Berlín sa chystá na Zelenského návštevu, Scholzov úrad zatiaľ mlčí. Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj pricestoval do fínskeho hlavného mesta Helsinki, kde sa zúčastní na jednodňovom summite severských krajín. Berlínska polícia v stredu oznámila, že sa pripravuje na návštevu ukrajinského prezidenta v Berlíne, ktorá sa vraj uskutoční v dňoch 13. a 14. mája. Úrad kancelára Olafa Scholza však návštevu Zelenského v Nemecku zatiaľ nepotvrdil.

Ukrajina je „veľmi sklamaná“ z toho, že nemecká polícia v stredu informovala o plánovanej návšteve ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského v Berlíne, nakoľko podľa Kyjeva ide o „nezodpovedný“ prístup, ktorý môže z bezpečnostných obáv ohroziť to, či sa cesta vôbec zrealizuje.

S odvolaním sa na zdroje blízke ukrajinskej vláde o tom informoval nemecký spravodajský server T-Online. Ako uviedol, Kyjev je sklamaný z toho, že „zrejme z nemeckých zdrojov boli vedome zverejnené veľmi citlivé bezpečnostno-politické informácie“. Ukrajinské veľvyslanectvo v Berlíne na žiadosť o vyjadrenie bezprostredne nereagovalo.

Berlínska polícia v stredu oznámila, že sa pripravuje na návštevu ukrajinského prezidenta Zelenského v Berlíne, ktorá sa vraj uskutoční v dňoch 13. a 14. mája. Podľa bulvárnych novín B.Z. by mal Zelenského prijať nemecký kancelár Scholz s vojenskými poctami. Po vzájomných rozhovoroch je plánovaná aj tlačová konferencia a rokovanie s nemeckým prezidentom Steinmeierom.

B.Z. priblížil, že Zelenskyj by mal byť ubytovaný v hoteli Ritz-Carlton neďaleko námestia Potsdamer Platz v centre Berlína. Polícia má počas jeho návštevy vykonávať osobné kontroly, pričom v nasadení budú aj ostreľovači a psy vycvičené na vyhľadávanie výbušnín. Počíta sa tiež s rozsiahlymi uzáverami.

X X X

Existuje zvýšené nebezpečenstvo, že Rusko bude vykonávať sabotáže na podmorských kábloch, varoval v stredu podľa agentúry Reuters zástupca generálneho tajomníka NATO pre spravodajskú činnosť David Cattler. Moskva by tak podľa neho mohla chcieť trestať západné krajiny za ich pokračujúcu podporu Ukrajiny.

„Máme zosilnené obavy, že by Rusko mohlo cieliť na podmorské káble a ďalšiu kritickú infraštruktúru v snahe narušiť život Západu a získať tak páku proti krajinám, ktoré poskytujú bezpečnostnú podporu Ukrajine,“ povedal Cattler novinárom.

„Rusi sú v tejto oblasti aktívnejší, než sme pozorovali za roky,“ povedal Cattler. Dodal, že ruské plavidlá hliadkujú naprieč Atlantikom aktívnejšie ako v minulosti.

Médiá severských krajín už v apríli na základe spoločného pátrania uviedli, že Rusko využíva flotilu plavidiel maskovaných ako rybárske a výskumné lode, s pomocou ktorých plánuje sabotáže veterných elektrární, plynovodov a komunikačných káblov v Severnom mori. Najnovšie médiá uviedli, že ruské plavidlá schopné vykonávať podmorské operácie sa pohybovali aj v blízkosti plynovodov Nord Stream v období pred minuloročnými výbuchy. (čtk)

X X X

Zo Slovenska ho čaká dlhá cesta, možno až štyri dni. Cieľovú destináciu si ukrajinský vodič Sergej (64) necháva pre seba. S kamiónom dorazil do Križovian nad Dudváhom a vyzdvihol vyradené energetické zariadenia Slovenskej elektrizačnej prenosovej sústavy (SEPS). S cenným nákladom potom zamieri do svojej domoviny, aby sa v konkrétnych častiach krajiny mohla obnoviť alebo zachovať dodávka elektrickej energie.

X X X

V Chersone na juhu Ukrajiny a jeho okolia prišlo o život najmenej osem ľudí, keď ruské sily zasiahli jediný fungujúci hypermarket v meste, stanici a okolité obce, informoval šéf miestnej vojenskej správy Oleksandr Prokudin.

Útok na hypermarket okolo 11:00 miestneho času (10:00 SELČ) si vyžiadal životy troch ľudí a spôsobil zranenie ďalším štyrom osobám. Ukrajinský minister vnútra Ihor Klymenko k tomu napísal, že obeťami sú zamestnanci a návštevníci centra.

Ďalší útok v Chersone, tentoraz na stanici, podľa Prokudina zabil jedného človeka a ďalších troch zranil. Server Ukrajinska pravda s odvolaním sa na ukrajinského prepravcu napísal, že bol zasiahnutý vagón určený na prepravu cestujúcich. Ľudia ale vo vlaku v tej chvíli neboli.

Pri dedine Stjepanivka v Chersonskej oblasti zahynuli kvôli ruskému ostreľovaniu traja zamestnanci energetickej spoločnosti. Jeden človek prišiel o život kvôli ostreľovaniu na záhrade svojho domu v obci Tokarivka. (čtk)

X XX

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v stredu počas návštevy Fínska vyhlásil, že tento rok bude „rozhodujúci“ pre víťazstvo Ukrajiny v boji proti ruským inváznym silám. Apeloval tiež na dodávky ťažkých zbraní pre Ukrajinu.

„Som presvedčený, že tento rok bude rozhodujúci pre nás, pre Európu, pre Ukrajinu – rozhodujúci pre víťazstvo,“ povedal Zelenskyj novinárom na tlačovej konferencii s fínskym prezidentom Saulim Niinistöm. Poďakoval sa mu za doterajšiu vojenskú podporu a dodal, že sa zhodli na urýchlení budúcich dodávkach zbraní pre Kyjev.

Niinistö uviedol, že Fínsko, ktoré s Ruskom zdieľa 1340-kilometrovú hranicu, sa nemôže vzdať svojich moderných bojových stíhačiek v prospech ukrajinských síl predtým, než mu budú doručené nové, čo je naplánované od roku 2025.

Zelenskyj vyjadril presvedčenie, že po tom, čo ukrajinské sily vykonajú ofenzívne akcie, získajú aj stíhačky, ktoré požadujú od Západu. Ukrajinský prezident tiež zagratuloval Fínsku k vstupu do NATO a povedal, že jeho krajina „potrebuje rovnaké bezpečnostné záruky“. „Najsilnejšou bezpečnostnou zárukou pre Ukrajinu je členstvo v NATO,“ zdôraznil.

Fínsko sa 4. apríla oficiálne stalo 31. členskou krajinou NATO. Žiadosť o členstvo podalo v máji spolu so Švédskom v reakcii na ruskú inváziu na Ukrajinu. Poradkyňa prezidenta pre oblasť komunikácie na platforme Telegram uviedla, že na vstup do Severoatlantickej aliancie je potrebná fundamentálna diplomatická práca. Ukrajina podľa jej slov práve na tomto úsilí v súčasnosti pracuje. (afp, tasr)

X X X

Berlínska polícia v stredu oznámila, že sa pripravuje na návštevu ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského v Berlíne, ktorá sa vraj uskutoční v dňoch 13. a 14. mája. Úrad kancelára Olafa Scholza však návštevu Zelenského v Nemecku zatiaľ nepotvrdil.

Policajná hovorkyňa Anja Dierschkeová spresnila, že Zelenskyj pricestuje do Berlína v sobotu 13. mája večer. Nasledujúci deň má byť Zelenskému a ukrajinskému národu odovzdaná Cena Karola Veľkého, ktorú každoročne udeľuje nemecké mesto Aachen za prínos k jednote Európy. S príhovorom má na podujatí vystúpiť aj predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová.

Ak sa návšteva uskutoční, pôjde o prvú cestu Zelenského do Nemecka od začiatku ruskej invázie na Ukrajinu 24. februára 2022. Scholzova kancelária bezprostredne nereagovala na žiadosť o potvrdenie návštevy ukrajinského prezidenta. Scholzov hovorca Steffen Hebestreit pre agentúru DPA uviedol, že kancelárov program na ďalší týždeň oznámia až v piatok.

Zelenskyj v stredu pricestoval na vopred neohlásenú návštevu fínskych Helsínk, kde sa stretne s lídrami piatich severských krajín – Fínska, Švédska, Nórska, Islandu a Dánska. (tasr, dpa, ap)

X X X

Ukrajina v stredu oznámila, že nemá nič spoločné s údajným útokom dronov na Kremeľ, ktorý Moskva označila za pokus o zabitie ruského prezidenta Vladimira Putina. „Ukrajina nemá nič do činenia s útokmi dronov na Kremeľ,“ uviedol hovorca ukrajinského prezidenta Mychajlo Podoľak. Ukrajina podľa jeho slov na Kremeľ neútočí, pretože to v prvom rade nevedie k riešeniu žiadnych vojenských cieľov.

Útok na Kremeľ by bol podľa Podoľaka mimoriadne nevýhodný v spojitosti s prípravou na ukrajinskú protiofenzívu a vyprovokoval by Rusko k ešte radikálnejším či­nom.

Podoľak tiež podľa AFP naznačil, že tento útok bol zinscenovaný Moskvou. „Takéto zinscenované správy Ruska by mali byť posudzované výhradne ako pokus pripraviť informačné zázemie na rozsiahly teroristický útok na Ukrajinu,“ uviedol. (tasr, afp)

X X X

Poľsko zrušilo zákaz dovozu poľnohospodárskych produktov z Ukrajiny. Reagovalo tak na krok Európskej komisie (EK) zakázať dovoz niekoľkých poľnohospodárskych plodín z Ukrajiny s cieľom vyriešiť ich nadmerné dodávky do piatich európskych krajín vrátane Slovenska.

Zákaz EK platí od utorka do 5. júna. Počas tohto obdobia môžu byť semená pšenice, kukurice, repky a slnečnice s pôvodom z Ukrajiny naďalej uvádzané do voľného obehu v celej EÚ okrem piatich členských štátov v jej susedstve: Bulharska, Maďarska, Poľska, Rumunska a Slovenska.

Tieto krajiny predtým zakázali dovoz ukrajinského obilia a iných poľnohospodárskych produktov, pretože nadbytok viedol k znižovaniu ich cien na domácich trhoch.

Ukrajinské produkty môžu cez tieto krajiny aj naďalej prúdiť prostredníctvom spoločného colného tranzitného postupu alebo môžu byť prepravované na územia mimo Únie.

X X X

Vojna na Ukrajine rozdelila ruskú umeleckú komunitu. Tí, ktorí ju podporujú, sa môžu tešiť priazni vládnych kruhov, ale tí, ktorí sú proti, sa ocitli pod veľkým tlakom, aby sa podriadili oficiálnemu postoju, napísal spravodajský server.

 X X X

Jednoznačná väčšina Rakúšanov je za intenzívnejšiu bezpečnostnú a obrannú politiku EÚ, ale vstup do NATO odmieta. Vyplýva to z prieskumu, ktorého výsledky zverejnil denník Der Standard.

X X X

Maďarské Národné zhromaždenie v stredu poverilo vládu predĺžením stavu núdze spôsobeného vojnou na Ukrajine do 25. novembra. Toto rozhodnutie vláde umožňuje pokračovať v riadení krajiny dekrétmi.

Za príslušnú právnu normu hlasovalo 132 poslancov, 58 bolo proti. Premiér Viktor Orbán vlani 24. mája vyhlásil stav vojnovej hrozby. Parlament potom 8. júna predĺžil mimoriadne vojnové opatrenia, teda pravidlá vytvorené v osobitnom právnom poriadku, do 1. novembra 2022. (tasr, hvg.hu)

X X X

Rusko bude pokračovať v rozhovoroch s Organizáciou Spojených národov a ďalšími stranami obilnej dohody, neurobí však nič, čo by poškodilo jeho vlastné záujmy, uviedol kremeľský hovorca Dmitrij Peskov.

„Ruská strana bude pokračovať v kontaktoch s OSN a ďalšími predstaviteľmi v nádeji, že podmienky dohody budú napokon splnené,“ povedal Peskov v rozhovore s novinármi. „Rusko už samozrejme neurobí nič, čo by bolo v rozpore s jeho záujmami,“ dodal.

Čiernomorská obilná iniciatíva (tzv. obilná dohoda) medzi Ruskom a Ukrajinou, ktorú pomohli vlani v júli sprostredkovať Turecko a OSN, má dve časti. Jedna dohoda umožňuje vývoz obilnín, ktoré v ukrajinských čiernomorských prístavoch zablokovala vojna. Druhá má uľahčiť export ruských obilnín a hnojív bez ohľadu na sankcie uvalené na Moskvu za rozpútanie vojny na Ukrajine.

Rusko sa opakovane sťažuje, že jej vlastný vývoz obilnín a hnojív na svetové trhy stále čelí značným prekážkam napriek predmetnej dohode. Viackrát preto spochybnila jej opätovné predĺženie. Hovorkyňa ruského ministerstva zahraničných vecí Marija Zacharovová nedávno uviedla, že ruskí predstavitelia budú v piatok v Moskve o obilnej dohode diskutovať s delegáciou OSN, ktorú povedie generálna tajomníčka Konferencie OSN o obchode a rozvoji (UNCTAD) Rebeca Grynspanová. (reuters, tasr)

X X X

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj pricestuje v sobotu 13. mája do Berlína, kde sa o deň neskôr stretne s kancelárom Olafom Scholzom a odletí do západonemeckého Aachenu, kde si prevezme Cenu Karola Veľkého. Informoval o tom denník Tagesspiegel, ktorému prípravu návštevy potvrdila berlínska polícia.

O možnej návšteve Zelenského nemecké médiá špekulovali už začiatkom apríla, a to v súvislosti so slávnostným odovzdaním ocenenia. Cenu dostane Zelenskyj spoločne s ukrajinským ľu­dom.

 Zelenského cesta do Nemecka je vnímaná aj symbolicky, pretože prezident od začiatku ruského útoku na Ukrajinu vo vlaňajšom februári opúšťa vlasť len výnimočne. Nemecko patrí k najväčším podporovateľom Ukrajiny v jej vzdore proti ruskej invázii. Hoci Berlín spočiatku poskytoval dodávky zbraní váhavo, teraz Ukrajincom posiela moderné a ťažké zbrane, ako sú protilietadlové systémy, húfnice a tanky Leopard. (čtk)

X X X

Nemeckí vyšetrovatelia prehľadali luxusnú jachtu bohatého ruského podnikateľa. Razia bola súčasťou vyšetrovania možného porušovania sankcií EÚ uvalených na Rusko po začiatku invázie na Ukrajinu.

Podľa vyhlásenia frankfurtskej prokuratúry sa úrady snažia zistiť, či sa podnikateľ pokúsil na jachte ukryť cennosti, ktoré je povinný nahlásiť na základe vlani uvalených sankcií. Meno ruského občana, ktorého superjachtu prehľadali v lodenici na severe Nemecka, však prokuratúra nezverejnila. Uviedla len, že ide o 67-ročného ruského podnikateľa.

Tento zásah nebol súčasťou vyšetrovania týkajúceho sa ruského oligarchu Ališera Usmanova, blízkeho spojenca ruského prezidenta Vladimira Putina. Usmanovovu luxusnú jachtu nemeckí vyšetrovatelia prehľadali vlani. (tasr, ap)

X X X

Nádeje Ukrajiny, že už v lete dostane konkrétnu perspektívu vstupu do Severoatlantickej aliancie, vyjdú možno naprázdno. Členovia NATO ako USA a Nemecko dávajú za zatvorenými dverami najavo, že zatiaľ nechcú dávať žiadne sľuby, ktoré by išli nad rámec vágneho vyhlásenia z bukureštského summitu z roku 2008.

X X X

Kyjev sa pokúsil dronom zabiť Putina priamo v Kremli, tvrdia Rusi. Zelenskyj to poprel

 Ukrajina sa v noci na dnešok pokúsila o dronový útok na kremeľskú rezidenciu ruského prezidenta Vladimíra Putina, tvrdia ruské tlačové agentúry. Putin je v poriadku a pokračuje v obvyklej práci, píše agentúra TASS. Ukrajina spojitosť s údajným útokom na Kremeľ odmietla.

  Ruské štátne médiá už skôr počas stredy informovali o incidentoch s dronmi na rôznych miestach Ruska. V Krasnodarskom kraji vypukol podľa TASS rozsiahly požiar v sklade s ropnými produktmi kvôli „pádu“ bezpilotného lietadla.

„Dve bezpilotné lietadlá mierili na Kremeľ. Vďaka krokom podniknutým armádnymi a tajnými službami a vďaka použitiu radarových a detekčných systémov boli prístroje vyradené z prevádzky,“ cituje TASS z vyhlásenia Kremľa.

 Ruská prezidentská administratíva tiež uviedla, že útok považuje za naplánovanú teroristickú akciu a za pokus o atentát na Putina a že si vyhradzuje právo na odvetné kroky.

Na ruských sociálnych sieťach sa dnes šírili videá zobrazujúce dym stúpajúci nad Kremľom.

Kyjev obvinenia odmieta

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj poprel, že by Ukrajina poslala drony na moskovský Kremeľ. „Bojujeme na svojom území, neútočíme na Putina alebo Moskvu,“ povedal na tlačovej konferencii v Helsinkách podľa agentúry Reuters. Na otázku, prečo Rusko z nočného útoku obviňuje Ukrajinu, potom Zelenskyj odpovedal, že podľa neho musí Putin nejako motivovať ruských občanov, pretože mu v jeho agresii proti Ukrajine chýba víťazstvo.

Podobne sa už o niečo skôr vyjadril poradca ukrajinskej prezidentskej kancelárie Mychajlo Podoľak. „Ukrajina nemá nič do činenia s útokmi dronov na Kremeľ,“ uviedol. Ukrajina podľa jeho slov na Kremeľ neútočí, pretože to v prvom rade nevedie k riešeniu žiadnych vojenských cieľov. Útok na Kremeľ by bol podľa Podoľaka mimoriadne nevýhodný v spojitosti s prípravou na ukrajinskú protiofenzívu a vyprovokoval by Rusko k ešte radikálnejším či­nom.

Podoľak tiež podľa AFP naznačil, že tento útok bol zinscenovaný Moskvou. „Takéto zinscenované správy Ruska by mali byť posudzované výhradne ako pokus pripraviť informačné zázemie na rozsiahly teroristický útok na Ukrajinu,“ uviedol.

 Ruské štátne médiá už skôr počas dneška informovali o incidentoch s dronmi na rôznych miestach Ruska. V Krasnodarskom kraji vypukol podľa TASS rozsiahly požiar v sklade s ropnými produktmi kvôli „pádu“ bezpilotného lietadla.

BBC tiež upozornila, že podľa informácií na ruských telegramových účtoch zrejme útočili v noci na dnešok bezpilotné lietadlá na letisko v obci Sešča v ruskej Brjanskej oblasti, kde poškodili lietadlo An-124. Žiadne oficiálne správy o incidente v Brjanskej oblasti zatiaľ nie sú k dispozícii.

Obdobné správy prichádzali z Ruska aj v minulých dňoch – ruská správa polostrova Krym napríklad v sobotu informovala o požiari zásobníka paliva v prístave Sevastopoľ. Ukrajina sa ako obvykle k žiadnemu z útokov neprihlásila, ale ich nárast prichádza v čase, keď Kyjev tvrdí, že dokončil prípravy na protiofenzívu./agentury/

X X X

Príprava na porážku? Nepodceňujte protiofenzívu, radí Kremeľ propagandistom

„Ak Ukrajina uspeje a získa územia, ich strata bude pochopiteľná,“ vysvetlil zdroj z Kremľa, prečo médiá nemajú upokojovať verejnosť rečami o údajnej nepripravenosti protivníka na ohlásenú protiofenzívu.

 Cvičenie tankov ukrajinskej armády na vojenskej základni v Záporožskej oblasti pred chystanou protiofenzívou.

Ukrajinský protiútok napäto očakávajú nielen vojaci na oboch stranách frontu, ale aj ruská propaganda. Kremeľská administratíva pripravila pre ňou kontrolované médiá manuál s inštrukciami, ako správne informovať o nadchádzajúcom vývoji. Podľa rádia Echo, ktoré vysiela z exilu cez internet, novinárom štátna moc prakticky zakázala hovoriť o slabosti ukrajinských ozbrojených síl.

 Vo výcvikovom priestore Libavá v Česku ukrajinskí vojaci absolvujú intenzívny štvortýždňový výcvikový kurz mechanizovanej pechoty pod dohľadom inštruktorov 72. mechanizovaného práporu českej armády. Česko sa pripojilo k ďalším spojencom v NATO, ktorí cvičia vojakov z Ukrajinských ozbrojených síl, ktorí bránia svoju krajinu pred ruskou inváziou. Video: NATO

Ako prvý o nových pokynoch Kremľa pred ukrajinskou protiofenzívou informoval exilový ruský portál Meduza. Podľa jeho kremeľských zdrojov manuál usmerňuje štátne médiá, aby Rusov neupokojovali tvrdením, že Ukrajina na masívny útok nie je pripravená.

 Naopak, od propagandistov sa vyžaduje, aby „neznižovali očakávania“ súvisiace s ohlásenou protiofenzívou a zdôrazňovali, že krajiny NATO zásobujú Ukrajinu zbraňami a všemožne ju podporujú. Prezidentská administratíva podľa zdrojov Meduzy dúfa, že s týmto prístupom bude pre obyvateľstvo jednoduchšie akceptovať prípadnú porážku Ruska.

„Ak Ukrajina s pomocou zbraní z USA a Európy dosiahne nejaké úspechy a obsadí územia, ich strata bude pochopiteľná: celý Západ sústredil na front obrovské úsilie, ale jeho úspechy – v porovnaní s týmto úsilím – sú veľmi skromné,“ vysvetlil zdroj Meduzy, prečo Kremeľ od propagandistov očakáva, že zdôraznia rozdiel medzi vynaloženými prostriedkami a konečným výsledkom s tým, že ruská armáda to celkovo „zvládla“.

Ak protiofenzíva zlyhá, občania budú informovaní, že napriek prevahe protivníka ruská „armáda obratne odrazila silný útok,“ a cena tohto víťazstva sa dramaticky zvýši, dodávajú zdroje. So scenárom totálnej porážky Ruska, keď by Moskva prišla o všetko, sa v kremeľskej príručke podľa Meduzy nepočíta.

 Zatajiť dotovanie anektovaných území

Metodika kremeľskej administratívy tiež odporúča „nešliapať na plynový pedál s informáciami o výške finančných prostriedkov“, ktoré sa posielajú z ruského rozpočtu na obnovu infraštruktúry na okupovaných a anektovaných ukrajinských územiach.

Nie je s určitosťou známe, koľko na to Ruská federácia vynakladá. Suma podľa Meduzy pravdepodobne presiahla jeden bilión rubľov (11 miliárd eur); pričom rozpočtový deficit už v prvom štvrťroku 2023 dosiahol 2,4 bilióna rubľov (27 miliárd eur). Kremeľ sa obáva, že takáto informácia mnohých nepoteší.

„Je jasné, že budú problémy (s ekonomikou), a je jasné prečo. Výdavky na ‚špeciálnu operáciu‘ nepustia. Predovšetkým sa znížia výdavky na infraštruktúru: ukáže sa, že sa rekonštruujú nové regióny, zatiaľ čo staré nie. Reakcia (obyvateľov ruských regiónov) bude jasná: vzali nám to. Je lepšie neukazovať v konkrétnych sumách, koľko nám zobrali. To sa už stalo v prípade Krymu,“ vysvetlil zdroj z prostredia prezidentskej administratívy.

Jeho slová potvrdzujú aj údaje interného prieskumu verejnej mienky Centra Levada z roku 2017. V tom čase značná časť respondentov (41 percent) uviedla, že rozpočtové investície na anektovanom Kryme sa realizujú za cenu zníženia výdavkov na vzdelávanie, zdravotníctvo, vedu, indexáciu miezd a dôchodkov.

 Zábery zo sociálnych sietí ukazujú podmienky, v akých dostávajú obyvatelia Rusmi okupovaného Mariupoľu humanitárnu pomoc.

Viac ako polovica (55 percent) tých, čo takto odpovedali, sa domnievala, že úrady financovaním Krymu na úkor sociálnych výdavkov v ruských regiónoch konajú nesprávne. Navyše, podľa prieskumov štátnej agentúry VCIOM v tom istom roku bolo 84 percent Rusov proti dodatočnému financovaniu Krymu.

Namiesto zdôrazňovania výdavkov na okupované a anektované ukrajinské oblasti majú propagandisti hovoriť o tom, ako sa v Rusku riešia problémy, ako sa opravujú školy, škôlky a nemocnice. „Súdiac podľa manuálu, Kremeľ je presvedčený, že takéto príbehy budú mať verejný súhlas,“ píše Meduza.

Pritlmiť oslavy 9. mája

Ďalšou „nežiaducou témou“ pre propagandu sa nečakane stali nácviky vojenskej prehliadky pri príležitosti Dňa víťazstva, ktorý Rusi oslavujú 9. mája. Vo viacerých regiónoch Ruska sa už „z bezpečnostných dôvodov“ rozhodli slávnostné vojenské prehliadky zrušiť.

V Moskve a ďalších mestách sa navyše nebude konať ani tradičný sprievod Nesmrteľného pluku. Jeho účastníci v minulosti ulicami ruských miest pochodovali s portrétmi svojich príbuzných, účastníkov Veľkej vlasteneckej vojny. Úrady sa podľa viacerých exilových analytikov obávali, že tento rok by mohli niesť aj fotografie svojich synov, otcov a bratov, ktorí padli počas terajšej invázie na Ukrajine a zbytočne by tak upozornili na výšku ruských strát.

„Jeden z politických technológov spolupracujúci s vládou naznačil, že to nie je len preto, že úrady nedokážu zaistiť bezpečnosť podujatí – s najväčšou pravdepodobnosťou sa v roku 2023 do sprievodu zapojí menej techniky ako v predchádzajúcich rokoch a technika, ktorá sa dostane na námestia, bude väčšinou stará,“ píše Meduza s tým, že moderná vojenská technika je momentálne potrebná na fronte./agentury/

X X X

   Peniaze na modernú liečbu v SR, ČR sa míňajú. Pacientom s vážnymi diagnózami hrozí, že zostanú bez liekov

Hoci medicína napreduje míľovými krokmi, na Slovensku platí pravidlo, že je lepšie neochorieť, alebo si aspoň našetriť dosť peňazí. Dôvodom je, že zdravotné poisťovne nemajú peniaze na modernú liečbu. Pokiaľ majú teda pacienti vážnejšie vrodené alebo onkologické ochorenie, zdravotné poistenie im nové lieky nepokryje. Sú odkázaní na schvaľovanie drahých medikamentov na výnimku. O povolenie však musia požiadať svoju zdravotnú poisťovňu, ktorá rozhoduje len do výšky svojho rozpočtu.

Tie však už takmer vyčerpali povolené výdavky na lieky na výnimku. Upozorňujú, že náklady na lieky medziročne stúpajú, preto považujú za potrebné zvýšiť rozpočet pre zdravotníctvo.

„Hoci vstupujeme len do druhého štvrťroka, už teraz sú naše možnosti takmer vyčerpané. Urobíme všetko pre to, aby zdravotná starostlivosť o našich poistencov, vrátane medikamentóznej liečby, nebola ohrozená,“ priblížil Matej Štepiansky PR špecialista zdravotnej poisťovne Dôvera. Náklady Dôvery na tzv. výnimkové lieky za ukončené mesiace január a február 2023 predstavujú 2,84 milióna eur. „V roku 2022 sme za výnimky na lieky uhradili 18,3 milióna eur,“ dodal Štepiansky.

Veľká časť pacientov, ktorí dostávajú lieky na výnimku navyše nie je nová. Poisťovňa si ich prináša z predchádzajúceho roka, lebo ich liečba trvá dlhšie. O to menej priestoru má pre nových.

Pri schvaľovaní sa prihliada na pacientov stav

Každý z takýchto prípadov zdravotné poisťovne posudzujú individuálne, pričom prihliadajú na účinnosť a bezpečnosť liečby pre konkrétneho pacienta. Z pohľadu zdravotnej poisťovne je nevyhnutné prihliadať na spravodlivosť, efektívnosť a udržateľnosť financovania požiadaviek na nekategorizované lieky pre všetkých pacientov indikovaných na výnimkovú liečbu. Teda majú zodpovednosť za elimináciu neprimerane drahých intervencií s nízkou pridanou hodnotou pre pacienta s ohľadom na jeho štádium ochorenia. Týka sa to najčastejšie pacientov, ktorí majú zhubný nádor prsníka, nádor vaječníka, melanóm kože, spinálna svalová atrofia, alebo majú dedičnú neuropatiu.

Union zdravotná poisťovňa môže minúť v zmysle platnej legislatívy vo finančnom vyjadrení približne 3,7 milióna eur na úhradu nekategorizovaných liekov. „Faktom je, že výdavky na nekategorizované lieky sa každým rokom zvyšujú, považujeme preto za potrebné navýšiť rozpočet na zdravotníctvo,“ skonštatovala Kristína Baluchová, hovorkyňa zdravotnej poisťovne Union.

Priznala, že po necelých štyroch mesiacoch už takmer vyčerpali povolené výdavky na nekategorizované lieky. „Tento fakt len potvrdzuje vysokú relevantnosť našich námietok z roku 2021 a 2022 k súčasnému legislatívnemu riešeniu, ktoré však neboli zo strany ministerstva zdravotníctva vôbec akceptované,“ zdôraznila. V minulom roku bola úhrada za lieky na výnimku takmer 6 miliónov eur.

 Počet žiadostí z roka na rok rastie

To, že náklady na lieky medziročne stúpajú a štátny rozpočet dostatočne nezohľadňuje, zopakovala aj najväčšia Všeobecná zdravotná poisťovňa (VšZP). „VšZP hospodári s limitovanými zdrojmi, ktoré musí použiť v prvom rade na zabezpečenie kategorizovaných liekov a zdravotnej starostlivosti, na ktorú majú poistenci nárok zo zákona, až potom môže schvaľovať výnimky, na ktoré nemá vyčlenený samostatný rozpočet,“ ozrejmila Ivana Štefúnová z oddelenia komunikácie štátnej zdravotnej poisťovne.

Je nevyhnutné zvýšiť dostupnosť inovatívnych liekov cestou kategorizácie. „VšZP je toho názoru, že ak sa liečba určitým liekom stáva štandardnou a jedinou terapeutickou alternatívou, liek by mal byť kategorizovaný a dostupný pre každého pacienta, ktorý spĺňa indikačné kritériá,“ spresnila Štefúnová. Riešením by podľa nej mohlo byť vytvorenie samostatného fondu z prostriedkov EÚ, z ktorého by zdravotné poisťovne mohli za zákonom stanovených podmienok hradiť nekategorizované lieky všetkým indikovaným pacientom.

Počet žiadostí o lieky na výnimku z roka na rok rastie. „V roku 2022 počet žiadostí opäť narástol na 14 545, z toho 13 331 bolo schválených žiadostí,“ skonštatovala Štefúnová.

V roku 2019 VšZP zaplatila za lieky na výnimku viac ako 31,6 milióna eur, v roku 2020 to bolo viac ako 30,7 milióna eur. V roku 2021 úhrada nekategorizovaných liekov dosiahla viac ako 42,8 milióna eur. V roku 2022 VšZP uhradila za lieky na výnimku 59,4 milióna eur.

 Ministerstvo ozrejmilo, že strop na lieky na výnimku je momentálne 3,9 percenta z celkových výdavkov zdravotných poisťovní na lieky. „Keďže novela zákona 363 aktívne zaraďuje lieky z výnimkového režimu do zoznamu kategorizovaných liekov, tak na konci roku 2023 ten strop môže zostať v platnosti,“ vysvetlilo. Rezort dodal, že za úhradu výdavkov zdravotnej starostlivosti vrátane výnimkových liekov sú priamo zodpovedné zdravotné poisťovne.

„Vnímame, že situácia je vážna, komunikujeme so zdravotnými poisťovňami a analyzujeme, čo ju spôsobilo. Hľadáme odpoveď na to, či je situácia do takej miery závažná, aby bolo potrebné zvažovať dofinancovanie,“ uviedlo pre TASR ministerstvo zdravotníctva.

 Nebezpečný precedens

Pred časom súd rozhodol, že VšZP musí uhradiť jeden z najdrahších liekov na výnimku pre dvojročnú Editku. Hoci po rozhodnutí súdu Editka dostala nádej na lepší život, pri udeľovaní výnimiek na lieky môže ísť podľa zdravotníckeho analytika Martina Smatanu o nebezpečný precedens. „Ak súd rozhodne, že časť z tejto sumy musí ísť na jeden liek, tak nech to je akokoľvek sympatické rozhodnutie, berie tým de facto ostatným výnimkovým pacientom. Áno, pacientom, a určite mnohým, lebo Zolgensma je v súčasnosti najdrahší registrovaný liek na Slovensku a za tú sumu sa dalo podporiť mnoho iných „výnimkových“ pacientov,“ zdôraznil Smatana.

Problémom drahých liekov na zriedkavé choroby je, že klinické štúdie majú veľmi málo pacientov. Je tiež na konkrétnom štáte, čo preplatí a čo nie. Výskum stojí miliardy a farmakologické firmy ich chcú zarobiť späť. Inak by lieky na zriedkavé choroby ani nevyvíjali. „Nový liek stojí spoločnosť, ktorá ho vyvíja, v priemere niekde medzi dvoma až troma miliardami eur,“ vysvetlil pre Markízu zdravotnícky analytik INESS Martin Vlachynský./agentury/

X X X

Prestrelka okolo Slovalca pokračuje. Penta reaguje na Hirmana a Hegera

 Slovenská hlinikáreň Slovalco zastavila svoju výrobu, no táto firma, v ktorej čiastočným vlastníkom je skupina Penta, naďalej vyvoláva prestrelku medzi politikmi.

 Opoziční poslanci obviňujú zo zlyhania vládu, tá ukazuje na Pentu a táto firma sa bráni. Tvrdí, že jednotlivé ministerstvá blokovali potrebnú novelu zákona o emisných povolenkách.

Firma Slovalco zastavila výrobu, keďže výroba hliníka je energeticky náročná a rast cien elektrickej energie spôsobil, že pre Slovalco nemá význam ďalej vyrábať.

Premiér Eduard Heger je presvedčený, že zachraňovať Slovalco nemalo význam. „Ak by sme aj zadotovali túto elektrinu, tak by to bol najdrahší hliník na svete a určite by to nestálo za to,“ povedal Heger.

Podľa Penty ale Heger zavádza. „Slovalco nikdy nežiadalo žiadne dotácie na nákup elektriny. Slovalco dlhodobo upozorňovalo a žiadalo zmenu zákona o emisných kvótach, ktorý by zabezpečil rovnaké trhové postavenie energeticky náročných podnikov na Slovensku vo vzťahu k iným priemyselným krajinám EÚ,“ hovorí Lenka Vargová zo spoločnosti Penta.

 „Slovenský priemysel na problém s nedostatočnými kompenzáciami upozorňoval ešte pred nástupom vlády Igora Matoviča v roku 2020. O tomto probléme bol opakovane informovaný aj Eduard Heger, ktorý v júni 2020 ako minister financií, osobne navštívil aj so svojimi štátnymi tajomníkmi fabriku Slovalco,“ dopĺňa.

To, čo slovenská hlinikáreň teda chcela, je zmena legislatívy. Priemyselné firmy si na to, aby mohli vypúšťať emisie oxidu uhličitého musia kupovať emisné povolenky. Príjmy z predaja týchto povolenie idú do Environmentálneho fondu a prostriedky z neho sa ďalej prerozdeľujú a pomáhajú fungovať práve firmám ako Slovalco. Aktuálne ide podľa zákona do Envirofondu tridsať percent príjmov z predaja emisných povoleniek a firma Slovalco čakala na zmenu zákona, ktorá by tento podiel zvýšila.

Hlinikáreň teda za vzniknutú situáciu viní vládu. „Bez zmeny legislatívy nebola spoločnosť Slovalco schopná v lete 2021 uzavrieť dlhšiu ako jednoročnú zmluvu o dodávke elektrickej energie, ktorej platnosť vypršala ku koncu minulého roka. Podotýkame, že legislatíva, o ktorej s jednotlivými predstaviteľmi súčasnej Vlády SR spoločnosť Slovalco diskutovala od roku 2020, nie je prijatá dodnes,“ tvrdí Vargová.

Slovalco teda tvrdí, že bez novely zákona nemohla elektrickú energiu nakupovať s dostatočným predstihom a elektrickú energiu na tento rok nekupovala už v roku 2021.

 Zo zastavenia výroby hliníka v Žiari nad Hronom sa stala politická téma, ktorá je stále aktuálna. Peter Pellegrini (Hlas), na tlačovej konferencii, ktorú zorganizoval 1. mája, sľúbil, že výrobu v hlinikárni obnoví. Ukončenie prevádzky fabriky považuje za zlyhanie súčasnej vlády.

Minister hospodárstva Karel Hirman je ale presvedčený, že zastavenie výroby fabriky Slovalco je zlyhaním predstaviteľov Penty. „Tí sa totiž minulý rok, keď ceny elektriny dosahovali extrémne výšky, rozhodli lacnú elektrinu – ktorú mali ešte nakúpenú dopredu – radšej supervýhodne predať a samotnú výrobu vo fabrike zastaviť. Pozor, Penta a spol. za takto draho predanú elektrinu zinkasovali odhadom možno až 160 miliónov eur!,“ upozornil Hirman.

Penta ostro nesúhlasí s vyjadreniami ministra Hirmana a jeho tvrdenia považuje za škandál. „Slovalco predalo zvyšnú elektrickú energiu pred koncom roka 2022, nakoľko bolo pravdepodobné, že výrobu pre nečinnosť vlády bude nútené odstaviť,“ hovorí Vargová.

Problém Penta vidí na strane rezortov financií a životného prostredia. „V rokoch 2020 až 2021 sme viedli diskusie nielen s Eduardom Hegerom a Jánom Budajom, ale aj s vtedajším ministrom hospodárstva Richardom Sulíkom. Práve ministerstvo hospodárstva podporovalo potrebné zmeny pre záchranu slovenského priemyslu, nemalo však na nich dosah. Zmeny boli totiž blokované zodpovednými ministerstvami,“ uzatvára Vargová./agentury/

X X X

Septembrové voľby zhoršia postavenie novinárov na Slovensku, varujú Demokrati

Základnou esenciou je a musí byť sloboda tlače, hovorí líder Demokratov Eduard Heger pri príležitosti Svetového dňa slobody tlače. Demokrati tvrdia, že blížiace sa voľby len zhoršia postavenie novinárov na Slovensku.

Dočasne poverený premiér Eduard Heger hovorí, že Slovensko stúpa v rebríčku slobody tlače. Počas tlačovej konferencie ukazuje, že v roku 2021 sme sa nachádzali na 35. mieste. Dnes sme na 17. mieste zo 180 krajín sveta.

„Vražda vyvolala nielen protesty, ale aj spoločenskú požiadavku zlepšovať ochranu novinárov na Slovensku,“ hovorí člen strany Kristián Čekovský.

Podľa jeho slov je posun v rebríčku slobody tlače výsledkom policajného vyšetrovania, pomohla tomu aj novela infozákona či otvorená komunikácia povereného premiéra Eduarda Hegera.

„Vidíme, že cítite ohrozenie demokracie na Slovensku. Spravíme všetko preto, aby bola na Slovensku sloboda tlače,“ hovorí líder Demokratov Heger.

Podpredseda Demokratov Miroslav Kollár spomína napríklad to, že Robert Fico či Igor Matovič si z novinárov robia “terče“. Práve blížiace sa voľby zhoršujú podľa Demokratov ochranu a postavenie novinárov na Slovensku., aktuality.sk

X X X

Príslušníci Zboru väzenskej a justičnej stráže budú môcť používať drony a na rovnošate nosiť kamery

Príslušníci Zboru väzenskej a justičnej stráže (ZVJS) budú môcť pri plnení úloh využívať bezpilotné lietadlá. Vyplýva to z novely zákona o ZVJS, ktorý dnes schválila Národná rada SR. Podľa Ministerstva spravodlivosti SR je používanie dronov potrebné najmä v prípade bezprostredného prenasledovania väznenej osoby na úteku v rozľahlom alebo ťažko dostupnom teréne, pri ochrane objektov ZVJS alebo na stráženie vonkajšieho pracoviska s obvinenými a odsúdenými.

 Zároveň novela, ktorá má nadobudnúť účinnosť 1. júna tohto roku, oprávňuje príslušníkov zboru za účelom narušenia činnosti cudzích bezpilotných lietadiel vo väzenských objektoch alebo nad nimi použiť strelnú zbraň, špeciálne donucovacie prostriedky alebo rušičku.

Novela príslušníkov ZVJS taktiež oprávňuje pri bezprostrednom prenasledovaní osoby na úteku uzatvoriť verejne prístupné miesta alebo verejne prístupné objekty a vykonať ich prehliadku s cieľom zistiť, či sa uvedená osoba v nich nenachádza. „Pri bezprostrednom prenasledovaní osoby na úteku je príslušník zboru oprávnený vstúpiť aj do obydlia alebo do iného verejne neprístupného objektu a vykonať jeho prehliadku, pokiaľ má dôvodné podozrenie, že sa tam ukrýva osoba na úteku,“ uvádza sa v dokumente s tým, že o vstupe do obydlia alebo iného verejne neprístupného objektu spíše príslušník zboru úradný záznam.

Príslušníci zboru majú mať podľa novely tiež oprávnenie pri plnení úloh použiť kameru na služobnej rovnošate na vyhotovovanie obrazových záznamov a zvukových záznamov. Týka sa to napríklad situácií, keď obvinená alebo odsúdená osoba marí alebo ohrozuje účel výkonu väzby, dopúšťa sa disciplinárneho previnenia, priestupku alebo iného protiprávneho konania alebo existuje dôvodná obava, že sa takéhoto konania môže dopustiť. Taktiež sa majú kamery využívať napríklad pri prehliadkach batožiny, vecí alebo dopravných prostriedkov, prípadne pri kontrole požitia alkoholických nápojov alebo omamných látok.

Pri eskortovaní alebo predvádzaní obvineného, odsúdeného alebo dodávaní osoby, ak kladie pasívny odpor, alebo ak iná osoba pri protiprávnom konaní kladie pasívny odpor, je príslušník zboru podľa zákona oprávnený použiť hmaty a chvaty, prípadne aj obušok alebo tonfu. Zároveň je podľa novely oprávnený zaistiť osobu vstupujúcu do objektov zboru, ak lustráciou v pátracích informačných systémoch vedených Policajným zborom zistil, že po tejto osobe sa pátra. Rovnako má právo zadržať osobu, ktorá svojím konaním bezprostredne ohrozuje svoj život alebo svoje zdravie alebo život a zdravie iných osôb alebo majetok a takisto osobu pristihnutú pri páchaní priestupku alebo iného správneho deliktu, ak je dôvodná obava, že v ňom bude pokračovať.

Príslušníci ZVJS sú podľa novely tiež oprávnení v objektoch zboru a ich blízkosti zaistiť veci v prípade podozrenia, že súvisia so spáchaním trestného činu alebo priestupku. „Príslušník zboru bezodkladne vydá osobe, ktorej bola vec zaistená, potvrdenie o zaistení veci s opisom veci, ktorý umožní zaistenú vec identifikovať,“ dodal dokument./agentury/

X X X

Zomrela olympijská víťazka z Ria, mala len 32 rokov. Jej vplyv na šport bol nemerateľný, reagoval šéf zväzu

 Vo veku 32 rokov zomrela americká šprintérka a olympijská víťazka z Ria 2016 Tori Bowieová. Informovali o tom agentúry AP a AFP. Podľa portálu TMZ.com našli dvojnásobnú majsterku sveta mŕtvu v utorok na Floride, príčina úmrtia nie je známa.

 Americká šprintérka Tori Bowieová po výhre v behu na 100 m na MS 2017 v Londýne.  Smrť slávnej atlétky potvrdila v stredu aj Atletická federácia USA (USATF).

„USATF hlboko zasiahla správa o úmrtí Tori Bowieovej, trojnásobnej olympijskej medailistky a dvojnásobnej svetovej šampiónky.

Bola to talentovaná atlétka, ktorej vplyv na šport zostáva nemerateľný. Bude nám veľmi chýbať,“ reagoval šéf USATF Max Siegel.

„Sme zdrvení správou o smrti Tori Bowieovej. Stratili sme klientku, blízku priateľku, dcéru i sestru,“ uviedla na sociálnej sieti Bowieovej agentúra Icon Management, ktorá americkú atlétku zastupoval Bowieová súťažila do roku 2014 v skoku do diaľky, ale najväčšie úspechy zaznamenala až počas šprintérskej kariéry.

 V Londýne 2017 sa stala majsterkou sveta v behu na 100 metrov, kde pridala aj zlato v štafete na 4×100 m. Bronzovú medailu vybojovala na stovke na MS 2015 v Pekingu. Na OH 2016 v Riu de Janeiro získala kompletnú medailovú sadu. USA pomohla k zlatu v štafete na 4×100 m, na stovke vybojovala striebro a na dvojstovke bronz.

 Calvin Davis.

V stredu informovali agentúra AP a oficiálna webstránka Svetovej atletiky (WA) aj o ďalšom úmrtí. Vo veku 51 rokov zomrel bývalý americký atlét a bronzový medailista z OH 1996 v behu na 400 m prek. Calvin Davis.

Podľa Atletickej federácie USA (USATF) zomrel Davis v pondelok, príčina úmrtia nie je známa. Američan začal atletickú kariéru na hladkej štvorstovke, postupne sa však preorientoval na 400 m prek., kde dosiahol väčšie úspechy.

Na OH 1996 v Atlante získal bronzovú medailu, keď vo finále nestačil iba na krajana Derricka Adkinsa a Samuela Mateteho zo Zambie. Bol aj súčasťou zlatej americkej štafety na 4×400 m na halových MS 1995 v Barcelone. Po konci aktívnej športovej kariéry sa stal trénerom./agentury/

X X X

Myslím, že som urazil opice, vyhlásil na adresu LGBTI+ aktivistov Matovič. Provokáciu demonštrantov odmieta

Dlhodobý odpor k transľuďom predseda hnutia OĽaNO Igor Matovič nepovažuje za provokáciu. Nerozumie tomu, ako jeho náhodná účasť na utorkovej demonštrácii vyvolala agresívnu reakciu účastníkov. „Keď sa niekto cíti zranený, keď pomenujem choré chorým, nech sa páči. Ale vyjadrovať ho takto, že útočí a používa najvulgárnejšie výrazy a na vás pľuje bez toho, aby som útok opakoval, tak je to podlé konanie, hodné možno opice, ale nie človeka,“ ozrejmil Matovič.

 Študentský spolok Light pri Filozofickej fakulte v utorok podvečer protestoval proti návrhu, ktorý chce zakázať zmenu pohlavia v rodnom čísle a dokladoch. Následne sa demonštrácia neohlásene vydala smerom pred parlament. Potom, ako dav vzdal úctu zavraždeným Matúšovi Horváthovi a Jurajovi Vankuličovi po teroristickom útoku pred barom Tepláreň, sa pochod presunul pred budovu parlamentu. Tam už však stál Matovič, ktorý bol na ceste z parlamentu do centrály OĽaNO a dával rozhovor pre portál Refresher. V tej chvíli sa k nemu priblížilo zopár ľudí z davu a začali na neho útočiť.

 „Skončil si, ja ťa zabijem,“ kričal podľa Matoviča jeden z aktivistov. Matovič sa vec snaží prezentovať tak, že dav neprovokoval a za pravdu mu dávajú aj videá z incidentu. „Transexuálna propaganda je nebezpečná a ľudia sa správajú nebezpečne,“ zovšeobecnil Matovič. Vysvetlil však, že nepovažuje LGBTI+ komunitu za agresívnu, ale žiada ich, aby odsúdili správanie jednotlivcov, ktorí na neho útočili. Podľa jeho slov nezvažuje podanie trestného oznámenia a vyzýva účastníkov demonštrácie, aby zverejnili videá zo stretu.

„Mrzí ma to najmä v mene tej slušnej časti LGBT komunity,“ poznamenal Matovič. Rovnako ho mrzí, že zvolávateľka podujatia konanie agresívnych protestujúcich neodsúdila. Jeho slová majú potvrdzovať videá účastníkov podujatia. Doplnil, že incident si začal natáčať na mobil až po tom, ako sa začali útoky zo strany aktivistov.

 „Bojovať za práva LGBT ľudí s ústami plnými tolerancie slušnosti a nadávať, pľuť na človeka, ktorý má iný názor, je v príkrom rozpore s názormi tejto komunity,“ skonštatoval Matovič. Viackrát agresívnych účastníkov demonštrácie prirovnal ku kotlebovcom či protestujúcim proti očkovaniu a protipandemickým opatreniam.

 Spoločnosť založená na úcte

Roman Samotný, majiteľ Teplárne, na sociálnej sieti vyhlásil, že rozumie hnevu, bolesti a zúfalstvu, ktoré pociťujú mnohí LGBTI+ ľudia. „Sme zahnaní do kúta. Aj po teroristickom útoku nám naďalej viacerí politici a političky kreslia terč na chrbty. Naďalej sa objavujú v parlamente nové a nové návrhy zákonov namierené proti LGBTI+ ľuďom. Veľmi sa musím snažiť, aby som sa neutopil v pocite frustrácie, hnevu, smútku, ale dokázal ich premeniť na niečo zmysluplné a konštruktívne,“ spresnil Samotný.

Dodal, že si vie predstaviť, aké to musí byť ťažké postaviť sa tvárou v tvár človeku, ktorý aktívne pracuje na tom, aby vás spoločnosť nevnímala ako ľudskú bytosť. „Viem si predstaviť, koľko emócií človekom lomcuje. Tesne po útoku pred Teplárňou som veľa premýšľal, ktorá cesta je tá správna a ako si zachovať ľudskosť. Kladiem si tieto otázky vlastne neustále, znova a znova preosievam moje slová a činy a zvažujem, či naozaj prispievajú k spoločnosti založenej na rešpekte a vzájomnej úcte,“ vyhlásil Samotný.

 Obvinenia z provokácie

„Predseda OĽaNO Igor Matovič nemá akékoľvek zábrany. Vo vyhrotenej atmosfére prišiel zákerne provokovať aj na protestné zhromaždenie za práva trans ľudí. Presne na mieste, ktoré polícia vyhradila pred parlamentom pre zhromaždených, mal potrebu sa predvádzať a rozprávať novinárom svoje transfóbne drísty. Hanba mu,“ reagovala iniciatíva Povedzme nie.

„Títo aktivisti urobili medvediu službu pre celé LGBTI hnutie. Nie je žiadny rozdiel medzi zlým LGBTI aktivistom a ľuďmi, ktorí vylamovali bránu na úrade vlády,“ vyhlásil predseda OĽaNO. Ďalej dodal, že sa správali ako opice. „Myslím, že som urazil opice,“ dodal po zamyslení sa.

„Keď tu niekto chce kaziť životy detí na Slovensku, tak spravím všetko pre to, aby túto možnosť nemal,“ zdôraznil. „Mňa nikto nepresvedčí, že muž môže byť z presvedčenia ženou. Muž musí zostať mužom a žena ženou,“ povedal Matovič.

Dodal, že novelu zákona o zmene rodného čísla väčšina klubu OĽaNO podporí. „Presne tí ľudia, ktorí by chceli mať v opatere naše deti,“ pohoršil sa Matovič a agresívnym účastníkom demonštrácie odporučil psychiatrickú po­moc.

Dav nie je zrkadlom spoločnosti

„Už v 19. storočí sa vedelo, že ľudia sa správajú v dave inak, ako by sa správali osamote. Ľudia v dave sa dajú ľahšie vyprovokovať, sú emotívnejší, neraz aj vulgárnejší, pretože človek ako súčasť davu sa cíti oveľa silnejší. Lenže dav nikdy nebol zrkadlom celej spoločnosti, prípadne jednej konkrétnej komunity,“ zdôraznil politológ Radoslav Štefančík.

„Nejeden politik vie popísať správanie sa človeka v dave. A teraz je otázne, či to vie aj Igor Matovič. Ak by to nevedel, bolo by jeho správanie len pohoršujúce. Ak by ale vedel, že dav sa dokáže veľmi rýchlo strhnúť a ľudia v ňom sa správajú asociálne a on sa to snažil využiť vo svoj prospech, tak je to pre demokraciu aj veľmi nebezpečné,“ povedal Štefančík.

Politológ dodal, že dúfa že Matovič nad konfrontáciou s davom ani neuvažoval. „Bol by som rád, keby sme žili v krajine, kde by politici nechodili provokovať pred nahnevaný dav ľudí. Pretože každý, kto sa postaví nahnevanému davu, to robí len z jedného dôvodu. Aby ho iní ľudia videli v pozícii napadnutého, ako človeka, ktorému sa ubližuje,“ skonštatoval. Matovič však tvrdenie, že bol pred davom úmyselne odmieta./agentury/

X X X

Energetici vyslali osem kamiónov s technikou na Ukrajinu. Cieľ výpravy držia v utajení

 Zo Slovenska ho čaká dlhá cesta, možno až štyri dni. Cieľovú destináciu si ukrajinský vodič Sergej (64) necháva pre seba. S kamiónom dorazil do Križovian nad Dudváhom a vyzdvihol vyradené energetické zariadenia Slovenskej elektrizačnej prenosovej sústavy (SEPS). S cenným nákladom potom zamieri do svojej domoviny, aby sa v konkrétnych častiach krajiny mohla obnoviť alebo zachovať dodávka elektrickej energie.

 „Ja som len vodič. O zariadenie poprosila energetická spoločnosť,“ povedal skromne Sergej, kým čakal na naloženie kamióna zariadeniami. Zároveň poďakoval Slovensku za pomoc. Vďaka však podľa neho patrí celému svetu, ktorý Ukrajine pomáha. Tam, odkiaľ pochádza, sa podľa neho nebojuje.

Zo Slovenska má odísť v priebehu nasledujúcich dní celkovo osem naložených kamiónov s 21 kusmi techniky.

„Ide o tri vypínače, deväť odpojovačov a deväť prístrojových transformátorov napätia. V týchto dňoch pracujeme na samotnej fyzickej dodávke zariadení na Ukrajinu,“ priblížil Stanislav Prieložný, výkonný riaditeľ sekcie riadenia Slovenského elektroenerge­tického dispečingu SEPS. Dva kamióny majú vyraziť už dnes.

Koľkým Ukrajincom môže slovenská technika pomôcť, závisí podľa výkonného riaditeľa od rozsahu poškodenia jednotlivých elektrických staníc na Ukrajine. „Odhadujeme však, že by to mohlo pomôcť od státisícov až do jedného milióna obyvateľov,“ podotkol Prieložný.

 Hoci ide o vyradené kusy techniky, zariadenia sú stále funkčné. „Väčšinou boli demontované pri určitých rekonštrukciách rozvodní elektrických staníc na Slovensku. Ich účtovná hodnota je 76-tisíc eur. Ak by išlo o novú techniku, jej hodnota by bola výrazne vyššia,“ doplnil výkonný riaditeľ. Nákupná hodnota darovaných zariadení je približne jeden milión eur.

Slovensko je jednou z krajín, na ktoré sa koncom minulého roka obrátil ukrajinský prevádzkovateľ prenosovej sústavy Ukrenergo s prosbou o pomoc. V tom čase vyhlásil na Ukrajine stav núdze. Masívny ruský útok na energetické zariadenia viedol k systémovej poruche, ktorá znemožňovala výrobu dostatočného množstva energie a jeho distribúciu.

„Zaslal nám zoznam zariadení, ktoré potrebuje pre obnovu zničenej energetickej infraštruktúry. Slovenská elektrizačná prenosová sústava urobila analýzu, ktoré zariadenie, by sme mohli poskytnúť,“ objasnil Prieložný.

Rozsah poškodenia ukrajinskej elektrizačnej sústavy sa podľa neho pohybuje na úrovni 50 až 60 percent. „Aj napriek tomu pracuje zatiaľ spoľahlivo a bez nejakých väčších problémov,“ zhodnotil výkonných riaditeľ a dodal, že je to aj vďaka vysokému nasadeniu a obetavosti ľudí na Ukrajine.

Časť elektrizačnej sústavy, ktorá je pod kontrolou ukrajinskej strany, pracuje podľa výkonného riaditeľa paralelne v synchrónnej prevádzke s kontinentálnou Európou po núdzovom pripojení kontinentálnej Európy od 16. marca 2022./agentury/

X X X

Sloboda médií na Slovensku rastie. Zmenia všetko predčasné voľby?

Slovensko sa po rokoch opäť vrátilo v rebríčku slobody tlače do prvej svetovej dvadsiatky. Spomedzi 180 krajín patrí Slovensku 17. miesto. Oproti minulému roku sme sa tak posunuli o 10 miest.

 Ako vnímajú politici posun Slovenska v rebríčku slobody tlače a sú podľa nich útoky niektorých poslancov na médiá už za hranou? V podcaste odpovedia poslanci Milan Kuriak z hnutia OĽaNO, Marián Kéry zo Smeru a nezaradení Martin Klus a György Gyimesi.

Na prvom mieste sa už siedmy rok po sebe umiestnilo Nórsko. Na druhom mieste sa nadchádza Írsko a za ním nasleduje Dánsko, ktoré pokleslo o jedno miesto. Na samom chvoste rebríčka sa nachádza Severná Kórea a Čína, ktorá je najväčším väzniteľom novinárov na svete, aktuality.sk

X X X

Tragédia v Považskej Bystrici: Smetiarske auto zabilo matku troch detí

 Považskobystrickí policajti začali trestné stíhanie pre prečin usmrtenia. Vodič smetiarskeho automobilu pri cúvaní zrazil a usmrtil 37-ročnú ženu. Informovala o tom trenčianska polícia na sociálnej sieti.

 Považskobystrickí policajti začali trestné stíhanie pre prečin usmrtenia. Vodič smetiarskeho automobilu pri cúvaní zrazil a usmrtil 37-ročnú ženu.

Vodič smetiarskeho automobilu pri cúvaní v považskobys­trickej mestskej časti Považská Teplá zachytil ženu, ktorá svojim zraneniam podľahla. Skúška na alkohol bola u vodiča negatívna.

 Považskobystrickí policajti začali trestné stíhanie pre prečin usmrtenia. Vodič smetiarskeho automobilu pri cúvaní zrazil a usmrtil 37-ročnú ženu.

„Na mieste tragédie je aj súdny znalec z odboru cestnej dopravy. Okolnosti, príčina, ako aj miera zavinenia sú predmetom ďalšieho policajného vyšetrovania,“ informovala polícia.

 Podľa informácií TV Markíza zostali po žene tri deti.

„Vec si prevzala vyšetrovateľka odboru kriminálnej polície z Považskej Bystrice, ktorá začala trestné stíhanie vo veci prečinu usmrtenia. Okolnosti, príčina ako aj miera zavinenia sú predmetom ďalšieho policajného vyšetrovania,“ dodala polícia./agentury/

X X X

Firma rodiny agroministra dostala podľa Fica od štátu astronomickú dotáciu. Vlčan kritiku odmieta

 Firma rodiny dočasne povereného ministra pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR Samuela Vlčana Reko Recycling dostala v apríli od Ministerstva životného prostredia (MŽP) SR nenávratný príspevok vo výške približne 1,4 milióna eur. Uviedli to na brífingu predstavitelia opozičnej strany Smer.

 „Spoločnosť Reko Recycling dostala 19. apríla 2023 nenávratný finančný príspevok z rezortu životného prostredia 1 416 000 eur. Vo výzve bolo osem žiadostí. Jedna, jediná však bola úspešná, a to firma pána Vlčana,“ spresnil predseda strany Robert Fico s tým, že Vlčan je v uvedenej firme konečným užívateľom výhod.

 Fico zdôraznil, že pridelenie štátnej dotácie pre firmu považuje „za škandál“, najmä v kontexte neotvorenia mimoriadnej schôdze Národnej rady (NR) SR, ktorá sa mala zaoberať vysokými cenami potravín.

„Pán Samuel Vlčan bol v júni 2021 vymenovaný za ministra pôdohospodárstva. My sme od septembra 2021 zvolali viac ako desať mimoriadnych schôdzí NR SR týkajúcich sa výlučne rapídneho zvyšovania cien potravín. Ani jednu schôdzu nám však neotvorili. Ľudia na Slovensku nakupujú drahé potraviny a Samuel Vlčan nič nerieši,“ doplnil podpredseda strany Richard Takáč.

 Vlčan v reakcii pre TASR kritiku opozičnej strany odmietol, získanie nenávratného finančného príspevku považuje za výsledok odbornej práce ľudí zo spoločnosti Reko Recycling. Predpokladá zároveň, že spolu s bankovým úverom sa príspevok použije na technologické inovácie pre ekologizáciu skládky.

„Verím, že tak, ako má rezort pôdohospodárstva nastavené európske kontrolné mechanizmy pri poskytovaní nenávratných finančných príspevkov, tak aj rezort životného prostredia disponuje kontrolami na predchádzanie možného konfliktu záujmov alebo vylúčenie rizika, či jeden projekt nebol uprednostnený na úkor iných. Moje majetkové podiely v spoločnostiach a moje predchádzajúce podnikanie som nikdy netajil a ani som sa nikdy neuchýlil k ich zakrytiu cez schránkové firmy,“ dodal Vlčan v reakcii na Smer.

Úrad vlády SR priblížil, že na predmetnú dotáciu sa predseda vlády ministrov pýtal, podľa ich informácií dotácia bude ešte pred vyplatením príspevku v najbližších týždňoch prechádzať ďalšími štátnymi a európskymi kontrolnými mechanizmami.

„Predseda vlády vydal zodpovedným pokyn vyvinúť maximálnu snahu a postupovať v kontrolách čo najrýchlejšie. Ak prinesú informácie o porušení zákona, predseda vlády je pripravený konať,“ spresnil Úrad vlády./agentury/

X X X

Šéf SNS Danko sa dohodol aj s europoslancom Radačovským. S Republikou sa dostal do konfliktu

Miroslav Radačovský je známy aj ako sudca, ktorý pred piatimi rokmi v spore o pozemky pod Tatrami rozhodol v neprospech prezidenta Andreja Kisku.

Kým politici zo stredopravého spektra zatiaľ o integrácii iba hovoria, menšie nacionalistické strany pokračujú v spájaní pod taktovkou lídra SNS Andreja Danka.

Národniari už v apríli ohlásili spoločný postup so stranou Život, ktorú vedie poslanec Tomáš Taraba. Dnes by sa podľa našich informácií mala SNS na spolupráci dohodnúť aj so stranou Slovenský patriot, ktorú založil europoslanec Miroslav Radačovský.

„Áno, myslím, že áno, pokiaľ sa nič mimoriadne neudeje,“ reagoval europoslanec na našu otázku, či jeho strana pôjde do volieb na kandidátke SNS.

Radačovský je známy aj ako sudca, ktorý pred piatimi rokmi v spore o pozemky pod Tatrami rozhodol v neprospech prezidenta Andreja Kisku. Po vynesení verdiktu vyhlásil, že keby bol prezidentom on, vzdal by sa funkcie a emigroval by do USA alebo Izraela.

Krátko nato Radačovský sám ohlásil odchod z funkcie sudcu a rozhodol sa ísť do politiky – na kandidátke extrémistickej ĽSNS. S kotlebovcami sa však onedlho rozišiel, keďže odmietol strane odovzdávať časť svojho europoslaneckého platu.

Päť percent ani s Tarabom

Danko by spájaním s menšími subjektmi zrejme rád vytvoril efekt snehovej gule. Problém strán, s ktorými rokuje, je, že v prieskumoch verejnej mienky majú len mizivé preferencie. To je aj prípad Radačovského strany Slovenský patriot.

Ani spojenie s Tarabom zatiaľ národniarov nevystrelilo nad hranicu piatich percent, ktorá je potrebná pre vstup do parlamentu. V aprílovom prieskume Focusu skončila SNS s rovnými štyrmi percentami. Danko však rokuje aj s ďalšími ministranami.

Blízko k dohode je podľa našich informácií s Národnou koalíciou, na čele ktorej stojí starosta Očovej Rudolf Huliak. „Rokujeme, keď to bude, tak vám poviem,“ odpovedal nám stručne Huliak.

Otázne je, či sa na kandidátke SNS objavia aj komunisti, s ktorými Danko tiež diskutuje. KSS, ktorá sa do parlamentu dostala naposledy v roku 2002, zásadne zmenila rétoriku a snaží sa priblížiť stranám, s ktorými sa chce spájať.

Taraba komunistov nechce

Šéf komunistov Jozef Hrdlička napríklad otvorene hovorí, že chce obhajovať kresťanské hodnoty. Pred rokom 1989 pritom komunisti prenasledovali cirkev a pretláčali tzv. vedecký ateizmus. Hrdlička, Huliak a Danko sa spolu objavili aj na oslavách 1. mája v Prievidzi.

„Vôľa medzi stranami na spoločnom postupe tu je. Rozhovory ešte nie sú ukončené, ale vyzerá to tak, že nájdeme spoločnú reč,“ povedal nám Hrdlička. Problém s komunistami má však Taraba. „Nemám nič proti nejakej individuálnej spolupráci, ale nevidím potrebu spájať sa s nimi,“ tvrdí.

Pre snahy o integráciu malých nacionalistických strán sa už Danko dostal do konfliktu s potenciálnym koaličným partnerom Milanom Uhríkom.

Predseda hnutia Republika, povzbudený výsledkom už spomínaného prieskumu Focusu, v ktorom získal takmer desať percent, na Facebooku napísal, že sú stabilná strana a nie „zlepenec oportunistov, ktorý sa rozpadne týždeň po voľbách“.

Odkaz Uhríkovi

Danko tieto slová pochopil ako odkaz pre seba. „Milan Uhrík, pozerám tvoj Facebook a nechápem, čo robíš. Jeden markizácky prieskum ťa presviedča o tom, že už zostavuješ vládu?“ reagoval šéf SNS na Uhríka vo videu, ktoré zverejnil tiež na sociálnej sieti.

„Radačovský, Huliak, Taraba, Kuffovci boli tvoji kolegovia a dnes sú oportunisti?“ pýtal sa ďalej Danko. Uhríkovi tiež adresoval otázku, či 29. augusta pôjde položiť vence hrdinom SNP.

Danko bol v pomyselnej vojne s kotlebovcami už v predchádzajúcom volebnom období, keď pôsobil ako predseda parlamentu.

Aj kvôli ĽSNS sa líder SNS rozhodol meniť zákon o politických stranách tak, aby v názve nemohlo byť meno predsedu strany. Marian Kotleba sa však vynašiel a svoj subjekt premenoval na Kotlebovci – ĽSNS, aktuality.sk

X X X

NAKA zadržala starostu Borinky, čelí obvineniu zo zneužitia právomoci

Starostu obce Borinka v okrese Malacky obvinili z trestného činu zneužívania právomoci verejného činiteľa. TASR to potvrdila hovorkyňa Prezídia Policajného zboru Karolína Barinková.

 „Vyšetrovateľ Národnej kriminálnej agentúry dnes zadržal starostu jednej z obcí v okrese Malacky, ktorého obvinil z trestného činu zneužívania právomoci verejného činiteľa,“ priblížila hovorkyňa. Dodala, že aktuálne prebiehajú procesné úkony, preto bližšie informácie nie je možné poskytnúť.

Portál aktuality.sk informoval, že policajti z Národnej kriminálnej agentúry zasahovali priamo na obecnom úrade. Podľa medializovaných informácií zadržali starostu obce Miroslava Paulena. Policajti na mieste vykonávali aj prehliadku iných priestorov.

Minister vnútra Roman Mikulec nechcel akciu NAKA v Borinke bližšie komentovať. „Nemám čo k tomu povedať, NAKA si robí svoju prácu, predpokladám, že sa realizujú procesné úkony tak ako vždy,“ uviedol po stredajšom rokovaní vlády./agentury/

X X X

Slovenka obvinená z terorizmu ostáva vo väzbe. Chýbajú jej deti, argumentuje advokát

Žena, ktorá odišla do Sýrie za manželom, mala vychovávať deti v duchu radikálneho islamu. Slovenka obvinená z terorizmu ostáva vo väzbe. Renátu D., ktorú spolu s jej dvoma deťmi vo februári priviezol z Iraku vládny špeciál, vinia vyšetrovatelia a prokurátor z obzvlášť závažných zločinov založenia, zosnovania a podporovania teroristickej skupiny, vojnového bezprávia a prečinu ohrozovania mravnej výchovy mládeže.

O jej zotrvaní za mrežami rozhodol v stredu sudca pre prípravné konanie Špecializovaného trestného súdu Peter Pulman. O prepustenie z väzby požiadala Renáta, podľa jej advokáta Michala Ševčíka pre prieťahy v konaní, keď polícia takmer dva mesiace nevykonávala žiadne úkony.

„Moja klientka ťažko znáša väzbu, najmä odlúčenie od detí, predovšetkým od dcéry,“ povedal Ševčík.

Žena vážne obvinenia v celom rozsahu odmieta. Jej advokát ju popisuje ako poslušnú manželku, ktorá nasledovala svojho muža a vieru.

„Každý z nás nejako žije. To je možno otázka, ako je kto vychovaný, niektorá manželka jednoducho ide za manželom,“ zamýšľal sa a dodal, že niekedy by stačilo „zmeniť našu stredoeurópsku optiku.“

Prokurátor Ján Hrivnák na výčitku o prieťahoch a nekonaní polície reagoval, že „vyšetrovanie prebieha lege artis“, teda v zmysle zákona a právnych predpisov.

Bližšie sa ku kauze vyjadriť nechcel.

Deti sa mali hrať na popravu

Prokurátor má za preukázané, že manžel Renáty bol členom Islamského štátu ako teroristickej organizácie. Manželka s ním najskôr žila v Egypte a na prelome rokov 2014 a 15 za ním aj s deťmi, vtedy dvojročnou dcérou a osemročným synom, vycestovala do Sýrie, kde žili v časti pod kontrolou ISIS.

Manžel mal ako zubný lekár podľa uznesenia súdu o väzbe ešte z februára pôsobiť „v zdravotníckej infraštruktúre administrovanej ISIS“, v postavení takzvaného „emira“.

Podľa zistení, ktoré pochádzajú od rôznych medzinárodných organizácií, keďže vyšetrovanie prebiehalo vo veľkej miere mimo Slovenska, bol vyššie postaveným členom v hierarchickej štruktúre teroristickej skupiny ISIS.

Renáta sa v postavení manželky starala o potreby manžela a detí, viedla domácnosť, pričom rodičia podľa obvinení „vychovávali obe deti v duchu ideológie radikálneho islamu“. U syna mali vytvárať podmienky pre tradičnú výchovu budúcich generácií bojovníkov Islamského štátu. Mal recitovať Korán a pod dohľadom otca sa učiť narábať so zbraňou.

Spolu so sestrou sa napríklad mali „hrať“ na popravu, keď chlapec, ako sa píše v uznesení súdu, „na krku sestry gestikulačne „piluje“ a simuluje tak „odrezávanie hlavy“.

Akým spôsobom mohla výchova v takomto prostredí ovplyvniť obe deti, ktoré matka vzala do Sýrie v čase vojnového konfliktu, budú skúmať znalci z oblasti psychológie či posudzovania miery radikalizácie.

Advokát: Chcela sa vrátiť, aby žila s deťmi

V roku 2019 po zadržaní kurdskými jednotkami bojujúcimi proti ISIS sa rodina dostala do detenčných zariadení na území Sýrie. Manžel je podľa posledných informácií stále vo väzení pre militantov Islamského štátu, Renáta a deti boli zadržiavané v táboroch pre ženy a deti.

Slovenka sama požiadala o repatriáciu, na Slovensku podľa advokáta chcela žiť s deťmi u rodičov.

„Chcela sa vrátiť sem a žiť s deťmi na Slovensku, čo z nášho pohľadu značne oslabuje väzobné dôvody, mohla ísť aj inam,“ povedal advokát Ševčík s dôvetkom, že jeho klientka nemá dôvod na útek.

Sudca pre prípravné konanie si to však nemyslí, pretože dôvody väzby vidí stále ako opodstatnené. Už vo februári pritom konštatoval, že v čase, keď sa žena rozhodla pre repatriáciu, nevedela, že jej hrozí obvinenie zo závažných trestných činov.

Obe deti, chlapec aj dievča sú aktuálne v starostlivosti štátu, podľa advokáta Ševčíka v dvoch rozdielnych centrách a rodina „sa úplne rozdelila“, aktuality.sk

X X X

Na Zemplíne otvorili firmu, ktorá vyrobí vyše 25 miliárd drievok ročne

 V Strážskom, okres Michalovce, v týchto dňoch otvorili firmu Smart wood Slovakia na výrobu drevených potravinárskych produktov. Na produkciu bude využívať drevo zo slovenských lesov.

 Popadané drevo je zdrojom obnovy.

Štátny podnik Lesy SR, ktorý je rezortnou organizáciou Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR, je totiž strategickým partnerom a významným dodávateľom dreva s PEFC (Programme for the Endorsement of Forest Certification) certifikátom vo forme bukovej guľatiny. TASR o tom informovali z komunikačného odboru rezortu pôdohospodárstva.

„Certifikované drevo sa získava spôsobom zohľadňujúcim trvalo udržateľné obhospodarovanie lesov. To znamená, že produkcia takéhoto dreva dodržiava najvyššie ekologické, sociálne a etické štandardy. Zákazníkom a spotrebiteľom pomáha identifikovať výrobky z neho tzv. ekoznačka,“ uvádza komunikačný odbor. Smart wood Slovakia, vyrábajúca drievka do nanukov, miešadlá do kávy a špízové špajle, zamestnáva momentálne 53 ľudí a plánuje ich počet v najbližších rokoch zdvojnásobiť. Vedľajším výrobným produktom sú drevené bukové brikety.

 Príchod spoločnosti oceňuje aj primátor mesta Strážske Patrik Magdoško. „Pre náš región je príchod každej spoločnosti, ktorá znamená pracovnú príležitosť pre obyvateľov Zemplína, obrovským prínosom. Zároveň je výroba ekologická, využíva potenciál a zdroje z lesov nášho regiónu, čo ešte znásobuje pridanú hodnotu pre naše mesto, ktoré má veľmi negatívne skúsenosti s priemyselným znečistením ešte z bývalej éry,“ skonštatoval.

Spoločnosť by mala do roku 2025 zamestnať 101 pracovníkov. Vyplýva to z návrhu na poskytnutie investičnej pomoci pre túto firmu, ktorý ešte vlani schválila vláda SR. Firma na výstavbe nového závodu preinvestuje celkovo zhruba 12,3 milióna eur na budovy, stroje, prístroje a zariadenia. Ukončenie prác je naplánované na rok 2026, keď by mala prevádzka dosiahnuť aj plnú výrobnú kapacitu. Skupina Smart wood v súčasnosti zamestnáva cez 900 ľudí, v deviatich výrobných závodoch a dvoch distribučných centrách. Vyrába vyše 25 miliárd drievok /agentury/

X X X

Zvrátia zrušenie pôrodnice? Nemocnica v Revúcej chce výnimku, petíciu podpísalo takmer 9500 ľudí

 Nemocnica s poliklinikou v Revúcej žiada zachovanie pôrodnice, od Ministerstva zdravotníctva (MZ) SR chcú dostať výnimku. Petíciu za zachovanie nemocnice v jej doterajšom rozsahu podpísalo takmer 9500 ľudí, petičné hárky odovzdali štátnemu tajomníkovi MZ Michalovi Palkovičovi počas stredajšieho rokovania v Revúcej.

Pred revúckou nemocnicou sa popoludní zišlo niekoľko desiatok ľudí. Zástupcovia samospráv z okresu Revúca na rokovanie so štátnym tajomníkom MZ priniesli i hárky z petičnej akcie, v rámci ktorej žiadajú zachovanie nemocnice v celom jej doterajšom rozsahu poskytovaných zdravotníckych činností. „Odovzdali sme celkovo 9470 podpisov,“ priblížil primátor Revúcej Július Buchta. Vedenie nemocnice, zástupcovia samospráv i Banskobystrického samosprávneho kraja (BBSK) rokovali so štátnym tajomníkom rezortu zdravotníctva viac ako dve hodiny. „Išlo najmä o to, aby sme zabezpečili nemocnicu ako neoddeliteľnú súčasť tohto regiónu, aby nedošlo k jej zániku, poprípade k obmedzovaniu poskytovania zdravotnej starostlivosti. To sme prisľúbili s tým, že sme sa zaviazali, že na najbližšom stretnutí budeme vedieť zodpovedať otázky, ktoré sme dostali,“ priblížil Palkovič. Ako dodal, ďalšie stretnutie by sa malo konať so zástupcami všetkých samosprávnych krajov na prelome mája a júna.

 Riaditeľka nemocnice v Revúcej Janette Hrbálová označila rokovanie za konštruktívne. Pre pôrodnicu či pediatricko-neonatologické oddelenie chcú v rámci kategorizácie siete nemocníc získať výnimku a oddelenia zachovať. Obávajú sa, že zrušenie pôrodnice a pediatrie bude v budúcnosti viesť k zániku ďalších oddelení. „Po určitom čase nemocnica pôjde dole vodou, nebudeme vedieť vychovať žiadneho špecialistu, nebude tu jednodňová chirurgia. Nedostaneme tu žiadneho lekára, nemocnica nebude atraktívna, aby niekto prišiel,“ dodala Hrbálová. O zrušení pôrodnice v Revúcej informoval rezort zdravotníctva začiatkom apríla. Zaniknúť od nového roka majú v rámci optimalizácie siete nemocníc aj ďalšie pôrodnice, kde sa ročne narodí menej ako 400 detí. Ide o pôrodnice v Snine, Kráľovskom Chlmci, Myjave a Partizánskom. Pacientky z Revúcej majú prijímať nemocnice v Rožňave a Rimavskej Sobote. Podľa MZ je hlavným cieľom zabezpečiť bezpečnosť matiek i novorodencov. „Poskytovaná zdravotná starostlivosť v nemocnici musí byť na takej úrovni, aby bola naozaj zabezpečená profesionálmi,“ skonštatoval Palkovič.

Podľa predsedu BBSK Ondreja Luntera dal Palkovič na rokovaní prísľub, že o budúcnosti revúckej nemocnice sa ešte bude diskutovať. „Ak aj na základe dobrých a odborných argumentov ministerstvo hovorí, že tu máme nedostatok pôrodov a je to aj zdravotne riskantné, tak naša obava je, že potom môžu padnúť aj ďalšie oddelenia,“ uviedol Lunter, aktuality.sk

X X X

Má veľké plány! Štefan Tarkovič podpísal zmluvu s reprezentáciou Kirgizstanu

Niekdajší kormidelník slovenského národného futbalového tímu Štefan Tarkovič povedie reprezentáciu Kirgizska do budúceho leta. Potvrdil to tamojší zväz KFU na oficiálnej stránke.

 Slovenský tréner Štefan Tarkovič sa momentálne nachádza v krajine svojho nového zamestnávateľa, konkrétne za Kaukazom, kde sa bude snažiť pracovať na napredovaní kirgizskej futbalovej reprezentácie. Hlavným trénerom „bielych sokolov“ sa oficiálne stal 24. apríla, keď nahradil Rusa Aleksandra Krestinina.

Štefan Tarkovič, ktorého Výkonný výbor KFU vybral spomedzi tridsiatky rôznych kandidátov, podpísal s Kirgizskou republikou zmluvu do konca júna 2024. „Som vďačný prezidentovi Kirgizského futbalového zväzu (Kanatbekovi Mamatovovi) za dôveru, ktorú do mňa vložil. Máme veľké plány a budeme sa snažiť robiť všetko pre stanovené ciele,“ cituje oficiálny web zväzu 50-ročného futbalového odborníka z Prešova.

„Sme radi, že môžeme spolupracovať s takýmto vysokokvalifikovaným trénerom. Dohodli sme sa, že práve on povedie kirgizskú reprezentáciu. V jeho realizačnom tíme budú aj domáci tréneri, ale takisto aj Slováci, ktorých si priviedol do sebou,“ uviedol v stručnosti generálny sekretár KFU Nurdin Bukujev.

 Tarkovič si bol v utorok osobne pozrieť zápas 7. kola kirgizskej Premier Ligy medzi Ilbirsom a Algou, ktorý skončil 3:1 v prospech hostí. „Pred sebou má ďalšie naplánované účasti na zápasoch ďalších mužstiev. Cieľom je vybrať kandidátov do národného tímu,“ píše sa v správe KFU.

Prvý zraz absolvuje Štefan Tarkovič už v júni a s Kirgizskom sa bude pripravovať na premiérové majstrovstvá Strednej Ázie (CAFA), ktoré sa uskutočnia medzi 10. a 20. júnom v Kirgizskej republike a Uzbekistane, aktuality.sk

X X X

Novinársku cenu 2022 získala v jednej z kategórií redaktorka Aktuality.sk Monika Vatrálová

Odborná porota ocenila rozhovor Moniky Vatrálovej s názvom – Z osady až na vysokú školu: Na rodičov sa nehnevám. Je mi však ľúto samej seba ako dieťaťa.

Novinársku cenu 2022 v kategórii Písaná žurnalistika – rozhovor vyhrala redaktorka a editorka Aktuality.sk Monika Vatrálová.

Monika Vatrálová v rozhovore predstavuje príbeh ženy, ktorá vyrástla v osade. Jana Zacharová žila v náročných podmienkach, ale vďaka veľkej vlastnej snahe a drobnej podpore svojho okolia v podobe učiteľov či neziskovej organizácie Divé maky sa jej podarilo študovať. Neskôr dokonca študovala aj v zahraničí. Dnes si už sama financuje štúdium liečebnej pedagogiky.

Porota ocenila, že sa Monika Vatrálová zhovárala so svojou respondentkou citlivo a skúsene. V strohosti otázok vytvorila priestor na otvorený a príjemný rozhovor, prejavila tým skutočný záujem o príbeh Jany Zacharovej.

Redaktorka sa v prejave poďakovala Jane Zacharovej za jej otvorenosť a odvahu. „Práve tieto ľudské príbehy dokážu našu spoločnosť trochu kultivovať a verím tomu, že práve vďaka nim sa stávame citlivejšími,“ povedala redaktorka vo svojom prejave.

Okrem rozhovoru od Moniky Vatrálovej bol nominovaný na Novinársku cenu 2022 aj podcastový seriál Mafiánsky štát od Petra Hanáka. Seriál Mafiánsky štát odštartovala redakcia Aktuality.sk v polovici septembra minulého roka. Poslucháči si v prvej sérii podcastového krimiseriálu mohli vypočuť príbeh o Bödörovcoch. 13-dielny seriál o podozrivých z kriminálnych činov vo verejných funkciách pripravoval náš moderátor a redaktor Peter Hanák spolu s viacerými redaktormi viac ako rok, aktuality.sk

X X X

Svetoznáma televízna šou pre podnikateľov prichádza na Slovensko

 Šou Jama levová je zameraná na odvážnych podnikateľov, ktorí sa neboja predstúpiť pred náročných investorov. Ak ich presvedčia, že oni sú tí praví, môžu pre svoj originálny biznis získať nielen peniaze.

Odvážni podnikatelia majú možnosť získať pre svoj biznis nápad významnú finančnú investíciu. Vďaka reality šou Dragons´ Den počas 22 rokov vysielania vložili investori do podnikov približne 600 miliónov dolárov. Na Slovensku sa bude šou volať Jama levova a na obrazovky ju prináša televízia Markíza v spolupráci so Slovenskou sporiteľňou.

Princíp šou je jednoduchý. Podnikatelia predstavia svoj nápad či už existujúcu firmu piatim investorom, ktorí do najlepších či najzaujímavejších projektov vložia svoje vlastné peniaze a pomôžu im uspieť aj odbornými radami či cennými kontaktmi. Výmenou získajú podiel vo firme.

 „Ako najväčšej banke na Slovensku nám záleží na úspešnom príbehu krajiny. Jeho súčasťou by malo byť zdravé podnikateľské prostredie. Veríme v budúcnosť podnikania, dobrých nápadov, inovácií, a preto sme radi, že spolu s TV Markíza prinášame na Slovensko túto skvelú svetovú šou, ktorá môže prispieť k rozvoju podnikavosti Sloveniek a Slovákov,“ vraví Norbert Hovančák, člen Predstavenstva Slovenskej sporiteľne, ktorý zodpovedá za firemné bankovníctvo.

Záujemcovia môžu mať už existujúcu firmu z akéhokoľvek odvetvia alebo len nápad. Malý biznis, rodinná firma, miliónový startup, ktorý potrebuje silného partnera, aby prerazil vo svete. Čím zaujímavejší predmet podnikania, príbeh či nápad, tým väčšia šanca uspieť. Okrem peňazí získajú vybraní kandidáti a kandidátky exkluzívny mediálny priestor na obrazovkách najsledovanejšej slovenskej televízie, čím môžu osloviť nových klientov či partnerov.

Formát Dragons´Den má pôvod v Japonsku, kde ho vymyslela a v roku 2001 prvý raz uviedla na obrazovky Nippon TV. Po celom svete sa vysielalo už viac ako 40 adaptácií, napríklad ako Shark Tank, Die Höhle der Löwen, Imperiul Leilor či Den D v Česku. Novú šou Jama levova uvedie TV Markíza už na jeseň tohto roka, aktuality.sk

X X X

Na Slovensku obnovia 12 vybraných rašelinísk

Lokality sú rozmiestnené v severných častiach Slovenska. Na Slovensku obnovia počas najbližšieho roka 12 vybraných rašelinísk. Informoval o tom Ján Šeffer z Inštitútu aplikovanej ekológie Daphne. Jednou z vybraných lokalít je Klinské rašelinisko na Orave, kde v stredu odborníci odoberali vzorky pôdy.

„Klinské rašelinisko je jedným z najstarších chránených území, ktoré vzniklo na hornej Orave. Zhruba v 70. rokoch bola táto lokalita odvodnená. To spôsobilo asi najväčšiu degradáciu tohto rašeliniska. V súčasnosti tu môžeme vidieť výrazné zarastanie, čo je jedným z hlavných znakov toho, že rašelinisko stráda a hydrologický režim nie je taký, aký by mal byť,“ priblížil Šimon Kertys, poverený riadením Správy Chránenej krajinnej oblasti (CHKO) Horná Orava.

Na projekte spolupracujú experti Nórskeho inštitútu pre výskum prírody NINA. Z odobratých vzoriek rašeliny budú analyzovať obsah uhlíka. Zároveň merajú hĺbku rašeliny v celej lokalite. „Cieľom je zistiť, koľko uhlíka dokážu rašeliniská viazať a pri akých podmienkach je ich potenciál využitý,“ povedala Magni Kyrkjeeide z Nórskeho inštitútu pre výskum prírody NINA.

Inštitút Daphne so Štátnou ochranou prírody urobili vegetačný a hydrologický prieskum lokalít. „Na základe toho sme pripravili tzv. obnovné plány pre každú lokalitu. Na Klinskom rašelinisku budeme realizovať najmä odstraňovanie náletových drevín,“ vysvetlil Šeffer.

Projekt sa začal vo februári 2022 a skončí sa v apríli roku 2024. Jeho cieľom je zvýšiť kapacitu rašelinísk zadržiavať vodu v krajine a viazať uhlík. Projekt sa zaoberá obnovou rašelinísk na Slovensku s cieľom zastavenia ich degradácie. Pilotnými lokalitami okrem Klinského rašeliniska sú Bariny, Boserpalské mláky, Krivý kút, Havrania dolina, Hanšpíle, Makoviská, Medzi bormi, Sivá Brada, Spišskoteplické slatiny, Tisovnica a Trstinné lúky. Projekt je financovaný z Nórskeho grantu a zo štátneho rozpočtu, aktuality.sk