Zelenskyj žiada SR o stíhačky MiG-29. Pomoc už 67 miliárd. Vyše 600-tisíc Slovákov ohrozených chudobou

Velmi radi vyhovieme, pripustil premiér Heger. Ukrajinský prezident Zelenskyj požiadal Slovensko o stíhačky MiG-29. Hovoril o tom so slovenským premiérom Eduardom Hegerom na summite v Bruseli. Niekoľkokrát sme deklarovali, že chceme Ukrajine pomôcť.

Ak príde požiadavka z Kyjeva na migy, veľmi radi jej vyhovieme,“ povedal Heger ešte pred schôdzkou s ukrajinskou hlavou štátu a dodal, že Slovensko pošle len techniku. „Nevstúpime do konfliktu vojakmi,“ povedal Heger s tým, že opozícia klame, keď hovorí, že v súvislosti s ruskou agresiou proti Ukrajine hrozí Slovensku mobilizácia.

Slovenské stíhačky MiG-29 dolietali v lete, od septembra chránia slovenský vzdušný priestor Poliaci a Maďari.

Rusko musí zaplatiť za deštrukciu a za preliatu krv. Po boku ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského to v Bruseli povedala predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová. Zároveň oznámila, že EÚ už pripravuje desiaty balík sankcií proti Moskve.

Opatrenia by sa mali týkať zákazu ruského exportu vo výške viac ako desať miliárd eur. Sankcie by mali dopadnúť aj na kremeľských propagandistov.

Pomoc už 67 miliárd

„Musíme urobiť viac. Podporujeme Ukrajinu, aby v tejto vojne zvíťazila. A pomôžeme zaistiť, že Ukrajina vyhrá aj mier, ktorý príde,“ vyhlásila von der Leyenová. Európska únia a jej členské štáty už od ruskej invázie podporili Ukrajinu pomocou vo výške 67 miliárd eur.

 Zelenskyj včera navštívil Brusel, kde sa koná mimoriadny summit Európskej únie. Je to jeho len druhá zahraničná cesta odvtedy, čo vlani 24. februára spustilo Rusko inváziu. Ukrajinská hlava štátu v stredu zavítala do Londýna, kde sa stretla s britským premiérom Rishim Sunakom, a v Paríži absolvovala schôdzku s francúzskym prezidentom Emmanuelom Macronom a nemeckým kancelárom Olafom Scholzom.

 „Bránime sa proti najprotieuróp­skejšej sile moderného sveta. Bránime sa my Ukrajinci na bojisku spolu s vami. Ukrajina, ktorá zvíťazí, sa stane členom Európskej únie,“ povedal Zelenskyj v prejave na pôde Európskeho parlamentu s tým, že slobodnú Európu si nemožno predstaviť bez slobodnej Ukrajiny.

Keďže Kyjev očakáva ruskú ofenzívu, hlava štátu západných partnerov požiadala, aby urýchlili dodávky zbraní. Zelenskyj pripomenul, že jeho krajina potrebuje tanky, rakety dlhého doletu, ale aj stíhačky.

„Je v našom národnom záujme, aby Ukrajina bola naším stabilným a prosperujúcim susedom. Som veľmi rád, že mnohé krajiny vyspelého sveta Ukrajine pomáhajú, a teda pomáhajú aj nám. Bolo to však práve Slovensko, ktoré pred necelým rokom poskytlo Kyjevu systém protivzdušnej obrany S-300 ako výraznejšiu pomoc,“ zdôraznil Heger. „Diskutujem práve o tom, aby všetky krajiny pochopili, aké dôležité budú najbližšie týždne, a aby boli ochotné čo najviac Ukrajine pomôcť vojenskou technikou a takto podporiť Ukrajinu, aby dosiahla víťazstvo,“ vysvetlil predseda vlády.

Slovenský MiG-29 v akcii, pristávanie vo dvojici pri západe slnka a v noci.

Čo urobí únia?

Bude EÚ naozaj schopná naďalej podporovať Ukrajinu? Dohody na sankciách sa nerodili vždy ľahko a pokračujúca agresia Ruska môže veci ešte skomplikovať.

„Rok po ruskej invázii na Ukrajinu je reakcia EÚ taká, že všeobecne uznala Rusko ako agresora a dôsledne vojensky a logisticky podporuje Ukrajinu a zaviedla sankcie aj na ruskú ropu a plyn. Únia sa priamo do vojny nechce zapojiť,“ reagoval pre Pravdu Vihar Georgiev, expert na európsku politiku z Univerzity Klimenta Ochridského v Sofii. Podľa neho však to, či Moskva bude pokračovať v eskalácii konfliktu, závisí najmä od ochoty ruského ľudu obetovať svoje bežné životy, ale aj od prípadného diplomatického tlaku Číny a Indie.

 „Vo všeobecnosti sa dá povedať, že EÚ prejavila nečakanú solidaritu s Ukrajinou. Preto hovorím, že bola neočakávaná, lebo sme za posledných 15 rokov čelili ruskej propagande. Ale zároveň zatiaľ premeškala príležitosť, aby navrhla jednotnú európsku cestu na podporu Ukrajiny. Sme svedkami trendu, že sa krajiny ako Maďarsko, ktoré majú bližšie k Moskve, pomaly vzďaľujú od jasnej podpory Kyjevu. Problémom môžu byť aj štáty viac presiaknuté ruskou propagandou. Prejavuje sa to v Taliansku, ale aj v prípade niektorých nemeckých politikov. Navonok bude solidarita EÚ pokračovať, ale v jej rámci sa začnú objavovať slabé miesta,“ varoval pre Pravdu taliansky expert na medzinárodné vzťahy Lorenzo Nannetti.

{* sablona=„citat“ | autor=„Eduard Heger, slovenský premiér“ } Niekoľkokrát sme deklarovali, že chceme Ukrajine pomôcť. Ak príde požiadavka z Kyjeva na migy, veľmi radi jej vyhovieme { koniec-sablona

„Aby Ukrajina prežila, EÚ by mala uprednostniť jej integráciu. Malo by ísť o postupný a starostlivo riadený proces. Môže to chvíľu trvať a neexistujú tu žiadne skratky. Vzhľadom na súčasný stav európskych záležitostí potrebuje francúzsko-nemecký motor európskej integrácie značnú údržbu. Strategická nejednoznačnosť by mala ustúpiť pragmatickej a konštruktívnej tvrdej práci na technickej a politickej úrovni. Európski lídri by sa mali postaviť pred voličov a jasne deklarovať naše spoločné politické ciele voči Ukrajine a Rusku,“ tvrdí Georgiev.

Zelenskyj tiež jasne hovoril o európskej perspektíve pre Ukrajinu. „Samozrejme, potrebujeme to tento rok. Charles, keď hovorím o tomto roku, myslím tým rok 2023,“ povedal ukrajinský prezident predsedovi Európskej rady Charlovi Michelovi, kedy by podľa neho mal Kyjev začať rokovania o vstupe do EÚ./agentury/

X X X

Historický trest pre Imreczeho. Vyše 600-tisíc Slovákov je ohrozených chudobou

Dnes na Špecializovanom trestnom súde si vypočul bývalý šéf Finančnej správy František Imrecze verdikt. Sudkyňa Pamela Záleská rozhodla, že v rámci dohody o vine a treste dostane za korupciu úhrnný trojročný podmienečný trest odňatia slobody so skúšobnou dobou päť rokov. Rovnako historicky najvyšší peňažný trest uložený v Slovenskej republike 202-tisíc eur, v prípade jeho nezaplatenia trest vo výške troch rokov.

 „Spokojný by som bol, keby sa to tu nedialo. Keby som sa v minulosti správal tak, aby som toto nemusel absolvovať,“ hovorí po súde Imrecze, ktorý chce podľa svojich vyjadrení odčiniť svoje kroky z minulosti. O výslednom verdikte sme sa v podcaste rozprávali s investigatívnou novinárkou Aktualít Laurou Kellöovou.

Prezidentka Zuzana Čaputová sa dnes stretla s dočasne povereným ministrom práce Milanom Krajniakom a expertmi, aby riešili tému chudoby a dopad zdražovania na občanov Slovenska. Počet ľudí, ktorí sú chudobou ohrození u nás totiž narástol.

„Počet ľudí, ktorí sú ohrození chudobou u nás narástol približne o 45-tisíc. A celkovo doň spadá už okolo vyše 600-tisíc občanov. Za minulý rok narástol prvýkrát narástol podiel chudobných vo všetkých krajoch na Slovensku,” uviedla po stretnutí. V druhej téme podcastu budete počuť aj dočasne povereného ministra práce Milana Krajniaka a Ľudmilu Ivančíkovú zo Štatistického úradu, ktorá priblíži pri akej skupine ľudí sa zvyšuje miera rizika chudoby. No a Martin Šuster z Rady pre rozpočtovú zodpovednosť priblížil, ako by mohlo vyzerať systematické riešenie, aktuality.sk

X X X

Cynicky pracuje so strachom, hovorí Káčer o Ficových úvahách, že na Ukrajinu pošleme vojakov

S ich vyslaním k nášmu východnému susedovi by musel súhlasiť aj slovenský parlament a všetky členské štáty NATO vrátane Maďarska.

Robert Fico sa už dlhšie nenecháva vo svojich úvahách spútavať realitou. A zachádza čoraz ďalej.

Len nedávno pred nimi varoval britský veľvyslanec Nigel Baker. Po stretnutí s Ficom a ďalšími zástupcami Smeru vyjadril hlboké znepokojenie z toho, ako niektorí poslanci Smeru šíria dezinformácie o Ukrajine a o prebiehajúcej vojne.

Fico napriek znepokojeniu našich partnerov ďalej pokračuje v nastavenom trende.

Bez dôkazov

Pred pár dňami zverejnil video, v ktorom straší zapojením sa NATO do konfliktu na Ukrajine a posielaním slovenských vojakov a „mladých mužov“ bojovať na Ukrajinu. Ako obvykle, namiesto dôkazov predostrel len nepodložené úvahy.

„Začína sa potichu hovoriť, že ďalšou etapou by malo byť aj posielanie vojakov Severoatlantickej aliancie na Ukrajinu. Čo by som ja považoval za najväčšiu hlúposť akú niekto môže urobiť,“ hovoril Fico vo videu.

Rétoriku Roberta Fica odsúdil minister zahraničných vecí Rastislav Káčer aj šéf rezortu obrany Jaroslav Naď. Podľa bývalého veľvyslanca pri NATO Tomáša Valáška ide o začiatok volebnej kampane. Premiér Eduard Heger hovorí o klamstvách a šírení strachu a nenávisti.

Ani v zákulisí

„Poslanec R. Fico cynicky pracuje so strachom a prirodzenými obavami našej verejnosti. Tentokrát bez akejkoľvek hanby klamlivo naznačuje, že mladí Slováci budú odvedení na front,“ napísal po zverejnení videa šéf slovenskej diplomacie Káčer na Facebooku.

Podobne to vidí aj minister obrany Jaroslav Naď, ktorý pre Aktuality.sk pripomína Ficovu kampaň proti americkým vojakom na vojenskej základni v Sliači. „Poslanec Fico pokračuje vo svojom zúfalstve a šíri klamstvá a dezinformácie. Sú to opäť ‚zaručené‘ informácie ako s jadrovými zbraňami na Sliači alebo znásilňovaním žien americkými vojakmi. Je to klamstvo. Žiadnych vojakov na Ukrajinu neposielame,” povedal Naď.

Vyjadrenia Fica o tom, že sa „potichu“ začína hovoriť o vyslaní aliančných vojakov poprel aj slovenský veľvyslanec pri NATO Peter Bátor. Ten sa zúčastňuje takmer každého zasadnutia Severoatlantickej rady a zdôraznil, že sa o takejto možnosti nehovorí verejne ani v zákulisí.

„Keď niekto hovorí, že sa o tom hovorí, tak by som chcel vedieť že kde. Ja sa priznám, že som platený za to, aby som sedel priamo v Aliancii a zastupoval záujmy SR. Môžem vám absolútne potvrdiť, že sa tu o tom určite nehovorí,“ uviedol pre Aktuality.sk Bátor.

Treba rozhodnutie všetkých

Podľa neho to potvrdzuje aj postoj NATO od vypuknutia konfliktu, ktoré prijalo politické rozhodnutie, že sa vojensky do vojny nezapojí. „V tejto oblasti je tak striktné, že aj mnohé štáty v Aliancii si hovoria, či nie sme až príliš tvrdí,“ pokračoval Bátor.

Jeho názor potvrdzuje aj bývalý veľvyslanec Stálej delegácie Slovenska pri NATO v Bruseli a aktuálne nezaradený poslanec Tomáš Valášek z Progresívneho Slovenska. „Je to nezmysel. Tú debatu v Aliancii sledujem a aj menšie kroky sú oveľa kontroverznejšie a citlivejšie. Ako napríklad dodávka starších typov nadzvukových lietadiel.“ Podľa Valáška neprichádza v NATO do úvahy ani možnosť vyslania technikov, ktorí by sa starali o stroje darované Ukrajine.

„To, čo si vymyslel pán poslanec Fico, že by tam išli bojové jednotky, tak o tom žiadna reč v Aliancii nie je a z toho všetkého, čo sme od spojencov počuli od začiatku vojny, je úplne jasné, že taká vôľa neexistuje,“ pokračoval.

Okrem jednoznačného verejného postoja NATO proti posielaniu vojakov na Ukrajinu narúša Ficove slová aj fakt, že na tomto rozhodnutí by sa museli jednohlasne zhodnúť všetci 30 členovia Aliancie, teda aj Maďarsko a Turecko, ktoré majú voči pomoci Ukrajine odlišný pohľad ako väčšina spolku.

„To nie je tak, že si niekto teraz sadne a rozhodne sa, že teraz pošlem toľko vojakov niekam preč,“ vysvetlil Bátor a zdôraznil, že NATO nemá vlastných vojakov a o ich vyslaní rozhodujú jednotlivé štáty. „O vyslaní slovenských vojakov na takýto účel rozhoduje slovenský parlament, bez toho to jednoducho nejde,“ dodal.

Začala sa predvolebná kampaň?

Fico postup vyslania vojakov do zahraničia určite pozná. Ako spomína predseda Národnej rady a hnutia Sme rodina Boris Kollár, aj predseda Smeru v pozícii premiéra v minulosti schvaľoval vyslanie slovenských vojakov do zahraničných misii.

„Vyslanie vojakov na akúkoľvek destináciu mimo SR podlieha schváleniu parlamentu. Čiže ak Robert Fico navrhne poslať našich vojakov do zahraničia, čo by nebolo prvýkrát, tak parlament o tom bude hlasovať,“ hovorí Kollár.

Podľa Valáška sa Fico snaží napodobniť Andreja Babiša a viesť kampaň na báze strachu, chce nahnať ľudom strach z toho, že vojna na Ukrajine je niečo, čo sa rozšíri aj ku nám a brnká na tieto struny. „Nestráni sa pritom vymýšľať a fabulovať,“ myslí si poslanec Valášek.

Andrej Babiš využíval motív vojny vo svojej neúspešnej prezidentskej kampani napríklad s bilbordmi „Nezavlečiem Česko do vojny. Som diplomat, nie vojak“, čím sa chcel vymedziť proti svojmu súperovi, generálovi Petrovi Pavlovi, ktorý voľby napokon vyhral.

Podľa Hegera šíri Fico nenávisť

Robert Fico vo svojom videu konštatuje aj to, že „prísť s nápadom zapojiť sa do konfliktu vojenským personálom je už cez akúkoľvek čiaru“.

Odvolaný premiér Eduard Heger v tejto súvislosti pripomenul, že Fico strašil obrannou dohodou s USA, ktorú Slovensko podpísalo vo februári 2022.

„Dnes Fico opäť klame a straší ľudí o vyslaní našich vojakov na Ukrajinu. Nie je to pravda. Účasť našich vojakov vo vojnovom konflikte by znamenala byť jeho súčasťou, čo samozrejme odmietame! Sme spoľahlivým spojencom, ale Ficove úvahy o vysielaní vojakov na Ukrajinu sú nepodloženým klamstvom. Vyzývam ho, aby prestal klamať ľudí a prestal šíriť strach a nenávisť,“ odpovedal na otázky Heger, aktuality.sk

X X X

Čaputová na Matoviča: Takéto výzvy dostávam týždenne, Káčera odvolať nemôžem

Spor medzi lídrom OĽaNO a odvolaným ministrom zahraničných vecí sa nekončí. Do prestrelky zatiahol Igor Matovič aj prezidentku Zuzanu Čaputovú. Tá v reakcii uviedla, že ju k odvolaniu člena vlády vyzývajú prakticky každý týždeň, aj keď to nie je možné.

 Predseda hnutia OĽaNO opakovane vyzýva prezidentku Čaputovú, aby odvolala z funkcie šéfa rezortu diplomacie Rastislava Káčera za urážlivé vyjadrenia na adresu Maďarov, zopakoval to na dnešnej tlačovej besede spolu s Gyrörgyom Gyimesim. Prezidentka to považuje za súčasť kampane.

 Je to súčasť začínajúcej kampane

Matovič dodal, že momentálne je len prezidentka zodpovedná, a ako jediná má moc za slovné útoky voči Maďarom ministra stiahnuť z funkcie. „Miesto toho, aby sa Káčer ospravedlnil, sa zahral na siláka a vyznel ako arogantný hulvát. Povedal, že sa nemá za čo ospravedlňovať, a tým dal svojim slovám desaťkrát väčšiu váhu a o to väčšiu nebezpečnosť,“ uviedol Matovič s tým, že Káčer len potvrdil, že svoje slová nepovedal len náhodne, ale že to bol premyslený a vykalkulovaný útok voči všetkým Maďarom.

Igor Matovič a György Gyimesi o ministrovi Rastislavovi Káčerovi, vyzývajú prezidentku, aby ho stiahla

„Tento útok neprijali ako útok len Maďari za Dunajom ale aj ľudia, ktorí v našej krajine spolu žijú tisíc rokov, teda aj Maďari na Slovensku,“ dodal Matovič. Hovorca prezidentky v stanovisku pre Pravdu uviedol, že Čaputovú prakticky každý týždeň niekto vyzýva k odvolaniu nejakého ministra. „V odvolanej vláde prezidentka odoberá poverenie ministra na návrh premiéra, pričom nemôže vymenovať inú osobu na jeho miesto. Takéto výzvy preto považuje za súčasť začínajúcej sa predvolebnej kampane. Samotný výrok ministra zahraničných vecí považuje za nešťastne sformulovaný,“ reagoval Martin Strižinec.

Správa sa, akoby chránil záujmy cudzích

Matovič zdôraznil, že to bol útok na 500-tisíc Maďarov na Slovensku, a prezidentka na to nijakým spôsobom nereaguje. „Kto mlčí, ten svedčí. Tým, že je ticho, súhlasí s tým, že Maďari čakajú na vhodnú chvíľu, kedy nám ukradnú našu zem,“ doplnil Matovič s tým, že nečinnosťou nechráni verejný záujem, ale svojho „dúhového“ priateľa z ministerstva zahraničných vecí. Podľa Matoviča Káčer ukázal, že nie je hodný byť aj naďalej ministrom zahraničných vecí, pretože nechráni záujem SR.

 „Správa sa, akoby chránil záujmy cudzích mocností, ktorým vyhovuje, aby sa Slováci a Maďari opäť nenávideli a bojovali po slovenských dedinách proti sebe, ako to bolo kedysi,“ konštatoval. Matovič sa súčasne ospravedlnil za slová ministra Káčera všetkým Maďarom ako na Slovensku, tak i v zahraničí. „Keď pani prezidentka nestiahne ministra Káčera z funkcie, preberá zodpovednosť za pľuvanec do očí Maďarom žijúcim na Slovensku,“ uzavrel Matovič.

Káčer sa nebude nikomu ospravedlňovať

Káčer v diskusnej relácii televízie Markíza odpovedal na otázku, či v najbližších rokoch hrozí, že sa Maďarsko dopracuje k územným nárokom na Slovensko. „Keby bol býval Vladimír Putin úspešnejší a dnes ho máme na východných hraniciach, myslím si, že takýmto nárokom by sme už dnes priamo čelili, bohužiaľ,“ odpovedal. Matovič už v stredu na tlačovej besede povedal, že zo strany Káčera ide o zásadné obvinenie voči významnému partnerovi Slovenska.

„Nebolo by dobré prebudiť spacieho džina maďarskej karty,“ povedal a žiadal od Káčera ospravedlnenie. Káčer dnes na sociálnej sieti uviedol, že sa nebude ospravedlňovať za svoj výrok. „Nebudem sa nikomu ospravedlňovať za to, že chránim záujmy svojej krajiny, že jej teritoriálnu integritu, suverenitu a slobodu považujem za svätý grál snaženia našej diplomacie,“ napísal.

Šimečka: Káčer si nezaslúži Matovičove urážky ani Hegerovo mlčanie

Mimoparlamentné Progresívne Slovensko (PS) odmieta útoky Igora Matoviča na adresu dočasne povereného ministra zahraničných vecí a európskych záležitostí Rastislava Káčera. „Je to kvalitný odborník a vlastenec v tom najlepšom zmysle slova, nezaslúži si urážky Igora Matoviča, ale ani to, že sa ho premiér Heger nezastane,“ uviedol predseda PS Michal Šimečka.

„Matovič sa nezmení, kope všade vôkol a zanecháva na Slovensku spúšť ako také zle vychované, pomstychtivé malé dieťa,“ vyhlásil Šimečka.

Horšie podľa neho však je, že premiér Eduard Heger sa svojho ministra poriadne nezastal s argumentom, že sa nenechá vtiahnuť do predvolebných vyjadrení. Predseda PS sa pýta, či je to náznak možnej parlamentnej anarchie pred voľbami./agentury/

X X X

 Z 5 miliónov na 200-tisíc turistov. Do Ruska už nechodia ani Číňania

 Počet zahraničných turistov prichádzajúcich do Ruska vlani dramaticky poklesol, informovalo tamojšie združenie cestovných kancelárií (ATOR). Dôvodom bol vplyv sankcií, ktoré boli na Moskvu uvalené po spustení vojenskej ofenzívy na Ukrajinu, ako aj prísne protipandemické opatrenia v Číne. Číňania patrili totiž pred obdobím šírenia koronavírusu medzi najpočetnejších návštevníkov, píše agentúra AFP.

 Turisti na Červenom námestí v Moskve počas majstrovstiev sveta vo futbale v roku 2018.

V roku 2022 navštívilo Rusko len 200 100 cudzincov, uviedlo združenie ATOR citujúce údaje z pohraničných služieb. Ide o pokles o 96,1 percenta v porovnaní s rokmi pred pandémiou COVID-19.

Počet medzinárodných návštevníkov Ruskej federácie bol vlani ešte nižší než uprostred pandémie. V roku 2020 evidovali 335 800 a o rok neskôr 288 300 turistov.

„Dôvody sú jasné: uzavreté nebo medzi Ruskom a veľkou väčšinou európskych krajín, ako aj to, že v Rusku nie je možné používať karty Visa a Mastercard zo zahraničia,“ približuje ATOR.

Len do „spriatelených krajín“

AFP pripomína, že väčšina európskych štátov uzavrela svoj vzdušný priestor pre ruské lietadlá niekoľko dní po tom, čo Kremeľ vlani vo februári zaútočil na Ukrajinu.

Ruský národný dopravca Aeroflot od marca 2022 pozastavil medzinárodné lety, ktoré však postupne obnovil na cesty do „spriatelených krajín“. Túto možnosť však nemohli využiť ani čínski turisti, nakoľko Peking len nedávno uvoľnil reštriktívne proticovidové pravidlá.

Pred vypuknutím pandémie predstavovali turisti z Číny zhruba 30 percent zo všetkých 5,1 milióna návštevníkov zo zahraničia. Vlani pricestovalo do Ruska len 842 čínskych turistov.

Medzi najčastejších návštevníkov Ruska patrili vlani Nemci, Turci a Iránci.

X X X

Smer presadil svoje, poslanci vrátili zákaz nedeľného predaja na dopracovanie. OĽaNO má v rukáve aj poistku

Pre niektorých bola takmer dvojdňová diskusia v parlamente strata času, iní argumentovali vierou a tým, že rodiny môžu byť spolu „aspoň“ jeden deň v týždni. Reč je o zatváraní obchodov v nedeľu. Poslanci mali vo štvrtok o piatej rozhodnúť, či návrh dostane šancu a prejde do druhého čítania.

 Kritika zákona sa sústredí najmä na to, že bol predložený narýchlo a len ako poslanecký návrh, nie vlády a že mu nepredchádzala riadna diskusia. Nikto nerokoval ani so zástupcami zamestnancov a zamestnávateľov. Rezort financií v dôvodovej správe konštatuje, že by schválením zákona došlo k výpadku 31 miliónov eur a mal by aj nepriame vplyvy ako rast cien tovarov, pokles miezd či prepustenie zamestnancov.

 Pozmeňujúci návrh Juraja Blanára, aby sa návrh vrátil na dopracovanie, poslanci schválili 103 hlasmi. Hlasovať sa o teda o ňom dnes nebude.

 SaS spustilo petíciu

Práve liberáli sa na adresu zatvárania vyjadrovali vyjadrovali najkritickejšie. Nielen v rozprave, ale aj na sociálnych sieťach. V pondelok spustili petíciu a ľudí vyzývali k tomu, aby svoj názor vyjadrili aj takýmto spôsobom. „V SaS si vážime slobodu jednotlivca a preto by malo byť na každom z nás, či chceme v ktorýkoľvek deň podnikať, pracovať a nakupovať. Hlasovať sa bude už tento štvrtok. Preto vás prosíme aby ste podpísali túto výzvu poslancom, nech za zákaz nedeľného predaja nehlasujú,“ uviedli liberáli.

„Vždy s tým prídu konzervatívni a kresťanskí politici, ktorí sú presvedčení o tom, že oni majú právo diktovať ľuďom, ako majú žiť,“ povedal šéf SaS Richard Sulík. Poslanec SaS Ján Oravec dodal, že petíciu za posledné tri dni podpísalo sedemtisíc ľudí. Zákon považujú (považovali) liberáli za absurdný a nezmyselný a argumenty opozície, ktoré zazneli v parlamente za „padnuté na hlavu“.

Podľa nich by nemal nikto nikomu diktovať, ako by mal tráviť nedeľu. Pred hlasovaním sa objavili informácie, že by mohol medzi pozmeňovákmi padnúť návrh, že by boli obchody otvorené v nedeľu napríklad od 16. hodiny. „Mohli by sme dať protinávrh, že by boli otvorené každú druhú nedeľu. To je absolútne absurdné, čo navrhujú,“ povedala ešte pred hlasovaním Jarmila Halgašová (SaS).

 OĽaNO zisťovali názor na Facebooku, majú aj poistku

Pred hlasovaním nezáhaľalo ani OĽaNO, ktoré si názor občanov zisťovalo na sociálnych sieťach. Najprv zverejnil anketu poslanec a líder hnutia Igor Matovič, ktorý zrejme nevedel naformulovať možnosti a tak anketu stiahol.

Neskôr ju pridal predseda poslaneckého klubu OĽaNO Michal Šipoš. Argumentom za voľné nedele bol „aspoň jeden deň v týždni“, kedy budú rodiny spolu, argumentom za otvorené obchody Sulíkove teplé rožky „24/7“.

OĽaNO zrejme výsledky takejto ankety nepotešili, keďže zatiaľ takmer tisíc ľudí bolo za otvorené obchody, kým ich zatvorenie podporilo okolo 240 diskutujúcich. So zákazom nesúhlasia ani poslanci mimoparlamentného Hlasu, ktorí po rokoch pandémie a terajšej energetickej krízy považujú „ďalšiu reguláciu podnikateľského prostredia za neadekvátnu“ a proti boli aj odídenci z OĽaNO združení v Občiansko-demokratickej platforme.

 Martin Čepček

Ak však návrh neprejde, v OĽaNO nenechali nič na náhodu. Nezaradený poslanec Martin Čepček podal do parlamentu ešte dva identické zákony na zákaz predaja v nedeľu bez výnimiek. Jeden podal sám, druhý s nezaradenou poslankyňou Katarínou Hatrákovou. Čepček uviedol, že v prípade ak zákon neprejde, bude za zákaz predaja v nedeľu bojovať ďalej.

„Preto sú zákony podané,“ povedal pre Pravdu ešte pred hlasovaním. Oba zákony sú presunuté na marcovú schôdzu. Zatiaľ však nevie, či ďalšie dva zákony v prípade, ak by ten súčasný prešiel, Čepček stiahne. „Ak mi poviete, v akej podobe bude schválený aj s pozmeňovacími návrhmi, potom vám poviem,“ dodal.

Návrh nie je v parlamente prvýkrát

V roku 2014 navrhovalo takýto zákaz aj Kresťanskodemo­kratické hnutie (KDH) s argumentom, že Slováci pracujú v nedeľu najviac spomedzi všetkých krajín Európskej únie. Aj pred deviatimi rokmi hovoril vtedajší predseda KDH Ján Figeľ o tom, že do práce musí chodiť až príliš veľa žien namiesto toho, aby trávili čas doma s rodinou a svojimi deťmi.

KDH navrhovalo takzvaný rakúsky vzor, kedy by boli všetky supermarkety a hypermarkety zatvorené. Otvorené by ostali napríklad benzínové pumpy a spoločnosti, ktoré sú nevyhnutné pre chod krajiny. Liberáli takúto zmenu pravidiel odmietajú dlhodobo.

Koniec koncov, od roku 2018 parlament zakázal otvorené obchody počas štátnych sviatkov. Líder SaS Richard Sulík sa vtedy preslávil svojím statusom. „Chceli ste si dnes kúpiť teplé rožky? Zabudnite! Lebo dnes sú obchody zavreté. Tak rozhodli poslanci, ktorí si myslia, že vedia lepšie ako vy, ako máte žiť,“ napísal.

O zatváraní obchodov v nedeľu hovoril v máji 2020 aj líder hnutia OĽaNO. Obchody boli v nedeľu zatvorené počas pandémie covidu, no vtedy bola dôvodom dezinfekcia priestorov. Podľa neho bolo na čase „trochu upustiť od konzumu a nedeľu z tohto pohľadu uchrániť“. Odkaz venoval aj Sulíkovi. „On je naozaj dobrý kuchár, takže by sa mohol stať aj dobrým pekárom a tie teplé rožky by si mohol napiecť sám,” povedal vtedy Matovič.

„Dokáže to Rakúsko, dokáže to Nemecko, dokáže to kopa normálnych demokratických krajín, že jednoducho ten jeden deň vypnú. Samozrejme, zatvorili by sa iba obchody, ktoré predávajú tovar. Tovar si viete kúpiť aj v sobotu, aj v pondelok alebo kedykoľvek. Služby nech sú otvorené… reštaurácie, kiná, divadlá. Je to môj dlhodobý názor, je to názor absolútnej väčšiny ľudí na Slovensku aj podľa prieskumov,“ uviedol.

Návrh vtedy podali poslanci Smeru a podobný návrh predložili aj poslanci ĽS NS. Argumenty ostávali rovnaké. Existuje dokonca aj stránka s názvom Aliancia za nedeľu, ktorá chce „napomôcť k navráteniu štatútu nedele, ako dňa pokoja, oddychu, rozjímania v kruhu rodiny a priateľov“./agentury/

X X X

 O zákaze nedeľného predaja treba vecne diskutovaťZákaz nedeľného predaja je podobne ako zákaz interrupcií obľúbený evergreen, ktorý sa pravidelne objavuje v playliste našich poslancov. Vytiahnu ho obvykle vždy vtedy, keď už nevedia na akú strunu voličovi zabrnkať.

 Pritom otázka, či majú byť obchody otvorené aj v nedeľu, je úplne legitímna, lenže spôsob, ako sa to vždy urobí, je veľmi nešťastný. Táto požiadavka sa nastolí bez toho, aby jej predchádzala seriózna odborná diskusia.

Otázok, ktoré si treba zodpovedať, je habadej. Napríklad: o koľko nižšie tržby majú predajcovia v nedeľu ako v ostatné dni? Respektíve: Klesol by obchodníkom obrat, ak by mali v nedeľu zatvorené, alebo by sa tržby rozložili na zvyšných šesť dní? No a predovšetkým chýbajú údaje, čo si o tom myslia zákazníci a najmä samotní predavači. Bez zodpovedania si týchto otázok je to len mlátenie prázdnej slamy s cieľom vytĺkať politický kapitál.

Argument, že aj v Nemecku a Rakúsku sú obchody v nedeľu zatvorené, neobstojí. Navyše doba sa mení a rakúski obchodníci spustili už pred niekoľkými rokmi iniciatívu, aby boli obchody otvorené aj v nedeľu.

Južania majú pre zmenu siestu, no asi nik nebude presadzovať, aby sme mali poludňajší pokoj aj u nás. V Amerike majú zasa obchody otvorené nonstop. Mimochodom, v minulosti boli niektoré zahraničné reťazce otvorené dvadsaťštyri hodín aj na Slovensku, keď však zistili, že ľudia nejavia záujem o možnosť nakupovať uprostred noci, tak od toho ustúpili.

Napokon, samotné obchodné reťazce vedia najlepšie, čo sa im oplatí a čo nie a dokážu promptne reagovať na klesajúci dopyt. Jeden z nich už pred piatimi rokmi skrátil otváracie hodiny. Zaujímavé by bolo napríklad vedieť, ako dopadol experiment ďalšieho reťazca, ktorý pokusne zatvoril prevádzky v nedeľu v Trnavskom kraji.

Keď budeme mať seriózne dáta, môžeme sa rozhodnúť, či obchody v nedeľu zatvoriť, alebo nie. No robiť niečo len tak „pocitovo“ je nezmysel./agentury/

X X X

Ostrá prestrelka medzi Matovičom a Káčerom. Šéf diplomacie reaguje: Sú to zabávači, netuším, kto je Gyimesi

 Prečo si nerypnúť tam, kde je na to príležitosť. Lídra OĽaNO Igora Matoviča a jeho verného pobočníka Györgya Gyimesiho pobúrili slová dočasne povereného ministra zahraničných vecí Rastislava Káčera. Ten hovoril o možných nárokoch Maďarska na územia Slovenska. Matovič žiada, aby sa šéf diplomacie ospravedlnil a podľa Gyimesiho patria takéto vyjadrenia do štvrtej cenovej. Keď to pred rokom povedal líder Sme rodina Boris Kollár, nebol to problém. Podľa Káčera to bol podarený standup. Ministra sa zastal aj odvolaný premiér Eduard Heger.

  Káčer je podľa Matoviča „hanbou národa“. Tisícky Maďarov na Slovensku sú podľa neho „opľutí“ a viní z toho i prezidentku Zuzanu Čaputovú. Kým ju vyzývajú, aby Káčera odvolala, na odvolaného premiéra Hegera tlačiť nechce. „Prezidentka je ticho. A kto mlčí, ten svedčí. Nechráni verejný záujem, ale záujem svojho dúhového priateľa na ministerstve zahraničných vecí,“ povedal Matovič.

Dodal, že Káčer síce podľa svojho statusu „chcel byť Štefánikom, ale ukázal, že má skôr kvality Rafaela Rafaja, ktorý sa obliekal ako Štefánik“. „Miesto toho, aby sa ospravedlnil, sa zahral na siláka a vyznel ako arogantný afektovaný nímand,“ podotkol predseda hnutia OĽaNO.

 Káčer v utorkovej relácii Markízy Na telo plus pripustil, že pokiaľ by sa Rusku podarilo zabrať Ukrajinu, čelili by sme hrozbe nároku na naše územie od Maďarska. „Keby bol býval Vladimir Putin úspešnejší a dnes ho máme na východných hraniciach, myslím si, že takýmto nárokom by sme už dnes priamo čelili, bohužiaľ,“ odpovedal na otázku, či v najbližších rokoch hrozí, že sa Maďarsko dopracuje k územným nárokom na Slovensko. Možnosť maďarských nárokov je podľa Káčera témou.

 Káčer ide v stopách Slotu

Oboch poslancov OĽaNO to pohoršilo. Gyimesi tvrdí, že Káčerove slová prekročili všetky čiary. Nerozumie, čo ho k tomuto vyhláseniu motivovalo. Poslanec tvrdí, že informácie o územných nárokoch Maďarska na naše územie nezazneli od tamojších relevantných médií ani politikov.

Takéto obvinenia sú podľa lídra OĽaNO hrubo za diplomatickými pravidlami. Myslí si, že Káčer sa so svojimi výrokmi rozhodol ísť v šľapajach niekdajšieho šéfa SNS Jána Slotu. „Pán minister hrubo klame a vymýšľa si. Neviem, či si myslí, že týmto oživí nejakých Slotových voličov,“ povedal Matovič. Ak sa Káčer neospravedlní a bude sa tváriť, že sa nič nestalo, Gyimesi sa chce pýtať prezidentky Zuzany Čaputovej, či bude takého ministra kryť.

Nebudem sa ospravedlňovať, že chránim záujmy svojej krajiny

Káčer reagoval na Matoviča a Gyimesiho dnes na sociálnej sieti, pričom už v predchádzajúcom statuse uviedol, že bol príliš unavený a pracovne vyťažený na to, aby si to pozrel. „Predsa len krátko zareagujem na včerajší standup obľúbenej dvojice parlamentných zabávačov. Bol som vymenovaný za ministra zahraničných vecí Slovenskej republiky a stále som hlavou štátu poverený touto prácou,“ skonštatoval Káčer.

„Nebudem sa nikomu ospravedlňovať za to, že chránim záujmy svojej krajiny. Že jej teritoriálnu integritu, suverenitu a slobodu považujem za svätý grál snaženia našej diplomacie,“ reagoval šéf diplomacie.

Matovič je nikto a kto je Gyimesi, netuším

Káčer uviedol, že Maďarov nekritizuje, keďže to nie je konflikt národov. „Je to kritika konkrétnej politiky. Tej, ktorá z lídra boja za demokraciu v regióne začiatku 90. rokov, urobila čiernu dieru na európskej politickej mape a trójskeho koňa záujmov Putina v Európe. Kto kritizoval Mečiara, nebol nepriateľ Slovenska. Mečiar nebol Slovensko, Orbán nie je Maďarsko, Matovič je nikto a kto je Gyimesi netuším, môžem iba hádať,“ uviedol.

Nech predloží dôkazy

Káčer tiež povedal, že kauza šálu s mapou veľkého Uhorska maďarského premiéra Viktora Orbána je témou, pretože išlo o odzrkadlenie pyramídy problémov. Dodal, že má k tejto téme v trezore spravodajskú zložku. „Vyzývam pána ministra, aby tie dokumenty predložil,“ reagoval Gyimesi na jeho slová s tým, že ak ich nepredloží bezpečnostnej rade, pácha tým trestný čin.

 „Ako bývalý predseda vlády môžem povedať, že ani raz sme na Bezpečnostnej rade SR neriešili niečo podobné,“ povedal Matovič. Doplnil, že členom rady bol ako minister financií až do decembra 2022. Gyimesi doplnil, že ak Káčer nemá dôkazy, mal by sa ospravedlniť Maďarsku. „Toto nepatrí do roku 2023, to patrí do štvrtej cenovej,“ dodal Gyimesi.

  Pri Kollárovi Matovič tak hlasno nekričal

Minulý rok v apríli dva mesiace po začiatku vojny na Ukrajine vyjadril podobnú obavu v rovnakej relácii aj Boris Kollár. Podľa neho vtedy hrozilo, že Putin s Orbánom si „rozparcelujú“ Slovensko. „(Maďari) Hovoria o veľkom Uhorsku, kupujú si u nás nehnuteľnosti, rozdávajú pasy. To nie je sranda,“ povedal vtedy.

 Kollár dodal, že ruská agresia podkopáva medzinárodný systém, ktorý zaručuje suverenitu aj Slovensku, čo by časom podľa Kollára mohol využiť aj Orbán smerom k Slovensku. Vtedy takéto vyjadrenia Matovičovi neprekážali. Maďarsko má v rámci Európskej únie dlhodobo najpozitívnejší postoj k ruskému prezidentovi Putinovi.

 „Ako predseda vlády vždy budem dbať na to, aby sme mali dobré vzťahy so všetkými našimi susedmi. Nechcem sa nechať vtiahnuť do nejakých predvolebných vyjadrení, ktoré sa tu už objavujú,“ povedal Heger počas cesty na summit v Bruseli.

 Heger priamo nepovedal, že by videl nejaké správy, ktoré potvrdzujú slová ministra zahraničia. „Ja budem s Maďarskom budovať dobré vzťahy. Nie vo všetkých témach sa s premiérom Viktorom Orbánom zhodneme, ale nebráni nám to v tom, aby sme budovali dobré susedské vzťahy,“ povedal. „Určite nebudem prispievať nejakými názormi, aby som polarizoval diskusiu. Budem komunikovať úplne opačne,“ vyhlásil odvolaný premiér.

„Polarizácia prichádza od politikov, ktorí to vnímajú ako politickú kampaň. Potrebujem si pozrieť celú reláciu, aby som sa vedel vyjadriť k tomu, čo povedal minister zahraničných vecí. Rastislava Káčera však poznám ako skúseného diplomata, ktorý pôsobil v tých najprestížnejších destináciách, keď zastupoval Slovenskú republiku. Viem, že je v jeho záujme budovať dobré vzťahy so všetkými partnerskými krajinami,“ dodal.

Maďarskú kartu hodil do ringu Matovič

Matovič považuje Káčerove slová za zásadné obvinenie nášho suseda. Káčer podľa neho vyťahuje maďarskú kartu a podsúva verejnosti konšpiráciu. „Nebolo by dobré prebudiť spacieho džina maďarskej karty,“ vyhlásil šéf OĽaNO. S týmto tvrdením však nesúhlasí predseda platformy Most-Híd v rámci maďarskej strany Szövetség – Aliancia Konrád Rigó.

Podľa neho tzv. maďarskú kartu vytiahli a hodili do politického ringu v reakcii na nešťastné slová Káčera „veľmajstri slovenského populistického politického bulváru Igor Matovič a György Gyimesi“. „Kritika Viktora Orbána mi neprekáža. Čo mi prekáža, to je, keď sa niekto urazí v mene Maďarov žijúcich na Slovensku, čiže aj v mene mojom. Rovnako mi prekáža, keď nás niekto chce použiť a zneužiť vo volebnej kampani,“ vyhlásil Rigó./agentury/

X X X

Digitalizačné centrum národnej knižnice prepustilo ľudí. Podľa rezortu nezaniká

 Pracovisko sa mohlo porovnávať s tými svetovými. Gro zamestnancov dostalo k februáru výpoveď.

VRÚTKY/MARTIN: Konzervačné a digitalizačné centrum Slovenskej národnej knižnice, ktoré sídli vo Vrútkach, k februáru prepustilo zamestnancov. Podľa dôveryhodného zdroja z prostredia centra ide asi o tridsiatku ľudí zo štyridsiatich. Desať ľudí si mali v centre ponechať a hŕstke ponúknuť iné miesto v SNK.

Zatvoriť ho nechcú

Podľa našich informácií sa o prepúšťaní malo rozhodnúť v decembri, zamestnancom to mali oznámiť až koncom januára. Okrem desiatich ľudí, ktorí v digitalizačnom centre ostávajú, ponúkli asi štyrom iné miesto v SNK. Tí mali niekoľko dní na to, aby si rozmysleli, či chcú zostať.

Podľa nášho zdroja o dôvode prepúšťania so zamestnancami nikto veľmi nekomunikoval. Zároveň sa na pôde knižnice hovorilo o tom, že Konzervačné a digitalizačné centrum by malo v septembri skončiť svoje pôsobenie úplne.

Rezort kultúry sa k presným počtom prepustených zamestnancov nevyjadril, no vylúčil, že by pracovisko na jeseň chceli zatvoriť: „Informácia, podľa ktorej by malo digitalizačné centrum skončiť svoju činnosť k septembru tohto roka, nie je pravdivá,“ ozrejmila hovorkyňa ministerstva kultúry Zuzana Viciaňová.

Prepúšťanie pracovníkov centra, ktorých náplňou bolo digitalizovať písomné kultúrne dedičstvo, zdôvodnila tým, že miesta vznikli v súvislosti s realizáciou národného projektu Digitálna knižnica a digitálny archív v rokoch 2012 až 2015.

Už v roku 2015 sa hovorilo o tom, že projekt je udržateľný približne do roku 2020, ministerstvo pracovné miesta po jeho skončení projektu držalo do novembra 2021.

 V práci chcú pokračovať

Viciaňová dodala, že Slovenská národná knižnica aj po skončení projektu v roku 2015 ďalej pokračovala v intenzívnej digitalizácií svojho fondu a pracovné miesta ponechávala až doteraz. „Žiaľ, ďalej to už nebolo možné,“ skonštatovala.

Podľa rezortu však konzervačné a digitalizačné centrum bude pokračovať vo svojej činnosti pri ochrane, uchovávaní a sprístupňovaní písomného kultúrneho dedičstva Slovenska aj naďalej. Využije ľudí, ktorí zostali. K tomu, či bude taká intenzita práce stačiť, sa rezort nevyjadril. „Budeme sa snažiť, aby objem produkcie digitalizácie zostal aj v budúcnosti čo najvyšší,“ informovala Viciaňová.

V rámci národného projektu Digitálna knižnica a digitálny archív, ktorý trval od marca 2012 do septembra 2015, sa podarilo zdigitalizovať viac ako dva a pol milióna slovacikálnych dokumentov, čiže kníh, novín, časopisov, zborníkov a pododobne. V roku 2023 plánujú zdigitalizovať viac ako 11-tisíc objektov. Knižnica chce tiež zintenzívniť prezentáciu zdigitalizovaného obsahu.

 Kvôli digitalizácii odišiel

Vznik konzervačného a digitalizačného centra Slovenskej národnej knižnice od začiatku sprevádzali komplikácie. Projekt Digitálna knižnica a digitálny archív, ktorý knižnica realizovala už pod vedením riaditeľky Kataríny Krištofovej, kritizoval predošlý riaditeľ SNK Dušan Katuščák.

Katuščák bol niekdajším autorom projektu digitalizácie, kvôli nezhodám s vtedajším ministrom kultúry Marekom Maďaričom (Smer-SD) napokon zo svojho postu odstúpil. Maďarič ho odvolal prvýkrát v roku 2010. Dôvodom mala byť vtedy neschopnosť riaditeľa zabezpečiť podklady práve pre výstavbu konzervačného centra vo Vrútkach. Vláda následne nemohla schváliť jeho výstavbu ani potrebné investície.

Katuščák po odchode z SNK, v ktorej pôsobil od roku 1968, povedal, že musel počas svojho riaditeľovania čeliť rôznym záujmom. V roku 2012, kedy sa projekt digitalizácie rozbiehal, sám požiadal ministra kultúry Maďariča o uvoľnenie zo svojho postu. Odvtedy počínanie si SNK kritizuje, aktuality.sk

X X X

USA poskytnú 85 miliónov dolárov na pomoc Turecku a Sýrii

USA už vyslali do Turecka záchranné tímy. Poskytli aj zbíjačky, generátory, zariadenia na čistenie vody či vrtuľníky.

Spojené štáty vo štvrtok oznámili, že poskytnú 85 miliónov dolárov na pomoc Turecku a Sýrii. Peniaze majú ísť partnerom pôsobiacim priamo v oblastiach zasiahnutých zemetrasením. Zaplatia sa z nich potraviny, dodávky pitnej vody, dočasné prístrešie a zdravotnícka pomoc, informuje TASR na základe správy agentúry AFP.

Americký minister zahraničných vecí Antony Blinken predtým telefonoval so svojím tureckým partnerom Mevlütom Čavušogluom. Hovorili o potrebách Turecka po pustošivom zemetrasení.

USA už vyslali do Turecka záchranné tímy. Poskytli aj zbíjačky, generátory, zariadenia na čistenie vody či vrtuľníky.

Americkú pomoc pre Sýriu sprostredkujú partneri pôsobiaci priamo na mieste, keďže na vládu prezidenta Bašára Asada USA uvalili sankcie a vyhýbajú sa akýmkoľvek kontaktom s ňou, aktuality.sk

X X X

Aktualizovali kalkulačku pre výpočet dávok. Rodiny dostanú stovky až tisícky eur navyše

 Kým starý systém daňového bonusu na dieťa a prídavkov garantoval rodine s jedným dieťaťom mesačne necelú stovku, po novom to bude približne dvakrát toľko. No nie každá rodina s deťmi dostane rovnako. Ekonómovia pripravili a aktualizovali kalkulačku, kde si každý vypočíta, na koľko peňazí má tento rok nárok.

 Z dôvodu, že sa schválilo viacero zákonov koncom minulého roka a že sú dostupné novšie údaje z daňových priznaní ekonómovia z Inštitútu finančnej politiky (IFP) na ministerstve financií aktualizovali rodinnú kalkulačku pre rok 2023.

Po novom dostanú rodičia detí do 18 rokov daňový bonus na dieťa vo výške 140 eur. Rodičia detí starších ako 18 rokov dostanú 50 eur. Zvýšia sa tiež prídavky na dieťa na 60 eur. Zavedenie príspevku na voľnočasové aktivity detí (tzv. krúžkovné) s maximálnym nárokom 60 eur mesačne pre deti vo veku 5 až 18 rokov sa posúva až na rok 2025, aj keď je otázne, ako sa k tomu postaví nová vláda.

 „Napriek tomu, že najviac peňazí poputuje k strednej triede, na zmenách v rodinnej politike si relatívne k príjmu najviac prilepšia najmenej zarábajúci. Zmeny sa však dotknú len zhruba jednej tretiny všetkých domácností na Slovensku,“ tvrdia ekonómovia z IFP. Preto aj vďaka týmto peniazom klesne chudoba. „Vďaka opatreniam klesne celkové riziko chudoby o 2 percentné body a u detí do 18 rokov až o 4,8 percentné body. Napriek tomu len relatívne malý podiel celkových zvýšených výdavkov putuje do domácností ohrozených chudobou,“ dodávajú analytici.

Treba však myslieť na to, že mnoho miest a obcí zvyšuje poplatky za rôzne služby práve z dôvodu, že budú mať menej peňazí kvôli vyššiemu daňovému bonusu na deti. To znamená, že síce rodiny budú mať viac peňazí od štátu, no na druhej strane ich odovzdajú naspäť školám, škôlkam, mestám a obciam.

 Celkové náklady na novú rodinnú politiku sa v tomto roku pohybujú na úrovni 1,2 miliardy eur ročne. Z toho asi 400 miliónov zhltnú prídavky na dieťa a zvyšných 800 miliónov vyšší daňový bonus.

Kalkulačku nájdete na tomto linku. Dá sa zistiť, koľko dostanete za mesiac január, ale aj za celý rok 2023.

  1. Príklad: Zamestnanec zarába 1500 eur v hrubom.

Má jedno dieťa vo veku 10 rokov. Ako vidieť z kalkulačky, mesačne má rodič nárok na 140 eur z daňového bonusu a 60 eur z prídavkov na dieťa. Mesačne tak získa 200 eur a ročne 2400 eur. Po starom by získal necelých 900 eur za rok. Ak by mala rodina ešte jedno dieťa o dva roky mladšie, ročne si prilepší o 4800 eur. Ak by boli zmeny po starom, na účte by jej pristálo takmer 1800 eur za rok.

 Zamestnanec zarába 1500 eur v hrubom. Má jedno dieťa vo veku 10 rokov.

  1. Príklad: Zamestnanec zarába 1500 eur v hrubom.

Má jedno dieťa vo veku 19 rokov. Ako vidieť z kalkulačky, mesačne má rodič nárok na 50 eur z daňového bonusu a 60 eur z prídavkov na dieťa. Mesačne tak získa 110 eur a ročne 1320 eur. Po starom by získal necelých 640 eur ročne.

 Zamestnanec zarába 1500 eur v hrubom. Má jedno dieťa vo veku 19 rokov.

  1. Príklad: Zamestnanec zarába 750 eur v hrubom.

Má jedno dieťa vo veku 10 rokov. Ako vidieť z kalkulačky, mesačne má rodič nárok na 129 eur z daňového bonusu. A to preto, lebo rodič zarába iba 750 eur v hrubom, na plnú sumu potrebuje zarábať vyše 830 eur v hrubom. 60 eur dostane z prídavkov na dieťa. Mesačne tak získa necelých 190 eur a ročne necelých 2280 eur. Po starom by získal necelých 900 eur za rok. Ak by mala rodina ešte jedno dieťa o dva roky mladšie, ročne si prilepší o takmer 3545 eur. Ak by boli zmeny po starom, na účte by jej pristálo takmer 1800 eur za rok.

 Zamestnanec zarába 750 eur v hrubom. Má jedno dieťa vo veku 10 rokov.

Nové zmeny budú fungovať do roku 2024. V roku 2025 klesne sa bude uplatňovať pri daňovom bonuse pôvodne schválená maximálna suma na mladšie deti vo výške 100 eur. Tú bude možné uplatniť len na deti do 15 rokov. Od 15 rokov bude suma daňového bonusu 50 eur. „Arbitrárne zmeny vo vekových hraniciach pri daňovom bonuse spôsobia, že v roku 2025 klesne podpora pre deti do 15 rokov o 40 eur a pre deti vo veku 15 až 18 rokov klesne nárok na daňový bonus až o 90 eur mesačne,“ hodnotia zmeny ekonómovia.

Do budúcnosti je tiež dôležité, že sa stanovili pevné sumy týchto dávok. Nebudú sa teda zvyšovať spolu so životným minimom. „Pri daňovom bonuse aj prídavku na dieťa sa zrušila pravidelná automatická indexácia s každoročným rastom životného minima. Tým bude dochádzať k postupnému znižovaniu reálnej kúpyschopnosti týchto dávok, čo je v dlhodobom horizonte neudržateľný stav,“ upozorňujú ekonómovia./agentury/

X X X

Beží už ohlásená ofenzíva? Rusi nemajú vopred nič vyhraté

 Ruské sily znovu prevzali iniciatívu na Ukrajine a začali ďalšiu veľkú ofenzívu v Luhanskej oblasti. Tvrdí to v najnovšej správe o stave bojov na Ukrajine americký Inštitút pre štúdium vojny (ISW). Je to už začiatok nového masívneho útoku Moskvy, ktorý na február až marec predpovedajú západné spravodajské služby i vojenskí analytici?

 Ruské tanky počas rusko-bieloruského vojenského cvičenia, pár dní pred vpádom ruských vojsk na Ukrajinu.

Tempo ruských operácií pozdĺž línie Svatove-Kreminna na západe Luhanskej oblasti sa za posledný týždeň výrazne zvýšilo. Ruské zdroje podľa ISW informujú o tom, že invázne jednotky útočia na ukrajinské obranné línie a postupujú na hraniciach Charkovskej a Luhanskej oblasti, predovšetkým severozápadne od Svatova pri Kupiansku a západne od Kreminnej.

Geolokačné zábery bojov potvrdzujú ruské územné zisky v oblasti Dvorične severozápadne od mesta Svatove. Ruské vojenské velenie navyše podľa všetkého plne nasadilo zložky niekoľkých konvenčných divízií do rozhodujúcich útočných operácií v oblasti, informuje americký inštitút.

Úspech bez záruky

„Nasadenie podstatných zložiek najmenej troch veľkých ruských divízií do operácií v tomto sektore naznačuje, že ruská ofenzíva sa začala, aj keď ukrajinské sily zatiaľ bránia ruským silám dosiahnuť významné úspechy,“ konštatuje ISW. „Ruská ofenzíva pravdepodobne ešte nedosiahla plné tempo. Navyše jej úspech nie je zaručený ani vopred daný,“ dodávajú americkí analytici.

 Hoci ruské sily v Luhanskej oblasti teraz prevzali iniciatívu a určujú podmienky boja, plné nasadenie týchto síl by mohlo viesť k prípadnému vyvrcholeniu bojov bez toho, aby ruské sily dosiahli svoje ciele, teda obsadenie celej Luhanskej a Doneckej oblasti, usudzuje ISW. „Takáto situácia by pravdepodobne poskytla ukrajinskej strane príležitosť na vlastnú protiofenzívu,“ pripúšťa renomovaná expertná skupina.

To, že ruské invázne sily výrazne zosilnili útoky na východe Ukrajiny a snažia sa prelomiť ukrajinskú obranu pri meste Kreminna, potvrdil vo štvrtok aj Kyjev. Ukrajinský generálny štáb však súčasne hlásil, že za uplynulý deň sa jeho jednotkám podarilo odraziť ruské útoky pri 19 obciach v Luhanskej, Doneckej a Záporožskej oblasti.

„Môžem potvrdiť, že tam je výrazný nárast útokov a ostreľovania,“ povedal ukrajinský šéf Luhanskej oblasti Serhij Hajdaj. „Zatiaľ nemali žiadny výrazný úspech, naše obranné sily sa tam držia pevne,“ dodal v ukrajinskej televízii. Hajdaj však zdôraznil, že ukrajinskí obrancovia potrebujú viac ťažkých zbraní a munície, aby udržali obranu a perspektívne mohli prejsť do protiofenzívy.

Kreminna, ktorú okupujú ruské invázne sily, sa nachádza asi sto kilometrov severozápadne od Rusmi okupovanej oblastnej metropoly Luhanska; pred inváziou tam žilo okolo 18-tisíc ľudí. Ruské sily by sa prelomením tamojšej obrannej línie priblížili ku Kramatorsku, kľúčovej bašte Ukrajincov v Donbase. Podľa velenia ukrajinskej armády sa invázne sily snažia plne ovládnuť Doneckú a Luhanskú oblasť. „Naďalej sústreďujú svoje úsilie na vedenie útočných akcií v smeroch na Kupiansk, Lyman, Bachmut, Avdijivku a Novopavlivku,“ uviedlo vo štvrtok vo svojom pravidelnom operačnom hlásení. „Aktívne využívajú taktické armádne letectvo na údery na pozície našich jednotiek,“ píše štáb.

Iba taktický postup

Ak aj intenzívnejšie boje v Luhanskej oblasti sú skutočne prológom veľkej ofenzívy, hlavný nápor na seba stále necháva čakať. Niekdajší veliteľ ozbrojených síl donbaských separatistov Igor „Strelkov“ Girkin správy o začatí ofenzívy vníma skepticky.

„Stačí sa len pozorne pozrieť na frontovú líniu v Luhanskom regióne, aby sme dospeli k záveru, že v skutočnosti sa od novembra minulého roka príliš nezmenila. Osobne mi vôbec nie je jasné, kde vidia ,úspech veľkej ofenzívy‘,“ napísal Girkin na svojom účte v komunikačnej platforme Telegram. „Iste, viem, že naše jednotky sa snažia útočiť, najmä pri Kreminnej. Ale správy, ako napríklad – ,naše jednotky postúpili o viac ako kilometer‘ – nenaznačujú nič viac ako taktický postup,“ píše Strelkov.

 Moskvu však tlačí čas, a viacerí analytici sú presvedčení,.že rozvinutie veľkej ofenzívy treba čakať najneskôr do dvoch týždňov. Tvrdí to aj ruský opozičný publicista Andrej Piontkovskij, ktorý žije v americkom exile. „Existujú dosť vážne signály, že Putin sa pustí do nejakého dobrodružstva. Nielenže bude pokračovať v Bachmute v postupe po telách mobilizovaných rezervistov od ulice po ulicu, ale pokúsi sa preraziť aj s tankovými kolónami,“ povedal expert pre ukrajinský Kanál 24.

Piontkovskij nevyhnutný začiatok veľkej ofenzívy dáva do súvislosti nielen s 24. februárom, keď ruská invázia vstúpi do druhého roku, ale aj s odkladaným výročným prejavom o stave krajiny, ktorý sa šéf Kremľa chystá predniesť dva dni pred výročím.

„A s čím by mal vystúpiť? Povedať, že na predmestí Bachmutu Rusi dobyli jednu z ulíc? Nie, on sa chystá zahlásiť niečo oveľa ambicióznejšie,“ predpovedá Piontkovskij.

Ukrajinci pália, Rusi utekajú

Dvojnásobok vojakov

Moskva na rozhodujúcu bitku o Donbas v každom prípade sťahuje obrovské rezervy. Početný stav okupačných síl dnes ukrajinskí i západní analytici odhadujú na dvojnásobok toho, s akým vstupovalo Rusko do úvodných fáz vojny.

„Rusko sa začalo vyzbrojovať a zakopávať pred chystanou ofenzívou. Podľa odhadov ukrajinskej armády má na novú vlnu útokov už pripravených 1 800 tankov, 3 950 obrnených vozidiel, 2 700 delostre­leckých zostáv, 810 raketových systémov zo sovietskej éry, ako je Grad a Smerč, 400 stíhačiek a 300 vrtuľníkov,“ píše vo svojej analýze magazín Foreign Policy, ktorý odhaduje početný stav ruských okupačných jednotiek na Ukrajine na vyše 300-tisíc vojakov./agentury/

X X X

 Reznikov odmieta tolerovať korupciu. Všetci, u ktorých sa preukáže vina, ponesú zodpovednosť, vyhlásil

Ukrajinský minister obrany Olexij Reznikov vo štvrtok vyhlásil, že po interných auditoch dostalo vlani pokuty alebo pokarhania za nešpecifikované „porušenia“ 621 predstaviteľov ozbrojených síl a jeho rezortu. V tejto súvislosti deklaroval „nulovú toleranciu“ voči korupcii. Informujeme podľa správy z agentúry Reuters.

„Môj zásadný postoj bol, je a zostane nezmenený: nulová tolerancia voči akýmkoľvek porušeniam (predpisov),“ napísal Reznikov na Facebooku. „Všetky osoby, ktorých vina bola preukázaná príslušnými orgánmi, nesú a budú niesť zodpovednosť,“ zdôraznil.

Reznikov tiež uviedol, že v záujme ďalších krokov na preukázanie transparentnosti obnoví protikorupčné oddelenie ministerstva a do úsilia v boji proti korupcii zapojí odborníkov a občianskych aktivistov. Uplynulý víkend ohlásil, že v súvislosti s korupčnými škandálmi prebieha v súčasnosti audit kontraktov na armádne obstarávanie.

Minulý nedeľu predseda frakcie prezidentskej strany Sluha národa Davyd Arachamija naznačil, že Reznikov bude odvolaný v súvislosti s korupciou v rezorte obrany. Zelenskyj však v utorok v prejave v ukrajinskom parlamente vyzval, aby sa prestali šíriť „fámy alebo akékoľvek iné pseudoinformácie“, ktoré by mohli narušiť jednotu Ukrajiny vo vojne proti Rusku.

Tajomník ukrajinskej Rady národnej bezpečnosti a obrany (RNBO) Olexij Danilov v utorkovom rozhovore pre Reuters poprel špekulácie o Reznikovovom odvolaní, avšak podčiarkol dôležitosť boja proti korupcii počas vojny. „Skutočnosť, že sa to deje teraz, je pre nás mimoriadne nepríjemná a náročná,“ povedal Danilov. „Potrebujeme sa však dozvedieť pravdu a… ak sa to potvrdí, potom musí byť voči daným osobám vyvodená zodpovednosť,“ uviedol./agentury/

X X X

 Veľké jubileum pre Ronalda. Portugalčan predviedol štvorgólový koncert

Päťnásobný najlepší futbalista sveta Cristiano Ronaldo strelil jubilejný 500. ligový gól v kariére. Podarilo sa mu to vo víťaznom súboji jeho Al-Nassru na pôde Al-Wehdy 4:0.

Zo strany 38-ročného útočníka to však nebolo ani zďaleka všetko. V stretnutí pridal ďalšie tri góly a po prvýkrát predviedol publiku v Saudskej Arábii naplno svoje kvality. Pozrite si spomínaný 500. gól v kariére Ronalda:

Zaznamenal ho v 21. minúte stretnutia, keď sa po perfektnom spracovaní lopty presadil prudkou strelou po zemi k pravej žrdi domáceho brankára.

Ronaldo bol pre obrancov Al-Wehdy neustálou hrozbou a ešte v prvom polčase udrel aj po druhýkrát. Najlepšie platený športovec sveta tentokrát rozvlnil sieť z druhej strany opäť prízemnou strelou.

Fanúšikovia ocenili najmä fakt, že Ronaldo sa z každého zásahu tešil, ako by bol jeho prvým v profesionálnej kariére. „Hlad, obetavosť, vášeň. Je požehnaním byť svedkom jeho schopností už viac ako 20 rokov,“ napísal na sociálnej sieti jeden z fanúšikov.

Portugalčan pokračoval v streleckom koncerte aj v druhom polčase. V 53. minúte zvýšil z penalty už na 3:0 pre svoj tím a zavŕšil čistý hetrik.

Gólový večer zakončil o osem minúte neskôr. Ronaldo sa po odchode z Manchestru United dohodol s klubom z Rijádu na lukratívnej dvaapolročnej zmluve, v tíme plní funkciu kapitána.

Pred príchodom do Saudskej Arábie mal na konte 498 presných ligových zásahov – 311 za Real Madrid, 103 za Manchester United, 81 za Juventus Turín a 3 za Sporting Lisabon./agentury/

 

 

 

 

 

Příspěvek byl publikován v rubrice Autor a jeho autorem je autor. Můžete si jeho odkaz uložit mezi své oblíbené záložky nebo ho sdílet s přáteli.