Zbytenčně zničená země. Ak Západ pošle Ukrajine tanky, zaplatí za to ukrajinský ľud, varovala Moskva. Nemecko zatiaľ stále odoláva diplomatickému tlaku v súvislosti s rozhodnutím, či povolí iným krajinám Ukrajine poslať tanky Leopard 2 nemeckej výroby. Pre zdržanlivý postoj Nemecka sú Kyjev a ostatní spojenci stále viac frustrovaní.

Rozdielne postoje týkajúce sa dodania tankov Leopard na Ukrajinu pritom podľa Kremľa poukazujú na rastúcu „nervozitu“ v NATO.

„Všetky krajiny, ktoré priamo alebo nepriamo pumpujú na Ukrajinu zbrane a zvyšujú jej technologickú úroveň, samozrejme nesú zodpovednosť (za pokračovanie konfliktu),“ povedal hovorca Kremľa Dmitrij Peskov. Dodal, že za takúto „pseudo-pomoc zaplatia cenu Ukrajinci“.

Peskov zároveň odsúdil pripravované americké sankcie voči ruskej súkromnej armáde známej ako Vagnerova skupina. „Nemyslím si, že z praktického hľadiska to má nejaký význam pre našu krajinu a už vôbec nie pre Vagnerovu skupinu,“ povedal Peskov./agentury/

X X X

Zatiaľ čo Nemecko váha, na Ukrajine zbytočne umierajú ľudia. Prečo? Vinou Západu, USA, Nemeska, Anglie a spol. O konci boja jednali len Turecko, Izrael, Francie…

 Piatkové stretnutie kontaktnej skupiny pre Ukrajinu na vojenskej základni Ramstein žiadny posun, pokiaľ ide o dodávky zbraní pre Kyjev, neprinieslo. A to i napriek tomu, že ukrajinská armáda ťažkú vojenskú techniku naliehavo potrebuje. Nemecké váhanie je kontraproduktívne, pretože takýmto spôsobom nielenže poškodzuje imidž krajiny a izoluje ju od zvyšku spojencov, no v konečnom dôsledku kvôli nemu budú zbytočne umierať ľudia.

 Piatkové stretnutie kontaktnej skupiny pre Ukrajinu na vojenskej základni Ramstein žiadny posun, pokiaľ ide o dodávky zbraní pre Kyjev, neprinieslo. A to i napriek tomu, že ukrajinská armáda ťažkú vojenskú techniku naliehavo potrebuje. Nemecké váhanie je kontraproduktívne, pretože takýmto spôsobom nielenže poškodzuje imidž krajiny a izoluje ju od zvyšku spojencov, no v konečnom dôsledku kvôli nemu budú zbytočne umierať ľudia.

Pritom z vyjadrení viacerých členov nemeckej vlády, no najmä ministerky zahraničia Annaleny Baerbockovej, je zrejmé, že k dodaniu tankov Leopard napokon aj tak dôjde. Prečo potom kancelár Olaf Scholz váha?

Okrem tradičného nemeckého pacifizmu, ktorým je nemecká ľavica povestná, môže byť jedným z dôvodov aj obava, že by tým Nemecká spolková republika obmedzila vlastnú obranyschopnosť.

Takáto úvaha je legitímna, no v situácii, keď vlastne Ukrajina bojuje aj za nás, sú tanky oveľa potrebnejšie na východnom fronte než v kasárňach Bundeswehru. Ak sa chce Kyjev na jar ubrániť prípadnej ruskej ofenzíve, potrebuje ich čím skôr, pretože každý deň oneskorenia znamená, že Moskva si dokáže lepšie pripraviť svoje obranné pozície.

Dvojnásobne to platí vzhľadom na dlhé dodacie lehoty. Nemecká firma Rheinmetall totiž tvrdí, že ak by si nemecká vláda objednala tanky Leopard 2 hneď zajtra, prvé dodávky by mohla uskutočniť až o rok. A dokonca aj tie tanky, ktoré má Bundeswehr k dispozícii, by musela vláda najprv poslať do servisu. A to je ďalšia strata času.

Poľsko, ktoré takýto postoj Nemecka označilo za neprijateľný, sa preto rozhodlo, že svoje tanky Leopard pošle na Ukrajinu aj bez nemeckého súhlasu. A nasledovať ho bude možno aj Fínsko.

Tak na čo ešte kancelár Scholz čaká? Jeho nerozhodnosť zabije ďalších ľudí./agentury/

X X X

Opozíciu v referende podporilo takmer 1,2 milióna ľudí. S takým výsledkom môže vyhrať voľby

Cez víkend sa uskutočnilo referendum, ktoré dalo nádej strane Smer. Koalícia sa v nedeľu dohodla na predčasných voľbách.

Prinášame vám prehľad najdôležitejších udalostí a niečo navyše. Dnes ich pre vás pripravil redaktor domáceho spravodajstva Marek Biró.

1. Koalícia hovorí o fiasku, Fico oslavuje

AKO SA TO SKONČILO: V sobotu sa na Slovensku uskutočnilo historicky deviate referendum. Prišlo naň celkovo 27,25 percenta voličov. Na prvý pohľad sa môže zdať, že je to málo. Potrebnú 50-percentnú hranicu platnosti však doteraz prekročilo len hlasovanie o vstupe do Európskej únie v roku 2003. A aj to len tesne. Aktuálne referendum je tak z hľadiska účasti štvrtým najúspešnejším zo všetkých doterajších ľudových hlasovaní.

O ČOM SA HLASOVALO: Aj keď opozícia ho prezentovala ako rozhodovanie o predčasných voľbách, v skutočnosti sa v ňom rozhodovalo len o vytvorení ústavného mechanizmu na to, aby sa mohli konať. Ten by umožnil skrátiť volebné obdobie Národnej rady referendom alebo uznesením parlamentu, na čo by bolo treba iba 76 hlasov poslancov, aktuality.sk

X X X

Poslankyňa Šofranko má funkciu v štátnom fonde. Zastavme korupciu ju navrhuje odvolať

Mária Šofranko sa ešte za éry ministra Igora Matoviča dostala ako nominantka rezortu financií do Fondu na podporu vzdelávania. Podľa šéfky Zastavme korupciu by jeho členmi nemali byť politici, navrhuje preto jej odvolanie. Šofranko tvrdí, že ak v jej pôsobení vo fonde niekto vidí problém, môže ihneď odstúpiť.

Jednotka kandidátky OĽaNO v ostatných voľbách Mária Šofranko je od októbra členkou rady Fondu na podporu vzdelávania, ktorý prideľuje pôžičky pre študentov či pedagógov.

Do funkcie ju vymenoval dnes už bývalý minister financií Igor Matovič po novele zákona, po ktorej má v tomto fonde jednu stoličku aj rezort financií. Okrem toho je v ňom trojica zástupcov ministerstva školstva a trojica zástupcov Študentskej rady vysokých škôl.

Šofranko sa do fondu dostala ešte počas svojej komunálnej kampane za poslankyňu Košického samosprávneho kraja.

Zorientujte sa v témach, ktoré hýbali Slovenskom a menia náš život. Kauzy 2022 vám aj tento rok prinášajú analýzu kľúčových udalostí v súvislostiach. Ročenku si môžete objednať na obchod.aktuality.sk.

Petková: Minister by ju mal odvolať

Šéfka Nadácie Zastavme korupciu Zuzana Petková všeobecne vidí problém v tom, ak sa do verejných funkcií dostávajú politici bez výberových konaní tak, ako to bolo aj v prípade Šofranko. „Najmä, ak vláda sľubovala transparentné výberové konania a koniec našich ľudí, tak by sme od protikorupčného hnutia očakávali iný postup,“ tvrdí Petková.

Voči konkrétnej nominácii Márie Šofranko má aj ďalšiu výhradu.

„Ide o potenciálny konflikt záujmov. Nakoľko pani Šofranko je členkou školského výboru parlamentu, ktorý má kontrolovať fond, kde je nominantkou.“ Zastavme korupciu si k možnému konfliktu záujmov nechala vypracovať aj právnu analýzu, ktorú bude mať v najbližších dňoch k dispozícii.

Podľa Petkovej by mal dosluhujúci premiér Eduard Heger, ktorý vykonáva aj funkciu ministra financií, političku Šofranko z fondu odvolať. „Rozumiem tomu, že vláda nemôže robiť výberové konania na každú jednu pozíciu, ale mal by tam byť človek, ktorý nie je v konflikte záujmov, je odborníkom na danú problematiku a je nezávislý,“ uzavrela Petková.

Šofranko: Môžem hneď odstúpiť

Šofranko však oponuje tvrdeniu, že je v konflikte záujmov. „Školský parlamentný výbor nekontroluje tento fond. Jeho riaditeľ len každoročne informatívne predkladá školskému parlamentnému výboru výročnú správu o činnosti fondu.“

Naopak, svoje pôsobenie v parlamentnom výbore vníma ako výhodu. „Neprijala by som nomináciu do inštitúcie, o ktorej nič neviem. Fond som poznala práve preto, že som členkou výboru. V oblasti školstva sa pohybujem prakticky celý život. Považujem za výhodu, že aj z pozície poslankyne môžem legislatívne pomôcť fondu,“ dodáva poslankyňa.

Na kritiku odpovedá ponukou svojej funkcie. „Vážim si pani Petkovú aj celú Nadáciu Zastavme korupciu, robia veľmi dobrú prácu. Ak má takýto pohľad, že to nerobí dobrý obraz, môžem hneď odstúpiť.“

Nominácia odborníka na verejné financie

Keď sa pripravovala spomínaná novelizácia zákona o Fonde, aj viacerí členovia jeho rady súhlasili s tým, aby zmena legislatívy dala ministerstvu financií možnosť menovať jedného člena Fondu. Podľa podporovateľov tejto myšlienky to ale mal byť odborník na verejné financie.

„Aby nám to pomohlo vo finančnom riadení fondu. V zákone je však napisané iba to, že minister menuje člena rady Fondu. Neviem, či pani Šofranko spĺňa požiadavky na odborníka na financie. Podľa zákona ale minister mohol vymenovať koho chcel,“ vyjadril sa predseda rady Fondu Martin Mlynár, ktorý je v ňom zástupcom Študentskej rady vysokých škôl.

Rozbroje v Rade Fondu

Práve v tomto období Rada Fondu na podporu vzdelávania hľadá jeho nového riaditeľa. Výberové konanie, ktoré sa už skončilo, však neviedlo k menovaniu nového šéfa Fondu, ale k rozdeleniu členov Rady Fondu na dve skupiny. Mária Šofranko so zástupcami rezortu školstva nesúhlasia s vymenovaním víťazného uchádzača, ktorým sa stal Roman Maroš. Problém by mal byť v tom, že počas výberového konania nemali dostatok informácií o Marošovej minulosti – čelil totiž trestnému stíhaniu za porušenie povinnosti pri správe cudzieho majetku a napokon bol odsúdený.

Maroš pre Aktuality.sk vyhlásil, že súd jeho prípad vyhodnotil ako neúmyslený prečin. „Spĺňam všetky podmienky na funkciu riaditeľa fondu, čo je potvrdené aj tým, že som získal najlepšie hodnotenie od členov Rady Fondu. To, čo sa deje teraz, považujem za neférovú hru voči študentom, Fondu ako inštitúcii a aj voči mne samému,“ uzavrel Maroš.

Zástupcovia Študentskej rady vysokých škôl (ŠRVŠ) však tvrdia, že zákon im nedáva inú možnosť, ako víťaza výberového konania vymenovať za riaditeľa. „Konkrétneho kandidáta nijakým spôsobom nepresadzujem. Avšak najúspešnejšieho kandidáta, ktorý vzišiel z bodového hodnotenia členov Rady po verejnom vypočutí, sme nemali možnosť bez odôvodnenia nevymenovať. Nakoniec nebol vymenovaný s veľmi vágnym odôvodnením,“ dodáva predseda Rady Fondu Martin Mlynár.

Na zasadnutí Fondu sa v nedávnej minulosti mala odohrať nezvyčajná vec. Čerstvá členka Rady Šofranko tam pred ostatným spomínala rôzne informácie, týkajúce sa zástupcov Študentskej rady vyšokých škôl, ktoré si o nich pred tým zisťovala – týkali sa napríklad aj splácania ich študentských pôžičiek, či údajného rodinného vzťahu medzi členmi Fondu Filipom Šuranom a Matejom Šuránkom. Táto informácie sa však nepotvrdila, čo dnes pripúšťa aj Šofranko. „Ak by boli rodina, mohli by hlasovať rovnako pri niektorých otázkach,“ vysvetľovala nám, prečo by prípadný rodinný vzťah považovala za konflikt záujmov.

„Jeden z členov Rady Fondu mal mať už splatenú pôžičku, ale dohodol sa na odklade a mesačnom splácaní, to nie je konflikt záujmov?“ dodáva členka Rady Fondu a politička OĽaNO.

Šofranko na správnej strane?

Názory vo vnútri Rady Fondu rozhodne nie sú jednotné. Tak napríklad advokát Ján Luterán, ktorý je nominantom ministerstva školstva, vidí situáciu úplne inak, ako jeho kolegovia zastupujúci vysokoškolákov. „Moje skromné hodnotenie je, že problémy vo Fonde sú. Ale nesposôbili ich nominanti školstva,“ tvrdí.

Šofranko sa podľa neho iba snaží zabrániť vymenovaniu riaditeľa, ktorý bol v minulosti odsúdený, aktuality.sk

X X X

Mladá Američanka zverejnila 5 miest v Európe, ktoré už nikdy nechce navštíviť. Jej dôvody zdvihnú tlak

 Američania milujú Európu – fascinuje ich naša história, ktorá zanechala po sebe dávnoveké stavby, artefakty, ale páči sa im aj príroda starého kontinentu. O to zarážajúcejšie je, keď americká cestovateľka – navyše len 24-ročná – spíše na svoj Instagram zoznam európskych krajín, ktoré už nikdy nechce vidieť. A sú medzi nimi aj tie najzvučnejšie…

 Volá sa Bri, žije na Floride a miluje cestovanie. Precestovala rodnú Ameriku, ale rozhodla sa navštíviť aj Európu – prezrela si napríklad Island, Portugalsko, Albánsko, Taliansko, Maďarsko aj Francúzsko, odkiaľ má dokonca priateľa, s ktorým udržuje vzťah na diaľku.

Tu je zoznam miest, ktoré Bri už nikdy nechce navštíviť a ku každému pridala aj jeden „dobrý“ dôvod. A aj ostatným cestovateľom radí: Vážne, vyhnite sa cestovaniu do týchto európskych destinácií za každú cenu! Aspoň, že pridala formulku „bez urážky“…

Začala Amsterdamom – v hlavnom meste Holandska je podľa Američanky „priveľa malebných kanálov“. OK, možno trblietavá hladina vody s pohojdávajúcimi sa loďkami a romantické mosty so všadeopretými bicyklami nie sú pre každého.

Ako druhé sa na Briin zoznam zakázaných miest dostal na úpätí Álp umiestnený Salzburg. Hoci patrí k najznámejším centrám kultúry, narodil sa v ňom Mozart a niektorí ho považujú dokonca za najkrajšie mesto celej Európy, Bri na ňom „prekážali“ úchvatné výhľady na majestátne hory.

 Ani Dublin už viac nechce mladá Američanka navštíviť. Metropola Írska, známa svojimi krčmami plnými skvelého piva a dobrej nálady, jej „nesadla“ práve kvôli týmto lokálom. Podľa Bri je v nich jednoducho priveľa milých ľudí, ktorí navzájom vedú nenútené, zábavné, srdečné rozhovory. Nuž, proti gustu žiaden dišputát.

Bri zavítala aj do susedného Poľska, kde si na svoj zoznam pripísala aj inými oceňovaný klenot v podobe hlavného mesta Malopoľského vojvodstva. Staré mesto Krakova je slávne vďaka svojim historickým stavbám, ale známa je aj legenda o krakovskom drakovi, ktorý sa rozhodol obsadiť kráľovský hrad Wawel a pustošiť mesto. Situáciu vyriešil až odvážny princ Krak, ktorý drakovi podhodil vlčiu kožu naplnenú sírou. Hobby chemik Krak totiž vedel, že keď sa predátor napije vody z Visly, reakcia spôsobí explóziu, ktorá predátora rozmetá na kusy. Udalosť si zachránení Krakovčania dodnes pripomínajú sochou draka, ktorá raz za čas chrlí oheň.

Nuž, a presne toto – drak sršiaci horľavinu – Bri na Krakove prekážalo.

Posledným menovaným mestom je paradoxne Paríž, napriek tomu, že odtiaľ pochádza jej priateľ. Na hlavnom meste Francúzska jej nesedelo priveľa skvelého pečiva, ktorému nemohla odolať, a tak pribrala a váhu nepresvedčili ani nachodené kilometre romantických prechádzok.

Samozrejme, celý jej text treba brať s humorom a Európe vlastne spravila kompliment./agentury/

X X X

Covid stráca na sile. Zmizla delta, zmizol omikron, zmizne aj kraken, tvrdí virológ Pastorek

Sú to bezmála tri roky odvtedy, čo sa covid-19 objavil na globálnej scéne. Prvý prípad zaznamenali v čínskom Wu-chane koncom novembra 2019. Vírus sa následne leteckou dopravou rozšíril po celom svete. Koncom februára 2020 hlásilo Taliansko extrémny nárast počtu prípadov nového ochorenia a Svetová zdravotnícka organizácia vyhlásila 11. marca 2020 celosvetovú pandémiu.

 Na Slovensku mal doteraz vírus za následok 2,6 milióna potvrdených prípadov a podľa údajov Národného centra zdravotníckych informácií 20 911 úmrtí. Globálne protipandemické opatrenia sú minulosťou, a preto je podľa virológa Jaromíra Pastoreka, bývalého predsedu Slovenskej akadémie vied, len otázkou času, kedy sa opäť objaví nový variant, ktorý sa na pár mesiacov stane v Európe dominantným.

Aktuálne sa najviac hovorí o novej forme SARS-CoV-2, ktorej oficiálny názov je XBB.1.5. Na internete sa však skôr stretnete s pomenovaním „kraken“.

 Variant XBB.1.5 bol prvýkrát identifikovaný v USA v New Yorku v októbri 2022. Podľa infektológa Pavla Jarčušku sa variant extrémne rýchlo šíri aj v Číne. „Tento vírus je vo zvýšenej miere prítomný v Čínskej ľudovej republike, ale na Slovensku nepristávajú lietadlá z Číny, takže nemusíme robiť opatrenia. Aj v Spojených štátoch amerických sa rozšíril veľmi rýchlo, a tak predpokladáme, že prítomný bude aj na Slovensku,“ priblížil infektológ pre RTVS. Zatiaľ ani Úrad verejného zdravotníctva nezaznamenal žiaden prípad novej mutácie na Slovensku.

„Subvariant omikron XBB.1.5 ešte nebol v SR sekvenovaním zachytený. Jeho výskyt v populácii však nemôžeme vylúčiť. Vzhľadom k tomu, že sekvenovaním tento variant ešte nebol potvrdený, predpokladáme, že v populácii v súčasnosti nie je dominantný,“ uviedol pre denník Pravda hlavný hygienik Ján Mikas. Tlačové oddelenie hygienikov zároveň žiada aby sa v citáciách odborníkov z úradu neobjavoval názov „kraken“. „Nepoužívame ho, rovnako ako ani ostatná vedecká obec,“ ozrejmil Marek Eliáš z odboru komunikácie Úradu verejného zdravotníctva. Aj napriek výhradám vedeckej obce sa názov ‚kraken‘ zaužíval.

Kraken je mýtická morská príšera s chápadlami, schopná potápať lode a dnes si skupinka vedcov v on-line fórach povedala, že práve ‚kraken‘, je vhodný názov pre aktuálnu mutáciu koronavírusu. Nová mutácia si mýtické meno vyslúžila údajne vďaka rýchlosti šírenia. Na porovnanie, podľa amerického Centra pre kontrolu a prevenciu chorôb tvorila mutácia ‚kraken‘ v Spojených štátoch na začiatku decembra menej ako dve percentá infekcií, no na konci tretieho januárového týždňa ich podiel stúpol na 49 percent.

 Hoci sa zdá, že sa variant šíri rýchlejšie, virológ Pastorek zdôraznil, že nie je dôvod na obavu. „Nemyslím, že by sme sa mali obávať. Mali by sme byť ostražití,“ ozrejmil. Spomína na to, koľko variantov sa už od začiatku pandémie objavilo a čo všetko sa predpovedalo.

„Zdá sa, že sa šíri rýchlejšie. Tak ako každý variant aj tento mutuje a upadne do zabudnutia. To je podstata vírusu, ktorý nemá také ochranné mechanizmy ako my. Vírusy mutujú tisíckrát rýchlejšie a je väčšia šanca že sa bude šíriť menej, že nebude taký agresívny, taký patogénny,“ skonštatoval. Podotkol, že štúdie, ktoré sledujú ‚kraken‘ zatiaľ vyššiu smrtnosť nepotvrdili. Pastorek priznal, že síce môže vzniknúť aj taký variant, ktorý bude agresívnejší, bude sa rýchlejšie množiť a ľudský imunitný systém naň nebude odpovedať.

Vírus sa ničí sám

„Každý vírus ale potrebuje hostiteľa, na ktorom sa množí a následne má tak šancu infikovať aj ďalšie organizmy, ďalších jedincov. Keby bol vírus príliš agresívny, hostiteľa zabije a nemá sa ako ďalej šíriť. Vírus mutuje tak, aby spôsobil čo najmenšie škody, mohol sa šíriť a unikol našej pozornosti a imunitnému systému,“ ozrejmil virológ.

Zdôraznil, že je len otázkou času, ako dlho sa tento variant bude v spoločnosti šíriť. Následne ho vystrieda zase iný. Ilustruje to napríklad na variante delta, ktorý vystriedal omikron, a tak sa prestal v populácii šíriť.

Podľa Pastoreka nová mutácia nemocnice nezaplní. V ostatných piatich dňoch bol stav v nemocniciach stabilný. Celkovo je momentálne 324 pacientov hospitalizovaných s covidom. Za rovnaký čas PCR testy odhalili 197 pozitívnych. „Existujú vakcíny, máme s vírusom skúsenosti, svet sa poučil. Nemôže sa už stať, že príde nový variant a zrazu budeme nepripravení a nebudeme vedieť, čo robiť,“ spolieha sa Pastorek. Sám priznal, že o pár rokov očakáva obdobie, keď koronavírus už nikoho nebude trápiť. „Takýto vírus nemôže zvíťaziť nad ľudskou populáciou. To je dobrý scenár len pre sci-fi filmy,“ uzavrel.

Najlepšou ochranou pred ochorením je očkovanie

„Ľudia, ktorí majú imunitu, či už z očkovania, alebo prekonania, alebo aj aj, a nemajú závažné chronické ochorenia ani závažnú poruchu imunity, tak tí by mali mať nízke riziko ťažkého priebehu,“ zdôraznil infektológ Peter Sabaka pre televíziu Markíza.

Naďalej platí, že ľudia zaočkovaní aspoň troma dávkami sú chránení pred ťažkým priebehom. Pacienti, ktorí covidu podľahnú, majú najčastejšie medzi 70 a 90 rokmi a diagnózu na chronické choroby. Zdôraznil, že u očkovaných sa ochorenie spravidla nestihne rozvinúť do ťažkého zápalu pľúc a vyhnú sa tak komplikáciám.

Ministerstvo zdravotníctva 30. januára spúšťa očkovanie novými vakcínami proti koronavírusu od výrobcov Sanofi Pasteur, Moderna a Pfizer/BioNTech.

Prihlásiť sa na očkovanie bude možné od 26. januára cez webovú stránku korona.gov.sk alebo telefonicky na callcentre Národného centra zdravotníckych informácií. Vakcíny slúžia len ako posilňovacie dávky, ktoré možno podať jednorazovo. „Je možné ich podať iba osobám, ktoré už absolvovali základné očkovanie pôvodnými vakcínami proti ochoreniu covid-19,“ zdôraznil rezort.

Rezort pripomína, že očkovanie je najúčinnejším nástrojom proti covidu a štát ho každému záujemcovi poskytuje bezplatne. „Naďalej je možné využiť aj očkovanie bez registrácie. Zoznam vakcinačných centier spolu s rozpisom sú zverejnené a pravidelne aktualizované na stránke www.health.gov.sk,“ dodalo ministerstvo./agentury/

X X X

GP Žilinka vysvetlil, prečo Borguľovi paragrafom 363 zrušil obvinenie z podplácania

 Ak uplácate policajta, aby nevyšetroval vymyslený trestný čin, o podplácanie nejde. Tvrdí to generálny prokurátor Maroš Žilinka vo svojom rozhodnutí, ktorým podľa paragrafu 363 zrušil obvinenie poslanca hnutia Sme rodina Martina Borguľu.

 Po viacerých rozhodnutiach, ktorými podobne pomohol aj ďalším vplyvným podnikateľom či politikom, prišla tvrdá reakcia prezidentky Zuzany Čaputovej. Tá po najnovšom Žilinkovom rozhodnutí dala paragraf 363 preskúmať na Ústavný súd.

„Zrušuje sa chybné konanie, ktoré tomuto rozhodnutiu predchádzalo, vrátane uznesenia vyšetrovateľa z 19. apríla 2022 v časti, ktorou vzniesol obvinenie Ing. A.A. (Martinovi Borguľovi, pozn. red.) pre skutok tohto uznesenia právne posúdený ako prečin podplácania,“ uviedol Žilinka v rozhodnutí, ktorým zrušil Borguľove obvinenie.

 „Po preskúmaní veci som zistil, že právoplatným uznesením špeciálneho prokurátora o zamietnutí sťažnosti a v konaní, ktoré mu predchádzalo, bol porušený zákon, a to v neprospech obvineného,“ vysvetlil. „Vyšetrovateľovi sa prikazuje, aby o veci znovu konal a rozhodol,“ zdôraznil generálny prokurátor.

Podplácanie vyžaduje protihodnotu

V čase spáchania skutku zastával Borguľa viaceré regionálne volené funkcie. Okrem poslanca Mestského zastupiteľstva Bratislavy bol poslancom aj v bratislavskom Starom Meste aj v Bratislavskom samosprávnom kraji. Ako poslanec mestského zastupiteľstva sa stal Borguľa členom dozornej rady Bratislavskej vodárenskej spoločnosti (BVS).

Vtedajší funkcionár Finančnej jednotky NAKA Marián Kučerka podľa zrušeného obvinenia prišiel na nejakú zvláštnu obchodnú aktivitu v BVS a rozhodol sa Borguľu vydierať. Podľa obvinenia mal za ním poslať sprostredkovateľov – bývalého mafiána Petra Petrova a podnikateľa Rajmunda Rovňánka. Tí od Borguľu pýtali 50-tisíc eur a prišli si po ne do Borguľovej známej upratovacej firmy Slovclean. Poslanec im ich odovzdal v taške od vína.

 Nezákonnosť obvinenia našiel Žilinka v spôsobe, akým sa vyšetrovateľ a dozorový prokurátor vysporiadali so zásadným problémom tohto prípadu. Borguľa totiž tvrdí, že peniaze policajtom nedával za zametenie svojho trestného činu pod koberec, ale bol len vydieraný pre vymyslený trestný čin. Policajti, ktorí úplatok pýtali aj dostali, zas v tom čase ani len neviedli trestné stíhanie, ktoré mohli za úplatok zastaviť. Podľa prokuratúry tak chýba vzťah medzi úplatkom a konaním, za ktoré mal byť vyplatený.

„Neexistencia trestného oznámenia na Ing. A.A. (Martin Borguľa, pozn. red.) v súvislosti s podozrivými zákazkami v xxx (BVS, pozn. red.), má pritom bezprostredný dosah na možnosť posúdenia skutku ako trestného činu a trestného stíhania ako takého. Skutková podstata trestného činu podplácania totiž vyžaduje, aby k poskytnutiu, ponúknutiu alebo sľúbeniu úplatku došlo v súvislosti s obstarávaním veci všeobecného záujmu,“ vysvetlil Žilinka.

„Aby však bolo možné hovoriť o súvislosti medzi úplatkom a vecou všeobecného záujmu, musí vec všeobecného záujmu, v danom prípade trestné konanie, aj reálne existovať, teda musí byť reálne vedené v konkrétnej trestnej veci. V danom prípade tieto podmienky bez akýchkoľvek pochybností splnené neboli. Existencia trestného oznámenia v súvislosti so zákazkami v xxx (BVS, pozn. red.) nebola preukázaná ani pred vznesením obvinenia obvinenému, ani v čase vznesenia obvinenia obvinenému a ani následne po vznesení obvinenia obvinenému,“ uzavrel Žilinka.

Najväčšia chyba tejto koalície

Toto rozhodnutie sa nepáči prezidentke Zuzane Čaputovej. Ešte v piatok preto oznámila, že na Ústavný súd podá návrh na začatie konania o súlade paragrafu 363 s Ústavou a medzinárodnými dohovormi. „Som presvedčená, že terajšie znenie paragrafu 363 a právomoci, ktorými na jeho základe disponuje generálny prokurátor, zasahujú neprimerane do nezávislosti súdnej moci, ale tiež neprispievajú k budovaniu dôvery v justíciu,“ zdôvodnila prezidentka svoje rozhodnutie.

Ku kritike sa pridal aj predseda vlády Eduard Heger (OĽaNO). Ten zvolenie Žilinku za generálneho prokurátora označil za najväčšiu chybu tejto koalície. Žilinka sa ale bráni. Tvrdí, že paragraf 363 používa podľa zákona, a ak sa to politikom nepáči, mali zákon zmeniť.

„K aplikácii tohto procesného inštitútu som vždy pristupoval bez ohľadu na osobný status osoby obvineného a v súlade s jeho účelom, ktorým je odstránenie porušenia zákona v rozhodnutiach OČTK alebo v konaní, ktoré im predchádzalo a to už v prípravnom konaní. Áno, v prípravnom konaní, v ktorom je dozor nad zákonnosťou predsúdneho konania kompetenciou a zodpovednosťou prokurátora a nie súdu,“ tvrdí Žilinka na sociálnej sieti.

Uviedol, že za každým doterajším použitím paragrafu 363 si stojí. „Každé rozhodnutie, ktorým som rozhodol podľa § 363 Trestného poriadku, bolo náležite odôvodnené a poskytovalo odpovede na všetky skutkové a právne otázky významné pre posúdenie veci z trestnoprávneho hľadiska. Zvlášť tie rozhodnutia, ktoré spomína predseda vlády Slovenskej republiky, boli aj zverejnené na webovom sídle Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky, alebo ich podstatné dôvody odprezentované verejnosti. Za každým z týchto rozhodnutí si plne stojím,“ zdôraznil Žilinka./agentury/

X X X

Hlas kritizuje dohodu o termíne predčasných volieb. Žiada ich do konca júna

Na odkladanie predčasných parlamentných volieb do septembra nie je žiaden racionálny dôvod. Tvrdí to mimoparlamentná strana Hlas. Žiada ich termín najneskôr do konca júna. V prípade schválenia novely ústavy o možnosti skrátiť volebné obdobie avizuje preto pozmeňujúci návrh k uzneseniu o vyhlásení predčasných volieb s návrhom na termín konania volieb 24. júna.

 „Budeme hovoriť určite ešte aj so zástupcami niektorých vládnych politických strán, pretože aj Sme rodina povedalo, že nemá problém ani s 30. septembrom, ani s júnovým termínom volieb,“ vyhlásil predseda strany Peter Pellegrini. Až do hlasovania o pozmeňujúcom návrhu budú poslanci pôsobiaci v Hlase hľadať podporu a presviedčať poslancov na júnový termín volieb.

Pellegrini sa tiež ohradil voči tomu, že o termíne volieb sa nerokuje naprieč politickým spektrom, ale na pôdoryse bývalej koalície. Nerozumie, prečo sa Sme rodina a SaS ďalej snažia vyjsť v ústrety OĽANO.

„Vyzývame vládne strany, aby namiesto svojich vlastných politických záujmov uprednostnili záujem Slovenska a dohodli sa na termíne volieb najneskôr do konca júna,“ uviedol v stanovisku líder Hlasu Peter Pellegrini. Vláda podľa neho nemá dôveru parlamentu a ani všetky svoje právomoci. „Nikdy v slovenskej histórii sa nestalo, aby takáto vláda bez akéhokoľvek mandátu vládla ešte deväť mesiacov po svojom páde a nikdy nebola potreba zodpovednej a kompetentnej vlády väčšia ako dnes,“ dodal.

 Ako minimálnu slušnosť voči občanom požaduje Hlas od vládnej koalície aspoň jeden rozumný dôvod, prečo by mali byť voľby až v septembri. „Igor Matovič tára o akejsi psej povinnosti samozvaných demokratov nedopustiť voľby čím skôr, lebo by nedopadli podľa ich chorých predstáv, ale podľa vôle ľudu. Richard Sulík otvorene hovorí, že do septembra ešte treba stihnúť niekoho zavrieť,“ myslí si Pellegrini. Dočasne poverený premiér Eduard Heger (OĽANO) podľa neho potrebuje čas na vznik svojej novej strany.

Pellegrini to považuje za výsmech do očí občanom, ktorí prišli v sobotu (21. 1.) na referendum, a tiež tým, ktorí v prieskumoch žiadajú predčasné voľby čím skôr.

K návrhu na „zabetónovanie“ súčasného volebného systému uviedol, že ho rešpektuje, bližšie sa vyjadrí po jeho vzhliadnutí. Do budúcnosti sa nebráni diskusii o pomernom volebnom systéme, teda, aby sa časť parlamentu volila na regionálnej úrovni.

Heger: Dôjde k zmene ústavy

Dočasne poverený predseda vlády SR Eduard Heger (OĽaNO) v pondelok po rokovaní s bývalými koaličnými partnermi pre médiá potvrdil, že predčasné parlamentné voľby sa budú konať 30. septembra. „Zároveň padla dohoda na pozmeňujúcom návrhu, ktorý bude schválený hneď po prerokovaní v utorok 24. januára, keď sa o zmene ústavného zákona bude rokovať. Dohoda jasne hovorí o tom, že dôjde k zmene Ústavy SR tak, aby uznesením mohlo byť skrátené volebné obdobie,“ tvrdí Heger.

Dodal, že súčasťou pozmeňujúceho návrhu, ktorý predložia bývalí členovia koalície, bude, že k zmene volebného systému bude môcť dôjsť len so súhlasom 90 poslancov. Strana Za ľudí však predloží návrh, ktorý by mal zahŕňať zakotvenie Úradu špeciálnej prokuratúry a Špecializovaného trestného súdu do Ústavy SR, o ktorom sa bude hlasovať samostatne.

Na rokovaní nebol prítomný predseda Sme rodina Boris Kollár, ani žiaden iný zástupca jeho hnutia. Heger uviedol, že s Kollárom telefonoval a súhlasil s dohodou. „Klub hnutia Obyčajní ľudia a nezávislé osobnosti (OĽaNO), hnutia Sme rodina, strany Sloboda a Solidarita a taktiež Občiansko-demokratická platforma v hnutí OĽaNO podporia takúto zmenu,“ povedal premiér a dodal, že rokovania sú na konci. Heger ďalej dodal, že prezidentka SR Zuzana Čaputová s ich dohodou bude súhlasiť.

 Aj predseda SaS Richard Sulík po pondelkovom rokovaní na Úrade vlády pre médiá uviedol, že bývalé koaličné strany sa dohodli na termíne predčasných parlamentných volieb, ktoré sa budú konať 30. septembra. Sulík taktiež uviedol, že na rokovaní sa nezúčastnil nikto z hnutia Sme rodina. „Strana SaS si nekládla žiadne podmienky. S kompromisným termínom 30. septembra vieme žiť a súhlasiť. Skorší termín nebol v hre, aby ho celá koalícia dokázala odsúhlasiť,“ uviedol predseda SaS.

Exministerka spravodlivosti Mária Kolíková (SaS) predloží pozmeňujúci návrh k novele ústavného zákona.

Miroslav Kollár podporí zmenu ústavy

Nezaradený poslanec Miroslav Kollár (Spolu – občianska demokracia) je pripravený podporiť v parlamente návrh, podľa ktorého bude na zmenu volebného systému potrebných 90 hlasov poslancov, teda ústavná väčšina. Uviedol to na sociálnej sieti. „Videli sme, čo sa stalo v niektorých krajinách, kde sa k moci dostali autokrati a populisti. Musíme brániť demokraciu dobudovaním nášho systému bŕzd a protiváh,“ skonštatoval Kollár. Podľa jeho slov by bolo veľmi nerozumné nechať Smeru-SD voľné ruky na zmeny volebného systému tak, aby sa zabetónoval pri moci ako napríklad Viktor Orbán v Maďarsku. Zároveň však podotkol, že vládna koalícia trestuhodne premrhala svoj antificovský mandát z volieb 2020 a dnes musí riešiť poistky na ochranu demokracie, pretože reálne hrozí Ficov návrat.

Kollár zároveň víta dohodu bývalých strán vládnej koalície o predčasných parlamentných voľbách, ktoré sa majú konať 30. septembra 2023. „Od začiatku vládnej krízy som hovoril, že východiskom je politická dohoda na jesennom termíne predčasných volieb a na pokojnom spôsobe dovládnutia. Sme radi, že lídri strán bývalej vládnej koalície konečne pochopili situáciu a dohodli sa na potrebnej zmene Ústavy SR aj na termíne konania predčasných volieb,“ skonštatoval. V strane Spolu – občianska demokracia sa teraz chcú sústrediť na to, aby stredopravý volič dostal pred voľbami takú personálnu a programovú ponuku, ktorá ho bude mobilizovať prísť k voľbám, aby neprepadli státisíce hlasov demokratických voličov, ako to bolo vo voľbách v roku 2020.

Podľa Šimečku by mali byť voľby v prvej polovici roka

Dohodu strán bývalej koalície na septembrovom termíne predčasných volieb berie mimoparlamentné hnutie Progresívne Slovensko (PS) na vedomie. Nezaradený poslanec Tomáš Valášek ju v parlamente podporí. Informoval o tom predseda PS Michal Šimečka.

Šimečka je ale presvedčený, že z pohľadu ústavných princípov by sa mali voľby udiať už v prvej polovici tohto roka. „Nedáva zmysel, aby odvolaná vláda, ktorá stratila dôveru v decembri 2022, vládla prakticky ďalších desať mesiacov,“ poznamenal. Je to podľa predsedu PS zlé pre funkčné spravovanie krajiny, pre prípravu štátneho rozpočtu na ďalšie obdobie a každý ďalší mesiac nahráva predsedovi Smeru Robertovi Ficovi a extrémistom.

SNS je za júnový termín

Mimoparlamentná SNS sa pridáva k výzve Hlasu, aby sa predčasné parlamentné voľby konali v júni. Poukázala pritom na potrebný čas pre novú vládu, aby stihla pripraviť štátny rozpočet. Stanovisko strany TASR poskytla jej hovorkyňa Zuzana Škopcová.

„Hegerova vláda padla a nie je ďalej dôvod, aby sa traumatizovala spoločnosť. Je nutné, aby vláda, ktorá vzíde z najbližších parlamentných volieb, mala dostatok času na zostavovanie štátneho rozpočtu. Septembrový termín je prejavom nezodpovednosti, keď hrozia Slovensku nedozerné škody. Žiadna vláda na svete nedokáže za jeden kalendárny mesiac pripraviť štátny rozpočet a predstúpiť s ním do Národnej rady SR,“ skonštatovala SNS.

Pri júnovom termíne podľa nej vznikne dostatok času pre novú vládu na oboznámenie sa so stavom republiky a prijatie zodpovedných opatrení. SNS upozornila, že s prijatím štátneho rozpočtu súvisí aj množstvo iných zákonov. Zdôraznila potrebu pripraviť Slovensko na rok 2024 a postupne znižovať deficit a celkového zadlženie SR.

Bývalé koaličné strany sa dohodli na termíne predčasných volieb na rokovaní v nedeľu. Dohodu tiež našli na texte zmeny Ústavy SR v súvislosti s predčasnými voľbami. Skrátenie volebného obdobia parlamentu by malo byť možné prijatím uznesenia, na čo bude potrebných 90 hlasov poslancov./agentury/

X X X

Minister Káčer o Babišovi: Prezident ČR nerozhoduje o vojenskej pomoci

To, čo povedal český expremiér a kandidát na prezidenta Andrej Babiš v súvislosti s poskytnutím vojenskej pomoci Poľsku alebo pobaltským krajinám v prípade ich napadnutia, nespadá do prezidentských právomocí.

Upozornil na to v pondelok minister zahraničných vecí SR Rastislav Káčer na zasadnutí Rady EÚ pre zahraničné veci v Bruseli, informuje spravodajca TASR.

Káčer, ktorý v rokoch 2020 – 2022 pôsobil ako veľvyslanec SR v Prahe, pre TASR uviedol, že v nedeľu večer pozorne sledoval predvolebnú televíznu debatu kandidátov na českého prezidenta Andreja Babiša a generála Petra Pavla. Počas debaty v Českej televízii Babiš povedal, že ak by potenciálne došlo k napadnutiu Poľska či pobaltských krajín, nevyslal by na pomoc vojenské jednotky.

Podľa Káčera to bolo veľmi nešťastné vyjadrenie, ktoré vníma ako „uchvátenie populizmom“. Dodal, že toto vyjadrenie zarezonovalo aj v kuloároch v Bruseli, v rámci neoficiálnych debát diplomatov počas prestávky. On sám o tom hovoril s poľským ministrom zahraničných vecí Zbigniewom Rauom, ktorý to zas prebral aj s rezortnými kolegami z pobaltských krajín.

„Myslím si, že to bolo veľmi nešťastné vyjadrenie a zvlášť s vedomím, že keď bol Babiš premiérom, tak sa veľmi angažoval vo vysielaní českých vojakov do Pobaltia, rád tam cestoval a rád sa fotografoval s vojakmi NATO,“ pripomenul Káčer.

Zároveň zdôraznil, že aj keby k opisovanej udalosti alebo scenáru došlo, nejde o právomoc prezidenta.

„A vôbec, v tej televíznej debate sa veľa hovorilo o tom, čo nesúvisí s právomocami prezidenta a čo by prezident mohol ovplyvniť. Toto nepatrí do prezidentských rozhodovacích právomocí,“ uviedol Káčer s odkazom na spornú časť predvolebnej debaty, aktuality.sk

X X X

Kauza Kuciak: Vyšetrovateľ Juhás opísal, ako sa dostal ku Kočnerovým telefónom

Na pôde Špecializovaného trestného súdu (ŠTS) v Pezinku pokračovalo hlavné pojednávanie v kauze vraždy investigatívneho novinára Jána Kuciaka, ktorá je spojená aj s prípadom prípravy vrážd prokurátorov Maroša Žilinku, Daniela Lipšica a Petra Šufliarskeho.

 Ako svedka na súd predvolali vyšetrovateľa Národnej kriminálnej agentúry Petra Juhása, ktorý vyšetroval vraždu novinára. Mimo iného Juhás opísal, ako sa dostal k mobilným telefónom obžalovaného Mariana Kočnera. V telefónoch bola objavená komunikácia v aplikácii Threema, ktorá slúžila ako dôkaz vo viacerých trestných veciach.

 Juhás povedal, že 5. októbra 2018 vypočúval utajeného svedka číslo 1, teda bývalého príslušníka Slovenskej informačnej služby Petra Tótha. „Z tohoto výsluchu vyplynula potreba zaistenia ďalších relevantných stop,“ povedal Juhás. O dva dni podľa neho Tóth na pobočku Národnej kriminálnej agentúry v Nitre priviezol auto, v ktorom boli okrem iných dôkazov aj dva mobilné telefóny. „Tieto sme zaistili vo vypnutom stave,“ uviedol Juhás s tým, že Tóth im následne poskytol prístupové kódy.

Telefóny podľa Juhása odovzdali na analýzu odborníkom z organizácie Europol, ktorí predbežné výsledky skúmania poskytli slovenskému vyšetrovaciemu tímu. Na základe získaného obsahu telefónov podľa neho začali policajti zisťovať podozrenia na protiprávnu činnosť rôznych, aj politicky exponovaných osôb. Zistili napríklad, že Marian Kočner komunikoval mimo iného s osobami z policajného prostredia, súdov aj prokuratúry. Vtedajšie vedenie NAKA pritom podľa Juhása chcelo, aby z vypracovaných analýz boli vynechané niektoré mená. Takisto vtedajší generálny prokurátor Jaromír Čižnár a jeho námestník Peter Šufliarsky podľa Juhása chceli, aby boli telefóny vedené ako stopy v utajovanom režime. „S odôvodnením, že sú tam citlivé informácie,“ povedal.

Pojednávanie v kauze vraždy novinára Kuciaka bude pokračovať v utorok 24. januára./agentury/

X X X

BMW začne v tomto roku vyrábať i testovať akumulátory s pevným elektrolytom

Nemecká automobilka rozširuje spoluprácu so startupom Solid Power. Pripomína aj šiestu generáciu lítiového akumulátora.

Automobilka postaví linku na prototypy v Parsdorfe pri Mníchove. Vozidlo využívajúce ASSB chce mať hotové pred rokom 2025. Uprostred dekády chce BMW uviesť elektromobil Neue Klasse. Na technológii pevného elektrolytu pracujú aj viaceré ďalšie firmy.

V oblasti batérii elektromobilov prebieha veľký výskum a vývoj skúmajúci niekoľko rôznych potenciálnych technológií. Veľkú dôveru vkladajú mnohé zainterestované spoločnosti do akumulátorov s pevným elektrolytom. Patrí medzi ne automobilka BMW, ktorá v týchto dňoch ohlásila prehĺbenie spolupráce so startupom Solid Power.

ASSB a ďalšia generácia lítiovej batérie

Mladá americká spoločnosť spustila vlani v júni pilotnú produkciu článkov označovaných skratkou ASSB (All-Solid-State Battery). Do konca roka sľubovala dodávku prvých kusov do BMW. Nemecká firma ich začne v tomto roku vyrábať i vo vlastnej réžii, na základe rozšírenej licencie postaví linku na prototypy v Parsdorfe pri Mníchove.

Ešte pred spustením procesu bude BMW spolu so zástupcami Solid Power pracovať na optimalizácii produkcie článkov akumulátora. V tomto roku má batériový špecialista automobilke dodať plnohodnotné vzorky. BMW ich následne začne testovať, pričom predvádzacie vozidlo využívajúce ASSB chce mať hotové pred rokom 2025.

Pevný elektrolyt má zvýšiť energetickú hustotu, bezpečnosť i rýchlosť nabíjania.Zdroj: BMW

Uprostred dekády plánuje mníchovská automobilka uviesť do predaja elektromobil ďalšej generácie, ktorý pracovne označuje Neue Klasse. Čiastočnou ochutnávkou jeho technológií bol koncept BMW i Vision Dee prezentovaný na výstave CES v Las Vegas.

V rámci tlačovej správy o rozšírení spolupráce so Solid Power pripomína BMW, že chystanú novinku vybaví šiestou generáciou lítiového akumulátora. Využije špecifické okrúhle články. Budú mať priemer 46 milimetrov, ich výška dosiahne 95 alebo 120 milimetrov.

Nemci hovoria, že oproti piatej generácii batérie postavenej na báze prizmatických článkov sa energetická hustota zvýši o viac než 20 percent. Dojazd na jedno nabitie by sa v prípade najvyššieho modelu mal predĺžiť až o 30 percent podľa cyklu WLTP.

Na technológii pracujú aj ďalšie firmy

Okrem nemeckej značky BMW stavila na expertízu Solid Power aj americká automobilka Ford. Konkurenčná spoločnosť Factorial Energy zasa prilákala koncerny Mercedes-Benz a Stellantis, mien vyvíjajúcich akumulátory s pevným elektrolytom je však viac.

Na technológii ASSB intenzívne pracuje japonský Nissan, ktorý vlani prezentoval prototyp výrobnej linky. Najďalej je podľa všetkého Toyota. Tá plánuje nový typ batérii v roku 2025 začať montovať do sériových modelov, pričom ako prvé prídu na rad hybridy, aktuality.sk

X X X

Bývalého agenta FBI obvinili z napomáhania ruskému oligarchovi

Bývalého vysokopostaveného predstaviteľa amerického Federálneho úradu pre vyšetrovanie (FBI) obvinili z napomáhania ruskému oligarchovi Olegovi Deripaskovi v rozpore so sankciami uvalenými Spojenými štátmi.

TASR informuje na základe pondelkovej správy agentúr AP a AFP.

Charles McGonigal (55), bývalý špeciálny agent divízie kontrarozviedky FBI v New Yorku, čelí obvineniam, že spolu s bývalým sovietskym diplomatom Sergejem Šestakovom sa údajne snažil o zrušenie sankcií uvalených na ruského energetického magnáta Deripasku. V roku 2021 vraj od Deripasku dostal tajné platby za vyšetrovanie konkurenčného oligarchu.

McGonigal a 69-ročný Šestakov boli zadržaní v sobotu v New Yorku a v priebehu pondelka majú byť vypočutí na súde v Manhattane. McGonigal je obvinený z obchádzania amerických sankcií, porušenia zákona o medzinárodných pohotovostných ekonomických opatreniach (IEEPA) a prania špinavých peňazí. Za každé z nich hrozí až 20 rokov väzenia. Šestakov čelí tiež obvineniu z nepravdivých výpovedí počas vyšetrovania.

Washington uvalil na Deripasku sankcie v roku 2018 v súvislosti s jeho väzbami na ruskú vládu a tamojší energetický sektor. Okrem toho bol podozrivý zo zasahovania do prezidentských volieb v USA. V roku 2021 agenti FBI vykonali razie v nehnuteľnostiach patriacich Deripaskovi v New Yorku a Washingtone.

Vlani v septembri americké ministerstvo spravodlivosti obvinilo Deripasku z porušenia sankčného režimu, ktorého sa dopustil tým, že využíval finančný systém USA na udržiavanie troch luxusných nehnuteľností a zamestnal ženu, ktorá v jeho mene v Kalifornii kúpila hudobné štúdio. Prokuratúra tiež uviedla, že sankcie porušil aj tým, že zariadil, aby jeho priateľka mohla vycestovať z Ruska do Spojených štátov a porodiť mu tam dve deti.

Spojené štáty vlani obvinili britského podnikateľa Grahama Bonhama-Cartera z toho, že Deripaskovi napomáhal pri obchádzaní sankcií, aktuality.sk

X X X

Poslankyňa Šofranko má funkciu v štátnom fonde. Zastavme korupciu ju navrhuje odvolať

Mária Šofranko sa ešte za éry ministra Igora Matoviča dostala ako nominantka rezortu financií do Fondu na podporu vzdelávania. Podľa šéfky Zastavme korupciu by jeho členmi nemali byť politici, navrhuje preto jej odvolanie. Šofranko tvrdí, že ak v jej pôsobení vo fonde niekto vidí problém, môže ihneď odstúpiť.

Jednotka kandidátky OĽaNO v ostatných voľbách Mária Šofranko je od októbra členkou rady Fondu na podporu vzdelávania, ktorý prideľuje pôžičky pre študentov či pedagógov.

Do funkcie ju vymenoval dnes už bývalý minister financií Igor Matovič po novele zákona, po ktorej má v tomto fonde jednu stoličku aj rezort financií. Okrem toho je v ňom trojica zástupcov ministerstva školstva a trojica zástupcov Študentskej rady vysokých škôl.

Šofranko sa do fondu dostala ešte počas svojej komunálnej kampane za poslankyňu Košického samosprávneho kraja.

Zorientujte sa v témach, ktoré hýbali Slovenskom a menia náš život. Kauzy 2022 vám aj tento rok prinášajú analýzu kľúčových udalostí v súvislostiach. Ročenku si môžete objednať na obchod.aktuality.sk.

Petková: Minister by ju mal odvolať

Šéfka Nadácie Zastavme korupciu Zuzana Petková všeobecne vidí problém v tom, ak sa do verejných funkcií dostávajú politici bez výberových konaní tak, ako to bolo aj v prípade Šofranko. „Najmä, ak vláda sľubovala transparentné výberové konania a koniec našich ľudí, tak by sme od protikorupčného hnutia očakávali iný postup,“ tvrdí Petková.

Voči konkrétnej nominácii Márie Šofranko má aj ďalšiu výhradu.

„Ide o potenciálny konflikt záujmov. Nakoľko pani Šofranko je členkou školského výboru parlamentu, ktorý má kontrolovať fond, kde je nominantkou.“ Zastavme korupciu si k možnému konfliktu záujmov nechala vypracovať aj právnu analýzu, ktorú bude mať v najbližších dňoch k dispozícii.

Podľa Petkovej by mal dosluhujúci premiér Eduard Heger, ktorý vykonáva aj funkciu ministra financií, političku Šofranko z fondu odvolať. „Rozumiem tomu, že vláda nemôže robiť výberové konania na každú jednu pozíciu, ale mal by tam byť človek, ktorý nie je v konflikte záujmov, je odborníkom na danú problematiku a je nezávislý,“ uzavrela Petková.

Šofranko: Môžem hneď odstúpiť

Šofranko však oponuje tvrdeniu, že je v konflikte záujmov. „Školský parlamentný výbor nekontroluje tento fond. Jeho riaditeľ len každoročne informatívne predkladá školskému parlamentnému výboru výročnú správu o činnosti fondu.“

Naopak, svoje pôsobenie v parlamentnom výbore vníma ako výhodu. „Neprijala by som nomináciu do inštitúcie, o ktorej nič neviem. Fond som poznala práve preto, že som členkou výboru. V oblasti školstva sa pohybujem prakticky celý život. Považujem za výhodu, že aj z pozície poslankyne môžem legislatívne pomôcť fondu,“ dodáva poslankyňa.

Na kritiku odpovedá ponukou svojej funkcie. „Vážim si pani Petkovú aj celú Nadáciu Zastavme korupciu, robia veľmi dobrú prácu. Ak má takýto pohľad, že to nerobí dobrý obraz, môžem hneď odstúpiť.“

Nominácia odborníka na verejné financie

Keď sa pripravovala spomínaná novelizácia zákona o Fonde, aj viacerí členovia jeho rady súhlasili s tým, aby zmena legislatívy dala ministerstvu financií možnosť menovať jedného člena Fondu. Podľa podporovateľov tejto myšlienky to ale mal byť odborník na verejné financie.

„Aby nám to pomohlo vo finančnom riadení fondu. V zákone je však napisané iba to, že minister menuje člena rady Fondu. Neviem, či pani Šofranko spĺňa požiadavky na odborníka na financie. Podľa zákona ale minister mohol vymenovať koho chcel,“ vyjadril sa predseda rady Fondu Martin Mlynár, ktorý je v ňom zástupcom Študentskej rady vysokých škôl.

Rozbroje v Rade Fondu

Práve v tomto období Rada Fondu na podporu vzdelávania hľadá jeho nového riaditeľa. Výberové konanie, ktoré sa už skončilo, však neviedlo k menovaniu nového šéfa Fondu, ale k rozdeleniu členov Rady Fondu na dve skupiny. Mária Šofranko so zástupcami rezortu školstva nesúhlasia s vymenovaním víťazného uchádzača, ktorým sa stal Roman Maroš. Problém by mal byť v tom, že počas výberového konania nemali dostatok informácií o Marošovej minulosti – čelil totiž trestnému stíhaniu za porušenie povinnosti pri správe cudzieho majetku a napokon bol odsúdený.

Maroš pre Aktuality.sk vyhlásil, že súd jeho prípad vyhodnotil ako neúmyslený prečin. „Spĺňam všetky podmienky na funkciu riaditeľa fondu, čo je potvrdené aj tým, že som získal najlepšie hodnotenie od členov Rady Fondu. To, čo sa deje teraz, považujem za neférovú hru voči študentom, Fondu ako inštitúcii a aj voči mne samému,“ uzavrel Maroš.

Zástupcovia Študentskej rady vysokých škôl (ŠRVŠ) však tvrdia, že zákon im nedáva inú možnosť, ako víťaza výberového konania vymenovať za riaditeľa. „Konkrétneho kandidáta nijakým spôsobom nepresadzujem. Avšak najúspešnejšieho kandidáta, ktorý vzišiel z bodového hodnotenia členov Rady po verejnom vypočutí, sme nemali možnosť bez odôvodnenia nevymenovať. Nakoniec nebol vymenovaný s veľmi vágnym odôvodnením,“ dodáva predseda Rady Fondu Martin Mlynár.

Na zasadnutí Fondu sa v nedávnej minulosti mala odohrať nezvyčajná vec. Čerstvá členka Rady Šofranko tam pred ostatným spomínala rôzne informácie, týkajúce sa zástupcov Študentskej rady vyšokých škôl, ktoré si o nich pred tým zisťovala – týkali sa napríklad aj splácania ich študentských pôžičiek, či údajného rodinného vzťahu medzi členmi Fondu Filipom Šuranom a Matejom Šuránkom. Táto informácie sa však nepotvrdila, čo dnes pripúšťa aj Šofranko. „Ak by boli rodina, mohli by hlasovať rovnako pri niektorých otázkach,“ vysvetľovala nám, prečo by prípadný rodinný vzťah považovala za konflikt záujmov.

„Jeden z členov Rady Fondu mal mať už splatenú pôžičku, ale dohodol sa na odklade a mesačnom splácaní, to nie je konflikt záujmov?“ dodáva členka Rady Fondu a politička OĽaNO.

Šofranko na správnej strane?

Názory vo vnútri Rady Fondu rozhodne nie sú jednotné. Tak napríklad advokát Ján Luterán, ktorý je nominantom ministerstva školstva, vidí situáciu úplne inak, ako jeho kolegovia zastupujúci vysokoškolákov. „Moje skromné hodnotenie je, že problémy vo Fonde sú. Ale nesposôbili ich nominanti školstva,“ tvrdí.

Šofranko sa podľa neho iba snaží zabrániť vymenovaniu riaditeľa, ktorý bol v minulosti odsúdený, aktuality.sk

X X X

EÚ okrem vojenskej pomoci musí udržať aj európsku víziu Ukrajiny, vraví Káčer

Ukrajina dominovala pondelňajším debatám šéfov diplomacií, hovorili o nej dokonca aj počas pracovných raňajok s generálnym riaditeľom Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu (MAAE) Rafaelom Grossim. Slovenský dočasne poverený minister zahraničných vecí Rastislav Káčer dodal, že išlo hlavne o debaty o bezpečnosti Záporožskej jadrovej elektrárne, ktorá sa nachádza na Rusmi okupovanom území Ukrajiny.

Na zasadnutí sa ministri dohodli aj na poskytnutí ďalšej vojenskej pomoci Ukrajine v hodnote pol miliardy eur. „Bola zhoda názorov – väčšia, ako by sa navonok zdalo,“ opísal Káčer atmosféru rokovaní. Podľa jeho slov sa názory rôznili napríklad okolo dodávok ťažkej bojovej techniky Ukrajine, avšak členské štáty chcú vytrvať pri poskytovaní pomoci. Z Bruselu o tom informuje spravodajca TASR.

„Zhoda je na tom, že treba vytrvať dovtedy, kým Ukrajina nenastolí teritoriálnu integritu a suverenitu na svojom území. Toto zdôraznili viacerí partneri a to som povedal aj ja,“ informoval. Dodal, že ministri sa v oblasti Ukrajiny dohodli na všetkom, na čom sa dohodnúť mali. Prebrali aj desaťbodový mierový plán ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského a integračné šance Kyjeva.

„Hovoril som o potrebe držať Ukrajine pozitívnu víziu jej európskeho členstva, čo by mal jasným odkazom potvrdiť aj nadchádzajúci samit EÚ – Ukrajina,“ zdôraznil Káčer.

Diplomati riešili aj otázku mimoriadneho trestného súdu pre ruské vojnové zločiny na Ukrajine. „Zdôraznili sme, že takýto súd má zmysel. Musí byť postavený na základe existujúcich noriem medzinárodného práva a mal by získať širokú podporu štátov OSN,“ vysvetlil Káčer.

Čo sa týka schválenia finančnej podpory na vojenské vybavenie pre Ukrajinu cez Európsky mierový nástroj, Káčer uviedol, že existuje vzorec prerozdeľovania peňazí, na aký účel budú venované. O niečo väčší podiel, než je zvykom – 45 miliónov eur – bol vyčlenený na nevyzbrojovanie, čiže na výcvik ukrajinských vojakov na pôde Európskej únie, aktuality.sk

X X X

V príprave nemocnice Rázsochy treba pridať, investície môžu byť ohrozené, varoval Heger

Úrad vlády zároveň informoval, že na webe plánu obnovy pribudol „semafor“, ktorý zverejnila Národná implementačná a koordinačná autorita na Úrade vlády. Ukazuje priebežný stav realizácie projektov plánu obnovy nad 50 miliónov eur.

V prípravách nemocnice Rázsochy a pri záchrannej zdravotnej službe treba pridať, kľúčové investície v rámci plánu obnovy môžu byť ohrozené, ak sa nezmení spôsob ich manažovania. Skonštatoval to dočasne poverený premiér Eduard Heger (OĽaNO) v tlačovej správe, ktorú TASR poskytol tlačový odbor Úradu vlády (ÚV) SR.

„Ak chceme dotiahnuť do konca to, čo sme si v pláne obnovy zaumienili, musíme dbať na to, aby sa dodržiavali aj čiastkové termíny, ktoré k želaným výsledkom vedú. Toto platí dvojnásobne o veľkých investičných projektoch, akými sú nové nemocnice či dopravné projekty,“ podčiarkol Heger. Dodal, že s dočasne povereným ministrom zdravotníctva Vladimírom Lengvarským (nominant OĽaNO) intenzívne komunikuje a informuje sa o napredovaní realizácie projektov. „Túto príležitosť si nesmieme nechať ujsť zanedbanou či omeškanou prípravou,“ dodal.

Úrad vlády zároveň informoval, že na webe plánu obnovy pribudol „semafor“, ktorý zverejnila Národná implementačná a koordinačná autorita (NIKA) na ÚV. Ukazuje priebežný stav realizácie projektov plánu obnovy nad 50 miliónov eur.

„Realizácia plánu obnovy naplno pokračuje. Mnohé projekty by mali byť ukončené až v roku 2026, v záujme transparentnosti sme sa preto rozhodli zverejniť priebeh realizácie tých najväčších investícií, aby si každý mohol pozrieť, v akom štádiu sa nachádzajú. Ide o detailnejší opis krokov, ktoré vedú k naplneniu oficiálne záväzných míľnikov a cieľov,“ uviedla šéfka NIKA Lívia Vašáková, aktuality.sk