Američania hovoria o úplnej dominancii. Už druhá bohatá úroda pšenice v Rusku po sebe posilňuje jeho pozíciu vývozcu číslo jedna, ale zároveň zmierňuje cenové tlaky, ktoré priniesla invázia Moskvy na Ukrajinu v roku 2022. TASR o tom informuje na základe správy Bloomberg.

 Vojna Ruska proti Ukrajine vrátane blokády a bombardovania prístavov pribrzdila ukrajinský export obilnín, čím pomohla upevniť ruskú dominanciu na globálnom trhu s pšenicou. To sa odráža na rekordných ruských dodávkach, keďže ruským obchodníkom sa darí prekonávať finančné a logistické problémy, ktorým niektorí z nich čelili po začiatku invázie.

 No zároveň záplava ruského obilia stlačila ceny pšenice na najnižšiu úroveň za takmer tri roky, z čoho majú prospech spotrebitelia, ktorí zápasia s krízou životných nákladov. Napriek snahám Kremľa využiť dobrú úrodu na doplnenie vojnou vyčerpanej pokladnice sa táto komodita na burze v Chicagu predáva za menej ako polovicu z ceny dosiahnutej krátko po začiatku invázie na Ukrajine.

Prebytok ponuky znižuje totiž ceny. Rusko sa preto snaží využiť svoje dominantné postavenie a zabrániť, aby ceny komodity klesli pod určitú úroveň. Nielenže by tým upokojilo jeho farmárov, ktorých príjmy sa znižujú, ale posilnilo by tiež štátnu pokladnicu.

Ruskí predstavitelia sa podľa zdrojov oboznámených so situáciou snažia presadiť neformálne cenové minimum pre export. To núti niektorých obchodníkov znovu prerokovať alebo dokonca rušiť zmluvy, tvrdia zdroje, ktoré nechceli byť menované, pretože záležitosť je súkromná.

Vláda si môže vynútiť cenové minimum tým, že odmietne udeliť vývozné dokumenty na dodávky s nižšími cenami, tvrdia zdroje. Zavádzanie tohto limitu je však nekonzistentné. Obrovské množstvo ruskej pšenice za cenu pod neoficiálnym dnom. O niekoľko dní neskôr Káhira uviedla, že povolí obchodníkovi dodať obilie iného pôvodu ako z Ruska. To umožňuje ruskému ministerstvu poľnohospodárstva „zachovať si tvár“ pri obchodoch, ktoré klesnú pod jeho cenovú hranicu, tvrdí Andrej Sizov, riaditeľ výskumnej firmy SovEcon.

„Ak nepredávajú ruskú pšenicu, znamená to, že neporušili minimálnu cenu,“ povedal Sizov.

Cenové minimum je však ďalším znakom snahy Kremľa sprísniť kontrolu nad ruským vývozom obilia, a tým aj nad globálnym trhom.

Medzinárodní obchodníci utiekli z Ruska začiatkom tohto roka, keď sa zosilnila oficiálna kritika spoločností zo zahraničia. Moskva pokračuje v hľadaní kupcov v Afrike a na Blízkom východe, pričom útočí na ukrajinskú poľnohospodársku exportnú infraštruktúru a mieša obilie z okupovaných ukrajinských oblastí s vlastnou produkciou.

Výsledkom je, že napriek pretrvávajúcej neistote, čo sa týka ukrajinských dodávok sú tieto viac než vyvážené bohatými ruskými dodávkami.

Americké ministerstvo poľnohospodárstva začiatkom tohto týždňa zdôraznilo dominanciu Moskvy na trhu s pšenicou a zvýšilo svoju prognózu ruského exportu a zároveň znížilo odhad globálnych dodávok./agentury/

X X x

Ukrajina zažaluje Slovensko, Poľsko a Maďarsko za zákazy dovozu obilia

Kyjev podá žalobu na Poľsko, Maďarsko a Slovensko za to, že odmietli ukončiť zákaz dovozu ukrajinských poľnohospodárskych produktov. Uviedol to ukrajinský obchodný zástupca Taras Kačka pre pondelkový spravodajský bulletin servera Politico.

Trojica krajín oznámila zákazy s cieľom chrániť svojich poľnohospodárov po tom, ako Európska komisia v piatok odmietla predĺžiť platnosť opatrení voči štyrom ukrajinským agroproduktom, ktoré tento rok prijala po dohode s členskými štátmi EÚ susediacimi v Ukrajinou.

„Je dôležité dokázať, že tieto kroky nie sú právne v poriadku. Preto zajtra začneme právne konania,“ povedal Kačka v rozhovore pre Politico v nedeľu večer.

 Kyjev plánuje tri krajiny žalovať vo Svetovej obchodnej organizácii, nie na základe vlastnej obchodnej dohody s Európskou úniou. „Myslím si, že celý svet by mal vidieť, ako sa členské štáty v EÚ správajú k obchodným partnerom a vlastnej Únii, pretože to môže mať vplyv aj na iné štáty,“ vyhlásil Kačka.

Slovensko len predĺžilo doterajší zákaz EÚ týkajúci sa štyroch agrokomodít, no Poľsko cez víkend zaviedlo zákaz aj na ukrajinskú múku a krmivá, pričom Maďarsko zákaz rozšírilo o ďalších 25 produktov.

Kačka v tejto súvislosti uviedol, že maďarské opatrenia sú prevažne politicky symbolické, no poľské môžu zasiahnuť významnú časť ukrajinského exportu. Ak ich Varšava neodvolá, Kyjev zrejme zakáže dovoz ovocia a zeleniny z Poľska.

„Poľský zákaz poľnohospodárom nepomôže, neovplyvní ceny, pretože ceny sú globálne. To, čo robia, sa zakladá na verejnej mienke,“ dodal ukrajinský predstaviteľ./agentury/

X X X

 Vyrástli v tieni Kotlebu. Dištanc od ĽS NS pomohol: Republika je blízko k vláde aj fiasku

Milan Uhrík vzal niekoľkých svojich verných a z darovanej strany Hlas ľudu stvoril hnutie Republika. Začínal s pár ľuďmi, dnes je jeho hnutie značkou s vyše tisíc členmi a ôsmimi členmi predsedníctva. Vyrástol v tieni Mariana Kotlebu a napriek extrémistickej minulosti sa dokázal dostať z politickej izolácie, za čo do veľkej mieri vďačí aj politikom Smeru či SNS. Využili frustráciu v spoločnosti a v novom šate znova mieria do parlamentu. Republika má prvýkrát reálnu šancu siahnuť na moc, ale rovnako môže zažiť aj fiasko.

 „Denník Pravda do volieb zverejní analýzu všetkých strán, ktoré sa dostali nad hranicu troch percent a majú šancu dostať sa do parlamentu. Analýzy budeme publikovať na webe vždy v nedeľu, v pondelok, v utorok a vo štvrtok ráno. Šiestym subjektom je hnutie Republika.“ Aj keď sa to nezdá, členovia Republiky majú tú istú rétoriku ako predtým, už v čase pôsobenia v Ľudovej strane Naše Slovensko (ĽS NS), len hovoria veci zaobalene a v medziach zákona.

Marček dal stranu aj Uhríkovi

Vzniku Republiky predchádzal rozkol v ĽS NS, ktorá vznikla v roku 2010, keď Marian Kotleba a ľudia okolo jeho bývalej strany Slovenská pospolitosť, ktorú Najvyšší súd rozpustil, prebrali Stranu priateľov vína.

 Kotlebu oslovovali vodca, ako kedysi Adolfa Hitlera. Verejne známy je aj pozdrav „na stráž“, ktorý používali nielen počas volebnej noci, ale aj na banskobystrickej župe. Tento pozdrav sa používal počas Slovenského štátu, ktorý vznikol ako satelit Nemecka v druhej svetovej vojne.

Pozdrav používala Hlinkova garda, ktorá slúžila Hlinkovej slovenskej ľudovej strane ako jej silová zložka. Na úrade vtedy pracoval aj Milan Uhrík. Keď sa v roku 2016 ĽS NS prvýkrát dostala do parlamentu, zahraničné médiá písali o zlomovom momente. Generálna prokuratúra podala koncom mája 2017 návrh na rozpustenie strany v čase, keď pôsobila v parlamente.

 Dôvodom boli extrémistické politické postoje, fašistické tendencie a program smerujúci k porušeniu Ústavy. Návrh však Najvyšší súd zamietol. ĽS NS sa dostala do parlamentu aj o štyri roky neskôr. Rok po voľbách sa však poslanecký klub aj strana začali rozpadať. V januári 2021 oznámili Milan Mazurek, Ondrej Ďurica, Miroslav Suja, Miroslav Urban a Eduard Kočiš, že odchádzajú z ĽS NS. Stranu opustil aj Milan Uhrík, ktorý bol v tom čase europoslancom.

Dôvodom bol konflikt s lídrom ĽS NS a prijatie nových stanov, ktorými si Kotleba výrazne posilnil svoje postavenie. Členovia stratili možnosť zasahovať či podieľať sa na rozhodovaní, čo mala odhlasovať časť základne bez vedomia odídencov.

Keď Kotlebu odsúdili v kauze šekov, ktorých suma odkazovala na nacistickú symboliku, prišiel o poslanecký mandát a jeho klub sa definitívne rozpadol. Bol druhým poslancom, ktorý stratil mandát v dôsledku rozhodnutia súdu. Prvým bol Mazurek, ktorého v roku 2019 súd uznal vinným z úmyselného hanobenia rasy kvôli jeho výrokom v žilinskom rádiu Frontinus.

Pád kotlebovcov a vzostup Republiky

Bol to začiatok pádu ĽS NS. Už začiatkom marca 2021 oznámil Uhrík vznik hnutia Republika a preferencie ĽS NS sa prepadli z takmer desiatich na tri percentá, kým Republika vystrelila na šesť percent. Nemusel však zbierať 10-tisíc podpisov. Stranu prevzal od Petra Marčeka podobne, ako to pred rokmi spravil líder Sme rodina Boris Kollár.

 V Uhríkovom prípade išlo o stranu Hlas ľudu. Strana vznikla ešte v roku 2002 a zakladateľom Hnutia za demokraciu (HZD) a prvým predsedom bol Ivan Gašparovič, ktorý odišiel z HZDS. Keď ho o dva roky zvolili za prezidenta, predsedom sa stal Jozef Grapa, aktuálne starosta Krásna nad Kysucou.

Po neúspechu vo voľbách v roku 2006 bola strana prakticky úplne neaktívna a v celoštátnych voľbách nekandidovala. V roku 2018 sa do nej vrátil bývalý člen predsedníctva Marček, ktorý sa stal novým predsedom napriek tomu, že bol poslancom parlamentu za Sme rodinu. Stranu premenoval na Hlasu ľudu a chcel sa vybrať cestou priamej demokracie.

 V minulom volebnom období ju do volieb viedla Martina Šimkovičová, takisto exposlankyňa za Kollárovo hnutie, ktorá dnes kandiduje za Slovenskú národnú stranu (SNS) a v posledných rokoch sa svojimi výrokmi zaradila k dezinfoscéne. Hlas ľudu volilo 0,06 percenta. Po neúspechu sa Marček rozhodol stranu darovať odídencom z ĽS NS. „Presvedčili ma, že žiadne prvky fašizmu alebo nacizmu nebudú používať, že to všetko len Kotleba,“ hovoril Marček ešte ako člen predsedníctva.

Uhríkovci ho o rok neskôr zo strany vyhodili, lebo je až príliš orientovaný na Moskvu. Informovali o tom na Kulturblogu, prakticky ich straníckom médiu. „Realita je taká, že Marček si dlhodobo robil svoju vlastnú politiku, viedol stretnutia, o ktorých nevedel ani predseda Milan Uhrík. Ten dostával informácie až po stretnutiach, to takto nemôže fungovať,“ vysvetľoval Ďurica.

 Marček okrem toho tvrdil, že v minulosti posielalo vedenie hnutia do Moskvy list, ktorým by získali z Ruska pre stranu finančnú podporu, čo dnes hnutie popiera. Aj exminister obrany Jaroslav Naď pred časom vyhlásil, že najvyšší ústavní činitelia dostali spravodajskú informáciu o snahe zmanipulovať voľby v prospech Ruska. Marček odvtedy označuje Republiku za fašistické hnutie, členov označoval za „náckov a farizejov“ a hovoril, že Mazurek aj s ďalšími mu tvrdili, že žiadne SNP neexistovalo.

Republiku opustil aj Lukáš Machala, v minulosti člen SNS, podľa ktorého riadi stranu štvorčlenné komando Uhrík, Mazurek, Suja a Ďurica. V SNS skončil kvôli šíreniu konšpirácií.

Kontroverzná minulosť

Pri prevzatí strany Uhrík vyhlásil, že Republika nebude klonom ĽS NS a odvtedy strategicky pracuje na vylepšení imidžu svojho hnutia. Označuje ho za antifašistické, aj keď jeho členovia v minulosti popierali holokaust alebo velebili Jozefa Tisa ako jediného skutočného prezidenta.

Mazurek sa hneď dva dni po odchode z ĽS NS ospravedlnil za svoje „mladícke pochybenia“, keď v roku 2015 vulgárne pokrikoval na moslimskú rodinu. Extrémisti vtedy v Bratislave protestovali proti migrantom a do rodiny hádzali kamene.

 Uhrík považuje svoje hnutie za konzervatívne a národne orientované, dokonca viac ako SNS. Podľa stanov sa Republika hlási k „cyrilo-metodskej tradícii a k demokratickému zriadeniu zakotvenému v Ústave SR“. V duchu týchto hodnôt sa chcú snažiť o posilnenie suverenity Slovenska a dodržiavanie práv.

Líder Republiky sa netají tým, že chce po voľbách iniciovať referendum o vystúpení z NATO a EÚ, že mimovládkam nechce dať ani cent a plánuje „urobiť poriadok“. V podobnom duchu sa vyjadril aj poslanec Smeru Ľuboš Blaha vo faktickej poznámke počas debaty k programového vyhláseniu vlády.

 „K pánovi Mizíkovi možno toľko, áno, náš postoj k mimovládkam sme dramaticky prehodnotili a verte tomu, že keď sa vrátime k moci, tak bude poriadok,“ povedal. Uhríkovci sa zblížili aj so Slovenským zväzom protifašistických bojovníkov (SZPB), čo sa nestretlo s pochopením viacerých členov.

Nový predseda Viliam Longauer sa s členmi Republiky stretáva a viacerí hovoria, že to nebude zadarmo. Časť nespokojných na čele s Petrom Weissom, Stanislavom Mičevom či Borisom Zalom sa preto rozhodli založiť Slovenské protifašistické hnutie. Vedenie SZPB podľa nich stretávaním sa s bývalými kotlebovcami znesvätilo odkaz SNP.

 V rámci nového imidžu hnutie obchádza niektoré témy. Čo sa týka EÚ, zastávajú euroskeptickú pozíciu a silný proruský postoj. Vojnu na Ukrajine formálne odsúdili, no sú za zastavenie vojenskej pomoci v čom sa zhodujú so Smerom. Počas pandémie šírili dezinformácie o covide a dostali sa do sporu s infektológom Petrom Sabakom, ktorý ich zažaloval za klamstvá o tom, že dostával tichú odmenu za schvaľovanie covid opatrení. Spochybňujú aj klimatickú krízu.

Suja mal v minulosti väzby na neonacistickú scénu. Koncom augusta 2018 bol na koncerte neonacistickej skupiny Krátky proces Rastislava Rogela. Síce tvrdil, že ich nepozná, neskôr vyšlo najavo, že podpísal zmluvu o nájme priestorov, kde sa koncert konal. V minulosti cvičil mužov bosa banskobystrického podsvetia Mikuláša Černáka. Ďurica bol frontmanom kapely Biely odpor a dodnes má koncerty so skupinou Ortel. Už druhý rok ho bol podporiť jeho stranícky šéf Uhrík aj s rodinou.

Imidž je na nič, počúvaj hlas ľudu

Mnoho členov Republiky sa však dlhodobo snaží od svojej minulosti dištancovať, no zmazať ju nedokážu. Podľa viacerých odborníkov len prezliekli kabáty a vyjadreniami sa držia v limitoch daných trestným zákonom. Hovoria to isté, len iným jazykom. Aj keď sa označeniu krajne pravicovej či extrémistickej strany uhríkovci nevyhnú, snaha o zmenu imidžu u ľudí zafungovala a dostala hnutie z politickej izolácie. V posledných mesiacoch tomu značne pomohli aj strany Smer a SNS.

„Síce sa vyzliekli z uniforiem a zelených tričiek, no obleky a miernejšia rétorika z nich nezotreli náter extrémistov. Zatiaľ neukázali v politike nič pozitívne a často ani v mimopolitickom živote,“ zhodnotil pre Pravdu politológ z Prešovskej univerzity Michal Cirner.

Práve dištanc od imidžu ĽS NS im pomáha. „Jej predstavitelia sa verejne ospravedlňujú za mnohé svoje excesy z minulosti. Dlhodobo pracujú so sociálnymi sieťami, na ktorých prichádzajú s tvrdou kritikou bývalých vlád a predstavujú jednoduché a ľúbivé riešenia na komplexné problémy súčasnej spoločnosti,“ zhodnotil analytik spoločnosti NMS Market Research Mikuláš Hanes.

 „Spolu so Smerom a SNS využívajú únavu spoločnosti z politickej nestability a z kríz, ktorými sme si za ostatné tri roky prešli,“ myslí si. Svoj elektorát zdieľa práve so stranami Smer a SNS, u ktorých sa sústreďuje až štvrtina volebného potenciálu uhríkovcov a zároveň im môže voličov aj brať.

Čo sa týka programu, na svojich stránkach prezentujú celkovo jedenásť programových oblastí, v rámci ktorých hnutie informuje o svojej predstave riadenia štátu, čo v minulosti v ĽS NS chýbalo. Chce sa napríklad držať tradičnej výchovy na školách, zafixovať úroky na hypotékach, zrušiť špeciálnu prokuratúru či posilniť ochranu štátnych hraníc pred migráciou.

Prvým krokom vo vláde by bolo zrušenie pomoci Ukrajine. „Tie tézy častokrát len vo forme sloganov nemajú veľkú výpovednú hodnotu, ale určite by si mali dať do programu boj proti pravicovému extrémizmu a posilnenie tolerancie v spoločnosti na občianskej náuke,“ uviedol Cirner. „Voliči Republiky považujú za kľúčové témy najmä ochranu národných záujmov krajiny a vymedzovanie sa voči Západu a liberalizmu. Až za nimi nasledujú témy sociálnych istôt a rastu cien,“ zhodnotil Hanes.

Trend sa obrátil, Republika klesá

Republika od svojho vzniku preferenčne rástla a v prieskume NMS Market Research dosiahla v júli tohto roka viac ako desať percent. Podľa posledného prieskumu Ipsosu z konca augusta mali necelých osem percent. Podľa najnovšieho prieskumu agentúry AKO by získala len niečo cez päť percent. Trend je však v ich prípade klesajúci a aj keď mali našliapnuté na slušný výsledok, nie je vylúčené ani fiasko.

 Hnutiu zrejme nepomohli názorové obraty dvoch čelných predstaviteľov. Uhrík bol v minulosti členom SDKÚ a Suja kandidoval za Most-Híd. Podľa politológa to bola lepšia časť ich životopisov. „K nej by sa mali hlásiť, nie naopak. Veľa politikov je bezzásadových, ale protidemokratickí politici, prípadne extrémisti sú najhorším zlom pre spoločnosť,“ uviedol Cirner.

„Politická minulosť Uhríka síce priniesla mierny pokles podpory, avšak zatiaľ nedokázala hnutie dostať do „zóny ohrozenia“,“ skonštatoval Hanes s tým, že hnutie momentálne skôr stagnuje. „Je otázkou, aký efekt budú mať na zisky hnutia predvolebné debaty a volebná účasť, nakoľko kombinácia týchto dvoch faktorov môže Republiku priblížiť k desiatim, ale aj k piatim percentám,“ dodal Hanes.

Kto volí Republiku? Ide o mužov zo stredného a južného Slovenska v strednom veku s nižším vzdelaním. Na kult „silných“ mužov stavili v kampani aj čelní predstavitelia vrátane Milana Mazureka. Videami s klikmi, behom či plávaním sa pýši aj šéf Smeru Robert Fico.

„Volebné jadro Republiky už niekoľko mesiacov osciluje okolo hranice piatich percent a jej potenciál je na úrovni 12 percent,“ uviedol Hanes. Republika prebrala okrem väčšiny elektorátu ĽS NS aj sklamaných voličov bývalej koalície, „Najmä z hnutia OĽaNO a Sme rodina,“ vysvetľuje Hanes.

Vôľu voličov je však podľa politológa nutné v demokracii rešpektovať. „Ale je nutné, aby aj politici dodržiavali platné zákony a nespochybňovali holokaust a pod.,“ zhodnotil s tým, že vždy tu bude časť voličov, ktorí sa dajú nachytať na lacné triky a nenávisť. „Kotlebova strana zhasla, možno sa to stane v krátkodobom horizonte aj Republike. Často hovoria o parazitoch (myslia tým Rómov, migrantov či Židov), ale to oni sú v podstate politickí paraziti, ktorí parazitujú na demokracii, ktorú zneužívajú a podrývajú ju,“ zhodnotil.

 V kampani sú však podľa politológa veľmi aktívni, čo sa prejavuje aj na rebríčkoch sledovateľov na rôznych sociálnych sieťach. „Atakujú popredné priečky popularity medzi politikmi. Ich kampaň vyzerá pomerne nákladne, ak sa pozrieme na počet bilboardov a podobne,“ zhodnotil.

Majú šancu vládnuť?

Čo sa týka potenciálnej účasti vo vláde, Republiku vylúčili všetky strany okrem Smeru a SNS. Pre Uhríka je najbližším spojencom SNS a koalíciu si vie predstaviť aj so Smerom, ktorý v minulosti označil za „úhlavného nepriateľa“ a „polmafiánsku stranu“.

Podľa Cirnera je v hnutí veľa pochybných ľudí s pochybnou minulosťou i prítomnosťou. „Sú to extrémisti v oblekoch, prechádzajú procesom tzv. mejnstrimizácie, chcú sa stať súčasťou hlavného prúdu, získať koaličný potenciál a byť široko akceptovaní. Môže sa to stať, ale bez Suju, Mazureka, Ďuricu a Uhríka. Tí sú príliš spätí s extrémistickou minulosťou,“ hodnotí politológ.

 „Myslím, že ak sa dostanú do parlamentu, tak budú na okraji záujmu a iba poslednou možnosťou do koalície pre stranu Smer a SNS. Nikto ďalší sa s nimi nebude chcieť spájať,“ uviedol Cirner. Uhrík sa už vyjadril, že by jeho hnutie malo záujem o silové rezorty – vnútro a obranu a o Slovenskú informačnú službu (SIS).

Naď pred pár týždňami uviedol, že Republika je len projektom pre vstup ľudí okolo Jána Balciara do politiky, čo šéf Republiky odmietol. „To by sa nikdy nemalo stať a dovolím si povedať, že ani Smer by Republike ako prípadnému koaličnému partnerovi nedovolil ovládnuť dané rezorty a to už aj preto, že má o ne tiež záujem,“ povedal politológ.

Ak sa Republika dostane do parlamentu, čo je vysoko pravdepodobné, Slovensko bude mať v parlamente krajnú pravicu už tretie volebné obdobie. Kým spočiatku to bol fenomén, dnes je to aj vzhľadom k zľahčovaniu základných pojmov a výraznej polarizácii spoločnosti ticho akceptovaný fakt./agentury/

X X X

 Tragédia  usmrtila mladú ženu. v Čachticiach: Zablúdená guľka. Polícia zadržala podozrivú osobu

Polícia uviedla, že podľa doteraz zistených informácií došlo k náhodnému výstrelu počas manipulácie so zbraňou v byte.

ČACHTICE: Tragédia sa stala v nových bytovkách v Čachticiach okolo 18:00, informuje portál tvnoviny.sk.

„Podľa doteraz zisteného, pravdepodobne počas manipulácie so zbraňou v byte došlo k náhodnému výstrelu. Projektil prerazil okno a následne prestrelil vo vzdialenosti približne 120 metrov okno oproti v bytovom dome,“ spresnila polícia na sociálnej sieti v pondelok ráno.

Projektil zasiahol do hrudníka 30-ročnú ženu, ktorá stála pri kuchynskom okne. Zraneniam na mieste podľahla.

„Polícia na mieste zadržala podozrivú osobu, s ktorou sú momentálne vykonávané procesné úkony,“ oznámili policajti.

Vyšetrovateľ odboru kriminálnej polície Nové Mesto nad Váhom začal trestné stíhanie vo veci prečinu usmrtenie.

Polícia upozorňuje, že každý držiteľ zbrojného preukazu a legálne držaných zbraní musí dbať na zvýšenú opatrnosť pri manipulácii so zbraňou a strelivom, aktuality.sk

X X X

Predvolebný duel o pravdu. Jurinová: Témou volieb má byť boj proti korupcii. Taraba: Minuli miliardy, nikde to nevidieť

V predvolebnom dueli v relácii Ide o pravdu Petra Bielika sa stretli Erika Jurinová (OĽaNO a priatelia) a Tomáš Taraba (Život – na kandidátke SNS).

 Erika Jurinová verí, že téma, ktorá rozhodne voľby, sa bude týkať boja proti korupcii. „Väčšinu ľudí by mohlo trápiť, že sa dostanú do područia korupčného systému, ktorého súčasťou bola aj strana SNS,“ uviedla. Smer podľa nej dlhodobo budoval korupčný systém a SNS sa k nemu pripojila, keď sa dostala do koalície.

Tomáš Taraba verí, že voľby nedopadnú patom a vláda bude postavená do mesiaca aj s programovým vyhlásením. „Realita, ktorá je… pred štyrmi rokmi rozpočet vlády bol približne 17 miliárd eur, táto vláda má tridsať a viac miliárd. Myslím si, že každý si môže položiť otázku, kde vidí ten dvojnásobný rozpočet,“ povedal. Sme jediná vlastenecká strana, ktorá má koaličný potenciál, a túto zodpovednosť si uvedomujeme, dodal Taraba.

Voľby zároveň prinesú „vnútorný súboj o predsedníctvo“, o tom, kto by mal byť lídrom OĽaNO. Ak Jurinová získa viac krúžkov ako Matovič, môže sa stať novou hlavou hnutia. Musel by to však podľa Jurinovej ešte potvrdiť snem OĽaNO.

Čo hovoria na vyhrotenú volebnú kampaň, v ktorej nechýbajú potýčky medzi kandidujúcimi? Ako vidia migračnú krízu a čo by malo Slovensko urobiť? /agentury/

X X X

Vedec Pavol Čekan: Mám pocit, že najprv musíme uspieť vo svete, aby sme boli dosť dobrí pre Slovensko

 Keď prišli výsledky od prvej pacientky s rakovinou prsníka, ktorej sme pomohli, išiel som za manželkou, že už sa o ňu nebojím, a keby to náhodou prišlo, viem pomôcť, hovorí vedec Pavol Čekan.

Jeho firma MultiplexDX aktuálne klinicky validuje diagnostický test na rakovinu prsníka, ktorý by mal určiť správny subtyp rakoviny a zároveň ušiť liečbu na mieru.

Zatiaľ ho experimentálne skúšajú pri 23 pacientkách vo Východoslovenskom onkologickom ústave. Na rozsiahlu klinickú štúdiu im stále chýbajú peniaze.

Potrebovali by zhruba 50 miliónov eur, veľká väčšina z toho by mala ísť na liečbu a zdravotnú starostilivosť pacientok. Čekan hovorí, že by to pomohlo aj nášmu zdravotnému systému. Skúšajú európske granty a o pomoc požiadali aj Slovensko, no zatiaľ bez odpovede.

„Všetci nám hovoria, aby sme štúdiu urobili v USA a ja stále hovorím, že nie, lebo tak budem pomáhať americkým pacientkám. Prečo nemáme pomôcť slovenským? Lenže za tejto situácie neviem, čo mám robiť,“ konštatuje.

Pavol Čekan sa dostal do povedomia ľudí už počas pandémie covidu, keď jeho firma vyvíjala a vyrábala PCR testy.

X S hudobníkom Ivanom Táslerom ste rozbehli kampaň na boj proti rakovine. Máte spoločnú históriu, ako ste sa spoznali?

S Ivanom sa poznáme od ľudovej školy umenia v Prešove, čiže v podstate od útleho detstva. Neskôr sme spolu chodili do jednej triedy na gymnáziu. Skamarátili sme sa a dodnes sa s ním rád stretávam asi najviac spomedzi spolužiakov.

X Vaša kampaň má podtitul Počúvaj svoje telo. Dá sa zovšeobecniť, čo by si ľudia mali všímať na svojom tele?

Kampaň sa volá Život človeka a v rámci nej je tá významná veta, že: „Počúvaj svoje telo.“ Chceli sme takto ľuďom povedať, aby nepodceňovali bolesť a rôzne symptómy, ktoré môžu signalizovať, že v tele nie je niečo v poriadku a že to môže byť aj rakovina.

Odvíja sa to od príbehu IMT Smile. Ich basgitarista Peter Bartoník minulý rok vážne ochorel. Mal veľmi raritný typ rakoviny, na ktorý sa veľmi ťažko hľadá správna a efektívna liečba. Priebeh ochorenia bol veľmi rýchly a za niekoľko mesiacov zomrel.

Ivan hovoril, že Peťo cítil bolesti, ale neriešil to, možno si myslel, že len niekde prechladol alebo dlho stál na pódiu. No keby išiel oveľa skôr na preventívnu prehliadku, možno by odhalili rakovinu skôr a možno by jeho šanca na prežitie bola oveľa vyššia.

X Vo všeobecnosti zanedbávame prevenciu.

Na Slovensku celkovo veľmi málo ľudí chodí na preventívne prehliadky alebo ju často podceňujú, že čo by už len mohla odhaliť. Ale opak je pravdou a často odhalí rôzne diagnózy, nielen rakovinu, ale napríklad aj cukrovku či kardiovaskulárne ochorenia, ktoré vám môžu znepríjemniť život a dokonca spôsobiť smrť.

Hlavnou myšlienkou našej kampane bolo upozorniť ľudí, že počúvať svoje telo je veľmi dôležité a že sa netreba báť ísť k lekárovi.

X Máme tu viaceré združenia, ktoré sa zameriavajú na prevenciu a pomoc onkologickým pacientom. Kde vy vidíte váš priestor? Máte ambíciu ich dopĺňať alebo prichádzate aj s niečím novým?

Chceli sme priniesť novú kampaň, ale nie tak, aby sme nahrádzali pacientske asociácie. Na spoluprácu sme prizvali Ligu proti rakovine a poňali sme to tak, že chceme prepojiť niekoľko rovín – šok, problém, riešenie a empatiu.

Jedna vec je šok, keď zistíte, že vy alebo niekto z vašich blízkych má rakovinu a aký problém to predstavuje. Druhá vec je, že sme ako vedecká firma MultiplexDX chceli priniesť riešenie a povedať ľuďom, že rakovina sa dá skoro diagnostikovať a liečiť a veľakrát úspešne. Tretí bod predstavuje Liga proti rakovine, to je tá rovina empatie a vedomia, že v tom nie ste sám.

S Ivanom sa nám zdalo, že je to niečo, čo tu ešte nebolo. A keď to prepojíme s koncertmi IMT Smile a podarí sa nám to dostať do televízie, tak oslovíme ľudí, aby sme im niečo o rakovine povedali, ale aby sme v nich nevyvolali strach a nenútili ich do ničoho. Jednoducho, aby si to zobrali k srdcu a posnažili sa urobiť niečo sami pre seba. Nenanútene im hovoriť o tom, že rakovina je problém, ktorý sa dá riešiť.

 X Ste biochemik, ale pôvodne ste chceli študovať medicínu. Už vtedy vás to ťahalo k onkológii?

Mal som také nápady, že by som chcel vynájsť liek proti rakovine. Môj dedko aj môj ujo zomreli na rakovinu, keď som bol ešte školopovinný žiak. Čiže áno, mal som to niekde v hlave.

To, že sa môj vedecký život vyvinul tak, že dnes riešim precíznu a personalizovanú liečbu rakoviny cez inovatívnu diagnostiku, je splnenie môjho detského sna.

X V jednom rozhovore ste povedali, že diagnostika rakoviny je v závislosti od druhu rakoviny nepresná na 25 až 50 percent. Znamená to, že štvrtina až polovica pacientov je neliečená, alebo liečená zle?

Budem hovoriť konkrétne o rakovine prsníka. V prípade rakoviny prsníka je v dnešnej dobe okolo 70 až 75 percent žien diagnostikovaných a liečených efektívne a úspešne. Tieto ženy prežívajú roky a mnohé nepotrebujú ani chemoterapiu, stačí chirurgický zákrok. V ich prípade postačuje štandardná diagnostika a liečba.

Ale potom tu máme 25 až 30 percent pacientiek, ktoré majú veľmi ťažký subtyp rakoviny prsníka, kde štandardné diagnostické postupy sú nedostačujúce.

X S vašou metódou, ktorú vyvíjate, sa nádejáte, že budete mať výrazne vyššiu úspešnosť pri diagnostike rakoviny prsníka?

Áno, práve pri tých 25 až 30 percentách žien.

X Prečo ste si vybrali rakovinu prsníka?

To bolo úplnou náhodou. Keď som ešte pracoval ako postdoktorand na Rockefellerovej univerzite, tak prvé vzorky, ktoré som dostal do rúk, boli práve vzorky rakoviny prsníka. Na týchto vzorkách som skúšal vizualizačné diagnostické metódy, ktoré som vyvíjal. A videl som, že niektoré veci nesedia, že je tu priestor na vývoj oveľa presnejšej diagnostickej metódy.

X Váš test dokáže spresniť diagnostiku, ale aj navrhnúť liečbu, tak?

Presne tak. My nekončíme len tým, že správne určíme nejaký subtyp, ale vieme určiť aj efektivitu liečby. Pozeráme sa na 40 a viac možných liečiv na daný subtyp a vieme určiť, ktoré z liekov by boli najefektívnejšie pre pacientku. Je to vlastne liečba ušitá pacientke na mieru.

X V akej fáze vývoja ste?

Ukončili sme veľkú retrospektívnu klinickú validáciu na 1082 pacientskych vzorkách, ktoré sme mali z rôznych biobánk – z Rakúska, Nemecka, Španielska. Dnes tak už presne vieme, čo diagnostický test dokáže a aké informácie môže priniesť onkológovi.

Teraz by sme mali prechádzať do prospektívnej klinickej validácie. To znamená, že by sme už mali pracovať s konkrétnymi pacientkami. S pacientkami, ktoré neodpovedajú na liečbu, alebo u ktorých sa rakovina vrátila naspäť s tým, že my by sme im navrhli efektívnejšiu liečbu.

 X Ako bude táto fáza prebiehať?

Prospektívna klinická validácia nám umožní prísť s konkrétnym číslom. Zoberte si, že máte 100 pacientiek, ktoré nereagujú na liečbu. My u nich použijeme našu diagnostiku a náš návrh liečby. Otázkou bude, koľko zo 100 pacientiek začne reagovať na nami navrhnutú liečbu. Náš odhad je zatiaľ, že by to mohlo zabrať u 70 percent z nich, čo by mohla byť výrazná pomoc pri liečbe rakoviny prsníka.

Druhá merateľná vec je relaps, to znamená návrat rakoviny. Tých dôvodov, prečo sa pacientke môže rakovina vrátiť, je veľa. A pri relapse môžeme znovu použiť našu diagnostiku, dokonca sa môžeme vrátiť k originálnej biopsii a zistiť, kde mohol byť problém a navrhnúť efektívnejšiu liečbu.

A keď máte čísla, keď viete, koľko percent pacientiek bude benefitovať z našej diagnostiky, vtedy môžete prísť na trh a žiadať zdravotné poisťovne o preplácanie.

X Už máte pacientky, s ktorými budete pracovať?

Do prospektívnej klinickej štúdie ešte nemáme. Keďže si to vyžaduje veľa peňazí, práve zháňame investorov a žiadame o európske granty. Žiadali sme o pomoc aj našu vládu, či by nepodporila takúto klinickú validáciu. Ale stále čakáme na odpoveď.

X Koľko financií by ste potrebovali?

Potrebujeme asi tisíc pacientiek a na každú asi 50-tisíc eur, dohromady teda 50 miliónov eur. Zhruba 4 percentá z týchto peňazí idú na diagnostiku a až 96 percent ide na liečbu, zdravotnú starostlivosť a poistku pre tieto pacientky.

Na liečbu preto, že pokiaľ naša diagnostika ukáže, že pacientka potrebuje liečbu, ktorá na Slovensku nie je preplácaná, tak ju musíme zaplatiť my.

Vo výsledku takéto klinické validácie môžu byť prospešné aj pre zdravotný systém na Slovensku. Keby sa na ne použili nevyužité eurofondy, tak v rámci klinickej štúdie viete za to financovať inovatívne lieky, ku ktorým pacientky nemajú bežne prístup.

Na celom svete je to prirodzená vec, mnoho pacientov s rakovinou je liečených v rámci prospektívnych klinických štúdií. Preto aj Slovensku odporúčam, aby našlo peniaze na rôzne klinické štúdie.

X Zatiaľ neviete, kedy by ste mohli túto testovaciu fázu ukončiť?

Keď budeme mať peniaze, vtedy vám budem vedieť povedať, ako dlho to bude trvať. No ododkedy s ňou začneme až do konca by nemala trvať viac než dva a pol roka.

X Pôvodne ste mali v pláne nasadiť vašu metódu už v tomto roku.

Ona už je čiastočne nasadená. Nie je dostupná ako primárna a preplácaná diagnostika, kedže ešte neprešla prospektívnou klinickou validáciou, ale možno ju použiť ako second opinion (druhý názor).

Experimentálne našu diagnostiku dostalo už 23 pacientiek z Východoslovenského onkologického ústavu, ktoré na liečbu neodpovedali, alebo sa im rakovina vrátila. Keďže výsledky máme len mesiac a pol staré, zatiaľ vieme o prvej pacientke, ktorej nami navrhnutá liečba výrazne pomohla. Mala veľmi ťažký subtyp rakoviny, bola operovaná a neskôr sa jej rakovina vrátila. Teraz je už v remisii. Ďalšie 2 pacientky začínajú nami navrhnutú liečbu a dúfame, že bude efektívna a úspešná.

X Tieto pacientky sú už súčasťou klinickej štúdie?

X Váš test teda určí správny typ rakoviny, určí liečbu, aká by mala zabrať, ale druhá vec je, že na Slovensku stále nemáme uhrádzané mnohé inovatívne lieky. Vy síce urobíte to A, ale nenarážate na to B a to je dostupnosť samotnej liečby?

Nie je to tak, že nám vo výsledkoch vyjdú iba inovatívne lieky. Áno, máte pravdu, že napríklad v Česku je preplácaných oveľa viacej liekov a my pokrivkávame. No toto je vec štátu, my dostupnosť liekov nemôžeme riešiť, my môžeme iba ukázať, ktoré sú najefektívnejšie.

U našich pacientiek to zatiaľ vyšlo tak, že buď u nich bola liečba schválená na výnimku, alebo mala pacientka šťastie a liek je v klinickom skúšaní na Slovensku.

X Keď sa vám to podarí otestovať a bude to úspešné, bude táto metóda len na rakovinu prsníka?

Nie, táto metóda je vhodná na akýkoľvek tkanivový nádor. Máme v pláne prejsť na rakovinu pľúc a na rakovinu hrubého čreva alebo pankreasu.

X Hovorili ste, že sa snažíte získať peniaze zo Slovenska, ale zatiaľ neúspešne. Čím to je?

Reálne na Slovensku nie je žiadna grantová výzva, ktorá by financovala takéto veľké projekty. Máme tu Plán obnovy, ale v rámci neho nie je vyčlenený balík na klinické štúdie. Nemáme inú možnosť, ako sa rozprávať s premiérom a ministrami, že toto je dôležité. Žiaľ, často dostávame negatívnu alebo žiadnu odpoveď.

Našou ambíciou je vytvoriť v Bratislave veľké centralizované laboratórium, ktoré by diagnostikovalo pacientky z celého sveta. Dá sa to, lebo na diagnostiku potrebujeme histologický bloček, ktorý sa dá poslať poštou.

Vo výsledku vám tak pomoc vlády môže priniesť nielen to, že pomôžete pacientkám, usporíte peniaze v zdravotníctve, ale dokáže vytvoriť nové pracovné miesta, prilákať vedcov späť na Slovensko a budete mať firmu, ktorá bude platiť dane v desiatkach miliónoch eur ročne.

Plán obnovy je niečo, s čím sme ani nepočítali, nechcelo by to skôr systémové financovanie a nesklamal vás za tie roky prístup Slovenska k vede a vedcom?

Myslel som si, že keď v pandémii ukážeme, akých máme špičkových vedcov, akí sme akcieschopní a konkurencieschopní, či už to bolo pri vývoji PCR testov, či sekvenovaní nových variantov alebo mobilnom testovaní, tak štát nájde ďaleko viac peňazí pre vedu a výskum.

Bohaté štáty investujú do vedy a výskumu nie preto, že sú bohaté. Ale oni sú bohaté práve preto, že investujú do vedy a výskumu. Aj svetoví ekonómovia hovoria, že investícia do vedy má vysokú návratnosť. My sme v podpore vedy a výskumu na chvoste v Európskej únie.

 X Pred tromi rokmi ste povedali ako apel na Slovákov žijúcich v zahraničí: „Nebojte sa vrátiť domov a myslieť na to, ako posuniete túto spoločnosť dopredu.“ Nedávno ale vaše slová vyzneli, akoby ste zvažovali presun vašej firmy do USA. Je to tak?

Asi som to nevysvetlil dobre. Ale my už sme v USA, naša firma bola založená v Amerike. A o pár mesiacov na to sme založili dcéru na Slovensku, lebo som tunajším investorom sľúbil, že sa vrátim domov. A všetky operácie – celý manažment, výrobu, vývoj a výskum robíme tu.

Ale máme biznisových a vedeckých poradcov, ktorí žijú v Amerike. A od nich dookola počúvam to, že operácie musíme presunúť do USA, že tam musíme otvoriť laboratórium. Ale my stále chceme robiť diagnostiku v Bratislave. Zatiaľ nemám dôvod to meniť.

Bratislava má aj mnoho výhod, keď napríklad otvárame nejaké pracovné miesto, máme často 40 aj 50 žiadostí (mnohé aj zo zahraničia), my tu máme pretlak talentu. Navyše je to dobré strategické miesto. V trojici miest Bratislava, Viedeň a Brno môže vzniknúť jeden z najlepších biomedicínskych ekosystémov v Európe.

X Ako ste teda mysleli vaše slová: „Na našich stretnutiach často padajú slová o presune do USA. Žiaľ, niekedy mám pocit, že to je pre nás jediná cesta. Najsamprv uspieť vo svete, aby si vás konečne všimli aj na Slovensku“?

To bol apel na vládu a ľudí, ktorí rozhodujú o financiách, že prečo sa boja investovať do takýchto projektov, ktoré nesú v sebe síce vyššie riziko, ale môžu byť veľmi výhodné.

Máme si nájsť peniaze v zahraničí? Máme to urobiť najprv tam, aby sme boli dostatočne dobrí aj pre Slovensko?

Neviem, asi to tak slovenskí vedci musia spraviť. Aj Jozef Murgaš, keď objavil telegraf, prišiel s tým na Slovensko, no poslali ho preč. Mám pocit, že aj my musíme najprv uspieť vo svete, urobiť validácie v zahraničí a až vtedy si Slovensko uvedomí, že sme dosť dobrí.

Ale keď pôjdem robiť klinickú validáciu do zahraničia, tak budem pomáhať pacientkám v zahraničí. Všetci nám hovoria, aby sme štúdiu urobili v USA a ja stále hovorím, že nie, lebo tak budem pomáhať americkým pacientkám. Prečo nemám pomôcť slovenským? Lenže za tejto situácie neviem, čo mám robiť.

X Dokedy budete čakať na to, ako sa to vyvinie s financovaním na Slovensku?

Viac ako 6 až 12 mesiacov čakať nemôžeme. Pretože ideme publikovať výsledky retrospektívnej klinickej validácie, čím síce získame reputáciu v onkologickom svete, ale zároveň ukážeme recept, ako na to. Nemáme veľa času.

Ešte sa snažíme presviedčať „naše končiny“, ale ak to nepôjde, budeme sa musieť obrátiť na zahraničie.

X Žili ste v Anglicku, na Islande aj v USA. Zapochybovali ste niekedy o tom, či ste urobili dobre, keď ste sa vrátili na Slovensko?

Pochybujem každý deň a určite nie som jediný. Keď som sa rozhodol v roku 2017 vrátiť, tak som si naivne myslel, že podpora vedy a výskumu na Slovensku je oveľa väčšia. Potom som pochopil, že to tak nie je, ale nemôžem sa s tromi malými deťmi neustále sťahovať, tak som si povedal, že to skúsim, že niečo zmením. A naša firma a aj ja sme vytrvalí.

Ale poviem to aj inak. Keď pracujete veľa s rakovinou, tak sa jej začnete báť. Ale ani nie tak, že ju dostanem ja, ale čo keby ju dostala moja manželka. A ten moment, keď prišli prvé výsledky od pacientky, ktorej sme pomohli, a ona bola naozaj ťažkom stave, išiel som za manželkou, aby som jej to oznámil.

Strašne som sa tešil, že to mám v rukách a povedal som jej: „Marienka, teraz sa už nebojím, keby to náhodou prišlo, tak už ti viem pomôcť.“ A tento pocit, tento vedecký vrchol som zažil práve na Slovensku a som za to vďačný.

X Čakajú nás voľby, naša krajina je polarizovaná a u mnohých vládnu obavy, ako to 30. septembra dopadne. Vy máte aké pocity pred voľbami?

Veľmi ma mrzí polarizácia spoločnosti a hnevá ma to šírenie strachu a nenávisti. Vysvetľujem si to tým, že na Slovensku sa veľmi ľahko dajú zmanipulovať ľudia a na to je aj dôvod. Mnohí žijú pod hranicou chudoby, je tu veľa týraných žien, nezaopatrených detí a ľudí, ktorí sú na periférii záujmu štátu a spoločnosti. Máme tu hladové doliny. Potom s tými ľuďmi viete ľahko manipulovať.

Ja ale nie som ochotný nabehnúť na to šírenie strachu, že to dopadne zle. Všetko máme vo vlastných rukách, keď je tu väčšina ľudí, ktorá vyznáva demokratické hodnoty, tak niet sa čoho obávať.

No nech už to dopadne akokoľvek, myslím si, že to nezmení zahraničnú orientáciu krajiny, že aj tak ostaneme v EÚ a NATO. Nálada sa zmení a všetci sa naspäť vrátime k svojej práci, aktuality.sk

X X X

USA žiadajú rekonštrukciu Bezpečnostnej rady OSN a viac stálych členov

Americký prezident Joe Biden vo vystúpení na 78. zasadnutí Valného zhromaždenia OSN v New Yorku navrhne rozšírenie počtu stálych členov Bezpečnostnej rady OSN (BR OSN).

Informuje denníka The Telegraph, ktorý sa odvoláva na hovorcu americkej Rady pre národnú bezpečnosť Johna Kirbyho.

„Som presvedčený, že prezident Biden o tom povie viac na budúci týždeň,“ povedal Kirby v rozhovore pre The Telegraph zverejnenom v nedeľu. „Jasne sme povedali, že sa domnievame, že prišiel čas podrobnejšie sa zaoberať architektúrou BR OSN. Myslíme si, že by mala byť viac inkluzívna a viac komplexná,“ uviedol.

Podľa správy Biden presadzuje, aby do rady pridali päť alebo šesť nových stálych členov vrátane Brazílie, Indie, Nemecka, Juhoafrickej republiky (JAR) a Japonska.

 Kirby tiež vyjadril presvedčenie, že Čína môže zohrať konštruktívnu úlohu vo vojne na Ukrajine. „Neexistuje veľa krajín, ktoré majú významný vplyv alebo prístup k (ruskému) prezidentovi (Vladimirovi) Putinovi. Čína je jednou z nich,“ povedal. USA podľa Kirbyho slov podporia úsilie Číny prispieť k ukončeniu vojnu, pokiaľ bude rešpektovať Chartu OSN a územnú celistvosť a zvrchovanosť Ukrajiny a bude brať do úvahy aj postoj tejto krajiny.

BR OSN má v súčasnosti päť stálych členov – Čínu, Francúzsko, Rusko, Spojené kráľovstvo a Spojené štáty. Ďalších desať členov volí Valné zhromaždenie OSN na obdobie dvoch rokov. V súčasnosti sú týmito členmi Belgicko, Dominikánska republika, Indonézia, JAR, Kuvajt, Nemecko, Peru, Pobrežie Slonoviny, Poľsko a Rovníková Guinea. /agentury/

X X X

Prieskum: Sulík tesne v parlamente, Kollár a Matovič mimo. Smer drží náskok pred PS

Voľby by v septembri vyhral Smer, druhé by skončilo Progresívne Slovensko a tretí Hlas. Vyplýva to zo septembrového prieskumu agentúry FOCUS pre reláciu Na telo.

 Na prvých troch priečkach sa v prieskumoch štandardne umiestňujú Smer, Progresívne Slovensko a Hlas.

Smer by podľa prieskumu získal 18,9 percenta hlasov, Progresívne Slovensko by volilo 16,5 percenta voličov, Hlas má podporu 14,6 percenta, Republika 8 percent, SNS získala podporu 6,4 percenta, KDH 6,2 percenta a do parlamentu by sa tesne dostala aj SaS so ziskom 5,1 percenta.

Mimo parlamentu by skončilo OĽaNO s podporou 6,3 percenta (koalícia potrebujeme na vstup do NR SR prekročiť 7-percentnú hranicu), Sme rodina by volilo 4,9 percenta a Demokratov 3,7 percenta opýtaných.

Pred bránami NR SR by ostala aj Aliancia (3,6 percenta), ĽSNS (1,8 percenta), Modrí, Most-Híd (1,5 percenta) a subjekty združené okolo Maďarského fóra (0,8 percenta).

Na základe výsledkov prieskumu by Smer v parlamente získal 37 kresiel, PS 33 a Hlas 29. So 16 poslancami by bola v NR SR Republika, SNS by mala 13 mandátov, KDH 12 a SaS 10.

 Prieskum verejnej mienky sa uskutočnil v dňoch 6.– 13. septembra formou osobných rozhovorov. Výberovú vzorku tvorilo 1 001 respondentov.

 V prieskume 48,3 percenta respondentov deklarovalo vysoký záujem o účasť na voľbách (určite pôjdu voliť). U ďalších 24,5 percenta prevažoval záujem nad nezáujmom (pravdepodobne pôjdu voliť). Zostávajúcich 27,2 percenta respondentov deklarovalo nízky alebo žiadny záujem o účasť na voľbách (určite alebo pravdepodobne nepôjdu voliť). Medzi respondentmi, ktorí deklarovali záujem o účasť na voľbách (určite + pravdepodobne pôjdu voliť), 8,0 percenta odpovedalo, že „ešte nevie, nie je rozhodnutý/á pre konkrétnu stranu“. Ostatných 64,7 percenta rozhodnutých respondentov rozdelilo svoje preferencie tak, ako vyplýva z prieskumu./agentury/

X X X

Slováci spolu s Číňanmi ohlásili veľké plány. Vybudujú novú baterkáreň a solárnu elektráreň, prácu dajú tisíckam ľudí

Spoločnosti InoBat a Gotion High-Tech podpísali predbežnú dohodu o spoločnom podniku na výstavbu gigafabriky na výrobu batérií. Tá by v prvom štádiu mala dosiahnuť kapacitu 20 GWh a vytvoriť tisícky pracovných miest.

 Ako informujú firmy, momentálne sa rozhodujú o umiestnení gigafabriky v európskom regióne. Jedným z kľúčových faktorov je silná podpora zo strany štátu a štátnych inštitúcií pri výstavbe kritickej infraštruktúry, vydávaní stavebných povolení a poskytovaní konkurencieschopnej štátnej pomoci. 

„Európa má veľký potenciál, strategickú polohu a dlhú tradíciu v automotive priemysle, na čo sa nám v InoBat podarilo nadviazať. InoBat dokázal, že za pomerne krátky čas vie vybrať vhodnú lokalitu, úspešne zvládnuť povoľovací proces a dokončiť výstavbu tak extrémne zložitej technológie ako je továreň na batérie. Naše R&D centrum a pilotná linka vo Voderadoch napredujú a technológia v ňom už funguje,“ zhodnotil CEO InoBat Marián Boček. Slovensko podľa neho má možnosť bojovať o umiestnenie továrne a byť tak konkurencieschopné v oblasti elektromobility.

Výstavba továrne by mala začať v roku 2024, s plným spustením sa počíta v roku 2026. Mala by sa rozprestierať na ploche viac ako 100 hektárov. Počiatočný plán vybudovať gigafabriku s kapacitou 20GWh bude možné postupne navýšiť. Spoločnosť Gotion High-Tech dokonca plánuje ako súčasť tohto investičného programu postaviť aj najväčšiu agro-solárnu elektráreň v Európe, ktorá bude gigafabriku zásobovať zelenou energiou.

Gotion High-Tech pred dvomi týždňami oznámil akvizíciu 25 percent strategického podielu v InoBat AS. Ide o jeden z TOP 3 globálnych batériových konglomerátov a exkluzívneho dodávateľa pre Volkswagen mimo Číny. „Táto gigafabrika má uspokojiť požiadavky na lokalizáciu zo strany našich európskych zákazníkov, ktorí sú v súčasnosti zásobovaní z Ázie, ako aj našich nových zákazníkov v Európe, o ktorých budeme čoskoro informovať,“ uviedol člen predstavenstva a technický riaditeľ firmy Steven Cai./agentury/