správy boli vo WhatsApp-e v komunikácii, a niektoré, napríklad to bola komunikácia medzi Marianom Kočnerom a pánom Haščákom, kde v jednom telefóne bola celá zmazaná a v druhom sa našla tá komunikácia. Napríklad to boli aj ďalšie správy medzi ním a niektorým z právnych zástupcov, kde boli správy dvojaké. Toto nevedel vysvetliť ani znalec, pán Mikulaj,“ pokračoval.

Kľučka či snaha vyhnúť sa výpovedi? Obhajca Para vysvetľuje, prečo Kočner nevypovedal

11:05 Ako ďalej povedal Kočnerov obhajca, trvá na tom, že Threema je nezákonne získaný dôkaz. „Ak by Marian Kočner nereagoval na tento dôkaz, tak sa procesne znevýhodní,“ uviedol. Ak by niektoré správy nevysvetľovali, stavali by sa podľa neho do nevýhodnej pozície.

11:01 Para počas prestávky povedal, že v pláne mali dnes monologickú časť Kočnerovej výpovede a potom pristúpiť k otázkam. „Nemáme záujem kvôli dynamike výsluchu oddeľovať tieto dve časti,“ priblížil. Tento postup považuje za logickejší, keďže Kracina – tak, ako avizoval – odmieta vypovedať. Nejde teda podľa neho o žiadnu „kľučku“ ani taktiku, pretože Kočner vypovedal už niekoľkokrát v priebehu konaní. „Chceme len výraznejšie alebo dôraznejšie zareagovať na názor, ktorý prezentoval Najvyšší súd, alebo na dôkazy, ktoré Najvyšší súd povedal, že máme vykonať,“ pokračoval obhajca.

10:30 Obhajca Para spresnil, na čo chcú použiť obrazovku a počítať, ktoré žiadal Kočner, aby mal počas svojej výpovede, v rámci ktorej sa má vyjadrovať aj k Threeme.

„Chceli by sme to premietať na televíznej obrazovke, aby to bolo zreteľné pre všetky procesné strany, čo vykonávame, ale môžeme to urobiť aj v listinnej podobe, ale je to pohodlnejšie na obrazovke,“ uviedol pre Pravdu. Ako doplnil, videá sa zatiaľ premietať nebudú.

10:09 Prestávka bude do 10.30 hod.

9:48 Predseda senátu Mazúch povedal, že sa ďalšie výpovede budú čítať do 10.15 hod. a potom bude nasledovať prestávka.

9:46 Kracina sa k starším výpovediam Zsuzsovej, ktoré odzneli, nevyjadril, rovnako tak ani zástupcovia poškodených.

9:39 Najbližšie pojednávanie je naplánované na 9. marca 2026 o 8:30.

Nahnevaní Kuciakovci opúšťajú súd

9:28 Odvedenie Kočnera rozhnevalo Jozefa Kuciaka, otca zavraždeného Jána Kuciaka. Ako povedal, dnes už nemá dôvod byť v pojednávacej miestnosti.

„Každý návrh, ktorý dá pán Para, je prijatý. Všetko ide dookola a náš právny zástupca sa nemôže vyjadriť. Vidíte sami, úplne sa stráca podstata veci, že sú zavraždené naše dve deti. Oni sa tu budú dohadovať v právnických kľučkách,“ podotkol Jozef Kuciak.

„Prestávam veriť,“ odpovedal na otázku, či ešte verí slovenským súdom.

9:20 Pojednávanie pokračuje čítaním výpovedí Zsuzsovej.

9:04 Rodiny zavraždených Jána a Martiny odišli z miestnosti po tom, ako senát nedovolil reagovať advokátovi Romanovi Kvasnicovi na Kočnera.

8:59 Kočnera odvádzajú z miestnosti. Požiadal, aby sa pojednávanie konalo v jeho neprítomnosti.

8:54 Sudca zmenil poradie výsluchov. Najskôr dokončia výpovede Zsuzsovej, potom Kracinu. Kočnera budú vypočúvať na ďalšom pojednávacom dni.

Kracina odmietol vypovedať, výsluch chce absolvovať neskôr.

8:49 Kočner sa chce v rámci druhej časti svojej výpovede venovať aj správam z aplikácie WhatsApp, na to chce využiť technické zariadenie.

Vražda Kuciaka – 3. pojednávací deň na ŠTS v Pezinku

8:45 Kočner povedal, že jeho výpoveď bude mať dve časti – monologickú, ktorá by mala trvať 35 minút, a druhú, v rámci ktorej by sa chcel vyjadriť aj k jednotlivým správam z Threemy, ale nie je dnes na to pripravený. Navrhuje tak, aby mohol vypovedať vcelku na najbližšom pojednávacom dni. Kočner žiada, aby tak mohol urobiť spolu s technikou – obrazovkou a počítačom. S obhajcom chce pripraviť dôkazy.

Para chce prečítať jednotlivé pasáže z Threemy, čím chce zareagovať na posledné rozhodnutie Najvyššieho súdu. „Súhlasíme s postupom prokuratúry, že následne vykonajú Threemu ako vecný dôkaz od A po Z,“ povedal.

8:32 Sudca otvoril pojednávanie. Obžalovaný Darko Dragić neprišiel, keďže požiadal, aby sa hlavné pojednávanie konalo v jeho neprítomnosti. Na lavici obžalovaných už sedí aj Alena Zsuzsová.

Alena Zsuzsová sa postavil pred Špecializovaný trestný súd v Pezinku.

8:28 Na pojednávanie prišli aj rodičia Jána Kuciaka a mama Martiny Kušnírovej.

8:25 Do pojednávacej siene vstúpil Kočner v sprievode príslušníkov Zboru väzenskej a justičnej stráže (ZVJS). Na tvári mal rúško.

Zsuszová, Kočner, Kracina aj Darko Dragić, ktorý sa už pojednávaní nezúčastňuje, sú obžalovaní z prípravy vrážd prokurátorov Maroša Žilinku, Petra Šufliarskeho a Daniela Lipšica. Objednávka vrážd Žilinku a Lipšica mala prísť podľa obžaloby na jeseň 2017, v prípade Šufliarskeho v roku 2018. K ich realizácii však nedošlo.

Zsuzsová mala v pondelok vypovedať pred senátom, no odmietla, a tak sa čítali jej staršie výpovede. Vyjadrovať sa chce neskôr k výpovedi svedkov, ďalším dôkazom a navrhne aj vykonanie nových. Tvrdí, že výsluchu sa nevyhýba.

Obhajca Kočnera Marek Para v pondelok navrhol, predložiť takzvanú prejudiciálnu otázku Súdnemu dvoru Európskej únie, aby vyhodnotil, či je komunikácia z aplikácie Threema zákonným dôkazom. Súd na pojednávaní 26. januára rozhodol, že Threemu ako dôkaz pripustí.

Vražda Kuciaka – 2. pojednávací deň na Špecializovanom trestnom súde: Príchod Kočnera a Zsuszovej

Kuciaka a Kušnírovú zavraždili v ich dome vo Veľkej Mači vo februári 2018. Vykonávateľov vraždy Miroslava Marčeka a Tomáša Szabóa odsúdili na 25-ročné nepodmienečné tresty odňatia slobody a Zoltána Andruskóa na 15 rokov nepodmienečne.

Kočner si už odpykáva 19-ročný trest, ktorý dostal za falšovanie zmeniek a Zsuzsovú odsúdili na 21-ročné väzenie za podiel na vražde bývalého primátora Hurbanova Lászlóa Basternáka. Kočner si odpykáva trest v ústave v Leopoldove, Zsuzsová v Nitre-Chrenovej.

Pôvodný rozsudok ŠTS zrušil minulý rok Najvyšší súd, pretože zistil chyby. Konkrétne išlo o nejasnosti skutkových tvrdení, nevykonanie všetkých dôkazov. Najvyšší súd vytklo ŠTS aj to, že sa nevysporiadal so všetkými okolnosťami, ktoré boli významné pre rozhodnutie. Prípad dostal na starosť nový senát, predsedá mu Miroslav Mazúch.

Obhajca Kočnera M. Para po 2. pojednávacom dni

X X X

Policie obvinila Kotlára ze šíření poplašné zprávy o vakcínách. Vaz mu zlomil český posudok- 

Zmocněnec slovenské vlády a hvězda českých konspirátorů Peter Kotlár je obviněn ze šíření poplašné zprávy a úmyslného šíření nepravdivých tvrzení o toxicitě a genetických rizicích mRNA vakcín. Slovenská policie má nabito i díky expertnímu posudku Jana Pačese z Ústavu molekulární genetiky Akademie věd ČR. Ten rozmetal pseudoargumenty další hvězdy dezinfo scény Soni Pekové, jimiž se obviněný hájil. „Posudek je pro Kotlára absolutní K.O.,“ prohlásil ve středu na tiskové konferenci v Bratislavě stínový ministr zdravotnictví a poslanec za SaS Tomáš Szalay.

“Vyšetřování prokázalo, že Peter Kotlár vědomě ignoroval vědecká fakta a zneužil svou funkci zplnomocněnce na vyvolávání strachu a prosazení nebezpečných konspiračních teorií,” citoval Szalay ze 43stránkového dokumentu policie. Ten má poslanec k dispozici, protože podal na Kotlára trestní oznámení.

Kotlár je závislý na Pekové

Při svých veřejných vystoupeních a také před policií se Peter Kotlár téměř výhradně opíral o takzvanou analýzu Soni Pekové. Ta proslula svým příklonem ke konspiracím, ruské propagandě a dezinterpretacím vědeckých poznatků. Peková o své vůli pojala analýzu vyžádanou Kotlárem jako znalecký posudek, čímž zpochybnila své vlastní oprávnění vykonávat znaleckou činnost. Svědčí o tom fakt, že s ní v této věci vede řízení české ministerstvo spravedlnosti.

„Účastnice řízení, zaštítěná znaleckým oprávněním, představuje nebezpečný zdroj manipulace se strachem veřejnosti, a v důsledku ohrožuje nejen zdraví jednotlivců, ale veřejné mínění vůbec. Není v zájmu veřejnosti, aby znalecká činnost byla vykonávána tímto způsobem,“ uvádí ministerstvo mimo jiné v oznámení o zahájení řízení o přestupku z moci úřední z 18. prosince loňského roku.

Slovenská policie také studovala kontraposudek Slovenské akademie věd, která dospěla ke zcela opačnému závěru než Peková. Policejní vyšetřovatel tedy zadal vypracování dalšího posudku, který měl tyto dvě protichůdná stanoviska rozseknout. Požádal o ně Mgr. Jana Pačese, PhD., z Ústavu molekulární genetiky Akademie věd ČR. Pro Kotlára to dopadlo katastrofálně

Hluboké neporozumění virologii

Szalay citoval z Pačesova posudku hlavní kritiku „argumentů“ Pekové, například:

• Přestože posudek působí formálně dobře, neobsahuje standardní kontroly nutné pro analýzu, například kontrolu účinnosti izolace nukleových kyselin nebo kontaminace.
• Peková tvrdí, že je ve vakcínách přítomna plnohodnotná DNA, ale jsou to jen fragmenty, což je v souladu s normami.
• Tvrdí, že DNA z vakcíny je schopná měnit lidský genom, což je zavádějící dezinformace bez opory v odborné literatuře.
• Tvrzení Pekové o geneticky nespojitých vlnách viru SARS-CoV-2 svědčí podle Pačese o “hlubokém neporozumění virologii a epidemiologii.”
• Peková nesmyslně srovnává článek v predátorském časopise se standardními vědeckými publikacemi.
• Peková i Kotlár se odvolávají na Richarda Fleminga, jehož Pačes označuje za odsouzeného podvodníka.
• Peková veřejně prezentuje názory o tom, že zemi ovládá mimozemská rasa Reptiliánů, čím sama zpochybňuje svoji schopnost racionálního porozumění a realitě.

Naopak, analýzu Biomedicínského centra Slovenské akademie věd hodnotí Pačes jako vysoce odbornou, metodicky správnou a v souladu se světovým vědeckým konsenzem.

Podpora Fica jako koule na noze

Kotlár přitom nemá na svoji obranu nic jiného než vlastní tvrzení a „analýzy“ Pekové. Podle Szalaye mu navíc nepomáhá, že je zplnomocněncem vlády a že se za něj staví premiér Robert Fico. “Tím, že ho Robert Fico podpořil, tak mu vlastně v tomto konkrétním sporu i uškodil, protože zvýšil nebezpečnost trestného činu, kterého se podle nás Petr Kotlár dopustil,“ dodal poslanec.

Článek byl převzat ze zpravodajského portálu Zdravotnický deník, který stejně jako Česká justice, Ekonomický deník a EU Perspectives patří do vydavatelství Media Network. Tomáš Cikrt, ceskajustice.cz

X XX

  USA presúvajú lietadlovú loď Gerald R. Ford z Karibiku na Blízky východ

Spojené štáty presúvajú lietadlovú loď USS Gerald R. Ford z Karibiku na Blízky východ, kde už pôsobí ďalšia americká loď s torpédoborcami. Washington tým prejavuje odhodlanie zvýšiť svoju vojenskú prítomnosť v regióne.

Spojené štáty vydali nariadenie, na základe ktorého má lietadlová loď USS Gerald R. Ford vyplávať z Karibského mora na Blízky východ. Pre agentúru AP to vo štvrtok amerického času uviedol anonymný zdroj oboznámený s touto záležitosťou, píše TASR.

O presune USS Gerald R. Ford – najväčšej lietadlovej lode na svete – podľa AP ako prvý informoval denník The New York Times. Na Blízkom východe sa už pritom nachádza lietadlová loď USS Abraham Lincoln s tromi raketovými torpédoborcami, ktoré do regiónu dorazili pred viac ako dvomi týždňami.

Presuny na Blízkom východe

Biely dom na žiadosť o komentár bezprostredne nereagoval.

Lietadlovú loď USS Gerald R. Ford vyslal Trump vlani v októbri zo Stredozemného mora do Karibiku v rámci snahy vybudovať väčšiu vojenskú prítomnosť USA v tomto regióne. AP pripomína, že operácia vyvrcholila zajatím venezuelského exprezidenta Nicolása Madura a jeho manželky, ktorých Washington obviňuje z narkoterorizmu, obchodovania s drogami a ďalších zločinov.

Plánované kroky proti Iránu

Trump ešte v utorok pre spravodajský server Axios uviedol, že zvažuje vyslanie druhej lietadlovej lode na Blízky východ v rámci príprav na vojenský zásah proti Iránu, ak nebudú rokovania s Teheránom úspešné.

Spojené štáty a Irán vedú od minulého piatka opätovné rozhovory zamerané na jadrový program Teheránu, ktoré prerušili po 12-dňovej izraelsko-iránskej vojne z vlaňajšieho júna. Napriek rokovaniam Trump spustil posilňovanie vojenskej prítomnosti USA v oblasti Perzského zálivu.

X X X

Rusko nám vyplo kohútik. Ukrajinci tvrdia, že ropa cez Družbu k nám netečie už dva týždne. Sakovej rezort reaguje

Ukrajinský minister zahraničných vecí zverejnil zábery horiacej infraštruktúry. Ministerstvo hospodárstva priznáva, že eviduje prerušenie dodávok, no verejnosť upokojuje, že zásoby máme.

Ruský útok z konca minulého mesiaca na ukrajinský ropovod Družba zastavil tranzit ruskej ropy do východnej Európy. Vo štvrtok to potvrdil šéf ukrajinskej diplomacie Andrij Sybiha.

Hoci Ukrajina už začiatkom minulého roka zastavila tranzit ruského plynu, ropa cez jej územie napriek takmer štyri roky trvajúcej vojne naďalej prúdila smerom na Slovensko a do Maďarska. To sa však po útoku z 27. januára zmenilo. Slovenská vláda o probléme mlčala a ministerstvo hospodárstva situáciu pre Aktuality.sk potvrdilo až teraz.

Horiaca Družba pri Brodoch

Ukrajinská štátna spoločnosť Naftogaz už koncom januára informovala, že Rusko zasiahlo jedno z jej zariadení na východe krajiny. Indície smerovali k mestu Brody, kde sa ropovod Družba stretáva s potrubím Brody-Odesa. Miestne úrady vtedy varovali obyvateľov pred znečistením ovzdušia z horiacich ropných produktov.

Definitívne potvrdenie prišlo až teraz od ministra Sybihu, ktorý na sociálnej sieti X zverejnil fotografiu hasičov bojujúcich s plameňmi. „Toto je infraštruktúra ropovodu Družba v plameňoch po najnovšom cielenom ruskom údere z 27. januára, ktorý zastavil tranzit ropy,“ napísal minister.

Ministerstvo: Výpadok evidujeme, máme zásoby

Slovenský rezort hospodárstva pod vedením Denisy Sakovej z Hlasu reagoval až po tom, čo sa správy objavili v zahraničných agentúrach.

„Ministerstvo hospodárstva potvrdzuje, že štátna spoločnosť Transpetrol naďalej eviduje dočasné technické prerušenie príjmu ropy na územie prostredníctvom ropovodu Družba,“ uviedol rezort v stanovisku.

Ministerstvo tvrdí, že situáciu monitoruje a je v kontakte so Slovnaftom. Podľa aktuálnych informácií od ukrajinských partnerov by sa dodávky mohli obnoviť začiatkom budúceho týždňa. Rezort zároveň zdôraznil, že výpadok bežní ľudia nepocítia.

„Slovenská republika tiež disponuje na základe určenia Správy štátnych hmotných rezerv primeranými strategickými zásobami ropy a ropných produktov na približne 90 dní,“ dodalo ministerstvo s tým, že o ďalšom vývoji situácie bude verejnosť informovať.

Galek: Vláda mlčala, Fico stavia dom na mínovom poli

Na situáciu upozornil na blogu SME aj Karol Galek, ktorý ostro kritizuje vládu za to, že o prerušení dodávok strategickej suroviny neinformovala občanov sama.

„Ruská ropa na Slovensko údajne netečie už dva týždne. O takto zásadnej veci sme sa nedozvedeli od našej vlády, ale zo zahraničia. Ministerka Denisa Saková aj Robert Fico o tom pritom museli vedieť od začiatku. Namiesto informovania verejnosti však mlčali,“ vyhlásil bývalý štátny tajomník rezortu hospodárstva Karol Galek.

Galek pripomenul Ficove slová o tom, že energetická bezpečnosť Slovenska stojí na ruskej rope. „Na rope, ktorá tečie cez územie, kde Rusko rozpútalo krvavú vojnu? To je ako stavať dom na mínovom poli a tvrdiť, že je to najbezpečnejšie miesto na bývanie,“ dodal s tým, že Rusko, na ktoré sa vláda spolieha, nám „samo vyplo kohútik dobre mierenou raketou“.

Reakcia Maďarska

Výpadok sa týka aj Maďarska, ktoré však podľa ukrajinského ministra Sybihu u Kremľa neprotestovalo. „Nedokázali ani vysloviť slovo ‚Rusko‘. Dvojaký meter v tej najlepšej podobe,“ napísal Sybiha.

Na jeho slová reagoval maďarský minister zahraničných vecí Péter Szijjártó, ktorý naznačil, že za nefunkčnosť ropovodu môže Kyjev, konkrétne nedostatok elektriny potrebnej na jeho prevádzku. „Prečo sa neopýtate vášho prezidenta, kedy povolí obnovu dodávky elektriny pre ropovod?“ odkázal Szijjártó.

Rusko od jesene výrazne zintenzívnilo útoky na ukrajinskú energetiku, čo spôsobuje rozsiahle výpadky elektriny v celej krajine

X XX

Slováci čoraz viac platia bezhotovostne. Od marca budú musieť podnikatelia umožniť platbu kartou alebo QR kódom

Nielen veľké mestá, ale aj horské strediská, trhy a menšie služby ukazujú, že bezhotovostné platenie sa stalo bežnou súčasťou života. Slovenská sporiteľňa preto prináša riešenia pre všetkých podnikateľov, aby od marca zvládli zmenu jednoducho, spoľahlivo a v prospech svojho podnikania.

Slováci si za posledné roky výrazne osvojili bezhotovostné formy platenia. Až sedem z desiatich ľudí dnes využíva kartu, mobil, hodinky či iné digitálne formy platieb. Kým v roku 2016 zaplatil priemerný Slovák kartou približne 65-krát ročne, dnes je to už 191 platieb. Zároveň prieskum Global Payments ukazuje, že podnikatelia, ktorí akceptujú bezhotovostné platby, zaznamenali nárast tržieb až o 18 percent.

Pochopili to už aj na slovenských horách. Návštevníci lyžiarskych stredísk počas decembra 2025 a januára 2026 minuli v slovenských horských strediskách 14,7 milióna eur bezhotovostne, čo predstavuje medziročný nárast o viac ako 10 percent.

Podľa Michala Kitka sú Slováci na legislatívnu zmenu už pripravení. „Nárast počtu transakcií v našich horách ukazuje, že bezhotovostná platba je dnes pre návštevníka úplnou samozrejmosťou. Nedávno sme inštalovali platobný terminál na Téryho chate 2015 metrov nad morom a spoľahlivo funguje,“ konštatuje Michal Kitko, country manažér spoločnosti Global Payments.

Od 1. marca 2026 končí výhovorka „nemáme terminál“

Nová legislatíva zavedie povinnosť pre každého podnikateľa umožniť zákazníkom bezhotovostnú platbu pri nákupe nad 1 euro. Výnimkou budú len výpadky internetu alebo Finančnej správy.

To znamená, že bezhotovostné platby budú musieť akceptovať napríklad aj trhovníci, kaderníčky a holiči, remeselníci, opravári, lekári a veterinári, prevádzky v horských a vidieckych oblastiach.

Podľa odborníkov sa však podnikatelia nemusia zmien obávať — dáta ukazujú, že zákazníci už dnes bezhotovostné platenie jednoznačne preferujú. Až 47 percent ľudí odíde z prevádzky, ak nemajú možnosť zaplatiť kartou.

Michal Mík, expert firemného bankovníctva Slovenskej sporiteľne, vysvetľuje: „Aj keď ide o novú legislatívu a treba ju splniť, vidím ju ako príležitosť. Naše dáta hovoria jasne. Ak obchodníci prijímajú bezhotovostné platby, majú vyššie tržby, a to až do 18 % v závislosti od predmetu podnikania.“

Zároveň poukazuje na rýchlosť a komfort platby kartou. „Pre mňa ako zákazníka je výrazne rýchlejšie a pohodlnejšie platiť kartou napríklad v mobile, ktorý stačí priložiť k terminálu.“

Odborníci sa zhodujú: Ak chcete zákazníka potešiť, dajte mu všetky možnosti, teda ideálne kombináciu – platba kartou aj QR kódom. Pochopilo to už 23 percent obchodníkov. Podľa najnovšieho prieskumu Global Payments takmer štvrtina podnikateľov ponúka kombináciu karty a QR kódu. Ten istý prieskum hovorí, že až 92 % obchodníkov už prijíma nejakú formu bezhotovostného platenia.

 X XX

Generál Macko: 100 000 vojakov do 10 dní. NATO je pripravené a odhodlané

Aliancia musí byť schopná aktivovať 100 000 vojakov do 10 dní, 300 000 do 30 dní a približne 800 000 do pol roka. Nie je to mobilizácia, ale nasadenie profesionálnych síl v rôznych stupňoch pripravenosti, uvádza generál Pavel Macko. NATO dnes nečelí rozpadu, ale transformačnej kríze – návratu veľmocenskej konfrontácie a potrebe prispôsobiť sa realite vojny vysokej intenzity. Rozhodujúce je, že kolektívna obrana zostáva jadrom organizácie a jej mechanizmus funguje.

Transformačná kríza, nie rozklad

NATO prechádza obdobím zásadnej zmeny bezpečnostného prostredia. Kríza, ktorú dnes sledujeme, nie je krízou existencie, ale krízou adaptácie. Aliancia už v minulosti prešla sériou otrasov – od zakladajúcich sporov, cez odchod Francúzska z integrovaného velenia, grécko-turecké napätia, studenovojnové raketové krízy, Balkán, Afganistan, Irak až po ruské agresie v rokoch 2008, 2014 a 2022. Každá z týchto udalostí prinútila organizáciu upraviť štruktúry, presunúť veliteľstvá, posilniť plánovanie a zmeniť operačný profil. Výsledkom nebol rozpad, ale evolúcia.

Ako sa rozhoduje: politická kontrola, vojenská pripravenosť

Najvyšším rozhodovacím orgánom je Severoatlantická rada, kde sa rozhoduje konsenzom 32 členských štátov. Pod ňou funguje vojenský výbor, medzinárodný štáb a integrované veliteľské štruktúry vrátane vrchného veliteľa spojeneckých síl v Európe (SACEUR).

Systém je postavený tak, aby politické rozhodovanie nebrzdilo operačnú reakciu. Pre kritické scenáre existujú predschválené plány a rámce autorizácie. Reakcia sa tak nespúšťa improvizovane, ale na základe dlhodobo pripravovaných obranných plánov.

Nový model síl: čísla, ktoré definujú odstrašenie

Aliancia prijala nový model síl, ktorý výrazne zvyšuje rýchlosť reakcie. Do 10 dní musí byť pripravených 100 000 vojakov. Do 30 dní ďalších 200 000. Do 180 dní ďalších 500 000. Celkovo približne 800 000 vojakov schopných nasadenia do pol roka.

Nejde o mobilizáciu civilných záloh, ale o aktívne profesionálne jednotky s definovanou úrovňou výcviku, materiálneho zabezpečenia a logistickej podpory. Kľúčovou výzvou nie je len počet, ale presun síl naprieč Európou a Atlantikom v krátkych časových oknách.

Integrované velenie: prečo NATO nie je len zmluva

Aliancia nie je spoločná armáda, ale integrovaný mechanizmus. Národné sily sú deklarované do spoločných plánov a v prípade aktivácie prechádzajú pod aliančné velenie. Bez tejto štruktúry by nebolo možné koordinovať mnohonárodné operácie v reálnom čase.

Letecký priestor členských štátov je už v mieri monitorovaný a riadený cez integrované centrá riadenia vzdušných operácií. Kríza tak nezačína s nulovým situačným obrazom.

Slovensko v štruktúrach Aliancie

Slovensko deklaruje sily do aliančných plánov, podieľa sa na veliteľských štruktúrach a operáciách. Slovenskí vojaci sa vystriedali v Afganistane v počte približne 11 000. Zúčastňovali sa ochrany základní, výcviku, odmínovania i ženijných projektov vrátane budovania infraštruktúry vo Fajzabáde. Slovensko zároveň velí mnohonárodnej divízii v Maďarsku, čo je príkladom zapojenia do vyšších veliteľských štruktúr.

USA a Európa: strategická previazanosť

V Európe pôsobí približne 80–90 tisíc amerických vojakov. Historicky ich bolo výrazne viac – počas studenej vojny až stovky tisíc. Americká prítomnosť nie je jednostrannou podporou, ale súčasťou širšej strategickej symbiózy: Európa poskytuje základne a geografickú hĺbku, USA poskytujú globálne kapacity – spravodajské, logistické a jadrové.

Vojna vysokej intenzity: logistika, munícia, drony

Skúsenosti z Ukrajiny ukázali, že moderná vojna znamená obrovskú spotrebu munície, masové nasadenie dronov a potrebu robustnej protivzdušnej obrany. Aliancia preto prechádza na model, ktorý počíta s dlhodobým konfliktom a výrazne väčšími zásobami. Časový model pripravenosti NATO

Časový model pripravenosti NATO
Lehota	Počet vojakov
10 dní	100 000
30 dní	300 000 (kumulatívne)
180 dní	800 000 (kumulatívne)

.

Vybrané fakty a čísla
Téma	údaj
USA vojaci v Európe	cca 80–90 tisíc
USA v Európe počas studenej vojny	cca 400 tisíc
Slováci v Afganistane (rotácie)	cca 11 tisíc
Odchod USA z Francúzska (1960)	29 základní, cca 26 tisíc vojakov
Návrat Francúzska do integrovaného velenia	rok 2009

.Kolektívna obrana zostáva základom Aliancie. Odstrašenie nie je slogan, ale kombinácia plánov, kapacít, logistiky a politickej vôle. Nový model síl, integrované velenie a posilnené východné krídlo sú konkrétnym vyjadrením tohto záväzku. Rozhovor s generálom Pavlom Mackom ide do detailov – od historických kríz až po praktické fungovanie veliteľských štruktúr. Ak chcete pochopiť, ako NATO skutočne funguje a čo znamenajú čísla 100 000, 300 000 a 800 000 v praxi, pozrite si celý rozhovor.

X XX

Spadla ďalšia lavína. V masíve Álp zahynuli traja lyžiari

Pri páde lavíny neďaleko obce Val d’Isère vo francúzskych Alpách dnes zahynuli traja lyžiari – jeden Francúz a dvaja Britovia. Informovala o tom agentúra AFP a miestne médiá. Obete sa pohybovali mimo zjazdovky v niekoľkočlennej skupine, ktorú sprevádzali profesionáli. Riziko ďalších lavín zostáva podľa miestneho lyžiarskeho strediska aj meteorológov vysoké.

Lavína podľa dostupných informácií zasiahla celkovo šesť ľudí, z ktorých piati boli v skupine s horským vodcom. „Napriek rýchlemu zásahu záchranárov tri obete zomreli. Všetci lyžiari boli vybavení systémami na vyhľadávanie obetí lavín,“ uvádza sa v tlačovej správe, ktorú zverejnilo lyžiarske stredisko Val d’Isère.

Jedna z obetí pochádzala z Francúzska a dve z Británie, uviedol prokurátor Benoît Bachelet.

V sobotu 7. februára 2026 zasiahlo severné Taliansko niekoľko lavín, ktoré zabili najmenej štyroch ľudí. Záchranári varujú, že počet obetí by mohol stúpnuť, keďže podmienky v Alpách zostávajú nestabilné. / Zdroj: Reuters

Lavína sa podľa špecializovanej jednotky francúzskej polície CRS Alpes zosunula približne o 11:30. Horská služba pátranie po obetiach ukončila krátko pred 14.00 h.

Búrka Nils priniesla vo štvrtok vo Francúzsku veľmi silný vietor a v oblasti Álp aj husté sneženie. Meteorológovia vyhlásili na celý štvrtok v departemente Savojsko (Savoie) najvyšší, červený stupeň lavínového nebezpečenstva. Niektoré strediská sa preto rozhodli obmedziť prevádzku alebo ju úplne uzavrieť.

Vo francúzskych horách zahynulo od začiatku zimnej sezóny celkovo 25 ľudí, píše agentúra AFP. Najtragickejší bol víkend 10. a 11. januára, keď lavíny zabili šesť ľudí.

Dnes platí podľa meteorologickej služby Météo-France druhý najvyšší stupeň ohrozenia lavínami. „Snehová pokrývka je veľmi nestabilná, najmä nad 1 800 až 2 000 metrami nad morom,“ uviedla služba. „Lavíny môže ľahko uvoľniť lyžiar alebo turista a môžu strhnúť značné množstvo snehu,“ doplnila Météo-France.

X X X

Vyšetrovateľ obvinil muža z vraždy matky s dcérou v Leviciach. Polícia zadržala aj jeho syna

Vyšetrovateľ Policajného zboru vzniesol obvinenie voči 40-ročnému mužovi za obzvlášť závažný zločin vraždy. Obvinenie súvisí s nálezom dvoch tiel v Leviciach. Telá bez známok života našli v byte na Ulici Boženy Slančíkovej Timravy vo štvrtok v ranných hodinách, informovalo Krajské riaditeľstvo Policajného zboru v Nitre.

Podľa vyjadrenia polície o život prišla matka a jej maloletá dcéra. Na mestskej polícii v Leviciach sa sám prihlásil 40-ročný muž, ktorý oznámil, že niekomu ublížil. Podozrivému mužovi obmedzili osobnú slobodu a umiestnili ho do cely policajného zaistenia.

Takto polícia zadržala mladistvého obvineného z dvojnásobnej vraždy v Hradci Králové.

Polícia v piatok zároveň zadržala 17-ročného študenta strednej školy. Ide o syna 40-ročného muža, ktorý mal v Leviciach vo štvrtok zavraždiť ženu a jej maloletú dcéru. Zadržanie syna súvisí s jeho aktivitou na sociálnej sieti. Polícia sa zatiaľ k dôvodom zadržania syna nevyjadrila, okolnosti preveruje.

X X X

 Pod Gerlachom vyhasol život mladého Čecha. Osudným sa mu stala lavína

Pád lavíny vo Vysokých Tatrách si v piatok popoludní vyžiadal život 32-ročného muža z Českej republiky. Na sociálnej sieti o tom informovalo Krajské riaditeľstvo Policajného zboru (KR PZ) v Prešove.

„Dnes v popoludňajších hodinách došlo vo vysokohorskom prostredí v lokalite Lavínová lávka na Gerlachovskom štíte k pádu lavíny, pri ktorej prišiel o život 32-ročný muž z Českej republiky,“ uviedla polícia s tým, že prípadom sa intenzívne zaoberá.

Doplnila, že vzhľadom na prebiehajúce úkony momentálne nie je možné poskytnúť bližšie informácie.

Operačné stredisko Horskej záchrannej služby (HZS) prijalo v piatok popoludní žiadosť o pomoc z oblasti Gerlachovského kotla. Podľa oznámenia tam spadla dosková lavína, ktorá strhla jedného z dvojice horolezcov.

Obaja predtým vystúpili Krčmárovým žľabom, pričom po prechode cez hranu bočnej rázsochy prvý z nich spadol s lavínou dole žľabom v kombinovanom teréne. Spolulezec s ním následne stratil vizuálny aj akýkoľvek iný kontakt. Horolezci nemali lavínovú výbavu.

Na zásah bola okamžite požiadaná Vrtuľníková záchranná zdravotná služba, ktorá na heliporte v Starom Smokovci pribrala dvoch záchranárov HZS z oblastného strediska Vysoké Tatry. Muža sa podarilo lokalizovať ešte zo vzduchu, keďže lavína ho úplne nezasypala.

Po nájdení však nemal prítomné základné životné funkcie. Horskí záchranári preto okamžite začali kardiopulmonálnu resuscitáciu, v ktorej pokračovali aj počas leteckého transportu do Starého Smokovca. Na heliporte si pacienta prevzala posádka rýchlej lekárskej pomoci, ktorej záchranári HZS asistovali.

Napriek úsiliu všetkých zasahujúcich sa muža nepodarilo zachrániť. Jeho telesné pozostatky boli odovzdané polícii.

Presne pred týždňom lavína vo Vysokých Tatrách zabila dvoch turistov z Maďarska vo veku 37 a 38 rokov. Tragédia sa stala krátko po 11.00 h v oblasti Zlomiskovej doliny pod vrcholom Tupá.

Horská záchranná služba vtedy opísala zásah, ku ktorému došlo pri odtrhnutí lavíny po zaťažení horolezcami v severozápadnej stene Tupej. „Dve osoby lavína strhla a padali približne 400 metrov v kombinovanom teréne. Následne ostali kompletne zasypané. Disponovali však lavínovou výbavou a do príchodu horských záchranárov začala skupina horolezcov prítomná v doline s takzvanou kamarátskou pomocou,“ uviedla HZS.

Horskí záchranári požiadali o súčinnosť Vrtuľníkovú záchrannú a zdravotnú službu, ktorej sa však pre nepriaznivé podmienky nepodarilo vzlietnuť. Záchranári z Oblastného strediska HZS Vysoké Tatry preto smerovali na miesto lavínovej nehody pozemne.

Svedkom pádu lavíny pod masívom Tupej, ktorí prehľadávali lavínisko, sa podarilo obe zasypané osoby lokalizovať a spod lavínového nánosu vyslobodiť. Starší z Maďarov však v dôsledku pádu v lavíne utrpel zranenia nezlučiteľné so životom. „Jeho spolulezec nemal prítomné základné životné funkcie, nálezcovia preto začali s laickou, telefonicky riadenou KPR v súčinnosti s tiesňovou linkou 155. Žiaľ, aj napriek veľkej snahe všetkých zúčastnených sa muža nepodarilo zachrániť,“ dodali horskí záchranári.

Príslušníci HZS telesné pozostatky maďarských horolezcov transportovali do Starého Smokovca, kde ich následne odovzdali príslušníkom polície.

X XX

Diva  >  Celebrity  >  Bankrot pre dlhy. Má ich nielen obľúbená moderátorka, ale aj viaceré známe tváre: Medzi nimi nový partner Dominiky Cibulkovej, slávny raper či niekdajší politik

Bankrot pre dlhy. Má ich nielen obľúbená moderátorka, ale aj viaceré známe tváre: Medzi nimi nový partner Dominiky Cibulkovej, slávny raper či niekdajší politiky.

 Dlhy majú viaceré naše známe tváre. Každý na inom fronteZdroj: TV JOJ, IG

 Na prvý pohľad by len málokto povedal, že si obľúbená televízna tvár prechádza náročným obdobím.

Lenka Čviriková Hriadeľová vyhlásila bankrot

Snívala o tom, že sa stane herečkou. Svoj sen objavovať sa na televíznych obrazovkách si Lenka Čviriková Hriadeľová napokon splnila prostredníctvom úlohy moderátorky. Ako rozvedená mamička sa vo svojich 29 rokoch stala súčasťou televízie JOJ, konkrétne Športových novín, ktoré uvádza do dnešného dňa.

Lenka Čviriková Hriadeľová patrila k najobľúbenejším moderátorkámZdroj: TV JOJ

Lenka sa dlhé roky radila medzi najobľúbenejšie slovenské moderátorky. Z 13-tich nominácii ceny OTO v kategórii Športový moderátor dokázala až 6 z nich premeniť na výhru.

Krátko po tom, ako sa moderátorka v roku 2007 dala dokopy s niekdajším futbalistom Petrom Čvirikom, na svete privítala v poradí druhého syna. Dlhé roky pôsobili ako bežná, šťastná rodina. Naratív sa začal meniť v roku 2012, keď sa v médiách objavili informácie o nevhodnom správaní športovca. O päť rokov na to sa už otvorene hovorilo o dlžobách, ktoré manželia mali práve kvôli Čvirikovej zásluhe.

Situácia vyvrcholila natoľko, že sa rodinný dom manželov ocitol pod ťarchou exekúcie. Aj keď sa ho napokon podarilo predať, zdá sa, že to finančným ťažkostiam nepomohlo.

Lenka vyzerá aj po rokoch skvelo, v súkromnom živote si ale prechádza ťažkosťamiZdroj: TV JOJ

Dlhy sa začali kopiť ďalej: nie je to tak dávno, čo bulvár informoval o sekere v známej bratislavskej rešturácii, ktorá sa mala vyšplhať na sumu 3-tisíc eur. Priaznivý pre manželov nebol ani začiatok roka 2026. Ako totiž informovala spoločnosť CRIF, Čviriková vyhlásila bankrot.

„V januárovej štatistike figuruje meno známej športovej moderátorky súkromnej televízie Lenky Čvirikovej Hriadelovej, ktorá má trvalý pobyt registrovaný na známej bratislavskej virtuálnej adrese Karpatské námestie 7770/10A, spolu s ďalšími šiestimi dlžníkmi,“ uvádzajú analytici zo spoločnosti CRIF.

Lenka má okrem toho dlh aj na sociálnej poisťovni vo výške 927 eur a dlh na daniach v sume 845 eur.

Nie je jediná, kto má nejaké tie dlhy

Ekonomická situácia nie je v týchto mesiacoch priaznivá – a nepraje jej ani konsolidácia, ktorá je bohužiaľ pre Slovensko už neodkladnou nutnosťou. Podľa odborníkov sme si totiž ako krajina zvykli žiť na dlh, viac si prečítate v tomto článku

Prekvapivé však je, že moderátorka nie je jediná. V našom šoubiznise je hneď niekoľko viacero osôb, ktoré sú zaradené medzi dlžníkmi.

Andrea Szakalová

Slovenská influencerka je známa ako milovníčka luxusných áut. Na sociálnych sieťach ju sleduje viac ako 114-tisíc ľudí a veľká časť z nich ju vníma najmä ako dobrú priateľku influencerky Bianky Rumanovej. Andrea sa venuje podnikaniu a po boku svojho partnera, DJ Dominika Gehringera, posledné mesiace zabŕda aj do hudby.

Podľa verejne dostupného zoznamu dlžníkov jej na zdravotnej poistovni svieti dlh vo výške 5 327 eur.

Andrea Szaková je v zozname dlžníkov (ig: andreaszaky, dlznik.sk)Zdroj: IG

Boris Kollár

Dlžníkom je prekvapivo aj známy podnikateľ, multiotecko a niekdajší politik Boris Kollár. Ten je známy svojím okázalým majetkom, ktorý z časti míňa aj na vyživovacie povinnosti. Ako otec 17-tich detí má pre veľkú časť ľudí nepredstaviteľne veľké mesačné výdaje. Okrem toho väčšine mamičiek zaobstaral aj vlastné bývanie.

Zdá sa však, že zabudol na seba – na zdravotke mu totiž svieti dlh vo výške 5 403 eur.

Dlh má prekvapivo aj Boris Kollár (ig: kollarboris, dlznik.sk)Zdroj: IG

Ema Fajnor

Prekvapivou dlžníčkou je aj ďalšia priateľka Bianky Rumanovej, influencerka Ema Fajnor. Tá sa rovnako, ako jej kamarátky, popri kariére influencerky taktiež venuje podnikaniu. Pamätať si ju však môžete ešte z relácie Nákupné maniačky.

Eme svieti dlh v celkovej sume 3 023 eur.

Aj Ema Fajnor je na zozname dlžníkov (ig: emafajnor, dlznik.sk)Zdroj: IG

Tomy Kotty

Spevák a niekdajší moderátor Tomáš Drahoš je verejnosti známy pod prezývkou Tomy Kotty. Jeho meno sa dlhodobo spája najmä so škandálmi. O jednom z nich si môžete prečítať tu:

K ním sa môže pripojiť aj hrozivo vyzerajúci dlh na zdravotnej poisťovni, ktorý je vo výške 9 618 eur.

Obrovský dlh má aj spevák Tomy Kotty (ig: tomykotty, dlznik.sk)Zdroj: IG

Tibor Vincze

Nová známosť Dominiky Cibulkovej o mediálnu pozornosť na seba upozornila po tom, čo sa prevalilo, že sú spolu. Tibor, ktorý bol kedysi priateľom Michala Navaru, s ním dokonca podnikal – spoločný biznis však ukončili v septembri minulého roka. Zostali mu ale ďalšie aktivity, ktorým sa už dlhší čas venuje. Jednou z nich je angažmá v spoločnosti SorryWeCan.

Či za to môže zaneprázdnenosť, nevedomosť alebo zamilovanosť, isté je, že Vinczemu svieti dlh. Nachádza sa totiž na zozname dlžníkov – a podľa registra dlhuje sociálnej poisťovni 1 422 eur.

Partner Dominiky Cibulkovej sa taktiež nachádza na zozname dlžníkov (LI: tiborvincze, dlznik.sk)Zdroj: IG

Luca Brassi10x

Zoznam uzatvára čoraz populárnejší raper srbského pôvodu. Ten síce zažíva peak svojej kariéry a minimálne od minulého roka patrí k najobľúbenejším raperom v našich končinách, no rovnako ako pre všetkých, aj preňho platia pravidlá.

Raper drží na daniPřekvapivý vítěz v krasobruslení. Šajdorov ukázal unikátní kombinaci skoků, Malinin je bez medaile

Šokujícím olympijským vítězem v krasobruslení je Michail Šajdorov z Kazachstánu. Úřadující vicemistr světa se posunul na vrchol z pátého místa po krátkém programu díky nejlepší volné jízdě a zaváháním řady favoritů. O to největší se postaral dva roky neporažený Američan Ilia Malinin. Dvojnásobný mistr světa ve volné jízdě naprosto selhal a klesl z prvního místa až na osmou pozici.

Šajdorov předvedl volnou jízdu s pěti čtvernými skoky včetně unikátní kombinace trojitého axelu s čtverným salchowem. Celkem získal 291,58 bodu a vyhrál o jedenáct a půl bodu před Japoncem Jumou Kagijamou, který obhájil stříbro z Pekingu. Bronz získal další Japonec Šun Sato.

Nejlepší tři muži po krátkém programu, kteří měli výrazný náskok před zbytkem startovního pole, chybovali. Dvojnásobný mistr Evropy Adam Siao Him Fa z Francie spadl hned u úvodního čtverného lutzu a pak měl další problémy, což znamenalo propad na konečnou sedmou příčku.

Japonec Kagijama spadl u čtverného flipu a měl nečisté dopady u několika dalších skoků. Jen díky lepší druhé sadě známek se zařadil těsně před krajana Sata na průběžnou druhou pozici a měl jistotu medaile.

Za těchto okolností měl král současného krasobruslení Malinin umetenou cestu ke zlatu. Naplánoval si stejně jako ve finále Grand Prix sedm čtverných skoků včetně čtverného axelu, který skáče jako jediný. Právě u tohoto skoku začaly jeho problémy, když z něj zbyl jen jednoduchý.

Čistě zvládl jen tři čtverné skoky. U druhého lutzu spadl, rittberger byl pouze dvojitý stejně jako salchow, po němž navíc přišel další pád. Postupně mu unikala nejen zlatá, ale jakákoliv medaile.

Jednadvacetiletý Malinin měl až patnáctou volnou jízdu pátečního večera v Miláně a od zlata ho nakonec dělilo přes 27 bodů. Osmé místo je pro něj nejhorším výsledkem na velké akci od mistrovství světa 2022, kdy skončil při svém debutu devátý. Od té doby má z mistrovství světa bronz a dva tituly.

Ilia Malinin 

Dnešním dnem jeho panování skončilo. „Nemám slov, jsem v šoku. Celou sezonu jsem trénoval, abych se dostal sem a byl co nejlepší, ale to se nestalo,“ řekl v rozhovoru pro televizní stanici Eurosport.

„Upřímně, nečekal jsem to. Když jsem šel do této soutěže, cítil jsem se tak připravený. Cítil jsem se připravený, když jsem šel na led. Myslím, že možná to by mohl být ten důvod, že jsem byl až příliš přesvědčený, že to půjde dobře,“ přemítal Malinin pro agenturu AP. Z těchto olympijských her si tak odveze jen zlato ze soutěže družstev.

X XX

 NA  KARLOVARSKU  MILIONY  NA  CESTOVNÍ  RUCH

 Více než 18 milionů korun bude rozděleno v rámci dotačního programu Podpora veřejné infrastruktury CR 2025+. Finanční prostředky pomohou obcím, organizacím i dalším žadatelům zkvalitnit zázemí pro návštěvníky a podpořit udržitelný rozvoj cestovního ruchu v regionu.

Dotační program, který je financován ze společných prostředků Ministerstva pro místní rozvoj a Karlovarského kraje, umožňuje realizaci projektů různého rozsahu, od menších úprav až po investičně náročnější záměry. Dotace lze využít například na navigační a informační systémy, úpravu turistických a cyklistických tras, vybudování doprovodné infrastruktury, bezbariérové přístupy nebo modernizaci a vybavení návštěvnických center. Škála podporovaných aktivit je ale daleko širší.

Celkem bylo ve stanovené lhůtě podáno 28 žádostí s finančními požadavky přesahujícími 33 milionů korun. „Rada Karlovarského kraje již schválila podporu 11 žádostem ve výši přesahující 5 milionů korun a zastupitelé nyní odsouhlasili podporu dalším 6 žádostem za více než 13 milionů korun. V nejbližší době budou s podpořenými žadateli uzavřeny smlouvy o poskytnutí účelové dotace,“ doplnila náměstkyně hejtmana Andrea Pfeffer Ferklová.

Dotace, které míří k žadatelům, mohou pokrýt až 65 procent způsobilých výdajů projektu, přičemž minimální výše podpory činí 195 tisíc korun, maximální pak 3 250 000 korun.  Mezi podpořenými projekty je například vybudování nové cesty a parkoviště k Hvězdárně v Karlových Varech či revitalizace veřejného prostranství s vybudováním přístřešku pro turisty v Dolním Žandově. Podpořena také budou návštěvnická a kulturně-kreativní centra, konkrétně na hradě Loket, hradě Vildštejn nebo ve Františkových Lázních. Mgr. Veronika Svobodová

X X X

Porušení pravidel? USA při intervenci ve Venezuele použily nástroj AI Claude

Pentagon při lednovém útoku na Venezuelu a únosu jejího prezidenta Nicoláse Madura použil nástroj umělé inteligence (AI) Claude společnosti Anthropic. Spojené státy při vojenském zásahu bombardovaly několik míst ve Venezuele a podle Caracasu zabily na 100 lidí.

 Pravidla firmy Anthropic pro používání nástroje Claude přitom zakazují jeho používání k násilí, vývoji zbraní či sledování. Píší o tom list The Wall Street Journal (WSJ) a web Axios s odvoláním na své zdroje.

Poté, co Anthropic vyjádřil znepokojení ohledně toho, jak Pentagon využívá jeho nástroj AI, členové administrativy prezidenta Trumpa zvažují, že s firmou přeruší spolupráci, uvedla obě média. „Anthropic se zeptal, jestli byl jeho software použit při razii k zajetí Madura, což způsobilo skutečné napětí napříč ministerstvem války, jelikož to naznačovalo, že by s tím nemusel souhlasit,“ sdělil Axiosu americký představitel, přičemž nazval ministerstvo obrany jeho neoficiálním názvem, který používá Trumpova administrativa.

„Musíme přehodnotit naši spolupráci s jakoukoliv společností, která by ohrozila úspěch operací našich vojáků v terénu,“ dodal zdroj

Pentagon ve Venezuele použil Claude v rámci partnerství Anthropicu se společností Palantir Technologies, jejíž nástroje ministerstvo obrany a federální bezpečnostní složky běžně používají, uvedly zdroje WSJ. Anthropic zároveň loni v létě získal smlouvu s ministerstvem obrany v hodnotě 200 milionů dolarů (4,1 miliardy korun). Někteří členové administrativy podle WSJ v poslední době zvažují její zrušení.

Claude je podle WSJ první model AI, který Pentagon použil při utajované operaci. Modely AI dokáží zpracovávat data v reálném čase, což je schopnost, které si Pentagon cení vzhledem k chaotickému prostředí, ve kterém se vojenské operace konají. Není jasné, jakou roli Claude při únosu Madura hrál, píše Axios. Americká armáda nástroj v minulosti použila k analýze satelitních snímků či informací zpravodajských služeb. Ve Venezuele nástroj použila během samotné operace, ne pouze v její přípravné fázi, uvedly zdroje webu.

 „Nemůžeme se vyjádřit k tomu, zda byl Claude nebo jakýkoliv jiný model AI použit pro specifickou utajovanou nebo neutajovanou operaci. Jakékoliv použití Claudea, ať už v soukromém sektoru nebo napříč vládou, musí být v souladu s našimi zásadami používání,“ uvedl podle Axious mluvčí Anthropicu.

Anthropic je jednou z několika velkých technologických společností, které vytvářejí modely AI a spolupracují s Pentagonem. OpenAI, Google a xAI uzavřely dohody s vojenskými uživateli, kteří mají přístup k jejich modelům AI bez bezpečnostních pravidel platných pro běžné uživatele. Podle Axiosu není zřejmé, zda některý z těchto modelů armáda pro operaci ve Venezuele rovněž použila.

Tyto tři společnosti nyní s Pentagonem jednají o povolení k nasazení modelů AI do utajovaných systémů. Pentagon a Anthropic rovněž vedou rozhovory o možném uvolnění omezení vztahujících se na používání nástroje Claude.

  X XX

 Po volbách vymýtíme Bruselem podplacené soudce, novináře i politiky, řekl Orbán

Maďarský premiér Viktor Orbán v sobotu prohlásil, že po vítězství v dubnových parlamentních volbách vymýtí podle něj Bruselem podplacené soudce, novináře, politiky a „pseudoobčanské“ nevládní organizace. Jeho strana Fidesz podle průzkumů zaostává za opoziční stranou Tisza a Orbán tak čelí největší výzvě od roku 2010, kdy se stal premiérem. Předsedu Tiszy Pétera Magyara označuje za loutku Bruselu.

 Loňský návrat prezidenta Donalda Trumpa do Bílého domu a jeho vzpoura proti globálnímu byznysu, médiím a liberálům podle Orbána zlepšily šance maďarské vlády, aby zemi zbavila „zahraničních vlivů“ omezujících národní suverenitu, a to i s jejich agenty.

Podle Orbána se to však podařilo jen zpola, protože tomu brání „utlačující mašinérie Bruselu“. „Tvrdě jsme pracovali a děláme pokroky, ale dílo ještě není hotovo. Proto musíme vyhrát dubnové volby, a my je vyhrajeme,“ řekl Orbán v sobotní zprávě o stavu národa.

 „Pseudoobčanské organizace, podplacení novináři, soudci, politici, algoritmy, byrokrati, kasírující miliony eur. To dnes v Maďarsku představuje Brusel,“ řekl Orbán. „Po dubnu to vymýtíme,“ dodal podle maďarské státní agentury MTI.

Ve svém úsilí o vybudování toho, co nazývá „neliberálním státem“, je Orbán obviňován z umlčování kritických hlasů v justici, akademické obci, médiích a občanské společnosti i z omezování práv menšin.

Opozičního politika Magyara Orbán nařkl, že ho podporují Brusel a globální korporace a že v případě volební výhry začne „okrádat maďarské rodiny“. Magyar naopak tvrdí, že zakročí proti korupci a Orbána a jeho okolí obvinil z obohacování se z veřejných prostředků.