Debatu o tom, či sa ukrajinský veľvyslanec a niekdajší veliteľ ozbrojených síl chystá zapojiť do prezidentskej kampane, rozvírila správa na sociálnej sieti. Na Ukrajine patrí medzi najviac rozpoznateľné tváre a v prieskumoch verejnej mienky, ktoré mapujú, kto spomedzi politikov či osobností verejného života sa teší najväčšej dôvere, pravidelne kraľuje na prvých priečkach. Senzačná správa o tom, že sa ukrajinský veľvyslanec vo Veľkej Británii, bývalý hlavný veliteľ Ozbrojených síl Ukrajiny Valerij Zalužnyj potichu pripravuje na prezidentskú kandidatúru, preto nezostala nepovšimutá.

To, že sa Zalužnyj údajne mieni pobiť o prezidentskú stoličku so súčasným prezidentom Volodymyrom Zelenským, na sociálnej sieti X napísala americká novinárka na voľnej nohe Katie Livingstone.

„Zdroj blízky rozvíjajúcej sa kampani mi povedal, že jeho (predvolebný) štáb v Londýne je už aktívny a prebieha nábor. Nie sú to len špekulácie,“ uviedla Livingstone na X.

Následne pridala aj ďalšie podrobnosti. Podľa nej si mal Zalužnyj za šéfa kampane vybrať svojho niekdajšieho kolegu z armády, generálporučíka Serhija Najeva. K tímu sa mala pridať aj poslankyňa z opozičnej strany Európska solidarita Viktoria Sjumar, zástupkyňa riaditeľa Národného antikorupčného úradu Polina Lysenko či niekdajšia novinárka BBC Ukrajina Oksana Torop.

„Je vojna, o voľbách nemôže byť reč“

Všetci spomenutí však pre Rádio Sloboda vylúčili, že by boli v Zalužného predvolebnom tíme a popreli, že by vôbec nejakú kampaň pripravovali. Napríklad Torop rádiu povedala, že ukrajinskému veľvyslancovi pomáha s kontaktmi na médiá, no to je všetko.

„Už som videla mnoho rôznych štábov, ale určite som nevidela Zalužného štáb. Ešte keby tak niekto vedel, keby vôbec budú voľby,“ okomentovala pre Rádio NV poslankyňa Sjumar. „Poznám Zalužného postoj – pokiaľ je vojna, (o príprave volieb) nemôže byť reč,“ povedala tvrdiac, že podobné informácie vypúšťa kancelária ukrajinského prezidenta.

Podobné slová zazneli aj z úst mediálnej poradkyne ukrajinského veľvyslanca v Londýne. „Valerij Zalužný vyjadril svoj postoj viackrát a pokiaľ viem, nezmenil sa: kým trvá vojna, treba pracovať na zachovaní krajiny a nemyslieť na voľby,“ povedala pre NV Oksana Torop.

Ukrajinskí politológovia nateraz nevidia, že by Zalužnyj skutočne mieril do politiky.

„Mám množstvo zdrojov a môžem vám povedať, že žiadny organizačný štáb okolo Zalužného neexistuje,“ povedal Rádiu Sloboda napríklad analytik Viktor Šlinčak. Politológ Mykola Davyďuk Rádiu NV komentujúc informáciu o možnej Zalužného kandidatúre povedal, že ukrajinská politika sa robí priamo na Ukrajine a nie za jej hranicami. „Cítim predtuchu volieb, keď sa začína očierňovať človek tvrdiac, že sa venuje politike, hoci my vidíme, že sa sústreďuje výlučne na vojensko-diplomatickú prácu,“ tvrdí Davyďuk.

Odídený generál

Nie je to po prvýkrát, čo sa objavujú špekulácie o tom, že ukrajinský top generál by raz mohol vstúpiť do politiky, a to i napriek faktu, že on sám ani raz nenaznačil, že by o to mal záujem. Koncom roka 2023 začal nepriamo Zalužného z politikárčenia obviňovať samotný prezidentský úrad. V tom čase sa zároveň čoraz viac ukazovalo, že medzi časťou ukrajinskej generality a prezidentskou kanceláriou existuje isté napätie. Denník Ukrajinská pravda následne v decembri 2023 opísal, že prezident Zelenskyj si vytvoril paralelné komunikácie s veliteľmi rôznych vojsk, ktoré obchádzajú Zalužného.

„Niekedy vzniká dojem, že Zelenskyj má dva typy ozbrojených síl: tie ‚dobré‘, ktorým velí Syrskyj a iní obľúbenci, a ‚zlé‘, ktoré sú podriadené Zalužnému. Toto hlavného veliteľa značne demotivuje a najmä – bráni mu to veliť celej armáde,“ opísal novinárom človek z blízkeho okolia Zalužného.

Prezidentský ofis sa nakoniec so Zalužným rozlúčil vo februári 2024. Vo funkcii ho nahradil vtedajší veliteľ pozemných síl, generál Oleksandr Syrskyj. O niekoľko mesiacov neskôr Zalužného vymenovali za veľvyslanca v Londýne.

Niektorí ukrajinskí komentátori vtedy rivalitu prezidentskej kancelárie voči Zalužnému vysvetľovali obavou z potenciálneho politického konkurenta. Podľa Ukrajinskej pravdy si napríklad pravidelne objednávala prieskumy, v ktorých sa pýtala aj na hlavného veliteľa.

Tie už dva roky pravidelne ukazujú, že sa Valerij Zalužnyj teší pomerne veľkej popularite. Ukrajinci si ho spájajú najmä s prvým rokom vojny a tým, že Ukrajina vďaka svojej armáde, ktorej tvár vtedy reprezentoval práve on, úspešne ustála ruský vpád a darilo sa jej oslobodzovať aj Rusmi obsadené územia.

Dopyt je aj po „Zalužného strane“

Aj posledný prieskum naznačuje, že hlavným konkurentom Volodymyra Zelenského naďalej zostáva ukrajinský generál. Podľa sociologického prieskumu skupiny Rating z konca júla by 31 percent opýtaných vo voľbách hlasovalo za Zelenského a 25 percent za Zalužného. Ďalším v poradí – no s výrazným rozdielom – je exprezident Petro Porošenko so šiestimi percentami a šéf ukrajinskej vojenskej rozviedky Kyrylo Budanov s piatimi percentami.

Úspech by potenciálne mohla zaznamenať hypotetická „Zalužného strana“. Tú je podľa prieskumu ochotných voliť 22 percent opýtaných. Nasleduje „Zelenského blok“ so 14 percentami. Osem percent voličov by hlasovalo za Porošenkovu Európsku solidaritu a rovnaký počet opýtaných by volilo hypotetickú „stranu Azov“, z čoho sa dá vyčítať buď dopyt po strane vojakov – ale tú by teoreticky mohla reprezentovať aj Zalužného strana, alebo po ultranacionalistickom hnutí.

To, či generál Zalužnyj raz bude mať skutočne záujem o vstup do politiky, ukáže až čas. Samotná novinárka Katie Livingstone píše, že načasovanie sa môže zmeniť v závislosti od toho, ako sa budú vyvíjať rokovania.

„Ale kolesá sa už roztočili. Viac informácií čoskoro,“ dodala, aktuality.sk

X X X

 Zábery, ktoré ste v kine nevideli, odvysiela televízia: Už vieme, kedy. Ide o film, ktorý zarobil milióny, rozdelil však Slovensko

 Po rekordnej účasti v kinách a úspechu na streamovacích platformách mieria snímky MIKI a Černák na televízne obrazovky. Prilákajú aj tých, čo film už videli.

 Televízne spracovanie rozdelí filmy na štyri epizódy s predĺženou stopážou a zábermi, ktoré boli pre verziu v kine a na Netflixe vystrihnuté. Naskytne sa tak viac priestoru na detailné vykreslenie postáv, príbehových línií aj dramatických momentov.

Príbeh o bosovi slovenského podsvetia odvysiela televízia JOJ už v septembri.

Ministerka film nevidela

V slovenských kinách mal film MIKI premiéru v druhej polovici augusta.

Príbeh Mikuláša Černáka pri premiére v slovenských kinách zaznamenal obrovský divácky záujem. Spolu s predpremiérami sa stal filmom s historicky najúspešnejším štartom v kinách v ére samostatnosti.

 Počas úvodného víkendu ho videlo viac ako 96 tisíc divákov, spoločne s predpremiérami jeho celková návštevnosť v slovenských kinosálach dosiahla takmer 105 tisíc, čím prekonal aj film Sviňa z roku 2020, ktorý rebríčku dovtedy kraľoval.

Slovenská filmová a televízna akadémia odovzdala tvorcom filmu ocenenie Slnko v sieti za divácky najobľúbenejší roku 2024.

Po uvedení filmu Miki v kinách zazneli prvé negatívne reakcie z radov odporcov, ktorí kritizovali, že spracovanie filmu viacnásobného vraha ospravedlňuje a oslavuje. Kritike neprospel ani fakt, že v rovnakom období žiadal Mikuláš Černák podmienečné prepustenie. Že išlo o zhodu náhod a nikto z tvorcov s týmito udalosťami vopred nerátal, potvrdil predstaviteľ Milan Ondrík v rozhovore pre Forbes.

Film niekoľkokrát verejne kritizovala aj ministerka kultúry, Martina Šimkovičová, hoci ho, podľa vlastných slov, nevidela.

Až po uvedení prvej časti série v kinách vyšlo najavo, že existuje aj druhý diel s názvom Černák. Aj po negatívnej reklame dosiahlo pokračovanie diela režiséra Jakuba Kronera obrovskú návštevnosť a stalo sa najziskovejším filmom v novodobej histórii slovenských kín. S tržbami 3 263 349 eur predbehlo aj dovtedajšiu jednotku rebríčka, hollywoodsky trhák režiséra Jamesa Camerona Avatar: Cesta vody (3 160 619 eur).

Do scenára nezasiahol

Film zaznamenáva životný príbeh neslávne známeho podnikateľa z Telgártu, ktorý si aktuálne odpykáva doživotný trest odňatia slobody za skutky, ktoré spáchal v 90. rokoch.

 Na pozadí jeho príbehu snímka mapuje vtedajšiu spoločenskú situáciu na Slovensku, vrátane fungovania polície a vysokých politických predstaviteľov. Členov Černákovej skupiny si vo filme zahrali Dušan Cinkota, Gregor Hološko a Michal Kubovčík. Jeho manželku stvárnila Rebeka Poláková.

 Zaujímavosťou je, že v rámci prípravy na nakrúcanie sa herec s Mikulášom Černákom stretol aj osobne. Tvorcovia však popreli, že by odsúdený mafián mal možnosť akýmkoľvek spôsobom svojvoľne zasiahnuť do scenára.

Vedúca PR a hovorkyňa JOJ Group, Lucia Tuhelová, pre Aktuality potvrdila termín uvedenia prvej časti spracovania príbehu, ktorý vyvolal obrovský ohlas verejnosti a dodnes vzbudzuje vášne. „Minisériu Miki odvysielame na JOJke 7. septembra,“ uviedla s tým, že televízia filmy rovnomerne rozdelila na dve a dve časti a všetky plánuje odvysielať v priebehu septembra, aktuality.sk

X X X

  Západ chce blokovať rokovania o mieri na Ukrajine, tvrdí Lavrov. Trump poslal do Kyjeva list.

Ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov v nedeľu obvinil západné krajiny zo snahy zabrániť mierovým rokovaniam o ukončení konfliktu na Ukrajine. Ukrajinských predstaviteľov tiež obvinil z narušovania procesu, na ktorom sa zhodli americký a ruský prezident Donald Trump s Vladimirom Putinom. Ukrajina si medzitým pripomína Deň nezávislosti. Na oslavách v Kyjeve sa zúčastňuje aj osobitný vyslanec USA pre Ukrajinu Keith Kellogg. Prezident Spojených štátov Donald Trump poslal Ukrajine list pri príležitosti 34. výročia jej nezávislosti.

X X X 

 Vance: Rusi súhlasili s ukrajinskou celistvosťou po vojne

Rusko súhlasilo, že bude po vojne rešpektovať územnú celistvosť Ukrajiny. Dnes to povedal americký viceprezident J. D. Vance, ktorý v rozhovore so stanicou NBC spomínal niektoré ústupky, ktoré podľa neho urobila Moskva pri rokovaniach s americkým prezidentom Donaldom Trumpom. Vance však pripustil, že vyjednávanie s Ruskom má striedavé úspechy.

 „Myslím si, že Rusi urobili významné ústupky prezidentovi Trumpovi prvýkrát po tri a pol roku konfliktu,“ uviedol Vance. Rusko podľa neho preukázalo ochotu byť viac flexibilné vo svojich požiadavkách. Podľa neho Trump, ktorý sa minulý týždeň stretol na Aljaške s ruským prezidentom Vladimirom Putinom, vedie veľmi energickú diplomaciu./agentury/

X X X

 

MMMMMMMMMMMMMMMMMMMMMMMMMMMMMMMMMMMMM

 Západ chce blokovať rokovania o mieri na Ukrajine, tvrdí Lavrov. Trump poslal do Kyjeva list

Ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov v nedeľu obvinil západné krajiny zo snahy zabrániť mierovým rokovaniam o ukončení konfliktu na Ukrajine. Ukrajinských predstaviteľov tiež obvinil z narušovania procesu, na ktorom sa zhodli americký a ruský prezident Donald Trump s Vladimirom Putinom. Ukrajina si medzitým pripomína Deň nezávislosti. Na oslavách v Kyjeve sa zúčastňuje aj osobitný vyslanec USA pre Ukrajinu Keith Kellogg. Prezident Spojených štátov Donald Trump poslal Ukrajine list pri príležitosti 34. výročia jej nezávislosti.

 Kanadský premiér Mark Carney (vľavo), ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj (v strede) a jeho manželka Olena počas slávnostného kladenia kvetov k Múru pamiatky padlých obrancov Ukrajiny v Kyjeve.

X X X

 Lekára Liptáka oslobodili spod obžaloby: Súd rozhodol, že jeho výroky nie sú trestným činom

 Rozsudok zatiaľ nie je právoplatný.

Mestský súd Bratislava I oslobodil lekára Petra Liptáka spod obžaloby podanej pre prečin podnecovania. Stíhaný skutok podľa samosudkyne nie je trestným činom. Rozsudok zatiaľ nie je právoplatný.

„Rozhodnutie súdu potvrdilo, že som sa nedopustil nijakého trestného činu,“ povedal po skončení piatkového hlavného pojednávania Peter L. Prokurátor podal proti rozsudku odvolanie, o ktorom rozhodne Krajský súd v Bratislave.

Obžaloba bola podaná pre výrok Petra Liptáka na zhromaždení v Bratislave, ktoré sa uskutočnilo v čase vyhláseného núdzového stavu v decembri 2020. „Robme všetko naopak, ako žiadajú. Zhromažďujme sa, nenosme rúška, netestujme sa, nedajme sa zaočkovať vakcínou, keď nie je záruka jej bezpečnosti,“ vyzýval vtedy nerešpektovať opatrenia proti šíreniu ochorenia COVID-19.

 Ako vyplýva z odôvodnenia oslobodzujúceho rozsudku, Úrad verejného zdravotníctva SR nemal podľa samosudkyne Mestského súdu Bratislava I právomoc nariadiť povinné nosenie rúška v súvislosti so snahou zabrániť šíreniu ochorenia COVID-19. Preto nemohlo dôjsť zo strany Petra L. ani k spáchaniu trestného činu podnecovania.

Obhajoba hovorí o nezákonnosti

„Úrad verejného zdravotníctva môže nariadiť povinnosť nosiť rúško ako pracovnú pomôcku, napríklad v nejakom výrobnom podniku, závode, ktorá slúži na ochranu dýchacích ciest pred prachom a podobne. Musí to mať však priamy súvis s negatívnymi faktormi výrobného procesu,“ zdôraznila samosudkyňa.

Skutok Petra L. zároveň podľa nej nevykazuje všetky formálne a materiálne znaky prečinu podnecovania. Obžalovaný podľa nej prišiel ako pozvaný rečník do davu, v ktorom nemala žiadna osoba prekryté horné dýchacie cesty. „Preto výzvu ,nenosme rúška‘ je potrebné chápať ako spôsob utvrdzovania konania týchto účastníkov zhromaždenia,“ poznamenala. Rovnako súd vyhodnotil aj vyjadrenie „nedajme sa zaočkovať“. Konanie obžalovaného dosahovalo podľa sudkyne len „nepatrnú závažnosť“.

Obhajoba Liptáka považuje podanú obžalobu za nezákonnú, neúplnú a nedôvodnú. Obžalovaný vyhlásil na prvom hlavnom pojednávaní, že sa cíti byť nevinný, aktuality.sk

X X X

 Bratislava a Košice sú znovu spojené vzdušnou linkou

Bude mať kapacitu 230 miest lietadlami Airbus 321 alebo Airbus 320.

 šiestich rokoch sa obnoví pravidelné letecké spojenie medzi hlavným mestom a metropolou východu. Prvý let je naplánovaný na november 2025. Prevádzkovateľa leteckej linky začal rezort dopravy hľadať vlani v decembri, pričom víťaz mal byť známy začiatkom tohto roka, aby sa mohlo pravidelne lietať medzi Košicami a Bratislavou už od marca 2025. Nikto sa neprihlásil a v marci vyhlásilo ministerstvo novú súťaž. Do tej sa prihlásili dve spoločnosti, pričom uspel Wizz Air.

„Lietadlo na toto spojenie je s kapacitou 230 sedadiel, bude to buď Airbus 321 alebo Airbus 320,“ informoval minister dopravy Jozef Ráž. Spojenie medzi Bratislavou a Košicami bude každý deň v týždni, v pondelok a stredu až dvakrát. „V priebehu pracovných dní a v sobotu to bude o 6:30 ráno z Bratislavy a 8:05 z Košíc . V pondelok a stredu ešte o 16:20 z Bratislavy a 17:55 z Košíc. V nedeľu je let trochu inak nastavený, je to vo večerných hodinách, to znamená o 21:00 večer z Bratislavy a 22.35 z Košíc,“ upresnil Jozef Ráž.

Ceny jednosmernej letenky budú už od 19,99 eur. Najvyššia, ktorá je zastropovaná, bude 75 eur bez batožiny, s batožinou o desať eur viac. Pri obojsmernej sa cena začína od 39,95. Maximálna cena je 150 eur bez batožiny a 170 eur s podanou batožinou.

„Dotácia, o ktorej som hovoril bola predpokladaná až do výšky 9 miliónov eur, na celé obdobie. Zastropovala sa na výške maximálne 5,2 miliónov eur,“ informoval minister , pričom dotácia sa končí 25.3.2028. Doplnil, že keďže ide o vnútroštátny let, stačí prísť na letisko v Košiciach alebo Bratislave 40 minút pred odletom.

Ministerstvo dopravy v podmienkach tendra požadovalo kapacitu lietadla najmenej 40 miest na sedenie.

Po šiestich rokoch

Minister dopravy Jozef Ráž po májovom stretnutí s predsedom vlády Robertom Ficom povedal, že o prevádzkovanie linky medzi Košicami a Bratislavou sa zaujímali dve spoločnosti. Premiér sa vtedy vyjadril, že riešenie by sa mohlo nájsť počas jeho návštevy v Budapešti, kde mal plánovanú pracovnú cestu. V maďarskom hlavnom meste ma sídlo nízkonákladová letecká spoločnosť Wizz Air, aktuality.sk

X X X

 Severná Kórea otestovala dve nové protivzdušné rakety

 Stalo sa tak po tom, čo Južná Kórea vystrelila varovné výstrely na severokórejských vojakov, ktorí prekročili spoločnú hranicu. Kim Čong-un to označil za provokáciu. Na testovanie rakiet vodca osobne dohliadal.

Severokórejský vodca Kim Čong-un dohliadal na testovanie dvoch „nových“ protivzdušných rakiet, uviedli médiá KĽDR v nedeľu. Došlo k tomu po tom, čo Pchjongjang obvinil Soul z podnecovania napätia na hraniciach. TASR o tom informuje podľa správy agentúry AFP.

Testovací odpal sa konal v sobotu a ukázal, že dva nové raketové systémy disponujú „mimoriadnymi bojovými možnosťami“, uviedla severokórejská tlačová agentúra KCNA. „Chod a prevádzkový režim sú založené na unikátnej a špeciálnej technológii,“ píše KCNA bez poskytnutia bližších podrobností o raketách či lokalite testovania. „Odpal dokázal najmä to, že technologické vlastnosti dvoch typov projektilov sú naozaj vhodné na ničenie rôznych vzdušných cieľov,“ upresnila KCNA.

Južná Kórea v sobotu informovala, že jej armáda vystrelila varovné výstrely po tom, čo severokórejskí vojaci v priebehu týždňa prekročili nakrátko spoločnú hranicu. Severná Kórea na incident reagovala obvinením Soulu z „provokácie“ a tvrdila, že na jej vojakov bolo vypálených viac než desať výstrelov. „Ide o veľmi vážny začiatok, ktorý by mohol nevyhnutne priviesť situáciu na južnej hranici – kde proti sebe stoja rozsiahle vojenské sily – do nekontrolovateľnej fázy,“ povedal predstaviteľ.

Nový juhokórejský líder I Če-mjong sa snaží zlepšiť vzťahy so Severnou Kóreou a sľúbil budovanie „vojenskej dôvery“. Pchjongjang však vyhlásil, že nemá záujem o zlepšenie vzťahov so Soulom, pripomenula AFP, aktuality.sk

X X X

 Rusi chcú celý Doneck? Z ich tankov tam robia Ukrajinci šrot

Rusko súhlasilo, že bude po vojne rešpektovať územnú celistvosť Ukrajiny. Dnes to povedal americký viceprezident J. D. Vance, ktorý v rozhovore so stanicou NBC spomínal niektoré ústupky, ktoré podľa neho urobila Moskva pri rokovaniach s americkým prezidentom Donaldom Trumpom. Vance však pripustil, že vyjednávanie s Ruskom má striedavé úspechy.

 X X X

 Prezident Spojených štátov Donald Trump poslal Ukrajine list pri príležitosti 34. výročia jej nezávislosti, ktorý si krajina pripomína ako deň oslobodenia spod sovietskej nadvlády. Trump v liste, ktorý ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj zverejnil na mikroblogovacej sieti X, vyzdvihol odvahu Ukrajiny a zdôraznil, že USA veria v budúcnosť krajiny ako nezávislého štátu. Informuje o tom web CNN.

„Ukrajinci majú nezlomného ducha a odvaha vašej krajiny inšpiruje mnohých. Pri príležitosti tohto významného dňa vedzte, že Spojené štáty rešpektujú váš boj, ctia si vaše obete a veria vo vašu budúcnosť ako nezávislého národa,” napísal v liste šéf Bieleho domu. „Nastal čas ukončiť nezmyselné zabíjanie. Spojené štáty podporujú dohodu, ktorá prinesie trvalý mier, ukončí krviprelievanie a ochráni nezávislosť aj dôstojnosť Ukrajiny,” dodal Trump.

Zelenskyj poďakoval americkému lídrovi za list a na platforme X odovzdal svoje vlastné posolstvo: Neprehráme.

X X X

 Kanadský premiér Mark Carney počas svojej nedeľnej návštevy Kyjeva odsúdil ruskú inváziu na Ukrajinu a vyzval na mier. Dodal, že rozhodovať o bezpečnostných zárukách pre Ukrajinu nie je úloha Moskvy.

„Existuje dôvod, prečo NATO uznáva investície členských štátov na Ukrajine ako obranu, obranu Ukrajiny, ako kľúčové investície do našej kolektívnej obrany ako členov NATO. Lebo ak ruská agresia zostane bez odozvy, nezastaví sa tu,“ povedal Carney novinárom.

Kanadský premiér tiež vyhlásil, že Rusko by o potenciálnych bezpečnostných zárukách pre Ukrajinu, ktoré Kyjev žiada od západných spojencov, rozhodovať nemalo. „Nie je na Rusku, aby rozhodovalo o tom, ako bude zaručená budúca suverenita, nezávislosť a sloboda Ukrajiny. Je to na Ukrajine a na rozhodnutiach jej partnerov,“ uviedol Carney.

Počas návštevy Kyjeva pri príležitosti osláv 34. výročia nezávislosti Ukrajiny zároveň vyzval na ukončenie bojov. „Potrebujeme zastavenie nepriateľských akcií. Potrebujeme prímerie. Môžeme to nazvať zastavenie paľby, prímerie, mier. Je potrebné, aby sa zastavilo zabíjanie,“ dodal Carney.

Kanadský premiér bol podľa kanadskej televízie CBC do Kyjeva pozvaný ako „špeciálny hosť“.

X X X

 Úroveň radiácie v areáli Kurskej jadrovej elektrárne a v jej okolí neprekročila normálne limity, uviedla dnes na sieti X Medzinárodná agentúra pre atómovú energiu (MAAE). V elektrárni podľa ruských úradov a médií v noci na dnes vypukol požiar po tom, čo bol nad zariadením zostrelený ukrajinský dron, pričom oheň sa rýchlo podarilo uhasiť. Ukrajinské strediská pre boj s dezinformáciami podľa serveru RBK-Ukrajina obvinilo Rusko z manipulácie pri informovaní o situácii okolo Kurskej jadrovej elektrárne, keď hovorí o ukrajinskom cielenom údere na jadrový objekt.

Zostrelené ukrajinské bezpilotné lietadlo poškodilo pomocný transformátor, v dôsledku čoho kapacita tretieho bloku elektrárne klesla na 50 percent, informovala podľa agentúry Reuters tlačová služba elektrárne. Dodala, že úroveň radiácie v areáli a v jeho okolí neprekročila normálne limity. To neskôr potvrdila aj MAAE. Ruská federálna televízna stanica Ren-TV s odvolaním sa na tlačovú službu elektrárne predtým informovala, že transformátor nie je súčasťou jadrovej časti elektrárne.

Vo svojom skoršom príspevku na sieti X Medzinárodná agentúra pre atómovú energiu uviedla, že si je vedomá správ v médiách o požiari transformátora v dôsledku vojenských aktivít. „Hoci MAAE nemá žiadne nezávislé potvrdenie týchto správ, generálny riaditeľ Rafael Grossi zdôrazňuje, že ‚každé jadrové zariadenie musí byť neustále chránené‘,“ uviedla organizácia.

Miestny gubernátor Alexander Chinštejn medzitým odsúdil útok na elektráreň v Kurskej oblasti. „Útoky na jadrové elektrárne nie sú len vojnovými zločinmi. Sú hrozbou pre jadrovú bezpečnosť a prekračujú všetky hranice medzinárodných dohovorov,“ napísal na sieti Telegram.

„Pokusy Ruskej federácie obviniť Ukrajinu z údajného vykonávania cielených úderov na Kurskú jadrovú elektráreň a manipulácia okolo otázky jadrovej bezpečnosti sú typickými metódami ruskej propagandy zameranej na diskreditáciu Ukrajiny a ospravedlnenie vlastnej agresie,“ uviedlo dnes na telegrame ukrajinské stredisko pre boj s dezinformáciami. „V skutočnosti hrozbu pre jadrovú bezpečnosť predstavujú činy Ruska, ktoré obsadilo Záporožskú jadrovú elektráreň,“ dodalo stredisko.

Ruská armáda obsadila ukrajinskú Záporožskú jadrovú elektráreň za dramatických okolností v prvých dňoch svojej invázie do krajiny a Rusko zariadenie teraz okupuje.

X X X

Kanada poskytne Ukrajine drony, muníciu a obrnené vozidlá v hodnote presahujúcej miliardu kanadských dolárov (približne 644 miliónov eur). Dodávky by mali doraziť v septembri. Uviedol to v nedeľu v Kyjeve kanadský premiér Mark Carney počas osláv Dňa nezávislosti Ukrajiny a dodal, že ide o súčasť balíka vojenskej pomoci, ktorý Ottawa sľubila počas júnového samitu G7. Informuje o tom spravodajský web Kyiv Independent

Balík zahŕňa vojenské financovanie v sume dvoch miliárd kanadských dolárov (približne 1,27 miliardy eur) a nové sankcie voči Rusku, ktorých cieľom je obmedziť príjmy Moskvy za energie a zabrániť obchádzaniu sankcií.

Carney uviedol, že Kanada poskytne „desiatky miliónov dolárov“ aj na núdzovú zdravotnícku pomoc, výstavbu protileteckých krytov a posilnenie kybernetickej bezpečnosti Ukrajiny.

15:00 Rusko a Ukrajina si vymenili po 146 vojnových zajatcov, informovalo v nedeľu ruské ministerstvo obrany. Podľa televízie Sky News výmena nastala vďaka sprostredkovaniu zo strany Spojených arabských emirátov. Ide tak o najnovšiu zo série výmen, vďaka ktorým si krajiny vymenili už stovky zajatcov.

„24. augusta bolo z územia kontrolovaného Kyjevom vrátených 146 ruských vojakov,“ uviedol ruský rezort na platforme Telegram. Dodal, že „výmenou za to bolo na Ukrajinu prevezených 146 vojnových zajatcov ukrajinských ozbrojených síl“.

Ministerstvo dodalo, že „okrem toho bolo vrátených osem občanov Ruskej federácie, obyvateľov Kurskej oblasti, ktorí boli nelegálne zadržaní kyjevským režimom, a budú prevezení domov“, informovala agentúra TASS.

Ruské ministerstvo podľa Sky News dodalo, že všetci oslobodení Rusi sa nachádzajú v Bielorusku, kde im je poskytovaná psychologická a lekárska pomoc.

AFP pripomína, že výmeny vojnových zajatcov zostávajú jednou z mála oblastí spolupráce medzi Moskvou a Kyjevom. Podľa agentúry sú výsledkom troch kôl rokovaní medzi ruskou a ukrajinskou delegáciou, ktoré sa konali v tureckom Istanbule v období od mája do júla.

X X X

Rusko v noci na dnes zaútočilo na Ukrajinu desiatkami bezpilotných lietadiel a balistickou raketou, uviedlo na sieti Telegram ukrajinské letectvo. Ruské jednotky tiež ďalej útočili na ukrajinské mestá a podľa miestnych úradov pri tom zahynuli najmenej traja ľudia.

Ukrajinské letectvo zostrelilo 48 zo 72 iránskych dronov Šahed. Rusi útočili z rôznych miest pri hraniciach so susednou krajinou – z Kurska, Millerova alebo z prístavu Primorsko-Achtarsk.

Ruské jednotky tiež pokračovali v ostreľovaní ukrajinských miest. V Doneckej oblasti v meste Kosťantinivka tak zahynul jeden človek a niekoľko budov bolo poškodených, uviedol šéf vojenskej oblastnej správy Vadym Filaškin, ktorý stojí na čele ukrajinskej správy tohto regiónu, z väčšej časti okupovaného Ruskom.

V Chersonskej oblasti bol zabitý ďalší človek a dvaja ďalší ľudia, z toho jedno dieťa, utrpeli zranenia, napísal na telegrame šéf oblastnej správy Oleksandr Prokudin. V Dnepropetrovskej oblasti zahynula podľa gubernátora Serhija Lysaka 47-ročná žena.

X X X

Osobitný vyslanec USA pre Ukrajinu Keith Kellogg v nedeľu pricestoval na Ukrajinu pri príležitosti osláv 34. výročia jej nezávislosti, informoval reportér agentúry AFP. Od ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského si prevzal Rad za zásluhy 1. stupňa.

Oslavy Dňa nezávislosti sa v Kyjeve konajú už od nedeľného rána. Podľa Sky News bolo na zhromaždení v ukrajinskej metropole vidieť príbuzných nezvestných vojakov, ktorí držali vlajky a transparenty.

Zelenskyj vo svojom prejave pri príležitosti výročia nezávislosti vyhlásil, že je len otázkou času, kedy Ukrajina bude „opäť spolu ako jedna rodina“ a „žiadna dočasná okupácia to nemôže zmeniť“.

Na platforme X zverejnil ukrajinský prezident v priebehu nedele vyjadrenia viacerých svetových lídrov, ktorí Ukrajine k výročiu nezávislosti zablahoželali. Všetkým sa za prejavenú podporu poďakoval.

Taliansko a Spojené kráľovstvo sa tiež rozhodli pripomenúť si ukrajinský sviatok. Britská vláda oznámila, že nad Úradom na Downing Street v Londýne budú v nedeľu vyvesené ukrajinské vlajky. „Sme solidárni s ukrajinským národom, vrátane tých, ktorí si tu v Spojenom kráľovstve vytvorili druhý domov, tvárou v tvár pokračujúcej ruskej agresii,“ povedal hovorca vlády.

Taliansky minister zahraničných vecí Antonio Tajani zase oznámil, že rímske Koloseum bude v nedeľu osvetlené farbami ukrajinskej vlajky. Tento krok podľa neho „svedčí o blízkosti talianskeho ľudu a inštitúcií k našim ukrajinským priateľom“./agentury/

 X X X

 Zelenskyj nepriamo priznal, že prestane útočiť na ropovod Družba, až keď mu Orbán otvorí dvere do EÚ

Vážne spory medzi Kyjevom a Budapešťou zašli tak ďaleko, že sa preniesli na ruské územie. Vysvitlo, že opakované ukrajinské útoky, ktoré zasiahli ropovod Družba, súvisia nielen so zámerom uškodiť Putinovmu režimu. Vyplynulo to z reakcie Volodymyra Zelenského.

 Ukrajinský líder dostal v nedeľu na tlačovke otázku, či najnovšie útoky na Družbu, cez ktorú tečie ropa aj na Slovensko, zvýšili šance Kyjeva, že Budapešť zruší svoje veto na vstup Ukrajiny do Európskej únie. „Vždy sme podporovali družbu medzi Ukrajinou a Maďarskom a teraz existencia Družby závisí od pozície Maďarska,“ citovali Zelenského ukrajinské médiá.

Ukrajinská armáda v noci 22. augusta už tretíkrát ostreľovala ropovod Družba, čo obmedzilo plynulé dodávky ruskej ropy na Slovensko a do Maďarska. Pri poslednom údere vypukol požiar na infraštruktúre v Brjanskej oblasti. Vláda Roberta Fica aj kabinet Viktora Orbána dôrazne protestovali proti týmto útokom.

 Orbánova vláda odmieta nielen vstup Ukrajiny do NATO, ale aj do EÚ. „Nechceme zmeniť najbezpečnejší štát v Európe na hniezdo (ukrajinskej) mafie. Nechceme, aby peniaze Maďarov išli cez Brusel na Ukrajinu. Nie, nie a nie.“ Zároveň tvrdil, že členstvo Ukrajiny v únii by s jej lacnou produkciou viedlo k likvidácii maďarského poľnohospodárstva,“ vyhlásil Orbán napríklad v máji tohto roku. Tvrdí, že vstup susedného štátu, ktorý už viac ako tri roky čelí ruskej invázii, by vtiahol Maďarsko do vojny. „Ukrajinské členstvo v EÚ je našou najväčšou hrozbou,“ zdôraznil vtedy maďarský premiér.agentury.sk/

X X X

Golonka prosil o eutanáziu, na ďalšiu si netrúfa. 13. uspanie by som nemusel zvládnuť

Legendárny „žiletka“ má za sebou náročné mesiace. Slovenská hokejová ikona Jozef Golonka bojuje so zdravím a nekončiacim kolotočom operačných zákrokov, no pred tým najbližším sa ho zmocňujú nemalé obavy. V tejto chvíli si na operáciu netrúfa.

 Jozef Golonka odovzdáva Jurajovi Slafkovskému ocenenie Hokejista roka 2025.

Ešte ako aktívny hráč musel viackrát pod nôž, s pribúdajúcim vekom sa množili aj návštevy u lekára a nutné operačné zákroky. Dnes už 87-ročný veterán má titánové ramená, strojček na srdci, operovali mu lakeť, meniskus, zlomeninu členka…

Naposledy musel navštíviť operačný sál vo februári kvôli bedrovému kĺbu. Problémy sa začali počas minuloročného pobytu na chalupe, keď žiletka stúpil do diery v zemi. Zvrtol sa mu členok, nasledoval pád.

„V tomto veku môže byť aj taký na prvý pohľad nevinný pád mimoriadne nebezpečný. Tam to celé začalo,“ povedal Golonka, ktorý sa dlho snažil vyhnúť operácii. Bolesť však bola stále väčšia, zasiahla aj chrbát, po čase začal krívať. Navyše sa medzitým objavil pruh, ktorý mu operovali pred poslednými Vianocami.

Keď už krívajúc nedokázal urobiť ani krok, musel ísť do nemocnice opäť. Problémy s kĺbom ale operácia nevyriešila. „po týždni prišli príšerné bolesti. Reval som, akoby ma zarezali, kričal som, že chcem zomrieť, prosil som o eutanáziu,“ povedal Športu24.sk.

 „Išlo o vyskočenú platničku, tá tlačila na nerv. Až po štvrtej infúzii začala tá strašná bolesť ustupovať,“ dodal k zdravotným problémom spred niekoľkých mesiacov.

Aj keď pred pár dňami odovzdával Jurajovi Slafkovskému cenu pre Hokejistu roka 2025, boj so zdravím sa pre neho zďaleka ešte neskončil. Žiletka však váha, či ísť opäť pod nôž. Počet operačných zákrokov mu robí starosti.

„Mám ďalšie zdravotné problémy, ale musím sa poradiť doma s manželkou, či podstúpiť ďalšiu operáciu alebo už nie.

V rámci operačných zákrokov mám za sebou dvanásť anestézii, čo je už priveľa. Ďalšiu by som nemusel zvládnuť,“ obáva sa člen medzinárodnej, slovenskej, nemeckej a českej Siene slávy.

So svojou mladšou manželkou Boženou sú spolu už 53 rokov a Žiletka tvrdí, že ona je najväčší úspech jeho života. „Vďačím jej za veľa. Nebyť jej, neviem, či by som zvládol posledné dve operácie.

Všetky moje excesy dala po svadbe do poriadku, nenápadne, veľmi inteligentným spôsobom. Z divokého chlapca spravila človeka,“ nešetril Golonka komplimentmi./agentury/

 X X X

 Vyrastala s alkoholičkou: Keď som stretla niekoho normálneho, pripadal mi nebezpečný. Až pred tridsiatkou sa učím žiť

 Ako Laura Berková začala nový život. Vracia sa k svojmu silnému príbehu, v ktorom prerod zo spoluzávislosti znamenal začiatok skutočného žitia.

Ako štrnásťročná chodila po večeroch do krčiem a dúfala, že tam nájde mamu, ktorá si len odskočila do obchodu či von so psom a nevrátila sa. Celú základnú školu hľadala doma fľaše s alkoholom a nahnevane ich vylievala do umývadla. Laura Berková prežila detstvo s alkoholičkou. Žila a robila všetko za ňu. Ich život sa točil okolo matkinho pitia.

 Aktuality.sk o Laure písali, keď vydala knihu Až na dno, v ktorej opisuje, ako sa stala spoluzávislou a prišla o detstvo a dospievanie. Po roku sme sa vrátili k jej príbehu, aby sme zistili, ako pokračuje jej liečba zo spoluzávislosti. Podľa Laury by to mala byť naozaj liečba. Spoluzávislosť pokladá za chorobu a tvrdí, že by sa mala stať oficiálnou diagnózou.

Laura až v tridsiatke pochopila, že sa nielen môže, ale musí venovať sama sebe. „Odísť do Austrálie bol prvý impulz urobiť niečo pre seba. Mala som prvýkrát vyhradený čas pre seba. Dovtedy mi ani nenapadlo, že by som mala na starostlivosť o seba myslieť, že vôbec mám právo niečo pre seba spraviť. Až tam som napríklad čítala knihy.”

Jej matka na následky pitia zomrela. „Počas posledných dní života som jej pripomínala, že je vzácna a ľúbená. Tankovala som do nej lásku, ktorú som od nej nikdy nedostala,” priznala Laura v rozhovore pred rokom. Dnes na ňu spomína len v dobrom, no musela sa vyrovnať aj s tým, že cítiť sa ako doma nie je v jej prípade nič pozitívne.

„Keď žijeme v nefunkčnej rodine, pre náš mozog sa stáva bezpečným miestom. To poznáme najlepšie. Teda pre mňa bola komfortná dysfunkčná rodina s mamou, ktorá je alkoholička, vrieska od rána do večera a dejú sa nekonečné drámy.”

Snívala som, že budem normálna

Keď sme sa rozprávali naposledy, hovorila si, že spoluzávislosť sa prejavuje ako choroba. Stále si stojíš za tým, že by sa mala stať oficiálnou diagnózou?

Minimálne aspoň psychiatrickou diagnózou. Je to veľký problém. Správate sa ako závislí, aj keď nie ste. Narodíte sa do toho prostredia, v ktorom vyrastáte, a nemôžete ho opustiť, alebo v ňom žijete s partnerom, a to vás „vcucne“. Má to obrovský vplyv na celý váš život. S nikým si nerozumiete, len so závislým. Ja napríklad nedokážem mať vo svojom blízkom okruhu veľmi opitých ľudí a to sa asi nezmení.

Chodiace nič – tak si sa opísala vo fáze, keď tvoja matka vypila fľašu vodky denne. Ako sa cítiš dnes?

Chcem žiť. Spoznávať nových ľudí, skúšať nové jedlá, cestovať, objavovať, prežívať všetky emócie a učiť sa. Teraz sa cítim byť plná energie, viac ako kedykoľvek predtým. Aj keď čelím vzostupom a pádom, lebo to je asi život. Ale cítim sa fakt dobre.

Myslíš, že si plná energie preto, lebo nenesieš na pleciach zodpovednosť za závislú mamu?

To istotne pomohlo. Mnohé zodpovednosti mi nevadili, ale ako dieťaťu mi nemali patriť. Napríklad starostlivosť o mladšiu sestru. Určite ma to ťahalo dole, no dnes som sama sebe prioritou. Samozrejme, aj keď mama pila a zabilo ju to, chýba mi. Nič jej nevyčítam.

Život s človekom so závislosťou môže byť plný chaosu alebo kríz. Mnohí ľudia, ktorí z takéhoto prostredia odídu, paradoxne zažívajú pocit prázdnoty. Pociťovala si ho?

To je to chodiace nič. Ja som vždy snívala o tom byť len normálna. A to sa mi splnilo – som miestami aj nudný človek. Aj keď mám niekedy zlý deň, tak mám v sebe zrazu pokoj.

Pred tridsiatkou sa učím žiť

Naposledy sme sa videli pred viac než rokom. Bolo tesne po vydaní tvojej knihy, v ktorej si opísala život v spoluzávislosti. Čo robíš dnes?

Po vydaní knihy Až na dno, po pár rozhovoroch o nej a po 80 percentách predaných výtlačkov som odišla do Austrálie. V ťažkých časoch som snívala, že snáď raz príde obdobie, keď budem môcť odísť na niekoľkomesačnú dovolenku a poriadne si oddýchnem od celého života. Konečne som vyrazila na päť mesiacov. Tam som začala spoznávať seba. Veľa vecí sa zmenilo. Teraz po príchode naspäť si upratujem život s novým naladením, s novým pohľadom na veci.

Znamenal odchod do Austrálie prvý veľký krok? Urobiť niečo sama za seba?

Bol to impulz urobiť niečo prvýkrát pre seba. V Austrálii mám rodinu, pozvali ma na návštevu a tak som sa začala zamýšľať, prečo by som vlastne nemala ísť. Schmatla som príležitosť a vybavila všetky papiere. Potrebovala som túto skúsenosť.

 Čo ti tých päť mesiacov dalo?

Odišla som s víziou, že prídem, nájdem si robotu, zarobím a budem cestovať. No prišla realita. Najprv som sa musela aklimatizovať – prvýkrát som žila mimo Európy. Telo i psychika zažívali obrovský šok. Trvalo asi mesiac, kým som sa fyzicky a psychicky upratala. Začala som si hľadať robotu, pracovala som v kaviarni, aj ako čašníčka, ale predovšetkým som sa starala o seba. Učila som sa pracovať a spolupracovať s emóciami. Viac sa počúvať a byť sama so sebou. Bol to veľmi ťažký proces. Ale vďaka ľuďom, ktorých som tam stretla a trávila s nimi čas, som sa zmenila. Prišla bodka za celým uzdravovacím procesom.

„Nemáte vlastný život. Prežívate,” povedala si o spoluzávislosti. Podarilo sa ti nájsť svoj vlastný život?

Som na ceste. V Austrálii som začala skúmať, čo znamená žiť život a mať vlastný príbeh. V cudzej krajine som zistila, aký ho chcem mať a začínam si ho budovať. Viem, znie vtipne, že sa človek pred tridsiatkou učí žiť, ale to spôsobila spoluzávislosť. Neustály strach a starostlivosť o mamu. Prichádzajú mi aj nové ponuky práce, napríklad pozícia v centre terapie. Teraz som dostala ponuku od mojej bývalej psychologičky, aby som ju zastúpila, keďže odchádza na dôchodok. Smeruje to tam, kam som vždy vedela, že to bude smerovať, aktuality.sk