Reuters: Odklon od pacifistickej tradície strany delegáti Zelených v Nemecku odmietli, zbrane totiž na Ukrajine zachraňujú životy. Nemecká ministerka zahraničných vecí Annalena Baerbocková bola na zjazde nemeckej strany Zelených. Za dodávku ďalších zbraní Ukrajine sa na zjazde nemeckej strany Zelených v sobotu v Bonne vyslovila prevažná väčšina delegátov. Odmietli tiež viacero návrhov, v ktorých sa podpora dodávok zbraní pre ukrajinské sily kritizovala ako odklon od pacifistickej tradície strany. TASR informuje na základe správy agentúry DPA.

Zbrane zachraňujú životy

Nemecká ministerka zahraničných vecí Annalena Baerbocková zdôraznila, že Berlín zásobuje Ukrajinu zbraňami práve preto, že Zelení sú stranou, ktorá sa zasadzuje za mier a ochranu ľudských práv. „Podporujeme ľudí pri ochrane ich životov,“ uviedla s tým, že jediný, kto nesie vinu za vojnu na Ukrajine, je ruský prezident Vladimir Putin.

Líder Zelených Omid Nouripour konštatoval, že „tieto zbrane zachraňujú ľudské životy“. Sergey Lagodinsky, ktorý je poslancom Európskeho parlamentu, v súvislosti s imperialistickými motívmi Kremľa povedal, že obrana a suverenita Ukrajiny je pre Zelených ako „antikolonialistickú stranu“ záväzkom.

Šéfka nemeckej diplomacie poznamenala, že ide o hybridnú vojnu – nebojuje sa podľa jej slov len zbraňami, ale aj energiami, a tiež strachom a snahami o rozdeľovanie spoločnosti, čomu je potrebné zabrániť. Je podľa nej zrejmé, že ďalšou témou, ktorá bude rozdeľovať ľudí, bude migrácia. V tejto súvislosti poukázala na Srbsko, ktoré obvinila z toho, že cez svoje hranice púšťa mnohých migrantov bez víz, ktorí sa následne pokúšajú dostať do krajín EÚ.

V nedeľu budú riešiť klímu

Mnohí delegáti Zelených kritizovali povolenie na export zbraní do Saudskej Arábie a tiež spočiatku opatrné vyjadrenia vlády čo sa týka odsúdenia násilností počas iránskych protestov.
Napriek rozsiahlemu zákazu vývozu zbraní do Saudskej Arábie totiž nemecká vláda v rámci spoločného programu Talianska, Španielska a Británie nedávno schválila dodávku vybavenia a munície v hodnote 36 miliónov eur.
Približne 800 zúčastnených delegátov sa na druhej časti zjazdu venovalo hlavne otázkam zahraničnej a bezpečnostnej politiky. Ako hosťujúca rečníčka vystúpila napríklad spoluzakladateľka ruskej ľudskoprávnej organizácie Memorial Irina Ščerbakovová.
V nedeľu, počas záverečného dňa zjazdu, ktorý sa začal v piatok, sa budú Zelení zaoberať témou klimatickej politiky, aktuality.sk

X X X

Stovky Nemcov protestovali proti rastúcim cenám energií v Lipsku

Čo je veľa, to je veľa. Nebudeme mrznúť pre zisky, bolo heslo demonštrantov v Lipsku.
Vyše 1000 vyšlo v sobotu do ulíc nemeckého mesta Lipsko demonštrovať proti narastajúcim cenám energií a potravín. Informovala o tom agentúra DPA.
Účastníkov mohlo byť viac

Podľa miestnej polície sa na proteste zúčastnilo len zhruba 1000 ľudí. Organizátori protestnej akcie, zahŕňajúci desiatky odborových zväzov, ako aj klimatických aktivistov a stranu Ľavica (Die Linke), hovoria až o 10 000 účastníkoch.

Ich demonštrácia sa konala pod heslom „Čo je veľa, to je veľa. Nebudeme mrznúť pre zisky.“ Požiadavky organizátorov zahŕňajú cenovo dostupné bývanie či kompenzáciu inflácie.

Organizátori demonštrácie sa pritom jasne vyhranili od pravicových protestov týkajúcich sa taktiež rastúcich cien energií. V tejto súvislosti uviedli, že účastníci a prívrženci ich protestu nepopierajú klimatické zmeny, nebagatelizujú Ruskom vedenú vojnu na Ukrajine a nehlásia sa ku konšpiračným teóriám.

Menší protest v Postupime

Agentúra DPA uvádza, že menší obdobný protest sa konal v meste Postupim neďaleko Berlína. Stovky ľudí tam demonštrovali za viac štátnej pomoci pre obyvateľov, ktorí živoria v dôsledku energetickej krízy. „Ide o zaistenie živobytia,“ uviedol Sebastian Walter, líder frakcie strany Ľavica v Brandenbursku, aktuality.sk

X X X

Obyvatelia Západu nemajú náladu na ústupky Rusku?

Väčšina obyvateľov západných krajín nemá chuť ustúpiť ruskému prezidentovi Vladimírovi Putinovi v rámci prípadnej dohody, ktorá by mohla ukončiť jeho vojnové ťaženie na Ukrajine. Uviedol to The Guardian s odkazom na prieskum, podľa ktorého je na Západe tiež silná podpora prísnejších sankcií voči Moskve a ďalšej pomoci Kyjevu. V ďalších štátoch sú ale názory viac proruské.

„Ak sa Putin spolieha na slabnúce odhodlanie Západu, tento prieskum naznačuje ďalšie zlé správy pre jeho vojenské ťaženie,“ uviedol Joel Rogers de Waal, ktorý vedie akademickú sekciu agentúry YouGov. „Nie je na tom ale medzinárodná zhoda,“ dodal.

Prieskum, ktorý zisťoval verejnú mienku v 25 najväčších krajinách sveta, sa uskutočnil medzi 24. augustom a 22. septembrom. Vyplynulo z neho, že z 13 západných krajín podporuje zachovanie či sprísnenie sankcií voči Rusku desať krajín: Francúzsko, Nemecko, Švédsko, Dánsko, Španielsko, Poľsko, Británia, USA, Austrália a Kanada. Vymykali sa Grécko, Maďarsko a Taliansko. Veľa obyvateľov Západu bolo za sprísnenie odvetných opatrení aj za cenu, že by sa ich životné náklady mierne zvýšili.

Z vojenského hľadiska mnoho ľudí podporovalo pomoc NATO ukrajinským silám, vrátane dodávok zbraní, výcviku vojakov, či kybernetickej a informačnej vojny zameranej na ruskú vládu. Priama vojenská účasť Severoatlantickej aliancie ale mala na Západe len malú podporu. Vo väčšine krajín za ňu hlasovalo zhruba 30 až 40 percent ľudí, v Nemecku len 20 percent.

Väčšina západných respondentov tiež prejavila len malú ochotu ku kompromisu s Kremľom ohľadom ukončenia konfliktu.

Prieskum sa pýtal, či by ľudia podporili rôzne ústupky Moskve – ukončenie sankcií, uznanie anektovaných území, či záruku, že Ukrajina nevstúpi do NATO – ak by Rusko súhlasilo s ukončením bojov a vzdalo sa všetkých, nejakých, alebo žiadnych územných ziskov.

„Zarážajúce je, ako všeobecne nízka je podpora pre ústupky Rusku v ktoromkoľvek z týchto scenárov – a ako rozdiel medzi tým, či sa Rusko vzdá celého novo obsadeného ukrajinského územia, alebo žiadneho, má na celkový výsledok len obmedzený vplyv,“ uviedol Rogers de Waal.

Tri európske krajiny boli vo väčšine týchto otázok výnimkou. V Taliansku, Grécku a Maďarsku si 20 až 30 percent ľudí myslelo, že NATO robí príliš veľa na pomoc Ukrajine. Podpora zachovania sankcií voči Rusku bola v Grécku a Maďarsku polovičná ako v niektorých západných krajinách a obyvatelia týchto krajín tiež výrazne častejšie podporovali ústupky Rusku.

Okrem západných krajín – prieskum sa týkal aj Brazílie, Mexika, Turecka, Egypta, Saudskej Arábie, Indie, Japonska, Indonézie, Thajska, Kene, Nigérie a Juhoafrickej republiky – bolo mnoho ďalších krajín orientovaných skôr prorusky. Napríklad v Turecku či Indonézii bolo za ekonomické sankcie len asi 35 percent respondentov a v Egypte alebo Saudskej Arábii podporila vyslanie ťažkých zbraní NATO na Ukrajinu sotva tretina opýtaných.

V desiatich západných krajinách väčšina respondentov v drvivej väčšine odmietla pohľad, ktorý Moskva vytvorila, aby ospravedlnila svoju inváziu na Ukrajinu. Sotva 20 percent ľudí uviedlo, že cieľom invázie bola ochrana etnických Rusov pred genocídou alebo pred nacizmom. Naopak 60 až 70 percent ľudí sa domnievalo, že Rusko napadlo Ukrajinu kvôli ambíciám Putina.

V Grécku si ale až 43 percent ľudí myslelo, že Kyjev je v područí sympatizantov nacizmu, a 41 percent Maďarov tvrdilo, že Západ sa snažil ohroziť Rusko z Ukrajiny. Niekoľko krajín na Blízkom východe a v Afrike, vrátane Turecka, odrážalo podobné presvedčenie – hoci všetkých 25 krajín sveta vykazovalo silnú, spravidla väčšinovú podporu názoru, že za vojnou stojí ruský imperializmus.

Na kľúčovú otázku, či je Rusko viac na vine ako Západ, odpovedali západní respondenti v podstate rovnako – vinili Moskvu. Zo všetkých 25 skúmaných krajín sa iba v Saudskej Arábii, Indii a Indonézii viac respondentov domnievalo, že za vojnu na Ukrajine nesie väčšiu vinu Západ ako Rusko./agentury/

X X X

Bude slovenský vrah inšpiráciou pre teroristov? Odpovedá odborník na extrémizmus

„Obávam sa, že smerujeme k menej tolerantnému svetu,“ povedal pre Pravdu Kacper Rekawek z Centra pre výskum extrémizmu na univerzite v Osle. Reagoval na dvojnásobnú vraždu, ktorú v stredu v Bratislave spáchal Juraj K. „V strednej a vo východnej Európe sa podobné názory, aké mal páchateľ, šíria medzi elitami. Je to problém,“ zdôraznil Rekawek.

Tisíce ľudí sa v piatok podvečer zišli v Bratislave, aby odsúdili teroristický čin Juraja K., a podporili LGBTI+ komunitu a vyzvali slovenskú spoločnosť na toleranciu a boj s nenávistnými prejavmi.

X Povedali by ste, že dvojnásobná vražda a útok na LGBTI+ komunitu v Bratislave sa dajú definovať ako terorizmus?

Podľa mňa to je teroristický útok. A som trochu prekvapený, že na Slovensku to ešte nie je také jednoznačné. (NAKA medzitým oznámila, že vraždy by mohla prekvalifikovať na trestný čin terorizmu, pozn. red.). Keby sa niečo také stalo v Spojených štátoch alebo v nejakej západoeurópskej krajine, jednoznačne by sme hovorili o teroristickom útoku. Neviem, či je to dôsledok toho, že v našom regióne to vnímame tak, že za terorizmus by mali byť zodpovední len džihádisti. Je to iná realita. Viem, že slovo extrémizmus sa na Slovensku špecificky používa aj v politickej oblasti. Ale to, čo sa stalo v Bratislave, bol teroristický útok. Máme o tom 60 strán. V manifeste páchateľa sú politické myšlienky a po nich nasledovali činy. Obeťami násilia neboli vojaci či policajti, nie je to nejaká vojna.

X V roku 2016 zabil Omar Mateen, ktorý prisahal vernosť Islamskému štátu, 49 ľudí v nočnom klube pre homosexuálov v americkom Orlande. Sú útoky na ľudí inej sexuálnej orientácie to, čo spája islamistických a pravicových teroristov?

Venujem sa spolu s kolegami výskumu krajnej pravice. Keď sa rozprávame s ľuďmi z tejto komunity, hovoria, že schvaľujú prístup džihádistov k menšinám. Pravičiarski extrémisti netvrdia, že islamisti sú ich kamaráti, ale sú veci, na ktorých sa s nimi zhodnú. Nechcem tým povedať, že sú to rovnaké skupiny. Ale do istej miery je to, čo robia, podobné. Spomenuli ste útok v Orlande, ktorý bol identický s tým, čo sa stalo v Bratislave. Rozdiel je v tom, že pohľad krajných pravičiarov na LGBTI+ komunitu je taký, že je to nejaká nová choroba a sú za ňu zodpovední Židia. Džihádisti sa homosexuálmi až tak nezaoberajú, ale ich prístup je v konečnom dôsledku rovnaký. Môžem spomenúť, čo robila teroristická organizácia Islamský štát s príslušníkmi LGBTI+ menšiny. Bohužiaľ, keď sa pozriem na fotografie z Bratislavy, vidím do veľkej miery to isté.

X Ak hovoríme o tom, čo majú ideologicky rôzne zafarbení teroristi spoločné, tak je to aj nenávisť voči Židom, však? Páchateľ im pripisoval z jeho pohľadu vinu za všetko zlé, čo sa deje vo svete. Sú Židia hlavným terčom radikálnych skupín?

Platí to o najextrémnejších krajných pravičiaroch. Nebudú o tom hovoriť každý deň, ale v ich prípade je to tak, že sa opierajú o antisemitizmus. Čo sa týka krajnej pravice, ktorá je už viac zapojená do politických súbojov, je to trochu iné. Pre ňu sú novým terčom džihádisti alebo moslimská komunita. Ale aj LGBTI+ menšiny. Táto skupina potrebuje jedného hlavného súpera a v minulosti ním boli Židia. No za posledné dekády sa to zmenilo. Prepáčte, že to tak poviem, ale teraz už je viac „cool“, keď tvrdia, že sú proti islamistom a moslimským komunitám. Nehovoria, že sú antisemiti.
Pochod na podporu LGBTI+ komunity v Bratislave

x Alebo tvrdia, že sú proti globálnym elitám.

Áno, a sú proti médiám, korporáciám a podobne. Pre týchto ľudí je to príležitosť hľadať spojencov. Keď budú hovoriť, že sú proti Židom, nezískajú ich. No keď spomenú globálne elity, migrantov či LGBTI+ komunitu, tak sa to, bohužiaľ, viac akceptuje. Myslím si, že to bude nový prístup do budúcnosti. Krajná pravica bude takto hľadať spojencov. Možno bude menej antisemitská a bude menej proti LGBTI+, ale nájde si niekoho iného. Ešte to nevieme.

X Bez toho, aby sme robili nejakú reklamu vrahovi zo Zámockej, ako vnímate jeho manifest? V minulosti sme pri podobných činoch videli takéto dokumenty. Najznámejším je asi manifest Andersa Breivika z roku 2009, na ktorý sa stále odvoláva časť pravicových extrémistov. Čo dokument teroristu z Bratislavy? Je to len niečo odkopírované?

Na jednej strane sú to odkopírované názory. Slovenský vrah bol viac antisemitský, ako bol Breivik, ktorý neútočil na Židov. Vyžadovalo by si to odborníka na jazyk, ale myslím si, že manifest napísal sám. Mnoho podobných ľudí len kopíruje veci z dokumentu Brentona Tarranta, ktorý v roku 2019 zabil v mešitách v novozélandskom Christchurchi 51 ľudí. Zdá sa mi, že v prípade Bratislavy je to iné. V našom regióne nie je asi tak veľa ľudí, ktorí napíšu vo veku 18 či 19 rokov dokument po anglicky na 50 až 60 strán. Znamená to, že rodičia investovali do jeho vzdelania a bol aj v zahraničí. V minulosti sme si mysleli, že takíto ľudia by mali predstavovať našu obranu proti radikalizmu.

X Myslíte vzdelanejších ľudí?

Áno. Nechcem hovoriť, že progresívni, lebo jeho rodičia podľa všetkého takí neboli. Hovorím o ľuďoch, u ktorých by sme očakávali kritické myslenie. Zaujímavé, že v tom manifeste sa vyskytujú náznaky toho, že páchateľ bol schopný kriticky uvažovať. Napríklad konšpiračnú teóriu QAnon pokladal za úplnú hlúposť. Tvrdil, že je to operácia nejakých amerických zložiek. A porovnával ju s tým, aké aktivity vyvíjali Sovieti proti ruským monarchistickým skupinám v západnej Európe. Písal o ľuďoch, ktorých páchatelia podobných činov na Západe nespomínajú. Vyzerá to tak, že sa tým naozaj zaoberal. Spomína postavy z Ruska či z Ukrajiny, aj Dariu Duginovú (nedávno zavraždená dcéra ruského krajne pravicového ideológa Alexandra Dugina, pozn. red.). Ale vysmieval sa z nej a bol kritický k režimu Vladimira Putina. Znamená to, že vedel rozmýšľať, a to je strašné. Nebol to len akýsi chudák. V strednej a vo východnej Európe sa totiž podobné názory, ako mal páchateľ, šíria medzi elitami. Je to problém.

X V čom spočíva?

Náš výskum ukazuje, že útokov, aký sa stal v Bratislave, je menej ako v minulosti. Niekedy to vyzerá, že to tak nie je, lebo médiá každú takúto udalosť rozoberajú. Ale útokov je menej. No neznamená to, že naše širšie spoločnosti sú spokojné napríklad s LGBTI+ komunitou. Dávame priestor ľuďom, ktorí šíria nenávisť, a nebojujeme s tým. K tomu ešte dodávame, že sa minimálne dejú násilné činy. No problémom je, že aj slová sú dôležité.

X Je očividné, že hnev a nenávisť sa šíria aj od politických špičiek. Prerástli už našimi spoločnosťami?

Mali sme tu istý základ. Komunistické spoločnosti boli uzavreté a vieme, ako sa správali ku gejom v našich krajinách. Ja som Poliak, vy ste zo Slovenska. Určite to nebolo perfektné a po konci komunizmu sme to nespracovali. Do veľkej miery sme ako Západ, ale nevyhodnotili sme si viaceré témy, aj historické. Naše štáty boli do veľkej miery homogénne, no menšiny sú rôzne. My sme mali 45 rokov komunizmu a potom sme 30 rokov riešili to, že musíme pracovať a byť bohatší. A na niektoré témy sme zabudli. Sú politické strany, ktoré to budú využívať, lebo po tom je dopyt. Niekoľko rokov som žil v Írsku, čo bola veľmi konzervatívna a katolícka krajina. Dnes však futbalisti národného tímu nosia na dresoch dúhové vlajky. Nikto o tom nehovorí, nie je to téma, je to len vyjadrenie solidarity. A potom vidím veľkú debatu o dúhových vlajkách na štátnych úradoch na Slovensku, nehovoriac o ďalších krajinách. Dúfam, že aj u nás nastane táto zmena.

X Obávate sa, že slovenský vrah by mohol byť inšpiráciou pre ďalších teroristov?

Dá sa na to odpovedať rôznymi spôsobmi. V roku 2019 sme boli svedkami viacerých podobných útokov. Páchatelia hovorili o tom, čo ich motivovalo. Aj Juraj K. to spomína. Napríklad útok v Buffale v máji toho roku. Extrémistická scéna sa na to však pozerá rôzne. Jej časť ho oslavuje na terorgrame, ako niekedy hovoríme komunikačnej platforme Telegram, lebo sa na nej šíri radikálny obsah. No iné skupiny extrémistov páchateľa kritizujú, lebo tvrdia, že na nich upriamil pozornosť, a že síce mal správne názory, ale je potrebné ich šíriť politickými cestami. Je dobré si pripomenúť, že to hovoria ľudia, ktorí budú pracovať na tom, aby dostali svoje myšlienky do našich hláv. A takýto politický súboj je už úplne iná záležitosť ako bezpečnostný. Hovoríme o takpovediac influenceroch. Obávam sa, že smerujeme k menej tolerantnému svetu, hoci to neznamená, že už zajtra budeme svedkami ďalšieho útoku./agentury/

X X X

Slovákom v USA vyčítali hygienu aj alkoholizmus, Matovič z Humenného naháňal taliansku mafiu

„Na Floride je rodina, ktorá prišla v prvej vysťahovaleckej vlne a farmárčeniu sa venuje dodnes. Začínali tým, že vo veľkom pestovali zeler. Dnes majú veľkú zeleninovú farmu, rozrástli sa aj na realitný trh,“ hovorí Milan Čupka.

Za posledných 150 rokov odišlo podľa odhadov zo Slovenska 1,2 milióna ľudí. Už začiatkom 20. storočia žil v USA približne každý štvrtý Slovák. Pracovali zväčša v baniach a železiarskom priemysle a mnohí sa rozhodli vrátiť domov. Niektorí z tých, ktorí sa rozhodli usadiť v Spojených štátoch, vytvorili slovenské kolónie.

„Žili v nich ľudia, ktorí chceli zostať v USA. Kolónie im vyhovovali aj preto, že Slovákom sa americké mestá zdali nebezpečné alebo nemravné. Ovplyvnili ich aj gangy, ktoré fungovali v 30. rokoch v USA – v mestách bola veľká kriminalita a chceli ochrániť svoje deti a rodiny,“ hovorí novinár Milan Čupka, ktorý bývalé kolónie navštívil a čoskoro mu o slovenských vysťahovalcoch v USA vyjde kniha s názvom What is huncút?

X Napísali ste knihu o Slovákoch, ktorí na začiatku 20. storočia emigrovali do USA. Ktorý z príbehov sa vám najviac páči?

Najzaujímavejšiu časť, o ktorej som nikdy nepočul ani ja, ani nikto z mojich známych, nechcem prezrádzať. Smeruje k nej celá kniha. Z ľudskej stránky sú mi však najbližšie mestečká, kde dodnes žijú potomkovia vysťahovalcov zo Slovenska.
Každý z nich má vlastný spôsob, ako si pripomína svoje korene. Už takmer nikto z nich nehovorí po slovensky, no časť z nich so Slovenskom stále spája puto. Vo veľkých amerických mestách si však svoje korene pripomínajú už len v slovenských spolkoch.
Sú miesta, ako je napríklad mesto Slovak v štáte Arkansas, kde je prepojenie so Slovenskom úplne jasné už z názvu. Ďalšie mestečko, ktoré založili Slováci, je Slavia na Floride. Vzniklo už v roku 1911, no miestni sú ako jedni z mála zo starej prisťahovaleckej vlny stále v živom kontakte s príbuznými na Slovensku.

X Na začiatku 20. storočia vycestoval do USA približne každý štvrtý Slovák, medzi nimi aj váš prastarý otec Michal. Ako sa mu žilo v USA?
Žiaľ, práve to sa mi nepodarilo zistiť. Môj prastarý otec vyscestoval v roku 1907 do Pittsburghu. Niekto z rodiny hovorí, že pracoval v bani, iní, že v železiarňach. Zarobil tam na nový dom, vrátil sa späť a neskôr, v 20. rokoch, do USA emigrovali jeho deti, teda súrodenci môjho starého otca.

Dodnes som s americkými príbuznými v kontakte, ale ani oni nevedia, čo robil prastarý otec v USA. Ani väčšina ďalších ľudí, ktorí mali v US s ktorými som sa rozprával a mali tam predkov nevie nič presnejšie…
Počas práce na knihe som si však aspoň rozšíril poznanie o tom, ako mohol vyzerať jeho život v Pittsburghu.

X Je práve on dôvodom, prečo ste sa začali zaujímať o tému slovenskej histórie v USA?

Áno. Keď som nedostal konkrétne odpovede od rodiny, začal som pátrať v literatúre a dokumentoch. Veľmi ma fascinovalo, že celé generácie Slovákov žili len v jednej dedine, pohli sa maximálne do najbližšieho mesta, mnohí neboli ani v Prešporku. A potom sa vydali do Hamburgu alebo Brém a odtiaľ do Ameriky. Museli mať obrovskú odvahu a stále rozmýšľam, ako ju v sebe našli.

X Vieme, že Slováci sa usídľovali v priemyselnejších častiach Spojených štátov. Podobne ako váš prastarý otec pracovali hlavne v baniach či v železiarskom priemysle. Vy ste sa však rozhodli mapovať osudy ľudí, ktorí žili v slovenských „kolóniách“. Čím sú zaujímavé?

Vlastne som na jedno z nich natrafil úplne náhodou v starých novinách, keď som si rešeršoval inú tému. Snažil som sa nájsť ďalšie podobné mestá a až vtedy som prvýkrát narazil na spomínané mestá Slovak a Slavia. Dovtedy som ich nepoznal, hoci sa tento téme venujem dlhodobo.
Zaujal ma aj fakt, že títo Slováci spravili hneď niekoľko odvážnych krokov. Najprv vycestovali do vzdialenej krajiny, a potom zobrali všetky svoje peniaze a začali si budovať nový život na miestach s úplne odlišnými podmienkami – v Arkansase, kde bývali tornáda, či na Floride s močiarmi a aligátormi.

X Vy ste tieto oblasti aj navštívili, poďme sa však najprv pozrieť na ich históriu. Aké boli pre Slovákov začiatky života v týchto kolóniách?

Prvé mesiace a roky pre nich museli byť veľmi ťažké. Prišli totiž na neobrobený, zarastený pozemok. Všetko museli vyklčovať, na Floride sa museli vysporiadať aj s močiarmi. V prvých rokoch ledva dopestovali niečo, čo by ich uživilo. Niektorí to nezvládli, museli sa vrátiť spät do miest na severovýchode USA. Boli medzi nimi aj ľudia, ktorí si pozemky nakúpili na dlh a nezvládli ho splácať.

x Čím sa tam živili?

Prišli za účelom pestovania zeleniny. Napríklad na Floride je rodina, ktorá prišla v prvej vysťahovaleckej vlne a farmárčeniu sa venuje dodnes. Začínali tým, že vo veľkom pestovali zeler. Dnes majú veľkú zeleninovú farmu, rozrástli sa aj na realitný trh.
V Slovaku zase najprv pestovali obilie, neskôr ryžu a sóju. Dnes majú veľké rodinné farmy, ktoré fungujú už celé generácie: aj vyše sto rokov.

X Čiže ľudia, ktorí si chceli len zarobiť a vrátiť sa na územie dnešného Slovenska, uprednosťňovali priemyselné mestá a do slovenských kolónií smerovali predovšetkým ľudia, ktorí plánovali v Spojených štátoch zostať?

Áno, žili v nich ľudia, ktorí chceli zostať v USA. Kolónie im vyhovovali aj preto, že Slovákom sa americké mestá zdali nebezpečné alebo nemravné. Ovplyvnili ich aj gangy, ktoré v 30. rokoch USA fungovali – v mestách bola vysoká kriminalita a chceli ochrániť svoje deti a rodiny. Niektorí teda šli na farmy. Vedeli, že tam budú mať svoju malú komunitu, s vlastným kostolom, kde sa nebudú musieť báť o svoje deti.

X Boli v kontakte s okolitým svetom?

V Arkansase, teda Slovaku, sa spočiatku nestretávali, žili si vlastným životom. Treba si uvedomiť, že tamojšie kolónie nevyzerali ako slovenské dediny – domy vedľa seba so záhradkami a poliami kdesi za domom. V amerických kolóniách bol najbližší sused vzdialený aj dva kilometre. Najbližšie mesto mohlo byť aj o 25 kilometrov ďalej a vybrali sa tam len niekedy – na nákupy či nejaké slávnosti.
V Slavii dokonca prvá generácia emigrantov zo Slovenska nevedela po anglicky, naučili sa to až ich deti. Prvousadlíci však mali pocit, že stačí, keď si budú rozumieť oni medzi sebou.
V knihe sa však snažím ukázať, že hoci sa môže zdať, že žili izolovane, v skutočnosti boli súčasťou amerického života.

X Ako sa na Slovákov dívalo okolie, teda Američania?

Zo začiatku ich ľutovali. Videli, že sú to veľmi chudobní ľudia. Neskôr sa to začalo meniť, keďže sa celkovo zmenila nálada voči imigrantom z východnej a južnej Európy. Boli proti nim dokonca aj imigranti z Anglicka, Írska či Nemecka, ktorí prišli skôr a už mali istý spoločenský status. Na imigrantov z východnej Európy sa dívali zvrchu a negatívne informácie o nich boli aj v tlači.

Čo sa však týka slovenských kolónií, o tej v Arkansase v novinách písali, že miestna komunita je veľmi príjemná, slušná a že farmári nerobili problémy. Bolo to dokonca v čase, keď už bola vyostrená atmosféra voči novým imigrantom.
Ani na Slaviu sa nepozerali krivo, ale spočiatku im pripadalo zvláštne, že žijú oddelene od ostatných a hovoria len vlastným jazykom. Jedna z potomkov takejto rodiny, ktorá ma sprevádzala, potvrdila, že na nich kedysi aj ukazovali: že sú to podivíni, ktorí hovoria zvláštnym jazykom.

X Hovoríte, že o Slovákoch sa písali aj negatíva. Čo také sa dalo prečítať v miestnej tlači?

Vyčítali im, že pijú veľmi veľa alkoholu a majú slabú hygienu. Niečo z toho bola pravda, niečo predsudky. Vyšiel napríklad prieskum, ktorý uvádzal, že len 58 percent nových imigrantov spĺňa normy čistoty domácnosti. Lenže rovnaký prieskum ukázal rovnakých 58 percent aj u starousadlíkov. Ale tak to bývalo vždy: na každú novú vlnu prisťahovalcov sa dívali cez prsty.

Slovákom tiež vyčítali, že bývali a poskytovali bývanie v boarding houses. Išlo o akési penziónové bývanie. Rodina, ktorá už bola zabývanejšia, si privyrábala tak, že si k sebe brala nájomníkov. Muž chodil do fabriky a žena spravovala penzión.
Mali dvojposchodový dom, na prízemí žila rodina a na hornom poschodí aj 12 nájomníkov – noví migranti zo Slovenska. Američanom prekážalo, že imigranti žili inak, než klasická rodina v peknom rodinnom dome. A že sú na jednej kope rodina a cudzí ľudia – neraz aj chlapi, ktorí pili pred deťmi. Zdalo s im to zvláštne.

V knihe máte viacero príbehov, mohli by ste jeden z nich aj porozprávať? Napríklad mňa celkom zaujal tento: Ako policajný riaditeľ Matovič z Humenného bojoval s talianskou mafiou spolu s dolapiteľom Al Caponeho.
Gejza Matovič sa narodil v Humennom, ale ešte keď bol malý chlapec, spolu s rodinou sa dostal do Clevelandu. Podarilo sa mi stretnúť aj s jeho vnukom.

Keď bol Gejza starší, stal sa policajtom a zmenil si meno na George Matowitz. Z pochôdzkara sa vypracoval na dlhoročného policajného riaditeľa. Od 30. do 50. rokov bol dokonca šéfom polície v Clevelande.
Boli to gangsterské roky, počas ktorých spolupracoval aj s Eliotom Nessom, ktorý stál za odsúdením Al Caponeho. Nevychádzali spolu najlepšie, ale spolupracovali a riešili veľké kauzy.

Matowitz tiež zohral dôležitú úlohu pri zatknutí prvého bossa clevelandskej talianskej mafie. Po úspešnom záťahu ho na stanici ho vítalo dvetisíc ľudí. Bol miestnou celebritou.
Do knihy som ho zaradil preto, lebo pasáž o kriminalite veľmi dobre ilustruje to, prečo ľudia chceli ujsť z rušných a nebezpečných miest.

X Sťahovali sa práve do kolónii, o ktorých píšete. Koľko je ich v USA?

Ja ich mám v knihe päť, tá posledná ale nie je úplne dobrý príklad, ale tiež ju založili Slováci. Boli aj také, ktoré môžete považovať za slovenské osady, aj nie. Napríklad ani Slovak nie je v pravom zmysle mesto, ale nezaradená komunita – nemajú starostu, samosprávu, riadia sa nariadeniami okresu.

Existovala aj osada Nitra, nachádzala s v Georgii, vznikla hneď vedľa osady Budapešť a Tokaj. Teraz po Nitre zostala len ulica. Zmapoval som len tie kolónie, ktoré sa mi podarilo vypátrať. Možno sú aj ďalšie. A zrejme sú aj také, ktoré sa stratili v histórii.
Napríklad aj pri Slovaku sa paralelne vytvorilo mesto Šariš. V Slovaku mali žiť ľudia, ktorí mali peniaze na farmárčenie, v Šariši mali byť najchudobnejší ľudia, ktorí chceli pracovať v neďalekých baniach, aby mohli splatiť pozemok. Nikdy sa to však neujalo. Bola o tom jedna, dve, tri zmienky v novinách.

X Ako to tam vyzerá dnes?

Slovak je dodnes farmárske mestečko v Arkansase, sú tam rodinné domy, okolo ktorých je niekoľko kilometrov štvorcových ryžových alebo sojových polí. Majú centrum, kde je kostol a spoločnská hala, kde sa stretávajú.
Slavia je pri meste Orlando. Človek si ju takmer nevšimne, lebo je súčasťou typického amerického predmestia. Sú tam rodinné domy a cítiť výraznú stopu Slovákov: založili tam kostol so školou a veľký komplex pre seniorov. Polovicu Slavie tvoria rodinné domy a druhú sú administratívne alebo komunitné budovy.

X Takže na týchto miestach je aj po sto rokoch cítiť slovenskú tradíciu?

Vo veľkých mestách na severovýchode sa to väčšinou drží len cez ľudí, ktorí sú ešte aktívni v spolkoch – a to sú sedemdesiatnici a starší ľudia. Mladší chodia na heritage days, teda na dni s typickým slovenským jedlom, ľudovou hudbou a krojmi.
V Slovaku a Slávii ľudia svoj pôvod vnímajú intenzívnejšie a prirodzenejšie, keďže vedia, že ich mesto založili ľudia zo Slovenska.
V Slovaku som stretol aj rodinu, ktorá sa v roku 2014 vybrala do slovenskej dediny, odkiaľ pochádzali ich predkovia. Odvtedy v Slovaku začali organizovať aj slovenský deň, kam ľudia nosia veci po starých rodičoch a rozprávajú sa o nich. Jedna rodina zo Slavie je aj v kontakte s rodinou na Slovensku, takže majú veľmi aktuálne informácie o tom, čo sa u nás deje.
Nikto z nich však už nehovoril po slovensky, poznali len pár slov.

X Prečo ste knihu spomenovali What is huncút?

Súvisí to s tým, že hoci obyvatelia slovenských osád v Amerike už po slovensky nehovoria, niektoré výrazy si predsa pamätajú. Ale viac o tom v knihe.

X „Kniha chce byť aj inšpiráciou pre všetkých, ktorí so svojimi rodinami v Amerike dávno stratili kontakt, aby sa o túto fascinujúcu históriu začali opäť zaujímať.“ Ako nás to podľa vás môže obohatiť?

Vždy je dôležité poznať rodinnú históriu. Niekedy máme v skrini kostlivcov, závažné veci v rodine, neraz aj traumy, ktoré sa potláčajú, nehovorí sa o nich, ale aj po generáciách nás môžu ovplyvniť. Aj preto je dobre vedieť, čo sa v našej rodine dialo a zaujímať sa o rodinnú históriu.

Navyše, vytvára to aj ďalšie puto s rodinnými príslušníkmi. Je pekné, keď sa ľudia pýtajú svojich starých rodičov na to, čo sa im v živote stalo. Lebo ak to človek nespraví včas, môže už byť neskoro.
Aj v mojom prípade bolo neskoro. O túto tému som sa začal zaujímať, až keď môj starý otec zomrel. V 80. rokoch, na staré kolená, sa dostal za svojimi súrodencami do USA. Keď som bol dieťa, rád mi ukazoval fotografie, ktoré si tam s nimi spravil. Viem, že by mi vedel o svojom otcovi vedel povedať viac, keby som sa viac vypytoval.

Okrem osobnej histórie je veľmi dôležité poznať aj históriu, ktorá sa týka nás všetkých. Vysťahovalectvo tvorí veľkú časť našej historie. Každý štvrtý slovák žil na začiatku 20. storočia v Amerike. A určite nás to ovplyvňuje dodnes.

Milan Čupka (1983)
Je reportér magazínu Forbes. Za svoje reportáže získal dve Novinárske ceny od Nadácie otvorenej spoločnosti, jednu výročnú cenu a šesť prémií Literárneho fondu. Kniha What is huncút? predstavuje prvé vydanie jeho reportážnych textov.

X X X

Nacista Göring si postavil zámok a prahol po zlate. V Norimbergu unikol povrazu dve hodiny pred popravou

Neďaleko Berlína si nechal v štýle stredovekého loveckého zámku postaviť vidiecke sídlo Carinhall, pomenované po svojej zosnulej žene Carin. Po stenách zámku rozvešal desiatky vzácnych obrazov, ktoré jeho ľudia kradli po celej Európe. V jeho zbierke sa skveli van Gogh, Botticelli, Renoir aj Monet.

Kedysi druhý najmocnejší muž Tretej ríše si nasadil čierne slúchadlá. Sudca už čítal verdikt, no trvalo ešte pár sekúnd, kým sa nemecký preklad dostal do uší Hermanna Göringa.

„Tod durch den Strang,“ povedal tlmočník. Statný muž, hoci teraz už mierne pochudnutý, sa ani nepohol. Napokon odložil slúchadlá a bez slova odišiel. Smrť obesením. Koniec, ktorého sa obávali viacerí nacistickí pohlavári, súdení medzinárodným tribunálom v Norimbergu.
Aj Göring, i keď celý čas vedel, že inak to dopadnúť nemôže. Mal moc, slávu aj peniaze, zbožňoval pompéznosť, užíval si opulentné hostiny aj poľovačky, kradol, raboval a po jeho rukách tiekla krv, aktuality.sk

X X X

Väznica Evín v Teheráne horí, ozýva sa odtiaľ streľba

Väznicu Evín v Teheráne, kde sú zadržiavaní politickí väzni, zachvátil požiar a od objektu sa ozýva streľba a zvuk poplašného zariadenia. Informovala o tom agentúra Reuters s odvolaním sa na videonahrávky na twitteri. Iránski predstavitelia ani oficiálne médiá udalosti nekomentovali.

„Rodiny väzňov sa zhromaždili pred hlavným vchodom do väznice Evín. Vidím oheň a dym a veľa príslušníkov špeciálnych síl. Sú tam aj sanitky,“ uviedol jeden zo svedkov kontaktovaný agentúrou Reuters.
Pred väznicou Evín aj na ďalších miestach Iránu sa v posledných týždňoch konajú protesty proti tamojšiemu autoritárskemu režimu. Vyvolala ich smrť mladého dievčaťa zatknutého mravnostnou políciou, údajne kvôli voľne nasadenej šatke – hidžábu. Podľa polície utrpela infarkt, podľa jej rodiny a ďalších zdrojov zomrela na následky policajnej brutality.

Iránska vláda proti účastníkom demonštrácií tvrdo zasahuje, čo si vyžiadalo podľa mimovládnych organizácií dve stovky obetí, vrátane príslušníkov bezpečnostných zložiek.

Väznicu Evín, kde sú väčšinou zadržiavaní ľudia, ktorí čelia obvineniam z ohrozenia bezpečnosti, dlhodobo kritizujú západné organizácie na ochranu ľudských práv. Organizácia Human Rights Watch (HRW) v minulosti uviedla, že sa v Evíne využívajú vyhrážky mučením a hrozby trvalého uväznenia a mučenia rodinných príslušníkov. Bežné je aj klamanie a ponižovanie zadržaných, viacdenné výsluchy trvajúce až päť alebo šesť hodín, odopieranie lekárskej starostlivosti a odmietanie návštev rodinných príslušníkov./agentury/

X X X

Vo Francúzsku sa v cestovnom kufri našlo telo 12-ročného dievčaťa
3
Francúzsko začalo vyšetrovanie v prípade vraždy 12-ročného dievčaťa, ktoré sa našlo v piatok večer v Paríži bez známok života v cestovnom kufri. V sobotu to oznámila tamojšia prokuratúra. TASR správu prevzala z agentúry AFP.

Cestovný kufor sa našiel v piatok večer v parížskom 19. obvode pred budovou, v ktorej dievča bývalo. Žiadne bližšie okolnosti o úmrtí obete však prokuratúra nezverejnila.

Podľa nemenovaného zdroja z prostredia vyšetrovania sa rodičia dievčaťa začali o dcéru strachovať, keď v piatok popoludní neprišla domov zo školy. Nezvestnosť dcéry išla na policajnú stanicu nahlásiť matka obete.

V súvislosti s úmrtím dievčaťa vzala polícia do vyšetrovacej väzby štyri osoby, uviedol denník Le Parisien. Polícia sa podľa neho zaoberá i verziou únosu a následnej vraždy./agentury/

X X X

 S Dianou sú na scéne už aj Harry a William: Zverejnili prvé nové zábery z aktuálne najsledovanejšieho kráľovského seriálu Koruna, teda The Crown
S Dianou sú na scéne už aj Harry a William: Zverejnili prvé nové zábery z aktuálne najsledovanejšieho kráľovského seriálu Koruna, teda The Crown

Známe sú už aj nové detaily z pokračovania seriálu! Do zverejnenia piatej série Koruny zostáva menej než jeden mesiac. Fanúšikovia tohto seriálu už netrpezlivo čakajú na nové detaily, ktoré ich navnadia na nové časti. Pripravte sa na viacero zmien, ktoré opäť trochu zdramatizujú dej. Ešte pred premiérou sa však v Anglicku rozpútali diskusie, či je teraz vôbec ten správny čas na hrabanie sa v súkromí monarchie.

V hlavných úlohách sa predstavia noví herci

Nová séria sa opäť predstaví s veľkými zmenami hercov v hlavných postavách. Najmä v prípade úlohy Alžbety II. sa na herečky kladú veľké nároky. Olivia Colman a Claire Foy získali za svoje výkony viacero prestížnych ocenení. Preto obsadenie tejto postavy bolo veľmi dôležité. Nakoniec pripadla táto pocta pre herečku menom Imelda Stauton, ktorá je známa napríklad ako nepríjemná učiteľka Dolores Umbridgeová z Harryho Pottera.

Princa Philipa si zahral Jonathan Pryce, ktorý zahviezdil v Dvoch pápežoch a objavil sa aj v jednej z Bondoviek. Veľký rozruch spôsobilo najmä angažovanie Elizabeth Debicki, ktorá si zahrá princeznú Dianu. Na prvých fotografiách zo seriálu vyzerá takmer na nerozoznanie, preto sa už nevedia dočkať ako bude na nich pôsobiť od prvých častí. Princa Charlesa, dnes už kráľa Karola III., stvárni Dominic West a pred kamerou sa po prvýkrát objavia aj princovia Harry a William.

Zábery zo seriálu Koruna, The Crown, piata séria, premiéra 2022, Elizabeth Debicki, Timothee Sambor, Teddy HawleyZdroj: Profimedia
Dostávame sa do najzaujímavejšej éry

Pred premiérou piatej série Koruny panuje veľké vzrušenie i kvôli tomu, že sa dostávame do čoraz aktuálnejšej a najmä najzaujímavejšej éry. Jej dej sa bude odohrávať v deväťdesiatych rokoch, na pretras preto prídu aj rodinné problémy Charlesa a Diany, ktoré vyústili až do ich rozvodu. Všetci sú zvedaví na to, či seriál neodhalí nejaké nové detaily, ktoré by prezradili niečo viac zo zákulisia monarchie. Navyše aj panovanie Alžbety II. sa dostáva do vzrušujúceho obdobia, ktoré si už pamätá väčšina súčasných divákov. Preto môžu dej porovnávať s realitou, ktorú poznali.

Obviňujú ich z necitlivosti voči Karolovi III.

Diváci Netflixu si môžu prvé časti novej série pozrieť od 9. novembra. Podľa niektorých anglických médií to však vôbec nie je dobré načasovanie. Domnievajú sa, že je to veľmi krátky čas od úmrtia Alžbety II.. Jej syn Karol III. zasadol na trón len dva mesiace od premiéry novej Koruny. Ešte stále smúti za svojou mamou, prežíva rušné chvíle na tróne a teraz bude musieť čeliť ešte aj tlaku verejnosti, ktorý istotne nastane po odvysielaní desiatich častí. Hlavným problémom totiž je práve kritické obdobie, ktoré bude stvárnené v seriáli. Rozvod s princeznou Dianou ponímali vtedy ľudia ako veľké sklamanie. Všetci ju milovali a jeho popularita veľmi klesla. Preto sa obávajú, že im zase pripomenú túto citlivú stránku a kráľ sa hneď v úvode panovania ocitne v ošemetnej situácii.

Stane sa najsledovanejšou sériou?

Po smrti kráľovnej Alžbety II. opätovne výrazne stúpla aj sledovanosť Koruny. Ľudia si chceli pripomenúť jej kariéru a život, preto si nostalgicky pozerali aj staršie série. Pravý ošiaľ by však mal nastať až od 9. novembra. Na obrazovky sa dostane najzaujímavejšia éra jej panovania, preto tvorcovia seriálu predpokladajú, že sa stane vôbec najsledovanejšou.

Už začali natáčanie aj poslednej série

Piata séria bude predposlednou, ktorá sa objaví na streamovacej platforme Netflix. Tou nasledujúcou šiestou plánujú tvorcovia ukončiť celý príbeh. Bude sa odohrávať až do roku 2003. Fanúšikovia tým nie sú vôbec nadšení, pretože by si radi pozreli aj stvárnenie novších dejín anglickej monarchie. Možno tlak verejnosti nakoniec motivuje tvorcov a prídu s ešte jednou sériou. Tá šiesta sa začala natáčať počas minulého mesiaca. Štáb aktuálne pracuje v Barcelone. Po smrti kráľovnej Alžbety II. sa rozhodli vzdať jej úctu tým, že na jeden deň prerušili natáčanie. Pozrite si všetky zaujímavé fotografie, čo nás čaká ako aj porovnanie s ich skutočnými postavami, aktuality.sk

X X X

Na čudné praktiky vedenia TANAP-u upozorňuje okresný úrad aj občianske iniciatívy

Doterajší riaditeľ Tatranského národného parku (TANAP) Pavol Majko si musí na svoje opätovné vymenovanie do funkcie počkať. Dôvodom sú zvláštne praktiky vo vedení národného parku pri nakladaní s verejnými zdrojmi. Podozrenia má preveriť Generálna prokuratúra SR, na ktorú sa obrátil Okresný úrad v Poprade.

V popredí je chata Tábor prenajatá Občianskemu združeniu Les. Zadná dreváreň bola prerobená na záchrannú a karanténnu stanicu.
„Bude vymenovaný až vtedy, keď uspokojivo zodpovie a obháji svoju osobnú integritu,“ poznamenal minister životného prostredia Ján Budaj na adresu Majka s tým, že mu musí vysvetliť podozrenia, ktoré sa voči nemu objavili.

Prednosta Okresného úradu (OÚ) v Poprade Jozef Bednár zaslal 21-stranový podnet na Generálnu prokuratúru, v ktorom opísal podozrenia v súvislosti s výstavbou rehabilitačnej stanice pre kamzíky v národnej prírodnej rezervácii Tichá dolina v roku 2019. Okresný úrad zistil v procese výstavby takmer 20 rôznych porušení zákonov v lokalite, kde je piaty, teda najprísnejší stupeň ochrany prírody v TANAP-e. Koncom septembra zas nezisková organizácia Machaon poukázala na ďalšie prešľapy riaditeľa.

Prednosta Bednár na tlačovej konferencii v piatok uviedol, že v súvislosti s prípadom výstavby rehabilitačnej stanice má podozrenie na spáchanie viacerých trestných činov a stavbu označil za „najdrahší záhradný domček na Slovensku“. Spýtal sa, či ide o „drobnú časť sofistikovaného podvodu s požehnaním Ministerstva životného prostredia SR z obdobia vlád Roberta Fica a Petra Pellegriniho“. Upozornil aj na zvláštne fungovanie Občianskeho združenia Les, ktorého štatutárnym zástupcom je Majko, súčasne poverený riaditeľ Správy TANAP-u.
Majko sa zatiaľ k podozreniam nevyjadril. „Zdravím, som v USA na konferencii. Ozvem sa po návrate,“ uviedol v odpovedi na mail redakcie Pravdy. Takisto redakcia oslovila aj ministerstvo životného prostredia, odpoveď sme však nedostali.

Drobná stavba za 50-tisíc

V podnete sa okrem iného uvádza, že na problematickú „drobnú“ stavbu získalo Občianske združenie Les 50-tisíc eur. Podľa slov prednostu bez väčšej kontroly. „Stačil opis zámeru, a len 10-tisíc eur išlo na búracie práce. Hlavný problém je v tom, že všetky inštitúcie, ktoré by mali kontrolovať priebeh, zlyhali,“ píše Bednár a žiada generálneho prokurátora, aby skontroloval celý proces. Pýta sa tiež, či je možné, že by „výstavba drevenej drobnej stavby s rozmermi 4 metre krát 7,5 metra bola v sume viac ako 42-tisíc eur, čo sa javí minimálne ako štvornásobok trhovej ceny podobných drevostavieb“.

Otázna je aj potreba takejto rehabilitačnej stanice a jej opodstatnenosť podľa zákona, keďže na výberovom konaní Majko uviedol, že posledný prípad zachránenia kamzíka pracovníkmi Správy TANAP-u, a to konkrétne kamzice Radky, ktorej poskytli starostlivosť v knižnici Správy TANAP-u, bol v roku 2018. Stanica stojí na mieste starej drevárne pri chate Tábor, ktorú má OZ Les v prenájme.

„Na to, aby niekto získal dotáciu z envirofondu, netreba žiadnu hlbšiu kontrolu, stačil opis zámeru, jedna faktúra firme, ktorá všetko zabezpečila,“ uvádza. Je podľa neho otázne, či sa vôbec uskutočnilo výberové konanie a na čo konkrétne boli finančné prostriedky použité. O verejnom obstarávaní dodávateľa podľa neho totiž na stránke Úradu pre verejné obstarávanie (ÚVO) nie je žiadna zmienka ani žiaden dokument. „Existuje iba čestné vyhlásenie štatutárneho orgánu žiadateľa k výberu dodávateľa a podpísané P. Majkom, kde je uvedené, že verejné obstarávanie bolo vyhlásené a že záverečná zápisnica o výsledku vyhodnotenia ponúk je zo dňa 24. 5. 2019.“
Vo všetkých prípadoch vybraným dodávateľom bola spoločnosť Wilde, veľkoobchod s poľovníckymi potrebami v Liptovskom Mikuláši. Podľa Bednára je zaujímavé, že práve táto firma je expertom na stavebné práce a že sa iné firmy na Slovensku na takú zaujímavú a dobre financovanú prestavbu malej drevárne na zariadenie pre rehabilitáciu kamzíkov s rozlohou 30 metrov štvorcových celkovej sume zákazky viac ako 52-tisíc eur neprihlásili s nižšou cenovou ponukou.

Bude nepohodlný?

Táto rehabilitačná stanica podľa prednostu tri roky neplní svoju funkciu, hoci tam má byť aj informačné centrum. Nie je na nej ani žiadne označenie. Prednosta tiež dodal, že združenie Les získalo dotácie v celkovej výške viac ako 300-tisíc eur, pričom podľa neho ide o organizáciu, ktorá má len virtuálne sídlo.

„Podávam verejný podnet a žiadam preveriť zákonnosť konaní jednotlivých štátnych aj neštátnych inštitúcií v súvislosti s nájmom nehnuteľnosti chaty Tábor Občianskym združením Les v okrese Poprad, zákonnosť vybudovania objektu s označením záchranná a karanténna stanica pre kamzíka vrchovského tatranského v časti Podbanské, v 5. stupni ochrany prírody v Národnej prírodnej rezervácií Tichá dolina v Tatranskom národnom parku, ako aj zákonnosť udelenia podpory formou dotácie z Environmentálneho fondu na realizáciu projektu s označením vybudovanie záchrannej a karanténnej stanica pre kamzíka vrchovského tatranského, ako aj iných podpôr udelených pre Občianske združenie Les v súvislosti s chatou Tábor a s ochranou a monitoringom kamzíkov, a to v plnom rozsahu.“ Ďalej prednosta žiada preveriť aj ostatné aktivity a celkové financovanie OZ Les.

V závere podnetu prednosta konštatuje, že sa tento jeho podnet podobá investigatívnej práci, akú robil Ján Kuciak, a „dnes vieme, čo sa s ním pre jeho odvahu a snahu pomôcť informovať Slovensko o niektorých podvodníkoch stalo. V Poprade je už skúsenosť s vraždou prednostu okresného úradu Vladimíra Bachledu. Nie jedenkrát sa na Slovensku stalo, že zhorelo auto nepohodlnej osoby. Napísal som to preto, že mi nie je ľahostajný osud Tatier a verím, že podobne sa k veci postaví aj generálny prokurátor, tento podnet dôsledne preskúma a tento príbeh sa neskončí s typickým koncom, ako to na Slovensku býva, že skutok sa nestal“.

Hlucháň hôrny aj zonácia

Na ďalšie pochybenia Majka koncom septembra poukázal článok „V TANAP-e trvá éra Roberta Fica, alebo čriepky z príbehu Pavla Majka“ uverejnený na stránke neziskovej organizácie Machaon, ktorá podporuje chránené územia, zachovanie biodiverzity, kultúrneho dedičstva a trvalo udržateľný rozvoj. Okrem iného v ňom autori poukazujú na prehratý súdny spor na Európskom súdnom dvore z júna 2022 o ochrane hlucháňa hôrneho, kde z textu vyplynulo, že Správa TANAP-u sa nezaujímala o jeho aktívnu ochranu.

Neziskovka poukazuje tiež na zonáciu, ktorú sa nepodarilo realizovať ani Petrovi Žigovi (Smer-SD), ani Lászlóovi Sólymosovi (Most-Híd), ktorý očakával zonáciu v priebehu roku 2018. Hlavným vyjednávačom za ministerstvo na rokovaniach s vlastníkmi, so správcami a s nájomcami pozemkov nachádzajúcich sa v TANAP-e, ako aj so zástupcami obcí a inými dotknutými subjektmi v súvislosti so spracovaním návrhov programu starostlivosti o TANAP a zonácie bol práve Majko, ktorý toto poverenie svojím podpisom prijal.

Ani súčasný minister Budaj po dvoch rokoch v kresle ministra zonáciu TANAP-u nedoriešil a dokonca v decembri 2020 mu vláda túto úlohu zrušila. „Na ministerstve pravdepodobne nikto nepripúšťa, že problém môže byť nie v neustále sa meniacich požiadavkách zo strany vlastníkov a obhospodarovateľov v národnom parku, ale v osobe hlavného vyjednávača za ministerstvo, ktorý jednoducho u miestnych ľudí nemá dostatočnú dôveru a autoritu,“ píše sa v článku, ktorý vznikol z materiálov občianskej iniciatívy./agentury/

X X X

Srbky obhájili titul majsteriek sveta. Brazílii vo finále nedali šancu

Volejbalistky Srbska obhájili titul majsteriek sveta. V sobotnom finále v holandskom Apeldoorne vyhrali nad Brazíliou hladko 3:0.
Srbské volejbalistky zdolali vo finále Brazíliu bez straty setu.

Tím Srbska vedený kapitánkou Tijanou Boškovičovou zopakoval prvenstvo spred štyroch rokov zo šampionátu v Japonsku. Turnajom prešiel suverénne bez jedinej prehry, keď stratil iba päť setov.
Strieborné medailistky z vlaňajších OH Brazílčanky naďalej čakajú na svoj prvý titul z MS, ich maximom sú štyrikrát strieborné medaily z rokov 1994, 2006 a 2010 a 2022.

„Som hrdá, že môžem byť súčasťou tohto tímu, ktorý prešiel šampionátom bez prehry,“ uviedla v prvom televíznom rozhovore Boškovičová.
Brazília síce pred finále viedla bilanciu vzájomných duelov 18:3, keď Srbky proti nim uspeli naposledy v roku 2018, no vo finále dominoval európsky zástupca. Prvý set vybojovali Srbky až v koncovke, v druhom síce prehrávali aj 13:16, ale skóre otočili aj vďaka parádnemu servisu Jovany Stevanovičovej./agentury/