Zaistí konec války s Ruskom? Najhoršie na zajatí? Hladovanie, tvrdí obranca Mariupola z legendárnej fotky. V ruskom zajatí stále zostáva približne 2500 Ukrajincov a Ukrajiniek.

Mnohí jeho tvár poznajú z fotografie azovca Dmytra Kozackého. Začmudený, strhaný vojak s vonkajším aparátom na fixáciu kostí na ruke fotografovi v útrobách oceliarní Azovstaľ zapózoval s gestom písmena V.

Napriek hustej brade a dlhým vlasom ho Ukrajinci okamžite identifikovali. Tvár zraneného obrancu Mariupola patrila 42-ročnému Ternopiľčanovi Mychajlovi Dianovovi, staršiemu seržantovi 36. brigády námornej pechoty známemu pod prezývkou Mišaňa.

Aj po tom, čo sa obrancovia Azovstaľu nakoniec museli vzdať do rúk nepriateľa, obletela ukrajinské médiá Dianovova fotografia. Kráčal na nej v sprievode niekoľkých ozbrojených ruských vojakov.

A do tretice – 21. septembra, keď sa vo večerných hodinách v éteri objavila informácia o prekvapivej výmene zajatcov, bol jedným z prvých, koho tvár sa zjavila na sociálnych sieťach. Bol viditeľne chudší – podľa niektorých zdrojov schudol za ostatné mesiace až 40 kilogramov –, no opäť pózoval s gestom písmena V.

Dnes Dianov tvrdí, že podľa tohto gesta ho spoznala aj stráž, ktorá v máji ukrajinských vojakov sprevádzala z Mariupola do zajateckého tábora v Olenivke neďaleko Donecka. Jeden zo strážcov mu počas cesty neverbálne naznačil, či je tým mužom z fotografie, ktorý ukazoval písmeno V. Keď mu Dianov súhlasne prikývol, dozorca prstami naznačil gesto pre úvodzovky.

Cesta zo zajatia

Dianovovo rozprávanie sa začalo tou poslednou udalosťou – tým, ako sa vyše dvesto Ukrajincov ocitlo na slobode po tom, čo ich Ukrajina vymenila za jediného človeka, proruského politika a blízkeho človeka Vladimira Putina Viktora Medvedčuka.

Ukrajinskí zajatci si najskôr uvedomili, že ich z Rostovskej oblasti nákladným lietadlom previezli do Moskvy a odtiaľ majú namierené do Bieloruska. Nič však nevideli, no po prvom pristátí podľa Dianova počuli hlásenie letiska Šeremetievo.

Opisoval, že kým ostatní vojaci mali na očiach stiahnuté čiapky, jemu hlavu omotali lepiacou páskou. Ruský „vertuchaj“ (vo väzenskom slovníku slovo označuje strážcu, pozn. red.) mu podľa jeho slov omotal hlavu spôsobom, „ako keď sa na pošte fóliou obaľujú balíky“.

„Cítil som, že ma začína bolieť lebka a on sa ma spýtal: ‚Nie je to (omotané) tuho?‘ Odpovedal som mu, že veľmi tuho. ‚Tak trochu povolíme,‘ povedal, nohou sa oprel o môj hrudník a zatiahol pásku ešte silnejšie. Bol som takto omotaný deň a pol,“ opisoval ukrajinský vojak.

Napriek tomu, že nič nevidel, dovtípil sa, že dvesto mužov, ktorí boli rozdelení na hornej a dolnej palube lietadla, môže mieriť k hranici s Ukrajinou. Keď sa mu už na bieloruskom území podarilo uvoľniť kúsok pásky, vnímal, že zapadá slnko a autobus, do ktorého ho posadili, mieri na juh.

Po niekoľkých hodinách zastali. Keď ruskí strážcovia vyšli z autubosu, Dianov, neskrývajúc dojatie, vycítil, že doň po chvíli ktosi vošiel – no tentokrát ich privítal pozdravom Sláva Ukrajine.

Dvesto mužov nakoniec úspešne prešlo hranicu a ocitlo sa v Černihivskej oblasti. Medzi nimi aj fotograf práporu Azov a autor známej Dianovovej fotografie Dmytro Kozackyj.

 Stáli proti veľkej presile

Dianova zranili v Mariupole počas bojov 10. marca. V rozhovore spomínal, že na nosidlách ho vtedy niesla do nemocnice aj zdravotníčka Julia Pajevska známa ako Tajra. Už pár dní nato ju Rusi zajali. Na slobodu sa dostala v júni, takisto v rámci výmeny zajatcov.

Obrancovia Mariupola podľa Dianova to, že sa ocitajú v obkľúčení, pochopili 12. marca, keď sa začali zvádzať boje pri nákupnom centre Port City, kadiaľ vedie hlavný ťah do Záporožia.

V polovici apríla sa spolu s ďalšími vojakmi presunul do bunkrov pod oceliarňami Azovstaľ, ktoré Rusi neustále bombardovali.

Vojaci, ku ktorým sa už nedokázalo dostať zásobovanie, sa deň po dni ocitali bez vody, munície liekov. Podľa Dianova boli nakoniec odkázaní na zhnité potraviny, ktoré ešte našli v obchodoch nachádzajúcich sa v priemyselnom komplexe.

V polovici mája dostali vyčerpaní obrancovia Azovstaľu od prezidenta Ukrajiny rozkaz, aby zložili zbrane a zastavili operáciu obrany mesta.

Niekoľko tisíc ukrajinských vojakov svoje pozície bránilo 82 dní a viazali na seba ohromné ruské sily – podľa Dianova stáli údajne až proti štyridsiatim brigádam, teda niekoľkým desiatkam tisíc vojakov Ruskej federácie a takzvanej Doneckej ľudovej republiky.

Najhorší bol hlad

V zajatí Ukrajinci strávili štyri mesiace. To najhoršie, čo v ňom Dianov zažil, opísal jediným slovom – hlad.

Kým sa vojaci nachádzali v Azovstali, vždy v jej útrobách podľa neho vedeli nájsť čosi pod zub. No v zajatí už boli plne odkázaní na väzenskú stravu, ktorú opisoval ako kŕmnu zmes.

„Bez soli. Aby ste chápali, tam je soľ zakázaná. Aby ste nemali minerály. Na raňajky tanierik kŕmnej zmesi, na obed voda s kyslou kapustou, ktorú volajú šči. Ak máte veľké šťastie, dostanete kúsok zemiaku. Večer opäť krmivo. A kúsoček chleba s veľkosťou malej čokoládovej tyčinky. Chlieb aj kašu som si odkladal a jedol som až tesne pred spaním. Keď ste to totiž nespravili, zatvorili ste oči a videli ste jedlo. Nevideli ste ani rodinu, nezaujímalo vás, či je Ukrajina slobodná alebo nie. Myslel som len na to, že keď sa odtiaľ dostanem, budem veľkou lyžicou jesť zhustené mlieko (salko, pozn. red.),“ spomínal Dianov.

Na to, aby sa najedli, dostávali podľa jeho slov zajatci 30 sekúnd.

„A špeciálne vám nalejú horúcu polievku s kúskom chleba. To sa nedá fyzicky stihnúť. Bežíte tam (do jedálne, pozn. red.) aj nazad. Okolo vás stoja dozorcovia s nemeckými ovčiakmi. Kde som to už len videl? Mne to pripomínalo film Šindlerov zoznam. Chcete fyzicky aj psychicky zničiť človeka? Nekŕmte ho.“, aktuality.sk

  X X X

Putin vyslal smerom k Ukrajine nukleárny vlak, v pohybe je aj ponorka Belgorod

 Ruský prezident Vladimir Putin zrejme plánuje pri hraniciach s Ukrajinou test jadrových zbraní. Severoatlantická aliancia už varovala svojich členov. Do pohybu sa totiž dal vlak s ruskou vojenskou technikou, ktorú používajú jednotky z nukleárnej divízie ruskej armády, informuje portál britského denníka The Times. V pohybe je aj ponorka Belgorod, ktorá zrejme má vo výbave jadrové podmorské drony Poseidon.

 Ukazuje sa, že Kremeľ je ochotný eskalovať situáciu, keďže na bojisku Rusko stráca pevnú pôdu pod nohami, píše The Times. Najnovšie správy o presune ruského „jadrového“ vlaku k Ukrajine tak ešte stupňujú obavy, že Putin sa uchýli k použitiu atómovej zbrane.

 Bezpečnostný analytik Konrad Muzyka uviedol, že vlak videný v centrálnej časti Ruska, možno spojiť s aktivitami 12. hlavného riaditeľstva ruského ministerstva obrany. Ide o pracovisko „zodpovedné za jadrovú muníciu, jej skladovanie, údržbu, prepravu a výdaj jednotkám“.

Zábery spomínaného vlaku zverejnil na sociálnej sieti Telegram proruský bloger Rybar. Snímky ukazujú vojenskú techniku, ktorá slúži na údržbu zariadení súvisiacimi s nukleárnym arzenálom.

Vlak prevážal aj obrnené vozidlá s delami, ktoré podľa analytika Muzyku slúžia na ochranu nukleárnych jednotiek.

Podľa zdroja z prostredia obrany je pravdepodobnejšie, že hrozba by mohla prísť z mora. NATO varovalo členské štáty, že svoju základňu za polárnym kruhom opustila jadrová ponorka Belgorod, informoval taliansky denník La Repubblica.

Belgorod má dĺžku až 184 metrov, čo znamená, že je najdlhšou ponorkou na celom svete (americké ponorky triedy Ohio sú dlhé 171 metrov). Dosahuje maximálnu rýchlosť 32 uzlov, čiže 60 kilometrov za hodinu. Na hladine má výtlak takmer 15-tisíc ton a 24-tisíc ton, keď sa ponorí.

Rusko tvrdí, že je schopná niesť jadrové podmorské drony Poseidon, nazývané „zbraňami Apokalypsy“. Tie sú vraj schopné vyvolať obrovské vlny a zaplaviť prímorské mestá.

 Vladimir Putin vo svojom mobilizačnom prejave ubezpečil, že na obranu zabratých území je pripravený nasadiť všetky prostriedky, aj tie najničivejšie. „Ak bude ohrozená územná celistvosť našej krajiny, na ochranu Ruska a našich ľudí bezpodmienečne využijeme všetky prostriedky, ktoré máme k dispozícii,“ vyhlásil. „Toto nie je bluf,“ dodal šéf Kremľa.

 Hoci je stále mimoriadne nepravdepodobné, že by Rusko naozaj použilo jadrové zbrane, expertov rétorika Putinovo režimu znepokojuje. „Znova a znova vidíme, že Putin to vidí ako veľkú existenčnú vojnu a je pripravený zvýšiť stávky, ak prehrá na bojisku,“ povedal pre Washington Post Alexander Gabujev z Carnegieho nadácie pre medzinárodný mier. „Zároveň si nemyslím, že Západ ustúpi, takže je to teraz veľmi náročná výzva. Sme dva-tri kroky od toho, aby Rusko nedosiahlo svoje ciele a uchýlilo sa k tomu, čo bolo kedysi nemysliteľné,“ uviedol Gabujev s očividnou narážkou na použitie jadrových zbraní./agentury/

X X X

Prvé zábery z oslobodeného Lymanu: Ukrajinci pozbierali svojich, Rusi ostali na ulici

 Na cestách Lymanu na východe Ukrajiny, ktorý cez víkend oslobodila ukrajinská armáda, ležia telá padlých ruských vojakov, uviedla agentúra AP. Podľa sobotňajších vyjadrení ukrajinských predstaviteľov sa v meste v takmer úplnom obkľúčení ocitli tisícky Rusov.

 Ukrajinskí vojaci kráčajú po ceste a hľadajú mŕtve telá svojich spolubojovníkov v nedávno oslobodenom strategicky významnom meste Lyman v Doneckej oblasti na východe Ukrajiny.

Ukrajinskí vojaci po tvrdých bojoch o Lyman odniesli telá svojich kamarátov, padlých ruských vojakov nechali na uliciach. Ich telá teraz zabezpečujú predstavitelia humanitárnej misie Gruz 200, ktorej názov odkazuje na kódové označenie ruskej armády pre prepravu tiel padlých, uviedla v reportáži stanica Nastojaščeje vremja. Pracovníci skúmajú, či pod telami nie sú míny, a až potom ich pripravujú na prevoz. Pri cestách je totiž podľa reportáže ešte množstvo protitankových aj protipechotných mín.

 Obyvatelia Lymanu už opustili pivnice, kde sa schovávali počas bitky o nadvládu nad mestom, a varia si na ohni, opísala AP. Od mája nie je v meste tečúca voda, elektrina ani plyn.

 „Stála som v chodbe, asi päť metrov odtiaľ, keď to vybuchlo. Teraz zle počujem,“ povedala agentúre 85-ročná Valentína.

„Lietalo nám to skoro až na záhradu, rozbilo nám to okná. S otcom, keď sme večer chodili do pivnice, tak sme tam nemali bez svetla čo na práci. Hrali sme pri sviečke karty. A tá niekedy aj zhasla od (tlakovej) vlny,“ opísal stanici Nastojaščeje vremja chlapec z obce Šandryholove, ktorá leží pri meste Lyman.

 Stiahnutie vojsk z Lymanu v Doneckej oblasti priznala Moskva iba deň po tom, ako Putin slávnostne podpísal v Kremli zmluvy o pripojení štyroch ukrajinských regiónov s ich proruskými predstaviteľmi. Podľa amerických analytikov z Inštitútu pre štúdium vojny (ISW) sa po získaní Lymanu ukrajinská protiofenzíva nezastavila a ukrajinská armáda teraz postupuje ďalej do Luhanskej oblasti./agentury/

X X X

Začiatok konca? Ruský expert: Putin ešte nikdy nečelil takému riziku ako teraz

 „Je nevyhnutné, aby som bol proti vojne,“ povedal pre Pravdu krátko po začiatku invázie proti Ukrajine Sergej Utkin, ruský odborník na medzinárodné vzťahy. V tom čase pracoval v Akadémii vied v Moskve. Dnes je už na Juhodánskej univerzite v Odense. Prečo sa rozhodol z Ruska odísť? Ako vníma mobilizáciu a ako na ňu podľa neho budú reagovať Rusi? A prečo si myslí, že režim Vladimira Putina čelí doteraz nepoznanému riziku? Aj na tieto otázky Utkin odpovedal.

 X Kedy a prečo ste sa rozhodli opustiť Rusko?

Na jar som dostal ponuku z univerzity z Dánska. Povedal som si, že v súčasnej situácii je to dobrá príležitosť, aby som robil niečo zmysluplné. V Moskve som pracoval na projektoch, ktoré sa týkali vzťahov Ruska a Západu. No prestali byť relevantné, najmä z pohľadu štátom financovaného inštitútu. Ako viete, hneď na začiatku invázie som sa postavil proti vojne a svoje postoje som neskrýval.

 Rusi ušli z Lymanu a ukrajinskí vojaci si zaslúžia oslavovať. Hoci aj tancom, ako na videách, ktoré zverejnilo ukrajinské ministerstvo obrany a ukrajinské médiá.

X Mali ste preto problémy?

Lídri organizácie, v ktorej som pracoval, moje postoje v podstate rešpektovali a netlačili na mňa. Ale atmosféru v krajine nebolo možné ignorovať. Priestor pre každého ruského občana, ktorý chcel verejne vyjadriť svoj názor na vojnu, sa výrazne zužoval. Preto som sa rozhodol využiť ponuku, ktorú som dostal, lebo v týchto zúfalých časoch je to nová profesionálna skúsenosť.

X Keby ste boli v Rusku, spadali by ste pod mobilizáciu?

Nemyslím si to. Nemám vojenský výcvik. A zatiaľ je to formálne tak, že odvádzajú ľudí, ktorí už nejaký absolvovali.

 X Ako vnímate to, čo sa deje v Rusku v súvislosti z mobilizáciou? Vidíme, ako sa desaťtisíce mladých mužov usilujú čo najrýchlejšie dostať z krajiny. Myslíte si, že takáto reakcia režim Vladimira Putina prekvapila?

Podľa mňa si Kremeľ uvedomoval, že s vyhlásením mobilizácie budú spojené problémy, preto ju pomerne dlho odkladal. Ľudia o nej špekulovali hneď od začiatku invázie, ale vládni predstavitelia stále popierali, že ju pripravujú. Vedeli, že to nebude jednoduché. To, že sa Kremeľ pre ňu rozhodol, ukazuje, že si uvedomuje, že buď bude na bojovom poli prehrávať, alebo sa s tým niečo pokúsi urobiť. Mobilizácii sa teda režim už nemohol vyhnúť.

Nemyslím si, že je prekvapujúce, že vidíme, ako sa ľudia snažia z Ruska dostať. Trochu nečakané je asi len to, že je ich tak veľa. Ale bolo jasné, že mnohí Rusi mobilizáciu odmietnu. Ukrajina hneď na začiatku vojny zakázala bojaschopným mužom opustiť krajinu. Keby to neurobila, určite by boli aj takí, čo by odišli. Rusko takto po spustení invázie nepostupovalo. Podľa mňa to svedčí o tom, že Kremeľ bol presvedčený, že má na vojnu dostatočné sily. A keď sa niektorí ľudia po 24. februári z Ruska aj rozhodli odísť, režim to mohol dokonca vnímať pozitívne.

x Prečo?

Lebo to znižovalo šancu, že títo Rusi budú protestovať. Ak sa do armády usilujete naverbovať ľudí, ktorí by radšej utiekli alebo urobili niečo zúfalé, len aby nemuseli narukovať, asi z nich nebudú najlepší vojaci.

Kremeľ verí, že západné demokracie len diskutujú, nikdy nič nie sú schopné urobiť a radšej sa vyhnú použitiu tvrdej sily.

X Vyzerá to tak, že ruskí verbovači sa do veľkej miery zameriavajú na to, aby do armády dostali príslušníkov etnických skupín či chudobnejších ľudí, ktorí nemajú prostriedky na to, aby z Ruska odišli. Je to tak?

Je to presne tak, ako hovoríte. Toto sa dialo aj pri bežných odvodoch ľudí v minulosti. Ak bývate v Rusku vo veľkom meste, zvyšovala sa vaša šanca, že pre svoje deti vybavíte výnimku z povinnej vojenskej služby. V prípade, že žijete niekde v menších obciach a na vidieku, často nemáte prostriedky na to, ako sa armáde vyhnúť. Dokonca je možné, že ozbrojené sily by pre vás znamenali lepší život, postup na sociálnom rebríčku a nejakú kariéru. Samozrejme, teraz, v čase vojny je situácia iná. Vstup do armády je rizikom, ale stále sa nájdu ľudia, ktorí to urobia dobrovoľne. Neplatí, že 100 percent Rusov odíde z krajiny alebo sa pridá k protestom. Nemalú časť ľudí sa podarí mobilizovať.

 X Nakoľko je súčasná situácia nebezpečná pre Putina? Je jeho postavenie oslabené? Vojna sa určite nevyvíja podľa Putinovho plánu a ruskí okupanti museli ustúpiť z viacerých oblastí. A k tomu môžeme prirátať problémy s mobilizáciou. Je tento mix udalostí pre Putina politicky riskantný?

Určite je. Samozrejme, hlavným dôvodom, prečo je to pre Putina také rizikové, je fakt, že ešte nikdy nečelil takejto situácii. Naposledy sme riešili mobilizáciu v roku 1941, ako správne pripomínajú ľudia. Takže je to skutočne špecifická situácia. Preto je mnoho detailov, ktoré Kremeľ nemôže predvídať. Uvažujem nad tým, ako predstavitelia režimu vnímajú nálady spoločnosti.

xČo si podľa vás myslia?

Je to veľmi náročné posúdiť. Otázkou je, aké má Kremeľ o Rusoch ilúzie. Viacerí opoziční politici, z ktorých je väčšina už v zahraničí, tvrdia, že možno prezident a vláda naozaj verili, že keď vo voľbách dostávajú veľa hlasov, ľudia ich skutočne milujú, a teda sú za nich aj ochotní bojovať. No v realite to tak nie. Rusi sa v prvom rade usilujú vyhýbať sa politike a do ničoho sa nezapájať. Sústreďujú sa na svoje životy. Naozaj je náročné si predstaviť, že by si niekto mohol myslieť, že všetci Rusi sa tešia na to, že sa na pokyn Kremľa zapoja do boja. Vyzerá to však tak, že vláda minimálne predpokladala, že mobilizácia by mohla fungovať, keď ľuďom sľúbi materiálnu podporu. Ale aj tak ju mnohí Rusi odmietajú. Putin naozaj čelí riziku a ukáže sa, nakoľko je jeho režim odolný.

X Ustojí to Kremeľ?

Putin stavil veľa na ideu, že jeho režim je oveľa odolnejší ako západné demokracie. Lebo tie prechádzajú volebnými cyklami, do vládnych funkcií stále prichádzajú noví ľudia a nové politické strany. Kremeľ verí, že západné demokracie len diskutujú, nikdy nič nie sú schopné urobiť a radšej sa vyhnú použitiu tvrdej sily. A, naopak, Rusko má lídra, ktorý napriek problémom a ekonomickým ťažkostiam, dokáže ľuďom vysvetliť svoje rozkazy a oni sa nimi budú riadiť. V tom by mala spočívať odolnosť režimu. No, ako ukázala mobilizácia, režim čelí skutočným výzvam, a uvidíme, ako sa situácia vyvinie. Je veľmi zložité predpovedať všetky scenáre, ako bude ruská spoločnosť v konečnom dôsledku reagovať. Je však možné, že budeme svedkami protestov, ktoré budú oveľa vážnejšie, ako predpokladala vláda.

 Ruská mobilizácia nejde podľa plánu, až polovica odvedených ľudí vraj nie je schopná vojenskej služby.

X Od invázie sme videli viaceré prieskumy, z ktorých vyplývalo, že Rusi vojnu podporujú, respektíve, že ich veľmi nezaujíma. A do veľkej miery sa tieto postoje dajú určite pripísať štátnej propagande, ktorej ľudia veria. Vyzerá to však tak, že Rusi majú celkom dobrú predstavu o tom, čo sa deje na Ukrajine. Usudzujem to podľa reakcie na mobilizáciu. Keby mali pocit, že Putinovi ide na Ukrajine všetko podľa plánu a víťazstvo je na dosah, asi by ľudia z krajiny neutekali, však?

Samozrejme, samotná mobilizácia vzbudila záujem Rusov o vojnu. Ako povedal jeden opozičný politik, mnoho ľudí pochopilo až vtedy, čo sa stalo 24. februára, keď im vláda povedala, že budú musieť narukovať. Dovtedy do nemalej miery verili tomu, že ide len o nejakú obmedzenú vojenskú operáciu, o ktorú sa postarajú profesionáli. A že ich úlohou len je, aby sa príliš nestarali o to, čo sa deje. Veď predsa prezident Putin povedal, že je to potrebné urobiť, mal teda na to asi nejaké dôvody. Tomuto prístupu by som pripisoval aj to, čo ukazovali prieskumy. Teda tichý súhlas väčšiny spoločnosti s tým, čo sa deje.

Nemyslím si, že by Rusi vojnu vyslovene aktívne podporovali, ale vyhodnotili si to tak, že v prvom rade nechcú mať žiadne problémy s vládou, ktorá sa rozhodla niečo urobiť. Určite je tu aj menšia skupina ľudí, ktorá inváziu z rôznych dôvodov s nadšením víta. A na druhej strane sú tí, ktorí proti nej viac-menej aktívne vystupujú. No povedal by som, že asi 70 percent Rusov vojnu síce vyslovene nepodporuje, ale nemalo s ňou nejaký väčší problém, kým neovplyvňovala ich životy. Mobilizácia však túto situáciu mení. Vojna začala vstupovať do životov Rusov a je možné, že to bude mať vplyv na to, ako ju vnímajú./agentury/

X X X

Polícia obvinila vodiča Dědečka zo Zochovej, môže dostať až doživotie

 Polícia navrhuje väzbu pre opitého vodiča, ktorý spôsobil v nedeľu (2. 10.) tragickú nehodu v centre Bratislavy s piatimi obeťami. Obvinili ho z trestného činu všeobecného ohrozenia. V prípade preukázania viny mu hrozí trest odňatia slobody na 20 až 25 rokov alebo na doživotie. Polícia o tom informovala na sociálnej sieti.

 Zdemolované auto Dušana Dědečka, ktorým na zastávke MHD v Bratislave spôsobil smrť piatich mladých osôb.

Obvinenie už počas dňa avizoval policajný prezident Štefan Hamran v diskusnej relácii rádia Expres. Vodič Dušan Dědeček spôsobil smrť piatich mladých osôb na zastávke MHD.

„Aj vyšetrovateľ, aj dozorujúci prokurátor uvažujú dokonca o tom, že sa skutok bude kvalifikovať spôsobom, že za ten trestný čin bude možné uložiť v rámci trestného konania aj výnimočný trest doživotia,“ povedal Hamran. Orgány činné v trestnom konaní podľa neho vo veci naďalej vykonávajú dokazovanie. „Tých dôkazov je naozaj pomerne dosť,“ skonštatoval policajný prezident.

Zároveň Hamran potvrdil, že dychová skúška potvrdila vodičovi 1,6 promile alkoholu. Takisto potvrdil, že sa vodič po nehode správal konfrontačne. „Uvidíme, ako to budú kolegovia dokumentovať, akým spôsobom to budú kvalifikovať,“ dodal Hamran.

Hovorkyňa Univerzitnej nemocnice Bratislava Eva Kliská v utorok potvrdila, že jeden zo zranených je naďalej v kritickom stave a umelom spánku. „Naši zdravotníci robia všetko pre záchranu jeho života,“ povedala./agentury/

X X X

Prezidentka Čaputová vymenovala nového ministra školstva Jána Horeckého

 Funkcia ministra školstva je konečne po niekoľkých týždňov obsadená. Absenciu šéfa jedného z kľúčových ministrov kritizovala aj prezidentka Zuzana Čaputová. Dnes do funkcie vymenovala nového ministra, ktorým sa stal Ján Horecký.

 Šéfovi hnutia Sme rodina Borisovi Kollárovi sa zrejme splnila požiadavka, aby sa novým ministrom stal konzervatívne orientovaný politik. „Včera (nedeľa 18. septembra, pozn. red.) sme napríklad na Úrade vlády vyberali nového ministra školstva a mojou podmienkou je, aby to bol konzervatívne orientovaný odborník. Asi všetci tušíte prečo,“ vyhlásil. Zdá sa, že sa mu to splnilo. Niektorí však mali výhrady.

Bývalý minister školstva má výhrady

Nový minister školstva bude musieť riešiť viacero problémov v školstve, uviedol pre TASR bývalý šéf rezortu školstva Branislav Gröhling v utorok s tým, že má obavy z Horeckého vyhlásení, ktoré prezentoval v minulosti. Podľa neho sa uvidí, ako bude chcieť nový minister školstva riadiť školstvo smerom do budúcna.

 Keby bolo školstvo pre koalíciu dôležité, minister školstva by bol zvolený už dávno, vyhlásil exšéf rezortu. Poukázal na to, že tento post bol neobsadený takmer celý mesiac. Tvrdí, že so svojím nástupcom sa chcel stretnúť a odovzdať mu agendu. „Mám obavy, pretože meno nového ministra školstva sa viackrát skloňovalo s tým, či je konzervatívec, a to bola podmienka vládnej koalície, namiesto toho, aby sa pýtali, či má víziu školstva, či chce školstvo posunúť smerom dopredu alebo či chce pokračovať v rámci jednotlivých opatrení, ktoré sme nastavili,“ povedal Gröhling. Ako dodal, bude sa obávať, či sa školstvo nestane rukojemníkom názorov alebo vierovyznania, namiesto seriózneho záujmu o deti, učiteľov a rodičov a o to, ako a čo sa učia.

Kto je Ján Horecký?

Prezidentka SR Zuzana Čaputová vymenovala nového ministra školstva. Stane sa ním Ján Horecký. Prezidentka sa už s nominantom stretla minulý týždeň v Prezidentskom paláci. Pôvodne sa spomínali viacerí kanadidáti napríklad Daniel Bútora či Slavomír Partila. Nakoniec však premiér predložil meno Jána Horeckého.

Premiér Eduard Heger navrhol Horeckého prezidentke ešte minulý týždeň. Horecký je pedagóg a v minulosti bol predsedom Združenia katolíckych škôl Slovenska (ZKŠS). V kresťanských kruhoch je dlhodobo aktívny a pred niekoľkými rokmi vystúpil aj na proteste proti návrhu Akčného plánu pre LGBTI ľudí na roky 2016 – 2019. Išlo o návrh, ktorý mal za cieľ podporiť práva LGBTI ľudí na Slovensku.

Na krku mal aj vážne obvinenie

Podľa medializovaných informácií Horecký v minulosti pôsobil na viacerých riadiacich pozíciách v školách. Bol učiteľom matematiky. Aktuálne pracuje ako manažér u zriaďovateľa súkromných škôl Felix. Horecký mal však na krku aj vážne obvinenie. V roku 2015 usmrtil padnutý strom žiaka Základnej školy sv. Františka z Assisi v Bratislave. Horecký bol v tom čase riaditeľom školy. Vyšetrovateľ ho obvinil z trestného činu všeobecného ohrozenia. Jeho obhajcom bol terajší minister spravodlivosti Viliam Karas. Bratislavská mestská časť Karlova Ves prenajímala priestory tejto cirkevnej škole len za jedno euro ročne./agentury/

X X X

SPP už odpája prvých ľudí a firmy, tvrdí Matovičov poslanec. Nepodpísali vyššie zmluvy za energie a prišlo odpojenie

 Podľa šéfa hospodárskeho výboru Petra Kremského (OĽaNO) by štátny podnik nemal zneisťovať zákazníkov v čase, keď vláda finišuje s opatreniami na pomoc ľuďom a firmám s energiami.

 Predseda Výboru pre hospodárske záležitosti NR SR Peter Kremský vyzval členov vedenia Slovenského plynárenského priemyslu (SPP), aby sa vzdali svojich funkcií. Zároveň ich nabáda k tomu, aby zastavili vypínanie elektriny a plynu drobným podnikateľom a občanom.

„V posledných dňoch som sa stretol s viacerými prípadmi, keď dodávatelia elektriny a plynu zrušili existujúce zmluvy drobným podnikateľom alebo občanom. Potom im ponúkli násobne vyššie ceny a keď okamžite nepodpísali novú zmluvu, v priebehu niekoľkých dní im vypli plyn a elektrinu,“ upozorňuje Kremský.

 Podľa šéfa hospodárskeho výboru NR SR by štátny podnik nemal zneisťovať zákazníkov v čase, keď vláda finišuje s opatreniami na pomoc ľuďom a firmám s energiami. „Štátna firma sa nesmie zneužívať na podrazy a šírenie paniky medzi ľuďmi, najmä keď poctivo platia svoje účty a dodávateľovi energií nedlhujú. Môže to spôsobiť krach firiem, zvýšenie nezamestnanosti a ekonomický úpadok,“ varuje Kremský./agentury/

X X X

SaS vzdala snahu o návrat do vlády. Kollár: Predčasné voľby? Najskôr o pol roka

 Snahy pre vrátenie sa do vlády sú pre stranu SaS uzavreté a nebudú sa o to viac pokúšať. Oznámil to v utorok na tlačovej konferencii jej predseda Richard Sulík po tom, ako sa v Národnej rade nenašlo dostatok hlasov poslancov na odvolanie ministra financií Igora Matoviča (OĽaNO).

 Líder SaS taktiež uviedol, že strana je pripravená rokovať o predčasných voľbách. „O tom, aká tu vznikla koalícia, si dokáže spraviť obraz každý sám. Vládne tu hnutie Obyčajní ľudia a nezávislé osobnosti (OĽaNO), Sme rodina s fašistami,“ tvrdí Sulík.

Kollár: Najskôr o pol roka

Predseda Národnej rady a šéf Sme rodina Boris Kollár uviedol, že predčasné voľby by mohli byť najskôr o pol roka, krajinu nemôžeme uvrhnúť do chaosu. Hnutie podľa jeho slov nedrží vo funkcii ministra financií Matoviča, ale súčasnú menšinovú vládu. Podporovať ju bude dovtedy, kým bude schopná presadzovať návrhy na pomoc ľuďom.

„Táto vláda je v menšine len vďaka Sulíkovi, ktorý si postavil hlavu, a vďaka jeho náprotivku Igorovi Matovičovi. My sme sa ocitli niekde, kde sme sa nechceli ocitnúť,“ povedal Kollár novinárom s tým, že Sme rodina bolo za zachovanie štvorkoalície.

 Šéf liberálov uviedol, že Matovič je veľkým problémom koalície, vlády, ale aj Slovenska, a dodal, že vo funkcii ho podržali poslanci, od ktorých by rozhodne podporu nechceli.

„Zo SaS sa stáva riadna, tvrdá opozičná strana. Za návrhy, ktoré sa nám budú pozdávať a budú v súlade s naším programom, budeme hlasovať, za žiadne ostatné nie,“ oznámil Sulík.

Poslanci za SaS v parlamente neuspeli s návrhom na Matovičovo odvolanie. Za vyslovenie nedôvery ministrovi financií hlasovalo hlasovalo 73 poslancov, proti bolo 45 poslancov a 5 zákonodarcov sa hlasovania zdržalo. Na odvolanie bolo potrebných aspoň 76 hlasov. Na zosadenie Igora Matoviča z postu ministra financií tak chýbali tri hlasy./agentury/

X X X

 Martin Behula: Matovičovi pomohla slabá vôľa poslancov

Zastupiteľská demokracia má pre politikov ako je Igor Matovič jednu nespornú výhodu. Väčšinou im môže byť úplne jedno, že im nedôveruje trebárs 80 percent obyvateľstva. Peter Pellegrini sa na Facebooku rozčuľuje, že Matovič zostal ministrom „proti vôli ľudí“, no sám dobre vie, že vláda sa nezodpovedá ľudu, ale parlamentu. Nerozhoduje vôľa ľudí, ale vôľa ich volených zástupcov.

Horší ako Mikulec, lepši ako Zajac

Matovič tak ministrom financií zostal, no tvrdiť, že má dôveru parlamentu, by bolo príliš silné. Je to prinajlepšom „technická“ dôvera. To, že na vyslovenie nedôvery chýbali opozícii iba tri hlasy, v tomto prípade nie je až také podstatné. Tesný výsledok sa očakával, a odkedy poslanci okolo Tomáša Tarabu oznámili, že sa hlasovania nezúčastnia, bolo viac-menej jasné, ako to dopadne. Väčšiu výpovednú hodnotu než 73 hlasov za má 45 hlasov proti.

Matoviča bezvýhradne nepodporila ani jedna koaličná strana. Odvolávania sa demonštratívne nezúčastnil žiaden z trojice poslancov Za ľudí a deväť signatárov výzvy z OĽaNO. Dokonca aj v lojálnej Sme rodine bolo proti Matovičovmu odvolaniu len sedem poslancov. Dopadol horšie ako Roman Mikulec, ktorý dostal pred pár týždňami 48 hlasov.

Tak zle, ako ministri Dzurindovej menšinovej vlády tesne pred jej koncom na tom Matovič ešte nie je. Proti odvolaniu ministra zdravotníctva Rudolfa Zajaca bolo vo februári 2006 24 poslancov a ministra kultúry Františka Tótha o tri týždne neskôr podporilo len deväť zákonodarcov. Matovičove čísla však hovoria jasne: v kresle ho udržal iba nedostatok vôle poslancov vysloviť Matovičovi nedôveru.

Samoodstúpenie nehrozí

Pre Juraja Šeligu má vraj vláda väčšiu hodnotu ako osoba ministra financií a nevie sa postaviť do jedného radu s Ficom či Mazurekom. To však od neho nikto ani nežiada. Ak sa mu prieči potopiť koaličnému partnerovi ministra v parlamente, mal by sa spoločne s podobne naladenými kolegami snažiť dosiahnuť jeho dobrovoľný odchod vo vnútri koalície.

No to si vyžaduje rokovania a ďalšiu politickú prácu, ktorá sa nerobí statusmi na Facebooku a morálnymi apelmi. Apelovať pri Matovičovi na morálku a čakať, že samoodstúpi, je podobné ako vylepiť na bránu Jána Počiatka nápis „majetok Slovenskej republiky“ a dúfať, že vila v Cannes sa samoznárodní.

Mierkou Matovičovej morálky si je on sám. Všetko, čo Matovič robí, je podľa Matoviča správne, pretože to robí on. To si koaliční poslanci určite dobre uvedomujú. Medzi deviatimi zákonodarcami OĽaNO, ktorí nesúhlasia so stupňovaním agresivity medzi demokratmi a s démonizovaním novinárov, a preto Matoviča nepodporili, je aj poslanec Tomáš Šudík. Ten istý poslanec, ktorý ešte nedávno tvrdil, že nemáme inú možnosť, len si zvyknúť na komunikáciu Igora Matoviča.

„Má to v sebe, bude pokračovať,“ povedal Šudík o Matovičovi pre Denník N. Snáď sa teda poslanci nenahnevajú, keď zapochybujeme o úprimnosti ich apelov. Sami vedia, že nebudú účinné. V skutočnosti sa neprihovárajú Matovičovi, ale voličom. Chcú sa dištancovať od ministra financií, no nechcú, aby ich to čokoľvek stálo.

Nesplniteľné sľuby

Spájanie odchodu ministra s pádom vlády je falošná dilema, ktorá vyhovuje iba Matovičovi. Už Andrej Danko predsa vravel, že vláda nestojí a nepadá na žiadnom ministrovi. Ak by mala vláda aj pre Matoviča väčšiu hodnotu ako osoba ministra financií, dávno by odstúpil sám a bol by pokoj. Napokon, nedávno sa priznal, že v parlamente by mu bolo lepšie.

Demokratická väčšina, po ktorej volá deväť poslancov OĽaNO, sa však bude hľadať ťažko. SaS sa totiž vzdala ilúzie o návrate do vlády a chce sa začať správať ako opozícia. Ako sme vraveli, mali to povedať oveľa skôr. Donedávna tvrdili, že za vyslovenie nedôvery vláde nebudú hlasovať nikdy, teraz sú však pripravení rokovať o predčasných voľbách.

To nie je to isté, no veľa voličov nuansy nezaujímajú. Celé odvolávanie Matoviča sa tak môže mnohým zdať ako zámienka, ktorou sa SaS chcela zbaviť záťaže svojho sľubu. Opozičnej strane ťažko možno vyčítať, že sa správa ako opozičná strana. Ak to však niekto bude robiť, Sulík si za to môže iba sám. Stále sa totiž nenaučil nedávať sľuby, ktoré možno nebude môcť splniť, aktuality.sk

X X X

Každé tretie euro ide pre školy. V prípade energetických šokov si určite priority, varuje starostov NBS.

 Menej vykúrené školy či úrady. Obce a mestá po celom Slovensku už pociťujú drahé účty za energie a uskromňujú sa, ako sa dá. V čase, keď vláda stále hľadá, ako skrotiť ceny elektriny, tepla a plynu, už starostovia a primátori nemôžu čakať. A tak šetria, kde sa dá – vypínajú verejné osvetlenie, utlmujú vykurovanie.

 Analytici Národnej banky Slovenska (NBS) upozorňujú, že sa zvyšuje „riziko neschopnosti obcí vykonávať svoje činnosti v plnom rozsahu“. „Bez získania ďalších príjmov budú obce nútené siahnuť na rezervy, preskupiť zdroje na úkor nižších výdavkových priorít, zavádzať úsporné opatrenia a prípadne čerpať finančnú výpomoc,“ konštatujú analytici.

 Najnovšie sa pozreli na to, koľko obce a mestá platia za svoje energie. Jednoznačne najviac peňazí vynakladajú starostovia za energie pre školy – na zabezpečenie vzdelávania ide z ich rozpočtov 37 percent.

Zatepľovanie šetrí peniaze

Energetická efektívnosť obcí sa zlepšuje. Investície do verejného osvetlenia, zatepľovania budov vrátane spravovaných škôl a sociálnych zariadení prispeli v posledných rokoch k rastu energetickej efektívnosti v územnej samospráve. Podiel výdavkov na energie na celkových výdavkoch sa za posledných 10 rokov znížil z priemernej hodnoty 6,7 % v rokoch 2009–2011 na 4,1 % v rokoch 2019–2021.

Trend znižovania nákladov na energie za uplynulé desaťročie je možné pozorovať takmer vo všetkých oblastiach. Do určitej miery možno tento jav vysvetliť lepšou organizáciou práce, investovaním do nových technológií a zatepľovania budov. (ZDROJ: NBS)

Najohrozenejšie sú na tom malé obce, keďže podľa ekonómov majú veľmi obmedzený manévrovací priestor s rozpočtom. Sú totiž veľmi závislé od hlavného príjmu – podielových daní. V dvoch tretinách obcí tvoria podielové dane až 80 percent z celkových daňových príjmov. Menšie obce dávajú oproti väčším obciam aj vyšší podiel peňazí na energie.

Naproti tomu obce s vyšším počtom obyvateľov sú odolnejšie voči cenovým šokom. „V samosprávach nad 20-tisíc obyvateľov, kde sú výdavky na energie relatívne vyššie, žijú iba štyri percentá celkovej populácie,“ píšu v komentári analytici. Zo všetkých 2 910 obcí je 1 109 obcí, kde žije do 500 obyvateľov, 749 obcí s 500 až 1 000 obyvateľmi a 1 092 obcí s počtom obyvateľom nad 1 000.

 NBS tiež upozorňuje, že viac ako osem percent populácie (450-tisíc obyvateľov) však žije v obciach, kde sa „vyčerpal“ priestor na zadlžovanie. „Ich dlh totiž presiahol hranicu 60 percent,“ vraví NBS. Napríklad Prešovská univerzita odhaduje nárast za energie od budúceho roka 10– až 11-násobne. Preto sa rozhodli, že zainvestujú do zateplenia. „V dvoch študentských domovoch, na Ulici 17. novembra a na Námestí mládeže, taktiež aktuálne prebieha takzvaný zatepľovací proces s cieľom znížiť spotrebu energií pri ich prevádzke až o 50 percent,“ tvrdí hovorkyňa univerzity Anna Polačková.

V Spišskej Novej Vsi mesto zaviedlo úsporné opatrenia na pracoviskách v mestských budovách a organizáciách už v lete. Medzi požiadavkami bolo zbytočne nesvietiť, neprekurovať, nezapínať klimatizáciu, kumulovať jednotlivé presuny automobilmi, vypínať počítače či neplytvať spotrebným materiálom./agentury/

X X X

Ceny ropy narástla o vyše dve percentá, cena Brentu sa blíži k 91 USD za barel

Ceny ropy vzrástli počas utorkového obchodovania o viac než dve percentá, pričom cena Brentu sa priblížila k hranici 91 USD za barel (159 litrov).

Situáciu na trhoch výrazne ovplyvňuje blížiaca sa schôdzka ropného zoskupenia OPEC+, od ktorého sa očakáva zníženie ťažby. TASR o tom informuje na základe správy agentúry Reuters a údajov agentúry Bloomberg.

Cena severomorskej ropnej zmesi Brent s dodávkou v decembri dosiahla do 16.21 h SELČ 90,91 USD (91,91 eura) za barel. Oproti predchádzajúcej uzávierke to znamená rast o 2,05 USD (2,31 percenta). V pondelok vzrástla cena Brentu o viac než štyri percentá.

Cena americkej ľahkej ropy WTI s novembrovým kontraktom dosiahla 85,47 USD/barel. V porovnaní s predchádzajúcou uzávierkou to predstavuje rast o 1,84 USD, alebo 2,20 percenta. V pondelok sa cena WTI zvýšila o vyše päť percent.

Členské krajiny OPEC+, kam patria štáty Organizácie krajín vyvážajúcich ropu (OPEC) a ďalších producentov na čele s Ruskom, sa zídu v stredu, aby rozhodli o budúcej ťažbe. Trhy očakávajú, že OPEC+ sa dohodne na znížení produkcie o viac než 1 milión barelov denne. Podľa zdrojov z OPEC by okrem toho ešte jednotlivé krajiny mohli dobrovoľne znížiť ťažbu, čo by znamenalo najprudší pokles produkcie od začiatku pandémie ochorenia COVID-19, aktuality.sk

X X X

Zastavme korupciu: Môže sa paragraf 363 ešte zmeniť?

Ustanovenie umožňuje generálnemu prokurátorovi oslobodiť obvineného skôr, než prípad posúdi súd.

Existuje ešte šanca na to, aby sa v tomto volebnom období zmenil sporný paragraf 363 Trestného poriadku? A o čo ide v kauze Iskra? Dozviete sa v najnovšom pokračovaní Ľahkého podcastu o ťažkej korupcii. So šéfkou nadácie Zastavme korupciu Zuzanou Petkovou sa rozprával Juraj Kemka./aktuality.sk

X X X

Dianie v štátnej záchranke: výpovede ešte nezažehnali, záchranári požadujú odchod riaditeľa

Záchranná zdravotná služba Bratislava hovorí, že príplatky, ktoré chcela svojim zamestnancom pôvodne na dva mesiace vziať, im ponechajú. Nespokojnosť záchranárov však naďalej pretrváva.

i.Krátko po tom, čo 2000 lekárov podalo výpovede v nemocniciach, začala sa situácia vyhrocovať aj v Záchrannej zdravotnej službe (ZZS) Bratislava.

Záchranárom sa nepáčilo, že im nový riaditeľ Imrich Andrási chcel zobrať nenárokovateľné príplatky. A to po náročnom pandemickom obodbí a v čase rekordnej inflácie.

Záchranná zdravotná služba Bratislava je aktuálne v platobnej neschopnosti a toto malo byť jedno z úsporných opatrení.

Desiatky tamojších záchranárov boli odhodlaní podať výpovede. V piatok poobede bolo rozhodnutých takýto krok urobiť minimálne 40 z nich, ďalší sa mali rozhodnúť počas pondelka.

Nakoniec sa riaditeľ po dohode s ministrom zdravotníctva Vladimírom Lengvarským ešte v piatok rozhodol, že ľuďom príplatky ponecahjú.

Záchranári však napriek tomu ostávajú nespokojní a výpovede ešte nie sú definitívne zažehnané.

Zobrať príplatky

ZZS Bratislava prevádzkuje po Slovensku 94 záchranárskych staníc. Záchranári, ale aj vodiči, lekári a ostatní zamestnanci mali prísť o osobné príplatky.

A tí, ktorí pracujú v Bratislavskom kraji, aj o príplatky, ktoré dostávajú práve preto, že pracujú v regióne, kde sú vyššie náklady na bývanie.  Bratislavským záchranárom by to v priemere z výplaty ukrojilo 300 až 500 eur.

Tieto príplatky majú obsiahnuté v kolektívnej zmluve ako nenárokovateľné časti mzdy a odobraté im mali byť na dva mesiace – v septembri a októbri.

„Všetky navrhované opatrenia boli schválené aj zástupcami odborov pôsobiacich v ZZS BA a boli prijaté aj členmi vedenia,“ tvrdí ministerstvo zdravotníctva.

To však podľa odborárov nie je pravda. Okolnosti, za akých sa to odohralo, opisuje šéfka záchranárskych odborov Zuzana Pukancová ako zvláštne.

Vedenie zorganizovalo koncom septembra stretnutie, aby odbory informovalo o zmene organizačnej štruktúry. A vrámci stretnutia im predložilo list – rozhodnutie o odobratí nenárokovateľných príplatkov počas septembra a októbra.

Pukancová sa na schôdzke nemohla zúčastniť, lebo mala 24-hodinovú službu. Na stretnutí boli jej kolegovia, ktorí sa pod list podpísali, čo označila za chybu. Na druhej strane hovorí, že oni nie sú právnici, ale záchranári – tvrdí, že v budúcnosti už všade bude musieť chodiť s právnikom.

Jej kolega, ktorý sa na stretnutí zúčastnil, na sociálnej sieti vysvetľoval, že žiadne rokovanie o tejto téme neprebehlo a išlo len o jednostranné rozhodnutie nového riaditeľa. Zverejnil aj list, ktorý im bol predložený.

Šetriť na personáli

Pukancovú však na celej situácii mrzí najmä fakt, že vedenie vôbec prišlo s nápadom, že odoberie zamestnancom príplatky. Navyše v čase, keď je v záchranke dlhodobé napätie.

„Mňa mrzí, že niekto dostane nápad, že v čase, keď ľudia robia všetko pre to, aby prevádzka fungovala, keď vieme, v akej situácie je zdravotníctvo a pandémia ešte trvá, tak hneď ako prvé sa začína šetriť na zamestnancoch,“ uviedla.

Aj záchranár Peter (meno sme zmenili,r edakcia pozná jeho totožnosť) hovoril, že bol týmto krokom úplne znechutený. Na záchranke pracuje roky a tvrdí, že práci obetoval nielen svoj voľný čas, ale aj financie, keď musel na stanicu dokupovať veci, ktoré na nej chýbali.

„Aj veľa kolegov povedalo, že sú naštvaní a smutní, že to došlo do takéhoto štádia. Záchranári za ten dlh nemôžu, pravdepodobne sa nabaľoval roky a bolo to zlým manažmentom organizácie,“ povedal Peter.

Postoj Lengvarského

Do veci sa zapojil minulý týždeň aj minister Lengvarský.

Šéf rezortu hovoril, že ZZS Bratislava je vo veľkej strate a Andrásiho tam vymenoval preto, aby urobil opatrenia.

„Myslím si, že ohodnotenie, ktoré tam bolo, bolo vysoko nadštandardné. A nehovoríme iba o záchranároch, ale aj iných pracovníkov. Dôjde tam k zmenám aj v organizačnej štruktúre, takže myslím si, že situácia je zvládnuteľná,“ povedal vo štvrtok po tom, čo sa s Andrásim stretol.

Aj keď hovoril, že na záchranke majú vysoké ohodnotenie, na druhý deň sa s riaditeľom dohodli, že zdravotníkom príplaty ponechajú. To už bolo v čase avizovaných výpovedí.

„Nenárokovateľné položky mzdy budú za mesiac september a október zamestnancom ZZS Bratislava vyplatené,“ uviedla hovorkyňa ZZS Bratislava Darina Schreková.

Žiadajú odchod riaditeľa

Záchranár Ján (celé meno redakcia pozná) hovorí, že napriek tomu nespokojnosť vládne naďalej. Výpovede nateraz nebudú podávať, ale naďalej zbierajú deklarácie o tom, že sú ochotní ich podať.

Zamestnanci žiadajú garanciu, že im nebudú na príplatky siahať. Problém majú aj s novou organizačnu štruktúrou a požadujú odvolanie riaditeľa. Od pondelka spisujú petíciu za jeho odchod z funkcie. Podľa Pukancovej ju za 16 hodín podpísalo 94 záchranárov a zber podpisov ďalej pokračuje.

Odvolanie riaditeľa podľa jej slov žiadajú práve pre organizačné zmeny. „Nesúhlasíme s nimi,“ povedala.

Niektorí záchranári hovoria, že je pre nich odchod Andrásiho dôležitý natoľko, že by kvôli romu reálne podali výpovede. Volia voči nemu ostrejšie slová.

Svoje požiadavky žiadajú vyriešiť do 15. októbra. Podľa odborárky je situácia napätá nielen v Bratislave, ale na staniciach po celom Slovensku.

Úsporné opatrenia

ZZS Bratislava má od začiatku roka tretieho riaditeľa. Ministerstvo hovorí, že k poslednej výmene pristúpilo vzhľadom na pretrvávajúcu tvorbu dlhu a aby sa razantnejšie riešila ekonomická situácia tejto inštitúcie.

„Pán Andrási bol poverený vedením vzhľadom na to, že má s podobnými situáciami skúsenosti, zároveň má dlhoročné skúsenosti v oblasti záchranných zdravotných služieb,“ uviedla hovorkyňa MZ Petra Lániková.

Andrási už krátko po prebratí funkcie v septembri otvorene informoval, že záchranka je v čiastočnej platobnej neschopnosti. Tá mala byť podľa ZZS Bratislava spôsobená „predovšetkým preradením zdravotníckych pracovníkov a vodičov do III. kategórie rizikových prác“.

„Ďalšími dôvodmi pre čiastočnú platobnú neschopnosť sú náklady zamestnávateľa vyplývajúce z kolektívnej zmluvy a vysokého podielu práce nadčas,“ tvrdila štátna firma.

V otvorenom liste, ktorý zverejnili nespokojní záchranári, však naznačujú plytvanie financiami doterajších manažmentov.

Od vedenia totiž žiadajú, aby zverejnilo zmluvu na prenájom priestorov v biznisovom centre Mlynské Nivy, kam sa presťahovalo riaditeľstvo, hoci má vlastné priestory v Petržalke, či zmluvy s firmami, ktoré im robia školenia BOZP či preventívne prehliadky.

Požadujú tiež vysvetlenie nákupu osobných áut, ktoré označujú za predražené. Podľa zverejnených zmlúv kúpila záchranka vlani v novembri 12 hybridných áut za 400–tisíc eur.

Minulý rok ukončila ZZS Bratislava so stratou 1,67 miliónov eur. Dnes je v mínuse už 2,5 milióna eur a Sociálnej poisťovni dlží 685-tisíc eur.

Výpoveď nájomnej zmluvy

Aké iné úsporné opatrenia okrem vzatia príplatkov chcela štátna záchranka robiť? Vedenie hovorí, že v rámci racionalizačných opatrení pristúpilo aj k vypovedaniu nájomnej zmluvy na Mlynských Nivách a riaditeľstvo sa v dohľadnej dobe vráti do svojho sídla na Antolskej ulici.

„Organizácia je v štádiu prehodnocovania všetkých uzatvorených, nájomných či rámcových zmlúv. Zmenou organizačnej štruktúry došlo k redukcii pracovných miest, čo rovnako povedie k šetreniu finančných prostriedkov organizácie,“ uviedla Schreková.

Zároveň hovorí, že boli zrušené tri manažérske pozície a zredukoval sa počet zamestnancov na niektorých pozíciách. K začiatku októbra, podľa jej slov po vzájomnej dohode, opustili organizáciu šiesti zamestnanci, traja manažéri a traja ostatní zamestnanci.

„Rozhodne nebola v novej organizačnej štruktúre zrušená žiadna pozícia zdravotníckeho záchranára ani vodiča,“ uviedla Schreková, aktuality.sk

X X X

Výpovede lekárov pokračujú. Štát riešenie neponúka

Ak sa nič nezmení, viac ako 2 100 lekárov z 31 slovenských nemocníc hodí v decembri po ministrovi zdravotníctva Vladimírovi Lengvarskom (nom. OĽaNO) svoje plášte. Minulý týždeň totiž vyvrcholila nátlaková akcia Lekárskeho odborového združenia (LOZ), keď 1 948 nemocničných lekárov podalo hromadnú výpoveď. Tým sa to však neskončilo a pridávajú sa aj nahnevaní záchranári či sestry.

 Lekári pokračovali v podávaní výpovedí aj v utorok a predseda LOZ Peter Visolajský podotkol, že v niektorých ústavných zariadeniach sa k nemocničným lekárom pridali aj zdravotné sestry. „Najviac zapojené sú najväčšie nemocnice, univerzitné a fakultné. Ale som rád, že sa pridali aj malé nemocnice, zdanlivo nepodstatné, ale pre systém veľmi opodstatnené nemocnice,“ skonštatoval Visolajský po stretnutí s ministrom Lengvarským s tým, že situácia je podľa neho vážna.

Podľa Visolajského sa odbory s ministrom zdravotníctva nedohodli ani na utorňajšom stretnutí. Odôvodňuje to tým, že potrebujú vidieť reálne kroky a riešenia, nielen počúvať ústne sľuby, ktorých bolo za posledné roky dosť. Uvedomujú si však, že ide o nadrezortný problém.

 „Výpovede sú na stole. Od tejto chvíle preberá zodpovednosť ministerstvo a vláda. Je na nich, aby situáciu riešili,“ odkázal Visolajský. Odborári sú však pripravení sadnúť si za rokovací stôl, ak kompetentní prídu s konkrétnymi návrhmi. Niektoré sľuby však vidia ako nereálne. Podpis memoranda by bol podľa ich šéfa poslednou bodkou za rokovaniami, ale „dôležitejší ako podpísaný papier je konkrétny posun“.

Nespokojní sú však aj záchranári, ktorí boli v utorok v Národnej rade rokovať s poslancami. Záchranári zo štátnej bratislavskej záchranky žiadajú odvolanie svojho šéfa Imricha Andrásiho. Pod petíciu sa za 16 hodín podpísalo 94 záchranárov.

 „Naše požiadavky sa týkajú dvoch rámcov, prvým sú organizačné zmeny, druhým sú mzdy a mzdové podmienky. Organizačné zmeny sa skladajú tiež z dvoch častí. Ako prvý bod žiadame odvolať štatutára, riaditeľa ZZS v Bratislave. Druhý bod sú organizačné zmeny, ktoré by stabilizovali systém,“ ozrejmila predsedníčka Základnej odborovej organizácie pri Záchrannej zdravotnej službe v Bratislave Zuzana Pukancová po rokovaní so šéfom parlamentu Borisom Kollárom (Sme rodina).

Bratislavskí záchranári chceli od minulej soboty vypovedať nadčasy. Odôvodňovali to zrušením príplatkov a organizačnými zmenami. Svoje rozhodnutie však ešte v piatok zmenili po dohode o zachovaní príplatkov. Na tom sa dohodli minister Lengvarský a šéf bratislavskej záchrannej služby Imrich Andrási.

Záchranári okrem zrušenia príplatkov kritizujú aj zmeny v organizačnej štruktúre, v dôsledku ktorých malo zaniknúť 36 pracovných miest. Zmeny mal riaditeľ oznámiť bez konzultácie.

 Požiadavky Lekárskeho odborového združenia

Zabezpečiť pre nemocnice platby zo zdravotných poisťovní tak,aby mali zdravotnícke zariadenia pokryté všetky náklady súvisiace s adekvátne poskytnutou zdravotnou starostlivosťou.

Zvýšiť počet lekárov, sestier a pôrodných asistentiek tak,aby bola zabezpečená kvalitná zdravotná starostlivosť pre pacienta, garantovať tieto počty zákonom a zaviesť trestnú zodpovednosť v prípade ich nedodržania.

Zvýšiť platy sestier a pôrodných asistentiek tak,aby bola zabezpečená konkurencieschopnosť SR a kvalitná zdravotná starostlivosť pre pacienta.

Zrušiť ponižujúce a diskriminačnénepeňažné plnenie. Zabezpečiť lekárske fakulty tak,aby mohli produkovať viac kvalitných slovenských lekárov. Zreformovať vzdelávanie mladých lekárov– atestačné a špecializačné štúdium.

Nerušiť oddelenia v nemocniciach,až kým nebude pomerne zvýšený personálny stav a priestorové zabezpečenie v nemocniciach na tých oddeleniach, ktoré majú prebrať zdravotnú starostlivosť za zrušené oddelenia či nemocnice. Žiadna reforma nemôže byť vykonaná bez zabezpečenia dostatočného zdravotníckeho personálu.

Slovensko nesmie stratiť konkurencieschopnosť pri získavaní lekárov a sestier pre pacientov,preto žiadame, aby bola neatestovanému lekárovi priznaná základná zložka mzdy vo výške 1,7-násobku priemernej mzdy v národnom hospodárstve, atestovanému lekárovi priznaná základná zložka mzdy vo výške 2,8-násobku priemernej mzdy v národnom hospodárstve so zohľadnením aktívne vykonávaných špecializácií a certifikovaných činností a so zohľadnením dĺžky praxe, a to zvýšením koeficientu za každý rok praxe o 0,05-násobok priemernej mzdy v národnom hospodárstve (aktuálne teda zhruba o 50 eur za každý rok praxe). Čas materskej a rodičovskej dovolenky na účely mzdového ohodnotenia započítavať do času odbornej praxe./agentury/