Rusko znovu útočilo na ukrajinskou energetiku, použilo drony i řízené střely. Rusové v noci na neděli opět zaútočili na ukrajinskou energetickou infrastrukturu, nasadili desítky útočných dronů a balistických a řízených střel. V Kyjevské oblasti je jeden mrtvý a 15 zraněných. Podle ruských úřadů se po velkém ukrajinském útoku ocitla bez proudu část ukrajinské Záporožské oblasti, kterou mají pod kontrolou Rusové.

Ruské útoky zasáhly Kyjev a oblast kolem hlavního města, černomořský přístav Oděsa a centrální část Ukrajiny. V Kyjevské oblasti bylo v pěti okresech zraněno nejméně 15 lidí, z toho čtyři děti, uvedla místní vojenská správa.

Podle šéfa vojenské správy Oděské oblasti Oleha Kipera způsobil noční útok dronu na energetickou infrastrukturu tohoto regionu několik požárů. Ty se mezitím podařilo uhasit, napsal Kiper na telegramu.

Ukrajinské letectvo uvedlo, že Rusko v noci na neděli zaútočilo na Ukrajinu 297 drony a 48 střelami různých typů. Protivzdušná obrana zneškodnila 33 střel a 274 bezpilotních prostředků, zásahy byly zaznamenány na 14 místech.

Podle vyjádření ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského byly cílem nejnovějších ruských útoků nejen energetické objekty, ale také logistika, zejména železniční zařízení, a vodovodní infrastruktura ve městech.

Ukrajinská média zároveň upozorňují na pokračující jednání o ukončení války, kterou před čtyřmi lety zahájilo Rusko. Vyslanec amerického prezidenta Donalda Trumpa Steve Witkoff podle serveru RBK-Ukrajina v rozhovoru s americkou televizí Fox News uvedl, že setkání ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského s ruským prezidentem Vladimirem Putinem by se mohlo uskutečnit v příštích třech týdnech.

Rusko útočí na ukrajinský energetický systém téměř denně, vybírá si tepelné elektrárny a elektrické rozvodny. Útoky na elektrárny, přenosovou soustavu a na plynárenský sektor jsou důležitými prvky plné invaze, kterou Rusko zahájilo před čtyřmi lety. Moskva uvádí, že se snaží podkopat schopnost Ukrajiny bojovat. Útoky na energetická zařízení v Rusku a v oblastech, které mají Rusové pod kontrolou, ale provádějí také ukrajinské složky.

Výpadku proudu čelí po velkém ukrajinském útoku i část ukrajinské Záporožské oblasti, kterou mají pod kontrolou Rusové. Podle agentury Reuters to uvedl Moskvou dosazený správce Jevhen Balyckyj, v přepisu z ruštiny Jevgenij Balickij.

„Zařízení důležitá pro společnost jsou připojena k záložním zdrojům energie. Generátory běží, dodávají vodu a podporují kritickou infrastrukturu,“ sdělil Balyckyj na telegramu.

V Luhansku, který je také pod kontrolou Ruska, se po útoku ukrajinského dronu na sklad ropy vzňala palivová nádrž, uvedl Moskvou dosazený správce Leonid Pasečnik.

Witkoff podle webu RBK-Ukrajina nevyloučil, že setkání prezidentů Ukrajiny a Ruska by se mohl zúčastnit i Trump. „Doufáme, že oběma stranám předložíme návrhy, které je v příštích třech týdnech sblíží, a možná povedou i k dohodě mezi Zelenským a Putinem. Mohlo by to skončit jako třístranné jednání; uvidíme,“ řekl americký vyslanec. Dodal, že Trump nechce pořádat schůzky, pokud by si myslel, že nepřinesou žádné výsledky.

Útoky na energetickou infrastrukturu poškodily i ropovod Družba, který vede přes Ukrajinu a který zásobuje ruskou ropou Slovensko a Maďarsko. Dodávky jsou od lednových útoků na ukrajinskou energetickou infrastrukturu přerušeny. Oba státy hrozí, že pokud jim Ukrajina neobnoví tranzit ruské ropy, zastaví jí dodávky elektřiny. Bratislava i Budapešť uvádějí, že Ukrajina obnovení dodávek blokuje z politických důvodů.

X XX

Ukrajina môže ropu pustiť kedykoľvek, tvrdí Kaliňák. Podľa ministra si Zelenskyj s Orbánom vybavujú účty.

Minister obrany Robert Kaliňák tvrdí, že poškodenie uzla v Brodoch je minimálne a technické prekážky boli odstránené. To, že ropa na Slovensko stále neprúdi, pripisuje možným politickým záujmom Ukrajiny, najmä v súvislosti so sporom medzi Kyjevom a Budapešťou.

Vicepremiér a minister obrany Robert Kaliňák (Smer) sa v televíznej diskusnej relácii STVR na vyjadril k situácii okolo neprúdiacej ropy z Ukrajiny. Podľa jeho slov má z viacerých zdrojov potvrdené, že uzol v Brodoch by mal byť opravený a technické prekážky na ukrajinskej strane odstránené.

„Nechal som si zobrať obrázky s vysokým rozlíšením, čo boli z dátumu útoku, ešte predtým ako to tam bolo zasnežené. Dnes je to tam zasnežené. Útok nesmeroval na nášho prevádzkovateľa ropovodu, ale na zásobníky, ktoré hneď vedľa v Brodoch sú,“ uviedol Kaliňák v STVR.

Podľa neho nešlo o rozsiahle škody. „Poškodenie bolo neveľké. Poškodenie zásobníkov možno nejaké bolo, ale nie veľké, lebo nie sú vidno tie veľké škody ako obyčajne býva po masívnom útoku,“ doplnil minister.

Fakt, že ropa na Slovensko stále netečie, však nepovažuje za technický problém. Tvrdí, že Ukrajina môže tok kedykoľvek obnoviť. „Využili poškodenie na to, aby vypli ropu, pretože predlžujú to spustenie každé dva dni. A už viacerí potvrdili, že je to funkčné, že to Ukrajina môže kedykoľvek spustiť,“ povedal.

Kaliňák zároveň naznačil, že za situáciou môžu byť politické motívy. „To možno nie je ani útok smerom k Slovensku, ale určite je to diskusia smerom k Maďarsku, pretože si Zelenskyj s Orbánom vybavujú svoje účty,“ vyhlásil s odkazom na ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského a maďarského premiéra Viktora Orbána.

Ropovod Družba na Slovensku

Maďarsko pritom v nedeľu avizovalo, že na pondelkovom zasadnutí Rady pre zahraničné veci v Bruseli bude blokovať prijatie 20. balíka sankcií Európskej únie proti Rusku. Nepodporí ho, kým Ukrajina neobnoví tranzit ropy cez ropovod Družba.

„Dokým Ukrajina neobnoví tranzit ropy do Maďarska a na Slovensko cez ropovod Družba, neumožníme prijatie rozhodnutí, ktoré sú pre Kyjev dôležité,“ napísal šéf maďarskej diplomacie Péter Szijjártó.

V piatok večer spolu s maďarským premiérom Viktorom Orbánom oznámili, že Budapešť tiež plánuje blokovať pripravovanú únijnú pôžičku pre Ukrajinu vo výške 90 miliárd eur, určenú na roky 2026 až 2027.

Premiér Robert Fico (Smer) v sobotu pohrozil, že Slovensko môže zastaviť núdzové dodávky elektriny na Ukrajinu. Urobí tak v prípade, ak ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyy do pondelka neobnoví dodávky ropy na Slovensko.

„Ak v pondelok ukrajinský prezident neobnoví dodávky ropy na Slovensko, v ten istý deň požiadam príslušné slovenské firmy zastaviť dodávky núdzovej elektriny na Ukrajinu,“ uviedol premiér vo svojom statuse na sociálnej sieti.

Fico pripomenul, že Slovensko podľa jeho slov pomáha Ukrajine od začiatku vojny. Poukázal na prítomnosť približne 180-tisíc Ukrajincov na slovenskom území, poskytovanie humanitárnej pomoci aj organizovanie spoločných rokovaní vlád. Tvrdí, že Bratislava robí pre Kyjev „podstatne viac ako niektoré iné krajiny“.

Zároveň však obvinil ukrajinského prezidenta z nepriateľského postoja voči Slovensku. „Ukrajinský prezident nechce rozumieť nášmu mierovému prístupu a za to, že nepodporujeme vojnu sa správa k Slovensku zlomyseľne,“ napísal premiér.

X X X

Pápež vyzval na ukončenie vojny na Ukrajine, mier podľa neho nemožno odkladať 

Pápež Lev XIV. vyzval na okamžité ukončenie vojny na Ukrajine a zdôraznil nutnosť prímeria i otvoreného dialógu medzi stranami. Mier označil za neodkladnú potrebu pre celé ľudstvo.

Pápež Lev XIV. vyzval na okamžité ukončenie vojny na Ukrajine, pričom zdôraznil, že mier je „naliehavou nevyhnutnosťou“. Svoj apel adresoval veriacim zhromaždeným na Námestí svätého Petra vo Vatikáne, len dva dni pred štvrtým výročím ruskej invázie na Ukrajinu. „Mier nemožno odkladať. Je to naliehavá potreba, ktorá si musí nájsť miesto v srdciach a prejaviť sa v zodpovedných rozhodnutiach,“ uviedol pápež vo svojom prejave.

• Pápež Lev XIV. vyzval na okamžité ukončenie vojny.
• Zdôraznil, že mier je nevyhnutná a naliehavá potreba.
• Vojna na Ukrajine trvá už štyri roky.
• Rusko kontroluje časť Ukrajiny, vrátane väčšiny Donbasu.
• Rokovania zatiaľ nepriniesli výrazný pokrok k mieru.

Súčasne vyzval na okamžité prímerie, zastavenie bombardovania a posilnenie dialógu medzi stranami konfliktu. „Nech zmĺknu zbrane, nech prestanú bombardovania, nech sa bezodkladne dosiahne prímerie a nech sa posilní dialóg, aby sa otvorila cesta k mieru,“ zdôraznil. Pápež tiež pripomenul obrovské ľudské utrpenie, ktoré vojna spôsobila, a označil ju za „ranu pre celé ľudstvo“.

Štyri roky vojny

Ukrajina si v utorok pripomenie štvrté výročie začiatku ruskej invázie, ktorá sa začala 24. februára 2022. Konflikt zničil mnohé ukrajinské mestá, vyhnal milióny ľudí zo svojich domovov a spôsobil obrovské straty na životoch na oboch stranách. Rusko v súčasnosti kontroluje približne pätinu ukrajinského územia a pokračuje v ofenzíve napriek značným stratám a ukrajinským protiútokom.

Spojené štáty, ktoré zohrávajú kľúčovú úlohu v diplomatických snahách o ukončenie konfliktu, v posledných týždňoch sprostredkovali niekoľko kôl rokovaní medzi Ukrajinou, Ruskom a USA. Napriek týmto snahám však zatiaľ nedošlo k výraznému pokroku.

Sporný Donbas

Jedným z hlavných bodov nezhody medzi Moskvou a Kyjevom zostáva región Donbas na východe Ukrajiny. Rusko si nárokuje celý Donbas, pričom v súčasnosti kontroluje približne 90 percent jeho územia. Ukrajina však tieto nároky dôrazne odmieta. Moskva zároveň varovala, že ak rokovania zlyhajú, plánuje získať zvyšok regiónu vojenskou silou.

Pápežov apel na mier prichádza v čase, keď sa svetové spoločenstvo snaží nájsť riešenie tohto vleklého konfliktu, ktorý má ďalekosiahle dôsledky nielen pre Ukrajinu, ale aj pre medzinárodnú stabilitu.

X XX

AMERIKA  ZAJISTILA  SPORTOVCE RUSKA  NA  OH,  I  JINAM

EXKOMUNISTA  PAVEL  NA  HRADĚ  VE  VŠEM  NIČÍ  ČR, LID,  FIRMY

STÁLE  PODPORUJE  VÁLKU,  ZABÍJENÍ,  VRAŽDĚNÍ  LIDÍ

EXKOMUNISTA  PAVEL  BY  SÁM  DO  VÁLKY  NEŠEL

Spojené státy podpořily návrat Ruska do mezinárodního sportu

Nevím, zda dnes v Evropě podobně jako v Česku oslavují a podporují Ukrajinu u příležitosti zahájení ruské invaze na Ukrajinu, kterou způsobily svou neústupností státy NATO Obamova Amerika , mimo jiné odstartováním krvavého převratu na Ukrajině, zvaného euromajdan a následnými podvody při prosazování dohod Minsk I a Minsk II.

Miláček opozice a milovník Ukrajiny Petr Pavel  dnes se zavelel k nové  podpoře Ukrajiny, která přece bojuje i za nás.

No podobný blábol uváděla v Mnichově v diskuzi s naším Macinkou i známá neoconka Hillary Clinton a Pavel, který je ze stejně progresivistické stáje jen tvrdí muziku.

Možná právě proto, abych naznačil, že svět není zmanipulován jedním směrem a Rusko má ve světě velkou podporu rád učiním jednu poznámku

Spojené státy americké podpořily návrat Ruska do světového sportu.

Informoval o tom deník The New York Times s odvoláním na prohlášení zvláštního vyslance amerického prezidenta Donalda Trumpa pro globální partnerství Paola Zampolliho.

V komentáři k účasti ruského týmu na paralympijských hrách Američan prohlásil, že sport je pro všechny. Tento postoj ostře kontrastuje s postojem evropských lídrů a Ukrajiny, kteří budou zahájení paralympiády na protest bojkotovat.

Zároveň, jak informuje The New York Times, prezident FIFA Gianni Infantino nedávno prohlásil, že chce vidět Rusko v mezinárodních  soutěžích. , a prezidentka Mezinárodního olympijského výboru Kirsty Coventryová řekla, že sport by měl zůstat „neutrální platformou, kde může každý sportovec svobodně soutěžit“.

Návrat Ruska podpořil i další člen MOV, jordánský princ Faisal Al Hussein.

„Určitě dělají dobré kroky vpřed a olympijské hnutí je v konečném důsledku o inkluzi, ne o exkluzivitě, takže musíme najít způsob, jak všechny přivést zpět,“ řekl Hussein.

No a když už jsem začal Petrem Pavlem, kterého mám v rámci svobody projevu pokládat za škůdce vyváženého českého historického povědomí, chtěl bych připomenout, že dnes ve svém projevu zdůraznil, že rozhodně musíme stát za Ukrajinou dokud bude bojovat proti Rusku.

Chtěl bych připomenout, že Petr Pavel nemá právo určovat, zda Česká republika někde bude bojovat či ne, byť zjevně rád překračuje své povolené ústavní hranice. Je to vláda, která je k tomu oprávněna a ta bohudík chce jednomyslně, aby konflikt skončil.

Ale když už tak Pavel horuje pro válku a spolu sním jistě možná i statisíce podporovatelů pak rozhodně ta mlčenlivá většina nikoliv.

Zejména…zejména když podle The Wall Street Journal  Zelenskyj nařídil přípravy na pokračování války po další tři roky

Zelenskyj podle svého názoru shledal současný návrh amerického prezidenta Donalda Trumpa na ukončení války neuspokojivý, a proto se rozhodl v boji pokračovat.

Za tři roky Trumpovo funkční období skončí.

A podle mnohých má Zelensky očekávání, že by příští americká reprezentace  by mohla být pro něho vstřícnější.

Ať tak či onak : Hlídejme si Petra Pavla.

Je nebezpečný…

JUDr. Jiří Vyvadil, server vasevec.cz)

X X X

Spor o dodávky ruské ropy. Zablokujeme další balík sankcí, hrozí Maďarsko

Budapešť zablokuje 20. balík protiruských sankcí, který připravuje Evropská unie, pokud Ukrajina neobnoví tranzit ruské ropy do Maďarska, uvedl maďarský ministr zahraničí Péter Szijjártó. Maďarsko by se podle něj pak postavilo i proti další pomoci Kyjevu. Tranzit suroviny ropovodem Družba na Slovensko a do Maďarska byl přerušen koncem ledna.

Ukrajina tvrdí, že za přerušením tranzitu ropy jsou ruské útoky na ukrajinskou energetickou infrastrukturu, což například slovenský premiér Robert Fico zpochybnil. Bratislava i Budapešť Ukrajinu obviňují z politického vydírání, protože Budapešť se staví proti přijetí Ukrajiny do EU. Ukrajina se už čtyři roky brání ruské vojenské invazi.

Dvacátý balík sankcí unijního bloku proti Moskvě zaměřený tentokrát na bankovní a energetický sektor se chystají projednat ministři zahraničí EU v pondělí v Bruselu. Doufají, že opatření bude schváleno včas, aby se shodovalo se čtvrtým výročím ruské invaze na Ukrajinu, jež připadne na úterý. Aby sankce prošly, musí se na nich shodnout všech 27 členských států jednomyslně.

Od 24. února 2022, kdy Rusko zahájila plnou invazi do sousední země, téměř každý členský stát včetně České republiky buď výrazně snížil nebo zcela zastavil dovoz ruských energií. Maďarsko a Slovensko, které jsou oba členy EU i Severoatlantické aliance, však dovoz ruské ropy a plynu ještě zvýšily. Od EU se jim podařilo získat dočasnou výjimku ze zákazu dovozu ruské ropy.

Součástí chystaného balíku sankcí mají být nové zákazy vývozu a dovozu do Ruska. Evropská komise (EK) chce také poprvé aktivovat nástroj, kterým by zakázala vývoz všech CNC obráběcích strojů a rádií do zemí, kde existuje vysoké riziko, že budou reexportovány do Ruska.

Česko protiruské sankce nazablokuje

Česko se nepřipojí k Maďarsku, které plánuje blokovat 20. unijní balík sankcí proti Rusku, pokud Ukrajina neobnoví tranzit ruské ropy. V pořadu České televize Otázky Václava Moravce to v neděli uvedl vicepremiér Karel Havlíček (ANO).

Tranzit suroviny přes Ukrajinu ropovodem Družba na Slovensko a do Maďarska byl přerušen koncem ledna. Havlíček v této souvislosti vyzval k dalším jednáním, kterých by se měl zúčastnit i nezávislý arbitr. Zopakoval, že ČR nabídla Slovensku dodávky ropy přes své ropovody, zajištění by ale trvalo zhruba

„Je potřeba, aby sedli za stůl a dohodli se. Je nutné vyjasnit, zda ropa může přes Družbu téct, nebo ne. Tomu by pomohl nějaký nezávislý arbitr,“ řekl Havlíček. Česko se podle něj nyní nebude ve sporu k nikomu přidávat.

Havlíček zároveň připomněl, že v úterý při jednáních se slovenským premiérem Ficem nabídlo Česko Slovensku možnost dodávek ropy prostřednictvím české části ropovodu Družba. Zásoby by pocházely z ropovodu TAL, kterým nyní Česko ropu čerpá z Itálie. Stávající řešení by podle Havlíčka umožnilo dodávat na Slovensko jen menší množství suroviny, pro větší objem dodávek by bylo potřeba technických úprav. Podle ministra by trvaly několik měsíců, spíše až rok.

X X X

Poľsko vypustilo stíhačky a spustilo poplach, reakcia na vlnu útokov Ruska na Ukrajinu 

Poľsko prijalo sériu mimoriadnych opatrení na ochranu svojho vzdušného priestoru po masívnych ruských útokoch na Ukrajinu. Nasadenie stíhačiek a aktivácia obranných systémov prebehlo v koordinácii s NATO.

Poľsko v reakcii na ruské raketové a dronové útoky na Ukrajinu prijalo sériu preventívnych opatrení na ochranu svojho vzdušného priestoru. Poľská armáda nasadila stíhačky, aktivovala lietadlo včasného varovania a uviedla pozemné systémy protivzdušnej obrany do najvyššieho stupňa pohotovosti. Tieto kroky boli zamerané najmä na oblasti susediace s Ukrajinou, aby sa minimalizovalo riziko akéhokoľvek ohrozenia. Informácie poskytlo velenie ozbrojených síl prostredníctvom platformy X.

• Poľsko prijalo preventívne opatrenia na ochranu vzdušného priestoru.
• Armáda nasadila stíhačky a aktivovala systémy protivzdušnej obrany.
• Letiská v Lubline a Rzeszówe dočasne pozastavili prevádzku.
• Počas incidentu nebol poľský vzdušný priestor narušený.
• Ukrajinu zasiahli rozsiahle ruské raketové a dronové útoky.

V rámci operácie bola dočasne pozastavená prevádzka na letiskách v Lubline a Rzeszówe, aby sa uvoľnil vzdušný priestor pre vojenské letectvo. Po ukončení operácie a návrate stíhačiek na základňu sa civilné lety obnovili. Poľská armáda zároveň potvrdila, že počas incidentu nedošlo k narušeniu poľského vzdušného priestoru.

Preventívne opatrenia

Operačné velenie Poľska vyjadrilo vďaku veliteľstvu vzdušných síl NATO, ako aj nemeckým a holandským leteckým silám za ich podporu počas operácie. Táto spolupráca zdôrazňuje význam koordinácie medzi spojencami v rámci NATO pri riešení bezpečnostných výziev v regióne.

Medzitým ukrajinské úrady informovali o rozsiahlych nočných útokoch na Kyjev, ktoré zahŕňali raketové a dronové údery. V niekoľkých oblastiach Ukrajiny bol vyhlásený letecký poplach, čo opäť poukazuje na pokračujúcu eskaláciu konfliktu v regióne.

X X X

Trump posiela nemocničnú loď do Grónska, avizuje starostlivosť pre chorých 

Prezident Trump ohlasuje nemocničnú loď pre Grónsko v čase, keď región získava rastúci strategický význam a Spojené štáty zdôrazňujú svoju prítomnosť na severe. Plavidlo tam má pomáhať chorým, no detaily misie zostávajú nejasné.

Washington 22. februára (TASR) – Americký prezident Donald Trump v sobotu oznámil, že USA vyšlú do Grónska nemocničnú loď, ktorá sa tam bude starať o „chorých ľudí“. TASR o tom píše podľa správy agentúry AFP.

• Trump oznámil vyslanie nemocničnej lode do Grónska.
• Loď má pomôcť chorým ľuďom bez zdravotnej starostlivosti.
• Príspevok obsahoval obrázok lode smerujúcej do Grónska.
• Akciu koordinuje guvernér Louisiany a vyslanec pre Grónsko.
• Trump v minulosti hrozil prevzatím kontroly nad ostrovom.

„Pošleme do Grónska veľkú nemocničnú loď, aby sa postarala o množstvo chorých ľudí, ktorým nebola poskytnutá žiadna starostlivosť,“ uviedol v príspevku na svojej platforme Truth Social bez toho, aby poskytol akékoľvek podrobnosti o tom, koho tým má na mysli. „Je na ceste!!!,“ dodal.

Príspevok amerického prezidenta obsahoval obrázok, zrejme vygenerovaný umelou inteligenciou, ktorý podľa AFP znázorňuje loď USNS Mercy smerujúcu k zasneženým horám na obzore.

Trump tiež v príspevku uviedol, že loď bude vyslaná v koordinácii s guvernérom Louisiany a jeho osobitným vyslancom pre Grónsko Jeffom Landrym.

Od návratu do Bieleho domu Trump opakovane hrozil prevzatím kontroly nad ostrovom. Snahu získať toto dánske poloautonómne územie odôvodňoval národnou bezpečnosťou Spojených štátov a údajnou prítomnosťou Číny a Ruska v oblasti. V januári ale od svojej hrozby upustil po tom, ako s generálnym tajomníkom NATO Markom Ruttem oznámil vytvorenie rámca budúcej dohody týkajúcej sa Grónska a širšieho arktického regiónu.

X X X

Tajná služba zastrelila muža. Chcel vniknúť do Trumpovho sídla na Floride

Agenti americkej tajnej služby zastrelili ozbrojeného muža, ktorý nezákonne vstúpil do bezpečnostného perimetra areálu Mar-a-Lago na Floride, súkromného sídla prezidenta USA Donalda Trumpa. Ten bol v tom čase v Bielom dome vo Washingtone, informuje agentúra Reuters, AP a stanica Sky News. Muž mal podľa agentov okolo dvadsať rokov.

Meno muža úrady nezverejnili. Podľa agentov „bol pozorovaný pri severnej bráne pozemku Mar-a-Lago s niečím, čo vyzeralo ako brokovnica a kanister na palivo“.

Muž pochádzal zo štátu Severná Karolína, jeho rodina pred niekoľkými dňami nahlásila, že je nezvestný. Vyšetrovatelia sa domnievajú, že opustil Severnú Karolínu a zamieril na juh. Cestou si zaobstaral brokovnicu, povedal hovorca Tajnej služby Anthony Guglielmi. Obal zbrane bol podľa nich nájdený v jeho vozidle.

Muž prešiel severnou bránou rezortu Mar-a-Lago, keď z nej vychádzalo iné vozidlo. Zastavili ho agenti Tajnej služby, pri konfrontácii bol smrteľne zranený, dodal Guglielmi.

Vyšetrovatelia pracujú na zostavení psychologického profilu zastreleného. Jeho motív zatiaľ nie je známy. Trump už v minulosti čelil vyhrážkam smrťou. V čase volebnej kampane bol 13. júla 2024 zranený pri atentáte v meste Butler v Pensylvánii.

X XX

Ropa netečie, iskrí sa. Kyjev: Orbán je ako narkoman. A z Budapešti je počuť, že by mohli zničiť Ukrajinu do troch týždňov

Kto má pravdu a kto si vymýšľa? Pozadie sporu, ktorý súvisí s ropovodom Družba, je neprehľadné, pretože každý tvrdí niečo iné. Popritom existuje ešte jedna dôležitá otázka: čo môže pre Kyjev znamenať revanš, o ktorom sa hovorí v Bratislave a v Budapešti?

Zastavenie toku ruskej ropy na Slovensko a do Maďarska dávajú Ukrajinci za vinu jednoznačne Rusom, ktorí podľa nich Družbu poškodili pri ostreľovaní. Robert Fico tento týždeň poznamenal, že už neverí nikomu, pretože podľa neho klamú všetci. Najnovšie slovenský premiér pohrozil, že ak ropa nezačne tiecť od pondelka 22. februára, vydá pokyn zastaviť núdzové dodávky elektriny na Ukrajinu.

Pripomeňme, že už v stredu tento týždeň Fico i maďarský premiér Viktor Orbán rozhodli prerušiť vývoz nafty do tohto susedného štátu. Následne sa začalo aj v Budapešti hovoriť o pozastavení exportu elektrickej energie. Na rozdiel od Slovenska má spor v Maďarsku širší rozmer: Orbán obviňuje Ukrajinu, že Družbu zneužíva ako politicko-ekonomickú zbraň pred maďarskými parlamentnými voľbami, ktoré sa uskutočnia 12. apríla.

Stopka pre ropu. Technická porucha či spor medzi Zelenským a Orbánom?

Hovorca rezortu diplomacie: Ako správanie narkomanov

Silné slová používajú nielen Fico a Orbán, takpovediac za nimi nezaostávajú oficiálni predstavitelia v Kyjeve. Hovorca rezortu ukrajinskej diplomacie Heorhij Tychyj sa sarkasticky vyjadril o závislosti Maďarska na dovoze ruskej ropy. „Prepáčte, ale toto mi naozaj pripomína správanie narkomanov… Je to metafora vysvetľujúca správanie Orbánovej vlády, ktorá si v rozpore s európskou politikou chce udržať závislosť od ruskej ropy a plynu,“ citovala ho agentúra UNIAN. Bola to reakcia Tychého na zastavenie exportu nafty na Ukrajinu, čiže jeho slová sa nepriamo týkali aj Slovenska, no explicitne ho v tejto vete nespomenul.

Ropovod bol zasiahnutý raketami alebo dronmi už 27. januára, čiže takmer pred štyrmi týždňami. Fico podozrieva ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského z „nejakých politických hier“, lebo podľa spravodajských informácií, na ktoré sa odvoláva slovenský premiér, poškodená časť ropnej tepny je už opravená. Naopak, v Kyjeve tvrdia, že ropa ešte stále nemôže riecť cez Družbu, pričom poukazujú na to, že je riskantné opravovať ropovod, keď existuje riziko ďalších ruských útokov. Podobne ako Fico sa vyjadril Orbán:. „Ropovod Družba je funkčný. Neexistujú nijaké technické prekážky, ktoré by Ukrajincom bránili v obnovení prepravy ropy,“ citovala ho agentúra MTI.

Vzťahy medzi Maďarskom a Ukrajinou sú dlhodobo zlé. Chvíľami to vyzerá, ako keby sa ocitli na bode mrazu. Kyjev vyčíta Budapešti, že dobre vychádza s Kremľom, pričom existujú aj názory, že orbánovci by privítali rozpad Ukrajiny, po ktorom by jej západný región obývaný etnickými Maďarmi pripadol Maďarsku. Na druhej strane v predvolebnom období silnejú hlasy maďarských politikov, ktorí obviňujú Zelenského zo špinavostí. Jednou z nich má byť podľa nich snaha ovplyvniť výsledok blížiacich sa parlamentných volieb. Keby v nich Orbán neuspel, po dlhých šestnástich rokoch by stratil politickú moc.

„Ukrajinci majú záujem na tom, aby v Maďarsku bola vláda spriatelená s Ukrajinou… Ukrajina má záujem, aby v Maďarsku nastal chaos, za ktorý zaplatí národ, a takým spôsobom môžu (Ukrajinci) ovplyvniť vytvorenie vlády, ktorá by im vyhovovala,“ povedal Orbán. Jeho ľudia tvrdia, že zastavením dodávok ropy chce Zelenskyj dosiahnuť zvýšenie cien v Maďarsku, čo by uškodilo popularite vládnuceho Fideszu a tým pádom malo pomôcť hlavne opozičnej strane Tisza, ktorej šéfuje Péter Magyar.

Szijjártó: Nepodľahneme tomuto vydieraniu

Vážny spor komentoval aj maďarský minister zahraničných vecí Péter Szijjártó: „Ukrajina vydiera Maďarsko zastavením prepravy ropy, aby narušila jej dodávky a zvýšila ceny pohonných hmôt pred voľbami. Tomuto vydieraniu nepodľahneme,“ napísal na sociálnej sieti X.

Keď Orbán najnovšie podobne ako Fico pohrozil stopnutím dodávok elektriny na Ukrajinu, varoval, že by to malo pre ňu nepríjemné následky: „Veľa elektriny tam smeruje z Maďarska. Ak to zastavíme, udiali by sa zlé veci.“

Po zámernom prerušení exportu nafty na Ukrajinu sa objavil aj názor, že Maďarsko by mohlo zraziť svojho suseda na kolená: „Možno predvedieme, ako sa dá Ukrajina zničiť za tri týždne,“ napísal na sieti X maďarský politológ Zoltán Koskovics v narážke na možný nedostatok pohonných hmôt pre ukrajinské tanky i lietadlá.

Čo sa týka prípadného stopnutia dodávok elektriny, v Kyjeve to považujú za vyhrážanie, ktorým Fico a Orbán idú poruke ruskému lídrovi Vladimirovi Putinovi. Energetický expert Volodymyr Omeľčenko vyslovil domnienku, podľa ktorej v Kremli urobili stávku na to, ako prostredníctvom iných krajín ponoriť Ukrajinu do tmy: „Rusko vidí, že nie je schopné vypnúť ukrajinský systém energetiky, a preto uplatňuje túto schému,“ povedal pre agentúru UNIAN.

V Kyjeve hovoria, že Orbán cielene vykresľuje Ukrajinu ako nepriateľa

V informačnej vojne medzi Budapešťou a Kyjevom stojí za zmienku to, že kým Orbán vyhlasuje, že Zelenskyj pomáha Magyarovi vyhrať voľby, naopak, Omeľčenko sa nazdáva, že pri poškodení Družby sa Putin spoliehal na iný scenár. Respektíve mu podľa neho išlo o pomoc Fideszu: „Orbán potrebuje vykresliť Ukrajinu ako nepriateľa. Je to zvlášť dôležité pred maďarskými voľbami, keď na Magyara stráca 10 percent. Orbán kričí, že Ukrajina je nepriateľ, že chce, aby Maďari mrzli, aby nemali ropné produkty, aby im chýbala energetická bezpečnosť. Takto chce zjednotiť svojich podporovateľov a nacionalistov, aby vo voľbách zvíťazil.“

Slovensko a Maďarsko sú stále závislé od Ruska. Rubia to bude zaujímať

O ceste ministra zahraničia USA Marca Rubia na Slovensku hovoril na Mníchovskej bezpečnostnej konferencii bývalý slovenský veľvyslanec v Británii Róbert Ondrejcsák, ktorý teraz vedie organizáciu European Leadership Network. 

Iný odborník na energetiku varuje, že Slovensko i Maďarsko si môžu sami sebe urobiť medvediu službu. Hennadij Rjabcov poukázal na to, že oba štáty by mohli čeliť žalobám firiem, ktoré predávajú elektrickú energiu Ukrajincom: „Veľmi pochybujem, že na súde by prešiel zákaz vývozu elektriny z dôvodu poškodenia potrubia na ukrajinskom území,“ poznamenal pre UNIAN. Rjabcov pritom dodal, že tento postup lídrov v Bratislave a v Budapešti by odporoval záväzkom ich štátov voči EÚ.

Rjabcov si ešte rypol do Maďarov, keď na rozdiel od nich sa stotožňuje s tým, že Družba ešte stále nemôže prepravovať ropu: „Ak nie ste spokojní s tempom práce, pošlite vlastných opravárov. Bezpečnosť síce nemôžeme zaručiť, ale pokojne ich pošlite.“

V Moskve viac-menej pritakávajú orbánovcom

Spor si všímajú aj ruskí propagandisti, keď hovoria, že Zelenskyj vydiera svojich susedov: „Kyjev chce prinútiť Bratislavu a Budapešť, aby súhlasili so vstupom Ukrajiny do EÚ,“ povedal pre server Zvezda energetický expert Igor Juškov.

Čo sa týka rizika, že na Ukrajinu prestane prúdiť elektrina zo Slovenska aj z Maďarska, situácia v štáte, ktorý už štyri roky čelí ruskej agresii, by sa zjavne zhoršila. Slovenský exminister zahraničných vecí Ivan Korčok (Progresívne Slovensko) tvrdí, že Fico sa fakticky vyhráža ukrajinským civilistom, čo označil za cynizmus.

Šéf štátnej firmy Ukrenergo Vitalij Zajčenko upozornil, že už a s výpomocou od Slovákov a Maďarov sa na Ukrajine musia prerušovať dodávky elektriny každý deň na osem až šestnásť hodín. „Bez týchto dodávok nastane kritická situácia: Maďarsko a Slovensko v decembri 2025 zabezpečili 41 % a 21 %všetkého dovozu elektriny na Ukrajinu. Zvyšok pochádzal od Poľska, Rumunska a Moldavska,“ napísal server Novyje izvestija.

X XX

 Prečo slovenská ekonomika zaostáva za českou a poľskou? Tu sú prekvapujúce a skryté dôvody

Česko a Slovensko predstavujú už dlhší čas dva kontrastné príklady prístupu k investičnej a spotrebnej aktivite. Česká ekonomika dosahuje aj v európskom porovnaní pozoruhodné parametre investičnej aktivity. Slovensko s Českom možno až trochu prekvapujúco drží krok v úrovni spotreby.

Zásadný rozdiel je však v investíciách. Na Slovensku sa v ostatnom viac ako desaťročí posilnila orientácia na spotrebu, v Česku pretrváva výraznejší ťah na tvorbu kapitálu. Aj v tom môže byť jedna z príčin nezbližovania sa úrovní ekonomík. Je tu zjavný rozdiel v snahe tvoriť fixný kapitál – ten je jedným z ťahúňov rastu.

Krajina bez úspor, nepomáha ani infúzia

Začnime príbeh od úspor, tie majú byť zdrojom tvorby kapitálu. Máme tu dlhodobejší, ale čoraz naliehavejší problém: Slovensku sa na rozdiel od ostatných ekonomík v regióne nedarí postaviť na vlastné nohy v tvorbe úspor. A tie majú dávať základ pre rozširovanie kapitálu ako podmienky budúcej prosperity. Bez schopnosti tvoriť vlastný objem úspor pre bohatnutie tejto spoločnosti vyznievajú hrdé vyhlásenia o suverénnych politikách trochu ironicky.

Už päť rokov máme v kolónke čisté úspory za ekonomiku ako celok iba záporné čísla. Priemerne je to –304,5 eura ročne v prepočte na obyvateľa (naozaj je tam mínus, to nie je pomlčka). Český údaj je 1 342,7 eura, s kladným znamienkom. To kladné znamienko má celá V4 okrem nás.

Pozor, tu nejde o úspory v zmysle neminutých zdrojov domácností. Čisté úspory odrážajú tú časť disponibilných príjmov celej spoločnosti, ktorá sa nepoužila na spotrebu ani na tzv. odpisy (teda na krytie obnovy opotrebovaného majetku). Týkajú sa nielen domácností (vznikajú aj v podnikoch a mohli by aj vo verejnej správe). Čisté úspory majú slúžiť na bohatnutie: na tvorbu nového kapitálu, rozširovanie kapacít – nové stavby, stroje a zariadenia, hardvér, softvér, dopravné prostriedky (všetky veci potrebné pre produkciu a rast úrovne ekonomiky). Sme medzi stredoeurópskymi štátmi jedinou krajinou, ktorá už dlhodobejšie nedokáže tvoriť vlastné čisté úspory. Niekto ich tvorí, ale iní sú v takom mínuse, že do mínusu dostávajú celú ekonomiku.

My sme trvalo na infúzii zvonku a až príliš sme si na ňu zvykli. Ak niečo treba vytvoriť, začneme otázkou, či sú na to eurofondy.

Jasné, že môžeme používať zdroje cudzie – veď aj sme od nich permanentne závislí. Lenže naši susedia už majú schopnosť si časť zdrojov na investície vytvoriť aj sami. My sme trvalo na infúzii zvonku a až príliš sme si na ňu zvykli. Ak niečo treba vytvoriť, začneme otázkou, či sú na to eurofondy.

Príliš si užívame, málo investujeme

Vyjadrime pomer, v akom používame zdroje na spotrebu a na investovanie do fixného kapitálu. V Česku na jedno euro investícií do fixného kapitálu pripadá iba 2,2 až 2,5 eura konečnej spotreby, a to dlhodobo. Aj na pomery EÚ je to pomerne nízka hodnota: pomerne málo spotreby na jedno euro tvorby kapitálu alebo pomerne veľa tvorby kapitálu na jedno euro spotreby. V každom prípade to znamená vychýlenie smerom k investičnému použitiu.

Na Slovensku sa pohybujeme na úrovni takmer štyroch eur konečnej spotreby na jedno euro tvorby fixného kapitálu. U nás sme sa odchýlili viac smerom k spotrebnej orientácii. Medzi mnohými príčinami by sme našli vyšší sklon k spotrebe v sektore domácností u nás (ako dlhodobá tendencia odrážajúca vývoj životného štýlu), slabší rast disponibilných príjmov v sektore podnikov po globálnej finančnej kríze alebo verejné politiky viac podporujúce spotrebu (napríklad nárast podielu výdavkov na sociálnu starostlivosť).

Česko patrí ku krajinám EÚ s najvyššou mierou investovania (to je podiel tvorby fixného kapitálu na HDP). V období pred finančnou krízou (2009) boli české a slovenské hodnoty podobné – na európske pomery s vysokou mierou investovania. Následne sa tendencie tohto parametra značne odlíšili. V Česku sa pohybuje v ostatnom období na úrovniach okolo 24–27 %, u nás okolo 20 %. Aj samotný štátny (lepšie verejný) sektor prispieva k problému: vo verejných výdavkoch je v Česku podstatne vyšší podiel výdavkov na tvorbu kapitálu. To znovu preukazuje preferenciu spotrebne orientovaných výdavkov u nás.

Zaujímavým výsledkom takýchto rozdielov je, že zdanlivo ľahko držíme krok s Českom v úrovni spotreby domácností (v prepočte na obyvateľa). Pri vyjadrení v parite kúpnej sily (aby sme odstránili vplyv rozdielov v cenových hladinách), je úroveň spotreby na obyvateľa približne v pomere 1¤:¤1. A to aj napriek skutočnosti, že výkonnosť ekonomík nie je rovnaká.

Výrazný rozdiel však, celkom logicky, vzniká na úrovni investícií na obyvateľa – v tvorbe fixného kapitálu sme v ostatnom období len na úrovni okolo 60 % českej úrovne. Sklon udržiavať úroveň ekonomicky vyspelejšieho suseda v spotrebe, pri odložení investícií, musí nevyhnutne znamenať zaostávanie v tom, čo vyžaduje veľké investície. Zjednodušene: na stoloch máme skoro to isté, ale železničné koridory alebo diverzifikované siete dodávok energií fungujú v Česku. Pokračovanie by viedlo k tomu, že aj tá podobnosť v úrovniach spotreby by sa udržiavala čoraz ťažšie.

Názory externých prispievateľov nemusia vyjadrovať názor redakcie.

X X X

Končí sa éra hanby? Hotel Kyjev ide do rekonštrukcie, sto miliónová investícia sa dotkne celého okolia

Diskusia okolo ikonického hotela Kyjev je na stole minimálne dve dekády. Za ten čas budova aj s priľahlým OD Prior chátra priamo na lukratívnom pozemku historického centra. Keď budovy kúpil nový developer, zdalo sa, že príde zmena k lepšiemu. Roky naťahovania ale neskončili, proces skomplikovalo ich vyhlásenie za pamiatku. Investor začal byť aktívny až teraz a to nečakanou prestavbou bývania v okolí.

Zdá sa tak, že Hotel Kyjev čaká lepší osud než niekdajšia obnova hotela Park Inn, ktorá podľa odborníkov zničila tvár historického centra.

Po tom, ako vlani prišlo vyhlásenie Hotela Kyjev a Obchodného domu Prior za národné kultúrne pamiatky, zostalo okolo ich osudu ticho. Majiteľ, firma Lordship, hovoril o zmarených plánoch a možnom odstúpení budúceho prevádzkovateľa hotela. Nepomohlo ani odvolanie, rezort kultúry ani pamiatkový úrad neustúpili.

„Prípravu rekonštrukcie budovy bývalého hotela Kyjev na viac ako dva roky prerušilo konanie o vyhlásení komplexu budov na Kamennom námestí za národnú kultúrnu pamiatku. Aktuálne pokračujeme v príprave projektu v súlade s novými podmienkami pamiatkovej ochrany. Definitívny rozsah projektu bude známy po vydaní všetkých potrebných povolení, ktoré určia aj prípadné úpravy architektonického riešenia,” uviedol pre Pravdu Tomáš Gelinger, zástupca spoločnosti Lordship.

Obnovou hotela Kyjev chce developer Lordship priniesť kvalitný verejný priestor, zameraný na odklon áut do podzemia. Okrem toho chce zachovať charakteristické rysy stavby.

Je však zjavné, že investor bude musieť budovy obnoviť tak, aby nestratili svoju podobu. Nedávno Staré Mesto zverejnilo spustenie stavebného konania s opisom premeny – rekonštrukcia územia sa tak skôr či neskôr začne.

Oznámenie hovorí o modernizácii 19-podlažného hotela, vrátane dvojposchodovej masívnej podnože, ktorá ho spája s OD Prior, ktorý vlastní reťazec Tesco. Funkcia hotela sa meniť nebude, pribudne však obchod a služby, istá je tiež reštaurácia. Vzniknú aj nové parkovacie miesta, teda priestor v blízkosti hotela môže získať lepšiu organizáciu aj tvár. Zóna je roky chaotická, vizuálne ju rozbíjajú reklamy, nesúrodé prevádzky, či zlý stav nielen budov, ale aj chodníkov a námestí. Problémom je tiež prítomnosť ľudí bez domova a s tým spojený neporiadok.

Napriek tomu, že okolie stavieb nepôsobí lákavo, postranná časť Prioru sa stala centrom výberovej kávy a socializácie – priestory využíva kaviareň a bar, ktorých nájomníci interiéry zrekonštruovali. Samotný hotel a obchodný dom zostali opotrebované. Developer tiež dlho hľadal vhodné riešenie ako zachovať ich architektúru a zároveň umožniť ich lepšie využitie v súčasnosti.

Bola by rekonštrukcie hotela Kyjev s novým námestím prínoso

Nová podoba konečne potvrdená

Finálny koncept vyšiel z viacerých debát s mestom aj aktivistami, pričom investor upustil od veľkých plánov a ukázal viac menej rekonštrukciu hotela ako aj úpravu námestí medzi ním a obchodným domom. Zmeny sa dotknú najmä interiéru a dispozície priestoru. Prvé podlažie pod zemou slúžilo ako technické zázemie, po novom z neho bude parkovanie so skladmi. Bude preto potrebné odstrániť všetky priečky až na nosný obvodový múr hotela.

Prvé podlažie bude fungovať ako zázemie s obchodmi, prevádzkami, reštauráciou ale aj recepciou hotela. Avizované je už zachovanie hlavného vstupu, rovnako ako kazetový drevený strop nad kruhovým schodiskom. Z pôvodnej spoločenskej haly a reštaurácie hotela na druhom poschodí sa stanú izby pre hostí, toalety ale aj priestor pre prácu (coworking), čitáreň aj športová miestnosť na jógu.

Na treťom poschodí zostane bar, len sa upraví jeho rozloženie. Investor zachová aj príslušnú terasu, pričom pridá trávu a vybavenie pre šport – táto zmena je zásadná, pretože na terasu sa v minulosti verejnosť nedostala.

Komplex OD Prior a hotel Kyjev tesne po dokončení

O poschodie vyššie už bude výhradne ubytovanie, namiesto technických miestností vznikne 16 izieb. Od piateho až po 18. podlažie veľa zmien neprebehne, počet izieb hotela sa však zvýši odstránením skladov, či toaliet. Posledné 19. podlažie kde bol wellness a ochladzovací bazén zmení účel – opäť na hotelové izby, pričom sa opraví aj strecha nad nimi.

V pláne je tiež obnova fasády hotela Kyjev. Plášť nahradia novým s podobným vzhľadom, no zachovajú hnedé rastrovanie výplní okien. Hoci celú budovu preto nebude možné zatepliť, investor sa rozhodol pre náročný krok – druhé poschodie, ktoré je obložené travertínom, zateplí a následne opravený obklad vráti naspäť. Podobne bude postupovať aj pri ostatných kameňom obložených častiach hotela.

Ambíciou developera je spraviť z Kamenného námestia dôstojnú súčasť mesta, keďže teraz ním väčšina ľudí iba rýchlo prejde. „Pre tento zámer dlhodobo cítime aj podporu verejnosti. Veď podľa prieskumu medzi obyvateľmi Bratislavy je práve lokalita Kamenného námestia spoločne s hlavnou vlakovou stanicou dlhodobo vnímaná ako najväčšia hanba hlavného mesta,” vysvetlil Geliner.

Narážal pritom na prieskum agentúry MNFORCE z pred troch rokov, ktorý prebehol na vzorke 500 Bratislavčanov. Investícia sa už pred rokom odhadovala na asi 100 miliónov, zástupca investora ju však pre Pravdu aktuálne nepotvrdil.

Vizualizácia nového Námestia umelcov pri Hoteli Kyjev.

Okrem hotela aj park a bývanie

Súčasťou projektu má byť nový parčík – Námestie umelcov, vyplnenie prázdnych plôch bývaním, ale aj premena bytových domov, ktoré chátrajú. S týmito prácami Lordship už začal na Cintorínskej ulici, kde je viacero bytoviek na pozemkoch, ktoré vlastní. Povolenie na obnovu má investor od vlaňajšej jesene.

„Prvú fázu chceme dokončiť do konca tohto roka, ďalšiu v priebehu budúceho. Súčasťou projektu je aj vznik Námestia umelcov medzi ulicami Rajská a Cintorínska, ktoré má priniesť kvalitný verejný priestor s potenciálom pre komunitné a kultúrne aktivity,” priblížil zástupca developera.

Za návrhom parkového námestia stoja Compass Architekti, pričom cieľom bolo nahradiť parkovisko v zlom stave priestorom na oddych medzi stromami. Zachová už existujúce stromy, ku ktorým pribudne desiatka ďalších a zjednotí aktuálne rozbitý povrch. Dokončenie námestia aj bytových domov je naplánované na budúci rok.

Hoci verejnosť sa pri dvojici brutalistických stavieb od Ivana Matušíka z prelomu 70. rokov rozdelila na dva názorové tábory, vo všeobecnosti prevažoval príklon k ich záchrane. Práve preto vyvolalo získanie vlastníctva firmou Lordship ešte v roku 2004 obavy – developer následne predstavoval viaceré možnosti, ako by mohol hotel Kyjev spolu s OD Prior vyzerať.

Jednou z nich bolo aj ich úplne zbúranie, čím by ustúpili polyfunkčnej stavbe s bývaním. Vlna kritiky obyvateľstva však prišla takmer okamžite a investor musel hľadať menej agresívne riešenia. „Naším zámerom je zrevitalizovať dlhodobo problematické územie v centre Bratislavy a premeniť ho na atraktívne a funkčné miesto pre verejnosť, obyvateľov aj návštevníkov mesta,” uzavrel Gelinger.

X X X

Rusko zaplatilo cenu, akú nezažila žiadna veľmoc. Putin je rukojemník vlastnej vojny, tvrdia experti

Štyri roky po začiatku plnoformátovej invázie na Ukrajinu čelí Rusko podľa viacerých analytikov dôsledkom, ktoré zasahujú nielen bojisko, ale aj samotné základy jeho politického a ekonomického systému.

Nemecký bezpečnostný expert Nico Lange v rozhovore pre kanál Nastojaščeje vremja (projekt Rádia Sloboda) tvrdí, že Kremeľ dnes nevedie iba klasickú vojnu proti Ukrajine, ale aj akúsi vnútornú vojnu vo vlastnej krajine.

Ruský prezident podľa experta koná „absolútne proti záujmom Ruska“ a situácia v krajine je teraz oveľa horšia, než bola pred štyrmi rokmi. Upozorňuje, že hoci sa režim posunul od „relatívne mäkkého autoritárstva k tvrdšiemu totalitarizmu“, čo formálne upevnilo mocenské pozície Vladimira Putina, ekonomické problémy ich zároveň oslabujú.

Vojna bude trvať ešte dlho

Analytik pripomenul aj udalosti z roku 2023, keď sa Jevgenij Prigožin vydal s jednotkami na Moskvu. „Nevšimol som si, že by tam bol niekto zvlášť ochotný Putina brániť a postaviť sa proti Prigožinovi,“ poznamenal. Zároveň zdôraznil, že prezident sa do istej miery stal rukojemníkom vlastného systému. „Putin chce vo vojne pokračovať. Myslím si, že Putin nemá ani predstavu o tom, čo robiť s Ruskom, ak nebude vojna. To znamená, že v nej bude pokračovať. A pokračuje v nej tak, ako len môže,“ uviedol Lange. Podľa neho je Ukrajina naďalej schopná obrany a „vojna bude trvať ešte dlho“.

Takto vyzerajú zúrivé boje na línii dotyku: ukrajinské špeciálne komando nemá zľutovanie

Podobne kriticky hodnotí vývoj aj hlavný medzinárodný korešpondent CNN Matthew Chance. Ten pripomína, že invázia vyvrátila predstavu o rýchlom kolapse Ukrajiny aj mýtus o neporaziteľnosti ruskej armády. Podľa štúdie analytického centra RUSI Moskva pôvodne počítala s prevzatím kontroly nad Ukrajinou do desiatich dní. „O viac ako 1 450 dní neskôr vyzerá tento termín beznádejne naivne a ukázal sa ako fundamentálna chyba v kalkuláciách, ktorá viedla k ničivým následkom v podobe bolesti, deštrukcie a krviprelievania,“ napísal Chance. 

Oficiálne údaje o stratách Moskva nezverejňuje. Americké Centrum pre strategické a medzinárodné štúdie (CSIS) však odhaduje, že takmer 1,2 milióna Rusov bolo od začiatku invázie zabitých alebo zranených. „Tento hrozivý počet obetí – ktorý, samozrejme, nezahŕňa ohromujúce straty Ukrajiny odhadované na 500-tisíc až 600-tisíc osôb – prevyšuje všetky straty, ktoré utrpela akákoľvek veľmoc v akejkoľvek vojne po druhej svetovej vojne,“ uvádza Chance. Podľa týchto údajov malo zahynúť približne 325-tisíc Rusov.

Ukrajinské vedenie tvrdí, že len v decembri zlikvidovalo 35-tisíc ruských vojakov. Minister obrany Mychajlo Fedorovvyhlásil: „Ak dosiahneme hranicu 50-tisíc, uvidíme, čo sa stane s nepriateľom. Považujú ľudí za zdroj a ich nedostatok je už zjavný.“

Čoraz viac finančných ťažkostí

Vojna zásadne premieňa aj ruskú ekonomiku. Po zavedení sankcií síce prudko vzrástli vojenské výdavky a krajina profitovala z exportu ropy a plynu. Podľa údajov Medzinárodného menového fondu sa Rusko v roku 2025 posunulo na deviate miesto medzi najväčšími ekonomikami sveta. Chance však upozorňuje, že sa objavujú „čoraz viac príznakov finančných ťažkostí spojených s pokrivenou vojnovou ekonomikou“.

Problémom sú vysoké náborové bonusy a kompenzácie rodinám padlých, ale aj nedostatok pracovnej sily. Denník Nezavisimaja gazeta napísal o vážnom nedostatku pracovnej sily v civilných odvetviach. „Ekonomika nemá dostatok operátorov strojov a montážnikov. Potrebujeme niekde nájsť 800-tisíc robotníkov,“ uviedli noviny.

Na medzinárodnej scéne Moskva podľa Chancea nedosiahla deklarované ciele. Jedným z hlavných motívov invázie malo byť zastavenie rozširovania NATO. Realita je opačná – Švédsko a Fínsko vstúpili do Aliancie, pričom samotné členstvo Fínska viac než zdvojnásobilo pozemnú hranicu medzi Ruskom a štátmi NATO.

Závislosť Moskvy od Číny

Západné sankcie zároveň prehĺbili závislosť Moskvy od Číny. Podľa správy Centra pre analýzu európskej politiky (CEPA) sú vzťahy medzi Moskvou a Pekingom „nevyvážené“, keďže Rusko je výrazne závislejšie od Číny než naopak a jednoznačne sa stalo mladším partnerom.

Chance uzatvára, že po štyroch rokoch vyčerpávajúcej vojny zostalo Rusko oslabené zvnútra aj navonok. „V februári 2022 som sa na streche hotela v Kyjeve, podobne ako mnohí iní, mýlil v odhade pravdepodobnosti, že Putin nariadi plnú inváziu na Ukrajinu. Ale, nanešťastie, mali sme pravdu v otázke katastrofálnych následkov takéhoto kroku – samozrejme pre Ukrajincov, ale aj pre Rusov. Bola to predpoveď, ktorá sa, žiaľ, ukázala ako príliš presná,“ uzavrel.

X X X

Toto je Rusko, ktoré vám televízie nechcú ukázať! Čo o ňom zistili rumunskí vlogeri?

Obdivovali Rusko, ale zažili trpké vytriezvenie. Mladí manželia z Rumunska vyše mesiaca cestovali po ruských mestách, kde nakrúcali videá ospevujúce tamojšiu čistotu, poriadok a nízke ceny. Nijaké potláčanie slobody vraj nevideli. Až kým ich nakoniec nezatkla ruská tajná služba FSB pre podozrenie, že sú špióni. Po drsnom výsluchu a nepríjemnom pobyte v cele ich deportovali a na 50 rokov im zakázali vstup do krajiny.

„Pozrite sa, ako je tu krásne,“ nadchýnal sa na jednom z videozáznamov Cristian (Cristi). Výraz „krásne“ používali pri hodnotení toho, čo v Rusku videli, dosť často. Ich správy boli vôbec plné superlatívov. Napokon, spočiatku šlo všetko hladko.

Cristi a Denisa sú dvaja rumunskí vlogeri, ktorí sa svojim sledovateľom na sociálnych sieťach prihovárajú prostredníctvom videonahrávok. V januári sa rozhodli navštíviť Rusko, aby dokázali, že informácie, ktoré o ňom zverejňujú na Západe, nie sú objektívne.

Rusi zasiahli detskú nemocnicu. Britský ambasádor spomína na útok v Kyjeve

Precestovali niekoľko miest a nakrútili 18 videí, kde chválili, ako dobre sa tam žije. „Toto je Rusko, ktoré vám televízie nechcú ukázať! Čisté ulice a nízke ceny,“ zhrnuli svoje dojmy.

Spravili aj zopár rozhovorov s obyvateľmi a v meste Uľjanovsk navštívili rodinu, ktorá sa tam prisťahovala z Rumunska. Jej členovia si pochvaľovali, ako rýchlo prebehla integrácia, pričom Rusko nazvali „druhým domovom“.

Na otázku, či je tam život taký ťažký, ako ho vykresľuje rumunská televízia, odpovedali, že je to lož a televíziám sa nedá veriť. 

Denisu vo viacerých videách zaujali „mimoriadne nízke ceny“ v supermarketoch. Bez toho, aby porovnala platy alebo kúpnu silu obyvateľstva, kritizovala, že v Rumunsku sú ceny oveľa vyššie.

Podobné rozdiely dvojica našla i v kvalite bývania. Na záberoch akejsi luxusnej štvrte „na okraji Petrohradu“ prezentovala, že ulice sú veľmi čisté, čo sa nedá povedať o periférii Bukurešti. „Prišli sme do skutočného Ruska, nie do toho, aké vám ukazujú v televízii,“ zdôraznili mladí Rumuni.

No zatiaľ čo s nadšením opisovali „bohatý život Rusov“, v žiadnej reportáži nespomenuli odvrátenú stranu – agresiu proti Ukrajine, nedostatok niektorých druhov tovaru, chudobu v odľahlých dedinách a regiónoch, cenzúru, moc oligarchov, likvidovanie akejkoľvek opozície či potláčanie ľudských práv. „Je tu sloboda!“ ubezpečovali vo svojich videách. 

Zrazu sa však všetko pokazilo. Cristi a Denisa, pôvodným povolaním fotograf a manažérka medzinárodného obchodu, si totiž zaumienili, že po európskej časti Ruska spoznajú aj život na Sibíri.

Odleteli teda do čínskeho mesta Charbin, aby si tam predĺžili ruské víza a dokúpili zimné oblečenie. Víza si síce vybavili, no keď potom prileteli do Vladivostoku, nastal šok. Už pri pasovej kontrole ich odviedli policajti a odovzdali pracovníkom Federálnej bezpečnostnej služby (FSB).

„Považovali nás za zločincov. Vyzliekli nás, mňa do boxeriek a moju ženu len do nohavičiek a podprsenky,“ citoval Cristiho rumunský denník Adevărul.

„Boli sme veľmi unavení, oni nás ponižovali, držali nás v hrozných podmienkach,“ posťažovala sa Denisa, ktorú bez jedla a vody zavreli do cely s cudzími mužmi.

Zobrali im aj odtlačky prstov a vzorky DNA. Po tvrdom výsluchu, kde ich obviňovali zo špionáže, ich napokon 6. februára deportovali späť do Číny. Letenky si museli zaplatiť sami. A do Ruska sa už tak skoro nevrátia…

X XX

Robia len špinavosti, ja som spravil hlúposť. Potýčku amerických bratov s Černákom v tuneli kamery nezachytili. Hrozí im dištanc?

Slovenský sen o olympijskom finále rázne ukončili hokejisti USA, ktorí rozhodli piatkové semifinále prakticky už v druhej tretine, keď šli do vedenia 5:0. V tretej časti sa už duel prakticky len dohrával, ale necelé dve minúty pred koncom napriek tomu na ľade vybuchli emócie. A incident mal údajne dohru aj po zápase v tuneli.

Erik Černák v potýčke s bratmi Tkachukovcami. Vo výmene názorov mali pokračovať aj v útrobách štadióna.

Napriek tomu, že už bol zápas dávno rozhodnutý a väčšina hráčov už mala v hlavách skôr finále, a boj o bronz, známi provokatéri, bratia Matthew a Brady Tkachukovci, sa ešte stihli zapojiť do ostrej bitky.

„Sú to hajzli, obaja. Nie sú to ani dobrí hráči. Robia počas hry len tieto špinavosti,“ rozčuľoval sa v rozhovore pre švédsky denník Expressen slovenský útočník tímu Skelleftea Oliver Okuliar.

Sám sa nechal bratskou dvojicou vyprovokovať v druhej tretine k faulu.

Deväť zimných olympijských hier v ére samostatnosti. Tretinová úspešnosť v bitke o postup do bojov o medailu. A už šiesty zápas proti USA pod piatimi kruhmi. Slovenskí hokejisti zabojujú na ZOH 2026 v Miláne o medaily. V relácii FAIR PLAY sme debatovali s redaktorom Športwebu Michalom Bakajom.

„To bola odo mňa hlúposť. Čo mi urobili? Veľa vecí. Nakoniec som jedného krosčekoval. Takým štýlom oni hrajú,“ dodal.

Do spomínanej bitky na konci zápasu sa zapojil na slovenskej strane Erik Černák. On aj Tkachukovci vyfasovali desaťminútové tresty.

„Videl som ho, ako tam skákal a bil môjho brata, tak som to tak nenechal. Chcel som sa za neho a svojich spoluhráčov postaviť, to je úplne normálne,“ komentoval melu Brady Tkachuk pre Eurosport.

Konfrontácia z ľadu však podľa švédskej televízie SVT a fínskych médií mala dohru aj po konci zápasu v tuneli pri odchode do kabín.

„Len som videl, že si zložil rukavicu a začal mlátiť Matthewa, tak som chcel zasiahnuť kvôli bratovi. Nechcel som, aby dostával rany bez povšimnutia, takže som ho chcel brániť,“ vysvetlil svoju verziu udalosti Brady pre SVT.

Incident v tuneli môže teoreticky vyústiť aj do dodatočných disciplinárnych trestov, kvôli ktorým by mohli Tkachukovia prísť o vysnívaný finálový duel.

„Áno, v tuneli sme si niečo hovorili, ale nebolo to nič zvláštne a pozeráme sa dopredu. Nemám obavy z nejakého dodatočného trestu,“ mávol rukou Brady Tkachuk.

Slováci konkrétnejšie dohru v tuneli nekomentovali. „Každý vie, čo bratia Tkachukovci predvádzajú, takže to nikoho neprekvapuje,“ poznamenal Martin Fehérváry.